iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Priväzovanie k posteli aj hodiny bez vody na Slovensku

... Kontrola potvrdila týranie seniorov v Prievidzi: Za múrmi veľkokapacitného zariadenia pre seniorov v Prievidzi zistili desiatky pochybení. Mesto v úlohe zriaďovateľa tvrdí, že o škandalóznych pomeroch nevedelo. Vedeniu domova dokonca vyplatilo odmeny. Zábrany na lôžkach, priväzovanie o postel, obmedzovanie osobnej slobody, zanedbaný pitný režim, neprebalení klienti. Týranie seniorov za múrmi prievidzského domova dôchodcov s kapacitou vyše 160 klientov opísali kontrolóri ministerstva práce v rozsiahlej správe, ktorú majú Aktuality.sk k dispozícii.

Redakcia sa na situáciu v zariadení pýtala už v apríli tohto roka po prevalení prvých podozrení. Pred ministerskou kontrolou sa o praktiky v domove na hornej Nitre zaujímali tiež kancelária prezidentky Zuzany Čaputovej a Trenčiansky samosprávny kraj. Situáciu prverovala i komisárka pre zdravotne postihnutých Zuzana Stavrovská, ktorá by mala v blízkej budúcnosti predložiť protokol o monitoringu.

Zriaďovateľ nič nevidel

Komplex bytoviek určených pre seniorov stojí na prievidzskom sídlisku Necpaly. Súčasťou areálu je samostatné parkovisko aj ohradený priestor na bezpečné prechádzky. Nechýbajú lavičky ani zeleň. Niekoľko desiatok metrov od domova, ktorému šéfuje nominant mesta Richard Fodor, leží park a tiahne sa nábrežie rieky Nitra.

Hoci navonok vyzerá prievidzský domov pre seniorov ako solídna inštitúcia, skutočnosť je podľa ministerskej kontroly za hranou zákona. Kontrolóri zistili, že sa v zariadení porušovali základné ľudské práva a ignorovala sa dôstojnosť seniorov.
Mesto Prievidza, ktoré je zriaďovateľom zariadenia, tvrdí, že o škandalóznych pomeroch v domove netušilo. Radnica na čele s primátorkou Katarínou Macháčkovou (Spolu) zatiaľ nepovedala, či a akú zodpovednosť vyvodí za preukázané týranie voči vedeniu zariadenia.

Najvážnejšie zistenia:

o seniorov priväzovali plachtou a pásmi,
o mali problém sa napiť,
o niektorí zo zariadenia ušli,
o zanedbávali sa individuálne potreby klientov,
o niektorí zamestnanci nemali dostatočne preukázané vzdelanie.

Zábrany na posteli
Pracovníci odboru pre dohľad nad poskytovaním sociálnych služieb v správe konštatovali, že už samotné knihy hlásení vypracované zariadením „poukazujú na zlé formy zaobchádzania a manipulácie s prijímateľom, telesné a psychické týrania prijímateľa či zanedbávanie osobných potrieb“.

Z dokumentu ďalej vyplýva, že v dvoch budovách na uliciach M. Rázusa a J. Okáľa klientov pravidelne priväzovali, zabraňovali im vyjsť z postele a zamykali ich na izbách. Jedna z izieb nemala žiadne dvere, iba záves.
V knihe hlásení, z ktorých vychádza aj ministerská kontrola, možno nájsť nasledovné záznamy.
„O. S. 16. 5. 2019: P. T... .Poobede bola v kresle priviazaná plachtou. O. S 17. 5. 2019: Dcéra si nepraje uväzovať mamičku plachtou… O. S. 20. 5. 2019: Je zakázané viazať (fixovať) plachtou!!! Používajte pásy, príkaz hlavnej už dávnejšie.“

Keď si chcel personál domova podľa kontrolórov uľahčiť prácu, zanedbával prebaľovanie i stravovanie klientov. Seniorom mali brániť v pohybe napríklad bočnice na posteli. „p. (mená sú anonymizované, pozn. red) išla zatvárať okno a našli sme ju zvesenú dole z postele na fixačnom páse, ktorý bol zapnutý. Pre sústavné preskakovanie bočnice a demontovanie fixačného pásu (…) dali sme jej magnetický,“ píše sa v knihe hlásení samotného zariadenia.

Kontrol.óri po preštudovaní záznamov v knihe hlásení konštatovali, že pomôcky, ktoré sa majú používať len v určitých prípadoch na zabránenie úrazu, sa v Prievidzi používali na to, aby seniorom znemožnili pohyb. Spomínané bočnice na posteli mohli pritom klientom spôsobiť väčší úraz, ako keby tam neboli: pri ich preliezaní môžu totiž spadnúť z ešte väčšej výšky.

Odmeny pre šéfa i zamestnancov

Ministerská kontrola odhalila porušenie dovedna štyroch odsekov ústavy a vyše 20 odsekov rôznych paragrafov viacerých zákonov vrátane Občianskeho zákonníka, zákona o sociálnych službách či o sociálnej práci. Viaceré pochybenia pritom kontrolóri zistili aj priamo na mieste.

V správe sa píše aj o prenikavom zápachu moču v dôsledku nesprávnej hygieny.

Vedenie mesta trvá na tom, že o katastrofálnych pomeroch v zariadení nevedelo. Pre Aktuality.sk to uviedol hovorca Prievidze Michal Ďureje. Otázne je, na základe čoho udelilo ešte vo februári tohto roka odmeny riaditeľovi zariadenia.
Hoci sa tak stalo ešte pred prevalením prvých podozrení, pričom Fodor dostal štyristoeurovú odmenu ako darček pri príležitosti 50. narodenín, mesto rozdávalo z verejných peňazí bez znalosti situácie či skutočných zásluh riaditeľa.
Odmeny navyše dostali aj zamestnanci zariadenia, a to za zvládnutie prvej vlny pandémie. V akej výške, mesto nezverejnilo.

Odpovediam sa vyhli

Keď sa redakcia Aktuality.sk zaujímala o situáciu v zariadení v apríli tohto roka, vedenie mesta nás ubezpečovalo, že odsudzuje každé násilie páchané na starších ľuďoch.
„Určite netolerujeme žiadne hrubé a nevhodné správanie zamestnancov v zariadení pre seniorov. Po prešetrení všetkých sťažností sa vždy rázne koná,“ odpísal vtedy hovorca radnice Ďureje.

Ako často mesto kontrolovalo zariadenie či aké opatrenia prijalo na odstránenie zistených pochybení, sme sa však nedozvedeli. Vedenie Prievidze sa vyhlo aj odpovedi na priväzovanie seniorov.
„Na vysvetlenie záverov z kontrolnej správy ako uväzovanie klientov atď. sa pokojne obráťte na vrchnú sestru zariadenia,“ odkázal nám hovorca mesta Ďureje.

Pochybenia:

Porušenie článku 19 ods. 1 Ústavy SR
Každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena.

Porušenie článku 23 ods. 1 Ústavy SR
Sloboda pohybu a pobytu sa zaručuje.

Porušenie článku 16 ods. 1 Ústavy SR
Nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaručená. Obmedzená môže byť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Porušenie článku 2 ods. 3 Ústavy SR
Každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.
Riaditeľ čaká na ďalšiu správu

Riaditeľ zariadenia Fodor tvrdí, že po kontrole prijal 30 opatrení, ktoré s výnimkou zabezpečenia bezbariérovosti nešpecifikoval. Argumentoval, že zariadenie „čaká na protokol o výsledku monitoringu komisárky pre osoby so zdravotným postihnutím a polície. Na základe tohto vyvodí sankcie a pracovnoprávnu zodpovednosť“.
Závery z ministerskej kontroly už pritom majú na stole nielen v samotnom zariadení. Disponujú nimi tiež zriaďovateľ – teda mesto Prievidza – i Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

Kontrolóri priamo na mieste zistili, že imobilní klienti mali tekutiny naliate v pohárikoch alebo plastových fľašiach, ale nemohli na ne dočiahnuť. „Pre prijímateľov s poruchou hybnosti a citlivosti hornej končatiny bolo nemožné, aby na tekutinu dočiahli. Títo prijímatelia nemali možnosť sa napiť.“

V knihe hlásení samotného zariadenia skončila napríklad aj nasledovná poznámka: „Dcéra si praje, aby mala p. X celý deň otvorené dvere a aby mala prisunutý servisný stolík, aby sa mohla napiť, keď je smädná.“

Kontrolóri zhodnotili, že stravovanie a dodržiavanie pitného režimu neprebieha na odbornej úrovni a vo všeobecnosti sa v zariadení neprihliada na potreby jednotlivých seniorov. Klientov podľa autorov správy vysádzali do kresla iba v určitom čase, podľa harmonogramu. Domovy sú pritom povinné vysadiť či meniť polohu seniora podľa jeho vlastných potrieb.
Za nedostatočné označili kontrolóri aj prebaľovanie, ktoré bolo na takej slabej úrovni, že niektorým klientom spôsobovalo kožné problémy.

Problémom bolo aj poskytovanie ubytovania v priechodných izbách či izbách, ktoré mali menej než zákonom stanovených desať metrov štvorcových.

Nedoložené vzdelanie

Ministerstvo práce tiež zistilo, že nie všetci z 98 zamestnancov zariadenia mali potrebnú kvalifikáciu: „Nebolo dostatočne preukázané plnenie potrebných kvalifikačných predpokladov niektorých zamestnancov na vykonávanie pracovných odborných činností v oblasti sociálnych služieb.“

Príkladom je sanitárka, ktorá spĺňala podmienky na ošetrovateľku či ergoterapeutka s absolvovanou vysokoškolskou školou, ale bez vzdelania potrebného pre ergoterapeutického pracovníka. Viaceré pochybenia však boli len formálne.
Kontrola však odhalila chaos, ktorý v zariadení panoval.

Nekomunikujú ani so župou

Trenčiansky samosprávny kraj dostal ešte koncom apríla žiadosť z kancelárie prezidentky, na ktorú sa obrátil neznámy občan s podozrením, že v zariadení dochádza k porušovaniu zákonov. Trenčianska župa následne postúpila podnet na ministerstvo práce.

Po výsledkoch kontroly požiadal kraj vedenie mesta o vysvetlenie vrátane konkrétnych opatrení na odstránenie zistených nedostatkov. Odpoveď ani po troch týždňoch nedostal.
Župe na otázky týkajúce sa škandalóznych pomerov neodpovedá ani samotné zariadenie pre seniorov. Mlčanie však nie je jediným problémom domova.

Karanténa len naoko

Keď sme počas uplynulého víkendu navštívili Prievidzu, zistili sme, že slabinou môže byť aj povinná karanténa. V sobotu okolo obeba bolo pred bránou zariadenia na ulici J. Okáľa celkom rušno.

Pri bráne sa zhovárala skupina piatich ľudí. Po skončení rozhovoru si trojica seniorov zobrala od ženy s mladíkom obedáre a s igelitovými taškami sa vrátila do domova. O niekoľko minút neskôr sa starší muž spoza bránky zvítal s mladou matkou s dieťaťom, zobral si obedár aj igelitku a odkráčal do zariadenia.
Hoci pre pandémiu sú zakázané akékoľvek návštevy, príbuzní klientov ani vedenia domova to zrejme neriešia.
Platia si za týranie

Klienti si podľa cenníka za poskytovanie služieb v zariadení platia. Pri najmenšom stupni odkázanosti zaplatia za sociálnu službu 55 eur, pri najvyššom 119.

Ceny za izby sa pohybujú od 84 do 242 eur mesačne, za stravu je to zhruba 125 – 130 eur podľa toho, či je človek diabetik alebo nie.

Príplatky sú za používanie vlastnej televízie, kanvice či mikrovnky, ale aj za rôzne liečebné rehabilitácie. Celkovo tak klient zaplatí od 264 eur do 490 eur plus prípadné príplatky, aktuality.sk

X X X

Britský premiér Boris Johnson oznámil v utorok sprísnenie protipandemických opatrení v meste Manchester a jeho priľahlých oblastiach, ktoré začnú platiť od piatka. Informovala o tom agentúra DPA. O nových opatreniach v oblasti Veľkého Manchestru má vo štvrtok hlasovať britský parlament. Sprísnené obmedzenia zahŕňajú uzatvorenie pubov a barov, ak neponúkajú aj jedlo. Stretávať sa nesmú ľudia z rôznych domácností a obmedzenia kontaktov budú platiť aj pre stretnutia vonku. Ľuďom sa navyše odporúča necestovať z a do tejto oblasti.

V Nemecku za posledných 24 hodín pribudlo 7 595 prípadov nákazy koravírusom. V krajine sa od začiatku pandémie nakazilo už 380 762 ľudí. Na komplikácie spojené s chorobou Covid-19 zomrelo 9 836 ľudí, z toho 39 za posledný deň.

„Veľakrát som mal chuť spraviť anketu a nechať o opatreniach rozhodnúť milióny … rešpektovať výsledok a nechať to už len na prírodu,“ uviedol premiér Igor Matovič v rannom statuse.

V Brazílii za posledných 24 hodín pribudlo 23 227 nakazených koronavírusom a 661 úmrtí s chorobou Covid-19. S odvolaním sa na zdravotnícke úrady o tom informovala agentúra Reuters. Krajina sa pripravuje na rozsiahly program očkovania obyvateľstva, v rámci ktorého zaobstará vakcíny z Číny. Brazília od začiatku epidémie eviduje 5,3 milióna nakazených, čo ju radí na tretiu priečku na svete za Spojené štáty a Indiu.

Otázka desaťdňovej karantény pre tých, ktorí sa nezúčastnia na celoplošnom testovaní národa na koronavírus, je ešte predmetom debát. Pred stredajším rokovaním vlády to priznal minister obrany SR Jaroslav Naď (OĽANO). „Chceme to urobiť tak ,aby rozhodnutia boli v súlade s platnou legislatívou,“ potvrdil. Myslí si, že o opatreniach môže napovedať aj pilotné testovanie počas najbližšieho víkendu na Orave a v Bardejove. Verí, že Slováci sa k plošnému testovaniu postavia zodpovedne a budú ho vnímať ako potrebný krok pre zvládnutie pandémie.

Vláda SR chce motivovať ľudí, aby v priebehu testovacích dní necestovali cez hranice pokiaľ to nebude nevyhnutné. Pred rokovaním vlády to uviedol minister obrany SR Jaroslav Naď (OĽaNO). Dodal, že po celoplošnom testovaní sa zavedú testovania na hraniciach a bude sa to vzťahovať aj na tých, ktorí územím len prechádzajú. Podotkol, že testy budú poskytované na hraniciach zadarmo a budú ich požadovať raz za dva týždne. Ak sa človek pretestuje inde, bude akceptovaný aj iný test. Hranice bude mať na starosti minister vnútra SR. Naď objasnil, že Slovensko nemá kapacity, aby sa testy na hraniciach zaviedli teraz, ale urobí sa tak po pretestovaní.

V Českej republike pribudlo za utorok rekordných 11 984 nových prípadov nákazy koronavírusom SARS-CoV-2. Ide o dosiaľ najvyšší denný prírastok infikovaných od začiatku pandémie. Vyplýva to z údajov zverejnených v stredu nadránom na webe českého ministerstva zdravotníctva. Od začiatku pandémie sa v ČR koronavírusom nakazilo 193 946 ľudí, z ktorých 1619 nákaze podľahlo. Z ochorenia COVID-19 sa tam dosiaľ vyliečilo 79 108 osôb. Momentálne je v Česku nakazených 113 219 ľudí, z toho 4 064 je hospitalizovaných.

V Česku bude nosenie rúšok od stredy povinné aj v autách. Vzťahovať sa nebude na vodičov, ktorí budú vo vozidle sami alebo s rodinnými príslušníkmi. Po novom bude nosenie rúšok povinné aj na verejne dostupných miestach na zastavanom území mesta či obce pri vzdialenosti menšej ako dva metre od cudzích ľudí.

Maďarská ministerka spravodlivosti Judit Vargová v utorok oznámila, že mala pozitívny test na ochorenie COVID-19. Priznala tiež, že sa u nej prejavili mierne respiračné príznaky. Informovala o tom v utorok agentúra Reuters. Vargová, ktorá sa pravidelne zúčastňuje rokovaní v Bruseli s lídrami ostatných členských krajín EÚ, neuviedla, kde sa mohla koronavírusom nakaziť alebo či sa v poslednom čase stretla s inými vládnymi predstaviteľmi vrátane premiéra Viktora Orbána.

V Maďarsku doposiaľ zaznamenali 48 757 potvrdených prípadov a 1211 úmrtí v dôsledku ochorenia COVID-19. Aktuálne je nakazených 32 909 osôb. V nemocničnom ošetrení je 1960 chorých, z nich 197 je napojených na umelú pľúcnu ventiláciu. V utorok tam potvrdili 989 nových prípadov nákazy a 38 úmrtí, čo je od vypuknutia pandémie vôbec najvyšší počet úmrtí za jeden deň

V Spojených štátoch zomrelo počas tohtoročnej pandémie COVIDU-19 o takmer 300 000 ľudí viac, než koľko bolo obvyklé za rovnakú dobu v predchádzajúcich rokoch. Uviedlo to americké Centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC) s tým, že v polovici októbra oficiálne evidovalo zhruba 216 000 úmrtí po nákaze koronavírusom.

CDC uvádza, že medzi 26. januárom a 3. októbrom v USA zomrelo o 299 028 ľudí viac, než koľko je priemer z posledných rokov za rovnaké obdobie. Epidemiológovia z CDC uvádzajú, že oficiálne počty úmrtí s COVIDOM-19, ktoré sa na zvýšenej úmrtnosti podieľajú približne z dvoch tretín, sú zrejme podhodnotené. Na zvýšenie úmrtnosti v čase pandémie majú podľa CDC vplyv aj ďalšie skutočnosti, ako je zhoršená dostupnosť lekárskej starostlivosti. „Je veľa faktorov, ktoré by nepriamo mohli prispieť k nárastu úmrtí v dôsledku pandémie. Jedným z nich je narušenie zdravotníckeho systému,“ uvádza autorka štúdie Lauren Rossenová.

Dáta tiež ukazujú, že zvýšená úmrtnosť dopadá rôznou mierou na rôzne rasové i etnické skupiny. CDC zaznamenal najväčší percentuálny nárast úmrtnosti v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi medzi Hispáncami (o 53,6 percenta). U amerických černochov sa úmrtnosť zvýšila o 32,9 percenta, u Ázijcov o 36,6 percenta, zatiaľ čo u belochov predstavoval nárast „len“ 11,9 percenta. CDC tento rok evidovalo nadpriemernú úmrtnosť v každom týždni počnúc marcom. Najväčší nárast počtu úmrtí oproti dlhodobému priemeru sa v USA odohral v prvej polovici apríla (o 40,4 percenta) a potom na začiatku augusta (o 23,5 percenta)./agentury/

X X X

Rekord 2202 prípadov. Hrozí zahltenie nemocníc, Matovič hovorí o lockdowne

Na Slovensku pribudlo 2 202 nových potvrdených prípadov infekcie koronavírusu, čo je najvyšší denný prírastok od začiatku pandémie. Počas uplynulého dňa urobili laboratóriá spolu 13 832 testov. V priebehu mesiaca by sa mohol počet pacientov v nemocniciach zdesaťnásobiť, uviedol Jaroslav Naď.

Podľa premiéra Igora Matoviča možno už ani testovanie nezachráni Slovensko pred lockdownom. Ak pôjde Slovensko českou cestou, tak budú musieť byť prísne opatrenia a bude na výber „život alebo peniaze“. V tom prípade Matovič dá prednosť „životu“. Čaká na stanovisko odborníkov z konzília a pandemickej komisie, či bude stačiť testovanie s tým, že neotestovaní by nemuseli zostať povinne zavretí doma. Ak epidemiológovia povedia, že to nestačí, tak nezostáva nič iné, než uzavrieť krajinu, povedal Matovič.

Ak nebudeme schopní zatiahnuť ručnú brzdu a pôjdeme českou cestou, tak budeme musieť riešiť také problémy ako Česi, napríklad ako spáliť zosnulých, ktorých mali viac ako sto, povedal Matovič. Sme dva týždne za Čechmi, dodal.
Mikulec: Situácia si vyžiada ťažké rozhodnutia, v hre je i lockdown

Epidemiologická situácia spojená s kapacitnými možnosťami nemocníc a predpokladaným vývojom je natoľko vážna, že si vyžaduje prijať aj ťažké rozhodnutia, jednou z možností je i tzv. lockdown. Po rokovaní vlády SR to povedal minister vnútra (MV) SR Roman Mikulec (OĽANO), ktorý zároveň oznámil, že v stredu sa situáciou bude zaoberať pandemická komisia a vo štvrtok ústredný krízový štáb.

Mikulec ocenil prácu rezortu obrany a Ozbrojených síl (OS) SR pri zabezpečení celonárodného testovania, zároveň potvrdil, že sa pripravuje aj režim testovania na hraniciach. „O logistických a personálno-kapacitných detailoch je však predčasné hovoriť, súvisí to s celkovými opatreniami, ktoré budú prijaté a počtom priechodov, ktoré budú uzavreté,“ dodal Mikulec.

Naď: Hrozí desaťnásobok pacientov

Naď povedal, že sa potvrdil rapídny nárast hospitalizovaných pacientov. Do mesiaca sa podľa neho môže zdesaťnásobiť počet pacientov, ktorí potrebujú hospitalizáciu. Naď predpokladá, že sa rýchlo zíde aj Pandemická komisia, aj Ústredný krízový štáb.

„V Českej republike dnes riešia, čo s tými desiatkymi mŕtvych, ktorí každý deň umierajú. Ako sa o to stará ministerstvo vnútra, opýtajte sa ministra vnútra, čo mu hovorí jeho český kolega. Tie momenty, ktoré sme zažili na jar v Taliansku, vo Francúzsku v Španielsku a iných krajinách a tie momenty, ktoré dnes zažíva Česká republika, sa presne stanú aj u nás, pokiaľ nič nespravíme, tak sme presne v tej situácii aj u nás o niekoľko týždňov,“ povedal Naď.

„Neriešte teraz, či bude niekto desať dní doma alebo nebude desať dní doma. Jediná alternatíva, ktorú máme, že sa dostaneme do kompletného lockdownu krajiny,“ dodal. O situácii na hraniciach by sa malo hovoriť v pondelok, keď bude mať Slovensko za sebou prvý cyklus testovania vo vybraných štyroch okresov.

V nemocniciach je 844 pacientov

Celkovo evidujeme 33 602 pozitívne testovaných na koronavírus. Počas uplynulého dňa urobili laboratóriá spolu 13 832 testov. Informovalo o tom na svojej stránke Národné centrum zdravotníckych informácií.
V nemocniciach je hospitalizovaných 844 pacientov, potvrdené ochorenie COVID-19 má 680 z nich. Na JIS je 18 osôb, podporu umelej pľúcnej ventilácie potrebuje 58 pacientov.

Vyliečilo sa ďalších 400 ľudí, celkovo sa z ochorenia zotavilo už 8 404 pacientov. V súvislosti s koronavírusom nepribudlo žiadne úmrtie, celkový počet úmrtí na COVID-19 na Slovensku tak zostáva na čísle 98.

Ako na sociálnej sieti informovalo Ministerstvo zdravotníctva, najviac prípadov zachytili v Žilinskom kraji, a to 524. Nasleduje Prešovský kraj (493), Trenčiansky (212), Banskobystrický (210), Trnavský (202), Nitriansky (197), Bratislavský (183) a Košický kraj (181).

Je medzi nimi 1 200 žien a 1 002 mužov, sú vo veku od niekoľkých mesiacov do 95 rokov.
Od začiatku vypuknutia ochorenia sa urobilo 641 810 labora¬tórnych testov. Aktívnych prípadov ochorenia je na Slovensku aktuálne 25 100./agentury/

X X X

Poslanci okolo Pellegriniho podporia podpismi odvolávanie Krajniaka

Nezaradení poslanci okolo Petra Pellegriniho sú pripravení podpísať návrh na odvolanie ministra práce Milana Krajniaka (Sme rodina). Oznámili to v stredu po tom, ako parlament schválil úpravu pri 13. dôchodku.

Pellegrini zdôraznil, že schválením zmien bol 13. dôchodok zrušený a nahradený sociálnou dávkou. Argument, že na to nie sú peniaze, podľa neho neobstojí. Podotkol, že práve seniori sú v aktuálnej situácii najpostihnuteľnej¬šou skupinou obyvateľstva. „Je to veľká hanba, mňa to veľmi mrzí a my budeme musieť, samozrejme, teraz s kolegami rozmýšľať, ako naložiť s takýmto ministrom, ktorý nakoniec si bude musieť dávať prívlastok nieže minister práce, sociálnych vecí a rodiny, ale antisociálny minister,“ vyhlásil.

Poslanci okolo Pellegriniho tak teraz plánujú rokovať so zvyškom opozície o tom, aby predložili návrh na odvolanie Krajniaka. „Pokiaľ dôjde k dohode v opozícii, čo by nemal byť problém, bude musieť pán Krajniak za celý ten antisociálny masaker čeliť náv

rhu na odvolanie,“ priblížil poslanec Erik Tomáš s tým, že podpisy jedenástich nezaradených poslancov sú pripravené.
Predseda Jednoty dôchodcov Slovenska Ján Lipiansky skonštatoval, že to, čo bolo v stredu v parlamente schválené, nepovažuje za 13. dôchodok, ale modifikovaný vianočný príspevok. „Nebudeme plakať nad rozliatym mliekom a budeme ďalej, tak ako to od marca robíme, robiť všetko pre to, aby sme ochránili naše benefity, ktoré sme za tie posledné roky nejako nahromadili,“ dodal. Zároveň poznamenal, že to, ako sa k seniorom správa spoločnosť, je zrkadlom sociálneho štátu.

Lipiansky tiež poukázal na to, že súčasná situácia vzhľadom na pandémiu má za následok aj ovplyvnenie psychiky seniorov. Požiadal tiež členov koaličnej rady a predsedov poslaneckých klubov, aby jasne povedali svoju predstavu, ako vidia budúcnosť seniorov.

Pri 13. dôchodku, ktorý zaviedla ešte bývalá vláda, sa uskutočnia zmeny. Národná rada (NR) SR v stredu schválila vládny návrh zákona, po novom bude 13. dôchodok štátnou sociálnou dávkou a maximálna suma bude 300 eur. Dôchodcovia v minulosti dostávali vianočný príspevok koncom roka, bývalá vláda však schválila 13. dôchodok, ktorý ho mal už v tomto roku nahradiť. Výška 13. dôchodku mala byť pre jednotlivých poberateľov vo výške súčasných priemerných jednotlivých dôchodkov./agentury/

X X X

Vláda odobrila koncepciu hostiteľskej krajiny k zahraničným vojakom

Vláda na svojom stredajšom rokovaní schválila Koncepciu poskytovania podpory zahraničným ozbrojeným silám (OS) prijatým na území Slovenskej republiky (HNS). Zároveň uložila ministrovi obrany do 31. decembra úlohu zrealizovať medzirezortnú pracovnú skupinu na prípravu návrhu na zriadenie Národnej riadiacej a koordinačnej skupiny na poskytovanie HNS a jej štatútu.

Poskytovanie podpory zahraničným ozbrojeným silám prijatým na území hostiteľskej krajiny (HNS) je medzinárodným záväzkom Slovenskej republiky. „HNS výraznou mierou prispieva k efektívnemu pôsobeniu spojeneckých ozbrojených síl na jej území, respektíve pri ich presune na územie iného štátu pri príprave a plnení úloh kolektívnej obrany a úloh medzinárodného krízového manažmentu EÚ zo strany členských krajín NATO a členských štátov EÚ," uvádza sa v materiáli z dielne rezortu obrany.

Účelom koncepcie HNS je navrhnúť komplexné systémové opatrenia na úrovni vlády SR na zabezpečenie poskytovania HNS zo strany Slovenska v stave bezpečnosti a pri riešení krízových situácií (čas vojny a vojnový stav) v súlade s medzinárodnými záväzkami SR. Na účely tejto koncepcie sa pod pojmom spojenecké OS chápu zahraničné ozbrojené sily prijaté na území SR.

Poskytovanie HNS pri presunoch spojeneckých ozbrojených síl cez územie SR a medzinárodných cvičeniach bude finančne zabezpečené prostredníctvom ministerstva obrany. Financovanie poskytovania HNS pre iné formy medzinárodnej spolupráce (napríklad odstrašenie potenciálneho protivníka) bude zabezpečené na základe rozhodnutia vlády SR, respektíve Národnej rady SR.

Náklady, ktoré vzniknú pri poskytovaní HNS, uhrádzajú štáty, ktorých jednotky sa podieľajú na plnení úloh na území hostiteľskej krajiny, prostredníctvom úhrady ministerstvu obrany, aktuality.sk

X X X

Minister dopravy má zistiť kapacity hotelov pre pozitívne testovaných

Minister dopravy a výstavby Andrej Doležal (nominant Sme rodina) dostal od vlády úlohu osloviť Zväz hotelov a reštaurácií a zistiť, aké sú voľné kapacity hotelov pre prípadnú dobrovoľnú karanténu pozitívne testovaných občanov. Rezort už začal úlohu riešiť a vo štvrtok (22. 10.) by mal mať potrebné informácie. Šéf rezortu dopravy to povedal na brífingu po stredajšom rokovaní vlády.

Hotelieri sú podľa Doležala ochotní poskytnúť voľné kapacity. Keďže však ide o ubytovanie pre nakazených občanov,
musel by byť v zariadeniach zabezpečený špeciálny režim doručovania stravy a hotel by sa stal karanténnym miestom. To však vylučuje, aby boli v týchto hoteloch ubytovaní bežní klienti. Pozitívne testovaní by podľa ministra mali mať jasné inštrukcie, čo majú ďalej robiť a kde ísť, pokiaľ nechcú z akéhokoľvek dôvodu zostať doma.

Testovanie bude dobrovoľné. Kto sa nezúčastní, bude mať zákaz vychádzania

Ministerstvo obrany priblížilo, ako bude vyzerať testovanie na Orave
Doležal zároveň rokoval s ministrom obrany o tom, ako môže rezort dopravy prostredníctvom vlakovej dopravy či Slovenskej pošty pomôcť s informovaním verejnosti o plošnom testovaní na ochorenie COVID-19. /agentury/

X X X

Minister Doležal vyzval seniorov, aby necestovali: Vo vlakoch je ich trikrát viac ako cez prvú vlnu

Železničná spoločnosť Slovensko podrobne monitoruje bezplatnú vlakovú dopravu, teda pohyb študentov a seniorov.
Narozdiel od prvej vlny, dnes máme najmä dôchodcov vo vlakoch rádovo 3-násobne viac. Oznámil to minister dopravy Andrej Doležal (nom. Sme rodina).

Šéf rezortu dopravy skonštatoval, že počas prvej vlny boli seniori zrejme ostražitejší.

„Chcel by som ich preto bez toho, aby som prinášal akékoľvek reštrikcie vyzvať: prosím, zvážte akékoľvek cestovanie, pokiaľ to naozaj nie je nutné,“ uviedol.

„V marci a apríli, keď sme pristúpili k prvým obmedzeniam, vo vlakoch sme mali 3-,4-,5- až maximálne 6-tisíc dôchodcov. Teraz ich máme 16-, 17-,niekedy až 20-tisíc denne. Nechcem hodnotiť či je to zodpovedné alebo nie. Ale prosím, ak nepotrebujete, zostaňte doma. Cestujte iba v tých nevyhnutných prípadoch ako je návšteva lekára či cesta do práce,“ doplnil.
Minister tiež pripustil že cestovanie takejto bezplatnej dopravy bude téma pre krízový štáb.„Preto využívam možnosť verejnej výzvy ešte predtým, ak o prídu reštrikčné opatrenia,“ dodal, aktuality.sk

X X X

Vláda schválila novú tajomníčku rezortu kultúry

Štátnou tajomníčkou Ministerstva kultúry (MK) SR sa stala etnografka a historička Zuzana Kumanová. Vláda na stredajšom rokovaní schválila návrh na jej menovanie.

Kumanová, nominantka strany Za ľudí, prichádza na post štátneho tajomníka, na ktorý bol nominovaný Vladimír Dolinay. Vzhľadom na jeho tragické úmrtie prichádza k novému personálnemu obsadeniu funkcie.
Venovať by sa mala práve agende, ktorú mal mať na starosti Dolinay, teda aj menšinovej kultúre.

Kumanová sa vo svojom vedeckom výskume venovala kultúre a dejinám Rómov. Osobitnú pozornosť zamerala na históriu rómskeho holokaustu, anagažovala sa aj v aktivitách pre zlepšenie postavenia rómskych žien, aktuality.sk

X X X

Vláda schválila koncepciu zavedenia kurzarbeitu na Slovensku

Od roku 2022 by mal fungovať samostatný poistný fond pre skrátenú prácu. Navrhuje to ministerstvo práce v Koncepcii zavedenia nástroja kurzarbeit, ktorú v stredu predložilo na rokovanie vlády.

Kabinet materiál schválil s pripomienkou.

Návrh koncepcie obsahuje viacero možností úhrady daní a odvodov, samotná výška dávky pre zamestnanca má byť približne 80 % jeho čistej mzdy. Na účely zavedenia nového systému poistenia sa navrhuje v Sociálnej poisťovni (SP) vytvoriť nový poistný fond. Do neho by mali prispievať zamestnávatelia so sídlom na území Slovenska, a to bez zvýšenia súčasného odvodového zaťaženia.

„Navrhuje sa nahrádzať z nového fondu v zásade náklady zamestnávateľa na zamestnanca v pomere 60 % štát a 20 % zamestnávateľ, pričom 20 % bude predstavovať zníženie mzdy zamestnanca," konštatuje ministerstvo práce v predloženej koncepcii.

Obmedzenie prevádzkovej činnosti ako podmienka

Zásadnou podmienkou pre poskytnutie dávky by malo byť podľa návrhu obmedzenie prevádzkovej činnosti, ku ktorej musí dôjsť na základe vonkajších faktorov dočasného charakteru, ktoré zamestnávateľ nevie a nemôže ovplyvniť a v dôsledku ktorých nemôže prideliť prácu v rozsahu najmenej 10 % fondu pracovného času najmenej jednej tretine zamestnancov. V koncepcii sa zvažuje uplatňovanie nového režimu aj vo vzťahu k samostatne zárobkovo činným osobám (SZČO).

Navrhuje sa, aby sa poistenie skrátenej práce vzťahovalo aj na poberateľov invalidných dôchodkov z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, poberateľov starobných a predčasných starobných dôchodkov, na ktorých sa poistenie v nezamestnanosti nevzťahuje.

Nový poistný fond na účely skrátenej práce sa navrhuje bez zvýšenia súčasného odvodového zaťaženia zamestnávateľa a zamestnanca, a to znížením poistného na poistenie v nezamestnanosti. Základný fond poistenia v nezamestnanosti je totiž dlhodobo prebytkový.

Poistné cez Sociálnu poisťovňu

Výber poistného sa navrhuje realizovať prostredníctvom SP, ktorá má na to vytvorenú infraštruktúru, a to do času, kým dôjde k realizácii jednotného výberu daní a odvodov prostredníctvom finančnej správy.

Výška poistnej sadzby skrátenej práce má byť podľa predloženého návrhu vypočítaná tak, aby bolo možné za 10 rokov akumulovať v poistnom fonde SP dostatok finančných prostriedkov na ekonomickú krízu rozmerov pandémie nového koronavírusu. Ak by vypukla rovnaká kríza ako v súčasnosti, rezort odhaduje, že výdavky potrebné na podporu ohrozených pracovníkov by dosiahli 1,4 miliardy eur. "Sumu by v prípade povinného poistenia SZČO bolo možné akumulovať v poistnom fonde skrátenej práce za približne 10 rokov pri poistnom vo výške 0,5 %," píše sa v návrhu.

O poistnú sadzbu skrátenej práce má byť znížená sadzba poistného na poistenie v nezamestnanosti. Navrhuje sa zachovať maximálny vymeriavací základ na platenie poistného aj na tento typ poistenia na úrovni 7-násobku priemernej mzdy spred dvoch rokov. Uplatňovanie sektorovo rozdielnej sadzby poistného sa nenavrhuje.

Koncepcia zároveň hovorí aj o podmienkach poskytovania tejto dávky. Zamestnávateľ bude podľa návrhu musieť mať napríklad uhradené odvody do tohto fondu minimálne 24 mesiacov bezprostredne pred podaním žiadosti o dávku skrátenej práce. Pri výplate dávky sa uvažuje o dvoch alternativách, aktuality.sk

X X X

Zverejnili dokument, ktorý ukazuje, že nás veľa dobrého nečaká

Prudko nám stúpne dlh. A zatiaľ sa nevie, aké následky bude mať zadlžovanie väčších štátov.

Ekonomika sa na budúci rok rozbehne a potom bude už len rásť. Tak si budúcnosť naplánovali autori verejného rozpočtu, za ktorý prvýkrát nesie zodpovednosť kabinet Igora Matoviča (OĽaNO).

Napriek niekoľkoročnému očakávanému ekonomickému rastu nám však prudko stúpne verejný dlh. Kým na konci vlaňajška každý obyvateľ krajiny vrátane detí a dôchodcov dlhoval cez záväzky štátu v prepočte na hlavu vyše 8400 eur, v roku 2023 by to už malo byť takmer 13 500 eur.

Vláda sa totiž nechystá výdavky znižovať, mali by taktiež vytrvalo rásť – aj keď miernejším tempom, než prognostici naplánovali rast HDP.

Problém, ktorý svet zasiahol dávno pred pandémiou a zdecimoval aj najbohatšie štáty sveta, sa v dokumente príliš nespomína. Napriek tomu je pretrvávajúcou hrozbou, ktorá ukazuje, že veľa dobrého nás nečaká.

Rast na večné časy

Slovenské HDP dosiahlo podľa predloženého dokumentu v roku 2018 úroveň 89,5 miliardy eur, v roku 2019 to bolo 93,9 miliardy eur a v aktuálnom roku by sme mali klesnúť na 89,3 miliardy eur, čiže pod úroveň roka 2018.
No už v roku 2021 by mal výkon ekonomiky stúpnuť na 95,4 miliardy eur, o rok neskôr na 99,6 miliardy eur v roku 2023 na 104,9 miliardy eur.

Možnosť, že svet je zadlžený už tak extrémne, že žiadny dlhodobejší rast už nepríde, autori verejného rozpočtu nespomínajú. Skeptickí ekonómovia pritom už pred vypuknutím pandémie upozorňovali na „zombie“ stav významných ekonomík. Namiesto rastu im hrozí prešľapovanie na mieste.

Medzičasom sa situácia zhoršila.

Šetriť nebudeme!

Ak zazneli k návrhu rozpočtu od ekonomických analytikov kritické hlasy, tak upozorňovali na chýbajúce riešenia, ako dostať pod kontrolu schodok. Ten dostala mimo pásma udržateľnosti už predošlá koalícia – a to aj bez pandémie.
Inými slovami, na nepopulárne škrtanie sa vláda nechystá. Míňať plánuje viac.

To, že takáto prax môže prežívať dlho, no raz sa „párty“ skončí, zrejme najvýstižnejšie ukázalo pred desaťročím Grécko. Medzi rokmi 2009 až 2017 museli Gréci pod tlakom bankrotu zosekať verejný rozpočet zo 128 miliárd eur na 85 na miliárd eur.

Koľko vláda plánuje minúť cez verejný rozpočet a koľko doň chce cez dane či odvody získať:
príjmy výdavky schodok
rok 2018∗ 36,46 miliardy eur 37,34 miliardy eur 880 miliónov eur
rok 2019∗ 38,83 miliardy eur 40,12 miliardy eur 1,29 miliardy eur
rok 2020∗∗ 37,77 miliardy eur 46,44 miliardy eur 8,67 miliardy eur
rok 2021 39,57 miliardy eur 46,69 miliardy eur 7,12 miliardy eur
rok 2022 41,33 miliardy eur 47,50 miliardy eur 6,17 miliardy eur
rok 2023 43,10 miliardy eur 49,13 miliardy eur 6,03 miliardy eur
∗ predošlá vláda
∗∗ už touto vládou upravený
Kedy sa zasekne kolotoč?

Autori rozpočtu vidia riziko súvisiace s dlhom napríklad v očakávanom raste úrokov.

„Očakávané postupné zvyšovanie úrokových sadzieb v nadchádzajúcich rokoch bude prispievať k zvyšovaniu nákladov na financovanie dlhu. Rastúce výnosy sa však prejavia vo zvyšovaní priemerných nákladov na financovanie iba postupne,“ napísali.

Keďže centrálne banky pokračujú v pumpovaní peňazí, zatiaľ žiadne panické správy, že Taliansko či Španielsko – a už vôbec nie Slovensko – si nebudú mať kde požičať, neprichádzajú.

Na strane druhej pribúdajú varovania, že svetová ekonomika bude ožívať pomalšie, než sa predpokladalo. Napríklad nemecké HDP by sa malo tento rok prepadnúť podľa aktuálnej prognózy o 5,4 percenta a nie „len“ o pôvodne odhadovaných 4,2 percenta (talianska ekonomika padne o 10 percent, španielska o 11,2 percenta) a v budúcom roku by, naopak, mala ekonomika rásť menej robustne, než sa počítalo skôr.

Navyše európske štáty po príchode druhej vlny pandémie opäť sprísňujú bezpečnostné opatrenia, čo bude mať negatívne následky na hospodárstvo. Niektorí ekonómovia však upozorňovali, že efekt „tlačenia“ peňazí začal miznúť už pred pandémiou.

Prečo vzniká kríza a aká môže byť dlhá:

„Recesiu treba očakávať v prvom, prípadne druhom kvartáli 2020,“ zhrnul pre Aktuality.sk odborník na investície Peter Bálint koncom júna 2019 – viac než pol roka pred nástupom koronakrízy.

V mori aktuálne protichodných správ (raz sa nečakane zlepší nemecký export, aby sa vzápätí zhoršila dôvera investorov) sa javí najvýstižnejším ukazovateľom diania nezamestnanosť. Tá v Európe postupne rastie.

Zatváranie fabrík sa v predošlých mesiacoch spomínalo skôr v súvislosti s Francúzskom či Španielskom než so strednou Európou. No ak sa do ťažkostí dostanú veľké národy ako Španieli či Francúzi, aj Slováci budú len ťažko zháňať odbyt pre vyrábané automobily.
S týmto rizikom verejný rozpočet postavený na očakávaniach rastúcej ekonomiky nepočíta, aktuality.sk

X X X

Koronavírus: Svetový obchod tento rok klesne o 7 až 9 percent

Svetový obchod sa postupne zotavuje z prepadu spôsobeného pandémiou nového koronavírusu. Jeho vyhliadky sú však neisté, uviedla Konferencia Spojených národov pre obchod a rozvoj (UNCTAD).
UNCTAD v správe zverejnenej v stredu očakáva, že hodnota globálneho obchodu tento rok klesne o 7 % až 9 %, a to aj napriek krehkému zotavovaniu v 3. štvrťroku, ktorého motorom bola Čína.

V 2. kvartáli svetový obchod medziročne v dôsledku pandémie ochorenia COVID-19, ktorá narušila ekonomiky, padol odhadom o 19 %, pričom zníženiu obchodu sa nevyhol žiaden región. V 3. kvartáli sa globálny obchod m
ierne zotavil a UNCTAD predpokladá, že medziročne klesol približne o 4,5 %.

„Obchod vybavenia pre prácu z domu a medicínskeho tovaru sa v 3. kvartáli zvýšil, pričom sa ďalej oslaboval v automobilovom a energetickom sektore," uviedla UNCTAD. Výrazne vzrástol aj obchod s textilom.

UNCTAD prognózuje, že vo 4. kvartáli globálny obchod stúpne o 3 %. Predpoveď však ohrozujú neistoty týkajúce sa vývoja pandémie. Rýchle pribúdanie nových prípadov COVID-19 môže spôsobiť náhle zvýšenie obchodných reštrikcií, aktuality.sk

X X X

Danko sa bojí, že DNA Slovákov z testovania skončí u farmafiriem. Čo hovorí ministerstvo a zákon?

Slová šéfa SNS len podporujú mieru nedôvery v opatrenia štátu. Ministerstvo akékoľvek pochybnosti odmieta.
Článok sme krátko po publikácii doplnili o vyjadrenie Ministerstva obrany SR. Kancelária predsedu Slovenskej národnej strany Andreja Danka dnes médiám rozposlala tlačovú správu, v ktorej sa šéf SNS, okrem iného, kriticky vyjadruje k plánom na plošné testovanie obyvateľstva.

Bizarnou časťou vyjadrenia je pasáž, v ktorej Danko hovorí o vyhotovených testoch Slovákov a ich ďalšom osude. „Je potrebné jasne povedať, čo sa bude robiť s ich vzorkami. Snáď tieto vzorky s ich DNA potom nebudete odovzdávať nejakým farmaceutickým firmám. Chceme vedieť, ako bude s nimi nakladané, a kde tieto vzorky skončia,“ apeloval Danko na premiéra Igorovi Matoviča.

Zároveň vyzval, aby testovanie nebolo povinné pod hrozbou akýchkoľvek sankcií. Bude ho rešpektovať, ak bude nepovinné a zadarmo. Že bude zadarmo, je pritom už od začiatku jasné. Podľa informácií serveru Aktuality.sk sa vláda medzičasom dohodla aj na tom, že testovanie bude nepovinné.

Sú na to paragrafy

„Striktne odmietame takéto tvrdenia. V žiadnom prípade sa s odobratými vzorkami nebude manipulovať. Zber nebezpečného biologického odpadu bude zabezpečený v rámci operácie Spoločná zodpovednosť. Jeho následná likvidácia bude zabezpečená v súčinnosti so zložkami MZ SR,“ uviedla v reakcii pre redakciu Živé.sk hovorkyňa rezortu obrany Martina Kovaľ Kakaščíková.

Odpoveď na svoje otázky pritom Danko mohol nájsť priamo v zákone o odpadoch, ktorý sa venuje aj biologicky kontaminovanému zdravotníckemu odpadu.

Reč je konkrétne o kategórii takzvaného nebezpečného odpadu, pod ktorú patrí napríklad ostrý (ihly, lancety) či infekčný odpad. Zvozom a likvidáciou takéhoto odpadu sa zaoberajú špecializované súkromné spoločnosti, ktoré zabezpečujú jeho bezpečné spracovanie v súlade s platnou legislatívou.

Odpad, napríklad použitý materiál či vyhotovené testy, sa nijak neodlišuje od iného zdravotníckeho, biologicky kontaminovaného materiálu. Vzťahujú sa naň totožné podmienky ako na vzorky vznikajúce pri odberoch krvi či preventívnych prehliadkach.

Téme zberu a likvidácie odpadu z testovania rýchlotestami sa pritom ešte v apríli venoval aj samotný Úrad verejného zdravotníctva SR. Rovnako vtedy pripomenul, aké legislatívne podmienky platia pre narábanie s ním.

Čítajte ajČo sú antigénové testy, ktorými otestujú Slovákov a aké sú spoľahlivé

Špecificky vtedy hovoril o krvných rýchlotestoch na protilátky, pri ktorých vzniká ostrý odpad (lanceta pre odber vzorky krvi pacienta) a samotný biologický odpad. Situácia pri antigénových rýchlotestoch, ktoré vláda na plošné testovanie využije, je o čosi jednoduchšia. Nepracuje sa totiž pri nich s krvou a vzorka sa z nosohltana odoberá tampónom, nie ostrou lancetou.

Hoci Andrej Danko vo vyjadrení uviedol, že koronavírus nijak nepodceňuje, podobné pochybovačné vyjadrenia s až konšpiračným podtónom sú v dobe, kedy sa šíri veľké množstvo dezinformácií, mimoriadne nebezpečné, aktuality.sk

X X X

ROZHOVOR Prezident Slovenského futbalového zväzu Ján Kováčik: Opäť hanba a katastrofa

Naša reprezentácia splnila základný cieľ. Po bezgólovom priebehu zdolala v penaltovom rozstrele Írsko a postúpila do novembrového finále baráže, ktoré absolvuje v Severnom Írsku. Inak platí, že po katastrofálnom septembri boli Slováci slabí aj v októbri. Následne totiž prehrali v Lige národov v Škótsku (0:1) a doma s Izraelom (2:3).

Vo všetkých piatich tohtoročných zápasoch nedokázali zverenci trénera Pavla Hapala zvíťaziť v riadnom hracom čase. Výsledky priniesli reakciu. Český kormidelník končí v národnom tíme, meno dočasného kouča národného tímu spoznáme v utorok a do nového roka už vstúpi reprezentácia s iným trénerom.

To všetko sa deje nie v ideálnej dobe pre futbal. Vládne autority totiž pre rastúce čísla nakazených zastavili 399 súťaží a bez divákov pokračuje akurát naša prvá liga. Tém na rozhovor s prezidentom Slovenského futbalového zväzu Jánom Kováčikom bolo viac ako dosť.

DIALÓG NA VÍKEND S JÁNOM KOVÁČIKOM, PREZIDENTOM SLOVENSKÉHO FUTBALOVÉHO ZVÄZU

Aké dojmy zostali vo vás po poslednom reprezentačnom zraze?

„Až na výsledok s Írskom sú moje dojmy opradené pachuťou. Nemám dobrý pocit z výkonu nášho tímu ani v jednom z troch zápasov. Oba súboje Ligy národov boli z nášho pohľadu podobné septembrovým duelom s Českom (1:3) a v Izraeli (1:1). Pokojne by som opäť použil slová hanba a katastrofa.“

Po septembrových zápasoch padla vina na hlavy hráčov. Ich pripravenosť kritizoval tréner Pavel Hapal, s jeho rétorikou ste sa stotožnili aj vy. Cítite to rovnako aj teraz?

„Bolo vidieť, že hráči sú lepšie pripravení. Ich výkony sú ale stále ďaleko od toho, aby sme mohli byť spokojní.“
Na rozdiel od septembra zasiahla náš tábor okrem zranení aj pandémia. Pricestovať nemohli Lobotka a Šatka, nakazili sa Škriniar, Mihalík, a napokon aj členovia realizačného tímu s trénerom Pavlom Hapalom. Nie je to dostatočná poľahčujúca okolnosť?

„Je to súčasť nášho každodenného života. Nie sme jediní, čo sa musia vyrovnať s takýmito problémami. Koronavírus zasiahol v podstate každý národný tím. Niektoré mužstvá trpia menej, iné viac, ďalšie dokonca veľmi. Mnohí sa s tým ale vyrovnali. My nie.“

Nám ale chýbali skutočné opory.

„Opakujem, COVID-19 je súčasť dnešnej doby, nášho bežného života a takisto futbalu. Môže sa to stať komukoľvek a my jednoducho musíme byť pripravení a dokázať sa prispôsobiť situácii.“

Čo najmä vo vás vyvoláva roztrpčenie?

„V našej hre mi chýba srdce. Nikdy sme sa ako mužstvo nevyznačovali nadštandardnou technickou kvalitou. Všetky úspechy sme v minulosti dosiahli najmä tvrdým bojom. Na trávniku sme nechali srdce a potom sa k nám priklonila aj šťastena. Prečo by sa tak nemalo stať teraz? Vo všetkých tohtoročných zápasoch tento atribút absentoval.“

Na spomenuté skutočnosti doplatil Pavel Hapal, ktorý spoločne s asistentom Otom Brunegrafom skončil na lavičke. Kto bude viesť mužstvo ďalej?

„Meno dočasného trénera oznámime v utorok po zasadnutí výkonného výboru.“

Hovoríme teda iba o krátkodobom riešení?

„V utorok sa dozviete zloženie realizačného tímu, ktorý bude viesť reprezentačné mužstvo v troch novembrových zápasoch.“

Kedy chcete mať dlhodobé riešenie?

„Touto otázkou sa budeme zaoberať po novembrových zápasoch.“

Veríte na základe výkonov nášho tímu v piatich tohtoročných zápasoch, že sa Slovensko prederie na úkor Severného Írska na Euro 2020?

„Samozrejme. Urobíme všetko pre to, aby sme boli v tomto zápase úspešní.“

Priestor na obmenu príliš neponúka súčasná reprezentácia do 21 rokov, ktorá s predstihom stratila šancu na postup na Euro 2021. Ako vnímate súčasnú garnitúru?

„Dvadsaťjednotka nezachytila úvod kvalifikácie a jej súčasné postavenie je len dôsledok toho. Samozrejme, nevnímam pozitívne ani výkony tohto družstva. Vo Francúzsku sme napriek prehre (0:1) nehrali zle, ale predošlý duel s Azerbajdžanom (2:1), uf…“

Naopak, národný tím do 19 rokov postúpil do Elite round a v novembri zabojuje o šampionát.

„Robíme všetko pre to, aby sme dosiahli úspech v každej reprezentačnej kategórii. Od devätnástky si sľubujeme veľa.“
Posledné obdobie je pre futbal veľmi náročné. V čase zverejnenia nominácie ste slovne na tlačovej besede bojovali vôbec o to, aby sa zápasy s Írskom a Izraelom mohli vzhľadom na pandemickú situáciu uskutočniť na Slovensku. Ako ste prežívali vtedajšiu situáciu?

„Platí to, čo som povedal v úvode rozhovoru. Pandémia je súčasť nášho každodenného života a treba sa pripraviť na všetky varianty. Rátali sme s mnohými alternatívami a so všetkým musíme počítať aj v najbližšej budúcnosti. Situácia sa rýchlo mení. Čo platí dnes, nemusí platiť zajtra.“

Vaše slová môžeme potvrdiť, pretože od vašej tlačovej besedy sa situácia zmenila už druhýkrát. Dnes platí, že pokračovať môže len naša najvyššia súťaž. Čo na to hovoríte?

„Som veľmi rád, že sa môžu hrať aspoň najvyššie futbalové, hokejové, basketbalové, hádzanárske a volejbalové ligy. Hoci s obmedzeniami, ale predsa. Pokračovanie elitných súťaží je nesmierne dôležité pre integritu a regulárnosť. Nechceli by sme opäť riešiť za pochodu skracovanie ligy, pretože takéto kroky sú vždy predmetom horúcej diskusie a kritiky.“

Zo 400 futbalových súťaží sa hrá iba jedna…

„Veľmi nás to bolí. Spomeniem len dva štatistické ukazovatele, ktoré jasne dokumentujú súčasné straty. V prvej polovici roka 2019 sa odohralo 27 570 futbalových zápasov na Slovensku, na ktoré prišlo 2 057 670 divákov. V tom istom období o rok neskôr sa uskutočnilo 923 duelov so súhrnnou návštevou 137 854 fanúšikov. Myslím si, že to nepotrebuje žiadny komentár. Aj v tomto prípade ja namieste termín katastrofa.“

Pripravujete sa dopredu na rôzne varianty ako skrátenie sezóny či zrušenie niektorých súťaží?

„Chceme riadne ukončiť všetky naše súťaže a momentálne hľadáme priestor, voľné termíny a zvažujeme všetky možné alternatívy, aby sa nám podarilo plnohodnotne uzavrieť každú ligu.“

Ste optimista?

„Áno.“

Po prvom zverejnení o zákaze hromadných podujatí ste na tlačovej besede veľmi tvrdo vystúpili voči vládnym autoritám. Čísla nakazených ale stále rastú, situácia v nemocniciach je alarmujúca. Nemáte pre politikov pochopenie?
„Vždy budem stáť za tvrdením, že zdravie je na prvom mieste. Treba ale povedať aj „B“. Zavrieť všetko bez akejkoľvek diskusie a následne povoliť usporiadanie športových podujatí s určitým počtom osôb bez akejkoľvek diskusie… Čo si máme o tom myslieť? Nemám problém s tým, že štátne autority robia opatrenia. Chýba mi diskusia, polemika, normálna výmena názorov! Sme zodpovední, testujeme mužstvá i realizačné tímy.

Robili sme to počas prvej vlny a aj v období, keď nám to nikto nenariadil. Bez akejkoľvek požiadavky sme otestovali všetkých aktérov pred reštartom futbalovej ligy. Riadime sa vlastnými precíznymi opatreniami, máme špičkový manuál na usporiadanie zápasov. Každá súťaž, každý klub a každé mužstvo dostali jasné inštrukcie. Nebolo namieste, aby s nami nikto nediskutoval a v podstate nás iba uzavrel.“

Vyzerá to tak, že cítite veľkú krivdu.

„Mrzí nás aj to, že s akýmkoľvek rozhodnutím neprichádza ihneď kompenzačný mechanizmus. Môžeme zatvárať, prekladať, rušiť, ale na to musí byť naviazaná kompenzácia, jej forma, objem a termín, v ktorom k nej príde. Všetko musí byť jasne a hodnoverne zdokumentované.“

Päť najsilnejších zväzov dostalo dohromady dva milióny eur, z tohto koláča zinkasuje najviac práve futbal. Stačí to?
„Je dobré, že pomoc prichádza, no zároveň musím skonštatovať, že je to len zrnko v porovnaní so škodami, ktoré sme utrpeli v dôsledku pandémie.“

Ozývajú sa aj malé zväzy, ktoré nerozumejú, prečo niektoré športy sa môžu hrať a iné nie. Rozumiete im?

„Ozývajú sa absolútne oprávnene. Keby sme my boli na ich mieste, tiež by sme kričali.“

„My nie sme partia skautov, ktorá si vo voľnom čase ide zahrať futbal,“ aj týmito slovami chcel prezident SFZ Ján Kováčik zdôrazniť, že slovenský futbal zamestnáva približne 14-tisíc ľudí a že si zaslúži lepšiu komunikáciu zo strany vládnych autorít.

Jeho vyjadrenie sa dotklo Ústredia Slovenského skautingu, ktorému sa Ján Kováčik dodatočne oficiálnym listom ospravedlnil a ocenil záslužnú činnosť s mládežou. „Ešte raz sa chcem takto verejne ospravedlniť. Nemyslel som to zle a nikoho som sa nechcel dotknúť,“ povedal Ján Kováčik., aktuality.sk