iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Matovič: Predchádzajúca vláda okradla VšZP o 58 mil. eur

Predchádzajúca vláda okradla len za minulý rok Všeobecnú zdravotnú poisťovňu (VšZP) v prospech súkromných zdravotných poisťovní o 58 mil. eur. Na stredajšej tlačovej konferencii to uviedol predseda vlády Igor Matovič. Robert Fico s krytím Petra Pellegriniho podľa premiéra vytvoril systém, kde tunelovali štátnu poisťovňu v prospech súkromných. Za roky 2017, 2018 a 2019 podľa neho tento systém okradol VšZP o 243 mil. eur. „Peniaze skončili na súkromných účtoch majiteľov súkromných zdravotných poisťovní,“ uviedol premiér.

„Fico s Pellegrinim spravili z VšZP ošklbanú hus, ale perie nekončilo v našom spoločnom paplóne, ale skončilo v duchne pána Jaroslava Haščáka a ďalších ľudí, ktorí vlastnia skromné zdravotné poisťovne,“ konštatoval Matovič. Preto sa podľa neho kabinet rozhodol „systematicky vykrádanej VšZP“ poskytnúť pomoc vo výške 100 mil. eur. Ako doplnil, cez pomoc, ktorá bola počas koronakrízy nastavená, poskytli 87 mil. eur vlastne všetkým zdravotným poisťovniam. „Keď raz prispejete zamestnávateľom na to, aby mohli zamestnávať ľudí alebo dať im príspevok na odvody, príslušná časť skončí v zdravotných poisťovniach,“ uviedol.

Štátna tajomníčka ministerstva zdravotníctva Jana Ježíková konštatovala, že štát prvýkrát podporuje svoju zdravotnú poisťovňu zvýšením základného imania o 100 mil. eur. Prečo k tomu prišlo vysvetlila tým, že VšZP vytvorila v roku 2016 stratu okolo 112 mil. eur. Keď sa začal prehodnocovať rok 2015, zistilo sa, že účtovníctvo nebolo správne, boli robené opravné zápisy. V rokoch 2015 a 2016 sa VšZP nehospodárnym nakladaním s peniazmi zadlžila sa až na sumu 190 mil. eur. „Keď raz toto máte v účtovníctve, tak sa to s vami ťahá do budúcnosti,“ povedala Ježíková. Doplnila, že rezort si je na 100 % istý a má to potvrdené aj rozsudkom Európskeho súdneho dvora, že takáto pomoc VšZP nie je nezákonnou štátnou pomocou.

„Súkromné poisťovne sa nemôžu tváriť, že sú súkromní podnikatelia dlhé roky, keď vykazujú zisky, ale keď majú trochu prispieť a podieľať sa na strate, zrazu povedia, že sú rozpočtová organizácia a očakávajú, že štát príde a zaplatí straty,“ dodal predseda vlády.

Štát dofinancuje VšZP sumou 100 miliónov eur

Tento krok v stredu odobrila na svojom zasadnutí vláda SR, potvrdil to šéf rezortu hospodárstva Richard Sulík (SaS). Ministerstvo zdravotníctva SR (MZ SR) pôvodne navrhovalo dofinancovanie vo výške 300 miliónov eur.

Tvdí, že nejde o nedovolenú štátnu pomoc a postupuje obozretne so snahou eliminovať riziko prípadného súdneho sporu. Odvoláva sa na spor týkajúci sa zdravotných poisťovní, v ktorom Slovensko uspelo na Súdnom dvore v Luxemburgu. Súd v júni potvrdil rozhodnutie Európskej komisie z roku 2014, podľa ktorého rôzne opatrenia v prospech štátnych
zdravotných poisťovní neporušili pravidlá štátnej pomoci a zamietol žalobu zdravotnej poisťovne Dôvera.

Všeobecná zdravotná poisťovňa vníma dofinancovanie pozitívne. Naďalej chce zabezpečovať plnohodnotnú zdravotnú starostlivosť pre svojich poistencov. Ďalší vývoj bude závisieť od ekonomickej a najmä pandemickej situácie na Slovensku. Pre TASR to uviedol hovorca poisťovne Matej Neumann.

Dôvera požadujeme férové dofinancovanie celého zdravotného sektora

Súkromná zdravotná poisťovňa Dôvera požaduje spravodlivé, nediskriminačné a férové dofinancovanie celého zdravotného sektora. Vláda by mala podľa nej prestať hazardovať so zdravím viac ako dvoch miliónov poistencov a garantovať rovné podmienky pre všetky zdravotné poisťovne. Pre TASR to uviedol v reakcii PR špecialista Dôvery Matej Štepianský.

„Zdravotná poisťovňa Dôvera nepožaduje štátnu pomoc, požaduje však férový prístup voči všetkým poistencom bez ohľadu na to, či sú poistení v štátnej alebo súkromnej poisťovni,“ poznamenal Štepianský.

Ako dodala Dôvera, výpadok príjmov v rozpočtoch zdravotných poisťovní nespôsobilo ich zlé hospodárenie, ale predovšetkým zle naplánovaný štátny rozpočet na rok 2020, v ktorom štát nedokázal zvýšiť platby za svojich poistencov. Tento stav podľa nich ešte umocnili dosahy pandémie.

Union: Načasovanie dofinancovania výhradne štátnej poisťovne je nešťastné

Súkromná zdravotná poisťovňa Union považuje načasovanie dofinancovania VšZP za nešťastné. Za absurdné a nespravodlivé považuje, aby sa viac ako dva milióny Slovákov v súkromných poisťovniach skladali na záchranu jednej štátnej zdravotnej poisťovne. Hovorkyňa ZP Union Beáta Dupaľová Ksenzsighová to v reakcii uviedla pre TASR.

„Celé načasovanie dofinancovania výhradne štátnej poisťovne je nešťastné aj z pohľadu rastúceho počtu nakazených koronavírusom a zvýšenej potrebe zdravotníckej starostlivosti. Obávame sa, že to destabilizuje systém,“ komentovala Dupaľová Ksenzsighová s tým, že jediný spravodlivý spôsob dofinancovania predstavuje len platba za poistenca štátu. Mieni, že k jej zvýšeniu by malo prísť v čo najkratšom možnom čase.

ZP Union sa nepáči, že všetky zmeny, ktoré vláda zavádza do zdravotného systému, sa dejú bez akejkoľvek diskusie s ostatnými dôležitými piliermi tohto systému. Poukázala aj na to, že VšZP má najvyššie príjmy na jedného poistenca. Práve ZP Union jej prispieva ročne viac ako 70 miliónmi eur v rámci prerozdeľovacieho mechanizmu.

Dodala, že zdravotné poisťovne fungujú na trhu, ktorý štát nielen reguluje, ale do neho aj prispieva, no v nedostatočnej výške. Ak nezačne dostatočne platiť za poistencov štátu, teda za dôchodcov, študentov či nezamestnaných, ktorých je v tejto súkromnej zdravotnej poisťovni 57 percent zo všetkých poistencov, tak podľa Dupaľovej Ksenzsighovej zdevastuje konkurenčné prostredie a zároveň úplne pokriví systém verejného zdravotného poistenia.

Návrhom dofinancovania VšZP sa vláda zaoberala už počas minulotýždňového rokovania. Šéf rezortu financií Heger vtedy uviedol, že materiál potrebujú prebrať v pokoji a na koaličnej rade.

Obe súkromné zdravotné poisťovne Dôvera aj Union tento krok považujú za „neférový“ a skritizovali ho. Heger nevidí dôvod, prečo by sa štát mal podieľať na stratách, keď sa súkromné zdravotné poisťovne nechceli podeliť o zisk. Štátna VšZP reaguje, že kroky súvisiace s dofinancovaním sú plne v kompetencii jediného akcionára./agentury/

X X X

Protesty budú aj v čase núdzového stavu: do ulíc vyjdú chuligáni, umelci aj odporcovia Matoviča

Pred úradom vlády chcú proti Igorovi Matovičovi v rovnaký čas protestovať dve skupiny. Núdzový stav im to nezakazuje. Všetky hromadné podujatia s viac ako 50 ľuďmi sú však zakázané.Keď vláda minulý týždeň rozhodla o schválení 45-dňového núdzového stavu a zákaze hromadných podujatí nad 50 osôb, mnohých Slovákov to nahnevalo.

Na sociálnych sieťach sa kopia obvinenia, že to kabinet Igora Matoviča urobil naschvál, aby nedovolil vyjsť do ulíc nespokojným občanom.

V Bratislave bolo totiž naplánovaných hneď niekoľko zhromaždení Matovičových odporcov.
Chcel prísť aj Kotleba

V sobotu 17. októbra sa pred úradom vlády mali konať dve akcie. Jednu malo organizovať neznáme občianske združenie s názvom Slovenská nádej.

Samo by zrejme príliš veľa ľudí neoslovilo, no podujatie na Facebooku vo veľkom propagovali viacerí politici ĽSNS, medzi nimi aj Marian Kotleba.

Približne v tom istom čase mali pred úradom vlády protestovať aj futbaloví fanúšikovia na čele so zoskupením Ultras Slovan, ktorí sú nespokojní s prázdnymi tribúnami na zápasoch a členov vlády považujú za „hrobárov športu“ na Slovensku.

Vyhlásenie núdzového stavu a sprísnenie opatrení však ľudí odhodlaných demonštrovať zneistilo. Občianske združenie Slovenská nádej dokonca na sociálnej sieti oznámilo, že podujatie úplne rušia. Neskôr svoje rozhodnutie zmenili.
Nový protivládny protest už po vyhlásení núdzového stavu ohlásili umelci. V stredu 14. októbra chcú protestovať na Námestí SNP.

Núdzový stav nie je prekážkou

Ako vlastne núdzový stav zasahuje do práva pokojne sa zhromažďovať a s čím musia tí, ktorí sa rozhodnú protestovať, počítať?

Ústavný zákon o bezpečnosti štátu hovorí, že v čase núdzového stavu vláda môže obmedziť základné práva a slobody. Môže, no podľa ústavného právnika a bývalého poslanca Petra Kresáka tak vláda dosiaľ neurobila.

„Podľa môjho presvedčenia samotné vyhlásenie núdzového stavu ešte neznamená, že sa musia obmedzovať všetky veci, ktoré môže vláda podľa ústavného zákona obmedziť. Predpokladám, že ak by malo dôjsť k obmedzeniu niektorých práv, vláda to musí urobiť osobitne konkrétnym vyhlásením obmedzenia,“ vysvetľuje pre Aktuality.sk Kresák.
Inak povedané, skutočnosť, že sa dnes Slovensko nachádza v núdzovom stave, ešte neznamená, že ľudia nemôžu demonštrovať.

Oveľa väčším problémom než núdzový stav sú pre odporcov vlády nariadenia Úradu verejného zdravotníctva. Všetky hromadné podujatia s viac ako 50 ľuďmi sú totiž zakázané. To bol tiež hlavný dôvod, prečo svoje podujatie Slovenská nádej najskôr zrušila.

Maximálne 50

Hovorca bratislavského Starého Mesta Matej Števove vraví, že zhromaždenie pred úradom vlády je riadne ohlásené. Staré Mesto však zvolávateľov akcie už vopred upozornilo, že maximálny povolený počet osôb bude 50.

„Organizátor je povinný dodržiavať všetky platné opatrenia vydané RÚVZ BA a ÚVZ SR, ktoré sa týkajú verejných zhromaždení. Kontrola dodržiavania týchto opatrení je plne v kompetencii Úradu verejného zdravotníctva SR. Rovnako aj prípadné zakázanie zhromaždenia za nedodržanie opatrení je v kompetencii Úradu verejného zdravotníctva SR,“ hovorí Števove.

Ako sa podarí zaistiť, aby pred úradom vlády naozaj bolo maximálne 50 ľudí, zostáva otázne. V tom istom čase a na tom istom mieste chcú totiž protestovať aj futbaloví chuligáni.

Ich zhromaždenie navyše ani nie je vopred ohlásené. „Disponujeme iba informáciami z Facebooku – nevieme, kto je zvolávateľ, ani či sa nakoniec verejné zhromaždenie uskutoční,“ pokračuje Števove.
Viac ako 50 ľudí môže byť aj na proteste umelcov. Na Facebooku už svoju účasť na akcii avizuje takmer 800 ľudí.
Chuligáni

Práve na Facebooku sa organizujú aj fa núšikovia futbalu. Ide predovšetkým o ľudí z Ultras Slovan, no ochotu pricestovať prejavili aj prívrženci iných klubov. Oznam o proteste na svojej stránke zdieľa aj server pre futbalových chuligánov a ultras www.hooligans.cz. Bratislava nemá so zhromaždeniami futbalových fanúšikov dobré skúsenosti.

Pred piatimi rokmi sa na proteste proti migrantom stretli chuligáni zo Slovenska, Česka aj Poľska. V meste došlo k viacerým výtržnostiam, bitkári dokonca prerušili medzinárodné cyklistické preteky. Polícia vtedy zadržala desiatky ľudí.
Staré Mesto bude podľa svojho hovorcu zhromaždenia monitorovať. Pripravená bude aj polícia, aktuality.sk

X X X

Svetová banka: Koronavírus môže do konca roka 2021 uvrhnúť do extrémnej chudoby 150 miliónov ľudí

Pandémia nového koronavírusu môže do konca budúceho roka uvrhnúť do extrémnej chudoby až 150 miliónov ľudí.
Uviedla to v stredu Svetová banka (SB), podľa ktorej by sa tak vymazal pokrok dosiahnutý v oblasti znižovania chudoby za posledné tri roky.

Podľa SB spadne tento rok do extrémnej chudoby, ktorá je definovaná ako situácia, keď človek musí vyžiť denne z menej než 1,90 USD (1,61 eura), 88 miliónov až 115 miliónov ľudí. Do konca roka 2021 by ich počet mohol vzrásť na 111 miliónov až 150 miliónov.

To znamená, že tento rok bude žiť v extrémnej chudobe 9,1 % až 9,4 % svetovej populácie. To je približne toľko ako v roku 2017, keď v extrémnej chudobe žilo 9,2 % svetovej populácie. Zároveň to predstavuje prvý rast percentuálneho podielu ľudí v extrémnej chudobe za posledných zhruba 20 rokov.

Odhaduje sa, že v roku 2019 žilo v extrémnej chudobe 8,4 % svetovej populácie a očakávalo sa, že do konca roka 2021 tento podiel klesne na 7,5 %. Tieto progn

ózy však boli robené ešte pred nástupom pandémie nového koronavírusu, ktorá situáciu vo svete prudko zmenila.
Ako Svetová banka dodala, bez urýchlených a rozsiahlych opatrení na zmiernenie dôsledkov pandémie dlhodobý cieľ zníženia percentuálneho podielu extrémnej chudoby do roku 2030 na 3 % nebude možné dosiahnuť, aktuality.sk

X X X

Aktivisti protestovali pred ministerstvami: Riešenie klimatickej krízy je nadrezortný problém

Päť organizácií zameraných na ochranu klímy dnes symbolicky zablokovalo vstup do budov piatich ministerstiev a tiež Úradu vlády. Upozorniť tak chcú na potrebu bezodkladného riešenia klimatickej krízy.

„Naše znepokojenie je natoľko veľké, že sme sa rozhodli zablokovať hlavný vstup do Ministerstva financií detskými postieľkami, aby sme politikom odkázali, že je na čase zobudiť sa a riešiť klimatickú krízu,“ prihovorila sa Barbora z iniciatívy Znepokojené matky v živom streame na sociálnej sieti spred budovy ministerstva financií.
Dôvod, prečo si vybrali ministerstvo financií súvisí s plánom obnovy, na ktorý dostaneme miliardy eur z EÚ a ktorý má na starosti práve toto ministerstvo.

„Chceme, aby mysleli na to, že klimatická kríza má byť prioritou a práve tieto opatrenia je nutné preferovať,“ dodala Barbora.

„Vláda na čele s premiérom Matovičom by mala konať teraz, nemáme čas na to, aby sme to riešili o niekoľko mesiacov. Vláda sa musí prihlásiť k cieľu zníženia emisií o 65 percent, aby sme predišli tým najhorším scenárom a na to je potrebné, aby vláda začala konať ihneď,“ prihovorila sa v živom streame na sociálnej sieti aktivistka z Greenpeace.
Podľa aktivistov je klimatická kríza nadrezortným problémom, preto pri jeho riešení musia spolupracovať viaceré ministerstvá. Aktivisti preto zablokovali vstup aj do ministerstva dopravy, životného prostredia, pôdohospodárstva a hospodárstva.

Podporu aktivistom vyjadril minister životného prostredia Ján Budaj so slovami: „Máme na to, aby sme v rámci ‘zelenej obnovy’ urýchlili uhlíkovú neutralitu.“

Protesty sa dnes konajú v 17 krajinách Európy v rámci aktivity Climate Care Uprising. Na Slovensku sa zapojilo 5 organizácií - Bod obratu, Extinction rebellion, Greenpeace Slovensko, Študenti bez mena a Znepokojené matky.
Cieľom celoeurópskej aktivity je upriamiť pozornosť na naliehavosť riešenia klimatickej krízy, na jej presahy do všetkých oblastí spoločenského diania a najmä v súvislosti s nadchádzajúcim Summitom Rady Európy, ktorý sa bude konať 15. októbra, aktuality.sk

X X X

Čaputová na Globsecu zdôraznila potrebu ozdravného procesu

Pandémia ochorenia COVID-19 odhalila nielen naše silné a slabé stránky, ale poskytla aj jedinečnú príležitosť zlepšiť veci, povedala v stredu prezidentka SR Zuzana Čaputová v úvode dvojdňovej konferencie Globsec Bratislava fórum 2020. Vyzvala na potrebu ozdravného procesu, ktorý ide nad rámec nášho systému zdravotnej starostlivosti a zahŕňa celú našu spoločnosť.

Ozdravný proces má podľa Čaputovej tri kľúčové komponenty. Ako prvý zdôraznila rešpektovanie pravidiel, ktorých nerešpektovanie alebo zneužívanie nás robí slabšími. „Ak dôjde k porušeniu pravidiel, spôsobí to škodu našim občanom a našim štátom. To vedie k nestabilite, neistote a nedôvere. Poškodzuje to tiež našu dôveryhodnosť,“ zdôraznila Čaputová. „Musíme začať doma. Nezatvárajme oči, ak vidíme, že sa nedodržiavajú pravidlá,“ zdôraznila.

"Musíme sa ubezpečiť, že inštitúcie sú dobre vybavené, bezpečné, chránené a efektívne,“ povedala prezidentka. Osobitná zodpovednosť podľa jej slov spočíva na politických lídroch. „Musíme prestať podkopávať naše inštitúcie. Dopytovanie a kritiku musíme nahradiť podporou, defundovanie zlepšením a stiahnutie sa väčšou angažovanosťou,“ uviedla.

Podľa Čaputovej je tretím dôležitým komponentom dôvera občanov v štát, v jeho inštitúcie, v pravidlá a v politických predstaviteľov. „Infodémia, ktorej sme svedkami na začiatku druhej vlny (choroby) COVID-19, pripomína, že chýbanie základnej dôvery občanov v ich vládu môže byť smrteľná,“ podotkla.

Samotná politická moc je podľa nej rozsiahla a politici by mali mať aj ďalšiu vlastnosť, a to „sebaobmedzovanie“. Dodala, že sebaobmedzovanie neznamená zneužívanie zákonodarnej väčšiny na novelizovanie zákonov a zmeny podľa vlastných predstáv, ale predstavuje zodpovednosť.

Šéf WHO: Jednota a solidarita sú kľúčové pre zdolanie pandémie

Pandémia koronavírusu SARS-CoV-2 nám výrazne ukazuje, že podpora a ochrana zdravia je kľúčová na podporu a ochranu ekonomickej, spoločenskej a politickej stability. Povedal to v stredu generálny tajomník Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) Tedros Adhanom Ghebreyesus na konferencii Globsec fórum 2020 v Bratislave prostredníctvom videohovoru.

Pripomenul, že WHO zaznamenala po celom svete viac ako 35 miliónov prípadov nákazy a viac než milión úmrtí v spojitosti s ochorením COVID-19. Pandémia podľa jeho slov odhalila a využila medzery v systémoch spoločností na celom svete.

GLOBSEC výnimkou

Mnohé krajiny podľa neho v posledných rokoch zanedbávali systémy verejného zdravotníctva, ktoré sú „základom na prevenciu, prípravu, odhaľovanie a reakciu na prepuknutia ochorení“.

Upozornil i na situáciu v krajinách, v ktorých je nedostatok hygienického a zdravotníckeho materiálu, na krajiny postihnuté vojnovými konfliktami a na situáciu v súvislosti s migrantmi. „Jednou z kľúčových lekcií tejto pandémie je preto potreba politických a finančných záväzkov v oblasti verejného zdravia,“ povedal. Zdôraznil, že investícia do oblasti zdravia je aj „politická voľba“ a poukázal na potrebu spolupráce medzi krajinami.

Šéf WHO pripomenul i úsilie v súvislosti s vývojom a následnou distribúciou vakcíny proti ochoreniu COVID-19. „Približne 200 vakcín je v súčasnosti v rôznych štádiách vývoja,“ povedal. Na rýchle a efektívne zastavenie pandémie svet podľa jeho slov potrebuje odolať tzv. „vakcínovému nacionalizmu“.

Podľa jeho slov „najlepší spôsob, ako zastaviť nákazu“, je zaočkovať starších ľudí, ľudí so zdravotnými problémami a sociálnych pracovníkov. Dôležité je to i na zrýchlenie hospodárskej obnovy.

„Zdieľanie a solidarita je v záujme každej jednej krajiny na svete,“ povedal. V tejto súvislosti pripomenul kroky, ktoré v boji s pandémiou robí WHO v spolupráci s ďalšími inštitúciami a zdôraznil podporu zdravotníckych systémov v jednotlivých krajinách a spoluprácu medzi rôznymi odvetviami hospodárstva. „Ak budeme konať na základe vlastných záujmov, poskytujeme vírusu príležitosť, aby sa šíril,“ povedal. Vírus sa však podľa neho dá zastaviť, ak bude konanie ľudstva vychádzať zo solidarity.

Prísne hygienické opatrenia

V stredu sa v Bratislave za prísnych hygienických opatrení začala dvojdňová konferencia Globsec Bratislava fórum 2020 s hlavným motívom „uzdravme svet spoločne“. „Chceme hľadať spoločné európske riešenia na súčasnú vážnu krízu a v tomto duchu sa nesie aj program konferencie,“ uviedol jej zakladateľ Róbert Vass.

Najvýznamnejšou udalosťou konferencie je podľa neho účasť líderky bieloruskej opozície Sviatlany Cichanovskej, ktorá si preberie cenu slobody v mene bieloruského ľudu za jej prínos v presadzovaní demokratických hodnôt a ochranu ľudských práv.

Tohtoročné podujatie sa uskutoční so všeobecne platnou výnimkou Úradu verejného zdravotníctva, v rámci ktorej budú všetci účastníci otestovaní na prítomnosť COVID-19, keďže ich počet presiahne 50. „Každý účastník sa musí preukázať negatívnym testom na ochorenie COVID-19, ktorého výsledok nie je starší ako 12 hodín,“ konštatoval Vass.
Ako ďalej uviedol, počas celého podujatia budú platiť prísne opatrenia, ako je nosenie rúšok alebo dodržiavanie rozstupov. Účastníci budú môcť absolvovať testy i priamo na mieste. „Všetky opatrenia sme pripravili po dôkladných konzultáciách s konzíliom epidemiológov, s hlavným hygienikom, ako aj ministerstvom zdravotníctva,“ zdôraznil.
Naživo Habsburg stage

Konferencia sa bude konať v hybridnom režime. Väčšina účastníkov sa na diskusiách zúčastní virtuálne, teda nebude na konferencii fyzicky prítomná. Podľa Vassa bude mať konferencia „tento rok 20 percent z pôvodnej veľkosti“. Osobne sa na nej zúčastní napríklad prezident Severného Macedónska Stevo Pendarovski, premiéri, ministri zahraničných vecí a ministri obrany viacerých európskych krajín. Prostredníctvom videokonferencie sa pripojí generálny tajomník Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) Tedros Adhanom Ghebreyesus, generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg, či bývalá americká ministerka zahraničných vecí Madeleine Albrightová. Vystúpiť by mala aj prezidentka SR Zuzana Čaputová, premiér Igor Matovič či minister zahraničných vecí Ivan Korčok.

Podujatie môže podľa organizátora pomôcť zvýšiť hlas Slovenska na medzinárodnej scéne pri hľadaní odpovedí na dôsledky súčasnej krízy. „Nevieme, či tu s nami Covid bude rok, dva alebo tri. Isté je, že za tento čas kongresy, kultúra a šport nemôžu zastať,“ uviedol. Zároveň dodal, že musíme hľadať spôsoby, ako žiť ďalej, ale so zavedením zodpovedných hygienických štandardov. „Chceme tak ukázať a motivovať všetkých organizátorov podujatí, že aj s Covidom sa dá žiť a organizovať bezpečné podujatia,“ uzavrel Vass.

Bezpečnostná konferencia Globsec sa po prvý raz konala v roku 2005./agentury/

X X X

Polícia objasnila ekonomickú trestnú činnosť za vyše 56 000 eur

Obvineniu vo veci pokračovacieho zločinu podvodu a zločinu falšovania a pozmeňovania verejnej istiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky čelí 36-ročný Pavol M. z Chorvátskeho Grobu.
Polícii sa tak podarilo objasniť ekonomickú trestnú činnosť za viac ako 56.000 eur. TASR o tom informovala bratislavská krajská policajná hovorkyňa Veronika Martiniaková.

V prvom prípade uzatvoril obvinený s poškodeným zmluvu o vypožičaní vozidla, ktoré však v dohodnutom čase nevrátil, čo bolo v rozpore so zabezpečením jeho pohľadávky. Obvinený tak druhej strane spôsobil škodu vo výške viac ako 18.000 eur.

Obdobné zmluvy uzatvoril aj v ďalších dvoch prípadoch. Jedno z motorových vozidiel previedol následne v rozpore so zmluvou na seba a odpredal tretej osobe. "Bolo zistené, že overovacia doložka, pečiatka mestskej časti Vrakuňa a podpis poškodeného boli sfalšované," priblížila Martiniaková.

Týmto konaním spôsobil škodu viac ako 18.000 eur. Svoje konanie zopakoval aj v prípade ďalšieho motorového vozidla, čím vznikla škoda viac ako 20.000 eur. Celková škoda spôsobená jeho podvodným konaním dosiahla vyše 56.500 eur.
Obvinený je v súčasnosti stíhaný na slobode. V prípade preukázania viny mu hrozí trest odňatia slobody na tri až desať rokov, aktuality.sk

X X X

Rezort zdravotníctva nezvláda pandémiu, tvrdia zástupcovia nemocníc či lekárov

Zástupcovia poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a pacientov tvrdia, že Ministerstvo zdravotníctva (MZ) SR nezvláda riešiť situáciu, ktorá vznikla v súvislosti s pandémiou koronavírusu.

Na spoločnej tlačovej stredajšej tlačovej konferencii to uviedli zástupcovia Asociácie nemocníc Slovenska (ANS), Asociácie súkromných lekárov (ASL) SR, Asociácie dopravnej zdravotnej služby (ADZS), Asociácie polikliník a zdravotníckych zariadení, Asociácie stredných zdravotníckych škôl SR a Asociácie na ochranu práv pacientov (AOPP) s tým, že rezort zdravotníctva ani jeho šéf Marek Krajčí (OĽANO) s nimi nekomunikujú.

Video: Mimoriadny brífing najvýznamnejších organizácií pôsobiacich v sektore zdravotníctva k situácii v slovenskom zdravotníctve.

Za problematické považujú nedostatočné zabezpečenie ochranných pomôcok, nedodržiavanie pandemického plánu, chaotické prijímanie opatrení či nevyplatené odmeny pre zdravotníkov. „My sme žiadne odmeny nedostali, nemôžeme ich dať ani našim pracovníkom. Nikto s nami v tejto oblasti nekomunikuje, preto nevieme povedať viac,“ komentoval prezident ANS Marián Petko.

Apeloval preto na vládu, aby čím skôr cez štátne hmotné rezervy zakúpila antigénové testy, čím sa „výrazne“ uľaví zdravotníctvu. „Potrebujeme ich teraz a hneď,“ povedal Petko s tým, že nepovažuje za vhodné riešiť tento nákup cez verejné obstarávanie vzhľadom na vážnosť situácie.

Zástupcovia viacerých asociácií zároveň ministerstvu vyčítajú, že bez širšej diskusie rozhodlo o dofinancovaní Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Takýto krok podľa nich len zvyšuje neistotu v sektore.

Nepáči sa im, že nepoznajú ani rozpočet pre rezort na budúci rok. Žiadajú, aby sa zákonom znovu legislatívne stanovila povinnosť platby za poistenca štátu v minimálnej sume 4,5 percenta z vymeriavacieho základu. Nepáči sa im ani to, že nevedia o pripravovanej dlhodobej systémovej zmene, teda podľa ich názoru chýba vízia.

„Verím, že pri dobrej vôli a keď budeme spoločne komunikovať, nájdu sa aj riešenia,“ dodala prezidentka AOPP Mária Lévyová s tým, že bez financií to nejde. Aj ostatní zástupcovia dodali, že sú pripravení na riešeniach okamžite spolupracovať a stretnúť sa s vedením MZ SR, keďže sa aktuálne Slovensko nachádza „vo vojne“ s novým koronavírusom./agentury/

X X X

Heger odkryl karty. Plán má zásadný háčik. Respektíve dva

Minister financií SR Eduard Heger a riaditeľ Inštitútu finančnej politiky Eduard Hagara počas tlačovej konferencie na tému: Predstavenie Národného integrovaného reformného plánu - Moderné a úspešné Slovensko

V časoch, keď hrozí, že nebudeme mať prácu, snívame o cestách a krajších nemocniciach.

Približne 30 miliárd eur. Toľko peňazí by bolo potrebných na opatrenia, ktoré analytici spísali do reformného plánu pre Slovenko. A to ešte nie sú vyčíslené náklady na fiškálne reformy, súčasťou ktorých by mala byť aj náprava dôchodkového systému (ten je pri súčasnom nastavení dlhodobo neudržateľný).

Plán po dlhom čakaní tento týždeň predstavil minister financií Eduard Heger (OĽaNO), mal by byť podkladom pre prísun peňazí z Bruselu. Háčikom zámeru je, že ak by sme aj získali sľubovaných 7,5 miliardy eur z mimoriadneho antikoronového balíka a pridali k nim zhruba 12 miliárd eur (spomína sa aj číslo 13,5 miliardy eur) z „klasických“ eurofondov, stále by chýbali ďalšie miliardy.

A to v situácii, keď Slovensku hrozí rekordný schodok a na svet rúti ekonomicko-ekologické tornádo.

Konečne čísla

Strategické dokumenty spisovali analytici aj za čias vlád Roberta Fica (Smer-SD) či Petra Pellegriniho (najprv Smer-SD, aktuálne HLAS). Napríklad v Národnom programe reforiem z roku 2017, ktorý sa zrodil zhruba po roku vládnutia koalície Smer-SD, SNS a Most-Híd, však chýba jednoznačnejšie vyčíslenie, čo a za koľko by sa malo zrealizovať.

V aktuálnom materiáli sú popísané nielen oblasti, ktoré treba freformovať, ale aj náklady, aké by si zmeny mali vyžiadať.
Absolútne najviac by si v prípade plnenia zámeru vyžiadali „efektívne investície v doprave,“ ktoré analytici zahrnuli do kapitoly „Zelená ekonomika“. V rokoch 2021 až 2026 by podľa predloženého materiálu bolo potrebných do oblasti nasmerovať približne deväť milárd eur.

„Efektívny, finančne udržateľný a dlhodobý plán rozvoja dopravnej infraštruktúry bude postavený na jasných prioritách a bude viesť k výberu najviac potrebných a účelných projektov. Prioritou budú rekonštrukcie najviac využívaných ciest a železníc, odstraňovanie kapacitných problémov, rozvoj transeurópskej dopravnej siete a rozvoj kombinovanej dopravy,“ píše sa v dokumente.

Druhou najväčšou položkou je „posilnenie zdrojov na výskum a inovácie“. Analytici spočítali, že potrebná finančná alokácia je na úrovni 2,5 miliardy. Vedecké bádanie sa považuje za kľúčovú aktivitu pre zvyšovanie životnej úrovne.
Na strane druhej, keď sa spočítajú položky, ktoré podľa materiálu treba „naliať“ do nemocníc či ambulancií, vychádza cifra vyše päť miliárd eur.

Finančné požiadavky na reformy — kapitoly „Zelená ekonomika“ a „Trh práce a sociálna udržateľnosť“ (niektoré položky sú vypočítané na roky 2021 až 2024, iné na roky 2021 až 2026 a nájdu sa aj na roky 2021 až 20, aktuality.sk

X X X

Rusko vyhlásilo pátranie po bieloruskej opozičnej líderke Cichanovskej

Rusko vyhlásilo pátranie po bývalej kandidátke prezidentských volieb v Bielorusku Sviatlane Cichanovskej. Podľa agentúry Interfax to vyplýva z oficiálneho oznámenia zverejneného na webe ruského ministerstva vnútra, kde sa uvádza, že je hľadaná na základe "článku trestného zákona", ktorý však nie je špecifikovaný.

Agentúra TASS s odvolaním sa na ruské orgány činné v trestnom konaní uviedla, že Cichanovská je už hľadaná v Bielorusku a keďže bola zaradená na medzištátny zoznam hľadaných osôb, bude sa po nej pátrať aj v Rusku.

Predtým bol na zoznam osôb hľadaných na území Ruskej federácie zaradený aj bývalý bieloruský diplomat a exriaditeľ správy Parku vysokých technológií Valeryj Capkala, ktorý sa v Bielorusku neúspešne pokúšal o registráciu ako kandidát nedávnych prezidentských volieb a momentálne sa v zahraničí angažuje na strane bieloruskej opozície.

Cichanovská je v Bielorusku obvinená z výziev k činom ohrozujúcim bezpečnosť štátu. V rovnakej veci sú v Bielorusku stíhaní a vo väzbe vyšetrovaní Cichanovskej kolegovia, členovia predsedníctva opozičnej Koordinačnej rady Maryja Kalesnikavová a Maxim Znak.

Podľa oficiálnych údajov bieloruskej Ústrednej volebnej komisie získala Cichanovská v prezidentských voľbách, ktoré sa konali 9. augusta, spolu 10,1 percenta hlasov.

Počas hlasovania i po voľbách sa objavili správy o rozsiahlom falšovaní výsledkov, v dôsledku čoho v Bielorusku vypukli masové protesty, ktoré neutíchajú a majú rôzne podoby – od masových demonštrácií cez susedské párty vo vnútroblokoch bytových domov po grafity na múroch či vtipy šírené na internete. Väčšina verejných zhromaždení – bez ohľadu na počet a vek účastníkov – vyvoláva reakciu polície – často vrátane použitia násilia a zatýkania.

Samotná Cichanovská nepriznala svoju volebnú porážku a vyhlásila sa za „jediného vodcu zvoleného bieloruským ľudom“. Momentálne sa Cichanovská nachádza v EÚ. Bielorusko bola nútená opustiť krátko po voľbách pre tlak a vyhrážky úradov požadujúcich, aby uznala výsledky volieb a víťazstvo Alexandra Lukašenka./agentury/

X X X

Primátor a starostovia označili konanie polície pri Kusom za neprimerané

Konanie polície v prípade starostu bratislavského Nového Mesta Rudolfa Kusého považuje primátor Bratislavy Matúš Vallo a 14 starostov bratislavských mestských časti za výrazne neprimerané. Napísali to v liste adresovanom ministerke spravodlivosti Márii Kolíkovej (Za ľudí), dočasnému prezidentovi Policajného zboru Petrovi Kovaříkovi a prvej námestníčke generálneho prokurátora Viere Kováčikovej.

„To, čo sme videli, nemá podľa nás v právnom štáte miesto. Namiesto predvolania, na ktorom by mohol starosta situáciu objasniť, ho polícia v snahe demonštrovať svoju moc "teatrálne“ zadržala a nechala v cele predbežného zadržania," uviedol primátor i starostovia. Žiadajú dôsledné prešetrenie celého prípadu vrátane postupu polície a prokuratúry. Len tak bude, ako tvrdia, vyslaný signál všetkým, ktorí sa správajú nečestne a vytvárajú tlak na starostov či primátorov. „Neprimerané zastrašovanie nemôže mať v tomto štáte miesto,“ napísali v liste Vallo a starostovia.

Priznávajú, že ako predstavitelia mesta a mestských časti Bratislavy často riešia zložité situácie pri schvaľovaní nových stavieb a developerských projektov a z času na čas čelia tlaku v snahe dôsledne hájiť verejný záujem a dodržiavať platné právne predpisy. „Sme legitímne zvolení zástupcovia občanov a to, čo sa udialo, považujeme za útok na samostatnú podstatu poslania, ktoré nám s dôverou zverili obyvatelia našich mestských častí,“ napísali. Poukazujú pritom na zverejnené informácie, podľa ktorých mala polícia voči novomestskému starostovi Rudolfovi K. zakročiť pre jeho „zadržiavanie developerských projektov“, ktoré nie sú v súlade s územným plánom hlavného mesta.

Bratislavská krajská kriminálna polícia zasahovala 1. októbra v prípade vyšetrovania trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa. Zadržala pritom starostu bratislavského Nového Mesta Rudolfa Kusého. Policajný vyšetrovateľ ho následne obvinil z prečinov a zločinov zneužívania právomoci verejného činiteľa. V prípade preukázania viny pred súdom mu hrozí trest odňatia slobody na sedem až 12 rokov.

V nedeľu sudca pre prípravné konanie rozhodol, že starosta nepôjde do väzby a prepustil ho na slobodu. Stíhaný je tak na slobode. Prokurátor podal voči rozhodnutiu súdu sťažnosť, rozhodnutie tak nie je právoplatné a zaoberať sa ním bude v piatok Krajský súd v Bratislave. Obvinenie sa má podľa hovorcu bratislavského Nového Mesta Mareka Tettingera týkať troch developerských projektov, ktoré majú byť podľa mestskej časti v rozpore s územným plánom. Rudolf Kusý deklaroval, že vo veciach, v ktorých je obvinený, konal v súlade so zákonom a je presvedčený, že predmetné stavby by nemali stáť v takej podobe, ako sú navrhnuté. Tvrdí, že jeho konaním nebolo cielene niekoho poškodiť./agentury/

X X X

Mazurek má ďalší problém. Polícia začala trestné stíhanie pre status, v ktorom útočníka z Vrútok označil za Róma

Milan Mazurek a Miroslav Suja z ĽSNS bránia Michalovi Šipošovi (tretí sprava) z OĽaNO v rozprave počas mimoriadnej schôdze o odvolávaní premiéra Igora Matoviča .

Mazureka už v minulosti pre status na Facebooku vyšetrovali. Ešte predtým, ako sa stal v roku 2016 poslancom, na internete velebil Hitlera a písal o rozprávkach „o 6 miliónoch a mydlách z židov.“Poslanec ĽSNS Milan Mazurek, ktorého minulý rok Najvyšší súd uznal vinným z hanobenia rómskeho etnika, má na krku ďalší problém.

Polícia tentokrát začala trestné stíhanie pre status na Facebooku, ktorý Mazurek zverejnil krátko po tragédii vo Vrútkach.
Na sociálnej sieti vtedy poslanec napísal, že útočník, ktorý v miestnej škole usmrtil učiteľa a napadol deti, bol „príslušníkom diskriminovanej menšiny“, teda Rómom.

„Zaujíma ma, či mudrlanti ako Pollák a Bihariová konečne prevezmú zodpovednosť aj za tieto činy svojej komunity a prestanú kecať nezmysly o rasizme,“ písal Mazurek.

Ako Mazurek prišiel na to, že útočníkom bol Róm, nie je isté. Polícia však túto informáciu vyvrátila. Mazurekov status neskôr zmazal samotný Facebook, stihli ho však zdieľať stovky ľudí.

Trestné oznámenia dali viacerí

Na poslanca podalo pre status trestné oznámenie viacero ľudí, medzi nimi poslanci Ján Benčík (Za ľudí) či Peter Pollák (OĽaNO).

Trestné oznámenie podávala aj Slovenská pirátska strana. Práve tá na Facebooku informuje o začatí trestného stíhania.
„Práve nám bola doručená správa od prokurátora, že vyšetrovateľ (…) národnej kriminálnej agentúry začal trestné stíhanie vo veci prečinu podnecovanie k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti podľa § 424 ods. 1 Trestného zákona v súvislosti so statusom, ktorý bol dňa 11.06.2020 zverejnený na verejne prístupnom facebookovom profile s názvom Milan Mazurek - poslanec NR SR,“ oznámili Piráti na sociálnej sieti.

Mazureka už v minulosti pre status na Facebooku vyšetrovali. Ešte predtým, ako sa stal v roku 2016 poslancom, na internete velebil Hitlera a písal o rozprávkach „o 6 miliónoch a mydlách z židov.“ Polícia napokon Mazureka nestíhala. On sám tvrdil, že status nepísal on.

Obvinený asistent

Len pred pár dňami sme informovali, že problém má aj Mazurekov asistent v parlamente Ján Pastuszek.
Dvadsaťtriročný mladík z Kežmarku je jednou z hlavných tvárí Kulturblogu – média, ktoré majú pod palcom kotlebovci a v ktorom pravidelne vystupuje Mazurek.

Pastuszeka NAKA obvinila zo zločinu rozširovania extrémistického materiálu. Na stránke Kulturblogu totiž predával tričká s podobizňou prezidenta vojnového Slovenského štátu Jozefa Tisa vo vavrínovom venci. ktuality.sk

X X X

Koronavírus: Nie je tu líder, chýba komunikácia, nedodržiava sa pandemický plán, tvrdia ľudia zo zdravotníctva

Zdravotníci v prvej línii sa stále nedočkali ani odmien za prácu počas prvej vlny.
V takej širokej zostave sa ešte spolu na tlačovej besede nestretli. Zástupcov nemocníc, ambulancií, dopravnej zdravotnej služby aj pacientov posadila za jeden stôl pandémia koronavírusu.

Hovoria, že ministerstvo zdravotníctva nezvláda riešiť viaceré problémy s pandémiou Covid.
Podľa nich je realita inde, ako sa kompetentní tvária a napriek tomu, že chcú pomôcť, ostáva to bez odozvy.

A tak zatiaľ čo, minister zdravotníctva písal status o tom, či dofinancovať iba štátnu, alebo všetky zdravotné poisťovne a bola to aj téma dňa na úrade vlády, zástupcovia zo zdravotníckeho sektoru hovorili, že v časoch, keď sme vo vojne s koronavírusom, treba najprv doriešiť koronakrízu a až potom sa venovať iným veciam.
Opakovane tvrdia, že s nimi nikto nekomunikuje, celý sektor nie je koordinovaný, nedodržiava sa pandemický plán a zdravotníci sa stále nedočkali odmeny za prvú vlnu.

Chýba líder?

„V čase, kedy tu máme vážny problém, tu absentuje akákoľvek diskusia a nemá to lídra. Nie je tu nikto, kto by to reálne viedol, vydával nariadenia, ktoré sú jasné a nie sú zmätočné," hovorí výčitku Ernest Caban z Asociácie dopravnej zdravotnej služby.

Za lídra sa v prvej vlne pasoval premiér Igor Matovič, pre druhú vlnu to prenechal ministrovi zdravotníctva Marekovi Krajčímu, aby pri zhoršujúcich číslach mu, ako tvrdí, prišiel na pomoc.

Asociácie naznačovala, že pri nekonaní tu môžeme mať Lombardiu. Počas prvej vlny bola Lombardia v Taliansku jednou z najviac postihnutých oblastí, nemocnice boli preplnené, zdravotníci mimoriadne vyťažení, úmrtnosť bola vysoká.
O reakciu sme požiadali aj ministerstvo zdravotníctva.

Šéf rezortu financií sa nevedel vyjadriť, prečo odmeny ešte neprišli, lebo on už podpísal rozpočtové opatrenie.
Premiér Matovič na výčitku, že s nimi nikto nekomunikuje, namietal, že na každom konzíliu, pandemickej komisii aj ústrednom krízovom štábe sú lekári a zástupcovia lekárskych združení.

Výčitky ale smerovali nie zo strany odborov a stavovských organizácií, ale zamestnávateľov.

Asociácie, ktoré sa ozvali, združujú prevažne súkromných poskytovateľov a reprezentujú 40-tisíc zdravotníkov.
Na čo poukazujú?

Marián Petko, prezident Asociácie nemocníc Slovenska

Vláde vyčíta, že sa nedodržiava pandemický plán, a upozorňuje na dopady.

„Píše sa v ňom, že pacienti, ktorí majú COVID-19 a kliniku COVID, musia byť hospitalizovaní a majú byť hospitalizovaní na infekčných oddeleniach a klinikách, čo je 10 pracovísk najmä v štátnych nemocniciach. Za posledných desať dní, keď počet ľudí s COVID narastá, dochádza k problémom, že pacienti, ktorí prídu do nemocníc, kde nemajú infekčné oddelenia, ich tieto automaticky záchrannou zdravotnou služba chcú presunúť na infekčné kliniky, kde ich ale odmietajú prijímať,” povedal.

Nedeje sa to podľa neho vždy, ale za posledný týždeň sa to stalo 12-krát, v rôznych regiónoch, s argumentáciou, že aj tak je už v podstate Slovensko červené a je jedno, kde pacient bude ležať.

„No nie je to jedno, lebo infekčné majú neporovnateľne väčšie skúsenosti. Sú inak zásobené z hľadiska osobných ochranných pomôcok, aj z hľadiska eurofondov.” hovorí.

Pripomína situácie z talianskej Lombardie. Podľa neho jeden z dôvodov, prečo to tak dopadlo u nich, je ten, že v tom chaose hospitalizovali pacientov s COVID kade tade. Podotýka, že aj ich pacienti sú prevažne ne-covidoví a treba sa o nich postarať. Obáva sa toho, aby to nedopadlo tak, že vyhráme síce vojnu s COVID-om, ale väčšina obyvateľov prehrá vojnu. Práve preto, aby sa nestalo, treba podľa neho dodržiavať pandemický plán.

Tiež poukazuje na to, že hoci sme už v druhej vlne, zdravotníci nedostali sľúbené odmeny ani za prvú vlnu.
„My sme žiadne odmeny nedostali, teda ich nemôžeme dať ani našim pracovníkom ani nevieme, akým spôsobom a kedy odmeny prídu. Nikto s nami v tomto nekomunikuje,” dodal.

Marián Šóth, prezident Asociácie súkromných lekárov

Hovorí, že informácie o tom, ako si majú zabezpečiť ochranné pomôcky, dostávajú iba cez lekárov VÚC.
„Máme si zabezpečiť 30-dňovú zásobu, čo znamená 4 500 eur na mesiac pre jedného poskytovateľa zdravotnej starostlivosti – všeobecných lekárov pre dospelých a pediatrov. Ale samozrejme sa to týka aj špecializovanej ambulantnej starostlivosti. Žiadali sme aj stanovisko ministerstva zdravotníctva, ako máme k tejto situácií pristúpiť, bohužiaľ, zase odpoveď neprišla,” hovorí.

Upozorňuje aj na to, že nemajú inštrukcie ako postupovať v prípade tých ambulancií, kde ťažko ochorel lekár na COVID-19.
„Máme ich zrušiť, máme vytvoriť dlh voči sociálnej poisťovni, a čakať, že dostaneme generálny pardon, máme vytvoriť dlh voči subdodávateľom, máme odložiť všetku našu zdravotnú starostlivosť, máme to presunúť na iných? Ako máme túto situáciu riešiť? Potrebovali by sme jasné stanoviská od ministerstva zdravotníctva, bohužiaľ, nič také nenachádzame,” tvrdí.

Ernest Caban, Asociácia dopravnej zdravotnej služby

Ministerstvu vraj ponúkali už v marci plán, ako by sa dali robiť odbery v domovoch sociálnych služieb, aby to nemuseli robiť záchranári, ktorých miesto je inde.

„Teraz to funguje tak, že ich realizuje záchranná zdravotná služba, čo je absurdné, záchranári sa majú starať o pacientov, ktorí sú v ohrození života a nie chodiť robiť stery do domovov sociálnych služieb. Mali sme pripravený projekt, ako to viete robiť prostredníctvom dopravnej zdravotnej služby, ktorá si zabezpečí zdravotníka a on bude chodiť po DDS, marginálnych skupinách a realizovať stery,” hovorí.

Tvrdí, že ani po dva a pol mesiaci sa na ničom nedohodli, a dostávajú len chabé odpovede. Naproti tomu hovorí, že jeden z ich členov sa dohodol so súkromným laboratóriom za hodinu a realizujú to na základe komerčnej bázy.
„Kapacita sa pohybuje od 500 do 1500 odberov denne, ktoré dokážu zrealizovať napríklad v DDS-kách,” hovorí.
Podľa neho aj keď niekto príde s nápadom, hoci je z privátneho sektoru, tak komunikácia nie je žiadna.
Radoslav Čuha, viceprezident Asociácie polikliník a zdravotníckych zariadení

Poukazuje na to, že verejnosť nie je dostatočne informovaná, o tom, čo sa deje v zdravotníckych zariadeniach.
„Zdravotníci sú na jednej strane usmerňovaní príkazmi, nariadeniami odporúčaniami, na druhej strany verejnosť nie je informovaná o možnostiach v rámci COVID regulácie zdravotníckeho systému. Mali byť mať jasne komunikované možnosti zdravotníckeho systému v súvislosti so situáciou COVID-19 a o procesoch, ktoré sa dejú v zdravotníckych zariadeniach,” povedal.

Miroslav Sekula prezident, Asociácie stredných zdravotníckych škôl

Upozorňuje na to, že študenti majú problém absolvovať prax v zdravotníckych aj sociálnych zariadeniach, pretože ich tam opakovane pre situáciu s COVID odmietajú prijať.

„Rozumiem, že je to ťarcha na ľudí v krízových štáboch, na druhej strane ale treba povedať, že títo študenti nepraxovali na jar a nepraxujú na jeseň a je ohrozené, že ukončia štúdium v normálnom čase. Tvrdí, že mešká usmernenie hlavného hygienika k odbornej praxi ako pre stredné aj vysoké školy. „Reálne títo ľudia môžu byť potrební pri vyhrotení situácie na to, aby nahradili personálne problémy u týchto poskytovateľov,” povedal.

Mária Lévyová, prezidentka Asociácie na ochranu práv pacientov

Apeluje na ministerstvo, vládu a politikov, aby prijímali uvážlivé rozhodnutia, aby pacienti ani zdravotníci nepociťovali stupňujúci sa tlak.„Ak chýbajú informácie, usmernenie poskytovateľom, a vidia tam rezervy, tak čo taký pacient, ten je v systéme úplne stratený,” hovorí.

Poukazuje na to, že pribúda nám COVID pozitívnych zdravotníkov a že, nie sú celkom dobre zvládnuté systémové kroky. „Ale verím, že pri dobrej vôli keď budeme komunikovať, nájdu sa aj riešenia,” dodáva, aktuality.sk

X X X

Španieli mu zosadili prezidenta, teraz chcú aj jeho. Musíme si rozhodovať sami, tvrdí katalánsky minister zahraničia

V Katalánsku máme politických väzňov, hovorí v rozhovore pre Aktuality.sk katalánsky šéf diplomacie Bernat Solé.
Katalánci si pripomenuli neúspešné referendum o nezávislosti spred troch rokov. Odvtedy sa však nepohli takmer nikam.
Ústavný súd v Madride vyhlásil referendum za ilegálne. Ich vtedajší líder Carles Puigdemont sa odvtedy skrýva v Belgicku. A španielske súdy poslali za mreže deviatich katalánskych politikov, ktorí si už odpykávajú tresty od 9 do 13 rokov.

Súdy pred pár dňami koncom septembra najnovšie zbavili funkcie katalánskeho prezidenta Quima Torru, ktorý sa podľa nich podieľal na organizovaní referenda. Rovnaký osud hrozí aj novému šéfovi katalánskej diplomacie. Vo funkcii je pritom len od marca.

„Títo ľudia sú uväznení za svoje myšlienky,“ hovorí katalánsky minister zahraničia Bernat SOLÉ v rozhovore pre Aktuality.sk v narážke na svojich uväznených kolegov.
So Solém sme sa zhovárali aj o tom, v akom stave je dnes hnutie za nezávilosť Katalánska, ale aj o tom, či verí v nezávislosť súdnictva v Španielsku.

„Je tu okolo 80 % Katalácnov, ktorí sa chcú rozhodnúť o vlastnej budúcnosti. A to je niečo, čo nemôžu umlčať ani súdy. Realita je realita,“ tvrdí Solé.

Pred pár dňami ste si pripomenuli tretie výročie neúspešného referenda o nezávislosti Katalánska, ktoré sa konalo 1. októbra 2017. Vy ste v tom čase boli starostom maličkého katalánskeho mestečka Agramunt. Ako ste strávili ten deň presne pred tromi rokmi?

Ako ste spomínali, bol som starostom môjho mesta. Bol som blízko k ľuďom. Referendum organizovali iné inštitúcie, úlohou starostov bolo len dohliadnuť na to, aby ľudia mohli prejaviť svoje demokratické právo. Bolo to o ľuďoch, nebolo to o starostoch či o vláde.

A vy ste v referende hlasovali? A aká bola vlastne vaša úloha v tomto referende?

Samozrejme, že som hlasoval, tak ako väčšina Kataláncov. Mojou úlohou bolo byť blízko k mojim ľuďom, obyvateľom môjho mesta a vysvetľovať zvyšku krajiny aj sveta, že toto je demonštrácia demokracie a nič iné.

Pýtam sa na vašu úlohu v referende, lebo v tejto súvislosti čelíte procesu. Hrozí vám mastná pokuta
24-tisíc eur, ale aj to, že vás súd zbaví funkcie katalánskeho ministra zahraničných vecí. Z čoho presne ste vlastne obvinený?

Obžaloba tvrdí, že som sa v roku 2017 zúčastňoval na organizovaní referenda. Ale ako som už povedal, referendum bolo len produktom spojenia ľudí a inštitúcií v Katalánsku. A vždy budem tvrdiť, že nie je žiadnym zločinom byť pri mojich ľuďoch v mojom meste a podporovať ich v tom, aby sa mohli podieľať na demokracii.

Pred pár dňami koncom septembra španielsky Najvyšší súd zbavil funkcie vášho prezidenta Quima Torru, takisto preto, lebo sa podieľal na organizovaní referenda, čo pripisujú aj vám. Aký je rozdiel medzi tým, za čo odsúdili jeho, a tým, čo kladú za vinu vám? Obávate sa, že vás takisto ako jeho zbavia funkcie?

Áno, prezidenta Torru zbavili funkcie a zakázali mu vykonávanie úradu aj preto, že sa zasadzoval za slobodu našich politických väzňov. Je to podľa mňa neprimeraný rozsudok, pretože nášho prezidenta si zvolil parlament, ktorý bol zase zvolený našimi občanmi vo voľbách.

V mojom prípade súd tvrdí, že som toto referendum organizoval v mojom meste. Ale toto referendum bolo niečím oveľa väčším, moja úloha v ňom bola zanedbateľná.

V akom stave je po troch rokoch vaše hnutie za nezávislosť?

V súčasnosti nemáme prezidenta, keďže bol zosadený. Hnutie za nezávislosť sa teraz rozhodlo, že potrebujeme spoločnú stratégiu tak, aby sme pokračovali. Mnoho ľudí stále chce voliť a najlepším spôsobom je rokovať o novom referende so španielskou vládou. Takže čakáme na dialóg.

Aký je vlastne váš návrh smerom k vláde v Madride? Je to len nové referendum?

Je to veľmi jasné. Je to referendum o sebaurčení po dohode so španielskou vládou. A takisto je to amnestia pre politických väzňov, pre politických lídrov v našej krajine. Viete, aj iné krajiny v podobnej situácii organizovali podobné referendá. Je to niečo, čo je súčasťou demokracií, je to nástroj, ktorý používa každá demokracia.

Ale vyzerá to ako takmer neriešiteľná situácia. Pretože na jednej strane hovoríte o ďalšom referende, ale na strane druhej musíte rešpektovať rozhodnutie španielskych súdov, ktoré referendum vyhlásili za ilegálne. A tieto súdy tvrdia, že ste spáchali zločin, aspoň teda niektorí z členov vášho hnutia.

Existuje z toho vôbec nejaká cesta von?

Predovšetkým španielska vláda sa musí pozrieť do očí realite. Táto realita hovorí o tom, že je tu okolo 80 % Kataláncov, ktorí sa chcú rozhodnúť o vlastnej budúcnosti. A to je niečo, čo nemôžu umlčať ani súdy. Realita je realita. Musíme dosiahnuť politické riešenie prostredníctvom rokovaní. Pretože toto je politický konflikt, nie je to súdny konflikt.

Ale skutočne to vyzerá, že túto otázku nemôže vyriešiť vláda v Madride, ale rozhoduje o nej španielsky Najvyšší súd. Bol to on, kto vyhlásil vaše referendum za ilegálne, a bol to on, kto poslal za mreže vašich politických lídrov.

Aký má teda význam rokovať so španielskou vládou, keď na konci dňa aj tak o všetkom rozhodnú súdy, ktoré povedia, či je referendum ústavné, alebo nie?

Viete, najústavnejšie je, ak sa bude rešpektovať jasná vôľa našich občanov. Španielska aj katalánska vláda musia nájsť na toto riešenie. Nedáva žiadny zmysel naďalej umlčiavať 80 percent našich občanov. Toto chceme odkázať aj svetu.
Chceme takisto dosiahnuť aj čo najväčšiu podporu pre nové referendum v ďalších voľbách v Katalánsku (naplánované na 14. februára, pozn. red.) a demonštrovať, že hnutie za nezávislosť stále existuje a španielska vláda nemá inú možnosť, ako ponúknuť nám nové referendum ako riešenie tejto situácie.

Existuje pre vás aj nejaká zlatá stredná cesta, kompromis so španielskou vládou? Akceptovali by ste napríklad väčšiu autonómiu alebo je vaším jediným návrhom nové referendum?

Na to, aby sme našli zlatú strednú cestu, si v prvom rade musíme sadnúť za jeden stôl a rokovať. Španielska vláda mala už viacero príležitostí na nájdenie kompromisu. Napríklad katalánska vláda už schválila návrh na nový štatút Katalánska, ale španielska vláda ho zrušila

My tu v strednej Európe v posledných rokoch vedieme diskusiu o úpadku demokracie. Napríklad Poľsko je v súvislosti s nezávislosťou ich súdnictva terčom kritiky a už aj stíhania zo strany Európskej únie.

Niektorí katalánski bojovníci za nezávislosť tvrdia, že to môže byť aj problém Španielska. Že ani španielske súdy nie sú nezávislé. Myslíte, že v Španielsku máte v tomto podobný problém ako v Poľsku?

Sú to rozdielne prípady. Ale pozrite sa na realitu. V Európe v 21. storočí nemôžeme podobné prípady riešiť tak, ako sa to stalo v Katalánsku. Európa by mala ponúknuť nejaké riešenie. Potrebujeme to od nej.

Čo môžeme teda ako Európa urobiť preto, aby sme pomohli sprostredkovať riešenie vášho konfliktu s Madridom?

Vysvetľujeme našu situáciu európskym poslancom a táto debata prebieha dennodenne. Vyvinuli sme tiež iniciatívu na to, aby sme dosiahli amnestiu pre našich politických väzňov a v tomto hľadáme podporu. Pretože si myslíme, že amnestia v prípade katalánskych politických väzňov by bola krokom správnym smerom na vyriešenie tohto konfliktu. V tomto momente španielska vláda hovorí o možnosti ponúknuť im len milosť. Ale toto nie je dobrý spôsob.

Používate slovné spojenie „politickí väzni“. Ale tým vlastne hovoríte, že Španielsko tým pádom nemôže byť
demokratickou krajinou. V demokratických krajinách predsa nemôžu existovať politickí väzni. Myslíte si, že Španielsko je demokratická krajina?

Áno, používame výraz politickí väzni, lebo títo ľudia sú vo väzení pre svoje myšlienky. To je jediný dôvod, prečo sú tam.

Ako si myslíte, že dopadne súd s vami?

Neviem to predpovedať. Ale história nám ukazuje, že toto je politický proces. Je možné, že budem zbavený funkcie ministra v katalánskej vláde. Ale budeme si musieť počkať na samotný verdikt, aktuality.sk

X X X

Legendárny Panenka leží vo vážnom stave na JIS-ke, potvrdili mu koronavírus

Futbalovú legendu Antonína Panenku vo vážnom stave previezli na jednotku intenzívnej starostlivosti. Sedemdesiatjedenročný autor slávneho "dloubáku" je pripojený k prístrojom, ktoré podporujú jeho životné funkcie.
Informoval o tom klub Bohemians Praha 1905 na facebooku. „Viac jeho stav zatiaľ nebudeme komentovať. Tondo, bojuj!“ dodáva zdroj.

„U Antonína Panenku bola potvrdená nákaza koronavírusom. Ide o aktuálny test,“ doplnil neskôr pražský klub. Futbalový básnik, ako sa Panenkovi hovorilo, prežil v „Ďolíčku“ väčšinu svojej kariéry, odohral zaň 14 sezón.

Ako informuje denník Blesk, pozitívny test mala aj jeho manželka. „Prajeme veľa síl a skoré uzdravenie,“ odkázalo niekdajšiemu futbalistovi vedenie Futbalovej asociácie ČR.

Panenka je vo svete slávnejší ako väčšina niekdajších československých, ale aj súčasných českých reprezentantov. Môže za to netradične kopnutá penalta vo víťaznom rozstrele finále ME 1976 v Belehrade. Rozhodol ňou o finálovom triumfe výberu ČSSR nad Nemeckom.

Dodnes všetci nazývajú penaltový gól oblúkom do stredu bránky ako „Panenkova penalta“. Jeho exekúcia má aj svoje pomenovanie, ide o tzv. „dloubák“.

Je odchovancom pražského Bohemiansu a v rokoch 1967 až 1982 pôsobil v tomto klube v seniorskom tíme. Československo reprezentoval v rokoch 1973 až 1982. S výberom Československa získal na ME aj bronz v roku 1980. Celkovo v najcennejšom drese odohral 59 duelov a strelil v nich 17 gólov.

„A bohužiaľ, tá penalta prehlušila všetky ostatné okamihy z mojej kariéry. Preslávilo ma to, ale tiež na ňu trochu žiarlim,“ hovorieva s úsmevom Panenka podľa iDnes.cz.

Od roku 1982 až do ukončenia hráčskej kariéry v roku 1993 pôsobil v Rakúsku. V roku 1985 bol s Rapidom Viedeň vo finále Pohára víťazov pohárov, ako striedajúci hráč však neodvrátil prehru 1:3 s anglickým Evertonom.

Po ukončení hráčskej kariéry sa vrátil do Bohemiansu Praha ako funkcionár, dlhý čas je čestným prezidentom klubu.
„Vždy som sa snažil hrať fér. Chcel som hrať bez akýchkoľvek malérov. Mal som futbalovú loptu na to, aby som pobavil ľudí. Aby sa mali o čom zhovárať,“ povedal viackrát Panenka. /agentury/