iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Sudkyňa Záleská v SR o väzbe Kováčika, policajta Pakši

Dušan Kováčik a Norbert Pakši sú od štvrtku zadržaní. Dvojica je obvinená z viacerých trestných činov, prokurátor pre nich žiada väzbu. Dušan Kováčik nielen že dočasne prišiel o funkciu špeciálneho prokurátora, teraz sa rozhoduje, či na čas nepríde aj o slobodu. Dozorujúci prokurátor prípadu Michal Šúrek navrhol pri Kováčikovi takzvanú kolúznu a prevetívnu väzbu.

Podľa Šúreka tak existujú obavy, že by mohol Kováčik na slobode ovplyvňovať svedkov alebo mariť dôkazy a tiež by mohol pokračovať v trestnej činnosti.

Väzba horzí aj policajnému funkcionárovi Norbertovi Pakšimu, ktorý pôsobil ako zástupca riaditeľa Útvaru zvláštnych policajných činností. Podľa tvnoviny.sk sa Pakši priznal ku všetkým bodom obvinenia a spolupracuje s políciou. Potvrdil to aj jeho obhajca Ivan Kochanský.
O oboch mužoch rozhodne sudkyňa pre prípravné konanie na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku Pamela Záleská.

Pakšiho by mali do Pezinka priviezť už pred deviatou hodinou, Kováčika pred jedenástou predpoludním. Obaja sú obvinení pre zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, za prijímanie úplatku aj zneužívania právomoci verejného činiteľa.

Doba kešu

Keď polícia zadržala Kováčika, v aute mu našli 10-tisíc eur v stoeurových bankovkách. Mikrofóny televízie JOJ zachytili, ako veľký obnos peňazí vysvetľoval spútaný prokurátor.

„Chcel som zrealizovať kúpu jednej lúky, nakoniec z toho zišlo. A plus potom ešte peniaze, čo som kamarátovi požičiaval, to mi postupne vracal," rozprával policajtom Kováčik. Dôkaz má byť akýsi papierik z banky.

Zadržanie jedného z najvplyvnejších prokurátorov prišlo po nedávnej policajnej akcii Božie mlyny. Po tej skončil v rukách kukláčov bývalý šéf Kriminálneho úradu finančnej správy Ľudovít Makó aj ďalší obvinený František Böhm.
Keď sudca Špecializovaného trestného súdu rozhodol o väzbe pre Böhma, v písomnom rozhodnutí sa spomínala aj informácia práve o Dušanovi Kováčikovi.

Kaucia pre Kudličku

Reč je o prípade spred troch rokov, kedy sudca pustil na kauciu z vyšetrovacej väzby bosa takáčovcov Ľubomíra Kudličku. Z aktuálneho uznesenia o Böhmovej väzbe vyplýva, že v tomto malo dôjsť k nasledovnej dohode: ak sudca o prepustení na kauciu rozhodne, dozorujúci prokurátor nepodá sťažnosť. Svedok vypovedá, že tak chceli predísť tomu, aby sa prípad dostal na Najvyšší súd, kde by členovia skupiny na sudcu nemali dosah.

Uznesenie je síce anonymizované, ale aj tak sa dá z neho vyčítať informácia o dohode, ku ktorej malo dôjsť na lodi v Chorvátsku. Dohoda sa udiala cez šifrovanú aplikáciu Threema a kontaktom obvineného mal byť špeciálny prokurátor Dušan Kováčik.

„K uvedenej dohode došlo počas plavby a oslavy 40-tych narodenín xxxxxxxx v Chorvátsku, pričom komunikácia s obv. xxxxxxx prebiehala vo vzťahu k tejto dohode výhradne cez osobu obv. xxxxxx prostredníctvom aplikácie Threema, pričom kontaktom obv. xxxxxxx na ÚŠP GPSR, mal byť samotný špeciálny prokurátor,“ píše sa v uznesení.
Dodnes nie je známe, či Kováčikovo a Pakšiho obvinenie súvisí so spomínaným prípadom prepusteného Kudličku, alebo ide aj o iné zistenia polície.

Ak by aj sudkyňa Špecializovaného súdu Pamela Záleská rozhodla o väzbe pre jedného či oboch mužov, tí môžu podať sťažnosť a o väzobnom stíhaní tak napokon bude rozhodovať Najvyšší súd, aktuality.sk

X X X

Boris Kollár je v stabilizovanom stave, má zlomený krčný stavec

Predseda parlamentu sa nachádza v Univerzitnej nemocnici na bratislavských Kramároch.

Predseda Národnej rady (NR) SR Boris Kollár (Sme rodina) je v stabilizovanom stave v Univerzitnej nemocnici na bratislavských Kramároch. Kollár má zlomený druhý krčný stavec, liečiť sa bude niekoľko týždňov. Informovala o tom jeho hovorkyňa Michaela Jurcová.

„Predseda NRSR pán Boris Kollár bol prvotne prevezený do Nemocnice sv. Michala, kde absolvoval základné vyšetrenia. Aktuálne sa predseda parlamentu nachádza v Univerzitnej nemocnici na Kramároch v stabilizovanom stave a pri vedomí,“ uviedla Jurcová s tým, že odhadovaná dĺžka rekonvalescencie pri jeho zranení je niekoľko týždňov.

Predseda Národnej rady mal v sobotu (24.10.) podvečer dopravnú nehodu na križovatke Ulice Svornosti a Mramorovej ulice v bratislavských Podunajských Biskupiciach. Pri nehode sa zranil aj jeho osobný ochranca a vodič Úradu pre ochranu ústavných činiteľov. Udalosť vyšetruje polícia; o presných príčinách zatiaľ neinformovala, aktuality.sk

X X X

Aj bödörovci mali novinárov v zuboch. Vypočúvali ich ako na výsluchu

Šéf investigatívneho tímu Aktuality.sk Marek Vagovič napísal pokračovanie strhujúceho príbehu zo zákulisia Smeru, doplnené o výpovede ľudí z bezpečnostných zložiek aj blízkeho okolia Roberta Fica. V prvej ukážke opisuje vzostup nitrianskej skupiny oligarchov.

Knihu Vlastnou hlavou 2 si môžete objednať TU.

Nielen Mariana Kočnera, ale aj Norberta Bödöra privádzali do zúrivosti novinári, ktorí odkrývali ich podozrivé obchody a väzby na politické špičky. Ako najväčšiu hrozbu pritom vnímali Jána Kuciaka. Dokresľuje to aj priama skúsenosť človeka, ktorý pracoval pre bödörovcov v oblasti PR.

Keďže v roku 2017 začali novinári – aj vďaka Kuciakovým článkom – viac riešiť ich podnikanie a konexie, Bödör starší sa rozhodol, že poskytne rozhovor pre niektoré z mienkotvorných médií. Záujem prejavili tri, interview nakoniec vyšlo v Hospodárskych novinách.

Bödör: Novinári sú ku..y

„Bola som najatá jednorazovo – na komunikačné školenie. Na jeseň 2017 som robila s Miroslavom Bödörom v rámci prípravy aj tzv. simulované interview. Počas rozhovoru som si všimla, že si ma nahráva. Keď som sa spýtala, čo to má znamenať, povedal, že je to len pre jeho vlastnú potrebu,“ spomína pod podmienkou anonymity odborníčka a mediálnu a krízovú komunikáciu.

Za väčší problém však považovala správanie Bödörovho syna Norberta. Už vtedy ho vnímala – v porovnaní s jeho otcom – ako nebezpečného človeka, čo mi povedala i na osobnom stretnutí. „Na jednom sedení s Miroslavom Bödörom boli aj jeho manažéri. Mladý Bödör zrazu začal smerom ku mne kričať, aké sú novinári kurvy. Jeho otec zostal ako obarený,“ tvrdí bývalá žurnalistka, ktorú si bödörovci najali ako špecialistku na PR.

Voči správaniu Norberta Bödöra sa hneď na mieste ohradila: „Starý pán ho vzápätí zobral preč. Mladý Bödör sa už na stretnutie nevrátil.“ Na ďalšom sedení sa jej Norbert Bödör pýtal, či je Ján Kuciak naozaj taký šikovný, alebo to celé riadim ja, pričom on sa pod články len podpisuje. Pravda bola taká, že väčšinu kľúčových zistení o bödörovcoch priniesol Ján Kuciak, ja som bol primárne jeho mentorom a editorom.

Bývalú novinárku tiež zaskočilo, keď jej oznámili, že na vianočný večierok Bonulu v roku 2017 príde aj premiér Fico: „Snažila som sa ich odhovoriť, že to nie je dobrý nápad. Povedali mi, že už to nemôžu zrušiť. Mala som dojem, že ani nechcú.“ V polovici januára 2018 sa jej spolupráca s bödörovcami skončila. Bolo to len niekoľko týždňov pred vraždou Jána a Martiny. Keď som jej neskôr telefonoval, či nemá kontakty na bödörovcov, bola otrasená. Z jej slov som cítil smútok nad hrozným činom aj úľavu, že už pre nich nepracuje.

Ťažké srdce na Kuciaka

Krátko predtým, ako si ju najali bödörovci, sa o biznis tejto skupiny zaujímal aj novinár Marek Nemec. Ten si všimol, že spoločnosť Bonul vyhrala tender Českej sporiteľne. Podľa Nemca sa zákazka týkala prevozov hotovosti na pobočky a do bankomatov. Firme teda poslal mailom otázky a čakal. Na jeho prekvapenie sa mu ozval priamo Miroslav Bödör, ktorý ho v lete 2017 pozval na návštevu Bonulu.

Keď prišiel Nemec do sídla firmy, na vrátnici musel odovzdať mobil, fotoaparát aj nahrávacie zariadenie. „Odôvodňovali to bezpečnostnými opatreniami a predpismi. Spravili mi aj osobnú prehliadku s tým, že hore mi dajú pero a papier, ak si budem chcieť robiť poznámky,“ povedal pre týždenník Plus 7 dní. Do zasadačky ho odviedol manažér Bonulu, ktorý hral počas rozhovoru dobrého policajta.

Okrem Miroslava Bödöra sedel v miestnosti i jeho syn Norbert. „Dodnes si neviem vysvetliť, prečo sa na schôdzke zúčastnil aj on. Po zoznámení sme si sadli za dlhý hranatý stôl tak, že obaja bödörovci sedeli oproti mne a po mojej pravej ruke za vrchom stola si sadol ten tretí pán z Bonulu. Cítil som sa ako na výsluchu, už chýbala len tá povestná lampa svietiaca do očí. Ja som si nič z rozhovoru nemohol zaznamenávať, ale mal som pocit, že Norbert Bödör si ho nahrával na mobilný telefón. Za celý čas nič nepovedal a tváril sa prevažne zamračene.“

Podľa Nemca bol bojovne naladený i Miroslav Bödör. „Zaujímalo ho, prečo chcem písať o podnikaní Bonulu v Česku, ako som sa o tom dozvedel, kto ma poslal, pre koho v skutočnosti pracujem a podobné otázky. Občas, keď sa zvyšoval hlas alebo stúpali emócie, do rozhovoru zasiahol v pozícii mediátora tretí pán a situáciu viac-menej upokojoval ako taký dedulo.“

Počas rozhovoru sa dostali aj k Jánovi Kuciakovi, na ktorého mal majiteľ Bonulu ťažké srdce, tvrdí Nemec. Miroslav Bödör mu vraj povedal, že Kuciak im neustále posiela „drzé, vykonštruované otázky a Bonul vykresľuje ako spolitizovanú firmu, ktorá kontrakty získava iba na základe konexií a väzieb na politikov. Esbéeske robil podľa starého pána negatívnu reklamu aj v súvislosti s aktivitami jeho syna Norberta či vtedajšieho policajného prezidenta Tibora Gašpara“.

Najnebezpečnejší oligarcha

Bödörovci mali naozaj dôvod byť nervózni. Médiá o nich informovali už skôr, práve Ján Kuciak však detailne zmapoval aktivity tejto vplyvnej skupiny z Nitry. V kuloároch sa šepkalo, že fungujú ako paralelná tajná služba, respektíve, že je to štát v štáte – s vlastnými pravidlami a krytím na všetkých úrovniach prehnitého systému. Od radových vyšetrovateľov na okrese až po úrad vlády. Chýbali však presvedčivé dôkazy.

Z dovtedy zverejnených informácií bolo zrejmé, že šéf polície Tibor Gašpar je príbuzný s Miroslavom Bödörom. Novinári tiež zistili, že Fico rečnil na večierku Bonulu, že v ich hoteli Zlatý kľúčik oslavovali predstavitelia Smeru, že na poľovačky s Bödörom starším chodil aj bývalý minister hospodárstva Ľubomír Jahnátek – a že Bonul dostal od jeho rezortu niekoľko zaujímavých zákaziek.

V porovnaní s obchodmi, ktoré robili so štátom – počas prvej aj druhej Ficovej vlády – firmy utajených sponzorov Smeru Juraja Širokého, Vladimíra Poóra, Jozefa Brhela a Miroslava Výboha, však išlo o menšie objemy. Hoci je nesporné, že Bonul mal za Fica v podstate monopol na poskytovanie strážnych služieb – vďaka čomu bol úspešný v pochybných súťažiach za desiatky miliónov eur – väčšie peniaze zrejme bödörovci zarábali inde.

„Ochrana štátnych budov a inštitúcií je skôr referencia ako biznis,“ myslí si zdroj z prostredia bezpečnostných zložiek. Ako potvrdzuje vyšetrovanie korupčnej megakauzy Dobytkár, ich zlatou baňou boli aj agrodotácie. Polícia už v tomto prípade zadokumentovala úplatky za vyše desať miliónov eur. Norbert Bödör, ktorý bol obvinený

z prania špinavých peňazí, skončil spolu s ďalšími aktérmi tohto škandálu desaťročia vo vyšetrovacej väzbe.
Ako prvý upozornil na sporné čerpanie poľnohospodárskych stimulov – cez rezorty Smeru – Ján Kuciak. V apríli 2017 – tri roky pred spustením policajnej akcie Dobytkár – zverejnil dva články, ktoré vrhali tieň podozrenia na podnikanie Norberta Bödöra. Jeho investigatívne texty boli výsledkom systematickej práce s otvorenými zdrojmi, v ktorých sa orientoval najlepšie zo slovenských novinárov. „Konečne máme niečo rukolapné, čoho sa môžeme chytiť,“ povedal som Janovi, keď mi ukazoval, čo sa mu podarilo zistiť.

V prvom článku upriamil pozornosť na personálne prepojené firmy pod kontrolou Bödöra mladšieho, ktoré ryžovali v rezortoch Petra Žigu a Ľubomíra Jahnátka. Vo fingovaných tendroch, kde súťažili sami so sebou, získali zákazky za milióny eur. Ďalšie milióny išli na bödörovský hotel Zlatý kľúčik v Nitre – cez Pôdohospodársku platobnú agentúru (PPA), ktorá spadala pod ministra Jahnátka. Skupina nitrianskych oligarchov s horúcou linkou v Smere ich navyše získala v rozpore s pravidlami.

V čase, keď sa začal talentovaný novinár vŕtať v pokútnom čerpaní poľnohospodárskych dotácií, nemohol tušiť, že polícia raz rozsekne obludnú korupčno-klientelistickú sieť s názvom Dobytkár. Kuciakove zistenia však otvorili Pandorinu skrinku, pričom druhá strana zrejme nevedela, čo všetko vie, respektíve na čo všetko ešte môže pri svojej šikovnosti prísť. A ohroziť tak nielen milióny, ktoré vytiahli bödörovci zo systému podvodom, ale aj ich beztrestnosť.

Trpezlivý investigatívec Kuciak, ktorého analýzy do seba zapadali ako stavebnice lega, bol pre nich porovnateľnou „škodnou“ ako pre mafiána Kočnera. Norbert Bödör mal dokonca zabezpečiť – cez svojich pešiakov vo vedení polície – Kuciakovu lustráciu. Podľa Petra Tótha sa podieľal aj na financovaní sledovania novinárov. „Spomedzi smeráckych oligarchov bol najchudobnejší, ale najnebezpečnejší,“ myslí si zdroj z prostredia bezpečnostných zložiek.

V porovnaní s otcom Miroslavom Bödörom, ktorý pôsobil ako Marlon Brando z filmu Krstný otec, bol Norbert Bödör už na pohľad hrubší a drsnejší. Bývalý zápasník pripomínal skôr bosov slovenského podsvetia z divokých 90. rokov. Podľa týždenníka Plus 7 dní mal blízko k nitrianskemu mafiánovi Ľubošovi Ferusovi, ktorý to však poprel: „Ale, prosím vás! Už som počul aj to, že Noro bol môj vodič. To sú také reči...“

Inak sa však o Norovi, ako ho familiárne nazval, vyjadroval v superlatívoch: „Viete, prečo to dotiahol tak ďaleko? Lebo on chodil do roboty aj s manželkou o piatej ráno. Naozaj tuho dreli a všetko si zaslúžia. Keby som aj ja mal takých šikovných ľudí okolo seba, tiež som asi inde.“ Norbert Bödör „tuho drel“ i na rozširovaní svojho vplyvu v polícii. Ak to trochu preženieme, tak okrem Gašpara mal na na baterky aj riaditeľa NAKA Petra Hraška a šéfa protikorupčnej jednotky tohto útvaru Roberta Krajmera.

Veronika Šmiralová z investigatívneho tímu Aktuality.sk si v máji 2017 – mesiac po Kuciakových odhaleniach o „agrobiznise“ bödörovcov – všimla ďalšiu zaujímavú vec. Krajmerova manželka Mária sedela v predstavenstve spoločnosti Kúpele Trenčianske Teplice. Jej väčšinovým vlastníkom bola firma Zoroslava Kollára a Klaudie Kollárovej. Kollár sa objavil aj na mafiánskych zoznamoch.

Vyše dvadsať percent akcií kúpeľov patrilo oligarchovi Norbertovi Bödörovi. Pozoruhodný bol tiež jeden z ekonomických ukazovateľov firmy: Kúpele Trenčianske Teplice vyplatili členom svojich štatutárnych orgánov za rok 2015, keď tam vstúpila Krajmerová, odmeny vo výške 239-tisíc eur. Rok predtým aj rok potom to bolo výrazne menej. Za rok 2014 im zaplatila firma 48-tisíc eur, za rok 2016 len 36-tisíc eur.

Mená ako Zoroslav Kollár vzbudzovali rešpekt, keďže v minulosti bol spájaný s konkurznou mafiou. Keď sme na jeho aktivity prvýkrát upozornili s Matejom Gašparovičom v časopise .týždeň, Kollár nás ešte pred vydaním článku viackrát dôrazne upozornil, že si máme dobre rozmyslieť, či o ňom budeme v tejto súvislosti písať.

Bödörovi ľudia tiež špekulatívnym spôsobom skupovali pozemky pri rýchlostnej ceste R1 neďaleko Nitry – na miestach, kde mali vzniknúť nové odpočívadlá. Lukratívne parcely plánovali predať štátu za štyrikrát vyššiu cenu. Pôvodným majiteľom dokonca ponúkali hotovosť, pričom viacerí hovorili o zavádzaní a nátlaku.

Keď na kšefty s pozemkami upozornili Aktuality.sk, Bödörovi ľudia sa ich zbavili. Za koľko ich predali, odmietli zverejniť. Po medializácii prípadu boli vypracované nové posudky, ktoré stlačili ceny štátom vykupovaných parciel o tretinu. Pôvodní znalci, ktorí ich nadhodnotili, dostali pokutu, respektíve zákaz činnosti na štyri mesiace. Bödörovci sa však potichu dostali k zaujímavým pozemkom aj v samotnej Nitre. Cez pochybnú reštitúciu.

Norbert Bödör mal tiež svojho človeka v Slovenskej správe ciest (SSC). Nominanta Smeru Romana Žemberu, ktorý bol spolužiakom Roberta Fica. Aktuality.sk získali nahrávku, na ktorej hovorí Žembera o peniazoch pre „Roba“, na ktoré sa ho prišiel spýtať „Noro“. „… by sme mali Robovi dávať peniaze, treba zabezpečiť, aby išiel Frekomos cez nás. Tam by sa dalo spraviť 400-tisíc. Ale tie faktúry už teraz chodia a treba to. A Peťo povedal Robovi, že ja mám 400-tisíc. No ja mám hovno, šak tie faktúry mi ešte ani neuhradili. Robo to povedal Norovi a za mnou prišiel Noro, či ja mám v železnej schránke 400-tisíc,“ vyjadril sa Žembera.

Firma Frekomos mala s SSC zmluvu na opravu ciest 1. triedy. Nahrávka ju zaskočila, so Žemberom vraj riešili len omeškanie platieb z tejto zákazky. „Peťo“ mal byť podnikateľ Peter Hazucha – bývalý poslanec Smeru v obci Hrušovany, kde žil do svojich šiestich rokov aj Fico. Hazucha však poprel, že by s ním alebo so Žemberom preberal zákazky SSC.
Žembera potvrdil, že má s Ficom kamarátsky vzťah, priznal i stretnutie s Bödörom. Slová z nahrávky však nevedel vysvetliť, respektíve interpretoval ich zmätočne:

„Pána Bödöra poznám, bral som od neho kedysi víno na päťdesiatku. Mal záujem tu robiť aj strážnu službu, ale ja tu mám vysúťaženú strážnu službu v dobrých cenách. Ozval sa mi, či sa vieme stretnúť. Stretli sme sa a pýtal sa ma, či je pravda, že som dostal 400-tisíc. Vysmial som sa mu do očí, že to nemyslí vážne, lebo ja som žiadnych 400-tisíc od nikoho nikdy nezobral, to môžem prisahať na svoje deti a na celú rodinu. On povedal, že to povie Robovi.“ Bödör sa k nahrávke nevyjadril. Fico tvrdil, že netuší, o čo ide.

Faktom je, že spomínaný zvukový záznam priamo nič nedokazuje – hoci kto vie čítať medzi riadkami, ťažko prehliadne minimálne indície o korupčnom správaní. Nahrávka je však zaujímavá aj z iného dôvodu: potvrdzuje, že medzi Ficom a Bödörom bol blízky vzťah. Hoci nitriansky oligarcha nestál pri zrode Smeru ako iní mecenáši strany, veľmi rýchlo ich dobehol či dokonca prerástol. Nie rozsahom majetku, ale mierou vplyvu na trojnásobného premiéra.

Podľa Petra Tótha chodil Bödör i na schôdzky do bratislavského hotela Double Tree by Hilton, kde sa Fico a Kaliňák stretávali s Výbohom, so Širokým a s Brhelom. Na privátnom poschodí, odkiaľ de facto riadili krajinu. „Fica zoznámil s Bödörom oligarcha Výboh,“ tvrdí zdroj z prostredia bezpečnostných zložiek. Podľa neho sa Fico a Bödör schádzali aj vo dvojici – či už na úrade vlády, alebo v nitrianskom hoteli Zlatý kľúčik.

O hĺbke ich vzťahu veľa napovedajú aj správy z Kočnerovho mobilu, z ktorých vyplýva, že Bödör mal k Ficovi otvorené dvere. Okrem pravidelných osobných stretnutí spolu často telefonovali, pričom Bödör vedel podrobnosti aj o banálnych zdravotných problémoch predsedu vlády. Kočner tiež u Bödöra viackrát loboval, aby u Fica niečo presadil alebo vybavil. Nitriansky oligarcha mu väčšinou sľúbil, že to s ním preberie alebo aspoň odovzdá jeho odkaz.

Náčelník alebo šéf, ako Kočner s Bödörom v Threeme označovali Fica, urobil z bývalého zápasníka jedného z najmocnejších ľudí v krajine. Bödörov vplyv na Fica bol časom silnejší a kontakt tesnejší ako s viacerými špičkami Smeru. Otázne je, prečo si bývalý premiér pustil tak blízko k telu muža, ktorý sa ani len netváril, že chce napriek nelichotivému imidžu patriť do lepšej spoločnosti. Či z toho profitoval aj samotný Fico, alebo za tým bolo niečo iné.
Kým Miroslavovi Bödörovi záležalo aspoň na forme, jeho syn Norbert Bödör prekračoval písané i nepísané pravidlá.

Pre Fica mohol byť aj cenným zdrojom informácií z polície a tajných služieb, ktorý sa neštítil špinavej roboty ani diskreditačných kampaní. Pri Bödörovej náture však mohlo ísť o dvojsečnú zbraň – v podobe kompromateriálov, ktoré mohol zbierať „Noro“ na „Roba“ ako poistku na horšie časy. Podľa Tótha mal dokonca Bödör monitorovaný priestor, kde sa stretávali politici. Budúcnosť ukáže, či mu raz Bödör – keď bude zahnaný do kúta – bez milosti neprehryzne pažerák
, aktuality.sk

X X X

Koronakríza znižuje počet cudzincov pracujúcich na Slovensku

Koronakríza znižuje počet cudzincov pracujúcich na Slovensku. Kým ku koncu februára tohto roka u nás pracovalo 78,2-tisíca občanov z iných krajín, ku koncu septembra sa ich počet postupne znížil na 72,6-tisíca. Medziročne pritom na Slovensku minulý mesiac pracovalo o 1,9-tisíca cudzincov menej. Vyplýva to z údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny SR.
Najpočetnejšou skupinou cudzincov pracujúcich na Slovensku sú naďalej Ukrajinci. V septembri tohto roka ich na slovenskom trhu práce ubudlo 375, čím sa celkový počet Ukrajincov pracujúcich u nás znížil na 20,8-tisíca. Počet Srbov pracujúcich na Slovensku minulý mesiac klesol o 564 osôb na 11,2-tisíca. Spomedzi občanov z krajín Európskej únie bolo na Slovensku najviac Rumunov, ktorých u nás pracovalo 8,1-tisíca, nasledovali Česi so 6-tisíc pracovníkmi a na treťom mieste boli Maďari, ktorých za prácou na Slovensko prišlo 5-tisíc.

Viac ako štvrtina cudzincov na Slovensku pracovala ku koncu septembra tohto roka v Bratislave. V piatich okresoch hlavného mesta Slovenska bolo totiž zamestnaných 20,7-tisíca cudzincov. Nasleduje okres Trnava, ktorý v rovnakom období zaevidoval 6,4-tisíca zamestnaných cudzincov. Úrad práce v Malackách vykázal 3,3-tisíca pracujúcich občanov pochádzajúcich z iných krajín. Naopak, len desať cudzích štátnych príslušníkov pracovalo na konci septembra v okrese Medzilaborce./agentury/

X X X

V Južnej Kórei zomrel riaditeľ spoločnosti Samsung

Vo veku 78 zomrel v nedeľu prezident najväčšieho juhokórejského konglomerátu Samsung Group I Kon-hui. Informovala o tom agentúra Reuters s odvolaním sa na oznámenie firmy.

Podnikateľ zomrel v nedeľu nadránom v kruhu svojej rodiny, spresnila spoločnosť Samsung.
Napriek tomu, že I Kon-hui (v angličtine prepisovaný Lee Kun-hee) bol až do svojej smrti oficiálnym šéfom Samsungu, za de facto riaditeľa je už od roku 2014 považovaný jeho syn I Če-jong (v angl. Lee Jae-yong).
Pred šiestimi rokmi utrpel totiž I Kon-hui infarkt; odvtedy bol pripútaný na lôžko a nemohol tak plnohodnotne vykonávať svoju funkciu.

I Če-jong bol v roku 2017 zatknutý pre obvinenia z úplatkárstva a iných porušení zákona v súvislosti s rozsiahlym korupčným škandálom okolo suspendovanej juhokórejskej prezidentky Pak Kun-hje.

Spoločnosť Samsung bola v tomto období obviňovaná z poskytovania finančných darov viacerým mimovládnym nadáciám, ktoré riadila prezidentkina dôverníčka Čche Sun-sil, čo Samsungu umožnilo získať vládnu podporu pre kontroverzné zlúčenie podnikov. Samsung konkrétne venoval 64 miliónov dolárov dvom neziskovým organizáciám, ktoré Čche údajne viedla, pričom prostriedky zneužívala na vlastné obohacovanie, aktuality.sk

X X X

Erdogan urážal Macrona, ten povolal veľvyslanca

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v sobotu povedal o francúzskom prezidentovi Emmanuelovi Macronovi, že má duševné problémy. Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v sobotu povedal o francúzskom prezidentovi Emmanuelovi Macronovi, že má duševné problémy a navrhol mu liečenie. Macron reagoval na túto kritiku, ktorá bola mierená na jeho výroky o ochrane Francúzska pred radikálnym islamom, povolaním francúzskeho veľvyslanca v Turecku na konzultácie. Informovala o tom agentúra AP.

Erdogan kritizoval postoj francúzskeho prezidenta k islamu a moslimom, čím narážal na Macronov plán na ochranu sekulárnych hodnôt francúzskeho štátu pred radikálnym islamom. Jeho súčasťou má byť aj prísnejší dohľad nad školskou dochádzkou detí z moslimských rodín a lepšiu kontrolu financovania mešít zo zahraničia.

„Čo má táto osoba menom Macron za problém s islamom a moslimami?“ rétoricky sa pýtal Erdogan na stretnutí svojej vládnej strany v meste Kayseri. Turecký prezident tiež povedal, že Macron podľa neho nerozumie slobode vierovyznania.
Reakcia z francúzskej strany prišla o niekoľko hodín neskôr. „Komentáre prezidenta Erdogana sú neprijateľné. Žiadame, aby Erdogan zmenil smer svojej politiky, pretože je nebezpečná vo všetkých ohľadoch,“ vyjadril sa zdroj blízky Macronovi pre agentúru AFP.

Napätie medzi týmito dvoma svetovými lídrami sa v posledných mesiacoch stupňuje najmä pre rozdielne postoje v rámci viacerých otázok medzinárodných problémov. Macron a Erdogan sa napríklad rozchádzajú v názoroch na boje v Sýrii či Líbyi, ako aj na spor medzi Arménskom a Azerbajdžanom o územie Náhorného Karabachu, v ktorom Ankara otvorene podporuje azerbajdžanskú armádu, aktuality.sk

X X X

Bielorusko a Rusko sú pripravené spolu reagovať na vonkajšie hrozby, vyhlásil Lukašenko

Bieloruský prezident tiež vyhlásil, že Rusko nezasahuje do vnútorných záležitostí Bieloruska.
Bieloruský prezident Alexandr Lukašenko povedal, že Rusko a Bielorusko sú pripravené spoločne reagovať na vonkajšie hrozby. Vyjadril sa tak počas sobotňajšieho telefonátu s americkým ministrom zahraničných vecí Mikeom Pompeom, informovala agentúra Reuters s odvolaním sa na bieloruské médiá a ruské tlačové agentúry.

„Rusko nezasahuje do vnútorných záležitostí Bieloruska. Zároveň sú však (obe) krajiny pripravené spoločne reagovať na vynárajúce sa vonkajšie hrozby,“ píše ruská agentúra Interfax s odvolaním sa na bieloruskú štátnu televíziu, ktorá takto opísala telefonát politikov.

Lukašenko, ktorý sa drží pri moci napriek rozsiahlym protestom, dostal od opozičných lídrov ultimátum, že ak sa do 25. októbra nevzdá prezidentskej funkcie, bude nasledovať celoštátny štrajk s možným začiatkom v pondelok. Prezident však dosiaľ neprejavil žiadny náznak ochoty opustiť svoj úrad.

Demonštrácie od augusta

Demonštrácie trvajú v Bielorusku od vyhlásenia výsledkov prezidentských voľbách z 9. augusta, ktoré boli podľa opozície sfalšované.

Washington po násilnom zakročení úradov proti demonštrantom v Minsku a ďalších mestách uvalil na bieloruských predstaviteľov sankcie. K rovnakému kroku neskôr pristúpila aj Európska únia. USA i EÚ odmietli uznať Lukašenkovo volebné víťazstvo.

Niekoľko stoviek žien protestovalo aj v sobotu v hlavnom meste Minsk, kde polícia podľa ľudskoprávnej organizácie Viasna zatkla najmenej desať demonštrantov, píše agentúra AP. Menšie protesty sa konali aj vo viacerých ďalších mestách. Najväčšie demonštrácie, ktoré dosahujú účasť až 100 000 ľudí, sa odohrávajú najmä počas víkendov, pripomína AP. Agentúra zároveň píše, že ďalší protest je naplánovaný na nedeľu, aktuality.sk