iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Úplatkárska firma, vila pre Rašiho aj byty od Majských...

... Krajčího ministerstvo ignoruje kauzy: Riaditeľ, ktorý poskytol vilu Rašimu, riaditeľka ako spolumajiteľka firmy z úplatkárskeho škandálu či funkcionárka, ktorá sa dostala k lukratívnemu bytu pod cenu. Ministerstvo zdravotníctva necháva na vedúcich postoch podozrivých nominantov a neodpovedá na otázky. Šéfka štátnej nemocnice vlastní väčšinu v IT firme namočenej v úplatkárskom škandále.

Funkcionárka Národnej transfúznej služby, ktorá platí za neštandardný prenájom firme z portfólia Majských, a jej rodina sa dostali k lukratívnym bytom za podozrivo nízke ceny. Dlhoročný riaditeľ Stredoslovenského ústavu srdcových a cievnych chorôb (SÚSCCH) sedí na svojej stoličke napriek početným kauzám z minulosti.

Hoci najsilnejšia vládna strana vyhrala voľby najmä vďaka protikorupčnej rétorike, viacerí ministri OĽaNO tolerujú na vrcholových pozíciách podozrivé persóny a na otázky médií neodpovedajú. Príkladom je minister zdravotníctva Marek Krajčí (OĽaNO), ktorého úrad už niekoľko týždňov ignoruje otázky redakcie Aktuality.sk týkajúce sa vyššie spomenutých funkcionárov.

Zatiaľ čo Krajčí nemal problém vymeniť riaditeľov viacerých štátnych nemocníc, kontroverzní šéfovia či funkcionári zariadení spadajúcich pod jeho ministerský úrad zostávajú na svojich stoličkách.

Malá domov od Majských

Platí to aj pre funkcionárku Národnej transfúznej služby (NTS) Janu Rosochovú, ktorej rodina získala v objekte patriacom spoločnosti z portfólia rodiny Majských viacero nehnuteľností za polovičné ceny. Iná firmy s väzbami na Majských pritom dlhodobo zarába na škandalóznej nájomnej zmluve, ktorú NTS uzavrela pred vyše desiatimi rokmi.

Šéfkou NTS bola v tom čase Renáta Dundová, ktorá riadi organizáciu dodnes. Rosochová bola vtedy garantkou europrojektu súvisiaceho s infraštruktúrou transfúznej služby a v zariadení pôsobí dodnes. S menom Jany Rosochovej sa spájala aj funkcia expertky ministerstva zdravotníctva pre transfuziológiu, ktorú dnes zastáva niekto iný.

Hoci Aktuality.sk upozornili na škandalóznu nájomnú zmluvu i super výhodnú kúpu lukratívnych nehnuteľností už v septembri, Krajčího ministerstvo mlčí. Verejnosť sa tak stále nedozvedela, ako člen transparentného kabinetu Igora Matoviča hodnotí závažné informácie týkajúce sa funkcionárky NTS, či ich preverí a prípadne vyvodí osobnú zodpovednosť.

Šéfka nemocnice majiteľkou miliónovej firmy

Krajčího ministerstvo dlhodobo neodpovedá ani na otázky týkajúce sa šéfky Špecializovanej nemocnice pre ortopedickú protetiku Bratislava Denisy Vlkovej. Aktuality.sk zistili, že riaditeľka štátnej nemocnice vlastní väčšinový podiel vo firme Lomtec obvinenej z úplatkárstva.

Ďalším obvineným bol podľa informácií Denníka N aj obchodný riaditeľ IT spoločnosti Miroslav Sedlák, ktorý mal spolu s ďalším mužom ponúknuť súčasnému štátnemu tajomníkovi ministerstva pôdohospodárstva 60-tisícový úplatok za dodávku informačného systému v hodnote pol druha milióna eur.

Keďže firma Lomtec je pomerne významnou spoločnosťou s tržbami viac ako desať miliónov eur, otázne je, koľko Vlková za 60-percentný podiel zaplatila a odkiaľ naň získala peniaze.

Dlhoročná riaditeľka štátnej nemocnice ani zástupcovia súkromnej IT firmy Lomtec neodpovedali na otázky, koľko akcie stáli a či Vlková podiel vlastní vo svoj prospech alebo zastupuje tretiu osobu. Odpovede sa nesnaží nájsť ani Krajčího ministerstvo, takže verejnosť si aj tentoraz bude musieť na transparentné konanie počkať.

Škandály a vila pre Rašiho

S Jurajom Frajtom, ktorý od nástupu druhej vlády Roberta Fica v roku 2012 šéfuje Stredoslovenskému ústavu srdcových a cievnych chorôb (SÚSCCH), sa spájajú kauzy výrazne staršieho dáta.

V roku 2016 Nadácia Zastavme korupciu zistila, že Frajt je spojený s predraženým tendrom na vybavenie bratislavskej Nemocnice sv. Michala za vyše 22 miliónov eur. Hoci zákazku dostala firma s väzbami na Petra Kubíka, do tendra sa prihlásila aj vtedajšia Frajtova spoločnosť Med Leader.

Podľa informácií Aktuality.sk sa v ponukách účastníkov tendra objavila tzv. indexácia ponúk, ktorú považuje protimonopolný úrad za riziko nelegálnej kartelovej dohody. Po oficiálnom výsledku prešetrovania však protimonopolný úrad skonštatoval, že nenašiel natoľko závažné indície kartelu, aby mohol vo firmách vykonať raziu.

Zaujímavé je, že Frajt i Kubík vlastnia vily v Chorvátsku. Kým Frajtovi patria dve luxusné nehnuteľnosti stojace hneď vedľa seba, Kubík má jednu. Frajt v minulosti poskytol vilu na dovolenku dlhoročnému smerákovi Richardovi Rašimu. Ten tvrdil, že si ju prenajal a týždenníku TREND sľúbil sprístupniť doklady o platbe, nakoniec ich však nikdy neukázal.
Firma Med Leader pod vedením Frajta predávala štátnej nemocnici v Trenčíne predražené CT.

Frajt mal podľa autora reportáže uverejnenej v roku 2013 v relácii Reportéri vplyv aj na firmu Saar, ktorá roky profitovala na predraženom nájomnom od Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a dodnes zarába na predraženom nájomnom od Národnej transfúznej služby v Banskej Bystrici.

Aktuality.sk zisťovali ešte 20. júla, či má dlhoročný riaditeľ SÚSCCH Frajt dôveru ministra Krajčího. Ministerstvo do uzávierky neodpovedalo, aktuality.sk

X X X

Vláda podľa Smeru zasahuje do vnútorných záležitostí Bieloruska

Opozičná strana Smer je proti zasahovaniu vlády Igora Matoviča (OĽANO) do vnútorných záležitostí Bieloruska. Informovalo o tom tlačové oddelenie strany.

„Vždy som sa riadil zásadou nezasahovať do vecí iných krajín. A som veľmi hrdý na to, že som bolo predsedom vlády, ktorý nariadil stiahnutie vojakov z Iraku, lebo som odmietol našu účasť na americkom ropnom dobrodružstve, po ktorom zostala v Iraku spúšť,“ uviedol predseda Smeru Robert Fico.

Strana dianie v Bielorusko nemieni komentovať. „Je to veľmi sympatická krajina, ktorá si sama musí rozhodnúť, čo chce. Namiesto teatrálneho sťahovania našich diplomatov z Bieloruska by som im dal úlohu, aby na dennej báze pracovali na prehĺbenie hospodárskej spolupráce a hľadaní príležitostí pre našich podnikateľov,“ do¬dal.

Ďalej uviedol, že spôsob, akým západ chce exportovať do Bieloruska svoju predstavu o režime a jeho predstaviteľoch, nemôže podporiť.

Slovensko je aj do budúcna pripravené stáť pri bieloruskom ľude v boji za slobodu a demokraciu. Po stretnutí s líderkou bieloruskej opozície Sviatlanou Cichanovskou to vo štvrtok uviedol predseda vlády Igor Matovič (OĽANO). Zároveň tvrdí, že Cichanovská je pre mnoho žien vo svete, ale aj v Európe vzorom. S líderkou bieloruskej opozície sa stretla aj prezidentka Zuzana Čaputová.

Matovič poznamenal, že je cenné, keď sa ľud postaví diktátorom. „O to cennejšie je, keď sa diktátorovi postavia ženy a postavia sa na čelo boja proti útlaku,“ povedal s tým, že si váži jej osobný postoj. Verí, že v tomto boji vydrží Cichanovská až do konca.

Na stretnutí premiér líderku bieloruskej opozície ubezpečil o podpore slovenskej vlády voči bieloruskému ľudu. „Zároveň som ubezpečil, že Slovensko neuznáva súčasného akože prezidenta Alexandra Lukašenka za prezidenta,“ poznamenal Matovič. Ako dodal, je normálne prehrať voľby. „Ale voľby sú vtedy voľbami, keď sú demokratickými. To, čo sa udialo v Bielorusku, demokratické, transparentné a spravodlivé určite nebolo,“ poznamenal premiér. Slovensko je podľa neho aj do budúcna pripravené stáť pri bieloruskom ľude v boji za slobodu a demokraciu. „Veríme, že tak ako sa to kedysi podarilo nám na Slovensku alebo v Československu, tak sa to podarí nakoniec aj vám,“ dodal predseda vlády.

Cichanovská je rada, že na Slovensku cíti veľkú podporu v boji za slobodu, ktorý v Bielorusku vedú. „Veľmi si vážime podporu, ktorú cítime, najmä v podobe študentských programov a humanitárneho koridoru. Za túto podporu sme nesmierne vďační,“ uviedla Cichanovská.

Cieľom Slovenska podľa Matoviča nie je, aby sa Bielorusko rozhodlo pre západ alebo pre Rusko. „Cieľom je, aby Bielorusko malo umožnené žiť v slobodnej krajine a slobodne sa vo voľbách rozhodnúť, ako chce spravovať svoju krajinu,“ povedal. Zároveň verí, že tak ako krajiny EÚ, tak aj Rusko a krajiny na východ od Bieloruska doprajú krajine slobodne a demokraticky sa rozhodnúť.

Čaputová: Úsilie a nádej Cichanovskej sú hodné nášho rešpektu

Aj prezidentka SR Zuzana Čaputová vo štvrtok prijala Cichanovskú. Úsilie a nádej, ktorú nestráca ani v ťažkej životnej situácii, je podľa prezidentky hodná nášho rešpektu. Informovala o tom na sociálnej sieti.

„Celý demokratický svet vrátane SR považuje snahu státisícov demonštrujúcich Bielorusov a Bielorusiek o slobodné voľby za oprávnenú,“ uviedla Čaputová. Bitie, zatýkanie pokojne demonštrujúcich ľudí, odmietanie zdravotnej starostlivosti zraneným demonštrantom či vynucovanie odchodov opozičných predstaviteľov z krajiny sú podľa nej praktiky, ktoré ukazujú, že režim Alexandra Lukašenka stratil legitimitu.

Čaputová upozornila, že Cichanovská pre svoju krajinu veľa obetovala. Okrem iného musela nedobrovoľne opustiť svoj domov v Minsku. /agentury/

X X X

Záhada mafiánskej vraždy: Sedia za smrť Klešča tí členovia podsvetia, ktorí ho majú na svedomí?

Posielajte mi mesačne 200 eur alebo mi dajte 5000 eur štartovné a ja poviem, že som vás z vraždy Petra Klešča krivo obvinil. Takúto ponuku dostal Ladislav Badó od Alexandra Horvátha – svedka viacerých mafiánskych káuz, ktorý je známy neustálymi zmenami výpovedí. Je možné, že prípad starej mafiánskej vraždy otvoria nanovo, je okolo nej viacero nejasností.

„Polícia! Polícia!“ zarevali útočníci na chodbe paneláka na Kustrovej ulici v Košiciach. Jeden z nich vzápätí vykopol vchodové dvere bytu, v ktorom sa v tom čase zdržiaval brat bosa košického podsvetia Jozef Holub prezývaný Ďusi.
Nebol tam sám. Dvojica útočníkov zaskočila svojím prepadom Holubovho ochrankára Petra Kešča, ktorý sa práve vyvaľoval na gauči. Okamžite ho doslova rozstrieľali ranami z troch doposiaľ nezistených zbraní ráže 9 mm, jednou mohol byť juhoslovanský samopal Agram 2000.

Jozef Holub sa vtedy nachádzal v kúpeľni s mladou blondínkou Patríciou. Unikol tak pozornosti vrahov a získal drahocenné sekundy na útek. Hoci bol oblečený len v boxerkách a tielku, vyskočil cez okno na ulicu a zachránil si život. Dievča sa učupilo do sprchy, kde prečkalo útok bez ujmy na zdraví.

Pokus o vraždu brata mafiánskeho bosa Holuba, pri ktorom zahynul Klešč, sa udial 2. októbra 1997 o pol druhej nadránom. Aj po 23 rokoch nad ním ale visia otázniky a jeden z odsúdených už podal žiadosť o obnovu konania.
„Pretože sú silné dôkazy, že to spravil niekto iný a nie ja,“ tvrdí černákovec Slavomír Surový, ktorý za túto vraždu roky sedí v base. Nevinný sa cíti byť aj člen košického podsvetia Ladislav Badó, ktorý by mohol nasledovať Surového a rovnako požiadať o opätovné otvorenie prípadu. Ani jeden z nich nemá čistú minulosť, obaja patrili k silným skupinám podsvetia. Spájanie s vraždou Klešča ale odmietajú.

Vraždy ako bočný produkt lovu na Holuba

V roku 1997 to v podsvetí vrelo, na bosa podsvetia východného Slovenska Róberta Holuba doslova poľovali černákovci z Banskej Bystrice, ktorým mali pomáhať bratislavskí sýkorovci. Kým Holuba dorazili, zomreli aj ďalší ľudia. Okrem Holubovho pobočníka Štefana Fabiána prišli o život Ján Kromka a Peter Klešč.

Kromku zabili deň potom, ako sa strieľalo na Holuba na košickom sídlisku KVP. Tento mafiánsky bos bol totiž presvedčený, že jedným z útočníkov bol nájomný žoldnier podsvetia Alojz Kromka. Holubovci sa chceli dozvedieť miesto, kde sa ukrýva, tak uniesli jeho brata Jána. Vylákať ho mal práve Peter Klešč, pretože sa s ním poznal.

Jána Kromku odviezli do garáže Holubovho domu vo Vajkovciach, kde z neho chceli doslova vymlátiť informácie o Alojzovi. Brat ale o jeho úkryte nevedel nič, lebo on do podsvetia nepatril, ani s ním nespolupracoval. Keď už bol Ján Kromka na smrť dobitý, odviezli ho autom na pole, zastrelili a telo podpálili.

Iba jediný deň po Kromkovej brutálnej vražde strelec v bratislavskom hoteli Danube vážne zranil Holuba, ktorý skončil v bezvedomí na jednotke ARO nemocnice na bratislavských Kramároch.

Týždeň po tomto opakovanom pokuse o likvidáciu Holuba zastrelili v Košiciach aj Klešča, pričom pôvodným plánovaným terčom útoku bol údajne brat bosa Košíc Jozef Holub. Oficiálnou verziou motívu vraždy mala byť akási odveta za vraždu Kromkovho brata, teda aby Róbert Holub vedel, aké je to prísť o brata.

Holub sa však o pokuse zlikvidovať jeho brata už nikdy nič nedozvedel, z kómy sa neprebral. Vrah ho dorazil 5. októbra 1997, keď ho samopalom rozstrieľal cez okno na oddelení ARO kramárskej nemocnice.

Keď prehovorí mafián

V roku 2004 sa o prípade vraždy Petra Klešča, ale aj Jána Kromku rozrozprával člen košického podsvetia Alexander Horváth. Na začiatku to bol radový gangster, ktorý sa vyšvihol do blízkosti bosa Holuba tým, že si zobral za manželku sestru jeho manželky. V čase poľovačky na Róberta Holuba však Horváth aj so svojím parťákom Karolom Kolárikom prešiel na druhú stranu.

Horváth sa policajtom priznal, že sa podieľal na pokuse o vraždu Holubovho brata, pri ktorom zahynul Klešč. A pomenoval pestrú zostavu mafiánov, ktorí v tom mali byť namočení tiež: Mikuláš Černák – bos banskobystrického a neskôr slovenského podsvetia. Mal vraj vraždu Holubovho brata zosnovať. Jeho trestné stíhanie zastavili pre zásadu špeciality.

Karol Kolárik – mafián pôvodne fungujúci pod Holubom, neskôr spojenec Černáka, po vražde Róberta Holuba bos podsvetia Košíc, zastrelili ho. Mal sa vraj podieľať na plánovaní vraždy a ukrývať zbrane.

Karel Szatmári – mafián pôvodne fungujúci pod Holubom, neskôr spojenec Černáka, krátkodobý bos podsvetia Dolného Zemplína, neskôr zmizol, po rokoch ho našli utopeného. Mal zabezpečiť zbrane, vniknúť do bytu a strieľať na Klešča.
Slavomír Surový – šofér alebo skôr štartér vozidiel bosa Černáka. Mal so Szatmárim vniknúť do bytu a strieľať na Klešča.
Ladislav Badó – člen podsvetia blízky Holubovi, po jeho vražde sa pridal k novému bosovi Kolárikovi. Mal zabezpečovať strelcov strážením pri paneláku,

Alexander Horváth (sám o sebe) – mal pred plánovaným útokom v byte u Jozefa Holuba zisťovať, či tam bude celú noc, zabezpečovať strelcov strážením pred dverami bytu a po streľbe skontrolovať situáciu v byte.

Prípad sa na súde riešil spoločne s ďalšou mafiánskou vraždou, ktorej obeťou bol Ján Kromka – brat zabijaka podsvetia Alojza Kromku, ktorý dostal od médií prezývku Čistič. V prvom procese súd v roku 2006 oslobodil spod obžaloby z Kleščovej vraždy tak Černáka, ako aj Badóa so Surovým. V druhom procese po zrušení prvotného rozsudku už padali prísne tresty: Černákovi síce stíhanie zastavili, Badó a Horváth, ktorí sa mali okrem Klešča podieľať aj na vražde Kromku, dostali po 23 rokov a Surový len za vraždu Klešča 15 rokov.X-krát mení výpoveď

Každý prokurátor je v mafiánskych prípadoch vďačný za svedkov, ale Alexandra Horvátha by iste chcel za svedka len málokto. Jeho slová majú totiž veľmi krátku trvanlivosť. Všetko sa to začalo 6. marca 1998, keď na neho neznámy útočník strieľal pred barom v Prešove a spôsobil mu také vážne zranenia, že ostal doživotne pripútaný na vozíku.
Polícii potom ponúkol, že ako chránený svedok bude s vedčiť proti Černákovi v prípade vraždy Poliaka Grzegorza Szymaneka, ukázal aj jeho telo v lese nad Polomkou.

Na liečení ho však navštívili černákovci a hoci ich Horváth pôvodne udal, že sa mu vyhrážali likvidáciou, svoje udanie neskôr na súde odvolal. Od černákovcov dostal aj ponuku 10 miliónov korún, ak zmení výpoveď. Tú neskôr naozaj zmenil a začal tvrdiť, že Szymaneka zabil medzičaosm zavraždený košický mafián Fabián.

V prípade Szymanek zmenil a upravil výpoveď mnohokrát. Napokon sa síce vrátil k základu svojej pôvodnej verzie a rozšíril ju aj o podiel ďalšieho černákovca Jána Kána na skutku – ale bolo to už bezpredmetné. Keď súd vlani okrem Černáka neprávoplatne odsúdil za vraždu Szymaneka aj Kána, Horváthove slová už v podstate nebral do úvahy.

„Čo sa týka výpovede svedka Alexandra Horvátha, súd ju nepovažoval za vierohodnú,“ napísal do rozsudku predseda senátu Okresného súdu v Banskej Bystrici Peter Philadpelhy, na ktorého výpoveď Horvátha pôsobila naučeným dojmom.
Horváth sa zvykne pri výsluchoch dožadovať, aby mohol používať rozsiahle poznámky, ale aj napriek tomu sa pred senátom vo svojich výsluchoch niekedy zamotá.

Priznal sa, že klamal

Alexander Horváth menil výpoveď aj v prípadoch vrážd Kromku a Klešča, za ktoré je odsúdený na 23 rokov. Policajtom najprv dopodrobna vyrozprával, ako tieto skutky spáchal s ostatnými mafiánmi. Prehovoril vraj preto, že sa bál Černáka a Badóa. O Badóovi tvrdil, že ho napádal a dožadoval sa informácie, či má nejaké kazety s vecami proti Černákovi. Badó sa vraj Horváthovi vyhrážal, že „keď sa dostane Černák z väzby, tak si to s ním vybaví“.

Horváth neskôr svoju účasť na vraždách poprel, vraj o nej vedel len z rozprávania Kolárika. Podľa jeho ďalšej verzie mali ísť Klešča zabiť Badó, Szatmári, Surový a Alojz Kromka. Súdy napokon uverili Horváthovým prvotným výpovediam, v ktorých sa priznával.

„Hodnovernosť výpovede obžalovaného Alexandra Horvátha, podľa názoru Krajského súdu, ktorý je totožný s názorom okresného súdu, potvrdzujú listinné dôkazy,“ napísal 13. apríla 2011 do rozsudku predseda odvolacieho senátu Krajského súdu v Prešove Jaroslav Bugeľ.

Spomínanými listinnými dôkazmi boli závery znalcov o stopách, ktoré získala polícia pri obhliadkach na mieste činu. Tieto stopy totiž podľa súdu „zodpovedajú výpovedi obžalovaného Horvátha z prípravného konania, kde priznal spáchanie jednotlivých skutkov.

Odvolací súd potom považoval za správne, že na základe takých dôkazov bude za vraždu Klešča odsúdený nielen Horváth, ale aj Badó a Surový.

Prešlo päť rokov od tohto rozsudku a Horváth v policajnom výsluchu k inému prípadu, konkrétne k už spomínanej vražde Róberta Holuba, vyhlásil nasledovné:

„V trestnej veci vraždy Petra Klešča a pokusu o vraždu Jozefa Holuba som bol ja právoplatne odsúdený na základe môjho nepravdivého priznania a krivo som obvinil Mikuláša Černáka, Slavomíra Surového, Ladislava Badóa a Karla Szatmáriho,“ povedal Horváth policajnému vyšetrovateľovi 25. januára 2016.

Vo svojej výpovedi sa opäť zamotal tento rok v septembri, keď vypovedal pred súdom a veľmi zváštne vysvetľoval, kedy vlastne hovorí pravdu.Odsúdený Badó mu na konci adresoval osobné vyjadrenie. „Tento svedok mi zničil život, aj mojej rodine. V kuse klame, fabuluje, polopravdy rozpráva a od roku 2005 sústavne ma vťahuje do všelijakých prípadov (...) všade ma spomína, že som o tom vedel.“

Dajte mi peniaze, poviem, čo treba

Horváth začal v ostatných rokoch za mrežami špekulovať, ako by svojimi kreatívnymi tvrdeniami opäť zasiahol do prípadov starých mafiánskych vrážd.

Poslal teda listy obhajcom Černáka aj Badóa, išlo o akési návrhy spolupráce. Černákovmu bývalému advokátovi Františkovi Polákovi ponúkal, že by bol ochotný vypovedať proti členovi podtatranského podsvetia Onderjovi Žembovi v prípade vraždy Holuba. Nazýval to snahou o nápravu vlastnej chyby, lebo v minulosti o Žembovi neprehovoril – vraj sa ho bál.

Listy pre obhajcu Badoá, teda advokáta Igora Cibulu, mali ešte závažnejší obsah. Horváth ponúkal Badóovi „vzájomnú pomoc“, za ktorú chcel buď 200 eur mesačne, alebo 5000 eur jednorazovo ako „štartovné“, ak by ho prepustili z väzenia.
A v čom mala vzájomná pomoc spočívať? Advokátovi navrhoval, aby mu na súde položil otázku, ktorú síce nespresnil, iba opísal prívlastkom „viete akú“. Horváth by sa vraj po otázke priznal, že v minulosti klamlivo obvinil Badóa z vraždy Klešča.
„Pretože som sa mu chcel pomstiť. Dôvod odmietam uviesť,“ opisoval Horváth, ako by zdôvodnil svoju predchádzajú výpoveď.

V liste načrtol, akú novú verziu zostavy ľudí zapojených do vraždy Klešča by pred súdom vraj uviedol: Kolárika, Szatmáriho a Surového, o ktorých už v minulosti vypovedal, a pridal by k nim po novom aj Alojza Kromku a muža známeho pod prezývkou Albi – čím zrejme myslí člena podsvetia Dolného Zemplína Alberta Sisáka.
Horváth chcel v novej verzii zo skutku vynechať seba aj Badoá – súdu by vraj tvrdil, že ich Kolárik nechcel do akcie zobrať.

Výsledkom ponúkanej zmeny výpovede mala byť obnova konania, po ktorej by mohli byť obaja – teda aspoň podľa Horváthových predstáv – prepustení na slobodu. Zo „vzájomnej spolupráce“ ale nič nebolo, lebo advokát Cibula ukázal listy súdu, kde z nich urobili dôkaz.

„Ten list je z mojej strany účelovo napísaný, mám stále strach z Badóa a chcel som to natiahnuť a potom podať žiadosť o podmienečné prepustenie a keď budem zavolaný na súd na obnovu konania, tak využil by som právo nevypovedať. Ja som vedel, že pán Cibula tento list vytiahne, keby som od nich nepýtal peniaze, bolo by to pre nich nevierohodné,“ vyrukoval Horváth na súde s novou historkou, o čo mu vraj napísaním listu išlo.

„Aj tu vidno, čo je to za človeka, že ma formou listu vydiera, aby som mu platil, a že zmení výpoveď. Chcem len povedať toľko, že pre mňa tento človek je ľudský odpad, ale modlím sa za neho a odpúšťam mu za všetko čo urobil mne a mojej rodine,“ vyhlásil na jeho adresu Bad
ó.
Badóovi svoje služby údajne neponúkal prvý raz. Už v dávnej minulosti, keď sa prípad prvý raz vyšetroval, mal cez sprostredkovateľa jeho družke poslať návrh, že za 2 milióny korún svoju výpoveď stiahne.
Čo je sporné v Kleščovej vražde

Vražda Petra Klešča na prvý pohľad pôsobí jednoducho – teda že mafiáni išli po bratovi obávaného bosa, pričom omylom alebo v náhlivosti zastrelili jeho ochrankára. Nejasností je však celý dlhý rad:

1. motív útoku

Oficiálne bol prípad uzavretý tak, že útočníci išli po Jozefovi Holubovi, aby jeho mafiánskemu bratovi ukázali, aké je to prísť násilne o súrodenca. Problém je však v tom, že bos Róbert Holub v čase útoku na jeho brata sám bojoval o život, ležal v kóme a nevnímal nič okolo seba. Stratu brata by si uvedomil len v prípade, že by sa prebral z bezvedomia, čo sa však nestalo.

Dodnes nie je isté, či plánovaným terčom útoku nebol v skutočnosti práve zabitý Peter Klešč. Ako sme už spomínali, práve on mal pár dní predtým vylákať brata Alojza Kromku, ktorý vzapätí padol do rúk holubovcov a po svojom mučení bol zastrelený. Motív pomsty teda nemožno vylúčiť.

2. kto bol pri byte a v byte Holuba

Jeden z košických mafiánov Dušan Borženský v minulosti vypovedal, že pri dome na Kustrovej ulici ešte pred vraždou videl s Horváthom Alojza Kromku a jedného vysokého muža.
Mikuláš Černák zas v minulosti vypovedal, že sa mu k vražde Klešča priznal nebohý Szatmári a povedal aj to, kto mu mal asistovať.

„Bol s ním nejaký Alby z Kapušian – asi Albert, taký blondiak, mladý chlapec (Sisák – pozn. red). A ešte jeden človek, o ktorom zatiaľ nechcem hovoriť,“ vyhlásil Černák na súde v máji 2009.

3. Badó pri dvoch vraždách

Badó rovnako ako Horváth je odsúdený za účasť na vražde Kromku aj Klešča. Pritom tieto skutky mali spáchať takpovediac znepriatelené tábory holubovcov a ich odporcov, pokus o vraždu brata ich bosa (pri ktorom zomrel Klešč) mala byť istou odplatou za smrť brata Kromku.

Badó by teda musel byť rýchloprebehlíkom – ešte na konci septembra vraždiť pre Holuba a už začiatkom októbra ísť do vraždy jeho súrodenca po boku ľudí od černákovcov. Je síce pravda, že časť košického podsvetia vedela o černákovskej poľovačke na bosa Košic – minimálne sa to dozvedeli Kolárik a Horváth –, ale či medzi zasvätených patril aj Holubovi blízky Badó, to ťažko posúdiť.

Dnes Badóa súdia aj za to, že mal Černákovi podať informácie o Holubovi pred pokusom o jeho zastrelnie na sídlisku KVP. V tejto veci proti nemu svedčí opäť Alexander Horváth, pričom aj Černák povedal, že to pravda nie je.
Badó tvrdí, že o pozadí celej poľovačky na Holuba sa dozvedel až po jeho smrti na spoločnej dovolenke s černákovcami na Kanárskych ostrovoch. Podporuje to argumentom, že ak by bol do týchto plánov zasvätený, tak by nešiel s Holubom do bratislavského hotela Danube, kde na bosa strieľali druhý raz.

4. Surový pri vražde Klešča

Prítomnosť vodiča či skôr štartéra áut banskobystrického bosa Slavomíra Surového pri vražde v Košiciach pôsobí tiež prekvapivo. Ak by boli černákovci naozaj do tejto vraždy zapojení, je otázne, či by tam neposlali skôr niekoho z ľudí, ktorí mali s hrdelnými zločinmi viac skúseností.

Na druhej strane Surovému veľmi nepomohlo, že mu na deň vraždy robili v minulosti alibi jeho kamaráti, ktorí si aj po rokoch mali pamätať, že vtedy práve mali oslavu.

Na margo obnovy konania, ktorej sa dovoláva, treba ešte poznamenať, že poukazovanie na Horváthovu nestálosť výpovedí stačiť nebude, lebo to je súdom už dávno známa vec. Surový musí vytiahnuť nejaký nový tromf, ktorý v čase jeho odsúdenia nemohol použiť, aktuality.sk

X X X

Británia a Ukrajina podpísali dohodu o strategickom partnerstve

Británia a Ukrajina podpísali vo štvrtok dohodu o strategickom partnerstve. Stalo sa tak počas návštevy ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského v Londýne, informovala agentúra DPA. Posilňujeme vzťah Spojeného kráľovstva z Ukrajinou a oficiálne potvrdzujeme záväzok k ochrane ukrajinskej suverenit územnej celistvosti,“ komentoval na Twitteri podpis dohody britský premiér Boris Johnson.

Počas Zelenského dvojdňovej návštevy v Londýne bola podpísaná aj bilaterálna dohoda o voľnom obchode. Na základe zmluvy o strategickom partnerstve dostane Kyjev pomoc vo výške 40 miliónov libier (44 miliónov eur).
Zelenskyj poďakoval Johnsonovi za „podporu v súčasnosti, keď sme svedkami agresie zo strany Ruska“, čím narážal na anexiu Krymu a konflikt so separatistami v Donbase.

Podľa vyhlásenia britskej vlády obaja lídri zdôraznili význam vzájomnej spolupráce s cieľom čeliť „škodlivému ruskému vplyvu na Ukrajine i v širšom regióne“.Johnson a Zelenskyj tiež vyjadrili „spoločné znepokojenie“ zo situácie v Bielorusku, kde už zhruba dva mesiace prebiehajú protesty proti prezidentovi Alexandrovi Lukašenkovi, píše agentúra AFP, aktuality.sk

X X X

Koronavírus: Matovič kritizuje obchádzanie opatrení, na Oravu vyslal rázny odkaz

Dopady prísnejší opatrení z minulého týždňa sa prejavia až neskôr. Odborníci očakávajú, že sa tak udeje o dva až štyri týždne. Ak počty nebudú klesať, premiér nevylúčil ešte prísnejšie opatrenia. Slová o tom, že tento týždeň prekročíme hranicu 1000 pozitívnych ľudí denne, sa naplnili. Do štatistík pribudlo ďalších 1037 pozitívne testovaných a urobilo sa 9518 testov.

Pribudli nám aj dve úmrtia, ktoré sú však odrazom predchádzajúcich týždňov.
Úmrtie potvrdili u 52-ročnej pacientky, ktorá zomrela 12. septembra v nemocnici v Michalovciach. Druhou potvrdenou obeťou je 91-ročná pacientka, ktorá zomrela 22. septembra vo Fakultnej nemocnici v Prešove.

Dnešné čísla ale nie sú podľa vyjadrení ministerstva zdravotníctva len za jeden deň.

„Aktuálny počet ukončených vyšetrení, vrátane výsledkov – je aj z dôvodu, že sa v niektorých prípadoch prelínalo niekoľko dní a ľudia čakali na výsledok testu dlhšie," uviedol rezort aj s tým, že sa snažia navýšiť kapacity a preto komunikujú s laboratóriami aj s odbernými miestami.

„Veľká časť nových potvrdených prípadov COVID-19 sú opäť dohľadané kontakty pozitívnych osôb, ktoré sa zväčša ešte pred zavedením prísnejších opatrení zúčastňovali početných svadobných hostín, rodinných osláv či iných spoločenských podujatí,“ uviedol hlavný hygienik SR Ján Mikas.

V ostatných dňoch sa podľa jeho slov objavuje ochorenie aj v športových kluboch, umeleckých súboroch, školách, pracoviskách, ale aj v zariadeniach sociálnej starostlivosti a zdravotníckych zariadeniach.
Počty pozitívnych prípadov majú znížiť opatrenia z minulého týždňa, ktorých dopad nevidíme hneď, ale uvidíme ho až s odstupom týždňov.

O týždeň, či mesiac?

Aj premiér Igor Matovič (OĽaNO) hovorí, že si treba najprv počkať na dopad týchto opatrení, no naznačil, že ak čísla nebudú klesať, opatrenia sa sprísnia. „To je životná nevyhnutnosť. V prípade, ak by sme videli, že naďalej by nám počet pozitívnych rástol a my by sme neprijali silnejšie ochranné opatrenia, ohrozíme životy a zdravie,“ vyhlásil.

Dnes zasadá aj konzílium odborníkov, no tak ako sa stalo zvykom, výsledky budú známe až v piatok. Dopad prijatých opatrení by sa mal podľa Matoviča začať prejavovať už počas víkendu.

Lekár Peter Sabaka z Kliniky infektológie Univerzitnej nemocnici Bratislava ale očakáva, že počas piatka a soboty budú čísla ešte vyššie. „Zajtra aj pozajtra to bude nad tisíc,“ domnieva sa.

Epidemiologička Alexandra Bražinová si tiež myslí, že čísla nám ešte budú stúpať, za podmienky, že budeme dostatočne testovať. Prijaté minulotýždňové opatrenia sa podľa nej prejavia až neskôr.
Aj keby sa od momentu ich prijatia všetci správali maximálne disciplinovane a dodržiavali ich, účinok by sa podľa jej slov prejavil najskôr o 3 až 4 týždne.

„Ale nemyslím, si že sa všetko dôsledne dodržiava, stále vidíme veľa ľudí bez rúšok. Vieme, že sa organizujú rôzne podujatia, akcie, takže stále je ešte priestor na šírenie vírusu,“ hovorí Bražinová.

Mikas hovorí o rešpektovaní opatrení

O tom, že prijaté opatrenia sa prejavia o dva až tri týždne od ich zavedenia, hovorí aj hlavný hygienik Ján Mikas.
„Aby začala krivka chorobnosti klesať, je dôležité opatrenia rešpektovať. Chápeme, že ľudia sú už z pandémie unavení a chcú žiť tak, ako predtým. Nehľadajme však, prosím, cesty, ako opatrenia obísť, riziko šírenia nákazy takto neznížime,“ vysvetľuje.

Aj podľa Sabaku bude teraz kľúčové presvedčiť ľudí, aby spolupracovali a opatrenia dodržiavali, aby sa zbytočne nevystavovali riziku nákazy, prehodnotili či už účasť, alebo organizovanie osláv.
„Mali by sa stretávať len v úzkom kruhu buď svojich najbližších spolupracovníkov, alebo rodiny, tak že si dávajú pozor. Bez odstupov by sa mali stretávať len s ľuďmi, s ktorými žijú v jednej domácnosti,“ hovorí Sabaka.

Na Orave sprísňujú kontroly

Minimálne z Oravy idú správy, že ľudia opatrenia nedodržiavajú. Situácia je tam vážna, a polícia preto avizovala, že mimoriadne zvyšuje kontroly a hrozí pokutami vo výške 1000 eur.
Matovič hovorí, že v stredu sa bol priamo na mieste informovať hlavný hygienik Mikas a dnes bude hovoriť s ním a šéfkou tamojšieho regionálneho úradu verejného zdravotníctva.

„Ak by sa potvrdilo, že ľudia ignorujú opatrenia a robia si v podstate oslavy, svadby de facto v súkromní a obchádzajú pravidlá, alebo cestujú do Poľska a takýmto spôsobom zvyšujú riziko, je na mieste zamyslieť sa nad tým, či nesprísniť režim v týchto okresoch. Aby sme chránili aj zvyšok Slovenska pred nezodpovedným správaním sa niektorých ľudí na Orave,“ vyhlásil premiér.

Rýchle šírenie vírusu znamená, že hygienici nestíhajú dohľadávať kontakty pozitívnych ľudí.
Už minulý týždeň boli regionálne úrady verejného zdravotníctva vyťažené na 129 %, a kontakty pozitívnych ľudí dohľadávali s oneskorením
.
Skoré dohľadanie ľudí, ktorí sa stretli s pozitívnym človekom, je pritom kľúčové, aby sa pandémie ďalej nešírila.
Plnia sa infekčné oddelenia Zvýšený nápor zažívajú aj nemocnice. Hospitalizovaných je aktuálne 303 pacientov s koronavírusom. Na JIS máme 15 pacientov a na umelú pľúcnu ventiláciu je pripojených 27 ľudí.

Vo viacerých nemocniciach sa plnia infekčné oddelenia a priberajú už lôžka z iných oddelení – robia tvz. reprofilizáciu. Niektoré už postupne pozastavujú plánované operácie a hospitalizácie. V nemocniciach v Ružomberku či v Trenčíne zriadili aj samostatné pavilóny pre COVID pacientov.

Sabaka hovorí, že v Bratislave to kapacitne ešte síce stíhajú, ale za cenu veľkej pracovnej záťaže.
Podľa premiéra, reprofilizáciou si vieme kapacitu infekčných lôžok zvýšiť na osem- až deväťnásobok.
Lenže pridaním ďalších lôžok vyvstáva iná otázka – personálna. Infektológovia vedia obslúžiť len istú časť lôžok, preto na ostatné budú musieť byť zaučení lekári s inými špecializáciami. V kombinácií s tým, že nám pribúdajú aj pozitívni zdravotníci, situácia môže byť ešte horšia.

Model nemáme

Matovič tvrdí, že hoci sme boli pripravení na silnú vlnu, táto je až 30-krát silnejšia ako tá prvá.
Modely ako by sa situácia mohla najbližšie dni, týždne či mesiace vyvíjať, tak ako sme ho mali v prvej vlne, ale tentokrát nemáme. Krajčí pred pár týždňami hovoril, že v polovici októbra očakáva okolo od 260 do 450 prípadov, no reálna situácia je výrazne horšia.

Premiér hovorí už o exponenciálnej krivke. „Vieme ju ovplyvniť len zodpovednosťou a spolupatričnosťou a s najzraniteľnejšími,“ hovorí Matovič.

Nateraz tak ako počas celého trvania pandémie pritom ostáva zásadné nosenie rúšok, tak ako v interiéri, tak aj exteriéri, dodržiavanie odstupov, dezinfekcia rúk. Tiež neorganizovanie hromadných akcií, vrátane rodinných a firemných podujatí a celkovo nezdružovanie sa s cudzími ľuďmi.

Zatiaľ je našou vizitkou počas pandémie celkový počet pozitívne testovaných 15 726, pričom aktívych prípadov je nateraz 10 316. Úmrtí máme celkovo 57, aktuality.sk

X X X

Peter Bárdy (Ne)stabilná koalícia

Je ťažké si predstaviť, čo by sa muselo stať, aby sa rozpadla vládna koalícia. Na druhej strane je celkom možné, že sa preskupia sily. Igor Matovič si môže byť na 100 percent istý, že vo vládnej koalícii nie je nikto, kto by zvažoval pád vlády. Ktokoľvek to urobí, skončil. A to platí aj pre samotného Matoviča. Koalícia, ktorá vzišla ako prejav nespokojnosti a odporu voči vládam Smeru, je teda stabilná už len z dôvodu strachu z budúcnosti. Okrem toho tu je obava z návratu Roberta Fica, respektíve jeho korunného princa Petra Pellegriniho, a odveta, ktorá by bola ničivá.

Počas studenej vojny boli obdobia, keď sa schyľovalo k jadrovej vojne. To, že nakoniec nebola, je výsledok strachu, obavy. Ani jedna strana nechcela stlačiť povestné červené tlačidlo ako prvá, pretože odveta by bola likvidačná.
Lenže Matovičova vláda, s výnimkou rezortov v kompetencii hnutia Sme rodina, použila červené tlačidlo, čo znamená, že prípadný návrat Roberta Fica s jeho ekipou oligarchov bude pre Igora Matoviča väčší problém ako investície jeho manželky či plagiát záverečnej práce na vysokej škole.

Reálne – je takmer nepredstaviteľné, čo by sa muselo stať, aby niekto z koalície položil vládu.

Na druhej strane sa pokojne môže stať, že koalícia dokončí 4-ročné obdobie, akurát sa preskupia sily.
Pred voľbami bolo OĽaNO považované za najmenej stabilný politický subjekt. Nie je to totiž strana s reálnymi štruktúrami. Je to reprezentácia lokálnych, hodnotových, akýchkoľvek influencerov, ktorých si Igor Matovič vybral ako hrozienka, aby mu zohnali presne tie hlasy, ktoré potrebuje.

Robí to tak vlastne odvtedy, čo založil OĽaNO, a funguje mu to.

A tak sa na jeho kandidátke dostali do parlamentu konzervatívci, liberáli,... kadekto. Čiže, poslanecký klub OĽaNO nie je homogénny útvar zastupujúci spoločné vízie a hodnoty. Je to akýsi názorový Molotow koktejl, ktorý môže kedykoľvek vybuchnúť a rozpadnúť sa.

Mimochodom, to sa v OĽaNO stáva.

Podobná situácia je v strane Za ľudí, kde síce po voľbách predsedu blahoželali víťazke Veronike Remišovej, ale ani ona neverí tomu, že má stabilnú stranu.

Preto nie sú vôbec prekvapivé správy, že sa mal Richard Sulík pokúsiť stiahnuť liberálnych poslancov OĽaNO a Za ľudí do poslaneckého klubu SaS. Nie je to etické, ale v politike sa to deje. Aj medzi partnerskými stranami.
Tak isto je veľmi pravdepodobné, že sa sa dejú rozhovory medzi konzervatívcami naprieč parlamentnými stranami.
Áno, s najväčšou pravdepodobnosťou dovládne Igor Matovič do konca volebného obdobia. Akurát rozloženie síl bude iné, aktuality.sk

X X X

Biden odmietol Trumpov návrh odložiť tretiu debatu na 29. októbra

Kampaň demokratického kandidáta na prezidenta Spojených štátov Joea Bidena odmietla vo štvrtok návrh prezidenta Donalda Trumpa presunúť tretiu prezidentskú debatu na 29. októbra. Informovali o tom agentúry AP a DPA.
„Trump sa dnes rozhodol odstúpiť z debaty 15. októbra. Trumpovo nevyspytateľné správanie mu nedovoľuje prepisovať kalendár a vyberať si podľa seba nové termíny,“ uviedla vo vyhlásení šéfka komunikačného odboru Bidenovej kampane Kate Bedingfieldová.

Poukázala na to, že o termínoch debát nerozhoduje Trump, ale Komisia pre prezidentské debaty (CPD). Bidenova kampaň ešte v júni súhlasila s troma termínmi - 29. septembrom, 15. októbrom a 22. októbrom, pripomenula.
„Tešíme sa na účasť na poslednej debate naplánovanej na 22. októbra,“ uviedla s tým, že už i tak ide o najneskorší termín pred konaním volieb za posledných 40 rokov. „Donald Trump sa môže objaviť, alebo to môže znova odmietnuť. Je to jeho výber,“ dodala.

Trumpova kampaň vo štvrtok navrhla, aby sa v poradí druhá debata o týždeň posunula z pôvodného termínu 15. októbra na 22. októbra a tretia následne z 22. októbra na 29. októbra, čo by bolo len niekoľko dní pred prezidentskými voľbami, ktoré sa uskutočnia 3. novembra.

Organizátori debaty vo štvrtok rozhodli o zmene jej tradičného osobného formátu na virtuálny po tom, čo mal Trump minulý týždeň pozitívny test na nový druh koronavírusu a následne bol hospitalizovaný so súvisiacimi komplikáciami.
Trump účasť na online formáte debaty okamžite odmietol a vyzval na stretnutie kandidátov na post amerického prezidenta tvárou v tvár. Virtuálny formát by podľa neho prospel jeho demokratickému súperovi, aktuality.sk