iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Dr. Záleská: Kováčik, policajný funkcionár Paksi väzba

Dušan Kováčik a Norbert Paksi sú obvinení z viacerých trestných činov. Bývalý policajný funkcionár sa priznal, špeciálny prokurátor však nespolupracuje. O väzbe pre oboch mužov rozhodla sudkyňa pre prípravné konanie na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku Pamela Záleská v nedeĺu pred polnocou. Rozhodnutie potvrdil aj dozorový prokurátor Ondrej Repa. „Obvinený D.K. podal sťažnosť, obvinený N. P. sa práva na podanie sťažnosti vzdal," spresnil prokurátor.

„Boli medializované informácie z viacerých strán. Polícia aj prokurátor postupovali výlučne na základe dôkazov, v súlade so zákonom a bez akéhokoľvek tlaku, či už mediálneho alebo politického alebo akéhokoľvek," povedal Repa s tým, že ďakuje vyšetrovateľom za odvedenú prácu.

Kováčik podľa prokurátora neprejavil záujem o spoluprácu.

Policajný funkcionár Norbert Paksi sa ku skutkom priznal a voči rozhodnutiu podľa jeho advokáta ani nepodá sťažnosť. Kováčikova manželka síce ponúkla za obvineného peňažnú záruku 50-tisíc eur, no zrejme nepomohla.
Dozorujúci prokurátor prípadu Michal Šúrek navrhol pri Kováčikovi takzvanú kolúznu a preventívnu väzbu. Podľa Šúreka tak existujú obavy, že by mohol Kováčik na slobode ovplyvňovať svedkov alebo mariť dôkazy a tiež by mohol pokračovať v trestnej činnosti.

Kováčik aj Paksi sú obvinení zo založenia a zosnovania zločineckej skupiny, z vynášania utajovaných skutočností mafii a z korupcie. Podľa Denníka N je Kováčik podozrivý aj v ďalšom prípade. Ide o prípravu vraždy vyšetrovateľa z Národnej kriminálnej agentúry. Z prípravy vraždy polícia podozrieva exšéfa kriminalistov Finančnej správy Ľudovíta Makóa. Kováčik mu mal toto vyšetrovanie pomáhať mariť, tvrdí Denník N.

Podľa TV Markíza ide o prípad prípravy vraždy vyšetrovateľa Jána Čurillu. Ten sa roky venuje organizovanému zločinu, vyšetroval aj zločiny mafiánskej skupiny takáčovci či piťovci.

Práve zo spolupráce s takáčovcami je obvinený aj bývalý funkcionár kriminálneho úradu Makó.
Kým obvinený Paksi mal Makóa informovať o prípade, špeciálny prokurátor mal priamo vynášať časti vyšetrovacieho spisu. Denník N tvrdí, že obálku s informáciami odovzdal Kováčik Makóovi v auguste.

Väzba hrozí aj policajnému funkcionárovi Norbertovi Paksimu, ktorý pôsobil ako zástupca riaditeľa Útvaru zvláštnych policajných činností. Podľa tvnoviny.sk sa priznal ku všetkým bodom obvinenia a spolupracuje s políciou. Potvrdil to aj jeho obhajca Ivan Kochanský.

Paksiho priviezli na súd už pred deviatou ráno, Kováčika pred jedenástou predpoludním. Obaja sú obvinení pre zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, za prijímanie úplatku aj zneužívania právomoci verejného činiteľa.

Doba kešu

Keď polícia zadržala Kováčika, v aute mu našli 10-tisíc eur v stoeurových bankovkách. Mikrofóny televízie JOJ zachytili, ako veľký obnos peňazí vysvetľoval spútaný prokurátor.

„Chcel som zrealizovať kúpu jednej lúky, nakoniec z toho zišlo. A plus potom ešte peniaze, čo som kamarátovi požičiaval, to mi postupne vracal," rozprával policajtom Kováčik. Dôkaz má byť akýsi papierik z banky.

Zadržanie jedného z najvplyvnejších prokurátorov prišlo po nedávnej policajnej akcii Božie mlyny. Po tej skončil v rukách kukláčov bývalý šéf Kriminálneho úradu finančnej správy Ľudovít Makó aj ďalší obvinený František Böhm.
Keď sudca Špecializovaného trestného súdu rozhodol o väzbe pre Böhma, v písomnom rozhodnutí sa spomínala aj informácia práve o Dušanovi Kováčikovi.

Kaucia pre Kudličku

Reč je o prípade spred troch rokov, kedy sudca pustil na kauciu z vyšetrovacej väzby bosa takáčovcov Ľubomíra Kudličku. Z aktuálneho uznesenia o Böhmovej väzbe vyplýva, že v tomto malo dôjsť k nasledovnej dohode: ak sudca o prepustení na kauciu rozhodne, dozorujúci prokurátor nepodá sťažnosť. Svedok vypovedá, že tak chceli predísť tomu, aby sa prípad dostal na Najvyšší súd, kde by členovia skupiny na sudcu nemali dosah.

Uznesenie je síce anonymizované, ale aj tak sa dá z neho vyčítať informácia o dohode, ku ktorej malo dôjsť na lodi v Chorvátsku. Dohoda sa udiala cez šifrovanú aplikáciu Threema a kontaktom obvineného mal byť špeciálny prokurátor Dušan Kováčik.

„K uvedenej dohode došlo počas plavby a oslavy 40-tych narodenín xxxxxxxx v Chorvátsku, pričom komunikácia s obv. xxxxxxx prebiehala vo vzťahu k tejto dohode výhradne cez osobu obv. xxxxxx prostredníctvom aplikácie Threema, pričom kontaktom obv. xxxxxxx na ÚŠP GPSR, mal byť samotný špeciálny prokurátor,“ píše sa v uznesení.
Dodnes nie je známe, či Kováčikovo a ho obvinenie súvisí so spomínaným prípadom prepusteného Kudličku, alebo ide aj o iné zistenia polície.

Ak by aj sudkyňa Špecializovaného súdu Pamela Záleská rozhodla o väzbe pre jedného či oboch mužov, tí môžu podať sťažnosť a o väzobnom stíhaní tak napokon bude rozhodovať Najvyšší súd, aktuality.sk

X X X

Ľubomír Jaško: Celoslovenské kolo bude ťažšie, na veľké reči je ešte čas

Po prvom testovacom víkende prevládajú víťazné pokriky. Na také čosi je ešte zavčasu. A nie všetci majú na ne rovnaké právo. Rešpekt

Po „pokazili sme to“ prišlo na „zvládli sme to“. Účasť na testovaní v štyroch pilotných okresoch prebrala vo vládnych politikoch pátos. Vraj sa postarali o zvládnutie najväčšej logistickej akcie od čias druhej svetovej vojny.
Nuž, hlavná akcia je ešte len pred nami. A historické hodnotenia podobného druhu by mali byť rezervované pre tých, ktorí si na všetky povojnové desaťročia spomínajú. Inak je to čistá trápnosť.

Slovenské testovanie si všimli aj vo svete, a tak si Matovičova vláda užíva slasť z takejto pozornosti.
Teraz naozaj nie je dobrá príležitosť na rýpanie za každú cenu. Ľudia na Orave a v bardejovskom okrese si zaslúžia rešpekt za disciplinovanosť. A ešte väčšie uznanie si zaslúžia samosprávy, ktoré všetky možné nedostatky nahradili pracovitosťou a pružnosťou. Pred celoslovenským kolom je však dobré rozprávať aj o rizikách. Úspech pilotného testovania je dôsledkom aj niekoľkých špeciálnych okolností.

Je to len také štvrťfinále

Obyvatelia Oravy boli ich epidemickou situáciou k testovaniu mimoriadne motivovaní. Oravské dediny sú v prevažnej miere veľké, a pritom zomknuté. Bez väčších sociálnych alebo iných rozdelení.
Na prvý testovací víkend sa sústredila pozornosť všetkých, s tým logicky súvisela mimoriadna ochota a snaha ukázať sa.
Keď sa bude treba postarať o testovanie naraz vo všetkých okresoch (aj v Medzilaborciach, Revúcej a Snine), vymyslený režim môže mať problémy.

Je totiž príliš pevný, zviazaný kopírovaním volebných okrskov. Pri pevných systémoch stačí malá chyba, aby sa rozpadli a prestali fungovať. Pri chýbajúcich dobrovoľníkoch a zdravotníkoch môže pomôcť spájanie testovacích okrskov a väčšia pružnosť pri testovaní. Keď nepôjdu ľudia k testovacím tímom, nech idú ony za nimi. Napríklad.Toto bolo len na okraj “najväčšej logistickej akcie”. Po jej skončení prídu na rad otázky, ktorými sa teraz radšej nikto nezaoberá. Lebo - aby sa nezabudlo - testovanie nie je očkovanie a jeho úspech bude len malým víťazstvom vo štvrťfinále celých pretekov aktuality.sk

X X X

Kauza Veľký Slavkov žije. Na pozemky má záložné právo synovec exšéfa košického súdu

Podozrivá reštitúcia viedla k vydaniu 230-tisíc metrov štvorcových vo Vysokých Tatrách. Dnes má na lukratívne pozemky záložné právo synovec bývalého šéfa košického súdu.

Predseda Krajského súdu v Košiciach Imrich Volkai skončil vo funkcii aj v talári krátko po nástupe novej ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej (Za ľudí). Funkcie sa vzdal spolu s ďalšími desiatimi sudcami.
Volkai bol symbolom rodinných prepojení v súdnictve. Otázky vyvolalo aj spomínanie jeho mena v správach Mariana Kočnera cez aplikáciu Threema.

Rodinné prepojenia Volkaia však zostávajú relevantné aj po jeho odchode z významnej funkcie. Ukazuje sa totiž, že jeho príbuzní sa vyskytujú blízko lukratívnych pozemkov.

V roku 2015 sa k reštituovaným parcelám s rozlohou 230-tisíc metrov štvrcových vo Veľkom Slavkove dostala firma R.E.G. real. Záložné právo na obrovský kus pôdy pod Tatrami má Ján Volkai – synovec bývalého košického sudcu.
Pozemky sa nachádzajú hneď vedľa cyklochodníka, ktorý vedie z obce Veľký Slavkov na Žákovskú Poľanu. V katastri sú momentálne evidované ako trvalé trávnaté porasty, lesné pozemky a ostatné plochy.

Expresná reštitúcia

Pochybnosti vzbudzuje aj priebeh reštitúcie pôvodne štátnych pozemkov. Pôvodný reštituent ich totiž získal ako náhradu za parcely, ktoré vlastnil v iných katastrálnych územiach – Poprad a Spišská Sobota. Reštitúcia navyše prebehla neštandardne rýchlo. Hoci bežne trvá vysporiadanie nárokov s pozemkovým fondom aj niekoľko rokov, v tomto prípade ubehli medzi vypracovaním znaleckého posudku a podpisom zmluvy len dva mesiace. Dovtedy pritom reštituent čakal 6 rokov.

Zmluvu, na základe ktorej boli vydané lukratívne pozemky vo Veľkom Slavkove, podpisovala vtedajšia šéfka pozemkového fondu Gabriela Matečná (SNS) a jej námestník Róbert Poloni.

Ján Volkai sa k ťarche na pozemkoch vo Vysokých Tatrách nechcel bližšie vyjadriť. „Je to moja súkromná vec. Keď je to niečo trestné, podajte na mňa trestné oznámenie,“ odpovedal na otázku, ako sa dostal k záložnému právu.
„Čo to s tým má spoločné?“ reagoval Volkai na ďalšiu otázku, či jeho podnikanie súvisí s jeho príbuzným – bývalým šéfom košického súdu.

„Chcete rozoberať túto vec, kde som podal žalobu na ochranu osobnosti voči médiám? Kde Najvyšší súd rozhodol, Ústavný súd dvakrát rozhodol, že ten predaj bol v poriadku? Mám aj na vás podať žalobu? Chcete aj vy platiť?“ pohrozil redakcii Volkai. „Ja tie pozemky nevlastním, pýtajte sa majiteľov."

„Pozemky v katastrálnom území Veľký Slavkov ako náhradné navrhla oprávnená osoba Jaroslav Roháček, zastúpený JUDr. Soňou Géciovou,“ reagoval hovorca Slovenského pozemkového fondu (SPF) Martin Kormoš.
Podľa neho dostal reštituent 23 hektárov pozemkov, hoci pôvodne mu bolo zhabaných 5 hektárov – kvôli tomu, že zabrané pozemky vyhodnotil znalec ako bonitnejšie.

„Neštandardnou sa javí predovšetkým dĺžka zabezpečovania znaleckého posudku (viac ako 4 roky),“ komentoval Kormoš lehoty pri reštitučnom konaní. Ako dodal, že SPF preverí postup regionálneho odboru fondu.

Podozrivý konkurz

Pôvodného reštituenta navyše zastupovala advokátka Soňa Géciová, ktorá figurovala s Jánom Volkaiom v jednej konkurznej kauze. O prípade informoval denník Košice:Dnes.

Správkyňa konkurznej podstaty Géciová mala firme Trade City, kde bol akcionárom Volkai, posunúť majetok skrachovanej Poledniakovej továrne v Košiciach. Napriek tomu, že prišli dve ponuky – 41,5 milióna korún od Košickej správcovskej a 10 miliónov od Trade City – Géciová akceptovala ako víťaznú druhú ponuku.

Podľa dokumentov zo zbierky listín odvolal súd Géciovú v roku 2012 z funkcie správkyne konkurznej podstaty.
Akcionármi vo firme Trade City boli okrem Volkaia aj Magdaléna Hvizdošová, Marián Pečeňák a Michal Pečeňák.
Pečěňákovci sú známi ako agropodnikatelia, ktorí začali ešte pred Ľubicou Roškovou prezývanou Grófka zarábať na biznismodeli poberania dotácií na parkovisko či letisko.

Volkai a Pečeňákovci sa však rozkmotrili. Volkai podal dokonca žalobu na zmluvu podpísanú Pečeňákovcami.
Z rozhodnutia Okresného súdu v Michalovciach vyplýva, že Volkaiovi prekážal predaj majetku Pečeňákovcami zo spoločnej firmy – do spoločnosti, kde boli jedinými vlastníkmi. Súd mu dal čiastočne za pravdu a žalobe v jednom bode vyhovel.

Volkai namietal, že jeho biznispartneri predali zo spoločnej firmy staré kúpele v Sobranciach pod cenu – a bez vedomia ostatných majiteľov či dozornej rady firmy. Majetok v hodnote 37 miliónov vtedajších slovenských korún predali vlastnej firme iba za osem miliónov korún.

Imre vládne

Bývalý predseda Krajského súdu v Košiciach Imrich Volaki bol známy aj vďaka správam z Threemy medzi Marianom Kočnerom a Mariánom Sisákom. Košický Korzár zverejnil ich komunikáciu, ktorá sa týkala snahy ovplyvniť prípad plánovaného ovládnutia Unipharmy Kočnerom.

Kočner od Sisáka zisťoval, ako je na tom „s ostatnými dvomi obchodnými senátmi KS. Resp. asi s Imrem, lebo ten tam vládne“. „Čiže pochopil som, že všetko sa dá riešiť cez Imreho,“ dodal neskôr Kočner.
Prezývkou Imre zrejme označovali vtedajšieho predsedu súdu Imricha Volkaia. Volkai sa však voči stotoženiu jeho mena s osobou Imre ohradil, aktuality.sk

X X X

Pápež František vymenoval 13 nových kardinálov

Deviati z vymenovaných sú oprávnení zúčastniť sa na konkláve - voľbe pápežovho nástupcu.
Pápež František vymenoval v nedeľu 13 nových rímskokatolíckych kardinálov vrátane deviatich, ktorí sú oprávnení zúčastniť sa na konkláve - voľbe pápežovho nástupcu po jeho smrti alebo odstúpení, informuje tlačová agentúra Reuters.
Medzi deviatimi voličskými kardinálmi, ktorých pápež predstavil pri poludňajšej modlitbe Anjel Pána na Námestí sv. Petra vo Vatikáne, figuruje aj arcibiskup Wilton Gregory z Washingtonu; stane sa tak prvým Afroameričanom v danom postavení.

Trinásť nových kardinálov bude kreovaných na ceremónii známej ako konzistórium 28. novembra vo Vatikáne. Výber viacerých kardinálov-elektorov zvyšuje pravdepodobnosť, že ďalší pápež bude niekto, kto bude pokračovať vo Františkovej politike.

Pápež František vymenoval už 57 percent voličských kardinálov, ktorých počet vymenovaním nových kardinálov vzrastie na približne 128. Ostatných vymenovali Františkovi dvaja konzervatívnejší predchodcovia - pápež Benedikt XVI. a pápež Ján Pavol II.

Cirkevné pravidlá zvyčajne obmedzujú počet kardinálov-elektorov na 120, ale pápeži tento limit mierne prekračujú.
Deviati noví voličskí kardináli pochádzajú z Talianska, Malty, USA, Rwandy, Filipín, Čile a Bruneja. Zvyšní štyria, ktorí sa nebudú môcť zúčastniť na konkláve, pretože majú viac než 80 rokov, boli povýšení do kardinálskeho stavu za svoju dlhodobú službu cirkvi. Je medzi nimi taliansky arcibiskup Silvano Tomasi, ktorý je jedným z najväčších expertov cirkvi na otázky imigrácie, aktuality.sk

X X X

Koronavírus: Približne 12 miliónov ľudí v Británii bude mať problémy splácať záväzky

Reuters: Približne 12 miliónov ľudí v Británii bude pravdepodobne zápasiť s faktúrami a splátkami pôžičiek, pretože pandémia ochorenia COVID-19 ďalej pustoší ekonomiku. Ukázali to výsledky prieskumu úradu pre dohľad nad finančným trhom (Financial Conduct Authority, FCA), ktoré zverejnil koncom tohto týždňa.

Prieskum sa pritom uskutočnil ešte v lete a odhalil "nízku finančnú odolnosť" približne 12 miliónov ľudí. Zistil tiež, že šestina z nich sa stala finančne zraniteľnou po februári, teda po tom, ako blokády na zabránenie šírenia nového koronvírusu znížili ich príjmy a viedlo to k strate tisícov pracovných miest.

Anketa ďalej ukázala, že takmer tretina dospelých zaznamenala pokles príjmu, zatiaľ čo príjem domácností klesol v priemere o štvrtinu.Respondenti čiernej pleti a z etnických menšín dopadli ešte horšie, zhruba 37 % potvrdilo, že pandémia zasiahla ich príjmy.

Viac ako tretina respondentov, ktorí už pred vypuknutím pandémie mali nízku finančnú odolnosť a hypotéku, uviedla, že je pravdepodobné, že zaostanú v splácaní hypotéky. A 42 % nájomcov má obavy zo zaostávania pri plnení svojich záväzkov a ďalších 36 % respondentov sa obáva problémov pri splácaní pôžičiek alebo kreditných kariet.
"Chceme spotrebiteľom, najmä tým, ktorí sa nedávno dostali do finančných ťažkostí, pripomenúť, že poskytovatelia pôžičiek sú schopní poskytnúť im podporu," povedal Sheldon Mills, dočasný riaditeľ FCA pre stratégiu a hospodársku súťaž.
Regulačný úrad zostavil balík opatrení, ktoré majú zabezpečiť, aby zraniteľné domácnosti mali prístup k pomoci po 31. októbri, keď vyprší platnosť predchádzajúceho vládneho balíka pomoci počas pandémie, ako sú prerušenie splátok pôžičiek a hypoték a program udržania si zamestnania, aktuality.sk

X X X

Celoplošné testovanie je stále neisté, pripustil minister Jaroslav Naď

Šéf rezortu obrany pripustil, že za niektorých okolností sa môže plánované plošné testovanie zmeniť.
Jaroslav Naď (OĽaNO) ako príklad zrušenia či zmeny celoplošného testovania uviedol prípad, kedy sa nepodarí nazbierať dostatok zdravotníkov - dobrovoľníkov alebo materiálu. „Budeme sa správať zodpovedne," povedal. Vláda tak nechce podstúpiť riziko, že by do celoslovenského vyšetrenia išla nedostatočne vyzbrojená.

„Nemôžem to vylúčiť," odpovedal v relácii Na telo na TV Markíza na otázku, že by sa v prípade nedostatku personálu vylúčili z celoplošného testovania minimálne nakazené regióny. Šéf obrany zároveň vysvetlil, že potrebujú tri skupiny dobrovoľníkov a dobrovoľníčok, ktorí v piatok, v sobtou a v nedeľu budú 12 hodín pomáhať. „Niektorí sú ale ochotní robiť aj všetky tri dni," doplnil.

Dnes tak nevie povedať, koľko z potrebných 20-tisíc ľudí už vláda má istých. „Máme aj ponuky zo zahraničia, je to rádovo v stovkách ľudí," vyhlásil Naď s tým, že nechce komentovať detaily, kým nie je zahraničná pomoc istá.
Zohnať tisíce zdravotníkov na najbližšie plošné testovanie je najväčšou výzvou. „Už teraz sú prihlásení dobrovoľníci, zhruba 24-tisíc k dnešnému dňu," povedal šéf rezortu. Ide však aj o dobrovoľníkov na administratívu, nielen na zdravotnícke úkony.

Navyše, všetkých prihlásených ľudí najprv musí štát preveriť a kontaktovať. Odhalili sa už aj prípady, že človek do elektronického formuláru neuviedol pravidvé údaje alebo si vymýšľal.

Smer je za lockdown

Celoplošné testovanie kritizuje nielen Smer, ale aj odídenci z tejto strany, mimoparlamentná strana Hlas.
Poslanec Juraj Blanár z opozičného Smer-u SD povedal, že ich strana by počúvala odborníkov.
„Ak by odborníci odporúčali lockdown, tak by sme to urobili. A potom stopercentne odškodnili," povedal Blanár v relácii Na telo. Potvrdil, že by zavrel aj farbiky, ak by to bolo potrebné. V reakcii na Blanárove slová minister Naď pripomenul, že kým nákup rýchlotestov stál zhruba 60 miliónov eur, v prípade prísneho lockdownu by Slovensko prišlo každý deň o sto miliónov eur.

Povolajú zdravotníkov poslancov

Poslanec Smer-u Juraj Blanár nevie, či jeho stranícki kolegovia, ktorí sú zároveň zdravotníci, pôjdu pomáhať na celoplošné testovanie. Šéf rezortu v reakcii na poslanca vyhlásil, že takýmto politikom-zdravotníkom v pondelok chcú odoslať pozývací list, v ktorom požiadajú o účasť a pomoc na celoplošnom testovaní.
Viacerí politici sa už ukázali aj na pilotnom testovaní v regiónoch Oravy či v Bardejove. Výtery robil aj minister zdravotníctva Marek Krajčí, premiér Igor Matovič sa zhostil úlohy administratívneho pracovníka, rovnako aj vedúci Úradu vlády Július Jakab, aktuality.sk

X X X

Marek Vagovič Prečo má Fico strach z Kováčika

Väzobné trestné stíhanie špeciálneho prokurátora je udalosť, ktorej význam si ešte poriadne neuvedomujeme. Padla posledná bašta „našich ľudí“, ktorí boli neohrozeným živočíšnym druhom. Predstavte si, že by v Rumunsku zadržali Lauru Kövesi, vďaka ktorej sedia v tejto krajine za mrežami vplyvní politici, biznismeni či štátni úradníci.

Alebo keby česká polícia zatkla Lenku Bradáčovú, ktorá je podobnou ikonou boja proti korupcii a bielym golierom u našich západných susedov. Niečo také je len málo predstaviteľné, keďže spomínané ženy majú na rozdiel od Kováčika výborné renomé a robia to, čo majú v popise práce.

Bezpečný prístav

Slovenský špeciálny prokurátor bol naozaj špeciálny. Nepodával obžaloby a chránil politikov, oligarchov aj predstaviteľov organizovaného zločinu. Kováčik bol ich poistkou a bezpečným prístavom vyše šestnásť rokov. Je až neuveriteľné, že napriek početným kauzám vydržal vo funkcii tak dlho.

Prežil protikorupčné pochody, protesty po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej aj Kočnerovu Threemu. Zastavila ho až akcia NAKA. Hoci v zainteresovaných kruhoch sa veľmi dobre vedelo, čo je zač, nikto roky nekonal, lebo Kováčik mal silné politické aj bezpečnostné krytie.

Neznesiteľné ticho

Mlčala aj väčšina jeho kolegov prokurátorov. A to nielen o škandáloch Dušana Kováčika, ale aj o toxickom tandeme Trnka – Kočner. Česť výnimkám ako Maroš Žilinka, Ján Šanta alebo Ján Hrivnák, ktorí si s Kováčikom aj Trnkom užili svoje. A doplatili na svoje kritické postoje.

Ozvali sa aj iní, ale spravidla až po odchode z prokuratúry, keď už mali ich slová menšiu váhu – a zvonka nemohli nič ovplyvniť ani zmeniť Kým fungovali vnútri systému, hrozila im za vyslovené názory alebo kritiku pomerov disciplinárka, mohli dostať nižšie odmeny a podobne.

Napriek tomu nastali situácie, keď nemali za žiadnych okolností mlčať. O Kováčikovi, Trnkovi, Šufliarskom ani Tichom. To ticho bolo neznesiteľné. Reagovali až tento týždeň, keď skončil špeciálny prokurátor v putách. Snáď sa poučili a v budúcnosti už nebudú tolerovať fatálne zlyhania svojich šéfov.

Božie mlyny

Ľudia ako Kováčik totiž robili presný opak toho, kvôli čomu boli zvolení do funkcií. A oslabili vieru v kľúčové inštitúcie štátu na historické minimum. Špeciálny prokurátor bol obvinený zo štyroch závažných trestných činov. V rámci akcie Božie mlyny. Tak snáď sa v tomto prípade nezaseknú.

A budú mlieť aj na najvyšších miestach v politike. Nemusia tak pomaly, ako bolo doteraz zvykom. No hlavne isto, lebo ľudia si zaslúžia istoty. Kováčik bol posledné záchranné koleso tých, ktorí sa spreneverili svojmu poslaniu. Vo vedení polície aj prokuratúry nezostal kameň na kameni.
Postupne odišli do civilu Gašpar, Hraško aj Krajmer. Vedúce pozície na prokuratúre zase stratili vyššie spomínaní Šufliarsky a Tichý.

Ficov strach

Väzobné trestné stíhanie špeciálneho prokurátora kritizuje len Robert Fico. Podobne spochybňoval aj zadržanie šéfa hmotných rezerv Kajetána Kičuru. Zastal sa tiež kontroverzného sudcu Michala Trubana, ktorý nesúhlasil s väzbou pre vplyvného smeráckeho oligarchu Norberta Bödöra.

Fico tvrdí, že obvinenie Kováčika si objednali – ako inak – médiá. Možno sa dočkáme aj momentu, keď mu poďakuje za dobre vykonanú prácu. Podobne ako Kočnerovej „opičke“ Monike Jankovskej, ktorú tiež bránil až do roztrhania tela. Podľa Fica vraj žijeme v atmosfére strachu.

Presnejšie je však jednotné číslo. V jeho tvári, gestách, mimike aj slovách cítiť, že sa naozaj bojí. „Dnu“ je už priveľa „našich ľudí“, ktorí sa môžu zlomiť. A začať rozprávať, s kým kuli pikle a ako si delili korisť. Čím viac sa bude sťahovať sľučka, tým viac krýs vylezie z dier. Potom ešte len bude veselo, aktuality.sk