iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Právnik SR Káčer: Na čo vláda potrebuje núdzový stav?

Vláda predĺžila núdzový stav o ďalších 45 dní. Podľa vedúceho Katedry teórie práva a ústavného práva Právnickej fakulty Trnavskej univerzity Marka Káčera je takýto krok podľa zákona možný. Problém však vidí inde. Prijímaným opatreniam chýba systematickosť a jednotný postup. Zároveň dodáva, že zatiaľ čo verejnosť citlivo reaguje na predĺženie núdzového stavu, v úzadí figuruje hlavný hygienik, ktorý má omnoho väčšiu mieru voľnej úvahy pri obmedzovaní základných práv a slobôd.

Sú podľa vás splnené podmienky na predĺženie núdzového stavu?

Myslím si, že áno. Keď to bolo v poriadku pri zavádzaní, tak o to viac to musí byť v poriadku dnes. Už len z toho titulu, že tie počty nakazených a hospitalizovaných sú oveľa horšie. Keď si pozriete štatistiky, tak podľa počtu hospitalizovaných vám to vyjde, že tá situácia je horšia. V tomto zmysle si myslím, že áno. Respektíve poviem to tak, že Ústavný súd by s tým nemal mať problém.

Núdzový stav možno vyhlásiť v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas, najdlhšie na 90 dní. Je možné jeho predĺženie, ak takýto postup zákon nepredpokladá? Napríklad pri výnimočnom stave to je explicitne uvedené.
Tejto otázke sa podľa mňa dá vyhnúť tým, že ho uznesením nepredĺžite, ale že ho vyhlásite nanovo. V tomto ja nejaký extra problém nevidím.

Neexistuje uznesenie o predĺžení núdzového stavu, ale existuje uznesenie o vyhlásení núdzového stavu a keď uplynie to prvé, tak sa dá plynulo na to nadviazať. V tomto osobne problém nevidím. Druhá vec je otázka, či to môže byť na 90 dní, alebo aj viac. Teoreticky mi príde, že to možné je, pokiaľ pretrvávajú tie dôvody, pre ktoré sa núdzový stav zavádza. Limit 90 dní by som interpretoval tak, že to je limit na to, dokedy vláda môže ten stav vyhlásiť. Ale potom, prirodzene, pokiaľ by sa situácia nemenila alebo zhoršila, tak to môže vyhlásiť opäť.

Ústavný súd skonštatoval, že vláda je v lepšej pozícii posúdiť okolnosti vyhlásenia núdzového stavu, a za toto posúdenie je demokraticky zodpovedná. Predstavuje to precedens, že Ústavný súd nebude posudzovať proporcionalitu zásahov do základných práv v pandémii, keďže nedisponuje podrobnými epidemiologickými dátami?

Neviem, možno že to precedens je, vzhľadom na tú výnimočnú situáciu, ale ja to nečítam tak, že by Ústavný súd úplne zavrhol test proporcionality. Skôr to čítam tak, že on ho teoreticky použiť môže, ale bude oveľa zhovievavejší pri jeho hodnotení. Čiže keď tam máme jednotlivé kroky, tak v tom prvom kroku sa bavíme o tom, že či dané opatrenie prispeje de facto k dosiahnutiu cieľa. Pri núdzovom stave si môže položiť presne tú istú otázku, ale súd bude oveľa zdržanlivejšie posudzovať tie opatrenia, aj keď má nejaké pochybnosti, či naozaj povedú k dosiahnutiu cieľa.

A keď sa na to človek pozrie z pozície toho sudcu, tak si skúsme možno predstaviť, že by ste dostali na stôl ten núdzový stav a mali posúdiť jeho legalitu s tým, že nemáte k dispozícii také dáta, ako má vláda so všetkými poradnými orgánmi. Nehovoriac o riziku, že keď to stopnete, tak de facto následkom je, že to môže ohroziť životy ľudí. Čiže v tejto situácii a v takomto nastavení tých rozhodovacích podmienok mi príde, že je celkom rozumné, aby si Ústavný súd povedal, že bude posudzovať len zjavné excesy. Respektíve zjavné excesy bude považovať za protiústavné, ale nie klasicky akýkoľvek exces.

Vláda avizovala zatiaľ neurčitý zámer, novelizovať zákon o bezpečnosti štátu, ktorý umožňuje okrem iného aj vyhlásenie núdzového stavu. Na čo by sa mala zamerať?

Osobne najväčší problém nevidím v zákone o bezpečnosti štátu, ale vidím ho v zákone o ochrane verejného zdravia. Keď sa pozriete na tú poslednú novelu tak zistíme, že ten problém je niekde úplne inde. V § 48 ods. 4 písm. z je napísané, že aké opatrenia smie prijať hlavný hygienik. Píše sa tam, že nevyhnutné opatrenia na nevyhnutný čas v nevyhnutnom rozsahu. Nerieši sa že či to má schváliť nejaké konzílium odborníkov, nerieši sa či to má schváliť vláda, parlament, nerieši sa či to má byť na 90 dní, alebo na 700 dní.

Väčšinu z tých opatrení, ktoré najviac zasahuje do práv ľudí, sú vydávané cez vyhlášku hlavného hygienika. Nám záleží na tom, aby sme mali dobrý zákon o bezpečnosti štátu, aby nedochádzalo k excesívnym zásahom do základných práv a slobôd, ale na druhej strane niekde úplne v úzadí máme nejakého úradníka, ktorý môže de facto prijímať oveľa drastickejšie opatrenia ako tie, ktoré sú umožnené vláde. On má veľkú mieru voľnej úvahy a jediné čo rieši, je to, že či to je nevyhnutné opatrenie.

A teraz, samozrejme, keď tam je slovíčko nevyhnutné opatrenie, tak to asi bude znamenať, že tam má byť splnený nejaký test proporcionality, ale to slovo samo o sebe je veľmi vágne a príde mi, že keď pri takýchto celospoločensky závažných opatreniach, je lepšie keď sa diskutuje v širšom kruhu o tom, čo nevyhnutné. Čiže reálny problém je niekde inde. Keď už by sa mal meniť zákon o bezpečnosti štátu v čase vojny, tak mi príde, že by bolo veľmi vhodné zákon nastaviť tak, aby bol v racionálnom súzvuku so zákonom o ochrane verejného zdravia. Čiže my máme teraz veľké obavy z vlády, ale hygienik to môže urobiť tak či tak. Preto treba nastaviť kompetencie medzi orgánmi tak, aby mal orgán s väčšou legitimitou aj väčšie právomoci.

Čím nižšia legitimita, tým nižšie právomoci. A urobiť akoby nejakú hierarchiu. To sa však podľa mňa robiť nedá cez novelu zákona o bezpečnosti štátu v čase vojny, tam treba určite novelizovať aj zákon o riadení štátu v krízových situáciách, kde by sa mali lepšie rozvrhnúť právomoci. Malo by byť jasné, že kedy a akou formou má vláda prijímať opatrenia. Či to má byť uznesením vlády, alebo to má byť nariadením.

V čom spočíva rozdiel?

Nezdá sa mi že, by sa uznesením vlády, ktoré je interným normatívnym organizačným aktom, mali ukladať povinnosti občanom. Toto by sa malo vyriešiť. Zároveň veľkým problémom je, že keď sa vyhlasuje núdzový stav, tak sa vlastne automaticky aktivujú prísnejšie kvalifikácie trestných činov. Čiže asi by bolo vhodné, aby v tej úprave bolo napísané, že či je ten vyhlasovateľ núdzového stavu má úmysel uplatniť tieto články alebo bližšie vymedziť, ktoré z tých prísnejších sadzieb chce uplatniť a ktoré nie. Celkovo by sa dalo spraviť niečo ako krízový kódex. Máme volebný kódex napríklad vo verejnom práve a takisto by sa dal urobiť kódex nejakého krízového riadenia štátu. V ňom by mohli byť na začiatku rozvrhnuté kompetencie najvyšších štátnych orgánov v ústavnom zákone a na to v nejakej funkčnej harmónií všetky ostatné zákony, ktoré s tým súvisia.

To by istotne pomohlo aj lepšej orientácii občanov v tom, čo sa vlastne deje…

Definitívne áno. A hlavne by v tom bola nejaká inštitucionálna logika. Lebo teraz sa bavíme o tom, či vláda smie predĺžiť núdzový stav. Ale hygienik smie napríklad prikázať, že sa nesmiete k nikomu približovať na dva metre a to môže platiť ktoviekoľko rokov. Čiže v tomto treba urobiť nejaký poriadok. A plus samozrejme, nepopieram, že aj hygienik by mal mať právomoci ochraňovať verejné zdravie, len by bolo možné tie zákony upraviť tak, aby bolo hneď jasné, že keď hygienik vydáva nejaké opatrenie, či ho vydáva v rámci núdzového stavu, lebo ho tým poverila vláda v nejakom uznesení, alebo ho vydáva sám od seba, lebo iniciatívne chce riešiť zlú situáciu.

Toto je dôležité aj vzhľadom na to, že keď sa pozriete do ústavy, tak tá hovorí o tom, že sa môžu preskúmavať rozhodnutia súvisiace s núdzovým stavom. Avšak nie je jasné, že ktoré z týchto opatrení hygienika môžu ísť podľa tohto režimu, keď nevieme, že či boli prijaté v súvislosti s núdzovým stavom, alebo neboli. A pokiaľ neboli tak často ani nevieme poriadne zistiť, že či sa dá proti ním brániť na ústavnom súde. Asi by to malo byť, ale keďže Úrad verejného zdravotníctva nie je zaradený medzi „ostatné ústredné orgány štátnej správy“, tak možno potom predpokladať, že to možné nie je. Čiže to je tiež niečo na čo by sa oplatilo pozrieť.

Ak má hygienik silné kompetencie, tak načo vláda potom potrebuje núdzový stav?

To je presne otázka, na čo to vlastne potrebuje. A mne príde, že to má logiku práve pre mobilizáciu lekárov v rámci nemocníc. Čiže tam to je nutné na vydávanie rozkazov, ktoré naverbujú lekára, aby šiel na službu do nejakej nemocnice. Čiže to je presne to, od čoho premiér odhováral tých riaditeľov nemocníc na severe Slovenska, aby to nerobili. No tak toto je tá kľúčová krízová právomoc, ktorá by sa dala využiť v núdzovom stave. Lebo si neviem predstaviť, že by hlavný hygienik prikazoval lekárom, aby nastúpili do nejakej nemocnice.

Čiže asi na toto v prvom rade. Čo sa týka toho zákazu vychádzania, tak tam si nie som úplne istý, lebo toto by teoreticky mohol za súčasnej právnej úpravy robiť aj ten hygienik. Ak by boli právomoci rozhodené nejako systematicky, tak by sme mohli prísť k záveru, že toto hygienik robiť nemôže, lebo ide o extenzívny zásah a mala by to robiť vláda. V tomto prípade by bolo jasné, že ten núdzový stav je o to legitímnejší. Ale keďže nemáme v tých opatreniach poriadok, tak ťažko povedať./agentury

X X X

Expert na ústavné právo: Protesty Kotlebu, Fica a chuligánov môže polícia hneď rozohnať

Na 17. november je naplánovaných viac protestov. Na jeden zvoláva ľudí najmä ĽSNS, druhý organizujú futbaloví chuligáni na čele s Ultras Slovan Bratislava. Veľmi dobre vedia, že platí zákaz zhromažďovania sa nad šesť osôb, aj tak chcú vyjsť 17. novembra do ulíc a v Bratislave protestovať proti vláde Igora Matoviča.

Futbaloví chuligáni, komunisti, politici Smeru, ĽSNS, SNS, no aj tí, ktorí sa chcú len prísť pozrieť, však musia podľa experta na ústavné právo počítať s tým, že polícia môže ich protesty rozpustiť hneď v zárodku.
Vráťme sa na chvíľu k demonštrácii, ktorá sa konala pred úradom vlády v Bratislave 17. októbra. Slovensko v ten deň obleteli zábery protestujúcich s kuklami na hlavách a s dymovnicami v rukách, malých detí, ktorým ich rodičia dovolili skandovať vulgarizmy, ale aj polície, ktorá napokon neváhala použiť vodné delo.

Hoci policajti zasiahli, keď už protest prerástol do násilností, mnohí sa pýtali, prečo vôbec dovolili, aby sa zhromaždenie konalo. Už v tom čase totiž na Slovensku platil núdzový stav a zákaz zhromažďovať sa.

Benčíkova snaha

Na ministra vnútra Romana Mikulca sa preto poslanec Za ľudí Ján Benčík obrátil s podnetom, aby polícia v podobných prípadoch zasahovala oveľa rýchlejšie a aby takéto zhromaždenia ako nezákonné rozpustila. Benčík sa tiež v parlametne Mikulca pýtal, prečo tak policajti neurobili už 17. októbra.

„Uvedené zhromaždenie nie je možné na mieste násilne rozpustiť a brániť účastníkom v jeho absolvovaní, pokiaľ nenastanú ďalšie okolnosti, ktoré by už rozpustenie zhromaždenia umožňovali, napríklad páchanie trestnej činnosti,“ odpovedali poslancovi z rezortu vnútra. Marek Domin z Katedry ústavného práva Právnickej fakulty Univerzity Komenského s takýmto argumentom súhlasí len čiastočne.

Polícia má totiž právo rozpustiť zhromaždenie aj vtedy, ak bolo zakázané. Zakázať by ho mohla obec, teda v tomto prípade bratislavské Staré Mesto, ktoré tak však nemôže urobiť okrem iného aj preto, lebo podujatie nikto oficiálne neohlásil.

Aj vojenská polícia

Právny expert si ale myslí, že zákaz zo strany obce nie je nevyhnutný. V štáte totiž platí zákaz zhromažďovania sa nad šesť osôb, o ktorom rozhodla vláda svojím uznesením na základe ústavného zákona o bezpečnosti štátu v čase vojny a núdzového stavu.

V takejto situácii podľa Domina možno považovať protest viac ako šiestich občanov za zakázaný ex lege, čiže zo zákona. „V opačnom prípade by sa zákaz, resp. obmedzenie stanovené počas núdzového stavu nedali prakticky vymôcť,“ dodáva.

Či polícia dovolí ľuďom protestovať aj 17. novembra a opäť zasiahne až v prípade, ak dôjde k násiliu, nie je isté. Mikulec v stredu po rokovaní vlády konštatoval, že polícia je pripravená. Minister obrany Jaroslav Naď zasa priznal, že v hre je aj nasadenie vojenskej polície.

Dva protesty

Naplánované sú minimálne dve protestné podujatia. To prvé organizujú bývalý poslanec Peter Marček a ĽSNS, ľudí zvolávajú na Facebooku. Poslanec Milan Mazurek nehovorí o zhromaždení, ale tvrdí, že sa len ide poprechádzať na Hodžovo námestie. Podľa experta na ústavné právo je však zrejmé, že v skutočnosti im ide o zorganizovanie zhromaždenia, a preto táto ich finta neobstojí.

„Vyhlásenia o tom, že ide len o poprechádzanie sa, predstavujú zjavnú snahu o obchádzanie zákona,“ myslí si Domin. Druhý protest sa organizuje na stránkach futbalových chuligánov na čele s Ultras Slovan Bratislava.
Kým kotlebovci sa chcú „prechádzať“ o 16:00 pred Prezidentským palácom, chuligáni sa stretávajú o 15:00 na Hlavnej stanici.

Odtiaľ zrejme zamieria pred úrad vlády, ktorý je od sídla prezidenta vzdialený len niekoľko stoviek metrov. Je teda vysoko pravdepodobné, že obidve skupiny sa v istom okamihu zlúčia do jednej masy.
Danko, Kotleba aj Fico

K fašistom a chuligánom sa chce pridať mimoparlamentná SNS. Protestovať chce aj opozičný Smer. Robert Fico naznačil, že sa zrejme nepridajú k žiadnej z protestujúcich skupín. „Smer rešpektuje právo človeka, ktorý sa 17. novembra rozhodne ísť na ulicu, núdzový stav považujeme za nezákonný,“ vyhlásil expremiér. Čo presne však smeráci plánujú robiť, nepovedal.

„Nebudem tam chodiť s termoskou, je to štátny sviatok a vtedy sa ľudia majú správať demokraticky, nechajte to na nás,“ dodal. Skutočnosť, že spolu s ĽSNS chce 17. novembra protestovať aj Smer, premiér Matovič komentoval na Facebooku: „Zvláštny pocit mať za opozíciu mafiu, a navyše kolaborujúcu s fašistami. Taký svetovo unikátny… Nebojte, vyčistíme to pekne od podlahy.“, aktuality.sk

X X X

Kaliňák: Vzťah Gašpara s Bödörom som nepovažoval za dôležitú tému

Zadržanie a obvinenie bývalých najvyšších funkcionárov polície považuje za politicky motivované. Pripúšťa, že niektoré korupčné skutky z obvinenia sú postavené na reálnom základe. Ďalšie, najmä založenie zločineckej skupiny pod vedením Norberta Bödöra, však považuje za balast a politickú nadstavbu. Exminister vnútra Robert Kaliňák stále považuje bývalého prezidenta polície Tibora Gašpara za nesmierne úspešného a zaslúžilého policajta a nevie si ani predstaviť, že by mu ktokoľvek dával pokyny.

Ako sa pozeráte na to, že ľudia, s ktorými ste ako minister vnútra spolupracovali – celá bývalá policajná špička – sú teraz vo väzbe?

Samozrejme, pozerá sa mi na to veľmi zle a príde mi tých ľudí naozaj mimoriadne ľúto, pretože viem, čo za tie roky pre túto krajinu urobili a aké výsledky sa im podarilo dosiahnuť. Nie sú to maličkosti, nad ktorými sa dá mávnuť rukou. Keď sme nastupovali na ministerstvo vnútra, na našich cestách priemerne zomieralo 600 ľudí. Po zásadnej reforme dopravnej bezpečnosti za držíme priemerne na úrovni 250. Ročne sa tak zachránilo 350 životov vďaka tomu, že niekto na tom tvrdo pracoval. Rovnako platí, že o dve tretiny klesla násilná kriminalita. Boli rozložené všetky zásadné zločinecké skupiny – piťovci, takáčovci, sýkorovci. Cez daňovú kobru sme do štátneho rozpočtu priviedli tri miliardy eur navyše. To sú všetky výsledky, o ktoré sa zaslúžili aj ľudia, na ktorých dnes všetci pľujú.

V priebehu takejto mediálnej operácie sa za sekundu zabudlo, že vôbec niekedy niečo urobili a stali sa z nich najväčší zločinci na svete. To mi je naozaj ľúto, pretože to je nielen neférové, ale je to použitie zbraní, pri ktorom platí: akou zbraňou zachádzať, takou schádzať. Je to na politickú objednávku. Veď sme všetci po prevzatí moci novou vládou počuli, kto všetko má byť vlastne popravený – od politikov až po jednotlivých policajných funkcionárov. Pri tom, ako sa tejto vláde dramaticky nedarí, nedodržuje sľuby a všetky veci, ktoré považovala za základ, ako transparentnosť obstarávania a efektivita, dnes nezáleží. Na testoch sa ukradlo 10 miliónov, ale nikomu to neprekáža, lebo jediný problém je Smer a ľudia, ktorí za Smeru slúžili.

Čo nasvedčuje tomu, že toto trestné stíhanie je vedené na politickú objednávku?

Svedčí o tom veľa faktorov. Novinár dal v deň zatýkania skoro ráno status, že si ide po prezidenta Policajného zboru. Jeho kolegyňa napíše, že je to dejinná udalosť, akoby to bolo porovnateľné so založením Československa alebo samostatného Slovenska. To je neuveriteľné zneužitie moci. Mrzí ma, že ani stanovisko polície nekorešponduje s pravdou. O politickej objednávke svedčí aj vyhlásenie premiéra Igora Matoviča, ktorý povedal: Fico, Pellegrini, Kaliňák nech len sedia doma a čakajú, kedy príde NAKA. Ešte nemajú skutok a už majú páchateľa.

Takže čakáte, kedy si po vás príde NAKA?

Klopú mi na dvere už 20 rokov a pravidelne chodím na výsluchy. Ale možno teraz zaklope tak, že už viac klopať nebude. To je ale osud politika. Každá politická kauza sa však v jednej chvíli vráti naspäť. Už v roku 2004 sa ma novinári pýtali na peniaze na mojom účte. Už vtedy som zverejnil všetky svoje účty, pretože aj polícia sa mi v nich prehrabávala, ako opozíciu nás permanentne sledovali.

Vráťme sa ku kauze Očistec, kde sa o niečom podobnom hovorí práve vo vzťahu k Smeru, ktorý mal ovplyvňovať políciu a tá zakrývať prešľapy vybraných podnikateľov a vypaľovať iných podnikateľov…

V tom uznesení sú dva alebo tri skutky rozpísané do viacerých a sú to veľmi závažné informácie, ktoré by sa mali určite vyšetriť. Tím vedený vyšetrovateľom podpísaným pod uznesením sa dal prešetrovať veci súvisiace s bývalým šéfom kriminálneho úradu Finančnej správy a dostali sa k ďalším bodom. Tieto dva hlavné body, na ktoré došli, sú závažné informácie, sú aj v tomto uznesení. Je to závažná informácia, ku ktorej existuje veľa ďalších závažných informácií. Je nevyhnuté to vyšetriť a som presvedčený, že vyšetrovatelia to aj dotiahnu do konca. Potom v tom uznesení však vznikol nejaký balast politickej objednávky, ktorý tam neviem kto dal. Ten hovorí o tom, že toto celé je zločinecká skupina. Úplatky riešme ďalej, ale bez politického nánosu.

Obvinenie zo založenia zločineckej skupiny teda nie je namieste?

To sa štandardne používa vtedy, keď nevedia konkrétne zadefinovať trestný skutok, ktorý sa mal stať. Popisuje, že fungovali organizovane, využívajúc policajnú štruktúru, a konali v prospech strany Smer. Prečo odpočúvanie ministrom SaS Ľubomírom Galkom nebolo vtedy vyšetrované ako organizovaná skupina? Veď to bolo zneužívanie moci. Odpočúvali dvoch redaktorov Pravdy, TA3, Sme a hovorcu Smeru. To však nebol problém, lebo to boli oni a najväčší problém je vždy Smer. My sme označovaní za mafiánov a ten, ktorý je vo všetkých správach informačných služieb označovaný ako člen organizovaného zločinu, je predsedom parlamentu. Dnes tu moralizuje aj bývalý prezident, ktorý podvádzal pri voľbách falšovaním kampane, krátením daní a nezákonnými vratkami DPH. Na tom sa veľmi zabávam.

Takže takáto organizovaná skupina podľa vás neexistovala?

Tie závažné informácie by sa mali určite vyšetriť, ale zvyšok uznesenia je v ostatných skutkoch napísaný mimoriadne všeobecne, ako horšia spravodajská informácia. Je tam niekoľko percent pravdy a závažných informácií a potom sú tam balastné veci – že sa poznali. To že sa Tibor Gašpar poznal s Norbertom Bödörom, nikdy nepoprel. To nebola neznáma informácia. Žiadne také podujatia, o ktorých sa tam hovorí, si neviem predstaviť, že by existovali.

Nikto z menovaných nemal dosah na fungovanie štruktúry polície. Keď teda tvrdia, že to je taká mafia a chobotnica, ktorá fungovala v prospech Smeru, ako je možné, že bolo v tom čase zastavené trestné stíhanie bývalého prezidenta Kisku za nezákonný odpočet vratky DPH? Prečo došlo k zastaveniu trestného stíhania, keď to Smeru politicky vyhovovalo? Rovnako aj v prípade smrteľnej nehody Daniela Lipšica, ktorý sám ako minister navrhoval zavrieť v podobných situáciách všetkých natvrdo. Ja som iného názoru a som zásadne proti takejto širokej kriminalizácii a zatváraní všetkých. Ten duch, ktorý tu dnes vládne – všetkých zavrieť či povešať na kandelábre, to je duch komunizmu.

Matovič je komunista?

Minimálne je totalitne uvažujúci politik. Má diktátorské sklony, čo je dosť evidentné. Komunisti sa zvykli deliť. On sa nerád delí a všetky peniaze si necháva pre seba. Však aj tá strana má minimum členov a nikdy sa s nimi nerozdelil. Urazil by som však komunistov, keby som Matoviča prirovnal k nim. Dostali sme sa do tých čias ŠtB, keď to fungovalo práve v štýle – páchateľa máme, treba už len nájsť trestný čin. To, mimochodom, veľmi pripomínajú všetky rozhodnutia v súvislosti so sudcami, či už v kauze Búrka, alebo Víchrica. V neurčitom čase, na neurčitom mieste, v neurčitej veci prišiel neurčitý páchateľ, ktorý dokonca veľakrát dal aj neurčitý úplatok. Za to dnes ľudia sedia vo väzbe. Ústavný súd to síce nepripúšťa, ale náš Najvyšší súd v strachu pred mediálnym lynčom, vediac, čo sa stalo sudcovi Michalovi Trubanovi, keď rozhodoval zákonne, rozhoduje v rozpore s nálezmi Ústavného súdu.

Vždy som tvrdil, že cesta kriminalizácie nepomohla ani Číne, ktorá týždenne popraví za korupciu 20 ľudí. Najpodstatnejšia je zmena zákonov, aby ju nebolo možné páchať, aby úradníci rozhodovali čo najmenej, nie svojvoľne, veci boli nárokovateľné a okamžité. Veď mi sme tak aj konali, a nielen rozprávali. Na našom klientskom centre sa už netreba dožadovať rýchlejšieho vybavenia dokladov, pričom kedysi to bolo peklo na dva týždne. Je tu politická objednávka a tá sa realizuje. Dnes sú to politici, zajtra novinári a pozajtra obyčajní ľudia.

Ministrom vnútra ste boli dlhé roky. Nedala sa teda legislatíva urobiť lepšie?

Ľudia vždy zlyhávajú. Keby neexistovala Threema Mariana Kočnera, nevieme dnes nič. Jeden z vyšetrovateľov podpísaných pod uznesením pracoval dôsledne, pretože on je ten, ktorý má zásluhu na rozložení skupiny piťovci a takáčovci. Tam zachytil informáciu, s ktorou začal zjavne pracovať, a použil to v rámci prípadu Božie mlyny. Vyplávali tam na povrch ďalšie informácie použité v tomto uznesení. To je rozdiel medzi Threemou a týmto prípadom, ktorý vychádza z nejakých konkrétnych rozpísaných poznatkov v prípadoch PHM či operátorov. To sú vážne veci, ktoré sa majú doriešiť, ale ten politický balast je pre mňa nepochopiteľný.

Podľa toho, ako tí sudcovia v Threeme komunikovali s Kočnerom, sa však nezdá, že by boli čistí…
V tom je základný rozdiel medzi demokratickou spoločnosťou a totalitnou – princíp kolektívnej viny. Trestné právo je prísne individualizované. Ja netvrdím, že všetci tí sudcovia sú obvinení alebo vo väzbe nezákonne. To isté platí aj o tomto uznesení. Vôbec netvrdím, že toto uznesenie je zdrap papiera. Len jeho časť je plná balastu. Aj v prípade Búrky a Víchrice sú smiešne veci, pre ktoré by predtým nikdy nikoho neobvinil.

Zákon hovorí, že skutok musí byť jasne určený – kedy, kde a ako sa stal. To my v tej Víchrici vôbec netušíme, Sklenka to nevie popísať ani po tretej výpovedi a my naďalej tých ľudí držíme vo väzbe. To je taký vážny zásah do ľudských práv, že Európskych súd Víchricu a Búrku rozmetá na kašu a my potom budeme mať hanbu. Aj keď to príde až o tri roky. To je to isté ako s Lexom, keď sme mali páchateľa, a bolo jedno, aké nezákonné prostriedky sa proti nemu použijú. Aj keby bola pravda, čo niektorí obvinení sudcovia spravili, nie je to trestným činom.

Hovoríte teda, že pri Očistci nie je dobrý vyšetrovateľ?

To som nepovedal. Vyšetrovateľ má svoje právne presvedčenie, ale rozhodujúci v trestnom konaní je prokurátor. Vyšetrovateľ je len robotník, ktorý vyhľadáva a dáva dokopy informácie. On je v tom však vnorený a ten nadhľad by mal mať prokurátor.

Zaujímali ste sa o vzťah, komunikáciu, prípadnú spoluprácu Gašpara s Bödörom? Mali ste pod kontrolou?
Neviem, či pod kontrolou. Nepovažoval som to však za tému, ktorú bolo dôležité otvárať. Pre mňa bolo podstatné, že Tibor Gašpar manažérsky patril k ľudom, ktorí mali výsledky vo všetkých oblastiach.

A ako dobre poznáte Bödöra? Aký ste mali vzťah, boli ste v užšom kontakte?

Bödöra poznám, registrujem ho asi od roku 2016. Najskôr som registroval jeho otca ako majiteľa najväčšej SBS na nejakej bezpečnostnej výstave. Z času na čas sme sa videli na spoločenských udalostiach. Momentálne v kontakte nie sme, keďže je vo väzbe. Ale v poslednom období sme komunikovali intenzívnejšie. Dokonca sme sa bavili o potenciálnom právnom zastupovaní, ale potom sme usúdili, že by som preňho mohol v prípadnom právnom spore predstavovať skôr príťaž ako pomoc. Nakoniec sme sa ale na tej spolupráci nedohodli, ale áno, v poslednej dobe sme určite komunikovali častejšie.

Robí vám meno Kaliňák niekedy problém?

Nie. Ale vidím, že keď niekto so mnou spolupracuje, tak sa mu pomstia. Snažia sa zlikvidovať aj právne zastupovanie Smeru. Môj kolega David Lindtner nebol prvýkrát vzatý do väzby, obvinený bol vo veci, ktorá bola známa v máji. Do väzby ho vzali až teraz v októbri. Prečo? Aby Smer nemal dostatočnú právnu ochranu. To justícia stratila veľkého odborníka v trestnom práce. Mal zopár SMS s Kočnerom, pretože ten bol otravný, a to je dôvod na väzbu? Ministrovi hospodárstva stačilo povedať pardon, Lindtnerovi už nie.

Chodil Bödör na akcie Smeru?

To je možné, na akcie Smeru chodili tisícky podporovateľov alebo podnikateľov. Ale v poslednom období sme sa minimálne raz mesačne videli. Teoreticky som ho mohol zastupovať, ale prakticky by mu moje meno mohlo viac poškodiť.

Je možné, že Bödör vydával Gašparovi nejaké príkazy?

Neviem si to predstaviť. Bödör mi nikdy neprišiel ako takýto veliteľský typ, ale hlavne Tibor Gašpar je generál. V momente, keď sa generáli dostanú do tejto hodnosti, niekedy s nimi neradno diskutovať. Často sme mali rozdielne názory – povedal som mu, že sa mi niečo nepáči, on mi to vysvetlil a ja som to ďalej neriešil. Ako minister som do prípadov nikdy nezasahoval. Tibor Gašpar bol jednoznačným veliteľom Policajného zboru a všetky tie príkazy vydával on. Určite mali svoje porady, ale ja som na ne nechodil. O tých tajných, o ktorých sa píše, nemám vôbec tušenia. Boli chvíle, keď som s Tiborom nebol aj mesiac. Ale neviem si predstaviť, že by jemu niekto niečo diktoval okrem mňa a ja som sa väčšinou iba úctivo pýtal, pretože som ako minister začínal relatívne veľmi mladý. Proti mne stáli 50-roční skúsení starí harcovníci, ktorým som nevysvetľoval, ako to má byť, ale dal som si poradiť. Povedal som im, čomu sa treba intenzívnejšie venovať, a oni mali vymyslieť ako.

A tí ostatní policajní funkcionári, ktorých si mal vyberať samotný Bödör?

Veď tí všetci v polícii predsa boli. Mali nejakú funkciu a postupovali v kariére ďalej, tak aký Bödör? Oni neprišli z civilu. Nestali sa funkcionármi preto, lebo predtým robili v Bonule.

Pokušenie je veľké. Preverovali ste si ich? Ich majetky?

Nie. To nebola ani moja úloha, na to sú fungujúce systémy. Nikdy som nepovedal, že v košiari nemôžete mať čiernu ovcu. Policajná inšpekcia mala vždy voľné ruky a ročne stíhala za rôzne trestné činy asi sto policajtov. Ak by prišlo také oznámenie aj smerom k funkcionárom, určite by ho podrobne preverovali. Iste, všetky systémy môžu zlyhať, nie všetky trestné činy sa podarilo odhaliť. Rozhodujúce však je, aby sa vo vyšetrovaní pokračovalo. A to platí aj v prípade Kuciak. Boli sme obviňovaní, že naša práca vyústila do smrti Jána Kuciaka. Ale kto je potom zodpovedný za smrť Daniela Tupého? Je to práca vlády Mikuláša Dzurindu? A smrť Ernesta Valka práca vlády Ivety Radičovej? Niektorí ľudia majú svoje zvrátené myslenie a spáchajú otrasný trestný čin. V prípade Kuciak vyšetrovanie skomplikoval fakt, že sa oňho štyri dni nikto nezaujímal. Pri vyšetrovaní vraždy je najdôležitejších prvých 24 hodín.

To však bola náhoda, Kuciak mal byť so snúbenicou na predsvadobnej príprave…

Nechcem nikomu vstupovať do svedomia, ale medzi stredou a nedeľou nikomu nechýbal. Keby sme tú informáciu mali, mohli sme vyšetrovať rýchlejšie, mohli byť už vypátraní aj skutoční objednávatelia, ktorí si v novinách čítali, ako vyšetrovanie pokračuje. A čo je výsledkom tejto obrovskej tragédie a všetkého okolo nej? Oslobodení podozriví, pretože sa vyšetrovalo mediálne. A tam bol vopred určený páchateľ, keď ho však súd neodsúdil, všetci zostali frustrovaní.

A kto je skutočný páchateľ? Mohol si vraždu objednať Marian Kočner?

Keby som mal naštudovaný ten gigantický spis, dám vám odpoveď. No nemám ho naštudovaný. Tento prípad je však veľký mementom, ako sa končia obrovské očakávania. A to sa stalo už viackrát. Aj na Slovensku platia určité európske pravidlá, platia práva obvinených, že aj ten najhorší páchateľ má právo na spravodlivý proces, na obhajobu, na nerušenú záverečnú reč, že policajti majú dokonca povinnosť rovnako intenzívne hľadať dôkazy tak v prospech, ako aj v neprospech páchateľa.

Majú nájsť všetky možné verzie a nedržať sa len jednej, ktorú schválili médiá. Chcem vedieť, kto zavraždil tých dvoch mladých ľudí, lebo ten zmenil Slovensko. Aby sme vedeli, kto si vraždu objednal. Ale – mali by sme odsúdiť páchateľa, nie človeka, z ktorého chceme páchateľa urobiť. A to platí aj v prípade Očistec. Páchateľov už máme, vieme, že za všetko sú zodpovední Gašpar, Krajmer, Hraško, Bödör, ale dokazujú to zatiaľ len príbehy ľudí, ktorých pristihli pri čine. Nevieme, či sú tie príbehy pravdivé, ale tieto obvinenia zatiaľ stoja len na výpovediach kajúcnikov.

Kupujú si nižší trest alebo možno slobodu?

Nižší trest, alebo aj stíhanie na slobode. Väzba dnes funguje ako stredoveká mučiareň. Zoberme si toto: títo ľudia boli vytrhnutí z rodinného prostredia, nabehlo k nim protiteroristické komando Lynx, vylomili dvere – z toho je vydesený aj človek, ktorý by bol na takúto akciu aj pripravený. Väzba je horšia ako tretia nápravnovýchovná skupina. Dvadsaťtri hodín v jednej miestnosti, hodina vychádzky v takom koterci. Silnejší prežijú, slabší nie. A keď niekomu povedia, že ak bude hovoriť, tak sa tomu vyhne a možno mu ešte aj znížia trest… Ale potrebujeme vynútené výpovede? Veď Európsky súd pre ľudské práva už viackrát povedal, že ich nemôžeme používať, keď bola porušená základná charta práv a slobôd. Tá je nad našimi zákonmi a ústavou.

Ale pred súd s obvinením išiel prokurátor, sudca väzbu schválil. To sú všetci politicky motivovaní?

Viete si predstaviť, čo by urobili so sudcom, kedy ju neschválil? Nemal na výber. Tieto rozsudky tu za tri roky máme späť a potom neviem, čo na to budeme hovoriť. Tu je jasné, že raz dostaneme odpoveď z európskych inštitúcií, že to, čo sa to na Slovensku deje, že máme najprv páchateľov, potom skutky, nie je zákonné. A jediné, čo páchateľov usvedčuje, sú kajúcnici, ktorí sami sú najväčšími páchateľmi, a v snahe zachovať si postavenie, príjmy a slobodu usvedčia hocikoho, koho im napíšu.

Len tak z brucha by Ľudovít Makó alebo Bernard Slobodník obviňovali policajnú špičku?

Aký význam by malo, ak by obvinili niekoho nižšie postaveného? Za obyčajného pešiaka by nezískali slobodu alebo nižší trest. Ten je za to, keď poviete, že to bol Fico, Kaliňák, Pellegrini alebo ktokoľvek z opozície./agentury/

X X X

Obvinený Dušan Kováčik končí. Už nechce byť špeciálnym prokurátorom

Kováčik je vo vyšetrovacej väzbe po záťahu v rámci akcie Božie mlyny. Obvinený je aj v súvislosti s policajnou chobotnicou v službách Norberta Bödöra.

Dušan Kováčik sa vzdáva funkcie špeciálneho prokurátora. Obrátil sa preto na Národnú radu SR.
Pre Aktuality.sk to potvrdili tri dobre informované zdroje oboznámené so situáciou.

Kováčikovo dlho sľubované a odkladané rozhodnutie zrejme súvisí s aktuálnym obvinením. Je totiž stíhaný za založenie, zosnovanie a podporovanie zločineckej skupiny, zneužitie právomoci verejného činiteľa a korupciu. Mal fungovať v prospech takáčovcov aj pre Bödörovo komando.

Zákon hovorí o tom, že špeciálny prokurátor sa môže vzdať svojej funkcie tak, že to oficiálne oznámi parlamentu a potom mu plynie dvojmesačná lehota. Národná rada sa však môže dohodnúť aj na skoršom odchode.

„Výkon funkcie špeciálneho prokurátora v takom prípade zaniká uplynutím dvoch kalendárnych mesiacov nasledujúcich po mesiaci, v ktorom bolo oznámenie špeciálneho prokurátora o jeho vzdaní sa funkcie doručené národnej rade, ak nedôjde k inej dohode o skoršom dni zániku výkonu funkcie špeciálneho prokurátora medzi národnou radou a špeciálnym prokurátorom," píše sa v zákone.

Aj Dušan Kováčik mal podľa polície sedávať na tajných poradách na šiestom poschodí v budove Transpetrolu, kde Bödörovi referoval o živých kauzách v pôsobnosti jeho úradu. Kováčik je roky známy pod prezývkou špeciálny zametač.
Za posledné roky totiž zastavil väčšinu stíhaní, ktoré mal na stole a podal len jednu jedinú obžalobu. Je známy spormi s vyšetrovateľmi, ktorí stáli na čele tímu Gorila. Marek Gajdoš nedávno upozornil na to, že Kováčik zrejme nezákonne skartoval jednu z kľúčových písomností.

Polícia stíha špeciálneho prokurátora ako člena zločineckej skupiny a obvinila ho aj zo zneužitia právomoci verejného činiteľa. Vyšetrovatelia si ho vyzdvihli priamo pred budovou policajného prezídia. Pri sebe mal aj vtedy 10-tisíc eur. Policajtom povedal, že si chcel kúpiť lúku.

Zadržali ho v súvislosti s akciou Božie mlyny, v ktorej vypovedá bývalý šéf daňových kriminalistov Ľudovít Makó a bývalý príslušník SIS František Böhm. Svedok v tejto kauze ho spomenul v súvislosti s prípadom, kedy sa na kauciu dostal na slobodu bos takáčovcov Ľubomír Kudlička, aktuality.sk

X X X

Ukrajinský prezident Zelenskyj je v nemocnici. V krajine zavedú celoštátnu karanténu

Vzhľadom na vývoj pandemickej situácie ukrajinská vláda v stredu rozhodla, že Ukrajina upúšťa od tzv. adaptívnej karantény a prechádza na celoštátnu karanténu s obmedzeniami platnými pre oranžovú úroveň na „covidovom" semafore.

Vláda tiež zavádza víkendovú karanténu, ktorá obmedzuje činnosť stravovacích zariadení, fitnescentier, telocviční, plavární, nákupných a zábavných centier, kultúrnych inštitúcií v sobotu a nedeľu. Otvorené zostanú obchody s potravinami, finančné inštitúcie, pošty, lekárne, zdravotnícke zariadenia a veterinárne lekárne. Výnimka platí aj pre čerpacie stanice.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý je infikovaný koronavírusom, je hospitalizovaný. Pozitívny výsledok testu na koronavírus mal aj šéf Zelenského kancelárie Andrij Jermak, ktorý je tiež v nemocnici.
Poradca šéfa prezidentskej kancelárie Michail Podoľak spresnil, že Zelenskyj a Jermak pokračujú vo svojej práci z nemocnice, „jediným ich obmedzením je izolácia".

Letisko vo Frankfurte nad Mohanom vybavilo minulý mesiac približne milión cestujúcich, čo predstavuje pokles o viac než 80 %. Dôvodom sú pokračujúce cestovné obmedzenia v dôsledku pandémie, keďže krajina v súčasnosti zápasí s druhou vlnou. Od začiatku roka sa počet cestujúcich, ktorí prešli letiskom, znížil o viac než 70 %.

Všetky reštaurácie, bary a fitnescentrá na území štátu budú musieť zatvoriť o 22.00 h. Je to najnovší pokus tamojších úradov o zastavenie šírenia koronavírusu, uviedla tlačová agentúra AP.
Guvernér Andrew Cuomo informoval, že ľudia budú mať zakázané hostiť súkromné stretnutia alebo večierky s viac ako desiatimi prítomnými.

Riaditeľ pre politické záležitosti Bieleho domu Brian Jack mal pozitívny test na koronavírus. Jack (32) patrí k niekoľkým predstaviteľom Trumpovej administratívy, ktorí sa minulý týždeň zúčastnili v Bielom dome na povolebnej nočnej párty.

Podľa New York Times má pozitívny test na koronavírus aj ďalší Trumpov poradca. Meno tejto osoby a ani to, či sa zúčastnila na zmienenom večierku, denník neuviedol.
Informovala o tom vo štvrtok agentúra AFP s odvolaním sa na televíziu CNN a denník New York Times. /agentury/

X X X

Francúzsky europoslanec už tretí týždeň drží hladovku kvôli klíme

Francúzsky europoslanec Pierre Larrouturou v stredu začal tretí týždeň protestnej hladovky, pretože európsky rozpočet podľa neho nevynakladá dostatočné prostriedky na boj s klimatickými zmenami, lepší stav v zdravotníctve a politiku zamestnanosti. Larrouturou, zvolený v roku 2019, je členom socialistickej frakcie a spravodajcom o európskom rozpočte, píše AFP. K jeho protestnej hladovke sa na jeden deň pripojilo už takmer 20-tisíc ľudí.

Štáty Európskej únie sa v utorok po viac ako dvojmesačnom vyjednávaní s Európskym parlamentom dohodli na parametroch budúceho sedemročného rozpočtu únijného bloku a fondu pomôcť ekonomikám zasiahnutým koronakrízou.
Podľa Larrouturoua sú však prisľúbené financie aj po navýšení nedostatočné. Navrhuje zavedenie dane z finančných transakcií so širokou základňou definovanou v návrhu Európskej komisie z roku 2011, ktorá by priniesla až 57 miliárd eur ročne, čo by podľa neho bolo dosť na podporu klímy a Zelenú dohodu pre Európu.
„Prehrali sme bitku, ale nie vojnu,“ je presvedčený Larrouturou. Vyhliadky by sa podľa neho mohli zlepšiť na decembrovom summite EÚ, kde sa bude o klíme opäť rokovať. Daň z finančných transakcií je v únii stále v hre, avšak vo výrazne oklieštenej podobe ako v návrhu z roku 2011./agentury/

X X X

Britský Liverpool: Kupujeme si čas rovnako ako vy. Plošné testovanie zabráni katastrofe, verí miestna vláda

Plošné testovanie v Liverpoole má hladký priebeh, ale je oveľa pomalšie ako u nás. A tiež má mnoho kritikov. No radnica v tomto britskom veľkomeste tvrdí, že zúfalé situácie si vyžadujú zúfalé riešenia.

Lásku si za peniaze nekúpite. Ale viete si za ne kúpiť aspoň čas, minimálne počas pandémie koronavírusu.
Taká je aj predstava Liverpoolu, polmiliónového britského mesta, ktoré sa rozhodlo plošne otestovať všetkých svojich obyvateľov na koronavírus. Ak hľadáte spojitosť so Slovenskom, máte čiastočne pravdu.

A ak ste v úvodných slovách tohto článku spoznali text Money can‘t buy me love od skupiny Beatles, takisto sa nemýlite. Práve táto najslávnejšia kapela všetkých čias preslávila aj Liverpool a polmiliónové anglické mesto je aj preto jedným z najnavštevovanejších miest na britských ostrovoch.

No dnes je Liverpool na mape sveta najmä pre šírenie koronavírusu. Nikde inde v celom Spojenom kráľovstve nezachytili počas druhej vlny taký nárast nových nakazených ako práve v tomto meste rozkladajúcom sa na severozápadnom pobreží Anglicka.

Pre Liverpool je dnes Slovensko vzorom po tom, ako sa nám za jediný víkend podarilo otestovať 3,5 milióna obyvateľov. Liverpudlians, ako si hovoria Liverpoolčania, chcú otestovať pol milióna svojich obyvateľov, no bude im to trvať viac ako týždeň.

„Myslím, že mnoho ľudí v Európe sa dnes pozerá na Slovensko. A dnes aj na Liverpool. Chcú vidieť, či toto bude cesta, ako sa dostať z lockdownu,“ hovorí nám Liam Thorp, reportér miestnych novín Liverpool Echo, ktorý v nich pokrýva pandémiu.

No aj viacerí britskí vedci sú skeptickí, či to celé nebudú vyhodené peniaze. Navyše konšpirátori hovoriaci o tom, že vám pri testovaní budú zavádzať do mozgu čipy, sa teraz hromadne vyrojili aj v Liverpoole.
„Áno, do istej miery si len kupujeme čas,“ priznáva pre Aktuality.sk Paul Brant, ktorý má v Liverpoole na starosti miestne zdravotníctvo.

Oslavy pred lockdownom

Ten deň bol pre liverpoolskeho starostu Joea Andersona určite jedným z najťažších v jeho politickej kariére. Populárny labouristický politik sa v roku 2012 stal vôbec prvým priamo zvoleným primátorom tohto britského mesta a tešil sa tam obľube. Napokon, vo voľbách získal takmer 60 % hlasov.

No keď takmer presne pred mesiacom 14. októbra rozhodla centrálna britská vláda o tvrdom lockdowne v Liverpoole, vôbec najtvrdšom spomedzi všetkých veľkomiest v krajine, aj Andersonova popularita začala klesať. Vláda premiéra Borisa Johnsona zaradila Liverpool do najohrozenejšej, takzvanej kategórie 3. Už od polnoci toho dňa sa mali v Liverpoole zavrieť všetky bary, ktoré nepodávajú jedlo, a ľuďom zakázali stretávať sa vo väčších skupinách aj doma.
V žiadnom inom britskom veľkomeste vtedy neprijali taký tvrdý lockdown ako práve tu.

No najmä mladí Liverpoolčania spoločne s radikálnymi futbalovými fanúšikmi sa pár hodín pred lockdownom rozhodli masovo oslavovať/protestovať. Skončilo sa to násilnými potýčkami s políciou a bezmocný Anderson márne vyzýval svojich obyvateľov, aby mali rozum.

Starosta Liverpoolu však už o tri dni zažil ešte niečo oveľa horšie – zomrel mu brat. Na covid-19.
Niekedy približne v tomto čase sa už v Liverpoole rozbiehali prípravy na masové testovanie. No prišla s ním centrálna vláda v Londýne, ktorá sa s hrôzou pozerala, ako na severe Anglicka prudko rastie krivka nakazených. Aj liverpoolska radnica si uvedomovala, že mesto a jeho okolie musí so šíriacou sa nákazou niečo robiť.

„Náš zdravotnícky systém sa rúca, 300 ľudí je (s covidom) v nemocnici a 30 ľudí nám zomiera každý týždeň. Ignorovanie týchto faktov je dôvodom, prečo sme sa ocitli v stupni ohrozenia číslo 3,“ vyhlásil vtedy Anderson.
A Flourish chart

Nemocnice už riešia hlavne covid

Polmiliónové mesto vtedy zaznamenávalo asi 500 prípadov infikovaných denne. Na porovnanie – je to, ako keby sme mali na Slovensku asi 6000 pozitívne testovaných denne. No pri pohľade na úmrtia sú čísla z Liverpoolu oveľa horšie – na počet obyvateľov ich je tam vôbec najviac v celom Spojenom kráľovstve.

Teda v krajine, ktorá má vôbec najvyšší počet úmrtí na covid-19 v celej Európe. Doteraz v Liverpoole na covid-19 zomrelo viac ako 600 ľudí. V desaťkrát väčšom Slovensku pritom dnes evidujeme viac ako 400 obetí koronavírusu.
Aj miestni zdravotníci pripúšťajú, že kapacity nemocníc už takmer vyčerpali. Každý tretí pacient ležiaci na nemocničnom lôžku tam má diagnostikovaný koronavírus. „Aj preto sme, rovnako ako pri prvej vlne, pristúpili k odloženiu medicínskych úkonov, ktoré nie sú akútne,“ priznáva pre Aktuality aj liverpoolsky „minister zdravotníctva“ Brant.

Viacerí obyvatelia Liverpoolu, s ktorými sme sa rozprávali, sú presvedčení, že celoplošné testovanie v meste sploští krivku nakazených. Optimizmus im dodáva príklad z 12-miliónového čínskeho mesta Wu-chan, odkiaľ k nám vírus pravdepodobne prišiel, no podarilo sa ho tam poraziť.

Rady boli dlhé. Ale dá sa to zvládnuť

O plošnom testovaní na Slovensku väčšinou bežní ľudia príliš nepočuli. Možno aj preto im uniká, že Wu-chan testoval ľudí klasickými a veľmi presnými PCR testami. Zatiaľ čo v Liverpoole sa, podobne ako my, spoliehajú najmä na síce rýchle, ale oveľa menej presné rýchlotesty.

No sú tu rozdiely. Aj Brant si uvedomuje, že rýchlotesty môžu mať takzvanú falošnú pozitivitu. Inými slovami, ak vám v rýchloteste vyjde, že máte koronavírus, ešte to nemusí 100-percentne znamenať, že ho skutočne máte. „Preto máme v pláne všetkých pozitívne testovaných pretestovať aj PCR testami. Keď niekomu vyjde pozitívny test, príde mu správa, že by mal ísť aj na PCR test. Oba testy sú, samozrejme, zadarmo.“

Na rozdiel od Slovenska však miestna radnica neplánuje nijako postihovať ľudí, ktorí nejdú na test. „Musí to byť absolútne dobrovoľné, inak by to nefungovalo,“ tvrdí Brant.

Plošné testovanie spustili v Liverpoole ešte v piatok a skončiť sa má až v najbližších dňoch. Aj samotný starosta Anderson ho absolvoval ako jeden z prvých. Liverpoolčania sa však s testovaním neponáhľajú tak ako my a aj preto je v meste k dispozícii len pár desiatok testovacích miest.

Podobne ako aj u nás sa tam v prvé dni začali tvoriť obrovské rady. No ako dni ubiehali, na väčšine miest sa už nečakalo takmer vôbec. „Boli sme tam s priateľkou teraz. Žiadne rady, takmer nikto tam nebol. Za päť minút sme boli otestovaní a výsledok nám prišiel SMS správou a emailom ešte predtým, ako sme prišli domov,“ hovorí nám 34-ročný Liverpoolčan Joe Mortimer.

Devätnásťročný Benjamin je študent a zatiaľ sa nedal otestovať. Aj on počul o veľkých radoch na začiatku, no rovnako hovorí, že proces testovania prebieha o poznanie pokojnejšie. „Ľudia v radoch strávia naozaj len chvíľu. Dokonca v nich je len zopár čakajúcich. Musím ale povedať, že som rady videl len v prvé dni masového testovania a možno sa vtedy ešte všetci ľudia nestihli objednať,“ tvrdí.

„Je to pilotný projekt, samozrejme, že tu a tam sú problémy. Ale armáda to zatiaľ zvláda,“ pridáva sa novinár z miestneho denníka Liam Thorp.

Liverpoolsky minister: Niečo sme museli spraviť

Otázne stále zostáva, ako budú celý proces súdiť odborníci. Viacerí vedci pre britský Guardian ešte pred jeho spustením upozorňovali, že masové testovanie nie príliš spoľahlivými testami nemá šancu zabrániť šíreniu nákazy.
Navyše, tá už od zavedenia lockdownu začína v meste mierne ustupovať. Aj liverpoolsky minister Brant si uvedomuje, že bude ťažké posúdiť, do akej miery hral v sploštení krivky nakazených lockdown a ako veľmi pomohlo testovanie.
Cítiť na ňom, že už teraz je zvedavý, ako dopadol celý projekt u nás. Zatiaľ pre neho nemáme konkrétnejšiu odpoveď.
No ani on stále nepozná odpoveď na otázku, ktorá je možno ešte dôležitejšia ako to, ako dopadne test. Tá otázka znie: Prečo pandémia teraz postihla najťažšie práve Liverpool?

Možno to je tým, že Londýn si prvú vlnu odniesol najťažšie a druhú už zvládol lepšie. A možno hral úlohu aj fakt, že Liverpool je veľmi industrializované mesto a nákaza sa tam po uvoľnení opatrení šírila rýchlejšie ako inde v Británii. Ľudia tam v oveľa väčšej miere pracujú v zamestnaní, kde je častý ľudský kontakt. Inými slovami, home office v Londýne je oveľa rozšírenejší ako v Liverpoole.

„Nech už je dôvod akýkoľvek, niečo sme s tým museli spraviť. Nemôžeme žiť v lockdowne takto dlho. Ak sa nám v Liverpoole podarí spomaliť nárast infekcie, bude to úspech. A ak sa potvrdí, že to bolo vďaka plošnému testovaniu, budeme vzorom pre zvyšok krajiny,“ uzatvára Brant a dodáva:
„Áno, stále si len kupujeme čas.“, aktuality.sk

X X X

Brazílsky prezident kritizoval Bidena a označil ho za prezidentského kandidát

Brazílsky prezident Jair Bolsonaro je jedným z mála popredných svetových lídrov, ktorí dosiaľ Bidenovi nezagratulovali k víťazstvu. Brazílsky prezident Jair Bolsonaro označil novozvoleného amerického prezidenta Joea Bidena za „prezidentského kandidáta" a skritizoval ho za jeho postoj v otázke amazonského pralesa. Informovala o tom v noci na štvrtok agentúra Reuters.

Bolsonaro, ktorý o sebe tvrdí, že je blízkym priateľom amerického prezidenta Donalda Trumpa, je jedným z mála popredných svetových lídrov, ktorí dosiaľ Bidenovi nezagratulovali k víťazstvu v prezidentských voľbách z 3. novembra.
Bolsonaro vyhlásil, že počas septembrovej prezidentskej debaty Biden vyzval Brazíliu na boj proti odlesňovaniu pralesov za prítomnosti zahraničnej pomoci, inak to bude mať pre krajinu bližšie nešpecifikované „ekonomické následky". Brazílsky prezident podľa Reuters s touto výzvou zásadne nesúhlasí.

„Nedávno sme boli svedkami toho, ako skvelý kandidát na post prezidenta (Spojených štátov) vyhlásil, že ak neuhasím požiar v amazonskom pralese, podnikne voči Brazílii kroky na obmedzenie obchodu s našou krajinou", vyhlásil Bolsonaro.

„Ako sa s tým vyrovnáme? Diplomatické riešenie nestačí. Keď človeku dôjdu sliny, musí použiť strelný prach, inak to fungovať nebude," dodal na záver.

Ako Reuters skonštatovala, podobné vyjadrenia brazílskeho prezidenta by mohli predstavovať neľahký začiatok vo vzťahoch s Bidenom, ktorého zahraničná politika by v Brazílii mohla byť zväčša venovaná téme odlesňovania amazonského pralesa a ľudským právam, aktuality.sk

X X X

Islamský cintorín odmietol pochovať útočníka z Viedne

„Je to vrah, ktorý zabil nevinných ľudí a tým ublížil všetkým moslimom," cituje Kurier správcu.
Správca islamského cintorína vo viedenskej štvrti Liesing odmieta pochovať v jeho areáli páchateľa nedávneho teroristického útoku vo Viedni. Informuje o tom štvrtkové vydanie denníka Kurier.

„Je to vrah, ktorý zabil nevinných ľudí a tým ublížil všetkým moslimom," cituje Kurier správcu Aliho Ibrahima. Útočník sa podľa neho bude zodpovedať Alláhovi. „Aj my sme však mali pocit, že musíme niečo spraviť," dodal s tým, že viacerí veriaci mu už tlmočili nesúhlas s prípadným pochovaním mladíka na moslimskom cintoríne, pretože „nechcú ležať vedľa vraha".
Prvý moslimský cintorín v Rakúsku sa nachádza od roku 2008 na okraji metropoly Viedeň. Ďalší takýto cintorín je zriadený v spolkovej krajine Vorarlbersko.

Kde a kedy bude páchateľ, ktorý mal rakúske i severomacedónske občianstvo, pochovaný, zatiaľ nie je známe. Do úvahy pripadá spomínaný moslimský cintorín vo Vorarlbersku alebo pohreb v Severnom Macedónsku, kde má útočníkova rodina korene. Vyčlenené miesto pre moslimov je aj na centrálnom viedenskom cintoríne, uviedla agentúra APA.
Streľba v centre Viedne a útoky na ďalších piatich miestach, ku ktorým došlo 2. novembra, si vyžiadali štyri obete na životoch a vyše 20 zranených. Útočníkom bol 20-ročný Kujtim Fejzulai, ktorého polícia krátko po útoku zastrelila.
Ako v stredu informovala APA, útočník vopred pripravil svoj byt na možnú prestrelku s políciou - nábytok rozostavil tak, aby mu slúžil ako krytie. Tieto kroky naznačujú, že chcel byť pripravený pre prípad, že by polícia dostala tip ešte pred plánovaným útokom a chcela by prehľadať jeho byt. Mohol sa tiež domnievať, že útok prežije a následne sa zabarikáduje v byte.

Polícia zaistila v jeho byte lepiace pásky, pomocou ktorých si zhotovil falošný pás s výbušninami, ako aj muníciu, ktorú použil pri útoku. V súčasnosti je vo vyšetrovacej väzbe v súvislosti s týmto útokom desať osôb, ktoré sú podozrivé z účasti na viacnásobnej vražde a členstva v teroristickej a zločineckej organizácii.

Po útoku vo Viedni a následných raziách voči príslušníkom islamistického hnutia Moslimské bratstvo dostali policajnú ochranu z dôvodu vyhrážok nielen rakúsky minister vnútra Karl Nehmammer, ale aj jeho manželka a deti. Nehammer potvrdil správu denníka Kronen Zeitung, podľa ktorej zabezpečujú ochranu jeho rodiny príslušníci špeciálnej jednotky Cobra, aktuality.sk

X X X

Rusko plánuje vybudovať námornú základňu v Sudáne

Predmetná základňa bude slúžiť ako logistické centrum a stredisko pre údržbu ruských vojnových lodí.
Rusko plánuje vybudovať svoju námornú základňu v Sudáne. Vyplýva to z predbežnej dohody podpísanej medzi oboma krajinami, o ktorej v stredu informovala ruská vláda. Podľa tlačovej agentúry DPA by realizácia tohto plánu posilnila vplyv Ruska na africkom kontinente.

Predmetná základňa bude slúžiť ako logistické centrum a stredisko pre údržbu ruských vojnových lodí. Využívaná má byť výlučne na obranné účely, a nie voči iným štátom. Plánovaná ruská základňa má byť umiestnená na severovýchodnom cípe Afriky, pri pobreží Červeného mora, ktoré je jednou z najdôležitejších námorných trás pre medzinárodný obchod.
Ruská armáda má uzavreté dohody o spolupráci s niektorými africkými krajinami, ktorým dodáva zbrane a technológie. Moskva tiež opakovane vysiela do Afriky svojich vojenských poradcov.

Rusko sa v súčasnosti usiluje o obnovenie svojho vplyvu v Afrike, ktorý tam malo za čias Sovietskeho zväzu. Pred rokom Moskva zorganizovala regionálny summit, na ktorom sa zišlo približne 10.000 delegátov z viac ako 50 afrických krajín, aktuality.sk

X X X

V Azerbajdžane bude rusko-turecké centrum na monitorovanie prímeria v Karabachu

Úlohou centra bude zhromažďovať, sumarizovať a overovať informácie o dodržiavaní prímeria.
Memorandum o vytvorení spoločného rusko-tureckého centra na kontrolu prímeria v Náhornom Karabachu podpísali v noci na štvrtok ministri obrany Ruska a Turecka, Sergej Šojgu a Hulusi Akar.

Agentúra Interfax s odvolaním sa na informované zdroje uviedla, že centrum pre kontrolu prímeria a ozbrojených akcií v zóne Náhorný Karabach sa bude nachádzať na území Azerbajdžanu.
Úlohou centra bude zhromažďovať, sumarizovať a overovať informácie o dodržiavaní prímeria. Bude zaznamenávať prípady jeho porušenia prostredníctvom vizuálneho pozorovania a dronov a bude vyhodnocovať aj údaje získané z iných zdrojov.

Rokovanie o vzniku tohto centra i podpis príslušného memoranda sa uskutočnili prostredníctvom videokonferencie.
Vznik centra na monitorovanie prímeria súvisí s vyhlásením o zastavení bojov v Náhornom Karabachu, ktoré v noci na 10. novembra podpísali prezidenti Ruska, Azerbajdžanu a predseda arménskej vlády. Súčasťou tohto vyhlásenia je aj klauzula, že na dodržiavanie prímeria budú dozerať ruskí vojaci.

Rusko už do Náhorného Karabachu vyslalo vojenský kontingent zahŕňajúci 1960 vojakov, 90 obrnených transportérov, 380 automobilov a špeciálnu techniku, píše dodal Interfax.

Vo štvrtok by pozdĺž kontaktnej línie v Náhornom Karabachu a v Lačinskom koridore, ktorý je významnou spojnicou medzi Arménskom a Karabachom, malo začať fungovať 16 ruských pozorovacích stanovíšť.
Vojenské operácie v Náhornom Karabachu sa obnovili 27. septembra, keď sa Azerbajdžan a Arménsko navzájom obvinili z ozbrojených provokácií. Následné boje si vyžiadali obete na životoch, aj z radov civilistov, zranených a materiálne škody.

Dňa 8. novembra azerbajdžanský prezident Ilham Alijev oznámil, že azerbajdžanské jednotky obsadili mesto Šuša (v arménčine Šuši), ktoré je jedným z kľúčových miest v Náhornom Karabachu a leží len niekoľko kilometrov od Stepanakertu, hlavného mesta neuznanej Náhornokarabašskej republiky. O deň neskôr Jerevan potvrdil, že armáda Náhorného Karabachu stratila kontrolu nad mestom Šuši, a oznámil, že azerbajdžanské jednotky sú na okraji Stepanakertu.

Následne bolo v noci na 10. novembra podpísané spoločné vyhlásenie o zastavení všetkých bojový v Náhornom Karabachu, pričom bojujúce strany mali zostať na svojich pozíciách. Kontaktnú líniu budú kontrolovať ruské jednotky. Okrem toho si Baku a Jerevan musia vymeniť zajatcov a telá padlých.
Toto trojstranné vyhlásenie podpísali arménsky premiér Nikol Pašinjan, azerbajdžanský prezident Ilham Alijev a ruský prezident Vladimir Putin, aktuality.sk