iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Koronavírus: Vláda Slovenska schválila núdzový stav

Núdzový stav sme na Slovensku mali aj počas prvej vlny pandémie koronavírusu.Na Slovensku bude opäť platiť núdzový stav a to od prvého októbra. O tom, že je znova v hre informoval premiér Igor Matovič (OĽaNO) ešte v pondelok počas rokovania ústredného krízového štábu. Dnes návrh na vyhlásenie núdzového stavu odobrila vláda. Núdzový stav sme tu mali aj počas prvej vlny pandémie, vtedy sa týkal najmä oblasti zdravotníctva a sociálnych služieb a trval celých 90 dní, od 16. marca do 14. júna.

Na niekoľko dní, na obdobie Veľkej noci k tomu prijala aj zákaz vychádzania. V akom rozsahu ho bude vláda uplatňovať tentokrát, zatiaľ nie je známe. Matovič cez sociálnu sieť informoval, že zatiaľ bude platiť na 45 dní. "Uvidíme, ako sa nám prejavia cestovačky cez Dušičky a následne sa rozhodneme, či pokračujeme, alebo sa budeme môcť vrátiť do normálu ... t.j. máme to spoločne vo vlastných rukách," napísal.

Práve pri Dušičkách vyvstáva otázka, či vláda neprijme zákaz vychádzania ako to bolo počas Veľkej noci.
Minister vnútra Roman Mikulec (OĽaNO) hovorí, že v núdzovom stave to možné je, ale nie je to zatiaľ cieľom.
„Ak budeme všetci zodpovední a budeme spoločne pracovať na tom, aby sme krivku vývoja spolu zmiernili, za 14 dní tak potom nebudeme musieť takéto opatrenia zavádzať," povedal Mikulec.

Podľa neho sa núdzový stav démonizuje a počas prvej vlny mnohí ľudia ani netušili, že je zavedený.
Pravdou ale je, že práve počas Veľkej noci ho pocítili tisíce vodičov na ceste do práce, keď pre policajné kontroly na hraniciach okresov čakali v kolónach aj niekoľko hodín.

Plošne?

Matovič už skôr avizoval, že teraz by mal núdzový stav byť na všetky rezorty. Nazval ho "záložnou zbraňou".
„Nebude len na oblasť zdravotníctva, bude to všeobecný núdzový stav," tvrdil. Minister hospodárstva Richard Sulík (SaS) sa ale ešte pred rokovaním vyjadril, že nevidí dôvod vyhlásiť núdzový stav pre celú krajinu.

Núdzový stav môže vláda vyhlásiť len za podmienky, že došlo alebo bezprostredne hrozí, že dôjde k ohrozeniu života a zdravia osôb a vyhlásiť ho možno len na postihnutom alebo na bezprostredne ohrozenom území. Možno ho vyhlásiť najdlhšie na 90 dní.

Minister zdravotníctva Marek Krajčí (OĽaNO) napríklad hovoril, že núdzový stav im umožní rýchlejšie nakupovať nové testy, či ochranné pracovné pomôcky a v nemocniciach umožní presúvať zamestnancov, tam kde ich budú potrebovať.
Pôjde najmä o prípady, kedy sa infekčné lôžka v nemocniciach naplnia a bude potrebné pre pacientov zabezpečiť lôžka na iných oddeleniach, spolu s tým, však treba zabezpečiť aj personál, ktorý sa o nich postará.

„Aj keď sa reprofilizovali lôžka, doteraz sa museli riaditelia dohodnúť so zamestnancami, či chcú pracovať na iných oddeleniach, keď je núdzový stav tak sa to dá prikázať," povedal Krajčí. Podľa neho sa už dostávame do situácie, kedy sa rozmýšľa o reprofilizáciach, pričom v mnohých nemocniciach sa reprofilizácie už začali. Pripustil, že sa niektoré operácie či vyšetrenia budú musieť preložiť.

Núdzový stav počas prvej vlny pandémie koronavírusu

Keď v marci tohto roka vláda vyhlásila núdzový stav, tak to bolo preto, aby mohla pracovníkom v zdravotníctve, a neskôr aj ošetrovateľom v sociálnych službách, uložiť v prípade potreby pracovnú povinnosť a zakázať im štrajkovať. V období pred Veľkou nocou vláda núdzový stav rozšírila z obáv, že by sa ľudia mohli hromadne presúvať po krajine, čo by mohlo znamenať rozširovanie nákazy COVID 19.

Obmedzila slobodu pohybu a to zákazom vychádzania. Tento zákaz platil šesť dní - pár dní pred Veľkonočnými sviatkami a počas nich. Zákaz sa nevzťahoval na obvyklú cestu do zamestnania, na nákup potravín, liekov, hygienického tovaru, na cestu do zdravotníckeho zariadenia, ale ani na pobyt v prírode, či na cestu na pohreb blízkej osoby.
Spolu s tým zakázala aj uplatňovanie práva pokojne sa zhromažďovať, ktoré ale trvalo až do 10. júna.

Hromadné podujatia do 50 ľudí

V deň keď vláda odobrila núdzový stav, sa verejnosť dozvedela o novom rekorde- počet pozitívne testovaných za utorok bol 567, a do štatistík sa zapísali ďalšie tri úmrtia na COVID-19. „Verím, že keď ešte dobre zatiahneme ručnú brzdu, že za pár týždňov sa nám to podarí nejakým spôsobom ustáliť," povedal Krajčí.

Jednou z ručných bŕzd malo byť aj zrušenie hromadných podujatí, pretože najmä tu vznikajú nové prípady.
Výnimku mali dostať len svadobné obrady, pohreby a krstiny, ale bez následného posedenia - teda bez svadobnej hostiny, karu a oslavy krstín. Ostatné podujatia ako rodinné, firemné, športové, kultúrne, spoločenské aj cirkevné podujatia mali byť od začiatku októbra zrušené.

Výnimku by dostali len podujatia, kde by mali všetci účastníci negatívny test. Podľa Matoviča, ale prišlo k výčitkám - divadlo kde hrajú dvaja herci vyčítali, že na hokejovom zápase bude môcť byť niekoľko desiatok ľudí.
Chceli vraj zabrániť škriepkam a nadstaviť rovnaké podmienky pre všetkých, preto nakoniec budú povolené hromadné
podujatia do 50 ľudí bez ohľadu na to, či sa budú konať v interiéri, alebo exteriéri.

Do 50 ľudí sa však bude započítavať nielen publikum, ale aj účinkujúci a realizačný tím. Ak teda sa bude hrať napríklad hokejový zápas a športovcov s realizačným tímom bude dohromady 50, tak budú musieť hrať bez divákov, ak divadelné predstavenie odohrajú 20 - ti herci, môžu mať 30 divákov, a rovnako tak sa musia do 50 ľudí zmestiť aj veriaci v kostoloch vrátane kňazov a miništrantov.

Ešte v utorok sa ozvala Konferencia biskupov Slovenska s tým, že "nariadiť kňazom, aby sa prestalo verejne sláviť, samozrejme, môžu len biskupi. Takú vec štát nemôže urobiť bez ich súhlasu."

Neskôr biskupi oznámili, že hovorili s predsedom vlády.

Matovič povedal, že takýto návrh prišiel zo strany od hlavného hygienika, aby sa nikto necítil dotknutý. "V tomto duchu píšu aj opatrenie," povedal premiér, aktuality.sk

X X X

Jozefa Majského zatiaľ na Slovensko nevydajú

Právoplatne odsúdeného podnikateľa Jozefa Majského na Slovensko české orgány zatiaľ nevydajú.Rozhodol o tom v stredu na verejnom zasadnutí Mestský súd v Prahe. Rozhodnutie nie je právoplatné a Majský zostáva v predbežnej väzbe. TASR o tom informovala hovorkyňa Mestského súdu v Prahe Markéta Puci.

„Mestský súd v Prahe rozhodol, že pán Majský sa nevydáva k výkonu trestu odňatia slobody na Slovensko. Je to z toho dôvodu, že pán Majský je zároveň občanom Českej republiky a musel by s vydaním súhlasiť. Zároveň Mestský súd v Prahe rozhodol o tom, že pán Majský zostáva aj naďalej v predbežnej väzbe. Toto rozhodnutie nie je právoplatné, bude sa ním zaoberať Vrchný súd v Prahe na základe sťažnosti obhajkyne"," konkretizovala Puci.

Zatiaľ nie je známe, či voči rozhodnutiu podá sťažnosť aj Krajské štátne zastupiteľstvo v Prahe, ktoré podalo na súd návrh na vydanie. Obhajkyňa Majského podala podľa informácií TASR sťažnosť, pretože požadovala prepustenie svojho klienta z väzby. Majského na zasadnutie eskortovali z väzby. Rozhodovalo sa od 11.00 h.

Slovenský obhajca Majského Peter Filip rozhodnutie nekomentuje, keďže v ČR svojho klienta nezastupuje. Informácie má len z médií.

Senát Najvyššieho súdu SR koncom júla zamietol Majského odvolanie v kauze podvodu na nebankovky Horizont Slovakia a BMG Invest. Platí teda rozhodnutie Špecializovaného trestného súdu v Pezinku z roku 2015, ktorý ho odsúdil na deväť rokov odňatia slobody.

Po Majskom bolo vyhlásené národné i medzinárodné pátranie. Slovenská polícia na začiatku augusta potvrdila, že ho zadržali v pražskej nemocnicim aktuality.sk

X X X

Brusel poukázal na slabiny slovenského súdnictva a boja proti korupcii

Správa Európskej komisie (EK) o právnom štátne v krajinách EÚ v stredu upozornila aj na niektoré problémy s nezávislosťou súdnictva a korupciou na Slovensku. Komisia upozornila na pretrvávajúce obavy týkajúce sa nezávislosti a integrity slovenského justičného systému. Odhalenia a zistenia vyplývajúce z trestných vyšetrovaní podľa správy naznačili množstvo prípadov korupcie na vysokej úrovni. Patria k nim obavy z možného uplatnenia neprimeraného vplyvu či tajných dohôd zo strany jednotlivých členov výkonnej moci a politikov na členov alebo s členmi súdov vrátane vysoko postavených sudcov.

Podľa EK sa tiež v SR objavili podozrenia týkajúce sa prípadov zneužívania funkcie sudcami a prokurátormi vrátane bývalého generálneho prokurátora.

Komisia pripomenula, že proti viacerým slovenským sudcom a prokurátorom bolo začatých niekoľko disciplinárnych konaní či trestných stíhaní a došlo aj k zadržaniu sudcov a prokurátorov.

Exekutíva EÚ skonštatovala, že v slovenskej verejnosti je úroveň nezávislosti miestneho súdnictva - aj napriek snahám o posilnenie jeho nezávislosti a transparentnosti - aj naďalej vnímaná ako nízka. Dôvera v súdy a sudcov na Slovensku zostáva nízka tak v bežnej populácii (26 percent) ako aj v podnikateľskej sfére (15 percent). Dôvody tohto stavu súvisia podľa EK so zásahmi alebo tlakmi na justičné orgány zo strany vlády a politikov.

Ocenila reformné plány vlády

Komisia si v správe všimla skutočnosť, že v posledných rokoch sa zintenzívnili snahy o posilnenie nezávislosti a integrity slovenského súdnictva a že súčasná vláda SR má reformné plány v tejto oblasti.

Eurokomisia upozornila, že na Slovensku neexistuje pevný dôchodkový vek pre sudcov a preto ocenila, že vládne plány zahŕňajú zavedenie pevne stanoveného dôchodkového veku na 65 rokov pre sudcov a 70 rokov pre sudcov Ústavného súdu. Komisia pozitívne vníma aj to, že sa Slovensko aktívne angažuje v oblasti digitalizácie súdneho systému. Reformy z minulých rokov zamerané na zvýšenie efektívnosti justície začali podľa EK prinášať výsledky. Ocenila tiež, že vláda SR oznámila plány na vytvorenie nového Najvyššieho správneho súdu, ktorý pomôže zreformovať systém súdnictva a zvýši špecializáciu sudcov.

V oblasti boja proti korupcii EK konštatovala, že v SR je všeobecne zavedený právny a inštitucionálny rámec na prevenciu, vyšetrovanie a stíhanie korupcie.

16. miesto v korupčnom indexe EÚ

Správa upozornila, že Slovensko je v indexe vnímania korupcie na 16. mieste v EÚ a 59. v globálnom meradle. Približne 87 percent Slovákov považuje korupciu za rozšírenú a 41 percent ľudí sa cíti korupciou osobne postihnutých v každodennom živote.

Komisia zaznamenala, že boj proti korupcii je jednou z priorít novej vlády a že Slovensko zmenilo, doplnilo alebo prijíma v tejto oblasti nové právne predpisy. Správa však pripomína, že v posledných rokoch bolo vyšetrovaných a stíhaných iba niekoľko prípadov korupcie na najvyšších miestach. Komisia pripomenula, že Slovensko má iba obmedzenú kapacitu na vyšetrovanie a stíhanie tohto druhu korupcie, a preto je počet odhalených prípadov len veľmi malý.

Predmetom znepokojenia z pohľadu EK je slabá ochrana oznamovateľov korupcie v SR, pričom sa oneskoruje zavedenie príslušného zákona. Za prínos EK považuje nový zákon týkajúci sa majetkových priznaní a konfliktu záujmov členov vlády a iných osôb zastávajúcich verejné funkcie, aktuality.sk

X X X

Prokurátor obžaloval nemeckú statičku za tragický pád mosta pri Iliašovciach

V prípade zrútenia diaľničného mosta vo výstavbe v roku 2012 pri obci Iliašovce v okrese Spišská Nová Ves podal okresný prokurátor obžalobu na obvinenú nemeckú statičku S. HIde o skutok právne kvalifikovaný ako prečin všeobecného ohrozenia. TASR o tom v stredu informovala Krajská prokuratúra Košice.

„Z obžaloby prokurátora vyplýva, že obvinená, ako statička zahraničnej obchodnej spoločnosti so sídlom v Spolkovej republike Nemecko, v roku 2012 chybne naprojektovala statiku podpornej mostnej konštrukcie mostného objektu ES 206-00 na stavbe diaľnice D1 Jánovce - Jablonov, čím spôsobila, že 2. novembra 2012 v čase okolo 14.18 h v katastri obce Iliašovce, okres Spišská Nová Ves, nad bezmenným potokom v kilometri 5,438 D1, pri betonáži a následnom zaťažení podpornej konštrukcie stratila stabilitu, vybočila a prelomila sa, čo spôsobilo zrútenie časti betónového poľa mostnej konštrukcie," uviedla hovorkyňa KP Košice Jarmila Janová.

Pri zrútení mosta zahynuli štyria pracovníci stavebných spoločností a ďalších 11 bolo zranených, z toho piati utrpeli ťažkú ujmu na zdraví. Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS) bola spôsobená škoda vo výške viac ako 96.000 eur a Sociálnej poisťovni viac ako 410.000 eur.

„V prípade uznania viny hrozí obvinenej trest odňatia slobody od štyroch do desiatich rokov," konštatovala Janová. Obžalobu podal prokurátor Okresnému súdu Spišská Nová Ves, aktuality.sk

X X X

Ľudovít Makó spájal štát a mafiu. Chce byť chráneným svedkom

Spolupráca s čiernym výjazdom mafiánskej strážnej služby, podivné vypočúvanie skladníkov, násilné presviedčanie ženy z firmy, aby uznala veľký dlh. Bývalému šéfovi daňovej kriminálky Ľudovítovi Makóovi pripisujú aj vynášanie policajných informácií, ktoré mali končiť v zločineckej skupine.

Nejde o bežného policajta, ktorý by sa spreneveril svojmu povolaniu a vedome pomáhal zločincom. Ide tu o „bývalého vysokopostaveného funkcionára, ktorý z titulu svojho postavenia vedome, sám alebo prostredníctvom ďalších osôb, zháňal informácie, ktoré následne predával zločineckej skupine“.

Takto opísal prokurátor Ľudovíta Makóa – niekdajšieho dlhoročného šéfa Kriminálneho úradu finančnej správy, ktorý je od 17. septembra obvinený zo založenia zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, obmedzovania osobnej slobody a vydierania.

Sudca Špecializovaného trestného súdu Ján Giertli ho poslal do vyšetrovacej väzby, nepomohol mu písomný sľub, ponúkaná 100-tisícová kaucia ani záruka kňaza. Makó je obvinený, že roky napomáhal zločineckej skupine takáčovcov. Prokurátor vo svojom návrhu zdôraznil, že bývalý šéf KÚFS dokonale poznal fungovanie orgánov činných v trestnom konaní a disponoval košatými kontaktmi – a to najmä medzi funkcionármi.

„Získaval a zhromažďoval rôzne verejne neprístupné a citlivé informácie, ktoré následne poskytoval členom zločineckej skupiny, čím do značnej miery podporoval trestnú činnosť danej skupiny, za čo dostával od zločineckej skupiny vopred dohodnuté finančné ohodnotenie,“ zdôraznil prokurátor.

Zobchodoval informácie

Takto získaval aj informácie z vyšetrovania, ktoré sa týkalo práve takáčovcov, a tie potom posúval skupine. „Rovnako sa svojimi kontaktmi snažil vplývať na tieto konania, čím preukázateľne maril, až znemožňoval dokumentovanie trestnej činnosti tejto zločineckej skupiny, ako aj jej jednotlivých členov,“ vysvetľuje Makóovo pôsobenie prokurátor.

Od roku 2014 až do júna roku 2020 pôsobil ako riaditeľ Kriminálneho úradu finančnej správy (KÚFS). A práve preto sa dostával k dôležitým informáciám o osobách a obchodných spoločnostiach, ktoré následne zobchodoval aj v prospech zločineckej skupiny takáčovcov. Takto im výrazne napomáhal v získavaní finančných prostriedkov na ich ďalšie fungovanie.

Podľa uznesenia zabezpečil Makó ako šéf KÚFS v roku 2017 prostredníctvom doposiaľ nestotožnenej osoby pôsobiacej na Finančnej spravodajskej jednotke, aby v súvislosti s istou akciou nezablokovali účty firiem ani fyzických osôb, ktoré mali priamy súvis so zločineckou skupinou. Za to mu bola odovzdaná finančná odmena.

Svedok vypovedal, že zo svojho postu na finančnej správe poskytol istej osobe informácie o rozsiahlej akcii zameranej na tzv. ,,kvízomaty“, aby si tento ošetril svoje podnikanie v uvedenej oblasti hazardných hier v tomto smere a nedošlo k rozsiahlym finančným stratám spôsobeným dlhodobým zadržiavaním herných automatov zo strany príslušníkov KÚFS. Uvedená akcia KÚFS sa uskutočnila v júni 2018.

Funkcionár, čo konal v prospech podsvetia

„Ak má mať väzba v prípravnom konaní zabezpečovací charakter, tak práve v prípade, kedy ide o trestnú činnosť bývalého vysokého štátneho funkcionára, konajúceho v prospech dlhodobo fungujúcej zločineckej skupiny,“ zdôraznil prokurátor.

Práve v prípade Makóa totiž konštatuje prepojenia oboma smermi – na štátnu správu aj na políciu a jej funkcionárov, ale aj na zločineckú skupinu.

Makó pred sudcom vyhlásil, že sa necíti byť členom organizovanej skupiny, pretože zo spisového materiálu nevyplýva, komu mal byť podriadený alebo koho mal riadiť on, a výpovede proti nemu v tomto smere považuje za účelové.
Na druhej strane obvinený Makó „ponúkol dozorujúcemu prokurátorovi spoluprácu v iných závažných trestných činoch, o ktorých vie a zároveň vie poskytnúť rôzne dôkazy a informácie súvisiace s inou trestnou činnosťou“.

Chce byť utajený svedok

Ako podotkol, informácie sa týkajú, samozrejme, daňovej aj inej oblasti. Keďže ide podľa neho o závažné informácie, požiadal o štatút utajeného svedka. „V tomto prípade je pripravený s prokurátorom spolupracovať ihneď za podmienok, ktoré mu určí. Keby zostal na slobode, bude k dispozícii 24 hodín pre všetky úkony, ktoré bude žiadať dozorujúci prokurátor,“ píše sa v uznesení.

Makó je obvinený aj pre zastrašovaciu akciu v sklade súkromnej spoločnosti, do ktorej nabehol čierny výjazd zločineckej skupiny. Dôvodom bolo podozrenie z krádeží. Všetkých skladníkov preto mafiánsky výjazd pozatváral do jednej miestnosti a obmedzil na osobnej slobode až do noci. Cieľom výjazdu bolo nahnať strach. Jeden z obvinených v súvislosti s týmto výjazdom hovoril aj o možných väzbách Makóa na policajný zbor.

„Bezprostredne predtým, ako došlo k obmedzeniu osobnej slobody skladníkov v logistickom centre spoločnosti na otázku, či nebudú problémy vo vzťahu k tejto akcii s políciou, mal mu odpovedať, že toho sa báť nemusí, že on má policajtov vybavených,“ cituje prokurátor.

Ďalšie obvinenie sa týka vydierania zamestnankyne istej spoločnosti, ktorú mal Makó krikom a hrozbami väzenia prinútiť, aby podpísala notársku zápisnicu o uznaní dlhu vo výške 100-tisíc eur. Makó mal o sebe tvrdiť, že je vyšetrovateľ a priebeh svojho „výsluchu“ si nahrával. Ale tak, aby časti, kde sa žene vyhrážal, na zázname nebolo počuť. Aj tu prokurátor upozornil na možné prepojenie Makóa na políciu.

Skutočnosti, ktoré na to poukazujú, sú zadokumentované vo výsluchu svedkyne (poškodenej) aj ďalšieho obvineného.
Ženu „dokopal“, aby podpísala zápisnicu

„Z výsluchu svedkyne - poškodenej vyplynulo, že potom, čo jej bol predložený prepis nahrávky z jej výsluchu vyhotovený obvineným a ona tento označila za neúplný a žiadala jeho prehratie, došlo k telefonickému kontaktu vyšetrovateľa PZ s neznámou osobou, s ktorou si vyšetrovateľ tykal a žiadal predloženie tejto nahrávky, pričom vo vyšetrovacom spise nefiguruje žiadna listina, ktorá by deklarovala spôsob, akým bola nahrávka zadovážená do vyšetrovacieho spisu.“
Iný človek v tomto prípade vypovedal, že mu Makó o incidente rozprával a s úškrnom konštatoval, že istú pani „dokopal“ k podpisu zápisnice.

„V priestoroch kaviarne sa tento priznal, že v priestoroch logistického centra spoločnosti doslova ,dokopal‘ údajne nejakú pani, ktorá v spoločnosti robila administratívu, k tomu, aby podpísala notársku zápisnicu vo vzťahu ku vzniknutej škode. Výraz ,dokopať‘ vysvetlil svedok tak, že obvinený na pani kričal, nútil ju k priznaniu sa ku krádeži a sprenevere tovaru, pričom podľa vedomostí svedka sa pani zosypala až potom, čo sa jej obvinený začal vyhrážať basou, lebo sa bála, že ju zavrie.“

Prokurátor označil za nemysliteľné a absolútne neakceptovateľné v demokratickej spoločnosti, „aby osoba, ktorá nemá žiadne oprávnenia vyplývajúce jej zo zákona, zadržiavala inú osobu proti jej vôli, pod nátlakom ju vypočúvala, pričom nedisponovala žiadnymi dôkazmi, a to len za tým účelom, aby dosiahla finančnú kompenzácii určitej straty pre tretiu osobu“.

Mimoriadne sofistikovaný postup

Ak s takýmto zápalom konal Makó pre iného, aj to len kvôli majetku, prokurátor očakáva, že v prípade vlastného stíhania a pod hrozbou dlhoročného trestu bude opvlyvňovať svedkov či spoluobvinených.

Sudca pri rozhodovaní o väzbe zdôraznil, že Makó vie postupovať tak, aby dosiahol ním želaný výsledok.
„Vie používať rôzne metódy pôsobenia až nátlaku na osoby tak, aby tie napriek objektívnym skutočnostiam vypovedali a konali dokonca až vo svoj neprospech,“ zdôraznil Giertli.

Makóov mimoriadne sofistikovaný postup vzbudzuje podľa sudcu vážne obavy, že môže byť kedykoľvek v priebehu vyšetrovania tejto trestnej veci s istou obmenou opätovne zopakovaný na ktoromkoľvek svedkovi.
A to tak, aby obvinený dosiahol želaný výsledok, tentoraz už iba vo svoj prospech. Tým by mohlo dôjsť k negatívnemu ovplyvneniu priebehu vyšetrovania, aktuality.sk

X X X

Veľký Fero z kauzy Plevel: Pred rokmi obral štát o 120 miliónov korún, prípad záhadne stopli

Policajti si poňho leteli až do Brazílie, aby bol o pár mesiacov opäť slobodný. František Tóth sa len nedávno vynoril v kauze žilinských súdov, ale v regionálnom podsvetí je známou postavičkou už dlhé desaťročia.

Žilinské podsvetie malo obzvlášť drsné praktiky zastrašovania. V 90. rokoch sa krajom na severe Slovenska takmer denne ozývali výbuchy nastražených náloží. Oči verejnosti sa upierali najmä na súboj tamojších bosov Petra Kalányho a Milana Holáňa alias Gorilu.

Okrem tejto dvojice ľudia ešte registrovali partiu okolo Františka Salingera alias Malého Fera, špecialistu na ekonomické delikty, ktorému akosi prilíš často mizli biele kone. V tieni všetkých veľkých a zvučných mafiánskych mien v tichosti fungoval František Tóth alias Veľký Fero. Tento chlapík mohol desaťročia pôsobiť ako spojka medzi podsvetím, vplyvnými podnikateľmi a dôležitými ľuďmi v justícii či štátnych úradoch.

V súčasnosti je Tóth vo väzbe pre obvinenie z korumpovania sudcov, v ktorého strede má stáť jeho dobrý známy sudca Pavel Polka. Na dvojicu pritom upozornila už v roku 1999 (pred 21 rokmi!) bývala novinárka Zita Sujová. Za články v týždenníku Moment a denníku Pravda ju však napokon s kolegyňou Evou Koperovou odsúdili, Sujová mala za trest zaplatiť 30-tisíc korún (995,81 €).

Dnes je situácia iná – Tóth sa k úplatkárstvu priznal a pomáha objasňovať prípady z rokov 2015 až 2017. Úplatky z týchto káuz sú však len zlomkom sumy, ktorú záhadne „zarobil“ dávno predtým.
František Tóth totiž hneď po rozpade Československa objavil spôsob, ako zo štátu vytiahnuť desiatky miliónov korún. Hoci sa o neho policajti spočiatku intenzívne zaujímali, napokon z kauzy vyviazol beztrestne.

122 miliónov do vrecka

Zastavenie trestného stíhania je dozaista snom každého obvineného človeka. František Tóth si ho vychutnal už v roku 1992, keď ho prestali stíhať za podvod. Išlo o údajné obohacovanie sa pri tzv. špárovaní, teda stavebných prácach, ktorými sa zakrývajú medzery medzi panelmi domov.

Krátko po zastavení tohto stíhania František Tóth rozbehol inú, oveľa väčšiu akciu. So spoločníkom založil v Žiline firmu Vath. V období medzi februárom 1993 a februárom 1994 cez ňu tiekli milióny – zrejme však len na pokladničných blokoch.

Tóthova eseročka poslala na základe fiktívnych zmlúv 658 miliónov korún na český účet neexistujúcej firmy. Jej údajné sídlo bolo v meste Joškar-Ola v Kustanajskej oblasti Ruska.

Ruská firma následne celú sumu poslala späť, takže peniaze na papieri putovali z českej banky opäť na slovenský účet
Tóthovej firmy Vath.

Podobný scenár sa potom opakoval aj s ďalšími, tentoraz už ale českými firmami. Tóthov Vath im poukázal na bankové účty dovedna takmer 200 miliónov korún. Na jednej strane bola vždy Tóthova eseročka, na druhej strane rôzne české spoločnosti. Poukázané peniaze alebo ich časť posielali cez banku naspäť na Slovensko.
Vyšetrovatelia boli presvedčení, že nešlo o reálne obchody, ale obyčajný podvod – v tom čase mal prívlastok clearingový.

O čo išlo?

V čase po rozpade Československa chcel štát pomôcť podnikateľom obchodujúcim s českými partnermi, prípadne s firmami, ktoré majú v Česku bankový účet.Ak sa totiž obchod začal krátko pred rozdelením meny, slovenská firma išla do zvýšeného rizika. Do Čiech totiž posielala platbu v spoločnej mene (československej korune). V spoločnom štáte bolo jedno, odkiaľ peniaze prišli, pomer peňazí zo Slovenska aj z Česka bol 1:1.

Po rozpade štátu sa udržal pôvodný kurz 1:1 len krátko, slovenská koruna sa čoskoro začala predávať v nevýhodnom kurze voči českej korune. Ak teda už zaplatený biznis slovenskej firmy s českým partnerom padol, slovenská firma by bola na kurzovom rozdiele stratová. Aby sa tomu predišlo, štát tento rozdiel dorovnával z vlastného vrecka.
V prípade Tóthovej firmy však vyšetrovatelia dospeli k záveru, že obchody neboli reálne a poukazovanie a vracanie miliónov malo jediný cieľ – zarobiť na kurzovom rozdiele. František Tóth sa mal takto obohatiť o 122 miliónov vtedajších korún (vyše 4 milióny eur).

Svedkovia spočiatku potvrdili, že podpisovali zmluvy s falošnými dátumami. To by potvrdzovalo, že z Tóthovej strany išlo o schému na vlastné obohatenie. Správanie niektorých svedkov sa však počas vyšetrovania zmenilo.
Ušiel do Brazílie

Tóthov nový biznis rýchlo zaujal policajtov. „Podnikateľ“ v roku 1994 náhle zbalil kufre a namieril si to do slnečnej Brazílie. Pobyt v exotike si však dlho neužíval.

Slovenské orgány na neho vydali medzinárodný zatykač a už v máji 1995 ho brazílski policajti zadržali. Hoci Slovensko nemalo zmluvu o vydávaní, Najvyšší súd Brazílie rozhodol, že nám žilinského podnikateľa vráti. Posadili ho do lietadla a poslali na Slovensko, kde ho súd vzal do väzby.

Zmena výpovedí

Celý prípad podľa policajného uznesenia stroskotal na náhlej zmene výpovedí svedkov, ktorí zrazu vypovedali, že zmluvy o transakciách medzi českými a slovenskými firmami nepodpisovali so spätným dátumom – čo by im účelovo umožňovalo získať peniaze od štátu pre kurzový rozdiel.

„Svedok M. K. z firmy M. v ČR dňa 23. 7. 1997 sa dostavil dobrovoľne na KÚV PZ Žilina a uviedol, že mení svoju výpoveď.“

Čech zrazu tvrdil, že zmluvy s Františkom Tóthom nepodpísali v júli 1993 so starým dátumom, ale že pochádzali z decembra 1992 a boli teda uzavreté v čase, keď platila stará mena – spoločná československá koruna.
Pomyselný obrat o 360 stupňov predviedol druhý svedok, ktorý zmenil výpoveď hneď dvakrát.

„Svedok R. K. pôvodne vo svojej výpovedi zo dňa 20. 10. 1995 uviedol, že zmluvu o poskytnutí zálohy (...) spísal dňa 5. 2. 1993. Neskôr výpoveď zmenil a uvádza, že túto zmluvu spísal v mesiaci júl 1993. Dňa 16. 1. 1997 svedok opäť mení výpoveď na pôvodnú.“

Z uznesenia vyplýva, že napriek veľmi podozrivému správaniu svedkov sa vyšetrovateľ nesnažil hlbšie preveriť ich pôvodné tvrdenia, ktoré by znamenali vážne podozrenie zo stámiliónového podvodu.
Tvrdenia v prospech podozrivých

Uznesenie sa na viacerých miestach prikláňa k tvrdeniam podozrivých, k zmeneným výpovediam svedkov. Až absurdným spôsobom sú v ňom niektoré vety formulované prakticky v prospech obvineného.„Úmysel obvineného Ing. Františka Tótha nesmeroval k spôsobeniu škody na cudzom majetku,“ konštatuje vyšetrovateľ absenciu motívu Tótha pre úmyselný trestný čin podvodu.

Vyšetrovateľ mal na konci úplne opačný názor, než keď prípad preberal.

„Z doposiaľ vykonaného dokazovania je zrejmé, že ku škode na majetku štátu nedošlo,“ píše vyšetrovateľ na inom mieste, v kontraste s jasným tvrdením uznesenia o obohatení, podľa ktorého „získal finančný prospech z kurzového rozdielu“.

Podozrenie vzbudzuje aj to, ako znalkyňa Anna Harmaniaková vnímala pojem neoprávnená platba.
Za neoprávnené považuje iba také platby, ktoré nie sú v účtovníctve. Ak by teda Tóth posielal do cudziny platby za fiktívny tovar či služby, ale zahrnul by ich do účtovníctva, podľa znalkyne by nešlo o neoprávnené platby, a teda ani o podvod.

Podľa vtedajšieho stanoviska ministerstva financií totiž škoda štátu vzniká iba v prípade, ak boli cezhraničné platby neoprávnené.„Za neoprávnené platby sa nepovažujú ani antedatované zmluvy, pretože takéto zmluvy môžu ostať v zásuvke stola,“ uzatvára Harmaniaková.

Aktuality.sk sa znalkyne spýtali, či nepovažuje za problém, že podľa jej posudku a úzkeho chápania neoprávnených platieb by bol de facto zlegalizovaný ľubovoľný zámer obohatiť sa na úkor štátu za predpokladu, že platby existovali v účtovníctve.

„Nemôžem vám v tomto pomôcť,“ odpovedala znalkyňa so zdôvodnením, že ide o starú záležitosť.

Obrovská smola?

Podozriví z tejto kauzy tvrdili policajtom, že všetky doklady o transakciách existovali a mali ich aj k dispozícii, ale nešťastne o ne prišli. Aby toho nebolo málo, práve v najnevhodnejšom čase – keď ich pracovník firmy Františka Tótha prevážal na daňovú kontrolu.

Ide o príbeh ako z učebnice podozrivých transakcií – trik s údajne vykradnutým autom s obľubou využívajú najmä dépeháčkari a iní daňoví podvodníci, ktorí sa chcú vyhnúť stíhaniu a chcú polícii sťažiť dôkaznú situáciu pri vyšetrovaní trestných činov.

Predstava, že niekto ide okolo auta, v ktorom uvidí „zlatú baňu“ v podobe účtovníctva, ktorá ho donúti rozbiť okno, aby z auta mohol vybrať kopec šanónov a utekať ich speňažiť, pôsobí nanajvýš absurdne.Vyšetrovateľ pri informácii o ukradnutom účtovníctve nespozornel, namiesto toho dokonca považoval potvrdenie z informácie o krádeži za dôkaz, že rozporované doklady existovali.

„Existencia účtovných dokladov bola preukázaná potvrdením z OO PZ Žilina-východ, kde krádež dokladov firmy VATH, s. r. o., z motorového vozidla hlásil p. František Kurajský, ktorý tieto viezol na požiadanie Daňového úradu na kontrolu na DÚ v Žiline,“ uvádza sa v uznesení o zastavení stíhania.

Vyšetrovateľ: Legálny zárobok

Prípad sa mal po pár rokoch znova rozhýbať. Najvyšší súd totiž skonštatoval, že zastavenie stíhania nebolo správne. Napokon však aj tak išla kauza do stratena.

Žilinská polícia nám teraz, teda po rokoch potvrdila, že prípadom sa už dávno nezaoberá.

„Vyšetrovanie vedené pod ČVS: KÚV-21/20-1997 bolo ukončené podľa § 172 ods. 1 písm. b),“ uviedla hovorkyňa krajského riaditeľstva v Žiline Janka Balogová. Spomínané ustanovenie vtedy platného trestného poriadku hovorilo o zastavení stíhania pri skutku, ktorý nie je trestným činom.

Aktuality.sk kontaktovali aj bývalého vyšetrovateľa Jozefa Hrdinu, ktorý momentálne pôsobí ako daňový poradca. Hrdina si za zastavením stíhania stojí.„Po mne to dostal ďalší vyšetrovateľ, potom sa zmenil znova, menili sa prokuratúry, aj tak je to zastavené,“ uvádza Hrdina.

Argumentuje aj tým, že rovnaký právny názor ako on mali vtedy aj iní ľudia.
„Bola to oficiálna možnosť, ako zarobiť peniaze. K tomu boli znalecké posudky aj stanoviská ministerstiev,“ pokračoval niekdajší vyšetrovateľ.

„Štát na tom zarobil,“ uzavrel Hrdina kontroverzné clearingové podvody.
Hrdina odmietol odpovedať na ďalšie otázky po tom, ako sme sa ho spýtali na jeho firmy, ktoré majú daňové dlhy v miliónoch eur.

„To je na súde, nebudem sa k tomu vyjadrovať, dovidenia,“ odvetil Hrdina, ktorý na žilinskej polícii v minulosti šéfoval sekcii ekonomickej kriminality. Následne zložil telefón.

Bratislava vyšetrila, Žilina zaspala

Do veľmi podobného prípadu clearingového podvodu bol zapletený aj kontroverzný Marek Trajter, ktorý si mal podľa súdu objednať vraždu Romana Deáka.

Súdy v tomto prípade za podvody v porovnateľnom objeme nad pol miliardy korún odsúdili trojicu zodpovedných Gališa, Mikuša a Zelníka. Zo súdnych rozhodnutí vyplýva, že polícia v „bratislavskom“ prípade okolo Trajtera urobila omnoho hlbšiu prácu ako v prípade Tótha, ktorého stíhanie bolo zastavené bez preskúmania porovnateľného množstva dôkazov.

Orgány v prípade trajterovcov skúmali pravosť dokladov aj údajnú obchodnú motiváciu pre finančné operácie. Zelníka, Mikuša a Gališa však súd odsúdil s tvrdením, že záväzky, ktoré ich firmy evidovali, boli neexistujúce a pohľadávky fiktívne. Žilinčanom stačila zmena výpovedí svedkov o tom, že zmluvy neboli antedatované, a možnosť, že obchody boli od začiatku fiktívne ani neskúmali.

Aj v bratislavskom prípade však nastali podozrivé okolnosti. Hoci sudca naznačoval, že za podvodom mohol byť Trajter, nemal ako rozhodovať o jeho vine, či nevine – obžalovanými totiž boli oproti Trajterovi len figúrky – Zelník, Gališ a Mikuš. Trajter bol síce v prípade obvinený, jeho obvinenie však bolo hneď vzápätí zrušené, aktuality.sk

X X X

Daňová kauza za vyše 400-tisíc eur: Obžalovaný Andruskó neprišiel, súd vylúčil verejnosť

Muž odsúdený za sprostredkovanie vraždy Jána Kuciaka je obžalovaný za nezákonné krátenie dane vo výške 440-tisíc eur. Na pojednávania nechodí.Úvod hlavného pojednávania sprevádzali komplikácie. Spoluobžalovaný Ján M. meškal, dvoch predvolaných svedkov zamestankyňa Okresného súdu Bratislava V na chodbe nenašla.

Napokon jeden z nich prišiel krátko po deviatej hodine a posadil sa pred senát.

Na rozdiel od júlového termínu zasadnutia sa to dnešné aj riadne konalo. Čo sa odohrávalo v pojednávacej miestnosti sa však novinári nedozvedia. Predsedníčka senátu Zuzana Bartalská vylúčila verejnosť.

„Vyhlásenie rozsudku ale bude verejné, nie však dnes,“ pripomenula sudkyňa. Ďalší termín pojednávania je naplánovaný na 14. decembra tohto roku. Očakávajú sa už aj záverečné reči. Po nich nasleduje rozsudok.
Andruskóa pred rokmi obžalovali pre nezákonné krátenie dane vo výške 440-tisíc eur. Muž z južného Slovenska je podozrivý aj z ďalších finančných machinácií, ale nie je známe, či bol v týchto prípadoch už aj obvinený.
Aktuality.sk v minulosti priniesli veľký profil podnikateľa z južného Slovenska. Na živnosti vtedy dlhoval zhruba milión eur.

Medzičasom odsúdený muž pôsobil v deviatich firmách, ktoré dlhujú štátu. Najvyššou podlžnosťou, priamo spojiteľnou s Andruskóom, je dlh firmy Bau-rest z augusta 2016. V rovnakom čase Andruskó odišiel z pozície konateľa firmy. V tom istom období ho obžalovali aj za nezákonné krátenie dane vo výške 440-tisíc eur, ktoré sa aktuálne rieši na bratislavskom súde v Petržalke.

Andruskóa vlani odsúdili v kauze vraždy Jána Kuciaka na 15-ročné väzenie. Ku skutku sa priznal a uzavrel takzvanú dohodu o vine a treste. Zároveň je však obvinený v kauze prípravy vraždy prokurátorov Maroša Žilinku, Petra Šufliarskeho a Daniela Lipšica,aktuality.sk

X X X

Cirkus, chaos, hrôza. Prvá debata medzi Trumpom a Bidenom bola najhoršia v histórii

Prvá prezidentská debata medzi Trumpom (vpravo) a Bidenom (vľavo). V strede moderátor Fox News Chris Wallace.

Prvý stret medzi kandidátmi na amerického prezidenta dopadol katastrofálne. Nikdy som nezažil horšiu debatu, tvrdí americký moderátor.

V slovenčine na to neexistuje dostatočne slušné slovo – aspoň nie také, ktoré by sa dalo publikovať verejne.
Hrôza, katastrofa, šialenstvo – tak skúsení americkí novinári komentovali prvú prezidentskú debatu pred novembrovými voľbami medzi Donaldom Trumpom a Joeom Bidenom.

No najčastejšie slovné spojenie, ktoré medzi nimi zaznievalo, sa skutočne ťažko prekladá: „shit show,“ v slušnom preklade „hrozná šou“. Dlhoročný moderátor ABC News George Stephanopoulos bol ešte krutejší: „Bola to najhoršia prezidentská debata, akú som v živote videl.“

Rovnako to videl aj moderátor CNN Jake Tapper: „Nebola to vlastne ani debata. Bola to fraška.“

Biden: Zavri už hubu

Debaty pred americkými prezidentskými voľbami majú striktné a dlhoročne platné pravidlá. Kandidáti majú na odpoveď dve minúty, reagujú po jednom a hoci potom môžu voľne diskutovať aj medzi sebou, hlavné slovo má vždy moderátor.
No najmä Trump už od začiatku všetky pravidlá porušoval. Moderátorovi Fox News Chrisovi Wallaceovi často neodpovedal na otázku ale najmä vtedy, keď si vzal slovo jeho súper, takmer nikdy ho nenechal dokončiť myšlienku.
Biden aj preto pôsobil miestami zúfalo. „Zavrieš už hubu, človeče?“ odkázal v istej chvíli Trumpovi, keď mu opäť nedovolil dopovedať jedinú vetu.

No akokoľvek bola debata divoká, predsa len o oboch kandidátoch odhalila mnoho z vecí, ktoré by chceli po zvolení presadiť. Zároveň však naznačila, že podobne divoko, špeciálne počas pandémie koronavírusu, môžu prebiehať aj samotné prezidentské voľby naplánované už na 3. novembra.

A Flourish chart

Trump vytiahol rúško. Zo saka

Hlavnou témou debaty bola kríza okolo pandémie Covid-19 a bolo to zjavné už pri pohľade na rozostupy medzi divákmi ale aj vzhľadom na symbolické miesto jej konania. Debata sa odohrala v areáli medicínskych univerzít v Clevelande, v štáte Ohio.

Samotní kandidáti ani moderátor na sebe vzhľadom na veľké rozostupy nemali rúška. Hoci Trump ho v jednej chvíli teatrálne vytiahol z vrecka svojho saka. A keď na záver debaty prišla za Bidenom na javisko jeho manželka a vrúcne ho obajala, mala na sebe rúško.

No aj diskusia o korone sa, podobne ako viackrát a pri iných témach, zvrhla len na ekonomiku.
„Tento chlapík by zavrel celú krajinu,“ odkázal Trump svojmu súperovi. Obhajoval sa pritom, že zachránil „dva milióny životov“, keď na začiatku pandémie zaviedol prvé opatrenia.

Biden však prezidentovi vytkol, že od začiatku spochybňoval nosenie rúšok: „Mohli sme zachrániť 100-tisíc životov,“ odkázal mu v narážke na viac ako 200-tisíc obetí, ktoré si dodnes v USA vyžiadal koronavírus. „Nemôžete napraviť ekonomiku, ak nenapravíte koronavírus,“ tvrdil Biden.

Vytkol mu tiež, že je „prvým prezidentom v americkej histórii“, ktorý krajinu zanechá s menším počtom pracovných miest, ako keď nastupoval do úradu. No táto jeho výčitka v skutočnosti nebola celkom férová.
Podľa Guardianu to bol aj prípad prezidenta Herberta Hoovera, ktorý krajine vládol v čase Veľkej hospodárskej krízy v 30. rokoch.

Pri Trumpovi by Bidenov výrok platil, ak by sa počítal od roku 1939 – v tom prípade bude skutočne prvým prezidentom, ktorý opustí úrad s menším počtom pracovných miest, ako ho prevzal. No vzhľadom na pandémiu a jej ekonomické dôsledky to nebol celkom férový argument.

Uzná Trump vôbec voľby?¨

Debata bola už v tejto chvíli plná osobných útokov, ale tie najhoršie prišli, až keď sa moderátor dostal k téme polície, rasových nepokojov a spravodlivosti.

Trump vytkol Bidenovi, že v minulosti amerických vojakov označil za „hlúpych bastardov“. Bola to pravda, no v tomto prípade aj podpásová lož. Biden skutočne v prejave v roku 2016 použil toto slovo na adresu amerických jednotiek.
Pársekundový vystrihnutý videozáznam z neho dodnes koluje na sociálnych sieťach, kde si ho zdieľajú prívrženci Trumpa.

Vtedajší viceprezident v skutočnosti reagoval na hrobové ticho, keď si robil žarty v narážke na to, že jeho najväčším úspechom v živote bol sobáš s jeho manželkou Jill a vymenovanie istej ženskej vojačky za členku vojenskej akadémie. „Zatlieskajte tomu, vy hlúpi bastardi,“ vyhlásil vtedy v skutočnosti Biden.

No najviac znepokojivé momenty prišli až v závere debaty. Týkali sa totiž samotných volieb, ktoré sa v USA pre pandémiu komplikujú. Trump dokonca nedávno vyhlásil, že ich výsledky nemusí uznať a krajinu by tak mohol uvrhnúť do ústavného chaosu.

Veľká časť voličov bude pravdepodobne tentoraz hlasovať poštou, čo opäť prezident kritizuje, keďže sa údajne obáva volebných podvodov.

Navyše, výsledky volieb sa pravdepodobne nedozvieme už krátko po ich skončení, ako bolo doteraz zvykom.
Mnohé štáty totiž budú spracovávať výsledky aj po 3. novembri, keď sa voľby skončia. Meno nového amerického prezidenta sa tak môžeme dozvedieť aj niekoľko týždňov po nich.

„Budem to akceptovať a spraví to aj on,“ odpovedal Biden na otázku, či uzná výsledky volieb. Trump na rozdiel od neho odmietol priamo odpovedať. „Toto sa neskončí dobre,“ reagoval. Pred voľbami sú naplánované ešte dve prezidentské debaty. Tá ďalšia sa uskutoční 15. októbra a tá posledná o týždeň neskôr 22. októbra, aktuality.sk

X X X

Koronavírus: Zákaz bohoslužieb rozdelil politikov. Pellegrini so stopkou súhlasí

Zakážu sa bohoslužby tak, ako to v pondelok avizoval premiér Igor Matovič (OĽaNO) s hlavným hygienikom Jánom Mikasom, alebo nie? Táto téma poriadne rozčerila politické vody. Zhoda na tom nevládne ani v koalícii.
Ako prvá sa s kritikou ozvala Konferencia biskupov Slovenska (KBS). Tá žiada, aby bol zachovaný tzv. semafor, teda členenie podľa vážnosti situácie v jednotlivých regiónoch.

Na postoj biskupov a rozhodnutie Ústredného krízového štábu reagovali pre Aktuality.sk viacerí politickí lídri.
„Ako veriaceho ma táto informácia nepotešila. Predpokladám, že pán premiér bude ešte určite rokovať s biskupmi, aby došlo ku kompromisu,” skonštatoval predseda poslaneckého klubu OĽaNO Michal Šipoš pre Aktuality.sk.
Hovorí, že musia urobiť všetko preto, aby zachránili čo najviac ľudských životov, no podľa neho by sa to dalo aj inak, než plošným zákazom svätých omší.

„Môžeme sa rozprávať o tom, či by sa mali robiť zoznamy ľudí, ktorí idú na danú svätu omšu,” vyhlásil Šipoš.
Čo však ale odmieta, sú výnimky pre bohoslužby spomedzi iných hromadných podujatí. „Nerobilo by to dobrú krv medzi ľuďmi.”

Žitňanská: Je to rozhodnutie v prospech ľudí

Predseda poslaneckého klubu Sme rodina Peter Pčolinský zase hovorí, že každú nedeľu navštevuje v rámci Bratislavy iný kostol a doterajšie opatrenia sa v nich dodržiavali. Rozhodnutie krízového štábu ale bližšie komentovať.
„Netrúfam si to hodnotiť, keďže neviem, aké boli použité argumenty,” poznamenal pre Aktuality.sk.
Zároveň sa mu ale nezdá stanovisko Konferencie biskupov Slovenska (KBS). V ňom biskupi tvrdia, že štát bez ich súhlasu slávenie omší zakázať. “To je na právny výklad,” odkázal.

Predsedníčka poslaneckého klubu Za ľudí Jana Žitňanská si myslí, že rozhodnutiu o zákaze mala predchádzať komunikácia so zástupcami cirkví. Tým sa dalo podľa nej predchádzať nedorozumeniam.
So samotným zákazom ale problém nemá. “Vzhľadom na to, že bohoslužby navštevujú viac seniori, je to rozhodnutie v prospech ľudí,” povedala pre Aktuality.sk.

O komunikačnej chybe hovorí aj nezávislý poslanec Ján Podmanický, ktorý pred časom odišiel zo Smeru-SD. Tvrdí, že vláda mala uprednostniť tzv. bohoslužobný semafor, ktorý by sprísňoval opatrenia v postihnutých lokalitách.
“Cirkvi vždy pristupovali zodpovedne k týmto opatreniam. Určite by sa našlo aj miernejšie riešenie, ktoré by neviedlo k zákazu bohoslužieb a zároveň by bola zvýšená ochrana ľudí, ktorí sa ich zúčastňujú,” reagoval pre Aktuality.sk.
Pellegrini naznačuje komunikačný prešľap, ale zákaz podporuje

Bývalý premiér Peter Pellegrini hovorí, že v čase, keď ešte jeho vláda rozhodovala o zákaze bohoslužieb, bol osobne v spojení s arcibiskupom a zároveň absolvoval v ten deň telekonferenčný hovor s celou KBS.

„Neviem, či tentokrát predseda vlády alebo Ústredný krízový štáb komunikoval s predstaviteľmi cirkví. Ja som tak urobil. Aj preto bol tento zákaz rešpektovaný a všetko prebehlo hladko,” odkazuje svojmu nástupcovi.
Pri samotnom zákaze hromadných podujatí, teda aj svätých omší, stojí ale za rozhodnutím súčasného Ústredného krízového štábu.

„Pokiaľ ide o zákaz hromadných podujatí, pravdepodobne nie je možné z epidemiologického hľadiska selektovať. Ide tu skôr o podstatu, že sa na jednom mieste zoskupí viac ľudí, pokiaľ ide o svätú omšu, vystúpenie v divadle alebo športové podujatie,” poznamenal Pellegrini pre Aktuality.sk.

X X X

Ľubomír Jaško: Nastal koniec mieru medzi oltárom a Matovičovým trónom?

Zakázané verejné omše sa môžu stať testom vzťahu medzi katolíckou hierarchou a Matovičovou vládou.
Skúška ideálov Ide o náboženstvo, a tak nie je o emócie núdza. “Krčmy áno, kostoly nie?” “Byť katolíkom je životu nebezpečné!”

Každá podobná príležitosť vyhecuje zbožných aj militantných ateistov. Prví sa boja, že prídu kvôli korone o nebo. A tí druhí nechcú žiadnu novú verziu farskej republiky.

Je takmer milión možností ako vnímať zatvorené kostoly. Veriaci to prežijú, lebo viera také skúšky zvládne. Ohľaduplnosť voči ostatným (predovšetkým seniorom) je dôležitejšia ako možnosť ísť v nedeľu na prijímanie.
Bary zostanú otvorené, lebo už nikto nechce riskovať ekonomické škody a ľudí bez príjmu. Na rozdiel od ľudí v kuchyniach a za barom správcovia kostolov plat dostanú.

Znie to síce prízemne a materialisticky, ale v zlých časoch všetci hrubneme a sústreďujeme sa na existenčné témy.
Kurz vyjednávania

Popri všetkých podobných múdrach je v hre aj veľmi podstatná až historická téma. Biskupi ju otvorili v závere svojho stanoviska: “Nariadiť kňazom, aby sa prestalo verejne sláviť, samozrejme, môžu len biskupi. Takú vec štát nemôže urobiť bez ich súhlasu.”

“Oltár” dáva najavo, že je nezávislý na “tróne”. A to je vec zapeklitá. Predovšetkým v čase, keď príbehy o azyloch poskytnutých v chrámoch sa stratili v dávnej histórii.

Ide práve v tejto veci o nezávislosť cirkvi? Alebo len o prehnané sebavedomie, lebo ak štát nemôže zatvárať kostoly, nech v nich neplatia ani normy na elektrické vedenie a príkazy pamiatkárov, keď sa náhodou opravujú?
A to ešte neprišla reč na finančnú odluku a potrebu (bez odluky) v istých situáciách poslúchnuť svojich chlebodarcov.
Pre priateľov dohôd a porozumenia je to jednoduché. Najlepšie je komunikovať a rozprávať sa.

Ak sa to doteraz Matovičovi nedarilo, môže začať s kurzom vyjednávania práve pri biskupoch. Veľká časť jeho voličov od neho proticirkevné reči isto nečaká, aktuality.sk

X X X

Peter Bárdy: Biskupi sa postavili Matovičovi

Igorovi Matovičovi vzdorujú tí, o ktorých podporu veľmi stojí.

Napriek tomu, že sa Smer-SD stal v podstate nasledovníkom ateistickej komunistickej strany, tešil sa podpore katolíckej cirkvi. Vždy sa vedeli dohodnúť a v populistickom programe Ficovej strany si našli priestor aj pre záujmy cirkvi.

Naopak, Igor Matovič, ktorý sa pasuje do úlohy ochrancu kresťanských hodnôt, zažíva akési vyjadrenie neposlušnosti zo strany slovenských biskupov. Akonáhle oznámil, že pre rastúci počet pozitívne testovaných na COVID-19 zruší na istý čas omše, biskupi mu verejne odkázali, že na to nemá právomoc.

Symbolicky tak deklarujú, že sú v niektorých prípadoch nad štátom – a to nie je dobré ani férové.
Pandémia koronavírusu negatívne ovplyvnila mnohé oblasti života na Slovensku, ale nikto sa doteraz nepostavil predstaviteľovi vlády, resp. štátu tak ako cirkev.

Pritom minimálne podnikatelia v oblasti služieb, reštaurácií, hotelov, umelci a vo všeobecnosti pracovníci v oblasti kultúry a umenia, športovci a ďalší majú bezpochyby dostatok dôvodov byť nahnevaní a frustrovaní.
Ale, v podstate s pokorou, akceptujú všetky negatívne vplyvy na ich životy s vierou, že sa jedného dňa niekto preberie a začne kompenzovať všetko to zlé, čo so sebou priniesli nariadenia krízového štábu a vlády.

Katolícka cirkev si na Slovensku historicky vybudovala silné postavenie a rešpekt politických elít. Keď to veľmi zjednodušíme, od roku 1993 sa všetky vlády snažili vychádzať s cirkvou, ktorá bola nositeľom nielen kresťanských hodnôt, ale aj volebných hlasov.

A hoci sa Slovensko radí medzi sekulárne štáty, teda štáty, ktoré nie sú viazané náboženstvom, s garantovanou slobodou náboženského vyznania, už komplikovanejšie to je s princípom egalitarity. Je to princíp nestrannosti, ktorý hovorí, že štát by nemal preferovať žiadne konkrétne náboženstvo. Tu narážame napríklad na zmluvu medzi Slovenskom a Vatikánom.

Igor Matovič sa dotkol cirkvi na veľmi citlivom mieste a teraz bude mať čo robiť, aby obhájil svoju ambíciu zabrániť šíreniu koronavírusu cez hromadné akcie a pritom si úplne nepokazil vzťahy s tými, o ktorých priazeň a podporu tak veľmi stojí.

Zároveň musí reprezentovať štát v spore s cirkvou, v čom sa bezpochyby nebude cítiť komfortne aj z toho dôvodu, že v jeho poslaneckom klube je viacero poslancov, ktorí v prípade konfliktu s biskupmi, a teda so Svätou stolicou, môžu veľmi rýchlo a oddane zmeniť politické farby, aktuality.sk

X X X

Minister Mičovský stráca podporu takmer všetkých farmárov, zostáva mu len zopár jednotlivcov

Ministra pôdohospodárstva verejne podporuje už len úzka skupina okolo Františka Oravca a Agrárna komora Slovenska z juhu Slovenska. O osude Mičovského bude pravdepodobne rozhodovať premiér na budúci týždeň.
Šéf rezortu pôdohospodárstva Ján Mičovský veľmi rýchlo prišiel o podporu veľkej časti farmárov.

Chrbtom sa mu obracajú nielen malí, ale aj veľkí poľnohospodári. Nepozdáva sa im totiž nečinnosť vedenia ministerstva, ako aj personálne obsadzovanie dôležitých postov.

Včera na adresu Mičovského kriticky vystúpila Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK), ktorá združuje najväčších hráčov v tomto sektore. Pod výzvu sa podpísali aj ďalšie agropotravinárske zväzy a združenia.
K nim sa o pár hodín pridali aj zástupcovia Spolku farmárov Slovenska (SFS). Tí zaslali otvorený list premiérovi Igorovi Matovičovi, v ktorom ho nabádajú, aby začal konať.

Nečinnosť a nominácie

Farmárom sa nepáči, ako rezort pôdohospodárstva neplní programové vyhlásenie vlády.
Upozorňujú, že ministerstvo už nemá takmer žiadny čas, aby predstavilo reformy v rámci nového obdobia spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ.

Pokiaľ Slovensko nestihne do konca roky pripraviť konkrétne návrhy, naše poľnohospodárstvo bude podľa nich zabetónované až do roku 2029. To bude znamenať ďalšie zaostávanie a zhoršovanie našej potravinovej sebestačnosti.
„Zastavte ničnerobenie vedenia rezortu. Musíme začať konať, musíme začať zapchávať tie tisícky dier, ktoré táto loď má, inak ju potopíme. Nesmieme zabudnúť, že vezie potraviny pre 5,5 mil. ľudí. Nesmie ísť ku dnu,“ píšu farmári z SFS v liste premiérovi.

Drobní poľnohospodári sa vyhranili aj voči skupine okolo Františka Oravca a Patrika Magdoška. Práve toto malé zoskupenie ešte stále stojí za ministrom Mičovským a podporujú ho. Naposledy tak urobili, keď pred troma týždňami členovia SPPK protestovali pred úradom vlády, aby ministerstvo urgentne riešilo tému dodatkov nájomných zmlúv od Slovenského pozemkového fondu.

Do úzkeho okruhu podporovateľov ešte patrí Agrárna komora Slovenska z južných regiónov, ktorej predsedníčka Helena Patasiová sa stane od októbra ministerskou poradkyňou. Bude to čiastočná náhrada za viacerých odídencov z poradného tímu.

Ľudia s vplyvom z minulosti

Šéf rezortu v poslednom čase čelí aj kritike za svoje nominácie. Pri nástupe síce sľúbil očistiť ministerstvo, avšak viacerí jeho ľudia majú prepojenie na predchádzajúce garnitúry, prípadne na vplyvných podnikateľov z tohto sektoru.
Podľa farmárov bolo hneď na začiatku veľmi podivné vymenovanie šéfky Pôdohospodárskej platobnej agentúry (PPA) Beatrix Galandovej. Tá nastúpila potom, ako z funkcie odišiel Juraj Kožuch, ktorý skončil v rukách polície pre veľkú úplatkársku kauzu s názvom Dobytkár.

Galandová nahradila Kožucha, pričom predtým viedla sekciu interného auditu, teda oddelenia, ktoré malo dozerať na legálnosť a transparentnosť pri predeľovaní dotácií.

Galandová na čele najdôležitejšej organizácie spadajúcej pod ministerstvo pôdohospodárstva skončila a nahradil ju Tibor Guniš. Ten začal v PPA aj hĺbkový audit. O jeho záveroch zatiaľ verejnosť nič nevie. Avšak začiatkom septembra Guniš požiadal ministra o odchod z agentúry, ktorý by mal prebehnúť do konca októbra.

Poľnohospodári nie sú stotožnení ani s druhým štátnym tajomníkom Andrejom Gajdošom. Ten nastúpil na uvoľnené miesto po Samuelovi Vlčanovi, ktorý po pár mesiacoch položil svoju funkciu. Dôvodom odchodu mali byť podľa interných informácií nezhody v rámci vedenia ministerstva s generálnou tajomníčkou služobného úradu Vladimírou Fabriciusovou.
Paradoxom je, že pôvodne sa meno Gajdoš skloňovalo pri obsadzovaní riaditeľa PPA. Nakoniec však minister po tlaku časti farmárov ustúpil a nevymenoval ho, keďže bolo v jeho prípade podozrenie z konfliktu záujmov pre napojenie na vplyvných podnikateľov z odvetvia. Po pár mesiacoch ho však Mičovský vymenoval za druhého štátneho tajomníka, pričom pod neho spadá už spomínaná PPA.

Staronová šéfka SPF

Tŕňom v oku farmárov je aj nová šéfka Slovenského pozemkového fondu (SPF) Gabriela Bartošová. Ani v jej prípade nejde totiž o nového človeka. Bartošová bola v minulosti riaditeľkou odboru prevodu a nájmu SPF.
Práve toto oddelenie dalo súhlas na prenájom pôdy pre bývalú vplyvnú členku strany Smer-SD Ľubicu Roškovú. Tá bola nakoniec obvinená zo subvenčného podvodu, keďže brala dotácie aj na dedinské letisko.

Bartošová sa podpísala nedávno pod retrospektívne dodatky zmlúv, prostredníctvom ktorých SPF zdvihlo poľnohospodárom ceny za prenájom pôdy. Zdražovanie nájmov rozhnevalo predovšetkým veľkých hráčov združených v SPPK.

V neposlednom rade farmári vyčítajú Mičovskému nomináciu na post generálnej tajomníčky, ktorá má na ministerstve veľké slovo. Ako sa neskôr totiž ukázalo, Fabriciusová je priamo prepojená na vplyvného agropodnikateľa z Podpoľania Martina Malatinca (životní partneri). Známy stredoslovenský biznismen už roky čerpá štedré poľnohospodárske dotácie.
Agrárne podnikanie Malatinca sa prelína aj s ďalšími vplyvnými ľuďmi, a to s Miloslavom Šebekom (bývalý šéf SPF) a Miroslavom Maxonom (bývalý minister pôdohospodárstva za HZDS).

Mičovský síce bránil svoju generálnu tajomníčku s tým, že o jej prepojeniach vedel, avšak ako informoval portál polnoinfo.sk, Fabriciusová je už mesiac práceneschopná a neoficiálne sa hovorí o jej konci.

Na ťahu je premiér

To, či Mičovský prežije tento tlak veľkej časti poľnohospodárov, sa ukáže v najbližšej dobe.
S ministrom by sa mal v nasledujúcich týždňoch stretnúť aj premiér Matovič, ktorý rozhodne o budúcnosti rezortu.
Redakcia Aktuality.sk poslala ministerstvu pôdohospodárstva otázky týkajúce sa spomínaných nominácií, avšak priamu odpoveď sme nedostali.

„K vašim otázkam sa vyjadrí pán minister na tlačovej besede na vláde alebo po skončení vlády,“ odkázal tlačový odbor, aktuality.sk

X X X

ĽSNS sa k svojmu webu nepriznáva, vraj patrí fanúšikom. Zo stránok rýchlo odstraňujú, čo sa dá

Kotlebovci najnovšie tvrdia, že stránka www.naseslovensko.net nebola ich, ale išlo len o „fanúšikovský“ web. Z klamstva ich usvedčujú nové dôkazy. Ľudová strana Naše Slovensko (ĽSNS) sa k svojmu webu www.naseslovensko.net nepriznáva ani po tom, ako Aktuality.sk a portál infosecurity.sk zverejnili množstvo dôkazov, ktoré kotlebovcov so stránkou priamo spojili.

Pripomeňme, že podľa Mariana Kotlebu jeho strana ako taká s webom nemá nič spoločné.

Stránku zaprel vlani pred Najvyšším súdom, ktorý rozhodoval o rozpustení ĽSNS a nepriznal sa k nej ani na pojednávaní Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, ktorý zasa rozhoduje o kontroverzných šekoch vo výške 1488 eur.
Prokurátori v obidvoch prípadoch z uvedeného webu čerpali viacero informácií. Hovorca ĽSNS Ondrej Ďurica stránku www.naseslovensko.net nijako nekomentoval.

Odpoveď na všetky naše otázky zhrnul do jednej vety: „Jedinou stránkou našej strany je lsnaseslovensko.sk.“
Trochu konkrétnejší bol europoslanec Milan Uhrík, ktorý sa podľa našich zistení na stránku www.naseslovensko.net prihlasoval cez e-mail uhrik@naseslovensko.net a istého študenta politológie z Brna na stránku dokonca odkázal ako na ich oficiálne webové sídlo.

Uhrík pre Topky.sk povedal, že stránka naseslovensko.net bola len fanúšikovskou a vraj nebolo žiadnym tajomstvom, že podporovala ĽSNS.

Súbory zo stránky zmizli

Po zverejnení nášho článku však z tohto „fanúšikovského webu“ záhadne zmizli všetky súbory, ktoré sa z neho dali stiahnuť.Reč je najmä o dokumentoch, ako sú rôzne Kotlebove otvorené listy, deklarácie či petičné hárky.

Zo stránky niekto stiahol aj PDF súbory s Novinami Ľudovej strany Naše Slovensko, ktoré kotlebovci vydávajú ako štvrťročník. Čo je ešte zaujímavejšie, po publikovaní článkov sa upratovalo aj na webe lsnaseslovensko.sk, ktorý je podľa Kotlebu ich jedinou a aj oficiálnou stránkou. Na stránke bolo v sekcii „ako sa stať členom“ možné nájsť mailové kontakty na piatich krajských predsedov ĽSNS. Všetky boli v tvare @naseslovensko.net, a teda boli ďalším priamym prepojením predstaviteľov strany s webom, od ktorého sa dnes všetci dištancujú. Dnes by ste už tieto mailové adresy na oficiálnom webe ĽSNS nenašli.

Stránka, ktorá je podľa Kotlebu oficiálnym webom ĽSNS, odkazuje na naseslovensko.net

Nové dôkazy

Navyše kotlebovcov z klamstva usvedčujú nové dôkazy. Victor Breiner z infosecurity.sk sa spojil so spomínaným študentom Masarykovej univerzity v Brne, ktorý si s Uhríkom pred niekoľkými rokmi písal.
Podpredseda ĽSNS so študentom komunikoval z mailovej adresy uhrik@naseslovensko.net.

„Z dát obsiahnutých v predmetnom e-maile sa dá navyše vidieť, že Uhrík na požiadavku študenta odpovedal priamo z kancelárie BBSK v čase, keď tam bol Kotleba županom. Bol to namiesto Uhríka nejaký ‚fanúšik‘, ktorý mal prístup do priestorov BBSK, na ich internú sieť a k účtu uhrik@naseslovensko.net?“ pýta sa Breiner.

Samozrejme, Uhrík nebol jediným predstaviteľom strany, ktorý mal e-mailovú adresu na doméne @naseslovensko.net.
Záznamy, ktoré v rokoch 2017 až 2019 zhotovil bloger a dnes už aj poslanec Ján Benčík (Za ľudí), ukazujú, že na tejto doméne strana prevádzkovala všetky krajské a okresné organizácie. Teória o tom, že stránka bola len projektom fanúšikov a nie priamo dielom ĽSNS, tak dostáva vážne trhliny, aktuality.sk