iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Nasrdený Kollár vyhodil poslancov z bufetu v SR...

... nechal im len pitnú vodu na WC: Predseda parlamentu Boris Kollár nechá v poslaneckom bufete stravovať sa len zamestnancov NR SR. Poslanci sa môžu podľa neho napiť vody na záchode. Napriek tomu, že reštaurácie od štvrtka sú v reštrikčnom režime pre koronavírus a nemôžu privítať hostí vo vnútri, len na terase, parlamentná jedáleň zostala otvorená pre poslancov. Kollár to predtým vysvetľoval, že je to ako závodné stravovanie vo Volkswagene. Vo štvrtok svoj postoj zmenil a poslancom či novinárom, ktorí nie sú v pracovnom pomere v NR SR, zakázal vstup do jedálne.

Poslanci si podľa Kollára majú zobrať z domu „lepeňáka“, uviedol na tlačovej besede zjavne rozčúlený Kollár. Zareagoval tak na kritiku verejnosti aj niektorých politikov, konkrétne obvinil Petra Pellegriniho, že z toho vytĺka politický kapitál. Opozičný politik totiž fungovanie jedálne označil v súčasnej situácii za hanbu. „Je to výsmech do očí ostatných ľudí,“ uviedol Pellegrini.

Jedáleň v parlamente zabezpečuje jedlo pre 350 zamestnancov, uviedol Kollár a dodal, že to je povinnosť zamestnávateľa. Povedal tiež, že otázku či nechať jedáleň otvorenú aj pre poslancov, prebral na politickom grémiu, kde vtedy nikto nebol proti. Pellegrini však na grémiu nebol. Jedáleň zostane otvorená len pre ľudí, ktorí majú zamestnanecký pomer s Národnou radou, čo poslanci, ani poslaneckí asistenti nie sú.

„Bola tu taká myšlienka, dávať to do krabičky, ale už sa tu ďalší poslanci ozvali, že to je environmentálna záťaž. Tak aby som tomuto celkovo vyhovel, aby tu nebola nejaká environmentálna záťaž, nebodaj nejaká uhlíková stopa cez nejaké krabičky, tak to nebudú mať vôbec,“ povedal Kollár. „Nech sa najedia poslanci, kde chcú, a nebudeme umožňovať im takýmto spôsobom vytĺkať politický kapitál. Sociálne zariadenia budú v plnej prevádzke, budú otvorené a každý poslanec sa tam môže dosýtosti napiť vody, aby mal zabezpečený pitný režim, ale nebudú sa môcť najesť, krabičky nedostanú a nech sú všetci poslanci spokojní,“ povedal predseda parlamentu.

„Poslanci si to budú musieť vyriešiť po svojom, ale nedoporučoval by som im tie plasty, aby ich ďalší kolega nenapadol, že vytvárajú nejakú uhlíkovú stopu,“ ironizoval Kollár. „Nič, nebudem zabezpečovať, nič. Nie sú našimi zamestnancami, chceli to, lebo majú nutkavú potrebu vybíjať z tohto politický kapitál, prosím, po nich by sa tam pridali ešte ďalší… Je to také ústretové gesto aj voči ľuďom, keď nemôžu ísť do reštaurácie, prečo by mal poslanec v Národnej rade sa najesť, myslím si, že si to nezaslúžia, pitnú vodu na toalete budú mať, poslanci, to im nevypneme, ale bolo by dobre, aby tam išli po jednom, aby sa tam netlačili,“ radil Kollár./aktuality.sk/

X X X

Návštevníkov barov a reštaurácií v Moskve budú po polnoci evidovať QR kódmi

Vstup do nočných klubov, diskoték, barov a zábavných centier v Moskve bude po polnoci možný len po predchádzajúcej telefonickej registrácii. Potenciálny návštevník si hovorom na špeciálne krátke číslo vyžiada spätnú SMS alebo QR kód, ktoré potom predloží pri vstupe do vybranej prevádzky.

Alexej Nemeriuk z moskovskej radnice spresnil, že zábavné podniky, ktoré odmietnu používať nový systém, dostanú pokutu až 500.000 rubľov (5498 eur). Návštevníci klubov však nebudú pokutovaní, ak ho odmietnu použiť.
Úrady sa pre tento experiment dohodli po konzultácii so zástupcami zábavného priemyslu, uviedol moskovský primátor Sergej Sobianin. Opatrenie sa bude testovať od 19. októbra do 1. novembra a týka sa prevádzok fungujúcich od polnoci do 06.00 h.

Moskovská radnica vo svojom vyhlásení dodala, že samotná registrácia cez mobil samozrejme nezabráni šíreniu koronavírusu, ale v prípade následného zistenia infekcie u niektorého z návštevníkov bude možné ľahšie upozorniť všetkých prítomných, že sú ohrození a musia sa čo najskôr otestovať na prítomnosť SARS-CoV-2.
Najviac zasiahnutá je Moskva

Agentúra Interfax dodala, že od pondelka sa mení aj systém predaja vstupeniek do kultúrnych inštitúcií v Moskve. Tie sa teraz budú dať kúpiť iba v elektronickej podobe. Toto nariadenie tiež vydala moskovská radnica. Zdôraznila, že pri predaji sa musí dbať na zachovanie voľných sedadiel v okolí sedadla návštevníka.

Spravodajský portál Meduza.io uviedol, že na jeseň v Rusku badať druhú vlnu epidémie vyvolanej koronavírusom nového typu. Najviac prípadov nákazy i chorých na COVID-19 hlásia práve z Moskvy.

V snahe obmedziť šírenie koronavírusu SARS-CoV-2 úrady mesta nariadili zamestnávateľom presunúť najmenej tretinu zamestnancov na teleprácu či home office a vyhlásili aj dva týždne prázdnin pre všetky typy škôl s následným presunom študentov stredných škôl na dištančné vzdelávanie.

Nárast nových prípadov koronavírusovej infekcie v 85 regiónoch Ruska za posledných 24 hodín predstavuje 13.754 nových prípadov.

Najviac prípadov stále hlási Moskva, kde za uplynulý deň evidujú ďalších 3942 prípadov, keď sa testmi potvrdila prítomnosť SARS-CoV-2 v organizme.

Nárast počtu prípadov nakazenia koronavírusom nového typu sa v Ruskej federácii začal v septembri a v priebehu mesiaca - od začiatku októbra - sa počet nových nakazených zvýšil z 5000 na 10.000 a do dvoch ďalších týždňov stúpol na 14.000 prípadov, aktuality.sk

X X X

Koronavírus: Poľsko vyhlásilo čiastočný lockdown

Poľský premiér požiadal občanov, aby "zostali doma", ak je to možné.

Poľský premiér Mateusz Morawiecki oznámil vo štvrtok čiastočný lockdown (zatvorenie) v krajine po tom, ako Poľsko zaznamenalo za posledných 24 hodín nový denný rekord 8099 prípadov nákazy koronavírusom. Informovala o tom tlačová agentúra AFP.

Vláda v čase rekordného počtu nakazených ohlásila sériu opatrení aj pre veľké mestá v krajine, aby zastavila prudké šírenie nákazy. Premiér požiadal občanov, aby "zostali doma", ak je to možné.
„Dnes sa musíme vrátiť k základnému odporúčaniu, ktoré poznáme z jari: zostaňte doma," povedal Morawiecki prostredníctvom videolinku. A poradil, aby "každý, kto môže, pracoval na diaľku".

Červené zóny sa rozširujú

Počet poľských okresov v červenej zóne sa od soboty 17. októbra zvýši z 38 na 152, informovala tlačová agentúra PAP s odvolaním sa na štvrtkové vyhlásenie ministerstva zdravotníctva.
V červenej zóne bude okrem iných 11 hlavných miest poľských vojvodstiev vrátane Varšavy, Gdanska, Gdyne, Krakova, Poznane a Lodže.

Všetky ostatné okresy Poľska zostávajú v žltej zóne.

Poľsko je administratívne rozčlenené na 314 okresov a 66 miest so štatútom okresu, dodala agentúra PAP.
V červených zónach bude platiť obmedzený počet päť ľudí na pokladňu v predajniach, zákaz svadobných osláv a ďalších verejných zhromaždení s viac ako desiatimi ľuďmi a vyučovanie na diaľku na stredných školách a univerzitách.
Morawiecki doplnil, že súčasná situácia je iná než v marci a apríli, pretože vtedy vznikali určité ohniská nákazy koronavírusom, ale súčasná infekcia je oveľa rozšírenejšia. Premiér zdôraznil, že šírenie ochorenia COVID-19 treba zastaviť "za každú cenu" - čo závisí od toho, ako bude verejnosť dodržiavať nový protiepidemický režim, aktuality.sk

X X X

Summit EÚ zdôraznil potrebu spoločného úsilia pri znižovaní emisií do roku 2030

Všetky členské krajiny EÚ by sa mali spoločne snažiť o dosiahnutie cieľa znížiť emisie skleníkových plynov najmenej o 55 percent oproti úrovniam z roku 1990. Uvádza sa v záveroch z prvého dňa summitu EÚ v Bruseli.
V záveroch, prijatie ktorých cez Twitter potvrdil Barend Leyts – hovorca predsedu Európskej rady Charlesa Michela – sa uvádza, že ak chce Únia dosiahnuť svoj hlavný cieľ – stať sa uhlíkovo neutrálnou do roku 2050 -, musí prijať aj ambicióznejšie klimaticko-energetické plány pre najbližšie desaťročie.

V tomto kontexte šéfovia štátov a vlád EÚ vo štvrtok diskutovali o návrhoch Európskej komisie, aby Únia do roku 2030 znížila emisie skleníkových plynov na svojom území o 55 percent oproti úrovniam z roku 1990 a prebrali aj možnosti opatrení, ktoré treba za týmto účelom prijať.

„Európska rada považuje za potrebné, aby revidované ciele boli dosiahnuté spoločne na úrovni celej EÚ a to za čo najmenších nákladov,“ uvádza sa v texte záverov zo summitu. V tomto dokumente je zdôraznené, že všetky členské krajiny sa v duchu férovosti a solidarity majú podieľať na tomto cieli, avšak pri zohľadnení ich národných špecifík.
Premiéri a prezidenti vyzvali Radu EÚ (zasadnutia na úrovni ministrov), aby začala pracovať na tejto agende a odporučili Európskej komisii, aby začala hĺbkové konzultácie s jednotlivými členskými krajinami s cieľom zistiť, aké sú národné špecifiká tej-ktorej krajiny a dopredu minimalizovať dopady opatrení vedúcich k znižovaniu emisií.

Tejto téme sa bude venovať aj decembrový summit EÚ (10.-11. decembra), počas ktorého lídri odobria konečný cieľ znižovania emisií do roku 2030. Informoval o tom po príchode na dvojdňový summit vo štvrtok popoludní aj predseda vlády SR Igor Matovič (OĽaNO).

„Chceme za desať rokov dosiahnuť zníženie emisií o 55 percent voči stavu z roku 1990. Je to samozrejme správny záväzok a správna debata, ale budem sa pýtať na to, že akým spôsobom to dosiahneme a kto to zaplatí. Lebo ak chceme byť oveľa viac zelenší, treba si položiť otázku, či o to viac nebudú znečisťovať životné prostredie krajiny, ktoré do Európy dovážajú tovar vyprodukovaný výrazne menej ekologicky,“ opísal situáciu Matovič.

Európsky parlament minulý týždeň vyzval na zníženie emisií CO2 do roku 2030 najmenej o 60 percent a niektoré európske politické skupiny presadzujú až ich 65-percentné zníženie za najbližších desať rokov. V decembri by už mali byť známe aj upravené vnútroštátne stanovené príspevky (NDC) pre revidovanú stratégiu znižovania emisií.
Vo štvrtok šéfovia štátov a vlád rokovali aj o brexite a stave rokovaní so Spojeným kráľovstvom o budúcej obchodnej dohode, v piatok ich čakajú debaty z oblasti zahraničnej politiky a spoločnej koordinácie postupov proti koronakríze a stratégii očkovania proti Covid-19.

Johnson má v piatok predstaviť ďalší postup v súvislosti s brexitom

Britský premiér Boris Johnson v piatok predstaví svoj ďalší postup v súvislosti s brexitom. Oznámil to vo štvrtok na Twitteri hlavný britský vyjednávač pre brexit David Frost. Frost na Twitteri vyjadril sklamanie zo záverov štvrtkových rokovaní medzi EÚ a Britániou. Frost je podľa svojich slov takisto prekvapený, že EÚ už nie je zaviazaná k „intenzívnej“ spolupráci s cieľom dosiahnuť dohodu o budúcich vzťahoch s Britániou.

Johnson v septembri určil 15. október za konečný termín na dosiahnutie dohody, píše agentúra Reuters. „Ak sa nedokážeme dohodnúť dovtedy, potom si nemyslím, že budeme mať dohodu o voľnom obchode, a mali by sme to akceptovať a ísť ďalej,“ povedal v septembri Johnson.

Lídri 27 členských krajín EÚ sa vo štvrtok na summite EÚ zhodli v názore, že doterajšie rokovania o budúcich vzťahoch so Spojeným kráľovstvom po brexite nie sú dostatočné na uzavretie politickej dohody. Londýn vyzvali, aby urobil potrebné kroky na jej uzavretie.

Británia vystúpila z EÚ 31. januára 2020 a nachádza sa v tzv. prechodnom období, ktoré potrvá do konca tohto roku. Británia a EÚ sa odvtedy snažia uzavrieť dohodu, ktorá bude upravovať ich budúce partnerské a obchodné vzťahy./agentury/

X X X

Matovič sa mstil Sulíkovi aj v Bruseli, nevzal tam Klusa zo SaS: Dúfam, že to bolo posledný raz

Som kľúčovou spojkou medzi premiérom a európskymi lídrami, tvrdí Sulíkov nominant. Matovič ho však teraz na summit EÚ nezobral.

Pre Igora Matoviča to bol v júli prvý summit Európskej únie vôbec. A práve štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí Martin Klus (nominant SaS) bol kľúčovým človekom, ktorý mu radil v rokovaniach s európskymi lídrami.
Na aktuálny summit EÚ, ktorý sa začal vo štvrtok, však Matovič Klusa nezobral. Dôvod? Napätie so šéfom SaS Richardom Sulíkom pri riešení koronakrízy.

Klus však tvrdí, že s Matovičom má naďalej korektné vzťahy. No dodáva, že miešať domácu a zahraničnú politiku v tomto prípade nie je na prospech nikoho.
„Nemyslím, že by tieto vnútropolitické témy mali vplývať na zahraničnopolitické témy," hovorí pre Aktuality štátny tajomník Klus.

Ako vám premiér Matovič vysvetlil, že vás nezobral na summit EÚ?

Nijako špeciálne. On je ten, ktorý si určuje zloženie delegácie. Ani som od neho neočakával, že to bude nejak vysvetľovať. Ale predpokladám, že to súviselo s aktuálne napätými vzťahmi v koalícii. Neskôr mi to vlastne aj potvrdil cez SMS.

A čo vám napísal? Ak môžete prezradiť.
(úsmev). Toto by som radšej nechal uzatvorené. Ale momentálne sú tie vzťahy dosť ochladené.

Vy nie ste klasický politický nominant, v tom zmysle, že riešite najmä odborné veci. Na prvom summite premiéra ste mali hrať kľúčovú rolu. Čo je presne vašou úlohou na ministerstve?

Áno, do pozície štátneho tajomníka na ministerstve zahraničných vecí som išiel s tým, že to bude kombinácia politického, diplomatického ale aj odborného postu. Téme Európy som sa venoval na odbornej úrovni, ale bol som aj podpredsedom Európskeho výboru, takže mal aj politickú prípravu. Tiež som vychádzal z toho, že európske záležitosti koordinuje práve naše ministerstvo. Ja som hral úlohu šerpu pre EÚ (diplomatický výraz pre hlavného splnomocnenca premiéra pre európske záležitosti, pozn. red.)

Aká je vlastne úloha šerpu?

V zásade je to človek, a je to odvodené aj od tohto slova, ktorý nesie celý náklad na pomyselný kopec. Či už je to v prípade premiéra alebo prezidenta. V praxi to znamená, že cezo mňa idú kontakty na ostatné delegácie a tým, že som ešte aj štátnym tajomníkom, mám špecifickú úlohu v tom, že som aj zástupcom Slovenska pre všeobecné záležitosti. Čo je rada, ktorá pripravuje celý summit, v rámci nej sa stretávame aj pred summitom. My sme vlastne tí, ktorí určujú agendu.

Čiže šerpa je vlastne najbližší premiérov človek, pokiaľ ide o európske témy. Viete, mnoho vecí sa rieši práve ešte pred samotnými stretnutiami lídrov na summite. V tomto je kľúčová rola práve nás šerpov.

Ale na konci dňa sú európski lídri na summite zavretí v miestnosti úplne sami. Ako vtedy prebieha komunikácia medzi vami ako šerpom a premiérom, ktorý to všetko musí odklepnúť?

Sme v permanentnom spojení. Lídri totiž na summite nie sú povinní odovzdať aj mobilné telefóny, takže sa pána premiéra pravidelne pýtame na jednotlivé body, ktoré preberajú a aká je atmosféra. Komunikujeme aj medzi šerpami jednotlivých národných štátov a dohadujeme sa tiež medzi sebou a snažíme sa utriasť si veci aj na nižšej úrovni. Hlavne v závere summitu sa bojuje o každé jedno slovíčko a tam je nutné, aby sme si to my na nižšej úrovni odkomunikovali. A následne to posuniem premiérovi.

Veľa sa hovorilo o tom, že Igor Matovič nevie dostatočne dobre po anglicky, že je to jeho hendikep na stretnutí s lídrami.

Ako je na tom premiér s angličtinou podľa vás?

Mám pocit, že pán premiér veľmi dobre komunikuje v angličtine. Bolo vidieť, že čím viac začínal komunikovať so zahraničnými lídrami, tým viac sa výrazne zlepšoval. Pozrite, nie je čo tajiť, myslím si, že je na tom určite lepšie, ako niektorí iní lídri v EÚ. Sú takí, ktorí stále, hoci je to nezvyčajné, vyžadujú aj tlmočenie v rámci neformálnych rozhovorov. To nie je náš prípad.

Aké máte teraz vzťahy s premiérom Matovičom? Osobné aj politické.

Osobné, myslím si, že veľmi dobré. Nikdy sme nemali zásadnejší problém. Samozrejme, že vždy môžu mať dvaja ľudia iné názory. To je normálne. Čo sa týka politických názorov, tak je zrejmé, že som z inej politickej strany a tam sa prenášajú aj niektoré problémy straníckeho a koaličného charakteru. To bol aj asi ja prípad mojej momentálnej neúčasti na summite.

Je správne spájať tieto vnútropolitické problémy s európskymi témami? Tento spor s vaším predsedom Sulíkom s vami predsa vôbec nesúvisí. Na tomto summite sa navyše neriešia zatvorené podniky, ale veci ako brexit či boj s klimatickými zmenami.

Je to sugestívna otázka. Ale za seba poviem, že si nemyslím, že by tieto vnútropolitické témy mali vplývať na zahraničnopolitické témy. Máme tu predsa nejaký konsenzus pokiaľ ide o zahraničnú politiku. O to viac dúfam, že to bol prvý a posledný takýto prípad, aktuality.sk

X X X

Čína stavia kamery pred dvere. Európa stále tápe. Prečo nevieme trasovať kontakty?

Takzvané trasovanie kontaktov má mnoho problémov. Diktatúry majú v tomto vždy náskok.
Keď sa 34-ročný Ian Lahiffe pred pár mesiacmi aj s celou rodinou vrátil späť do svojho domu v Pekingu, niečo mu nesedelo. Nad dverami jeho bytu zrazu viselo čudné malé zariadenie, ktoré tam predtým nebolo. Pozrel sa bližšie a… bola to maličká priemyselná kamera.

Lahiffe mal pre návrat zo zahraničia nariadenú štátnu karanténu a v Číne, ktorá je dlhé roky jeho druhým domovom, o jeho pobyte v zahraničí dobre vedeli. V jeho novom domove práve zúrila prvá vlna koronavírusu.

No dodnes sa nedozvedel, kto mu namontoval kameru priamo pred dvere. Mohli to byť susedia. Mohli to byť miestne úrady. Ale mohla to byť aj čínska komunistická vláda, ktorá si chcela odsledovať, či navrátilci zo zahraničia dodržiavajú karanténu.

Írsky tridsiatnik sa stal extrémnym príkladom niečoho, o čom sa aj na Slovensku dnes intenzívne hovorí – takzvané „trasovanie kontaktov“. Práve vyhľadávanie nakazených malo byť v čase koronakrízy akýmsi mostom medzi testovaním a nájdením vakcíny.

Inými slovami, kým nebudeme zaočkovaní, potrebujeme nájsť čo najviac z tých, ktorí sa stretli s nakazenými a čo najrýchlejšie a najefektívnejšie ich izolovať.

No zdá sa, že to, čo zabralo v diktatúrach typu Čína, na Západe celkom nefunguje. „Je to nerealistické a je to aj zbytočné,“ hovorí pre New York Times jedna z obetí trasovania, 27-ročný Mahmoud Salamon.
Demokracia funguje inak

Myšlienka trasovania kontaktov je v zásade priamočiara: Ak zistíme nakazeného, pokúsime sa zistiť aj to, s kým bol v posledných dňoch. A všetkých týchto ľudí otestujeme. Čo najrýchlejšie.

Výsledkom by mal byť aspoň približný obraz o tom, koho, kedy a ako daný človek nakazil. To je teória.
Z nedávnych štúdií vieme, že najviac nákazlivé podujatia sú oslavy, nočné bary, zápasy či skrátka všetky miesta, kde sa združuje veľa ľudí po dostatočne dlhý čas a v dostatočne úzkom kontakte. Napokon, bol to aj prípad rakúskeho lyžiarskeho strediska Ischgl, odkiaľ sa nákaza ešte počas prvej vlny rozšírila ďalej do Európy.

No najmä u nás na Západe je s trasovaním kontaktov skutočne problém. Ako zistiť, kto a ako dlho sa s niekým stretával bez toho, aby sme narušili jeho súkromie, napríklad jeho mobil?

V západných demokraciách je tou cestou najmä dobrovoľnosť. No takmer automaticky to znamená menšiu efektivitu „trasovania“. Je totiž rozdiel v tom, keď vás sledujú a keď sa dobrovoľne zúčastníte na vlastnom sledovaní.
Aplikácie príliš nefungujú

Aplikácie používané v Európe v zásade fungujú na jednoduchom princípe. Stiahnete si ju do svojho mobilu, vyplníte dotazník o vašom zdravotnom stave a aplikácia sleduje, či ste v okruhu ľudí, ktorí sú pozitívni na koronavírus. Buď na princípe bluetooth, alebo GPS.

Ak sa vo vašom okolí nachádza človek s pozitívnym testom na covid, príde vám správa, že by ste sa mali otestovať. Samozrejme, túto aplikáciu musí mať nainštalovanú aj človek, ktorý je v tomto prípade pozitívny a dobrovoľne sa k tomu prihlási.

(Ak ju chcete vyskúšať, môžete si ju stiahnuť aj sami na Androide či na iPhone)
V Nemecku si aplikáciu stiahlo až 17 miliónov ľudí. No zdá sa, že táto dobrovoľnosť nie je veľmi efektívna. Ani väčšina Nemcov, ktorí si ju ešte počas prvej vlny stiahli, ju dnes nepoužíva, keďže zjavne nefunguje tak, ako im sľubovali.

Zaklopú vám na dvere?

Trasovanie kontaktov prebieha v Európe, podobne ako u nás, aj na osobnej úrovni. Sú krajiny, kde vám pracovníci hygieny zaklopú rovno na dvere – ak zistia, že ste boli nedávno v kontakte s človekom nakazeným koronavírusom. Inde vám zase spravidla zavolajú.

No stále platí, že vyhľadávanie kontaktov pozitívne testovaných so všetkými svojimi známymi nemôže ani zďaleka fungovať stopercentne.

Späť však k Číne.

Keď tam vo februári začala zúriť prvá vlna koronavírusu, úrady využili všetky prostriedky, ktoré roky predtým budovali v snahe kontrolovať celé obyvateľstvo.

Čínske metropoly sú dnes z pohľadu priemyselných kamier jednými z najhustejšie pokrytých oblastí sveta. V Európe im v tomto môže konkurovať len Spojené kráľovstvo. Takisto Číňania v snahe nájsť potenciálnych prenášačov koronavírusu zapojili aj armádu. Podobne ako my využili aj smart technológie.

Ešte počas prvej vlny prinútili obyvateľov, aby si nainštalovali aplikáciu Alipay. Dodnes nevieme, čo všetko o ľuďoch zbierala. Alipay vám vygenerovala špeciálny kód – ak ste boli zelení, mohli ste sa voľne pohybovať, napríklad v MHD. Ak ste boli oranžoví, mohla vás otestovať polícia. V prípade, že vám aplikácia vyhodila červenú farbu, museli ste zostať doma, inak vám hrozila pokuta alebo zatknutie.

Bez kódu, ktorý vám vygeneroval Alipay, ste sa skrátka nikam nedostali. No zároveň platí, že nikto netuší, prečo vám aplikácia vygenerovala tú-ktorú farbu.

„Ak by sme tú aplikáciu museli používať

neustále, bolo by to šialené,“ hovorí pre New York Times 26-ročná Woo Dang. „Ale počas epidémie to dáva zmysel.“

Stále tápame

No v demokratických krajinách je takzvané trasovanie kontaktov stále výzvou. Ak si nechceme nájsť priamo nad dverami kamery a inštalovať si aplikácie, ktoré o nás vedia všetko, musíme sa s tým zmieriť.
Aj preto sa v Európe spoliehame najmä na fyzické vyhľadávanie kontaktov. A prakticky každá krajina bojuje s tým, že nemáme dosť ľudí, ktorí by to vedeli zvládnuť.

„Na príliš veľa kontaktov, s ktorými sa stretávame, nevieme nájsť čísla telefónov,“ vysvetľuje pre Guardian starosta britského Manchestru Andy Burnham. „A tretina nebýva tam, kde má uvedené bydlisko,“ dodáva,aktuality.sk

X X X

Koalícia sa sporí o tresty za marihuanu. Šeligov návrh stopli Sme rodina a časť OĽaN

Medializovaný prípad odsúdeného, ktorý dostal za držbu marihuany 12,5-ročný trest, podnietil diskusiu na túto tému aj vo vnútri koalície. A na stole už má aj prvý spor.
Podpredseda parlamentu a strany Za ľudí Juraj Šeliga ešte v nedeľu v relácii Na telo avizoval, že príde s možným riešením tejto otázky.

„V pondelok alebo utorok budeme mať k tomu tlačovú konferenciu. Vymysleli sme s pani ministerkou riešenie, aby to nebola dekriminalizácia, resp. legalizácia,“ vyhlásil.

Ani na konci týždňa sa však zatiaľ nič neudialo. Podľa našich informácií z dobre informovaných zdrojov tento návrh nenašiel zatiaľ jednohlasnú podporu v koaličnej štvorke.

Väčšia voľnosť aj sudcom

Pre Aktuality.sk to neskôr potvrdil aj samotný Šeliga. „Nesľubujem veci len tak. Návrh sme skutočne spracovali a predložili našim partnerom.“

Podľa navrhovanej úpravy by mali byť tresty za držanie marihuany pre osobnú potrebu nižšie.
„Rovnako sme chceli umožniť sudcom, aby mohli upustiť od potrestania. To je najdôležitejšia zmena – umožniť sudcom flexibilitu pri trestaní,“ poznamenal Šeliga.

Zároveň chce miernejšie definovať, aká je veľkosť dávky pre vlastnú potrebu, a teda aby bolo jasné, kto je a nie je dílerom.

„To sú zmeny oproti doterajšiemu stavu. Ich cieľom bolo zabrániť tomu, aby mladí ľudia išli kvôli hlúposti na 12 rokov do väzenia,“ skonštatoval podpredseda Za ľudí pre Aktuality. sk. Kto a prečo s takouto zmenou nesúhlasil, nechcel Šeliga bližšie komentovať. Tvrdí, že nechce vynášať informácie z uzatvorených rokovaní.

„Je pravdou, že náš návrh na zásadné zníženie trestov za marihuanu neprešiel koaličnou radou. Nestrácam však nádej, že po dôkladnejšej diskusii nájdeme riešenie, ako prispôsobiť tresty pre náhodných či občasných úžívateľov civilizovanému svetu a 21. storočiu,“ dodal.

Šipoš: Návrh neprešiel koaličnou radou

Predseda najsilnejšieho poslaneckého klubu Michal Šipoš (OĽaNO) hovorí skôr o procesnej než obsahovej prekážke, prečo zatiaľ Šeligov návrh nemá ich jasnú podporu.

„Je dohodnuté pravidlo, že ak chce ktorýkoľvek poslanec predložiť návrh zákona alebo pozmeňujúci návrh, najprv sa to schvaľuje na koaličnej rade. Čo sa v tomto prípade neudialo,“ skonštatoval pre Aktuality.sk.
Aj preto opakuje, že nejde o konrétnu vec, ale spôsob, ako mal Šeliga návrhnúť zníženie trestov za držanie malého množstva marihuany.
„Už sa to stalo v minulosti aj iným poslancom,“ dodáva Šipoš.

X X X

Čaputová ukončí prestávku s diplomatmi, rozbehnú sa výmeny na kľúčových postoch

Zuzana Čaputová naposledy odovzdala poverovacie listiny novým veľvyslancom 29. januára tohto roku. Borisovi Gandelovi do Čiernej Hory a do Poľska Andrejovi Drobovi, s ktorým je prezidentka na snímke.Autor: Kancelária prezidentky SR

Rozbehnú sa výmeny na kľúčových postoch v zahraničí. Prezidentka Zuzana Čaputová sa chystá na návrh vlády Igora Matoviča vymenovať niekoľko nových veľvyslancov na miesta, ktoré Slovensko považuje za zvlášť významné.
„Čaputová na konci roku 2019 povedala vtedajšiemu premiérovi Petrovi Pellegrinimu, aby výber nových šéfov strategicky dôležitých diplomatických misií prenechal vláde, ktorá vzíde z parlamentných volieb vo februári tohto roku,“ povedal pre Pravdu nemenovaný zdroj z Prezidentského paláca. Je však možné, že jednu alebo dve funkcie sa do konca roka nepodarí obsadiť. Ide o Washington a o Brusel.

ADVERTISING

Informácie o chystaných výmenách denník Pravda získal od viacerých dôveryhodných predstaviteľov.
Kariérny diplomat Rastislav Káčer, ktorý bol najprv veľvyslanec v USA a potom v Maďarsku, odíde do Českej republiky. Nahradí Petra Weissa, ktorý už nadsluhoval. Nebýva totiž zvyk v diplomacii, aby niekto stál na čele ambasády až sedem rokov. Weiss pôsobil v Prahe už od roku 2013.

Prezident Miloš Zeman prevezme poverovacie listiny od Káčera v druhej dekáde tohto mesiaca. Slovensko chce mať totiž nového veľvyslanca v Prahe ešte pred českým štátnym sviatkom vzniku Československej republiky, ktorý pripadá na 28. október.

Káčer bude prvý z nových ambasádorov, čo odcestuje do danej krajiny. Róbert Ondrejcsák, štátny tajomník na ministerstve obrany počas predchádzajúcej vlády, má namierené do Londýna. Vo funkcii veľvyslanca vymení Ľubomíra Reháka, ktorý bude riadiť ambasádu v Moskve.

Ondrejcsák, ktorý je nestraník, už má skúsenosti zo zahraničia, pretože v období 2005 – 2007 bol zástupca veľvyslanca v Budapešti. Jeho odlet do Británie ešte nie známy, lebo slovenská diplomacia zatiaľ nemá jasno v tom, kedy Reháka vyšle do Ruska.

Budúci veľvyslanci Slovenskej republiky
Česko Rastislav Káčer
Británia Róbert Ondrejcsák
USA Radovan Javorčík
Rusko Ľubomír Rehák
Misia pri NATO Peter Bátor
Misia pri OECD František Ružička
Misia pri EÚ nerozhodnuté
Miesto pre poradcu prezidentky Čaputovej

V Bruseli sa uvoľní funkcia šéfa Stáleho zastúpenia Slovenskej republiky pri NATO. Po návrate Radovana Javorčíka domov ho nahradí Peter Bátor. Od roku 2015 pracoval v Kancelárii prezidenta SR. Najprv ako odborník na bezpečnosť, potom ako poradca pre oblasť zahraničnej politiky u niekdajšej hlavy štátu Andreja Kisku. Čaputová si ho po jej zvolení nechala v tejto úlohe.

Bátor už veľmi dobre pozná prostredie Severoatlantickej aliancie. V minulosti pôsobil ako zástupca vedúceho slovenskej misie pri NATO. Počas bývalej vlády Petra Pellegriniho, respektíve Roberta Fica by však s najväčšou

pravdepodobnosťou nedostal miesto veľvyslanca v bruselskej centrále aliancie. Exminister zahraničných vecí Miroslav Lajčák by takmer istotne neprišiel s jeho nomináciou, pretože ho spájal s nepochopiteľnými zmenami v rezorte slovenskej diplomacie. Bolo to obdobie, keď toto ministerstvo viedol Mikuláš Dzurinda vo vláde Ivety Radičovej. Veľa zamestnancov vtedy dostalo výpoveď, nahradili ich ľudia politicky blízki Dzurindovej SDKÚ.

Čo v Bruseli pri EÚ?

Kým meno hlavného diplomata pri NATO je známe, o obsadení iného postu v Bruseli sa ešte nevie. Slovensko má zatiaľ prázdne miesto veľvyslanca pri Európskej únii po tom, čo z tohto postu odišiel Peter Javorčík (príbuzný Radovana Javorčíka, obaja sú kariérni diplomati). Od 1. októbra je v službách Rady EÚ ako generálny riaditeľ pre dopravu, energetiku, životné prostredie a vzdelávanie. Šéf slovenskej diplomacie Ivan Korčok by rád videl vo funkcii po Petrovi Javorčíkovi niekoho z dvoch ľudí na dôležitých miestach v Európskej komisii.

Denník Pravda pozná mená, ale kvôli diskrétnosti ich neuvádza. Prvá osoba odmietla ponuku s vysvetlením, že chce zostať na súčasnej pozícii v bruselskej exekutíve. Druhý adept z kancelárie jedného eurokomisára by pravdepodobne prikývol, ale naráža na pohľad, ktorý má naňho Matovič. Premiér sa nazdáva, že mal veľmi blízko k Ficovmu Smeru.
Paríž je vyriešený. Aj Washington má meno

Nový šéf slovenskej diplomacie a nová štátna tajomníčka tohto rezortu rovná sa hľadanie dvoch nových veľvyslancov. Keď sa v tejto vláde Ivan Korčok stal ministrom a Ingrid Brocková jeho námestníčkou, zostali voľné posty v USA a vo Francúzsku. Korčok bol veľvyslanec vo Washingtone, Brocková bola v Paríži vedúca misie pri Organizácii pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD).

Za Brockovú už je náhrada: František Ružička, štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí u predchádzajúceho ministra Lajčáka, bude pri OECD.

Korčok podľa spoľahlivých zdrojov pošle do Washingtonu pravdepodobne Radovana Javorčíka. Nepriamo nasvedčuje tomu, že Korčok siahne po tomto skúsenom kariérnom diplomatovi, fakt, že by ho už po troch rokoch nestiahol z vedúcej funkcie pri NATO.

Výber veľvyslancov po starom. Našťastie

Mená uvedených budúcich veľvyslancov ukazujú, že slovenská diplomacia sa naďalej uberá cestou výberu skúsených nepolitických nominantov. Počas vládnutia Fica a potom krátko Pellegriniho sa politické nominácie dali zrátať na prstoch ani nie jednej ruky. Známou výnimkou bol František Kašický po tom, čo bol kvôli škandálu v jeho rezorte donútený odstúpiť z funkcie ministra obrany (išlo o aféru s predraženými verejnými súťažami). Fico mu zariadil, aby sa stal potom šéfom misie pri NATO, neskôr bol ambasádor v Nórsku.

Lajčák aj jeho predchodca na čele ministerstva zahraničných vecí Ján Kubiš (obidvaja bez straníckej príslušnosti) povedali Ficovi, že si dávajú podmienku, aby o veľvyslancoch rozhodovali oni, nie politici v centrále Smeru. Niekdajší premiér to akceptoval, Kubiša však nepríjemne prekvapil, keď Kašického pretlačil do Bruselu. /agentury/

X X X

Dobiáš: Rezerva kapacít zdravotníckych záchranárov je vyčerpaná

Aktuálny stav šírenia pandémie ochorenia COVID-19 odhaľuje v systéme zdravotníctva zanedbania v príprave na očakávanú záťaž, no zároveň necháva aj explodovať neriešené problémy z histórie. Pri pohľade osobitne zameranom na chod záchrannej zdravotnej

služby to konštatuje viceprezident Slovenskej spoločnosti urgentnej medicíny a medicíny katastrof Viliam Dobiáš.
„Najintenzívnejšie rastúcim problémom je vyčerpaná rezerva kapacít zdravotníckych záchranárov, ktorých počty boli už pred vypuknutím pandémie napäté,“ zdôraznil. Odhaduje, že v súčasnosti by Slovensko potrebovalo približne 3500 záchranárov, v celom zdravotníckom systéme SR ich však pracuje len 2000. Dôvodom súčasného stavu sú podľa Dobiáša niekdajšie i súčasné kroky rezortu zdravotníctva.

Jednak sú to rozhodnutia z minulosti, keď na rozhraní rokov 2014 a 2015 komisia na Ministerstve zdravotníctva SR znížila počty prijímaných študentov do odboru urgentná zdravotná starostlivosť, čo sa v súbehu s odchodom časti záchranárov na iné pozície v zdravotníctve prejavilo nedostatkom kapacít. Problém ešte viac podľa neho zvýraznilo zvýšené využívanie posádok rýchlej zdravotníckej pomoci na sekundárne prevozy medzi nemocnicami. „Len tento jednorazový a nečakaný nárast zvýšil potrebné počty o 225 záchranárov, ktorí neboli k dispozícii,“ skonštatoval Dobiáš. „Chronickým následkom sú enormné nadčasy, akútnym kritické riziko reálneho výpadku záchranára v posádke záchrannej zdravotnej služby (ZZS),“ dodáva.

Pripomína, že Asociácia ZZS opakovane a dlhodobo upozorňuje Ministerstvo zdravotníctva (MZ) SR na zhoršujúci sa nepriaznivý stav a navrhuje riešenia, záujem však podľa Dobiáša prejavil rezort len tým, že na konci prvej vlny pandémie požiadal inšpektorát práce, aby vykonal hĺbkové kontroly u všetkých poskytovateľov ZZS. „Pred piatimi rokmi vedenie ministerstva utlmilo počty študentov, teraz obmenené ministerstvo cez inšpektoráty práce zisťuje a overuje, čo spôsobilo,“ poznamenal Dobiáš./agentury/

X X X

Koalícia sa sporí o tresty za marihuanu. Šeligov návrh stopli Sme rodina a časť OĽaNO

Medializovaný prípad odsúdeného, ktorý dostal za držbu marihuany 12,5-ročný trest, podnietil diskusiu na túto tému aj vo vnútri koalície. A na stole už má aj prvý spor. Podpredseda parlamentu a strany Za ľudí Juraj Šeliga ešte v nedeľu v relácii Na telo avizoval, že príde s možným riešením tejto otázky.

„V pondelok alebo utorok budeme mať k tomu tlačovú konferenciu. Vymysleli sme s pani ministerkou riešenie, aby to nebola dekriminalizácia, resp. legalizácia,“ vyhlásil. Ani na konci týždňa sa však zatiaľ nič neudialo. Podľa našich informácií z dobre informovaných zdrojov tento návrh nenašiel zatiaľ jednohlasnú podporu v koaličnej štvorke.

Väčšia voľnosť aj sudcom

Pre Aktuality.sk to neskôr potvrdil aj samotný Šeliga. „Nesľubujem veci len tak. Návrh sme skutočne spracovali a predložili našim partnerom.“

Podľa navrhovanej úpravy by mali byť tresty za držanie marihuany pre osobnú potrebu nižšie.
„Rovnako sme chceli umožniť sudcom, aby mohli upustiť od potrestania. To je najdôležitejšia zmena – umožniť sudcom flexibilitu pri trestaní,“ poznamenal Šeliga.

Zároveň chce miernejšie definovať, aká je veľkosť dávky pre vlastnú potrebu, a teda aby bolo jasné, kto je a nie je dílerom.

„To sú zmeny oproti doterajšiemu stavu. Ich cieľom bolo zabrániť tomu, aby mladí ľudia išli kvôli hlúposti na 12 rokov do väzenia,“ skonštatoval podpredseda Za ľudí pre Aktuality. sk.
Kto a prečo s takouto zmenou nesúhlasil, nechcel Šeliga bližšie komentovať. Tvrdí, že nechce vynášať informácie z uzatvorených rokovaní.

„Je pravdou, že náš návrh na zásadné zníženie trestov za marihuanu neprešiel koaličnou radou. Nestrácam však nádej, že po dôkladnejšej diskusii nájdeme riešenie, ako prispôsobiť tresty pre náhodných či občasných úžívateľov civilizovanému svetu a 21. storočiu,“ dodal.

Šipoš: Návrh neprešiel koaličnou radou

Predseda najsilnejšieho poslaneckého klubu Michal Šipoš (OĽaNO) hovorí skôr o procesnej než obsahovej prekážke, prečo zatiaľ Šeligov návrh nemá ich jasnú podporu.

„Je dohodnuté pravidlo, že ak chce ktorýkoľvek poslanec predložiť návrh zákona alebo pozmeňujúci návrh, najprv sa to schvaľuje na koaličnej rade. Čo sa v tomto prípade neudialo,“ skonštatoval pre Aktuality.sk.

Aj preto opakuje, že nejde o konrétnu vec, ale spôsob, ako mal Šeliga návrhnúť zníženie trestov za držanie malého množstva marihuany.
„Už sa to stalo v minulosti aj iným poslancom,“ dodáva Šeliga.aktuality.sk