iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Sassoli: Štáty prísť s návrhom o dlhodobom rozpočte EÚ

Členské štáty musia prísť so serióznym kompromisným návrhom o dlhodobom rozpočte EÚ: Predseda Európskeho parlamentu David Sassoli vo štvrtok informoval lídrov členských krajín na ich summite, že europarlament počas rokovaní o dlhodobom rozpočte (na roky 2021 až 2027) nič nespomaľuje. Pripomenul im, že poslanci konajú v záujme občanov. „Chcem byť veľmi jasný, pretože niektoré aspekty sú úplne neprijateľné: Parlament ničomu nebráni. Naše požiadavky sú v záujme európskych občanov. Oneskorenia pri rokovaniach sú spôsobené tým, že Rada nepodala žiaden protinávrh,“ uviedol.

Európsky parlament vyzval nemecké predsedníctvo, aby pripravilo konštruktívne návrhy v troch oblastiach týkajúcich sa rozpočtu: garantovanie financovania strategických programov, zabezpečenie vlastných zdrojov EÚ, aby ozdravný plán nemuseli financovať občania so svojich daní a zavedenie efektívneho mechanizmu na to, aby krajiny mohli dostávať peniaze z EÚ len vtedy, ak budú rešpektovať zásady právneho štátu.

Dlhodobý rozpočet: Parlament bráni vlajkové programy EÚ . Klíma, výskum, mládež a zdravotníctvo – to sú podľa Európskeho parlamentu priority nasledujúceho sedemročného rozpočtu. Škrty financií v oblastiach, ktoré pomôžu so zotavením a predstavujú investíciu do budúcich generácií, považujú poslanci EP za neprijateľné.

EP chce urýchlene rokovať

„Sme pripravení na rýchle rokovania, avšak členské štáty neprejavili skutočnú ochotou rokovať o kľúčových požiadavkách,“ povedal predseda Rozpočtového výboru EP Johan van Overtveldt. Doposiaľ sme nevideli žiadnu snahu o posilnenie žiadneho z programov EÚ, ktoré sme navrhli. Nie je to podľa jeho slov inštitucionálna vojna. Bojujeme za posilnenie 15 konkrétnych programov EÚ, bránime európskych vedcov a výskumníkov, firmy, študentov, zdravotníkov a mnohých ďalších. „Parlament má rovnaký záujem ako členské štáty dospieť k rýchlej dohode, avšak teraz nastal čas, aby Rada s nami zaobchádzala ako s partnerom a zapojila nás do rokovaní, aby sme dosiahli dobrú dohodu a aby strategické programy EÚ mohli fungovať podľa plánu,“ dodáva Overtveldt. Loptička je podľa jeho slov na strane Rady. Členské štáty musia prísť so serióznymi protinávrhmi pokiaľ ide o navýšenie pre programy EÚ a vlastné zdroje.

Zamestnancov a firmy nemôžme nechať čakať

„Je neakceptovateľné, ak Rada EÚ reprezentujúca členské štáty hádže vinu za predlžovanie rokovaní o konečnej podobe sedemročného rozpočtu EÚ, ako aj Fondu obnovy, na Európsky parlament, ktorého požiadavky predložené už pred dlhými mesiacmi doteraz nebrala dostatočne vážne,“ hovorí europoslanec Robert Hajšel z frakcie S/D. My europoslanci, predstavujúci záujmy občanov, nemôžeme v tomto procese ťahať za kratší koniec.“ Ja dúfam, že sa nám aspoň podarí znížiť škrty, ktoré európski lídri urobili v programoch zameraných na vytvorenie zdravotnej únie a výskum, ale aj v nástrojoch ako je Fond pre spravodlivú transformáciu, ktorý veľmi pomôže aj slovenským regiónom ako Horná Nitra a východné Slovensko. Dúfam o to viac, že ako tieňový spravodajca som aktívne prispel k zvýšeniu užitočnosti tohto transformačného nástroja,“ uviedol R. Hajšel. Ľudí, zamestnancov a firmy postihnuté koronakrízou nemôžeme už ale svojimi rokovaniami nechať čakať, dodáva europoslanec.

„Európsky parlament nemá dôvod odďaľovať prijatie rozpočtu,“ potvrdzuje aj europoslanec Eugen Jurzyca (frakcia EKR, SaS) . Tak ako pri každom schvaľovaní rozpočtu, sú predstavy o jeho podobe a výške rôzne. Väčšina poslancov europarlamentu chce podľa jeho slov vyšší rozpočet a zavádzanie ďalších nových daní. „Hoci v tomto s pozíciou Parlamentu nesúhlasím, považujem ju za legitímnu,” dodáva E. Jurzyca.

Požiadavky EP boli známe dva roky

Európsky parlament bol pripravený rokovať s Radou o novom dlhodobom rozpočte (na roky 2021 až 2027) od novembra 2018. „Už vtedy sme trvali na tom, že musíme byť do procesu rokovaní zapojení dostatočne skoro, aby bolo možné zaručiť ich hladký priebeh. Naša požiadavka bola úplne ignorovaná, uviedol predseda Rozpočtového výboru EP J. van Overveldt. Krátke a jednostranné brífingy pred alebo po zasadanú Rady pre všeobecné záležitosti však podľa jeho slov nikam neviedli. „Požiadavky EP boli známe dva roky a celý ten čas sme čakali, kedy sa k nim členské štáty vyjadria. Rada teraz vyzýva Európsky parlament na urýchlenie rokovaní a žiada dohodu za tri týždne. Je to neseriózne a nehodné vo vzťahu inštitúcii, ktorá zastupuje občanov,“ dodáva predseda rozpočtového výboru.
Dodržiavanie pravidiel právneho štátu základným pilierom

Nespokojnosť prejavili šéfovia hlavných politických skupín v EP aj v súvislosti s tým, že čerpanie dohodnutých prostriedkov nie je podmienené dodržiavaním princípov právneho štátu. Takáto podmienenosť by sa najviac dotkla Maďarska a Poľska, ktoré sú predmetom viacerých právnych konaní pre porušovanie princípov právneho štátu. O návrhu podmieniť prístup k eurofondom rešpektovaním zásad právneho štátu sa diskutovalo aj počas júlového summitu EÚ, pričom sa prejavili veľké názorové rozdiely medzi členskými štátmi.

Podľa europoslanca Ivana Štefanca (frakcia EĽS, KDH) je dodržiavanie pravidiel právneho štátu základným pilierom európskej spolupráce. „Keď v minulosti prišlo k pochybeniam v nakladaní s eurofondami v slovenskom poľnohospodárstve, bol to práve Európsky parlament, kto významne prispel k ich vyšetreniu,“ uviedol. V mnohých členských štátoch sme svedkami toho, že vlády zneužívajú svoju moc na umlčiavanie nezávislých médií, univerzít a obmedzujú opozíciu. „Ak to budeme ignorovať, poprieme všetko, na čom naše európske spoločenstvo stojí," dodáva europoslanec I. Štefanec, aktuality.sk

X X X

Koronavírus: Nakazili sa ďalšie osoby z Trumpovho okolia

Amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý bol pozitívne testovaný na koronavírus, previezli do vojenskej nemocnice

Podľa magazínu Politico mal pozitívny test manažér jeho volebnej kampane Bill Stepien.

Viacero ľudí, ktorí pôsobia alebo pôsobili v okolí amerického prezidenta Donalda Trumpa, bolo v uplynulých hodinách pozitívne testovaných na nový druh koronavírusu. Informujú o tom americké médiá. Stalo sa tak po tom, ako sa novým druhom koronavírusu nakazila Trumpova poradkyňa Hope Hicksová a pozitívne testy mali následne aj samotný prezident a prvá dáma Melania

Podľa magazínu Politico mal pozitívny test manažér jeho volebnej kampane Bill Stepien. Dozvedel sa o tom v piatok večer a zatiaľ sa uňho prejavujú symptómy podobné chrípke. Stepien pracuje z domu a naďalej sa stará o kampaň pred novembrovými voľbami.

Okrem Stepiena sa koronavírus SARS-CoV-2 potvrdil aj u predsedníčky Republikánskeho národného výboru (RNC) Ronny McDanielovej a bývalej vplyvnej poradkyne Kellyanne Conwayovej. Tá na Twitteri napísala, že má mierne symptómy vrátane slabého kašľa; cíti sa dobre a po dohode s lekárom je v domácej karanténe. Conwayová sa pred týždňom zúčastnila na podujatí v Bielom dome, na ktorom Trump predstavil svoju kandidátku na sudkyňu najvyššieho súdu. Tak ako väčšina hostí nemala rúško a bola v blízkom kontakte s mnohými hosťami vrátane ministra spravodlivosti Williama Barra.

Okrem toho mali podľa televízie NBC News pozitívne testy aj republikánski senátori Mike Lee a Thom Tillis, dekan prestížnej katolíckej University of Notre Dame v štáte Indiana, ako aj jeden zamestnanec Bieleho domu a traja novinári., aktuality.sk

X X X

Kto vyhrá vojnu o Karabach?

Arméni sa pokúsia udržať územie, ktoré oficiálne patrí Azerbajdžanu.
Arméni sa po porážke Turkov v 1. svetovej vojne vymanili spod nadvlády Osmanov, ktorí dovtedy vyvraždili okolo 1,5 milióna ľudí arménskej národnosti (arménska genocída).

Koncom roka 1918 podnikli Arméni ofenzívu do Náhorného Karabachu smerom na mesto Shusha — zhruba 90 percent obyvateľstva Karabachu tvorili Arméni, no patril pod rodiaci sa Azerbajdžan.
Ofenzívu zastavili Briti, ktorí navrhli, aby sa konflikt riešil na Parížskej konferencii.

No v roku 1920 vtrhli do regiónu Sovieti.

Tí ponechali Náhorný Karabach pod Azerbajdžanskou SSR. Rovnako ako región Nachčivan (Nachičevan) — takzvanú exklávu oddelenú od Azerbajdžanu územím Arménska. Arménskej SSR zase pripadlo okolie mesta Artsvashen založeného v minulosti Rusmi v území Azerbajdžanu.

Azerbajdžanci sa snažili Arménov v Karabachu asimilovať. Napríklad cez školstvo.

Napätie vyústilo do konfliktov ešte pred pádom komunistov. Za začiatok konfliktu sa označuje rok 1988. Do konca roka ušlo z arménskych dedín a miest približne 200-tisíc Azerbajdžancov a Kurdov. Útokom čelili aj Arménci žijúci v hlavnom meste Azerbajdžanu – Baku, aktuality.sk

X X X

Predseda Súdnej rady Mazák by na schválenej reforme súdnictva nič zásadné nemenil

Predseda okrem iného víta odstránenie možnosti zamietať návrhy na ústavný súd pre nedostatok hlasov v pléne.
Navrhované legislatívne opatrenia predstavujú nielen prirodzenú politickú reakciu na krízové javy v justícii, ale aj príspevok k upevneniu princípov právneho štátu. Na predložených legislatívnych návrhoch niet čo zásadnejšie meniť. Pre TASR to uviedol predseda Súdnej rady (SR) SR Ján Mazák k reforme súdnictva z dielne Ministerstva spravodlivosti SR, ktorú v stredu (30. 9.) schválila vláda.

Predseda okrem iného víta odstránenie možnosti zamietať návrhy na ústavný súd pre nedostatok hlasov v pléne. Taktiež zmenu v obsadzovaní miest sudcov na tomto súde, ktorá podľa neho zabezpečí kontinuitu v rozhodovaní a orgánovú pamäť. „Vždy na ústavnom súde budú popri nových sudcoch aj takí, ktorí tam pôsobili dlhší čas. To je neoceniteľná hodnota pre jeho riadne fungovanie," zdôraznil.

Posilnenie kompetencií súdnej rady vníma ako významný krok z dvoch hľadísk. Prvým je jej stabilizovanie v inštitucionálnom rámci SR, keďže zostáva súčasťou ústavného systému. „Nové oprávnenia a povinnosti zas potvrdzujú, že otázkam sudcovskej spôsobilosti a majetkovým priznaniam sudkýň a sudcov sa bude venovať dôrazná pozornosť, rovnako aj vyvodzovaniu dôsledkov pri zistení nedostatkov, chýb alebo iných skutočností, ktoré nepriaznivo zasahujú do nezávislosti, nestrannosti a spravodlivého výkonu súdnej moci," poznamenal Mazák.

Zriadenie Najvyššieho správneho súdu podľa neho dotvára súdny systém v štáte, ktorý chce byť nielen právnym, demokratickým, ale aj moderným štátom 21. storočia. „Správne súdnictvo predstavuje silnú a nezastupiteľnú ochranu jednotlivcov pred nezákonnosťou a 'výčinmi' exekutívnej moci," uviedol s tým, že jeho zriadenie je vyjadrením rešpektu k správnemu súdnictvu ako takému.

Hoci na predložených legislatívnych návrhoch podľa Mazáka niet čo zásadnejšie meniť, neznamená to, že nie je priestor pre ďalšiu diskusiu. „Jej ťažiskom by sa mala stať rozhodujúca otázka, či všetky zmeny a novely majú takú kvalitu i rozsah, že budú aj pomerne ľahko a pružne vykonateľné a implementované do právnej praxe bez nejakých podstatnejších prekážok," dodal, aktuality.sk

X X X

Rusi sľubujú, že nebudú zasahovať do volieb v USA

USA sa nechali počuť, že nebudú tolerovať zahraničné zasahovanie do prezidentských volieb.
Rusko prisľúbilo, že nebude zasahovať do blížiacich sa prezidentských volieb v USA. Uvádza sa to vo vyhlásení poradcu prezidenta USA pre národnú bezpečnosť Roberta O'Briana, ktoré zverejnil v piatok po svojom rokovaní s tajomníkom ruskej Rady bezpečnosti Nikolajom Patruševom.

Ich schôdzka sa konala v Ženeve. O'Brian po nej uviedol, že s Patruševom mali „plodný a konštruktívny dialóg". Priznal, že hoci medzi USA a Ruskom sú rozdielne názory, "USA a Rusko môžu dosiahnuť pokrok v kľúčových oblastiach, z ktorých budú mať v konečnom dôsledku úžitok americkí aj ruskí občania", informuje tlačová agentúra DPA.
Počas rozhovoru diskutovali aj o kontrole zbraní, konflikte v Náhornom Karabachu, Sýrii a Afganistane, o nezasahovaní do volieb, či boji proti terorizmu a mnohých dvojstranných otázkach.

Ruský záväzok

O'Brien podľa svojho vyhlásenia zverejneného na sociálnej sieti Twitter varoval Patruševa, že USA nebudú tolerovať zahraničné zasahovanie do prezidentských volieb v USA. Dodal, že Rusko sa zaviazalo vyhnúť sa takýmto aktivitám.
Riaditeľ amerického Federálneho úradu pre vyšetrovanie (FBI) Christopher Rey predtým vo výbore Snemovne reprezentantov amerického Kongresu uviedol, že Rusko údajne pokračuje v pokusoch o ovplyvnenie volebného procesu v USA. Pripustil však, že neboli zaznamenané žiadne kybernetické útoky Ruska na volebnú infraštruktúru v USA.

Riaditeľ amerického Národného centra pre kontrarozviedku a bezpečnosť (NCSC) William Evanina v auguste upozornil, že výsledok prezidentských volieb v USA sa snažia ovplyvniť Rusko, Irán a Čína. Podľa Evaninu má Rusko v prvom rade v úmysle "očierniť" bývalého viceprezidenta USA Joea Bidena, ktorý je kandidátom demokratov.
Hackerské útoky

Softvérový gigant Microsoft medzičasom v septembri uviedol, že sa mu podarilo zachytiť a zmariť kybernetické útoky Číny a Ruska namierené na členov predvolebnej kampane v nadchádzajúcich prezidentských voľbách v Spojených štátoch.
Firma Microsoft na blogu týkajúcom sa otázok bezpečnosti uviedla, že cieľom hackerov bol personál vedúci volebnú kampaň prezidenta Donalda Trumpa, ako aj kandidáta Demokratickej strany Joea Bidena.

„Microsoft v posledných týždňoch zaznamenal kybernetické útoky cielené na ľudí a organizácie zapojené do nadchádzajúcich prezidentských volieb vrátane neúspešných útokov na ľudí spojených s Trumpovou aj Bidenovou kampaňou," informoval v septembri viceprezident Microsoftu Tom Burt.

V spojitosti s Ruskom išlo podľa Microsoftu o 200 hackerských útokov. Neúspešné útoky Číny boli sčasti cielené priamo na Bidena, uviedla rakúska stanica ORF s odvolaním sa na Burtovo vyjadrenie.

Americké spravodajské agentúry pred časom dospeli k záveru, že Rusko zasiahlo do prezidentských volieb v USA v roku 2016 v prospech súčasného prezidenta Donalda Trumpa. Trump však tvrdenia o možnom zasahovaní Ruska do demokratických procesov v USA buď bagatelizoval, alebo úplne odmietal.

X X X

Turecko odmieta hrozbu sankcií z EÚ

Turecko odmietlo rozhodnutie EÚ o uvalení sankcií naň v prípade, že neprestane s „provokáciou a nátlakom" na Grécko v súvislosti so sporom o zdroje nerastných surovín a námorné hranice v Stredozemnom mori.

Turecké ministerstvo zahraničných vecí zároveň možnosť riešenia sporu v západnom Stredozemí sankciami označilo za „nekonštruktívne," píše agentúra AFP. "EÚ musí pochopiť, že takouto komunikáciou sa nikam neposunie," odkázala Únii Ankara.

Grécky premiér Kyriakos Mitsotakis je, naopak, „absolútne spokojný" a víta prístup eurobloku k možným sankciám. Únia podľa neho týmto rozhodnutím "vyslala správu jednoty, solidarity a odhodlania," pre ktorú musí byť Turecku jasné, že musí prestať so svojím "jednostranným" a „agresívnym konaním".

Napätie medzi Gréckom a Tureckom sa prehĺbilo po tom, čo Turecko začalo v auguste prieskum v súvislosti s možnými ložiskami ropy a zemného plynu v okolí Cypru a gréckych ostrovov. Do oblasti Stredozemného mora medzi Cyprom a Krétou vyslali obe krajiny svoje námorné sily.

Pred niekoľkými týždňami však Turecko stiahlo prieskumné plavidlo sprevádzané vojnovou loďou z oblasti, kde si Grécko nárokuje výhradné práva na potenciálne podmorské ložiská plynu alebo ropy.
Tento krok viedol k obnoveniu priamych politických kontaktov medzi oboma štátmi - napriek tomu však situácia naďalej vyvolávala obavy z možného vypuknutia otvoreného konfliktu medzi týmito dvoma členskými krajinami NATO, aktuality.sk

X X X

Macron žiada Turecko, aby vysvetlilo prítomnosť džihádistov v Náhornom Karabachu

Francúzsky prezident Emmanuel Macron v piatok žiadal, aby Turecko vysvetlilo údajný príchod džihádistických bojovníkov do Náhorného Karabachu, informovala agentúra AFP.

„Došlo k prekročeniu červenej čiary, čo je neprijateľné,“ povedal Macron po rokovaní lídrov členských krajín EÚ v Bruseli. „Vyzývam všetkých partnerov v NATO, aby čelili správaniu členskej krajiny NATO,“ povedal.
Lídri členských krajín EÚ sa v noci na piatok dohodli, že Turecku pohrozia sankciami v súvislosti s tureckými vrtmi v oblasti Stredozemného mora vo vodách Cypru.

Francúzskeho prezidenta však podľa AFP takisto znepokojila situácia v spornej oblasti Náhorného Karabachu, kde pokračujú boje medzi arménskymi a azerbajdžanskými silami.

Macron vo štvrtok povedal, že má k dispozícii informácie, ktoré „s istotou naznačujú“, že do Náhorného Karabachu sa dostali cez Turecko sýrski bojovníci z džihádistických skupín.
Sýrske pozorovateľské centrum pre ľudské práva (SOHR) podľa AFP v pondelok oznámilo, že Ankara zo severnej Sýrie vyslala najmenej 300 bojovníkov.

Turecko sa znovu vydáva na cestu genocídy

Arménsky premiér Nikol Pašinjan obvinil Turecko, že sa znovu vydáva „na cestu genocídy“. V rozhovore, ktorý dnes zverejnil francúzsky denník Le Figaro, tiež povedal, že Arménsko má dôkazy o tom, že Turecko vojensky podporuje azerbajdžanské sily v bojoch o Náhorný Karabach. V oblasti podľa neho pôsobia tureckí vojenskí poradcovia aj tureckí žoldnieri zo severnej Sýrie.

„Máme dôkazy,“ uistil Pašinjan. Arménsky premiér tiež uviedol, že ozbrojenci „používajú k bombardovaniu civilných oblastí Náhorného Karabachu turecké drony a (stíhačky) F-16,“. Agentúra Reuters upozornila, že žiadne konkrétne dôkazy arménsky premiér nepredložil.

Arménsky premiér Pašinjan v rozhovore s francúzskym denníkom Turecko obvinil, že je zodpovedné za eskaláciu konfliktu o Náhorný Karabach. „Želaním Turecka je posilniť svoju úlohu a vplyv v regióne južného Kaukazu a zmeniť tak status quo, ktorý tu platí viac než storočie,“ uviedol predseda arménskej vlády. Podľa neho si Ankara chce splniť sen o novom „sultanáte“, a ohrozuje tak stabilitu celého regiónu.

Súčasná situácia je podľa Pašinjana horšia, než boli arménsko-azerbajdžanské strety v roku 2016. „Bolo by vhodnejšie ju porovnať s tým, čo sa dialo v roku 1915, kedy bolo počas prvej genocídy 20. storočia zmasakrovaných viac ako 1,5 milióna Arménov, "povedal premiér. "Turecký štát, ktorý naďalej popiera minulosť, sa znovu vydáva na cestu genocídy,“ dodal.

V Náhornom Karabachu prebiehajú od nedele boje medzi arménskymi silami a azerbajdžanskou armádou, pričom si už vyžiadali približne 130 obetí a stovky zranených.

Náhorný Karabach (Náhorná karabašská republika) je medzinárodne neuznaný štát na území Azerbajdžanu pod vojenskou kontrolou Arménska. O územie Náhorného Karabachu, kde približne 95 percent obyvateľstva tvoria Arméni, vedú Arménsko a Azerbajdžan dlhoročný spor.

Rusko je pripravené spolupracovať s Tureckom

Rusko vo štvrtok oznámilo, že ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov a jeho turecký rezortný kolega Mevlüt Čavušoglu v telefonickom rozhovore potvrdili, že sú pripravení na „úzku spoluprácu“ s cieľom stabilizovať situáciu v Náhornom Karabachu. Informovala o tom agentúra AFP.

Obaja ministri podľa vyjadrenia ruského ministerstva zahraničných vecí potvrdili, že sú pripravení na koordináciu krokov Ruska a Turecka na stabilizáciu situácie s cieľom riešiť konflikt v Náhornom Karabachu prostredníctvom mierových rozhovorov.

Turecko však podľa AFP k obsahu telefonického rozhovoru oficiálne vyhlásenie nevydalo. Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan už skôr vo štvrtok povedal, že prímerie je možné len v tom prípade, ak sa sily podporované Arménskom stiahnu z oblasti Náhorného Karabachu a z Azerbajdžanu./agentury/

X X X

Jankovská je na infúziách, v hladovke chce pokračovať

Bývalá štátna tajomníčka rezortu spravodlivosti Monika Jankovská po dvadsiatich dňoch dočasne prerušila hladovku.
Jej zdravotný stav sa zhoršil, skončila na infúziách a nevládze sama stáť. Podľa advokáta Petra Erdösa chce Jankovská v hladovke pokračovať, keď sa jej zdravotný stav zlepší.

„Keďže sa mojej klientke výrazne zhoršil zdravotný stav, na odporučenie lekárov bola nútená prerušiť protestnú hladovku. V súčasnosti je pod lekárskym dohľadom v Ústave na výkon väzby a výkon trestu Banská Bystrica,“ potvrdil Erdös.
Jankovská sa aktuálne nachádza v ústave na výkon väzby v Banskej Bystrici. Podľa niektorých informácií ju mali previezť do väzenskej nemocnice v Trenčíne. Hovorkyňa Zboru väzenskej a justičnej stráže Monika Kacvinská však uviedla, že v trenčianskej nemocnici pre obvinených a odsúdených nie je na internom oddelení nikto, kto by držal hladovku.

Kacvinská dodala, že momentálne zbor neeviduje žiadnu osobu, ktorá by v tejto chvíli vyhlásila hladovku, alebo v hladovke pokračovala, ani v ústave v Banskej Bystrici. Ak však Jankovská hladovku prerušila, ústav ju neeviduje ako aktuálne hladujúcu. Kacvinská upozornila, že informácie o väznených osobách môžu poskytovať len s ich súhlasom.
„Vzhľadom na to, že nedisponujeme súhlasom dotknutej osoby, nie sme oprávnení poskytnúť požadované bližšie informácie týkajúce sa osobnosti a súkromia fyzickej osoby,“ zdôraznila Kacvinská.

Ak by sa Jankovskej stav rapídne zhoršil, môže byť prevezená do o nemocnice pre obvinených a odsúdených v Trenčíne.

Bývalá štátna tajomníčka a sudkyňa tvrdí, že stále dochádza k porušovaniu jej základných práv a slobôd aj k nezákonnému postupu voči jej osobe. Jankovská je obvinená z trestných činov podplácania a prijímania úplatku. Polícia ju zadržala v marci v rámci akcie Búrka.

Jankovská mala podľa vyšetrovateľov ovplyvňovať sudkyňu bratislavského okresného súdu, aby rozhodla, že súkromná televízia je povinná vyplatiť kontroverznému podnikateľovi Marianovi Kočnerovi zmenku v hodnote niekoľkých miliónov eur. Začiatkom septembra jej pribudlo aj obvinenie v kauze nepriateľského prevzatia trenčianskeho baru Fatima. Jankovská ešte ako sudkyňa trenčianskeho okresného súdu odsúdila podnikateľa Ondreja Janíčka za vydieranie a počas procesu mal jeho bar pripadnúť do rúk skupine okolo už zosnulého mafiánskeho bosa Petra Čongrádyho. /agentury/

X X X

Vyšetrovateľ navrhuje vziať starostu Rudolfa Kusého do väzby

Starosta bratislavskej mestskej časti Nové Mesto Rudolf Kusý. Júl 2020.Autor: SITA, Alexandra Cunderlikova
Policajný vyšetrovateľ navrhuje väzbu pre obvineného starostu bratislavského Nového Mesta Rudolfa K. Pre TASR to uviedla bratislavská krajská policajná hovorkyňa Lucia Mihalíková.

„Vyšetrovateľ Policajného zboru dnes spracoval podnet na podanie na vzatie obvineného do väzby a vec odovzdal príslušnej prokuratúre,“ priblížila Mihalíková.

Bratislavská krajská kriminálna polícia vo štvrtok zasahovala v prípade vyšetrovania trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa. Policajný vyšetrovateľ následne obvinil zadržaného starostu z dvoch prečinov a dvoch zločinov zneužívania právomoci verejného činiteľa. V prípade preukázania viny pred súdom mu hrozí trest odňatia slobody na sedem až 12 rokov.

Zadržanie Kusého je úplne nedôvodné, tvrdí právna zástupkyňa¨

Spôsob zadržania, ale aj samotné zadržanie v súčasnosti obvineného starostu bratislavského Nového Mesta Rudolfa K. považuje jeho právna zástupkyňa Eva Mišíková za nedôvodné. Dôvod na jeho zadržanie nevidí, rovnako tak ani dôvod na jeho prípadné vzatie do väzby.

„Spôsob, akým bol zadržaný, ale aj samotné zadržanie, považujem za úplne nedôvodné. Nebol predvolaný na výsluch alebo úkon trestného konania k vyšetrovateľovi ani telefonicky, ani písomným upovedomením,“ uviedla pre TASR Mišíková.

Dôvod na jeho zadržanie nevidí, zadržanie považuje za teatrálne i za absolútne neakceptovateľné z hľadiska nákladovosti. „Nebol riadne predvolaný. Nechápem, prečo k takémuto zadržaniu a k takejto teatrálnej situácii došlo. Vždy, keď bol predvolaný, tak sa na úkon v trestnom konaní dostavil,“ podotkla s tým, že nevidí ani dôvod na vzatie obvineného starostu do väzby.

S doručenými uzneseniami k vzneseným obvineniam vo všetkých troch veciach týkajúcich sa prečinu a zločinu zneužívania právomocí verejného činiteľa sa oboznámila ešte vo štvrtok. „Po oboznámení sa so skutkami som toho názoru, že nie sú naplnené znaky skutkovej podstaty trestného činu zneužívania právomocí verejného činiteľa,“ povedala Mišíková, ktorá ku všetkým obvineniam podala sťažnosť. Bližšie sa zatiaľ vyjadriť nechcela, do začiatku výsluchu si chce spisový materiál preštudovať.

Na otázku, či môže starosta v taktom prípade vykonávať naďalej svoju funkciu, poznamenala, že na každého, kto nebol právoplatne odsúdený, sa hľadí ako na nevinného. „Bol zvolený, voliči mu isto nepozastavia výkon funkcie starostu,“ myslí si Mišíková. Mestská časť pre TASR doplnila, že počas neprítomnosti starostu ho zastupujú v rozsahu svojich kompetencií dvaja vicestarostovia. /agentury/

X X X

Richard Sulík: Ak by ľudia nemohli najbližšie týždne demonštrovať, svet sa nezrúti

Zatiaľ nič nenasvedčuje tomu, že sa budú zatvárať podniky a obchody, hovorí minister hospodárstva a predseda SaS
Richard Sulík.

V stredu vláda schválila núdzový stav. Vy ste pred jej rokovaním tvrdili, že na to nevidíte dôvod. Napokon ste to podporili.
Čo zmenilo váš názor?

Nie je pravda, že som išiel takto na vládu. Mal som nejaký východzí názor, naši kolegovia na vláde mali tiež nejaké názory a výsledok je kompromis, ktorý sme spoločne všetci odsúhlasili, že núdzový stav bude trvať nie 90, ale 45 dní, a potom sa pozrieme, že čo a ako.

V rozhovore s Richardom Sulíkom sa dočítate:

• čo chce vláda dosiahnuť vyhlásením núdzového stavu,
• či má Smer šancu ho cez ústavný súd zrušiť,
• čo by urobil s mimoriadnymi miliardami od EÚ na pomoc,
• či hovorí na obvinenia OĽaNO, že SaS pri sprísňovaní interrupcií porušila koaličnú dohodu,
• prečo nepovažuje za problém, že sa Boris Kollár stretol s Jaroslavom Haščákom z Penty,
• ako uvažuje nad svojím odchodom z čela strany.

Čo vlastne chcete núdzovým stavom dosiahnuť? Nejaké väčšie vysvetľovanie toho, prečo je potrebné pristúpiť k takémuto drastickému kroku, neprebehlo.

Nie je to drastický krok. To je tak, že schválite núdzový stav a k nemu schválite zákon o hospodárskej mobilizácii. Aj ten sme v stredu schválili, má 11 paragrafov. Je tam síce pracovná povinnosť, teoreticky môže byť nariadená komukoľvek, ale dôležitá je v zdravotníckej oblasti. Ak dôjde k využitiu, tak práve tam.

Ale sám nemám dobrý pocit, že teraz sa tu poschvaľujú príliš veľké právomoci vrátane obmedzení osobných slobôd a je jedno, pre akú vládu to je. Preto sme sa dohodli na 45 dňoch, keď to budeme chcieť nejak upresniť, tak máme na to jeden a pol mesiaca času.

Dá sa očakávať to, čo na jar, teda zatváranie podnikov, živností a obmedzenie ekonomiky?

Nič tomu nenasvedčuje, že by sa išli zatvárať obchody. Opakovane som sa vyjadril, že by som bol veľmi proti. Aj skúsenosti z jari ukázali, že sme nemali húfy nakazených predavačiek.

Čo je teda cieľom núdzového stavu? Mať dosah na zdravotníckych pracovníkov, alebo čo všetko ním chcete ošetriť?

Cieľom núdzového stavu je zabezpečiť chod zdravotníctva, lekárov, sestier, zdravotníkov, zásobovanie zdravotníckym materiálom, mobilitu, aby bolo dostatok dopravných prostriedkov. V zákone o hospodárskej mobilizácii je, že ministerstvo životného prostredia má na starosti zabezpečenie pitnej vody. Predstavte si nejakú osadu, kde zlyhá viacero vecí a nebudete tam mať tri dni pitnú vodu. Na toto je to dobré. Ja za týmto núdzovým stavom stojím a podporujem ho, ale vrátane toho kompromisu, ktorý sme urobili, že to bude len 45 dní a nie 90.

Odmietate teda protesty z radov opozície, že núdzový stav je na to, aby ste zastavili demonštrácie odborárov a opozície?
Keby to aj hneď tak bolo, ten núdzový stav bude trvať 44 dní, lebo jeden deň už prešiel. Keby aj bolo právo zhromažďovať sa a demonštrovať obmedzené na 44 dní, svet sa nezrúti. Takže podporujem núdzový stav, ale len za tohto nastavenia. To znamená, len na šesť týždňov.

Predsa len, núdzový stav je akási „zbraň”, ktorú vláda má. Kritika môže znieť aj tak, že vláda mala v lete tri mesiace na to, aby vyladila všetky sofistikované riešenia. Nie je núdzový stav znakom bezradnosti, že sa v lete neurobilo všetko, čo sa mohlo?

Toto je len znakom toho, že to nemáte dobre načítané, keď hovoríte o „zbrani”, preto, lebo po núdzovom stave máme ešte výnimočný stav a po ňom máme ešte vojnový stav. Núdzový stav je slabý odvar výnimočného stavu a výnimočný stav je niečo citeľne slabšie ako vojnový stav.

A teda nie je to znakom toho, že ste nevyužili všetky možnosti, ktoré ste mali? Napríklad inteligentná karanténa, dostatok hygienikov, to všetko sa neurobilo, priznávajú to ľudia z vládneho tábora, a urobiť sa to mohlo. Nie je núdzový stav len prekrývaním nedostatkov?

Rozhodne sa tieto veci urobiť mohli, prečo sa neurobili, choďte sa spýtať tých, ktorí to majú na starosti. Minister hospodárstva to nie je.

Nepýtali ste sa premiéra? Lebo ten to riadi.

Pozrite sa, chápem, kam vašou otázkou mierite. Ale nebudem v takejto relatívne napätej dobe zvyšovať konflikt tým, že sa budem snažiť precízne odpovedať na vaše otázky, ktoré evidentne majú snahu hľadať konflikt a rýpať sa vo veciach. Takže, prosím vás, keď chcete vedieť veci, ktoré sa týkajú ministra a ministerstva hospodárstva, tak sa pýtajte a keď chcete vedieť veci, ktoré sa týkajú ministerstva zdravotníctva alebo vnútra alebo premiéra, tak choďte za nimi.

Ako sú na tom dnes štátne hmotné rezervy? Je tam všetko, čo tam má byť? Sú pripravené na druhú vlnu?

Okrem gumených rukavíc tam máme všetko, čo potrebujeme. Bol zavedený dynamický nákupný systém, bola vyhlásená jedna veľká súťaž, predselekcia veľkých dodávateľov, skúmanie, či tie certifikáty sú pravé, toto je teraz vyčistené, dodávatelia sú kategorizovaní, tí, ktorí sú osvedčení, tí boli vybratí do užšieho kola a zásobovanie funguje. Cez leto sa tu urobilo veľa roboty. Druhá vec je, že konkrétne rúška sa už vyrábajú na Slovensku a vo veľkých množstvách.

Robert Fico hovoril, že núdzový stav zrejme napadnú na ústavnom súde. Majú podľa vás šancu uspieť?

Nech to skúsia, je tu ústavný súd, ten o tom rozhodne, to nie je nič nelegitímne, v pohode.

Takže stojíte si za tým, že to prejde posudzovaním ústavného súdu?

Budeme o skúsenosť múdrejší. Keď si Robert Fico myslí, že to treba napadnúť, nech to napadne, ústavný súd sa vyjadrí, pre nás to bude záväzné. Takto to má fungovať.

Ste pripravení na variant, že ústavný súd povie núdzovému stavu nie?

Potom núdzový stav zrušíme alebo neobnovíme. Asi neobnovíme, lebo do 45 dní sa zrejme nestihne ústavný súd vyjadriť.

Tam sa asi stihne. Musí rozhodnúť do desiatich dní.

Keď sa stihne, tak, samozrejme, núdzový stav zrušíme.

Pomaly sa blíži termín, keď budeme musieť odovzdať plán, na čo chceme minúť miliardy z Európskej únie. Kde by ste ich umiestnili vy?

Po prvé, zvolil by som relatívne nízky počet väčších projektov. Nerozdroboval by som to na 300 rôznych programov. A po druhé, investoval by som tam, kde niečo aj ostane, napríklad infraštruktúra. A to nie je len diaľnica. To sú všetky káble, rúry, cesty, koľajnice. Je tu čo robiť a vyžaduje si to násobne viac prostriedkov, ako je k dispozícii.

Menej by som investoval do takých vecí ako kurzarbeit alebo iných mäkkých foriem investícii, kde ani neviete, ako sa to stratí. K tomu je tam dosť silná podmienka, že to musí byť buď „green deal“, digitalizácia alebo obnova. Takže keď teraz povieme, že to má byť obnova nejakých našich významných objektov, tak to budú dobre investované peniaze. Napríklad kaštieľ v Rusovciach, Krásna Hôrka, kúpele Sliač. To sú desiatky miliónov a podľa mňa to budú dobre investované peniaze.

Hovoríte, že podmienkou je, aby niečo po tých miliardách ostalo…

To je taká moja priorita, ale nie som jediný, kto má k tomu čo povedať.

Patrila by k tomu aj daňová reforma, teda napríklad viac zaťažiť majetok a menej prácu?

Keď sme robili reformu v 2003, ktorá platila od januára 2004, nepotrebovali sme žiadne peniaze z Bruselu, lebo tá reforma bola takmer neutrálna. Ak teda chceme reformovať dane, nepotrebujeme nejaké obrovské peniaze z Únie.
A čo sa týka reformy odvodov a sociálnych dávok, už dávno som to predstavil, nazvali sme to odvodový bonus. Tam by možno malo zmysel na prechodné obdobie vykryť tie výpadky. Ale aj v prípade odvodového bonusu dôjde k dynamickým efektom, o tom som skalopevne presvedčený a nakoniec tá reforma v rozpätí niekoľkých rokov bude neutrálna.
V rozhovore s Richardom Sulíkom sme plány s peniazmi od Európskej únie rozoberali ešte podrobnejšie. Viac o tejto téme, ale aj o jeho názore, prečo sa Boris Kollár v prípade nájomných bytov mýli, si vypočujte v pondelkovom podcaste Ráno Nahlas.

Pilierom našej ekonomiky sú automobilky a pridružený priemysel. Kam by ste posunuli chrbtovú kosť ekonomiky vy?
A čo si myslíte, že ľudia prestanú jazdiť na autách.

Tie peniaze z EÚ sa prezentujú ako pomoc, ktorá má vytvoriť tzv. Slovensko 2.0. Hlavná časť peňazí by teda mala smerovať do priemyslu s vyššou pridanou hodnotou, výskumu a vývoja. A to nie je montovanie.
Ale ten priemysel niekomu patrí. My máme dotovoať prakticky všetko? Niečo aj samé od seba tvorí hodnoty. Priemysel má svojich vlastníkov a v záujme zachovania ziskov oni budú investovať. Na to nepotrebujú rady politikov.

Tá vízia je malý štíhly štát a debyrokratizácia?

Áno, to je hudba v mojich ušiach: štíhly a debyrokratizovaný štát s megadobrým podnikateľským prostredím, aby tu bola radosť podnikať. Garantujem vám, že 10-tisíc úradníkov nikdy nevymyslí toľko a v takej kvalite ako 100-tisíc majiteľov firiem, ktorí tam majú svoje peniaze, venujú sa tomu od rána do večera a realizujú svoje nápady a je ich ešte aj desaťkrát viac. Tam niet o čom debatovať.

Ak príde v januári-februári prepúšťanie, tam už bude aj tlak na podporu od rôznych podnikov. To sa bije s tou debyrokratizáciou, nie?

Opatrne s tou podporou, lebo sa vám môže stať, že budeme podporovať odvetvia, ktoré nemajú budúcnosť, len to ešte pod rúškom korony. Preto by som nešiel dávať ťažké milióny všade tam, kde niekoho prepustia. Áno, môže sa stať, že niektoré firmy budú prepúšťať zamestnancov. Fajn, ale niektoré iné budú zamestnávať.

Parlamentom neprešiel zákon na sprísnenie interrupcií, pretože parlament nebol uznášaniaschopný. Predseda poslaneckého klubu OĽaNO Michal Šipoš obvinil vašu poslankyňu Janu Bittó Cigánikovú, že o zablokovaní Národnej rady rokovala s Marianom Kotlebom a so Smerom. Debatovali o tom?

Nie. To je veľmi podobné, ako keď pred pár týždňami hlasovali poslanci OĽaNO s kotlebovcami. To sú parlamentné doťahovačky, ktoré nikoho nezaujímajú. Ide o výsledok a výsledok je ten, že zákon pani Záborskej bude na októbrovej schôdzi.

Pán Šipoš hovorí, že SaS porušila koaličnú dohodu. Treba to otvoriť na koaličnej rade?

Ja to tak nevnímam a ani by som to neriešil. OĽaNO môže otvoriť tento bod. Ale ja si myslím, že na koaličnej rade nie je čo riešiť.

A čo budú vaše argumenty?

To poviem im, nebudem teraz hovoriť všetky argumenty.

Čo hovoríte na stretnutie Borisa Kollára s Jaroslavom Haščákom?

Stretli sa, asi si mali čo povedať. Nevidím na tom nič zlé. Haščák tu zamestnáva niekoľkotisíc ľudí. Prečo by sa nemohli stretnúť?

A ktorej verzii ste verili, pánovi Kollárovi, ktorý hovoril, že sa stretli pre články v médiách Penty alebo verzii pána Haščáka o tom, že píše knihu?

Verzia Borisa Kollára sa mi zdá byť výrazne dôveryhodnejšia.

Vás pán Haščák do knihy neoslovil?

Nie (smiech).

Prečo vlastne podľa vás nie je problém, že sa stretli?

Prečo by to mal byť problém? Je to veľký zamestnávateľ. Ale neviem presne, prečo sa stretli.
Ale ak sa stretli kvôli tomu, o čom hovoril pán Kollár, tak to vyzerá, že ho môžu nejakým spôsobom tlačiť, dokonca vydierať.

Ale nepreháňajte. Nevyrábajte z toho drámu. Ja sa stretávam prakticky so všetkými šéredaktormi. A tiež sa nebavíme len o tom, kedy bude najbližší rozhovor. Toto už podľa mňa preháňame.

Igor Matovič napísal 28. september 2020 na Facebook status s názvom Taktika rozvratu. Okrem iného tam zaznelo: „A teraz sa pozrime na posledných 6 mesiacov na Slovensku z helikoptéry - a vidíme systematický až strategicky prekalkulovaný postup na postupnú demoralizáciu vojska najmä cez dehumanizáciu rozhodujúcich autorít.“ Pod vojskom boli myslení občania, rozhodujúcimi autoritami najmä vláda a ďalšie štátne orgány. Cítite aj vy prekalkulovaný postup na demoralizáciu „vojska“?

Nie, necítim. Je tam kopec rôznych slovíčok, ktoré na seba nadväzujú. Do pravého ucha mi vnikajú slová ako demoralizácia, dehumanizácia, o chvíľu tam bude aj defenestrácia a môj mozog odmieta tie slová rozobrať, čo má ktoré znamenať a aký majú mať celkový zmysel. Ale zrejme tým chcel povedať, že je tu nejaký organizovaný pohon.

A máte ten pocit?

Nie, nemám ten pocit. Nemyslím si, že tu existujú cielené aktivity smerom k rozvratu a pádu vlády.

A je v poriadku, keď ľuďom cez Facebook odkazuje, že pokazili boj proti korone?

Ja by som to nerobil.

V poslednej dobe sa viackrát objavili úvahy, že SaS povediete ešte do ďalších volieb, a potom odídete z čela strany. Čo je na tom pravdy?

Fico či Mečiar urobili chybu, že trčali na predsedovských stoličkách tak dlho, až ich strany skončili s nimi. Ja túto chybu neurobím a tvrdím to už dlhodobo. Teraz som ministrom hospodárstva a sústredím sa len na to, aby som z tejto pozície vytĺkol pre Slovensko čo najviac.

Stanete sa čestným predsedom, ako o tom napísal Denník N? Ak áno, aký vplyv by ste chceli mať v strane?

Cez ďalší most prejdeme, keď k nemu prídeme. Čestný predseda je celkom dobrý nápad (úsmev).

Znamená to, že odídete aj z aktívnej politiky, alebo chcete odísť len z čela strany?
To by som špekuloval, skutočne sa teraz sústredím na hospodárstvo. SaSke sa darí dobre, od volieb rastieme a mám z toho radosť.

Nahradí vás niekto z dvojice Lucia Ďuriš Nicholsonová a Branislav Gröhling?

Odpovedal som vyššie, aktuality.sk

X X X¨

Koronavírus: Rezort zdravotníctva tvrdí, že začal aktívne bojovať proti hoaxom

Ministerstvo zdravotníctva (MZ) SR sa viacerými aktivitami zapojilo do boja proti hoaxom.
Ako pre TASR uviedla hovorkyňa rezortu zdravotníctva Zuzana Eliášová, ministerstvo monitoruje najrozšírenejšie a najnebezpečnejšie dezinformácie a reaguje na ne. Zároveň komunikuje s predstaviteľmi sociálnej siete, ktorých upozorňuje na nebezpečné témy z pohľadu zdravotníctva.

„Zároveň hľadáme čo najefektívnejšie spôsoby, ako na sociálnych sieťach proaktívne komunikovať o faktoch a odborných odporúčaniach, aby sa verejnosť mala o čo fakticky oprieť, keď sa s dezinformáciou stretne. Spolupracujeme s desiatkami odborníkov ministerstva na jednotlivé medicínske odbory, rovnako tak s lekármi a špecialistami z praxe. Ich stanoviská a odporúčania sú základným zdrojom našich reakcií na dezinformácie a aktívnej komunikácie na sociálnych sieťach," uviedla.

Mimo rezortného prostredia vytvorilo MZ SR neformálnu sieť so zdravotníckymi influencermi, s ktorými si vzájomne na sociálnych sieťach pomáhajú. Eliášová doplnila, že sa usilujú o téme dezinformácií hovoriť čoraz viac aj v médiách, a to aj prostredníctvom politických lídrov.

Na otázku TASR, v akom stave sa nachádza trestné oznámenie, ktoré koncom augusta podal minister zdravotníctva Marek Krajčí (OĽANO) na neznámeho páchateľa v súvislosti s podozrením z trestného činu šírenia poplašnej správy, Eliášová dodala, že ho aktuálne riešia orgány činné v trestnom konaní.

Ide o informácie publikované prostredníctvom internetovej stránky Bádateľ, ktoré občanov nabádali na občiansku neposlušnosť, marenie prijatých opatrení na zabránenie šíreniu ochorenia COVID-19 či odmietanie očkovania.
Ministerstvo na otázku, či plánuje podobný krok aj v iných prípadoch, reagovalo, že nemá vopred pripravený plán ďalších trestných oznámení. „Budeme robiť všetko pre to, aby sme potlačili dezinformácie a poplašné správy a pomohli ľuďom zorientovať sa v online prostredí. V tomto čase je to urgentne dôležité," dodala Eliášová, aktuality.sk

X X X

Bývalý filmový producent Weinstein čelí šiestim novým obvineniam

V prípade usvedčenia zo všetkých obvinení v Los Angeles hrozí ďalší trest odňatia slobody v dĺžke 140 rokov.
Zdiskreditovaný hollywoodsky magnát Harvey Weinstein (68) čelí šiestim novým obvineniam zo sexuálnych útokov, za ktoré mu hrozí trest do výšky 140 rokov odňatia slobody. V piatok o tom informovala spravodajská stanica Sky News.

Nové obvinenia prichádzajú pol roka po tom, ako okresná prokuratúra v kalifornskom meste Los Angeles obvinila Weinsteina z ďalšieho sexuálneho útoku na ženu z roku 2010. Weinstein tak dovedna čelí štyrom obvineniam zo znásilnenia, dvom zo sexuálneho násilia a jednému z násilnej sexuálnej penetrácie.

Súd v New Yorku bývalého filmového producenta odsúdil 11. marca na trest odňatia slobody na 23 rokov za sexuálny útok a znásilnenie. Porota ho koncom februára uznala za vinného zo sexuálneho útoku voči bývalej asistentke produkcie Mimi Haleyiovej v roku 2006 a zo znásilnenia herečky Jessicy Mannovej v roku 2013.

Weinsteinovi, ktorému britská kráľovná Alžbeta II. v septembri odobrala vyznamenanie CBE, v prípade usvedčenia zo všetkých obvinení v Los Angeles hrozí ďalší trest odňatia slobody v dĺžke 140 rokov. Weinstein je momentálne umiestnený vo väznici Wende Correctional Facility s maximálnym stupňom stráženia v štáte New York.

Predseda Európskeho parlamentu David Sassoli vo štvrtok informoval lídrov členských krajín na ich summite, že europarlament počas rokovaní o dlhodobom rozpočte (na roky 2021 až 2027) nič nespomaľuje. Pripomenul im, že poslanci konajú v záujme občanov. „Chcem byť veľmi jasný, pretože niektoré aspekty sú úplne neprijateľné: Parlament ničomu nebráni. Naše požiadavky sú v záujme európskych občanov. Oneskorenia pri rokovaniach sú spôsobené tým, že Rada nepodala žiaden protinávrh,“ uviedol.

Európsky parlament vyzval nemecké predsedníctvo, aby pripravilo konštruktívne návrhy v troch oblastiach týkajúcich sa rozpočtu: garantovanie financovania strategických programov, zabezpečenie vlastných zdrojov EÚ, aby ozdravný plán nemuseli financovať občania so svojich daní a zavedenie efektívneho mechanizmu na to, aby krajiny mohli dostávať peniaze z EÚ len vtedy, ak budú rešpektovať zásady právneho štátu.

Dlhodobý rozpočet: Parlament bráni vlajkové programy EÚ . Klíma, výskum, mládež a zdravotníctvo – to sú podľa Európskeho parlamentu priority nasledujúceho sedemročného rozpočtu. Škrty financií v oblastiach, ktoré pomôžu so zotavením a predstavujú investíciu do budúcich generácií, považujú poslanci EP za neprijateľné.

EP chce urýchlene rokovať

„Sme pripravení na rýchle rokovania, avšak členské štáty neprejavili skutočnú ochotou rokovať o kľúčových požiadavkách,“ povedal predseda Rozpočtového výboru EP Johan van Overtveldt. Doposiaľ sme nevideli žiadnu snahu o posilnenie žiadneho z programov EÚ, ktoré sme navrhli. Nie je to podľa jeho slov inštitucionálna vojna. Bojujeme za posilnenie 15 konkrétnych programov EÚ, bránime európskych vedcov a výskumníkov, firmy, študentov, zdravotníkov a mnohých ďalších. „Parlament má rovnaký záujem ako členské štáty dospieť k rýchlej dohode, avšak teraz nastal čas, aby Rada s nami zaobchádzala ako s partnerom a zapojila nás do rokovaní, aby sme dosiahli dobrú dohodu a aby strategické programy EÚ mohli fungovať podľa plánu,“ dodáva Overtveldt. Loptička je podľa jeho slov na strane Rady. Členské štáty musia prísť so serióznymi protinávrhmi pokiaľ ide o navýšenie pre programy EÚ a vlastné zdroje.

Zamestnancov a firmy nemôžme nechať čakať

„Je neakceptovateľné, ak Rada EÚ reprezentujúca členské štáty hádže vinu za predlžovanie rokovaní o konečnej podobe sedemročného rozpočtu EÚ, ako aj Fondu obnovy, na Európsky parlament, ktorého požiadavky predložené už pred dlhými mesiacmi doteraz nebrala dostatočne vážne,“ hovorí europoslanec Robert Hajšel z frakcie S/D. My europoslanci, predstavujúci záujmy občanov, nemôžeme v tomto procese ťahať za kratší koniec.“ Ja dúfam, že sa nám aspoň podarí znížiť škrty, ktoré európski lídri urobili v programoch zameraných na vytvorenie zdravotnej únie a výskum, ale aj v nástrojoch ako je Fond pre spravodlivú transformáciu, ktorý veľmi pomôže aj slovenským regiónom ako Horná Nitra a východné Slovensko. Dúfam o to viac, že ako tieňový spravodajca som aktívne prispel k zvýšeniu užitočnosti tohto transformačného nástroja,“ uviedol R. Hajšel. Ľudí, zamestnancov a firmy postihnuté koronakrízou nemôžeme už ale svojimi rokovaniami nechať čakať, dodáva europoslanec.

„Európsky parlament nemá dôvod odďaľovať prijatie rozpočtu,“ potvrdzuje aj europoslanec Eugen Jurzyca (frakcia EKR, SaS) . Tak ako pri každom schvaľovaní rozpočtu, sú predstavy o jeho podobe a výške rôzne. Väčšina poslancov europarlamentu chce podľa jeho slov vyšší rozpočet a zavádzanie ďalších nových daní. „Hoci v tomto s pozíciou Parlamentu nesúhlasím, považujem ju za legitímnu,” dodáva E. Jurzyca.

Požiadavky EP boli známe dva roky

Európsky parlament bol pripravený rokovať s Radou o novom dlhodobom rozpočte (na roky 2021 až 2027) od novembra 2018. „Už vtedy sme trvali na tom, že musíme byť do procesu rokovaní zapojení dostatočne skoro, aby bolo možné zaručiť ich hladký priebeh. Naša požiadavka bola úplne ignorovaná, uviedol predseda Rozpočtového výboru EP J. van Overveldt. Krátke a jednostranné brífingy pred alebo po zasadanú Rady pre všeobecné záležitosti však podľa jeho slov nikam neviedli. „Požiadavky EP boli známe dva roky a celý ten čas sme čakali, kedy sa k nim členské štáty vyjadria. Rada teraz vyzýva Európsky parlament na urýchlenie rokovaní a žiada dohodu za tri týždne. Je to neseriózne a nehodné vo vzťahu inštitúcii, ktorá zastupuje občanov,“ dodáva predseda rozpočtového výboru.
Dodržiavanie pravidiel právneho štátu základným pilierom

Nespokojnosť prejavili šéfovia hlavných politických skupín v EP aj v súvislosti s tým, že čerpanie dohodnutých prostriedkov nie je podmienené dodržiavaním princípov právneho štátu. Takáto podmienenosť by sa najviac dotkla Maďarska a Poľska, ktoré sú predmetom viacerých právnych konaní pre porušovanie princípov právneho štátu. O návrhu podmieniť prístup k eurofondom rešpektovaním zásad právneho štátu sa diskutovalo aj počas júlového summitu EÚ, pričom sa prejavili veľké názorové rozdiely medzi členskými štátmi.

Podľa europoslanca Ivana Štefanca (frakcia EĽS, KDH) je dodržiavanie pravidiel právneho štátu základným pilierom európskej spolupráce. „Keď v minulosti prišlo k pochybeniam v nakladaní s eurofondami v slovenskom poľnohospodárstve, bol to práve Európsky parlament, kto významne prispel k ich vyšetreniu,“ uviedol. V mnohých členských štátoch sme svedkami toho, že vlády zneužívajú svoju moc na umlčiavanie nezávislých médií, univerzít a obmedzujú opozíciu. „Ak to budeme ignorovať, poprieme všetko, na čom naše európske spoločenstvo stojí," dodáva europoslanec I. Štefanec, aktuality.sk

X X X

Koronavírus: Nakazili sa ďalšie osoby z Trumpovho okolia

Amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý bol pozitívne testovaný na koronavírus, previezli do vojenskej nemocnice

Podľa magazínu Politico mal pozitívny test manažér jeho volebnej kampane Bill Stepien.

Viacero ľudí, ktorí pôsobia alebo pôsobili v okolí amerického prezidenta Donalda Trumpa, bolo v uplynulých hodinách pozitívne testovaných na nový druh koronavírusu. Informujú o tom americké médiá. Stalo sa tak po tom, ako sa novým druhom koronavírusu nakazila Trumpova poradkyňa Hope Hicksová a pozitívne testy mali následne aj samotný prezident a prvá dáma Melania

Podľa magazínu Politico mal pozitívny test manažér jeho volebnej kampane Bill Stepien. Dozvedel sa o tom v piatok večer a zatiaľ sa uňho prejavujú symptómy podobné chrípke. Stepien pracuje z domu a naďalej sa stará o kampaň pred novembrovými voľbami.

Okrem Stepiena sa koronavírus SARS-CoV-2 potvrdil aj u predsedníčky Republikánskeho národného výboru (RNC) Ronny McDanielovej a bývalej vplyvnej poradkyne Kellyanne Conwayovej. Tá na Twitteri napísala, že má mierne symptómy vrátane slabého kašľa; cíti sa dobre a po dohode s lekárom je v domácej karanténe. Conwayová sa pred týždňom zúčastnila na podujatí v Bielom dome, na ktorom Trump predstavil svoju kandidátku na sudkyňu najvyššieho súdu. Tak ako väčšina hostí nemala rúško a bola v blízkom kontakte s mnohými hosťami vrátane ministra spravodlivosti Williama Barra.

Okrem toho mali podľa televízie NBC News pozitívne testy aj republikánski senátori Mike Lee a Thom Tillis, dekan prestížnej katolíckej University of Notre Dame v štáte Indiana, ako aj jeden zamestnanec Bieleho domu a traja novinári., aktuality.sk

X X X

Kto vyhrá vojnu o Karabach?

Arméni sa pokúsia udržať územie, ktoré oficiálne patrí Azerbajdžanu.
Arméni sa po porážke Turkov v 1. svetovej vojne vymanili spod nadvlády Osmanov, ktorí dovtedy vyvraždili okolo 1,5 milióna ľudí arménskej národnosti (arménska genocída).

Koncom roka 1918 podnikli Arméni ofenzívu do Náhorného Karabachu smerom na mesto Shusha — zhruba 90 percent obyvateľstva Karabachu tvorili Arméni, no patril pod rodiaci sa Azerbajdžan.
Ofenzívu zastavili Briti, ktorí navrhli, aby sa konflikt riešil na Parížskej konferencii.

No v roku 1920 vtrhli do regiónu Sovieti.

Tí ponechali Náhorný Karabach pod Azerbajdžanskou SSR. Rovnako ako región Nachčivan (Nachičevan) — takzvanú exklávu oddelenú od Azerbajdžanu územím Arménska. Arménskej SSR zase pripadlo okolie mesta Artsvashen založeného v minulosti Rusmi v území Azerbajdžanu.

Azerbajdžanci sa snažili Arménov v Karabachu asimilovať. Napríklad cez školstvo.

Napätie vyústilo do konfliktov ešte pred pádom komunistov. Za začiatok konfliktu sa označuje rok 1988. Do konca roka ušlo z arménskych dedín a miest približne 200-tisíc Azerbajdžancov a Kurdov. Útokom čelili aj Arménci žijúci v hlavnom meste Azerbajdžanu – Baku, aktuality.sk

X X X

Predseda Súdnej rady Mazák by na schválenej reforme súdnictva nič zásadné nemenil

Predseda okrem iného víta odstránenie možnosti zamietať návrhy na ústavný súd pre nedostatok hlasov v pléne.
Navrhované legislatívne opatrenia predstavujú nielen prirodzenú politickú reakciu na krízové javy v justícii, ale aj príspevok k upevneniu princípov právneho štátu. Na predložených legislatívnych návrhoch niet čo zásadnejšie meniť. Pre TASR to uviedol predseda Súdnej rady (SR) SR Ján Mazák k reforme súdnictva z dielne Ministerstva spravodlivosti SR, ktorú v stredu (30. 9.) schválila vláda.

Predseda okrem iného víta odstránenie možnosti zamietať návrhy na ústavný súd pre nedostatok hlasov v pléne. Taktiež zmenu v obsadzovaní miest sudcov na tomto súde, ktorá podľa neho zabezpečí kontinuitu v rozhodovaní a orgánovú pamäť. „Vždy na ústavnom súde budú popri nových sudcoch aj takí, ktorí tam pôsobili dlhší čas. To je neoceniteľná hodnota pre jeho riadne fungovanie," zdôraznil.

Posilnenie kompetencií súdnej rady vníma ako významný krok z dvoch hľadísk. Prvým je jej stabilizovanie v inštitucionálnom rámci SR, keďže zostáva súčasťou ústavného systému. „Nové oprávnenia a povinnosti zas potvrdzujú, že otázkam sudcovskej spôsobilosti a majetkovým priznaniam sudkýň a sudcov sa bude venovať dôrazná pozornosť, rovnako aj vyvodzovaniu dôsledkov pri zistení nedostatkov, chýb alebo iných skutočností, ktoré nepriaznivo zasahujú do nezávislosti, nestrannosti a spravodlivého výkonu súdnej moci," poznamenal Mazák.

Zriadenie Najvyššieho správneho súdu podľa neho dotvára súdny systém v štáte, ktorý chce byť nielen právnym, demokratickým, ale aj moderným štátom 21. storočia. „Správne súdnictvo predstavuje silnú a nezastupiteľnú ochranu jednotlivcov pred nezákonnosťou a 'výčinmi' exekutívnej moci," uviedol s tým, že jeho zriadenie je vyjadrením rešpektu k správnemu súdnictvu ako takému.

Hoci na predložených legislatívnych návrhoch podľa Mazáka niet čo zásadnejšie meniť, neznamená to, že nie je priestor pre ďalšiu diskusiu. „Jej ťažiskom by sa mala stať rozhodujúca otázka, či všetky zmeny a novely majú takú kvalitu i rozsah, že budú aj pomerne ľahko a pružne vykonateľné a implementované do právnej praxe bez nejakých podstatnejších prekážok," dodal, aktuality.sk

X X X

Rusi sľubujú, že nebudú zasahovať do volieb v USA

USA sa nechali počuť, že nebudú tolerovať zahraničné zasahovanie do prezidentských volieb.
Rusko prisľúbilo, že nebude zasahovať do blížiacich sa prezidentských volieb v USA. Uvádza sa to vo vyhlásení poradcu prezidenta USA pre národnú bezpečnosť Roberta O'Briana, ktoré zverejnil v piatok po svojom rokovaní s tajomníkom ruskej Rady bezpečnosti Nikolajom Patruševom.

Ich schôdzka sa konala v Ženeve. O'Brian po nej uviedol, že s Patruševom mali „plodný a konštruktívny dialóg". Priznal, že hoci medzi USA a Ruskom sú rozdielne názory, "USA a Rusko môžu dosiahnuť pokrok v kľúčových oblastiach, z ktorých budú mať v konečnom dôsledku úžitok americkí aj ruskí občania", informuje tlačová agentúra DPA.
Počas rozhovoru diskutovali aj o kontrole zbraní, konflikte v Náhornom Karabachu, Sýrii a Afganistane, o nezasahovaní do volieb, či boji proti terorizmu a mnohých dvojstranných otázkach.

Ruský záväzok

O'Brien podľa svojho vyhlásenia zverejneného na sociálnej sieti Twitter varoval Patruševa, že USA nebudú tolerovať zahraničné zasahovanie do prezidentských volieb v USA. Dodal, že Rusko sa zaviazalo vyhnúť sa takýmto aktivitám.
Riaditeľ amerického Federálneho úradu pre vyšetrovanie (FBI) Christopher Rey predtým vo výbore Snemovne reprezentantov amerického Kongresu uviedol, že Rusko údajne pokračuje v pokusoch o ovplyvnenie volebného procesu v USA. Pripustil však, že neboli zaznamenané žiadne kybernetické útoky Ruska na volebnú infraštruktúru v USA.

Riaditeľ amerického Národného centra pre kontrarozviedku a bezpečnosť (NCSC) William Evanina v auguste upozornil, že výsledok prezidentských volieb v USA sa snažia ovplyvniť Rusko, Irán a Čína. Podľa Evaninu má Rusko v prvom rade v úmysle "očierniť" bývalého viceprezidenta USA Joea Bidena, ktorý je kandidátom demokratov.
Hackerské útoky

Softvérový gigant Microsoft medzičasom v septembri uviedol, že sa mu podarilo zachytiť a zmariť kybernetické útoky Číny a Ruska namierené na členov predvolebnej kampane v nadchádzajúcich prezidentských voľbách v Spojených štátoch.
Firma Microsoft na blogu týkajúcom sa otázok bezpečnosti uviedla, že cieľom hackerov bol personál vedúci volebnú kampaň prezidenta Donalda Trumpa, ako aj kandidáta Demokratickej strany Joea Bidena.

„Microsoft v posledných týždňoch zaznamenal kybernetické útoky cielené na ľudí a organizácie zapojené do nadchádzajúcich prezidentských volieb vrátane neúspešných útokov na ľudí spojených s Trumpovou aj Bidenovou kampaňou," informoval v septembri viceprezident Microsoftu Tom Burt.

V spojitosti s Ruskom išlo podľa Microsoftu o 200 hackerských útokov. Neúspešné útoky Číny boli sčasti cielené priamo na Bidena, uviedla rakúska stanica ORF s odvolaním sa na Burtovo vyjadrenie.

Americké spravodajské agentúry pred časom dospeli k záveru, že Rusko zasiahlo do prezidentských volieb v USA v roku 2016 v prospech súčasného prezidenta Donalda Trumpa. Trump však tvrdenia o možnom zasahovaní Ruska do demokratických procesov v USA buď bagatelizoval, alebo úplne odmietal.

X X X

Turecko odmieta hrozbu sankcií z EÚ

Turecko odmietlo rozhodnutie EÚ o uvalení sankcií naň v prípade, že neprestane s „provokáciou a nátlakom" na Grécko v súvislosti so sporom o zdroje nerastných surovín a námorné hranice v Stredozemnom mori.

Turecké ministerstvo zahraničných vecí zároveň možnosť riešenia sporu v západnom Stredozemí sankciami označilo za „nekonštruktívne," píše agentúra AFP. "EÚ musí pochopiť, že takouto komunikáciou sa nikam neposunie," odkázala Únii Ankara.

Grécky premiér Kyriakos Mitsotakis je, naopak, „absolútne spokojný" a víta prístup eurobloku k možným sankciám. Únia podľa neho týmto rozhodnutím "vyslala správu jednoty, solidarity a odhodlania," pre ktorú musí byť Turecku jasné, že musí prestať so svojím "jednostranným" a „agresívnym konaním".

Napätie medzi Gréckom a Tureckom sa prehĺbilo po tom, čo Turecko začalo v auguste prieskum v súvislosti s možnými ložiskami ropy a zemného plynu v okolí Cypru a gréckych ostrovov. Do oblasti Stredozemného mora medzi Cyprom a Krétou vyslali obe krajiny svoje námorné sily.

Pred niekoľkými týždňami však Turecko stiahlo prieskumné plavidlo sprevádzané vojnovou loďou z oblasti, kde si Grécko nárokuje výhradné práva na potenciálne podmorské ložiská plynu alebo ropy.
Tento krok viedol k obnoveniu priamych politických kontaktov medzi oboma štátmi - napriek tomu však situácia naďalej vyvolávala obavy z možného vypuknutia otvoreného konfliktu medzi týmito dvoma členskými krajinami NATO, aktuality.sk

X X X

Macron žiada Turecko, aby vysvetlilo prítomnosť džihádistov v Náhornom Karabachu

Francúzsky prezident Emmanuel Macron v piatok žiadal, aby Turecko vysvetlilo údajný príchod džihádistických bojovníkov do Náhorného Karabachu, informovala agentúra AFP.

„Došlo k prekročeniu červenej čiary, čo je neprijateľné,“ povedal Macron po rokovaní lídrov členských krajín EÚ v Bruseli. „Vyzývam všetkých partnerov v NATO, aby čelili správaniu členskej krajiny NATO,“ povedal.
Lídri členských krajín EÚ sa v noci na piatok dohodli, že Turecku pohrozia sankciami v súvislosti s tureckými vrtmi v oblasti Stredozemného mora vo vodách Cypru.

Francúzskeho prezidenta však podľa AFP takisto znepokojila situácia v spornej oblasti Náhorného Karabachu, kde pokračujú boje medzi arménskymi a azerbajdžanskými silami.

Macron vo štvrtok povedal, že má k dispozícii informácie, ktoré „s istotou naznačujú“, že do Náhorného Karabachu sa dostali cez Turecko sýrski bojovníci z džihádistických skupín.
Sýrske pozorovateľské centrum pre ľudské práva (SOHR) podľa AFP v pondelok oznámilo, že Ankara zo severnej Sýrie vyslala najmenej 300 bojovníkov.

Turecko sa znovu vydáva na cestu genocídy

Arménsky premiér Nikol Pašinjan obvinil Turecko, že sa znovu vydáva „na cestu genocídy“. V rozhovore, ktorý dnes zverejnil francúzsky denník Le Figaro, tiež povedal, že Arménsko má dôkazy o tom, že Turecko vojensky podporuje azerbajdžanské sily v bojoch o Náhorný Karabach. V oblasti podľa neho pôsobia tureckí vojenskí poradcovia aj tureckí žoldnieri zo severnej Sýrie.

„Máme dôkazy,“ uistil Pašinjan. Arménsky premiér tiež uviedol, že ozbrojenci „používajú k bombardovaniu civilných oblastí Náhorného Karabachu turecké drony a (stíhačky) F-16,“. Agentúra Reuters upozornila, že žiadne konkrétne dôkazy arménsky premiér nepredložil.

Arménsky premiér Pašinjan v rozhovore s francúzskym denníkom Turecko obvinil, že je zodpovedné za eskaláciu konfliktu o Náhorný Karabach. „Želaním Turecka je posilniť svoju úlohu a vplyv v regióne južného Kaukazu a zmeniť tak status quo, ktorý tu platí viac než storočie,“ uviedol predseda arménskej vlády. Podľa neho si Ankara chce splniť sen o novom „sultanáte“, a ohrozuje tak stabilitu celého regiónu.

Súčasná situácia je podľa Pašinjana horšia, než boli arménsko-azerbajdžanské strety v roku 2016. „Bolo by vhodnejšie ju porovnať s tým, čo sa dialo v roku 1915, kedy bolo počas prvej genocídy 20. storočia zmasakrovaných viac ako 1,5 milióna Arménov, "povedal premiér. "Turecký štát, ktorý naďalej popiera minulosť, sa znovu vydáva na cestu genocídy,“ dodal.

V Náhornom Karabachu prebiehajú od nedele boje medzi arménskymi silami a azerbajdžanskou armádou, pričom si už vyžiadali približne 130 obetí a stovky zranených.

Náhorný Karabach (Náhorná karabašská republika) je medzinárodne neuznaný štát na území Azerbajdžanu pod vojenskou kontrolou Arménska. O územie Náhorného Karabachu, kde približne 95 percent obyvateľstva tvoria Arméni, vedú Arménsko a Azerbajdžan dlhoročný spor.

Rusko je pripravené spolupracovať s Tureckom

Rusko vo štvrtok oznámilo, že ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov a jeho turecký rezortný kolega Mevlüt Čavušoglu v telefonickom rozhovore potvrdili, že sú pripravení na „úzku spoluprácu“ s cieľom stabilizovať situáciu v Náhornom Karabachu. Informovala o tom agentúra AFP.

Obaja ministri podľa vyjadrenia ruského ministerstva zahraničných vecí potvrdili, že sú pripravení na koordináciu krokov Ruska a Turecka na stabilizáciu situácie s cieľom riešiť konflikt v Náhornom Karabachu prostredníctvom mierových rozhovorov.

Turecko však podľa AFP k obsahu telefonického rozhovoru oficiálne vyhlásenie nevydalo. Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan už skôr vo štvrtok povedal, že prímerie je možné len v tom prípade, ak sa sily podporované Arménskom stiahnu z oblasti Náhorného Karabachu a z Azerbajdžanu./agentury/

X X X

Jankovská je na infúziách, v hladovke chce pokračovať

Bývalá štátna tajomníčka rezortu spravodlivosti Monika Jankovská po dvadsiatich dňoch dočasne prerušila hladovku.
Jej zdravotný stav sa zhoršil, skončila na infúziách a nevládze sama stáť. Podľa advokáta Petra Erdösa chce Jankovská v hladovke pokračovať, keď sa jej zdravotný stav zlepší.

„Keďže sa mojej klientke výrazne zhoršil zdravotný stav, na odporučenie lekárov bola nútená prerušiť protestnú hladovku. V súčasnosti je pod lekárskym dohľadom v Ústave na výkon väzby a výkon trestu Banská Bystrica,“ potvrdil Erdös.
Jankovská sa aktuálne nachádza v ústave na výkon väzby v Banskej Bystrici. Podľa niektorých informácií ju mali previezť do väzenskej nemocnice v Trenčíne. Hovorkyňa Zboru väzenskej a justičnej stráže Monika Kacvinská však uviedla, že v trenčianskej nemocnici pre obvinených a odsúdených nie je na internom oddelení nikto, kto by držal hladovku.

Kacvinská dodala, že momentálne zbor neeviduje žiadnu osobu, ktorá by v tejto chvíli vyhlásila hladovku, alebo v hladovke pokračovala, ani v ústave v Banskej Bystrici. Ak však Jankovská hladovku prerušila, ústav ju neeviduje ako aktuálne hladujúcu. Kacvinská upozornila, že informácie o väznených osobách môžu poskytovať len s ich súhlasom.
„Vzhľadom na to, že nedisponujeme súhlasom dotknutej osoby, nie sme oprávnení poskytnúť požadované bližšie informácie týkajúce sa osobnosti a súkromia fyzickej osoby,“ zdôraznila Kacvinská.

Ak by sa Jankovskej stav rapídne zhoršil, môže byť prevezená do o nemocnice pre obvinených a odsúdených v Trenčíne.

Bývalá štátna tajomníčka a sudkyňa tvrdí, že stále dochádza k porušovaniu jej základných práv a slobôd aj k nezákonnému postupu voči jej osobe. Jankovská je obvinená z trestných činov podplácania a prijímania úplatku. Polícia ju zadržala v marci v rámci akcie Búrka.

Jankovská mala podľa vyšetrovateľov ovplyvňovať sudkyňu bratislavského okresného súdu, aby rozhodla, že súkromná televízia je povinná vyplatiť kontroverznému podnikateľovi Marianovi Kočnerovi zmenku v hodnote niekoľkých miliónov eur. Začiatkom septembra jej pribudlo aj obvinenie v kauze nepriateľského prevzatia trenčianskeho baru Fatima. Jankovská ešte ako sudkyňa trenčianskeho okresného súdu odsúdila podnikateľa Ondreja Janíčka za vydieranie a počas procesu mal jeho bar pripadnúť do rúk skupine okolo už zosnulého mafiánskeho bosa Petra Čongrádyho. /agentury/

X X X

Vyšetrovateľ navrhuje vziať starostu Rudolfa Kusého do väzby

Starosta bratislavskej mestskej časti Nové Mesto Rudolf Kusý. Júl 2020.Autor: SITA, Alexandra Cunderlikova
Policajný vyšetrovateľ navrhuje väzbu pre obvineného starostu bratislavského Nového Mesta Rudolfa K. Pre TASR to uviedla bratislavská krajská policajná hovorkyňa Lucia Mihalíková.

„Vyšetrovateľ Policajného zboru dnes spracoval podnet na podanie na vzatie obvineného do väzby a vec odovzdal príslušnej prokuratúre,“ priblížila Mihalíková.

Bratislavská krajská kriminálna polícia vo štvrtok zasahovala v prípade vyšetrovania trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa. Policajný vyšetrovateľ následne obvinil zadržaného starostu z dvoch prečinov a dvoch zločinov zneužívania právomoci verejného činiteľa. V prípade preukázania viny pred súdom mu hrozí trest odňatia slobody na sedem až 12 rokov.

Zadržanie Kusého je úplne nedôvodné, tvrdí právna zástupkyňa¨

Spôsob zadržania, ale aj samotné zadržanie v súčasnosti obvineného starostu bratislavského Nového Mesta Rudolfa K. považuje jeho právna zástupkyňa Eva Mišíková za nedôvodné. Dôvod na jeho zadržanie nevidí, rovnako tak ani dôvod na jeho prípadné vzatie do väzby.

„Spôsob, akým bol zadržaný, ale aj samotné zadržanie, považujem za úplne nedôvodné. Nebol predvolaný na výsluch alebo úkon trestného konania k vyšetrovateľovi ani telefonicky, ani písomným upovedomením,“ uviedla pre TASR Mišíková.

Dôvod na jeho zadržanie nevidí, zadržanie považuje za teatrálne i za absolútne neakceptovateľné z hľadiska nákladovosti. „Nebol riadne predvolaný. Nechápem, prečo k takémuto zadržaniu a k takejto teatrálnej situácii došlo. Vždy, keď bol predvolaný, tak sa na úkon v trestnom konaní dostavil,“ podotkla s tým, že nevidí ani dôvod na vzatie obvineného starostu do väzby.

S doručenými uzneseniami k vzneseným obvineniam vo všetkých troch veciach týkajúcich sa prečinu a zločinu zneužívania právomocí verejného činiteľa sa oboznámila ešte vo štvrtok. „Po oboznámení sa so skutkami som toho názoru, že nie sú naplnené znaky skutkovej podstaty trestného činu zneužívania právomocí verejného činiteľa,“ povedala Mišíková, ktorá ku všetkým obvineniam podala sťažnosť. Bližšie sa zatiaľ vyjadriť nechcela, do začiatku výsluchu si chce spisový materiál preštudovať.

Na otázku, či môže starosta v taktom prípade vykonávať naďalej svoju funkciu, poznamenala, že na každého, kto nebol právoplatne odsúdený, sa hľadí ako na nevinného. „Bol zvolený, voliči mu isto nepozastavia výkon funkcie starostu,“ myslí si Mišíková. Mestská časť pre TASR doplnila, že počas neprítomnosti starostu ho zastupujú v rozsahu svojich kompetencií dvaja vicestarostovia. /agentury/

X X X

Richard Sulík: Ak by ľudia nemohli najbližšie týždne demonštrovať, svet sa nezrúti

Zatiaľ nič nenasvedčuje tomu, že sa budú zatvárať podniky a obchody, hovorí minister hospodárstva a predseda SaS
Richard Sulík.

V stredu vláda schválila núdzový stav. Vy ste pred jej rokovaním tvrdili, že na to nevidíte dôvod. Napokon ste to podporili.
Čo zmenilo váš názor?

Nie je pravda, že som išiel takto na vládu. Mal som nejaký východzí názor, naši kolegovia na vláde mali tiež nejaké názory a výsledok je kompromis, ktorý sme spoločne všetci odsúhlasili, že núdzový stav bude trvať nie 90, ale 45 dní, a potom sa pozrieme, že čo a ako.

V rozhovore s Richardom Sulíkom sa dočítate:

• čo chce vláda dosiahnuť vyhlásením núdzového stavu,
• či má Smer šancu ho cez ústavný súd zrušiť,
• čo by urobil s mimoriadnymi miliardami od EÚ na pomoc,
• či hovorí na obvinenia OĽaNO, že SaS pri sprísňovaní interrupcií porušila koaličnú dohodu,
• prečo nepovažuje za problém, že sa Boris Kollár stretol s Jaroslavom Haščákom z Penty,
• ako uvažuje nad svojím odchodom z čela strany.

Čo vlastne chcete núdzovým stavom dosiahnuť? Nejaké väčšie vysvetľovanie toho, prečo je potrebné pristúpiť k takémuto drastickému kroku, neprebehlo.

Nie je to drastický krok. To je tak, že schválite núdzový stav a k nemu schválite zákon o hospodárskej mobilizácii. Aj ten sme v stredu schválili, má 11 paragrafov. Je tam síce pracovná povinnosť, teoreticky môže byť nariadená komukoľvek, ale dôležitá je v zdravotníckej oblasti. Ak dôjde k využitiu, tak práve tam.

Ale sám nemám dobrý pocit, že teraz sa tu poschvaľujú príliš veľké právomoci vrátane obmedzení osobných slobôd a je jedno, pre akú vládu to je. Preto sme sa dohodli na 45 dňoch, keď to budeme chcieť nejak upresniť, tak máme na to jeden a pol mesiaca času.

Dá sa očakávať to, čo na jar, teda zatváranie podnikov, živností a obmedzenie ekonomiky?

Nič tomu nenasvedčuje, že by sa išli zatvárať obchody. Opakovane som sa vyjadril, že by som bol veľmi proti. Aj skúsenosti z jari ukázali, že sme nemali húfy nakazených predavačiek.

Čo je teda cieľom núdzového stavu? Mať dosah na zdravotníckych pracovníkov, alebo čo všetko ním chcete ošetriť?

Cieľom núdzového stavu je zabezpečiť chod zdravotníctva, lekárov, sestier, zdravotníkov, zásobovanie zdravotníckym materiálom, mobilitu, aby bolo dostatok dopravných prostriedkov. V zákone o hospodárskej mobilizácii je, že ministerstvo životného prostredia má na starosti zabezpečenie pitnej vody. Predstavte si nejakú osadu, kde zlyhá viacero vecí a nebudete tam mať tri dni pitnú vodu. Na toto je to dobré. Ja za týmto núdzovým stavom stojím a podporujem ho, ale vrátane toho kompromisu, ktorý sme urobili, že to bude len 45 dní a nie 90.

Odmietate teda protesty z radov opozície, že núdzový stav je na to, aby ste zastavili demonštrácie odborárov a opozície?
Keby to aj hneď tak bolo, ten núdzový stav bude trvať 44 dní, lebo jeden deň už prešiel. Keby aj bolo právo zhromažďovať sa a demonštrovať obmedzené na 44 dní, svet sa nezrúti. Takže podporujem núdzový stav, ale len za tohto nastavenia. To znamená, len na šesť týždňov.

Predsa len, núdzový stav je akási „zbraň”, ktorú vláda má. Kritika môže znieť aj tak, že vláda mala v lete tri mesiace na to, aby vyladila všetky sofistikované riešenia. Nie je núdzový stav znakom bezradnosti, že sa v lete neurobilo všetko, čo sa mohlo?

Toto je len znakom toho, že to nemáte dobre načítané, keď hovoríte o „zbrani”, preto, lebo po núdzovom stave máme ešte výnimočný stav a po ňom máme ešte vojnový stav. Núdzový stav je slabý odvar výnimočného stavu a výnimočný stav je niečo citeľne slabšie ako vojnový stav.

A teda nie je to znakom toho, že ste nevyužili všetky možnosti, ktoré ste mali? Napríklad inteligentná karanténa, dostatok hygienikov, to všetko sa neurobilo, priznávajú to ľudia z vládneho tábora, a urobiť sa to mohlo. Nie je núdzový stav len prekrývaním nedostatkov?

Rozhodne sa tieto veci urobiť mohli, prečo sa neurobili, choďte sa spýtať tých, ktorí to majú na starosti. Minister hospodárstva to nie je.

Nepýtali ste sa premiéra? Lebo ten to riadi.

Pozrite sa, chápem, kam vašou otázkou mierite. Ale nebudem v takejto relatívne napätej dobe zvyšovať konflikt tým, že sa budem snažiť precízne odpovedať na vaše otázky, ktoré evidentne majú snahu hľadať konflikt a rýpať sa vo veciach. Takže, prosím vás, keď chcete vedieť veci, ktoré sa týkajú ministra a ministerstva hospodárstva, tak sa pýtajte a keď chcete vedieť veci, ktoré sa týkajú ministerstva zdravotníctva alebo vnútra alebo premiéra, tak choďte za nimi.

Ako sú na tom dnes štátne hmotné rezervy? Je tam všetko, čo tam má byť? Sú pripravené na druhú vlnu?

Okrem gumených rukavíc tam máme všetko, čo potrebujeme. Bol zavedený dynamický nákupný systém, bola vyhlásená jedna veľká súťaž, predselekcia veľkých dodávateľov, skúmanie, či tie certifikáty sú pravé, toto je teraz vyčistené, dodávatelia sú kategorizovaní, tí, ktorí sú osvedčení, tí boli vybratí do užšieho kola a zásobovanie funguje. Cez leto sa tu urobilo veľa roboty. Druhá vec je, že konkrétne rúška sa už vyrábajú na Slovensku a vo veľkých množstvách.

Robert Fico hovoril, že núdzový stav zrejme napadnú na ústavnom súde. Majú podľa vás šancu uspieť?

Nech to skúsia, je tu ústavný súd, ten o tom rozhodne, to nie je nič nelegitímne, v pohode.

Takže stojíte si za tým, že to prejde posudzovaním ústavného súdu?

Budeme o skúsenosť múdrejší. Keď si Robert Fico myslí, že to treba napadnúť, nech to napadne, ústavný súd sa vyjadrí, pre nás to bude záväzné. Takto to má fungovať.

Ste pripravení na variant, že ústavný súd povie núdzovému stavu nie?

Potom núdzový stav zrušíme alebo neobnovíme. Asi neobnovíme, lebo do 45 dní sa zrejme nestihne ústavný súd vyjadriť.

Tam sa asi stihne. Musí rozhodnúť do desiatich dní.

Keď sa stihne, tak, samozrejme, núdzový stav zrušíme.

Pomaly sa blíži termín, keď budeme musieť odovzdať plán, na čo chceme minúť miliardy z Európskej únie. Kde by ste ich umiestnili vy?

Po prvé, zvolil by som relatívne nízky počet väčších projektov. Nerozdroboval by som to na 300 rôznych programov. A po druhé, investoval by som tam, kde niečo aj ostane, napríklad infraštruktúra. A to nie je len diaľnica. To sú všetky káble, rúry, cesty, koľajnice. Je tu čo robiť a vyžaduje si to násobne viac prostriedkov, ako je k dispozícii.

Menej by som investoval do takých vecí ako kurzarbeit alebo iných mäkkých foriem investícii, kde ani neviete, ako sa to stratí. K tomu je tam dosť silná podmienka, že to musí byť buď „green deal“, digitalizácia alebo obnova. Takže keď teraz povieme, že to má byť obnova nejakých našich významných objektov, tak to budú dobre investované peniaze. Napríklad kaštieľ v Rusovciach, Krásna Hôrka, kúpele Sliač. To sú desiatky miliónov a podľa mňa to budú dobre investované peniaze.

Hovoríte, že podmienkou je, aby niečo po tých miliardách ostalo…

To je taká moja priorita, ale nie som jediný, kto má k tomu čo povedať.

Patrila by k tomu aj daňová reforma, teda napríklad viac zaťažiť majetok a menej prácu?

Keď sme robili reformu v 2003, ktorá platila od januára 2004, nepotrebovali sme žiadne peniaze z Bruselu, lebo tá reforma bola takmer neutrálna. Ak teda chceme reformovať dane, nepotrebujeme nejaké obrovské peniaze z Únie.
A čo sa týka reformy odvodov a sociálnych dávok, už dávno som to predstavil, nazvali sme to odvodový bonus. Tam by možno malo zmysel na prechodné obdobie vykryť tie výpadky. Ale aj v prípade odvodového bonusu dôjde k dynamickým efektom, o tom som skalopevne presvedčený a nakoniec tá reforma v rozpätí niekoľkých rokov bude neutrálna.
V rozhovore s Richardom Sulíkom sme plány s peniazmi od Európskej únie rozoberali ešte podrobnejšie. Viac o tejto téme, ale aj o jeho názore, prečo sa Boris Kollár v prípade nájomných bytov mýli, si vypočujte v pondelkovom podcaste Ráno Nahlas.

Pilierom našej ekonomiky sú automobilky a pridružený priemysel. Kam by ste posunuli chrbtovú kosť ekonomiky vy?
A čo si myslíte, že ľudia prestanú jazdiť na autách.

Tie peniaze z EÚ sa prezentujú ako pomoc, ktorá má vytvoriť tzv. Slovensko 2.0. Hlavná časť peňazí by teda mala smerovať do priemyslu s vyššou pridanou hodnotou, výskumu a vývoja. A to nie je montovanie.
Ale ten priemysel niekomu patrí. My máme dotovoať prakticky všetko? Niečo aj samé od seba tvorí hodnoty. Priemysel má svojich vlastníkov a v záujme zachovania ziskov oni budú investovať. Na to nepotrebujú rady politikov.

Tá vízia je malý štíhly štát a debyrokratizácia?

Áno, to je hudba v mojich ušiach: štíhly a debyrokratizovaný štát s megadobrým podnikateľským prostredím, aby tu bola radosť podnikať. Garantujem vám, že 10-tisíc úradníkov nikdy nevymyslí toľko a v takej kvalite ako 100-tisíc majiteľov firiem, ktorí tam majú svoje peniaze, venujú sa tomu od rána do večera a realizujú svoje nápady a je ich ešte aj desaťkrát viac. Tam niet o čom debatovať.

Ak príde v januári-februári prepúšťanie, tam už bude aj tlak na podporu od rôznych podnikov. To sa bije s tou debyrokratizáciou, nie?

Opatrne s tou podporou, lebo sa vám môže stať, že budeme podporovať odvetvia, ktoré nemajú budúcnosť, len to ešte pod rúškom korony. Preto by som nešiel dávať ťažké milióny všade tam, kde niekoho prepustia. Áno, môže sa stať, že niektoré firmy budú prepúšťať zamestnancov. Fajn, ale niektoré iné budú zamestnávať.

Parlamentom neprešiel zákon na sprísnenie interrupcií, pretože parlament nebol uznášaniaschopný. Predseda poslaneckého klubu OĽaNO Michal Šipoš obvinil vašu poslankyňu Janu Bittó Cigánikovú, že o zablokovaní Národnej rady rokovala s Marianom Kotlebom a so Smerom. Debatovali o tom?

Nie. To je veľmi podobné, ako keď pred pár týždňami hlasovali poslanci OĽaNO s kotlebovcami. To sú parlamentné doťahovačky, ktoré nikoho nezaujímajú. Ide o výsledok a výsledok je ten, že zákon pani Záborskej bude na októbrovej schôdzi.

Pán Šipoš hovorí, že SaS porušila koaličnú dohodu. Treba to otvoriť na koaličnej rade?

Ja to tak nevnímam a ani by som to neriešil. OĽaNO môže otvoriť tento bod. Ale ja si myslím, že na koaličnej rade nie je čo riešiť.

A čo budú vaše argumenty?

To poviem im, nebudem teraz hovoriť všetky argumenty.

Čo hovoríte na stretnutie Borisa Kollára s Jaroslavom Haščákom?

Stretli sa, asi si mali čo povedať. Nevidím na tom nič zlé. Haščák tu zamestnáva niekoľkotisíc ľudí. Prečo by sa nemohli stretnúť?

A ktorej verzii ste verili, pánovi Kollárovi, ktorý hovoril, že sa stretli pre články v médiách Penty alebo verzii pána Haščáka o tom, že píše knihu?

Verzia Borisa Kollára sa mi zdá byť výrazne dôveryhodnejšia.

Vás pán Haščák do knihy neoslovil?

Nie (smiech).

Prečo vlastne podľa vás nie je problém, že sa stretli?

Prečo by to mal byť problém? Je to veľký zamestnávateľ. Ale neviem presne, prečo sa stretli.
Ale ak sa stretli kvôli tomu, o čom hovoril pán Kollár, tak to vyzerá, že ho môžu nejakým spôsobom tlačiť, dokonca vydierať.

Ale nepreháňajte. Nevyrábajte z toho drámu. Ja sa stretávam prakticky so všetkými šéredaktormi. A tiež sa nebavíme len o tom, kedy bude najbližší rozhovor. Toto už podľa mňa preháňame.

Igor Matovič napísal 28. september 2020 na Facebook status s názvom Taktika rozvratu. Okrem iného tam zaznelo: „A teraz sa pozrime na posledných 6 mesiacov na Slovensku z helikoptéry - a vidíme systematický až strategicky prekalkulovaný postup na postupnú demoralizáciu vojska najmä cez dehumanizáciu rozhodujúcich autorít.“ Pod vojskom boli myslení občania, rozhodujúcimi autoritami najmä vláda a ďalšie štátne orgány. Cítite aj vy prekalkulovaný postup na demoralizáciu „vojska“?

Nie, necítim. Je tam kopec rôznych slovíčok, ktoré na seba nadväzujú. Do pravého ucha mi vnikajú slová ako demoralizácia, dehumanizácia, o chvíľu tam bude aj defenestrácia a môj mozog odmieta tie slová rozobrať, čo má ktoré znamenať a aký majú mať celkový zmysel. Ale zrejme tým chcel povedať, že je tu nejaký organizovaný pohon.

A máte ten pocit?

Nie, nemám ten pocit. Nemyslím si, že tu existujú cielené aktivity smerom k rozvratu a pádu vlády.

A je v poriadku, keď ľuďom cez Facebook odkazuje, že pokazili boj proti korone?

Ja by som to nerobil.

V poslednej dobe sa viackrát objavili úvahy, že SaS povediete ešte do ďalších volieb, a potom odídete z čela strany. Čo je na tom pravdy?

Fico či Mečiar urobili chybu, že trčali na predsedovských stoličkách tak dlho, až ich strany skončili s nimi. Ja túto chybu neurobím a tvrdím to už dlhodobo. Teraz som ministrom hospodárstva a sústredím sa len na to, aby som z tejto pozície vytĺkol pre Slovensko čo najviac.

Stanete sa čestným predsedom, ako o tom napísal Denník N? Ak áno, aký vplyv by ste chceli mať v strane?

Cez ďalší most prejdeme, keď k nemu prídeme. Čestný predseda je celkom dobrý nápad (úsmev).

Znamená to, že odídete aj z aktívnej politiky, alebo chcete odísť len z čela strany?
To by som špekuloval, skutočne sa teraz sústredím na hospodárstvo. SaSke sa darí dobre, od volieb rastieme a mám z toho radosť.

Nahradí vás niekto z dvojice Lucia Ďuriš Nicholsonová a Branislav Gröhling?

Odpovedal som vyššie, aktuality.sk

X X X¨

Koronavírus: Rezort zdravotníctva tvrdí, že začal aktívne bojovať proti hoaxom

Ministerstvo zdravotníctva (MZ) SR sa viacerými aktivitami zapojilo do boja proti hoaxom.
Ako pre TASR uviedla hovorkyňa rezortu zdravotníctva Zuzana Eliášová, ministerstvo monitoruje najrozšírenejšie a najnebezpečnejšie dezinformácie a reaguje na ne. Zároveň komunikuje s predstaviteľmi sociálnej siete, ktorých upozorňuje na nebezpečné témy z pohľadu zdravotníctva.

„Zároveň hľadáme čo najefektívnejšie spôsoby, ako na sociálnych sieťach proaktívne komunikovať o faktoch a odborných odporúčaniach, aby sa verejnosť mala o čo fakticky oprieť, keď sa s dezinformáciou stretne. Spolupracujeme s desiatkami odborníkov ministerstva na jednotlivé medicínske odbory, rovnako tak s lekármi a špecialistami z praxe. Ich stanoviská a odporúčania sú základným zdrojom našich reakcií na dezinformácie a aktívnej komunikácie na sociálnych sieťach," uviedla.

Mimo rezortného prostredia vytvorilo MZ SR neformálnu sieť so zdravotníckymi influencermi, s ktorými si vzájomne na sociálnych sieťach pomáhajú. Eliášová doplnila, že sa usilujú o téme dezinformácií hovoriť čoraz viac aj v médiách, a to aj prostredníctvom politických lídrov.

Na otázku TASR, v akom stave sa nachádza trestné oznámenie, ktoré koncom augusta podal minister zdravotníctva Marek Krajčí (OĽANO) na neznámeho páchateľa v súvislosti s podozrením z trestného činu šírenia poplašnej správy, Eliášová dodala, že ho aktuálne riešia orgány činné v trestnom konaní.

Ide o informácie publikované prostredníctvom internetovej stránky Bádateľ, ktoré občanov nabádali na občiansku neposlušnosť, marenie prijatých opatrení na zabránenie šíreniu ochorenia COVID-19 či odmietanie očkovania.
Ministerstvo na otázku, či plánuje podobný krok aj v iných prípadoch, reagovalo, že nemá vopred pripravený plán ďalších trestných oznámení. „Budeme robiť všetko pre to, aby sme potlačili dezinformácie a poplašné správy a pomohli ľuďom zorientovať sa v online prostredí. V tomto čase je to urgentne dôležité," dodala Eliášová, aktuality.sk

X X X

Bývalý filmový producent Weinstein čelí šiestim novým obvineniam

V prípade usvedčenia zo všetkých obvinení v Los Angeles hrozí ďalší trest odňatia slobody v dĺžke 140 rokov.
Zdiskreditovaný hollywoodsky magnát Harvey Weinstein (68) čelí šiestim novým obvineniam zo sexuálnych útokov, za ktoré mu hrozí trest do výšky 140 rokov odňatia slobody. V piatok o tom informovala spravodajská stanica Sky News.

Nové obvinenia prichádzajú pol roka po tom, ako okresná prokuratúra v kalifornskom meste Los Angeles obvinila Weinsteina z ďalšieho sexuálneho útoku na ženu z roku 2010. Weinstein tak dovedna čelí štyrom obvineniam zo znásilnenia, dvom zo sexuálneho násilia a jednému z násilnej sexuálnej penetrácie.

Súd v New Yorku bývalého filmového producenta odsúdil 11. marca na trest odňatia slobody na 23 rokov za sexuálny útok a znásilnenie. Porota ho koncom februára uznala za vinného zo sexuálneho útoku voči bývalej asistentke produkcie Mimi Haleyiovej v roku 2006 a zo znásilnenia herečky Jessicy Mannovej v roku 2013.

Weinsteinovi, ktorému britská kráľovná Alžbeta II. v septembri odobrala vyznamenanie CBE, v prípade usvedčenia zo všetkých obvinení v Los Angeles hrozí ďalší trest odňatia slobody v dĺžke 140 rokov. Weinstein je momentálne umiestnený vo väznici Wende Correctional Facility s maximálnym stupňom stráženia v štáte New York.