iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Matovič v SR pořádek u prokurátorů, soudců, policistů

Búrka pokračuje druhým kolom. V rukách polície skončil milionár Zoroslav Kollár a bývalá podpredsedníčka Najvyššieho súdu Jarmila Urbancová. V rukách polície ráno skončilo viacero ľudí z prostredia justície. Medzi nimi aj niekoľko sudcov - Jarmila Urbancová, Jozef Kolcun, či Katarína Bartalská. Zadržaných postupne privážajú na NAKA do Nitry. Na mieste už je bývalá štátna tajomníčka Monika Jankovská, ktorá je zrejme pripravená spolupracovať s políciou aj sudca Richard Molnár. Policajti už priviezli aj Urbancovú.

Najväčším úlovkom je však právnik známy z mafiánskych zoznamov - Zoroslav Kollár, ktorého majetok sa odhaduje na desiatky miliónov eur. Elitní policajti z Národnej kriminálnej agentúry dnes totiž pokračovali druhou vlnou zatýkania po akcii Búrka. Vyšetrovateľ zároveň vzniesol obvinenia.

Kollár sa pomerne často objavuje v Threeme Mariana Kočnera a to v komunikácii s ľuďmi v justícii - napríklad s Monikou Jankovskou, či Vladimírom Sklenkom. Spomína sa ako Zoro, či Pomstiteľ. Označený býva aj emotikonom .
Keď po vražde Jána Kuciaka odišla z vlády Lucia Žitňanská a na jej miesto nastupoval Gábor Gál, odohrala sa medzi Jankovskou a Kočnerom nasledovná komunikácia.

„Ale ver mi že plešak a zoro budu prvi ktorí ho začnu ovplyvňivať,” písala Jankovská 17. marca 2018 krátko pred deviatou večer. Teda ešte päť dní pred tým, ako sa Gál ujal úradu. „Zoro už,” kontruje Kočner. Vtedy ešte štátna tajomníčka nie je nadšená. „No fasa,” reaguje. Kočner sa ale netvári prekvapene. „Tak to sme vedeli,” píše.

Kočner ťahal za kratší koniec

Kočnerov bývalý kamarát a niekdajší šéf kontrarozviedky SIS Peter Tóth v minulosti vypovedal, že Marian Kočner sa veľmi často sťažoval na to, ako v mnohých obchodných prípadoch rozhodovaných súdmi naráža na vplyv Zoroslava Kollára. Pri strete s ním ťahal aj Kočner často za kratší koniec. Tóthovi sa sťažoval, že známy právnik má kontakty na súdoch a vedel si svoje záujmy lepšie presadiť.

Kočner sa vždy živo zaujímal o konkurzy do vedenia bratislavských súdov. Aj tu však jeho záujmy podľa Tóthovej výpovede narážali na záujmy Kollára. Už vlani sa podnikateľ, právnik a mecenáš archeológie začal zbavovať majetku. Aktuality.sk koncom minulého roka zverejnili článok, v ktorom sme opísali jeho kroky.

Jeden z najbohatších Slovákov totiž odišiel z viacerých svojich firiem. Niektoré skončili v rukách jeho spoločníkov, iné u človeka zodpovedného za neúspešné IT projekty na ministerstve spravodlivosti z čias Tomáša Boreca.
V lete tohto roka zase podľa Plus 7 dní previedol kaštieľ v Tonkovciach na svojho len 19-ročného syna.

Keď exminister a dnes advokát Daniel Lipšic nazval Kollára mafiánom, musel sa zodpovedať aj advokátskej komore.
Exminister spravodlivosti vysvetľoval, že s menom známeho právnika sa po prvý raz stretol práve na ministerstve, a to v súvislosti s preverovaním a vyšetrovaním tzv. konkurznej mafie. Pripomenul, že jeho meno bolo v zozname členov zločineckých skupín - konkrétne „Piťovcov“. Juraj Ondrejčák alias Piťo si odpykáva dlhoročný trest.

Zadržanie sudcu Richarda Molnára:

Lipšic upozornil na Kollára a sudkyne

„Neskôr bola jeho osoba pomerne frekventovane zmieňovaná v komunikácii obžalovaného Mariána Kočnera v aplikácii Threema, ktorá je súčasťou dôkazov v trestných stíhaniach vedených na Špecializovanom trestnom súde, kde zastupujem poškodené procesné strany,” vysvetľoval komore Lipšic.

Naposledy sa s menom Zoroslav Kollár stretol podľa jeho slov v súvislosti s trestným stíhaním sudcov a advokátov.
„Práve možná participácia Zoroslava Kollára a jemu spriaznených osôb bude predmetom ďalšieho preverovania, nakoľko svedok JUDr. V. S. uviedol, že Zoroslav Kollár ovládal cez ďalšie osoby zákonné sudkyne na prvostupňovom súde a tieto preto vydali vyššie uvedené neodkladné opatrenie,“ citoval Lipšic z uznesenia o vznesení obvinenia.

Pred komisiou zdôraznil, že v posledných rokoch sa nikdy s jeho menom nestretol v súvislosti s výkonom advokácie.
„S týmto menom som sa stretol výlučne v súvislosti s podozreniami z rozsiahlej organizovanej a korupčnej trestnej činnosti. Označenie takýchto osôb ako mafiánov preto pokladám za dôvodné a oprávnené.”

Sklenka rozpráva

V rukách polície skončila opäť aj sudkyňa Jarmila Urbancová. Proti celej skupine sudcov, ktorí mali vydávať súdne rozhodnutia najmä v prospech Kočnera, stoja dva hlavné dôkazy: už spomínaná šifrovaná komunikácia cez Threemu a podrobná výpoveď bývalého Kočnerovho lokaja a niekdajšieho pdopredsedu Okresného súdu Bratislava I Vladimíra Sklenku.

Práve on policajtom opísal detaily, ako malo k manipuláciám dochádzať a aké sumy úplatkov za to údajne lietali. Sklenka pritom spomenul aj prípady, o ktorých polícia dovtedy nevedela a z jeho úst zazneli prvý raz.
Sklenka napríklad hovoril o tom, ako sa mal v lete 2018 stretnúť s podpredsedníčkou Najvyššieho súdu Jarmilou Urbancovou v bratislavskej kaviarni. Sudkyňa vraj Sklenkovi na papieriku doniesla spisové značky konaní v kauze Technopol. Malo tam byť napísané, aby sa zastavilo tunelovanie – čo Sklenka pochopil ako žiadosť o rozhodnutie v prospech Pavla Pávka, ktorý je v spore o Technopol protistranou Kočnerových nastrčených ľudí.

Urbancová neskôr za rozhodnutie v prospech Pávka Sklenkovi ponúkla 30-tisíc eur, píše sa v uznesení.
Sklenka rozprával aj o Kollárovi. Ten reagoval v rozhovore pre SME. „Podľa mňa existuje medzi vyšetrovateľmi a pánom Sklenkom nepísaná dohoda, aby im dal čo najviac informácií výmenou za priaznivejšiu pozíciu v trestnoprávnej rovine pre neho a jeho manželku. V tejto situácii pán Sklenka tvrdí vyšetrovateľom nezmysly, a preto som na neho aj dal trestné oznámenie," povedal.

V rukách polície opäť skončila aj bývalá podpredsedníčka Okresného súdu Bratislava I sudkyňu Katarína Bartalská. Novým menom v prípade je sudca najvyššieho sudu Jozef Kolcun. Denník N píše aj o sudkyni Okresného súdu Bratislava I Otílii Dolákovej, aktuality.sk

X X X

Zadržaní počas razie Víchrica: kto je kto

Prominentný, ale trochu záhadný právnik a podnikateľ, bývalá členka vedenia Najvyššieho súdu, niekdajší šéf súdu s rozprávkovým majetkom. Aktuality.sk prinášajú prehľad o ľuďoch zadržaných počas akcie Víchrica.
Zoroslav Kollár - Právnik s majetkom odhadovaným na niekoľko desiatok, možno stoviek miliónov eur. V minulosti sa jeho meno objavilo v mafiánskych zoznamoch. V divokých 90. rokoch sa špecializoval na konkurzy, neskôr podnikal s Norbertom Bödörom a kúpil byt od Mariana Kočnera.

Kollár sa pomerne často objavuje v Threeme Mariana Kočnera a to v komunikácii s ľuďmi v justícii - napríklad s Monikou Jankovskou, či Vladimírom Sklenkom. Spomína sa ako Zoro, či Pomstiteľ. Označený býva aj emotikonom .
Kočnerov bývalý kamarát a niekdajší šéf kontrarozviedky SIS Peter Tóth v minulosti vypovedal, že Marian Kočner sa veľmi často sťažoval na to, ako v mnohých obchodných prípadoch rozhodovaných súdmi naráža na vplyv Zoroslava Kollára. Pri strete s ním ťahal aj Kočner často za kratší koniec. Tóthovi sa sťažoval, že známy právnik má kontakty na súdoch a vedel si svoje záujmy lepšie presadiť.

Kočner sa vždy živo zaujímal o konkurzy do vedenia bratislavských súdov. Aj tu však jeho záujmy podľa Tóthovej výpovede narážali na záujmy Kollára. Už vlani sa podnikateľ, právnik a mecenáš archeológie začal zbavovať majetku. Aktuality.sk koncom minulého roka zverejnili článok, v ktorom sme opísali jeho kroky.

Jeden z najbohatších Slovákov totiž odišiel z viacerých svojich firiem. Niektoré skončili v rukách jeho spoločníkov, iné u človeka zodpovedného za neúspešné IT projekty na ministerstve spravodlivosti z čias Tomáša Boreca.
V lete tohto roka zase podľa Plus 7 dní previedol kaštieľ v Tonkovciach na svojho len 19-ročného syna.

Jarmila Urbancová - Bývalá podpredsedníčka Najvyššieho súdu SR, ktorá si po obvinení v prvotnej sudcovskej kauze Búrka podala žiadosť o odchod do dôchodku. V komunikácii Sklenka-Kočner sa spomína ako Prútik.

Urbancová podľa úradu špeciálnej prokuratúry podplácala v kauze Technopol Servis v prospech protistrany Mariana Kočnera. Vypovedal o tom kajúcnik prípadu búrka, niekdajší sudca Okresného súdu Bratislava I Vladimír Sklenka. Ten istý Sklenka po odchode z radov ochrankárov (robil ochranku Štefanovi Harabinovi) začínal ako súdny asistent senátu, v ktorom bola Urbancová. Sklenka a Kočner volali Urbancovú Prútik.

V spomínanej kauze najprv Kočnerovi ľudia násilne ovládli majetok firmy Technopol Servis za 20 miliónov eur. Vladimír Sklenka ako podpredseda Okresného súdu Bratislava I mal zabezpečiť zápisy do obchodného registra a rozhodovanie súdov v prospech skupiny okolo Kočnera.

S Kočnerom bola v kontakte pre kauzu Technopol aj dnes už bývalá sudkyňa Miriam Repáková. Rozhodla o tom, kto sa mal stať akcionárom spoločnosti Technopol Servis tzv. rozsudkom pre zmeškanie - zákon to však nepripúšťa.
V prospech opačnej strany v tej istej kauze mala podľa uznesenia prokuratúry naopak lobovať Urbancová. Tá vraj Sklenkovi na papieriku doručila spisové značky konaní v kauze Technopolu. Bolo tam napísané, aby sa zastavilo tunelovanie - čo Sklenka pochopil ako žiadosť o rozhodnutie v prospech Pavla Páveka, ktorého o túto firmu pripravili.
Urbancová neskôr za rozhodnutie v prospech Páveka Sklenkovi ponúkla 30-tisíc eur, píše sa v uznesení.

Jozef Kolcun - Sudca občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu. Do Bratislavy prišiel z východného Slovenska. V minulosti mal stíhať kritikov vtedajšieho predsedu NS Štefana Harabina. Ten mal Kolcunovi za to dávať nadštandartné odmeny. V roku 2010 sudca tiež spolu s Urbancovou a ďalšími sudcami navrhli Harabina na predsedu NS.

Kolcun bol aj členom senátu, ktorý rozhodoval v kontroverznom spore medzi Andrejom Babišom a Ústavom pamäti národa. podľa ÚPN mal tento senát neprávom vypočúvať bývalých príslušníkov ŠTB aj keď na to nemal právomoc.
Predseda Najvyššieho súdu Ján Šikuta sa o zásahu NAKA vo vzťahu k sudcovi Jozefovi Kolcunovi dozvedel z médií. Zatiaľ podľa hovorkyne Alexandry Važanovej oficiálne nevie prečo bol sudca zadržaný.

„V prípade, že tieto informácie preukážu existenciu dôvodných pochybností o tom, či sudca spĺňa predpoklady sudcovskej spôsobilosti, a došlo z jeho strany k takému konaniu, ktorým bola vážne ohrozená dôveryhodnosť súdnictva, je predseda Najvyššieho súdu Ján Šikuta pripravený okamžite navrhnúť sudcovi Kolcunovi dočasne pozastaviť funkciu."
Katarína Bartalská - Sudkyňa Okresného súdu Bratislava I., o ktorej sa v kauze Búrka tvrdilo, že jej rozsudky písala - podobne ako Sklenkovi -konkurzná správkyňa Eva Timár-Myjavcová, ktorá tiež skončila v rukách polície.

Kočner potreboval od Bartalskej zamietavý rozsudok v neprospech Medzinárodnej investičnej banky a sudkyňa naozaj rozhodla podľa jeho želania. Od mafiána za rozhodnutie mala prostredníctvom Sklenku dostať kabelku.
Otília Doláková - Sudkyňa Okresného súdu Bratislava 1. Sklenka podľa denníka N vypovedal, že na jeho žiadosť expresne vyhovela súkromnej spoločnosti, ktorá žalovala bratislavský magistrát. Doláková nechala Sklenku, aby jej v tejto veci aj vypracoval rozsudok. Sklenku o to požiadala vtedajšia podpredsedníčka Najvyššieho súdu Jarmila Urbancová a mal za to dostať úplatok dvakrát 5-tisíc eur.

„Nemám žiadnu vedomosť od príslušných orgánov činných v trestnom konaní o tom, čo vypovedal na moju osobu bývalý kolega Vladimír Sklenka, preto sa nateraz k otázkam pani novinárky nevyjadrujem,“ odpovedala v minulosti na otázky o tomto prípade Doláková.

Tomáš Kulák - advokát. Jeho kancelária je partnerom verejného sektora. V roku 2017 podpísal zmluvy na právne služby s ministerstvom životného prostredia a Slovenským vodohospodársky podnikom. Práve v súvislosti s vodármi sa spomína aj v komunikácii Kočner-Sklenka. Jeho meno padne trikrát. Posledný raz ešte 13. júna 2018, teda krátko pred Kočnerovým zadržaním.

Sudca Sklenka zamietol žalobu spoločnosti Prvá produkčná proti Slovenskému vodohospodárskemu podniku. Firma chcela od štátneho podniku vymôcť vyše 14 miliónov eur.

Uznesenie prokuratúry po marcovom zatýkaní ukazuje, že zrejme išlo o úplne bizarný prípad. Sklenka sa údajne rozhodoval, či za úplatok dá za pravdu žalobcovi alebo - rovnako za úplatok - rozhodne v prospech žalovaného. Ponuky dostal z jednej aj druhej strany.

Napokon uprednostnil ponuku, s ktorou mal prísť sudca Richard Molnár tiež zadržaný už pri prvej vlne zatýkania. Sklenka tak uprednostnil štát pred záujmami firmy reprezentovanej duom Jankovská-Kočner.

Polícia tvrdí, že Sklenka dokonca použil text, ktorý mu sudca Molnár dal na USB kľúči. Jeho autorom mal byť zrejme advokát Kulák. Dvojica sudcov sa potom mala stretnúť rovno pred budovou súdu a peniaze putovať nenápadne z ruky do ruky.
„Po rozhodnutí v danej veci JUDr. Vladimír Sklenka pred budovou Justičného paláca v Bratislave prevzal od JUDr. Richarda Molnára v knihe zabalenej do igelitovej tašky sľúbenú finančnú hotovosť vo výške 20-tisíc eur.”, aktuality.sk

X X X

Vypočuje Matovič Čaputovú? O testovaní na hraniciach sa môže rozhodnúť už dnes

Podľa dobre informovaných zdrojov Aktuality.sk by už dnes vláda mala rokovať aj o povinnom testovaní všetkých ľudí, ktorí budú prichádzať na Slovensko zo zahraničia. Kabinet Igora Matoviča (OĽaNO) by tak vypočul aj výzvu prezidentky Zuzany Čaputovej. Tá práve v utorok po stretnutí s odborníkmi vyzvala na takýto krok.

„Ak ľuďom znížime mobilitu, obmedzíme im pohyb, je fér uvažovať nad tým, aby ľudia z iných krajín na Slovensko neprichádzali bez kontroly,“ skonštatovala.

Testovanie na hraniciach žiada aj Sulík

Testovanie ľudí priamo na hraniciach žiadal už skôr aj podpredseda vlády Richard Sulík (SaS). Znova tak urobil v pondelok na sociálnej sieti.

„Pilotné testovanie dopadlo povzbudivo. (...) Poďme spustiť obdobný projekt aj na hraniciach,“ napísal.
Podľa ministra hospodárstva sa totiž ukázalo, že druhú vlnu sme si doniesli pravdepodobne v lete zo zahraničia.
„Aby sme dobudúcna minimalizovali aj túto hrozbu, považujem za dôležité začať odbornú debatu aj na túto tému,“ vyhlásil, aktuality.sk

X X X

Známi špekulanti s pôdou narazili, definitívne tak prišli o milióny eur

Bratislavská firma Poľnohospodárska pôda skúpila obrovské pozemky pod chystaným závodom Jaguar Land Rover. Nakoniec však o tieto parcely prišla, čo nedávno potvrdili aj slovenské súdy.

Keď britská automobilka Jaguar Land Rover ohlásila pred 5 rokmi, že definitívne prichádza na Slovensko, vyplával na povrch veľký škandál s pozemkami pod jej budúcim závodom. Krátko nato, ako začal štát vykupovať parcely od ľudí, sa totiž ukázalo, že značnú časť ešte predtým stihla odkúpiť firma Poľnohospodárska pôda.

Cena vzrástla zo dňa na deň

Táto bratislavská eseročka získala rozľahlé pozemky na okraji Nitry od niektorých vlastníkov za ceny poľnohospodárskej pôdy. Tá sa v tom čase pohybovala na úrovni 0,2 až 0,4 eur za meter štvorcový.
Len niekoľko týždňov po tomto prevode, keď zástupcovia spoločnosti ubezpečovali pôvodných vlastníkov, ako tam chcú farmárčiť, štát vyhlásil výkup pozemkov pod chystaný priemyselný park pre Jaguar Land Rover.

Výkupnú cenu stanovil až na 15,11 eur za meter štvorcový. V praxi to znamenalo, že firma Poľnohospodárska pôda mohla zarobiť približne 2 milióny eur. Aj keď prevod spomínaných parciel stihol kataster zapísať, pôvodní vlastníci celý proces napadli.

Na ich stranu sa postavila aj nitrianska prokuratúra, ktorá podala proti tomuto zápisu protest. Následne kataster všetky prevody zrušil, čiže peniaze od štátu nakoniec získali pôvodní majitelia pôdy.

Súdy dali bodku

S týmto sa však špekulanti nechceli zmieriť, a tak celý postup napadli na súde, kde sa domáhali peňazí.
„Všetkým protestom prokurátora bolo orgánmi katastra vyhovené a zápis vlastníckeho práva v prospech označených subjektov bol zrušený. Spoločnosť Poľnohospodárska pôda napadla rozhodnutia o vyhovení protestu prokurátora správnymi žalobami na správnom súde,“ priblížil hovorca Krajskej prokuratúry v Nitre Jaroslav Maček.

Bratislavská eseročka podala dokopy 71 žalôb, ktoré postupne skončili na Najvyššom súde a neskôr až na Ústavnom súde. Doteraz v priehehu tohto roka ani v jednom však Poľnohospodárska pôda neuspela. O všetkých 71 prípadoch zatiaľ naše súdy nerozhodli, avšak vzhľadom na predchádzajúce výroky je už teraz jasné, že špekulanti definitívne prehrali. Tým pádom prišli o možnosť ľahko zarobiť zhruba 2 milióny eur.

Známi špekulanti

Redakcia Aktuality.sk sa snažila získať aj stanovisko od zástupcov tejto firmy, ale telefónne číslo, ktoré majú uvedené na svojej webovej stránke, nie je aktuálne. Na naše otázky zaslané mailom taktiež nereagovali.

Posledný pridaný príspevok na webe Poľnohospodárskej pôdy je ešte z roku 2015 a týka sa práve sporného výkupu pozemkov pod nitrianskou automobilkou. Spoločnosť sa v tejto správe ohradila voči Radoslavovi Procházkovi (Sieť), ktorý sa týmto prípadom začal zaoberať.

Špekulatívny výkup pôdy pod závodom Jaguar Land Rover nebol v prípade tejto firmy ojedinelý. Takýmito spornými obchodmi sa zaoberala dlhšie. Majiteľom a konateľom spoločnosti je Marek Noga, ktorý v minulosti spolu so svojimi ďalšími biznis partnermi skupovali pozemky v okolí Bratislavy. Na nich nakoniec vyrástla rýchlostná komunikácia D4R7 v okolí Bratislavy.

Túto pôvodne ornú pôdu štát prostredníctvom Národnej diaľničnej spoločnosti vykupoval až za 70 eur za meter štvorcový. V tomto prípade však špekulanti zarobili, keďže ich kúpu a prevody nikto nenapadol.
Medzi Nogovými partnermi bol aj Martin Urminský, ktorý pracoval na ministerstve hospodárstva, keď ho viedol Peter Žiga (Smer-SD). Práve jeho médiá upodozrievali, že mohol poskytnúť informácie o rozhodovaní britskej automobilky v prípade vtedy chystaného závodu.

V súčasnosti je Poľnohospodárska pôda neaktívnou firmou. Za posledné roky totiž nevykazuje takmer žiadnu činnosť a jej tržby sú takmer nulové, aktuality.sk

X X X

Vakcína na Covid-19, ktorou sa má očkovať na Slovensku, vyvoláva imunitu a zaberá aj u seniorov

Vakcína proti koronavírusu, vyvíjaná Oxfordskou univerzitou, vyvoláva podobnú imunitnú reakciu u starších i neskôr narodených dospelých jedincov. Slovensku je prisľúbené dodať 3 milióny kusov.

Získanie vakcíny proti Covidu-19 sa vo všeobecnosti považuje za možný prelom v boji proti pandémii. Vo svete doteraz prispela k úmrtiu 1,15 milióna ľudí, postihla globálnu ekonomiku a výrazne poznačila spôsob života po celom svete.
„Je povzbudivé vidieť, že schopnosť navodiť tvorbu protilátok, bola podobná medzi staršími i mladšími dospelými a že krátkodobé vedľajšie účinky sú slabšie medzi staršími ľuďmi, pri ktorých býval priebeh covidu-19 závažnejší,“ uviedol pre Reuters hovorca britskej farmaceutickej spoločnosti AstraZeneca.

„Výsledky ďalej vytvárajú súbor dôkazov o bezpečnosti AZD1222 a ich schopnosti vyvolať tvorbu protilátok,“ dodal s dovetkom na technické označenie vakcíny.

Správa, že vakcína u starších vyvoláva reakciu, je dôležitá, pripomenula agentúra. Imunitný systém totiž s vekom slabne a zároveň ľuďom vo vyššom veku najviac hrozí, že komplikáciám sprevádzajúce koronavírus, podľahnú.

Tri milióny vakcín Slovensku

Ministerstvo zdravotníctva na Slovensku uvádza, že pracuje na zabezpečení ochrany verejného zdravia obyvateľov pred koronavírusom. A ako členský štát Európskej únie sme zapojení do spoločného obstarávania na zabezpečenie vakcín.
„Slovenská republika si objednala vakcíny od farmaceutickej firmy na základe spoločného obstarávania Európskej komisie, ktorá stanovovala počet prerozdelenia vakcín pre členské štáty podľa kľúča tzv. proporčného rozdelenia. Na základe tohto systému Slovensko objednalo vakcíny pre takmer 1,9 milióna občanov,“ uviedla pre Aktuality.sk hovorkyňa rezortu zdravotníctva Zuzana Eliášová.

Cieľom štátu je podľa nej zabezpečiť vakcíny pre 3 milióny obyvateľov. „Tento počet dávok bude doplnený vakcínami ďalších producentov. Po definitívnom ukončení celého procesu budeme o tejto problematike informovať,“ dodala Eliášová.

Dlhá cesta k registrácii vakcíny

Štátny ústav pre kontrolu liečiv dnes na sociálnej sieti uviedol, že momentálne ešte nie sú k dispozícii kompletné údaje z klinických skúšaní či o výrobe vakcíny proti ochoreniu COVID-19. Žiadosť o registráciu vakcíny je možné podať až vtedy, keď má výrobca k dispozícii kompletné údaje.

Ako všetky nové lieky, tak aj vakcíny proti novému koronavírusu sa najskôr testujú v laboratóriách, v skúmavkách aj na zvieratách. Ak sú úspešné, prechádzajú ku klinickému skúšaniu. To má tri fázy.

Tri milióny vakcín má dostať aj susedné Česko. ČT24 pripomenula, že prvá dodávka vo výške jednej desatiny z celkového objemu by mala prísť do Česka v závere roka. Odvolávala sa na správy odchádzajúceho ministra zdravotníctva Romana Prymulu, aktuality.sk

X X X

Lekárom z ambulancií treba najprv volať, inak ich môžete ohroziť

Všeobecní lekári majú vysoký priemerný vek, je ich málo a zároveň máme najvyšší počet návštev lekára na 1000 obyvateľov v EÚ. Všeobecný lekár pre dospelých Vladimír Hudec prichádza denne do svojej breznianskej ambulancie. Tvrdí, že bokom nemôžu ostávať ani pacienti, ktorých trápia iné ochorenia než covid-19.

„Telemedicína je výborná, ale sú veci, pri ktorých sa musíte na pacienta pozrieť. Pokiaľ dodržiavame predpisy, ktoré stanovuje súčasná norma, a riadime sa tým, čo hovorí hlavný hygienik, tak si myslím, že je v poriadku ordinovať osobne,“ zhrnul pre Aktuality.sk

V časoch, keď sú už viaceré nemocnice preťažené, sa všeobecní lekári snažia tlmiť nápor pacientov – či už s covidom, alebo inými ťažkosťami. Práve na nich sa ľudia zväčša obracajú ako na prvých.

Lekár Hudec má už 66 rokov. V dôchodkovom veku sú mnohí jeho kolegovia, priemerný vek všeobecných lekárov poskočil na 57 rokov a problém s ich starnutím je ešte vypuklejší než v špecializovaných ambulanciách a nemocniciach. Starší ľudia sú v prípade covidu zvlášť ohrození. Slováci navyše mieria k lekárom najčastejšie spomedzi všetkých národov EÚ.

Unikajúci vlak

Na Slovensku pôsobilo v roku 2018 vyše 19-tisíc lekárov, vyplýva zo štatistík Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI).
Nemocniční lekári (je ich približne 6000) si síce ostrým protestom za ministrovania Ivana Uhliarika (KDH) v závere roka 2011 vybojovali vyššie platy a v posledných rokoch celkový počet lekárov mierne rástol, no podľa medzinárodných porovnávaní nás aj v tomto ukazovateli ostatné štáty vyspelého sveta predbiehali.
Vo všeobecnom lekárstve sa situácia navyše naďalej zhoršovala. Počet lekárov klesol na približne 2500 (ambulantných špecialistov máme necelých 6000).

Prvý kontakt

„Túto prácu robím už dosť dlho na to, aby som si uvedomoval, že je dôležité, aby na úkor pacientov s ochorením covid-19 neprichádzali o zdravotnú starostlivosť ľudia s inými závažnými chorobami. Aby dostali starostlivosť, akú majú dostať. Treba rešpektovať súčasný stav, ale nie na úkor ľudí, ktorí s covidom nemajú vôbec nič spoločné, ale majú iný závažný problém,“ poznamenal lekár Hudec.

„Všeobecní lekári tvoria akúsi protipovodňovú hrádzu, bariéru pred vlnou, ktorá sa sem privalila,“ pridala sa všeobecná lekárka pre dospelých Jana Bendová, ktorá ordinuje vo Veľkom Bieli neďaleko Bratislavy.
„Ak by zatvorili ambulancie všetci starší lekári, mohol by padnúť systém primárnej starostlivosti,“ dodal Hudec.
Koľko stojí zdravotníctvo a ako sme ho zanedbali:

Volajte a chráňte iných!

Obaja lekári preto varujú ľudí, aby s podozrením na covid do ambulancií osobne nechodili a ozvali sa radšej telefonicky.
„Najhoršie, čo môže v takomto prípade spraviť, je prísť do ambulancie osobne. Je to bezohľadné nielen k nám, zdravotníckym pracovníkom, ale aj voči pacientom, ktorí si dali tú námahu a objednali sa telefonicky,“ zhrnula Bendová.
„Netreba to vzdávať hneď po druhom telefonáte a rozhodne nie, keď má pacient príznaky akútnej infekcie dýchacích ciest. Denne nám volajú desiatky pacientov s príznakmi, ktorí potrebujú poradiť, či majú ísť na test, či majú zostať doma, alebo ako sa majú liečiť,“ uzavrela.

„Starší lekári by rozhodne mali zostať v ambulanciách, ale pomôcť môže práve konzultácia vopred, aby sa mohli rozhodnúť, koho do ambulancie ešte pustia a koho nie. Určite by sa nemala ambulancia zatvoriť, keďže my, všeobecní lekári, do nemocníc nejdeme, mali by sme udržať čo najdlhšie starostlivosť pred nemocnicou a zvážiť, koho tam pošleme a koho nie,“ odporúča Peter Makara, člen Prezídia Slovenskej lekárskej komory a prezident Slovenskej spoločnosti všeobecných lekárov pre dospelých.

„Telemedicínu využívame čiastočne, ale vďaka tomu odstraňujeme veľké množstvo ľudí z ambulancií. Sú to rôzne konzultácie, predpisy liekov a konzultácia cez telefón umožňuje skrátiť čas, ktorý pacient strávi v ambulancii,“ vysvetľuje.
Mimo pracovnej povinnosti

Na všeobecných lekárov by sa nemala vzťahovať pracovná povinnosť, o ktorej sa uvažuje ako o krízovom opatrení v boji s nedostatkom zdravotníkov.

V jednom z okresov sa snažili všeobecnými lekármi „zaplátať“ výpadky na internom oddelení, no ministerstvo zdravotníctva už požiadalo okresné úrady, aby pracovnú povinnosť nenariaďovali všeobecným lekárom, až kým to nie je nevyhnutné. Ak budú chýbať v nemocniciach ľudské zdroje, nastúpia najprv špecializovaní ambulantní lekári.
Navyše pri nariaďovaní pracovnej povinnosti je dôležitý aj vek.„Ak by všeobecný lekár bol v dôchodkovom veku, nemožno mu uložiť pracovnú povinnosť,“ uviedlo ministerstvo v stanovisku.

Chcú viac lekárov

S ambíciami zvýšiť počet všeobecných lekárov sa počíta aj v pláne na reformovanie Slovenska z mimoriadneho balíka EÚ. Ministerstvo financií by chcelo do roku 2026 zvýšiť počet všeobecných lekárov o 600.
Ministerstvo chce posilniť rezidentský program, ktorý schválilo ministerstvo zdravotníctva už v roku 2013 a mal zjednodušiť vzdelávanie všeobecných lekárov. Rozširovať sa majú aj kompetencie všeobecných lekárov a má sa znížiť ich zbytočná záťaž.

Momentálne má až 43 percent zo všeobecných lekárov vyše 60 rokov a začínajúci mladí lekári ich nedokážu nahradiť.
Na nedostatok pracovnej sily v slovenskom zdravotníctve, a to najmä v súvilosti so všeobecnými lekármi a zdravotnými sestrami, upozornila aj Európska komisia. Tá zároveň zdôraznila, že ak nepríde k náprave, v roku 2030 môže na Slovensku chýbať až 3000 lekárov a 9900 sestier, aktuality.sk

X X X

Američania vydražia špionážne pomôcky KGB z čias studenej vojny

Americký aukčný dom Julien's očakáva obrovský záujem, pretože ľudia sú fascinovaní takýmito vecami.
Do dražby pôjdu vôbec po prvý raz predmety, ktoré počas studenej vojny slúžili ako špionážne pomôcky bývalej sovietskej tajnej služby KGB. Záujemcovia môžu získať dámsky rúž, ktorý je v skutočnosti pištoľou, peňaženku so skrytou kamerou či hotelové odpočúvacie zariadenie, informovala v pondelok tlačová agentúra AFP.

Americký aukčný dom Julien's ponúkne približne 400 kusov podobnej „techniky“ na internetovej dražbe, ktorá sa bude konať od polovice januára do februára 2021. Položky boli nedávno vystavené v súkromnom Špionážnom múzeu KGB na newyorskom Manhattane.

„Nevieme o žiadnej podobnej akcii v rámci tohto žánru. Očakávame obrovský záujem, pretože ľudia sú fascinovaní takýmito vecami," uviedol finančný riaditeľ spoločnosti Julien's Martin Nolan.

Fialka za 12-tisíc dolárov

Odhady pre konečné sumy za jednotlivé položky sa pohybujú v rozmedzí od niekoľkých stoviek po približne 12.000 dolárov, čo je maximálny odhad pre vzácnu sovietsku verziu nacistického kódovacieho zariadenia Enigma, známu ako Fialka.
Kamenná busta ruského revolucionára Vladimira Lenina sa podľa očakávaní predá za 5000 až 7000 dolárov, zatiaľ čo oceľové dvere z bývalej väzenskej nemocnice KGB majú podľa odhadov hodnotu 500-700 dolárov.
Spoločnosť Julien's ponúka tiež ďalšie memorabílie z obdobia studenej vojny vrátane stredoškolského vysvedčenia marxistického revolucionára Che Guevaru, podpísaný list kubánskeho vodcu Fidela Castra z roku 1958, v ktorom hovorí o plánoch na obsadenie Havany, či predmety súvisiace so sovietsko-americkým súperením vo vesmíre, aktuality.sk

X X X

Poliaci celoštátnym štrajkom protestujú proti sprísneniu zákona o interrupciách

Mnohí Poliaci v stredu nenastúpili do práce v rámci celoštátneho štrajku na protest proti minulotýždňovému verdiktu súdu, ktorý výrazne sprísňuje legislatívu týkajúcu sa interrupcií. Štrajk zvolali hlavní organizátori protestov, ktoré v krajine trvajú už od vynesenia kontroverzného verdiktu poľského Ústavného súdu.

Takzvaný Štrajk žien sa má konať pod heslom „Nepôjdeme do práce“. Výzvy pre zamestnancov, aby zostali doma, podporili aj starostovia Varšavy či Krakova; zrušená bola výučba na viacerých univerzitách v krajine, informovala agentúra AP.

Svoje rozhorčenie protestujúci v posledných dňoch smerovali najmä na rímskokatolícku cirkev a lídra vládnucej nacionalisticko-konzervatívnej strany Právo a spravodlivosť (PiS) Jaroslawa Kaczyňského.
Tento de facto najvplyvnejší poľský politik v utorok večer vo videu na Facebooku obvinil protestujúcich, ktorí v nedeľu narušovali aj priebeh omší, zo snahy „zničiť Poľsko“. Podporovateľov svojej strany vyzval, aby chránili kostoly „za každú cenu“.

Niektorí podľa AP jeho slová pochopili ako podnecovanie k násiliu, keďže Kaczyňski zastáva post podpredsedu vlády, pod ktorého patria aj tzv. silové ministerstvá obrany, spravodlivosti a vnútra.

Spravodajca portálu Onet Bartosz Weglarczyk v tejto súvislosti varoval, že Kaczyňski fakticky dal povolenie futbalovým chuligánom či krajne pravicovým extrémistom, aby „bili ľudí v uliciach“.

Poľský Ústavný súd 22. októbra rozhodol, že umelé prerušenie tehotenstva pre vývojové chyby plodu je protiústavné. Verdikt v podstate znamená, že v prevažne katolíckom Poľsku budú interrupcie už takmer úplne zakázané. Potraty sa tak už budú môcť vykonávať len v prípade, že tehotenstvo ohrozuje život či zdravie matky alebo je dôsledkom zakázaného konania, ako napríklad znásilnenia či incestu, aktuality.sk

X X X

Pomoc zamestnávateľom môže skomplikovať zamestnanec, ak nepôjde na test, hovoria odborníci

Odborníci upozorňujú na viaceré komplikácie, ktoré zamestnávateľom môže spôsobiť zamestnanec, ak sa nezúčastní celoplošného testovania na ochorenie COVID-19. Obozretné by však mali byť aj samotné mestá a obce pri nábore pracovníkov na dohody o vykonaní práce počas testovania.

„Skomplikovať situáciu ohľadom čerpania príspevkov z jednotlivých opatrení môže zamestnávateľovi aj zamestnanec, ktorý neabsolvoval testovanie, nedisponuje teda negatívnym výsledkom testu a musí ostať doma so zákazom vychádzania,“ upozornila na sociálnej sieti odborníčka mimoparlamentnej strany Spolu-občianska demokracia Jaroslava Lukačovičová.

V praxi to firmy budú môcť riešiť niekoľkými spôsobmi. Lukačovičová vysvetľuje, že sa podľa Zákonníka práce môže firma so zamestnancom dohodnúť na poskytnutí pracovného voľna s alebo bez náhrady mzdy. „Môže sa dohodnúť na čerpaní pracovného voľna, ktoré si zamestnanec neskôr odpracuje, môže sa dohodnúť na práci v režime home office, pokiaľ to charakter jeho práce dovoľuje, alebo na čerpaní dovolenky,“ vysvetľuje Lukačovičová.
Ak by sa firma so zamestnancom nedohodla ani na jednom z týchto riešení, v praxi by to znamenalo, že zamestnanec má neplatené voľno alebo absenciu.

Ako je to s príspevkami od štátu?

Ďalej Lukačovičová vysvetľuje, že ak sa zamestnávateľ dohodne na pracovnom voľne s náhradou mzdy, tak počas týchto dní je prekážka na strane zamestnanca a príspevky z opatrenia číslo jedna alebo 3A je možné čerpať len v prípade, ak sú prekážky na strane zamestnávateľa, nie zamestnanca. „Takže za obdobie, keď je zamestnanec doma si príspevok žiadať nemôže, môže si žiadať za dni, keď bola prevádzka zatvorená (napr. fitnesscentrá) alebo došlo k prerušeniu či obmedzeniu prevádzky v čase mimoriadnej situácie,“ priblížila Lukačovičová.

Podľa opatrenia 3A si firma bude môcť žiadať príspevok na zamestnanca na pracovnom voľne len v prípade, ak čas strávený prekážkou na strane zamestnanca nepresiahne 50 % fondu pracovného času za mesiac. V prípade dovolenky by podľa jej slov zase zamestnávatelia mali dávať pozor na to, aby čerpanie dovolenky spolu s prípadnými prekážkami na strane zamestnanca, ktorý nepríde do práce, nepresiahlo 50 % fondu pracovného času.
Dohodári nemôžu pracovať počas celého testovacieho dňa

Odborník Jozef Mihál upozornil, že ani snaha pomôcť zabrániť šíreniu nového koronavírusu nemôže pre mestá a obce znamenať, že budú pri nábore administratívnych pracovníkov porušovať Zákonník práce a ďalšie predpisy. „Pracovný čas pri dohode o vykonaní práce počas 24 hodín nesmie presiahnuť 12 hodín. Preto dohodári nemôžu pracovať počas celého testovacieho dňa, teda od 7.00 do 22.00 h,“ upozornil Mihál na sociálnej sieti.

Okrem toho podľa Mihála 31. októbra za prácu na dohodu okrem dohodnutej odmeny vzniká nárok na príplatok za sobotu vo výške 1,6665 eura na hodinu. „V nedeľu 1. novembra je za prácu na dohodu okrem dohodnutej odmeny nárok na príplatok za nedeľu 3,333 eura na hodinu,“ uviedol Mihál. V nedeľu je navyše sviatok.

„Preto je za prácu na dohodu okrem dohodnutej odmeny a príplatku za nedeľu nárok aj na príplatok za sviatok ďalších 3,333 eura na hodinu. V nedeľu 1. novembra je tak okrem dohodnutej odmeny nárok na príplatok celkovo 6,666 eura na hodinu, čo za 12 hodín práce znamená okrem odmeny príplatok 80 eur. Najmä v nedeľu preto opatrne s kalkuláciou odmien, do deklarovanej sumy 100 eur na deň sa zrejme nezmestíte,“ upozorňuje obce a mestá Mihál.
Povinnosti pre samosprávy

Okrem toho Mihál upozorňuje, že zamestnávateľ (obecný, mestský úrad) musí „dohodárov“ prihlásiť do Sociálnej poisťovne a do zdravotnej poisťovne, po skončení dohody ich musí odhlásiť. „Pozor na zamestnávanie na dohody občanov, ktorí sú evidovaní na úrade práce. Podľa zákona o službách zamestnanosti sú s tým spojené ďalšie povinnosti a komplikácie. Napríklad, uchádzač o zamestnanie môže na dohodu zarobiť v hrubom najviac sumu 214,83 eura za mesiac, ak zarobí viac, vyradia ho z evidencie,“ tvrdí Mihál.

Ďalej je podľa jeho slov uchádzač o zamestnanie povinný predložiť úradu práce kópiu dohody najneskôr v piatok 30. októbra. „Ak si túto povinnosť nesplní, resp. nesplní včas, úrad práce ho vyradí z evidencie,“ upozornil Mihál.
Únia miest Slovenska však už v stredu informovala, že administratívni pracovníci nebudú počas testovania pracovať na dohody o vykonaní práce, ale na dohody o dobrovoľníckej činnosti, aktuality.sk

X X X

Ľubomír Jaško: Samosprávy sa búrili oprávnene

Štát sa postaral o testovanie v mestách a obciach: poslal kuriéra v uniforme, ktorý samosprávam oznámil, čo všetko si majú zabezpečiť. Po svojom a za svoje.

Kritika nie je zlomyseľnosť

Hneď na úvod je dobre vyhlásiť, že kritika organizácie víkendového testovania je povolená. Nejde o žiadne “polená hádzané pod nohy”. Ani o privilégium pre bláznov a odmietačov všetkých vládnych opatrení. A nejde ani o zneužitie situácie tými, ktorí si želajú návrat oligarchického Smeru.

Eufória z pilotného projektu je falošná. Aj bez toho, aby sa odvíjala od divných percent, ktoré si premiér s ministrom Naďom farebne vyvesili za seba. Autori nápadu musia každú rozumnú kritiku zniesť. Ak to nedokážu, do budúcnosti nech si dajú s ťažšími projektami svätý pokoj.

Zástupcovia samospráv sa ozývajú právom. Majú na to dôvody aj pozíciu. Je už najvyšší čas si uvedomiť, že obce a mestá nie sú najnižšou úrovňou štátnej správy. Samospráva nie je iba slovo. Je opakom správy nanútenej zvonka.
Samosprávy sú najbližšie k lokálnym problémom. Keď ich chce štátna moc - bez predošlej komunikácie - použiť na výkon svojich rozhodnutí, logicky musí vzniknúť napätie.

Bude to natesno

Spočiatku pôsobilo zapojenie armády do testovania rozumne. Ozbrojené sily mali ponúknuť svoju robustnú silu, jednotné velenie a schopnosť pracovať v krízovom režime.

Očakávať od vojakov dodanie stanov je primerané rovnako ako očakávať počas povodní, že armáda postaví pontónový most alebo sa s ťažkou technikou nastriekanou do zelena postará o neprejazdnú cestu. Alebo s vrtuľníkmi a na transportéroch odvezie ľudí z ohrozených oblastí.

Najnovšie sa obce majú postarať skoro o všetko. O stany, dezinfekciu aj ochranné prostriedky (niečo sa našťastie upravuje). Majú si nájsť vlastných dobrovoľníkov. To všetko za pár dní a za svoje.
Starostovia majú dosť skúseností s čakaním na preplácanie zo strany štátu. Vedia čakať, horšie je, keď nemajú na takéto nákupy žiadne rezervy.

Aj také obce na Slovensku sú. Je to daň za to, že všetko, čo má aspoň jednu ulicu a historický názov, je samostatná obec so starostom a úradom. Pilot so 4 okresmi a celoplošné testovanie v 79 okresoch je poriadny rozdiel. Minimálne taký aký je rozdiel medzi číslami 4 a 79. Víkendové testovanie sa nutne redukuje. Časovo aj počtom odberových stredísk. Budeme nakoniec celoplošné písať iba s úvodzovkami?, aktuality.sk

X X X

V amerických prezidentských voľbách hlasovalo už viac ako 70 miliónov voličov

Viac ako 70 miliónov občanov USA už v predstihu odovzdalo svoj hlas v prezidentských voľbách, ktoré sa v riadnom termíne budú konať 3. novembra. Túto možnosť tak už teraz využila viac ako polovica z celkového počtu voličov, ktorí odovzdali hlasy v predchádzajúcich prezidentských voľbách v roku 2016.

Informovala o tom v stredu agentúra Reuters s odvolaním sa na United States Elections Project, ktorý zhromažďuje informácie súvisiace s americkými voľbami.

Stránka Elections Project predpovedá, že účasť na prezidentských voľbách v tomto roku by mohla dosiahnuť 150 miliónov voličov - čo predstavuje 65 percent všetkých oprávnených voličov. Išlo by tak o najvyššiu volebnú účasť v USA od roku 1908, približuje Reuters.

Vo voľbách v roku 2016 bolo odovzdaných približne 137 miliónov hlasovacích lístkov.

Prudký nárast počtu ľudí, ktorí sa rozhodli hlasovať skôr ako v deň volieb - osobne alebo poštou - súvisí s pokračujúcou pandémiou koronavírusu SARS-CoV-2. V čase pandémie sa chcú totiž mnohí voliči vyhnúť čakaniu v dlhých radoch, ktoré sa často tvoria počas volebného dňa.

Trump spochybňuje hlasovanie poštou

Téma hlasovania v nadchádzajúcich prezidentských voľbách poštovou formou vyvoláva spory medzi demokratmi a republikánmi. Americký prezident Donald Trump opakovane vyhlasuje, že takýto typ hlasovania výrazne zvyšuje riziko falšovania volebných výsledkov - žiadne dôkazy o tom však neposkytol.

Demokrati sa, naopak, za korešpondenčné hlasovanie zasadzujú, pričom argumentujú ochranou zdravia voličov v čase pandémie.

Poštová služba Spojených štátov (USPS) odporučila, aby voliči využívajúci hlasovanie poštou svoje hlasy poslali do utorka 27. októbra - týždeň pred volebným utorkom - s cieľom zabezpečiť, aby boli zarátané. Napriek tomu, že rôzne štáty USA určili rôzne konečné termíny na odoslanie hlasov v rámci korešpondenčného hlasovania, hlasy zaslané neskôr ako 27. októbra nemusia byť už zahrnuté do konečného sčítavania.

Voľby prezidenta Spojených štátov sa v riadnom termíne uskutočnia 3. novembra. Vo väčšine prieskumoch v súčasnosti vedie nad súčasným republikánskym prezidentom Trumpom kandidát Demokratickej strany a bývalý viceprezident Joe Biden. Američania si v rovnaký deň okrem prezidenta budú voliť aj 435 členov Snemovne reprezentantov, 35 zo 100 senátorov a viceprezidenta USA, aktuality.sk

X X X

Legendárny ruský hádzanársky tréner je s koronavírusom v nemocnici

| Úspešného ruského hádzanárskeho trénera Jevgenija Trefilova hospitalizovali v moskovskej nemocnici po pozitívnom teste na nový koronavírus. Jeho stav je stabilizovaný, informovala agentúra TASS s odvolaním sa na hovorcu Ruskej hádzanárskej federácie.

Šesťdesiatpäťročný Trefilov priviedol ženy Ruska k štyrom titulom na MS (2001, 2005, 2007, 2009) a k olympijskému zlatu na OH 2016 v Riu de Janeiro. Ruskú ženskú reprezentáciu viedol s prestávkami od roku 1993 až do roku 2019, vlani v auguste zo zdravotných dôvodov z funkcie odstúpil. Krátko predtým absolvoval operáciu srdca.
Trefilova previezli z Krasnodaru do nemocnice v Moskve špeciálom, ktorý zabezpečil prezident Ruskej hádzanárskej federácie Sergej Šiškariov, aktuality.sk

X X X

Zomrel spišský biskup Štefan Sečka

Spišský diecézny biskup dlhší čas bojoval so zdravotnými problémami.
V levočskej nemocnici dnes ráno zomrel spišský diécezny biskup Štefan Sečka. Informuje o tom TK KBS s odvolaním sa na hovorcu Spišskej diecézy Petra Majchera.

Sečka bol hospitalizovaný v nemocnici pre zdravotné problémy, ktoré ho dlhodobo trápili. Podľa informácií Aktuality.sk nebol v kontakte s kňazmi a seminaristami, ktorí sa infikovali koronavírusom, takže jeho úmrtie by nemalo mať súvis s pandémiou, ktorá aktuálne trápi krajinu.

Rodák zo Spišského Štvrtka študoval za kňaza v Bratislave. Po základnej vojenskej službe pôsobil v Spišskej Novej Vsi, v Dolnom Kubíne či v Liptovských Revúcach.
V roku 2002 ho menovali za spišského pomocného biskupa. Od roku 2011 viedol diecézu v pozícii biskupa. TK KBS pripomína jeho biskupské heslo “Crux Christi perficiat nos” (Kristov kríž nech nás zdokonalí), aktuality.sk