iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Tisíce ľudí protestovali proti vláde v ulici u Matoviča v SR

Tisícky ľudí vyšli v utorok do ulíc viacerých slovenských miest protestovať proti vláde Igora Matoviča a opatreniam prijatým pre pandémiu koronavírusu, a to napriek platnému núdzovému stavu a zákazu zhromažďovania sa. Polícia uzatvorila v utorok večer v Trnave ulicu, kde býva premiér Igor Matovič.

Dôvodom sú bezpečnostné opatrenia, na sociálnej sieti si viaceré skupinky dohadovali na utorok večer protestné zhromaždenie práve v tejto časti Trnavy. Na všetky tri prístupové cesty postavili policajti oceľové zábrany, na ulicu púšťajú len obyvateľov s trvalým pobytom.

Polícia ulicu v trnavskej časti Tulipán monitorovala 17. novembra po celý deň, k žiadnym incidentom však doteraz nedošlo. Protesty sa konali pred Prezidentským palácom, Úradom vlády i budovou parlamentu v Bratislave. Do ulíc vyšli i ľudia v Košiciach a Žiline. V pohotovosti boli bezpečnostné zložky.

Okolo 15. hodiny sa začali schádzať na hlavnej stanici v Bratislave najmä futbaloví fanúšikovia. Mnohí boli podgurážení alkoholom, na hlave mali kukly. Kričali heslá na adresu predsedu vlády. Na transparentoch mali aj slogany „Stop diktátorskej vláde“ či „dodržujte zákony, dodržujte ústavu“. Následne sa presunuli pred Úrad vlády na Námestie slobody a Hodžovo námestie.

Pred úradom vlády boli umiestnené mobilné zábrany, ktoré ho oddeľujú od Námestia slobody. Futbaloví ultras fanúšikovia hádzali v týchto miestach delobuchy a snažili sa zhodiť aj zábrany. Na mieste sa nachádzali aj policajti na koňoch.
Video: Protest proti opatreniam vlády v boji s pandémiou pred budovou Prezidentského paláca.

Následne sa demonštranti spred úradu vlády presunuli k Prezidentskému palácu, kde sa pripojili k stovkám ľudí, ktorí boli na tomto mieste už skôr. Pripravení na mieste boli aj kukláči. Dopravu usmerňovali policajti, ktorí po 16. hodine uzavreli priľahlé ulice. Aj tento protest bol zameraný proti vláde.

Zaznela hymna i rôzne pokriky, ako napríklad „Matovič je vírus“ alebo „slobodu, slobodu“. Na transparentoch prirovnávali ľudia premiéra k Adolfovi Hitlerovi a vládu k fašistom, na kabátoch mali niektorí pripnutú židovskú hviezdu s nápisom netestovaný.

Medzi rečníkmi pred Prezidentským palácom vystúpili Marian Kotleba a Milan Mazurek (obaja ĽSNS), bývalý predseda Kresťanskodemo-kratického hnutia Ján Čarnogurský, predseda Komunistickej strany Slovenska (KSS) Jozef Hrdlička či syn bývalého predsedu Slovenskej národnej strany Jána Slotu Pavol Slota. Kotleba vo svojom prejave davu povedal, že policajti zbili poslanca parlamentu Andreja Medveckého (ĽSNS). Ľudí vyzval, aby sa spolu s ním išli „prejsť pred parlament"./agentury/

X X X

Minister Korčok bude apelovať na Maďarsko a Poľsko, aby neblokovali rozpočet EÚ

Minister zahraničných vecí Ivan Korčok v utorok avizoval, že bude apelovať na svojich kolegov v Poľsku a Maďarsku v snahe dosiahnuť, aby ďalej neblokovali schválenie rozpočtu EÚ na roky 2021 - 2027 i plánu na oživenie európskej ekonomiky po koronakríze.

„Veto Poľska a Maďarska komplikuje dohodu o rozpočte a pláne obnovy v EÚ. Nie je to však koniec rokovaní," uviedol Korčok v stanovisku, ktoré TASR poskytol riaditeľ tlačového odboru MZVEZ SR Juraj Tomaga.

Maďarsko a Poľsko zablokovali na pondelňajšom zasadnutí veľvyslancov členských krajín v Bruseli schválenie predmetného dlhodobého rozpočtu vo výške 1,1 bilióna eur a s ním súvisiaceho záchranného balíka zameraného na oživenie európskej ekonomiky po koronakríze v hodnote 750 miliárd eur.

Dali tak najavo svoj nesúhlas s podmienením čerpania finančných prostriedkov EÚ s dodržiavaním zásad právneho štátu. Na tzv. kondicionalite sa v tomto smere dohodli 5. novembra v Rade EÚ vyjednávači Európskeho parlamentu a nemeckého predsedníctva. Členské krajiny EÚ, ktoré nebudú dodržiavať zásady právneho štátu, podľa tejto dohody riskujú stratu prístupu k finančným prostriedkom EÚ.

Korčok v utorok súvislosti s krokom Maďarska a Poľska upozornil, že ich terajšie veto ešte neznamená koniec rokovaní, dodal však, že čas na dohodu o rozpočte EÚ "sa veľmi kráti".„Nepovažujem za reálne, aby princíp právneho štátu bol úplne eliminovaný pri čerpaní európskych zdrojov. Tadiaľ cesta nevedie," zdôraznil. Potvrdil tiež, že v otázke uplatňovania princípov právneho štátu zastáva Slovensko odlišnú pozíciu než Poľsko a Maďarsko.

Podľa Korčoka v súčasnosti hrozí, že EÚ bude musieť „fungovať v rozpočtovom provizóriu a omešká sa aj čerpanie zdrojov z plánu obnovy". Minister v tejto súvislosti dodal, že to "je posledná vec, ktorú dnes EÚ počas pandémie potrebuje", aktuality.sk

X X X

V Rusku chcú exprezidentom zaručiť doživotnú imunitu

Poslanci dolnej komory ruského parlamentu, Štátnej dumy, prijali v utorok v prvom čítaní návrh zákona, ktorý bývalým prezidentom po odchode z funkcie zaručí doživotnú imunitu pred trestným stíhaním. Informovala o tom agentúra Interfax s tým, že ide o súčasť návrhov ústavných zmien, ktoré boli toto leto schválené v celoštátnom hlasovaní a okrem iného umožnia, aby prezident Vladimir Putin mohol znovu kandidovať, keď sa mu v roku 2024 skončí jeho štvrté funkčné obdobie.

Ak bude tento zákon prijatý, poskytne bývalým prezidentom a ich rodinám imunitu pred stíhaním za trestné činy spáchané za života. Budú tiež oslobodení od domových prehliadok, zatýkania alebo výsluchov.

V súčasnosti majú bývalí prezidenti imunitu iba za trestné činy spáchané v čase výkonu funkcie.
Štátna duma v utorok návrh zákona schválila v prvom z troch čítaní. Na prijatie zákona bude potom ešte treba schválenie hornou komorou - Radou federácie - a následne ho ešte musí podpísať prezident.

Podľa návrhu zákona môže byť bývalý prezident zbavený imunity, ak bude obvinený zo zrady alebo iných závažných trestných činov a obvinenia potvrdia najvyšší a ústavný súd. Potom musia obe komory parlamentu podporiť návrh dvojtretinovou väčšinou.

Zákon neplatí pre Gorbačova

orov zákona, pre tlačovú agentúru RIA Novosti uviedol, že nový zákon sa nebude vzťahovať na Michaila Gorbačova, ktorý bol prezidentom Sovietskeho zväzu až do jeho rozpustenia v roku 1991.
Jediným žijúcim ruským exprezidentom, kým je Putin vo funkcii, je Dmitrij Medvedev, ktorý bol hlavou štátu v rokoch 2008-12.

Štátna duma v utorok, tiež v prvom čítaní, schválila aj ďalší návrh zákona, ktorým sa bývalým prezidentom udeľuje doživotné kreslo v Rade federácie - aj to je pozícia, ktorá poskytuje imunitu pred trestným stíhaním.
Predloženie týchto zákonov do Dumy vyvolalo v Rusku fámy, že 68-ročný Putin plánuje odstúpiť. Kremeľ zo označil za "nezmysel" a jednoznačne ju odmietol.

Tieto fámy sa objavilo po tom, ako britský bulvárny denník The Sun s odvolaním sa na tvrdenie ruského historika a politického analytika Valerija Soloveja, ktorý do vlani pôsobil na moskovskej diplomatickej akadémii MGIMO, napísal, že Putin by mohol mať Parkinsonovu chorobu a je pod tlakom rodiny i svojej priateľky, aby pre to odstúpil, aktuality.sk

X X X

Ľubomír Jaško: Fico, Čarnogurský, Kotleba a spol. sa dopustili zákernosti

Tohtoročný 17. november ukázal odvrátenú stranu slobody. Namiesto zamatu sa v plnej škaredosti ukázala sloboda k nenávisti, manipulácii a klamstvu.

Hromadná drzosť

Kým si ľudia v kostoloch a na terasách úzkostlivo strážia, aby neprešvihli poltucet účastníkov, pred Prezidentským palácom sa zhromaždili tisícky ľudí. Ignorujúcich všetko, čo len mohli.

To je prvý zásadný škandál. Nech budú následky akékoľvek, na chvíľu verejne ukázali, že môžu všetko bez ohľadu na platné pravidlá. Nabudúce skúsia ignorovať čosi iné. Postupne pridajú na odvahe a drzosti.

Keď je dovolené zahodiť rúška a odstupy, v ďalšom kroku skúsia niekoho zmlátiť a potom… Radšej nepokračujme.
Všetci “politici”, ktorí prišli účastníkov protestov svojimi hlúpymi rečami vyhecovať, nesú za tento úpadok mravov zodpovednosť. Definitívne sa zaradili k spodine.

Ich pohnútkami nie sú súcit ani povzbudenie alebo spolúčasť s tými, ktorým vraj sloboda priniesla chudobu a sklamanie.
Bez ohľadu na to, či ide o Fica, Čarnogurského, Mazureka, Slotovho syna alebo šéfa slovenských komunistov (táto totalitná ideológia je na rozdiel od vyznávačov hákového kríža dovolená?), všetci sledujú vlastné ciele: deštruktívne rozvrátiť čo sa dá a potom na troskách súčasných pomerov pozbierať vlastné zisky.

Navždy skompromitovaní

Po tomto bláznivom dni si títo ľudia nezaslúžia ani to, aby im niekto zveril na starosť uvarenie kávy, nie účasť na veciach verejných. Nepoznajú mieru. Kašlú na pravidlá. Tešia sa zo všetkého nízkeho a agresívneho, čo vidia v očiach svojich poslucháčov. Bez hanby klamú. Musia predsa vedieť, že epidemické pravidlá nie sú teror. A amatérsky pôsobiaci premiér nie je diktátor, lebo diktátorov moc baví a vytešujú sa z nej.

Vedia aj to, že v každej - aj v najluxsnejšej spoločnosti - existuje vrstva sklamaných, ponížených, prostých a ohlúpnutých.
Nikto ich nemôže raketou vystreliť na Mesiac. Je nevyhnutné si ich všímať a postarať sa o to, aby sa konečne usmiali.
Riešením však určite nie je postaviť sa pred nich a cez megafón žiadať, aby namiesto jedného kameňa hodili dva a k nenávisti voči intelektuálom pre istotu pridali aj hnev na imigrantov či homosexuálov.
So slobodou sa nič hrozné nedeje. Akurát sa niektorým ľuďom pritrafila duševná tragédia, aktuality.sk

X X X

Igor Matovič: Námestia nám dnes ovládajú ľudia, ktorým bol odkaz Novembra ukradnutý

Premiér Igor Matovič reagoval na protivládne protesty v Bratislave, ktoré podporujú Smer, ĽSNS, mimoparlamentná SNS a futbaloví chuligáni.„30 rokov sme spomínali v tento deň na hrdinov Novembra. Na ich odvahu a statočnosť. Na státisíce ľudí, ktorí ich na námestia prišli podporiť, až spolu vytvorili spoločenstvo ľudí, ktoré nám pokojne vydobilo cestu ku slobode.

Dnes námestia ovládnu iní ľudia. Roky im odkaz Novembra bol uplne ukradnutý ... ba práve naopak, v príkrom rozpore s jeho odkazom, jeho hodnoty ničili,“ napísal premiér na sociálnej sieti.

„Jeden vedome vydal vedenie elitných útvarov polície do rúk nitrianskej mafie používajúcej tie najhoršie sicílske praktiky. Len preto, aby mu zaistili bezpečnosť a nerušený Klondajk na štátnom majetku. Čo na tom, že na to doplatil Jano a Martina životom!“ narážal na šéfa Smeru-SD Roberta Fica.

Následne sa nepriamo vyjadril aj predsedovi ĽSNS Marianovi Kotlebovi: „Druhý roky zvelebuje režim, ktorý postihnutých ľudí či ľudí nie pravej rasy považoval za odpad, ale kríž na hrudi nosí,“ doplnil. „Tí ostatní si zas dnes myslia, že sloboda je absolútna a ak príde k oprávnenej snahe štátu chrániť v pandémii zdravie a životy starých a chorých, tak to je vraj zásah do ich ústavných práv,“ pokračoval premiér.

Premiér: Nemáme sa za čo hanbiť

Matovič tvrdí, že sa jeho vláda nemá za čo hanbiť. „Nie sme v klietke hanby, robíme presne to, čo sme ľuďom pred voľbami sľúbili - čistíme Slovensko od podlahy. Od mafie a ich dlhoročných prisluhovačov. Že majú z toho strach? To je prirodzené, vedia, že dni na slobode mnohých z nich sú spočítané. Že budú kvičať tí, ktorí z toho mali dlhé roky prospech? Budú, ale nás to nezastaví. Vyčistíme Slovensko od mafie a naplníme tak skutočný odkaz Novembra,“ uviedol.

Dnešný deň nie je pohrebom Novembra, píše Matovič. „Je len budíčkom. Budíčkom, aby sme si o to viac uvedomili, že jeho hodnoty musíme neustále chrániť a deťom vysvetľovať. Aby pochopili, že sloboda bez zodpovednosti je len ilúzia slobody. Aby pochopili, že sloboda bez zodpovednosti vedie k anarchii, ktorú dnes budeme vidieť v uliciach v bagandžách mašírovať. Ďakujem Milan Kňažko, ďakujem Ján Budaj,“ dodal, aktuality.sk

X X X

Francúzska rozhlasová stanica omylom zverejnila nekrológy žijúcich osobností

Francúzska rozhlasová stanica Radio France Internationale (RFI) omylom zverejnila na svojej webovej stránke približne 100 vopred pripravených nekrológov popredných a stále žijúcich svetových osobností. Stanica uviedla, že zverejnenie nekrológov spôsobil „technický problém“ a ospravedlnila sa. „Vyjadrujeme ospravedlnenie ľuďom, ktorých sa to týka, ako aj našim priaznivcom, ktorí nám dôverujú,“ uviedla RFI, ktorú citovala stanica BBC.

Medzi inkriminovanými osobnosťami figuruje britská kráľovná Alžbeta II., americký herec Clint Eastwood, brazílsky futbalista Pelé, francúzska herečka Brigitte Bardotová, iránsky ajatolláh Alí Chámeneí, bývalý americký prezident Jimmy Carter či kubánsky exprezident Raúl Castro.

Rozhlasové stanice a iné médiá si často pripravujú nekrológy vopred, aby ich mohli v prípade úmrtia danej osoby rýchlo vydať.
Problém nastal, keď RFI presúvala svoju webovú stránku na odlišný systém spravovania obsahu, uviedla vo vyhlásení stanica. Nekrológy sa publikovali nielen na jej vlastnej stránke, ale aj na jej partnerských portáloch ako Google či Yahoo. RFI uviedla, že sa „mobilizuje, aby opravila túto závažnú programovú chybu“./agentury/

X X X

V Pellegriniho ankete o voľbách už hlasovalo 100-tisíc ľudí, hlasy však počítali sporne

Do internetovej ankety strany bývalého premiéra o predčasných parlamentných voľbách sa za 12 hodín od jej spustenia zapojilo viac ako 100-tisíc ľudí. Mnoho ľudí však na sociálnych sieťach avizovalo, že hlasy im v ankete započítalo aj vtedy, keď sa chceli vysloviť proti konaniu volieb. Desiatky z nich sa ozvali aj redakcii Aktuality.sk a ich mená máme k dispozícii. Ďalší reagovali aj na facebookovej stránke Hlasu.

„Veľmi sa teším, že už vyše 100-tisíc ľudí vyjadrilo svoj názor na ďalšie zotrvanie tejto vlády. Ak budú pribúdať ďalší a jasná väčšina sa vysloví za vypísanie predčasných parlamentných volieb, predložíme v Národnej rade Slovenskej republiky návrh ústavného zákona o skrátení volebného obdobia parlamentu,“ reagoval líder Peter Pellegrini.

Priebežné výsledky hlasovania boli v utorok večer nasledovné:

• Za skrátenie volebného obdobia hlasovalo takmer 79 000 ľudí, proti bolo zhruba 23 000.
• Za vypísanie a aktívnu podporu referenda sa vyjadrilo takmer 78 500, proti približne 24 000.

Aktuality.sk o tom informovala hovorkyňa strany Patrícia Medveď Macíková. Poznamenala, že anketa už večer svojou účasťou prekonala predvolebnú anketu Igora Matoviča, do ktorej sa začiatkom roka zapojilo 67-tisíc ľudí.
„Chceme umožniť zahlasovať každému záujemcovi, no na druhej strane musíme anketu chrániť pred prípadnými špekulantmi. Preto sme pri štarte ankety obmedzili možnosť hlasovať z jednej IP adresy na 12 hodín,“ vysvetlil Pellegrini.
Prvé problémy pri hlasovaní

Cez deň sa však množili sťažnosti ľudí s hlasovaním. „Chcela som si prečítať otázky v ankete, ktorú dnes vyhlásila strana Hlas a ostala som som v nemom úžase. Ešte som si nestihla prečítať otázky a už ma to zablokovalo," skonštatovala nespokojná čitateľka.

Ďalšia čitateľka nášho portálu zase dodáva svoj názor a skúsenosť: „Keď som chcela zahlasovať v Pellegriniho ankete proti referendu, napísalo mi, že z tejto IP adresy bolo už úspešne hlasované. Tak ako: je to podvod, hlasuju si sami, alebo ja som neschopná pracovať s mojim PC."

„Behom 5 minút som v ankete referendum 2021 hlasoval päťkrát a to som neni žiadny heker. A po dvoch hodinách môžem znova. Nemá vôbec výpovednú hodnotu táto anketa," tvrdí.

Zaujímavá je tu aj skutočnosť, že podľa priloženého „screenshotu" tento čitateľ mohol hlasovať už o dve hodiny.
Strana tvrdí, že v skutočnosti išlo o opakované použitie tej istej IP adresy a podľa strany sa započítali sa len tie hlasy, ktoré ľudia skutočne odoslali.

„Preto, aby sme umožnili hlasovať každému záujemcovi ihneď, odteraz po vyjadrení svojho názoru zadá svoj e-mail, na ktorý mu príde verifikačný link. Po potvrdení tohto linku bude jeho hlas započítaný,“ dodal Pellegrini.
Hlas ponechá anketu otvorenú až do konca núdzového stavu, ktorý strana považuje za nedemokratický a zbytočný, aktuality.sk

X X X

Vo voľbách kandidoval za Harabinovu Vlasť, zostala po ňom skrachovaná firma a miliónové dlžoby

V skrachovanej východoslovenskej firme Pencand meno Tibora Toderišku oficiálne nefigurovalo. Väčšinu spoločnosti totiž ovládal prostredníctvom svojho svokra.

Minulý mesiac prešovský súd po vyše 10 rokoch definitívne ukončil konkurz spoločnosti Pencand. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že išlo o jednu z množstva firiem, ktoré skončili na smetisku slovenského biznisu.
Ako sa však podarilo zistiť redakcii Aktuality.sk, bankrot Pencandu sprevádzalo viacero čudných skutočností. Navyše tento podnik skryte vlastnil známy prešovský podnikateľ Tibor Toderiška, ktorý v posledných parlamentných voľbách kandidoval za stranu Vlasť.

Pôžička na rozbeh

Všetko sa to začalo pred 15 rokmi, keď Pencand rozbiehal kovovýrobu v areáli bývalého podniku Strojstav. Firma potrebovala peniaze na nákup výrobnej haly, strojného zariadenia a ďalší rozvoj. Preto sa začala obzerať, kto by jej mohol požičať.

„Niekedy v roku 2005 ma bývalý spolužiak oslovil s tým, že jeho sused pán Toderiška kupuje areál bývalého Strojstavu a či mu neviem požičať milión eur,“ začína svoje rozprávanie podnikateľ Pavol P. Jeho celé meno neuvádzame, pretože v minulosti zažil niekoľko útokov na seba a svoju rodinu.

Žiadosť o pôžičku ho zastihla v čase, keď disponoval celkom slušnou hotovosťou, pretože rok predtým predal podiel vo farmaceutickej spoločnosti. Žiadateľa o pôžičku si veľmi nepreveroval, lebo spolužiak mu dal na tohto muža dobré referencie. Tvrdil, že je to seriózny človek.

Napokon sa teda dohodli, že peniaze požičia Toderiškovi a jeho spoločníkovi Radoslavovi Sluťákovi ako fyzickým osobám. Ručiť mali osobným majetkom, ako aj majetkom firmy Pencand, keďže financie boli určené na nákup haly a rozvoj spoločnosti.

Pavol P. po uzavretí dohody previedol na účet Pencandu milión eur s tým, že celú sumu mu vrátia do apríla roku 2006.
Toderiška ale po pol roku prišiel za svojím veriteľom a pýtal sa ho, či potrebuje pôžičku vrátiť, alebo či by mohli jeho peniaze používať aj naďalej. Peter P. ich vtedy nijako súrne nepotreboval, tak urobili dodatok k zmluve a Toderiška si požičal ešte ďalšieho pol milióna eur.

Ďalšie peniaze

Keď prišiel ďalší deň splatenia, majoritný vlastník Pencandu priznal, že peniaze na vrátenie úveru nemá. Svojho veriteľa ale uisťoval, že peniaze zháňa – mali pochádzať z lízingu jeho prevádzky. Podľa Toderišku mal ich podnik rozbehnúť výrobu energie z obnoviteľných zdrojov, konkrétne zo spaľovania drevnej štiepky.

Pavol P. v tom čase však už svojmu dlžníkovi nedôveroval tak ako na začiatku. Dokonca s ním išiel priamo do pobočky VÚB leasingu, ktorý mal výrobnú technológiu za 3,4 milióna eur prefinancovať, aby si jeho tvrdenia overil.
Pencand financie na obstaranie technológie dostal, tie sa však spolu s týmto majetkom vo firemnom účtovníctve nikdy neobjavili.

Toderiška síce opakovane sľuboval, že peniaze vráti, ale nakoniec sa začal svojmu veriteľovi vyhýbať, odmlčal sa a Pencand sa zrazu ocitol v konkurze.

Rýchly konkurz

Vyhlásenie konkurzu na majetok Pencandu Pavla P. zaskočilo. Firma totiž mala podľa účtovníctva dostatok majetku, aby mohla svoje podlžnosti splatiť a tým pádom nemusela ísť do bankrotu.

Dôvody, prečo Pencand skončil v konkurze a z akých zdrojov chcel Toderiška prostriedky vrátiť, pochopil až neskôr. Jeho dlžníci totiž v skutočnosti žiadnu technológiu nekúpili a štiepku nezačali spaľovať. Peniaze z lízingovky pritom dostali, ale nikto nevie, kde v skutočnosti skončili.

„Spoločnosť Pencand mala podľa účtovníctva v aktívach 6,6 milióna eur. Obsahovali okrem iného aj zásoby vyše 1 000 ton hutného materiálu. Do konkurzu sa firma dostala pre nezaplatenie dodávky len zhruba 5 ton plechov,“ tvrdí Pavol P.
Investor je presvedčený, že jeho dlžník ovládol konkurz podvodom cez veriteľský výbor. Pohľadávky vo výške jeho pôžičky si totiž neoprávnene a bez náležitého zdokladovania prihlásil Toderiškov svokor Pavol Čandík, ktorý oficiálne figuroval vo firme ako spoločník. Takto si zabezpečil najväčšie percentuálne postavenie medzi veriteľmi Pencandu, a preto bol zvolený za predsedu veriteľského výboru.

Čandík mal tvrdiť, že peniaze, ktoré v skutočnosti požičal majiteľom Pencardu Pavol P., sú jeho a on ich poskytol Pencandu na 10 rokov. Oklamaný veriteľ to však považuje za absolútnu fikciu, keďže Čandík nikdy nemal taký majetok, aby mohol poskytnúť takú veľkú pôžičku. Argumentuje nielen výpisom zo svojho bankového účtu, ale aj zmluvou, ktorú podpísal s Toderiškom a oficiálnymi štatutármi Pencandu ešte pred konkurzom. V nej jednoznačne uznávajú svoj dlh a navrhujú splátkový kalendár.

Veľké pochybnosti

Aj dokumenty správkyne konkurzu firmy Pencard Jany Čepčekovej naznačujú, že konkurz nebol úplne čistý a bezproblémový. Čepčeková pri ňom od začiatku nebola, prípad prebrala po pôvodnej správkyni Ľubomíre Tichej. Ako vyplýva z dokumentu (uverejnený na konci článku), ktorý má redakcia Aktuality.sk k dispozícii, nová správkyňa vyjadrila pochybnosti nad prihlásenou pohľadávkou Toderiškovho svokra.

„Po preskúmaní všetkých prihlášok mám vážne pochybnosti o prihláške pohľadávky veriteľa Čandík Pavol, kde je prihlásená suma na istine 1 439 952 EUR,“ uviedla Čepčeková v liste adresovanému okresnému súdu. Dôvodom bol fakt, že jej Čandík nepredložil všetky doklady.

Nakoniec ho však správkyňa a ani súd nevyškrtli z konkurzu, a tak zostal naďalej najväčším nezabezpečeným veriteľom. Podľa zverejneného konečného rozvrhu výťažku tak dostal vyše 36-tisíc eur. Okrem toho Toderiška v rámci konkurzu odkúpil od Pencandu, teda od svojej firmy, časť zostatkového lukratívneho majetku. Pavol P. však nedostal vôbec nič.

Nič zvláštne sa nestalo

Redakcia Aktuality.sk sa s nejasnosťami okolo konkurzu obrátila na Čepčekovú aj prešovský okresný súd, no nikto z nich sa nechcel k spomínaným zisteniam konkrétne vyjadriť.

„V súlade s ust. § 6 ods. 4 zákona č. 8/2005 o správcoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov povinnosť zachovávať mlčanlivosť podľa tohto zákona zaniká, ak povinná osoba je tejto povinnosti zbavená ministerstvom alebo sa chránená skutočnosť stala bežne dostupnou. Niektoré informácie, ktoré požadujete, sú zverejnené v obchodnom vestníku, ktorý je verejne dostupný, či už uznesenia súdov, lehoty, ako aj podania správcov. Z vyššie uvedených dôvodov vám nemôžem poskytnúť požadované informácie,“ odkázala Čepčeková.

Sudca Štefan Tomašovský, ktorý na celý prípad dohliadal, nevidel na pohľadávke najväčšieho veriteľa Pencandu nič zvláštne.

„V danom prípade prihláška pohľadávky bola prihlásená vami uvedeným veriteľom Pavlom Čandíkom dňa 3. augusta 2009 (doručenie súdu), mala všetky zákonom predpísané náležitosti, nebola správcom ani iným veriteľom popretá a správcom bola zapísaná do konečného zoznamu pohľadávok. Súdu neboli v súvislosti s touto pohľadávkou doručené žiadne incidenčné žaloby ani návrhy na neprihliadanie na prihlášku, preto ani o nich súd nemohol rozhodovať,“ uviedol Tomašovský.

Bankrot bývalého spoločníka

Aktuality.sk sa snažili osloviť aj Toderišku s Čandíkom, všetky pokusy sa ale skončili neúspešne. Pôvodné telefónne čísla firmy Pencand už neexistujú. Telefonický kontakt na Toderišku nám nevedeli dať ani v strane Vlasť, na ktorej kandidátke sa chcel dostať do parlamentu.

Jeho bývalý spoločník Sluťák nám síce dal telefónny kontakt, ale číslo už bolo neaktuálne. „Po tých všetkých problémoch sa ani nečudujem, že sa zatajuje,“ povedal Sluťák. On má na svojho bývalého biznis partnera ťažké srdce, pretože vďaka tomu, čo sa udialo v Pencande, prišiel o celý svoj majetok vrátane domu. Nezostávalo mu nič iné než vyhlásiť osobný bankrot.

Na druhej strane exkandidát za stranu Vlasť sa svojim veriteľom úspešne vyhýba ďalej. Sluťák, ako aj Pavol P. totiž majú informácie, že čelí viacerým exekúciám. Vzhľadom na to, že na seba nemá napísaný takmer žiadny majetok, tak mu v podstate exekútori nemajú na čo siahnuť.

Pavol P. podal aj trestné oznámenie, avšak polícia prípad po štyroch rokokoch prerušila. Vyšetrovateľ to vyhodnotil len ako občianskoprávny spor a nie trestný čin. S týmto záverom sa stotožnil aj prokurátor, aktuality.sk

X X X

Školy tvrdia, že im za vlády Smeru obmedzili slobodu. Gröhling zmenu nenaháňa

Kedysi právomoc rady školy sa v roku 2015 dostala do rúk starostov, primátorov či županov.
Niektorí zástupcovia učiteľov tvrdia, že školám za čias jednofarebnej vlády Smeru-SD v roku 2015 obmedzili dovtedajšiu slobodu.

Viac právomocí získali pri voľbe riaditeľov starostovia či župani – zástupcovia samospráv, teda zriaďovateľov škôl.
Školské odbory i Slovenská komora učiteľov už pri predkladaní zákona upozorňovali na to, že sa tým vytvára priestor na politizáciu školstva a právomoci zriaďovateľa sú výrazne posilnené. Nepomohlo. Zákon začal platiť od 1. septembra 2015.

Súčasný minister školstva Branislav Gröhling (SaS) sa s úpravou noriem príliš neponáhľa.

Ako to funguje?

Voľbu riaditeľa školy upravuje zákon č. 596 o štátnej správe v školstve a školskej samospráve z roku 2003. Ten hovorí, že rada školy volí spomedzi prihlásených kandidátov.

Ak niektorý z kandidátov získa nadpolovičnú väčšinu hlasov, zriaďovateľ dostane do rúk návrh na jeho vymenovanie.
Podľa spornej novely má zriaďovateľ právomoc kandidáta, ktorého mu navrhne rada školy, nevymenovať. Dôvody, pre ktoré sa tak môže rozhodnúť, zákon neurčuje. De facto tak môže uviesť čokoľvek.
Po vetovaní zriaďovateľ vyhlasuje druhé výberové konanie a opäť nastupuje na scénu rada školy, ktorá navrhne víťaza voľby na vymenovanie.

V druhom kole sú pravidlá iné – zriaďovateľ nemusí súhlasiť ani s ďalším kandidátom, jeho rozhodnutie však musia podporiť poslanci príslušného zastupiteľstva. Potrebný je súhlas trojpätinovej väčšiny. Ak ho nedostane, kandidáta musí vymenovať.

Ak však súhlas dostane a riaditeľa nevymenuje ani na druhýkrát, prechádza právomoc rozhodovať o novom vedení školy plne do jeho rúk. Legislatíva totiž hovorí, že v takýchto prípadoch zriaďovateľ postupuje podľa zákona č. 552/2003 o výkone práce vo verejnom záujme. Podľa tohto zákona zamestnávateľ, ktorý vyhlásil výberové konanie – v tomto prípade zriaďovateľ škôl, zriadi výberovú komisiu a vymenuje jej členov. Rada školy je tak vonku z hry.
Kto je členom rady školy:

Na štátnych základných školách radu školy tvoria:

• dvaja zástupcovia z radov pedagogických zamestnancov,
• jeden zástupca spomedzi nepedagogických zamestnancov,
• štyria zástupcovia rodičov,
• štyria zástupcovia zriaďovateľa.

Na štátnych stredných školách radu školy tvoria:
• dvaja zástupcovia z radov pedagogických zamestnancov,
• jeden zástupca spomedzi nepedagogických zamestnancov,
• traja zástupcovia rodičov,
• jeden zástupca žiakov,
• štyria zástupcovia zriaďovateľa.

Na voľbe riaditeľa sú okrem riadnych členov prítomní aj dvaja ďalší – zástupca štátu z okresného úradu v sídle kraja a jeden zo štátnej školskej inšpekcie. Na účely výberového konania sa stávajú členmi rady školy s riadnym hlasom.
Diskusie v nedohľadne

„Máme stovky podnetov za tých päť rokov, počas štrajku, ale aj počas korony, ako zriaďovateľ zneužíva svoju moc voči riaditeľom,“ hovorí Viktor Križo, člen Správnej rady Slovenskej komory učiteľov za demokratizáciu a participáciu v školách.

Križo zdôrazňuje, že zriaďovateľ má na voľbu dostatočný vplyv, pretože má v rade školy svojich zástupcov. I preto, že vedenie mestského úradu či VÚC je priamou súčasťou orgánu, ktorý volí riaditeľa školy, Slovenská komora učiteľov i školské odbory sa zhodujú, že dodatočná kontrola v podobe práva veta je neopodstatnená.

Rovnaký názor zastáva aj Odborový zväz pracovníkov školstva a vedy na Slovensku, ktorý so zmenou nesúhlasil už v roku 2015 a odvtedy adresoval ministerstvu školstva viaceré otvorené listy.

„Opätovne vyjadrujeme zásadný nesúhlas s návrhom, ktorý popiera demokratické princípy rozhodovania školskej samosprávy a vytvára priestor pre stranícke nominácie riaditeľov škôl,“ písali v jednom z nich.

Odbory aj Slovenská komora učiteľov sa zhodli, že vidia priestor na diskusiu. I keď sa javí, že nový rezort školstva pod vedením Branislava Gröhlinga (SaS) by mohol diskusiu opäť otvoriť, podľa tlačového odboru ministerstva bude na programe dňa vo vláde najskôr na jar roku 2022.

„Nový zákon o štátnej správe v školstve a školskej samospráve je naplánovaný v Rámcovom pláne legislatívnych úloh vlády na 2. kvartál 2022. Predmet úpravy nového zákona sa ešte bude ustaľovať a diskutovať,“ uviedol pre Aktuality.sk tlačový odbor ministerstva.

Rozdielne podmienky

Úplne opačný názor zastáva Združenie miest a obcí Slovenska. Práve to bolo jedným z iniciátorov zmien v roku 2015.
„Súčasný stav výberu riaditeľov škôl v zriaďovateľskej pôsobnosti miest a obcí a VÚC je určite objektívnejší a pod väčšou verejnou kontrolou, ako je to u iných zriaďovateľov,“ uviedol hovorca Michal Kaliňák. Výber je podľa neho stále v rukách školskej samosprávy a menovanie v rukách priamo volených zástupcov obyvateľov – starostov, primátorov či predsedov VÚC.

„Neexistuje žiadne právo veta, ako je súčasný stav niekedy vykladaný,“ zdôraznil Kaliňák s tým, že súčasný mechanizmus považujú za demokratický a transparentný, čo sa podľa neho nedá povedať v prípade cirkevných či súkromných škôl, ktoré tiež dostávajú verejné financie, aktuality.sk