iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Oligarcha Bödör s mobilným operátorom Štvorka

Oligarcha Bödör sa vynoril v megabiznise s mobilným operátorom Štvorka: Svet biznisu nitrianskej rodiny Bödörovcov je ešte oveľa širší, ako ho doposiaľ verejnosť poznala. Len nedávno novinári rozplietli nitky Bödörovcov na zdravotnícky biznis Penty. Teraz našli ich stopu aj pri veľkej telekomunikačnej firme Swan Mobile. Ficovými vládami obľúbená SBS-ka Bonul tvorí len základ sveta biznisu nitrianskej rodiny Bödörovcov.

Syn jej zakladateľa a oligarcha Norbert Bödör sa už objavil pri hoteli Zlatý kľúčik, v kúpeľoch Trenčianske Teplice či vo vinárstve Pivnica Radošina.

Otec Miroslav Bödör zas stál za cyperskou schránkou Saxian Investments, ktorá mala podiel aj v zdravotníckom biznise Penty. Tá istá schránková firma sa objavila pri veľkej telekomunikačnej firme Swan Mobile.

Reťaz neprehľadných finančných operácií vyzerá tak, že firma s Bödörom v pozadí najprv získala podiel u mobilného operátora, aby ho neskôr so ziskom predala naspäť jeho materskej firme. Tieto zistenia sa podarilo odhaliť novinárom združeným v projekte Kočnerova knižnicaInvestigatívneho centra Jána Kuciaka.

„Záchrancovia“ s pôžičkami

Telekomunikačná firma Swan sa v roku 2015 borila s problémami okolo rozbehu mobilného operátora Štvorka. Veľké očakávania zo spojenia so štátnou poštou sa totiž nenaplnili tak, ako majitelia firmy očakávali. Swan Mobile sa tiež pýšil dohodou s čínskou Bank of China o veľkom úvere, ale ani ten napokon nikdy nezačal čerpať.

Situácia sa vyhrotila, keď sa proti svojmu novému konkurentovi postavili všetci veľkí hráči na trhu, teda Telekom, Orange a O2. Swan začali obviňovať, že neplní licenčné podmienky, tak ako sľúbil Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb.

Firma teda súrne potrebovala peniaze aj na urýchlené dobudovanie vlastnej mobilnej siete, pretože jej hrozilo odobratie licencie. Napokon jej pomohol finančnou injekciou cyperský Saxian Investments spájaný s Bödörom. Swanu pôžičal 6 miliónov eur, ďalšie 3 milióny eur poskytla firma CZ Invest. Tú zas vlastnil oligarcha a bývalý šéf štátneho Transpetrolu Štefan Czucz, ktorý bol považovaný za šedú eminenciu politickej strany Most-Híd.

A vynoril sa mladý Bödör

Saxian a Czuczov CZ Invest zjavne hodili Swan Mobile záchranné koleso v hodine dvanástej. Firma síce obe výpomoci vyplatila už po niekoľkých mesiacoch, vzápätí sa však zmenila aj vlastnícka štruktúra Swan Mobile.
Novým spoluvlastníkom tretiny akcií telekomunikačnej firmy sa stal český investičný fond Avant Private Equity. Špeciálne postavenie v tomto fonde mal práve Norbert Bödör. Vlastnil totiž všetky akcie jedného z podfondov Avantu, ktorý dostával 80 percent výnosov celého fondu.

Podfond Avantu, v ktorom figuroval Bödör, potom zaznamenal raketový rast hodnoty. Cena jeho akcie z pôvodných 400 eur vyletela za niekoľko mesiacov až na 4000 eur. Za týmto vysokým zhodnotením fondu sú takmer určite aj jeho obchody s lukratívnymi podielmi vo firme Svet Zdravia z portfólia Penty, ako aj vo firme Swan Mobile.

Investičný fond Avant vstúpil do vlastníckej štruktúry Swan Mobile postupne: najprv získal 20 percent a neskôr svoj podiel navýšil na 30 percent akcií firmy. Tento postupný rast podielu Avantu vo vlastníckej štruktúre Swan Mobile vzbudzuje dojem, akoby súvisel s vyrovnávaním pôžičiek Saxianu a CZ Investu.

Saxian totiž na začiatku požičal 6 miliónov Swanu – Avant neskôr získal vo Swane 20 percent akcií. CZ Invest požičal Swanu 3 milióny (teda polovicu požičanej sumy od Saxianu) – Avant napokon zvýšil svoj podiel vo vlastníckej štruktúre Swanu o ďalších 10 percent na celkových 30 percent.

Swan Mobile pre Aktuality.sk oficiálne poprel, že by niekedy predal podiel vo firme Saxianu alebo CZ Invest, a stojí si za tým, že kupujúcim bol Avant Private Equity. Nevyjadril sa však k tomu, či Avant platil alebo neplatil za kupované podiely vo Swan Mobile tak, že sa len vynulovali pôvodné pôžičky Saxianu a CZ Invest.

V účtovných závierkach sa nezhodli

Za aké sumy sa teda vlastne českí investori (aj s Bödörovým kapitálom) k podielu vo Swan Mobile dostali? Verzie účastníkov tohto obchodu sa líšia. Spoločnosť Swan Mobile tvrdí, že fond do firmy zainvestoval 14,6 milióna eur.
V účtovnej závierke spoločnosti Avant Private Equity z roku 2016, keď sa obchod uskutočnil, však figurujú iné sumy. Tento fond si v nej uvádza, že nadobúdacia cena akcií firmy Swan Mobile bola len približne 3 milióny eur za všetky získané akcie. Hodnotu svojho podielu vo firme Swan Mobile si vtedy vyčíslili na približne 11 miliónov eur.
Tento rozdiel nevysvetlili zástupcovia firmy Swan Mobile, ani firmy Avant Private Equity.

Priveľa náhod

V rovnakom čase ako Swan Mobile predal svoj 30-percentný podiel spoločnosti Avant Private Equity (spojenej s Bödörom), nastala zaujímava zmena v účtovníctve cyperskej schránky Saxian Investments (tiež spojenej s Bödörom).
Práve v tom období totiž zmizol z účtovnej závierky schránky Saxian dlh vo výške 11 miliónov eur, ktorý mala voči lichtenštajnskej nadácii Betlem Foundation, ako aj jej panamskej dvojičke s rovnakým názvom.
Podľa holandskej prokuratúry, ktorá riešila už známy prípad falošnej banky, je za lichtenštajnskou nadáciou Miroslav Bödör, otec Norberta Bödöra.

A aby náhod nebolo málo: o dva roky neskôr spoločnosť Avant Private Equity vystavila zmenku vo výške 11 miliónov eur Norbertovi Bödörovi. Táto zmenka mohla byť zárukou za investíciu Norberta Bödöra do samotného fondu Avant Private Equity.

To, či tieto operácie spolu súvisia, nepotvrdili ani nevyvrátili žiadni z účastníkov týchto obchodov.
Ďalším spojivom medzi Bödörovcami a spoločnosťou Swan Mobile je aj fakt, že audítorom spoločností v portfóliu Swan bola skupina VGD. Práve jej zástupcovia podľa holandskej prokuratúry figurovali ako poradcovia cyperského Saxianu, resp. Bödörovcov.

Celý príbeh pokračuje zhruba po dvoch rokoch. Matka firmy Swan Mobile, teda spoločnosť Danubiatel, sa rozhodla, že 30-percentný podiel svojej dcérskej firmy odkúpi späť od fondu Avant Private Equity. Danubiatel tvrdí, že akcie v roku 2018 kúpil za 18,6 milióna eur. Peniaze však firma nevyplatila hneď, ku koncu roku 2019 totiž ostala fondu Avant Private Equity (teda aj Bödörovi) stále dlžná 11 miliónov eur. Skupina Danubiatel si pochvaľuje, že obchod bol pre ňu veľmi výhodný. To isté by však mohol tvrdiť aj fond Avant Private Equity.

Hoci nie je isté, či podiel kupoval za 3 milióny alebo 14,6 milióna eur, výsledná predajná cena bola za každých okolností vyššia, takže hodnota akcií fondu sa výrazne zvýšila. Z takéhoto nárastu hodnoty akcií profitoval aj prominentný investor do fondu Norbert Bödör.

Postup fondu Avant Private Equity v operácii Swan sa nápadne podobá na nákup a následný predaj akcií spoločnosti Svet Zdravia (resp. ProCare) z portfólia finančnej skupiny Penta.

Aj v tomto prípade figurovala cyperská schránka Saxian Investments a fond Avant Private Equity, aj pri tejto transakcii sa na začiatku vynoril Norbert Bödör. Celý predaj sa totiž točil okolo prešovskej polikliniky, ktorú Bödör s pomocou cyperskej schránky Saxian predal Pente. Saxian za sprostredkovanie obchodu získal od Penty lukratívny podiel v jej firme ProCare.

Stanovisko spoločností SWAN Mobile a Danubiatel k medializovaným informáciám o prepojeniach na investičný fond Avant V ostatných dňoch sa v médiách objavilo viacero nepravdivých a skreslených informácií o spoločnosti SWAN Mobile, a. s., ako aj o jej materskej firme Danubiatel, a. s. Aj z dôvodu zamedzenia ich ďalšieho šírenia by sme radi uviedli tieto informácie na pravú mieru.

Akcionárom SWAN Mobile nikdy nebola spoločnosť Saxian Investments, ako nesprávne uviedol denník SME. Nie je tajomstvom, pri štarte mobilného operátora spoločnosť SWAN Mobile hľadala investora. V tom čase sa akcionárom s opciou až na 20 %-tný podiel mala stať Slovenská pošta, ktorá po zmene manažmentu od tohto úmyslu odstúpila. Pri organizácii prefinancovania projektu sme spolupracovali s finančným poradcom.

Náš nezávislý finančný poradca nám pomohol získať pôžičky od spoločností Saxian Investments a CZ Invest. Nikdy však neprišlo k ich majetkovému vstupu do SWAN Mobile-u. O rok neskôr sa akcionárom spoločnosti SWAN Mobile stal český licencovaný investičný fond Avant, ktorý v rokoch 2016 – 1018 vlastnil 30 % akcií. Celú transakciu, ktorej súčasťou bol aj prevod uvedených akcií na investičný fond, manažovali renomovaní poradcovia a advokátske kancelárie.

Avant ako finančný investor nikdy nemal žiaden vplyv na chod a riadenie spoločnosti, menoval len jedného člena dozornej rady.

Investičný fond Avant zaplatil za 30 % akcií spoločnosti a zároveň do kapitálových fondov vložil celkom 14,6 milióna eur. Koncom roka 2018, teda po vyše troch rokoch, spoločnosť DanubiaTel, ako majoritný akcionár SWAN Mobile, odkúpila od fondu akcie späť za 18,6 milióna eur. Spätný odkup akcií za týchto podmienok považujeme za veľmi výhodnú transakciu pre skupinu DanubiaTel.

X X X

Brexit: EÚ a Británia stále nenašli kompromis pri kľúčových bodoch dohody

Stranám sa nepodarilo prekonať rozdiely v názoroch na firemné dotácie, spôsob riešenia sporov a rybolov.
Na rokovaniach medzi Britániou a Európskou úniou (EÚ) o ich budúcich obchodných vzťahoch po brexite stále ostáva vyriešiť niekoľko dôležitých otázok. Vyhlásil to v piatok člen britskej vlády, minister pre bývanie, Robert Jenrick.
Jenrick uviedol tiež pre rozhlasovú stanicu BBC, že je príliš skoro povedať, čo bude predmetom rozhovoru medzi britským premiérom Borisom Johnsonom a predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou, ktorý je naplánovaný na sobotu (3. 10.).

Diskusia prebehne on-line, uviedol na sociálnej sieti Twitter hovorca von der Leyenovej Eric Mamer, podľa ktorého pôjde o „inventarizáciu rokovaní a diskusiu o ďalších krokoch".S yjednávačom z Európskej únie (EÚ) a Británie sa stále nepodarilo prekonať rozdiely v názoroch na firemné dotácie, spôsob riešenia sporov a rybol. Čas na dohodu sa však kráti a úmerne s tým rastie tlak na obe strany, aby ju uzavreli a zabránili riziku zavedenia ciel od 1. januára 2021.

Aktuálne deviate kolo rokovaní v tomto roku, ktoré sa má skončiť v piatok ráno, je zatiaľ posledné naplánované. Lídri EÚ vyhodnotia pokrok na riadnom samite v dňoch 15. a 16. októbra. EÚ upozorňuje, že dohoda musí byť k dispozícii začiatkom novembra, aby mali Európsky parlament a národné parlamenty dostatok času na jej ratifikáciu do konca roka, aktuality.sk

X X X

Zavrú vás za útok na policajta počas núdzového stavu na doživotie? Situácia je nejasná, Kolíková zrejme zmení zákon

Medzi odborníkmi sa vedú diskusie o tom, či sa všetky trestné činy majú posudzovať počas núdzového stavu prísnejšie.
Predstavte si, že sa tento víkend bude konať svadba. O druhej ráno ktosi zavolá na políciu a oznámi, že počet hostí nie je 50, ale 80. Policajná hliadka príde teda skontrolovať situáciu.

O druhej ráno je však svadba v plnom prúde a nespokojní svadobčania sa pochytia s policajtmi. Začnú sa strkať, policajt padne na zem, vyletí facka.

„Keby sa takýto trestný čin stal za normálnej okolnosti, tak je tam nejaká podmienka, bol by z toho asi súd, ale nič zvláštne. Dámy a páni, chcem vás informovať, že podľa § 323 Trestného zákona, odsek štyri, ak dôjde k takej situácii vtedy, keď je vyhlásený núdzový stav, páchateľovi hrozí trest odňatia slobody na 12 až 25 rokov alebo na doživotie.“
Takýmto príkladom včera predseda Smeru Robert Fico začal svoju kritiku núdzového stavu, ktorý v stredu na 45 dní schválila vláda a od 1. októbra platí na celom území Slovenska.

Prísny trestný zákon

Fico tému ďalej nerozvíjal a venoval sa kritike kabinetu Igora Matoviča. Nechtiac však narazil na čosi, čo trápi aj ľudí na ministerstve spravodlivosti a pri čom napriek presvedčivo znejúcim slovám šéfa Smeru nepanuje zhoda ani v odborných kruhoch.

Najprv trochu z trestného zákona. Fakt je ten, že viaceré trestné činy sa podľa trestného zákona drasticky sprísňujú, pokiaľ boli vykonané „za krízovej situácie“, čiže počas núdzového, výnimočného a vojenského stavu alebo počas vojny.
Týka sa to napríklad krádeží, podvodov, útoku na verejného činiteľa, ale napríklad aj zneužívania právomoci verejného činiteľa a mnohých ďalších.

Pokiaľ teda napríklad načierno chytáte ryby a prichytia vás, za bežných okolností by vám hrozili maximálne dva roky. Ak ste nikdy neboli trestaní, zrejme by ste dostali podmienku a vec by sa tým uzavrela. No v prípade krádeže, čím je aj lovenie rýb bez povolenia, sa trest za krízovej situácie automaticky dvíha na 10 až 15 rokov.

Burda: Trestný čin musí súvisieť s núdzovým stavom

Kým pre Fica sprísnenie trestov poslúžilo len ako odrazový mostík k ďalšej kritike vlády, v odborných kruhoch sa o tom vedie seriózna polemika.

Dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského Eduard Burda s Ficovým pohľadom zásadne nesúhlasí: „To je základná teória trestného práva vo všetkých vyspelých právnych štátoch, že medzi konaním a znakom skutkovej podstaty musí byť príčinná súvislosť. A zvlášť pri úmyselných trestných činoch musí byť úmyselne zaviený.“

Vysvetľuje to tým, že tzv. kvalifikačný znak „za krízovej situácie“ sa môže použiť len vtedy, ak mal vplyv na to, že trestný čin bol spáchaný napríklad počas núdzového stavu.

„Inak povedané, ak niekto ukradne spred domu niekoho auto, a ten trestný čin by mal rovnaký priebeh, či je núdzový stav alebo nie, nie je tam príčinná súvislosť medzi núdzovým stavom a touto krádežou auta, nie je tam ani zavinenie smerom k tomu, že úmyselne využívam núdzový stav, a preto nepríde k zvýšeným trestným sadzbám. Ak by bola taká situácia, že v núdzovom stave sa musia evakuovať nejaké územia, a to by niekto využil na bytové a domové vlámačky, vtedy by tam bola príčinná súvislosť s núdzovým stavom a naozaj by sa používal prísnejšie skutkové podstaty,“ vysvetľuje svoj postoj Burda.

Riešenie chaosu

Proti Burdovmu názoru sa stavia jeho kolega z Právnickej fakulty Univerzity Komenského Tomáš Strémy.
Keďže bol vyhlásený núdzový stav na celom Slovensku, podľa neho na to, aby páchateľ dostal viac rokov, skutok vôbec nemusí súvisieť s vyhláseným núdzovým stavom, tak ako tvrdí Burda.

Svoj názor podopiera usmernením generálnej prokuratúry, ktoré vydala 2. apríla tohto roka, teda počas prvej vlny pandémie a počas núdzového stavu, ktorý vláda Petra Pellegriniho vyhlásila v polovici marca na odvetvie zdravotníctva.
V tom čase nastal mierny chaos, pretože vláda síce vyhlásila núdzový stav na oblasť zdravotníctva, no zistilo sa, že takúto situáciu nie je možné vyhlásiť na konkrétne odvetvie, ale len na konkrétne územie.

Prokurátori si teda potrebovali ujasniť, či v prípade niektorých trestných činov majú siahať po prísnejších trestoch ako počas krízovej situácie, alebo nie.

Strémy: Za krádež teoreticky hrozí 10 až 15 rokov

Strémy sa preto domnieva, že v čase vyhláseného núdzového stavu nemajú prokurátori a sudcovia inú možnosť, ako prihliadať na to, že bol trestný čin spáchaný počas krízovej situácie. Inými slovami, pokiaľ by sa podgurážení svadobčania pobili s policajtmi, ako o tom hovoril Fico, minimálnym trestom pre nich by malo byť 12 rokov odňatia slobody.

„Napríklad, v prípade, že osoba niečo ukradne, (pričom naplní niektorý zo znakov skutkovej podstaty uvedenej v prvom odseku, napr. spôsobí malú škodu, už bola v predchádzajúcich 24 mesiacoch postihnutá za krádež, spácha krádež vlámaním, etc.) a zároveň sa dopustí tohto trestného činu za krízovej situácie (núdzového stavu), toto konanie bude podľa môjho názoru nevyhnutné kvalifikovať ako obzvlášť závažný zločin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), ods. 4 písm. c) Trestného zákona, pričom trestná sadzba pri uvedom trestnom čine je 10 až 15 rokov,” konštatuje Strémy.
Kolíková zrejme zmení zákon

K Strémyho výkladu sa svojím vyjadrením nepriamo prikláňa aj ministerstvo spravodlivosti. Jeho hovorca Peter Bubla totiž spomína, že na rezorte si uvedomujú „drakonickosť” niektorých trestov počas núdzového stavu. Podľa neho v akútnych prípadoch majú možnosti situáciu aspoň trochu zmierniť sudcovia.

„Zároveň treba povedať, že aj v súčasnosti platný trestný zákon umožňuje za určitých okolností ísť pod spodnú hranicu trestnej sadzby, ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby podľa trestného zákona bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj kratší trest,“ tvrdí hovorca rezortu spravodlivosti Peter Bubla.

To však na rezorte nepovažujú za ideálne riešenie situácie. Preto sa aj vo svetle núdzového stavu zamýšľajú nad tým, že najlepším krokom bude zrejme okamžitý zásah do zákonov.

„Je pravdou, zvlášť teraz počas núdzového stavu, že sa niektoré trestné sadzby javia ako naozaj drakonické, osobitne pri krádeži. V danej súvislosti zvažujeme, či je namieste preskočiť dôsledné prehodnotenie trestných sadzieb, ktoré plánujeme v budúcom roku a trestné sadzby, ktoré súvisia so situáciou v núdzovom stave narýchlo prehodnotiť teraz,” dodáva Bubla.

Zatiaľ nešpecifikoval, kedy by sa k prípadným zmenám zákonov ministerka Mária Kolíková mohla dostať. No pokiaľ sa tak nestane, svadobčania z Ficovho príkladu by zrejme v pojednávacej miestnosti zažívali nepríjemné chvíle, aktuality.sk

X X X

Monika Jankovská prerušila hladovku, zhoršil sa jej zdravotný stav

Bývalá štátna tajomníčka ministerstva spravodlivosti mala skončiť na infúziách. Obvinenej Monike Jankovskej sa na 20. deň hladovky prudko zhoršil zdravotný stav, píše portál Topky. Podľa ich informácií skončila v nemocnici na infúziách. Protestnú hladovku musela tak prerušiť.

Jankovská sa sťažuje na porušovanie svojich práv, nezákonný postup vyšetrovateľa v kauze Fatima či na ministerku spravodlivosti Máriu Kolíkovú. Šéfku rezortu spravodlivosti kritizuje za „šikanózne a nezákonné zasahovanie“ do jej práva na slobodnú voľbu obhajcu.

Bývalá štátna tajomníčka je vo väzbe od 14. marca, kedy NAKA v rámci akcie Búrka zadržala trinástich sudcov, ktorí sú obvinení z korupcie.Konkrétne je obvinená z brania úplatkov a podplácania, k čomu v septembri pribudlo obvinenie v kauze reštaurácie Fatima pre trestný čin marenia spravodlivosti, aktuality.sk

X X X

Kauza zmenky je vo finále. Najvyšší súd určil termín pojednávania na november

Pre kauzu zmenky Televízie Markíza odsúdil Špecializovaný trestný súd Mariana Kočnera a niekdajšieho šéfa televízie Pavla Ruska na 19 rokov väzenia. Definitívny verdikt vyriekne Najvyšší súd. Senát Špecializovaného trestného súdu v Pezinku vo februári rozhodol o vine Mariana Kočnera aj Pavla Ruska. Podľa súdu obaja sfalšovali zmenky za 69 miliónov eur a marili spravodlivosť. Súd im vymeral 19 rokov v ústave na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.

Kočner si pred štyrmi rokmi vymáhal preplatenie zmeniek cez súd. Situácia sa obrátila proti nemu a vlani v lete prokurátor Ján Šanta podal obžalobu nielen naňho, ale aj na exriaditeľa Pavla Ruska. Pred súdom sa ukázalo, že kľúčoví svedkovia o zmenkách nevedeli a neboli ani v účtovníctve televízie. Kočner a jeho blízki spolupracovníci síce zabezpečili starý papier, atrament aj tlačiareň, problémom však bol podpis Pavla Ruska.

Šesť znaleckých posudkov vo väčšej či menšej miere potvrdilo, že podpisy na zmenkách nie sú z roku 2000 ale z obdobia po roku 2013. teraz je na ťahu Najvyšší súd. „Termín verejné zasadnutia v trestnej veci obž. Mgr. Mariána K. a spol. je určený na 10.-11. novembra 2020 vždy so začiatkom o 9,00 hod. v pojednávacej miestnosti P-1. Predmetná trestná vec bola Najvyššiemu súdu doručená 13. mája 2020," informovala hovorkyňa súdu Alexandra Važanová, aktuality.sk

X X X

Trump s manželkou sa cítia dobre, prezident bude pracovať aj v karanténe

Donald Trump dnes oznámil, že má koronavírus. Pracovať plánuje aj naďalej z karantény.
Prezident Spojených štátov Donald Trump a jeho manželka Melania, ktorým vo štvrtok piatok potvrdili ochorenie COVID-19, sa cítia dobre a liečiť sa budú v Bielom dome. Počas karantény bude Trump naďalej pokračovať v plnení svojich povinností. Uviedol to ich lekár Sean Conley, píše agentúra AFP.

Biely dom už odložil Trumpov predvolebný míting, ktorý sa mal konať v piatok na letisku v meste Sanford v americkom štáte Floride. Jeho nový piatkový pracovný program uvádza iba telefonát na tému zraniteľní seniori a pandémia COVID-19.

Správu o svojom a manželkinom pozitívnom teste na COVID-19 oznámil Trump dnes na Twitteri. „Dnes večer (vo štvrtok) sme ja a @FLOTUS (prvá dáma) mali pozitívny test na COVID-19. Okamžite začneme s karanténou a liečbou. SPOLU sa z toho dostaneme!" napísal Trump.

Melania Trumpová na Twitteri uviedla, že „tak ako množstvo ďalších Američanov v tomto roku aj prezident USA a ja sme po pozitívnom teste na COVID-19 v domácej karanténe. Sme v poriadku a zrušila som všetky nadchádzajúce termíny. Dávajte, prosím, na seba pozor a všetci sa z toho spolu dostaneme".

Americký viceprezident Mike Pence zaželal Trumpovcom skoré uzdravenie. Hovorkyňa Bieleho domu Kayleigh McEnanyová na Twitteri napísala, že Spojené štáty sú jednotné a silné. „Váš prezident bude naďalej dávať na prvé miesto ľud," uviedla, aktuality.sk

X X X

Ak vláda nevyhlási núdzový stav nanovo a jasnejšie, Smer sa obráti na Ústavný súd

Vláda by mala zrušiť rozhodnutie o núdzovom stave, vyhlásiť ho nanovo s jasnými dôvodmi a uviesť, ktoré ľudské práva sa obmedzujú a ktoré nie. Ak tak neurobí ešte vo štvrtok, Smer sa obráti na Ústavný súd (ÚS) SR, aby preveril možnú protiústavnosť vyhlásenia núdzového stavu.

Na tlačovej konferencii o tom informoval predseda Smeru Robert Fico. Kritizoval tiež, že počas núdzového stavu platia vyššie sadzby za viaceré trestné činy. Očakáva, že sa k tomu vyjadrí prokuratúra či polícia.

Šéf Smeru od vlády očakáva, že uznesenie o vyhlásení núdzového stavu doplní aj o to, či je núdzový stav vyhlásený na celé územie alebo nie. „Nie je zrejmé, ako sa vláda vysporiadala s obmedzením základných práv, o ktorých hovorí ústava,“ doplnil. Dodal, že vláda prijala núdzový stav preto, lebo chce „chrániť sama seba“. V Českej republike pri vyhlasovaní núdzového stavu podľa Fica presne pomenovali, na aké ľudské práva sa vzťahujú obmedzenia.

Fico tiež poukázal na to, že za trestné činy spáchané počas núdzového stavu hrozia prísnejšie tresty. Ak dôjde na protestnom zhromaždení napríklad k potýčkam s políciou, môže sa začať stíhanie pre podozrenie zo spáchania trestného činu útoku na verejného činiteľa, a podľa Fica hrozí za to počas núdzového stavu trest 12 až 15 rokov alebo doživotie. Upozorňuje, že môže dôjsť k viacerým situáciám, ktoré budú viesť k drastickým trestom.

Na Slovensku oddnes platí núdzový stav. Vláda v stredu 30. septembra schválila návrh premiéra Igora Matoviča (OĽaNO) na jeho vyhlásenie v súvislosti s druhou vlnou pandémie koronavírusu. Núdzový stav platí zatiaľ na dobu 45 dní.

Šeliga: Vláda vyhlásením núdzového stavu neobmedzila ľudské práva a slobody

Vláda vyhlásila núdzový stav bez toho, aby obmedzila základné ľudské práva a slobody. Uviedol to podpredseda parlamentu Juraj Šeliga (Za ľudí) s tým, že vláda len umožnila hospodársku mobilizáciu a nelimituje právo zhromažďovať sa. Reagoval tak na tvrdenie predsedu opozičného Smeru Roberta Fica, že vláda vyhlásila núdzový stav v rozpore s ústavou, pričom nešpecifikovala, aké ľudské práva obmedzila.

V uznesení vlády o vyhlásení núdzového stavu neboli podľa Šeligu špecifikované žiadne obmedzujúce opatrenia týkajúce sa ľudských práv. Tvrdí, že bol vyhlásený tak, ako to príslušný ústavný zákon ustanovuje. „Táto vláda paradoxne chráni práva ľudí tým, že vyhlásila všeobecný núdzový stav,“ uviedol na štvrtkovej tlačovej konferencii. Dodal, že sa nelimituje právo zhromažďovať sa, či právo štrajkovať, avšak treba sa riadiť opatreniami Úradu verejného zdravotníctva SR. „Nikto nezakazuje komukoľvek protestovať hoc aj proti vláde Igora Mataoviča,“ dodal.

Vláda podľa Šeligu vyhlásením núdzového stavu umožnila okresným úradom operatívne reagovať na situácie vo svojom regióne. V rámci hospodárskej mobilizácie môže využiť napríklad prostriedky zo štátnych hmotných rezerv alebo prikázať svojim pracovníkom zostať pracovať dlhšie.

Podpredseda parlamentu reagoval aj na kritiku Fica, že ľuďom hrozia vysoké sadzby sa trestné činy v čase núdzového stavu. Šeliga tvrdí, že vyššie sadzby sú v takýchto situáciách možné pre potrebu zvýšenej spoločenskej ochrany. „Ale neznamená to, že trestný zákon nepamätá na to, aby nikto nebol neprimerane trestaný,“ povedal s tým, že sudca stále môže korigovať trestnú sadzbu a znížiť ju.

Fico podľa neho nebezpečne zavádza, keď hovorí, že vláda vyhlásila núdzový stav nesprávnym spôsobom a že sa bojí ľudí, preto ich obmedzuje na ľudských právach cez trestný zákon./agentury/

X X X

Ryanair v septembri prepravil o 64 percent menej cestujúcich ako vlani

Írska letecká spoločnosť Ryanair v piatok oznámila, že v septembri prepravila o 64 percent menej cestujúcich ako v rovnakom mesiaci minulého roka. Konkrétne, najväčšie európske nízkonákladové aerolínie prepravili minulý mesiac 5,1 milióna osôb, zatiaľ čo pred rokom to bolo 14,1 milióna cestujúcich. Počet pasažierov v septembri 2020 bol tiež o 2,1 milióna nižší ako v auguste, keď počet cestujúcich medziročne klesol o 53 percent.

Ryanair ďalej informoval, že v septembri prevádzkoval zhruba 53 % svojich bežných liniek a obsadil približne 71 percent ponúkaných miest. Vo štvrtok (1.10.) Ryanair varoval írsku vládu, že na konci mesiaca zatvorí svoje základne v Corku a Shannone, pokiaľ neprijme systém cestovnej signalizácie Európskej únie do 13. októbra./agentury/