iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Prokurátorov zbavili mlčanlivosti, vypovedať vec Kováčik

V prípade obvineného špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika budú ako svedkovia vypovedať viacerí prokurátori.Polícia tento týždeň zadržala špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika. Policajný vyšetrovateľ ho obvinil zo zločinu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, zo zločinu prijímania úplatku a z pokračovacieho zločinu zneužitia právomoci verejného činiteľa v súbehu s prečinom ohrozenia dôvernej skutočnosti a vyhradenej skutočnosti.

Podľa informácií spravodajského portálu noviny.sk pre potreby výsluchov už zbavili mlčanlivosti najmenej piatich prokurátorov a dve administratívne pracovníčky. Úradu Špeciálnej prokuratúry namiesto Kováčika teraz šéfuje Alexander Biró. Ten plánuje budúci týždeň rozdeľovať prípady, ktoré mal doteraz pridelené zadržaný Dušan Kováčik, aktuality.sk

X X X

Koronavírus: Na Orave a v Bardejove otestovali v piatok vyše 60-tisíc ľudí

Antigénové testy odhalili 2 225 pozitívnych na ochorenie na Covid-19.
V piatok sa začalo trojdňové testovanie obyvateľov nad desať rokov v štyroch okresoch Slovenska – Bardejove, Námestove, Dolnom Kubíne a Tvrdošíne. „Dnes sme v okresoch Orava a Bardejov otestovali neuveriteľných 61 905 ľudí, z toho 2 225 je pozitívnych,“ oznámil večer minister obrany Jaroslav Naď.

Poďakoval ľuďom, ktorí prišli na testovanie. Pozitívnym odkázal, aby dali o tom vedieť svojej rodine a známym. „Ak ste negatívny, určite príďte aj o týždeň a nezabudnite na rúško-odstup-ruky,“ doplnil.
V operácii Spoločná zodpovednosť si za tri dni predsavzali pretestovať zhruba 80 % z vyše 180-tisícov obyvateľov Oravy a okresu Bardejov. V piatok sa testovania zúčastnila vyše tretina z nich, aktuality.sk

X X X

Opozičný poslanec zo Smer-u vyzval ľudí, aby išli na celoplošné testovanie

Ľubomír Petrák (Smer-SD) podporil celoplošné testovanie, hoci kritizuje nedostatky. Juraj Krúpa z koalície tvrdí, že problémy odstraňujú a pomáhajú aj samosprávy.
Poslanci koalície a opozície hodnotili prvý deň testovania v okresoch na Orave a v Bardejove.
Koaličný poslanec z OĽaNO Juraj Krúpa priznal, že na úvod sa objavili aj nedostatky.

„Vyskytli sa nejaké problémy, ale dnes sa ich darí odstraňovať. Testovanie beží celkom dobre. Bolo strašenie, búšenie medzi ľuďmi, ako to nebude fungovať, ale som rád, že ľudia majú záujem, že sú zodpovední," povedal v diskusnej relácii Sobotné dialógy na Rádiu SLovensko.

Ľubomír Petrák z opozičného Smer-u SD tvrdí, že situáciu zachraňovali samosprávy.
„Obavy sa naplnili. Chýbali ľudia, certifikáty, testy. Vždy bývajú problémy, ale tie sa zvládli. Ale to vďaka samosprávam, ktoré suplovali štát," povedal Petrák.

Opozičný poslanec zo Smer-u SD však zároveň vyhlásil, že ľudia by sa mali nechať otestovať, a to napriek tomu, že voči organizácii má množstvo výhrad. „To, čo vyčítame je, že sa na to používajú nevhodné testy.”
Krúpa pripomína, že nebolo by možné otestovať všetkých presnejšími PCR testami, preto štát pristúpil k menej presným, no rýchlym antigénovým testom.

Hoci Petrák celoplošné testovanie kritizuje, v relácii RTVS napokon priznal, že je to jediné riešenie a iný lepší nápad nepredstavil.

Na dobrovoľníkoch

„Nie je dostatok zdravotníkov. Po 12 rokoch Smeru je zdravotníctvo na kolenách,” povedal Krúpa v reakcii na celoplošné testovanie, na ktoré nie je dostatok zdravotníkov a štát preto prosí o spoluprácu dobrovoľníkov.

Zruší sa celoštátne vyšetrenie, ak nebude dostatok personálu? Krúpa sa odpovedi na otázku čiastočne vyhol, dúfa, že ľudí bude dosť. Povedal, že sa uvažuje nad dobrovoľnosťou aj povinnosťou zdravotníkov. „Ak by sa aj vyhlásila hospodárska mobilizácia, vždy sa nájde cestička, ako sa tí zdravotníci môžu niečomu vyhnúť. Tu ide o zodpovednosť. Potrebujeme ich, bez nich sa to nedá. Na nich stojí a padá celá naša situácia,” povedal koaličný poslanec.

Opozičný poslanec Petrák ale oponuje, že zdravotníci nemajú dosť ochranných prostriedkov. „Máte šesť mesiacov v správe Štátne hmotné rezervy, kde máte odborníka na verejné obstarávanie. Nevyhovárajte sa, že 'lebo pán Fico', lebo dnes je to 'lebo Matovič',” povedal.

Štát sa obracia aj na samosprávy, priznal Krúpa z OĽaNO. Nedostatky, ktoré sa objavili v prvé hodiny testovania na Orave a v Bardejove, sú podľa neho vyriešené.
Poslanec čaká na test

Po tom, čo predseda ĽSNS Marian Kotleba potvrdil, že je pozitívne testovaný, vyšetreniu sa mali podrobiť aj poslanci. Mnohí z nich tak urobili hneď v piatok, avšak Ľubomír Petrák nie. Kritizuje totiž, že poslanci išli na menej presný antigénový rýchlotest.

Petrák tak čaká na termín presnejšieho PCR testu, napriek tomu v sobotu diskutoval v štúdiu s moderátorkou a opozičným poslancom.

„Som nahlásený na PCR testovanie, lebo chcem mať objektívny výsledok a nerobiť propagandu pre predsedu vlády,“ povedal. Kotleba pritom sedel v parlamente zrejme aj v čase, keď už bol chorý. Po predsedovi ĽSNS sa ukázalo, že pozitívne tetsovaní sú aj minimálne traja ďalší poslanci z tejto strany. Rovnako aj Milan Potocký (OĽaNO) potvrdil pozitívny výsledok.

Poslanec Petrák nazval hromadné testovanie poslancov propagandou a poznamenal, že keď bol korona pozitívny koaličný poslanec Gábor Grendel (OĽaNO), poslanci sa netestovali.
Krúpa však oponoval, že v čase nainfikovania jeho straníckeho kolegu nezasadal parlament. Plošné testovanie poslancov tak nebolo nutné, aktuality.sk

X X X

Google stojí pred historickou žalobou

Americké ministerstvo spravodlivosti upratuje vo veľkých firmách, Európa bojuje s druhou vlnou pandémie a svet čaká na prezidentské voľby v USA. Prečítajte si výber najzaujímavejších správ zo sveta biznisu a financií.
Boeingu svitá na lepšie časy

Starý kontinent naplno zachvátila druhá vlna koronavírusu. Akciové trhy v Európe však zostávajú pomerne pokojné. Ich tohtoročná výkonnosť síce zaostáva za americkými kolegami, no ani zďaleka nie sme svedkami marcovej paniky.
V USA sa pozornosť upriamuje na blížiace sa prezidentské voľby, v ktorých rolu jasnejšieho favorita nadobúda demokratický kandidát Joe Biden. Akciové trhy za Atlantikom neznepokojuje ani tento fakt.

Pozornosť investorov si uchmatlo tamojšie ministerstvo spravodlivosti, ktoré robí poriadky v korporátnych ikonách najväčšej ekonomiky sveta.

Hon na technologických gigantov začína

Politikom už dlhé roky ležia v žalúdku veľké technologické spoločnosti s monopolným postavením vo svojich odvetviach. Americký kongres nedávno uzavrel 16-mesačné vyšetrovanie štvorlístka Amazon, Apple, Google a Facebook.
Práve to predstavuje základ pre prípadné zmeny legislatívy, ktoré by ich hegemóniu oslabilo, ale aj pre ďalšie vyšetrovanie a potenciálne žaloby za zneužitie postavenia vedené ministerstvom spravodlivosti a Federálnou obchodnou komisiou.

Prvou lastovičkou je žaloba voči spoločnosti Google, ktorú tento týždeň podalo ministerstvo spravodlivosti spolu s 11 štátmi. Legislatíva USA nepovažuje monopolné postavenie za protizákonné ako napr. v Európe, no postihuje nekalú súťaž.

Práve z tej je vyhľadávač s 90% trhovým podielom všetkých internetových hľadaní v USA obvinený. Generálny prokurátor v žalobe poukazuje na kupovanie si výsostného miesta v ponuke iných firiem, či už výrobcov telefónov alebo poskytovateľov internetového pripojenia.

Doposiaľ nie sú známe požiadavky ministerstva ohľadom nápravných opatrení. Okrem zastavenia nelegálnych aktivít môžu smerovať k pokute, či rozčleneniu spoločnosti. Ide o najvýznamnejšiu protimonopolnú žalobu v USA minimálne od prípadu Microsoftu v roku 1998.

Samotná podstata žaloby je ale veľmi diskutabilná. Internet predsa len predstavuje špecifické prostredie s veľkou mierou slobody a možnosťou výberu. Počiatok dominancie Google sa datuje zhruba 20 rokov dozadu, kedy priniesol vyhľadávacie algoritmy s výrazne lepšími výsledkami oproti vtedajšej konkurencii.

Veľké riziká vyplývajúce zo žaloby nevnímajú ani investori. Akcie Google na správy nereagovali negatívne, za čím stoja určite aj dlhodobé očakávania krokov voči internetovým firmám. Každopádne, celý proces bude určite veľmi zaujímavým a ostro sledovaným historickým míľnikom.

Pokuty zaplatí aj ikona Wall Street

Ministerstvo spravodlivosti trestá aj legendárnu banku Goldman Sachs za účasť vo veľkom politickom úplatkárskom škandále v Malajzii. Inštitúcia zaplatí pokutu 2,9 mld. dolárov.

Banka zarobila stovky miliónov za pomoc pri získaní financovania v objeme 6,5 mld. dolárov pre malajzijskú rozvojovú spoločnosť známu pod skratkou 1MDB. Veľká časť prostriedkov, ktoré mali slúžiť na podporu energetických projektov v krajine, skončila v úplatkoch, za čo bol bývalý premiér Malajzie odsúdený na 12 rokov.

Manažéri banky vedeli o týchto praktikách a napriek tomu pokračovali v spolupráci s 1MDB. S Malajziou sa už banka v minulosti dohodla na urovnaní konania v objeme 3,9 mld. dolárov.
Pokuty sa dotknú súčasného i bývalého manažmentu firmy, ktorým budú znížené platy alebo budú od nich vymáhané v objeme stoviek miliónov dolárov.

X X X

Nepriateľ môjho nepriateľa? Prečo Ukrajina našla spojenca v Turecku

Reuters: Nepriateľ môjho nepriateľa? Ukrajinci plánujú zostaviť Krymskú platformu, aby tému anektovaného Krymu a jeho deokupácie dostali opäť do rokovacích miestností. Medzi prvými, kto ich podporil, je Ankara. Vnímajú sa ako partneri, od ktorých záleží „stabilita, bezpečnosť, mier a prosperita v regióne“, na svoje adresy odkazujú slová o kľúčových aktéroch a vítaní prehĺbenej spolupráce.

Čo si všímať na ukrajinsko-tureckých vzťahoch, ktoré najnovšie posilňuje i dohoda o vojenskej spolupráci, ktorú prezidenti oboch krajín podpísali minulý týždeň v Istanbule?

Spolupráca Ukrajincov a Turkov nie je nová. Ešte v roku 2011 podpísali Spoločnú deklaráciu o zriadení Strategickej rady na vysokej úrovni a v roku 2014 spoluprácu zintenzívnili po ruskej anexii Krymu a ozbrojených operáciách na východe Ukrajiny.

Odvtedy sa vzťahy medzi krajinami podľa ukrajinského odborníka na energetiku a bezpečnosť v Čiernom mori, prezidenta Centra pre globálne štúdiá Stratégie XXI Michajla Hončara prehlbujú.

„Turecko je náš sused, hoci s ním nemáme suchozemskú hranicu, no susedíme s ním v Čiernom mori. Preto žiadnu senzáciu, pokiaľ ide o dohodu, nevidím. Možno je to viac na očiach v Európskej únii, keďže Turecko má už istý čas nejednoznačnú reputáciu, no povedal by som, že svojho času Únia Turecko nechala padnúť cez palubu, pokiaľ hovoríme o reálnom odchýlení jeho členstva v Únii. Pre nás (Ukrajinu) je to určite nepohodlná situácia, no my vzťahy s Tureckom rozvíjame, keďže je to krajina, ktorá zaujala politickú pozíciu podpory Ukrajiny v kontexte ruskej agresie,“ hovorí Hončar.
Ukrajina hľadá spojenca v Čiernom mori

Ukrajinský pragmatizmus sa ukazuje príklad i v tom, že je Turecko členom NATO a z pohľadu Ukrajincov, ktorí sú v konflikte s Rusmi, vyvažuje situáciu v Čiernom mori, kde podľa Hončara nastala po anexii Krymu nerovnováha.
„Fakticky v ňom dominuje Rusko. V Čiernom mori sú prítomné tri krajiny NATO: Rumunsko, Bulharsko a Turecko.

Najsilnejší vojenský aj ekonomický potenciál má práve Turecko. Čierne more je (pre Turecko) skôr ‚zadný dvor‘, strategickejšie je preň Stredozemné more. No v poslednom čase sa ich pozornosť obracia aj na Čierne more, najmä pokiaľ ide o nedávno objavené, dostatočné veľké plynové pole v exkluzívnej morskej hospodárskej zóne Turecka – vôbec najväčšie v Čiernom mori, ktoré kedy bolo objavené,“ vysvetľuje ukrajinský expert.
To, prečo sú Turci pre Ukrajincov partnerom, súvisí i s pomocou v obrane a vojensko-priemyselnej sfére, v ktorej krajiny spolupracujú od 90. rokov.

Ukrajina podľa Hončara napríklad od Turecka nakúpila drony Bayraktar TB2, turecká strana zasa prejavila záujem o kúpu ukrajinských plynových turbínových motorov pre vojnové lode.

Perspektívna je podľa jeho slov i spoločná výroba vojenských dopravných lietadiel Antonov, vývoj a výroba motorov pre obrnené vozidlá, pasívne rádioelektronické prieskumné stanice, kde má Ukrajina podľa Hončara špičkovú technológiu.
„Napríklad Nemecko de facto voči Ukrajine zaviedlo v roku 2014 zbrojné embargo. Podobne je to i v prípade iných európskych krajín. Turecko sa zachovalo inak, ako i Poľsko či Česko. Ceníme si pomoc Únie, pokiaľ ide o podporu reforiem, makroekonomickej pomoci, no ochrániť tieto reformy, keď čelíme agresii, sa bez zbraní nedá,“ komentuje Hončar.

Súvisiace články k téme

• Mladých Turkov nezaujíma vojna v Sýrii. Oveľa viac potrebujú svoj Instagram (rozhovor)
• Zrejme dôjde k bojom o horské hrebene. Arméni sa musia spoľahnúť sami na seba (rozhovor)
Tie dnes Ukrajina nakupuje aj od Spojených štátov amerických.
Majú kapacity, potrebujú investorov

To, že medzi krajinami došlo od roku 2014 k jednoznačnému zblíženiu, pozoruje i náš odborník na východnú Európu, analytik Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku Alexander Duleba. „Nejde len o túto dohodu, ktorá rieši otázky vojenskej spolupráce, ktorá je rovnako významná ako pre Ukrajinu, tak i pre Turecko. Ukrajinci majú zaujímavé technológie i kapacity – a potrebujú investorov,“ približuje.

Moment podpísania dohody je však zaujímavý i súčasnými okolnosťami, ktoré sa odohrávajú na juhu Kaukazu, kde sa Turci, ktorí podporujú Azerbajdžan, ocitajú opäť raz v protiváhe voči Rusom, ktorí sú tradičnými spojencami Arménov.
Duleba pripomína, že aj konflikt o Náhorný Karabach načrtáva, kde je dnes napríklad vývin dronov, ktoré sa využívajú v ozbrojených konfliktoch.

„Z vojenského hľadiska sa ukazuje, že drony sú veľmi účinné pri ničení systémov protiraketovej obrany. Turci, Izraelci či Juhokórejci sú dnes špička vo vývine týchto technológií. Na druhej strane, Ukrajinci majú silné protiraketové systémy S-300. Myslím, že ich majú viac než 220. Pre porovnanie, Slovensko má dva. Všetko so všetkým súvisí. Keď chcete vyvíjať špičkové zbrane a máte partnera, ktorý dobre vie, ako tieto systémy fungujú, je to vzájomne výhodná spolupráca, ktorá posúva jedných aj druhých,“ približuje slovenský expert.

Témou sú i Krymskí Tatári

Hončar zároveň pripomína, že Kyjev Ankaru potrebuje, aj pokiaľ ide o otázku anektovaného Krymu. Tá nateraz stojí na strane Ukrajiny - jednak politicky podporuje jej teritoriálnu celistvosť, jednak na oficiálnej úrovni dodržiava blokádu.
„Pre Ukrajinu, ale aj pre samotné Turecko má význam aj turecká podpora Krymských Tatárov, preto aj v tomto smere vidíme pozitívny balans. Hoci treba povedať, že by to chcelo vidieť ich väčšiu podporu aj na medzinárodnej aréne,“ hovorí Hončar.

Jedným z rozmerov tejto témy je i to, že sa turecký prezident Recep Tayyip Erdogan už istý čas stavia do role lídra turkického sveta a jeho súčasťou sú i samotní Krymskí Tatári. Duleba napríklad pripomína, že všetky svetové kongresy Krymských Tatárov sa od roku 2014 konajú v Turecku a mnoho Krymských Tatárov našlo svoj nový domov práve v Turecku.

Podľa Hončara ale ukrajinsko-turecké vzťahy neboli vždy „bezoblačné“. Spomína napríklad moment, keď Ankara svojho času podporila napríklad ruský plynovod TurkStream, ktorý obchádza ukrajinské plynové rozvody na južnej trase popod Čierne more.

„Dnes majú Turci už inú pozíciu, snažia sa objem ruských dodávok plynu minimalizovať a prechádzajú na azerbajdžanský plyn, iránsky plyn, skvapalnený zemný plyn,“ približuje Hončar.
Krymská platforma

Spojenectvo Ukrajincov a Turkov vidieť aj v diplomatickej sfére. Kyjev len nedávno prišiel s plánom tzv. Krymskej platformy, ktorá má na diplomatickej úrovni spojiť tých, ktorí odmietajú ruskú anexiu Krymu a riešiť tému deokupácie. Fungovanie platformy by mal symbolicky spustiť samit lídrov – a jedným z prvých, ktorý hlási svoju účasť, bol práve Erdogan.

Rusi nateraz v súvislosti s platformou odkazujú, že „problém Krymu neexistuje“ a nevidia dôvod s kýmkoľvek o Kryme ďalej diskutovať.

„Ukrajinská predstava je taká, že Krymská platforma, veľký samit o Kryme, dostane tému okupácie späť do pozornosti sveta. V rámci tejto platformy by mali vzniknúť malé pracovné skupiny na úrovni vyšších úradníkov, ale aj expertov, ktorí by mali pravidelne sledovať stav dodržiavania ľudských práv, sociálno-ekonomickú situáciu na Kryme a podobne. Ukrajinci si od toho veľa sľubujú, je to taká ich vlajková diplomatická loď. A Turci sú jedni z prvých, ktorí sa k tomu prihlásili,“ približuje Duleba.

Slovenský expert zároveň pripomína, že Kyjev sa ešte počas Porošenkovho volebného obdobia s Erdoganom dohodol i na vytvorení zóny voľného obchodu.

Volodymyr Zelenskyj túto ideu podľa neho oprášil a tento rok v jari ju aj otvoril.
Duleba pripomína, že Turecko je zaujímavý partner pre Ukrajinu aj z hľadiska obchodu.

„Hlavne, pokiaľ ide o export. Čosi podobné teraz Ukrajinci podpísali aj s Veľkou Britániou. Je to zaujímavá ukrajinská stratégia, keď sa usilujú podchytiť si veľkých partnerov, ktorí sú nejakým spôsobom naviazaní na Európsku úniou,“ približuje Duleba s tým, že Ukrajina a Turecko tak rozbehli spolupráce na viacerých úrovňach.
Podľa jeho slov ide z ukrajinskej strany o istú diplomatickú hru, ktorá môže v zásade posilniť izoláciu Ruska.

„Ale Ukrajincom o to aj ide. Sú vo vojne. Každý prostriedok, tým skôr, keď je diplomatický, ak bude úspešný, tak bude hrať v ich prospech. Zároveň sa ukazuje, že z dlhodobého hľadiska záujmy Ruska a Turecka v regióne Kaukazu, Čierneho mora sú v absolútnom rozpore,“ dodáva Alexander Duleba, ktorý na otázku, či v tomto prípade teda platí známe „nepriateľ môjho nepriateľa je môj priateľ“, odpovedá: “Platí.“, aktuality.sk

X X X

USA a EÚ naštartovali bilaterálne fórum venované otázkam Číny

Bilaterálny dialóg bude prebiehať medzi rezortom diplomacie USA a Európskou službou pre vonkajšiu činnosť.
Spojené štáty a Európska únia naštartovali v piatok bilaterálny dialóg venujúci sa záležitostiam spojeným s Čínou. Informovala o tom agentúra DPA s odvolaním sa na spoločné vyhlásenie amerického ministra zahraničných vecí Mikea Pompea a vysokého predstaviteľa EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Josepa Borrella.

Bilaterálny dialóg bude prebiehať medzi rezortom diplomacie USA a Európskou službou pre vonkajšiu činnosť (ESVČ). Ako sa uvádza vo vyhlásení, Pompeo i Borrell privítali začatie dialógu, ktorý bude slúžiť európskym i americkým odborníkom s cieľom diskutovať o množstve záležitostí vo vzťahu k Číne.

Lídri sa dohodli na organizovaní stretnutí s vysokými predstaviteľmi na rozličné témy vrátane ľudských práv, bezpečnosti a multilateralizmu. Najbližšie stretnutie vrcholných predstaviteľov tejto iniciatívy - námestníka amerického ministra zahraničných vecí Stephena Bieguna a generálnej tajomníčky ESVČ Helgy Schmidovej - sa uskutoční v polovici novembra.

Pompeo sa európske krajiny snaží presvedčiť, aby odmietli čínskeho telekomunikačného gigantu Huawei, ktorý chce v Európe implementovať infraštruktúru sietí piatej generácie (5G). Washington totiž považuje túto čínsku technologickú firmu za hrozbu pre národnú bezpečnosť.

Pompeo a Borrell v piatkovom telefonickom rozhovore vyslovili i svoju podporu nezávislosti Bieloruska, kde prebiehajú masové protesty proti prezidentovi Alexadrovi Lukašenkovi a vyzvali na okamžité zastavenie bojov medzi Arménskom a Azerbajdžanom na spornom území Náhorného Karabachu, aktuality.sk

X X X

Koronavírus: Česi možno budú pre prešľap ministra zdravotníctva veriť v opatrenia menej, tvrdí odborník

Český minister zdravotníctva svojím konaním narušil podľa odborníkov dôveru v zavedené opatrenia.
Český minister zdravotníctva Roman Prymula svojím stredajším nočným správaním sa stratil podľa celého radu odborníkov i politikov dôveru občanov. Obávajú sa, že ľudia by mohli začať konať podľa Prymulovho vzoru a prestať sa riadiť protiepidemickými nariadeniami, píše na svojej webovej stránke televízna stanica Nova.

Podľa psychológa Jana Lašku nebude mať správanie Prymulu vplyv na to, že by sa z Čechov stal národ popieračov rúšok alebo vládnych nariadení. "Sme zvyknutí už na všeličo, ale myslím si, že ľudia nezahodia rúška a nebudú sa dobýjať do zamknutých reštaurácií," reagoval Laška, ako ho citovala TV Nova.

„Prymula stratil autoritu, ale autoritu nestratil COVID. Takže ľudia si budú dávať pozor na svoje zdravie,“ dodal psychológ.
Nedôvera v ministra i opatrenia. Naopak, politológ Stanislav Myšička hovorí, že strata dôvery ľudí v ministra ide ruka v ruke so stratou dôvery v ním nariadené opatrenia.

„Myslím si, že (premiér) Andrej Babiš nie je nadšený, on má za svojich ministrov aspoň čiastočnú zodpovednosť. Môže to viesť k tomu, že ľudia stratia dôveru v tie opatrenia, čo môže viesť k zhoršeniu koronavírusovej situácie,“ uviedol Myšička.
Minister vnútra Jan Hamáček by chcel dokonca posilňovať policajné hliadky z obavy, že niektorí ľudia by chceli ministra zdravotníctva napodobňovať. Lenže už teraz sú podľa Hamáčka rady polície vinou nákazy preriedené, a tak ich nie je vraj kde brať.

„Po demonštrácii na Staromestskom námestí nám padá veľké množstvo príslušníkov do karantény, a tak my, aj keby sme chceli posilňovať, tak už proste nemôžeme,“ informoval podľa televíznej stanice Nova Hamáček, aktuality.sk

X X X

Prokurátor podal na Dušana Kováčika návrh na vzatie do väzby

Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry podal návrh na Špecializovaný trestný súd v Pezinku.
Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) podal na Špecializovaný trestný súd v Pezinku (ŠTS) v sobotu v skorých ranných hodinách návrh na vzatie do väzby na špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika Návrh na väzobné stíhanie podal prokurátor aj na vysokého policajného funkcionára Norberta Pakšiho. Agentúru TASR o tom informovala hovorkyňa ÚŠP Jana Tökölyová.

„Prokurátor ÚŠP podal návrh na vzatie do väzby na dve obvinené osoby, D.K. a N.P., pre zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, zločin prijímania úplatku, zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa a iné. V prípade osoby D.K. prokurátor návrh na väzbu podáva pre konštatovanie naplnenia dôvodov tzv. kolúznej a preventívnej väzby. U obvineného N.P. sa návrh na väzbu podáva pre všetky dôvody väzby," vysvetlila hovorkyňa.
U Norberta Pakšiho - funkcionára útvaru zvláštnych policajných činností, ktorý má na starosti aj odpočúvanie - je teda aj obava z úteku.

Prvá námestníčka generálneho prokurátora Viera Kováčiková rozhodla o dočasnom pozastavení výkonu funkcie špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika dňom 22. októbra. Dušana Kováčika vyšetrovateľ obvinil zo zločinu prijímania úplatku, ako aj zo zločinu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a z pokračovacieho zločinu zneužitia právomoci verejného činiteľa v súbehu s prečinom ohrozenia dôvernej skutočnosti a vyhradenej skutočnosti.
Dušana Kováčika i Norberta Pakšiho zadržala Národná kriminálna agentúra (NAKA) pri štvrtkovom zásahu (22.10.) v Bratislave, aktuality.sk

X X X

Ako záhadný Fero SIS zisťoval pre Kočnera dáta od šéfa daňových kriminalistov Makóa

Spojkou medzi dátami daňových kriminalistov a Marianom Kočnerom bol František Böhm. Spolu s exšéfom daňových kriminalistov Ľudovítom Makóom čelí obvineniu v kauze, pre ktorú polícia zadržala aj špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika.

Prakticky všetky veľké kauzy posledných mesiacov majú jedného spoločného menovateľa – Marian Kočner. Inak to nie je ani v prípade policajnej akcie Božie mlyny, pre ktorú naposledy skončil v rukách mužov zákona dlhoročný špeciálny prokurátor Dušan Kováčik a vysokopostavený policajný funkcionár Norbert Pakši.

Medzi obvinenými sú aj bývalý riaditeľ Kriminálneho úradu finančnej správy (KÚFS) Ľudovít Makó a František Böhm. Obaja sú vo vyšetrovacej väzbe s obvinením, že v minulosti spolupracovali s mafiánskou skupinou takáčovcov. Dlhoročný šéf daňových kriminalistov Makó sa už skôr ponúkol, že bude rozprávať, a požiadal o status utajeného svedka.
Identita Františka Böhma bola verejnosti neznáma. Podľa zistení Aktuality.sk však ide o bývalého príslušníka tajnej služby, ktorého mal Kočner uloženého v mobile pod menom Fero SIS. Muži si cez aplikáciu WhatsApp vymenili stovky správ.

Písali si aj o falošnej zmenke z kauzy televíznych zmeniek za desiatky miliónov, pre ktorú dostal Kočner nateraz neprávoplatný trest 19 rokov. Spomínali aj kauzu nepriateľského ovládnutia Technopolu či kauzu Čistý deň.
Obsahom ich rozhovor bol aj Makó, ktorý v tom čase šéfoval úradu vyšetrujúcemu závažné colné podvody či úniky na spotrebných daniach. Hoci Makó o komunikácii medzi Kočnerom a Böhmom zrejme netušil, z kontextu vyplýva, že muž z tzv. mafiánskych zoznamov zadal cez Böhma alias Fera SIS niekoľko úloh aj vtedajšiemu štátnemu funkcionárovi.

Kočner pritom nerobil žiadne okolky a k žiadosti o „službičku“ rovno pridal aj inštrukciu pre Makóa alias Laja. Lajo, resp. Lajko, ako Makóa v komunikácii nazývajú, je maďarská verzia domáckej podoby slovenského mena Ľudovít.
Nemusí vedieť, že je to pre mňa

„Ahoj. Zisti mi prosím cez Laja koľko odviedla táto firma na DPH za posledných 12 mesiacov. Každý mesiac zvlášť. A nemusí vedieť že je to pre mňa. Ďakujem,“ píše Kočner kamarátovi Ferovi SIS ráno 18. októbra 2017. Böhm alias Fero SIS bez zaváhania reaguje: „Ok.“

Kočner ešte ponaháňa termín. „Ak sa dá do piatku. Myslím že on len kukne do počítača. Nemal by s tým mať veľa roboty.“ Böhm Kočnerovi potvrdí, že mu písal.

Na druhý deň pred pol siedmou ráno posiela Böhm obrázok – zrejme s prehľadom odvodov DPH firmy, ktorú si Kočner vypýtal, keďže ten je nadmieru spokojný. „Super práca. Ďakujem pekne,“ odpíše.

Ako sa Makó nestal viceprezidentom

Makóa sa týka aj ďalšia debata. Kočner s Böhmom si totiž písali v čase, keď sa v kuloároch skloňovalo Makóovo meno v súvislosti s obsadením postu policajného viceprezidenta. Dokonca sa objavili informácie, že Makóá po príchode na policajné prezídium nahradí v kresle šéfa daňových kriminalistov niekdajší príslušník SIS Ľubomír Arpáš známy z kauzy Gorila.

„Lajko kedy nastupuje? Na funkciu...“ zisťuje Kočner 15. 10. 2017. Keď dostane odpoveď, pýta sa: „Kto tam pôjde na miesto Laja?“ Podľa spomínaných medializovných informácií to mal byť Arpáš, čo však Böhm vyvráti: „Urcite nie Arpas:))) Jeho namestnik to vezme.“

Z veľké prestupu napokon nič nebolo. Keď v marci 2018 skončil Jaroslav Málik vo funkcii prvého policajného viceprezidenta a stal sa policajným pridelencom v Srbsku, Makó na jeho miesto nenastúpil.

Kariérny neúspech komentoval neskôr aj v rozhovore pre Aktuality.sk: „Ja nie som politik, som odborník v tom, čo robím, a preto neriešim, či ide o pozície za Smer, SNS alebo niekoho iného. Mám jednoducho odborné nápady, ktoré súvisia s riadením, legislatívou a systémom fungovania finančnej správy, a tie by som chcel zrealizovať. Pokiaľ bude záujem o to, aby som ich zrealizoval, rád to urobím.“

Makó šéfoval daňovým kriminalistom až do 1. júna 2020. Vo funkci skončil až niekoľko týždňov potom, ako mu minister financií Eduard Heger (OĽaNO) vyslovil verejne nedôveru. Stalo sa tak po publikovaní článku Aktuality.sk spájajúcom Makóa s firmou Guarding. Hoci logistickú firmu s ročnými tržbami viac ako päť miliónov eur vlastnia advokáti s väzbami na Makóa, jej kamióny parkovali v areáli patriacom Makóovi.
Samopal na vraždu Takáča

Böhm alias Fero SIS vedel zistiť aj iný druh informácií. Pre Kočnera preveroval napríklad telefónne čísla. „Potrebujem majiteľa. Bleskovo,“ píše Kočner 5. júna 2018 a posiela mobilné telefónne číslo.Böhm alias Fero SIS reaguje, že sú to zrejme policajti a posiela číslo na kontrolu. O pol hodiny už Kočner dostáva odpoveď s menom a adresou.

Komunikácia oboch mužov je z rokov 2017 a 2018. Končí sa 26. júna 2018 – dva dni predtým, ako poslal Najvyšší súd Kočnera do väzby v kauze zmenky. Fero SIS informoval Kočnera aj o klebetách, ktoré sa údajne šírili po chodbách bezpečnostných zložiek. „Pito vypoveda ze si dal samopal na vrazdu takaca,“ píše Kočnerovi 27. marca 2017. Ten sa iba zasmeje. „Vazne. Pisal mi chalan,“ argumetnuje Böhm.

„Som Piťa vtedy nepoznal. Takže asi ťažko,“ kontruje Kočner. „Maros ja si nevymyslam. Len ti posuvam info,“ vysvetľuje Böhm. Kočner opäť zopakuje časový nesúlad: „A ja Ti hovorím že som ho (Piťa, pozn. red.) spoznal o 10 rokov neskôr. Prečo by také niečo povedal.“

Nikto sa o teba nezaujíma

Informáciu označí za hlúposť a ironicky sa spýta: „Aj na Kollára a Rajeckého som mal dať samopal???“ Böhm odpíše, že sa opýta. O pár minút však Kočnera inštruuje, aby všetko zmazal a premazal si aj telefón. Obaja sa zhodnú, že informácia je mylná a zrejme „ide o akúsi hru“.

„A zatial si aj ok - nikto sa ani blizsie o teba nezauijma - dalsi mi to preveroval - zaitim ti este doveryhodnost prvej info,“ dodáva Böhm.

Mafiánskeho bosa Jána Takáča zastrelili v roku 2003 na bratislavských Kramároh, keď nastupoval do auta. Zasiahlo ho 15 rán, na mieste bol sám a bez ochrany. Vyšetrovanie na dlhý čas uviazlo na mŕtvom bode. V roku 2007 ho dokonca prerušili. Znova sa rozbehlo až v roku 2017, keď sa objavili nové dôkazy. Od marca 2017 je z Takáčovej vraždy obvinený bos piťovcov Juraj Ondrejčák alias Piťo, ktorý sedí v base pre iné zločiny.
Kauzy bývalého šéfa KÚFS

Ľudovít Makó je od septembra vo väzbe pre obvinenie z vydierania, obmedzovania osobnej slobody a podporovania zločineckej skupiny. Makó mal okrem iného chrániť skupinu takáčovcov pred vyšetrovaním a zneužívať svoju funkciu na zisťovanie informácií pre organizovaný zločinecký gang.

Makó však bol k takáčovcom blízko aj v inom prípade. Jemu blízke bezpečnostné služby uzavreli s daniarmi zmluvy za vyše milión eur bez riadnej súťaže. Konkurentmi firiem napojených na Makóa boli esbéesky spojené s mafiánskou skupinou takáčovcov.

Už dávno pred obvinením však Makó čelil závažným kauzám. Podľa konverzácie v Threeme medzi Marianom Kočnerom a Norbertom Bödörom mal Makó podporu nitrianskeho oligarchu na funkciu policajného viceprezidenta.

„Teraz som hovoril s Ferom. Tak Lajo sa už teší, že má tvoju a kamošovu podporu. Len nerozumie, prečo tá ku..a Denisa ho tam nechce,“ písal Kočner Bödörovi. Makó sa pritom v minulosti v rozhovore pre Aktuality.sk snažil od Bödörovcov dištancovať.

Viac ako rok odmietal Makó vysvetliť svoje významné majetky vrátane veľkého areálu so stojiskom kamiónov v Jelenci, ktorý ho spája s miliónovou firmou Guarding, či druhého areálu, ktorý Makó prenajíma firme LAMA SK.

Obhajcom Makóa obvineného z násilnej činnosti je advokát Zoltán Perhács – bývalý šéf policajnej inšpekcie, ktorý na papieri vlastní firmu Guarding a odmieta vysvetliť, ako sa k miliónovej spoločnosti dostal, aktuality.sk

X X X

Dobroslav Trnka: Nie som si vedomý disciplinárneho priestupku

Bývalý generálny prokurátor Dobroslav Trnka si nie je vedomý, že by sa dopustil disciplinárneho priestupku. Uviedol to vo svojej záverečnej reči pred 3. disciplinárnou komisiou Generálnej prokuratúry (GP) SR. Podľa vlastných slov je však pripravený akceptovať rozhodnutie disciplinárnej komisie. Na strane druhej však využije všetky zákonné možnosti sa odvolať.

Pripomenul, že robí prokurátora 34 rokov a už raz čelil disciplinárnemu konaniu. „Napokon sa ukázalo, že ten proces nebol až taký dobrý. Rok už nemôžem chodiť do roboty, kde by som mohol byť 100-percentne prospešný pre spoločnosť," povedal.

Po prednese záverečných rečí navrhovateľa za GP SR a Trnkovej advokátky sa komisia odobrala na poradu. Rozhodnutie by mala vyniesť približne o 17.00 h. Ústne pojednávanie sa v pondelok začalo o 10.00 h a po oboznámení sa s júlovými závermi Etickej komisie prokuratúry i ukončení dokazovania sa pristúpilo k prednesu záverečných rečí.
Trnkov rozhovor

Konanie s Trnkom pôvodne odročila koncom júna disciplinárna komisia na neurčito z dôvodu, že sa čakalo na stanovisko Etickej komisie prokuratúry. Tá začiatkom júla zasadala v Banskej Bystrici a konštatovala, že Trnka sa dopustil porušenia pravidiel prokurátorskej etiky porušením dôveryhodnosti a dôstojnosti prokurátora, ktoré upravuje ich etický kódex.
Trnka tak mal urobiť, keď poskytol minulý rok rozhovor televízii Markíza. Týkal sa zverejnenia nahrávky s Marianom K., počas ktorej mu obžalovaný z vraždy Jána Kuciaka vyčítal, že mal vydierať akcionára Penty Jaroslava Haščáka s nahrávkou kauzy Gorila. Ďalším dôvodom stíhania je časť rozhovoru pre televíziu, v ktorej Trnka hovoril o prepustení Jozefa Majského z väzby v roku 2004.

Bývalý generálny prokurátor Jaromír Čižnár vlani v októbri Trnkovi dočasne pozastavil výkon funkcie, keďže bol naňho podaný disciplinárny návrh za spomínané dva skutky. Trnka je okrem toho obvinený zo zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa, keďže neodovzdal orgánom činným v trestnom konaní nahrávku z kauzy Gorila, aktuality.sk

X X X

Prominentný advokát môže skončiť za mrežami a s ním aj funkcionár SPF

Sudca Špecializovaného trestného súdu rozhoduje o väzobnom návrhu prokurátora, ktorý podal na advokáta Jána Gajana a šéfa popradskej pobočky pozemkového fondu Ivana Tudaja.

Ján Gajan a Ivan Tudaj uviazli v utorok v rukách polície spolu s ďalšimi dvoma mužmi, obvinenie si napokon vypočuli traja z nich: Gajan, Tudaj a osoba, ktorej iniciálky sú G.P. Ide o prípad podplácania pri reštitúcii pozemku.
„Za zabezpečenie kladného vybavenia reštitučnej náhrady mali požadovať úplatok 40% z výmery. Pozemky mali následne previesť na blízke osoby a majetkovo alebo personálne prepojené spoločnosti,“ potvrdil po zadržaní podozrivých hovorca policajného prezídia Michal Slivka.

Na Gajana a Tudaja podal prokurátor návrh na väzbu.

Obvinený Gajan blízky Kvietikovi

Meno Jána Gajana figuruje pri množstve spoločností vo vlastníctve Slavia Capital. Gajan je napríklad šéfom dozornej rady firmy Impre Media, ktorej Jaroslav Rezník predal polovicu verejnoprávneho portálu teraz.sk. Gajan tiež zapisoval viaceré firmy z portfolia Slavie Capital do protischránkového registra. Skupinu spoluzakladal finančník Martin Kvietik, obvinený v kauze Dobytkár.

Advokát Gajan si tiež vymenil stovky správ s Marianom Kočnerom. Dvojicu spája aj kauza Technopol, v ktorej je Kočner jedným z obvinených. V minulosti zastupoval poškodeného Pavla Páveka, ktorý má naňho dodnes ťažké srdce: „Pracoval pre nás, zobral za to nemalé peniaze a potom nás obratom ruky predal Kočnerovi,“ uviedol Pávek.

Gajan bol v minulosti oficiálnym vlastníkom firmy, ktorá berie milióny za prenájom budovy Všeobecnej zd
ravotnej poisťovni. Kto bol jej skutočným vlastníkom, odmietol povedať. Pre zavádzanie o vzťahoch s Gajanom má problém s disciplinárnym konaním sudca a bývalý predseda Špecializovaného trestného súdu Michal Truban.

„Vaše otázky nebudeme komentovať,“ odpovedala na otázky ohľadom Gajanovho zadržania jeho PR zástupkyňa Petra Jamrichová. Gajan v minulosti obvinenia z korupcie v súvislosti s kauzou dobytkár odmietol.

Funkcionár fondu

Ivan Tudaj šéfuje pobočke SPF v Poprade od roku 2010. V minulosti založil so spoločníčkou Adelou Dovalovskou neziskovú organizáciu, v ktorej skončili aj majetky, pôvodne patriace štátu.Neziskovka sa tak dostala k lukratívnym pozemkom a budove bývalej nemocnice v Popradskej časti Kvetnica. Prípadu sa v minulosti venovala aj relácia Občan za dverami.

Redakcia Aktuality.sk už v septembri kontaktovala Tudaja, aby sa vyjadril k podozreniam okolo prevodov pozemkov, ktoré sa udiali na pobočke SPF v Poprade. Pýtali sme sa ho, prečo bola za jeho vedenia odpredaná parcela, na ktorú existoval reštitučný nárok.

„Podrobnosti si nepamätám, skúste to dať na hovorcu pozemkového fondu,“ odpovedal Tudaj.
Podobne znela aj odpoveď na otázku, o reštitúcii, v ktorej sa cez reštituentov nakoniec k pozemkom dostala Tudajova spoločníčka Adela Dovalovská, a to už za pôsobenia Tudaja na pozemkovom fonde.

„Neviem, o akej parcele rozprávate, skúste napísať na pána hovorcu,“ zaznela z úst Tudaja rovnaká odpoveď na otázky o reštitúcii, v ktorej sa cez reštituentov nakoniec k pozemkom dostala Tudajova spoločníčka Adela Dovalovská - už za pôsobenia Tudaja na pozemkovom fond, aktuality.sk

X X X

Letisko v Bratislave hodnotí pozitívne schému pomoci

Letisko M. R. Štefánika v Bratislave hodnotí pozitívne schému pomoci letiskovým spoločnostiam, ktorú avizuje vláda, a počká si na jej konkrétnu podobu. Uviedla to hovorkyňa bratislavského letiska Veronika Ševčíková s tým, že letisková spoločnosť prišla o značné príjmy.

Hovorkyňa skonštatovala, že letisko v Bratislave intenzívne komunikuje so svojím jediným akcionárom, ktorým je Slovenská republika v zastúpení Ministerstvom dopravy a výstavby (MDV) SR, o ďalšom postupe. „Letisková spoločnosť prišla zákazom civilných letov a následnou nižšou prevádzkou letov o značné príjmy z leteckej aj neleteckej činnosti. Z toho dôvodu spoločnosť pristúpila k prehodnoteniu svojich nákladov, k presunutiu časti plánovaných investícií na ďalší rok aj k odloženiu splátok úveru,“ priblížila Ševčíková pre TASR. Zároveň dodala, že konkrétne hospodárske výsledky zverejnia v závere finančného roka.

Letiskovým spoločnostiam by mala byť poskytnutá čiastočná kompenzácia v súvislosti s koronakrízou. Vláda v stredu (21. 10.) schválila návrh zákona o odplatách a o poskytovaní príspevku v civilnom letectve z dielne Ministerstva dopravy a výstavby (MDV) SR. Parlament by o novele mal následne rokovať v skrátenom legislatívnom konaní.

Návrh zákona umožní ministerstvu najneskôr do 31. decembra 2021 poskytnúť príspevok v civilnom letectve zo svojej rozpočtovej kapitoly na nový účel – na úhradu oprávnených nákladov alebo refundáciu výdavkov, ktoré súvisia so zabezpečením nevyhnutnej leteckej dostupnosti územia SR počas krízovej situácie v súvislosti s ochorením COVID-19. Poskytnutie príspevku bude možné na základe schválenej schémy pomoci, ktorej základ vychádza zo schváleného návrhu zákona. „Ministerstvo dopravy v súčasnosti pripravuje všetky podklady v súlade s pravidlami EÚ v oblasti štátnej pomoci, ktoré bude následne posudzovať Európska komisia,“ uviedol pre TASR hovorca MDV Ivan Rudolf.

Súčasne poznamenal, že prijaté opatrenia v súvislosti s pandémiou na Slovensku výrazne zasiahli oblasť letectva vrátane samotného fungovania letiskových spoločností, ktoré dnes čelia obrovským stratám. „V dôsledku nielen zákazu vykonávania určených civilných letov, ale aj z dôvodu nezáujmu o využívanie obchodnej leteckej dopravy dochádza k značnej strate príjmov letiskových spoločností,“ dodal Rudolf. V súvislosti s prijatými opatreniami došlo od marca 2020 k značnému poklesu prevádzkových výkonov letiskových spoločností, napríklad v počte odbavených cestujúcich. Tento pokles v porovnaní s rovnakým obdobím roka 2019 podľa rezortu dopravy v súčasnosti predstavuje v priemere viac ako 90 %./agentury/