iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

V SR sa chystajú protesty. Chystá sa aj polícia k 17.11.

Sedemnásty november je spomienkou na občianske protesty, ktoré odštartovali v roku 1989 zvrhnutie totalitného režimu. Za 31 rokov od tejto udalosti sa pravidelne v tento deň konajú rôzne akcie a zhromaždenia. Minulý rok organizoval protest na Námestí SNP v Bratislave súčasný premiér Igor Matovič (OĽaNO). Bol namierený proti vtedajšej vláde na čele s Petrom Pellegrinim (Hlas). Protesty sa budú v Bratislave konať aj tento rok, ale práve proti Matovičovej vláde.
No v tomto roku je vyhlásený núdzový stav, aj zákaz zhromažďovania.

Fico, Danko, extrémisti

Napriek zákazu zhromažďovať sa časť politikov verejne ohlásila svoju účasť na protestoch. Ako prví sa o slovo prihlásili extrémisti z ĽS NS, ku ktorým sa v utorok o 16. hodine pred Prezidentským palácom pridajú aj futbaloví chuligáni. Svoju účasť na tejto akcii potvrdzoval aj bývalý predseda parlamentu Andrej Danko (SNS). „Nebite nás už nikdy! 17. 11. 2020 prídeme!“ napísal na sociálnej sieti. V nedeľu podvečer však SNS odvolala svoju účasť a namiesto toho pripravuje pietnu spomienku na Šafárikovom námestí v Bratislave.

Na občianske protesty vyzýva aj strana Smer na čele s Robertom Ficom. „Vláda Igora Matoviča našla záľubu v obmedzovaní a porušovaní našich základných práv a slobôd. Preto ju budeme v parlamente určite odvolávať a zároveň 17. novembra podporíme aj občiansky protivládny protest,“ tvrdí Fico. Svoje vyjadrenia musel čiastočne korigovať, keďže sa na stranu Smeru vzniesla vlna kritiky za to, že sa chystá protestovať spolu s extrémistami. "Nespájajte organizovanie iného protestu s tým, ktorý organizujeme my. Podporujeme protesty za predpokladu, že budú demokratické a pokojné,“ upozornil Fico.

Peter Pellegrini, potenciálny predseda strany Hlas, nechce ľudí vyzývať na porušovanie zákonov, keďže je vyhlásený núdzový stav a platí zákaz zhromažďovania. „Hoci sa mi to nepáči a považujem vyhlásenie núdzového stavu za protiústavné, žiaľ, vyhlásený je a ja sa ako občan musím zdržať akéhokoľvek protiprávneho konania,“ vyhlásil Pellegrini. Ako alternatívu k protestom navrhol, aby si ľudia 17. novembra v okne zapálili sviečku ako symbol slobody. Zároveň vyzval, aby ľudia pri protestoch zachovali pokoj.

Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za ľudí) v nedeľu v televíznej diskusií ľudí vyzvala, aby radšej svoj nesúhlas vyjadrili inou formou, napríklad na sociálnej sieti. No a minister vnútra Roman Mikulec (OĽaNO) deklaroval, že polícia je pripravená takéto protesty rozohnať.

Vodné delá

Dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského Eduard Burda pre Pravdu vysvetlil, čo môže hroziť ľuďom, ktorí sa na proteste napriek núdzovému stavu zhromaždia. „Ak niekto takéto zhromaždenie zorganizuje alebo sa na ňom zúčastní, napĺňa skutkovú podstatu trestného činu porušovania povinností za krízovej situácie podľa paragrafu 290a Trestného zákona. Trestná sadzba za takýto čin predstavuje trest odňatia slobody až na dva roky, v kvalifikovaných prípadoch dva až päť rokov,“ hovorí Burda.

Upozorňuje však, že skutkové podstaty tohto trestného činu sú prečinmi, čo znamená, že aby správanie podľa nich bolo trestným činom, musia tieto skutky zároveň naplniť znak závažnosti.

„Každý jeden skutok napĺňajúci skutkovú podstatu trestného činu treba posúdiť podľa konkrétnych okolností prípadu, či je natoľko závažný, že by malo ísť o trestný čin, alebo nie. Čím bude zhromaždenie masovejšie z hľadiska počtu osôb i fyzickej blízkosti jednotlivých účastníkov medzi sebou, tým je väčšia šanca, že z hľadiska závažnosti pôjde o trestný čin,“ vysvetľuje Burda. Zároveň ľudí vyzýva, aby sa na podobných zhromaždeniach radšej nezúčastnili. Predstavitelia vlády už skôr avizovali, že na potlačenie zhromaždenia môže byť použitá aj vojenská polícia. Burda nie je presvedčený o zákonitosti takéhoto kroku.

„Na riešenie týchto situácií sa má podľa zákona použiť Policajný zbor SR, a nie vojenská polícia. Aj keď existujú určité ustanovenia, na základe ktorých by sa teoreticky dalo v konkrétnom prípade dôvodiť jej použitie v obdobnej situácii, som presvedčený, že takýto postup by sa mal vyhodnotiť ako postup obchádzajúci zákon a teda protizákonný,“ myslí si Burda.

Podobný protest, ale pred Úradom vlády, sa konal 17. októbra. Protestovať vtedy prišli športoví ultras, ktorí sa stretli s extrémistami. Počas niekoľkohodinových protestov hádzali dlažobné kocky a dymovnice. Policajti zasa do davu strieľali gumenými projektilmi, použili slzotvorný plyn a nakoniec na rozohnanie davu použili vodné delá.

Burda si myslí, že išlo o legálny postup. „Vodné delá patria medzi štandardné donucovacie prostriedky Policajného zboru či už na Slovensku, alebo v iných demokratických krajinách. Prioritne sú určené práve na zvládanie situácií v rámci určitých zhromaždení. Samozrejme, musia byť použité zákonným spôsobom,“ upozorňuje dekan právnickej fakulty.

Protest už v nedeľu

Prvý tohtoročný novembrový protest proti vláde Igora Matoviča sa odohral v nedeľu pred prezidentským palácom a organizoval ho Peter Sihelský. Pred piatimi rokmi bol odsúdený za výtržníctvo, pretože v roku 2013 strieľal z expanznej pištole na nedovolenom zhromaždení na Hodžovom námestí v Bratislave. Premiér Igor Matovič na sociálnej sieti zdieľal jeho video a pripojil k nemu ironický komentár: „S takýmto organizátorom protestu 17. 11. tam bude teda naozaj bezpečne. No comment:“./agentury/

X X X

Nechoďte na Kotlebove a Ficove protesty, varuje vláda aj Kňažko. Končí Kočnerov prokurátor Palovič

Zajtra sa v Bratislave napriek zákazu zhromažďovania chystajú protesty. Minister vnútra Roman Mikulec z OĽaNO a aj dočasný policajný prezident Peter Kovařík vyzývajú, aby ľudia zostali doma. Pridal sa k nim aj tribún Novembra 89 Milan Kňažko.

Policajného prezidenta a ministra vnútra sme sa pýtali, čo urobia zajtrajším demonštrantom.

Do Bratislavy sa vraj opäť chystajú futbaloví chuligáni, Marian Kotleba vyzýva príslušníkov ozbrojených zložiek, aby neprišli zasahovať. Protesty podporuje aj Robert Fico. Okrem nich budete počuť aj Petra Pellegriniho z Hlasu a Ondreja Dostála z SaS. Opozícia argumentuje, že ide o výročie 17. novembra. Pýtali sme sa na názor bývalého revolucionára z roku 1989 Milana Kňažka.

Prokurátor, ktorý mal pre Mariana Kočnera ovplyvňovať iných prokurátorov, príde o funkciu prokurátora. Takýto trest mu uložila – zatiaľ prvostupňová – disciplinárna komisia. Rozprávali sme sa o tom s ministerkou spravodlivosti Máriou Kolíkovou, aktuality.sk

X X X

Mikulec chce, aby Kovařík pokračoval. Závisí aj od protestov, reaguje policajný šéf

Hoci si ho na úrad vlády doniesol vtedajší premiér Robert Fico (Smer-SD), ako človeka, ktorý mal bojovať s korupciou, dnes sa dočasný policajný prezident Peter Kovařík teší aj dôvere aktuálneho ministra vnútra Romana Mikulca (OĽaNO).
Už koncom tohto mesiaca pritom bude jasné, kto sa prihlási do výberového konania na „stáleho“ policajného prezidenta. Šéf rezortu vnútra hovorí možnému pokračovaniu Kovaříka v tejto funkcii: „Áno.“
„Spolupráca bola zatiaľ fajn,” skonštatoval v relácii TV Markíza Na telo.

Kovařík sa rozhodne už čoskoro

Dočasný policajný šéf pre Aktuality. sk pripustil, že sa bude o túto stoličku uchádzať aj v spomínanom výberovom konaní. Momentálne je podľa vlastných slov v štádiu rozhodovania sa.„Som naklonený tomu, že sa prihlásim. (…) Nie som ešte ale na 100 percent presvedčený. Nechcem totiž spôsobovať množstvo problémov vlastnej rodine,” poznamenal.

Zároveň ale dodáva, že to bude záležať aj od toho, ako dopadnú plánované nezákonné protesty v utorok 17. novembra, na ktoré pozývajú občanov chuligáni a opozičné strany Smer-SD a extrémistická ĽSNS.
„Do 30. novembra sa musím rozhodnúť. Ale predpokladám, že ak sa rozhodnem, podám prihlášku aj skôr,” dodal Kovařík pre Aktuality.sk.

Naď to necháva na Mikulca

Minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO) nechcel postoj svojho straníckeho a vládneho kolegu bližšie komentovať. Pripomína totiž, že je to výhradne kompetencia šéfa rezortu vnútra.
„Nemôžem pozitívne ani negatívne hodnotiť pána Kovaříka. Evidujem ho z výstupov na rokovaní vlády alebo bezpečnostnej rady. A tam to vnímam pozitívne,” povedal Naď pre Aktuality.sk.

Tiež ale dodal, že je dobré pre každého ministra, keď môže spolupracovať s ľuďmi, ktorým dôveruje.
„Zatiaľ nevidím žiaden dôvod, aby mu nedôveroval. Tak nech s ním robí. (…) V posledných týždňoch robí polícia obdivuhodnú prácu. Bodaj by to tempo zotrvalo,” uzavrel Naď.

Matovič: Kovařík sa mi zdal minimálne neaktívny

Z Kovaříka nebol ale tak úplne nadšený premiér Igor Matovič (OĽaNO). Kovařík pôsobil totiž ako šé oddelenia na boj proti korupcii na úrade vlády.„Očakával som, že príde a povie “takto a takto makáme”. Neprišiel. Z tohto pohľadu sa mi zdá minimálne neaktívny,” skonštatoval začiatkom septembra v Na telo.

Aj preto sa Mikulca opakovane pýtal, či si je istý touto voľbou.
„Hovoril, že je to dobrá voľba a človek, ktorého dokáže akceptovať koalícia aj opozícia,” dodal Matovič, aktuality.sk

X X X

Minister vnútra Mikulec o protestoch 17. novembra: Nejde im o vyjadrenie názoru, ale o bitku s policajtmi

Minister vnútra Roman Mikulec (OĽaNO) dnes adresoval jasnú výzvu ľuďom, ktorí sa plánujú zúčastniť nezákonných protestov v utorok 17. novembra.Mikulec pripomenul, že zákaz zhromažďovania sa, ani núdzový stav tu nebol zavedený preto, aby niekto nemohol vyjadriť svoj názor.

„Núdzový stav bol zavedený aj predchádzajúcou vládou v čase, keď bolo 16 pozitívnych ľudí. Toto nie je boj o to, kto je z akej politickej strany, aký názor má," skonštatoval. Aj preto poprosil ľudí, aby zvážili účasť na akomkoľvek proteste 17. novembra. Zároveň poslal jasný odkaz aj politikom Smeru-SD a extrémistickej ĽSNS, ktorí vyzývajú na účasť. Podľa neho by si mali uvedomiť, o čom je sľub a kódex poslanca.

„Ak teraz ktokoľvek z opozičných politikov vyzýva na účasť, pošliapava demokraciu," poznamenal.
Mikulec: Nejde im o názor, len o bitku Šéf rezortu vnútra upozornil tiež, že pravidlá musia platiť pre všetkých. Podľa neho mnohí organizátori utorkových akcií ani nemajú snahu vyjadriť názor.

„Ide im o to, aby ničili majetok, ohrozovali zdravie ľudí. Máme informácie, že niektorí chcú prísť aj so zbraňami," vyhlásil.
Zároveň si položil rečnícku otázku, čo sa stane, ak ktokoľvek z tých, ktorí sa zúčastnia a nakazia sa, ako sa budú pozerať na lekárov, ktorí sa o nich budú musieť postarať len preto, lebo nerešpektovali platné pravidlá.

„Snažíme sa chrániť tých najzraniteľnejších, našich príbuzných, tých, ktorí bojujú o ľudské životy v nemocniciach. Aj z tohto dôvodu bol zavedený mimoriadny stav a zákaz zhromažďovania sa. Nemocnice sú preplnené a my robíme všetko preto, aby sa nápor nakazených zastavil," dodal Mikulec.

Výzva Krčméryho a policajného prezidenta

Profesor a infektológ Vladimír Krčméry poznamenal, že mu jedno, kto zvoláva akcie. Varuje, že práve zvýšená migrácia ľudí z jedného miesto na druhý je to, čo rozširuje nakázu. „Odložme tú nespokojnosť, vydiskutujme si to, keď tu nebude pandémia. Chcem poprosiť, nepreťažujte náš zdravotnícky systém," odkázal ľuďom.

Dočasný policajný prezident Peter Kovařík dodal, že polícia je na to, aby chránila verejný poriadok a občanov. A urobí to aj v utorok 17. novembra. „Uvedomujeme, si, že tam budeme mať ľudí, ktorí sa budú chcieť pobiť s policajtmi. Sme pripravení túto situáciu zvládnuť, ale nemôžeme dovoliť, aby sa to zvrhlo," dodal Kovařík, aktuality.sk

X X X

Biden na čele USA môže odstrániť obchodné bariéry s EÚ

V odstránenie obchodných bariér dúfa nemecký minister hospodárstva Peter Altmaier. Nemecko dúfa, že obchodné bariéry medzi USA a Európou budú odstránené po nástupe administratívy pod vedením novozvoleného prezidenta Joe Bidena. Vyhlásil to v pondelok nemecký minister hospodárstva Peter Altmaier.

„Dúfam z hĺbky môjho srdca, že nová administratíva USA nám pomôže sprostredkovať konsenzus o obchodných vzťahoch medzi Spojenými štátmi a Európskou úniou (EÚ)," povedal Altmaier v Berlíne. "A že môžeme zrušiť veľa a veľa opatrení týkajúcich sa ciel a obchodu inšpirovaných protekcionizmom," dodal.

Altmaier uviedol, že to platí aj pre európskych obchodných partnerov v Číne a ďalších častiach Ázie. „Dali sme im jasne najavo, že nemôžeme akceptovať dumpingové praktiky, a že trváme na spravodlivých a otvorených trhoch,“ pripomenul.
„Čínska“ dohoda vylučuje USA

V nedeľu (15. 11.) vytvorilo 15 ázijsko-tichomorských ekonomík najväčší blok voľného obchodu na svete. Ide o dohodu podporovanú Čínou, ktorá vylučuje USA. Tie totiž vycúvali z rokovaní o konkurenčnej transpacifickej dohode o obchodnom partnerstve po nástupe Donalda Trumpa do úradu prezidenta pred necelými štyrmi rokmi.
Nová obchodná aliancia sa podieľa 30 % na výkone globálnej ekonomiky a žije v nej 30 % globálnej populácie. Osloví tak 2,2 miliardy spotrebiteľov,

X X X

Ruský najvyšší súd rozpustil stranu Ľud proti korupcii, ktorej predsedom bol Putinov príbuzný

Ruský najvyšší súd zrušil politickú stranu Ľud proti korupcii, ktorú viedol Roman Putin, druhostupňový synovec ruského prezidenta Vladimira Putina. V pondelok o tom informoval spravodajský portál Meduza.io. Strana bola zrušená na základe žiadosti ministerstva spravodlivosti. Rezort nekomentoval oficiálne dôvody žiadosti o likvidáciu strany, podanej ešte koncom septembra.

Ústredná volebná komisia však pred časom zaradila stranu Ľud proti korupcii medzi štyri politické subjekty, ktoré môžu byť zrušené z dôvodu, že sa sedem rokov po sebe nezúčastnili na žiadnych voľbách.
Roman Putin vstúpil do tejto strany 21. júna a za jej predsedu bol na päťročné funkčné obdobie zvolený v tajnom hlasovaní už 5. júla.

Roman Putin je synom Igora Putina, bratranca ruského prezidenta Vladimira Putina. Podobne ako ruský prezident pôsobil v štruktúrach ruskej tajnej služby FSB, v roku 2012 bol vymenovaný za poradcu guvernéra Novosibirskej oblasti, ale o rok neskôr ho z tejto funkcie odvolali. Neskôr sa venoval podnikaniu, a to aj v zahraničí. Od roku 2013 je na čele správcovského fondu ruskej federácie taekwondo./agentury/

X X X

Poľsko a Maďarsko chcú vetovať rozpočet únie. Vadí im podmienka právneho štátu

Chcú peniaze, no pravidlá im nevoňajú. Vlády Poľska a Maďarska v pondelok pohrozili vetovaním budúceho sedemročného rozpočtu Európskej únie a balíka pomoci v súvislosti s pandémiou koronavírusu v celkovej hodnote zhruba 1,8 bilióna eur. Dôvodom sú pripravované pravidlá EÚ, podľa ktorých by EÚ mohla pozastaviť toky financií pre členské krajiny porušujúce princípy právneho štátu a hodnoty únie.

Brusel navýšil rozpočet o 16 miliárd. Dostane Slovensko viac?

Dohodu o novom rozpočte EÚ medzi vyjednávačmi Rady EÚ a Európskeho parlamentu dosiahli minulý týždeň. Musia ju však ešte oficiálne potvrdiť ministri členských krajín a tiež poslanci europarlamentu. Rozpočet by mal vstúpiť do platnosti 1. januára 2021 a predstavitelia únie dúfajú, že budú mať dohodu schválenú v priebehu najbližších týždňov.

Spomenutý plánovaný mechanizmus vyvolal tvrdý odpor vo Varšave a Budapešti. Tamojšie pravicové vlády sa stavajú proti nástroju, ktorý by Poľsku a Maďarsku mohol spôsobiť absenciu peňazí EÚ v prípade, ak budú pokračovať v politike, ktorú EÚ považuje za porušenie demokratických štandardov.

Tlačový šéf maďarského premiéra Viktora Orbána Bertalan Havasi v pondelok uviedol, že Orbán napísal list nemeckej kancelárke Angele Merkelovej, predsedníčke Európskej komisie Ursule von der Leyenovej a predsedovi Európskej rady Charlesovi Michelovi, v ktorom uviedol, že bude vetovať rozpočet a postpandemický balíček opatrení.

Poľský minister spravodlivosti Zbigniew Ziobro zasa v pondelok na tlačovej konferencii vyhlásil, že Poľsko nevysloví súhlas s mechanizmom, ktorý radikálne obmedzí suverenitu Poľska, pričom ho vykreslil ako pokus nemeckého predsedníctva EÚ o kontrolu nad Poľskom./agentury/

X X X

Diplomati zo Západu by mali aktívnejšie podporiť demonštrantov, myslí si Cichanovská

Cichanovská ubezpečila diplomatov, že po zmene vlády sa Bielorusko pripojí k Medzinárodnému trestnému súdu, čo zaručí objektívne súdne vyšetrovanie všetkých prípadov násilia počas tamojších protestov.

Bývalá kandidátka prezidentských volieb v Bielorusku Sviatlana Cichanovská v pondelok diskutovala o možnom rozšírení sankčného zoznamu EÚ proti režimu v Minsku s veľvyslancami Dánska, Holandska, Švédska, Kanady, Írska a zástupcom Severskj rady. Podľa rozhlasovej stanice Rádio Sloboda (RFE/RL) by tieto nové sankcie mohli byť prijaté už 19. novembra, pričom celý tento proces urýchlila násilná smrť aktivistu Ramana Bandarenku.

Diplomati na rokovaní hovorili o pomoci, ktorú ich krajiny poskytujú bieloruským novinárom, rodinám politických väzňov, aktivistom, robotníkom a študentom, informoval server TUT.by. Diskutovalo sa aj o otázke začatia medzinárodného vyšetrovania zločinov bieloruských orgánov v rámci univerzálnej jurisdikcie. Západní diplomati túto myšlienku podporili.
Objektívne vyšetrovanie násilia

Cichanovská ich ubezpečila, že po zmene vlády sa Bielorusko pripojí k Medzinárodnému trestnému súdu, čo zaručí objektívne súdne vyšetrovanie všetkých prípadov násilia počas tamojších protestov.
Okrem toho Cichanovská apelovala na diplomatov, ktorí sú akreditovaní v Bielorusku, aby boli aktívnejší pri protestných akciách, pretože "ich prítomnosť chráni ľudí pred násilím zo strany režimu".

Vo vyhlásení tlačovej služby Cichanovskej sa uvádza, že jej tím od minulého týždňa aktívne pracuje na návrhoch ekonomických sankcií, ktoré by mali byť uvalené na podniky a štátne spoločnosti, "živiace" Lukašenkov režim. Očakáva sa tiež, že EÚ by mohla rozšíriť zoznam osôb, na ktoré sú uvalené cielené sankcie, na viac ako 200 mien.
100 dní policajnej brutality

Bielorusko zažíva protesty proti režimu Alexandra Lukašenka a brutalite polície už 100 dní. Táto vlna protestov pokračovala v pondelok pochodom seniorov, na ktorom sa v Minsku zúčastnilo asi 2000 ľudí.
Protestná akcia sa podľa spravodajského portálu TUT.by zaobišla bez incidentov. Zadržaný bol jeden mladý muž, ktorý išiel vedľa zástupu dôchodcov. Počas celej akcie sa v blízkosti jej účastníkov po ceste pohybovalo päť mikrobusov s policajtmi.

Bieloruské ministerstvo vnútra medzičasom informovalo, že počas nedeľňajších protestov bolo zadržaných vyše 700 ľudí, ktorých teraz čaká správne konanie pred súdmi. Hovorkyňa tohto rezortu dodala, že v celej krajine sa v nedeľu konali protesty na 35 miestach. Uviedla, že počet ich účastníkov sa znížil, rovnako ako aj ich aktivita.
Vyše 1100 zadržaných

Z informácií ľudskoprávnej organizácie Viasna však vyplýva, že v nedeľu bolo v Bielorusku zadržaných viac ako 1100 ľudí. Ich menný zoznam Viasna od dopĺňala na svoju webovú stránku spring96.org.
Podľa agentúry TASS počas nedeľných protestov bolo zadržaných 24 novinárov, pričom vo vyšetrovacej väzbe ich zostáva 11, aktuality.sk

X X X

Trump sa usiluje, aby Bidenovo víťazstvo v Pensylvánii neuznali

K víťazstvu Bidenovi aj v Pensylvánii výrazne dopomohli volebné hlasy zaslané poštou.
Volebný tím dosluhujúceho amerického prezidenta Donalda Trumpa požiadal v pondelok federálny súd v Pensylvánii, aby zabránil potvrdeniu výsledkov prezidentských volieb v tomto americkom štáte. Informovala o tom v utorok agentúra Reuters.

V Pensylvánii, ktorá v kontexte amerických volieb patrí medzi kľúčové štáty, zvíťazil Trumpov demokratický súper Joe Biden. To viedlo americké médiá k tomu, aby Bidena vyhlásili za celkového víťaza prezidentských volieb v USA.
K víťazstvu Bidenovi aj v Pensylvánii výrazne dopomohli volebné hlasy zaslané poštou, Trump však tento spôsob hlasovania dlhodobo spochybňuje a vraví, že umožňuje demokratom páchať volebné podvody. Dôkazy o tom však americkej verejnosti zatiaľ nepredložil.

Podľa právnikov Trumpa porušíli ústavu

Trump obviňuje volebných predstaviteľov Pensylvánie z vytvorenia „nezákonného dvojstupňového volebného systému," na základe ktorého údajne osobné odovzdávanie hlasov podrobili dôkladnejšej a transparentnejšej kontrole ako zrátavanie korešpondenčných hlasovacích lístkov. Tým podľa Trumpových právnikov porušili ústavu USA.

Prezidentov volebný štáb podal príslušnú žalobu na štátnu tajomníčku štátu Pensylvánia Kathy Boockvarovú, ako aj na volebné komisie v demokratom naklonených okresoch, ktoré zahŕňajú aj veľké mestá Filadelfiu či Pittsburgh.
Boockvarová, ktorá oficiálne dohliada na priebeh volieb a sčítavania hlasov, sa k žalobe bezprostredne nevyjadrila.

Nezávisle od žaloby Trumpovho štábu v pondelok tamojšieho času viacerí republikánski členovia zákonodarného zboru Pensylvánie informovali, že požiadajú o audit štátnych volebných výsledkov, ktorý by mal prebehnúť pod ich gesciou. Zároveň "žiadajú, aby výsledok volieb (v Pensylvánii) nebol potvrdený a hlasy voliteľov neboli priradené (jednotlivým kandidátom) až do ukončenia celého auditu," uviedli v tlačovej správe.

Zmena zákonov

Americký právnik a profesor Edward Foley sa však pre Reuters vyjadril, že pre zablokovanie potvrdenia Bidenovho víťazstva v Pensylvánii by bola potrebná zmena tamojších štátnych zákonov. Takúto zmenu vy však podľa Foleyho určite vetoval demokratický guvernér štátu Pensylvánia Tom Wolf.

Trumpov volebný tím od volebného dňa (3. novembra) už súdne napadol proces sčítavania hlasov vo viacerých amerických štátoch. Sudcovia v štátoch Georgia a Michigan už medzičasom tieto žaloby zamietli. Trump však naďalej odmieta prijať svoju prehru v prezidentských voľbách. Vyhlásil, že voľby sa ešte neskončili a že má záujem v tejto veci podniknúť ďalšie právne kroky.

Zbor voliteľov, ktorý formálne zvolí prezidenta a viceprezidentku na ďalšie funkčné obdobie, sa zíde 14. decembra. Jednotlivé štáty musia do Washingtonu doručiť svoje správy s overenými konečnými výsledkami najneskôr 8. decembra, aktuality.sk

X X X

Koronavírus: Belgičania hlásia týždňový pokles nových infekcií

Začiatok nového týždňa sa v Belgicku nesie v znamení poklesu nových prípadov nákazy novým koronavírusom, hospitalizácií i počtu úmrtí. Uviedli v pondelok belgické médiá s odvolaním sa na aktualizované údaje Inštitútu pre verejné zdravie Sciensano.

Minulý týždeň (od 9. do 15. novembra) sa počet hospitalizovaných oproti stavu z predošlého týždňa znížil o 22 percent pri dennom priemere 463 nových pacientov. V belgických nemocniciach je teraz 6518 pacientov, z toho 1439 sa nachádza na jednotkách intenzívnej starostlivosti.

Klesajúci trend je viditeľný aj čo sa týka počtu nových prípadov nákazy, ktorý klesol takmer o 50 percent. Počas minulého týždňa malo pozitívne testy v priemere 5057 osôb denne.

Priemer klesol pod 200

Rovnako sa znižuje aj počet úmrtí na komplikácie spôsobené ochorením COVID-19. Denný priemer klesol pod hranicu 200 osôb, pričom v nedeľu pribudlo ďalších 196 úmrtí.

Medzifederálne krízové centrum pre COVID-19 v pondelok oznámilo, že z pohľadu vekovej štruktúry obetí sa situácia medzi prvou a druhou vlnou epidémie príliš nezmenila. Virológ a hovorca krízového centra Yves Van Laethem spresnil, že priemerný vek pacientov s COVID-19 je 50 - 80 rokov, polovica z nich má viac ako 70 rokov. Podľa nemocničných štatistík 55 percent pacientov sú muži a počas druhej vlny štvrtinu pacientov prijali nemocnice z domovov dôchodcov, aktuality.sk

X X X

Kupujeme si investorov? Minister Heger o stimuloch pre Volkswagen rozpráva len opatrne

Miliardová investícia v čase krízy, navyše v sektore, ktorý ňou je postihnutý naozaj výrazne, neprichádza len tak. Druhá strana vždy očakáva protihodnotu. Podľa niektorých analytikov sme si každú veľkú investíciu doteraz „kúpili“ obrovskými ekonomickýmism timulmi, žiadna neprišla iba preto, lebo by sme boli pre investora atraktívnou krajinou kvôli infraštruktúre, ľuďom a podnikateľskému prostrediu.

Volkswagen prinesie 2000 nových pracovných miest, začiatok výroby je plánovaný na rok 2023

Už je to oficiálne! Bratislavský Volkswagen získal miliardovú investíciu

Prezident Zväzu automobilového priemyslu Alexander Matušek na margo tejto výhrady v diskusii portálu Euractiv povedal, že v tak vysoko konkurenčnom prostredí, aké je v súčasnosti v Európe, to vlastne inak ani nejde. Veľkí investori si môžu vyberať krajinu, v ktorej budú investovať, pretože prakticky v každej je už dostatočne rozvinutá infraštruktúra a kvalifikovaná pracovná sila. Kto chce uspieť, musí ponúknuť nejakú pridanú hodnotu. Aká teda bola v prípade Volkswagenu?

Predstavitelia bratislavského závodu upresnili, že do rozbehnutia výroby nových modelov Passat a Superb pôjde napokon len 500 miliónov eur, ďalších 500 miliónov bude smerovať do iných výrobných rozvojových programov. Tie ale zatiaľ ešte neboli konkretizované, rovnako ako ani modely, ktorých sa tu bude týkať.

„Keď prebiehajú rokovania o takýchto veľkých investíciách, odohrávajú sa v rovine predpokladov a budúcich očakávaní,“ povedal minister financií Eduard Heger. Podľa neho bola pre Volkswagen základnou otázkou kvalita podnikateľského prostredia. „Museli sme takto veľkého investora presvedčiť o tom, že reformy a zmeny, ktoré pripravujeme, sú kompatibilné s jeho investičnými a rozvojovými plánmi,“ doplnil. Podľa ministra boli pre Volkswagen významné aj otázky, týkajúce sa nastavenia daňového systému a celkovej vymožiteľnosti prá¬va.

Pokiaľ ide o priame a nepriame investičné stimuly, minister sa vyjadril len k tým prvým: „Je známe, že bratislavský región nemôže byť formou priamych investičných stimulov podporovaný, tie neboli v hre.“

Čo teda prispelo k tomu, že Volksagen investuje do rozbehnutia výroby nových modelov miliardu eur je otázne. Podľa ministra Hegera bolo najdôležitejšie, že vláda dokázala investora presvedčiť, že sme na pracovný trh schopní aj naďalej prinášať dostatočný počet kvalitných a kvalifikovaných ľudí, dokážeme zjednodušiť a zefektívniť daňový systém a rozvíjať právny štát. Či to bolo naozaj všetko, ukáže čas./agentury/

X X X

Čínsky internetový obchod JD.com si polepšil viac, než sa očakávalo

Spoločnosť so sídlom v Pekingu zaznamenala v 3. kvartáli rast predaja širokej škály produktov.
Čínsky internetový obchod JD.com vykázal v pondelok lepšie než očakávané výsledky za 3. štvrťrok. On-line zostal totiž silný aj po zrušení obmedzení spojených s pandémiou nového koronavírusu v druhej najväčšej ekonomike sveta.

Spoločnosť so sídlom v Pekingu zaznamenala v 3. kvartáli rast predaja širokej škály produktov. Pripojila sa tak ku svojim rivalom Alibaba a Pinduoduo, ktorí tiež oznámili nárast predaja o dvojciferné číslo v čase, keď sa čínska ekonomika zotavuje zo škôd spôsobených ochorením COVID-19.

Riaditeľ JD.com Richard Liu uviedol, že aj obchodní partneri spoločnosti sa rýchlo zotavujú.
Prekonal odhady analytikov
Štatistky minulý mesiac ukázali, že maloobchodný predaj v Číne v septembri oproti minulému roku stúpol o 3,3 %, čím prekonal odhady analytikov, ktorí očakávali jeho rast o 1,8 %.

JD.com v pondelok informoval, že jeho tržby v produktovom segmente, ktorý zahŕňa maloobchodný predaj on-line, sa v 3. štvrťroku zvýšili o 27 % na 151,4 miliardy jüanov (19,42 miliardy eur).

A tzv. čistý obrat spoločnosti JD.com sa za tri mesiace do konca septembra zvýšil o 29 % na 174,21 miliardy CNY. Analytici, ktorých oslovila spoločnosť Refinitiv očakávali, že dosiahne 170,2 miliardy CNY. Čisté výnosy z produktov sa pritom zvýšili o 27,4 % a čisté výnosy zo služieb vzrástli o 42,7 %.

Po vylúčení jednorazových položiek mal JD.com zisk 3,42 CNY na jednu americkú depozitnú akciu (ADS), zatiaľ čo analytici očakávali zisk 2,65 CNY na ADS, aktuality.sk

X X X

Koronavírus: Vakcína firmy Moderna má 94,5-percentnú účinnosť

Klinické štúdie ďalšej potenciálnej vakcíny proti novému koronavírusu ukázali nečakane dobré výsledky. Americká farmaceutická firma Moderna oznámila, že jej experimentálna vakcína má viac než 90-percentnú účinnosť. Trhy reagovali na správu posilnením.

Podľa Moderny výsledky neskorej fázy klinických testov ukázali, že jej vakcína dokáže zabrániť vzniku ochorenia COVID-19 a z tohto pohľadu má 94,5-percentnú účinnosť. Minulý pondelok (9. 11.) uviedli americký koncern Pfizer a nemecká biotechnologická spoločnosť BioNTech, že ich vakcína má 90-percentnú účinnosť.
Dve vakcíny v decembri

Futures na americké akcie sa po správe posilnili, keď futures na Dow Jones stúpli o 500 bodov alebo 1,7 %. Výrazne v pozitívnom pásme sa tesne popoludní nachádzali aj európske trhy. Kľúčový nemecký index Dax sa o 13.26 h SEČ nachádzal v pluse o 1,16 %, hlavný francúzsky index CAC 40 o 2,28 %, taliansky FTSE MIB o 2,27 %, španielsky IBEX 35 o 3,78 % a index blue-chipov z eurozóny EuroStoxx o 1,64 %.

V Spojených štátoch by mohli byť ešte v decembri schválené dve vakcíny na núdzové použitie, pričom k dispozícii by mohlo byť do konca roka 60 miliónov dávok. Na budúci rok by americká vláda mala mať k dispozícii vyše 1 miliardu dávok vakcín len od Pfizeru a Moderny.
„Budeme mať vakcínu, ktorá môže zastaviť COVID-19," povedal prezident firmy Moderna Stephen Hoge, aktuality.sk