iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Kollár vyzýva ministra Naďa SR, aby sa mu ospravedlnil

Prezident Slovenskej lekárskej komory (SLK) Marian Kollár vyzýva ministra obrany Jaroslava Naďa, aby sa mu ospravedlnil. Uviedol to vo štvrtok na mimoriadnom tlačovom brífingu. Naď totiž predtým na tlačovej konferencii konštatoval, že prezident lekárskej komory dva dni predtým nehlasoval proti celoplošnému testovaniu, ale "loboval za súkromné spoločnosti, aby mohli robiť testy".

Kollár tvrdí, že za žiadny svoj ani iný biznis neloboval a ministra vyzýva, aby svoje tvrdenia preukázal. Ak tvrdenia minister nepreukáže, musí podľa Kollára nájsť odvahu sa mu čo najskôr ospravedlniť. „Ak tak neurobí, budem nútený využiť všetky právne dostupné prostriedky na to, aby som ochránil svoje meno,“ povedal prezident lekárskej komory.

Kollár reagoval aj na výzvu ministra, aby SLK vymenila svojho šéfa. „Slovenskí lekári nie sú na tom až tak zle, aby potrebovali radiť, koho si majú a koho si nemajú zvoliť za svojho reprezentanta,“ povedal prezident komory. Hodnotenie, či niekoho správanie je alebo nie je normálne, patrí podľa neho úplne iným odborníkom, ako ministrovi obrany.

Ide o pravdu s Kollárom: Ak si premiér myslí, že je odborník na pandémiu, máme všetci problém
Za krajne nemorálne považuje prezident SLK aj výrok ministra, že pacienti každý deň umierajú preto, že ľudia menovite ako on sa pozerajú na svoju peňaženku a nie na to, čo sa reálne deje v nemocniciach. Minister obrany podľa šéfa lekárskej komory nemá odborné, morálne a ani základné vedomosti na to, aby bol oprávnený hodnotiť jeho život a morálne ho diskreditovať v očiach verejnosti. Očakáva preto, že sa mu minister neodkladne a verejne ospravedlní na najbližšej tlačovej konferencii.

Šéf lekárskej komory sa taktiež ohradil voči tomu, že na rokovaní Ústredného krízového štábu nehlasoval proti celoplošnému testovaniu. Ako povedal, nemohol hlasovať za ani proti, pretože sa vôbec nehlasovalo. „Z celého vystúpenia pána ministra mám osobný pocit, že táto vláda si už vopred hľadá vinníka, keby veci nedopadli tak, ako si predstavovala, teda keby prišlo k akémukoľvek neúspechu. Vyzerá, že vinníka už máme pripraveného,“ uzavrel Marian Kollár.

Minister obrany Jaroslav Naď vo štvrtok vyzval Slovenskú lekársku komoru, aby vymenila svojho šéfa. Mnoho lekárov sa podľa Naďa hanbí za to, čo povedal prezident lekárskej komory Marián Kollár na stredajšej tlačovej konferencii. Ten vyzval vládu, aby ešte raz zvážila celoplošné testovanie. Kollár tiež uviedol, že má vážne obavy, že rozhodnutie o plošnom testovaní nebolo vôbec odborné. /agentury/

X X X

Prezidentka Čaputová odsúdila útoky vo Francúzsku

Takéto činy podľa nej popierajú všetky hodnoty, za ktorými si ako Európania stojíme. Prezidentka SR Zuzana Čaputová vo štvrtok odsúdila „nedávne ohavné teroristické útoky“ vo Francúzsku. Takéto činy podľa nej popierajú všetky hodnoty, za ktorými si ako Európania stojíme.

„V týchto ťažkých časoch je Slovensko solidárne s naším priateľom, partnerom a spojencom. Musí existovať nulová tolerancia voči extrémizmu v akejkoľvek podobe,“ napísala Čaputová na sociálnej sieti Twitter.

V juhofrancúzskom meste Nice zabil vo štvrtok útočník v blízkosti Baziliky Matky Božej nožom troch ľudí. Podľa starostu Nice Christiana Estrosiho všetko naznačuje tomu, že išlo o teroristický útok. Páchateľ údajne opakoval slová "Alláhu akbar". Polícia ho krátko po útoku zadržala a previezla do nemocnice, pretože sa počas zatknutia zranil. Motív útoku nie je zatiaľ známy, prípad vyšetruje francúzska protiteroristická prokuratúra.

Pred takmer dvoma týždňami v meste Conflans-Sainte-Honorine pri Paríži zavraždil čečenský moslim stredoškolského učiteľa dejepisu Samuela Patyho. K vražde došlo po tom, čo dejepisár žiakom pri výklade o slobode prejavu ukazoval karikatúry proroka Mohameda. Moslimovia veria, že akékoľvek zobrazovanie proroka Mohameda je rúhaním, aktuality.sk

X X X

Premiér volá zdravotníkov na testovanie, za obidva dni im chce vyplatiť 500 eur

Premiér chce motivovať zdravotníkov, aby prišli robiť odbery počas celoplošného testovania oba dni z víkendu.
Predseda vlády Igor Matovič (OĽaNO) na tlačovej konferenci vyzval zdravotníkov, aby na celoplošnom testovaní pracovali oba dni a nie iba jeden. Lídrom koalície navrhne, aby im za to štát vyplatil mimoriadny príspevok.
Minister obrany Jaroslav Naď totiž informoval, že k dnešnému dňu chýba ešte približne 2-tisíc zdravotníckych pracovníkov.

Premiér tvrdí, že zdravotníci sa priebežne nahlasujú, ale našli sa aj takí, ktorí sa odhlásili. Vidí za tým aj vyjadrenie šéfa Slovenskej lekárskej komory Mariana Kollára, ktorý testovanie spochybňuje.

Igor Matovič tvrdí, že si uvedomuje, že niektorí lekári, záchranári či zdravotné sestry idú z práce do práce a je to náročné. Motivovať ich preto chce vyššou odmenou za odpracovaný víkend. Každý zdravotník, ktorý odpracuje sobotu aj nedeľu, môže dostať naviac 500 eur.

„Je to moje osobné rozhodnutie a verím, že ho presadím aj v koalícii,“ dodal predseda vlády.
Doteraz bola schválená odmena 7 eur za odpracovanú hodinu a k nim 20 eur za každého pozitívne testovaného pacienta. O mobilizácii zatiaľ premiér neuvažuje, aktuality.sk

X X X

Šéfka ECB: Zotavovanie ekonomiky eurozóny sa nečakane rýchlo spomaľuje

Zotavovanie ekonomiky eurozóny sa nečakane rýchlo spomaľuje, varovala šéfka Európskej centrálnej banky (ECB) Christine Lagardová. ECB signalizovala ďalšie uvoľnenie menovej politiky v decembri.

Lagardová na tlačovej konferencii po zasadnutí Rady guvernérov ECB vyhlásila, že ekonomika eurozóny "stráca dynamiku rýchlejšie, než sa očakávalo". Rýchle šírenie nového koronavírusu a prijímanie nových reštriktívnych opatrení "prispievajú k zhoršovaniu krátkodobých vyhliadok". Ekonomické indikátory signalizujú "utlmenie ekonomickej aktivity" na konci roka.
Rada guvernérov ECB vo štvrtok v súlade s očakávaniami nezmenila nastavenie menovej politiky. To znamená, že kľúčová sadzba ECB zostala na nule, depozitná sadzba na -0,50 % a sadzba na jednodňové refinančné ope
rácie na 0,25 %. ECB tiež bude pokračovať v programoch nákupov aktív.

Rada guvernérov uviedla, že v súčasnej situácii existuje veľké riziko zhoršenia ekonomických vyhliadok eurozóny. Preto bude pozorne sledovať prichádzajúce informácie týkajúce sa napríklad dynamiky pandémie, perspektív potenciálnych vakcín či vývoja kurzu eura.

V decembri potom na základe aktualizovaných prognóz prehodnotí ekonomické vyhliadky a riziká a pristúpi k rekalibrácii všetkých nástrojov, aby pomohla zmierniť následky pandémie a zabezpečila podporu zotavovania ekonomiky, aktuality.sk

X X X

Mikulec o Kollárovom "taxikárčení" s vládnou limuzínou zavádza

Zdemolované vládne vozidlo, v ktorom sa v sobotu viezol predseda parlamentu Boris KollárAutor: TASR, Jakub Kotian
Po sobotňajšej nehode predsedu parlamentu Borisa Kollára (Sme rodina) a modelky Mirky Fabušovej vyhlásil minister vnútra Roman Mikulec (OĽaNO), že chránené osoby môžu so sebou viezť hocikoho. Bezpečnostní analytici však jeho slová spochybňujú a uvádzajú, že takéto tvrdenie je zavádzajúce.

Premiér Igor Matovič (OĽaNO) v súvislosti s nehodou len poznamenal, že ak by bol šéf parlamentu v dobrom zdravotnom stave, opýtal by sa ho na dôvod jeho sobotňajšieho konania a akú úlohu plnil. Minister vnútra Mikulec, pod ktorého Úrad na ochranu ústavných činiteľov patrí, však tvrdí, že to nemá ľudí čo zaujímať. Podľa neho je plne na rozhodnutí chránenej osoby, koho bude so sebou viezť v aute ministerstva vnútra.

Kollár ani jeho hovorkyňa nevysvetlili, prečo v aute bola nezúčastnená osoba. Keďže je však vyhlásený núdzový stav a zákaz vychádzania, oprávnených dôvodov na výber veľa nebolo. „Tieto otázky sú absolútne na mieste. Budem sa tým zaoberať a bude ma zaujímať, či došlo k porušeniu nariadení,“ vyhlásila prezidentka Zuzana Čaputová. Či osoba, ktorá bola vo vozidle s Kollárom, porušila zákaz vychádzania, bude podľa Mikulca predmetom vyšetrovania.

Modelka a vizážistka Fabušová, ktorá bola s Kollárom aute, tvrdí, že predseda parlamentu ju v sobotu viezol do lekárne. „Liečim sa na tetániu a lieky a vitamínové doplnky, ktoré užívam, v Dunajskej Lužnej, kde momentálne žijem, nemajú. Keďže sa vracal od syna z Mostu pri Bratislave cez Dunajskú Lužnú, tak ma po ceste zobral,“ ponúkla vysvetlenie pre portál zenskyweb.sk.

Predseda parlamentu si zas pri nehode zlomil druhý krčný stavec a kľúčnu kosť a v utorok ráno absolvoval aj operáciu. „Boris Kollár absolvoval operáciu, ktorá prebehla úspešne,“ informovala jeho hovorkyňa Michaela Jurcová. Vedením Národnej rady bol dočasne poverený podpredseda parlamentu Gábor Grendel (OĽaNO).

Horšie však dopadla jeho spolujazdkyňa. Má mať stále veľké bolesti, zlomených sedem rebier, kľúčnu kosť aj krčný stavec, pričom je naďalej na jednotke intenzívnej starostlivosti.Podľa doteraz známych informácií išlo auto s Kollárom na zelenú a iné auto, ktoré prechádzalo križovatku na červenú, doň vrazilo zboku.

„Vyjadrenie ministerstva vnútra, že chránená osoba si môže voziť, koho chce, je zavádzajúca. Vodič nemôže zodpovedať za každého, koho si tam chránená osoba zavolá. Ak by bol vinníkom nehody vodič, niesol by síce trestnoprávnu zodpovednosť, ale náklady na liečbu a trvalé následky ústavného činiteľa hradí ako pracovný úraz zamestnávateľ. Za život a zdravie cudzej osoby v aute však už zodpovedá iba vodič,“ vysvetlil bývalý policajt a dopravný analytik Ján Bazovský. „Ak sa chce Kollár vyvážať, s kým chce, nech si vezme vlastné auto a šoférovi s ochrankárom podpíše reverz,“ dodal.

Jeho slová potvrdzuje aj bývalý šéf Úradu pre ochranu ústavných činiteľov a diplomatických misií ministerstva vnútra Juraj Zábojník. „V nariadení ministra vnútra musí byť využitie motorového vozidla presne špecifikované, rovnako ako posádka, ktorá v tom aute môže jazdiť. Momentálne však došlo k zmene nariadenia o oprávnenej posádke tak, že je to v neprospech vodičov. Ak by bol vodič vinníkom nehody, bol by povinný hradiť následky všetkých osôb v aute,“ zdôraznil Zábojník, že osoby oprávnené na prevoz treba urýchlene špecifikovať.

K dopravnej nehode šéfa parlamentu došlo v sobotu na križovatke Ulice svornosti a Mramorovej ulice v bratislavských Podunajských Biskupiciach. Okrem Kollára sa ľahšie zranili aj jeho osobný ochranca a vodič Úradu pre ochranu ústavných činiteľov. Pri nehode pomáhali záchranári štyrom osobám. Udalosť vyšetruje polícia, o presných príčinách zatiaľ neinformovala./agentury/

X X X

Za ľudí: V pláne obnovy budú prioritami vzdelanie, digitalizácia a justícia

Prioritami vo vízii koaličnej strany Za ľudí pre Plán obnovy EÚ budú najmä vzdelanostný kapitál, inovácie a digitálna transformácia, ako aj dobré regulačné a bezkorupčné prostredie, teda fungujúca justícia.
Uviedla to vo štvrtok Veronika Remišová, predsedníčka strany Za ľudí, za účasti podpredsedu Národnej rady (NR) SR Juraja Šeligu a predsedu Výboru NR SR pre európske záležitosti Tomáša Valášeka (obaja Za ľudí).

„My veríme, že investície do inovatívnej, zelenej a modernej ekonomiky prinesú Slovensku prosperitu a úspech. Nemôžeme byť modernou krajinou, pokiaľ nebudeme mať vymožiteľnosť práva, transparentnosť v riadení štátu, antikorupčné zákony, predvídateľnú spravodlivosť a reguláciu pre 21. storočie," priblížila ministerka investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Remišová. Investovať by sa malo podľa nej najmä do ľudského kapitálu a do talentov.

Podľa Valášeka doterajší ekonomický model "montovania automobilov" Slovensko nebude večne živiť. „Máme možnosť v ekonomickom modeli sa posunúť od montovania automobilov k pracovným príležitostiam s vyššou pridanou hodnotou," spresnil Valášek. Strana chce zvýšiť úroveň vysokých škôl aj ich spájaním a reprofilizáciou tak, aby sa dostávali na poprednejšie miesta vo svetových hodnoteniach.
Transformácia SAV

Valášek spresnil, že strana Za ľudí plánuje v oblasti vedy transformovať Slovenskú akadémiu vied tak, aby sa inovácie dostávali ľahšie do priemyslu. Strana plánuje vybudovanie kvalitných "digitálnych diaľnic", aby bolo možné mať vysokorýchlostný internet v každej obci v SR a mať tak prístup k službám typu "štát v mobile". Za ľudí podľa jeho slov plánuje tiež podporovať obnoviteľné zdroje energie.

„V rámci našich reforiem, ktoré plánujeme presadiť v rámci plánu obnovy, chceme naliať okolo 400 miliónov eur do justície a jej obnovy. Máme pripravené konkrétne kroky, a to reformu súdnej mapy, teda špecializáciu a spájanie súdov, vznik Najvyššieho správneho súdu či reformu Súdnej rady. Sudcovia, vyšší súdni úradníci, prokurátori, vyšetrovatelia musia mať zároveň také materiálne podmienky, ktoré zodpovedajú 21. storočiu," dodal Šeliga, aktuality.sk

X X X

Matovič nazval lekárov zo SLK bludármi: Vybilo mi poistky

Lekárska komora žiada vládu, aby zastavila plošné testovanie. Igor Matovič slovne napadol predstaviteľov komory a nazval ich bludármi. Premiér Igor Matovič (OĽANO) odmieta tvrdenia zástupcov Slovenskej lekárskej komory (SLK) zo stredajšej tlačovej konferencii v súvislosti so štatistikami k úmrtnosti na COVID-19, ktoré prirovnali k chrípke. Hovorí o bludoch a pýta sa, či naozaj idú z pozície takejto autority hovoriť lekárom, že nepotrebujú zdravotnícke a ochranné pomôcky, pretože bojujeme s chrípkou.

Naď žiada o pomoc zdravotníkov. Vyzval lekársku komoru, aby vymenila šéfa

Matovič kritizuje vyjadrenia člena rady SLK Ernesta Sivíka, že úmrtnosť na COVID-19 je na úrovni chrípky, pričom prezident komory Marian Kollár to označil za dobrý signál (odkaz na štúdiu profesora John P.A. Ioannidisa zo Stanfordu v bulletine WHO – v pdf). „Mne vybilo poistky,“ reagoval premiér a hovoril o blude. Pýta sa, či naozaj ide významná
lekárska autorita v takejto chvíli odkazovať lekárom a zdravotníkom, že nepotrebujú rúška a ochranné pomôcky.

Lekári i zdravotníci si podľa Matoviča musia zodpovedať otázku, či budú veriť „bludárom na úrovni Kotlebu“, alebo sa zapoja a pomôžu v boji proti novému koronavírusu, ktorý podľa jeho slov určite nie je chrípka. Doplnil, že Sivík k svojmu tvrdeniu došiel na základe štúdie, ktorá mala byť na internete označená ako hoax. „Po tejto vete akékoľvek slovo, akýkoľvek výrok, akýkoľvek názor tohto človeka pre mňa nemá absolútne žiadnu váhu,“ poznamenal.
VIDEO: Lekárska komora: Zastavte plošné cestovanie.

Komora žiada zastavenie plošných testov

Prezident SLK Marian Kollár v stredu vyzval vládu SR, aby ešte raz zvážila plánované celoplošné testovanie na nový koronavírus. Na stredajšej tlačovej konferencii vyzval vládnych predstaviteľov, aby si sadli za stôl s odborníkmi a prerokovali ďalšie kroky. Za dôležité považuje mať pripravenú stratégiu. Hovorí o podozrení, že rozhodnutie o plošnom testovaní nebolo odborné. Za legitímne považuje rozhodnutie lekárov, ktorí sa rozhodnú nepridať sa k pomoci. Podľa jeho slov by si mali šetriť sily a prostriedky. Jasné podľa neho nie je ani to, čo by sa stalo v prípade ďalšej vlny. Celoplošné testovanie považuje za „vydieranie“, pretože ľudia podľa neho nemajú na výber. Kollár sa tiež rozhodol, že odchádza z ústredného krízového štábu./agentury/

X X X

Peter Bárdy: Výpoveď, ktorá stresuje najvplyvnejších

Bernard Slobodník nebol vzorom policajného funkcionára, akého by sme si mali vážiť. Jeho meno sa spája s korupčnými kauzami, s Kočnerom, Bašternákom, Bödörom, bol sponzorom Smeru... Dnes je však pre všetkých menovaných a pre mnoho ďalších extrémne nebezpečný.

„Stačí, keď je (policajt, pozn. red.) odhodlaný, má planúce srdce a dokonale čisté ruky. To povedal Dzeržinskij a je to pravda.“ Takto v rozhovore pre SME v roku 2014 citoval vtedajší policajný prezident Jaroslav Spišiak zakladateľa sovietskej tajnej služby Čeka.

„Dobrý policajt je ten, ktorý je v podstate vagabund. Jemnocitný človek nebude nikdy dobrým policajtom. Musí to byť vagabund. Taliani na Sicílii takýchto ľudí nazývali mafiosi, teda mafiáni. Z takýchto ľudí sú dobrí policajti. Záleží len na tom, či osobné predpoklady uplatní pre dobro alebo pre zlo. To je veľmi úzka hranica. Záleží od životnej situácie, od mámenia, od priateľky alebo od iných okolností,“ vysvetľoval Spišiak zase v roku 2018 v relácii Slovenského rozhlasu.
A teraz si v kontexte tohto predstavme Bernarda Slobodníka, ktorý sa dnes rozhodol vypovedať na špeciálnej prokuratúre.

Pomerne dobrý obraz o Bernardovi Sobodníkovi si môžete začať robiť už len tým, že bol v roku 2011 sponzorom Smeru. Vtedy síce nebol v polícii, ale rok nato sa už stal šéfom protikorupčnej jednotky NAKA Stred a od roku 2014 sa postavil na čelo finančnej jednotky NAKA.

Tento jeho veľký návrat do zboru a do funkcií sa udial, samozrejme, za Smeru a za policajného prezidenta Tibora Gašpara, ktorý „Beďa“, ako Slobodníka familiárne volajú, chránil.

Ako šéf finančnej jednotky NAKA velil Slobodník elitným vyšetrovateľom, ktorí mali odhaľovať a vyšetrovať najzávažnejšie formy hospodárskych trestných činov a činov proti majetku. Mali...Jeho rodina si pritom žila – ako to povedať slušne a bez urážky – nad pomery. A hoci sa Bernard Slobodník tváril, že nemá čo skrývať, nebola to zrejme úplne pravda.

Zaujímavé boli jeho prepojenia na levické známe firmy. Bývalý poslanec Jozef Rajtár prišiel s informáciou o blízkych vzťahoch Bernarda Slobodníka s Petrom Petrovom, ktorý mal čeliť obžalobe za daňové nedoplatky za vyše 4 milióny eur.
Petrov týždenníku Plus 7 dní potvrdil, že je stíhaný za podvod. Aj preto sa jeho blízky vzťah so Slobodníkom dal považovať za konflikt záujmov najsilnejšieho muža vo finančnej jednotke NAKA.

Pretože to boli jeho ľudia, kto mal Petrova vyšetrovať.

Podobne toxicky sa javia aj jeho údajné vzťahy s macedónskymi rodinami Kukuliovcov a Aličaušiovcov. Tie Slobodník popieral. Bernard Slobodník mal povesť policajného funkcionára, ktorý veľmi veľa vedel a aj veľmi veľa rozprával. Kadekomu. Dobrým aj tým zlým.

Peter Tóth vo výpovedi naznačil, že Slobodník spolupracoval s Marianom Kočnerom, resp. s Norbertom Bödörom. Bödör mal mať od Slobodníka informácie o vyšetrovaní kauzy Technopol, do ktorej bol namočený jeho kamarát, mafián Kočner.
Za zmienku stojí aj to, že zo svojej funkcie viedol tím Novinár, ktorý mal po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej
vyšetrovať kauzy, na ktorých zavraždený novinár pracoval a ktoré vzišli z jej vyšetrovania. Slobodníkovým zástupcom bol Milan Mihálik, ktorý sa objavil na spoločnej fotografii nitrianskej „smotánky“ na čele s Norbertom Bödörom.
Čiže Slobodník a Mihálik stáli na čele tímu, ktorý vyšetroval kauzy, v ktorých bol namočený aj Bödör. A obaja sa s ním poznali, Mihálik asi o niečo bližšie.

Bernard Slobodník nebol vzorom policajného funkcionára, akého by sme si mali vážiť. Jeho meno sa spája s korupčnými kauzami, s Kočnerom, Bašternákom, Bödörom, bol sponzorom Smeru...
Dnes je však v inom postavení. Už to nie je toxický policajt, ale svedok, ktorý toho veľa vie a ktorý by vedel byť pre menovaných a pre mnoho ďalších vplyvných ľudí extrémne nebezpečný.

Keď sa Bernard Slobodník rozhodol vypovedať, znamená to, že sa sieť začala sťahovať a že si uvedomil riziká, ktoré z toho pre neho vyplývajú. Cíti sa ohrozený. Preto sa zrejme rozhodol spolupracovať. Ak Bernard Slobodník začne hovoriť, bude to mať fatálne následky na mnohých tých, ktorí si mysleli, že ostanú naveky nedotknuteľnými.
A sú to ľudia, ktorí boli na veľmi vysokých miestach, aktuality.sk

X X X

Na Slovensku mal štátne oslavy aj Stalin

Slováci len za posledných 120 rokov zažili päť štátnych prevratov alebo revolúcií, boli občanmi niekoľkých štátnych útvarov. Mnohí pritom nezmenili miesto svojho bydliska. Každý z týchto štátov mal svoj systém sviatkov, štátnych osláv a ďalších rituálov.

Pre našich predkov žijúcich v Rakúsko-Uhorsku bol veľkým sviatkom 20. august, keď sa slávil svätý Štefan, zakladateľ uhorského štátu. Ďalším sviatkom (okrem cirkevných) bol 15. marec, pripomínala sa ním kossuthovská revolúcia z rokov 1848 – 1849.

Ale jediným oficiálnym štátnym sviatkom monarchie bol vtedy 18. august – narodeniny cisára Františka Jozefa I. (1830 – 1916). Pestovanie obdivu k panovníkovi sa začalo vlastne už od prvých mesiacov jeho vlády, keď mal iba 18 rokov. V ten deň sa konali zaňho omše, fakľové sprievody, premenovali sa po ňom ulice a veľké stavby.

Po vzniku Československa vystriedal tento kult monarchu kult prezidenta. Dnes už aj viacerí českí historici pripúšťajú, že niektoré formy uctievania TGM čerpali z tradícií rakúskeho dvora a nepristali parlamentnej demokracii. Ešte za života Tomáša G. Masaryka sa mu stavali sochy a v roku 1935 schválil parlament Lex Masaryk – zákon o zásluhách prezidenta Osloboditeľa, ktorý mu zabezpečoval viac-menej nedotknuteľnosť. Ľudáci sa rozišli s dedičstvom ČSR. S výnimkou 1. mája, jeho oslavám však dali nový obsah ako sviatku „národnej práce".

Dialo sa to spravidla v súvislosti s hlavným sviatkom prvej republiky – 28. októbrom, vznikom československej štátnosti. Ďalšími štátnymi sviatkami (okrem cirkevných) bol 1. máj a 6. júl – spomienka na upálenie Jana Husa (Deň sv. Cyrila a Metoda bol iba pamätným dňom).

V Slovenskom štáte bol hlavným sviatkom 14. marec, dátum jeho vzniku. Ľudáci sa rozišli s dedičstvom ČSR, s výnimkou 1. mája, jeho oslavám však dali nový obsah ako sviatku „národnej práce".

Pod egidou najvyšších štátnych orgánov prebiehali oslavy nielen narodenín a menín prezidenta Tisa (paradoxne viac menín ako narodenín), ale 19. apríla sa každoročne oslavovali s veľkou pompou aj narodeniny Adolfa Hitlera. Konali sa slávnostné akadémie v mestách i v školách. „V nijakej inej Hitlerom ovládanej krajine neboli oslavy jeho narodenín natoľko servilné ako v Bratislave,“ tvrdí historik Dušan Kováč.

Po druhej svetovej vojne vystriedal v Československu kult Tisa a Hitlera pre zmenu kult Klementa Gottwalda a Josifa Stalina. V predvečer 21. decembra sa vo veľkom oslavovali narodeniny sovietskeho generalissima. V roku 1949, na jeho sedemdesiatiny, sa „vyznamenali" súdruhovia z vedenia KSS, keď navrhli premenovať Gerlach na Stalinov štít, čo sa aj stalo.
Medzi pamätné dni sa neskôr dostal 5. marec, deň úmrtia Stalina. Československý ľud si ho pripomínal do roku 1956, teda do odsúdenia kultu osobnosti novým lídrom Nikitom Chruščovom.

Čo je zaujímavé, výročia Víťazného februára, Slovenského národného povstania a Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie sa nestali za komunistov štátnymi sviatkami ani dňami pracovného pokoja. Zákon z roku 1951 ich zaradil medzi novoutvorené a menej dôležité „významné dni". Čo však nebránilo tomu, aby sa každoročne nekonali veľké zhromaždenia v predvečer 25. februára a najmä 7. novembra./agentury/

X X X

Matovič po útoku v Nice vyjadril Francúzsku podporu v boji proti extrémizmu

Premiér Igor Matovič vo štvrtok vyjadril francúzskemu prezidentovi Emmanuelovi Macronovi podporu v boji proti extrémizmu po útoku v juhofrancúzskom meste Nice, pri ktorom zomreli traja ľudia.
„Nedávna brutálna vražda profesora Patyho je útokom na hodnoty EÚ, naše hodnoty. Musia byť chránené. Sme v tom spolu," napísal Matovič na sociálnej sieti Twitter.

V juhofrancúzskom meste Nice zabil vo štvrtok útočník v blízkosti Baziliky Matky Božej nožom troch ľudí a viacerých ďalších zranil. Podľa starostu Nice Christiana Estrosiho všetko naznačuje tomu, že išlo o teroristický útok.
Páchateľ údajne pri útoku opakoval slová „Alláhu akbar". Polícia ho krátko po útoku zadržala a previezla do nemocnice, pretože sa počas zatknutia zranil. Motív jeho útoku je zatiaľ neznámy, prípad vyšetruje francúzska protiteroristická prokuratúra, aktuality.sk

X X X

Štátna ochrana prírody prejde reformou

Na prípravu reformy Štátnej ochrany prírody (ŠOP) SR vznikla expertná komisia.
Cieľom je transformovať ju na účinnejšiu a životaschopnú organizáciu po vzore okolitých štátov. Národné parky a chránené krajinné oblasti tam spravujú svoje územia a rozhodujú o nich. TASR o tom informoval odbor komunikácie Ministerstva životného prostredia (MŽP) SR.

Úlohou komisie je analyzovať aktuálny stav ŠOP a pripraviť postup, ako správy národných parkov nadobudnú právnu subjektivitu. "Okolité štáty už dávno vykonali reformu ochrany prírody. Na Slovensku dlhé roky prevládal nezáujem zodpovedných riešiť jej problémy. Ochrana prírody, zriadená a platená štátom, nie je ani len účastníkom konania na území národného parku. Tento stav sa musí zmeniť," uviedol šéf envirorezortu Ján Budaj (OĽANO), ktorý vznik komisie inicioval.

Komisia má zabezpečiť aj sociálny rozvoj regiónov. "Pracujeme s alternatívou rozšírenia škôl v prírode, kúpeľníctva a využitia geotermálnych zdrojov. Správy národných parkov by mohli budovať a prevádzkovať interaktívne návštevnícke centrá," priblížil štátny tajomník ministerstva životného prostredia a predseda komisie Juraj Smatana. Odbor komunikácie dodáva, že obnovou pôvodného chovateľstva a cez mäkký turizmus získajú národné parky a ich obyvatelia väčšie príjmy, než mali z ťažby dreva.

Medzi členmi sú napríklad expert na vysokohorskú biológiu Marián Janiga a dlhoročný odborník na ochranu prírody Tomáš Vančura. Na transformácii sa majú podieľať aj predstavitelia tretieho sektora a súčasný riaditeľ ŠOP SR Dušan Karaska, priblížil odbor komunikácie, aktuality.sk