iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Smer sa obrátil na ÚS o posúdenie núdzového stavu SR

Opozičný Smer sa obrátil na Ústavný súd (ÚS) SR so žiadosťou o posúdenie ústavnosti núdzového stavu. Na sociálnej sieti o tom v pondelok večer informoval poslanec Národnej rady (NR) SR a predseda strany Smer Robert Fico.„Smer-SD nemôže akceptovať právnu neistotu, ktorú svojou neprofesionalitou rozosieva vláda Igora Matoviča (OĽANO),“ uviedol poslanec NR SR.

„Argumentujeme tým, že vláda SR neohraničila územia, na ktorých núdzový stav platí a na ktorých neplatí,“ uviedol Fico na pondelkovej doobednej tlačovej konferencii. Strane chýbalo ešte niekoľko podpisov poslancov, preto vyzval odídencov zo Smeru, ktorí pôsobia v novej strane Hlas-SD, aby sa k návrhu pridali. Ústavný zákon o bezpečnosti štátu podľa Fica hovorí, že vláda musí povedať, na akom území je núdzový stav vyhlásený. Ústavný súd má podľa Fica rozhodnúť do desiatich dní.

Problémom je podľa neho tiež to, že počas núdzového stavu platia vyššie sadzby za viaceré trestné činy. Fico ešte uplynulý týždeň hovoril, že rozhodnutie o núdzovom stave prijala vláda mocensky a silou, a je nekvalifikované a protiústavné. V rozhodnutí o vyhlásení núdzového stavu mu chýba odôvodnenie, ktoré ľudské práva sa obmedzujú a ktoré nie. Podpredseda parlamentu Juraj Šeliga (Za ľudí) minulý týždeň reagoval, že vláda vyhlásila núdzový stav bez toho, aby obmedzila základné ľudské práva a slobody.

Smer kritizuje reformný plán

Opozičná strana Smer kritizuje už dlhšie nielen samotný reformný plán, ale aj spôsob jeho prípravy – za zatvorenými dverami. Minister financií Eduard Heger pri predstavení materiálu potvrdil len to, že vláda nemá žiadny plán, upozornil šéf Smeru Robert Fico. Z materiálu, ktorý dnes totiž minister zverejnil, podľa Fica nie je vôbec jasné, kam chcú peniaze z únie dať. "Kde je boj proti pandémii. Keď čítam tento dokument nenachádzam tu ani dôsledky pandémie ani to, čo s ňou ideme urobiť,“ povedal.

"Je to veľmi podobné materiálu, čo unikol do médií,“ povedal bývalý minister financií Ladislav Kamenický. Hoci sú pri reformách sumy, nie je celkom jasné, na čo budú použité. Je potrebná štvornásobná rýchlosť, aby sa vyčerpali tieto prostriedky. Kamenický očakával, že materiál bude už obsahovať konkrétne projekty, nielen sumár možností.

"Slovensko je z pohľadu HDP najpriemyselnejšia krajina únie, preto by som začal rokovať s podnikmi, čo by im pomohlo,“ povedal Fico. Práve firmy by mali podľa neho povedať, čo presne potrebujú, aby naštartovali inovácie. A to nie cez školstvo, ale priamo do fabrík. Ako druhé by bolo podľa šéfa Smeru riešiť, ako dostať peniaze k ľuďom v rámci nejakých podpôr.

Mimoriadna schôdza parlamentu, na ktorej by mali členovia vlády predstaviť okamžité opatrenia odstraňujúce negatívne dosahy druhej vlny pandémie, bude v stredu 7. októbra od 13.00 h. Informoval o tom odbor komunikácie s médiami a verejnosťou Kancelárie NR SR./agentury/

X X X

Maďarská vláda predložila parlamentu návrh na zvýšenie miezd lekárov

Lekár s vyše 41-ročnou praxou dostane v roku 2021 základný plat vo výške 1,6 milióna forintov (4458 eur) a od roku 2023 už 2,38 milióna forintov (6632 eur). Úprava miezd lekárov v Maďarsku sa má realizovať v troch etapách, a to postupne od roku 2021 do roku 2023. Vyplýva to z návrhu vládneho zákona, ktorý bol v pondelok predložený maďarskému parlamentu. Podľa agentúry MTI zahŕňa aj tresty za úplatky v zdravotníctve.

Nový návrh zákona o právnom vzťahu v zdravotnej službe je v súlade s požiadavkami Maďarskej lekárskej komory (MOK). Tá požadovala, aby sa zvyšovanie miezd týkalo všetkých lekárov, teda aj obvodných a zubných.

V prípade začínajúcich lekárov bude na budúci rok upravený základný plat podľa tohto návrhu na 481 000 forintov (1340 eur), pričom v roku 2023 bude nástupný plat lekára už 687 000 forintov (1914 eur). Lekár s vyše 41-ročnou praxou dostane v roku 2021 základný plat vo výške 1,6 milióna forintov (4458 eur) a od roku 2023 už 2,38 milióna forintov (6632 eur).

Návrh obsahuje aj sankcie za „neoprávnené poskytnutie výhod, prípadne prísľub takýchto výhod“. Ak sa takýto čin nebude spájať s vážnejším trestným činom, tak bude kvalifikovaný ako prečin s možným trestom odňatia slobody do jedného roka.

V máji roku 2015 požadovalo v Budapešti takmer 5000 protestujúcich zdravotníkov zvýšenie miezd a zriadenie celoživotného modelu profesijného rozvoja. Žiadali 40-hodinový pracovný čas, stopercentné zvýšenie miezd, odstránenie parasolvencie zo systému zdravotníctva, ako aj zriadenie samostatného rezortu zdravotníctva.

Vtedajší prieskum ukázal, že pätina pacientov pri návšteve lekára zaplatí ročne v priemere 16 900 forintov (57,4 eura) a v prípade hospitalizácie táto pätina nechá v nemocnici ročne v priemere 37 300 forintov (126,7 eura).
Zdravotníctvo patrí v Maďarsku od roku 2010 pod rezort ľudských zdrojov, aktuality.sk

X X X

Maas a Guterres kritizovali nedodržiavanie zbrojného embarga voči Líbyi

Šéf nemeckej diplomacie však kritizoval pretrvávajúci vývoz zbraní a vysielanie zahraničných žoldnierov do Líbye.
Nemecký minister zahraničných vecí Heiko Maas vyjadril v pondelok „opatrný optimizmus", čo sa týka perspektívy urovnania konfliktu v Líbyi. Informovala o tom agentúra DPA.

„Existuje dôvod na opatrný optimizmus - stále viac badáme náznaky zmeny od militaristickej k politickej logike,“ povedal Maas po videokonferencii OSN o Líbyi, na ktorej sa zúčastnili zástupcovia z 23 krajín a medzinárodných organizácií.
„Veríme, že teraz sa otvorilo okno, v ktorom sa mnoho vecí, čo predtým neboli možné, stalo možnými. Myslím si, že sa toho musíme chytiť,“ dodal Maas.

Šéf nemeckej diplomacie však kritizoval pretrvávajúci vývoz zbraní a vysielanie zahraničných žoldnierov do Líbye. Pretrvávajúce porušovanie zbrojného embarga Bezpečnostnej rady OSN voči Líbyi označil za škandalózne generálny tajomník OSN António Guterres.

V januári sa v Berlíne konala konferencia o Líbyi, kde sa kancelárke Angele Merkelovej podarilo za rokovací stôl posadiť takmer všetky štáty, ktoré zbraňami a bojovníkmi podporujú konflikt v Líbyi - medzi inými Rusko, Turecko, Spojené arabské emiráty a Egypt, pripomenula DPA. K presadeniu dohodnutého zbrojného embarga však dodnes nedošlo.
Guterres v tejto súvislosti uviedol, že záväzky prijaté v Berlíne sa „musia dodržiavať a implementovať“.

„To zahŕňa plné a bezpodmienečné implementovanie zbrojného embarga Bezpečnostnej rady (OSN). To, že dochádza k porušovaniu tohto embarga, je škandál a spochybňuje to základný záväzok všetkých zúčastnených k uzavretiu mieru,“ dodal. Dodávky zbraní zo zahraničia či iná vojenská podpora "musia okamžite skončiť".

Líbya zažíva už takmer desaťročie chaosu, a to od roku 2011, keď povstanie podporované Severoatlantickou alianciou (NATO) zvrhlo dlhoročného diktátora Muammara Kaddáfího, ktorého počas povstania aj zabili, aktuality.sk

X X X

Budú prepisovať zmluvu? Koalícia ide riešiť spojenie SaS s Ficom a Kotlebom

Lídri koaličných strán sa dnes večer zídu, aby riešili a vyriešili roztržku, ktorá sa odohrala medzi vládnymi poslancami.
Tá nastala potom, čo sa SaS a časť Za ľudí spojili s opozíciou a zablokovali hlasovanie o návrhu interrupčného zákona.
Poslankyňa OĽaNO Anna Záborská, ktorá zákon predkladala po hlasovaní napísala, že koaliční partneri týmto krokom porušili koaličnú dohodu.

„Sme sklamaní, že koaliční poslanci zabránili parlamentu slobodne hlasovať a rozhodnúť aj za cenu ich spájania sa s kotlebovcami a Ficom,“ skonštatovala na sociálnej sieti.

Sme rodina súhlasí s OĽaNO

Predseda poslaneckého klubu OĽaNO Michal Šipoš hneď potom avizoval, že tento problém musí riešiť koaličná rada. Na jeho stranu sa pridal aj šéf poslancov Sme rodina Peter Pčolinský.

„Keď ide koaličná strana rokovať s opozíciou s cieľom presadiť nejaký svoj zámer, je to vážne porušenie koaličnej zmluvy. Samozrejme, môžu hlasovať ako chcú, ale nie blokovať schôdzu a celý parlament po dohode s Kotlebom a s Ficom,“ skonštatoval podľa Denníka N.

Keďže nejde o prvý spor v rámci vládnej štvorky ohľadne výkladu niektorých ustanovení koaličnej zmluvy, skloňuje sa aj možné jej spresnenie. Či sa tak stane, bude zrejme jasnejšie po večernej koaličnej rade.
Sulík hovorí o majstrovskom kúsku Cigánikovej. Líder SaS Richard Sulík to ale až tak vážne nevidí. V relácii TV Markíza Na telo povedal, že sa na tom s premiérom Igorom Matovičom len zasmiali.

„Čo tam bolo porušené, to mi budú musieť vysvetliť. Nemyslím si, že to treba detailne rozmazávať,“ vyhlásil.
Zároveň bránil svoju poslankyňu Janu Bittó Cigánikovú, ktorá bola iniciátorkou tejto blokácie.
„Bol to majstrovský kus Jany Cigánikovej. Som veľmi rád, že tam mám ženskú, ktorá vie za toto zabojovať,“ odkázal.
Podpreseda Smeru-SD Ladislav Kamenický nepriamo potvrdil, že zástupkyňa SaS obiehala opozičné kluby.
„V tom pléne behali poslanci z jedného klubu do druhého. Najviac behala pani Cigániková,“ poznamenal.
Parlament by mal o Záborskej návrhu hlasovať na októbrovej schôdzi. SaS zatiaľ nepovedala, ako sa zacho, aktuality.sk

X X X

Akcia Božie mlyny: svedok spomenul špeciálneho prokurátora Kováčika

Počas plavby v Chorvátsku malo dôjsť k dohode, ako dostať na slobodu mafiánskeho bossa takáčovcov. Svedok vypovedá, že kontaktom na špeciálnej prokuratúre mal byť Dušan Kováčik. Policajná akcia Božie mlyny, pri ktorej nedávno zadržali bývalého šéfa Kriminálneho úradu finančnej správy Ľudovíta Makóa, minulý týždeň pokračovala zadržaním ďalšej osoby.

Tento raz ide o Františka Böhma, ktorého sudca Špecializovaného trestného súdu Ján Hrubala minulý týždeň vzal do vyšetrovacej väzby. Muž je obvinený zo zločinu založenia zosnovania a podporovania zločineckej skupiny. Vypovedá proti nemu viacero svedkov. On sám vinu odmieta. V uznesení, ktorým sudca Ján Hrubala rozhodol je aj informácia, ktorá sa dotýka priamo šéfa Úradu špeciálnej prokuratúry Dušana Kováčika.

Dohoda cez Kováčika?

Reč je o prípade, kedy sudca Špecializovaného súdu - zhodou okolností tiež Ján Hrubala - pustil na kauciu z vyšetrovacej väzby bosa takáčovcov Ľubomíra Kudličku. Z aktuálneho uznesenia o Böhmovej väzbe vyplýva, že v tomto malo dôjsť k nasledovnej dohode: Ak sudca o prepustení na kauciu rozhodne, dozorujúci prokurátor nepodá sťažnosť. Svedok vypovedá, že tak chceli predísť tomu, aby sa prípad dostal na Najvyšší súd, kde by členovia skupiny na sudcu nemali dosah.

Uznesenie je síce anonymizované, ale aj tak sa dá z neho vyčítať informácia o dohode, ku ktorej malo dôjsť na lodi v Chorvátsku. Dohoda sa udiala cez šifrovaný aplikáciu Threema a kontaktom obvineného mal byť špeciálny prokurátor Dušan Kováčik.

„K uvedenej dohode došlo počas plavby a oslavy 40-tych narodenín xxxxxxxx v Chorvátsku, pričom komunikácia s obv. xxxxxxx prebiehala vo vzťahu k tejto dohode výhradne cez osobu obv. xxxxxx prostredníctvom aplikácie Threema, pričom kontaktom obv. xxxxxxx na ÚŠP GPSR, mal byť samotný špeciálny prokurátor,“ píše sa v uznesení.
Aktuality.sk sa pokúsili kontaktovať priamo špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika, ten však zložil s odkazom, že sa treba obrátiť na hovorkyňu.

„Vzhľadom na embargo na informácie vydané dozorujcim prokurátorom v trestnej veci, v ktorej prebieha vyšetrovanie, špeciálny prokurátor Dušan Kováčik, jeho rozhodnutie rešpektuje a k predmetnej veci sa vyjadrovať v súčasnosti nebude," tlmočila jeho stanovisko hovorkyňa Jana Tökölyová.

Kováčik sa zastal prokurátorky

V uznesení prokurátor pripomína, že súd skutočne prijal peňažnú záruku a obvinený Kudlička sa dostal na slobodu.
Súčasťou spisu v kauze Božie mlyny je aj uznesenie, ktorým sa Kudlička vtedy dostal na slobodu a zápisnica o výsluchu. Z tej vyplýva, že zastupujúca prokurátorka ÚŠP vtedy nepodala sťažnosť voči rozhodnutiu.

Prokurátor dodáva, že listinné podklady v tomto prípade potvrdzujú jednotlivé časové súvislosti aj nadväzujúce udalosti. Aj tu vidí dôvod na kolúznu väzbu obvineného Böhma. Obáva sa totiž, že by vplýval na svedkov a spoluobvinených.
„Netreba opomínať fakt, že obvinení mali participovať na prepustení obv. xxxxxxx, ktorý je najvyššie postaveným predstaviteľom zločineckej skupiny xxxxxxxx,“ pripomína príklad Kudličku.

Pri posudzovaní ,,kolúzneho“ dôvodu väzby u obvineného sa podľa prokurátora treba zamerať na to, že sa jedná o trestnú činnosť, „ktorá je podľa doterajších zistení poznamenaná vysokou profesionalitou, odbornosťou a znalosťou páchateľa vo vzťahu k metódam vyšetrovania a dokumentovania trestnej činnosti, pričom procesnými úkonmi, a to najmä výsluchmi svedkov bolo preukázané prepojenie uvedenej osoby na OČTK".

Prípad prepustenia Kudličku na slobodu sa odohral v júli 2017. Vtedy zaujal aj médiá. Postup dozorujúcej prokurátorky sa totiž nepozdával vtedajšiemu generálnemu prokurátorovi Jaromírovi Čižnárovi.
Ľubomíra Kudličku alias Kudlu prepustil z väzby Špecializovaný trestný súd na 100-tisícovú kauciu, proti čomu príslušná prokurátorka nenamietala.

V takýchto prípadoch prokurátor zvykne podať sťažnosť, nie je to však jeho povinnosť. O väzbe teda často rozhoduje aj druhostupňový súd. V Kudličkovom prípade sa tak nestalo, rozhodnutie súdu bolo hneď právoplatné.
Prokurátorkin nadriadený - špeciálny prokurátor Dušan Kováčik - sa za ňu vtedy postavil. Postup považuje za zákonný a správny.

Vtedajší šéf prokuratúry Jaromír Čižnár mal ale na prípad iný názor. „Stanovisko špeciálneho prokurátora k postupu prokurátorky ÚŠP nie je podľa generálneho prokurátora SR postačujúce na prijatie jednoznačného záveru o zákonnosti tohto postupu,“ uviedla hovorkyňa generálnej prokuratúry Andrea Predajňová.

Ako o Kudličkovom prepustení rozhodovali

O prepustení Ľubomíra Kudličku alias Kudlu na slobodu rozhodol vtedy ešte sudca, dnes už predseda Špecializovaného trestného súdu Ján Hrubala. Pôvodnu žiadosť o prepustenie bosa takáčovcov síce zamietol, ale Najvyšší súd tento verdikt zrušil.

Sudca senátu Najvyššieho súdu Juraj Kliment vtedy vysvetľoval, že stalo sa tak z jediného dôvodu - Hrubalovo rozhodnutie bolo neúplné. Kudlička si totiž podal žiadosť o prepustenie z väzby na slobodu, alternatívne ju navrhol nahradiť sľubom, dohľadom probačného a mediačného úradníka alebo peňažnou zárukou.„Hrubala rozhodol o prvých dvoch a z dôvodov nám neznámych zabudol rozhodnúť o peňažnej záruke,“ uviedol 26. júla 2017 Kliment.

Najvyšší súd by o tom následne nemohol sám rozhodnúť, lebo jeho verdikt by bol konečný a Kudlička by stratil šancu podať sťažnosť. Vec preto vrátili Hrubalovi. Kliment s kolegami ho upozornili aj na jeho rozhodnutie o predchádzajúcej žiadosti Kudličku o prepustenie z väzby, kde už raz ponúkanú kaucia odmietol. Napísali mu, aby bol v tejto otázke konzistentný.

„Teda, my sme nevyslovili žiadny právny názor, že o peňažnej záruke a jej stanovení a následnom prijatí, má obrazne povedané čo i len uvažovať. V tomto smere Hrubala nesie plnú zodpovednosť za svoje rozhodnutie, ku ktorému dospel z vlastnej iniciatívy a procesne samostatne,“ vysvetľoval v minulosti Kliment.

Sudca Hrubala v ďalšom konaní zistil, že kauciu v sume 50-tisíc eur ponúkla Kudličkova manželka a je pripravená zložiť aj vyššiu sumu. Hrubala čiastku kaucie zdvojnásobil a väzbu napokon nahradil prijatím tejto peňažnej záruky, ako aj dohľadom probačného a mediačného úradníka. Uložil mu aj ďalšie obmedzenia, aktuality.sk

X X X

Kurdi umožnia tisícom Sýrčanov opustiť preľudnený tábor al-Hol

Kurdské úrady už prepustili podľa júlovej správy OCHA od júna minulého roka 4345 Sýrčanov. Sýrski Kurdi súhlasili, že umožnia tisícom Sýrčanov vrátane príbuzných džihádistov opustiť preplnený utečenecký tábor al-Hol v severnej Sýrii, ktorý spravujú. Informovala o tom agentúra AFP.

„Tábor al-Hol opustia sýrski občania a zostanú tam iba cudzinci. V tábore sú aj sýrski príbuzní bojovníkov Islamského štátu (IS) a aj oni budú prepustení,“ uviedol predstaviteľ Kurdmi vedenej Sýrskej demokratickej rady (SDC), ktorá je politickým krídlom Sýrskych demokratických síl (SDF).

Prepustenie sa však netýka sýrskych džihádistov z IS, ktorých v súčasnosti zadržiavajú kurdské orgány vo väzeniach na severovýchode Sýrie.

V preplnenom tábore al-Hol sa podľa Úradu OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí (OCHA) nachádza 64.377 ľudí vrátane 24 300 Sýrčanov, ktorí boli buď zajatí alebo vysídlení v dôsledku sýrskeho konfliktu.
Väčšinu cudzincov v al-Hole tvoria Iračania, z ktorých mnohí sú príbuznými bojovníkov IS. Podľa SDC bude Iračanom umožnený dobrovoľný odchod. Mnohí z nich však chcú zostať v tábore pre obavy, že budú v Iraku uväznení alebo súdení za údajné väzby na IS.

Kurdské úrady už prepustili podľa júlovej správy OCHA od júna minulého roka 4345 Sýrčanov.
Sýrske vládne sily momentálne ovládajú väčšinu územia krajiny, a to aj vďaka pomoci Ruska a Iránu ako dvoch hlavných podporovateľov prezidenta Bašára Asada.

Konflikt, ktorý vypukol v roku 2011, pripravil o život asi 400 000 ľudí. Zranených ich bolo vyše milióna a ďalšieho pol milióna ľudí opustilo svoje domovy. Z viac ako piatich miliónov ľudí sa v dôsledku občianskej vojny stali utečenci, ktorí teraz žijú väčšinou v krajinách susediacich so Sýriou, aktuality.sk

X X X

Minister Heger konečne predstavil reformný plán Slovenska za miliardy eur

Na reformy by malo ísť v najbližších rokoch 6 miliárd eur zo štátneho rozpočtu a 12 miliárd eur zo štrukturálnych fondov EÚ. Ministerstvo financií oficiálne zverejnilo plán obnovy Slovenska. Ide o strategický dokument, ktorý ovplyvní smerovania našej krajiny na ďalšie desiatky rokov.

„Slovensko sa dostalo do pasce stredného príjmu a začalo stagnovať. Zaostávame vo vzdelávaní, zdravotníctve či v spravodlivosti. Najväčšími výzvami pre našu budúcnosť sú nové technológie a starnúca populácia,“ vyhlásil minister financií Eduard Heger.

„Máme zosumarizové hlavné problémy, ako aj ponuku riešení. Pracovali na tom desiatky odborníkov, z ktorých bude časť reforiem v pláne obnovy. Je to práca na desiatky rokov, aby sa Slovensko stalo úspešnou krajinou,“ pokračoval financmajster.

Hlavné oblasti, ktorých sa budú týkať plány sú: fiškálne reformy, zelená ekonomika, trh práce, vzdelávanie, zdravotníctvo, regulácie, veda a výskum a digitalizácia. Heger pripustil, že možno niektoré reformy v tomto dokumente chýbajú, a preto zároveň vyzval odborníkov, aby navrhli a priniesli. Týmto chce zlepšiť verejnú diskusiu k tomuto strategickému dokumentu.

Reforma automobilového priemyslu

Ako ďalej uviedol, Eduard Hagera, riaditeľ Inštitútu finančnej politiky vláda chce, aby na Slovensku zostal automobilový priemysel. Ten však nemôže byť postavený len na montáži. Preto potrebujeme prepojenie vzdelanie s praxou a podporovať inovácie.

Podľa neho sa tieto plánované reformy podarí presadiť, aj keď v minulosti už bolo popísaných viacero dokumentov, ktoré sa nezrealizovali. Na celý proces bude totiž dohliadať aj Európska komisia a takisto aj vláda ma refomný apetít, ktorý si dala do programového vyhlásenia. Veľká časť materiálu už unikla na verejnosť pred časom a redakcia Aktuality.sk priniesla prehľad najväčších chystaných zmien, aktuality.sk

X X X

Pokuta 145-tisíc eur a zbúrať čiernu stavbu: úrady rozhodli o luxusnom rezorte

Za plážovým rezortom pri Piešťanoch stáli Balkánci. Úrady o pokute rozhodovali vyše roka. Na prvý pohľad to vyzeralo ako podnikateľský príbeh z rozprávky. Skončilo sa to však veľkou pokutou. Dvaja bratia Lukáš a Patrik Masárovci sa za štyri roky prepracovali od predaja hamburgerov pri vysokoškolskom internáte v Nitre až k luxusnému plážovému rezortu pre mladých v Piešťanoch.

Takto prezentovali vlani cez internet svoj nový projekt: Bearded Brothers WakeSoul.

Plážový rezort bol však v skutočnosti čiernou stavbou, za ktorou stoja balkánski podnikatelia z Macedónska.
Aktuality.sk na prípad upozornili spolu s regionálnym periodikom Piešťanský týždeň minulý rok v júni.

Uviesť do pôvodného stavu

Plážový rezort bez povolení úradov prevádzkoval bazén, usporadúval tanečné zábavy, prevádzkoval reštauráciu. Nepomohli ani kontroly z hygieny či Štátnej ochrany prírody, keďže rezort vybudovali v chránenej oblasti.
„Viete, polícia to nerieši, lebo sú za tým Albánci,“ povedal nám vlani pri príprave článku jeden zo zamestnancov Mestského úradu Piešťany v telefonickom rozhovore.

Prevádzkovatelia rezortu po medializácii prípadu zakázali vstup do bazéna, ktorý prevádzkovali bez povolenia, zastavili sa hudobné podujatia a presunuli ich na oddychovú zónu s lehátkami.

Úrady o budúcnosti čiernej stavby na Považí rozhodovali vyše roka.

„Okresný úrad Trnava zamietol odvolanie spoločnosti a potvrdil rozhodnutie stavebného úradu mesta Piešťany zo dňa 11. 05. 2020, ktorým stavebný úrad nariadil spoločnosti odstrániť nepovolené stavby, upraviť terén do pôvodného stavu a uviesť stavby do pôvodného stavu,“ potvrdila pre Aktuality.sk hovorkyňa Ministerstva vnútra Petra Friese.
Okrem toho majiteľov Bearded Brothers Wake Soul pri Piešťanoch neminie ani rekordná pokuta, ktorú im udelil ešte Stavebný úrad v Piešťanoch.

„Okresný úrad Trnava pokutu vo výške 145.000 eur potvrdil,“ informovala hovorkyňa ministerstva vnútra Petra Friese. Po vyše roku sa tým zrejme končí spor o čiernu stavbu na Sĺňave. „Rozhodnutie o pokute nadobudlo právoplatnosť dňa 24. 9. 2020,“ uviedla hovorkyňa rezortu vnútra Petra Friese. Prevádzkovateľom čiernej stavby ostáva ešte možnosť obrátiť sa na súd, aby preskúmal zákonnosť rozhodnutia.

Zvláštne praktiky

Prevádzkuje ju eseročka Labonte z Nitry. Na bločkoch z pokladne, ktoré dávali zákazníkom pri nákupe vo Wake Soul, si uvádzali rovnakú adresu, akú má útulok pre bezdomovcov v meste pod Zoborom.
„Sídlo firmy je na Štúrovej 55, no útulok pre bezdomovcov sa reálne nachádza vedľa nášho sídla. Naša presná adresa firmy je Štúrova 1424/55. Túto informáciu považujeme za tendenčnú v snahe uškodiť nášmu menu,“ ohradil sa ešte vlani Patrik Masár k otázkam na sídlo firmy.

Prečo na pokladničných blokoch neuvádzajú celú adresu sídla, Masár nevysvetlil. Aktuality.sk kontaktovali s otázkami ohľadom kauzy firmu Bearded Brothers aj začiatkom augusta. Masár si vyžiadal niekoľko dní čas na odpovede, nakoniec neodpovedal vôbec.
Patrika Masára sme aj v pondelok požiadali o vyjadrenie k udeleniu rekordnej pokuty.

Balkánske klany pod Zoborom

Druhým spoluvlastníkom rezortu je albánsky Macedónec Džemil Šefkii. Macedónsky podnikateľ minulý rok po otvorení nelegálneho plážoveho rezortu neskrýval radosť na sociálnej sieti.
„2019 hayalim gercek oldu,“ napísal si v rodnom jazyku na sociálnu sieť začiatkom minulého leta. V preklade to znamená: „Sen pre rok 2019 splnený.“

Po medializácii už jeho status nie je verejnosti dostupný.

O vyjadrenie k pokute pre rezort sme požiadali v pondelok aj Džemila Šefkiiho.Klan Šefkiiovcov, odkiaľ pochádza aj spolumajiteľ plážového rezortu Džemil Šefkii, je známy svojimi podnikateľskými aktivitami v Nitre.

Albánski Macedónci prišli na Slovensko ešte v 90. rokoch minulého storočia. Oficiálnu verziu príbehu porozprávali pre regiónálnu televíziu TV Nitrička.

„Priezvisko Šefkii je v Nitre a širšom okolí známe svojimi kaviarňami a nezabudnuteľnou chuťou zmrzliny, ktorej výrobu zastrešujú traja bratia,“ uviedla ich redaktorka TV Nitrička v propagačnom videu.

Pri bližšom pohľade na rodinu zmrzlinárov sa však vynára pavučina eseročiek, ktoré patria rodinným klanom z Macedónska. Rozpliesť ju nie je jednoduché.

Albánsko-talianske podnikanie

Džemilov brat Zulkufli robil biznis (cez eseročku LKW leasing) s ďalším macedónskym klanom – Kukuliovcami.
Presnejšie, LKW Leasing v minulosti vlastnil Zulkufli Šefkii s firmou Dituria, ktorá patrila Kukuliovcom.
Demil a Zulkufli evidovali sídla svojich ďalších firiem v Grand Hoteli Sole v Nitre. Aj túto budovu vlastnia Kukuliovci cez eseročku Dituria.

Hotel je jedným zo symbolov Nitry, v minulosti bol známy ako Hotel Tatra. Aj v tejto budove pôsobili v pozadí Šefkiiovci.
Kukuliovci sa dostali do povedomia spoločnosti po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Husniriza Kukuli obchodoval s Antoninom Vadalom pri jeho kšeftoch s dépeháčkami na solárnych paneloch.

Člen talianskej mafie 'Ndrangheta Antonin Vadala sa dostal do povedomia verejnosti posledným nedokončeným článkom Jána Kuciaka o talianskej mafii na Slovensku, ktorá siahala až na úrad vlády za éry vtedajšieho premiéra Roberta Fica.
Vadalu odsúdili minulý rok v Taliansku na deväť rokov za pašovanie drog, aktuality.sk

X X X

Oslobodzujúci rozsudok pre Kočnera je už hotový

Po mesiaci je oslobodzujúci rozsudok pre Mariana Kočnera a Alenu Zsuzsovú v kauze vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej hotový. „Rozsudok je vypracovaný a doručuje sa procesným stranám,“ informovala Pravdu hovorkyňa Špecializovaného trestného súdu Katarína Kudjáková.

Trojčlenný senát pod vedením predsedníčky Ruženy Sabovej 3. septembra oslobodil Kočnera a Zsuzsovú pre nedostatok dôkazov. Sabová už vtedy naznačovala, že bude žiadať o predĺženie lehoty na vypracovanie písomného odôvodnenia rozsudku, nakoniec ho však stihla vypracovať v tridsaťdňovej lehote./agentury/

X X X

Čaputová odvolá z funkcie 63 sudcov nad 65 rokov

Prezidentka SR Zuzana Čaputová rozhodla na návrh Súdnej rady SR o odvolaní 63 sudcov, ktorí dovŕšili vek 65 rokov. Prípady ďalších 20 sudcov posúdi hlava štátu individuálne v nasledujúcich dňoch. Informoval o tom hovorca prezidentky Martin Strižinec.

„Kancelária prezidenta SR dnes odoslala oznámenie o odvolaní z funkcie 63 sudcom. Je medzi nimi 41 neaktívnych a 22 aktívnych sudcov,“ priblížil hovorca. V prípade ďalších 20 sudcov adresovali predsedovia súdov a predseda Súdnej rady prezidentke žiadosť o zváženie odkladu ich odvolania.

Súdna rada SR schválila na septembrovom zasadnutí návrh na odvolanie 82 sudcov, ktorí dosiahli vek 65 rokov a viac. Cieľom bolo podľa predsedu rady Jána Mazáka odstrániť a napraviť protiprávny stav. Ako pripomenul, prezident môže na návrh Súdnej rady SR sudcu odvolať, rada však návrh predložiť musí. Prezidentka schválila tiež jeden návrh na odvolanie z predošlého obdobia./agentury/X X

Lipšic to vzdal, stáva sa Čentéš favoritom na šéfa prokuratúry?

Prvým oficiálnym kandidátom na generálneho prokurátora sa stal profesor Jozef Čentéš. Po ombudsmanke ho navrhla aj Rada prokurátorov. Podporí ho tiež Právnická fakulta UK v Bratislave.

„S úctou prijímam kandidatúru na generálneho prokurátora. Za najpodstatnejšiu úlohu týchto dní považujem reštart prokuratúry. Základom je to, aby prišlo k jej otvoreniu a získaniu dôvery verejnosti, pretože bez nej nie je možné pracovať. Dôveru verejnosti si však zaslúžia len prokurátori, ktorí sú mravne čistí a odborne znalí. Toto vnímam ako základ. Rozhodnutie Rady prokurátorov vnímam ako legitimitu a potvrdenie, že sa môžem oprieť o podporu prokurátorov reprezentovaných Radou prokurátorov ako najvyšším orgánom samosprávy,“ vyhlásil.

Nedávna novelizácia zákona o prokuratúre priniesla okrem iného aj rozšírenie okruhu inštitúcií, ktoré môžu navrhovať kandidátov. Po novom sa už o túto kompetenciu poslanci Národnej rady podelia aj s viacerými odbornými právnymi autoritami – dekanmi právnických fakúlt, právnickými komorami, ombudsmankou, Radou prokurátorov či ministerkou spravodlivosti.

Aj keď po novom sa už môže o funkciu uchádzať aj kariérny neprokurátor, Rada prokurátorov od začiatku diskusií o zmenách voľby zdôrazňovala, že túto funkciu by mal zastávať len skúsený prokurátor. V utorok preto rada zvolala mimoriadne zasadnutie, na ktorom si vypočula štvoricu uchádzačov navrhnutých samotnými prokurátormi – Jozefa Čentéša, Tomáša Honza, Rastislava Remetu a Jána Šantu.

Po celodňovom zasadnutí rady si zástupcovia celého prokurátorského stavu napokon vybrali Čentéša, ktorý bol za generálneho prokurátora zvolený ešte v roku 2011. Prezident Ivan Gašparovič ho ale odmietol vymenovať, čo neskôr Ústavný súd vyhodnotil ako protizákonné. Ešte počas ich rozhodovania Čentéša podporila aj verejná ochrankyňa práv Mária Patakyová.

„Som presvedčená, že funkciu generálneho prokurátora alebo prokurátorky by mala zastávať nezávislá osobnosť, ktorá preukázala svoju vysokú odbornosť a o ktorej morálnom kredite niet pochýb. Po dôkladnom zvážení všetkých uvedených kritérií som sa rozhodla na tento post navrhnúť Jozefa Čentéša,“ informovala ombudsmanka v utorok podvečer.
Ktoré komory a fakulty sa pridajú?

Váhu rozhodnutiu Rady prokurátorov pridal aj predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina). Cez víkend vyhlásil, že koalícia bude na návrh Rady prokurátorov prihliadať, aj keď to ale nebude znamenať, že sa ním bude riadiť. Napriek blížiacemu sa termínu na navrhovanie kandidátov oznámil, že spoločného kandidáta na generálneho prokurátora zatiaľ v koalícii nemajú. Medzi horúcimi kandidátmi na funkciu generálneho prokurátora sa spomínajú aj sudca Najvyššieho súdu Juraj Kliment a bývalý politik, dnes advokát Daniel Lipšic. Ten však už oficiálne oznámil, že kandidovať nebude. Kliment svoj záujem zatiaľ nepotvrdzuje ani nevyvracia.

Čentéš ale avizuje, že nominácií v jeho prospech má ešte pribudnúť. „Bez podpory Rady prokurátorov alebo bez uchádzania sa o ich podporu žiadny prokurátor nemôže o sebe povedať, že má legitimitu. Ďakujem Rade prokurátorov, že mi túto legitimitu vyjadrila a budem sa uchádzať aj o ďalšie nominácie,“ zdôraznil.

„Bol som oslovený právnickými fakultami a právnickými komorami, ktoré zvažujú, že mi vyjadria podporu. Je ich viacero,“ dodal. Záujem politických strán a poslancov o jeho podporu komentovať Čentéš nechcel. Väčšina oprávnených inštitúcií, ktoré denník Pravda oslovil, ešte svoj návrh oficiálne nepodala. O možných kandidátoch preto menovite zatiaľ väčšina z nich hovoriť nechce.

„Netajím sa tým, že za výborných kandidátov považujem profesora Čentéša, Dr. Žilinku a Dr. Šantu. Vzhľadom na dlhodobú intenzívnu spoluprácu, ako aj výborné osobnostné a odborné predpoklady potenciálneho kandidáta je najväčším favoritom na zisk nominácie od fakulty profesor Čentéš,“ povedal pre Pravdu dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave Eduard Burda./agentury/

X X X

Všetci prezidentovi muži. Prečo by sme si mali všímať, kto stojí po Zelenského boku

V ukrajinskej vrcholovej politike sa začína objavovať väčší vplyv ľudí, ktorí sú presvedčení, že sa za cenu dostatočne veľkých kompromisov dokážu s Kremľom dohodnúť na vyriešení konfliktu na Donbase.

„Turborežim sa vrátil. Jermak povedal, Fokin musí odísť, Fokin odišiel. Mám jednu otázku: Kto je prezident Ukrajiny?“ neodpustil si ironickú poznámku ukrajinský novinár Roman Cimbaľuk po tom, čo z Trojstrannej kontaktnej skupiny, ktorá má východu Ukrajiny vyjednať mier, odišiel Vitold Fokin.

Osemdesiatsedemročnému Fokinovi, prvému premiérovi nezávislej Ukrajiny, sa stal osudným výrok o tom, že on žiadne dôkazy o tom, že medzi Ukrajinou a Ruskom prebieha vojna, nevidí.

A tak ho prezidentova kancelária, ktorej šéfuje Andrij Jermak, stiahla z obehu.

Problém je v tom, že to bol práve Jermak, ktorý Fokina do vyjednávacej skupiny zaradil – a to na návrh Fokinovej vnučky, Jermakovej známej, ktorá sa tým pochválila v šoubiznisovej relácii.

Nie je to pritom po prvýkrát, čo si ukrajinskí novinári kladú otázku, kto je vlastne prezident Ukrajiny: Volodymyr Zelenskyj alebo jeho pobočníci, ktorí vedú jeho prezidentský ofis?

S odborníkom na východnú Európu Marekom Příhodom z Filozofickej fakulty Karlovej univerzity v Prahe rozoberáme, kto je exhlava Zelenského kancelárie Andrij Bohdan, ktorý dnes politiku svojho niekdajšieho šéfa kritizuje, a kto Andrij Jermak, ktorý vlani s Rusmi vyjednal návrat zajatých Ukrajincov a dnes ho podozrievajú, že je za únikom supertajnej informácie o pláne zajať tzv. wagnerovcov.

Muž, ktorý zo Zelenského urobil prezidenta

Bohdan sa o vstup do vrcholovej politiky pokúšal už dávno predtým, než sa na prezidentskej scéne objavil Zelenskyj. Už v roku 2007 kandidoval ako poslanec „oranžovej“ Našej Ukrajiny – Národnej sebaobrany niekdajšieho prezidenta Viktora Juščenka, no do Verchovnej rady sa mu dostať nepodarilo.

Vo vládnych štruktúrach však nakoniec predsa len našiel svoje miesto a v roku 2010 sa stal splnomocnencom pre boj s korupciou - a bol ním až do roku 2014. Teda počas obdobia vládnutia prezidenta Viktora Janukovyča, čo mu po Revolúcii dôstojnosti spôsobovalo problémy.

V jeseni 2014 totiž v Ukrajine prijali tzv. lustračný zákon, ktorý od vysokých funkcionárov vyžaduje špeciálne osvedčenie - to nemôžu získať osoby, ktoré medzi 25. februárom 2010 a 22. februárom 2014 pracovali pre Janukovyčov režim.
Súvisiace články k téme

• Jediné riešenie konfliktu je v tom, aby sa v ňom Rusko vzdalo svojej účasti

• Oleh Sencov pre Aktuality.sk: Putin sa zabratím Krymu chytil do pasce

„Ten druhý pokus o vstup do politiky sa odohral po Majdane, keď sa ocitol na zozname Bloku Petra Porošenka. Takisto ale neúspešne. Vedenie strany sa zrejme začalo obávať jeho vplyvu, pretože v roku 2016 Bohdana z tohto zoznamu škrtli,“ približuje Příhoda.

V tomto období sa v Bohdanovom kariérnom cv-čku objavuje i postava Ihora Kolomojského, známeho ukrajinského oligarchu, ktorý si Bohdana v roku 2015 vybral za svojho osobného právnika. Tam niekde sa podľa odborníka začínajú aj jeho intenzívnejšie kontakty so Zelenským.

Chvíľu sa dokonca špekulovalo, že to bude on, kto bude mostom medzi Zelenským a Kolomojským. Novinári ho viackrát odfotografovali v Kolomojského spoločnosti. To sa nakoniec ale podľa Příhodu nepotvrdilo.

„Bohdan bol výraznou tvárou Zelenského administratívy. Jedným z faktov je aj to, že to bol práve on, kto prispel k zvoleniu Zelenského do funkcie. Po jeho zvolení sa pochopiteľne stal šéfom jeho administratívy, ktorú neskôr premenovali na prezidentskú kanceláriu (prezidentský ofis, pozn red). Špekulovalo sa dokonca o tom, že to spravili preto, aby bolo vôbec Bohdana možné zamestnať, keďže podľa lustračného zákona by to možné nebolo,“ vysvetľuje Příhoda.

Z Bohdana sa prakticky stala Zelenského pravá ruka. Rozhodoval o personálnych otázkach, bol tým, kto presadzoval komunikáciu s verejnosťou bez novinárov, ktorých navyše vinil z korupcie.

„Chcel byť vidieť. Mali sme možnosť ho neustále vidieť vedľa Zelenského. Spomeniem tú slávnu scénu, keď Zelenskyj navštívili Odesu, tak sa s ním Bohdan kúpal v mori. Často sme ho videli, ako prezidentovi niečo šepká do ucha. Osobne si myslím, že aj toto samotného Zelenského začalo otravovať. Začalo sa špekulovať, že prezidentom nie je on, ale je to Bohdan, kto ťahá za nitky,” hovorí Příhoda.

Odborník pripomína, že Bohdan svoje politické ambície vlastne ani neskrýval a možno i preto jeho dominantný vplyv vyvolával obavy u časti prezidenského okolia.

Muž, ktorý je ochotný robiť kompromisy

V istej fáze prichádza na scénu Andrij Jermak, za ktorým je trochu iný príbeh, než za Bohdanom. Jermak podnikal v právnej, neskôr aj filmovej oblasti. Bol napríklad spoluproducentom slovensko-ukrajinského filmu Čiara. Zelenského však poznal dlhšie, zhruba od roku 2010, než Bohdan. Zoznámili sa ešte v čase, keď Jermakova firma poskytovala právny servis pre televíziu Inter, s ktorou vtedy spolupracoval aj Zelenskyj.

„Jermak dlho neprejavoval záujem o vstup do politiky. Ten nastal až v jari v roku 2019, keď sa začal objavovať v Zelenského štábe. Vedel si počkať. Jeho veľká chvíľa nastala v jeseni a to v súvislosti so zahraničnou politikou. On, ktorý sa diplomacii predtým vôbec nevenoval, začal vstupovať práve do tejto sféry,” hovorí Příhoda.

Ukrajinská verejnosť mala možnosť zoznámiť sa s ním bližšie po tom, čo si pod seba vzal agendu návratu ukrajinských zajatcov z Ruska a lodí, ktoré Rusi zadržali pri Kryme, stál i pri príprave schôdzky Normandského formátu v Paríži na konci roka 2019, kde sa Volodymyr Zelenskyj po prvýkrát tvárou tvár stretol s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.
Pripomíname, že stretnutiu predchádzal súhlas s tzv. Steinmeierovým plánom, ktorý hovorí o voľbách na okupovanom Donbase.

Dnes Jermaka niektorí novinári dokonca podozrievajú z toho, že mohol z prezidentovej kancelárie vyniesť tajnú informáciu o pláne ukrajinskej obrannej rozviedky zaistiť v rámci špeciálnej operácie skupinu ruských žoldnierov, ktorí bojovali na Donbase. Únik mal znamenať, že tzv. wagnerovcov zatkli v Minsku a poslali nazad do Ruska.

„Uzurpuje si práve túto oblasť – vzťahy s Ruskom, no i s Američanmi –, čím vytvára napätie s ministerstvom zahraničných vecí, keďže ho obchádza. V tom je i rozdiel medzi ním a Bohdanom. Bohdan sa venoval skôr vnútornej politike, Jermak je spájaný s medzinárodnými kontaktmi,” hovorí Příhoda.

Chce vraj počuť len dobré správy

Jermak Bohdana vystriedal vo februári tohto roka po tom, čo medzi prezidentom a jeho kancelárom vyvrcholilo napätie, po ktorom Bohdan opustil tím. Dnes sa obaja vzájomne kritizujú.

Zelenskyj v júni v interview pre Ukrajinskú pravdu povedal, že Bohdana zachránil pred mocou. Teraz mu to Bohdan v rozhovore s moderátorom Dmitrijom Gordonom vrátil, keď naznačoval, že moc naopak zmenila Zelenského, ktorý sa podľa Bohdana ocitá v izolácii, chce počuť iba dobré správy a nevníma to, že Ukrajina padá do hlbokej krízy.
S Bohdanovým odchodom začala i výmena na iných postoch - odchádza i premiér, generálny prokurátor či minister zahraničných vecí. Na ich miesta prichádzajú ľudia, ktorých odporúča práve Jermak.

Zároveň, všíma si analytik, sa prestalo hovoriť o povestnom legislatívnom turborežime, ktorý mal viesť k „preinštalácii” Ukrajiny. „Vizionárstvo a reformné nadšenie, očividné v čase volebnej kampane a v úvode Zelenského funkčného obdobia, sa vytratili. Mám dojem, že prezident Zelenskyj podľahol ilúzii, že svoje ciele môže dosiahnuť i bez zásadnej zmeny existujúceho systému na Ukrajine,” hovorí.

Od tohto času sa podľa Příhodu v ukrajinskej vrcholovej politike začína objavovať väčší vplyv ľudí, ktorí sú presvedčení, že sa za cenu dostatočne veľkých ďalekosiahlych kompromisov dokážu s Kremľom dohodnúť na vyriešení konfliktu na Donbase.

„To je koncepcia, s ktorou je spojený práve Jermak. Zelenskyj má zrejme pocit, že mu môže priniesť úspech v kľúčovej otázke, s ktorou spojil i svoj vstup do úradu prezidenta, a to je vyriešenie konfliktu a reintegrácia Donbasu, čo sa zatiaľ prezidentovi nedarí,“ vysvetľuje expert.

Lenže do budúcna sa práve tento prístup môže ukázať aj problém.

Pokiaľ by sa totiž dnes okupovaná časť Donbasu mala vrátiť k Ukrajine, tak z perspektívy Moskvy sa tak musí stať za ruských podmienok. To by ale znamenalo zmenu vnútorného usporiadania Ukrajiny - z Ukrajina by sa stala konfederácia a hrozil by jej obrat v zahranično-politickom kurze, na ktorý by mal autonómny, prorusky orientovaný Donbas značný vplyv.
„Zelenskyj mal v roku 2019 pomerne pestré voličstvo. Prieskumy ukazujú, že ich jadro tvorili najmä mladí voliči, ktorí si prajú modernú Ukrajinu, ktorá smeruje na Západ. Pokiaľ prezident pôjde na kompromisy s Rusmi a zriekne sa ambicióznych cieľov, ktoré mal, o toto jadro príde. Lenže on cíti, že musí prísť s úspechom. Preto mám obavu, že Zelenskyj uveril, že cestou sú ústupky,” hovorí Příhoda.

Vypúšťajú balóniky?

Pripomína, že i to, čo sa dialo, okolo samotnej Trojstrannej kontaktnej skupiny, teda i záležitosť okolo Fokina, môže byť testovaním reakcie verejnosti i poslancov parlamentu, vrátane poslancov Sluha ľudu, ktorí v téme riešenia konfliktu nie sú jednotní.

„Keď totiž budete chcieť robiť ústavné zmeny, potrebujete mať ústavnú väčšinu. Posledné hlasovania ukazujú, že Sluha ľudu už nemá ani jednoduchú väčšinu. Prezident sa už na 226 a viac hlasov spoľahnúť nemôže. Ukazuje sa, že vo frakcii sú rôzne záujmové skupiny a v kľúčových otázkach sa ťažko hľadá kompromis. Tento stroj na zákony sa zasekol,” hovorí Příhoda.

Zároveň upozorňuje, že v dôležitých pozíciách sa v Ukrajine opäť ocitajú ľudia, ktorí síce majú nutné pracovné skúsenosti, no pracovali v Janukovyčovej administratíve.

„A Zelenskému to zrazu neprekáža. Hoci sľuboval nových ľudí, namiesto toho sa objavujú tí, ktorí sa namočili do starého systému, ktorí nemajú dôvod starý systém meniť. Vládny program zostáva na papieri, pritom tie reformy sa dajú robiť aj bez toho, či v Ukrajine je, alebo nie je koronavírus. Keď sa teda Zelenského pýtajú, čo chce dosiahnuť, hovorí: mier a ‚veľkú výstavbu‘. A teraz sa bavíme reálne predovšetkým o stavbe ciest. Chce do dejín Ukrajiny vstúpiť ako prezident, ktorý vybudoval cesty. Ukrajina ich istotne potrebuje, ale je to dosť málo oproti tomu, čo jeho volič očakával. Ale ono je to choroba, ktorou trpeli všetci prezidenti,” komentuje Příhoda.

Medzičasom Zelenskému ubúdajú voliči. Otázka znie: Kam sa strácajú? Český analytik pripomína, že neodchádzajú k nejakej novej sile, ale k dvom veteránom ukrajinskej politiky, a tým je prozápadný Petro Porošenko a proruský Jurij Bojko.
„Znovu sa teda voliči ocitajú na dvoch krajných póloch a spoločnosť sa vracia k stretu. Súboj medzi Európskou solidaritou a Opozičnou platformou bude opäť boj západom a stredom krajiny na jednej strane a juhom a východom na strane druhej,” uzatvára Příhoda s tým, že týmto sa Ukrajina znovu dostáva do stavu rozdelenej spoločnosti, aktuality.sk

X X X

Vládni poslanci sa sporia o titulky k omšiam. Gyimesi označil Miroslava Kollára za šovinistu

Lídri vládnej koalície ešte nedoriešili spor, ktorý sa zomlel medzi jej poslancami kvôli interrupciám a už musia riešiť ďalší.
Poslanec OĽaNO György Gyimesi označil svojho koaličného kolegu Miroslava Kollára (Za ľudí) za šovinistu, čo doplnil aj jeho fotografiou s rovnakým nápisom ako v slovenčine, tak aj maďarčine.Dôvodom mal byť návrh matovičovcov na novelu zákona o štátnom jazyku. Podľa nej by sa bohoslužby v jazyku národnostných menšín nemuseli titulkovať.

Gyimesi na sociálnej sieti napísal, že vysielatelia sú ochotní vysielať omše v jazyku národnostných menšín, akurát nie sú schopní to vysielanie titulkovať v štátnom jazyku. A práve to mala podľa neho riešiť navrhovaná novelizácia.
„Miroslav Kollár zo strany Za ľudí túto našu snahu vetoval. (…) Vraj si veriaci majú púšťať staré omše, ktoré nech si predtým vysielateľ náležite otitulkuje,” napísal poslanec OĽaNO.

Gyimesi si vzápätí dáva otázku, či je teda Miroslav Kollár liberál alebo “len obyčajný šovinista”.
Miroslav Kollár: Táto hate kampaň je úplne vedľa Miroslav Kollár, ktorý je zároveň aj podpredsedom parlamentného výboru pre média a kultúru, pre Aktuality.sk potvrdil, že vetoval spomínaný návrh zákona.

Hovorí, že sa tak rozhodol po porade s odborníkmi a na základe vecných argumentov.
„Všetko v rámci štandardných vnútrokoaličných procesov pri predkladaní a pripomienkovaní poslaneckých návrhov,” vyhlásil poslanec Za ľudí.

Ako pritom dodáva, forma nesúhlasu, ktorú Gyimesi zvolil, ho prekvapila.
„Navyše vzhľadom na moju profesionálnu minulosť a celoživotné hodnotové postoje v otázke ľudských práv a práv menšín je takáto hate kampaň úplne vedľa,” dodal Miroslav Kollár pre Aktuality.sk.

X X X

Počas nedeľňajších protestov v Bielorusku celkovo zadržali 317 demonštrantov

Celkovo 317 ľudí zadržala bieloruská polícia počas nedeľňajších masových protestov proti prezidentovi Alexandrovi Lukašenkovi, ktoré prebehli v Minsku a ďalších mestách krajiny. Informovala o tom v pondelok agentúra AP s odvolaním sa na tamojšie ministerstvo vnútra.Podľa pondelkového vyhlásenia ministerstva zostáva vo väzbe 258 zadržaných, ktorí sa budú musieť postaviť pred súd.

Podľa správ aktivistov sa na nedeľňajších protestov v Minsku zúčastnilo zhruba 120-tisíc ľudí, bieloruská polícia však hovorila len o 10-tisíc účastníkoch. Policajti voči demonštrantom v centre hlavného mesta zasahovali vodnými delami.
Bieloruská ľudskoprávna organizácia Viasna informovala, že okrem Minska zatýkali v nedeľu demonštrantov aj v ďalších mestách vrátane Vicebska a Homeľu. Vo Vicebsku polícia proti demonštrantom zasiahla aj slzným plynom.
Bielorusi minulý týždeň dostali od ministerstva vnútra textovú správu, v ktorej ich rezort varoval, že za účasť na nepovolených protestoch im hrozí trestné stíhanie. Pozorovatelia informovali, že úrady cez víkend vypli mobilný internet, aby znemožnili demonštrantom v Minsku dohovoriť sa na trasách protestov.

V Bielorusku sa protesty konajú od vyhlásenia výsledkov prezidentských volieb z 9. augusta už ôsmy týždeň, pričom tie nedeľňajšie majú obvykle najvyššiu účasť.

Lídri členských krajín EÚ sa minulý týždeň dohodli na zavedení sankcií voči členom režimu bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka, samotný prezident sa však na sankčnom zozname nenachádza. Tento krok umožní zavedenie zákazu cestovania a zmrazenie aktív približne 40 predstaviteľov režimu, ktorí sú údajne zodpovední za falšovanie výsledkov augustových volieb a následné násilné potláčanie protestov.

Bieloruská opozícia však dúfa, že na sankčný zoznam pribudnú ďalšie mená, vyjadrila sa pre AP v pondelok hovorkyňa líderky bieloruskej opozície Svetlany Cichanovskej Hanna Krasulinová. Zároveň dodala, že navrhovaný zoznam opozície obsahuje zhruba 800 mien.

„Všetci tí, ktorí páchali násilie na pokojných občanoch alebo vydali príkaz na páchanie násilia, sa budú za to musieť zodpovedať,“ povedala Krasulinová a doplnila, že na zozname sa nachádzajú aj mená tých, ktorí prezidentské voľby pomohli sfalšovať.

Cichanovská plánuje zoznam predstaviť nemeckej kancelárke Angele Merkelovej počas ich spoločného utorkového stretnutia v Berlíne. Bieloruská opozícia podľa Krasulinovej „ráta s pomocou Nemecka“ na začatie dialógu s bieloruskými vládnymi predstaviteľmi o vyhlásení nových prezidentských volieb. /agentury/