iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Šéf parlamentu SR Kollár mal vážnu dopravnú nehodu

Predseda parlamentu Boris Kollár je zranený po vážnej dopravnej nehode v Bratislave, informoval o tom premiér Igor Matovič na sobotňajšej tlačovej konferencii v Námestove. Priblížil, že pri nehode sa zranil aj Kollárov ochrankár a vodič. Jeden z našich najvyšších ústavných činiteľov by mal byť pri vedomí a v stabilizovanom stave v bratislavskej nemocnici.

"Držíme týmto trom ľuďom palce, aby všetci traja mali čo najmenšie dopady na svoje zdravie. V najbližšej dobe budeme všetci podrobnejšie informovaní. V tejto chvíli máme kusé informácie. Podľa našich informácií z ich strany neboli prekročené žiadne právomoci alebo neboli porušené dopravné predpisy, " uviedol Matovič.
Matovič neskôr dodal, že auto s Borisom Kollárom išlo na zelenú a vrazilo do nich zboku iné auto, ktoré prechádzalo križovatku na červenú.

Kancelária parlamentu vydala nasledujúce stanovisko: "Predseda Národnej rady Slovenskej republiky p. Boris Kollár bol účastníkom dopravnej nehody. Spolu so šoférom – príslušníkom ÚOÚČ boli prevezení do nemocnice na ďalšie vyšetrenia. Predseda parlamentu je pri vedomí. Momentálne sa podrobuje lekárskemu vyšetreniu, rozsah zranení nie je zatiaľ známy. Bližšie informácie v tejto chvíli nebudeme poskytovať.“

Stav predsedu parlamentu je po sobotnej autonehode stabilizovaný. „Momentálne je na vstupných vyšetreniach na urgentnom príjme v Nemocnici sv. Michala. Je pri vedomí,“ povedal hovorca ministerstva vnútra Petar Lazarov. Osobný ochranca šéfa parlamentu je podľa jeho slov zranený ľahko a vodič Úradu pre ochranu ústavných činiteľov taktiež absolvuje lekársku prehliadku.

Presné príčiny, okolnosti, ako aj miera zavinenia nehody sú v súčasnosti predmetom objasňovania, informujú bratislavskí policajti na sociálnej sieti. „Požitie alkoholických nápojov bolo vykonanou dychovou skúškou u oboch vodičov vylúčené“ uviedli.

Podľa televízie Markíza služobné BMW Borisa Kollára narazilo do iného osobného vozidla značky Volkswagen, pri nehode vyletelo z cesty, prerazilo plot plot a skončilo na pozemku mimo vozovky. Kollár mal podľa Markízy polytraumu, zranenia po celom tele, odviezli ho do nemocnice Sv. Michala v Bratislave.

Vážna nehoda Borisa Kollára

Pri nehode pomáhali záchranári štyrom osobám

Počet účastníkov dopravnej nehody, ktorým podvečer pomáhali záchranári v Bratislave, stúpol na štyroch. Pre TASR to uviedla hovorkyňa Operačného strediska záchrannej zdravotnej služby Alena Krčová s tým, že jedného z účastníkov previezli do nemocnice s viacerými zraneniami, štvrtý účastník transport odmietol.

„Jedného z účastníkov transportovali do nemocnice s viacerými poraneniami celého tela, tzv. polytraumou. Počas prevozu bol pri vedomí a v stabilizovanom stave. Ďalší dvaja zranení, muž a žena, si poranili hlavu a hrudník a boli taktiež prevezení do nemocnice. Štvrtý účastník nehody transport do nemocničného zariadenia odmietol,“ priblížila Krčová.

O nehode informovala na sociálnej sieti aj bratislavská krajská polícia.

O Kollárov stav sa zaujíma aj prezidentka

Na nehodu predsedu parlamentu reagovali aj niektorí politici, koaliční aj opoziční.
Prezidentka SR Zuzana Čaputová bola informovaná o sobotnej dopravnej nehode predsedu parlamentu Borisa Kollára a zaujímala sa o jeho zdravotný stav. TASR o tom informoval hovorca hlavy štátu Martin Strižinec.
„Prezidentka Zuzana Čaputová bola informovaná o dnešnej vážnej dopravnej nehode predsedu NR SR Borisa Kollára a zaujímala sa o jeho zdravotný stav. Jemu, ako aj jeho vodičovi a členovi jeho ochranky prezidentka želá skoré uzdravenie,“ uviedol Strižinec.

Skoré uzdravenie Kollárovi želá aj expremiér Peter Pellegrini (Hlas-SD) „S veľkým znepokojením som prijal informáciu o autonehode predsedu parlamentu Borisa Kollára. Žijeme hektické časy, uponáhľané a nervózne ktoré sa prenášajú do nášho profesionálneho výkonu. Želám svojmu parlamentnému kolegovi a jeho spolupracovníkom skoré uzdravenie,“ uviedol.

Pellegriniho stranícky kolega Richard Raši podotkol, že s Kollárom mal v nedeľu 25. októbra diskutovať v RTVS. „Dnes ma šokovala správa o jeho nehode. Jemu aj jeho kolegom, ktorí s ním boli v aute, želám skoré uzdravenie," doplnil Raši.
Podpredsedovia snemovne Juraj Šeliga (Za ľudí) a Milan Laurenčík (SaS), a tiež predseda poslaneckého klubu OĽANO Michal Šipoš veria, že všetci účastníci nehody budú v poriadku. Pripomenuli tiež dôležitosť bezpečnosti na cestách.
„Veríme, že rozsah zranení bude čo najmenší a prajeme jemu aj ostatným zraneným čo najskoršie uzdravenie a veľa síl,“ uviedol pre TASR Šipoš. Doplnil, že aj v týchto neľahkých časoch, keď Slovensko bojuje s ochorením COVID-19, je potrebné dávať si pozor na svoje zdravie i na cestách.

„Verím, že všetci účastníci tejto dopravnej nehody budú v poriadku a vyzdravejú sa. Podľa mojich informácií sú stabilizovaní. Pánovi predsedovi Kollárovi aj jeho ochranke prajem skoré uzdravenie,“ povedal Šeliga s tým, že aj táto situácia všetkým pripomína, že je potrebné dávať si na cestách pozor a byť opatrní.
„Držíme predsedovi NR SR palce a prajeme mu skoré uzdravenie. Veríme, že okrem neho bude v poriadku aj jeho ochrankár a vodič,“ reagoval Laurenčík.

Rovnako na sociálnej sieti popriali Kollárovi a jeho kolegom skoré uzdravenie šéf rezortu obrany Jaroslav Naď (OĽaNO), poslankyňa národnej rady Jana Bittó Cigániková (SaS) či minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak (Sme rodina) alebo minister financií Eduard Heger (OĽaNO)./agentury/

X X X

Trump predčasne odovzdal svoj hlas na Floride

Prezident USA Donald Trump v sobotu odovzdal svoj hlas v rámci predčasného hlasovania v amerických prezidentských voľbách, ktoré sa budú konať o menej než dva týždne, 3. novembra. Informuje o tom stanica Sky News.
Trump hlasoval v meste West Palm Beach na Floride, ktorá je jeho novým domovským štátom. Prezident odhlasoval vo volebnej miestnosti umiestnenej v knižnici, iba osem kilometrov od rekreačného komplexu Mar-a-Lago, ktorý je teraz jeho súkromnou rezidenciou.

Po tom, ako vyšiel z volebnej miestnosti, novinárom povedal: „Dal som hlas chlapíkovi menom Trump.“ Zároveň využil príležitosť opäť zaútočiť na korešpondenčné hlasovanie, ktoré je už dlhší čas predmetom jeho kritiky, varujúc, že tento spôsob nebude nikdy taký bezpečný, ako keď voliči prídu odovzdať svoj hlas osobne.

Prezident označil atmosféru vo volebnej miestnosti ako perfektnú a veľmi prísnu. „Bolo to veľmi bezpečné hlasovanie - omnoho bezpečnejšie, než keď posielate obálku, to vám môžem povedať. Rád volím osobne, som staromódny typ,“ dodal.

Tri mítingy

Trump tiež uviedol, že v sobotu ho ešte čakajú tri veľké predvolebné mítingy v štátoch Severná Karolína, Ohio a Wisconsin. „Počul som, že si na Floride, ako aj všade inde vedieme veľmi dobre,“ vyhlásil pri odchode.
Volebné víťazstvo na Floride je pre obhájenie mandátu šéfa Bieleho domu nevyhnutné. V tomto štáte totiž okrem jedného triumfoval celkový víťaz volieb neustále od roku 1964, pričom žiadny republikán sa bez víťazstva na Floride nedostal do funkcie lídra USA už takmer storočie.

Florida, ktorá ponúka 29 voliteľských hlasov, je najväčším súťaživým štátom (tzv. swing state) a kľúčovým pre získanie 270 voliteľských hlasov potrebných pre celkové víťazstvo vo voľbách.

Väčšina prieskumov ukazuje, že na Floride pred Trumpom tesne vedie demokratický kandidát Joe Biden. Historická bilancia naznačuje, že ak tu Trump prehrá, pravdepodobne príde o svoje druhé funkčné obdobie v prezidentskom úrade.

Trump podľa tlačovej agentúry Reuters zmenil svoj trvalý pobyt z New Yorku na Floridu pred rokom. V predchádzajúcich prezidentských voľbách hlasoval i so svojou manželkou Melaniou na strednej škole ležiacej iba niekoľko blokov od jeho mrakodrapu Trump Tower na Manhattane, aktuality.sk

X X X

Aj bödörovci mali novinárov v zuboch. Vypočúvali ich ako na výsluchu

Šéf investigatívneho tímu Aktuality.sk Marek Vagovič napísal pokračovanie strhujúceho príbehu zo zákulisia Smeru, doplnené o výpovede ľudí z bezpečnostných zložiek aj blízkeho okolia Roberta Fica. V prvej ukážke opisuje vzostup nitrianskej skupiny oligarchov.

Knihu Vlastnou hlavou 2 si môžete objednať TU.

Nielen Mariana Kočnera, ale aj Norberta Bödöra privádzali do zúrivosti novinári, ktorí odkrývali ich podozrivé obchody a väzby na politické špičky. Ako najväčšiu hrozbu pritom vnímali Jána Kuciaka. Dokresľuje to aj priama skúsenosť človeka, ktorý pracoval pre bödörovcov v oblasti PR.

Keďže v roku 2017 začali novinári – aj vďaka Kuciakovým článkom – viac riešiť ich podnikanie a konexie, Bödör starší sa rozhodol, že poskytne rozhovor pre niektoré z mienkotvorných médií. Záujem prejavili tri, interview nakoniec vyšlo v Hospodárskych novinách.

Bödör: Novinári sú ku..y

„Bola som najatá jednorazovo – na komunikačné školenie. Na jeseň 2017 som robila s Miroslavom Bödörom v rámci prípravy aj tzv. simulované interview. Počas rozhovoru som si všimla, že si ma nahráva. Keď som sa spýtala, čo to má znamenať, povedal, že je to len pre jeho vlastnú potrebu,“ spomína pod podmienkou anonymity odborníčka a mediálnu a krízovú komunikáciu.

Za väčší problém však považovala správanie Bödörovho syna Norberta. Už vtedy ho vnímala – v porovnaní s jeho otcom – ako nebezpečného človeka, čo mi povedala i na osobnom stretnutí. „Na jednom sedení s Miroslavom Bödörom boli aj jeho manažéri. Mladý Bödör zrazu začal smerom ku mne kričať, aké sú novinári kurvy. Jeho otec zostal ako obarený,“ tvrdí bývalá žurnalistka, ktorú si bödörovci najali ako špecialistku na PR.

Voči správaniu Norberta Bödöra sa hneď na mieste ohradila: „Starý pán ho vzápätí zobral preč. Mladý Bödör sa už na stretnutie nevrátil.“ Na ďalšom sedení sa jej Norbert Bödör pýtal, či je Ján Kuciak naozaj taký šikovný, alebo to celé riadim ja, pričom on sa pod články len podpisuje. Pravda bola taká, že väčšinu kľúčových zistení o bödörovcoch priniesol Ján Kuciak, ja som bol primárne jeho mentorom a editorom.

Bývalú novinárku tiež zaskočilo, keď jej oznámili, že na vianočný večierok Bonulu v roku 2017 príde aj premiér Fico: „Snažila som sa ich odhovoriť, že to nie je dobrý nápad. Povedali mi, že už to nemôžu zrušiť. Mala som dojem, že ani nechcú.“ V polovici januára 2018 sa jej spolupráca s bödörovcami skončila. Bolo to len niekoľko týždňov pred vraždou Jána a Martiny. Keď som jej neskôr telefonoval, či nemá kontakty na bödörovcov, bola otrasená. Z jej slov som cítil smútok nad hrozným činom aj úľavu, že už pre nich nepracuje.

Ťažké srdce na Kuciaka

Krátko predtým, ako si ju najali bödörovci, sa o biznis tejto skupiny zaujímal aj novinár Marek Nemec. Ten si všimol, že spoločnosť Bonul vyhrala tender Českej sporiteľne. Podľa Nemca sa zákazka týkala prevozov hotovosti na pobočky a do bankomatov. Firme teda poslal mailom otázky a čakal. Na jeho prekvapenie sa mu ozval priamo Miroslav Bödör, ktorý ho v lete 2017 pozval na návštevu Bonulu.

Keď prišiel Nemec do sídla firmy, na vrátnici musel odovzdať mobil, fotoaparát aj nahrávacie zariadenie. „Odôvodňovali to bezpečnostnými opatreniami a predpismi. Spravili mi aj osobnú prehliadku s tým, že hore mi dajú pero a papier, ak si budem chcieť robiť poznámky,“ povedal pre týždenník Plus 7 dní. Do zasadačky ho odviedol manažér Bonulu, ktorý hral počas rozhovoru dobrého policajta.

Okrem Miroslava Bödöra sedel v miestnosti i jeho syn Norbert. „Dodnes si neviem vysvetliť, prečo sa na schôdzke zúčastnil aj on. Po zoznámení sme si sadli za dlhý hranatý stôl tak, že obaja bödörovci sedeli oproti mne a po mojej pravej ruke za vrchom stola si sadol ten tretí pán z Bonulu. Cítil som sa ako na výsluchu, už chýbala len tá povestná lampa svietiaca do očí. Ja som si nič z rozhovoru nemohol zaznamenávať, ale mal som pocit, že Norbert Bödör si ho nahrával na mobilný telefón. Za celý čas nič nepovedal a tváril sa prevažne zamračene.“

Podľa Nemca bol bojovne naladený i Miroslav Bödör. „Zaujímalo ho, prečo chcem písať o podnikaní Bonulu v Česku, ako som sa o tom dozvedel, kto ma poslal, pre koho v skutočnosti pracujem a podobné otázky. Občas, keď sa zvyšoval hlas alebo stúpali emócie, do rozhovoru zasiahol v pozícii mediátora tretí pán a situáciu viac-menej upokojoval ako taký dedulo.“

Počas rozhovoru sa dostali aj k Jánovi Kuciakovi, na ktorého mal majiteľ Bonulu ťažké srdce, tvrdí Nemec. Miroslav Bödör mu vraj povedal, že Kuciak im neustále posiela „drzé, vykonštruované otázky a Bonul vykresľuje ako spolitizovanú firmu, ktorá kontrakty získava iba na základe konexií a väzieb na politikov. Esbéeske robil podľa starého pána negatívnu reklamu aj v súvislosti s aktivitami jeho syna Norberta či vtedajšieho policajného prezidenta Tibora Gašpara“.

Najnebezpečnejší oligarcha

Bödörovci mali naozaj dôvod byť nervózni. Médiá o nich informovali už skôr, práve Ján Kuciak však detailne zmapoval aktivity tejto vplyvnej skupiny z Nitry. V kuloároch sa šepkalo, že fungujú ako paralelná tajná služba, respektíve, že je to štát v štáte – s vlastnými pravidlami a krytím na všetkých úrovniach prehnitého systému. Od radových vyšetrovateľov na okrese až po úrad vlády. Chýbali však presvedčivé dôkazy.

Z dovtedy zverejnených informácií bolo zrejmé, že šéf polície Tibor Gašpar je príbuzný s Miroslavom Bödörom. Novinári tiež zistili, že Fico rečnil na večierku Bonulu, že v ich hoteli Zlatý kľúčik oslavovali predstavitelia Smeru, že na poľovačky s Bödörom starším chodil aj bývalý minister hospodárstva Ľubomír Jahnátek – a že Bonul dostal od jeho rezortu niekoľko zaujímavých zákaziek.

V porovnaní s obchodmi, ktoré robili so štátom – počas prvej aj druhej Ficovej vlády – firmy utajených sponzorov Smeru Juraja Širokého, Vladimíra Poóra, Jozefa Brhela a Miroslava Výboha, však išlo o menšie objemy. Hoci je nesporné, že Bonul mal za Fica v podstate monopol na poskytovanie strážnych služieb – vďaka čomu bol úspešný v pochybných súťažiach za desiatky miliónov eur – väčšie peniaze zrejme bödörovci zarábali inde.

„Ochrana štátnych budov a inštitúcií je skôr referencia ako biznis,“ myslí si zdroj z prostredia bezpečnostných zložiek. Ako potvrdzuje vyšetrovanie korupčnej megakauzy Dobytkár, ich zlatou baňou boli aj agrodotácie. Polícia už v tomto prípade zadokumentovala úplatky za vyše desať miliónov eur. Norbert Bödör, ktorý bol obvinený z prania špinavých peňazí, skončil spolu s ďalšími aktérmi tohto škandálu desaťročia vo vyšetrovacej väzbe.

Ako prvý upozornil na sporné čerpanie poľnohospodárskych stimulov – cez rezorty Smeru – Ján Kuciak. V apríli 2017 – tri roky pred spustením policajnej akcie Dobytkár – zverejnil dva články, ktoré vrhali tieň podozrenia na podnikanie Norberta Bödöra. Jeho investigatívne texty boli výsledkom systematickej práce s otvorenými zdrojmi, v ktorých sa orientoval najlepšie zo slovenských novinárov. „Konečne máme niečo rukolapné, čoho sa môžeme chytiť,“ povedal som Janovi, keď mi ukazoval, čo sa mu podarilo zistiť.

V prvom článku upriamil pozornosť na personálne prepojené firmy pod kontrolou Bödöra mladšieho, ktoré ryžovali v rezortoch Petra Žigu a Ľubomíra Jahnátka. Vo fingovaných tendroch, kde súťažili sami so sebou, získali zákazky za milióny eur. Ďalšie milióny išli na bödörovský hotel Zlatý kľúčik v Nitre – cez Pôdohospodársku platobnú agentúru (PPA), ktorá spadala pod ministra Jahnátka. Skupina nitrianskych oligarchov s horúcou linkou v Smere ich navyše získala v rozpore s pravidlami.

V čase, keď sa začal talentovaný novinár vŕtať v pokútnom čerpaní poľnohospodárskych dotácií, nemohol tušiť, že polícia raz rozsekne obludnú korupčno-klientelistickú sieť s názvom Dobytkár. Kuciakove zistenia však otvorili Pandorinu skrinku, pričom druhá strana zrejme nevedela, čo všetko vie, respektíve na čo všetko ešte môže pri svojej šikovnosti prísť. A ohroziť tak nielen milióny, ktoré vytiahli bödörovci zo systému podvodom, ale aj ich beztrestnosť.

Trpezlivý investigatívec Kuciak, ktorého analýzy do seba zapadali ako stavebnice lega, bol pre nich porovnateľnou „škodnou“ ako pre mafiána Kočnera. Norbert Bödör mal dokonca zabezpečiť – cez svojich pešiakov vo vedení polície – Kuciakovu lustráciu. Podľa Petra Tótha sa podieľal aj na financovaní sledovania novinárov. „Spomedzi smeráckych oligarchov bol najchudobnejší, ale najnebezpečnejší,“ myslí si zdroj z prostredia bezpečnostných zložiek.

Biznis so Zorom

V porovnaní s otcom Miroslavom Bödörom, ktorý pôsobil ako Marlon Brando z filmu Krstný otec, bol Norbert Bödör už na pohľad hrubší a drsnejší. Bývalý zápasník pripomínal skôr bosov slovenského podsvetia z divokých 90. rokov. Podľa týždenníka Plus 7 dní mal blízko k nitrianskemu mafiánovi Ľubošovi Ferusovi, ktorý to však poprel: „Ale, prosím vás! Už som počul aj to, že Noro bol môj vodič. To sú také reči...“

Inak sa však o Norovi, ako ho familiárne nazval, vyjadroval v superlatívoch: „Viete, prečo to dotiahol tak ďaleko? Lebo on chodil do roboty aj s manželkou o piatej ráno. Naozaj tuho dreli a všetko si zaslúžia. Keby som aj ja mal takých šikovných ľudí okolo seba, tiež som asi inde.“ Norbert Bödör „tuho drel“ i na rozširovaní svojho vplyvu v polícii. Ak to trochu preženieme, tak okrem Gašpara mal na na baterky aj riaditeľa NAKA Petra Hraška a šéfa protikorupčnej jednotky tohto útvaru Roberta Krajmera.

Veronika Šmiralová z investigatívneho tímu Aktuality.sk si v máji 2017 – mesiac po Kuciakových odhaleniach o „agrobiznise“ bödörovcov – všimla ďalšiu zaujímavú vec. Krajmerova manželka Mária sedela v predstavenstve spoločnosti Kúpele Trenčianske Teplice. Jej väčšinovým vlastníkom bola firma Zoroslava Kollára a Klaudie Kollárovej. Kollár sa objavil aj na mafiánskych zoznamoch.

Vyše dvadsať percent akcií kúpeľov patrilo oligarchovi Norbertovi Bödörovi. Pozoruhodný bol tiež jeden z ekonomických ukazovateľov firmy: Kúpele Trenčianske Teplice vyplatili členom svojich štatutárnych orgánov za rok 2015, keď tam vstúpila Krajmerová, odmeny vo výške 239-tisíc eur. Rok predtým aj rok potom to bolo výrazne menej. Za rok 2014 im zaplatila firma 48-tisíc eur, za rok 2016 len 36-tisíc eur.

Mená ako Zoroslav Kollár vzbudzovali rešpekt, keďže v minulosti bol spájaný s konkurznou mafiou. Keď sme na jeho aktivity prvýkrát upozornili s Matejom Gašparovičom v časopise .týždeň, Kollár nás ešte pred vydaním článku viackrát dôrazne upozornil, že si máme dobre rozmyslieť, či o ňom budeme v tejto súvislosti písať.

Bödörovi ľudia tiež špekulatívnym spôsobom skupovali pozemky pri rýchlostnej ceste R1 neďaleko Nitry – na miestach, kde mali vzniknúť nové odpočívadlá. Lukratívne parcely plánovali predať štátu za štyrikrát vyššiu cenu. Pôvodným majiteľom dokonca ponúkali hotovosť, pričom viacerí hovorili o zavádzaní a nátlaku.

Keď na kšefty s pozemkami upozornili Aktuality.sk, Bödörovi ľudia sa ich zbavili. Za koľko ich predali, odmietli zverejniť. Po medializácii prípadu boli vypracované nové posudky, ktoré stlačili ceny štátom vykupovaných parciel o tretinu. Pôvodní znalci, ktorí ich nadhodnotili, dostali pokutu, respektíve zákaz činnosti na štyri mesiace. Bödörovci sa však potichu dostali k zaujímavým pozemkom aj v samotnej Nitre. Cez pochybnú reštitúciu.

Norbert Bödör mal tiež svojho človeka v Slovenskej správe ciest (SSC). Nominanta Smeru Romana Žemberu, ktorý bol spolužiakom Roberta Fica. Aktuality.sk získali nahrávku, na ktorej hovorí Žembera o peniazoch pre „Roba“, na ktoré sa ho prišiel spýtať „Noro“. „… by sme mali Robovi dávať peniaze, treba zabezpečiť, aby išiel Frekomos cez nás. Tam by sa dalo spraviť 400-tisíc. Ale tie faktúry už teraz chodia a treba to. A Peťo povedal Robovi, že ja mám 400-tisíc. No ja mám hovno, šak tie faktúry mi ešte ani neuhradili. Robo to povedal Norovi a za mnou prišiel Noro, či ja mám v železnej schránke 400-tisíc,“ vyjadril sa Žembera.

Firma Frekomos mala s SSC zmluvu na opravu ciest 1. triedy. Nahrávka ju zaskočila, so Žemberom vraj riešili len omeškanie platieb z tejto zákazky. „Peťo“ mal byť podnikateľ Peter Hazucha – bývalý poslanec Smeru v obci Hrušovany, kde žil do svojich šiestich rokov aj Fico. Hazucha však poprel, že by s ním alebo so Žemberom preberal zákazky SSC.
Žembera potvrdil, že má s Ficom kamarátsky vzťah, priznal i stretnutie s Bödörom. Slová z nahrávky však nevedel vysvetliť, respektíve interpretoval ich zmätočne: „Pána Bödöra poznám, bral som od neho kedysi víno na päťdesiatku.

Mal záujem tu robiť aj strážnu službu, ale ja tu mám vysúťaženú strážnu službu v dobrých cenách. Ozval sa mi, či sa vieme stretnúť. Stretli sme sa a pýtal sa ma, či je pravda, že som dostal 400-tisíc. Vysmial som sa mu do očí, že to nemyslí vážne, lebo ja som žiadnych 400-tisíc od nikoho nikdy nezobral, to môžem prisahať na svoje deti a na celú rodinu. On povedal, že to povie Robovi.“ Bödör sa k nahrávke nevyjadril. Fico tvrdil, že netuší, o čo ide.

Čoho sa bojí šéf

Faktom je, že spomínaný zvukový záznam priamo nič nedokazuje – hoci kto vie čítať medzi riadkami, ťažko prehliadne minimálne indície o korupčnom správaní. Nahrávka je však zaujímavá aj z iného dôvodu: potvrdzuje, že medzi Ficom a Bödörom bol blízky vzťah. Hoci nitriansky oligarcha nestál pri zrode Smeru ako iní mecenáši strany, veľmi rýchlo ich dobehol či dokonca prerástol. Nie rozsahom majetku, ale mierou vplyvu na trojnásobného premiéra.

Podľa Petra Tótha chodil Bödör i na schôdzky do bratislavského hotela Double Tree by Hilton, kde sa Fico a Kaliňák stretávali s Výbohom, so Širokým a s Brhelom. Na privátnom poschodí, odkiaľ de facto riadili krajinu. „Fica zoznámil s Bödörom oligarcha Výboh,“ tvrdí zdroj z prostredia bezpečnostných zložiek. Podľa neho sa Fico a Bödör schádzali aj vo dvojici – či už na úrade vlády, alebo v nitrianskom hoteli Zlatý kľúčik.

O hĺbke ich vzťahu veľa napovedajú aj správy z Kočnerovho mobilu, z ktorých vyplýva, že Bödör mal k Ficovi otvorené dvere. Okrem pravidelných osobných stretnutí spolu často telefonovali, pričom Bödör vedel podrobnosti aj o banálnych zdravotných problémoch predsedu vlády. Kočner tiež u Bödöra viackrát loboval, aby u Fica niečo presadil alebo vybavil. Nitriansky oligarcha mu väčšinou sľúbil, že to s ním preberie alebo aspoň odovzdá jeho odkaz.

Náčelník alebo šéf, ako Kočner s Bödörom v Threeme označovali Fica, urobil z bývalého zápasníka jedného z najmocnejších ľudí v krajine. Bödörov vplyv na Fica bol časom silnejší a kontakt tesnejší ako s viacerými špičkami Smeru. Otázne je, prečo si bývalý premiér pustil tak blízko k telu muža, ktorý sa ani len netváril, že chce napriek nelichotivému imidžu patriť do lepšej spoločnosti. Či z toho profitoval aj samotný Fico, alebo za tým bolo niečo iné.

Kým Miroslavovi Bödörovi záležalo aspoň na forme, jeho syn Norbert Bödör prekračoval písané i nepísané pravidlá. Pre Fica mohol byť aj cenným zdrojom informácií z polície a tajných služieb, ktorý sa neštítil špinavej roboty ani diskreditačných kampaní. Pri Bödörovej náture však mohlo ísť o dvojsečnú zbraň – v podobe kompromateriálov, ktoré mohol zbierať „Noro“ na „Roba“ ako poistku na horšie časy. Podľa Tótha mal dokonca Bödör monitorovaný priestor, kde sa stretávali politici. Budúcnosť ukáže, či mu raz Bödör – keď bude zahnaný do kúta – bez milosti neprehryzne pažerák, aktuality.sk

X X X

Vďaka očkovaniu nemáme cintoríny plné detských hrobov. Kde sa zrodil strach z vakcínácie?

Strach z očkovania je starý ako samotná vakcinácia, v minulosti boli proti politici i cirkvi. Ako argumentovali, prečo sa ľudia boja očkovania a stalo sa niekedy v dejinách, že by ubližovalo?

Strach z očkovania nie je ničím novým – v histórii sa proti nemu postavili cirkvi, politici aj nedôverčiví lekári.
Vakcináciu pritom nazývajú najdôležitejším objavom ľudstva. Nie nadarmo. V časoch, keď neexistovala, bývali cintoríny plné detských hrobov.

„Väčšina detí zomierala na úplne banálne choroby – na čierny kašeľ či osýpky,“ vysvetľuje docent Karel Černý, prednosta Ústavu dejín lekárstva a cudzích jazykov 1. lekárskej fakulty Karlovej univerzity v Prahe.
Strach z očkovania je napriek tomu starý ako očkovanie samotné a neraz bol opodstatnený. S historikom sme sa pozreli, kde sú korene strachu z vakcinácie, s čím sa spájali a vďaka čomu je dnes očkovanie najbezpečnejšie v dejinách.

Na úvod by sme mohli v jednoduchosti zhrnúť, čo je vlastne očkovanie, resp. vakcinácia?

Koncept vakcinácie spočíva v použití látky podporujúcej imunitný systém človeka, ktorý sa doteraz nestretol s určitou konkrétnou chorobou. Imunitnému systému povieme: pozor, tu máš poznávacie znamenie tejto choroby a ak na ňu niekedy narazíš, budeš vedieť, o akú chorobu ide. Imunitný systém bude pripravený a bude sa vedieť brániť.

Kto sa považuje za objaviteľa vakcinácie?

Spopularizoval ju anglický lekár Edward Jenner na konci 18. storočia. Princíp vakcinácie si zrejme všimlo aj niekoľko ľudí pred ním, ale práve on ju spopularizoval a nepochybne mu za to patrí zásluha.
Jenner zistil, že ľudia, ktorí sa nakazia kravskými kiahňami – banálnou chorobou neohrozujúcou život –, nedostanú pravé kiahne. Bolo výhodné nechať sa nakaziť kravskými kiahňami, pretože pravé kiahne mali drastické následky. Práve preto sa rozšírenému termínu „očkovanie“ hovorí vakcinácia – slovo pochádza z latinského výrazu pre kravu „vacca“.

Čo pre ľudí znamenalo nakazenie sa pravými kiahňami?

Na začiatku 18. storočia dostalo čierne kiahne prakticky sto percent európskej populácie. Dostávali ich najmladšie ročníky, tí starší ich už prekonali. Smrtnosť, teda počet zomrelých z nakazených, sa pohybovala na úrovni približne 15 percent. Veľká časť z tých, ktorí prežili, si do života odnášala postihnutie – napríklad slepotu, stratili časť vlasov či obočia, mali zohavenú tvár.

Odhaduje sa, že ročne mohlo na pravé kiahne v Európe – ak nepočítame Rusko – zomrieť 100-tisíc ľudí. Rok za rokom, desaťročie za desaťročím. Čísla začali výrazne klesať, keď Jenner spopularizoval vakcináciu.
Podobný princíp, na akom funguje vakcinácia, je však veľmi starý, pred ňou sa používala variolizácia...
Hovorí sa tomu variolizácia, pretože pravé kiahne sú v latinčine variola. Je to princíp, keď použijete vírus pravých kiahní a prenesiete ho na pacienta spôsobom, ktorý spôsobí miernejšie príznaky choroby. Tento vynález pochádzajúci z východu sa dostal do západného sveta na začiatku 18. storočia.

O čo presne ide?

Klasická nákaza kiahňami je v podstate kvapôčková infekcia: človek sa nadýcha malých čiastočiek, ktoré sa uvoľňujú z vredov na koži ľudí s rozvinutými kiahňami. Bežne sú teda vstupnou bránou do tela pľúca, ktoré sú výborne prekrvené. Vírus začne okamžite útočiť na ľudské telo a spôsobí mu drastické poškodenie. Kiahne totiž nie sú len chorobou kože, ale poškodzujú aj ďalšie orgány.

Ľudia zistili, že ak vírus zanesú do tela podkožnou rankou – zvyčajne na ruke, zápästí či členku –, organizmus má viac času adaptovať sa. Naštartuje sa tým imunitný systém a priebeh nákazy pravými kiahňami je výrazne miernejší. Smrtnosť ľudí, ktorí sa takto úmyselne nakazili, bola okolo dvoch percent, čo bolo neporovnateľné s pätnástimi pri bežnej nákaze. Väčšina z ľudí, ktorí prežili, mali omnoho menšie následky, ako boli spomínaná slepota či zohavenie.
Tento vynález pochádzajúci z východu sa dostal do západného sveta na začiatku 18. storočia.

Kto ho objavil ako prvý v kresťanskej Európe?

Prevláda názor, že to bola anglická dáma Lady Mary Wortley Montagu. Lady Montagu bola manželka britského vyslanca v Konštantínopole, hlavnom meste Osmanskej ríše. Najprv dala priamo v Konštantínopole variolizovať syna Edwarda. Neskôr, na jar 1721 za veľkého záujmu verejnosti a kráľovského dvora dala variolizovať aj dcéru. Úspešne.
Musela byť veľmi presvedčená o účinnosti variolizácie, keď sa nebála „otestovať“ ju na vlastných deťoch.
Samozrejme, že bola. Avšak neboli o tom presvedčení všetci. V nasledujúcom roku dala totiž korunná princezná Karolína s povolením kráľa variolizovať svoje dve dcéry. Prakticky okamžite prišiel odpor.

Odporcovia argumentovali morálkou. Hovorili, že vlastne vraždia deti, riskujú a podobne. Briti začali zbierať dáta, aby zistili, nakoľko je procedúra úspešná. V priebehu 20. rokov 18. storočia už vedeli, že je oveľa bezpečnejšie nechať sa variolizovať, než sa prirodzene nakaziť kiahňami.
Prečo sa bojíme aj tristo rokov po...

Takže strach z očkovania sa tiahne celými dejinami, od najranejších začiatkov?

Na začiatku bol prítomný strach, aj v 19. storočí. V druhej polovici 19. storočia však začínajú obavy načas poľavovať.
V poslednej tretine 19. storočia dochádza k mikrobiologickej revolúcii. Medicína urobila neuveriteľné pokroky v oblasti objavov rôznych patogénov. Objavili celý rad baktérií. Na konci 19. storočia objavili vírus.

Zároveň sa podarilo niekoľko úžasných výsledkov v samotnej liečbe. Napríklad besnota bola rozsudkom smrti až do roku 1885, keď Louis Pasteur vytvoril atenuovanú vakcínu (vakcínu vytvorenú z oslabeného vírusu, pozn. red.) vírusu besnoty a zachránil prvého pacienta – deväťročného Josepha Meistera. Správa sa rýchlo rozšírila a ďalší rok sa táto liečba poskytla stovkám ľudí.

Ako to zmenilo pohľad ľudí na medicínu?

Výrazne to zlepšilo jej prestíž. Zároveň sa začali formovať určité procedúry a pravidlá, ktoré sa postarali o to, aby sa nezopakovali chyby z počiatkov vakcinácie. A k tým, pochopiteľne, dochádzalo.
Práve táto slabina medicíny sa však pred vyše sto rokmi začala rýchlo skvalitňovať, aby mohla nastúpiť nová, moderná medicína 20. storočia, ktorá je zameraná na štrukturálne zmeny v lekárskych službách.
Vakcíny v tom čase boli prijímané omnoho pozitívnejšie.

Ako na tom bolo Slovensko – kedy u nás došlo k zmene prístupu ľudí k medicíne?

Na Slovensku sa to zlepšovalo v medzivojnovom období – zakladali sa nové nemocnice, rozšírila sa sieť lekárov, systematicky sa začal sledovať stav detí, čo je spojené aj s ich dochádzkou do školy.

Kedy začal optimizmus ustupovať a prečo ho opäť začal vytláčať strach?

Od 70. rokov 20. storočia začína v západnej spoločnosti rásť nedôvera v medicíne. Z mnohých dôvodov – vidíme to napríklad v rastúcej nedôvere k psychiatrii či v pomaly sa vyvíjajúcej nedôvere k očkovaniu.
Ikonickým príkladom je zločinný prípad anglického lekára Andrewa Wakefielda z konca 90. rokov, ktorý tvrdil, že je vzťah medzi očkovaním MMR vakcínou (očkuje sa ňou proti osýpkam – morbilli, príušniciam – mumps a ružienke – rubeola) a autizmom.

Ukázalo sa, že to nielenže nie je pravda, ale že Wakefield mal ekonomický záujem na tom, aby sa nepotvrdená fabulácia rozšírila. Ten človek bol za trest zbavený práva vykonávať medicínu v Spojenom kráľovstve.

Spomínali ste, že niektoré argumenty proti očkovaniu boli v minulosti opodstatnené. O ktoré konkrétne ide?

Variolizácia, ktorá prebiehala prvých povedzme osemdesiat až sto rokov, prinášala istú mieru rizika. Stále tu bola možnosť, že pri jej aplikácii zomrú dve či tri deti zo sto. Druhým dôvodom je, že ľudia v prvej polovici 19. storočia nemali koncept baktérie a vírusu. Tie prichádzajú až o storočie neskôr, teda na konci 19. storočia.

Zo začiatku 19. storočia je v Česku zdokumentovaný prípad použitia nesterilného náradia na vakcináciu. Výsledkom bolo, že celú dedinu nakazili syfilisom. Preniesli to z jedného na druhého a nakazili sa tak desiatky, možno stovky ľudí.
Pražský profesor Jozef Hamerník potom brojil proti očkovaniu jednoducho preto, že videl lapsusy ako tento a tvrdil, že je to hrozne riskantné. Ľudia si vtedy nevedeli predstaviť, ako sa syfilis prenáša, lebo jeho pôvodcu objavili až o niekoľko desiatok rokov neskôr.

Aké ďalšie problémy v súvislosti s očkovaním sú zdokumentované?

Keď niekoho variolizujete, človek dostane celoživotnú imunitu. Ale keď vakcinujete, tak nemusíte získať celoživotnú imunitu. Máte imunitu, ktorá trvá 15 až 20 rokov, čo sa najprv nevedelo.
Veľký problém nastal, keď štáty zaviedli povinnú vakcináciu v Bavorsku a Česku v rokoch 1810 až 1812. Za 15 až 20 rokov sa totiž začali objavovať prípady ľudí, ktorí síce boli zaočkovaní, no dostali pravé kiahne so všetkými prejavmi. Odrazu sa začalo pochybovať, či to funguje. Vyriešilo sa to tým, že sa začalo preočkovávať.

Aj slávny Robert Koch, objaviteľ celého radu patogénov vrátane tuberkulózy, sa potkol. Myslel si, že objavil očkovanie proti tuberkulóze, tuberkulín, ale nefungovalo to. Ľudia, ktorí si mysleli, že sú očkovaní a vystavili sa riziku, za to zaplatili.
Stále však hovoríme o medicíne 19. storočia. Kľúčové je zdôrazniť, že 20. storočie urobilo obrovský krok dopredu a dnes sa také veci nedejú. Ak hovoríme o právnom kontexte rozvinutej západnej Európy, Európskej únie či USA.

Antivaxeri sú však presvedčení o opaku. Tvrdia, že očkovanie spôsobilo ochorenie či bolo zdraviu škodlivé. Poznáme v histórii prípady, keď očkovanie ublížilo väčšiemu množstvu ľudí?

Neviem o žiadnom takom prípade.

Spomínali ste, že pribudli určité procedúry a pravidlá, ktoré zaisťujú, aby sa neopakovali chyby z minulosti. Čo konkrétne sa zmenilo?

Ide o súbor pravidiel a bezpečnostných opatrení. Práve vďaka nim trvá vývoj vakcíny proti koronavírusu tak dlho. A práve preto je podozrivá napríklad ruská vakcína Sputnik, ktorej vývoj prebehol veľmi rýchlo.
Keď sa naposledy vyvíjala nová samostatná vakcína proti infekčnej chorobe úplne od základov – myslím, že to boli osýpky –, trvalo to štyri roky.

Čo všetko treba pri vývoji vakcíny splniť?

Najprv vakcínu testujete na myšiach, potom na primátoch, neskôr prechádzate na veľmi malé skupiny ľudí, potom väčšie a podobne. Všetko musí byť klinicky overené. Jedna z farmaceutických firiem v USA zastavila testovanie vakcíny proti koronavírusu preto, že sa objavil jediný prípad nevysvetliteľnej choroby u jedného z testovaných.

Pred niekoľkými týždňami sa niečo podobné stalo v Británii a tiež to na chvíľu zastavili. Pri vakcínach sa postupuje veľmi opatrne. Preto nenastal žiadny prípad, ktorý by znamenal masívne postihnutie alebo zvýšenie rizika u významnej skupiny populácie.

Dva tábory

Aké boli základné argumenty proti očkovaniu v minulosti?

Je dôležité povedať, že to nebol jeden dôvod. Proti očkovaniu boli napríklad aj predstavitelia katolíckej cirkvi, ale hlavne ľudia z protestantského prostredia. Odmietali takéto zásahy z náboženských dôvodov – narušovalo to ich predstavu o predestinácii, predurčení. Morálne, prípadne náboženské argumenty stáli na tom, že očkovaním sa zasahuje do Božieho plánu. Keď pán Boh rozhodol, že vám má zomrieť štvorročná dcéra, tak má zomrieť a vy tomu nemáte brániť. Tento argument sa objavoval veľmi často.

Nedá sa však povedať, že by sa proti očkovaniu stavali len konzervatívni ľudia alebo že by za tým bolo iba náboženstvo. Vieme, že v 19. storočí boli celé talianske dediny, farnosti, ktoré sa išli dať očkovať v procesiách na čele s farárom. Rola cirkví nie je jednoznačne negatívna alebo jednoznačne pozitívna.

A na čom stáli nenáboženské argumenty?

Z vtedajších lekárskych predstáv vychádzali určité pseudolekárske argumenty zo strany odporcov očkovania. Predvídali jeho negatívne dôsledky, ktoré sa nakoniec nenaplnili. Proti očkovaniu sa stavajú aj ľudia, ktorí sú nekonvenční. Niekedy ich k tomu vedie volanie po slobode jednotlivca. Odmietajú vakcináciu, pretože ju vidia ako tlak absolutistického štátu, ktorý vyžaduje od všetkých rovnakú vec a nedáva im možnosť voľby.

Vidíte paralely medzi argumentáciou proti očkovaniu, ktorá sa používala v minulosti a ktorá sa používa dnes?

Prírodné dejiny sa neopakujú, no v oblasti humanitných vied, dejín kultúry a sociálnych dejín sa niektoré vzorce opakujú a vracajú sa v trošku inej podobe. Opakujú sa motivácie. Dejinami sa niektoré motívy vinú ako červená niť, napríklad nedôvera k autoritám.

Časť ľudí odmieta očkovanie aj dnes, pretože majú inherentnú nedôveru k autoritám, politickým, lekárskym a podobne. Je to proces, ktorý sa v západnej spoločnosti zosilňuje práve v spomínaných 70. rokoch 20. storočia.

Čo sa vtedy začalo meniť?

Mení sa mocenský vzťah v hierarchii spoločnosti a prejavuje sa to v mnohých oblastiach. To, že strácame rešpekt k autoritám, znamená, že my ako pacienti máme väčšiu odvahu opýtať sa lekárov, či nám dávajú kompletnú informáciu a žiadame od nich, aby s nami hovorili ako rovný s rovným. V prvej polovici 20. storočia to nebolo bežné. Tento proces je neutrálny, nie je negatívny ani pozitívny.

Negatívnym dôsledkom však je, že niektorí ľudia automaticky odmietajú všetko, čo im hovoria experti. Sú to ľudia, ktorí vám potom budú hovoriť, že žiadne globálne otepľovanie nie je, že očkovanie je škodlivé či to, že psychiatrické choroby neexistujú.

Viedli v minulosti štáty kampane na to, aby ľudí presvedčili o prospechu očkovania?

Určite, to je dobre zdokumentované. V strednej Európe sa už v začiatkoch 19. storočia rodičom rozdávali spomienkové medaily, keď nechali očkovať svoje deti. V 20. storočí to väčšinou naberá povahu propagácie všeobecnej zdravotnej starostlivosti, pretože štát začína systematicky poskytovať zdravotnú starostlivosť všetkým vrstvám obyvateľstva a to je novinka.

Všetky deti napríklad začali dostávať zubársku starostlivosť, v rámci školy chodia na zubné prehliadky. A zároveň sa začínajú očkovať.
V predchádzajúcich storočiach väčšina ľudí akademickú zdravotnícku starostlivosť nedostávala, v 16. až 18. storočí ste išli maximálne za miestnou bylinkárkou alebo za miestnym kováčom, aby vám vytrhol zub. Väčšina ľudí sa s lekárom nikdy nestretla.

Aký má táto zmena vplyv na ľudské životy?

Ľudia si to veľmi neuvedomujú, ale ten vplyv bol neuveriteľne pozitívny. Okrem iného aj vďaka zavedeniu očkovania drasticky klesla úmrtnosť v európskej populácii. V 18. storočí bola zhruba 50-percentná šanca, že sa dožijete 15 rokov. Žena mohla mať 12 až 15 pôrodov, no prežili jej z toho len štyri či päť detí. Polovica detí jej zomrela pred dosiahnutím 15. roku a väčšina z nich vo veľmi mladom veku. V tej dobe boli cintoríny pokryté detskými hrobmi, bolo to veľké detské oddelenie. To je niečo, čo si dnes už nevieme predstaviť.

Je to vidieť, aj keď sa pozriete do historických matrík trebárs z polovice 18. storočia. Tiež som v nich pátral a boli to samé informácie typu: Jánovi Sedlákovi zomrelo dieťa, štyri týždne, umrela dcéra šafárovi Urbanovi, 3,5 roka. Jedno za druhým sú to deti, až sa dostanete k 80-ročnému alebo k dospelému, ktorého udupal kôň.
Jeden z nepopierateľných pozitívnych dôsledkov očkovania, na ktorý sa zabúda, je fakt, že sa to už nedeje. Väčšina tých detí zomierala na úplne banálne choroby – na čierny kašeľ, osýpky a ďalšie.

Lekári to myslia dobre

Odkedy je očkovanie povinné?

V strednej Európe je očkovanie povinné už od začiatku 19. storočia, v Anglicku o 40 rokov neskôr a v prípade USA prichádza povinnosť očkovania až po slávnom rozhodnutí súdu z roku 1905 v spore Jacobson verzus Massachusetts.
Jacobson bol pastor, ktorý pochádzal zo Švédska, kde bol aj očkovaný a mal na to nejaké traumatické spomienky. V USA nechal očkovať svojho syna a zase to prebiehalo dramaticky. Odmietol preto nechať očkovať ostatné svoje deti. Tvrdil, že týmto rozhodnutím uplatňuje svoju osobnú slobodu. Štát Massachusetts mal vtedy už povinné očkovanie, ak to niekto nedodržal, platil pokutu.

Rozhodol až Najvyšší súd USA, a to v neprospech Jacobsona, a teda v prospech povinného očkovania. Spor je významným precedensom, ktorý má vplyv na ďalšie právne otázky v USA – nejde len o očkovanie, ale o to, kde sa končí sloboda jednotlivca a začína sa potreba spoločnosti, ktorá potrebuje preočkovanosť. Každý človek, ktorý nebol očkovaný, môže potencionálne chorobu rozniesť medzi ostatných neočkovaných.

Hovoríte, že ho očkovanie traumatizovalo, ale prečo?

Nevieme, detaily nie sú známe. Jednoducho tvrdil, že to u neho malo nepríjemný priebeh, mohol to byť subjektívny pocit. Každopádne to prežil, a to bez následkov.

Ktoré ochorenia sa takto už podarilo vyhladiť?

Vyhladili sme zatiaľ len jednu jedinú chorobu a tou sú pravé kiahne. K vyhladeniu sa blíži detská obrna, čo je otázka niekoľkých rokov. Dúfajme, že v tom Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) uspeje, aj keď je proti tomu v niektorých krajinách, ako je Afghanistan či Pakistan, odpor z náboženských a kultúrnych dôvodov. Nechcú zásah ľudí zo Západu a zabíjajú zdravotných pracovníkov, ktorí očkovanie sprostredkúvajú.

V Európe to vyriešilo celý rad chorôb, ktoré sme vytlačili z euroamerického priestoru – napríklad tuberkulóza, čierny kašeľ, osýpky, ružienka a podobne. Vďaka tomu, že sa s nimi deti nestretávajú, je ich vývoj omnoho pokojnejší. Ide totiž o choroby, na ktoré sa reálne zomiera.

V roku 2014 došlo k epidémii osýpok vo waleskom Swansea. Prejavila sa tam tá britská tendencia byť tak trochu slobodomyseľný a tiež tam bol silný vplyv spomínaného Andrewa Waterfielda, ktorý vakcínu na osýpky neoprávnene kompromitoval. Došlo tam k miestnemu ohnisku osýpok, ktoré sú veľmi nákazlivé. Bolo tam 1200 prípadov, 88 ľudí skončilo v nemocnici a jeden zomrel. Úplne zbytočne.

Myslím si, že ľudia by mali dôverovať expertom. Práve kvôli tomu vyštudovali tie školy. Lekári to s nami myslia dobře, aktuality.sk

X X X

Polícia bude kontrolovať aj dodržiavanie zákazu vychádzania

Polícia môže udeliť pokuty vo výške do 1000 eur v blokovom konaní a v správnom konaní do 1659 eur.
Polícia bude pokračovať aj naďalej v náhodných kontrolách dodržiavania prijatých opatrení súvisiacich s pandémiou nového koronavírusu vrátane zákazu vychádzania, ktorý platí od soboty. Občanov žiada, aby sa nariadenia nesnažili obchádzať a aby nevymýšľali spôsoby, ako sa reštrikciám vyhnúť. Informuje o tom na sociálnej sieti.

„Náhodné kontroly budú pokračovať a v prípade zistenia porušení bude každý prípad polícia riešiť individuálne. Sankcie taktiež zostávajú vo výške ako doposiaľ, v blokovom konaní do 1000 eur a v správnom konaní do 1659 eur,“ približuje polícia.

Podľa polície si treba v prvom rade uvedomiť, že je vyhlásený núdzový stav a vláda SR, hlavný hygienik SR a komisia prijali opatrenia proti šíreniu pandémie.„V tejto súvislosti by malo byť prvoradé držať sa prijatých opatrení a čo najviac sa zdržiavať doma,“ zdôrazňuje. Podotýka však, že nikto nechce vzbudzovať dojem strachu z razantných zákrokov polície v prípade monitoringu dodržiavania obmedzenia vychádzania.V súvislosti so zákazom vychádzania nebudú policajné kontroly na hraniciach okresov, Ktuality.sk