iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Praktiky oravského špekulanta, dlhy za vyše milión eur

Firmy, kde v minulosti pôsobil Ľuboš Hlavatík, sa zrejme budú musieť ospravedlniť za nepravdy, ktoré šírili v súvislosti s výstavbou galantského obchodného centra. Redakcii sa medzičasom prihlásil ďalší poškodený podnikateľ. Na pochybné praktiky „staviteľa“ Ľuboša Hlavatíka z Oravy, ktorý priamo vlastnil alebo vystupoval za firmy stojace za viacerými developerskými projektmi a rekonštrukciami, upozornil ďalší oklamaný podnikateľ.

Tvrdí, že hoci jeho firma dodala stavebné práce, od spoločnosti s väzbami na Hlavatíka nedostala zaplatené. Ide o ďalšieho podnikateľa, ktorému po spolupráci s oravským podnikavcom zostali nezaplatené faktúry.

Hlavatíkov kontroverzný biznis model sa opakuje pri viacerých stavebných projektoch. Firmy s prepojením na jeho osobu získali zákazku, následne si objednali služby od subdodávateľov a vo finále viacerým z nich za dodané práce nezaplatili. Ukážkovými príkladmi sú rekonštrukcia Oravskej polikliniky v Námestove či výstavba obchodných centier na Slovensku, známych ako Vendo Parky.

Zničená povesť a miliónový dlh

Práve na výstavbe obchodných centier Vendo Park v Bánovciach nad Bebravou či Starej Ľubovni, ktoré prebiehali v rokoch 2012 a 2013, sa podieľal aj ďalší poškodený podnikateľ, ktorý sa ozval redakcii. Majiteľ poškodenej firmy si, podobne ako ďalší subdodávatelia, želal zostať v anonymite. Tvrdí, že firma s väzbami na Hlavatíka – Avanto ani jej dodávatelia mu nepreplatili viaceré faktúry v súčte za vyše milióna eur.

Chýbajúce financie priviedli firmu poškodeného vlastníka do reštrukturalizácie, bez peňazí zostali dokonca aj jej vlastní dodávatelia. „V časoch, keď sme to vplyvom neuhrádzania faktúr schytávali zo všetkých strán, som prekonával náročné obdobie. Mohol som skončiť s doživotnými dlžobami a na ulici s celou svojou rodinou," opisuje konateľ poškodenej firmy.
Hovorí, že stavebné práce týkajúce sa výstavby obchodných centier robili pre akciovú spoločnosť Avanto, kde bol Hlavatík členom dozornej rady a mal sa podieľať aj na jej riadení. Avanto, čo odzadu znamená Otnava – názov inej firmy spojenej s Hlavatíkom, podľa konateľa poškodenej spoločnosti nezaplatila za všetky dodané práce.

„Celkové dlžoby voči mojej firme boli zhruba 1,2 milióna. Dlžníkmi sú nielen spoločnosť Avanto, ale aj jej priami dodávatelia, ktorých Hlavatík nevyplatil. Dostali sa do druhotnej platobnej neschopnosti, čo niektorí riešili reštrukturalizáciou. Tým sme stratili akúkoľvek šancu na súdne vymáhanie našich pohľadávok," približuje konateľ poškodenej firmy sled udalostí.

Podnikateľ teraz ľutuje, že Hlavatíkovi veril a vyše dva roky fungoval ako jeho subdodávateľ. Mrzí ho, že niektoré ďalšie poškodené firmy si myslia, že s Hlavatíkom na podvodoch spolupracoval. „To je však lož,“ zdôraznil.
Podnikateľ na Hlavatíka nepodal trestné oznámenie, lebo v tom podľa vlastných slov nevidel zmysel. Faktom je, že väčšina z už podaných trestných oznámení zo strany iných poškodených zatiaľ skončila bez obvinenia, resp. bola uzavretá s tým, že skutok nebol trestným činom.

Náš zdroj vysvetľuje, že pred kolotočom vypočúvaní uprednostnil záchranu vlastnej firmy. Zároveň priznáva, že problém nezaplatených faktúr sa mu nepodarilo vyriešiť – Hlavatík podľa neho prestal komunikovať a zľahla sa po ňom zem.
„Hlavatík je hanba podnikateľského sektora a podvodník, ktorý sa nikdy nemal dostať do riadenia obchodnej spoločnosti. Lásku k peniazom vymenil za osobnú česť," netají konateľ poškodenej firmy rozčarovanie.

Začarovaný kruh

Investorom Vendo Parkov je spoločnosť s nemeckým pozadím Trei Real Estate (TRE). Zástupca firmy Vojtěch Navrátil potvrdil, že firma vedie s niektorými súčasnými aj bývalými Hlavatíkovými firmami súdne spory súvisiace práve aj s výstavbou Vendo Parkov.

Zmluvným partnerom TRE však nebola podľa Navrátila spomínaná firma Avanto, ale česká spoločnosť Qinn Invest, ktorá si na stavebné práce najala aj firmy Ľuboša Hlavatíka.

„Naša spoločnosť vyrovnala všetky záväzky voči dodávateľom na všetkých svojich projektoch. Pri projektoch Vendo Park v Jablonci nad Nisou, Bánovciach nad Bebravu a Starej Ľubovni sme platili priamo nášmu zmluvnému partnerovi – spoločnosti Qinn Invest," zdôraznil.

Navrátil dodal, že TRE nemá informácie, že by na ich obchodných centrách pracovala firma Avanto. Potvrdil však, že poškodená firma, ktorú spomíname v článku, žiadala peniaze za práce na Vendo Parku v Starej Ľubovni: „Spoločnosť žiadala zaplatenie súdnou cestou, žalovaná bola aj naša spoločnosť. K žalobe sme sa vyjadrili a následne táto spoločnosť žalobu stiahla."

„Prázdna téma"

Viac svetla do prípadu výstavby Vendo Parkov by mohla vniesť firma Qinn Invest z českého Chomutova, ktorá bola zmluvným partnerom investora – firmy TRE. Jej konateľ Jiří Pěchota nám však napísal, že ide o dávnu, absolútne neaktuálnu minulosť: „Viac ako šesť rokov nič na Slovensku nerobíme. Dávno dokončené projekty. Prázdna téma. Nemáme žiadne aktívne spoločnosti na Slovensku. Dovidenia v lepšom čase!"

Aktuality.sk však zistili, že pre dlžoby spojené s výstavbou ďalších nákupných centier sa súdili s firmou Avanto, kde bol Hlavatík členom dozornej rady, aj ďalšie spoločnosti.

Faktom je, že Avanto už dnes neexistuje – v roku 2014 ju zrušil bratislavský súd. V obchodnom registri si neuvádzala skutočné sídlo, ani nevlastnila žiaden majetok. Zostal po nej len dlh na sociálnom poistení za vyše 161-tisíc eur.
Posledným akcionárom a likvidátorom akciovky Avanto bol muž z Dolného Kubína, odkiaľ pochádza aj Hlavatík. Adresa bydliska, ktorú si posledný vlastník uvádzal v obchodnom registri, podľa mestského úradu v Dolnom Kubíne neexistuje.
Na situáciu sme sa chceli opýtať aj Hlavatíka, ktorý na otázky redakcie dlhodobo neodpovedá.

Vyšetrovanie viazne

S výstavbou Vendo Parku v Bánovciach nad Bebravou sa spájala aj firma Krypton z Popradu, ktorá mala pracovať pod niekdajšou Hlavatíkovou firmou Otnava. Zástupcovia spoločnosti Krypton tvrdili, že im Otnava dlhovala 756-tisíc eur, no celková škoda sa podľa konateľa vyšplhala až na dva milióny eur.

Pod Otnavou pracovala aj ďalšia nemenovaná slovenská firma. Spolupráca sa týkala nákupného centra v Starej Ľubovni, kde Otnava firme údajne dlhuje takmer 1,5 milióna eur. Redakcia názov poškodenej firmy pozná.
Firma Otnava medzičasom zmenila názov, skončila s dlhmi a prepísaná na majiteľov z Česka.

Ďalšia firma z Humenného – Štich, zas narazila pri výstavbe nákupného centra v českom Jablonci nad Nisou. Stavebné práce od Štichu si objednala spoločnosť Qinn Invest, za ktorú komunikoval Hlavatík. Podľa zástupcov Štichu im Qinn Invest nezaplatila za všetky faktúry, čím im vznikla škoda vo výške 1,9-milióna eur.
Všetky tieto prípady začalo v máji 2016 vyšetrovať Krajské riaditeľstvo polície v Prešove ako závažný trestný čin podvodu. Ani po viac ako štyroch rokoch však nie je vyšetrovanie ukončené.

Svetielko nádeje

Symbolickým svetielkom nádeje pre poškodených môže byť zatiaľ neprávoplatný verdikt Okresného súdu v bratislavskej Petržalke, ktorý súvisí s výstavbou Vendo Parku v Galante. Obeťou pyramídy zmluvných vzťahov, na ktorej vrchu stál investor - firma TRE, sa stali viacerí subdodávatelia. Jediným zmluvným partnerom TRE bola aj tu už spomínaná spoločnosť Qinn Invest.

Pri Galantskom Vendo Parku sa však do role obete postavil aj samotný Hlavatík, resp. firmy s prepojením na jeho osobu. Tvrdil, že ani jeho firmy nedostali od investora zaplatené. Firmy si zaobstarali reklamný pútač, ktorý v roku 2016 postavili pred Vendo Park v Galante a na ktorom obvinil TRE z nesplácania vlastných záväzkov. Zástupcovia TRE to však odmietli.

Napäté vzťahy medzi TRE a niekdajšími Hlavatíkovými firmami spustili kolotoč niekoľkých súdnych sporov. Výsledkom je, že firmy Otnava Group a Otnava Vendo Park Galanta, v ktorých Hlavatík kedysi figuroval, sa musia na internete a v Galantských novinách ospravedlniť za nepravdivé tvrdenie zverejnené na reklamnom pútači.
V lete o tom rozhodol bratislavský okresný súd. Hovorca bratislavských súdov Pavol Adamčiak však upozornil, že rozsudok zatiaľ nie je právoplatný, keďže firma Otnava Group sa voči nemu odvolala, aktuality.sk

X X X

Bidenovi k víťazstvu zagratulovala aj Čína

Čína je jednou z posledných veľkých krajín, ktoré Bidenovi zablahoželali k víťazstvu.
Čína v piatok zagratulovala k víťazstvu v amerických prezidentských voľbách demokratovi Joeovi Bidenovi. Stalo sa tak až zhruba týždeň po tom, ako bol Biden vyhlásený za víťaza volieb americkými médiami. Informovala o tom agentúra AFP.
„Rešpektujeme rozhodnutie Američanov. Pánovi Bidenovi a pani (novozvolenej viceprezidentke Kamale) Harrisovej vyjadrujeme naše gratulácie,“ povedal na tlačovom brífingu hovorca čínskeho rezortu diplomacie Wang Wen-pin.
Zároveň podľa agentúry AP zdôraznil, že výsledky amerických volieb musia byť ešte potvrdené na základe príslušných zákonov a postupov platných v Spojených štátoch.

Čína je jednou z posledných veľkých krajín, ktoré Bidenovi zablahoželali k víťazstvu, komentovala AP.
Doteraz tak ešte neurobili podľa AFP napríklad Rusko či Mexiko. Čína už pred niekoľkými dňami v zdržanlivom vyjadrení uviedla len to, že "berie na vedomie", že za nového prezidenta bol zvolený Biden.

Počas úradovania Donalda Trumpa vládlo medzi Čínou a USA napätie, pre ktoré sú charakteristické rastúce spory v súvislosti s obchodnými vzťahmi, vývojom technológií a konkurenčným bojom o vplyv v Ázii a vo svete. Trump Čínu viní aj z toho, že nezabránila rozšíreniu pandémie COVID-19 do sveta a kritizuje ju za porušovanie ľudských práv a slobôd v autonómnych oblastiach Sin-ťiang a Hongkong.

Odmieta prijať prehru

Trump v rámci predvolebnej kampane označil Čínu za najväčšiu hrozbu pre Spojené štáty a pre globálnu demokraciu.
Za víťaza prezidentských volieb z 3. novembra bol minulú sobotu americkými médiami vyhlásený demokratický kandidát Joe Biden po tom, čo zvíťazil v kľúčovom štáte Pensylvánia. Biden má na svojom konte už 290 hlasov voliteľov, zatiaľ čo Trump 217, uvádza CNN. Na víťazstvo je potrebných minimálne 270 voliteľských hlasov.

Donald Trump však odmieta prijať prehru v prezidentských voľbách. Vyhlásil, že voľby sa ešte neskončili a má záujem v tejto veci podniknúť ďalšie právne kroky. Zbor voliteľov, ktorý formálne zvolí prezidenta a viceprezidentku na ďalšie funkčné obdobie, sa zíde 14. decembra, aktuality.sk

X X X

Ministerstvo školstva vyčlení 11 miliónov eur na odmeny pre učiteľov

Odmeny dostane 78 000 zamestnancov v školstve, uviedol minister školstva. Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR vyčlení takmer 11 miliónov eur na odmeny pre učiteľov za prácu počas pandémie nového koronavírusu. Informoval o tom šéf rezortu školstva Branislav Gröhling (SaS) na piatkovej tlačovej konferencii.

Odmeny dostane 78 000 zamestnancov v školstve, uviedol minister školstva. Ako doplnil, pôjde o pedagogických, nepedagogických a odborných zamestnancov. Poznamenal, že obdobie, ktoré teraz zažívajú riaditelia škôl a učitelia, je z dôvodu pandémie nového koronavírusu náročné.

„Financie budú zasielané na školy, aby sme sa im takýmto spôsobom poďakovali za to, že zvládajú toto obdobie,“ povedal minister. Poznamenal, že odmena by mala dosiahnuť hodnotu okolo 100 eur. Zároveň verí, že učitelia financie dostanú vo výplate v decembri alebo v januári 2021, aktuality.sk

X X X

Opozícia chce odvolať Matoviča. Každá po svojom

Najbližšie parlamentné voľby by mali byť na jar roku 2024. Vláda Igora Matoviča (OĽaNO) má síce v parlamente ústavnú väčšinu 95 poslancov, hlasy volajúce po skrátenom volebnom období sú však čoraz silnejšie. O povalenie vlády sa pokúšajú parlamentné aj mimoparlamentné strany.

Matovič a jeho ministri si prevzali dekréty z rúk prezidentky Zuzany Čaputovej 21. marca. Ani nie za osem mesiacov vládnutia sa už rozbehli štyri iniciatívy, ktoré chcú vládnutie súčasnej koalície predčasne ukončiť. Z parlamentnej opozície sa Smer a nezaradení poslanci strany Hlas predbiehajú, kto bude mať väčší ohlas u verejnosti. Mimoparlamentná SNS už niekoľko mesiacov zbiera podpisy pod vyhlásenie referenda o predčasných voľbách. Pod petíciu Juraja Draxlera, niekdajšieho šéfa rezortu školstva, za odstúpenie Igora Matoviča sa už podpísalo vyše 68-tisíc ľudí.

Podľa politického analytika Jána Baránka je dôvodom mnohých iniciatív proti Matovičovej vláde jeho neschopnosť správne komunikovať. „Hlavný dôvod je osoba premiéra a jeho často chaotické vystúpenia. Miesto toho, aby národ spájal, vždy hľadá nejakého vinníka. To ľudí veľmi dráždi,“ myslí si Baránek. Vláda navyše podľa neho pravdepodobne porušuje zákony a ústavu. „A to do takej miery, že ich kritizujú aj väčšinou zdržanliví ústavní právnici,“ myslí si Baránek.

Za najhoršie považuje, že vláda sa cez leto nepripravila na koronakrízu. „Nemocnice boli nepripravené, pričom sa počas leta hovorilo, že druhá vlna príde,“ upozorňuje politický analytik. Hoci by podľa neho rovnako nepopulárne rozhodnutia musel robiť v týchto časoch aj iný premiér, napríklad Peter Pellegrini, rozdiel by bol práve v komunikácii. „Pellegrini počas svojho premiérovania nekomunikoval tak mentorsky ako Matovič. Ten má ten najhorší možný spôsob komunikácie, aký len môže v krízovej situácií mať,“ mieni Baránek.

Smer sa už niekoľkokrát pokúsil odvolať jednotlivých ministrov v parlamente. Zatiaľ vždy neúspešne. Líder Smeru a bývalý viacnásobný premiér Robert Fico vždy pripomínal, že odvolávanie zrejme nebude úspešné, pretože vládny štvorlístok nedokážu prečísliť. „Nikdy sa nám nepodarí na schôdzi Národnej rady povaliť vládu Igora Matoviča, lebo majú 95 poslancov,“ upozornil Fico, keď v stredu ohlásil, že zbiera podpisy poslancov na zvolanie ďalšej mimoriadnej schôdze na odvolanie vlády, ale aj iniciovať zber podpisov na vyhlásenie referenda o predčasných parlamentných voľbách.
„Aby bolo referendum úspešné, treba nielen podpísať petičné hárky, ale musí sa ho zúčastniť aj päťdesiat percent ľudí,“ povedal Fico s tým, že aj odpovede v referende musia byť pozitívne. Smer súčasnej vláde vyčíta, že nezvláda verejné financie ani opatrenia v boji proti pandémii.

V podstate to isté vláde vyčítajú aj nezaradení opoziční poslanci zo strany Hlas plánujú v utorok 17. novembra, v deň 31. výročia nežnej revolúcie, spustiť internetovú anketu o skrátení volebného obdobia. „Pred voľbami nám Matovič tvrdil, že internetové ankety majú rovnakú silu ako referendum, a sú pre politikov záväzné. Hlas sa bude pýtať ľudí, či súhlasia so skrátením volebného obdobia Národnej rady. Do Matovičovej ankety sa zapojilo 67-tisíc ľudí, a stala sa záväznou aj pre formovanie jej programového vyhlásenia. Verím preto, že ak sa do našej ankety zapojí dostatočný počet ľudí, bude to pre vládu rovnako záväzné, ak sa ľuďom nechce otočiť chrbtom a napľuť im priamo do očí, vyhlásil budúci predseda Hlasu a bývalý premiér Peter Pellegrini. Dodal, že ak sa väčšina zúčastnených v ankete za predčasné voľby, Hlas predloží do parlamentu "ústavný zákon o skrátení volebného obdobia“.

V opačnom prípade Pellegrini pripustil, že by mohli iniciovať referendum o nových parlamentných voľbách.
Ústavný právnik Marián Giba upozorňuje, že internetová anketa je niečo neformálne, „čo nemôže mať právnu relevanciu“. Najväčšiu silu má podľa neho jednoznačne referendum, na jeho vyhlásenie je potrebných 350-tisíc súhlasných podpisov. Za úspešné považuje, ak sa na ňom zúčastní nadpolovičná väčšina oprávnených voličov.

Podľa politológa Michala Cirnera nie sú iniciatívy či už Fica alebo Pellegriniho ničím nové. „Smer sa už viackrát z opozície pokúšal odvolávať vládu. Je to pochopiteľná politická taktika, ktorá má udržiavať vo vare potenciálnych voličov,“ hovorí.

Podľa Cirnera nemá referendum ani anketa šancu na politický úspech. Smer a Hlas sú v súčasnosti viac politickými konkurentmi ako spolupracovníkmi, preto ani Pellegrini verejne nepodporil Ficovo referendum. „Do veľkej miery bojujú o rovnakého voliča,“ upozorňuje Cirner. Problém pre Smer vidí v tom, že okrem odídencov zoskupených v strane Hlas a extrémistov nemá s kým spolupracovať. „Aby mal Smer dostatok hlasov, napríklad na odvolanie vlády, musí s niekým spolupracovať. Tým pádom je strana vydierateľná a vznikajú rôzne opozičné naschvály, akým je napríklad aj to, že Hlas nepodporil Ficovo referendum, alebo to, že sa Fico ťažko priznáva k spolupráci s kotlebovcami,“ myslí si Cirner.

Politológ Pavol Baboš nevidí úspešne ani jednu z iniciatív Roberta Fica. „Vzhľadom na skúsenosti sú obe aktivity, či už odvolávanie vlády, alebo referendum, len propagačným cvičením. Nepamätám si, že by niekedy opozičná strana sama odvolala čo i len jedného člena vlády bez pomoci aspoň jednej z koaličných strán. Rovnako sa ani raz nestalo, že by pri podobnom referende bola dosiahnutá potrebná účasť. Je to oveľa viac marketing, ako čokoľvek iné,“ povedal Baboš.
Podľa neho je najdôležitejšou výhodou referenda pre akúkoľvek stranu, že nemusí spolupracovať s nikým v opozícii. „Je to ale cesta dlhšia a náročnejšia,“ myslí si Baboš. Dodáva, že je možné, že Fico si svojím konaním robí alibi, aby ho verejnosť nemohla obviňovať zo spolupráce s fašistami. Rovnako marketingová je podľa neho aj Pellegriniho stratégia. „Je to ale minimálne zaujímavý ťah v tom, že používa rovnaké nástroje, aké použil v kampani sám Matovič. Je tam aspoň prvok tvorivosti,“ myslí si Baboš.

Podobne situáciu vidí aj politológ Jozef Lenč. „Keď nevieme, čo je kritérium úspešnosti, ťažko predpovedať, či bude referendum úspešné. Osobne si myslím, že ak bude mať petícia za referendum dostatok podpisov, alebo anketa prinesie účasť veľkého množstva ľudí, minimálne Smer a Hlas to budú vyhlasovať ako svoj úspech,“ myslí si Lenč. Podľa neho by prípadná Pellegriniho spolupráca na Ficovom referende odporovala zmyslu jeho odchodu z tejto strany. Tiež si myslí, že Fico je momentálne vo veľmi ťažkej situácii. „Buď bude spájaný s fašistami, alebo bude musieť ísť s prosíkom za Petrom Pellegrinim. Ani jedna situácia pre neho nie je komfortná,“ hovorí Lenč./agentury/

X X X

Jozef Čentéš: Čižnár mal riešiť Kováčika už v roku 2016

Jozef Čentéš je jediný kandidát na generálneho prokurátora, ktorý už bol raz zvolený. Jaromír Čižnár mal podľa neho vyvodiť zodpovednosť voči Dušanovi Kováčikovi už pri kauze Bašternák.
Dušan Kováčik ako špeciálny prokurátor skončil vo väzbe, nasledoval ho tam aj bývalý šéf polície pán Tibor Gašpar. Ide o podozrenie, že na samotnom policajnom prezídiu bola organizovaná kriminálna skupina. Čo to podľa vás vypovedá o Slovensku?

Situácia, ku ktorej dospelo Slovensko v ostatnom období, prispela k tomu, že sa nachádzame na historických minimách dôvery. Jednoducho, verejnosť nám neverí.
A aj práve tieto udalosti posledných dní nasvedčujú tomu, že sa len môže prehĺbiť nedôvera verejnosti v tých, ktorí mali štát chrániť a podľa všetkého nechránili. Ku konkrétnym okolnostiam sa vyjadriť nemôžem, pretože ide o reálne trestné stíhanie.

Ale to všetko, čo vyplávalo na povrch po vražde novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice, ukázalo možno reálny stav Slovenska. Ako vyzerá naša justícia, polícia, prokuratúra.

Prekvapili vás niektorí vaši kolegovia?

Priznám sa, že som o týchto kolegoch nemal informácie. Ale keď tie informácie vychádzajú na povrch, napríklad z Threemy, je to otrasné čítanie. Pre mňa ako prokurátora, ktorý je prokurátorom prevažnú časť svojho života, rešpektuje zákon a kladie si otázky, ako k tomu mohlo prísť, kde sú príčiny tohto stavu. Lebo tieto otázky si musíme všetci klásť.

Vy ste na prokuratúre už desaťročia. Pocítili ste niekedy osobne, že by bol problém vyšetrovať niektoré privilegované osoby?

V tých veciach, ktoré som dozoroval, alebo ktoré som mal na dohľade na trestnom odbore generálnej prokuratúry, ani raz sa nestalo, že by niekto mňa ovplyvnil. Alebo aby chcel, aby som rozhodol v prospech, alebo neprospech inej osoby.
Je to prirodzené, pretože o mne sa všeobecne vie, že dôsledne uplatňujem zásadu padni, komu padni. Mňa si nikto nedovolil ovplyvňovať.

Aká bola atmosféra na prokuratúre, keď sa tam diali tieto veci? Bolo tam dusno, bolo jasné, ktorý prokurátor je úplatný?

Lebo o sudcoch sa hovorilo, že tí sa navzájom poznajú a vedeli to o sebe.

Ja pracujem na trestnom odbore generálnej prokuratúry prakticky od roku 1999, kedy som nastúpil na generálnu prokuratúru Slovenskej republiky. Prokurátori, ktorí pôsobia na trestnom odbore generálnej prokuratúry, podľa mojich vedomostí neboli spájaní zo žiadnymi konkrétnymi podozreniami. A nie je tomu tak ani doposiaľ.

Niektorí si písali s Marianom Kočnerom.

Tí, čo si písali, nepôsobili na trestnom odbore generálnej prokuratúry v čase, keď si s ním písali. Každý vedel, kto je Marian Kočner. A nikto sa nemôže vyhovárať, že nevedel. Každý to vedel. A keď si s ním niekto písal, tak musí niesť zodpovednosť za takéto konanie.

Stretávali ste Mariana Kočnera na prokuratúre?

Ja som ho tam stretol asi dvakrát. A to v súvislosti s tým, že jeden kolega viedol trestné stíhanie v trestnej veci, kde on bol poškodený. Tak som ho videl, ako vchádza do jeho kancelárie.

Inak som ho stretol, ešte keď bola voľba generálneho prokurátora, ktorej som sa aj osobne zúčastnil, kedy chýbal jeden hlas k zvoleniu Dobroslava Trnku. A vtedy som videl, ako vchádza do miestnosti, kde sa nachádzal Dobroslav Trnka.

Nepýtali ste sa Dobroslava Trnku, čo tam robil s Marianom Kočnerom? Alebo prečo Marian Kočner chodí na prokuratúru?

Vtedy som povedal otvorene, že ja v miestnosti, kde sedí Marian Kočner, s ním za jedným stolom sedieť nebudem. Vzhľadom k tomu, že naše vzťahy sa s pánom Trnkom od 2004 roku nevyvíjali optimálne, pretože v súvislosti s kauzou Majský som sa s ním ľudsky rozišiel.Takým zlatým klincom bolo to, že som videl Kočnera, ako v deň voľby vchádza do miestnosti, kde bol aj pán Dobroslav Trnka.

Toto si nevyžadovalo ďalší komentár, pretože v tomto období v roku 2010 som sa postavil a kandidoval som proti Dobroslavovi Trnkovi. A každý, kto pozná tú situáciu, si spomenie, že sa postavil proti Dobroslavovi Trnkovi. K zvoleniu mu chýbal jeden hlas, takže moja protikandidatúra zabránila tomu, aby bol znovu zvolený. Pretože ak by bol zvolený, tak si myslím, že bývalý prezident by nemal problémy s jeho vymenovaním.

Teraz to vyzerá, že na prokuratúre boli ľudia, ktorým niektoré kriminálne osoby, alebo podozriví z trestných činov platili za beztrestnosť. Najnovšia kauza Očistec odhalila, že platili policajtom. V skupine, ktorej šéfom mal byť Norbert Bödör sa ocitol aj Dušan Kováčik, šéf špeciálnej prokuratúry. Koľko môže byť ešte takých ľudí v štáte, ktorým kriminálnici platia za beztrestnosť?

K tomuto sa neviem konkrétne vyjadriť. Ale ak takýchto skupín bolo viac, je potrebné, aby voči takýmto osobám bola vyvodená trestná zodpovednosť. Je treba nepoctivých prokurátorov, policajtov a sudcov vylúčiť zo systému, v ktorom pôsobia. Pretože ak ich nevylúčime, tak naďalej oni budú pôsobiť a určite negatívne.

Ak by ste sa stali generálnym prokurátorom, koho vylúčite vy? Máte predstavu, ktorí prokurátori sú tí problematickí?

Samozrejme, že mám. Týchto by som vyzval, aby hneď odišli. Tí nemajú čo robiť na prokuratúre.

Kto to je?

Mená uvádzať nebudem, sú všeobecne známe. Sú to ľudia, ktorí komunikovali s Marianom Kočnerom. Ale nestačí ich len vyzvať, pretože ich vyzvala aj rada prokurátorov, vyzvala ich aj etická komisia. A tí ľudia tam ostávajú. Treba hľadať zákonné možnosti, zákonné podmienky k tomu, aby takíto ľudia z prokuratúry odišli. Nemajú tam čo robiť.
Tie zákonné možnosti, to je napríklad disciplinárne stíhanie, to sa doteraz nepodarilo.

Áno.

Prečo sa to doteraz nepodarilo a ako by ste to zmenili, čo sa s tým dá robiť?

Napríklad je ustanovenie paragrafu 10a Zákona o prokurátoroch a právnych čakateľov prokuratúry, ktoré umožňuje generálnemu prokurátorovi v prípade, ak vyhodnotí činnosť prokurátora ako nekvalifikovanú, aby rozhodol o jeho preradení na nižšiu prokuratúru.

Tie disciplinárne konania, ktoré prebehli na prokuratúre, boli slabé. A od roku 2011 podľa mojich vedomostí v dôsledku disciplinárneno konania musel odísť len jeden prokurátor. A to bolo aj z iných dôvodov.
Plne podporujem to, aby o disciplinárnych previneniach prokurátorov rozhodoval Najvyšší správny súd, ktorý sa má zriadiť v budúcom roku.

Povedali ste, že by ste zakročili voči tým, ktorí komunikovali s Marianom Kočnerom. Ale to sú prípady viacerých ľudí, ktoré sú rôzne. Napríklad Peter Šufliarsky, ktorý tiež komunikoval s Marianom Kočnerom. Jeho vyjadrenia ohľadom tej komunikácie boli veľmi sporné, ale v skutočnosti, keď mal na stole prípad Mariana Kočnera, rozhodol proti nemu. Ako by ste postupovali v prípade pána Šufliarskeho?

V prvom rade by som si nechal predložiť obsah komunikácie. Rozhodol by som sa podľa obsahu komunikácie s Marianom Kočnerom a podľa vyhodnotenia tých trestných vecí, ktoré on vybavoval.

Podľa mojich informácii ich vybavoval v neprospech Mariana Kočnera. Potom by som rozhodol, čo ďalej. Ale musel by som poznať detailne spisy, v ktorých konal, v ktorých nevyhovel Marianovi Kočnerovi. To by som konfrontoval s tou komunikáciou. Na základe toho by som dospel k názoru, že či ho vyzvem, alebo nevyzvem.

V justícii sú známe takzvané rodinné gangy, kde sú ľudia rodinne prepojení medzi súdmi, prokuratúrou a advokáciou. Napríklad na východnom Slovensku bol celý takýto rodinný klan Volkaiovcov. Poznáte viaceré takéto rodinné klany v justícii? Dá sa s tým niečo robiť?

Poznám viaceré rodinné klany, ako ich vy označujete. Sú to vlastne osoby, ktoré majú rodinných príslušníkov. Prvá vec, ktorú treba rozvíjať, je tá, aby sa všetko zverejňovalo. Keď sa chce niekto prihlásiť za sudcu alebo právneho čakateľa prokuratúry, musí uviesť svoje rodinné pomery.

Druhá vec súvisí s tým, čo píšem aj ja v mojej koncepcii. Aby do výberových konaní, ktoré prebiehajú na miesta právnych čakateľov prokuratúry, prokurátorov, vedúcich prokurátorov, pristúpil laický prvok. To znamená, že nastaviť to tak, aby sa tá prokuratúra otvorila.

Pretože nám teraz množstvo ľudí neverí, pretože výberové konanie realizujú výberové komisie, v ktorých sú len prokurátori. Aj ja som v jednej komisii, takže týka sa to aj mňa. A preto podporujem to, aby tam boli aj zástupcovia tretieho sektora, právnických fakúlt, právnických povolaní. Aby bolo jasné, že vyberieme tých najlepších.
Tie problémy, ktoré máme teraz na Slovensku, súvisia aj s tým, že do systému sa dostali ľudia, ktorí tam nemali čo robiť. To znamená, že treba nastaviť systém od začiatku tak, aby sme vylúčili potenciálne nebezpečné osoby, aby sa vôbec do toho systému nedostali. Ale naopak, aby sa tam dostali tí, ktorí na to majú nielen odborne, ale aj ľudsky.

A tie osoby, ktoré hovoríte, že sa tam už dostali a nemali tam čo robiť, čo sa s nimi vôbec dá urobiť? Čo s nimi urobíte vy?

Budem jednoducho postupovať tak, ako voči ostatným prokurátorom. To znamená, že budú rovnako zaťažovaní, nebudú privilegovaní a tí, ktorí na to budú mať, môžu naďalej pracovať. Tí, ktorí tú prácu nezvládnu, tak budú musieť odísť.

Ako sa vám pracovalo pod Jaroslavom Čižnárom, ktorý sa stal generálnym prokurátorom namiesto vás?

No, pokiaľ išlo o náš vzťah, tak štandardne pracovný. Nemôžem povedať, že by sa voči mne správal neférovo, alebo nejaké útoky. To nemôžem povedať, takže pracovne sme sa navzájom rešpektovali. Ale vyčítam mu to, že nedotiahol reformu prokuratúry. Zostal na polceste a nevyvodzoval zodpovednosť, kedy to mohol zrejme urobiť.

Čo to znamená, že zostal na polceste? Čo by ste urobili vy, keby ste boli na jeho mieste?

Poviem vám to na príklade jednej tlačovky, ktorá bola v roku 2016. Bol tam vtedajší generálny prokurátor pán doktor Čižnár, boli tam jeho dvaja námestníci. Tlačovka bola venovaná kauze Bašternáka.
Z obsahu tej tlačovej konferencie vyplývalo, že pán doktor Čižnár správne povedal, že rozhodnutie o odmietnutí trestného oznámenia voči Bašternákovi nebolo správne. A povedal zaujímavý argument, že ako sa mohlo niečo odmietnuť, že nejde o trestný čin, a za rovnakej situácie sa mohlo začať trestné stíhanie. To bolo správne.

Potom išiel na tú tlačovku špeciálny prokurátor doktor Kováčik, ktorý obhajoval svoje rozhodnutie. V tej situácii, keď to bolo každému zrejmé, pre mňa vyplynuli dva závery. Prvý ten, že generálna prokuratúra konala na základe tlaku médií.
Druhá vec: Pán doktor Čižnár, ktorý si nechal preskúmať ten spisový materiál v kauze Bašternák, zistil pochybenie pána Kováčika. Prečo ďalej nepostupoval? Veď boli aj ďalšie informácie, ktoré o tom svedčili. Veď to bolo medializované, že pán Kováčik nepostupuje celkom v súlade zo zákonom.

Prečo sa ďalšie veci nepreskúmali? A teraz z dostupných informácii je zrejmé, že pani prvá námestníčka generálneho prokurátora teraz nechala tie veci preskúmať. Ale prečo sa neskúmali v roku 2016? Prečo sa nevyvodzovala zodpovednosť?

Podľa vás si mal Jaromír Čižnár už vtedy, v roku 2016, posvietiť na Dušana Kováčika?

Samozrejme. Veď keď zistil kauzu Bašternák, tak rozhodol o tom a povedal správne, že Kováčikovo rozhodnutie bolo predčasné a nemôžeme odmietnuť a potom začať trestné stíhanie na rovnakom skutkovom základe.
Ale prečo nešiel ďalej, sa pýtam. Prečo? Veď tie informácie boli zrejmé. A nepoznám odpoveď na túto otázku. A ja preto aj v mojej koncepcii píšem, že je potrebné tieto veci preskúmať. Aj teraz prvá námestníčka rozhodla, že ich treba preskúmať. Ale treba aj verejnosť informovať, či sa v tých veciach postupovalo alebo nepostupovalo v súlade zo zákonom.

Vy ste na tej prokuratúre v tom čase pracovali. Prečo ste sa neozvali vtedy, keď ste videli tú tlačovku?

Ja si myslím, že každý kto pozná právny poriadok, vie, že nad špeciálnym prokurátorom vykonáva právomoc generálny prokurátor. Ja v pozícii v akej som bol, som nemal žiadne oprávnenie vykonávať dohľadovú činnosť voči pánovi Kováčikovi.

Nejde o dohľadovú činnosť, ale napríklad Vasiľ Špirko sa postavil na dvor špeciálnej prokuratúry, urobil tlačovku a povedal novinárom o prípade, ktorý nemohol dotiahnuť, kde figurovali Ján Počiatek a Róbert Kaliňák. Vy ste sa vtedy ani toho Vasiľa Špirka nezastali. Ani ste teraz to, čo vyčítate Jaromírovi Čižnárovi nepomenovali, keď to bolo aktuálne. Prečo?

Ja som nepoznal tie veci, a keď nepoznáte veci, tak ako sa môžete k niekomu vyjadrovať. A jednoducho som nemal žiadnu právomoc nad pánom špeciálnym prokurátorom. A pokiaľ ide o pána Špirka, tak tam asi viete o tom, že myslím, že to bola práve prokurátorka z trestného odboru, kde pôsobím, ktorá rozhodla o zrušení jeho uznesenia o vznesení obvinenia. To znamená, že v tej situácii, v ktorej sme boli na trestnom odbore, sme konali. Konala kolegyňa.

O niektorých vašich protikandidátoch na pozíciu generálneho prokurátora sa vie, ktoré kauzy uzavreli. Napríklad prokurátor Šanta posadil do väzby Mariana Kočnera. Dotiahol jeho kauzu zmenky, kde je zatiaľ Kočner neprávoplatne odsúdený na 19 rokov. Váš protikandidát pán Honz zase usvedčil Mariana Kotlebu. Čo je taká kauza, na ktorú ste hrdý vy? Koho ste poslali do basy?

Ja som hrdý na kauzu Kyselinári. Ide historicky o prvú kauzu v podmienkach Slovenskej republiky, kedy sme dotiahli kauzu organizovanej skupiny, ktorá usmrtila osoby. Potom ich roztopila v kyseline a telá sa nenašli. Páchala závažnú trestnú činnosť DPH. V spolupráci s prokurátormi krajskej prokuratúry Banská Bystrica a v spolupráci s pani doktorkou Mišíkovou sme pri tom boli od začiatku.

Všetkých sme zadržali a pri domových prehliadkach sa zabezpečili rozhodujúce dôkazy. Toto je kauza, ktorá je vlajková loď slovenskej prokuratúry. Som veľmi rád, že túto kauzu pred tým, ako vznikol Úrad špeciálnej prokuratúry, ktorý prevzali kolegovia.

Ale to sú roky 2002 až 2004. Máte niečo z nedávnej doby, o čom verejnosť vie?

Ja na generálnej prokuratúre priamo nevykonávam dozor. To znamená, že moja úloha na generálnej prokuratúre spočíva v tom, že dennodenne vybavujem trestné veci, kde dozor vykonávajú okresné a krajské prokuratúry. Ja ich usmerňujem, riadim okresné a krajské prokuratúry.

A v poslednom období ste zaznamenali najväčší prípad drog, ktorý bol zaznamenaný na území Slovenskej republiky, v jednom západoslovenskom meste. Aj na tomto prípade sa podieľam. To znamená, že nie som v žiari reflektorov, ako niektorí prokurátori na prvom stupni. Ale usmerňujem činnosť prokuratúr na nižších stupňoch. A dennodenne robím výkon prokurátora na trestnej agende.

Kauza, ktorú si verejnosť s vami spája, lebo prezident Ivan Gašparovič ju použil proti vám ako dôvod, prečo vás nevymenoval, je, keď ste skartovali výpoveď Igora Matoviča. Vtedy bol začínajúcim opozičným poslancom. Pripomeňte nám, čo vlastne bol vtedy ten prípad, prečo sa to stalo, ako to skončilo?

Myslím si, že ten prípad bol jasne a dostatočne vysvetlený. Ľudským omylom som skartoval výpoveď pána Matoviča. Priznal som sa hneď svojmu nadriadenému riaditeľovi trestného odboru. Potom som si opätovne predvolal pána Matoviča. A v ten istý deň som ho rovnakým skutočnostiam vypočul, čo on potvrdil na výsluchu a aj v konaní pred Ústavným súdom.

Moje konanie bolo preskúmané Ústavným súdom, ktorý to vyhodnotil ako ľudský omyl. Povedal, že táto skutočnosť ma nediskvalifikuje z kandidatúry na generálneho prokurátora. Môj postup bol vyhodnotený aj nadriadenými prokurátormi, pričom sa proti mne nikdy nezačalo disciplinárne konanie. Bol to ľudský omyl, potom sa mi už takéto niečo nikdy nestalo.
Ako sa môže stať taký ľudský omyl, že skartujete výpoveď Igora Matoviča? Veď výpoveď sa nepíše len na papier, ale aj do počítača.

Čiže vy ste to museli vymazať aj z počítača predtým, ako ste to skartovali.

Používal som kolegov počítač, protože bola nejaká búrka, v kancelárii bola voda, nedoliehalo okno. Urobil som to na kolegovom počítači, tak som to vymazal, aby to jednoducho v počítači nemal.

Pokiaľ išlo o tú výpoveď, bol piatok a ja som išiel na dovolenku. V rukách som mal otázky, ktoré som pánovi Matovičovi kládol, potom som tam mal vytlačené podklady. Ponáhľal som sa domov a nevšimol som si, že v materiáloch, ktoré skartujem, sú aj tie výsluchy. Keď som si to uvedomil, priznal som sa a výsluch sa zopakoval. To znamená, že je to ponaučenie aj pre mňa, že nikdy nič nerob na poslednú chvíľu.

Komunikovali ste odvtedy o tomto s Igorom Matovičom?

S pánom Matovičom som nekomunikoval a od roku 2011, keď sa tento skutok stal, tento môj ľudský omyl, tak sme sa stretli, myslím, že len v roku 2014, ak sa nemýlim. Keď bol vypočúvaný k tomuto na Ústavnom súde.
Pretože Ústavný súd postupoval nezávisle a vypočul k tomuto môjmu konaniu všetkých tých, s ktorými som sa v ten deň stretol. To znamená riaditeľa trestného odboru, administratívne pracovníčky, ktoré boli prítomné a bol tam prítomný a vypočutý aj pán Matovič.

Ústavný súd povedal, že keby som to urobil úmyselne, tak ma to diskvalifikuje. To znamená, že Ústavný súd skúmal, či to bolo z mojej strany úmyselné konanie, lebo v takomto prípade by som tú funkciu vykonávať nemohol. Na základe výsluchu týchto všetkých svedkov to Ústavný súd vyhodnotil ako ľudský omyl a povedal, že ma to nediskvalifikuje.

Na funkciu generálneho prokurátora vás navrhlo hneď niekoľko inštitúcií. Sú to viaceré právnické fakulty, exekútorská komora, rada prokurátorov, ombudsmanka, vo vašom prípade to nie sú politici. Kto vás navrhoval, keď ste kandidovali prvý raz?

V roku 2010 ma navrhla celá vtedajšia vládna koalícia, všetky štyri strany.

Rokovali ste vtedy s niekým z politikov?

Pred voľbou som sa stretol s pánom doktorom Baránikom, ktorého som predtým nepoznal a on pôsobil ako právny expert SaS. On ma vyzval, aby som mu povedal, pretože sa dozvedel, že patrím medzi prokurátorov, ktorí by mohli zastávať funkciu generálneho prokurátora, že čo by som chcel na prokuratúre zmeniť.

Dve hodiny sme hovorili, výsledkom stretnutia bolo to, že chce hovoriť aj s ďalšími kandidátmi a patrím do množiny možných kandidátov. Neskôr mi zavolali a povedali, že sa mám dostaviť do budovy Národnej rady Slovenskej republiky. Bol tam híring, myslím, že pred poslancami, ktorých tam bolo asi 40. Bol tam doktor Sabo, ja a doktor Sepeši. V takomto poradí si nás tí poslanci vypočuli a potom my zavolali, že sa mám dostaviť na Úrad vlády Slovenskej republiky.

To boli koaliční poslanci vtedajšej vládnej koalície Ivety Radičovej?

Áno, boli tam. Hovorím bolo ich tam asi 40, potom som odišiel z budovy Národnej rady Slovenskej republiky a večer mi zavolali, že sa mám dostaviť na Úrad vlády a tam mi bolo povedané zo strany pani profesorky Radičovej, vtedajšej predsedníčky vlády, že budem kandidátom vládnej koalície na voľbu generálneho prokurátora Slovenskej republiky. Okrem stretnutia s pánom doktorom Baránikom som sa s nikým nestretol.

Ako to prebieha teraz? Podobne ako pred desiatimi rokmi, alebo sú okolo toho nejaké iné stretnutia?

Teraz som predovšetkým povedal, že nepríjmem politickú nomináciu, aby som nebol spájaný s konkrétnou politickou stranou. Takže tých sedem subjektov, ktoré ma navrhli, sú všetko nepolitické subjekty.

V prípade, ak niekto chce som mnou hovoriť, tak sa stretnem, ale aj na tých stretnutiach, ktoré mám, ja hovorím, čo chcem na prokuratúre zmeniť, akú mám koncepciu, prečo kandidujem a nepýtam sa, ani to nepodmieňujem, či ma podporia alebo nepodporia.

Chcem, aby si ma vypočuli, tak som postupoval aj vo vzťahu k tým navrhovateľom, že keď ma niekto oslovil, aby som prišiel na stretnutie, z tých čo ma navrhli, vysvetlil som moju motiváciu, moju koncepciu, ak ma navrhli, ale ja som nepovedal, či ma navrhnú. To nechávam na nich, nech sa samostatne rozhodujú.

Kto vás teraz oslovil? Kto chcel počuť tú vašu koncepciu?

Myslíte v poslednom období?

Myslím napríklad z politikov alebo z poslaneckých klubov.

Oslovili ma niektorí poslanci, ktorých mená hovoriť nebudem. Nie je to korektné, keď sa s niekým stretnem na štyri oči, aby som o tom podrobnejšie hovoril, s kým som sa stretol. Stretli ma, pozreli si moju koncepciu, chceli niektoré veci odomňa podrobnejšie počuť, ale opakujem, nie sú to stretnutia výsledkom ktorých je, či ma podporia alebo, či ma nepodporia.

Ja chcem, aby ma počúvali. Viem si predstaviť, že rokujú aj s inými kandidátmi. Nech si ma vypočujú, v konečnom dôsledku, budúci týždeň vo štvrtok je ústavnoprávny výbor, kde o deviatej hodine ráno budem bližšie o týchto veciach hovoriť.

Po tých stretnutiach sa cítite ako silný kandidát?

Ja sa po týchto stretnutiach citím ako človek, ktorý hovorí pravdu a ktorý hovorí o svojej koncepcii. Či som silný alebo nie som silný, to ukáže až ústavnoprávny výbor budúci týždeň, hlasovanie a potom hlasovanie v pléne Národnej rady. Ja prichádzam s mojou koncepciou, prichádzam s pokorou, s úctou, ale s tým, že treba rezort prokuratúry nastaviť inak a predovšetkým ho treba reštartovať a o tomto hovorím.

Každého z kandidátov sa pýtam, s ktorými politikmi sa pozná, lebo Slovensko je aj taká krajina spolužiakov. Vieme, že Jaromír Čižnár bol spolužiakom Roberta Fica, pán Remeta tu povedal v štúdiu, že jeho spolužiakom bol vlastne Daniel Lipšic a že sa z Právnickej fakulty pozná napríklad aj Robertom Kalinákom, lebo boli silné ročníky. Koho poznáte vy? Kto je váš známy, kamarát, spolužiak zo súčasných politikov?

Pokiaľ ide o poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, tak nemám tam žiadneho spolužiaka a myslím si, že ani s nikým z nich si netykám, keď tak premietam v pamäti. To znamená, ak sa stretávame, tak sa stretávame k veciam, ktoré sú odborné, ale nemám žiaden bližší vztah k nikomu. Jednoducho, s politikmi sa nestretávam v súkromí, nechodím na ich oslavy a tak ďalej. To znamená, že zo súčasných politikov nemám vybudovaný bližší vzťah k nikomu.
Generálny prokurátor mal okrem iného právomoc navrhnúť rozpustenie politickej strany. Jaromír Čižnár to urobil v prípade ĽSNS, ale svojim návrhom nepresvedčil Najvyšší súd. Vy by ste to teraz urobili, aj vo svetle nových skutočností, napríklad, že predseda tejto strany je zatiaľ neprávoplatne odsúdený za extrémistický trestný čin? Navrhli by ste rozpustenie ĽSNS?

K tomuto som sa jasne vyjadril a kontinuálne hovorím. Počkajme si na rozhodnutie Najvyššieho sudu Slovenskej republiky v tejto veci, pretože správne ste povedali, je to neprávoplatne rozhodnuté. Ak to bude právoplatne rozhodnuté, pozrel by som si aj rozhodnutie Najvyššieho sudu Slovenskej republiky, ktorým bol odmientuý návrh doktora Čiznára na zrušenie politickej strany. Potom by som zákonne rozhodol. To znamená, bez zaváhania hovorím, počkajme si na právoplatné skončenie tejto veci, konfrontujme to s tým, čo povedal Najvyšší súd, pretože nastavil rámce a potom by som rozhodol.

Každého z kadidátov sa pýtam aj na vraždu Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, Kto podľa vás pochybil v tomto prípade, že sa nepodarilo usvedčiť objednávateľov vraždy?

K tomu či niekto pochybil alebo nepochybil by bolo podľa mojho názoru v súčasnosti predčasné sa vyjadriť. Je tam podané odvolanie zo strany dozorujúceho prokurátora, o ktorom bude rozhodovať Najvyšší súd.

Nevynášajme ortieľ už teraz, pretože Najvyšší súd má dve možnosti. Buď odvolanie zamietne, či sa rozsudok stane právoplatným, alebo rozsudok Špecializovaného trestného súdu zruší a vráti to na nové konanie. Počkajme si na to, pretože predpokladám, že všetky možné pochybenia, ktoré by tam mohli byť sa premietnu v rozhodnutiach Najvyššieho súdu, pretože on to určite preskúma tak, že ak to bude zákonné, tak to rozhodnutie potvrdí, ak tam zistí pochybenia, tak to určite napíše.

Počkajme si na a nevytvárajme zbytočný tlak na Najvyšší súd, nech nezávisle a samostatne rozhodne, pretože toto rozhodnutie bude mať obrovský vplyv aj na budúcnosť Slovenska.

Nejde ani tak o tlak na rozhodnutie Najvyššieho súdu. Skôr sa vás chcem opýtať, či nemáte dojem, že si jednoducho vaši kolegovia na prokuratúre neurobili svoju prácu dostatočne, keďže Špecializovaný trestný súd konštatoval, že v podstate neuniesli dôkazné bremeno.

Povedal to senát Špecializovaného trestného súdu. Ale k tomu, aby som sa mohol relevatne vyjadriť, potrebujem rozhodnutie Najvyššieho súdu. Myslím si, že dvaja prokurátori, ktorí v tejto veci konali, urobili maximum, čo mohli urobiť. K tomu, či pochybili alebo či nepochybili, to si nedovolím povedať.

Myslím si, že to by si nikto nemal dovoliť povedať, pretože ich prácu si vážim, osobne ich oboch poznám, urobili maximum, čo mohli. Po boji je každý generál, ale my musíme vychádzať zo situácie, v ktorej oni boli a kedy konali. My to nemôžeme hodnotiť, že dnes máme november, ale musíme to hodniť v čase, kedy oni konali, keď mali na stole dôkazy, vyhodnocovali ich a tak ďalej.

No mohli napríklad prikázať polícii, aby zabezpečila viac dôkazov, ak tých dôkazov nebolo dosť.
Pán redaktor, vy alebo ja, môžeme povedať, či tých dôkazov bolo viacej? Viete to povedať vy alebo ja? Veď to nikto nevie povedať.

Držal niekto z nás vyšetrovací spis alebo teda súdny spis? Na túto otázku môže niekto kvalifikovane povedať keby mal naštudovaný spis do detailu a keby mohol hodnotiť činnosť tých prokurátorov. Ja si nedovolím a som zdržanlivý v tomto, aby som kritizoval, či mali niekoho predvolať, vypočuť a tak ďalej. Veď to si kto môže dovoliť povedať? To len ten, kto to pozná dokonale. Kto to pozná dokonale? Dozorujúci prokurátori a potom sudcovia.

To je práve ten prípad, kde aj verejnosť pozná spis pomerne dobre, rozoberali sa jednotlivé dôkazy. Vieme, čo konkrétne súdu prekážalo, že to stálo len na Andruskóvi, že neboli zabezpečené dôkazy. Napríklad to, čo vyberal Marian Kočner zo schránky v banke mohlo byť niekde na kamere. Polícia to už nestihla získať, kedže kamerové záznamy sa po nejakom čase ničia. To sú tie otázky, ktoré vyvstávajú.

Pán redaktor, ešte raz vám hovorím, verejnosť pozná spis toho, čo vyšlo najavo, ale nepozná to, čo sa dialo alebo nedialo v prípravnom konaní. To znamená, že vie to, čo bolo povedané v rámci dokazovania v súdnom konaní na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku. Ale to, čo tomu predchádzalo, to verejnosť nepozná detailne. Ja kolegov ani neobhajujem, ani ich nezatracujem, len počkajme si na rozhodnutie Najvyššieho súdu, tam nájdeme možno odpoveď na to, čo sa ma pýtate a čo ani ja dnes neviem povedať.

Keď vás Rada prokurátorov navrhla za svojho kandidáta, tak niektorí ďalší kandidáti, ktorí boli na tom vypočutí, sa vyjadrili, že rada si vybrala váš projekt, pretože je podľa nich najmenej ambiciózny. Čo na to hovoríte?
Myslím si, že ide o nepochopenie môjho projektu.

Čo je vaša hlavná ambícia?

Hlavná ambícia s projektom je naštartovať prokuratúru. To znamená, že dosiahnuť stav, aby všetky rozhodnutia, ktoré vyvolali mediálnu pozornosť, a v ktorých bolo rozhodnuté o odmientutí trestného oznámenia, o zastavení trestného stíhania, že sa skutok nestal , sa musia nanovo preskúmať. Verejnosť musí byť informovaná.

Ďalej musí byť personálny audit, pretože mi hovoria prokurátori, že potrebujú väčšiu voľnosť, aby mohli samostatnejšie rozhodovať. Teraz je dôležitá výzva, že je nová súdna mapa predpokladá zriadenie 30 okresných súdov a troch krajských súdov. Tomuto sa musí prispôsobiť aj prokuratúra.

Ďalej sa musia urobiť zmeny fungovania prokuratúry. Z tých informácií, ktoré teraz máme vyplýva, že neboli celkom systémy prokuratúry nastavené na odhaľovanie pochybenia prokurátorov. To znamená, že prokuratúra je uzavretá a treba tam dosiahnúť nový prievan,.

Mám vytipovaných konkrétnych prokurátorov, pretože od roku 2000 chodím prednášať a poznám prakticky každého právneho čakateľa prokuratúry, ktorý prišiel do systému. Mám vytipované osoby, ktoré sú spôsobilé konať a byť vo vedúcich funkciách a naštartovať to nanovo.

Treba nastaviť systém jej kontroly. Orgán, ktorý je podobný ako Súdna rada, ktorá vykonáva kontrolu súdnictva, toto tu chýba.

To je rada prokurátorov, ktorá by mohla byť konštruovaná inak.

To je práve to, čo mnohí nepochopili, žiaľ, aj niektorí prokurátori. Hovoria o tom, že rada prokurátorov by mala byť doplnená o nové subjekty, napríklad zo strany vlády, parlamentu a tak ďalej. Len nepochopili jednu vec, aj tí čo to tvrdia.
Rada prokurátorov je orgán samosprávy, samospráva predsa nebude kontrolovať generálneho prokurátora, samospráva chráni prokurátorov, je opozit voči vedeniu Generálnej prokurátury, ale na to, aby bola reálna kontrola prokuratúry, musí byť zriadená veľká Rada prokuratúry. Nemôže to byť Rada prokurátorov.

Čiže chceli byť ste mať dve rady?

Áno, jedna Rada prokurátorov sa týka samosprávy a druhá sa týka kontroly prokuratúry, veď predsa samospráva nemôže kontrolovať generálneho prokurátora. To je jednoducho nepochopenie tých mechanizmov, žiaľ, aj zo strany niektorých prokurátorov.

Ak som správne pochopil to, čo ste povedali, že vy máte vytipovaných ľudí na vedúce funkcie a v podstate využijete tú zmenu súdnej mapy na to, aby ste preorganizovali prokuratúru. To znamená, že vy si vlastne vymenujete svojich vlastných šefov krajských a okresných prokuratúr.

Pozor, toto ste troška nesprávne uchopili. Ak dovolíte, ja to len upresním, že v mojej koncepcii, ktorá je dostupná v Národnej rade, hovorím o tom, že chcem nastaviť novým spôsobom výberové konania, aj na miesta vedúcich prokurátorov.

To znamená, že urobiť výberové konania tak, aby tam boli zastúpcovia aj tretieho sektoru a iných právnických povolaní. To znamená, že chcem v situácii, keď sa bude kreovať nová súdna mapa dosiahnúť taký stav, aby do výberových konaní sa prihlásili na vedúce miesta prokuratúr takí prokurátori, ktorí na to majú.

Ale oni musia prejsť cez vypočutie zo strany týchto výberových komisií, nie že si ich ja sám vyberiem. To by nebolo správne. Ja chcem, aby títo prokurátori prešli cez výberové konania, a aby som do týchto funkcií potom mohol vymenovať ľudí, ktorí sa osvedčili a na tie výberové konania chcem pozvať aj zástupcov médií, nech vedia, kto bude niekde okresný prokurátor alebo krajský.

Už viete, kto by bol vašim námestníkom na generálnej prokuratúre?

Áno, uvažujem o tom, že v množine tých kandidátov sú aj niektorí, ktorí kandidujú na funkciu prokurátora, ale sú tam aj iní.

Skúste pomenovať konkrétneho.

Mená konkrétne hovoriť nebudem, ale poviem to tak, že sú to, z tých kandidátov, sú to prokurátori, ktorí so mnou spolupracovali, ktorí predtým pôsobili na trestnom odbore generálnej prokuratúry, alebo so mnou publikujú články spoločné a majú mojú dôveru.

To znamená napríklad pán Šanta?

Napríklad on a ďalšie mená hovoriť nebudem.

Pána Klimenta ste vylúčili tým, že ste povedali, že by to mal byť prokurátor.

Myslím si, že v prípade pána sudcu, doktora Klimenta, prichádza do úvahy len kandidatúra na generálneho prokurátora, pretože iba v takomto prípade by sa mu prerušila funkcia sudcu. To znamená , že ak teda chcete konkrétne tie mená počuť, tak určite doktor Žilinka, doktor Remeta. Takže, aby som bol jasný, doktor Šanta, doktor Žilinka a doktor Remeta sú ľudia, ktorí patria do množiny kanditátov, ale sú tam aj ďalší, to nie sú len oni.

Pána Hrivnáka si napríklad neviete predstaviť?

Povedal som týchto troch, ďalej ten počet nerozširujem. Na takúto tému som s nimi ešte nehovoril, aktuality.sk

X X X

Gröhling predstavil víziu moderného školstva, skladá sa z 12 opatrení

Minister školstva poznamenal, že dlhé dokumenty, predstavujúce reformu školstva, nebudú robiť.
Medzi strategické opatrenia moderného školstva patrí digitalizácia, debyrokratizácia, zjednotenie financovania škôl pod rezort školstva či otvorenie trhu s učebnicami. Víziu, ako docieliť moderné školstvo, predstavil na piatkovej tlačovej konferencii minister školstva, vedy, výskumu a športu Branislav Gröhling (SaS). Ako poznamenal, nepôjde o reformu, ale o súbor opatrení, ktorým sa chcú v najbližšom období venovať. Niektoré sa už podarilo aj zrealizovať.
Minister školstva poznamenal, že dlhé dokumenty, predstavujúce reformu školstva, nebudú robiť. Poukázal na to, že na Slovensku sa už zrealizovalo množstvo reforiem.

„Vychádzame zo všetkých dokumentov, ktoré už boli vytvorené, z programového vyhlásenia vlády, programu SaS či Učiaceho sa Slovenska,“ ozrejmil. Rezort školstva si vyšpecifikoval 12 opatrení.

Za prvé opatrenie minister školstva označil otvorený trh s učebnicami. Prvá fáza sa spustila pred letom. Doteraz sa do tejto oblasti investovalo približne 16 miliónov eur. V druhej fáze by ministerstvo školstva chcelo otvoriť trh s učebnicami aj pre 2. stupeň základných škôl, v tretej pre stredné školy.

Upravený obsah vzdelávania

Digitalizácia patrí medzi najambicióznejšie oblasti, pretože si vyžaduje veľký objem financií rádovo v stovkách miliónov eur. Cieľom digitalizácie je, aby boli v školách digitálne technológie k dispozícii pre učiteľov aj žiakov v špeciálnych učebniach s možnosťou zapožičania si techniky i domov. Na tento zámer ministerstvo vyčlenilo z vlastných zdrojov šesť miliónov eur. Ďalšie peniaze plánuje rezort získať úpravou eurofondových projektov, prostredníctvom REACT-EU či z plánu obnovy.

Upraviť by sa mal aj obsah vzdelávania.

„Vytvorený už je pilotný projekt, do ktorého sa zapojilo 35 škôl. Ide o nový vzdelávací program rozdelený na tri cykly (1.-3. ročník, 4.-5. ročník a 6.-9. ročník),“ povedal Gröhling. Zámerom je taktiež začleniť do vzdelávania prierezové témy, ako sú environmentálna či finančná gramotnosť. Prioritné v ďalšom období bude aj umožnenie žiakom s mentálnym znevýhodnením študovať na vybraných odboroch stredných škôl, regulovanie a zníženie odborov, ktoré sú nákladné a nemajú dobré uplatnenie. Cieľom je tiež modernizácia odborov na stredných školách.

Cieľom opatrení v oblasti debyrokratizácie je podľa ministra školstva zníženie byrokratických úkonov a administratívy na školách, ktoré bude viesť k zníženiu záťaže učiteľov a zefektívneniu práce. Dlhodobým zámerom je postupné zlučovanie a zefektívnenie práce organizácií rezortu s dôrazom na ich maximálnu funkčnosť.

Zjednotenie financovania

Zjednotenie financovania pod rezort školstva je nevyhnutným krokom k prevzatiu zriaďovateľských pôsobností pri niektorých druhoch škôl a školských zariadení. Poznamenal, že od roku 2022 by chceli prevziať časť originálnych kompetencií. Efektom by tiež bolo zjednotenie a sprehľadnenie financovania regionálneho školstva.

Ministerstvo sa chce zamerať aj na oblasť materských škôl. Vytvorená by mala byť aj modelová škola, ktorá má slúžiť ako inšpirácia na nové priestorové riešenia. Ďalšou oblasťou je inklúzia a desegregácia. Zámerom podľa ministra školstva je mať čo najviac podporných tímov na školách. Ako doplnil šéf rezortu školstva, dôležitou súčasťou personálu na školách majú byť aj školskí psychológovia.

„Najvýraznejšou zmenou v oblasti vysokého školstva bude nová metodika ich financovania,“ povedal minister školstva. Cieľom je viesť vysoké školy k lepším výsledkom, lepšej výskumnej a vývojovej činnosti a tiež zlepšiť prípravu na prax študentov po absolvovaní štúdia. Výraznejším spôsobom sa tak podporí kvalitný výskum a vývoj a vysokoškolské programy, ktorých absolventi sa uplatnia na trhu práce.

V oblasti ohodnotenia učiteľov v súčasnosti prebiehajú rokovania s ministerstvom financií a pracuje sa na legislatívnych úpravách. Minister školstva poznamenal, že plánujú zaviesť osobitné príplatky učiteľov za kvalitu, výkon a zohľadňovať sa budú aj ďalšie špecifiká, aktuality.sk

X X X

Päť rokov po útokoch v Paríži: Súd sa nezačal a v školách sa bojuje o slobodu prejavu

Francúzi si pripomínajú tragické výročie. Pri teroristických útokoch pred piatimi rokmi vrahovia pripravili o život 130 ľudí. „Po novembrových udalostiach roku 2015 Paríž, Francúzsko, i celý svet stále žijú s rizikom a hrozbou ďalších útokov,“ hovorí pre Aktuality.sk Slovenka žijúca v Paríži.

Išlo o najväčší teroristický útok vo Francúzsku od druhej svetovej vojny a najväčší v Európe od roku 2004. V piatok 13. novembra 2015 zaútočili teroristi na siedmich miestach v Paríži. Najväčšie krviprelievanie sa odohralo v koncertnej sále Bataclan.

Počas koncertu americkej rockovej skupiny Eagles of Death Metal vtrhla do sály štvorica teroristov a začala bezhlavo strieľať. Návštevníkov držali ako rukojemníkov celé dve hodiny. Rukojemnícku drámu ukončil zásah policajných kománd. Traja útočníci sa stihli odpáliť, jedného polícia zabila. Podľa očitých svedkov atentátnici pri streľbe do davu volali „Alláhu Akbar“ (Boh je veľký).

K útokom sa neskôr prihlásila extrémistická organizácia Islamský štát (IŠ). Útoky odôvodnila ako odvetu za politiku Francúzska na Blízkom východe a jeho vojenskú angažovanosť v Iraku a Sýrii, ako aj za urážky proroka Mohameda.
Bolo to ako vo vojne

Viacerým sa podarilo utiecť núdzovými východmi, iní sa ukryli v šatniach či dokonca na streche, niektorí ľudia viseli z okna.
Jedným z tých, ktorí peklo v Bataclane prežili, bol Lionel. Približne 40 ľudí sa zabarikádovalo v šatni kapely a Lionel s nimi prečkal prestrelku aj vyjednávanie. Keď sa dostal von, uvidel hrôzostrašnú scénu.

„Bolo to naozaj príšerné. Ľudia kričali, počul som zvuky, aké som nikdy predtým nepočul. Streľba z Kalašnikova, ktorú som poznal len z televízie, rovnako tak explózie. Keď nás oslobodili, videl som všade okolo mŕtvoly, krv a kusy tiel, ale tiež veľa úlomkov a črepín. Bolo to otrasné, naozaj ako vo vojne,“ dodal.

Na atmosféru po útokoch si spomína aj Slovenka Mária Dopjerová-Danthine, ktorá vo Francúzsku žije od roku 1999. „Po teroristických útokoch v roku 2015 bolo badať a cítiť strach, počas niekoľkých mesiacov ľudia znovu nadobúdali stratenú bezstarostnú radosť z koncertov, posedení v kaviarňach, kráčania po ulici, avšak zároveň dokazovali, že sa nedajú zlomiť strachom, že kvôli hrôzam, ktoré sa stali, neprídu o svoje zvyky, ktoré patria k slobodnému životu a tak si ďalej sadali na terasy kaviarní a zapĺňali koncertné sály,“ povedala pre Aktuality.

Súdny proces

Spomedzi teroristov, ktorí útočili v Paríži, je nažive len Salah Abdeslam.

Považuje sa za hlavného strojcu útoku, prenajímal útočníkom byty, hotelové izby a niekoľko automobilov. V jednom z nich ich dokonca odviezol k Bataclanu. Na výsluchu povedal, že sa tiež plánoval stať jedným zo samovražedných útočníkov, ktorí sa odpálili v blízkosti národného štadióna Stade de France na parížskom predmestí Saint-Denis, svoje rozhodnutie však na poslednú chvíľu zmenil.

Okamžite po útokoch utiekol z Francúzska do Belgicka, kde niekoľko týždňov unikal polícii. Definitívne ho zatkli 18. marca 2016 v bruselskej štvrti Molenbeek.

Salaha Abdeslama zadržiavajú takmer štyri roky a väznia ho na samotke. Počas výsluchov takmer systematicky mlčal. Súd je naplánovaný na január 2021.

Okrem Salaha Abdeslama budú súdiť devätnásť ďalších podozrivých osôb obvinených z poskytovania rôznej logistickej podpory, hoci piati z nich sú považovaní za mŕtvych v Iraku alebo Sýrii. Budú ich súdiť v v neprítomnosti.
Okrem obetí na životoch sa pri teroristických útokoch zranilo 340 ľudí. Na súdnych procesoch bude tak prítomných viac ako 1750 občianskych strán, ktoré budú zastupovať obete a ich rodiny. Gérard Chemla, právnik spoločnosti Fenvac, hlavnej asociácie obetí vo Francúzsku, uviedol, že očakáva „monumentálne obvinenie“.

Justičný kalendár je ale zasiahnutý neistotou vzhľadom na epidémiu koronavírusu, a tak nie je isté, či sa súd uskutoční v stanovený dátum.

Profil útočníka sa zmenil

No teroristické útoky pokračujú, hoci počet útokov stále klesá. Podľa Europolu, ktorý zverejňuje výročné správy o hodnotení terorizmu, členské štáty EÚ vlani hlásili iba viac ako polovicu počtu pokusov, zmarených alebo neúspešných útokov, zo 119, ktorých bolo v roku 2015. V roku 2019 zomrelo v dôsledku teroristických útokov v celom regióne desať ľudí, v porovnaní s 360 spred štyroch rokov.

Skupiny Islamský štát a al-Káida, ktoré sa pri viacerých útokoch v Paríži v roku 2015 prihlásili k rôznym stupňom zodpovednosti, sú oslabené a rozštiepené a prichádzajú o bývalé pevnosti v Sýrii a Iraku. Dnešné hrozby čoraz viac prichádzajú od jednotlivých „osamelých vlkov“ alebo malých buniek, tvrdí Europol.

Inak to nebolo ani v posledné týždne vo Francúzsku. V septembri zaútočil nožom na ľudí pred bývalou redakciou Charlie Hebdo Pakistanec, ktorý pricestoval do Francúzska pred tromi rokmi. V októbri 18-ročný Čečenec, žijúci vo Francúzsku 12 rokov, zavraždil učiteľa histórie Samuela Patyho. O pár dní neskôr 21-ročný Tunisan, ktorý pricestoval deň predtým, zabil v Nice troch návštevníkov kostola.

Väčšina z nich pochádzala zvonku a podľa prvotných zistení konali svojpomocne. Vrah z Nice kúpil tri nože len niekoľko hodín pred útokom. Čečenec musel zaplatiť študentom, aby mu identifikovali učiteľa dejepisu Patyho. Vrah študentom povedal, že chce „nafilmovať učiteľa, ako sa ospravedlňuje za karikatúru Proroka Mohameda.“ A Pakistanec, ktorý zjavne získaval informácie iba zo svojho mobilu, sa mylne domnieval, že redakcia Charlie Hebdo sídli tam, kde aj počas útokov v januári 2015.

„Nie sú to profesionáli ako vrahovia z Bataclanu," cituje švajčiarsky denník Luzerner Zeitung experta na islam Oliviera Roya. „Nenasledujú kalifát, iba sa hnevajú na údajné rúhanie.“

„To, že IŠ utrpel vojenskú porážku, neznamená, že boli zničené jeho vojenské kapacity,“ oponuje pre France 24 francúzsky úradník zapojený do boja proti teroru, ktorý nechcel byť menovaný. Stále sa predpokladá, že medzi bývalými baštami skupiny IŠ v severnom Iraku a Sýrii je 100 až 200 francúzskych džihádistov. „Bola by ‚ilúzia‘, ak by sme si mysleli, že nie sú schopní tajného návratu do Francúzska,“ dodal úradník.

Aká je atmosféra v školách?

Útoky majú, samozrejme, dosah na život bežných ľudí. Odráža sa to nielen viacerými silovými zložkami v uliciach ale aj novými opatreniami v školách. Napokon vedia o tom aj Slováci, ktorí dlhodobo žijú vo Francúzsku a zmeny sa ich priamo dotýkajú.

„V Paríži sú obdobia, keď bolo a je veľké nasadenie vojakov a polície, tieto dni po teroristickom útoku v Nice, vražde učiteľa histórie Samuela Patyho, je opäť zvýšené nasadenie ozbrojených síl. Žiakom a študentom prízvukujú, aby sa nezhromažďovali a nezdržiavali pred školskou bránou, okolo škôl sú ráno a po vyučovaní rozmiestnení ozbrojení vojaci,“ opisuje súčasnú atmosféru Mária Dopjerová-Danthine.

Takmer vo všetkých školách vyučujúci s deťmi viedli diskusiu na tému slobody prejavu. „Je to veľký šok pre učiteľov a učiteľky histórie, občianskej náuky na stredných a základných školách, pretože každý jeden vyučujúci má tematiku slobody prejavu v svojom programe, mnohí vyučujúci dejepisu na druhom stupni základných škôl pracovali s karikatúrami. Ľudia sa k tomu stavajú s presvedčením, že na to, aby sloboda mohla zostať devízou republiky, každý jeden z nás ju musí individuálne brániť a bojovať za ňu,“ pokračuje Slovenka, ktorá o živote vo Francúzsku napísala aj viacero kníh.

Pridáva aj konkrétne príklady. Riaditeľ gymnázia, do ktorého chodia jej staršie deti, inicioval projekt založenia satirického časopisu, do ktorého budú prispievať študenti karikatúrami inšpirovanými autormi ako Cabu, Plantu, Riss, Tignous alebo Sempé.

„Objektom karikatúr bude sám riaditeľ školy. Riaditeľ stanovil podmienku, že žiaden príspevok nemôže byť anonymný a následne zorganizuje simulovaný proces žaloby. Gymnazisti a gymnazistky budú v rečníckom súboji v roli advokátov, žalobcov aj obhajcov. Spomedzi rodičov a právnikov dobrovoľníci vytvoria tribunál a dajú debate právnický charakter. Myslím, že v kontexte súčasných dní je práve tento druh diskusií, projektov a dialógu veľmi dôležitý,“ dopĺňa.

Macron chce reformu Schengenu

Francúzsky prezident Emmanuel Macron chce v súvislosti s nedávnymi teroristickými útokmi reformu Schengenu. Zhodol sa na tom aj spolu s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou a rakúskym premiérom Sebastianom Kurzom. „Je nevyhnutne dôležité vedieť, kto do schengenského priestoru prichádza a kto ho opúšťa,“ povedala nemecká kancelárka.
Macron zdôraznil, že vnútorné hranice musia zostať otvorené, posilniť chce tie vonkajšie, aktuality.sk