iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Lídri EÚ: Dlhodobý rozpočet, ozdravný plán od 1. januára

Von der Leyenová, Sassoli aj Merkelová v spoločnom vyhlásení odkázali, že nastal čas na dokončenie všetkých potrebných krokov, ktoré umožnia, aby viacročný finančný rámec aj ozdravný plán po koronakríze v hodnote 750 miliárd eur vstúpili do platnosti od 1. januára 2021.

Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová, predseda Európskeho parlamentu (EP) David Sassoli a nemecká kancelárka Angela Merkelová v mene nemeckého predsedníctva v Rade EÚ privítali politickú dohodu europarlamentu a Rady EÚ o konečnej podobe sedemročného rozpočtu EÚ a súvisiaceho plánu obnovy po koronakríze, známeho ako EÚ budúcej generácie.

Trojica lídrov privítala správu o ukončení trialógu, teda rokovaní medzi inštitúciami EÚ, a ocenila aj dosiahnutie minulotýždňovej dohody medzi vyjednávačmi euroinštitúcií o mechanizme právneho štátu, ktorý bude previazaný s čerpaním eurofondov sedemročného únijného rozpočtu (2021 - 2027).

Zároveň vyzvali poslancov Európskeho parlamentu a členské krajiny EÚ, aby čo najrýchlejšie dokončili formálne schválenie dohôd dosiahnutých v utorok a minulý týždeň, čo podľa ich vyhlásenia otvorí cestu pre oficiálne prijatie všetkých potrebných právnych predpisov a v prípade potreby aj ratifikácie v národných parlamentoch.

Všetci traja zdôraznili, že závažnosť súčasnej epidemiologickej a hospodárskej situácie v Európe jasne naznačila potrebu rýchlych, koordinovaných a rozhodných opatrení. Pripomenuli, že včasné nadobudnutie platnosti viacročného finančného rámca a programu EÚ budúcej generácie sú "absolútnym predpokladom" na úspešné prekonanie zdravotnej a hospodárskej krízy, pretože poskytnú potrebné rozpočtové prostriedky na financovanie nevyhnutných akcií a programov v prospech ekonomiky a spoločnosti.

Lídri eurokomisie, europarlamentu a Nemecka sa v závere dohodli, že počas najbližších týždňov budú úzko spolupracovať, aby mohli monitorovať pokrok pri prijímaní legislatívnych aktov a ďalších krokov, ktoré zaistia fungovanie dlhodobého rozpočtu a ozdravného plánu od 1. januára 2021, aktuality.sk

X X X

Ako Sulík vracia Matovičovi požičané spred desiatich rokov. Aj s úrokmi

Slovensko, a vlastne celý svet, potrebuje niečo úplne iné než šoumenov so sklonmi k narcizmu a arogancii.
Keď nastúpil k moci britský premiér Boris Johnson a americký prezident Donald Trump, ekonomika rástla bez ohľadu na to, aké bizarné vyhlásenia obaja sformulovali či zverejnili na sociálnych sieťach.

No akonáhle prepukla pandémia, v plnej nahote sa ukázalo, že namiesto hľadania riešení dokážu Johnson i Trump pokračovať v jedinom, čo vedia – pózovaní.

Na Britov to na chvíľu zabralo a pár dní potom, ako sa premiér nakazil – 13. apríla 2020 –, hodnotilo v prieskume na stránke yougov.co.uk 66 percent oslovených Johnsonovo počínanie ako dobré a 26 percent ako zlé. Koncom septembra už premiéra kladne hodnotilo len 35 percent ľudí a 57 percent záporne (ostatní nevedeli jednoznačne povedať).

Trump v prieskumoch verejnej mienky zaostáva v popularite za demokratickým konkurentom Joeom Bidenom takmer o 10 percentuálnych bodov a hrozí mu, že bude prvý prezident od čias Georgea Busha staršieho (vládol 1989 až 1993), ktorý neobháji post prezidenta (dve volebné obdobia bol v úrade Bill Clinton, George Bush mladší aj Barack Obama).
Slovenský premiér Igor Matovič (OĽaNO) nastúpil k moci v mimoriadnej kríze, takže namiesto mediálnej šou bolo okamžite treba činy. Veľmi rýchlo sa ukázalo, že viesť štát je niečo úplne iné, než zvolávať tlačové besedy a organizovať protestné akcie.

Taktiež sa ukázalo, že snaha prekonávať populizmus, aký produkoval Robert Fico (Smer-SD), ešte väčšou teatrálnosťou je slepou uličkou. Igor Matovič do nej vstúpil pred desiatimi rokmi a Richard Sulík (SaS) mu aktuálne aj s úrokmi vracia, čo sa mu vtedy od Matoviča ušlo, aktuality.sk
.
X X X

NAKA obvinila z korupcie štyri osoby, dve z nich pracujú pre rezort vnútra

Vyšetrovateľ Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) obvinil štyri osoby, dve z nich sú pracovníci Ministerstva vnútra (MV) SR. TASR o tom informovala hovorkyňa Prezídia Policajného zboru Denisa Bárdyová. Mali sa dopustiť korupcie, zneužitia právomoci verejného činiteľa a neoprávneného nakladania s osobnými údajmi.

„Vyšetrovateľ na tri osoby spracoval podnet na väzobné stíhanie, jedna z nich je z MV SR. Po dokázaní viny im hrozí trest odňatia slobody na päť až 12 rokov,“ uviedla hovorkyňa s tým, že viac informácií teraz nie je možné zverejniť./agentury/

X X X

Britský premiér označil Trumpa za „predchádzajúceho prezidenta"

Britský premiér Boris Johnson v stredu pred zákonodarcami označil Donalda Trumpa za „predchádzajúceho prezidenta" Spojených štátov a vyhlásil, že je „osviežujúce" rozprávať sa s novozvoleným prezidentom Joeom Bidenom.
Je známe, že Johnson má s Trumpom srdečný vzťah. V telefonáte v utorok však už zablahoželal Bidenovi k víťazstvu v amerických prezidentských voľbách z 3. novembra, píše tlačová agentúra AP. Trump pritom odmieta uznať svoju volebnú porážku.

Premiér Johnson v stredu britským poslancom povedal, že s Bidenom diskutovali o plánoch „podporovať a obhajovať NATO a spolupracovať v boji proti zmene klímy" - práve v týchto záležitostiach majú Trump a Johnson úplne odlišné názory.

Britský líder povedal, že bolo „osviežujúce" viesť s Bidenom tento rozhovor a že sa teší na "mnoho ďalších".
Johnson uviedol, že stále má "dobrý vzťah s predchádzajúcim prezidentom" a je "povinnosťou všetkých premiérov mať dobrý vzťah s Bielym domom". Ale ako dodal, „potešilo ho, keď počas telefonátu objavil mnohé oblasti, v ktorých Bidenova a Harrisovej administratíva dokáže spolupracovať" s britskými zákonodarcami, aktuality.sk

X X X

Aký nás čaká vývoj a prečo nám len plošné testovanie nepomôže? Vysvetľujú odborníci

Nejdeme správnou cestou. Situácia je vážna, nemocnice kolabujú. A všetko máme v rukách iba my ľudia, ktorí nemôžeme nadobudnúť falošný pocit, že sa nič nedeje. A to ani s negatívným výsledkom antigénového testu.
Miroslava Zahatlanová

Máme za sebou dve kolá plošného testovania a podľa slov premiéra Igora Matoviča nás čaká čoskoro aj tretie, alebo aj komunitné plošné každé tri týždne. Kým však ešte pred testovaním premiér hovoril o uvoľňovaní opatrení a o slobodnom živote, robí presný opak.

Opatrenia sa uvoľňovať nebudú, núdzový stav sa bude predlžovať a prevádzky zostávajú aj naďalej zatvorené. Premiér zrejme nie je úplne presvedčený o tom, že na Slovensku sme "pliage zlomili väz", ľudia s negatívnym výsledkom testu však nadobudli falošný pocit, že život sa vracia do starých koľají. A to môže byť veľký problém.

Viacerí slovenskí odborníci i lekári bijú na poplach a upozorňujú, že plošné testovanie určite tak rýchlo nedokázalo zmierniť krivku nakazených, hospitalizovaných ľudí aj naďalej pribúda a nemocnice sú na pokraji síl. Viacerí naši uznávaní odborníci sa zhodujú na tom, že nejdeme dobrým smerom.

SITUÁCIA JE STÁLE KRITICKÁ, NEMOCNICE SÚ NA POKRAJI

Svoj názor nemá problém povedať aj epidemiologička a lekárka Alexandra Bražinová, ktorá už dlhé mesiace hovorí o tom, že nejdeme správnou cestou a na to, že príde silná druhá vlna upozorňovala už počas letných mesiacov. teraz tvrdí, že plošné testovanie nám v boji s koronavírusom nepomôže.

Vzhľadom na dlhú inkubačnú dobu ochorenia COVID-19 nie je možné, aby plošné testovanie tak rýchlo zmenilo epidemiologickú situáciu na Slovensku. Upozornila na to epidemiologička Alexandra Bražinová z Ústavu epidemiológie Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.

Pokles počtu zachytených pozitívnych prípadov v jednotlivých okresoch medzi jednotlivými kolami testovania nie je podľa epidemiologičky dôkazom, že plošné testovanie spôsobilo zlepšovanie epidemiologickej situácie.
"Pomohlo to jednorazovo identifikovať veľký počet infikovaných, to je dobre, ale rast počtu pozitívnych prípadov sa spomaľuje už po opatreniach prijatých v októbri. Je za tým výrazné obmedzenie pohybu, a tým pádom stretávania ľudí," vysvetlila na sociálnej sieti.

Bražinová upozorňuje, že počty hospitalizovaných s podozrením či potvrdeným ochorením COVID-19 na Slovensku rastú, rovnako stúpajú aj počty ľudí na umelej pľúcnej ventilácii. "Toto sú závažné indikátory, ktoré svedčia o tom, že situácia je stále kritická," poznamenala s tým, že pribúdajú aj infikovaní zdravotníci. Ako tvrdí, je len otázkou času, kedy niektoré oddelenia či nemocnice prestanú situáciu zvládať.

Epidemiologická situácia je podľa Bražinovej na Slovensku veľmi rozdielna v jednotlivých okresoch. Poukazuje, že plošné testovanie celej krajiny, ale ani celých geografických oblastí, nemá zmysel na územiach s nízkym výskytom ochorenia COVID-19. Epidemiologička to označuje za mrhanie zdrojov. Za potrebné považuje cielene testovať v ohniskách a okolo nich. "Tam sústrediť všetky testovacie a vyhľadávacie kapacity," odporučila.

PREMIÉR TESTOVANIU VERÍ

Premiér Igor Matovič (OĽANO) v pondelok (9. 11.) vyhlásil, že počet nakazených klesol medzi prvým a druhým kolom celoplošného testovania o viac ako polovicu. Je to podľa neho dôkaz, že celoplošné testovanie malo zmysel. "Zistili sme, že plošným nasadením antigénových testov vieme znížiť z týždňa na týždeň počet infekčných o 56-58 percent," napísal predseda vlády na sociálnej sieti.

Uviedol tiež, že "povstanú kuvici", ktorí najprv robili všetko proti tomu, aby sa antigény do boja nasadili, a teraz budú "blúzniť" o tom, že tak dramatické zlepšenie je výsledkom na týždeň zatvorených obchodov a jemného lockdownu. Matovič tvrdí, že to isté majú skoro všade a vôbec to nezaberá.

"Chcú tým odstrašiť ľudí od masívneho používania antigénových testov na brzdenie epidémie, ktoré nevyhnutne potrebujeme, ak chceme opäť snívať o otvorenom divadle, kine, kostoloch, reštauráciách, školách a posilňovniach,“ skonštatoval premiér
.
PLOŠNÉ TESTOVANIE NÁS NEUROBILO ZDRAVÝMI

K názoru doktorky Bražinovej sa okamžite pripojil aj bývalý riaditeľ Inštitútu zdravotnej politiky Martin Smatana. Taktiež upozornil, že jeden z hlavných dôvodov, prečo klesajú počty nakazených na Slovensku, je znížená mobilita obyvateľstva. Zdá sa, že práve toto je v boji s pandémiou koronavírusu kľúčové, a uvedomiť by si to mal každý jeden z nás. Žiaľ, s modrým papierikom a jasným nápisom NEGATÍVNY, akosi naberáme falošný pocit slobody.

"Jeden z hlavných dôvodov (okrem inkubačnej doby) je znížená mobilita, spôsobená sprísnením opatrení začiatkom a v polke októbra. Epidemiologická logika je následne jednoduchá: s klesajúcou mobilitou klesá možnosť šírenia vírusu, a tým aj jeho reprodukčné možnosti.

Avšak, aj keby sme obmedzili mobilitu na minimum a ľudia by nedodržiavali opatrenia, tak by sa vírus mohol stále pomerne agresívne šíriť. Proces by bol síce veľmi dlhý, ale lokálne ohniská a nezachytené superšírenie by stále boli veľkými rizikami.

To či a do akej miery dodržujeme opatrenia, závisí od veľa faktorov a kolegovia psychológovia a sociológovia by o tom vedeli iste rozprávať. V ideálnom stave by sme opatrenia dodržiavali, lebo by sme vláde dôverovali, čo vyžaduje (dnes tak chýbajúcu) jasnú, racionálnu a dátovo založenú komunikáciu. Keďže ideálny stav nemáme, jeden z kľúčových faktorov, mohutne využívaný v prvej vlne, je pocit ohrozenia, obavy či strachu.

Zjednodušene povedané: čím viac sa bojíme pandémie, tým viac rešpektu voči nej máme - a tým narastá aj miera dodržiavania opatrení.

Preto ma teší, že v dobe, keď sa debatuje čo malo vplyv na súčasné trendy výskytu ochorenia COVID, tak sa dnes zverejnila piata aktualizácia projektu „Ako sa máte, Slovensko?“. Prieskum potvrdzuje, že pocit našich obáv z pandémie rastie.

Prieskum spoločností MNFORCE, Seesame a v spolupráci so Sociologický ústav SAV a Ústav výskumu sociálnej komunikácie SAV, potvrdil, že pocit ohrozenia koronavírusom výrazne narástol. Zatiaľ čo v septembri deklarovalo vysoký pocit ohrozenia 27,2 % opýtaných, na prelome októbra a novembra to bolo už 35,3 %, ako zobrazuje prvá tabuľka. Nárast pocitu ohrozenia je úzko prepojený s nárastom opatrného správania. Podľa zisťovania až 72% ľudí indikovalo vysokú mieru dodržiavania platných pravidiel.

Môžeme teda povedať, že okrem klesajúcej mobility nám aj rástla aj naša miera obáv a s ňou aj miera dodržiavania opatrení, čo len potvrdzuje status pani docentky Bražinovej a mnohých odborníkov.
Zaujímavé je, že tento trend môžeme pozorovať aj napríklad v susednom Česku, ktoré dosahuje zlepšenie dát a to bez použitia plošného pretestovania.

V Prahe sa totiž realizuje projekt s názvom „European National Panels“ (spoločný projekt troch výskumných agentúr - NMS Market Research, Nielsen Admosphere and STEM/MARK) a jeho cieľom je zisťovať pocity a nálady ľudí počas pandémie v krajinách V4 a Bulharsku.

Keď sa pozrieme len na Slovensko a Česko (prvý graf), tak je zrejmé, že tzv. „panic index“ sa začal znova zvyšovať až od polky septembra, čo teda mohlo, spolu so zníženou mobilitou výrazne prispieť k dodržiavaniu opatrení a následnej stabilizácií denných prírastkov.

Verím, že tieto sociologické štúdie a prieskumy sa budú robiť čo najčastejšie a okruh otázok sa rozšíri, lebo nám to dopomáha chápať „čo sa vlastne na Slovensku deje“. Aj keď je teraz téma to ako a či sa dá rozlíšiť dopad antigénového testovania na prevalenciu ochorenia COVID, čo mňa osobne trápi je druhý graf.

Pomerne strmý nárast počtu návštevníkov môže byť krátkodobý jav, obávam sa však, že to je dopad negatívneho „modrého certifikátu“. Verím, že sa mýlim a plošným testovaním sme nezískali presvedčenie, že sme zdraví a nič nám nehrozí. To by ešte len bola "atómová zbraň". Dáta nám čoskoro ukážu," píše Martin Smatana vo svojom statuse.

MÁME FALOŠNÝ POCIT NEDOTKNUTEĽNOSTI?

Ešte pred pár mesiacmi mali ľudia pocit, že ich niekto oklamal, že COVID neexistuje, veď predsa nikto v okolí chorí nebol. Tento falošný pocit uvoľnenosti sa však postaral o to, že začiatkom septembra začalo prípadov pribúdať a dnes sme v stave, že kolabujú nemocnice, pribúdajú nakazení lekári a ľudom nemôže byť poskytovaná 100 percentá zdravotná starostlivosť.

Po plošnom testovaní mnohí získali pocit, že nie sú nakazení a vrhli sa víru života. Žiaľ, často aj tí, ktorí by mali byť inak v karanténe, pretože im vyšiel pozitívni výsledok a tak by mali aj s celou rodinou zotrvať v karanténe, na čo upozornil aj lekár Milan Kulkovský, ktorý pravidelne vzdeláva a snaží sa o osvetu širokej verejnosti:

"Tvoríme dejiny - konajme tak, aby sa za nás naši potomkovia nehanbili.

Mnohých starostov trápi porušovanie karantény Covid pozitívnych občanov. Tí napriek všetkým dostupným informáciám naďalej ohrozujú svoje okolie, bagatelizujú nebezpečenstvo a vytvárajú priestor pre vznik zbytočných konfliktov, ktoré vedú cez strach k nenávisti.

Nemám rád štatistiky, niekedy realite vzdialené čísla, ponúkam preto fakty z prvej línie.

Som primár interného oddelenia v NsP Považská Bystrica. Ešte pred dvoma týždňami sa nás Covid týkal “len” okrajovo. Z tých, ktorí potrebovali hospitalizáciu, sme väčšinu posielali na infekčné oddelenie do Trenčína. My sme im pomáhali s necovid pacientami. S nárastom počtu Covid pacientov sme ale museli pretransformovať lôžka interného oddelenia na covidové a pacientov liečiť (to je tá reprofilizácia).

Niektorých, najmä tých mladších (30-45 rokov, väčšina pôvodne zdraví a bez obezity, nie naopak!), nám naši kolegovia z Trenčína prevzali, za čo im ďakujem. Počet hospitalizovaných pacientov s Covid-19 začal stúpať a s tým žiaľ aj prvé úmrtia tých, ktorým sa pomôcť už nedalo. Zomreli na Covid, nie s Covidom! Všetci mali rozsiahly obojstranný zápal pľúc, udusili sa.

Niektorým sme pomohli a mohli sme ich prepustiť. Pribúdať začali aj nakazení zdravotníci. Výrazne sa obmedzila alebo až zastavila starostlivosť o pacientov na niektorých našich oddeleniach. Stále popisujem veľmi krátke obdobie, posledný týždeň-dva. Minulý týždeň sme už boli nútení vytvoriť nové oddelenie, Covidové, ktoré je dnes už prakticky plné a tím ľudí, ktorý tam pracuje si pomaly zvyká na biele obleky a anonymitu spôsobenú prekrytím tváre.

Táto červená zóna spôsobuje rešpekt a vyhýbajú sa jej aj tí, od ktorých by sme očakávali trochu viac solidarity a pomoci. Nevadí, poradíme si, spolu to zvládneme. My sa nebojíme a môžeme sa oprieť aj o dôveru a pomoc vedenia nemocnice, ktoré robí čo môže. Materiálne nám pomáhajú ľudia, ktorí sa nezištne hlásia. Keď nejaký problém vyriešime, nový pribudne. Pred 3 dňami sme museli reprofilizovať na Covid oddelenie aj časť interného oddelenia, ktoré tak prišlo o 25 lôžok, ktoré už zapĺňajú pacienti. Našu pomoc potrebuje najmä Kysucká nemocnica v Čadci. Preložili nám už prvých Covid pacientov.

Napĺňa sa tak už naše druhé Covid oddelenie. To všetko v priebehu pár dní. OAIM našej nemocnice sa zmenilo na Covid ARO, obsadzujú ho Covid pacienti na ventilátore. Keďže ventiláciu potrebujú aj necovidoví pacienti, sme nútení obmedziť činnosť JIS interného oddelenia a premiestniť ju do iných priestorov. Toto všetko kvôli chorobe, ktorú niektorí i naďalej prirovnávajú k chrípke a úmrtnosť na ňu k onkologickým a kardiovaskulárnym ochoreniam.

Strašne sa mýlia. Toto ochorenie reálne paralyzuje už všetky nemocnice, ktoré sa napĺňajú pacientami s Covid-19. Obmedzuje sa výrazne starostlivosť o iných pacientov, pretože na to nie je miesto a chýba personál. Denne pribúdajú kolegyne a kolegovia, ktorí musia byť v karanténe. Využitie aj tých pozitívnych budeme odkladať do poslednej chvíle. Zdravotníctvo čelí najväčšej kríze v jeho novodobých dejinách. Nie sme toho len svedkami, našou činnosťou tieto dejiny priamo ovplyvňujeme. Na niektorých budú ich potomkovia hrdí, za mnohých sa budú hanbiť. Voľba je na každom z nás.
Aké sú teda fakty? K dnešnému dňu je v NsP Považská Bystrica hospitalizovaných viac než 50 pacientov s Covid-19, väčšina má zápal pľúc. Počet pacientov, ktorí zomreli na Covid-19 v našej nemocnici sa takmer denne zvyšuje. Aktuálne je v karanténe okolo 80 zamestnancov (vlastná pozitivita, prípadne pozitívni príbuzní), ktorí nám veľmi chýbajú.

Čo by som chcel teda odkázať tým, ktorí naďalej nerešpektujú nariadenia a pravidlá?

Ak nechcete chrániť seba, je to vaše rozhodnutie. Pokúste sa v sebe ale nájsť aspoň trochu ľudskosti a solidarity s cieľom ochrániť tých, ktorí pred touto reálnou hrozbou strach majú a okrem seba chránia aj vás, hoci o to nestojíte. Rád by som tiež odkázal tým, ktorí dostanú z testovania do rúk certifikát s negatívnym výsledkom.

Neverte mu a naďalej dodržujte R-O-R. Prax nám ukázala, že nič nie je 100 percentné. Dôkazom je jeden náš mladý pacient. Ten mal teploty, kašľal, ťažko sa mu dýchalo. Sobota negatívny antigénový rýchlotest, v nedeľu tiež negatívny, v pondelok pozitívny PCR... dávajte si na seba pozor, chráňte svoje rodiny, priateľov aj kolegov. Spolupracujte. Nemocnice to bez vašej pomoci nezvládnu. My to ale zvládnuť chceme a pre pacientov aj musíme...ďakujem," píše silné slová doktor Kulkovský.

NA KAŽDOM JEDNOM ŽIVOTE ZÁLEŽÍ

Ľudia sú unavení, frustrovaní, deťom chýbajú kamaráti v škole, rodičom chýba práca, deprimuje nás nejasná budúcnosť. Ľuďom na psychickej pohode rozhodne nepridávajú ani rozpačité kroky vlády a ani vyhrážky premiéra.
Je čas uvedomiť si, že ak sa preplnia nemocnice chorými na koronavírus, nedostane sa adekvátnej liečby ani iným dôležitým prípadom. Jedno s druhým súvisí, rovnako aj s našou ekonomikou a pomôcť môžeme my tým, čo je najjednoduchšie... rúškom, hygienou, odstupom, zodpovednosťou...

Ak sa dá, zostaňte doma, vyhnite sa rodinným oslavám, svoju babku a dedka ak nemusíte, nevystavujte riziku. Sú to práve starší ľudia, ktorí sú najviac ohrození a kým pre niekoho môže byť starší človek len číslo v štatistike, nezabudnime, že na každom ľudskom živote záleží, či už ide o starého či mladého..., aktuality.sk

X X X

Cigániková je podľa premiéra ťažkou lobistkou Penty

Predsedníčka Výboru Národnej rady (NR) SR pre zdravotníctvo Jana Bittó Cigániková (SaS) je ťažkou lobistkou finančnej skupiny Penta a vo svojej funkcii je "doslova trpená". V stredu to povedal premiér Igor Matovič (OĽANO).
Hovorí, že každé jedno vyjadrenie poslankyne je v prospech Penty, jej šéfa Jaroslava Haščáka a súkromných zdravotných poisťovní. Predseda vlády opakovane povedal, že Bittó Cigánikovú nepovažuje za koaličnú poslankyňu.

Podľa jeho slov sa správa nelojálne a podráža ministrovi zdravotníctva Marekovi Krajčímu (OĽANO) nohy. Systém obhajuje, udržiava ho, lebo to vyhovuje Jaroslavovi Haščákovi. „Mrzí ma, že máme takúto koaličnú poslankyňu,“ uviedol s tým, že by bol rád, keby každý koaličný poslanec hájil verejný záujem. Matovič hovoril, že sa o téme dofinancovania hovorili na koaličnej rade ešte 5. októbra.

Bittó Cigániková, ktorá v stredu kritizovala dofinancovanie štátnej Všeobecnej zdravotnej poisťovne, na sociálnej sieti vzápätí reagovala, že Matoviča považuje za premiéra, aj keď sa tak niekedy nespráva./aktuality.sk

X X X

Zo Slovenska vo veľkom odtekajú peniaze. Matovičov minister to zatiaľ nezvrátil

Okrem odlivu zdrojov doterajšia prax škodí krajine.
„Naše pole, les a záhrada sú obrábané bez chémie. Nielen v záhrade, ale aj na poli niekedy treba ručne pracovať – napríklad obilniny, trávy a bylinky na poliach sejeme ručne. To je obľúbená práca celej rodiny,“ opísala pred niekoľkými rokmi Katarína Käser, ako funguje jej biofarma – Ranč Transylwahnja pri Nižnej Kaloši neďaleko Rimavskej Soboty.

Mohlo by na princípe biofariem fungovať celé poľnohospodárstvo?

Martin Ondráš, ktorý sa vyše 20 rokov venuje potravinovej bezpečnosti, kvalite potravín a potravinovému právu, je presvedčený, že v súčasnosti máme aj vďaka mimoriadnemu záchrannému balíku z Bruselu jedinečnú príležitosť zosúladiť farmárstvo s ochranou prírodných zdrojov.

Zároveň by sme mohli zastaviť mohutný odliv peňazí do zahraničia, ktoré podľa Ondráša ťaží zo slovenského systému dotácií a nastavenia zákonov. Ministerstvo pôdohospodárstva vedené Jánom Mičovským (OĽaNO) sa síce k prebudovaniu poľnohospodárstva v teoretickej rovine hlási, no podľa kritikov sa reálne nič nezlepšuje.

Obilniny a cukrová repa

Na Slovensku sa v najväčšej miere pestujú obilniny. Z nich má najvyšší podiel pšenica – farmári jej vypestujú zhruba okolo 2 miliónov ton ročne. Nasleduje kukurica – výnosy taktiež presahujú milión ton ročne.

V roku 2015 vyrazil na polia aj premiér Robert Fico (Smer-SD) a vtedajší minister pôdohospodárstva Ľubomír Jahnátek (Smer-SD). Po vyše piatich rokoch je agrosektor podľa kritikov ešte zanedbanejší.

Úrodu presahujúcu milión ton dosahujú poľnohospodári aj pri cukrovej repe, v státisícoch ton sa produkujú aj olejniny, ktoré sa vo veľkej miere využívajú na výrobu biozložky do motorových palív.
Zemiaky, zelenina či ovocie sú na chvoste záujmu slovenských farmárov.

Pestujeme, čo netreba

Produkcia obilnín výrazne prevyšuje našu spotrebu. Napríklad v roku 2017 sme podľa štatistického úradu skonzumovali približne 540-tisíc ton obilnín. Ďalších asi 300-tisíc ton spotrebujú hospodárske zvieratá.

Zvyšok vyvážame, hoci ceny na svetových trhoch žiadny výnimočný zárobok neprinášajú (aj keď ceny aktuálne rastú).
„Na nasýtený svetový trh dodávame ďalšiu pšenicu, takže ešte prispievame k dumpovaniu cien,“ kritizuje Ondráš, ktorý je aktívny v mimoparlamentnej strane Progresívne Slovensko
Naši farmári, naopak, absolútne nepokrývajú domácu spotrebu zemiakov, zeleniny či ovocia. Dovážame ich v stovkách tisíc ton.

Vyvážame suroviny, dovážame výrobky

Ešte väčší paradox vidí Ondráš v živočíšnej výrobe.
Naši farmári nielenže nedochovajú toľko ošípaných, aby uspokojili domáci dopyt, ale veľkú časť produkcie ešte aj vyvážajú na spracovanie do zahraničia.

Výsledkom je vysoký obchodný schodok.

Zatiaľ čo v celonárodnom meradle je Slovensko vďaka vývozu automobilov či elektroniky ešte stále úspešným exportérom (hoci v roku 2019 sme boli na obchodovaní so zahraničím v pluse už len 1,1 miliardy eur, kým v roku 2018 to bolo 2,5 miliardy eur a napríklad v roku 2016 dokonca 3,7 miliardy eur), v obchodovaní s poľnohospodárskymi a potravinárskymi produktmi sme v roku 2019 vykázali stratu na úrovni 1,8 miliardy eur.
Oproti roku 2017 sa pasívne saldo zhoršilo približne o 180 miliónov eur.

Čoraz viac chémie

Ekológovia naše polia navyše opakovane označili za púšte, kde okrem vysiatej monokultúry nemá šancu iná forma života. Takýto drastický zásah do rovnováhy, ktorú príroda budovala milióny a milióny rokov, môže mať v dlhodobejšom horizonte nepredvídateľné následky. Navyše keď v poľnohospodárstve využívame čoraz viac chemických látok. Podľa dostupných štatistík stúpla spotreba priemyselných hnojív.

Ďalšou kapitolou sú ťažké stroje, ktoré rozorávajú polia či zabezpečujú zber úrody.

Ondráš tvrdí, že kvalita poľnohospodárskej pôdy sa systematicky a dlhodobo nesleduje. Neexistuje tak nástroj proti tomu, aby niekto uprednostňoval udržateľnú intenzitu pestovania či chovu pred potenciálnym nárazovým ziskom na úkor nasledovníkov.

Otázniky nad priemyslom

Obchodný deficit v agrosektore môže byť čoraz väčším problémom aj vzhľadom na dianie v priemysle. Slovensko je v miere závislosti od priemyslu v prvej päťke členov EÚ. No práve priemyselná výroba naráža na neudržateľnosť drancovania prírodných zdrojov a aj zasiahnutú ekonomiku. Čím viac ľudí v zahraničí príde o prácu, tým menej klientov si bude môcť dovoliť kúpiť auto vyrobené na Slovensku. Nemecký Volkswagen síce nedávno ohlásil, že chce investovať do svojho závodu v Bratislave, no práve automobilky dokážu úspešne nahradzovať pracujúcich robotmi.

Jedinou oblasťou, kde sa dajú zamestnať tisíce ľudí, ktorí môžu prísť o prácu pri výrobných pásoch, je podľa Ondráša agrosektor alebo skôr niečo, čo by sa dalo nazvať komplexnou starostlivosťou o krajinu.

Napríklad v chove oviec by už nešlo len o produkciu mlieka, ale o zmysluplné využívanie horských oblastí, vďaka ktorému by sme získavali a spracovávali aj vlnu – ekologický materiál využiteľný napríklad na termoizoláciu.
Chovatelia ošípaných by mohli byť napojení na sieť bioplynových staníc, ktoré by produkovali teplo (využiteľné napríklad v chove rýb), palivo pre stroje a aj hnojivo.

Ako sa poľnohospodárstvo stalo žriedlom pre špekulantov:

„Na výstupe máme stabilizované organické hnojivo s minimálnym percentom klíčivosti burín, ktoré po vysušení (odpadovým teplom) dokážem granulovať a bezpečne uskladniť, čo znamená, že odbúram zásadnú hrozbu enviro havárie, ktoré hrozia pri uskladňovaní hnojovice,“ dodal Ondráš.

Ďalšou možnosťou je mimoriadne žiadané zadržiavanie vody v krajine. Farmári podľa Ondráša pri snahách budovať jazierka či nebodaj obnovovať mokrade namiesto schém pomoci narážajú na prekážky.
Jasné východiská

Východiskom je podľa Ondráša zmena pravidiel dotácií. Namiesto toho aby sa vyše stovky miliónov eur ročne rozdeľovali na deklarovanú obhospodarovanú plochu, by peniaze mali ísť cielene na to, čo Slovensko naozaj potrebuje. A v prvom rade by sa mala zohľadňovať rôznorodosť regiónov.

V horských regiónoch by mal získať podporu napríklad chov oviec, určite nie pestovanie repky ojejnej. Vhodné by bolo podľa Ondráša podporiť aj produkciu ovocia — opäť podľa dopytu a možností regiónov.
Chov ošípaných na Žitnom ostrove, kde hnojovica môže ohrozovať veľké zásoby pitnej vody, stojí tiež za zamyslenie, dodal. Bez presmerovania dotácií sa podľa neho pozitívnych zmien nedočkáme.

„Veľkovýmerové farmy jednoducho z hľadiska efektivity nebudú svoje centralizované pôdne bloky diverzifikovať. Naopak, budú sa prirodzene snažiť osiať čo najviac jedným traktorom, jednou sejačkou, jednou plodinou, ktorá potrebuje výživu a ošetrenie jedným strojom a pod. To isté platí o zbere. Ak sa zameriam na obilniny, potrebujem kombajn s jedným typom žacej lišty a pod,“ zhrnul Ondráš.

Upraviť vraj treba aj zákony. Podnikateľovi, ktorý by chcel vyrábať ovocný mušt, podľa Ondráša stoja v ceste takmer také isté hygienické pravidlá, ako keby si chcel otvoriť bitúnok, hoci riziká pre okolie sú neporovnateľne menšie. Výsledkom je, že náklady našich výrobcov sú v porovnaní so svetovou konkurenciou privysoké.

Nehovoriac o tom, že sme dramaticky zanedbali modernizáciu potravinárskych závodov a preto je efektívnejšie voziť mäso do Poľska a dovážať napríklad salámy. Aj vďaka tomu sa agrosektor podieľa na ekonomike severných susedov 16 percentami, kým u nás zhruba dvoma percentami.
„Zmeškaný“ termín

Minister pôdohospodárstva Ján Mičovský (OĽaNO) síce avizoval zásadné zmeny v sektore a obrátil sa aj na odborníkov v oblasti, ale k reforme systému sa zatiaľ nedostal. V auguste vraj zmeškal termín, aby v dostatočnom predstihu oznámil Bruselu a najmä farmárom, že pravidlá dotácií sa môžu zmeniť. Súčasný stav tak pretrvá minimálne do augusta 2022.
Navrhovaný súbor obmedzení pre plošné dotácie je navyše podľa analýzy Jána Pokrivčáka a Mariána Tótha zo Slovenskej poľnohospodárskej univerzity bezzubý. Žiadny z veľkofarmárov, ku ktorým sa dostane drvivá väčšina dotácií, sa nemusí obávať.

Minister Mičovský pri tom napríklad v auguste apeloval na farmárov, aby hospodárili šertrnejšie.
„Vyzývam všetkých poľnohospodárov k zmene našej agrárnej krajiny, aby jednotlivé parcely oddeľovali striedaním plodín alebo vysádzaním biopásov, stromoradí, alejí, aby vytvárali vetrolamy, aby budovali vodozádržné prvky a ďalšie opatrenia, ktoré prospejú krajine. Ak bude ochota farmárov pestovať pestrejšiu skladbu plodín, zvýši sa aj naša sebestačnosť,“ vyhlásil Mičovský počas výjazdu na salaš v Pružinej neďaleko Považskej Bystrice.

Nateraz však ostal len pri apelovaní a do parlamentu aktuálne predložil zákon zameraný na inú oblasť. Chce väčších farmárov obmedziť pri potenciálnych nákupoch pôdy a posilniť predkupné právo štátu a samosprávy, voči čomu však vystupovala koaličná SaS, aktuality.sk

X X X

Pellegriniho dorastenec protestoval pred Matovičovým úradom. Porušil vyhlášku?

Nielen niektorí politickí harcovníci, ale aj tí začínajúci si myslia, že pre nich pravidlá neplatia.

V čase, keď Peter Pellegrini predstavoval svoju novú stranu Hlas-SD, dostal slovo už len člen jeho dorasteneckej úderky – Michal Bartek. Odvtedy sa meno začínajúceho politika skloňovalo viackrát. Nikdy však pozitívne. Najnovšie v spojitosti s nepovolenou demonštráciou pred úradom vlády.

Samotný Bartek na sociálnej sieti zverejnil fotku z tohto protestu a s komentárom, že Matovič škodí Slovensku.
„Občania tu pokojnou a nenásilnou formou opäť vyjadrili nesúhlas s touto nekompetentnou a amatérskou vládou,“ napísal nádejný člen Hlasu-SD v sobotu.

Fakt, že celá akcia sa konala v rozpore s platnou legislatívou, opomenul. Hovorkyňa ministerstva vnútra Barbara Túrosová pre Aktuality.sk potvrdila, že kompetentné orgány budú ale konať.

„Polícia sobotňajšie zhromaždenie, ktoré bolo v rozpore s vyhláškou hlavného hygienika monitorovala,“ vyhlásila.
Zároveň Túrosová dodala, že príslušný útvar policajného zboru po zabezpečení potrebných podkladov k protiprávnemu konaniu osôb prijme opatrenia smerujúce k vyvodeniu ich zodpovednosti.

Hlas-SD sa od Barteka nedištancuje

Samotná strana Hlas-SD sa od konanía svojho dorastenca nedištancuje.
Na otázky Aktuality.sk hovorkyňa strany Patrícia Medveď Macíková priamo nereagovala.
Pripomenula konanie ministra hospodárstva Richarda Sulíka (SaS), ktorý sa tiež pred niekoľkými týždňami zúčastnil na nepovolenom proteste voči vlastnej vláde. Sulík sa obhajoval tým, že išiel len okolo.

„Nezaznamenali sme, že by sa prihlásil na príslušné orgány a prevzal zodpovednosť za nerešpektovanie pravidiel určených hlavným hygienikom,“ poznamenala na jeho adresu hovorykňa hlasistov.
Zároveň vyhlásila, že chaos, ktorý vytvára táto vláda, konanie jej konkrétnych členov a neustále zmeny pravidiel vytvárajú zmätok z toho, čo je povolené a čo nie.

Priaznivec Slovenských brancov a Nočných vlkov

Meno Michala Barteka sa pritom spomínalo už pred niekoľkými mesiacmi.
Projekt InfoSecurity.sk upozornil, že ide o človeka, ktorý má blízko k ruskej propagande a politikom, ktorí majú problémy s dodržiavaním demokratických štandardov.

„O tom, aké informácie konzumuje pán Bartek, vypovedá zoznam stránok, ktoré sleduje: Viktor Orbán, Vladimir Putin, Gustáv Husák, Slovenskí branci, Ruské ozbrojené sily, Noční vlci (ktorí sa priamo podieľali na anexii Krymu), Česi a Slováci podporujú Ruský Krym, Přátelé Novoruska Друзья Новороссии a stránky čínskych a ruských ambasád v Čechách a na Slovensku. Z médií odoberá Hlavné Správy a rôzne ruské a čínske médiá,“ upozornil Victor Breiner z InfoSecurity. Sk, Ktulity.sk

X X X

Ivan Kmotrík st.: O rok už nemusím byť majiteľom Slovana, tresty za fanúšikov sú už neúnosné

| Keď pred rokmi vstupoval do slovenského futbal, mal víziu, že sa to dá robiť aj lepšie. Cestou však narazil na mnoho prekážok. Teraz Ivan Kmotrík st. bilancuje a priznáva, že o rok už ŠK Slovan nemusí byť jeho.
Šesťdesiatjedenročný podnikateľ v rozhovore pre denník N povedal, že si už nekladie žiadne ciele a sarkasticky poznamenal, že je penzista, ktorého futbal prestal napĺňať: „Základný cieľ bol postaviť štadión, ten stojí a nikto nám ho nezoberie.”

Sníval o tom, že s ŠK Slovan sa zaradí medzi úspešné kluby z krajín bývalého východného bloku ako Ferencváros Budapešť, Legia Varšava, Sparta Praha či Steaua Bukurešť, no jeho želanie sa mu nesplnilo.
Čo bude s ŠK Slovan Bratislava ďalej, nevedno. Pred niekoľkými rokmi poveril riadením klubu syna Ivana Kmotríka ml., no je možné, že sa vydá po rovnakej ceste ako jeho hokejový náprotivok. Podľa jeho slov je jedným z dôvodov fakt, že slovenský šport upadá a o futbal je menší záujem.

„Je možné, že už o rok nebude Slovan môj. Nejakí záujemcovia by boli, veď Slovan je značka. Ak ho predám, tak niekomu, kto ho posunie vyššie. Tam, kde sme to my nedokázali. Hoci tri štarty v skupinovej fáze Európskej ligy nie sú na slovenské pomery zlé.”

TRESTY ZA FANÚŠIKOV SÚ UŽ NEÚNOSNÉ

Ťažké srdce má aj na niektorých jednotlivcov v hľadisku, ktorí robia značke ŠK Slovan zlé meno. Klub často dostáva pokuty od disciplinárnej komisie SFZ či UEFA a verejnosť vníma ich fanúšikov ako sympatizantov krajnej pravice, k čomu prispel aj jeho syn, ktorý v roku 2018 hajloval na štadióne v Trnave.

„Situáciu s fanúšikmi sa snažíme riešiť, máme kamerový systém a vinníkov vieme zachytiť. Privítali by sme lepšiu legislatívu,” tvrdí pre denník N Kmotrík st.

A pokračuje: „Bohužiaľ, nespravíte nič, ak sa oni dohodnú s ľuďmi z Brna či Viedne, tí si dajú dresy Slovana a vykrikujú somariny. Petardy skontrolujete, ale výkriky Kosovo je Srbija či iné veci, im neviete zakázať. Takisto nespravíte nič s tým, že robia v čase pandémie protest pred úradom vlády. Toto je však pár ľudí, väčšina fanúšikov je slušná a prostredie sa zlepšuje. Napríklad rasizmus už nie je vôbec téma, až na zriedkavé prípady.”

„Napriek tomu, ak sa bavíme o mojom zotrvaní v Slovane, jedným z dôvodov, prečo zvažujem odchod, je aj to, že neustále platíme pokuty alebo nám zatvárajú štadión. Už je to neúnosné.”

Situáciu s tvrdým jadrom fanúšikov sa im snaží pomáhať riešiť dvojica Stanislav Kramarič či Tomáš Straka. „Kto iný by mal komunikovať s fanúšikmi ako oni?”

Tieto kontroverzné postavičky sa však za tie roky podľa Kmotríka zmenili. „Urobili najviac v projektoch pre deti a boli dôležitou súčasťou, keď na zápas Európskej ligy prišlo 18-tisíc detí z celého Slovenska. A práve ich posielame, keď potrebujeme pár blbcom povedať, aby zvesili White Lives Matter a podobné odkazy,” hovorí Kmotrík st.

GREIFOVI MOTAJÚ HLAVU AGENTI

Slovan je známy tým, že má vo svojom kádri prevažnú väčšinu legionárov a domáci hráči sa v belasom drese veľmi nevyskytujú. Rovnako to vyzerá aj s odchovancami. ŠK Slovan sa síce pýši ôsmimi ihriskami pre mládež a akadémiou, no A-tímu vie dodať jedného, maximálne jeden a pol solídneho hráča za rok.

Jedným z nich je aj brankár Dominik Greif, ktorý vo svojich 23 rokoch už túži po odchode. „Je to výborný chlapec, ale aj jemu už zamotali hlavu agenti. Tých považujem za najväčší problém futbalu. Nasľubujú obrovské peniaze nielen hráčom, ale aj ich blízkym. Greif je dlhodobo neudržateľný. Ak neodíde v zime, zrejme po sezóne,” povedal Kmotrík.
„Belasí” sa tešia aj z mladého Dávida Strelca, ktorého prirovnávajú k Petrovi Dubovskému a na Tehelnom poli veria, že si ho udržia aj po vypršaní trojročnej zmluvy.

„Je tam ešte priestor napríklad na zvýšenie platu. Dávid je obrovský talent, len musí hrávať. Načo máme na jeho poste dvoch výborných zahraničných hráčov? Aspoň jedného treba predať, nech môže dostávať priestor.”, aktuality.sk