iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Po búrke prišla v Slovensku na justíciu víchrica

Národná kriminálna agentúra zadržala a obvinila ďalších päť bývalých či súčasných sudcov, ako aj vplyvného právnika Zoroslava Kollára, ktorého schopnosti ovplyvňovať súdy obdivoval aj Marian Kočner. Viacerí z nich by mali čeliť obvineniu z korupcie, zo zasahovania do nezávislosti súdu a z marenia spravodlivosti.

Zásah je pokračovaním policajnej akcie Búrka, pri ktorej bolo zatknutých takmer 20 podnikateľov, právnikov a sudcov vrátane bývalej štátnej tajomníčky Moniky Jankovskej.

Špeciálny vyšetrovací tím Hmla v rámci akcie Víchrica v stredu ráno zadržal minimálne šesť osôb. Okrem právnika a podnikateľa Zoroslava Kollára zatkli bývalú podpredsedníčku Najvyššieho súdu Jarmilu Urbancovú, bývalú podpredsedníčku Okresného súdu Bratislava I Katarínu Bartalskú, sudkyňu Okresného súdu Bratislava I Otíliu Dolákovú, sudcu Najvyššieho súdu Jozefa Kolcuna, bývalého sudcu Richarda Molnára a bývalého predsedu Okresného súdu Bratislava III Davida Lindtnera. Väčšina zadržaných bola obvinená už marci v rámci akcie Búrka a obvinenia im boli v stredu pravdepodobne len rozšírené o ďalšie skutky.

Zadržaných postupne celé ráno policajti zvážali do Nitry na Národnú kriminálnu agentúru, kde ich vypočúvali. Do Nitry priviezli tiež bývalú štátnu tajomníčku ministerstva spravodlivosti a sudkyňu Moniku Jankovskú, ktorá bola deň predtým zhruba deväť hodín na Úrade špeciálnej prokuratúry v Pezinku, kde sa údajne dohadovala o podmienkach, za ktorých bude vypovedať aj o ďalších jej známych trestných činoch. Aj tá bola ešte v marci obvinená v rámci akcie Búrka a odvtedy je vo väzbe.

Zatýkanie súvisí s výpoveďou bývalého sudcu

Ďalšie masívne zatýkanie navyše prišlo len týždeň po tom, čo do väzby vzali špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika. Podľa medializovaných informácií však zatýkanie nesúvisí s Kováčikom ani Jankovskou, ale práve s bývalým sudcom Vladimírom Sklenkom, ktorý od marcového zadržania v rámci akcie Búrka spolupracuje s políciou. „Môžem potvrdiť, že tieto skutky súvisia s výpoveďou Sklenku,“ povedal prítomným novinárom na margo spolupracujúceho Sklenku Peter Erdös, advokát Jankovskej aj Urbancovej.

Podľa ministra životného prostredia Jána Budaja zásah NAKA prišiel aj z podnetu jeho rezortu, ktorý kontroloval zmluvy o poskytovaní právnych služieb, v ktorých bola dohodnutá podielová odmena vyše 1,6 milióna eur. „Podľa informácií envirorezortu nitky vedú aj k spomínanej miliónovej odmene,“ informoval rezort.

Pri výsluchoch zadržaných bolo prítomných viacero známych advokátov. Vyjadrovať sa však pred médiami veľmi nechceli. Erdös ešte dodal, že Urbancovej bolo vznesené aj ďalšie obvinenie, ktoré ale považuje za nepodložené a obvinenie pribudlo aj Jankovskej. „Bolo jej (Jankovskej, pozn. red.) vznesené obvinenie v rovnakej trestnej veci. Na žiadosť klienty nemôžem uvádzať ďalšie okolnosti,“ dodal Erdös.

Skúpi na slovo boli aj ďalší. „Vyjadril sa, vypovedal a podal sťažnosť, takže budeme čakať,“ reagovala advokátka Zoroslava Kollára Ingrid Zlochová. Dodala, že klient obvinenia popiera. „Môj klient bol obvinený z prijímania úplatku a zasahovania do nezávislosti súdu,“ priblížil Molnárov obhajca Rastislav Palovič. Kolcunov obhajca Sergej Romža ešte potvrdili, že jeho klienta obvinili z dvoch skutkov. Má ísť o prijímanie úplatku vo výške 30-tisíc eur a 10-tisíc eur. „Z môjho pohľadu je ten skutok jednoducho vyfabulovaný a nemá reálny základ,“ povedal Romža.

Prípad dozoruje prokurátorka Úradu špeciálnej prokuratúry Valéria Simonová. Úrad však zadržanie sudcov tiež bližšie nekomentoval. Oveľa zhovorčivejší neboli ani na polícii. „Národná kriminálna agentúra vykonáva akciu s krycím názvom Víchrica. Zadržali sme viaceré osoby. Vzhľadom na prebiehajúce vyšetrovacie úkony bližšie informácie nie je možné poskytnúť,“ informoval ešte predpoludním hovorca policajného prezídia Michal Slivka.

Aktuálnych sudcov, ktorých chce prokurátor stíhať väzobne, odviezli do Košíc, kde sídli Ústavný súd. Ten napriek pripravovanej zmene ešte stále musí pred rozhodovaním o väzbe sudcov na to udeliť súhlas. Ten však už v marci neudelil napríklad v prípade Urbancovej, Bartalskej ani Lindtnera, ktorý si vtedy výkon funkcie sudcu pozastavil a nastúpil do advokácie. Ústavný súd by sa mohol väzbami sudcov zaoberať už vo štvrtok.

Matovič: Sľúbili sme ľuďom, že zákon bude platiť pre každého

Premiér Igor Matovič (OĽaNO) po rokovaní vlády povedal, že plnia to, čo ľuďom sľúbili pred voľbami. Reagoval tak na dnešné zadržanie sudcov. Dodal, že to bolo pre neho počas rokovania vlády príjemné čítanie, keď mu prichádzali na mobil upozornenia o zatknutí sudcov.

„Sľúbili sme ľuďom, že zákon bude platiť pre každého rovnako, že prokurátori a policajti budú mať rozviazané ruky a budú môcť ísť po zločincoch a zločine ako po ‚údenom'. Napĺňame to, čo sme sľúbili pred voľbami,” doplnil predseda vlády.
Kolíková: Počet stíhaných osôb v justícii ukazuje potrebu systémovej zmeny

Zvyšujúci sa počet zadržaných, väznených a stíhaných osôb v justícii ukazuje, že ide o systémovú záležitosť, a preto je potrebná aj systémová zmena. Okrem novely ústavy predloženej v parlamente ju predstavuje aj nová súdna mapa. Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za ľudí) to uviedla v stredu na sociálnej sieti po informáciách o zadržaní viacerých osôb v rámci akcie Víchrica. Minister vnútra Roman Mikulec (OĽANO) v reakcii ocenil prácu vyšetrovateľov, ktorí za akciou stoja.

Systémová zmena má podľa ministerky systém nastaviť a sfunkčniť pre naplnenie svojho poslania slúžiť spravodlivosti. „V oblasti súdov tou systémovou zmenou, okrem zmien, ktoré predpokladá novela ústavy, ktorá je v parlamente, je určite aj nová súdna mapa,“ uviedla. Považuje za nevyhnutné ju čo najskôr „položiť na stôl“.

Nová súdna mapa má byť podľa Kolíkovej nástrojom pre kvalitnejšiu justíciu s cieľom mať rýchlo zrozumiteľný rozsudok, „ktorému verím, že je spravodlivý“. „Táto zmena je však rovnako dôležitá aj pre pretrhnutie korupčných väzieb. Aktuálne sa javí, že práve pretrhnutie korupčných väzieb je to kľúčové. Kvalitnejšia justícia bude bonusom,“ poznamenala.
Lipšic: Dnes je jedinečná šanca na reštart tohto štátu

"Vždy sa držal v mediálnom ústraní. Svoju pravdepodobnú trestnú činnosť páchal inteligentne a sofistikovane. Po akcii Búrka však pochopil, že situácia sa začína meniť. V auguste poskytol rozsiahly rozhovor denníku SME, kde sa snažil spochybniť výpovede spolupracujúcich obvinených. Zároveň sa snažil štylizovať do role poctivého podnikateľa a filantropa, ktorého 20 rokov nespravodlivo prenasledujem a snažím sa ho ‚aktívne trestnoprávne riešiť‘“, reagoval Daniel Lipšic na zadržanie Zoroslava Kollára.

„Dnes je jedinečná šanca – asi prvýkrát za tridsať rokov – vyčistiť tento Augiášov chliev. Dnes je jedinečná šanca na reštart tohto štátu“, pokračoval právnik./agentury/

X X X

Jaromír Čižnár sa vzdal funkcie prokurátora

Bývalý generálny prokurátor SR Jaromír Čižnár sa k štvrtku vzdal funkcie prokurátora Generálnej prokuratúry SR. TASR o tom informovala hovorkyňa prokuratúry SR Jana Tökölyová. Dôvody vzdania sa funkcie radového prokurátora na GP SR nie sú známe. TASR sa nepodarilo s Čižnárom skontaktovať.

Na jeho odstúpenie upozornil Denník N.

Sedemročné funkčné obdobie Čižnára na poste generálneho prokurátora sa skončilo 17. júla. Podľa zákona mohol Čižnár stáť na čele generálnej prokuratúry, kým nepríde nový šéf prokurátorov. Čižnár však pár dní po uplynutí funkčného obdobia požiadal prezidentku SR Zuzanu Čaputovú o uvoľnenie z funkcie. Tá ju koncom júla akceptovala.
Práva a povinnosti generálneho prokurátora od 11. augusta zastáva prvá námestníčka generálneho prokurátora Viera Kováčiková. Kováčikovú do funkcie námestníčky vymenoval Čižnár v prvej polovici mája 2019.

Čižnára za generálneho prokurátora 18. júna 2013 zvolilo v tajnej voľbe 82 poslancov Národnej rady (NR) SR. Následne ho 17. júla vymenoval do funkcie prezident SR Ivan Gašparovič. Od vzniku SR bol v poradí šiestym generálnym prokurátorom SR.

Čižnár začínal ako právny čakateľ na Obvodnej prokuratúre Bratislava IV v rokoch 1986 až 1989. Od roku 1991 do roku 1995 pracoval ako námestník obvodného prokurátora na Obvodnej prokuratúre Bratislava IV. Tam potom vykonával funkciu okresného prokurátora do roku 2004. Od roku 2004 pracoval ako krajský prokurátor Krajskej prokuratúry (KP) v Bratislave. Do funkcie krajského prokurátora ho vymenoval vtedajší generálny prokurátor Dobroslav Trnka. /agentury/

X X X

Čaputová zablahoželala Zemanovi k výročiu vzniku prvej ČSR

Prezidentka SR Zuzana Čaputová sa pri príležitosti 102. výročia vzniku prvej Československej republiky (ČSR) telefonicky spojila s českým prezidentom Milošom Zemanom. Informoval o tom hovorca prezidentky Martin Strižinec s tým, že okrem gratulácie k štátnemu sviatku vyjadrila solidaritu s občanmi Českej republiky v súvislosti s pandémiou koronavírusu.

Slovensko a Česko majú podľa Čaputovej k sebe blízko ako máloktoré krajiny na svete. „Bol to historický unikát, že sa dva blízke národy v roku 1918 rozhodli vytvoriť spoločný štátny útvar, ktorý mal byť pilierom vtedajšej podoby Európy. Slováci a Slovenky sa prvýkrát stali štátotvorným národom modernej krajiny, ktorá žila hodnotami demokracie, právneho štátu, humanizmu, slobody a rovnosti,“ uviedla.

Ústavná listina ČSR sa podľa nej svojou demokratickou povahou zaradila medzi najvyspelejšie ústavy sveta. „Prvýkrát v dejinách ustanovila ústavný súd ako výlučnú súdnu inštitúciu na kontrolu ústavnosti a parlamentné voľby v roku 1920 patrili medzi prvé na svete, v ktorých svoj volebný hlas mohli využiť aj ženy,“ doplnila.

Ďalej poznamenala, že prvý prezident ČSR T.G. Masaryk chápal, že vybudovanie zdravého štátu nespočíva len vo veľkolepých slovách či hrdinských skutkoch, ale najmä v každodennej drobnej práci jeho predstaviteľov. „A tá musí byť založená na pevných zásadách, osobnej zodpovednosti a dôveryhodnej obhajobe krokov, ktoré my, politici, robíme. Ešte viac to platí práve v týchto neľahkých časoch,“ zdôraznila Čaputová.

Grendel: Prínos ČSR pre Slovensko je nespochybniteľný

Napriek mnohým problémom, ktorým republika čelila, je prínos prvej ČSR pre Slovensko nespochybniteľný. Pri príležitosti 102. výročia vzniku ČSR to povedal podpredseda Národnej rady (NR) SR Gábor Grendel (OĽANO). Pripomenul, že vznik Československa umožnil rozkvet vzdelania, kultúry i hospodárstva aj na území dnešného Slovenska.
Hnutie OĽANO pripomína, že vďaka vzniku ČSR bol slovenský národ prvý raz v dejinách štátotvorným národom, prvýkrát bolo vymedzené jeho územie a bol položený základ moderného, demokratického, ekonomického, vzdelanostného a kultúrneho rozvoja.

Predseda parlamentného výboru pre kultúru a médiá Kristián Čekovský (OĽANO vyzdvihol kultúrny rozmach Slovenska. „Za rakúsko-uhorskej monarchie bolo vydávanie diel v slovenčine potláčané. V novom štáte sa doslova roztrhlo vrece so slovenskou literatúrou, vzniklo množstvo časopisov, novín a ďalších periodík. Rovnako nastala obroda výtvarného umenia, vzniklo množstvo kultúrnych spolkov,“ skonštatoval.

Výročie vzniku prvej ČSR si pripomenula aj ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za ľudí). „Pod jeho podobu sa podpísali osobnosti ako T. G. Masaryk a M. R. Štefánik. Prešiel si vojnou, dlhým obdobím totality a napokon rozdelením. Znovu sme sa však stretli v Európskej únii ako dve rovnocenné krajiny. A hoci dnes každý z našich štátov kráča vlastnou cestou a rieši rôzne situácie, čelíme aj spoločným výzvam. Zvlášť v aktuálnej ťažkej situácii je určite dobré mať nablízku spoľahlivého partnera, pri ktorom vieme, že sa naňho môžeme s dôverou obrátiť,“ uviedla ministerka.

V stredu uplynulo 102 rokov od vzniku prvej ČSR. Národný výbor československý v Prahe prevzal moc, vydal prvý zákon o zriadení samostatného československého štátu a zverejnil v Lidových novinách známe zvolanie „Lide československý!“. To boli hlavné udalosti 28. októbra 1918, ktoré položili základy ČSR.

V parlamente je v druhom čítaní návrh novely, ktorou by sa 28. október ako deň vzniku samostatného československého štátu v roku 1918 stal štátnym sviatkom./agentura/

X x x

Európska Únia vyčlenila 100 miliónov eur na rýchlotesty na koronavírus

Oznámila to predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. Brusel vyčlenil 100 miliónov eur na kúpu rýchlotestov na nový koronavírus v súvislosti s druhou vlnou pandémie v Európe, oznámila v stredu predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová.

"Rýchle antigénové testy sa momentálne dostávajú na trh. Môže to zohrať kľúčovú rolu," citovala ju agentúra AFP.
Deň pred videokonferenciou lídrov členských štátov EÚ von der Leyenová uviedla, že Európska komisia sa bude snažiť o lepšiu koordináciu v oblasti sledovania a vystopovania prenosu prípadov nákazy v rámci Únie.

"Vyzývam členské štáty na úzku spoluprácu. Ak krajiny teraz podniknú odvážne kroky, pomôžu tak zachrániť životy a ochrániť živobytie. Žiaden štát sa z pandémie nedostane bezpečne, pokiaľ sa z nej nedostanú všetci," dodala.
Od vypuknutia pandémie v Európe a Veľkej Británii úrady do tejto stredy zaznamenali celkovo 6.466.450 pozitívnych prípadov nákazy vírusom SARS-CoV-2, ktorý spôsobuje ochorenie COVID-10, aktuality.sk

X X X

Matovič nazval lekárov zo SLK bludármi: Vybilo mi poistky

Lekárska komora žiada vládu, aby zastavila plošné testovanie. Igor Matovič slovne napadol predstaviteľov komory a nazval ich bludármi. Premiér Igor Matovič (OĽANO) odmieta tvrdenia zástupcov Slovenskej lekárskej komory (SLK) zo stredajšej tlačovej konferencii v súvislosti so štatistikami k úmrtnosti na COVID-19, ktoré prirovnali k chrípke. Hovorí o bludoch a pýta sa, či naozaj idú z pozície takejto autority hovoriť lekárom, že nepotrebujú zdravotnícke a ochranné pomôcky, pretože bojujeme s chrípkou.

Matovič kritizuje vyjadrenia člena rady SLK Ernesta Sivíka, že úmrtnosť na COVID-19 je na úrovni chrípky, pričom prezident komory Marian Kollár to označil za dobrý signál. „Mne vybilo poistky,“ reagoval premiér a hovoril o blude. Pýta sa, či naozaj ide významná lekárska autorita v takejto chvíli odkazovať lekárom a zdravotníkom, že nepotrebujú rúška a ochranné pomôcky.

Lekári i zdravotníci si podľa Matoviča musia zodpovedať otázku, či budú veriť „bludárom na úrovni Kotlebu“, alebo sa zapoja a pomôžu v boji proti novému koronavírusu, ktorý podľa jeho slov určite nie je chrípka. Doplnil, že Sivík k svojmu tvrdeniu došiel na základe štúdie, ktorá mala byť na internete označená ako hoax. „Po tejto vete akékoľvek slovo, akýkoľvek výrok, akýkoľvek názor tohto človeka pre mňa nemá absolútne žiadnu váhu,“ poznamenal.

Komora žiada zastavenie plošných testov

Prezident SLK Marian Kollár v stredu vyzval vládu SR, aby ešte raz zvážila plánované celoplošné testovanie na nový koronavírus. Na stredajšej tlačovej konferencii vyzval vládnych predstaviteľov, aby si sadli za stôl s odborníkmi a prerokovali ďalšie kroky. Za dôležité považuje mať pripravenú stratégiu. Hovorí o podozrení, že rozhodnutie o plošnom testovaní nebolo odborné. Za legitímne považuje rozhodnutie lekárov, ktorí sa rozhodnú nepridať sa k pomoci. Podľa jeho slov by si mali šetriť sily a prostriedky. Jasné podľa neho nie je ani to, čo by sa stalo v prípade ďalšej vlny. Celoplošné testovanie považuje za „vydieranie“, pretože ľudia podľa neho nemajú na výber./agentury/

X X X

Biskupi apelujú na Matoviča: Pustite ľudí do kostolov

Konferencia biskupov Slovenska (KBS) tlačí na premiéra Igora Matoviča (OĽaNO), aby sa veriaci mohli čo najskôr opäť zúčastniť bohoslužieb. V liste, ktorý v stredu adresoval predseda KBS arcibiskup Stanislav Zvolenský vláde, sa píše, že katolícka cirkev na jednej strane podporuje úsilie vlády o zastavenie šírenia koronavírusu, no žiada aj o pochopenie potrieb veriacich.

„Sme ochotní prijímať prísne opatrenia a obmedzenia. Veľmi však prosíme a žiadame o pochopenie toho, že Cirkev nemôže dlhodobo fungovať len prostredníctvom obrazoviek a reproduktorov," skonštatoval Zvolenský.

Biskupi pripomínajú podporu pre testovanie

Preto podľa bratislavského arcibiskupa naliehajú na premiéra, aby pri prvej reálnej príležitosti, čím skôr, vrátil slovenským veriacim možnosť účasti na bohoslužbách. „Hoci s primeranými obmedzeniami, a zrušili tak plošný zákaz, ktorý na ľudí nesmierne ťažko dolieha," tvrdí v liste premiérovi Zvolenský.

Zároveň predsedovi vlády pripomína, že biskupi napriek kritickým hlasom verejne podporili a odporučili účasť na plošnom testovaní. „Robíme a budeme robiť, čo je v našich silách, aby sme napomohli úsiliu zastaviť šírenie vírusu. (...) Veľmi však prosíme a žiadame, aby sa nezabudlo ani na duchovné potreby spoločnosti," pripomínajú biskupi.

X X X

Opozičný Smer-SD chce dať hlasovať o dôvere vláde Igora Matoviča

Na iniciovanie mimoriadnej schôdze je treba 30 podpisov.
Opozičný Smer-SD chce dať hlasovať o dôvere vláde premiéra Igora Matoviča (OĽANO). „V pondelok (2. 11.) nám nezostane nič iné, len osloviť ostatných opozičných poslancov a podáme návrh na vyslovenie nedôvery celej vláde,“ uviedol predseda Smeru-SR Robert Fico na sociálnej sieti.

Na iniciovanie mimoriadnej schôdze je treba 30 podpisov. Dôvodom sú otázniky pri nákupe antigénových testov či celoplošené testovanie na COVID-19, ktoré podľa neho nemá žiadne odborné odôvodnenie.

„Víkendové celoplošné testovanie je nezmyselné a lekári správne upozorňujú, že sa pri ňom môže nakaziť viac ľudí, ako keby zostali doma,“ dodal Fico s tým, že antigénové testy sú nepresné. Vláda podľa neho oklamala ľudí, keď tvrdila, že testovanie je dobrovoľné. „Ak naň ľudia nepôjdu, pocítia to vo svojich vreckách. Niektorí môžu prísť aj o prácu. Ide o hrubý nátlak na ľudí,“ skonštatoval.

Fico upozornil aj na možné porušenie ochrany osobných údajov, keď bude certifikát o negatívnom výsledku antigénového testu žiadať predavačka či pracovník SBS. Kritizuje aj samotný nákup antigénových testov od trnavskej firmy, ktorej majiteľ je podľa Fica osobne prepojený na Matoviča a ministra hospodárstva Richarda Sulíka (SaS). Uviedol, že firma na predaji antigénových testov štátnym hmotným rezervám zarobila vyše 14 miliónov eur, aktuality.sk

X X X

Angela Merkelová a premiéri spolkových krajín sa doholi na čiastočnom lockdowne

Merkelová ľudí vyzvala, aby neuskutočňovali cesty, ktoré nie sú nevyhnutné.
Nemecká kancelárka Angela Merkelová a premiéri 16 spolkových krajín sa v stredu prostredníctvom videokonferencie dohodli na zatvorení reštaurácii, barov, kín, divadiel i ďalších prevádzok s cieľom zastaviť prudký nárast počtu nových prípadov koronavírusu SARS-CoV-2, informovala agentúra AP.

Opatrenia majú byť v platnosti od budúceho pondelka (2. novembra) najmenej do konca novembra. Zahŕňajú zatvorenie reštaurácií, krčiem, masážnych a kozmetických salónov, fitnescentier i kín, uvádza agentúra DPA.
Na verejnosti budú povolené zhromaždenia najviac desiatich osôb z nie viac ako dvoch rôznych domácností. Zakázané majú byť i verejné udalosti a zápasy futbalovej Bundesligy budú bez divákov.

Školy, škôlky, predajne však zostanú otvorené. Reštaurácie budú môcť predávať jedlo "so sebou".
Merkelová ľudí takisto vyzvala, aby neuskutočňovali cesty, ktoré nie sú nevyhnutné, aktuality.sk

X X X

Európske burzy sa v stredu výrazne oslabili

Investorov znepokojuje zhoršovanie sa pandemickej situácie v Európe.
Európske akciové trhy pokračovali v oslabovaní aj uprostred týždňa a prudko klesli. Investorov znepokojuje zhoršovanie sa pandemickej situácie v Európe. Nemecko a Francúzsko pripravujú nové celoplošné reštrikcie na spomalenie šírenia nového koronavírusu.

Kľúčový nemecký index Dax v stredu stratil 4,17 % a uzavrel na 11.560,51 bodu. Hlavný francúzsky index CAC 40 klesol o 3,37 % na 4571,12 bodu, taliansky FTSE MIB o 4,06 % na 17.897,79 bodu a španielsky IBEX 35 o 2,66 % na 6474,40 bodu. Index blue-chipov z eurozóny EuroStoxx 50 padol o 3,49 % na 2963,54 bodu a paneurópsky index STOXX Europe 600 o 2,95 % na 342,17 bodu.

Podvečer sa hlboko v negatívnom pásme pohybovala aj Wall Street. Kľúčový americký index Dow Jones Industrial Average sa o 18.24 h SEČ nachádzal so stratou 3,22 % na 26.578,59 bodu. Širší index S&P 500 klesol o 3 % na 3288,89 bodu a technologický index Nasdaq Composite o 3,43 % na 11.038,83 bodu, aktuality.sk

X X X

Matovič sa odvoláva na štúdiu, ktorú jej autori vysvetľujú inak ako on. Ľuďom s negatívnym testom skončí zákaz vychádzania

„Geniálny argument pre to, že celoplošné testovanie má mimoriadny význam,“ hovorí Matovič o českej štúdii. Pražská nemocnica Motol však testy označila za nespoľahlivé. Premiér Igor Matovič si na dnes zvolal tlačovú besedu, kde chcel verejnosti prezentovať argument, ktorý má podporiť nápad uskutočniť celoplošné testovanie antigénovými testami.

Predseda vlády sa odvoláva na výsledky štúdie, ktorú robila Fakultná nemocnica Praha Motol. Paradoxne samotní autori výskumu štúdiu interpretujú inak ako Matovič. Štúdia ukázala, že senzitivita antigénových testov je 67 percent. Znamená to, že antigénové testy dokážu odhaliť 67 percent infikovaných z tých, ktorých by odhalili spoľahlivejšie PCR testy.

Nespoľahlivé

„Geniálny argument pre to, že celoplošné testovanie má mimoriadny význam,“ poznamenal Matovič. Premiér totiž hovorí, že sami očakávali senzitivu antigénových testov asi na úrovni 30 percent. Výsledky štúdie ho preto potešili.
Nemocnica, ktorá výskum robila, neprekypuje takým nadšením ako slovenský premiér. „Výsledky štúdie sú ďaleko za očakávaním. Celková senzitiva antigénových testov sa podľa nášho zistenia pohybuje pod hranicou 70 %. Náš odhad bol zhruba 85 %,“ komentoval výsledky štúdie Pavel Dřevínek z nemocnice Motol a prednosta Ústavu lekárskej mikrobiológie.

„Dá sa povedať, že 3 z 10 Covid+ pacientov, a to dokonca, aj keď majú príznaky, antigénové testy vôbec nerozpoznajú!“ dodal. Antigénové testy preto označili za nespoľahlivé. Matovič však tvrdí, že cieľom výskumu bolo iba zistiť, či môžu antigénové testy nahradiť PCR testy. Ukázalo sa, že nie, no na účel, na ktorý testy potrebuje Slovensko, sú podľa premiéra vhodné.

Od pondelka slobodnejšie

Vláda dnes tiež prijala dôležité uznesenie, ktorým obmedzila pohyb obyvateľov od 2. do 8. novembra, a to v čase od 5.00 h do 1.00 h nasledujúceho dňa. Na toto obmedzenie sa vzťahuje celý rad výnimiek. Jednou z nich je aj negatívny výsledok antigénového testu z celoplošného testovania. Štát bude akceptovať aj negatívne výsledky PCR testov, ktoré boli vykonané od 29. októbra do 1. novembra.

„Ľudia, ktorí sa zúčastnia na celoplošnom pretestovaní a budú mať certifikát o absolvovaní antigénového testu alebo PCR testu, budú môcť od pondelka relatívne slobodne žiť,“ povedal premiér Igor Matovič. „Budeme môcť ísť do obchodu, do potravín, do predajne obuvy,“ dodal. Zákaz vychádzania bude podľa platiť len pre tých, ktorým „nezáleží na ochrane zdravia a života cudzích ľudí“.

Zmätky vo výnimkách

Hoci sa podľa Matoviča ľudia s negatívnymi výsledkami testov vrátia do stavu, aký platil minulý piatok, neznamená to, že sa budú otvárať reštaurácie. „Ale všetky prevádzky, ktoré budú tento týžden zatvorené, sa môžu otvoriť a budú môcť mať zákazníkov.“ Výnimiek zo zákazu vychádzania je však viac. Týkajú sa aj ľudí, ktorí sa pretestovať nenechajú.

Dovolené bude ísť za lekárom na neodkladné vyšetrenie, na pohreb blízkej osoby či venčiť psa do 100 metrov od domu. Zákaz vychádzania sa netýka ani detí do 10 rokov či onkologických pacientov po chemoterapii.
Niektoré z výnimiek sú zmätočné a ani minister zdravotníctva Marek Krajčí ich nevedel upresniť. Výnimka sa napríklad vzťahuje na „cestu dieťaťa do a zo zariadenia starostlivosti o deti do troch rokov veku a materskej školy a cestu späť“.
Nie je však isté, či sa výnimka týka detí či rodičov alebo či môže dieťa do škôlky odprevadiť rodič, ktorý nebol na testovaní.

Na hraniciach bez testov

Matovič dnes tiež oznámil, že na hraniciach sa testovať nebude, hoci na to vyzývala aj prezidentka Zuzana Čaputová. Premiér priznal, že na zavedenie hraničných kontrol by bol potrebných asi 3000 policajtov. Ak by sme chceli nonstop testovať na zhruba 60 hraničných priechodoch, potrebovali by sme podľa Matoviča 300 rozličných odberových tímov.

„Počas tejto doby, keď potrebujeme sústrediť všetky sily na celoplošné testovanie, nedokážeme týchto ľudí uvoľniť,“ doplnil. Testovanie na hraniciach nazval Matovič „zákuskom“, ktorý budeme musieť upiecť až po druhom pretestovaní.
Kotlebovský hoax

Premiér na tlačovej besede po rokovaní vlády reagoval aj na prezidenta Slovenskej lekárskej komory Mariana Kollára, ktorý dnes vyzval vládu, aby ešte zvážila celoplošné testovania.

„Nie je doba, aby sme robili veci, ktoré nemajú zásadný vplyv na zastavenie šírenia pandémie a už vôbec nie na veci, ktoré odčerpávajú naše sily,“ hovoril dnes Kollár. Matovič tvrdí, že keď si dnes vypočul, čo Kollár rozprával, „vybilo mu poistky“.
Lekár Ernest Sivík, ktorý bol na tlačovej besede spolu s Kollárom, podľa Matoviča vyhlásil, že úmrtnosť na covid-19 je na úrovni chrípky. Podľa Matoviča ide o kotlebovský hoax. „To chceme naozaj prikladať akúkoľvek váhu slovám týchto bludárov?“ pýtal sa, aktuality.sk

X X X

Premiér si podal šéfa lekárskej komory: Šíria kotlebovské bludy, nezdvihol ruku proti testovaniu

Premiér reagoval na výroky šéfa Slovenskej lekárskej komory Mariana Kollára, ktorý kritizoval spustenie plošného testovania. Kollár to považuje skôr za politickú, než odbornú akciu.

„Pán predseda lekárskej komory, ktorý šíril tento blud, že Covid-19 je chrípka, bol celý čas prítomný na Ústrednom krízovom štábe. Neregistrujem, že by sa jeho ruka zdvihla, keď sa hlasovalo o celoplošnom pretestovaní a že by sa zdvihla proti. Priznám sa, neviem, či bol medzi tými, čo sa zdržali. Ale len jeden jediný človek bol proti z prítomných na Ústrednom krízovom štábe a nebol to pán doktor Kollár,“ povedal premiér.

„Čiže, ak tu dnes niekto mudruje o tom, že nevie, kde to vzniklo, tak by som mu chcel povedať, že sedel na Ústrednom krízovom štábe spolu v tej istej miestnosti a dve hodiny sme sa tam o tom bavili. Bol jeho súčasťou a verím, že tam bol aj počas hlasovania. Je to šírenie úplne rovnakých bludov, ako šírenie bludov, že Covid-19 je chrípka,“ hneval sa predseda vlády.

Kollára tiež skritizoval, že „dva dni pred najväčšou operáciu“ hádže vláde „polená s výmyslami a hocijakými bludmi“.
Výzva vláde Šéf SLK Kollár v stredu vyzval vládu, aby zvážila plánované celoplošné testovanie na koronavírus. Apeloval na členov vlády, aby si sadli za stôl s odborníkmi a prerokovali ďalšie kroky.

Vyslovil podozrenie, že rozhodnutie o plošnom testovaní nebolo odborné a za legitímne považuje rozhodnutie lekárov, ktorí sa rozhodnú nepridať sa k pomoci. Víkendové testovanie považuje Kollár za vydieranie, pretože ľudia podľa neho nemajú na výber.

Premiér vo všeobecnosti odmietol tvrdenia zástupcov Slovenskej lekárskej komory zo stredajšej tlačovej konferencii v súvislosti so štatistikami k úmrtnosti na Covid-19, ktoré prirovnali k chrípke. Označil to za bludy a pýta sa, či naozaj idú z pozície tejto autority hovoriť lekárom, že nepotrebujú zdravotnícke a ochranné pomôcky, pretože bojujeme s chrípkou.

Premiér: Bludári na úrovni Kotlebu

Matovič tiež skritizoval vyjadrenia člena rady SLK Ernesta Sivíka, že úmrtnosť na Covid-19 je na úrovni chrípky, pričom prezident komory Marian Kollár to označil za dobrý signál.

„Mne vybilo poistky," reagoval premiér. Pýta sa ďalej, či naozaj ide významná lekárska autorita v takejto chvíli odkazovať lekárom a zdravotníkom, že nepotrebujú rúška a ochranné pomôcky. Lekári i zdravotníci si podľa Matoviča musia zodpovedať otázku, či budú veriť „bludárom na úrovni Kotlebu", alebo sa zapoja a pomôžu v boji proti koronavírusu, ktorý podľa jeho slov určite nie je chrípka.

Doplnil, že Sivík k svojmu tvrdeniu došiel na základe štúdie, ktorá mala byť na internete označená ako hoax. „Po tejto vete akékoľvek slovo, akýkoľvek výrok, akýkoľvek názor tohto človeka pre mňa nemá absolútne žiadnu váhu," poznamenal, aktuality.sk

X X X

Biskupi apelujú na Matoviča: Pustite ľudí do kostolov

Konferencia biskupov Slovenska (KBS) tlačí na premiéra Igora Matoviča (OĽaNO), aby sa veriaci mohli čo najskôr opäť zúčastniť bohoslužieb. V liste, ktorý v stredu adresoval predseda KBS arcibiskup Stanislav Zvolenský vláde, sa píše, že katolícka cirkev na jednej strane podporuje úsilie vlády o zastavenie šírenia koronavírusu, no žiada aj o pochopenie potrieb veriacich.

„Sme ochotní prijímať prísne opatrenia a obmedzenia. Veľmi však prosíme a žiadame o pochopenie toho, že Cirkev nemôže dlhodobo fungovať len prostredníctvom obrazoviek a reproduktorov," skonštatoval Zvolenský.

Biskupi pripomínajú podporu pre testovanie

Preto podľa bratislavského arcibiskupa naliehajú na premiéra, aby pri prvej reálnej príležitosti, čím skôr, vrátil slovenským veriacim možnosť účasti na bohoslužbách.

„Hoci s primeranými obmedzeniami, a zrušili tak plošný zákaz, ktorý na ľudí nesmierne ťažko dolieha," tvrdí v liste premiérovi Zvolenský. Zároveň predsedovi vlády pripomína, že biskupi napriek kritickým hlasom verejne podporili a odporučili účasť na plošnom testovaní.

„Robíme a budeme robiť, čo je v našich silách, aby sme napomohli úsiliu zastaviť šírenie vírusu. (...) Veľmi však prosíme a žiadame, aby sa nezabudlo ani na duchovné potreby spoločnosti," pripomínajú biskupi, aktuality.sk

X X X

Koronavírus: Niektoré firmy dostali výnimku a budú môcť testovať už v piatok

Firmy kritickej infraštruktúry budú môcť testovať zamestnancov vo vlastnej réžii počas nadchádzajúceho plošného testovania. Informácie sa však firemný sektor dozvedá na poslednú chvíľu a bez predchádzajúcej konzultácie. V Podnikateľskom podcaste od A po ZZZ to vyhlásil generálny riaditeľ spoločnosti Slovalco Milan Veselý.

"Slovalco ako prvok kritickej infraštruktúry a predpokladám, že aj mnohí iní, dostalo výnimku. Môžeme testovať aj u nás vo firme. Pre nás je toto testovanie veľmi dôležité, aby sme umožnili ľuďom prísť do práce," povedal Veselý. Zabezpečenie zdravia zamestnancov je pre firmu kľúčové, nakoľko neočakávané vypnutie jednej pece na výrobu hliníka by stálo 200.000 eur, no takýchto pecí má spoločnosť 200. Firmy podľa šéfa hlinikárne zle vnímajú to, že o rozhodnutiach, ktoré môžu prevádzku podnikov ovplyvniť, dostávajú informácie neskoro a nie sú dostatočné.

Veselý upozornil na rýchle zmeny v plánovaných opatreniach, keď ešte v utorok (27.10.) mohli vlastné testovanie na COVID-19 realizovať iba firmy nad 4000 zamestnancov a výhradne počas víkendu, no aktuálne sa už situácia zmenila. Niektoré firmy dostali povolenie testovať už v piatok (30. 10.). "Rozumiem, na čo sú virológovia, infektológovia, krízový štáb. Ale myslím si, že to vákuum, tá nekomunikácia nielen s priemyslom, ale aj s hospodárstvom ako takým, je podľa mňa problém a toto by sa malo do budúcna zlepšiť," dodal Veselý.

Slovalco zachováva protipandemické opatrenia už od prvej vlny rozšírenia ochorenia COVID-19. "Keď prišli antigénové testy, pretestovali sme celú fabriku, našich zamestnancov i subdodávateľov, s ktorými sme v kontakte denne. Počas dvoch dní minulého týždňa sme pretestovali 700 ľudí a našli sme tri pozitívne prípady. U nich máme istotu, že už nebudú rizikom šírenia vírusu. Z tohto hľadiska rozumiem dôvodom plošného testovania, že to má význam, no malo by sa lepšie komunikovať, že tí, ktorí sú negatívni, ešte nie sú zárukou, že v sebe nemajú vírus," zdôraznil Veselý, aktuality.sk

X X X

Koronavírus: Režim na hraniciach s Českom sa môže sprísniť

Režim na hraniciach s Českou republikou sa v súvislosti s koronavírusom môže sprísniť.
Zintenzívniť by sa mali aj kontroly a v krátkom čase by mohlo dôjsť k testovaniu ľudí na českej hranici. Uviedol to štátny tajomník rezortu diplomacie Martin Klus po rokovaní expertnej skupiny zloženej zo zástupcov ministerstva dopravy, vnútra, školstva, zahraničných vecí a úradu hlavného hygienika.

Sprísnenie režimu na hraniciach s Českom navrhol Úrad hraničnej a cudzineckej polície. „Vzhľadom na tú zlú situáciu je to jedna z hraníc, ktorá znesie sprísnený režim," poznamenal Klus. Bližšie detaily však uviesť nechcel.
Padlo viacero návrhov na úpravu režimu

Expertná skupina na stretnutí navrhla niekoľko možností režimu na hraniciach. Detaily posunú premiérovi Igorovi Matovičovi (OĽANO) a ministrovi vnútra Romanovi Mikulcovi (OĽANO), ktorí sa rozhodnú, čo predstavia na rokovaní ústredného krízového štábu, priblížil Klus.

„Vnímame, že je tu dopyt verejnosti po tom, aby sa niečo robilo s hraničným režimom, pretože, ak máme obmedzený pohyb na Slovensku, tak niektorí ľudia nevnímajú pozitívne, že je tu otvorený hraničný režim," podotkol štátny tajomník. Na stretnutí sa tiež zaoberali, čo robiť s hranicami krajín, ktoré sú zelené ako napríklad Poľsko a Maďarsko. Klus si však nemyslí, že teraz je čas na zatváranie hraníc. "Fakt je ten, že v niektorých susedných krajinách je situácia lepšia ako na Slovensku," hovorí.

Klus zároveň pripomenul, aby sa plošného testovania v súvislosti s novým koronavírusom tento víkend zúčastnili aj cudzinci, ktorí v SR žijú a ľudia, ktorí na Slovensko dochádzajú zo susedných štátov. „Je tu pre nich možnosť otestovať sa na najbližšom možnom testovacom mieste. Je dôležité, aby cudzinci a ľudia, ktorí sem dochádzajú, mali tú istú možnosť ako naši občania," povedal Klus, aktuality.sk

X X X

Koronavírus: Niektoré firmy dostali výnimku a budú môcť testovať už v piatok

Firmy kritickej infraštruktúry budú môcť testovať zamestnancov vo vlastnej réžii počas nadchádzajúceho plošného testovania. Informácie sa však firemný sektor dozvedá na poslednú chvíľu a bez predchádzajúcej konzultácie. V Podnikateľskom podcaste od A po ZZZ to vyhlásil generálny riaditeľ spoločnosti Slovalco Milan Veselý.

"Slovalco ako prvok kritickej infraštruktúry a predpokladám, že aj mnohí iní, dostalo výnimku. Môžeme testovať aj u nás vo firme. Pre nás je toto testovanie veľmi dôležité, aby sme umožnili ľuďom prísť do práce," povedal Veselý. Zabezpečenie zdravia zamestnancov je pre firmu kľúčové, nakoľko neočakávané vypnutie jednej pece na výrobu hliníka by stálo 200.000 eur, no takýchto pecí má spoločnosť 200. Firmy podľa šéfa hlinikárne zle vnímajú to, že o rozhodnutiach, ktoré môžu prevádzku podnikov ovplyvniť, dostávajú informácie neskoro a nie sú dostatočné.

Veselý upozornil na rýchle zmeny v plánovaných opatreniach, keď ešte v utorok (27.10.) mohli vlastné testovanie na COVID-19 realizovať iba firmy nad 4000 zamestnancov a výhradne počas víkendu, no aktuálne sa už situácia zmenila. Niektoré firmy dostali povolenie testovať už v piatok (30. 10.). "Rozumiem, na čo sú virológovia, infektológovia, krízový štáb. Ale myslím si, že to vákuum, tá nekomunikácia nielen s priemyslom, ale aj s hospodárstvom ako takým, je podľa mňa problém a toto by sa malo do budúcna zlepšiť," dodal Veselý.

Slovalco zachováva protipandemické opatrenia už od prvej vlny rozšírenia ochorenia COVID-19. "Keď prišli antigénové testy, pretestovali sme celú fabriku, našich zamestnancov i subdodávateľov, s ktorými sme v kontakte denne. Počas dvoch dní minulého týždňa sme pretestovali 700 ľudí a našli sme tri pozitívne prípady. U nich máme istotu, že už nebudú rizikom šírenia vírusu. Z tohto hľadiska rozumiem dôvodom plošného testovania, že to má význam, no malo by sa lepšie komunikovať, že tí, ktorí sú negatívni, ešte nie sú zárukou, že v sebe nemajú vírus," zdôraznil Veselý, aktuality.sk

X X X

Španieli o tom, ako zvládajú pandémiu: Politici sa nevedia prestať hádať, no sme lepšie pripravení

Ako prvý západoeurópsky štát prekonali jeden milión prípadov koronavírusu. Španielsko však aj napriek nárastu infikovaných zvláda situáciu lepšie ako na začiatku roka. To, v čom sa ľudia poučili a ako vyzerá život v krajine, pre Aktuality.sk približujú traja Španieli. Španielsko identifikovalo svojho pacienta nula ešte 31. januára. Nasledovali snahy zvládnuť začiatok pandémie a aj niekoľko kríz.

Jednou z nich boli preplnené nemocnice, v ktorých zdravotníci nestíhali ošetrovať infikovaných. Rozsiahly a dlhotrvajúci lockdown sa podpísal aj na ekonomickej situácii krajiny. Po trojmesačnom lockdowne prišli uvoľnenia nariadení. Počas leta sa Španielsko otvorilo turistom a snažilo sa zachraňovať svoje biznisy aj financie.

Ľudia z takzvaných bezpečných krajín do neho mohli pricestovať bez toho, aby ukázali svoj negatívny test na koronavírus. Negatívne testy nemuseli mať ani Španieli, ktorí prišli z dovolenky. Prípady opäť začali narastať, no Španielsko už zareagovalo inak ako v prvej vlne. Teraz sa situácia mení. Aj Španielsko mimoriadne tvrdo zasiahla druhá vlna pandémie.

Obľúbené letovisko bez turistov

Nie sú turisti, nie je biznis, nie sú peniaze. Tak opisuje situáciu v prímorskom meste Malaga Guillermo. Žije v ňom celý svoj život, a tak si aj zvykol na jeho živú atmosféru, plné ulice a hluk v nich. Pandémia však mesto zmenila a celú krajinu dostáva do ekonomickej krízy.

„Bez toho, aby sem prichádzali ľudia, je to náročné. Mnoho miestnych prevádzkuje bary alebo reštaurácie a aktuálne nemajú takmer žiaden zárobok. Pomaly prichádzajú o prácu,“ hovorí pre Aktuality.sk Guillermo.

„My naozaj žijeme z turizmu. Vplyv pandémie vidím aj u nás v rodinnom biznise,“ pokračuje Španiel a vysvetľuje, že jeho rodina prenajíma byty, ale aj priestory, v ktorých vznikajú najrôznejšie prevádzky.

„Od rozšírenia koronavírusu sme vedeli, že prichádza problém. Napríklad máme nájomníka, ktorý nemá peniaze a nedokáže platiť svoje účty. Chcel by, ale nemá z čoho. Rovnako je na tom aj ďalší nájomca – majiteľ kaderníctva. Takíto ľudia nás prosia, aby sme im znížili cenu za prenájmy a je to logické.“

Guillermova rodina sa snaží ľuďom pomáhať. Uvedomuje si, že so svojimi nájomníkmi žijú v symbióze. „Keď nás niekto poprosí o odklad splátky a my vidíme, že v minulosti naozaj vždy platil načas, nemáme problém urobiť mu ústupok. Nechceme, aby bol vo finančnom strese.“

Hlavnú úlohu hrá ale stále pomoc od štátu. Ten sa snaží zabezpečiť, aby ľudia neprichádzali o prácu, a tak firmám prepláca 70 percent z platov ich zamestnancov. Aj v tomto prípade je ale vidieť, že Španielsko nezažilo úspešnú letnú sezónu a turisti z celého sveta v krajine nenechali milióny eur. Peniaze sa míňajú rýchlo a štát žiada aj o pomoc od Európskej únie.

„To najhoršie pritom podľa mňa ešte neprišlo. Určite nám bude hroziť obrovská ekonomická kríza. Zlá situácia sa prejaví vtedy, keď štát prestane platiť pomoc. Nateraz vieme, že by ju mali platiť približne do decembra,“ hovorí.

Guillerma sa pýtame aj na to, prečo má podľa neho Malaga menej pozitívnych prípadov ako napríklad hlavné mesto Madrid. „Oproti hlavnému mestu máme jednu veľkú výhodu. Ľudia tu nie sú v takom blízkom kontakte. Napriek tomu, že sme menšie mesto, ľudia žijú ako keby viac rozlezení. Nestretávajú sa masovo v metre a necestujú natlačení vedľa seba.“

Malaga je prímorské mesto a je to cítiť aj na doprave, ktorú si ľudia volia. „Pre nás je bežné cestovať skôr v autách alebo na motorkách. Veľa ľudí chodí pešo, lebo sme menšie mesto a takmer všade je blízko.“

To všetko môže prispieť k spomaleniu šírenia vírusu, no Španiel vysvetľuje, že problémové sú stále najmä skupiny mladých ľudí, ktorí sa zhromažďujú a podávajú si medzi sebou fľašu s alkoholom. Polícia je na nich podľa neho prikrátka, keďže stretnutia často organizujú potajomky u niekoho doma.

V študentskom meste vinia študentov
Salamanca je univerzitné mesto. Prichádzajú doň študenti z celého sveta. Tento rok si však musia zvykať na zmeny. Podobne ako na Slovensku aj tamojšie univerzity museli prejsť na online vyučovanie, ktorého cieľom je spomaliť šírenie koronavírusu.

„Mali sme tu lockdown, nemohli sme chodiť von. Teraz nás čaká obmedzený zákaz vychádzania – ktorý pre nás bude novým normálom. Problém však v Salamance nateraz majú najmä študenti, ktorých navyše označujú za dôvod zhoršenia pandémie v meste,“ hovorí Quemia, ktorá tiež navštevuje miestnu univerzitu.

„Salamanca mala veľa nekazených aj pred začiatkom školského roka, takže určite to nie je len vina študentov. Musím však priznať, že niektorí mladí situáciu nezvládli. Univerzity sa síce snažili dávať pozor na to, čo robili ich študenti, no nie vždy to stačilo,“ vysvetľuje Španielka.

Aj napriek tomu, že za porušenie pravidiel hrozili tresty a aj vylúčenie zo školy, nie všetkých to odradilo a aj napriek zákazom sa konali napríklad tajné oslavy nového školského roka.
Quemia žije v byte v univerzitnom meste. Zdieľa ho s ďalšími spolubývajúcimi a neodišla z neho ani vtedy, keď začali narastať počty pozitívne testovaných.

Jedna z jej spolubývajúcich sa začala cítiť zle. Mala teplotu, a tak sa rozhodla okamžite odizolovať. Šla aj na testy, ktoré potvrdili, že sa nakazila koronavírusom. Aj Quemia sa teda musela objednať na testy, na ktoré sa podobne ako na Slovensku čaká niekoľko dní.

„Teraz musím byť zatvorená v byte a rovnako je tu aj moja spolubývajúca. Tá prakticky žije na pár metroch štvorcových, keďže takmer vôbec nevychádza zo svojej izby. Je to pre ňu ťažké nielen fyzicky, ale aj psychicky. Izolácia je náročná na mozog,“ vysvetľuje španielska študentka a dodáva, že veľkú pomoc dostávajú práve od svojich spolužiakov, ktorí im nosia jedlo aj iné potrebné veci.

Rozprávame sa aj o tom, či sa Španielsko poučilo z prvej vlny. Quemia vysvetľuje, že mnohé zariadenia či inštitúcie vrátane škôl sú teraz lepšie pripravené. „Už tu nemáme taký chaos ako vtedy, čo sa prejavuje aj na tom, ako zvládame situáciu.“

Aj napriek tomu je sklamaná z politikov. „Toľko mesiacov sme mali lockdown. Vtedy mali prichádzať na to, čo robiť. Oni sa ale namiesto toho medzi sebou hádali a stále nechápu, že v takejto situácii majú spolupracovať a hľadať efektívne riešenia. Niekedy sa mi zdá, že oni sa z prvej vlny nenaučili nič. Extrémna pravica napríklad rieši najmä svoju propagandu a sabotuje rozhodovanie vlády.“

Madrid je lepšie pripravený

„Je tu trochu zmätok. Máme rôzne informácie, veci sa rýchlo vyvíjajú a menia,“ hovorí Daniel, ktorý žije v hlavnom meste. „Vláda schválila núdzový stav pre celé Španielsko. Máme aj obmedzenie vychádzania – v Madride nemôžeme ísť von po 23:00 a niektoré časti sú uzavreté úplne.“

Mladý Španiel rozumie tomu, prečo sa vláda rozhodla obmedziť vychádzanie v noci. Podľa jeho slov si už nemohla dovoliť druhýkrát zatvoriť celú krajinu aj počas dňa, keďže by to zničilo ekonomiku.

„Počas prvej vlny sme tri mesiace takmer vôbec nechodili von. Proste sme boli doma. Znížili sa počty nakazených, no bolo jasné, že budú zase narastať. V lete totiž krajinu úplne otvorili a všetci okamžite začali cestovať. Ako sa vracali z dovoleniek, začali narastať počty infikovaných,“ približuje a dodáva, že vláda sa musela rozhodnúť ako ďalej. „Asi sa snažila o kompromis medzi tým, aby nezničila ekonomiku a aby nehazardovala so zdravím ľudí.“

Počas prvej vlny pandémie, teda v marci a apríli, neboli španielske nemocnice pripravené na nápor pacientov. Tí pacienti, ktorí mali viac šťastia, sa dostali k zdravotnej starostlivosti aspoň v menej preťažených nemocniciach. Mnohí ľudia si však vtedy vypočuli aj to, že nemocnice sú plné, a tak majú zostať doma bez pomoci.

„Najväčší rozdiel medzi prvou vlnou a druhou vlnou je v tom, ako vyzerajú nemocnice. Teraz máme viac prípadov, no zvládame to lepšie. Madridské nemocnice sú pripravené a majú potrebné pomôcky. Navyše teraz sa robí viac testov. Vďaka nim vedia efektívnejšie diagnostikovať, že trpia koronavírusom. Aj do nemocníc sa dostávajú ľudia skôr a nie až vtedy, keď umierajú,“ hovorí Daniel, aktuality.sk

X X X

Koľko zarobil Peter Sagan na Gire? Najlepší so ziskom vyše 300-tisíc eur

Celkové víťazstvo britského tímu Ineos Grenadiers a jeho cyklistu Taa Geoghegana Harta na Giro d'Italia sa odrazili aj vo výške odmien. Víťazný tím zarobil na Gire dokopy 430 693 eur, z toho sám Geoghegan Hart k tomu prispel 314 781 eurami.
Cyklisti tímu Ineos Grenadiers vyhrali na Corsa Rosa 2020 až sedem etáp, napriek tomu zarobili o takmer 200-tisíc eur menej v porovnaní s najsilnejším zoskupením na Tour de France 2020 - UAE Team Emirates. Informuje o tom špecializovaný portál Cyclingnews.

V hodnotení najväčších zárobkov na Giro d'Italia sú za Geogheganom Hartom na druhom a treťom mieste Austrálčan Jai Hindley a Portugalčan Joao Almeida. Druhý muž celkovej klasifikácie Hidley zarobil pre svoj tím Sunweb 168 341 eur a štvrtý z celkového poradia Almeida pre Deceuninck - Quick Step 100 380 eur.

Slovákovi Petrovi Saganovi z tímu Bora-Hansgrohe patrí v tomto individuálnom hodnotení zárobkov siedma priečka so sumou 45 243 eur. Získal ju za jednu víťaznú etapu a štyri druhé miesta a tiež jeden deň strávený v modrom drese lídra vrchárskej súťaže a dva dni v cyklámenovom tričku prvého muža bodovacej súťaže. V nej sa napokon musel skloniť pred Francúzom Arnaudom Démarom.

Pre porovnanie Démare zarobil pre svoj tím Gropuama-FDJ 66 040 eur a v individuálnom príjmovom rebríčku skončil na piatom mieste. Zaujímavé je aj to, že Bora-Hansgrohe bola so sumou 80 869 eur štvrtá najlepšie spomedzi všetkých účastníkov na Giro d'Italia. A Sagan, jediný etapový víťaz tohto nemeckého tímu, sa na celkových zárobkoch podieľal takmer 56 percentami. Okrem neho do spoločnej kasy najviac prispeli ôsmy a dvanásty muž celkového poradia Rakúšan Patrick Konrad a Poliak Rafal Majka.

PREHĽAD NAJVYŠŠÍCH ZÁROBKOV TÍMOV NA GIRO D'ITALIA 2020:

1. Ineos Grenadiers 430 693 eur
2. Team Sunweb 278 093
3. Deceuninck - Quick Step 145 507
4. Bora-Hansgrohe 80 869
5. Groupama-FDJ 75 824
6. Bahrain McLaren 66 324

PREHĽAD NAJVYŠŠÍCH ZÁROBKOV JEDNOTLIVCOV NA GIRO D'ITALIA 2020:

1. Tao Geoghegan Hart (V. Brit.) Ineos Grenadiers 314 781 eur
2. Jai Hindley (Aus.) Team Sunweb 168 341
3. Joao Almeida (Portug.) Deceuninck - Quick Step 100 380
4. Wilco Kelderman (Hol.) Team Sunweb 86 025
5. Arnaud Démare (Fr.) Groupama-FDJ 66 040
6. Filippo Ganna (Tal.) Ineos Grenadiers 58 990
7. Peter Sagan (SR) Bora-Hansgrohe 45 243