iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Kaliňák: Že sa niekto s niekým pozná, nie zločinec

Kaliňák: Že sa niekto s niekým pozná, to ešte nie je zločinecká skupina: Kaliňák tiež vyhlásil, že Gašpar určite žiadny úplatok nezobral.Exminister vnútra Robert Kaliňák (Smer) nemá žiadne informácie o tom, že by polícia pracovala na jeho obvinení či zatknutí. Kaliňák to povedal dnes v relácii televízie Markíza Na telo. „Ja žiadne také avízo nemám,“ uviedol.Bývalého šéfa rezortu vnútra do relácie pozvali, aby komentoval akciu s názvom Očistec, počas ktorej polícia zadržala niekdajšieho policajného prezidenta Tibora Gašpara.

Toho Kaliňák opakovane označuje za najlepšieho šéfa polície. Kaliňák, ktorý diskutoval bez oponenta s odôvodnením, že už nie je v politike aktívny, v Markíze Gašpara bránil. Zatknutie Gašpara, ale aj ďalších bývalých predstaviteľov polície sa podľa neho deje na politickú objednávku.

Úplatky nebral

Dokazovať to podľa Kaliňáka majú aj vyhlásenia premiéra Igora Matoviča, ktorý naznačoval, že na príchod elitnej polície NAKA sa majú pripraviť aj Robert Fico či Peter Pellegrini. Väzba, v ktorej sa dnes Gašpar nachádza, je podľa Kaliňáka nezákonná.

„Sudcovia nemajú odvahu to povedať, rozhodujú pod tlakom. Urobte nejaké protimediálne rozhodnutie, tak ste zlynčovaný,“ tvrdí. Kaliňák tiež odmieta akékoľvek obvinenia o zločineckej skupine, ktorej súčasťou mal byť šéf polície. Podľa exministra vnútra ide len o mediálnu bublinu.

„Vraj mala fungovať nejaká zločinecká skupina v prospech Smeru. Ako je potom možné, že bolo zastavené stíhanie daňového podvodu Andreja Kisku?“ pýtal sa.

„To, že sa niekto s niekým pozná, ešte neznamená, že založil zločineckú skupinu,“ dodal. Kaliňák tiež vyhlásil, že Gašpar určite žiadny úplatok nezobral.

X X X

Smer padá podľa Medianu k hranici zvoliteľnosti, Blanár prieskum berie s rezervou

Ak by sa parlamentné voľby konali v týchto dňoch, vyhrala by ich strana bývalého premiéra Petra Pellegriniho. RTVS zverejnila prieskum agentúry Median-SK. Hlas-SD by získal 20,3 percenta, druhým najsilnejším zoskupením by bolo OĽaNO premiéra Igora Matoviča. Najsilnejšie kvarteto dopĺňa SaS a mimoparlamentné Progresívne Slovensko.

Ostatné strany, ktoré by sa do Národnej rady dostali, by dosiahli pod 7 percent: ĽSNS, Smer-SD a Sme rodina.
Prieskum vykonal Median SK pre RTVS v dňoch od 6. do 11. novembra na reprezentatívnej vzorke 1018 respondentov.
Hypotetických novembrových volieb by sa podľa prieskumu zúčastnilo 73 % opýtaných.

Ochotu zúčastniť sa mierne častejšie deklarovali mladší muži vo veku 18 až 24 rokov, ale aj ľudia s maturitným a vysokoškolským vzdelaním. Naopak, volieb by sa nezúčastnili najmä ľudia v dôchodkovom veku alebo ľudia s nižším vzdelaním.

Preferencie poznačila pandémia a akcie NAKA

Podpredseda Smeru-SD Juraj Blanár v relácii O 5 minút 12 pripomenul, že v strane prieskumy preferencií nekomentujú. Reagoval ďalej na otázku moderátora, prečo bývalý predseda vlády a jeho Hlas stúpajú, no Smer klesá:
„Môže to byť aj tým, že Peter Pellegrini bol vnímaný lepší z hľadiska porovnania s Matovičom pri porovnaní zvládania krízy. V každom prípade, všetci boli aj vtedy súčasťou Smeru-SD. Myslím, že ľudia to vnímajú takto, že posledným premiérom bol Pellegrini a svojím spôsobom bol úplne iný ako Matovič," povedal.

Blanár pripustil, že pravdepodobne sa pod 7-percentný zisk Smeru v prieskume podpísali aj policajné akcie Očistec či Božie mlyny.

„Tie prieskumy treba brať trošku aj s rezervou,“ doplnil. Ďalej ilustroval príklad z prezidentských volieb na Floride, kde bolo podľa neho urobených 66 prieskumov, z ktorých iba v 2 vyhral Donald Trump. Napokon ale hlasy voliteľov z ostrých volieb získal súčasný šéf Bieleho domu.

„Keď sa pozrieme na všetky okolité krajiny, tak neviem, ktorá vládna strana by počas pandémie rástla," povedal poslanec OľaNO Juraj Krupa.

SaS podľa neho získala percentá na úkor Matovičovho hnutia. „Všetka zodpovednosť počas pandémie ide na premiéra. Keď tam máte ešte človeka, ktorý sa na tom priživuje takýmto spôsobom, samozrejme, že sa to prejavuje na preferenciách,“ dodal.

Prieskum dôvery politikom

Najdôveryhodnejšou je podľa opýtaných hlava štátu. Po nej nasleduje líder strany Hlas-SD a poslanec NR SR Peter Pellegrini (nezaradený).

Tretiu priečku získal šéf koaličnej SaS Richard Sulík. Po ňom nasleduje premiér Igor Matovič (OĽANO), líderka koaličnej strany Za ľudí Veronika Remišová, šéf koaličnej strany Sme rodina Boris Kollár, šéf opozičného Smeru-SD Robert Fico a napokon Marian Kotleba, ktorému dôveruje najmenej ľudí z opýtaných, aktuality.sk

X X X

Ľubomír Jaško: Pád Smeru je zbytočne hlučný

Zúfalí ľudia (a zúfalé politické strany) robia zúfalé veci. Smer z ťaženia proti Matovičovej koronapolitike zatiaľ nič nevyťažil.

Ukričaný záver

V tejto chvíli sa zdá, že demonštrácie 17. novembra spoja tých, ktorí sa začínajú v preferenciách približovať k nebezpečnej červenej čiare. Podľa najnovšieho Medianu (pre RTVS) Smer nazbieral niečo cez 6 percent - podobne ako kotlebovci. V zisťovaní voličských pocitov sa nedarilo ani Robertovi Ficovi ako politikovi, s 18 percentami sa dostal do spodného pásma.

Bezpochyby to dotyčného pána neteší. A považuje to za veľkú nespravodlivosť. Však sa toľko snaží. Je pripravený mať tlačovku aj dvakrát denne. Riskuje pobyt v televíznych štúdiách, v ktorých sa ho moderátori pýtajú, či nemá strach zo želiezok na rukách.

Píše listy prezidentke, podáva návrhy a v jeho politickej fantázii sa objavila vec, ktorou kedysi pohŕdal. Zrazu je pripravený politický zápas presunúť na ulicu, hoci pri iných príležitostiach takouto technikou pohŕdal. A k tomu ohlasuje zámer s referendom o skrátení volebného obdobia. Kde sú tie časy, keď Robert Fico veril, že všetko podstatné sa predsa odohráva vo voľbách a ich víťazi majú dovolené všetko?

Toto nie je totalita

Ficova ochota vyjsť na námestie práve 17. novembra sa mu nevypláca. Uveriteľný (teda pre jeho fanúšikovský tábor) bol a je len vtedy, keď tento sviatok ignoruje. Práve a len to sa k nemu hodí. Skepsu voči výdobytkom slobody s ním zdieľali jeho voliči. Výročie Nežnej nie je ani náhodou ich sviatkom.

Okrem toho doteraz mali pocit, že tento politik je top, lebo výborne a bez zastavenia reční. Fico v úlohe tribúna, ktorý bude svoju frustráciu ventilovať na námestí, je novinka. V istom zmysle ponižujúca a ohlasujúca jeho ozajstný koniec (hoci je pravda, že tých očakávaných koncov už bolo!).

Pochybná je nielen forma, ale aj obsah. Covidová epidémia, hoci sa to na sociálnych sieťach nezdá, predsa len väčšinu ľudí vychovala v miernosti a vážnosti. Matovičova taktika je chaotická a nevyspytateľná, ale mnohí správne tušia, že by to nebolo lepšie ani v dokonalejších krajinách.

Blúznenie o konci slobody je v týchto súvislostiach jednoducho neslušné. Súčasné problémy raz skončia. Potom sa všetci znovu vyberú do sveta a pridajú v zvyšovaní svojej životnej úrovne.
Z dnešných ťažkostí totalitu nevyrobí nikto, ani inak extrémne talentovaný Robert Fico. Tých jeho dnešných 6,3 percenta
je vlastne veľa, aktuality.sk

X X X

Rakúsko chce plošne testovať po vzore Slovenska, kancelár je v kontakte s Matovičom

Rakúsko chce ku koncu prísneho lockdownu, ktorý je naplánovaný do 6. decembra, na prítomnosť koronavírusu hromadne otestovať obyvateľstvo krajiny - podobne ako to bolo aj na Slovensku. Oznámil to rakúsky kancelár Sebastian Kurz v relácii „Pressestunde" stanice ORF.

„Rakúsky kancelár Sebastian Kurz dnes oznámil, že v Rakúsku spustia masívne testovanie podľa vzoru Slovenska. Začnú na konci lockdownu, ktorým teraz zatvorili aj všetky školy - aby mohli deti do škôl s pokojom v duši pustiť. Ďalšie kolo urobia ešte pred Vianocami," komentoval správu našich západných susedov premiér Igor Matovič.

„Opätovne sa patrí poďakovať za nezištnú pomoc Rakúska, kedy nám na prvé kolo plošného testovania poskytli na výpomoc 33 armádnych lekárov. S rakúsky kancelárom som v úzkom kontakte a posunieme im všetko know how a informácie ... a samozrejme, pôjdeme osobne tiež pomôc," dodal slovenský premiér.

Jednou z cieľových skupín sú zatiaľ okrem iných učitelia, spresnil Kurz podľa agentúry APA.
Ďalšie detaily avizovaného testovania majú byť známe v priebehu týždňa - cieľom je umožniť aspoň „spolovice normálne vianočné sviatky", píše denník Kurier.

Zatvorili školy a viaceré obchody

Rakúsko v sobotu oznámilo, že od utorka 17. novembra do 6. decembra zatvorí všetky školy aj obchodné prevádzky s výnimkou potravín, lekární, drogérií či čerpacích staníc a zavedie prísnejšie obmedzenia pohybu a kontaktov.
Ľudia budú môcť svoje príbytky opustiť len z dôvodu zaobstarania si základných životných potrieb, v prípade neodkladných ciest do práce či nevyhnutných návštevách príbuzných. Zatvorené budú i školy a škôlky, pričom žiaci prejdú na diaľkovú výučbu. Takisto sa zavrú kaderníctva, kozmetické a masážne salóny.

Tento lockdown je podľa Kurza absolútne nevyhnutný vzhľadom na vysoké počty nakazených. Kancelár apeloval aj na nosenie rúšok, ktoré sú podľa jeho slov zmysluplné a pomôžu zastaviť šírenie nákazy.

V Rakúsku pribudlo za 24 hodín zo soboty do nedele 5665 nových prípadov nákazy koronavírusom. V nemocniciach je aktuálne hospitalizovaných 4178 pacientov, z toho je 599 na jednotkách intenzívnej starostlivosti. Pozitívne bolo v Rakúsku od začiatku pandémie testovaných 203 612 ľudí a 125 674 sa z ochorenia vyliečilo. Celkový počet úmrtí v krajine dosiahol v nedeľu 1829, aktuality.sk

X X X

Polícia v Bielorusku počas Pochodu odvážnych zadržala stovky ľudí

Počas protestov, ktoré sa v nedeľu konali v Minsku i ďalších mestách Bieloruska, bolo zadržaných najmenej 480 ľudí.
Informovalo o tom ľudskoprávne centrum Viasna. Medzi zadržanými sú opäť niekoľkí novinári, ale aj seniori, ženy a viacerí známi lekári, dodal spravodajský portál TUT.by.

Vo väzbe sa ocitol aj 76-ročný Boris Pasternak, známy vydavateľ diel laureátov Nobelovej ceny za literatúry Sviatlany Alexijevičovej a Alexandra Solženicyna, či Michaila Žvaneckého.

Nedeľňajšie zhromaždenia, ktoré ich organizátori nazvali Pochod odvážnych, sa polícia snažila rozohnať pomocou slzotvorného plynu a použitím omračovacích granátov. Na niektorých miestach došlo aj k fyzickým stretom medzi štítmi sa chrániacimi policajtmi a demonštrantmi.

Ľudia v Bielorusku svojím zhromaždením reagovali na nedávnu tragédiu, keď neznámi maskovaní muži v Minsku zbili mladého aktivistu Ramana Bandarenku. Potom ho posadili do mikrobusu a odviezli na neznáme miesto - predpokladá sa, že na policajnú stanicu. O hodinu a pol neskôr ho sanitka odviezla do nemocnice, kde napriek urgentnej operácii vo štvrtok zomrel.

Polícia pátrala a zatýkala aj v domoch

Asi 500 ľudí sa v nedeľu zišlo aj na dvore, kde sa spomínaný incident v stredu večer odohral. Stiahli sa tam aj policajti s ochrannými štítmi. Demonštranti boli pokojní, rytmicky tlieskali a skandovali "Prestaňte zabíjať" či "Kto zabil Ramana?". Polícia ich však donútila rozísť sa. Následne tam prišli zamestnanci technických služieb a začali odstraňovať kvety, sviečky a plagáty, ktoré tam ľudia priniesli, aby si uctili pamiatku na smrť dobitého Bandarenku.

Portál TUT.by uviedol, že medzičasom policajti začali na chodbách blízkych bytových domov pátrať a zatýkať predpokladaných účastníkov rozpusteného protestu: chodia z bytu do bytu, kontrolujú ľuďom doklady a zaisťujú tých, ktorí tam nemajú trvalý pobyt. Zatýkali aj ľudí, ktorí sa skryli v obchodoch v okolí. Podľa TUT.by policajti pritom často používali obušky.

Bandarenkova smrť vyvolala v Bielorusku šok a novú vlnu protestov. Bieloruský režim kritizovala aj EÚ, ktorá pohrozila novými sankciami. Po tých volá aj bieloruská opozícia, pričom navrhuje, aby sa reštrikcie zamerali aj na firmy podporujúce režim Alexandra Lukašenka.

Známy bieloruský novinár Franak Viačorka na svojom konte na sociálnej sieti Twitter v nedeľu napísal, že "Bielorusko potrebuje okamžitú humanitárnu pomoc a rýchlu politickú reakciu".

Spravodajský portál TUT.by informoval, že v mnohých mestách Bieloruska boli - ako sa už stalo obvyklým - problémy s pripojením na mobilný internet. V centre Minska bolo uzavretých niekoľko staníc metra. Do metropoly bola pred protestmi stiahnutá špeciálna vojenská a policajná technika, aktuality.sk

X X X

Podľa tzv. exit polls prezidentské voľby v Moldavsku vyhrala prozápadná Sanduová

V Moldavsku sa v nedeľu večer skončilo hlasovanie v druhom kole prezidentských volieb, ktoré podľa tzv. exit polls vyhrala proeurópska kandidátka Maia Sanduová. Svoj hlas jej v rozhodujúcom kole volieb odovzdalo 54,8 percenta voličov, informovala agentúra APA.

Z exit polls vyplýva, že jej protikandidát, úradujúci prezident Igor Dodon, získal 45,2 percenta hlasov. Ide o výsledky prieskumu, ktoré robila poradenská spoločnosť Intellectgroup.

Jej šéf Jan Lesnevsky pre agentúru TASS uviedol, že volebné prieskumy sa uskutočňovali vo volebných miestnostiach v Moldavsku a nezohľadňujú hlasovanie moldavských migrantov v zahraničí – práve vďaka ich hlasom Sanduová vyhrala prvé kolo volieb pred dvomi týždňami.

Prieskum Intellectgroup nezahŕňa ani hlasy obyvateľov neuznaného Podnesterska, dodal TASS. Táto agentúra však súčasne informovala, že Dodon po uzavretí volebných miestností vyhlásil, že Sanduovú s veľkým náskokom predbehol.
Následne vyzval svojich priaznivcov i sympatizantov Sanduovej, aby zachovali pokoj, a prisľúbil, že zabráni destabilizácii v krajine.

Stredopravicová kandidátka Sanduová, ktorá bola premiérkou od júna do novembra 2019, mala v prvom kole podporu takmer 36 percent voličov, kým socialistu Dodona volilo 33 percent ľudí. Sanduová kandidovala na funkciu hlavy štátu aj pred štyrmi rokmi, no porazil ju práve Dodon. Účasť v druhom, rozhodujúcom kole volieb dosiahla 52,6 percenta./agentury/

X X X

Prísnejšie emisné normy môžu v podstate zakázať autá so spaľovacím motorom

Automobilový priemysel sa obáva, že prísne emisné normy Európskej únie znamenajú úplný koniec áut so spaľovacími motormi po roku 2025. „Európska komisia zavedením plánovanej normy Euro 7 po roku 2025 de facto zakáže vozidlá so spaľovacím motorom," povedala agentúre DPA šéfka sektorového združenia VDA Hildegard Müllerová.

Ak chce EÚ dodržať ciele Parížskej klimatickej dohody, plánuje sprísniť limity pre emisie oxidu uhličitého (CO2). Nemecký týždenník Bild am Sonntag informoval o štúdii vypracovanej pre EK, na základe ktorej majú byť určené emisné limity novej normy Euro 7. Zatiaľ nie je nič rozhodnuté, no štúdia predkladá komisii výrazne prísnejšie pravidlá, než v súčasnej norme Euro 6.

„Komisia chce predpísať, aby v budúcnosti každé vozidlo v ľubovoľnej jazdnej situácii v podstate nevypúšťalo žiadne emisie, či už s prívesom v kopci alebo v pomalej mestskej premávke," kritizuje Müllerová. Plánované sprísnenie sa tak rovná zákazu áut so spaľovacími motormi. "Namiesto zákazu potrebujeme inovácie a investície do ekologických palív a palivového článku. Problémom nie je spaľovací motor, ale palivo," dodala.
Šéf Vokswagenu podporuje elektrickú mobilitu

Šéf koncernu Volkswagen Herbert Diess naproti tomu podporuje prechod na elektrickú mobilitu. "V rôznych krajinách sa diskutuje o tom, odkedy sa majú predávať len vozidlá s nulovými emisiami," povedal pre denník Automobilwoche. V krajinách s nízkou intenzitou premávky považuje za veľmi rozumné "od začiatku rozmýšľať elektricky".

Nemecký minister hospodárstva Peter Altmaier teraz plánuje rozšíriť nástroj na podporu elektromobilov, podporuje predĺženie takzvanej inovačnej prémie pre elektrické vozidlá do roka 2025. Zatiaľ platí zvýšený bonus len do konca roka 2021. "Chcem, aby státisíce zamestnancov v automobilovom priemysle mali dobré pracovné miesta aj o 10 či 15 rokov," povedal pre Bild am Sonntag. "K tomu nemalou mierou prispieva inovačná prémia."

Nemecko sa s pomocou ekologického bonusu už od roka 2016 snaží podporiť predaj elektromobilov a plug-in hybridov. V rámci konjunkturálneho balíka v súvislosti s koronakrízou ho vláda výrazne zvýšila a nazvala inovačnou prémiou. Od zvýšenia bonusu podstatne narástol počet žiadostí o podporu, aktuality.sk

X X X

Peruánsky prezident po piatich dňoch vo funkcii podal demisiu

Peruánsky prezident Manuel Merino podal v nedeľu demisiu. Stalo sa tak len päť dní po nástupe do tohto úradu, v ktorom nahradil parlamentom odvolaného Martína Vizcarru. Oznámenie o Merinovej demisii vyvolalo uliciach Limy oslavy.
V televíznom prejave k národu Merino vyzval všetkých Peruáncov, aby sa zjednotili a obnovili pokoj v krajine. Po Vizcarrovom odvolaní totiž v Peru vypukli protesty sprevádzané potýčkami s políciou. V sobotu počas nich prišli o život dvaja ľudia.

O Vizcarrom odvolaní rozhodol 10. novembra peruánsky kongres. Stalo sa tak v súvislosti s obvineniami, že Vizcarra v roku 2014, keď slúžil ako regionálny guvernér, prijal úplatky od developerov.

V súlade s ústavou funkciu prezidenta prebral predseda kongresu, ktorým bol Merino. Prezidentský sľub zložil v utorok. Merino pred tým v nedeľu odmietol prijať demisiu 13 ministrov, ktorí o to požiadali po tom, čo sa objavili správy o smrti dvoch demonštrantov. Merino vyhlásil, že „ministri zostanú na svojich postoch, kým nepominie súčasné obdobie neistoty“.

Peruánsky prezident Manuel Merino oznamuje v televíznom vysielaní svoju rezignáciuAutor: SITA/AP, Luis Iparraguirre
Počas sobotňajších protestov v Lime sprevádzaných zrážkami s políciou, ktorá voči niekoľkotisícovému davu použila slzotvorný plyn, utrpelo zranenia viacero ľudí. O život prišli dvaja muži vo veku 24 a 25 rokov.

Tento prevažne pokojný protest sa vyostril po tom, čo skupina demonštrantov začala do policajtov hádzať kamene a odpaľovať pyrotechniku./agentury/ Koronavírus: Rezort zdravotníctva chce rozšíriť mobilné odberové miesta

Testovanie pred Univerzitou Mateja Bela v Banskej Bystrici.

Ministerstvo zdravotníctva (MZ) SR chce rozšíriť systém mobilných odberných miest, kde budú zdravotníci pre verejnosť robiť zadarmo diagnostické vyšetrenia na ochorenie Covid-19 antigénovými testami. Vyhlásilo preto verejný návrh určený poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. Rezort zdravotníctva o tom TASR informoval v nedeľu.

Návrh sa má vzťahovať na všetkých poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, bez ohľadu na ich právnu formu, ktorí, za určitých podmienok, prejavia záujem zriadiť a prevádzkovať mobilné odberové miesto pre antigénové testovanie.

Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti by mal zabezpečiť odber vzoriek biologického materiálu a tiež diagnostiku ochorenia COVID-19 prostredníctvom antigénového testu za dohodnutú odplatu.
Diagnostické vyšetrenia má vykonávať najmenej päť pracovných dní v týždni v rozsahu osem hodín denne. Diagnostické vyšetrenia budú len v pracovné dni vždy najskôr od 7.00 h.

Ministerstvo hovorí o zásadných krokoch

MZ SR tvrdí, že urobilo niekoľko zásadných krokov k zefektívneniu boja proti ochoreniu COVID-19 v súvislosti s diagnostikou antigénovými testami. Legislatívne upravilo, že testovať môže väčší okruh ľudí. Výtery a vyhodnocovanie antigénových testov môžu pod dohľadom viacerí študenti zdravotníckych odborov.

„Odoberať vzorky a následne ich diagnostikovať budú môcť študenti pôrodnej asistencie, ošetrovateľstva, urgentnej zdravotnej starostlivosti i odboru laboratórne vyšetrovacie metódy v zdravotníctve, ktorí absolvovali najmenej dva semestre. Pomáhať pri testovaní môžu už aj študenti doktorského odboru zubného lekárstva, ak absolvovali najmenej šesť semestrov," komentoval rezort zdravotníctva.

Dodal, že za zdravotníckeho pracovníka sa počas krízovej situácie považuje už aj žiak, ktorý je v pracovnom vzťahu u poskytovateľa a je žiakom druhého alebo tretieho ročníka na strednej zdravotníckej škole v študijnom odbore diplomovaná všeobecná sestra, aktuality.sk

X X X

Koronavírus: Čína obmedzuje dovoz zmrazených potravín

Svetová obchodná organizácia (WHO) uvádza, že riziko nákazy ochorením Covid-19 zo zmrazených potravín je nízke, no Čína opakovane upozorňuje na objavenie sa vírusu na baleniach rôznych produktov, či už sú to nemecké bravčové kolienka alebo ekvádorské garnáty.

Tieto odhalenia viedli k rozsiahlym dovozným obmedzeniam.

Čína, ktorá využila drastické opatrenia na zamedzenie šírenia koronavírusu, objavila pozitívne vzorky na hovädzom a bravčovom mäse, i na morských plodoch. Z toho dôvodu minulý týždeň sprísnila obmedzenia a požaduje úplné testovanie a dezinfekciu dovážaných potravín. Čína podľa agentúry Reuters medzičasom zakázala dovoz od 99 dodávateľov z 20 krajín.

Peking argumentuje, že tieto opatrenia sú nevyhnutné na zamedzenie dovozu vírusu, ktorý sa začal šíriť práve v Číne. Vo všeobecnosti sa predpokladá, že pandémia sa začala na trhu morských plodov vo Wu-chane a vírus doteraz usmrtil viac než 1,25 milióna ľudí.

Obmedzenia vyvolali otrasy v čínskej logistickej sieti a vyvolali diplomatické spory. Kritici tvrdia, že čínske obmedzenia sú najmä politické a opatrenia sú nákladné a zbytočné. Minulý týždeň bol jeden z pracovníkov v Číne testovaný pozitívne a jeho nakazenie sa bolo spojené s 28,1-tonovou dodávkou nemeckých bravčových kolienok.

Hoci vedci spochybňujú možnosť nákazy zo zmrazených potravín, čínske úrady poukázali aj na dvoch pozitívne testovaných zamestnancov prístavu. Podľa nich sa nakazili z nákladu zmrazených tresiek. Mimo Číny sa zmrazené potraviny netestujú ani nesledujú. Napríklad, v auguste mal jeden pracovník skladu na Novom Zélande pozitívny test, no potraviny boli ako zdroj nákazy vylúčené.

Čínske opatrenia vyvolávajú obavy verejnosti. Samotní dovozcovia tvrdia, že vzhľadom na zhoršovanie sa situácie v zahraničí je lepšie, ak sú obmedzenia tvrdé, aktuality.sk