iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Matovič sa zabarikádoval pred občanmi, minister ho chráni

Matovič sa zabarikádoval pred občanmi, minister vnútra Mikulec ho prehnane chráni: O týždeň bude ustanovujúci snem strany Hlas. Peter Pellegrini chce kandidovať za predsedu, zvoliť sa majú ešte dvaja podpredsedovia. „Bude to bez ovácií, aby bola strana funkčná,“ povedal Pellegrini v relácií Ide o pravdu. Vyjadril sa k protestom 17. novembra, kritizoval vládu za nedostatočnú pomoc ľuďom v čase pandémie a varoval pred ošiaľom zatýkania.

Protesty, ktoré zažilo Slovensko 17. novembra, označil poslanec NR SR a líder novej strany Hlas Peter Pellegrini za odraz frustrácie občanov.„Neboli tam len extrémisti, ale aj ľudia, ktorí sú nespokojní a majú obavy z existencie,“ povedal v relácií Ide o pravdu. Rozhodnutia vlády Igora Matoviča (OĽaNO) v súvislosti s pandémiou označil za chaotické a nejasné, finančnú pomoc štátu za nedostatočnú a pomalú. Pellegrini vysvetlil dôvody, prečo strana spustila anketu o novom zákone, ktorý by skrátil volebné obdobie Matovičovej vlády. V prípade neúspechu v parlamente chcú začať zbierať podpisy na vyhlásenie referenda o predčasných voľbách.

V relácií si vypočujete názor Petra Pellegriniho na akciu Očistec a na výpoveď obvinenej Moniky Jankovskej v súvislosti s poslancom Petrom Žigom, ktorý patrí medzi najvplyvnejších ľudí v Hlase. Prečo na ustanovujúcom sneme strany nebude zvolené celé vedenie a kedy sa tak stane? Budú podpredsedami Denisa Saková a Richard Raši? V relácií Ide o pravdu sme hovorili aj o Poľsku a Maďarsku, ktoré pohrozili vetovaním európskeho rozpočtu. Koho by volil Peter Pellegrini? Trumpa či Bidena? Odpoveď si pozrite v relácií Ide o pravdu./agentury/

X X X

Kauza Kuciak už je na Najvyššom súde, rozhodovať senát sudcu Petra Paludu.

Prípad úkladnej vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej už je na Najvyššom súde. Pre Aktuality.sk to potvrdila hovorkyňa súdu Alexandra Važanová. „Trestná vec Mariana K. a spol. napadla dňa 16.11. 2020 do senátu 2T,“ informovala.

Je to teda senát predsedu senátu Petra Paludu a sudcov Martina Piovartsyho a Dany Wänkeovej.
„Členovia senátu po základnom oboznámení sa so spisom zvážia prípadné oznámenie zaujatosti a preto sa zloženie senátu môže ešte zmeniť,“ upozornila Važanová.

O úkladnej vražde novinára a jeho partnerky rozhodoval Špecializovaný trestný súd začiatkom septembra. Mariana Kočnera a jeho volavku Alenu Zsuzsovú súd spod obžaloby pre nedostatok dôkazov oslobodil.

Podľa súdu ani v prípade Zsuzsovej nebolo preukázané, že sa na úkladnej vražde podieľala. Priamo proti nej vypovedal len Zoltán Andruskó, zvyšní dvaja vykonávatelia o nej nehovorili. Andruskó je zas podľa súdu kajúcnik, ktorý mal za priznanie a usvedčenie nižší trest. Hoci súd považuje jeho výpoveď za legitímnu, ako aj jeho úľavy, podľa neho to ešte neznamená, že jeho výpoveď je pravdivá.

Prokurátor sa voči rozhodnutiu odvolal. Pre všetkých obvinených totiž žiadal 25 rokov väzenia.

Zsuzsová sa po rozsudku na pár minút dostala na slobodu. Vzápätí ju však zadržali pre prípravu vrážd prokurátorov Maroša Žilinku a Petra Šufliarskeho a advokáta Daniela Lipšica, kde tiež figuruje medzi obvinenými.
Špecializovaný trestný súd pre vraždu dvoch mladých ľudí odsúdil Tomáša Szabóa na 25 rokov väzenia, aktuality.sk

X X X

Ak sa nič neurobí, v bratislavskom kraji hrozí kolaps zdravotníctva, varuje Juraj Droba

Ak v rámci boja proti novému koronavírusu neurobíme nič, hrozí reálny kolaps zdravotníckeho systému v Bratislavskom kraji. Vyhlásil to predseda Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) Juraj Droba po stredajšom rokovaní bezpečnostnej rady kraja, ktorá bola zameraná na poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Kraj preto žiada Ministerstvo zdravotníctva SR, aby začali krízu čím skôr riešiť.

„Situáciu v kraji považujeme za mimoriadne vážnu. Pozerám sa spolu s analytikmi na tie čísla a musím skonštatovať, že nemám dobré správy. Ak neurobíme nič, hrozí reálny kolaps zdravotníckeho systému v kraji,“ povedal Droba, ktorý vytýka nedostatok komunikácie a krízového riadenia zo strany kompetentných.

Poukázal na nedostatok zdravotníckeho personálu, chýbajúce miesta v nemocniciach, ale taktiež na odkladanie tzv. bielych operácií nesúvisiacich s ochorením COVID-19 či odkladanie a nerealizovanie mnohých preventívnych vyšetrení.
Najhoršia situácia je v Univerzitnej nemocnici Bratislava

Najhoršie je na tom podľa neho Univerzitná nemocnica Bratislava (UNB), ktorá eviduje zvýšené požiadavky na prijatie pacientov s ochorením COVID-19, pričom je pomaly na pokraji kapacít. Predstavitelia nemocnice žiadajú o pomoc kolegov z iných zdravotníckych zariadení. Bratislavský kraj zároveň požaduje transparentný systém predbežného odmeňovania zdravotníckeho personálu, ale aj väčšiu osvetu.

Podľa riaditeľa odboru zdravotníctva Úradu BSK Tomáša Szalaya sa bezpečnostná rada kraja zhodla, že ministerstvo zdravotníctva túto krízu neriadi. „Cenné je, že sme sa stretli a že sme s ostatnými zdravotníckymi zariadeniami v kraji o tomto rozprávali. Krízové riadenie v rámci zdravotníctva nefunguje alebo nefunguje dostatočne dobre,“ poznamenal Szalay.

Zdôraznil, že výzva na spoluprácu zdravotníkov má zabrániť tretej vlne reprofilizácie nemocníc, kedy by mohlo byť ohrozené aj poskytovanie tzv. bielej zdravotnej starostlivosti. Situáciu podľa neho komplikuje aj prekladanie pacientov zo severných okresov do Bratislavy, ktoré už nie sú schopné zvládať prílev pacientov.

Podľa hlavného krajského odborníka pre všeobecných lekárov pre dospelých Petra Lipovského je tiež dôležité znížiť mobilitu pacientov. Apeluje na to, že každý respiračný infekt, zvýšená teplota či viróza vyžaduje čo najskoršiu izoláciu v domácom prostredí. „Čiže nie za každú cenu niekam chodiť a dožadovať sa vyšetrení. Nie vždy je to konštruktívne,“ povedal Lipovský. Ernest Caban z Asociácie dopravnej zdravotnej služby poznamenal, že bude potrebné opätovne otvoriť otázku financovania. Stretnutie na pôde BSK označil za „ojedinelé.“

Na bezpečnostnej rade kraja sa okrem predstaviteľov Úradu BSK zúčastnili aj predstavitelia nemocníc, odborníci na zdravotníctvo, zdravotné poisťovne, Regionálny úrad verejného zdravotníctva Bratislava a ďalšie inštitúcie, aktuality.sk

X X X

Mikulec: Utorkové protesty nemali nič spoločné s pokojným prejavom

Utorkové protesty nemali podľa ministra vnútra Romana Mikulca (OĽANO) nič spoločné s pokojným prejavom názoru. Pred stredajším rokovaním vlády potvrdil, že zranení boli viacerí policajti.„Boli tam ľudia, ktorí naozaj chceli vyprovokovať násilie a bitky, používali rôznu pyrotechniku, výbušniny a aj z tejto pyrotechniky boli zranení niektorí policajti,“ uviedol minister.

Páchateľov podľa Mikulca identifikovali. Niektorí boli zadržaní, ostatných majú riešiť v ďalších konaniach. Hrozí im aj trestné stíhanie za útok na verejného činiteľa. Ako pripomenul, trestná sadzba je v tomto prípade do 24 rokov. „My budeme v tomto veľmi dôkladní a prísni,“ dodal.

Mikulec: Medvecký bol predvedený, lebo neuposlúchol výzvu verejného činiteľa

Poslanca Národnej rady SR Andreja Medveckého (ĽSNS) polícia predviedla na utorkovom (17. 11.) proteste, pretože neposlúchol výzvu verejného činiteľa. Minister vnútra Roman Mikulec (OĽANO) o tom informoval po stredajšom rokovaní vlády. Medveckého podľa neho vypočuli a začali priestupkové konanie.

Mikulec zdôraznil, že budú postupovať rázne voči tým, ktorí porušili nariadenia. Momentálne podľa neho analyzujú zozbieraný materiál, na základe ktorého sa začnú ďalšie konania. „Je to absolútne neférové, nezodpovedné, necitlivé voči ostatným,“ komentoval poslancov i ďalších ľudí, ktorí prišli na zhromaždenie bez rúška. Ako však podotkol, nie je možné identifikovať všetkých zúčastnených. Rovnako pripomenul ľuďom, že nosenie rúšok je na ich zodpovednosti a v ich záujme.

Naď: Opicami som nazval extrémistov, vešajúcich sa na plot a atakujúcich políciu

Minister obrany SR Jaroslav Naď (OĽANO) odmieta obvinenia, že by hanlivo zovšeobecňoval ľudí, ktorí sa zúčastnili na protestoch počas 17. novembra. Po stredajšom rokovaní vlády pred novinármi uviedol, že vo vlákne online diskusie konkrétne reagoval na extrémistov, ktorí zaútočili na políciu a snažili sa narušiť verejný poriadok.

„Ak niekto toto vytrhne z kontextu a sú to, bohužiaľ, aj konkrétni novinári, tak klame a používa hoaxy,“ zdôraznil minister. „Ja som opicami nazval len tých, ktorí zranili policajtov a ktorí sa vešali na plot úradu vlády,“ vyhlásil Naď. Podľa neho je zmysel jeho statusu úplne jasný, ak sa použije ako celok, nielen časť z neho.

Za klamstvo označil aj vyhlásenia o tom, že posielal na protestujúcich armádu. Prítomnosť a pripravenosť Vojenskej polície vysvetlil tým, že v prípade požiadavky zo strany polície sú ozbrojené sily pripravené v rámci svojich spôsobilostí prispieť k zabezpečeniu verejného poriadku.

Na sociálnej sieti sa objavil screenshot online diskusie, podľa ktorého minister obrany na otázku, prečo sa nesnaží upokojiť situáciu priamo na mieste protestov, odpovedá vetou: „Ja normálnych ľudí nevidím demonštrovať, iba opice, bitkárov, extrémistov a psychopatov.“

Vulgárne slová patrili mne, ospravedlnil sa Matovič polícii

Príslušníci Policajného zboru SR zvládli utorkové neohlásené zhromaždenia profesionálne a s rozvahou, za čo im patrí verejná úcta a vďaka. Na sociálne sieti to napísal predseda vlády Igor Matovič (OĽaNO). Policajti si podľa premiéra vypočuli tisíce oplzlých slov len preto, lebo hájili verejný poriadok.„Vulgárne slová, provokácie a posmešky od ‚slušných ľudí', ktoré v skutočnosti patrili mne, ale keď ma nemali poruke, na Vás si svoju slušnosť vyvŕšili,” vyhlásil.

Matovič sa policajtom zároveň ospravedlnil s nádejou, že zhromaždení si nabudúce uvedomia, že policajti nie sú ich nepriatelia len preto, že si robia svoju prácu.

Ako na sociálnej sieti informuje bratislavská polícia, zhromaždenia sa uskutočnili na Námestí SNP, Hodžovom námestí, Predstaničnom námestí, Námestí slobody a aj pred budovou Národnej rady SR. „Na zhromaždeniach sa zúčastnili aj prívrženci krajnej pravice ako aj rizikoví športoví fanúšikovia z Ultras skupín. Verejný poriadok bol narušený na Námestí slobody a na Hodžovom námestí, preto bola polícia nútená použiť donucovacie prostriedky,” uviedla polícia.

Polícia ďalej uvádza, že sa sa v súvislosti so zhromaždeniami zaoberá dokumentovaním prípadov podozrenia z útokov na verejného činiteľa. „Počas konania zhromaždení hádzali niektoré zúčastnené osoby po policajtoch rôzne predmety okrem iného aj nôž. Polícia sa taktiež zaoberá priestupkami, ktoré budú predmetom dokazovania,” konštatujú policajti. Zároveň bolo na policajné oddelenia v súvislosti s udalosťami predvedených viacero osôb.„Tie boli po vykonaní potrebných úkonov prepustené na slobodu. Naďalej sú však zadržané dve osoby, ktoré sú podozrivé zo spáchania trestných činov. Vyšetrovanie prebieha,” dodala polícia.

Minister vnútra Roman Mikulec (OĽaNO) v tejto súvislosti napísal, že strávil niekoľko hodín na operačnom centre Krajského riaditeľstva Policajného zboru Bratislava. „Videl som profesionalitu, zodpovednosť a chladné hlavy. Priamo tam a samozrejme, v teréne,” zdôraznil s tým, že policajti pri zvládaní situácie ukázali, že si zaslúžia nielen vďaku, ale aj uznanie a obdiv. „Ďakujem Vám, že ste sa nenechali vyprovokovať osobami, ktoré chceli dnešný sviatok zneužiť na vyvolanie konfliktov. Ktoré mali potrebu do mikrofónov nadávať, burcovať, spochybňovať, obviňovať, konšpirovať, no zabudli na jedno. Ponúknuť riešenie,” skonštatoval.

Podľa ministra obrany Jaroslava Naďa (OĽaNO) zneužívanie hodnôt slobody a demokracie na šírenie extrémizmu, na ohrozovanie majetku či dokonca zdravia občanov, alebo na násilnú snahu o zmenu režimu nie je demokracia a sloboda. „To je porušovanie ústavy a zákonov. Špeciálne v období, keď je nielen Slovenská republika, ale v podstate takmer celý svet zasiahnutý pandémiou, ktorá zabíja milióny ľudí a vyžaduje si zásadné opatrenia,” napísal. Zároveň pripustil, že opatrenia, obyvateľstvo obmedzujú. Situácia však ich zrušenie ešte neumožňuje.

Na verejných zhromaždeniach sa nezúčastňujú policajní provokatéri
Na verejných zhromaždeniach sa nikdy nezúčastňujú žiadni policajní provokatéri. Polícia tak reagovala na komentáre na sociálnych sieťach, podľa ktorých sa na utorkovom proteste mali zúčastniť „tajní policajní provokatéri“. Ich úlohou malo byť vyprovokovani¬e davu.

„Policajný zbor na verejných zhromaždeniach vykonáva dohľad nad ich priebehom a zasahuje len v nevyhnutných prípadoch – reaguje na vzniknutú situáciu, nikdy neprovokuje,“ priblížila polícia.

Na utorňajšom proteste boli prítomní príslušníci antikonfliktného tímu – policajti v civile s reflexnými vestami, na ktorých bol uvedený názov tímu. „Zmyslom ich práce je komunikovať s účastníkmi zhromaždení, krotiť vášne a predchádzať konfliktom,“ podotkli policajti.

Teória o policajných provokatéroch nemá podľa polície logiku. „Polícia by v takom prípade nenasadzovala svojich príslušníkov do prvej línie ako členov antikonfliktného tímu a tiež by nevystavovala riziku uniformovaných policajtov,“ uviedla.

Tisícky ľudí vyšli v utorok do ulíc protestovať proti vláde Igora Matoviča a opatreniam prijatým pre pandémiu koronavírusu, a to napriek platnému núdzovému stavu a zákazu zhromažďovania sa./agentury/

X X X

V popradskej nemocnici sa proti nemu búrili, pracuje na Krajčího ministerstve

Rezort zdravotníctva navyše zahmlieva, akú úlohu mal na Rázsochách.
Bývalý riaditeľ popradskej nemocnice Anton Hanušín, proti ktorému zamestnanci spisovali petíciu, opäť pracuje v Krajčího rezorte.

V deň, keď minister zdravotníctva Marek Krajčí (OĽaNO) vymenoval nové vedenie nemocnice pod Tatrami, Hanušína zamestnali priamo na ministerstve, konkrétne na odbore projektového riadenia. Podľa dokumentov, ktoré majú Aktuality.sk k dispozícii, mu už skôr dali úlohu aj v jednom veľkom ministerskom projekte. Informácie okolo jeho úlohy, ale ministerstvo zahmlieva.

Popreli list

Hanušín nastupoval v polovici júna do popradskej nemocnice s ambíciou ukázať, že aj štátna nemocnica môže fungovať efektívne, propacientsky a medzi zamestnancami chcel budovať tímového ducha.

Do Popradu ho osobne prišiel predstaviť minister Krajčí. Chváli ho, že vďaka nemu mnohé nemocnice prešli kvalitnými reprofilizačnými schémami. Hanušín mal v tom čase za sebou pôsobenie už v niekoľkých nemocniciach Penty a Agelu.
Počas troch mesiacov na poste šéfa popradskej nemocnice sa ale veci začali vyvíjať inak a vyústili až do petície za jeho odvolanie, pod ktorú sa podpísala viac ako polovica zamestnancov.

„Na to, aby ste mohli robiť zmeny, si musíte získať ľudí. To sa mne, bohužiaľ, nepodarilo, čo ma mrzí,“ skonštatoval Hanušín, keď nakoniec v septembri požiadal o uvoľnenie z funkcie. Ministerstvo zrejme o napätí v popradskej nemocnici vedelo už skôr, ako sa medializovalo.

Prvé dni po medializácii problémov ministerstvo zdravotníctva hovorilo, že petíciu neeviduje. Podľa našich informácií ale minimálne niekoľko dní predtým dostalo list od nespokojných zamestnancov, ktorí sa sťažovali na vedenie nemocnice.
Tento postup zo strany zamestnancov, keď najprv informujú nadriadených, nie je ničím neobvyklý. Keď sme sa o to oficiálne zaujímali cez infožiadosť, rezort list poprel a tvrdil, že ho neeviduje.

„Povinná osoba neeviduje list – sťažnosť na vedenie Nemocnice Poprad, ako požaduje žiadateľka. Povinná osoba eviduje rôzne maily, listy a podnety, žiadny z nich však nezodpovedá požadovanej žiadosti,“ odkázalo ministerstvo na začiatku októbra v odpovedi, ktorú podpísala riaditeľka komunikačného odboru Jana Pôbišová.
Podľa nášho dobre informovaného zdroja však ministerstvo dostalo o tom nielen jeden, ale až dva listy.
Opäť na ministerstvo

Hanušín napokon rezignoval v októbri, niekoľko týždňov po tom, čo oznámil, že požiada o uvoľnenie z funkcie. Medzitým bol totiž práceneschopný. Minister Krajčí vymenoval nové vedenie nemocnice 16. októbra. V rovnaký deň Hanušín opäť nastúpil na ministerstvo zdravotníctva.

Opäť preto, že na ministerstve už pracoval na jar, pred odchodom do Popradu. Do rezortu prišiel chvíľu potom, ako sa postu ministra ujal Krajčí. Hanušín na ministerstve založil krízové koordinačné centrum, čo bol dočasný útvar počas pandémie covid-19 – aj mu sám šéfoval. Zotrval tam do júna, kým po vyhratom výberovom konaní neodišiel do nemocnice pod Tatrami.

Ministerstvo si prácu útvaru pochvaľovalo. O to paradoxnejšie potom vyznievala kritika z Popradu, že tamojšia nemocnica nebola pripravená na druhú vlnu pandémie.

Krízové koordinačné centrum spadalo pod generálneho tajomníka služobného úradu Mariána Kolníka, kam patrí aj odbor projektového riadenia, na ktorom je Hanušín teraz. „Je členom daného odboru, nie je v riadiacej pozícii. Participuje spolu s ostatnými kolegami na logistike zdravotnej starostlivosti v nemocniciach v súvislosti s covidom-19, v jeho pracovnej náplni je aj optimalizácia siete nemocníc či projekt novej nemocnice na Rázsochách,“ uviedla hovorkyňa ministerstva Zuzana Eliášová. Zatiaľ čo Hanušín prešiel na ministerstvo, Kolník sa stal ako zástupca ministerstva členom dozornej rady popradskej nemocnice.

Tajnosti okolo Rázsoch

Práve pri téme Rázsochy sa ale ministerstvo odpovediam vyhýba. Pred niekoľkými mesiacmi sme od neho žiadali organizačnú štruktúru, teda kto pracuje na projekte. Ministerstvo len opakovane odkázalo, že projekt je v Kolníkovej gescii.
Keď nám viacerí zdravotníci, ktorí na projekte participujú, povedali, že súčasťou ministerského tímu je aj Hanušín, v tom čase ešte šéf nemocnice, pýtali sme sa na jeho funkciu.

Otázku ministerstvo najprv odignorovalo. Neskôr uviedlo len toľko, že Hanušín bol do projektu prizvaný „aj“ ako zástupca Asociácie štátnych nemocníc (bol prezidentom asociácie, pozn. red.).
Podľa našich informácií aj interných materiálov ministerstva však nebol do projektu Rázsochy prizvaný len ako zástupca asociácie, ale zverili mu úlohu programového riaditeľa.

Ministerstvo však oficiálne popiera, že by v minulosti či teraz takúto pozíciu zastával. „Pán Anton Hanušín pozíciu programového, resp. projektového riaditeľa nemocnice Rázsochy nezastáva ani na nej v minulosti nepôsobil,“ uviedla Eliášová.
V dvoch od seba nezávislých dokumentoch, ktoré máme k dispozícii, je však uvedený ako programový riaditeľ projektu, a tieto dokumenty ukazujú, že minimálne v nedávnej minulosti, počas šéfovania v Poprade, túto funkciu ešte zastával. Jeden dokument je z augusta, druhý zo septembra tohto roka. Nejasné zostáva, prečo ministerstvo nechce povedať, kto a v akej funkcii na Rázsochách pracuje.
Bory
Hanušín už má skúsenosti s obdobným projektom novej nemocnice. Počas pôsobenia v Pente pracoval na projekte nemocnice novej generácie, ktorú finančná skupina stavia na bratislavských Boroch. Táto zariadenie bude priamym konkurentom štátnych Rázsoch.

Hanušín podľa zverejneného životopisu na projekte pracoval 2 roky a 11 mesiacov. Okrem toho šéfoval dvom nemocniciam Penty, konkrétne v Spišskej Novej Vsi a bratislavskom Medissime. Neskôr pracoval aj pre Agel, riadil jeho nemocnice v Leviciach a Zlatých Moravciach.

„Práve pre nespokojnosť sa rozhodol prísť pracovať pre štát a pomôcť situáciu v zdravotníctve zlepšiť bez zbytočného plytvania verejných financií,“ reagovalo ministerstvo ešte v lete na jeho prechod do štátnej sféry.
Samotný Krajčí dlhodobo vystupuje proti Pente, ukázal to v rámci predvolebného boja aj nedávno pri konflikte o dofinancovaní štátnej zdravotnej poisťovne.aktuality.sk

X X X

ECB upozornila banky, že ak chcú po brexite podnikať v EÚ, musia tam mať sídlo

Európska centrálna banka (ECB) v stredu pripomenula, že Európska únia (EÚ) požaduje, aby finančné inštitúcie, ktoré budú chcieť aj po brexite podnikať v európskom bloku, presunuli pracovné miesta z Londýna na pevninu.
ECB uviedla, že banky so sídlom v Spojenom kráľovstve nesmú využívať pandémiu nového koronavírusu ako zámienku na zabránenie presídlenia.

Toto varovanie uverejnila ECB v čase, keď sa objavili správy, že Londýn a Brusel sa blížia k dohode o obchode po brexite. Francúzsko údajne prikývlo na návrh kvót na rybolov vo vodách Spojeného kráľovstva, čo je kľúčový bod sporu medzi oboma stranami.

K dohode by mohlo dôjsť už v pondelok, informoval londýnsky denník Daily Telegraph.

ECB, ktorá dohliada na najväčšie banky v eurozóne, uviedla, že veritelia pôsobiaci v bloku musia presunúť do EÚ dostatok kapitálu, zamestnancov a manažérskych znalostí, aby zabezpečili fyzickú prítomnosť potrebnú na riadenie úverov a rizík.

Európsky bankový dohľad poskytol flexibilitu tam, kde to bolo potrebné, najmä pokiaľ ide o vplyv opatrení spojených s koronavírusom a cestovných obmedzení na presídlenie zamestnancov, uviedla ECB a dodala, že v „zásade už nepredpokladá žiadnu ďalšiu flexibilitu“, aktuality.sk

X X X

Zomrel účastník Púštnej búrky plukovník Ivan Lančarič

Vo veku 75 rokov zomrel 15. novembra plukovník Ivan Lančarič z Prievidze.
S prvým Slovákom, ktorý pôsobil v Organizácii pre zákaz chemických zbraní (OPCW), sa verejnosť rozlúči vo štvrtok (19. 11.) na cintoríne na Mariánskej ulici v Prievidzi. Súčasťou poslednej rozlúčky budú i čestné salvy. Informovalo o tom v stredu mesto Prievidza na svojej internetovej stránke.

Ivan Lančarič v roku 1996 úspešne absolvoval konkurz a v OPCW pracoval ako chemický a muničný špecialista - inšpektor štyri roky. V OPCW bol členom inšpekčného tímu, ktorý išiel v rámci organizácie na historicky prvú inšpekciu chemických zbraní.

Bolo to do Spojených štátov amerických, kam chodieval aj neskôr na kontrolu likvidácie chemických zbraní v rámci šesťtýždňových cyklov. Na inšpekčných cestách bol aj na území dnešnej Ruskej federácie, Južnej Kórey a v niekoľkých ďalších štátoch.

Plukovník vo výslužbe bol tiež účastníkom operácií Púštny štít a Púštna búrka, pôsobil ako náčelník Vojenského opravárenského závodu 072 v Zemianskych Kostoľanoch a na Ministerstve obrany SR.
V Slovenskom verifikačnom centre bol zástupca riaditeľa a náčelník oddelenia chemických zmlúv, až kým neodišiel do OPCW. V roku 2014 dostal Cenu mesta Prievidza za propagáciu mesta doma i v zahraničí a za službu mieru vo svete, aktuality.sk

X X X

Zločin ako spôsob života? Bývalý šéf NAKA Hraško si mal z peňazí na ruku kúpiť dva domy

Bývalého šéfa elitných policajtov poslal sudca do väzby aj keď je v zlom zdravotnom stave.
Páchanie trestnej činnosti sa stalo neoddeliteľnou súčasťou ich spôsobu života, akým si postupne zvyšovali svoj životný štandard. Takto prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry opísal fungovanie policajnej mafie pod vedením Norberta Bödöra a Tibora Gašpara. Dôležitým článkom v reťazci bol aj dnes už bývalý šéf Národnej kriminálnej agentúry Peter Hraško.

V prípade Hraška upozornil prokurátor na nákup nehnuteľností. „Príkladom možno uviesť, že z údajnej protiprávnej činnosti mal financovať svoje bývanie, keďže si mal prostredníctvom peňazí na ruku kúpiť dva rodinné domy, ktoré sú však vo vlastníctve úplne inej osoby, no napriek tomu v nich býva a žije s rodinou, čo dokumentuje aj zápisnica z domovej prehliadky,“ píše sa v uznesení, ktorým sudca vzal Hraška do vyšetrovacej väzby.

Pripomeňme, že bývalého šéfa NAKA polícia zadržala v rodinnom dome v Ivanke pri Dunaji, ktorý oficiálne patrí Nikole Kňuppovej. „Dcéra dostala tie domy odo mňa darom. Prenajímame ich partnerke pána Hraška. Platíme za to dane, ani ja ani pán Hraško nekryjeme trestnú činnosť,“ uviedol v tejto súvislosti otec Kňuppovej Peter Kňupp. Podľa jeho slov ide o čisto obchodný vzťah s partnerkou Petra Hraška.

Skončil v nemocnici

Súd bývalé policajné špičký zadržané a obvinené pri akcii Očistec poslal do väzby 8. novembra. Vzhľadom na Hraškov zdravotný stav však o ňom sudca Špecializovaného trestného súdu rozhodoval síce v ten istý deň, ale osobitne a bez toho, aby ho vypočul. Podľa lekárskej správy do uplynutia lehoty potrebnej na rozhodnutie o väzbe nebol schopný podrobiť sa výsluchu na súde ani v nemocnici.

Jeho advokát Ľubomír Hlbočan médiám povedal, že Hraško má vážne psychické problémy. Bol hospitalizovaný v Nemocnici pre obvinených a odsúdených a Ústav na výkon trestu odňatia slobody v Trenčíne. Tento týždeň sa Hraškov zdravotný stav podľa Hlbočana zlepšil. Práve dnes sa za ním chystal na návštevu.

Sudca Rastislav Stieranka síce v Hraškovom prípade nevidel dôvod na útekovú väzbu, s prokurátorom však súhlasil pokiaľ ide o kolúznu a preventívnu väzbu. „Voči obv. xxxxxxxx je vedené trestné konanie pre viaceré skutky, ktoré mali byť súčasťou rozsiahlej, logicky a logisticky prepracovanej nielen korupčnej, ale aj zločineckej trestnej činnosti, do ktorej malo byť zapojených viacero osôb,“ napísal v uznesení.

Hraško a spol pritom podľa sudcu trestnú činnosť páchali dlhodobo ako vysokopostavené osoby na čele Policajného zboru, ktorý bol práve na boj proti zločinnosti zriadený.

Namietal vyšetrovateľa

Bývalý šéf NAKA Peter Hraško už pri svojom zadržaní namietal, že vyšetrovateľ kauzy Bödörovho komanda je zaujatý. Policajti totiž vyšetrujú aj prípad plánovania vraždy práve tohto vyšetrovateľa. Je z nej podozrivý rovnaký človek, ktorý ako svedok vypovedá v kauze Bödörovho komanda - týmto človekom by mal údajne byť bývalý šéf daňových kriminalistov Ľudovít Makó.

Ten po zadržaní začal spolupracovať s políciou. Ukázal prstom aj na Bödörovo komando a prokurátor ho minulý týždeň prepustil z vyšetrovacej väzby, kde bol po obvinení z členstva v zločineckej skupine Takáčovcov a vydierania a obmedzovania osobnej slobody.

„Sudca pre prípravné konanie neakceptoval námietku týkajúcu sa údajnej zaujatosti vyšetrovateľa, ktorý vydal uznesenie o vznesení obvinenia a ktorého zaujatosť mala spočívať v tom, že tento má mať v inej trestnej veci status poškodeného, keďže mala byť pripravovaná jeho vražda a na jej príprave sa mal údajne podieľať o.i. aj svedok xxxxxxxx. Okrem toho, že zaujatosť vyšetrovateľa v tejto veci nebola konštatovaná spôsobom, ktorý predpokladá Trestný poriadok (č.l. 91), možno poukázať aj na to, že svedok xxxxxxxx v tomto trestnom konaní nie je v procesnej pozícii ani ako obvinený, ani ako poškodený,“ napísal v tejto súvislosti sudca.

Aj v Hraškovom prípade Stieranka zopakoval, že ako vysokopostavený policajt prešiel na druhú stranu a stal sa súčasťou zločineckej skupiny.„Ak teda obvinený už (údajne) dokázal mariť riadne objasňovanie trestnej činnosti iných osôb, o to skôr tu existuje obava, že obdobným spôsobom by obvinený mohol postupovať aj v tejto trestnej veci, keď je na veci oveľa viac „zainteresovaný“, keďže on sám je už teraz v procesnej pozícii stíhanej osoby,“ argumentoval sudca, aktuality.sk

X X X

Slovinský premiér podporil Maďarsko a Poľsko v ich spore so zvyškom EÚ

Slovinský predseda vlády Janez Janša podporil Maďarsko a Poľsko v ich spore so zvyškom Európskej únie, keď v liste zaslanom predsedovi Európskej rady Charlesovi Michelovi odsúdil mechanizmus podmieňujúci vyplácanie finančných prostriedkov z rozpočtu EÚ s dodržiavaním zásad právneho štátu. Uviedli to v stredu tlačové agentúra Belga a AFP.
Zástupcovia Maďarska a Poľska na pondelňajšom zasadnutí veľvyslancov členských krajín pri EÚ zablokovali prijatie sedemročného rozpočtu EÚ na roky 2021 – 2027, s ktorým priamo súvisí aj ozdravný plán po koronakríze v hodnote 750 miliárd eur. Dôvodom postoja oboch krajín je odmietnutie uvedeného mechanizmu kondicionality.

„Len nezávislý súdny orgán môže povedať, čo je právny štát, nie politická väčšina,“ napísal Janša v liste zaslanom v utorok (17. novembra) predsedovi Európskej rady.

Michel bude vo štvrtok predsedať mimoriadnemu videosummitu EÚ, ktorého hlavnou témou mal byť spoločný postup európskych krajín proti pandémii koronavírusu. Summit sa však podľa všetkého premení na intenzívne úsilie nájsť východisko z politickej krízy, ktorá pri zablokovanom eurorozpočte ohrozuje spustenie mnohých operačných programov EÚ a odklad plánu na oživenie a odolnosť Európy.

Slovinský veľvyslanec pri EÚ však v pondelok počas hlasovania v Bruseli nepodporil pozície Maďarska a Poľska a nezablokoval prijatie dlhodobého rozpočtu a ozdravného plánu. Rovnako sa zachovali aj delegácie Českej republiky a Slovenska, ktoré spolu s Maďarskom a Poľskom tvoria Vyšehradskú štvorku (V4).

Slovinský premiér Janez Janša, blízky priateľ šéfa maďarskej vlády Viktora Orbána, v štvorstranovom liste pre Charlesa Michela odsúdil „dvojaký meter“, ktorý chcú inštitúcie EÚ použiť prostredníctvom mechanizmu podmienenosti čerpania eurofondov s dodržiavaním zásad právneho štátu.

Francúzsky minister pre európske záležitosti Clément Beaune podľa tlačovej agentúry AFP v stredu večer uviedol, že ak sa nenájde dohoda s Budapešťou a Varšavou, Únia pôjde ďalej aj bez nich. Beaune vo vystúpení pred členmi francúzskeho Senátu spresnil, že Francúzsko spolu s nemeckým predsedníctvom v Rade EÚ hľadá praktické riešenia ako vyriešiť túto situáciu.

„Ale uvidíme, ak to bude v krajnom prípade potrebné, ako bude možné pokračovať ďalej aj bez blokujúcich krajín,“ odkázal na adresu Maďarska a Poľska./agentury/

X X X

Odmietal tvrdenia o podvodoch vo voľbách, Trump ho odvolal

Prezident USA Donald Trump v utorok oznámil, že odvolal z funkcie najvyššieho vládneho funkcionára povereného dohľadom nad bezpečnosťou volieb, ktorý odmietal prezidentove tvrdenia o "masívnych" podvodoch pri hlasovaní v nedávnych prezidentských voľbách.

Trump v nich podľahol kandidátovi Demokratickej strany Joeovi Bidenovi, ale svoju porážku stále odmieta uznať.
Trump vo svojom tvíte napísal, že „nedávne vyhlásenie Chrisa Krebsa o bezpečnosti volieb roku 2020 bolo veľmi nepresné, pretože došlo k rozsiahlym nečestným praktikám a podvodom“. Dodal, že Krebs bol preto s okamžitou platnosťou odvolaný z funkcie riaditeľa agentúry pre bezpečnosť počítačových systémov a infraštruktúry (CISA).
Účet za prepočítanie hlasov

Kampaň amerického prezidenta Donalda Trumpa zaplatila volebnej komisii v americkom štáte Wisconsin poplatok vo výške troch miliónov dolárov za prepočítanie hlasov vo volebných okrskoch Milwaukee a Dane.
Trumpov tím sa v žiadostiach o prepočítanie hlasov odvoláva na nepodložené tvrdenia o manipulácii s hlasovacími lístkami. Informovala o tom agentúra AP a denník The Guardian.

„Obyvatelia Wisconsinu si zaslúžia vedieť, či ich volebné procesy fungovali legálnym a transparentným spôsobom,“ uviedol právny zástupca Trumpovej kampane Jim Troupis.

Integrite výsledkov volieb podľa neho nemožno dôverovať bez prepočítania hlasov v spomínaných okrskoch a jednotných celoštátnych pravidiel pre posudzovanie spracovávania hlasov zaslaných poštou.„Skutočné výsledky volieb sa dozvieme až potom, keď sa spočítajú legálne odovzdané hlasovacie lístky,“ dodal.

V okrskoch Milwaukee a Dane získal novozvolený americký prezident Joe Biden dohromady 577 455 hlasov v porovnaní s vyše 200-tisíc hlasmi, ktoré tam získal Trump. Biden dostal celkovo vo Wisconsine o zhruba 20-tisíc hlasov viac, ako dosluhujúci prezident. Predložením potrebnej dokumentácie plánujú členovia Trumpovej kampane formálne požiadať o prepočítanie hlasov v stredu večer miestneho času.

Prepočítavanie hlasov by sa po tom, ako ho schváli predseda tamojšej volebnej komisie, mohlo začať už vo štvrtok, najneskôr v sobotu. Malo by však byť hotové do 1. decembra.

Proces prepočítania hlasov vo Wisconsine i v celej krajine v minulosti ovplyvnil výsledky volieb iba minimálne, pripomína AP. V roku 2016 prinieslo opätovné prepočítanie vo Wisconsine Trumpovi ďalších 131 hlasov.

Víťazom amerických prezidentských volieb z 3. novembra sa stal demokratický kandidát Biden po tom, čo zvíťazil v štáte Pensylvánia. Bývalý viceprezident presiahol potrebnú hranicu 270 hlasov voliteľov a porazil tak svojho republikánskeho protikandidáta a úradujúceho šéfa Bieleho domu Trumpa.
Zbor voliteľov, ktorý formálne zvolí Joea Bidena za prezidenta a Kamalu Harrisovú za viceprezidentku, sa zíde 14. decembra./agentury/

X X X

Nemecký parlament posilnil právomoci vlády pri zavádzaní reštrikcií

Nemecký parlament v stredu súhlasil s posilnením právomocí vlády pri prijímaní reštrikcií v boji proti pandémii nového koronavírusu. Informovala o tom agentúra DPA. Príslušný návrh legislatívnych zmien z dielne vlády odhlasoval Spolkový snem (Bundestag) v pomere hlasov 415 ku 236; osem poslancov sa hlasovania zdržalo.

Kabinet kancelárky Angely Merkelovej bude môcť odteraz prijímať reštrikcie prostredníctvom vládnych nariadení. Opatrenia prijaté týmto spôsobom šak budú môcť byť v platnosti najviac štyri týždne. Legislatívu schválila aj horná komora parlamentu (Bundesrat) a svojím podpisom ju spečatil nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier. Do platnosti vstúpi po zverejnení v oficiálnom vestníku.

Poslanci tak zmenou legislatívy posilnili právomoci vlády, ktorá teraz bude môcť nariadiť prísnejšie opatrenia, ako sú obmedzenie osobného kontaktu, povinné nosenie rúšok, zákaz konzumácie alkoholu na verejnosti, zatváranie obchodov či zrušenie športových podujatí.

Merkelovej kabinet dúfa, že schválené zmeny sťažia pokusy o spochybňovanie zavádzaných reštrikcií prostredníctvom súdov. Kritici z radov opozície sa v tejto súvislosti obávajú porušovania základných občianskych práv.

Protesty

Ešte počas rokovania o povolení sprísnenia reštrikcií v Berlíne protestovalo niekoľko tisícok ľudí, ktorí väčšinou nemali rúška a nedodržiavali fyzické odstupy.

Ministerstvo vnútra zakázalo demonštrantov zhromažďovať sa pred budovou Reichstagu a v priľahlých lokalitách, napriek tomu sa však pri postavených zátarasách zhromaždilo zhruba 7000 ľudí, priblížila hovorkyňa berlínskej polície Anja Dierschkeová.

Ďalší protest v centre Berlína sa skončil po tom, čo polícia na demonštrantov použila paprikový sprej a vodné delo, ktoré však nemierilo priamo na ľudí, keďže v dave sa nachádzali aj deti. Ďalších tisíc ľudí tiež protestovalo pred rezidenciou nemeckého prezidenta v západnom Berlíne, približuje DPA.

Niekoľko účastníkov sa dostalo do potýčky s policajtmi, pričom po nich hádzali fľaše, kamene či petardy, napísala polícia na Twitteri. Dodala, že pri útokoch sa zranilo deväť policajtov.

Berlínska polícia zadržala viac ako 100 demonštrantov, spravodajská stanica Deutsche Welle (DW) hovorí o 190 zatknutých. Do počtu zadržaných polícia zarátava aj ľudí, ktorých zaistila len na krátku dobu a následne prepustila, priblížila hovorkyňa polície.

V berlínskych uliciach v stredu hliadkovalo zhruba 2200 policajtov, ktorí zaisťovali bezpečnosť v okolí vládnych budov a dohliadali na dodržiavanie epidemiologických reštrikcií, aktuality.sk

X X X

Hral lepšie ako proti Medvedevovi. Zverev si udržal šancu na semifinále

Alexander Zverev (vpravo) po víťazstve nad Diegom Schwartzmanom.Autor: SITA/AP, Frank Augstein
Nemecký tenista Alexander Zverev si na tohtoročnom turnaji majstrov v Londýne pripísal na konto prvé víťazstvo. V druhom vystúpení v skupine s názvom Tokio 1970 zdolal ako nasadená päťka debutanta na Masters Argentínčana Diega Sebastiana Schwartzmana 6:3, 4:6, 6:3.

Zverev si udržal šancu na postup do semifinále. Vo večernom dueli nastúpia proti sebe Srb Novak Djokovič a Rus Daniil Medvedev.

Schwartzmanovi vyšiel úvod zápasu so Zverevom, keď v treťom geme po pokazenom voleji Nemca zobral súperovi podanie a ujal sa vedenia 2:1.

Zverev však potom získal štyri gemy za sebou a prvý set sa stal jeho korisťou. Za stavu 5:3 čelil víťaz turnaja majstrov z roku 2018 dvom brejkbalom, no oba odvrátil kvalitnými podaniami a následne pridal ďalšie dva skvelé servisy.
V druhom dejstve Zverev po rýchlom brejku odskočil Schwartzmanovi na 3:1. Argentínčan sa však v ďalších minútach rozohral k dobrému výkonu. Otočil na 4:3, v desiatom geme opäť zobral Nemcovi servis a vynútil si tretí set. V ňom mal však navrch Zverev. Za stavu 2:2 po víťaznom údere z plného behu prelomil podanie Schwartzmana a triumf spečatil ďalším brejkom v deviatom geme.

„Hral som oveľa lepšie ako v pondelok v prvom zápase proti Daniilovi Medvedevovi. Diego je veľmi náročný a húževnatý súper. Teší ma, že som ho zdolal a že som stále v hre o semifinále. V piatok sa pokúsim uspieť proti Novakovi Djokovičovi,“ uviedol Zverev v pozápasovom rozhovore.

Medzi elitné kvarteto v 02 aréne postúpia najlepší dvaja z každej skupiny. Účasť v semifinále už ma istú Rakúšan Dominic Thiem, ktorý v repríze vlaňajšieho finále zdolal obhajcu titulu Gréka Stefanosa Tsitsipasa a uspel aj v súboji so svetovou dvojkou Španielom Rafaelom Nadalom./agentury/

X X X

Churchillovo zátišie s obľúbenou whisky vydražili za 4-násobok vyvolávacej ceny

Obraz zobrazujúci zátišie s fľašou obľúbenej whisky britského premiéra Winstona Churchilla, ktorý namaľoval on sám v 30. rokoch 20. storočia, sa predal v utorok na aukcii v Londýne za 983-tisíc libier (1,1 milióna eur). Vyvolávacia cena olejomaľby bola stanovená "len" na 250-tisíc libier. Informovala o tom agentúra AFP.

Churchill toto zátišie namaľoval v rodinnom panstve Chartwelle v grófstve Kent v juhovýchodnom Anglicku. Na obraze zachytil kompozíciu pozostávajúcu z fľaše jeho obľúbenej Johnny Walker's Black label whisky, fľaše brandy, džbánu na ľadové kocky a dvoch pohárov.

Tento obraz Churchill neskôr daroval americkému podnikateľovi Williamovi Averellovi Harrimanovi, ktorý bol v 40. rokoch osobitným vyslancom amerického prezidenta Franklina Delana Roosevelta v Európe.

Harriman sa v roku 1942 ocitol na spoločných fotografiách s Churchillom a sovietskym vodcom Josifom Stalinom, ktoré vznikli počas ich rokovania v Moskve. V roku 1943 sa potom stal veľvyslancom USA v Sovietskom zväze.
Harriman mal pomer s Churchillovou nevestou Pamelou, manželkou jeho syna Randolpha. Milenci sa zosobášili v roku 1971 a po smrti Pamely Harrimanovej v roku 1997 bol obraz predaný americkým zberateľom Barbare a Irovi Lipmanovcom, dnes už tiež zosnulým.

O Churchillovi, ktorý bol nadaným maliarom, je známe, že svoje obrazy zvykol darovať „rovnako zmýšľajúcim ľuďom“, uviedol pred aukciou Simon Hucker, šéf sekcie moderného a povojnového britského umenia v aukčnej sieni Sotheby's.
Denník The Times napísal, že doteraz nie je celkom jasné, či Churchill vedel, že jeho nevesta Pamela mala počas vojny pomer s Harrimanom./agentury/