iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Kotlebu uznali v kauze šekov za vinného. Má ísť za mreže

Pred samosudkyňou Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) v Pezinku pokračovalo hlavné pojednávanie s predsedom ĽSNS Marianom Kotlebom v kauze rozdávania kontroverzných šekov na sumu 1488 eur. Samosudkyňa ŠTS Ružena Sabová Kotlebu uznala za vinného zo zločinu podpory a propagácie skupín smerujúcich k potláčaniu základných práv a slobôd.

V kauze kontroverzných šekov pre chudobných Sabová odsúdila šéfa Kotlebovcov na štyri roky a štyri mesiace odňatia slobody. Tie by si mal odpykať v ústave s minimálnym stupňom stráženia.

Sudkyňa tak vyhovela záverečnému návrhu prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) Tomáša Honza. Ten navrhol vo svojej záverečnej reči koncom septembra Kotlebovi trest odňatia slobody v dolnej polovici trestnej sadzby a so zaradením do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Sadzba v Trestnom zákone za spomínaný paragraf je od štyroch do ôsmich rokov odňatia slobody.

Verdikt zatiaľ nie je právoplatný, Kotleba tak momentálne nepríde o mandát poslanca Národnej rady SR. Keďže obžalovaný podal na mieste odvolanie, vec prejde v odvolacom konaní na Najvyšší súd SR.

Podľa obžaloby je číslo 1488 v symbolike extrémistov používané ako spojenie čísel 14 (14 slov Davida Lanea, pravicového teroristu: We must secure the existence of our people and a future for white children, teda Musíme zabezpečiť existenciu našich ľudí a budúcnosť bielych detí.) a 88 (8. písmeno v abecede je H, pričom HH je skrátený tvar nacistického pozdravu Heil Hitler!).

Sudkyňa pri vynesení rozsudku uviedla, že Kotleba sa pri odovzdávaní šekov prihlásil k myšlienkam nacizmu a neonacizmu, ktoré popierajú princíp ľudskej rovnosti. Ten je však podľa nej chránený zákonom. Navyše na organizáciu predmetného podujatia zneužil svoju vtedajšiu funkciu predsedu Banskobystrického samosprávneho kra¬ja.

„Súd nemal pochybnosti, že k skutku došlo,“ povedala sudkyňa s tým, súd vzal do úvahy výpoveď znalca, ktorý potvrdil domnienku obžaloby o extrémistickom pozadí číselnej symboliky. „Obžalovaný verejne uvádzal túto ideológiu do povedomia spoločnosti,“ uviedla Sabová s tým, že teatrálne odovzdanie šekov bol jediný dôvod, prečo obžalovaný vyžadoval prítomnosť obdarovaných na podujatí.

Sudkyňa doplnila, že podujatie bolo zorganizované na výročie vzniku vojnovej Slovenskej republiky 14. marca a pripomínalo jej prezidenta Jozefa Tisa, ktorý nesie zodpovednosť za perzekúciu etnických menšín v danom období. V neprospech obžalovaného zavážila podľa odôvodnenia rozsudku napríklad aj symbolika využívaná jeho politickou stranou a niektoré jej programové tézy, partnerské organizácie v zahraničí alebo pozadie kandidátov strany ako v minulosti odsúdený Milan Mazurek.

Predseda ĽSNS svoju záverečnú reč v rámci procesu ukončil večer po takmer ôsmich hodinách. Odmietol obvinenia a aj záverečnú reč prokurátora Tomáša Honzu.

Honz: Kotleba si zaslúžil nepodmienečný trest

„Konečne sa Slovenská republika dočkala rozsudku voči vrcholným predstaviteľom extrémizmu alebo vrcholnému predstaviteľovi extrémizmu na Slovensku. Pán Kotleba si zaslúžil nepodmienečný trest odňatia slobody, ktorý bol súdom uložený,“ zdôraznil prokurátor.

Pondelkový verdikt je podľa jeho slov odkazom pre všetkých demokraticky zmýšľajúcich ľudí na Slovensku, že súdy a prokuratúra sa zastanú ľudí, ktorí sú obeťami extrémizmu, násilia, rasovej nenávisti, fašizmu a neonacizmu.
„Podľa mňa rozhodli viaceré skutočnosti. Sudkyňa spomenula najmä to, že pociťuje tiež, že osoby, ktorým boli odovzdané sumy 1488, boli zneužité, dotiahnuté na dané podujatie. Ako to označoval prokurátor, išlo v podstate o cynický a zbytočný krok. Teda nešlo o odovzdanie pomoci a sumy, ale išlo vyslovene o zneužitie ľudí na propagáciu zvrátených fašistických a nacistických myšlienok,“ dodal Honz.

Spájať Kotlebu s nacizmom je podľa Kupku nelogické

Na pojednávanie sa Kotleba dostavil s jeho dvomi obhajcami – Tomášom Rosinom a Ondrejom Mularčíkom. Na pojednávaní odznela aj záverečná reč tretieho Kotlebovho obhajcu Petra Kupku.

Kupka v záverečnej reči na súde uviedol, že nacizmus, fašizmus a neonacizmus sú orientované proti ľuďom so zdravotným postihnutím, zatiaľ čo predseda strany ĽSNS sa im snažil pomáhať. Spájať preto Mariana Kotlebu s nacizmom je podľa Kupku nelogické.

Kupka zároveň dnes pripomenul, že obžalovaný je predsedom parlamentnej politickej strany a tiež v minulosti šéfoval Banskobystrickému samosprávnemu kraju. Tam podľa obhajcu svojou činnosťou prispel k ušetreniu „miliónov eur“. Zároveň v rámci svojej reči odprezentoval stanovy ĽSNS, ktoré podľa neho vychádzajú z demokratických princípov.
Obhajca v rámci svojej záverečnej reči napríklad menoval aj produkty, ktoré je možné kúpiť za sumy zložené z čísel 1, 4 a 8. Čítal aj články, v ktorých bol analyzovaný pojem „Cigán“. Samosudkyňa ho však v tejto súvislosti opakovane prerušila, keďže podľa nej záverečná reč Kupku vybočovala z rámca prejednávanej veci a poukazovala na dokumenty, ktoré neboli pred súdom oboznámené. Obhajcovia proti tomuto kroku protestovali s tým, že ide o obmedzovanie práva na obhajobu.

Kotleba vníma proces pre šeky ako vykonštruovaný

Predseda ĽSNS v záverečnej reči odmietol, že by mal byť obžalovaný zo zločinu podpory a propagácie skupín smerujúcich k potláčaniu základných práv a slobôd. „Pokladám konanie a aj obžalobu za vykonštruované. Právna kvalifikácia, čoho som sa mal dopustiť, neexistuje,“ uviedol Kotleba na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku.
Zároveň skritizoval údajnú zaujatosť súdu a orgánov činných v trestnom konaní a skutočnosť, že počas pojednávaní nebol predložený ako dôkaz kontroverzný šek so sumou na 1488, čo je podľa znalcov známou neonacistickou šifrou. V záverečnej reči sa pýtal, čoho sa dopustil. „Za čo mám byť vlastne potrestaný?“ dopytoval sa Kotleba.
Sudkyňa Sabová udelila Kotlebovi počas jeho záverečnej reči poriadkovú pokutu vo výške 500 eur. Dôvodom bolo, že obžalovaný napriek upozorneniam vybočoval z rámca prejednávanej veci.

Podľa sudkyne napriek jej viacerým upozorneniam zdržiaval svojou dlhou záverečnou rečou hlavné pojednávanie a bránil tým hlavnému pojednávaniu. Kotleba v rámci svojej záverečnej reči menoval čísla zákonov, predpisov a desiatky legislatívnych návrhov ĽSNS. Voči rozhodnutiu sudkyne podal sťažnosť.

Vľavo predseda ĽSNS Marian Kotleba na súde v Pezinku, 12. októbra 2020Autor: TASR (Ivan Kríž)
Naposledy sa vo veci pojednávalo 21. septembra takmer deväť hodín. Súd sa oboznamoval s listinnými dôkazmi, následne bolo dokazovanie ukončené a pristúpilo sa k prednesu záverečných rečí.

Podľa obhajcu Rosinu však v prejednávanej veci bolo odopreté právo Kotlebovi na spravodlivý proces. Obžalovaný sa podľa neho sám dožadoval, aby mu vysvetlili, prečo súd zvažuje zmenu právnej kvalifikácie na zločin. Bolo podľa obhajcu povinnosťou súdu vysvetliť mu, prečo môže byť zmenená právna kvalifikácia inak, ako bola uvedená v obžalobe prokurátora ÚŠP. Iniciatívne sa podľa Rosinu zo strany súdu vykonávali dôkazy, ktoré prokurátor ÚŠP ani nenavrhol.
Kotleba sa mal podľa obžaloby dopustiť trestného činu, keď odovzdal v sídle Obchodnej akadémie v Banskej Bystrici v marci 2017 trom rodinám finančný dar prostredníctvom symbolických šekov vystavených na sumu 1488 eur. Tie považujú obžaloba aj viacerí znalci, ktorí na súde vypovedali, za neonacistickú ši¬fru.

Na otvorení pojednávania v marci 2020 samosudkyňa uviedla, že zvažuje posudzovanie Kotlebovho konania podľa prísnejšej kvalifikácie. Voči sudkyni vzniesol Kotleba v lete námietku zaujatosti, tú však Najvyšší súd SR zamietol./agentury/

X X X

Občianske združenia o odsúdení Kotlebu: Extrémizmus začína byť konečne postihovaný

Súd s Marianom Kotlebom na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku.

Občianske združenie Post Bellum, Centrum komunitného organizovania a občianska iniciatíva Nie v našom meste vítajú rozhodnutie samosudkyne Špecializovaného trestného súdu (ŠTS), ktorá uznala predsedu ĽSNS Mariana Kotlebu za vinného zo zločinu podpory a propagácie skupín smerujúcich k potláčaniu základných práv a slobôd.
„Sme radi, že na Slovensku začína byť extrémizmus konečne postihovaný a venuje sa tomu potrebný dôraz," uviedli pre TASR v spoločnom stanovisku.

Dôkazom, že extrémizmus na Slovensku sa rieši, je podľa ich názoru aj súdny proces s Marianom Kotlebom alebo Milanom Mazurekom. "Žiadna demokracia nie je imúnna voči hrozbe extrémizmu. Žiadna spoločnosť alebo vláda nezmierni túto hrozbu pre demokraciu bez jasných štandardov a opatrení na boj proti extrémizmu, ktorý je neodmysliteľne a ústavne nezlučiteľný s demokratickými princípmi," komentovali organizácie s dôvetkom, že roky poukazujú na rastúci extrémizmus a radikalizáciu na Slovensku.

To, že demokracia je krehká entita, ktorá môže byť manipulovaná a ohrozovaná ideológiami, či klamlivým vykladaním si nielen zákonov, ale aj slobôd, podľa názoru organizácií vidno napríklad na sociálnych sieťach v online prostredí. Spoločnosť sa podľa nich radikalizuje a k svojej radikalizácii zneužíva práve nástroje demokracie.

„Demokracia na Slovensku má svoje slabé miesta, vieme o nich, našou úlohou je na ne poukazovať a prichádzať v diskusii so štátom k ich pozitívnemu riešeniu. Je však neprípustné, aby tieto slabé miesta, napríklad v oblasti sociálnych kompetencií štátu naoko zastupovali radikálne skupiny, či jedna radikálne pravicová politická strana, ktoré pod prikrývkou pomoci podprahovo šíria svoju náklonnosť k nacizmu rozdávaním finančnej pomoci vo výške 1488 eur či realizovaním detských táborov pre sociálne slabšie rodiny na šírenie svojho politického presvedčenia, prostredníctvom absolútne amorálneho zneužívania detí," uviedli.

Rovnako tvrdia, že Kotleba zneužíval demokraciu počas súdneho procesu, kde využil všetky prostriedky na to, aby zdržiaval súdny proces a vyhol sa rozsudku za propagáciu fašizmu opakovaným používaním číselného symbolu 1488. "Aj keď Kotleba a jeho organizácie nemusia úplne očividne podnecovať k násilným činom alebo nepodporujú násilie, ich posolstvá majú za cieľ polarizovať spoločnosť, rozdeliť a vylúčiť konkrétne komunity," dodali, aktuality.sk

X X X

Konflikt Matoviča so Sulíkom: SaS by si mala nájsť nového predsedu, odkazuje premiér

Konflikt medzi premiérom Igorom Matovičom (OĽaNO) a ministrom hospodárstva Richardom Sulíkom (SaS) sa prehlbuje.

Predseda vlády pred rokovaním kabinetu vyzval koaličnú SaS, aby si miesto Sulíka našla nového straníckeho šéfa.
„V SaS-ke by mali nájsť dôstojnejšieho reprezentanta, ktorý by mal stranu viesť," odkázal.
Premiér opäť označil správanie sa Sulíka za absolútne nezodpovedné. Podľa neho neexistovalo dôležitejšie rokovanie krízového štábu, aké sa odohralo v nedeľu a Sulík ho protestne predčasne opustil.

„Toto je z jeho strany úplná sabotáž opatrení, ktoré nás majú chrániť predtým, aby sme si úplne zatvorili krajinu, aby tu zbytočne zomierali zbytočne stovky ľudí. Je to na svedomí Richarda Sulíka," vyhlásil.

Šéf vládneho kabinetu tiež tvrdí, že na toto môže doplatiť mnoho ľudí svojim životom a zdravím.
„V takejto situácii sa viesť na kotlebovej vlne je mimoriadne nezodpovedné," dodal Matovič.
Premiér navyše dodal, že hoci Sulík tvrdí, že nesúhlasí s prijatými opatreniami, na ústrednom krízovom štábe zástupcovia SaS nehlasovali proti, ale sa zdržali.

Sulík si pochybenie nepripúšťa

Samotný Richard Sulík poznamenal, že na čele SaS je dlhé roky a raz sa tak určite stane. Podľa neho ale o tom nebude rozhodovať premiér, ale členovia strany.
„Všetko má svoj koniec, ale zatiaľ tá doba nedozrela," skonštatoval.

Na otázku Aktuality.sk, či pochybil, keď sa s premiérom slovne pochytil na sociálnej sieti a odišiel skôr z rokovania krízového štábu, reagoval tvrdením, že tam bola jeho poradkyňa Jana Kiššová.
Svoje rozhodnutie predčasne odísť vysvetľuje tým, že chcel diskusiu o dátach, prečo sa majú zatvárať reštaurácie, kiná, divadlá a fitness centrá, no tej sa nedočkal.

„Od hlavného hygienika som sa dozvedel, že také dáta nemajú. To rozhodovanie nie je racionálne a preto som odišiel," vyhlásil Sulík.

Výhrady aj iných vládnych kolegov, že sa snaží politikárčiť a vytĺkať z tejto situácie politické body, nechcel komentovať. Trvá ale na tom, že zasadanie pandemickej komisie v sobotu boli "tliachaniny" tak, ako to napísal na sociálnej sieti.
„Asi som mal ten pocit a mám ho aj dnes. Chýbala diskusia postavená na faktoch. Nedáva mi žiadny zmysel, keď ideme zatvárať reštaurácie, kde musia byť rúška, dezinfekcia, odstupy, ale naďalej máme MHD, vlaky zadarmo, kde je oveľa väčšia koncentrácia ľudí," skonštatoval pre Aktuality.sk.

Remišová stojí za Matovičom

Na stranu predsedu vlády sa pritom postavila aj vicepremiérka Veronika Remišová (OĽaNO). Sulíkovi odkázala, že ak má koaličný partner riešenia, ktoré chce presadzovať, mal to urobiť na krízovom štábe.

„Veci nevyriešite tak, že budete o nich písať na sociálnych sieťach, ale budete tam sedieť a rokovať," poznamenala.
Napriek tomu si ale zatiaľ nemyslí, že by tento spor mal prerásť do koaličnej krízy. Poznamenala ale, že strana Za ľudí je vždy konštruktívnym partnerom.

„Keď treba prísť o šiestej, prídeme o šiestej. Keď treba prísť v nedeľu, prídeme v nedeľu. A keď treba rokovať osem hodín, rokujeme osem hodín," dodala Remišová. Zároveň hovorí, že chce presadiť, aby tieto opatrenia, ktoré dnes prijíma vláda platili časovo obmedzene a nie až do odvolania, /aktuality.sk/

X X X

Sulík reaguje na Matoviča: V reštauráciach sa nakazilo len päť ľudí

Minister hospodárstva Richard Sulík (SaS) v pondelok večer reagoval na roztržku s premiérom Igorom Matovičom (OĽaNO). Líder SaS odmietol komentovať kritické slová, ktoré na jeho adresu v pondelok adresoval predseda vlády.
„Urážlivé výroky na moju adresu ma mrzia, ale nebudem komentovať žiadne osobné urážky Igora Matoviča," vyhlásil v televízii TA3.

Sulík tvrdí, že sa snažil najprv všetko riešiť v tichosti a presvedčiť premiéra, že reštaurácie budú veľký problém. „Nie každá snaha padne na úrodnú pôdu."

Sulík: Nie som mikromanažér

Sulík odmietol, že z krízového štábu odišiel na protest potom, čo nepresadil svoje názory na opatrenia v boji s novým koronavírusom. Zopakoval, že rezort hospodárstva zastupovala jeho poradkyňa Jana Kiššová. Podľa neho nie je mikromanažér, ktorý by mal riešiť všetko od rána do večera.

Sulík tvrdí, že nie je logické zatvárať práve reštaurácie a fitness centrá. Podľa neho to totiž nie je len o boji s novým koronavírusom, ale aj o životoch ľudí, ktorí podnikajú v tejto oblasti.

„My začíname týchto ľudí likvidovať," vyhlásil.

Sulík tiež tvrdí, že v reštauráciách sa od začiatku septembra nakazilo len päť ľudí. „Nepodarilo sa mi to zatiaľ ale overiť."
Riešením by tak bolo podľa neho zavrieť reštaurácie v tých okresoch, kde sa tieto pozitívne prípady objavili, aktuality.sk

X X X

Koronavírus: Premiér sa ospravedlňoval za Sulíka, zverejnil jeho výroky z rokovania

Premiér Igor Matovič (OĽaNO) sa v pondelok večer ospravedlnil odborníkom z Pandemickej komisie a Ústredného krízového štábu za výroky podpredsedu vlády Richarda Sulíka (SaS). Ten označil víkendové rokovanie Pandemickej komisie za „tliachaniny".

Video: Premiér zvolal tlačovú konferenciu a krizoval ministra Sulíka

„Títo ľudia strávili veľa hodín tu, aby prijali ťažké rozhodnutia v ťažkej chvíli. Týchto ľudí podpredseda mojej vlády obvinil, že vyrábajú tliachaniny. Keby tam Richard Sulík bol, možno by mu zaplo," vyhlásil šéf vládneho kabinetu.
Zároveň predseda vlády zverejnil niekoľko výrokov, ktoré mal Sulík povedať na pondelkovom rokovaní vlády.
„ Ja si nemyslím, že nepriateľ je 5O-krát silnejší. Prečo nemáme potom 50-krát viac mŕtvych?," mal sa Sulík pýtať na vláde.

Okrem toho mal minister hospodárstva zopakovať aj to, že rokovanie Pandemickej komisie považuje za zabitý čas.
„Ako toto môže hovoriť o 80-tich ľuďoch, ktorí tam boli na úkor času? Ako to môže hovoriť niekto, kto tam strávil hodinu," odkázal svojmu koaličnému partnerovi.

V ohni sa kalí železo

Rovnako mal Sulík podľa Matoviča vyhlásiť, že vláda robí chybu, keď počúva virológov.
„Šíri bludy, že len dvakrát viac ľudí máme v nemocniciach," reagoval premiér.

Na otázku, či kvôli tomuto sporu môže skončiť vládna koalícia v súčasnom zložení, poznamenal, že on si to na "triko" nezoberie.

„Ukazuje sa ale, že v ohni sa kalí železo. Ukázalo sa, komu ide o politikárčenie a komu o Slovensko. Bol by som rád, keby Richard Sulík používal dáta," dodal premiér.

Zároveň dodal, že koalícia musí potiahnuť ďalej, keď chce dokončiť, čo začala.
Matovič tiež povedal, že napriek týmto nedorozumeniam so Sulíkom, nemá najmenší problém sa s ním pozhovárať aj mimo kamier a facebookov. Tiež ale nevylúčil výmenu ministra hospodárstva.

„Ak tú krivku nezlomíme dole, verím, že si bude spytovať svedomie. Ľudia budú trpieť, lebo Rišo sa pridal na stranu Kotlebu a spol. Potom by som očakával, že Rišo vládu dobrovoľne opustí," skonštatoval.

Po viacerých členoch vlády sa do tohto sporu vložil aj podpredseda parlamentu Juraj Šeliga (Za ľudí). Tvrdí, že keď ide o život a fungovanie štátu, musia ísť žabomyšie spory bokom. „Vyzývam svojich koaličných kolegov, aby svoje názorové rozpory a spory riešili medzi sebou a nestresovali nimi spoločnosť," vyhlásil.

Na stranu predsedu vlády sa postavila vicepremiérka Veronika Remišová (Za ľudí). Sulíkovi odkázala, že ak má koaličný partner riešenia, ktoré chce presadzovať, mal to urobiť na krízovom štábe.
„Veci nevyriešite tak, že budete o nich písať na sociálnych sieťach, ale budete tam sedieť a rokovať," poznamenala, aktuality.sk

X X X

Koronavírus: Hygienici ukázali, kde najčastejšie vznikali ohniská nákazy

Najväčším dielom k šíreniu ochorenia COVID-19 prispeli svadby, rodinné oslavy a ďalšie spoločenské udalosti.
Minister hospodárstva Richard Sulík sa na ústrednom krízovom štábe sťažoval, že odborníci podľa jeho slov nemajú dáta, napríklad o tom, koľko ľudí sa nakazilo vo fitness centrách, či reštauráciách. Návrhy zatvárať ich preto označil za strieľanie od pásu.

Tento jeho postoj neskôr viedol ku koaličným nezhodám, ktoré gradovali ešte aj dnes.
Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ) medzičasom poskytol údaje o tom, kde bol výskyt ochorenia COVID-19 najčastejší. Jedným dychom ale dodáva, že opatrenia nevychádzajú len z dát, kde sa už nákaza rozšírila, ale pôsobia aj proaktívne.

Kde je najviac ohnísk?

Od začiatku septembra identifikoval úrad 440 ohnísk nákazy, pričom najväčším dielom k šíreniu COVID-19 prispeli svadby, rodinné oslavy či ďalšie spoločenské udalosti.

„Z nich pochádzajú potvrdené prípady, ktoré nákazu ďalej rozšírili najmä do rodín či pracovísk a kolektívov, ktoré často navštevovali," uviedla hovorkyňa ÚVZ Daša Račková.

Hovorí, že vyhodnocujú každý prípad, ale u sporadických prípadov, ktoré nemajú epidemiologickú súvislosť, sa to vždy nepodarí určiť.

Pri dátach je potrebné rozlišovať dva údaje - koľko bolo ohnísk nákazy a koľko ľudí sa tam infikovalo. Ten prvý údaj úrad poskytol, ten druhý neuvádza.

Výnimkou sú len toľko spomínané svadby, ktoré boli ohniskom nákazy 13-krát, pričom sa na nich nakazilo cez 250 ľudí. Podiel nakazených sa pritom od svadby k svadbe líšil, nikde sa zo 140 ľudí nakazilo 14, inde zo 135 až 105.
Pri ostatných ohniskách nákazy už úrad neudáva podrobné počty infikovaných, no v prípade rodinných epidémií, ktorých bolo jednoznačne najviac - až 239 - hovorí, že v rámci rodiny sa nakazili dvaja až 15 ľudia.

Samotné rodinné oslavy sa stali ohniskom nákazy 58-krát, zdravotné zariadenia 47-krát a pracoviská 27-krát. V domovoch sociálnych služieb bolo 16 ohnísk nákazy a na spomínaných svadbách 13 ohnísk.

Proaktívne

V reštauráciách, voči zatváraniu ktorých mal Sulík výhrady, evidujú päť ohnísk nákazy. Údaje špeciálne o fitness centrách úrad nevedie, v štatistikách má len športové kluby, kde zaznamenali štyri epidémie a jednu ešte v tanečnej škole.
Fitness centrá krízový štáb zatvoril úplne, reštaurácie môžu fungovať naďalej, ale jedlo môžu podávať len tak, že ho ľuďom zabalia so sebou, alebo ho budú podávať v exteriéri.

Úrad hovorí, že pri opatreniach vychádzajú aj zo zahraničných dát. Pri fitness centrách sa odvoláva na jednu z takýchto zahraničných štúdií. V Južnej Kórei, v meste Čchonan, sa počas 24 dní nakazilo až celkovo 112 ľudí, ktorí navštevovali hodiny fitness tanca.

„Opatrenia, ktoré pripravujeme, nie sú len reaktívne, čiže nevychádzajú výlučne z dát, kde a ako sa nákaza už rozšírila, ale aj proaktívne. Zameriavajú sa na obmedzenie rizikových činností, ktoré sú identifikované na základe doterajších poznatkov o spôsobe šírenia respiračných ochorení," uviedla hovorkyňa ÚVZ Daša Račková.

Hovorí, že sa snažia znížiť mobilitu a stretávanie sa ľudí tam, kde to pre každodenný život nie je nevyhnutné.

Ako to zisťujú?

Ako epidemiológovia zisťujú, že kto sa kde mohol nakaziť? Hovoria, že vyhodnocujú každý prípad, ale u sporadických prípadov, ktoré nemajú epidemiologickú súvislosť, sa to vždy nepodarí určiť.

Epidemiológovia sa pýtajú na pobyt v zahraničí, akýkoľvek druh pohybu v rámci SR - či je žiak, študent, či navštevuje nejaký krúžok, účasť na svadbe, rodinnej oslave, turistike, pobyt v liečebni, návšteva zdravotníckeho zariadenia, športového podujatia (ako divák, športovec a pod.). Rovnako sa pýtame na čas, kedy a kde osoby boli, ako dlho, s kým sa stretli, aký druh kontaktu to bol, či úzky kontakt, či bežný kontakt. Pýtame sa na klinické príznaky a ak ich má, či bola osoba u lekára a podobne, aktuality.sk

X X X

Európska komisia chce sprísniť reguláciu veľkých internetových koncernov

Cieľom tohto kroku je obmedzenie ich nadmernej trhovej sily.

Európska komisia (EK) pripravuje zoznam približne 20 veľkých internetových koncernov, ktoré by mali podliehať novej a oveľa prísnejšej regulácii. Cieľom tohto kroku je obmedzenie ich nadmernej trhovej sily, uviedol britský denník Financial Times (FT) s odvolaním sa na zdroje blízke záležitosti.

Súčasťou zoznamu zrejme budú také mená, ako Facebook, Google alebo Amazon. Podľa plánov EK, tvrdí FT, budú veľké platformy, ktoré budú na zozname, podliehať tvrdšej regulácii než ich menší konkurenti. Nové pravidlá tiež budú od nich vyžadovať, aby zdieľali údaje s menšími rivalmi a aby zvýšili transparentnosť týkajúcu sa toho, ako zbierajú informácie.

Bruselskí zákonodarcovia chcú bez zdĺhavého vyšetrovania alebo dokazovania porušenia existujúcich zákonov donútiť veľké technologické firmy, aby zmenili svoje obchodné praktiky. Pri tvorbe zoznamu sa vychádza z viacerých kritérií, ako sú napríklad trhový podiel, výška tržieb alebo počet používateľov. Na zoznam by sa tiež mali dostať firmy, ktorým rivali nemôžu konkurovať bez toho, aby používali ich platformy.

EK chce získať právomoci mimo udeľovania pokút, ktoré firmy často považujú za súčasť nákladov na biznis, aby rýchlo dokázala donútiť také koncerny, ako sú Amazon alebo Apple, aby napríklad umožnili konkurentom prístup a zdieľali s nimi údaje. V extrémnych prípadoch bude môcť EÚ riešiť štrukturálne problémy aj rozdelením koncernov alebo tým, že ich donúti predať divízie, aktuality.sk

X X X

Trumpova nominantka na sudkyňu Najvyššieho súdu absolvovala prvý deň vypočúvania

Nominantka na sudkyňu Najvyššieho súdu USA Amy Coneyová Barrettová počas prvého dňa svojho niekoľkodňového vypočúvania pred členmi justičného výboru Senátu amerického Kongresu vo Washingtone.Autor: SITA/AP, Patrick Semansky

Nominantka na sudkyňu Najvyššieho súdu USA Amy Coneyová Barrettová v pondelok vyjadrila presvedčenie, že súd by mal americkú ústavu a zákony vykladať tak, "ako sú napísané". Informovali o tom agentúry AP a DPA.
Coneyová Barrettová, ktorú na sudkyňu Najvyššieho súdu nominoval prezident USA Donald Trump, to uviedla počas prvého dňa svojho niekoľkodňového vypočúvania, keď odpovedala na otázky členov justičného výboru Senátu amerického Kongresu.

Senátori budú pokračovať vo vypočúvaní Trumpovej nominantky aj v utorok a stredu. Vo štvrtok potom vypočujú svedkov, ktorí podporujú kandidatúru Coneyovej Barrettovej, alebo sú naopak proti nej.

„Súdy majú rozhodujúcu zodpovednosť voči právnemu štátu, ktorá je pre slobodnú spoločnosť nevyhnutná,“ povedala počas pondelkového vypočúvania. Súdy však podľa jej slov nie sú určené na to, aby riešili všetky problémy verejného života.

Americký prezident konzervatívnu sudkyňu Coneyovú Barrettovú 27. septembra nominoval do doživotnej funkcie členky Najvyššieho súdu. Mala by tam nahradiť zosnulú liberálku Ruth Baderovú Ginsburgovú.

Jej nomináciu musí ešte schváliť americký Senát, v ktorom majú väčšinu republikáni. Trump a jeho republikáni chcú Coneyovú Barrettovú potvrdiť do funkcie ešte pred prezidentskými voľbami naplánovanými na 3. novembra.
Konzervatívci by tým pádom medzi deviatimi sudcami najvyššieho súdu získali prevahu šiestich ku trom. Demokrati sa obávajú, že nová sudkyňa bude v najvyššej súdnej inštancií presadzovať verdikty vyhovujúce konzervatívnym kruhom blízkym republikánom./aktuality.sk

X X X

Debatu RTVS ministra Hegera s expremiérom Ficom si pozrelo takmer 550-tisíc divákov

Rozhlas a televízia Slovenska sa cez víkend tešila vysokej sledovanosti. Diskusná relácia O 5 minút 12 prilákala k obrazovkám v nedeľu 546 000 divákov. Získala najvyšší trhový podiel počas dňa s hodnotou 34,3 % v cieľovej skupine 12+.
V danom čase bola relácia najúspešnejšou aj v komerčnej cieľovej skupine 12-54 s trhovým podielom 25,3%. Mimoriadne správy o nových vládnych opatreniach si podvečer pozrelo 297 000 divákov s trhovým podielom 15,6 % v cieľovej skupine 12+.

Aktuality.sk o sledovanosti RTVS informoval Filip Púchovský PR telerozhlasu.

Počas víkendu oslovila RTVS divákov aj zábavou. Tretiu epizódu komediálneho seriálu Pumpa si nenechalo v sobotu večer ujsť 344.000 divákov s trhovým podielom 17,5 % v cieľovej skupine 12+.

Diváci sa pri druhej epizóde konkurenčného seriálu TV JOJ Uhorčík vrátili aj k Záhadám tela s moderátorom Mariánom Miezgom a súťažiacimi hosťami Zuzanou Fialovou, Marcelom Forgáčom, Máriom Radačovským a Andrejom Szabom. Reláciu si pozrelo 381.000 divákov s trhovým podielom 17,8 % percenta v cieľovej skupine 12+.
„Talkšou Petra Marcina Neskoro večer sa teší stabilnej priazni divákov. Sobotná epizóda so speváčkou Helenou Vondráčkovou prilákala 286.000 divákov s trhovým podielom 17,9 % percenta v cieľovej skupine 12+," uvádza tlačová správa médiám.

V piatok večer si ďalšiu epizódu deviatej série súťažno-zábavnej šou Milujem Slovensko zaplo 401 000 divákov s trhovým podielom 19 % v cieľovej skupine 12+. A partiu hereckých cestovateľov v relácii S úsmevom po Slovensku si nenechalo ujsť 206.000 divákov s trhovým podielom 12,5 % v cieľovej skupine 12+, aktuality.sk

X X X

Grafobal nekupoval iba Kmotrík, nitky vedú k Lexovcom

Neznámy človek z miliónových firiem s väzbami na Lexovcov má rovnaké meno i dátum narodenia ako lekár žijúci v paneláku v Nových Zámkoch. Ten dnes žiadnu firmu okrem vlastnej lekárskej praxe nevlastní.

Verejnosti neznámy Juraj Božík roky figuroval v desiatkach firiem, ktoré dnes možno spojiť s mediálne známou rodinou Lexovcov. Hoci ľudia z biznisu si na podnikateľa s takým menom nespomínajú a neobjavil sa ani v rebríčkoch najbohatších Slovákov, niekdajšie Božíkove spoločnosti disponujú pozoruhodným majetkom.
Meno Juraja Božíka sa dokonca objavilo aj v spoločnosti vystupujúcej pri jednom z kľúčových privatizačných biznisov – predaji Grafobalu, ktorý dnes ovláda oligarcha Ivan Kmotrík.

V súčasnosti už Juraj Božík žiadnu z miliónových firiem nevlastní ani nepôsobí v jej orgánoch. Osoba s rovnakým menom a titulom býva v Nových Zámkoch, kde pracuje ako všeobecný lekár pre dospelých. MUDr. Juraj Božík však odmietol odpovedať na otázky týkajúce sa prípadnej podnikateľskej minulosti i väzieb na Lexovcov.

Mlčaním sa obrnil aj Ivan Lexa, dlhoročný šéf Slovenskej informačnej služby z Mečiarovskej éry a syn Vladimíra Lexu. Podpredseda poslednej komunistickej vlády Slovenskej socialistickej republiky sa v divokých 90. rokoch zaradil medzi úspešných privatizérov a založil podnikateľský klan, do ktorého dnes spadajú miliónové hotely, pozemky či potravinárske podniky.

Neznámy veľkopodnikateľ?

V historickom výpise mena Juraj Božík s titulom MUDr. sa nachádzajú desiatky firiem – podľa obchodného registra je ich dohromady vyše tridsať. Aktíva časti spoločností, kde Božík pôsobil a ktoré majú zverejnené dáta, prekračujú podľa finstatu 200 miliónov eur. Vo viacerých z nich bol Božík dokonca oficiálnym majiteľom.
Dnes už žiadnu z viac či menej lukratívnych spoločností patriacich do portfólia Lexovcov nevlastní. Výnimkou sú akciovky Slovpap a Gumon Bratislava – obe v likvidácii, kde figuruje ako člen dozornej rady.

Ako sme však spomínali vyššie, osoba s rovnakým menom a titulom žije v Nových Zámkoch, kde má ambulanciu praktického lekára a vlastní eseročku Medcentrum s ročnými tržbami v desiatkach tisíc eur. Ako lekár ordinuje päť dní v týždni a žije v byte v starom zateplenom paneláku v Nových Zámkoch.
Majiteľ Medcentra má rovnaký dátum narodenia ako človek z firiem s väzb

ami na Lexovcov. Zhoda platí aj pri porovnaní bydliska. Vo firmách, ktoré dnes patria Lexovcom alebo ich spoluvlastnia či majú nejaké prepojenie na mediálne známu rodinu, figurujú pri mene Juraj Božík buď šurianska, alebo novozámocká adresa. Novozámocké bydlisko je identické s adresou lekára z Nových Zámkov.
Vlajkové lode z portfólia Lexovcov

Piešťanský hotel Magnólia, Bratislavská

stavebno-realitná spoločnosť, Investičná agentúra či firma Hotely Slovensko sú, respektíve boli vlajkovými loďami impéria, ktoré založil niekdajší komunistický politik Vladimír Lexa starší.
Veľká časť firiem z miliónového portfólia medzičasom prešla na Lexových synov Vladimíra Lexu mladšieho a Ivana Lexu, ktorého si verejnosť pamätá ako pravú ruku Vladimíra Mečiara.

V minulosti pritom všetky vyššie uvedené spoločnosti zastupoval nejakým spôsobom MUDr. Juraj Božík. Platí to aj pre spoločnosť Gumon Bratislava, vďaka ktorej sa Lexovci dostali k lukratívnym pozemkom v širšom centre hlavného mesta – areál bývalého podniku Gumon stál na pozemkoch susediacich s bratislavským nákupným centrom Eurovea.
Spoločný biznis

V niektorých spoločnostiach, za ktorými dnes možno vystopovať Lexovcov, sa objavil Božík aj spolu s Lexovcami. Príkladom je firma Stavomontáže Trnávka, kde Božík pôsobil šesť rokov ako člen predstavenstva. Hoci meno Lexa v obchodnom registri nefiguruje, jej akcionárom bol Vladimír Lexa mladší.

V akciovke Investičná agentúra zas boli Božík s Vladimírom Lexom mladším spolumajiteľmi. Vladimírovi Lexovi mladšiemu patrilo začiatkom milénia 20 akcií, Božíkovi zvyšných 10.

Božík bol tiež predsedom predstavenstva Bratislavskej stavebno-realitnej spoločnosti – v čase, keď bola necelá tretina akcií v rukách schránkovej firmy Charleston Trading. Za schránku so sídlom v daňovom raji na jednom z karibských ostrovov vtedy konal Vladimír Lexa mladší. Niekoľko rokov dozadu zastupoval uvedenú schránku Božík, a to na valnom zhromaždení firmy stojacej za piešťanským hotelom Magnólia.

Božík v Grafobale

Nemenej zaujímavé je i pôsobenie záhadného veľkopodnikateľa Božíka v Grafobale. Jediným konečným užívateľom výhod pôvodne štátneho podniku je dnes oligarcha Ivan Kmotrík.

Hoci o Kmotríkovom superbiznise s akciami Grafobalu bolo publikovaných viacero článkov, médiá doteraz nepísali o druhom vlastníkovi firmy Avert, ktorá sa svojho času dostala k akciám Grafobalu za vyše 46 miliónov slovenských korún.
Spoločnosť Avert sa stala majiteľom 12,8-percentného balíka akcií Grafobalu v roku 1995, menšinový podiel získala od vtedy štátneho investičného fondu VÚB kupón.

Spolumajiteľmi vlastníka akcií Grafobalu – spoločnosti Avert – boli v tom čase Kmotrík a Juraj Božík v pomere 50 : 50. V rokoch 1996 až 1997 pôsobil Božík dokonca v dozornej rade Grafobalu.
Božíkov podiel v Averte neskôr prebrala eseročka Invest-Ex. Jej spoločníčkami boli Manuela Grossová a Jarmila Lipčáková. Obe pôsobili v mnohých firmách z portfólia Lexovcov.

O predaji Grafobalu na strane VÚB Invest rozhodoval aj vtedajší šéf VÚB Invest Holding Ladislav Vaškovič. Ten si na spoločnosť Avert, ktorá kupovala akcie Grafobalu, nespomína. Nič mu nehovorí ani meno Juraj Božík.
„To už je 25 rokov dozadu. Precenil by som sa, keby som tvrdil, že si to všetko pamätám,“ zhrnul.
Vaškovič odmietol, že by v otázke predaja Grafobalu loboval niekto z Lexovcov. Tvrdí, že v tom čase sa s Lexom nepoznal.

To však neplatí o Vaškovičovom nástupcovi vo VÚB Invest Holding Karolovi Melocíkovi, ktorý bol podriadeným Ivana Lexu na úrade vlády v čase premiérovania Mečiara. Keď sa Ivan Lexa presunul na stoličku riaditeľa SIS, stal sa šéfom jeho kancelárie.

Kmotrík si nepamätá

Súčasný majiteľ Grafobalu Kmotrík však dnes tvrdí, že na Juraja Božíka ani spoločnú kúpu akcií si nepamätá tak dobre, aby vedel posúdiť, či Božík zastupoval niekoho iného.

Jeden z najbohatších Slovákov si nedokáže vybaviť ani to, či a prípadne akú úlohu zohral pri kúpe Grafobalu Lexa.
Zaujímavé je, že Kmotrík a Božík sa objavili aj v inej firme, hoci nie v spoločnom čase. V rôznych časových úsekoch figurovali ako spoločníci vo firme Týždenník Extra, ktorá vydávala rovnomenný týždenník blízky vtedajšiemu HZDS.
Článok pokračuje pod boxom:

Príbeh Grafobalu v kocke

Akciovku s ročnými tržbami viac ako 50 miliónov eur založil v roku 1992 štátny Fond národného majetku (dnes MH manažment).

Podľa zápisnice z roku 1994 sa na vtedajšom valnom zhromaždení zúčastnilo 25 akcionárov s podielom 49,97 percenta akcií. O dva roky neskôr dokladuje zápisnica z valného zhromaždenia účasť už iba piatich akcionárov, avšak s omnoho vyšším podielom akcií – 74 percent.

Podľa zápisnice z roku 2001 vlastnili Grafobal okrem Kmotríkovej Grafobal Group aj firmy z portfólia J&T, HTC holding Zoroslava Kollára, Harvardská burzová spoločnosť blízka Jurajovi Širokému, spoločnosť Tecton, dve rakúske banky či dve cyperské schránkové firmy.

Podľa účtovnej závierky z roku 2002 patrila najväčšia časť akcií Grafobalu spoločnosti Grfobal Group (44 %). Nasledovali Slov Coupon (20 %) a Avert (14 %). Podobné zloženie akcionárov bolo aj v roku 2003.

O dva roky neskôr už podiel Grafobal Group dosiahol 70 percent, pričom ďalších 10 percent akcií držal Kmotrík osobne a 14 percent vlastnila jeho spoločnosť Avert.

V roku 2005 už Kmotríkov Grafobal ovládal viac ako 72 percent akcií firmy.

Podľa protischránkového registra dnes Kmotríkova Grafobal Group vlastní vo firme vyrábajúcej obaly 74,32-percentný podiel.

Božík neodpovedá

Redakcii Aktuality.sk sa podarilo s Božíkom spojiť najprv telefonicky. Na otázku, či počas koronakrízy ordinuje, nás ubezpečil: „Áno, celý týždeň robíme.“ Na ďalšie otázky týkajúce sa možnej podnikateľskej minulosti však odmietol odpovedať. Keď padlo meno Vladimíra Lexu, Božík ukončil rozhovor. S tým, že nás štyrikrát po sebe upozornil: „Desať rokov sa živím ako obvodný lekár.“ A zložil telefón.

O nič zhovorčivejší nebol ani počas našej osobnej návštevy ambulancie v Nových Zámkoch po ordinačných hodinách. „Ja vám nemám čo povedať,“ vyprevadil nás Božík z ambulancie.

Mlčí aj Lexa

Spoločnosť Lexovcov United Tatra Corporation na zaslané otázky neodpovedala.

Ivan Lexa opakovane nezdvíhal telefón ani nereagoval na zaslanú správu, ktorá bola označená ako prečítaná.
Rovnako vyhýbavý bol aj na bratislavskom súde, kde vypovedal vo veci vraždy mafiánskeho bosa Miroslava Sýkoru. Z Lexových reakcií bolo zjavné, že bývalému šéfovi tajnej služby nie je vôbec do reči.

„Nie,“ odpovedal Lexa na otázku, či mu niečo hovorí firma Avert. Na otázku, či jeho rodina privatizovala Grafobal s Kmotríkom, zaznela rovnaká odpoveď. Lexovo „nie“ však bolo také tiché, že ho takmer nebolo počuť.
Na otázku, kedy sa naposledy videl s Božíkom a aký je ich vzťah, nereagoval, aktuiality.sk