iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Matovič v SR jede do boja, ide o mafiánsky opatrenia

Po kritike, ktorá sa v ostatných dňoch zniesla na premiérovu hlavu ohlásil cez víkend, že berie do vlastných rúk boj s koronavírusom a naznačil, že od 1. októbra budú platiť nové a tvrdšie opatrenia. Aké, to ešte len uvidíme v pondelok popoludní alebo podvečer, keď bude známy výsledok rokovania Ústredného krízového štábu. Hoci oficiálne štábu šéfuje minister vnútra Roman Mikulec (OĽaNO) a pod jednotlivými opatreniami je podpísaný hlavný hygienik Ján Mikas, posledné slovo zrejme bude mať premiér.

A ten hovorí, že už sa nikoho nezastane. Dokonca ani neviest, ktorým ešte nedávno sľuboval, že môžu mať aj veľké svadby. Najnovšie, v nedeľu večer, zasa vyhlásil, že „ideme do vojny o Slovensko“. Tentoraz s mafiou, ktorú podľa neho predstavuje finančník Jaroslav Haščák, budúci predseda budúcej strany Hlas Peter Pellegrini, šéf opozičného Smeru Robert Fico. Ďalej Bödör – možno predpokladať, že má na mysli Norberta, podnikateľa z Nitry, ktorý je v tomto čase vo väzbe. Aj bývalý šéf protikorupčnej jednotky NAKA Róbert Krajmer, ktoré v polovici septembra polícia zadržala, ale aj prepustila, je na tomto zozname.

Dostal sa tam aj bývalý šéf kriminálny finačnej správy Ľudovít Makó. Ten je tiež vo väzbe, nie však pre korupciu, ale pre vydieranie. V kulóaroch sa šušká, že je ochotný spolupracovať a polícii predhodiť rôzne známe mená z prostredia justície.
Samozrejme, nemôže chýbať kontroverzný podnikateľ Marian Kočner. Za zmenky ho jeden súd posiela zatiaľ neprávoplatne do väzenia na 19 rokov, ale v kauze vraždy novinára je – tiež zatiaľ neprávoplatne – oslobodený.

Zo sudcov spomenul premiér bývalú štátnu tajomníčku Moniku Jankovskú, ktorá je obvinená z korupcie, aktuálne však drží hladovku. Nechýba sudca Vladimír Sklenka, ktorý tiež usilovne spolupracuje s políciou. Bez neho by nebola akcia Búrka, ktorá zatriasla sudcovským stavom. Na oplátku mu však zrejme zostane všetko, čo si korupciou nahrabal.
Matovič píše, že doba, ktorá nastáva, je „mannou z neba“ pre všetkých „vagabundov, ktorých sme za polroka zavreli a ich miliónové biznisy na úkor štátu zrušili“

. Zavretý však zatiaľ nikto nie, väzobné stíhanie naozaj ešte nie je „zavretie“.
Premiér však predpovedá, že „všetci títo bratsky s neúspešnými politikmi a stranami v súzvuku s ich spriaznenými médiami spustia nasledujúce týždne a mesiace na nás kanonádu“. Tvrdí, že niektorí priamo a niektorí „cez prisluhovačov v médiách“. Predpokladá, že prídu ďalšie krivé obvinenia ako s vymyslenou zmenkou za 10 miliónov alebo typu „diplomovka“. Na povrch by mali prísť „súkromnosti vraj ,verejnom záujme'“, píše premiér.

Pre zmenku mal premiér slovnú prestrelku s poslanom Ľubošom Blahom (Smer), ktorý nazval pani Matovičovú „bielou kobylou“ v zmysle, že cez ňu mal premiér investovať 10 miliónov do finančnej spoločnosti. Tá sa dostala do finančných ťažkostí a objavilo sa podozrenie, že Matovičovci boli zvýhodnení a peniaze – na rozdiel od ďalších investorov – zo spoločnosti dostali. Niekoľko dní trvalo Matovičovi, kým vysvetlil, že peniaze síce boli investované, ale iba 600-tisíc. A doteraz ich nedostali späť. Keďže stále trvá na svojom, že s manželkou sa nebavia o jej peniazoch – a spoločné nemajú – nechce hmatateľne dokázať, že išlo o 600-tisíc. Iba.

Kauza diplomovka je jasná. Aj vedenie Univerzity Komenského vyhlásilo, že je slabá a nemala byť obhájená a Matovič nemal získať titul magister. Čo premiér aj priznáva, veď otvorene hovorí, že školu flákal. Vôbec si však neuvedomuje, že takto ponižuje každého poctivého študenta a poctivého pedagóga. V slušnej spoločnosti nie je opísaná diplomovka zanedbateľným problémom. Naopak, jej bagatelizovanie iba dokazuje, že premiérovi nezáleží na vzdelanej a poctivej spoločnosti.

Keďže na jeho stôl chodia správy spravodajských služieb, možno predpokladať, že zachytil „šumy“ okolo svojej vlastnej osoby. A už vopred si robí alibi.

„Budú to robiť s jediným cieľom – nie pomôcť, ale uškodiť – využiť mimoriadne ťažké časy na rozbitie koalície a navrátenie vlády mafie, či návrat tých hodnotovo správnych politikov,“ upozorňuje Matovič.

„Držme si palce, ideme do vojny o Slovensko,“ prorokuje premiér.

Ťažko povedať, či ide o vojnu o Slovensko, ale skôr o upadajúce voličské preferencie, ktoré takmer kontinuálne vládnemu hnutiu OĽaNO od februárových volieb klesajú, ale o popularitu samotného Matoviča, ktorého dobieha ešte aj Veronika Remišová, nová šéfka tiež vládnej strany Za ľudí, ktorá sa podľa prieskumov verejnej mienky zrejme ani nedostane do parlamentu. Matoviča predbehol ešte aj predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina), hoci jeho ostatné škandály by mali pohnúť Slovenskom, o ktorom je časť politikov presvedčená, že dodržiava desatoro.

A vysoko nad ním je prezidentka Zuzana Čaputová, ktorá zatiaľ urobila niekoľko chýb, no ani jedna nedosiahla veľkosť chýb nového premiéra. V nie tesnom závese za ňou je Pellegrini, jeho nová strana so starými ľuďmi zo Smeru sa ukazuje ako najväčší súper obyčajných ľudí. Alebo nie celkom obyčajného súčasného premiéra.

Pri Matovičovi je však v hre ešte aj možnosť B. Premiér a jeho spriaznenci budú sami vypúšťať falošné „balóniky“. Aby potom mohli dokázať, že zvládnu bojovať s hnusobu a pliagou, ale aj závisťou a nenávisťou. Nech to stojí, čo to stojí./agentury/

X X X

Matovičovci reagovali na Arcu vyhlásením o Pente. Otvorené ostali dve kľúčové otázky

Nápad prichádza v čase, keď Slovensku hrozí rekordný schodok.
Po zverejnení informácií, že manželka premiéra Igora Matoviča (OĽaNO) vložila státisíce eur do finančnej skupiny Arca, prišlo od predstaviteľov strany OĽaNO vyhlásenie o zlúčení zdravotných odvodov so sociálnymi.
Mohlo by to vraj vytlačiť finančnú skupinu Penta zo zdravotného poistenia.

Cez zdravotné odvody sa zbierajú peniaze na fungovanie nemocníc či kúpu liekov a je to druhá najväčšia položka vo verejnom rozpočte – v tomto roku by sa v zdravotníctve malo minúť 5,4 miliardy eur. Viac smeruje už len na dôchodky, na ktoré sa ľudia skladajú cez sociálne odvody – výdavky Sociálnej poisťovne (jej najväčším výdavkom sú práve penzie) naplánovali na 8,7 miliardy eur.

Otvorené ostávajú dve kľúčové otázky.

Dokáže súčasná koalícia pripraviť zmenu, ktorá by si zrejme zaslúžila pomenovanie „megareforma“?

A čo by ňou získal bežný občan?

38,9 miliardy eur
Verejný rozpočet tvorí štátny rozpočet a rozpočet ostatných subjektov verejnej správy (okrem zdravotných poisťovní a Sociálnej poisťovne napríklad obce a mestá).

Do verejného rozpočtu plynú peniaze najmä z daní a odvodov. Napríklad z daní z príjmu fyzických osôb malo podľa dokumentu prijatého ešte v časoch bývalej vládnej koalície „pritiecť“ v tomto roku 3,2 miliardy eur, z dane z pridanej hodnoty (DPH) až 6,9 miliardy eur.

Zdravotné poisťovne mali cez odvody získať 4,2 miliardy eur (ďalšiu viac než miliardu im „prihadzujú“ zo štátneho rozpočtu za deti či dôchodcov), Sociálna poisťovňa mala vybrať 8,5 miliardy eur.
Spolu sa malo cez dane a odvody vyzbierať 29 miliárd eur.

Ďalšie miliardy sa očakávali z EÚ či z výnosov štátnych firiem. Celkovo boli príjmy naplánované na 38,9 miliardy eur a výdavky na 40,1 miliardy eur (schodok mal byť 480 miliónov eur, predvolebné kupovanie voličov a pandémia koronavírusu však plány totálne rozvrátili a očakáva sa deficit na úrovni 12 miliárd eur).

Prehľad niektorých plánovaných príjmových položiek verejného rozpočtu v roku 2020 na hotovostnej báze:
sociálne odvody (Sociálna poisťovňa) 8,5 miliardy eur

DPH 6,9 miliardy eur
zdravotné odvody 4,2 miliardy eur
daň z príjmu fyzických osôb 3,2 miliardy eur
daň z príjmu právnických osôb 2,9 miliardy eur
spotrebné dane (napr. za pohonné hmoty či tabak) 2,5 miliardy eur
príspevok z EÚ 1,7 miliardy eur

Kde je plán pre budúcnosť?

Predseda poslaneckého klubu OĽaNO Michal Šípoš o prípadnom zlúčení zdravotných a sociálnych odvodov povedal: „Do detailov to ešte rozpracované nemáme, táto filozofia je však podľa mňa správna.“
V prípade OĽaNO sa však ukazuje, že filozofia neraz ostáva len filozofiou a realizácia môže viaznuť.

Verejnosť sa o tom mohla presvedčiť v súvislosti s plánom prebudovania Slovenska, na ktorý by sme mohli získať miliardy eur z mimoriadneho záchranného balíka EÚ.

Premiér Matovič najprv vyhlásil, že priestor na nápady dostane široká verejnosť, potom že prioritné okruhy dajú dohromady odborníci a napokon situácia vyústila do stavu, že zatiaľ nebolo oficiálne zverejnené nič, hoci médiami preletel akýsi „uniknutý“ materiál.

Zlúčiť zdravotné poistenie so sociálnym, do ktorých sú zapojené tisícky pracovníkov, milióny poistencov a rôzne informačné systémy, vyžaduje nielen politickú zhodu (zástupcovia SaS už prezentovali svoje výhrady), ale aj organizačné schopnosti.

Penta na scéne

Navyše výber poistného, pričom sa objavila aj úvaha, že by sa odvody mohli spojiť s daňami, ktoré vyberajú daňové úrady, tvorí len časť práce Sociálnej poisťovne a zdravotných poisťovní Sociálna poisťovňa napríklad vypočítava výšku penzií či dávok, zdravotné poisťovne rozhodujú, koľko zdrojov sa ujde nemocniciam či ambulanciám.

Najväčšou zdravotnou poisťovňou je naďalej štátna VšZP. Má približne tri milióny poistencov. O tom, ako štátny gigant spravoval v minulosti zverené peniaze, čiastočne napovedá kauza „teta Anka“. V roku 2016 sa VšZP prepadla do hlbokej straty.

Pod tlakom súkromných zdravotných poisťovní – na trhu ostala Dôvera patriaca pod skupinu Penta so zhruba 1,5 miliónmi poistencov a Union s polmiliónom poistencov – navyše VšZP zlepšovala služby, napríklad elektronický systém, kde si človek môže pozrieť, aké výkony si dal preplatiť jeho lekár.

Granát v Matovičových rukách:

Pente kritici dlhé roky vyčítali, že zarába na odvodoch, ktoré musia ľudia platiť povinne. Zástupcovia finančnej skupiny namietali, že aj mnohí lekári sú súkromní podnikatelia žijúci z verejných peňazí a nikomu to neprekáža.

Poisťovňa Dôvera podľa finstatu vykázala v predošlých rokoch rast tržieb z miliardy eur v roku 2012 na 1,5 miliardy eur v roku 2019. VšZP stúpli v rovnakom období tržby z 2,5 miliardy eur na 3,2 miliardy eur. Zisk Dôvery dosiahol v rokoch 2012 a 2013 približne 48 miliónov eur, respektíve 46 miliónov eur, potom klesol (v roku 2014 - 2,3 milióna, v roku 2015 - 3,5 milióna, v roku 2016 - 12,8 milióna eur, v roku 2017 - 17 miliónov eur, v roku 2018 - 35,5 milióna eur, v roku 2019 - 14,5 milióna eur).

VšZP bola v roku 2012 v zisku na úrovni 26 miliónov eur, v roku 2013 dosiahla plusový výsledok 15,6 milióna eur, v roku 2014 to bolo 12 miliónov a v roku 2015 vyše 17 miliónov. Nasledoval prepad do straty 112 miliónov eur v roku 2016, v roku 2017 bola VšZP už zase v pluse 35,9 milióna eur, v nasledujúcom roku 90 miliónov eur a v roku 2019 dosiahla zisk 7,3 milióna eur.

V prípade Dôvery ostáva pravdepodobne najdiskutovanejšou účtovná operácia vo výške približne 400 miliónov eur spred desaťročia.

Otázniky nad úsporami

Okrem schopnosti zorganizovať zásadnú zmenu odvodov či daní je druhou otvorenou otázkou, koľko by sa tým mohlo ušetriť. K zmazaniu ziskov pre Dôveru a Union (od roku 2012 zisk pod 10 miliónov eur, v rokoch 2014 a 2015 zaznamenal Union stratu) by sa teoreticky mohli pripočítať prevádzkové náklady. Dôvera vykazuje okolo 600 zamestnancov, Union podľa dostupných informácií do 500 pracovníkov.

VšZP mala podľa výročnej správy z roku 2015 približne 2000 zamestnancov (vo výročných správach z nasledujúcich rokov sa tento údaj nespomína. Sociálna poisťovňa vykazovala v roku 2018 približne 5200 zamestnancov., aktuality.sk

X X X

Matovič chce ísť po krku zdravotníckemu biznisu Penty. SaS je proti, vidí riziká

Predseda vlády a líder OĽaNO Igor Matovič dlhé roky poukazoval na biznis finančnej skupiny Penta. Teraz signalizuje plán, s ktorým by ju chcel z tohto odvetvia definitívne vykázať.Premiér by v koalícii chcel presadiť plán zlúčenia zdravotného a sociálneho poistenia do jedného celku, napísal ako prvý Denník N. To by zrejme znamenalo koniec súkromných zdravotných poisťovní.

A hoci šéf vládneho kabinetu svoj detailný zámer ešte nepredstavil, už teraz sa rázne proti stavia SaS. Sulíkovcom sa nepáči, že by súkromníci nemohli na trhu konkurovať štátnej zdravotnej poisťovni.

„Mali by sme tu jeden štátny moloch, ktorý bude slúžiť politikom na vyciciavanie,” skonštatovala poslankyňa a šéfka parlamentného výboru pre zdravotníctvo Jana Bittó Cigániková pre Aktuality.sk.
Podľa nej je skôr potrebné nastaviť podmienky pre všetky zdravotné poisťovne tak, aby ich zisk bol naviazaný na konkrétny prínos pre pacienta.

“A netreba vymýšľať unitárny systém (systém jednej poisťovne, pozn.) vždy dookola rôznymi spôsobmi. SaS považuje tento nápad za vyslovené škodlivý,” dodala Bittó Cigániková.

Sme rodina na strane premiéra, Za ľudí sú opatrní

Naopak, premiér by sa mohol pri presadzovaní tohto nápadu oprieť zrejme o podporu Sme rodina. Predseda poslaneckého klubu Peter Pčolinský pre Aktuality.sk povedal, že ich hnutie dlhodobo poukazuje na šafárenie v zdravotníctve.

„Aj v minulosti sme kritizovali súkromne firmy, ktoré zarábali na pacientoch. Preto sme otvorení diskusii aj o tejto otázke a považujeme takúto diskusiu za dôležitú,” skonštatoval. Samotný predseda Sme rodina a parlamentu Boris Kollár bol v diskusnej relácii TV Markíza Na telo, menej určitý než Pčolinský.

„To je otázka na pána premiéra. My ho môžeme v tomto podporiť, ale sú tam štyria koaliční partneri,” poznamenal Kollár.
Otázny by bol postoj strany Za ľudí. Predsedníčka parlamentného výboru pre sociálne veci a šéfka poslaneckého klubu Za ľudí Jana Žitňanská pre Aktuality.sk poznamenala, že zatiaľ nepozná presnú predstavu predsedu vlády.
„Ale vo všeobecnosti sa prikláňam ku konkurencii na poli zdravotného poistenia,” dodala, aktuality.sk

X X X

Väčšinu firmy obvinenej z podplácania vlastní šéfka štátnej nemocnice. Ministerstvo zdravotníctva neodpovedá

Firma Lomtec.com, ktorej zástupca je obvinený z uplácania štátneho tajomníka, má zvláštnu históriu vlastníctva aj štátnych tendrov. O softvérovej firme Lomtec.com sa v posledných dňoch písalo v súsislosti s obvinením z korupcie jej obchodného riaditeľa Miroslava Sedláka.

Ten mal spoločne s právnikom Petrom Chraščom ponúkať úplatok štátnemu tajomníkovi ministerstva pôdohospodárstva Martinovi Feckovi. Fecko záležitosť oznámil na polícii.

Úplatok mal tvoriť 5 percent z ceny projektu centrálneho údajového repozitára. Celková suma za projekt bola vo výške 1 500 000 eur. Obvinená z podplácania je aj samotná IT firma, Sedlák s Chraščom taktiež čelia väzobnému stíhaniu.
Firma s tržbami 10 miliónov eur v poslednom roku však nečelí len podozreniam z nekalých praktík – podozrenia vyvoláva aj zvláštna vlastnícka štruktúra.

Podozrivá väčšinová majiteľka

Šesťdesiatpercentný podiel vo firme vlastní Denisa Vlková. Ide o dlhoročnú riaditeľku Špecializovanej nemocnice pre ortopedickú protetiku Bratislava. Do čela nemocnice prišla v roku 2007 za ministra Ivana Valentoviča (Smer-SD).
„V spoločnosti, na ktorú sa dotazujete, som jedným z akcionárov od roku 2013. Manažment má doteraz, v rámci svojich konaní, moju plnú dôveru. Správy, ktoré sa objavili v uplynulých dňoch, som zaznamenala až z médií, preto som požiadala manažment spoločnosti o ich stanovisko. Viac neviem k danej veci momentálne nič uviesť,“ reagovala Vlková.
Na otázku, za koľko podiel kúpila, kde naň získala prostriedky a či podiel vlastní vo svoj prospech alebo zastupuje tretiu osobu, Vlková neodpovedala.

Ministerstvo zdravotníctva na otázky, či majú vedomosť o tom, odkiaľ Vlková získala prostriedky na kúpu väčšinového podielu v miliónovej firme, neodpovedalo.

V správnom čase

Vlková vlastní 60 percent akcií Lomtecu cez svoju firmu Aliatech.

Spoločnosť bola založená 3. 5. 2013, teda presne týždeň predtým, ako bolo uverejnené oznámenie o víťazstve konzorcia firiem s účasťou Lomtecu v tendri Slovenskej akadémie vied.

Vďaka zmluve na vybudovanie výskumného centra progresívnych materiálov a technológií v spolupráci SAV a Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach mali firmy HANT, Lomtec.com a ENTO zinkasovať 18 miliónov eur.
Firma Lomtec je pritom známa ako spoločnosť vyvíjajúca softvér. Riešienia v oblasti informačných systémov spomína aj na svojom webe, kde sa však zmienka o dodávkach laboratórneho vybavenia nenachádza.

„Špecializované prístroje dodávame dlhé roky, máme na to veľmi schopný tím a dlhoročne tvoria veľký podiel nášho obratu,“ odpovedal spolumajiteľ Lomtecu Miroslav Ličko na otázku, akým spôsobom sa Lomtec dostal k zákazkám na laboratórne vybavenie za desiatky miliónov eur.

Lomtec vlastníctvo nevysvetlil

Viac svetla do toho, akým spôsobom sa Denisa Vlková stala väčšinovou akcionárkou veľkej IT firmy pracujúcej so štátom, nevniesla ani samotná firma Lomtec.com.

„Spoločnosť nemá informácie o cene, ktorú pani Vlková zaplatila za podiely, keďže ich získala od predchádzajúcich akcionárov/spoločníkov,“ odpovedal na otázky súvisiace s Vlkovej podielom šéf Lomtecu Miroslav Ličko.
Samotný Ličko pritom Vlkovej predával časť svojich akcií, preto má vedomosť o tom, za akú cenu ich kupovala.
„Nerád by som sa vyjadroval k osobným veciam. Ani neviem, či môžem, nemám pri sebe zmluvu o predaji,“ reagoval Ličko na dodatočnú otázku o predaji svojich akcií.

Spoločnosť Lomtec.com ponúkla redakcii Aktuality.sk možnosť osobného stretnutia, ktoré však po dohode na konkrétnom termíne zrušila s vysvetlením, že zástupcovia spoločnosti sa nemôžu vyjadrovať z dôvodu prebiehajúceho vyšetrovania snahy o podplácanie štátneho tajemníka, aktuality.sk

X X X

Polícia ide vyšetrovať, či chovankyne v Čistom dni dostávali drogy. Ľady sa pohli po tlaku prokuratúry

Polícia musí vyšetrovať, či chovankyne Čistého dňa pochválili toto zariadenie výmenou za drogy.
V čase vrcholiacej kauzy okolo resocializačného zariadenia Čistý deň verejne vystúpili dve jeho bývalé chovankyne Simona a Tamara. Najskôr ostro prehovorili proti Čistému dňu, neskôr však otočili a zastávali sa šéfov zariadenia, teda manželov Tománkovcov.

„Simona mu (Danielovi Lipšicovi, ktorý ju v tom čase ako advokát zastupoval) vraj povedala, že pán Tománek jej núkal drogy. Ale ono to tak vôbec nebolo. Bola to klamlivá informácia,“ otočila svoje výpovede Tamara v rozhovore pre denník Plus jeden deň v apríli 2017.

Ako sa neskôr ukázalo, spoluzakladateľka Čistého dňa Zuzana Miková Tománková počas kauzy komunikovala s mafiánom Marianom Kočnerom a upozornila ho na problémy s jednou z klientiek – spomínanou Simonou.
„Sime dochádza matros, hysterci, chce odísť,“ napísala Kočnerovi. Túto vetu už v januári medializoval denník Sme a vzápätí sa ňou začala zaoberať generálna prokuratúra, ktorá má dohľad nad kauzou Čistý deň.
Na základe týchto signálov sa začalo preverovať, či v Čistom dni nedochádzalo k šíreniu toxikománie, čo začiatkom tohto roka potvrdila generálna prokuratúra.

Vyšetrovateľ krajskej polície v Trnave ale nové podozrenia napokon odmietol riešiť. Jeho postup začiatkom septembra tvrdo skritizovala Okresná prokuratúra v Galante. Vyšetrovateľ nemal vôbec rozhodovať, ale postupovať v zmysle usmernenia generálneho prokurátora...“ alebo „... uznesenie je zmätočné, nejasné, nepreskúmateľné...“ či „... nie je jasné, ako k záverom vyšetrovateľ prišiel,“ píše sa v uznesení galantskej prokuratúry zo 4. septembra, ktoré majú Aktuality.sk k dispozícii.

Námestníčka Okresnej prokuratúry v Galante dala preto vyšetrovateľovi pokyn vo veci znovu konať a rozhodnúť.
Polícia tak ponovom musí preveriť, či v Čistom dni nedostávali dve dievčatá drogy, aby pred médiami toto zariadenie chválili. Vyplýva to z uznesenia galantskej prokuratúry.

Trestné oznámenie pre podozrenie z držania a obchodovania so psychotropnými látkami podala na Čistý deň začiatkom roka Natália Blahová. Práve táto bývalá poslankyňa ešte v septembri 2016 upozornila vo svojom blogu na situáciu v Čistom dni.

O dianí v resocializačnom zariadení zatiaľ vypovedajú dva rozsudky nad mužmi, ktorí v zariadení pôsobili.
Bývalému zamestnancovi Čistého dňa vymeral súd za sex s vtedy 14-ročnou chovankyňou päť rokov, štyri mesiace a pokutu 500 eur.

Niekdajší šéf zariadenia Peter Tománek v tejto súvislosti hovoril o takzvanom sexe na rozlúčku. Bývalý psychológ dostal za sex s troma neplnoletými klientkami počas terénneho pobytu na chate trojročnú podmienku.
Video: Zuzana Miková Tománková na jachte s Kočnerom

„Kočnerova pomoc v núdzi“

V marci 2017 sa dostala na verejnosť fotka zo stretnutia Mariana Kočnera so spoluzakladateľkou Čistého dňa Zuzanou Mikovou Tománkovou. V bratislavskom hoteli s nimi za stolom sedel aj vtedy Kočnerov blízky človek, exsiskár Peter Tóth.
Počas vyšetrovania úplne inej kauzy, konkrétne vraždy novinára Jána Kuciaka, sa ukázalo, že Kočner s Mikovou Tománkovou komunikoval veľmi čulo. Svedčí o tom Kočnerova Threema.

„Dobrý večer. Ešte raz prosím bez konzultácie so mnou nepodnikajte žiadne kroky a ani sa o situácii s nikým nebavte. Ani s klientami. Ďakujú realizátori,“ píše Mikovej Tománkovej Kočner 27. mája 2017.

„Nedovolili by sme si mariť úsilie realizatorov sedíme doma, chlapci sa neozvali, asi stale pracuju, mozno dievčatko znovu prespi v chránenom prostredi. Druhú karkuľku strazime ako oko v hlave,“ odpovedá Tománková.
Spoluzakladateľka Čistého dňa poslala Kočnerovi dokonca osobné údaje zverenkyne a informácie o jej hospitalizácii s názvom nemocničného oddelenia i menom ošetrujúceho lekára.

Zverejňovanie osobných dát o chovankyni pritom môže byť problém. Trestný zákon pozná trestný čin neoprávneného nakladania s osobnými údajmi. Vzťahuje sa na toho, kto neoprávnene poskytne, sprístupní alebo zverejní osobné údaje získané v súvislosti s výkonom svojho povolania.
Mlčia

Aktuality.sk kontaktovali začiatkom roka v súvislosti s kauzou Čistý deň aj bývalú klientku zariadenia Tamaru, tá sa však o zariadení nechcela rozprávať.

Simona zas stretnutie ku kauze Čistý deň v lete zrušila hodinu pred dohodnutým termínom.
Zuzana Miková Tománková nereagovala ani raz, keď sa jej Aktuality.sk pýtali, či môže vysvetliť svoj vzťah s Marianom Kočnerom. Neodpovedala ani na otázku, čo znamená veta, že Sime dochádza matroš.

Resocializačné zariadenie Čistý deň na čele s manželmi Tománkovcami, kde sa na návrh kolízneho opatrovníka a rozhodnutia súdu liečili deti závislé od drog, už dnes nefunguje. Po prevalení škandálu prišlo o akreditáciu.
Trnavský súd však začiatkom leta rozhodol, že odobratie akreditácie sa udialo v rozpore so zákonom. Ministersvo práce potvrdilo, že sa proti rozhodnutiu odvolalo.

„Kasačná sťažnosť proti rozsudku Krajského súdu v Trnave zo dňa 26. 6. 2020 týkajúceho sa zrušenia akreditácie resocializačnému stredisku Čistý deň, n. o., bola odoslaná,“ potvrdila pre Aktuality.sk hovorkyňa rezortu práce Michaela Slivková Kirňaková.

Peter Tománek sa zatiaľ zamestnal v súkromnom resocializačnom zariadení v Krupine, kam Ústredie práce poslalo státisícovú dotáciu.

Čo sa ešte vyšetruje v kauze Čistý deň

Kauzu Čistý deň vyšetroval šesťčlenný tím, zriadený na Krajskom riaditeľstve Policajného zboru v Trnave, aj Národná kriminálna agentúra (NAKA).

V marci 2017 sa začalo aj vyšetrovanie pre šírenie toxikománie, ktoré si o pár dní nato prevzala NAKA. Tá stíhanie o pol roka zastavila. Dnes sa však šírenie toxikománie vyšetruje opäť. V Kočnerovej komunikácii je totiž aj správa od Tománkovej, ktorá zakladá vážne podozrenia.

Ďalšie stíhanie sa má týkať pomerov v zariadení a možného zlého zaobchádzania s klientmi.

„Na základe výpovede konkrétneho poškodeného, ktorý uviedol podrobnosti o konaní konkrétnych osôb v resocializačnom stredisku Čistý deň voči nemu, bolo začaté trestné stíhanie za zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby,“ informovala hovorkyňa generálnej prokuratúry Andrea Predajňová. Vyšetrovanie vedú trenčianski policajti.

Policajná inšpekcia v súvislosti s kauzou Čistý deň vyšetruje aj ďalšie zneužívanie právomoci, a to v súvislosti s pôvodným vyšetrovacím tímom, ktorý na prípade pracoval. Dievčatá aj ich rodičia mali čeliť zastrašovaniu zo strany jednej z vyšetrovateliek.

Vyšetrujú sa aj podozrenia, že vyšetrovateľ NAKA položil klientkám zariadenia na výsluchu otázky, ktoré pripravila Zuzana Tománková. Dokument s otázkami poslal jej manžel Kočnerovi. Ten zároveň dohodol psychologičku, ktorá pri výsluchu sedela a podávala mu informácie, či dievčatá spolupracujú., aktuaity.sk

X X X

Koronavírus: Vláda chystá zásadné a účinné opatrenie, naznačil Richard Sulík

Obchody by sa počas 2. vlny pandémie nemali zatvárať, myslí si to minister hospodárstva Richard Sulík (SaS).
Sulík v relácii rádia Expres Braňo Závodský Naživo poznamenal, že štát už má skúsenosti z prvej vlny. Jasne podľa neho ukázala, že predavačky sa v predajniach nenakazili.

„Nechali sme otvorené iba potraviny a všetko ostatné sme zatvorili. Do potravín tak išlo ešte viac ľudí a napriek tomu sa predavačky nenakazili,“ zdôraznil. „Toto našťastie nie je téma. To by ekonomike veľmi uškodilo,“ dodal.
Šéf SaS ďalej povedal, že vláda sa skôr zameria na to, ako sa vírus môže šíriť. Sprísniť by sa tak mohol takzvaný spoločenský lockdown – v podobe nosenia rúšok a rozostupov na zhromaždeniach. Prehodnotiť by sa podľa neho mali tiež opatrenia na hraniciach.

„Potrebujeme ich lepšie strážiť, nie zavrieť. V Schengene a v EÚ si toto nemôžeme dovoliť. Môžeme ich lepšie chrániť: pustiť do krajiny pendlerov, tých, čo majú test, tých, ktorí majú výnimku alebo vodičov kamiónov,“ uviedol.
Minister hospodárstva zároveň odmieta kritiku, že vláda počas 2. vlny pandémie nekoná.

„Riešime zásadné, vážne a účinné opatrenie, ale to vám ja nebudem hovoriť. Myslím si, že je to otázka jedného-dvoch týždňov. Okrem toho považujem za správne, aby o tom informoval premiér ako prvý,“ dodal Sulík, aktuality.sk

X X X

Peter Bárdy: Ficov svet mafie a gaunerov sa postupne rúca

Bödörovci sú namočení do ďalších káuz a Monika Jankovská s Ľudovítom Makóom majú spolupracovať s políciou. Robert Fico má problém. Bödörovský klan, Penta a ďalšie toxické finančné skupiny, skorumpovaní sudcovia, Kočner a Bašternák, hluchá a slepá špeciálna prokuratúra, kolaborujúca polícia, systematicky rozkrádané eurofondy a dotácie... Aj takto vyzeralo Slovensko za vlád Roberta Fica.

To, čo dnes sledujeme, je postupné odkrývanie systému, ktorý roky chránil gaunerov a umožnil šikanovanie aj vraždu slušných ľudí. Holandský prokurátor vyšetruje prípad poľského podvodníka, ktorý zriadil klasickú eseročku, ktorá sa tvárila ako banka. Podľa všetkého vznikla, aby prala špinavé peniaze. Najväčší vklad tam mala cyperská schránková spoločnosť Saxian Investments – 4 milióny eur.

Táto cyperská schránka má prepojenia na Norberta Bödöra. Požičala napríklad peniaze firmám, ktoré sa stali vlastníkmi známeho nitrianskeho hotela Zlatý kľúčik. A ten je tiež prepojený s Bödörom. V podstate sa hovorí, že je to jeho hotel.
Holandskí vyšetrovatelia tiež zistili, že táto schránka bola vlastnená lichtenštajnskou nadáciou Betlem Foundation, za ktorou je Miroslav Bödör. Norbertov otec a majiteľ spoločnosti Bonul, ktorá sa za Fica tešila priazni predsedu vlády.
„Ja dobre poznám majiteľa, ktorý je starý pán, to nemá nič spoločné s pánom, ktorý je dnes predmetom nejakej medializácie. Je to obrovská firma, veď firma neurobila nič. Majiteľ firmy neurobil nič,“ nechápavo krútil hlavou pri spájaní s Miroslavom Bödörom Robert Fico.

Tak „starý pán“. To, čo sme sa o vplyve bödörovcov dozvedali, skôr naznačovalo, že sú to typickí smerácki oligarchovia.
Robert Fico to však opäť vidí po svojom: „Vážil som si prácu týchto ľudí, ako aj tých, ktorí týmto ľuďom dávali pracovné príležitosti. Označiť majiteľa tejto spoločnosti za oligarchu Smeru len preto, že som ako predseda vlády pracovne a verejne navštívil jeho firmu, môžu len Aktuality a im podobní.“

Dnes je situácia nasledovná:
– Norbert Bödör je väzobne stíhaný v kauze Dobytkár,
– rovnako tak sa objavuje v kauze možného prania špinavých peňazí cez fiktívnu banku,
– v tejto kauze sa objavuje aj jeho otec a majiteľ firmy Bonul Miroslav Bödör,
– bödörovci sa objavujú aj v kauze nákupu kamier pre Národnú diaľničnú spoločnosť,
– firma Bonul prišla o bezpečnostnú previerku,
– vláda preverí všetky zmluvy s Bonulom...

Ficov svet sa pomaly rúca a pomáha tomu aj dvojica Monika Jankovská a Ľudovít Makó, ktorá sa podľa medializovaných informácií rozhodli vypovedať. A tam majú padať ďalšie mená veľkého kalibru s prepojením na smeráckych oligarchov alebo vládu.

Robert Fico má problém, pretože zistenia NAKA môžu k nemu smerovať bližšie ako kedykoľvek predtým. Hoci, nie je to tak dávno, čo mu robila asistentku Mária Trošková – bývalá partnerka mafiána, ktorá s Vadalom udržiavala čulý kontakt aj v čase, keď už bola u Fica.
Akosi príliš veľa oligarchov, gaunerov a mafie okolo jedného človeka., aktuality.sk

X X X

Tajná služba hovorí poslancom o pravicovom extrémizme. Sedia medzi nimi aj kotlebovci

Správa o činnosti SIS býva témou vždy po jej zverejnení. Nové vedenie sľubuje, že na budúci rok bude správa vyzerať inak. Síce o nich konkrétne nehovoria, no monitorujú ich už roky. SIS v piatok opäť zverejnila správu o svojej činnosti za predchádzajúci rok, ktorej súčasťou je aj sledovanie slovenských pravicových extrémistov.

„V oblasti boja proti extrémizmu na území SR v hodnotenom období SIS zaznamenávala pokračujúce aktivity lídrov slovenskej pravicovo-extrémistickej (PEX) scény o posilňovanie ich vplyvu na politickej scéne a v spoločenskom živote, a to prostredníctvom kandidatúr v prezidentských voľbách a vo voľbách do Európskeho parlamentu, ako aj aktivitami súvisiacimi s voľbami do Národnej rady SR,“ píše sa v správe z roku 2019.

Podľa tajnej služby sa pravicoví extrémisti pôsobiaci v politike snažili voličov osloviť cez rómsku tému, kritizovali Európsku úniu, migračnú politiku a často sa venovali aj kritike práv LGBTI osôb.
To je v podstate všetko, čo sa verejnosť zo správy dozvie o pôsobení pravicových extrémistov v politike.
Konkrétnosť dokumentu býva témou vždy po jeho zverejnení. Nové vedenie sľubuje, že na budúci rok bude správa vyzerať inak.

„Správa o činnosti za rok 2019 bola vypracovaná ešte za predošlého vedenia SIS, ktoré sa rozhodlo takouto formou prezentovať svoju činnosť. Budúcoročná správa bude významne konkrétnejšia,“ odkázala hovorkyňa služby Zuzana Morávková.

Viac informácií ako verejnosť sa vo štvrtok a v piatok dozvedeli poslanci Národnej rady.
Správa má totiž aj neverejnú časť, ktorú SIS predkladá len poslancom. Verejnosť ani médiá vtedy nemajú prístup do rokovacej sály.

V štvrtok o dokumente diskutovali členovia výboru na kontrolu činnosti SIS, v piatok ho predniesli v pléne parlamentu. Poslanci sa k jej obsahu dostávajú len vďaka svojej funkcii. Aj Morávková potvrdzuje, že za zatvorenými dverami sú konkrétnejší: „V pléne NR SR však boli pomenované aj konkrétne objekty spravodajského záujmu.“

Kto sú teda „konkrétne objekty spravodajského záujmu“ sa dozvedia len poslanci. A medzi nimi aj zákonodarcovia z radov jedinej pravicovo-extrémistickej strany zastúpenej v parlamente – z ĽSNS.

Hovorca strany Ondrej Ďurica na otázku, či sa v správe hovorí aj o ich strane, nereagoval.
Podpredseda Národnej rady a člen výboru na kontrolu SIS Juraj Šeliga si však nemyslí, že by prednesenie správy pred poslancami malo pre kotlebovcov nejaký prínos.

„Riaditeľ SIS ani vedenie SIS pri prezentácii správy o činnosti SIS nijakým spôsobom nepomáhali extrémne pravicovým hnutiam, o ĽSNS ani nehovoriac,“ skonštatoval Šeliga. Odborník na extrémizmus a analytik mimovládnej organizácie Globsec Daniel Milo hovorí, že utajenú časť správy nepozná, a teda nevie vyhodnotiť, čo presne sa kotlebovci dozvedia.

No situáciu, keď predstaviteľ extrémistickej strany sedí v kontrolnom výbore a má prístup možno aj k informáciám o icčinnosti z tajných zložiek, považuje za absurdnú. Nevidí však možnosť, ako sa tomu vyhnúť.

„Do určitej miery je to Hlava XXII. Na jednej strane sú riadne zvolenou stranou, ktorá má svojich zástupcov v Národnej rade, a teda im vyplýva právo mať zastúpenie v kontrolných orgánoch. Ale uvedomujem si aj ja tú absurditu, keď sa členovia strany, ktorá je predmetom záujmu bezpečnostných zložiek štátu, dostávajú k informáciám, ktoré sú vo vyhradenom režime len z titulu, že sú členmi daných kontrolných výborov,“ konštatuje Milo, aktuality.sk