iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Holandský prokurátor: Bödör sa snažil skryť svoj majetok

... transakcie nesú znaky prania špinavých peňazí: Cyperská schránka, cez ktorú tiekli peniaze aj do Zlatého kľúčika, bola spájaná s Bödörvocami, ale dôkazy chýbali. Prepojenie teraz potvrdzuje bizarný prípad vymyslenej banky, kam Bödörovci naliali milióny. Problémy Bödörovcov sa kopia. Po tom ako poslal Najvyšší súd Norberta Bödöra do väzby v úplatkárskej kauze Dobytkár, policajti pred niekoľkými dňami mali prehľadávať aj dom jeho otca Miroslava Bödöra - šéfa spoločnosti Bonul.

V akcií nazvanej Oko má ísť o predražený nákup kamier pre Národnú diaľničnú spoločnosť. Zdá sa však, že týmto problémy rodiny Bödörovcov nekončia. V Holandsku sa totiž meno Bödör začalo sklonovať v prípade podvodu a možného prania špinavých peňazí. Miroslav Bödör síce v celej veci vystupuje ako poškodený, no aj samotný prokurátor naznačuje, že jeho úmysly nemuseli byť čisté.

Pred týždňom Denník N prišiel s informáciou, že Miroslav Bödör sa spája s prípadom poľského podvodníka v Holandsku. Novinárom združeným v takzvanej Kočnerovej knižnici Investigatívneho centra Jána Kuciaka bola poskytnutá obžaloba holandského prokurátora redakciou Denníka N, kde je prípad podrobne rozpísaný.

Na tridsiatich stranách prokurátor opisuje podvod Poliaka Nieuzylu, ktorý na oko založil najprv dve letecké spoločnosti a neskôr aj banku. Klientom tak najprv ponúkal lety súkromnými tryskáčmi, hoci nevlastnil žiadne lietadlá. Neskôr však založil fiktívnu banku s názvom Custos - sídliť mala v Spojených arabských emirátoch.

Falošná banka aj zamestnanci

Pre banku vytvoril webstránku, dokonca si zaplatil viacero PR článkov a s potencionálnymi klientami komunikovali fiktívni zamestnanci. Podľa prokurátora, však za týmito falošnými identitami bol Nieuzyla. Dokopy takto vytvoril dvanástich zamestnancov s vlastnými emailami, prostredníctvom ktorých komunikoval so svojimi klientmi - obeťami. V jednom prípade, ako upozornil prokurátor, podvodník vytvoril fiktívneho zamestnanca s menom Adam Krasnopolsky - v tom čase bol Nieuzyla ubytovaný v amsterdamskom hoteli NH Hotel Krasnapolsky.

Neskôr keď sa polícia a prokuratúra snažila týchto zamestnancov nájsť,skončilo to bez úspechu. Nieuzyla nevedel vydokladovať ani to, že by týmto osobám platil výplaty. Jediný, kto vo fiktívnej banke dostával výplatu, bol len Nieuzyla.
Čo vlastne bola banka Custos? V skutočnosti išlo o obyčajnú eseročku s názvom Custos Trust založenú v Českej republike. Na účty tejto českej firmy potom klienti posielali peniaze v domnení, že má ísť o účet banky. Dokopy sa na troch účtoch fiktívnej banky v Česku objavilo viac ako 4,2 milióna eur.
Suverénne najväčší vklad, 4 milióny eur, vložila cyperská schránková spoločnosť Saxian Investments. Ostatné vklady sa pohybovali rádovo v desiatkach tisíc eur.

Na scéne sú Bödörovci

Ako prednedávnom informovali média združené v projekte Kočnerova knižnica, záhadná cyperská schránka má viacero liniek na Norberta Bödöra. Firma mala v minulosti požičať finančné prostriedky firmám, ktoré sa stali vlastníkmi známeho nitrianskeho hotel Zlatý kľúčik. Hotel prepojil s nitrianskym oligarchom zavraždený novinár Ján Kuciak.

Okrem toho sa cyperská schránka objavila pri Bödörovi aj pri predaji prešovskej polikliniky. Norbert Bödör totiž polikliniku vlastnil cez firmu Wesper, polikliniku predal firme ProCare patriacej do skupiny Penta. Podľa tvrdení zástupcov Penty, s Bödörom vtedy nekomunikovali, obchod mali zabezpečiť renomovaní poradcovia a právnici v pozadí cyperského Saxian-u.
Za dohodnutie tohto obchodu dostala neznáma schránka štedrú odmenu - 20-percentný podiel v spoločnosti ProCare. Neskôr tento podiel Saxian predal privátnemu investičnému fondu Avant Private Equity. V tomto fonde mal výsostné postavenie Norbert Bödör a fond v priebehu jedného roku a štyroch mesiacov rozprávkovo zvýšil svoju hodnotu desaťnásobne.

Inými slovami, akcie ktoré Bödör nakúpil za približne 400 eur mali o niekoľko mesiacov hodnotu viac ako 4000 eur.

Späť však k fiktívnej banke, ktorej fungovanie odhalili orgány v Holandsku. Otázku, prečo by cyperská schránková firma (s linkami na Bödöra) chcela investovať do pochybnej banky zo Spojených arabských emirátov, si nastolil aj prokurátor.
Odpoveďou na ňu môže byť ponuka falošnej banky, ktorá klientom sľubuje fakticky neviditeľnosť pred úradmi. Tá sa pýšila tým, že všetky prostriedky v banke sú mimo dosah akýchkoľvek úradov. „Banka” poľského špekulanta ponúkala svojim klientom odmietnutie akejkoľvek spolupráce s orgánmi bankového dohľadu, políciou či inými inštitúciami.

Prokurátor vidí v tejto ponuke, ktorá je v rozpore s európskym bankovým trhom, dôvod, prečo sa niektorí klienti rozhodli využiť služby pofidérnej a falošnej banky. Holandský prokurátor vo svojej obžalobe naznačuje, že celý podvod mohol byť takzvaným dvojitým praním špinavých peňazí - teda, že finančné prostriedky klientov pochádzali z trestnej činnosti a falošnú banku či dokonca samotný podvod realizovaný Nieuzylom chceli využiť na zlegálnenie ich peňazí.

Dva roky im peniaze nechýbali

Naznačuje tomu aj to, že zo všetkých podvedených klientov sa od roku 2018 prihlásil len cyperský Saxian. Aj ten až po dvoch rokoch odkedy poslal 4 milióny eur do falošnej banky, kde ich zadržala holandská polícia.
Holandské orgány tak začali vyšetrovať, kto stojí za záhadnou cyperskou schránkou. Zistili, že tá bola vlastnená lichtenštajnskou nadáciou Betlem Foundation, za ktorou je Miroslav Bödör. Okrem toho, holandské orgány mali vypočuť aj majiteľa slovenskej poradensko-auditorskej skupiny VGD Mariána Škorníka.

Škorník priznal, že celú transkaciu mal dohadovať sám Miroslav Bödör. Prečo sa orgány pýtali tieto otázky Škorníka, nie je jasné, v obžalobe je Škorník označený za poradcu Bödöra. Z kontextu Škorníkových odpovedí vyplýva aj to, že mal realizovať vyplatenie finančných prostriedkov do pochybnej schémy okolo falošnej banky Custos.
Spojenie cez Saxian nie je však jedinou linkou medzi VGD a Bödörom. Jedna zo Škorníkových firiem - VGD Slovakia, realizovala aj zápis do registra partnerov verejného sektora pre Bödörovu firmu Bonul.

Prokurátor vo svojej obžalobe hovorí, že takýto postup Bödöra je veľmi podozrivý: „Pri pohľade na medzinárodne uznávané typológie prania špinavých peňazí viaceré z týchto typológií sa vzťahujú na túto transakciu.” spomína v obžalobe prokurátor.

Samotnú transakciu totiž Bödör nerealizoval napriamo. Peniaze mali totiž najprv prejsť z cyperského Saxianu ako pôžička do inej schránkovej firmy - Detchant v Írsku. Tá ich mala poslať na účty fiktívnej banky Custos. Poliak Nieuzyla sa dokonca neskôr snažil vypracovať falošné kontrakty medzi firmami Detchant a Custos, aby daná transakcia vyzerala ako investícia do projektu.

Zvláštne boli aj dokumenty medzi Saxianom a Detchantom, ako si všimli holandské orgány, boli na nich uvedené zmätočné čísla účtov, keď účet Saxianu bol označený ako účet írskeho Detchantu. V skutočnosti však bol tento účet účtom českej firmy Avant - teda firmy ktorá spravuje Avant Private Equity - fond, v ktorom mal investované peniaze Norbert Bödör.

Ako uvádza prokurátor, napriek rozsiahlemu právnemu stanovisku cyperskej firmy Saxian Investments, sa k podrobnostiam a podstate tejto transakcie nevyjadrili.

Holandský prokurátor upozorňuje v obžalobe aj na pozadie Miroslava Bödöra a jeho syna Norberta. Spomína úplatkársku kauzu Dobytkár, pre ktorú je Norbert Bödör aktuálne vo väzbe. Ale aj to, že Bödör a jeho esbéska Bonul sa objavuje v médiách často v spojitosti s kauzami so spoločenským dosahom.

Stanovisko skupiny VGD

Za skupinu VGD odpovedal ich právny zástupca.
Ako splnomocnený právny zástupca spoločností z poradenskej skupiny VGD (ďalej aj ako „Klient“ alebo „VGD“) uvádzame nasledovnú odpoveď na Vaše otázky:

VGD sa špecializuje na poskytovanie služieb v oblasti auditu, daňového poradenstva, účtovníctva a miezd ako aj transakčného poradenstva pre viac ako 500 klientov, pôsobí na trhu už 20 rokov a zamestnáva približne 150 zamestnancov. Skupina si ctí profesionalitu, zodpovednosť ako aj dodržiavanie práva a pravidiel profesijnej etiky vyplývajúcich z príslušných právnych predpisov a etických kódexov stavovských organizácií.

K otázkam doručeným nášmu Klientovi si dovoľujeme uviesť, že na tieto otázky Klient nemôže s poukazom na § 18 zákona č. 78/1992 Zb. o daňových poradcoch a Slovenskej komore daňových poradcov odpovedať, a to vzhľadom na zákonnú povinnosť Klienta zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel v rámci poskytovania služieb.

Nad rámec uvedeného by sme radi uviedli, že náš Klient nemá vedomosť o tom, žeby akákoľvek osoba, ktorej náš Klient poskytol v minulosti svoje služby, bola podozrivá, obvinená či obžalovaná v Holandsku pre trestný čin podvodu alebo legalizácie príjmu z trestnej činnosti. Uvedené platí v plnom rozsahu aj pre štatutárnych zástupcov Klienta ako aj jeho zamestnancov.

Nakoľko Vaše otázky smerujú k získaniu informácií, ktorých zverejnenie podlieha zákonnej povinnosti mlčanlivosti, a preto má Klient limitované možnosti domáhať sa ochrany svojej dobrej povesti ako aj ochrany osobnosti jeho štatutárnych zástupcov, dovolíme si Vás zdvorilo požiadať o dôsledné rešpektovanie a zachovávanie práva na ochranu osobnosti a dobrej povesti Klienta a jeho štatutárnych zástupcov, aktuality.sk

X X X

Hitlerov rodný dom je stále kontroverzný. Miestni nesúhlasia s jeho budúcnosťou

Rakúske mesto Braunau am Inn je známe najmä tým, že sa v ňom narodil Adolf Hitler. Býval tam síce len tri roky, no k jeho domu doteraz chodia davy ľudí. Vláda ho chce neutralizovať.

Rakúsko už niekoľko rokov rieši, čo urobí s domom, v ktorom sa narodil Adolf Hitler. Je to nenápadná žltú budova v meste Braunau am Inn. Náter na nej sa olupuje, okná sú prázdne a domové číslo niekto dávno zobral. Slúžil ako škola, banka ale aj centrum pre hendikepovaných. Od roku 2011 je však úplne prázdny.

Niektorí ľudia si v ňom vedia predstaviť múzeum alebo dokonca miesto určené na medzinárodné stretnutia venované mieru. Iní navrhujú trojposchodovú stavbu zbúrať.

Po zdĺhavom procese vyvlastnenia domu od jeho majiteľa, rakúska vláda nedávno ukončila špekulácie a oznámila, čo plánuje urobiť s domom, ktorý sa spája s Adolfom Hitlerom. Čaká ho renovácia a následne v ňom začne vznikať policajné stanica. Hotová by mala byť v roku 2023, informuje portál Politico.

Začiatkom tohto leta zverejnilo rakúske ministerstvo vnútra víťazný architektonický návrh lokality. Zároveň navrhlo, aby sa pamätný kameň, ktorý od roku 1989 slúži ako varovanie pred nebezpečenstvom fašizmu, presunul do Viedne alebo aspoň na iné miesto v rámci oblasti.
Keby záležalo na miestnych, polícia by sa do rodného domu Hitlera nesťahovala. Namiesto toho by uprednostnili napríklad sociálne zariadenie.

Rakúska minulosť

Zámerom zmien je „neutralizovať minulosť a symboliku, ktorá sa s domom spája,“ vysvetľuje kroky úradov portál Politico. Ministerstvo totiž nechce, aby dom slúžil ako zastávka pre prívržencov nacistickej ideológie.
Nie všetci sú ale s navrhovanými plánmi spokojní. Miestni namietajú najmä proti presunutiu pamätného kameňa a myslia si, že nasťahovanie polície do priestorov budovy bude pôsobiť ako bagatelizácia histórie a je zlou voľbou.

„Rodisko Hitlera je symbolom všetkého, čo súvisí s Hitlerom,“ hovorí Ruth Wodak, odborníčka na krajne pravicovú rétoriku z Viedenskej univerzity. Myslí si, že je dôležité, aby ľudia stále vedeli, čo sa na mieste nachádzalo a čo to symbolizovalo.
Tlak rakúskej vlády na neutralizáciu domu , v ktorom sa narodil Hitler, vyvoláva otázky o tom, ako dôkladne sa krajina vyrovnala so svojou minulosťou.

Po desiatky rokov po druhej svetovej vojne totiž Rakúsko tvrdilo, že sa stalo prvou obeťou nacistického režimu a to aj napriek tomu, že mnohí miestni sa k nemu dobrovoľne pridali a dokonca aj slúžili v armáde.
Krajina odvtedy zmenila svoj postoj. Uznala svoju úlohu pri nacistických zločinoch a začala rozvíjať aj kultúru, ktorá má ľuďom pripomínať minulosť. Aj napriek tomu sa musí z času na čas vypriadavať aj so škandálmi, spojenými s históriou.
Práve v meste Braunau napríklad polícia riešila rasistickú báseň porovnávajúcu ľudí k potkanom.

Dom sa nespája so zločinmi

Mesto Braunau je len okrajovo prepojené s Adolfom Hitlerom. Ten sa síce narodil v dome, ktorý sa v ňom nachádza, no od svojich troch rokov v ňom nežil. Znamená to teda, že nie je nijak spätý s nacistickými zločinmi, ktoré Hitler páchal a predstava, že z neho vydával nehumánne rozkazy je mylná. Nacistický líder dokonca ani v dospelosti nejavil záujem vrátiť sa do lokality.

Niektorí odborníci sa zhodujú na tom, že neexistujú dôvody, aby sa z domu stalo múzeum. Hovoria, že nie je historicky tak významný ako napríklad koncentračné tábory, ktoré je potrebné zachovať, aby pripomínali masové vraždenie ľudí počas vojny.

„Plán vlády pre tento dom je dobre mienený,“ uviedol Florian Kotanko, bývalý učiteľ dejepisu a riaditeľ miestnej strednej školy, ktorý dnes pôsobí ako vedúci historického združenia Braunau. „Musia niekde ukázať, čo sa v dome skutočne stalo a aký vzťah existuje medzi Hitlerom a Braunau.“

Tieto debaty majú mimoriadny vplyv na samotné mesto, ktoré bolo dlho definované jeho spojením s nacistickým diktátorom. Väčšina Rakúšanov vie doteraz o Braunau najmä to, že sa v ňom narodil Hitler./aktuality.sk

X X X

Najprv núkal 60–tisíc, pred policajtmi plakal v SR

Hrdina na slovenský spôsob. Úplatkami sa chcel dostať k státisícom eur, keď ho však polícia odhalila, zmäkol.
Podnikateľ Miroslav Sedlák, zadržaný v súvislosti s pokusom o podplatenie štátneho tajomníka ministerstva pôdohospodárstva Martina Fecka (OĽaNO) si po zadržaní nevedel ani prečítať zápisnicu z výsluchu, pretože „bol v slzách a celú vec už chcel mať za sebou“, píše sa v uznesení súdu o jeho väzobnom stíhaní.

Štátne zákazky sú dlhodobo vďačným cieľom podvodníkov. Pri miere korupcie, akou Slovensko trpí, nemusí byť podnikateľ uchádzajúci sa o štátnu zákazku veľmi odvážny, a pri stave justície ani veľmi opatrný. Prípad pokusu o podplatenie štátneho tajomníka Fecka ale ukazuje, ako to dopadne, keď úradník nemá pochopenie pre podnikateľa živiaceho sa korupciou, a ten zasa nie je pripravený niesť za svoje činy zodpovednosť.

Podnikateľov Petra Chrešča a Miroslava Sedláka zadržala Národná kriminálna agentúra v rámci akcie Contract minulú stredu ráno. Keď sa minister pôdohospodárstva Ján Mičovský (OĽaNO) po svojom nástupe rozhodol zastaviť viaceré pripravované zákazky, stratili trpezlivosť a rozhodli sa tú „svoju“ zákazku potlačiť cez jeho štátneho tajomníka Fecka.
Ten však kontaktoval políciu a stretnutia s podnikateľmi tak boli monitorované a ich rozhovory nahrávané. „Vykonané dokazovanie, a to predovšetkým výsluch oznamovateľov a následne vykonané záznamy z informačno-technických (ITP) prostriedkov zo stretnutí obvinených s ustanovenými agentmi celkom jednoznačne preukazujú, že zo strany oboch obvinených došlo spoločným konaním k sľúbeniu a ponúknutiu úplatku najmenej vo výške 60 000 eur, a to v súvislosti s prípravou zmluvy o štátnej zákazke v hodnote 1 497 614, 40 eur, pričom platba tohto úplatku mala byť legalizovaná prevodmi medzi viacerými obchodnými spoločnosťami,“ popisuje uznesenie, ktorým 18. septembra sudca Špecializovaného trestného súdu pre prípravné konanie Ján Gertli rozhodol o vzatí oboch podnikateľov do väzby.

Baba na ministerstve

Pri stretnutiach sa dokonca Chrešč pokúšal na ministerstvo dostať aj svoju známu. „V rozhovore zo dňa 9. septembra obvinený okrem iného uviedol agentovi, že by potreboval, aby agent dostal „jednu babu“ na sekciu potravinárstva, pričom mu uvádza, že toto keby urobili, tak je za ňu ochotný tiež zaplatiť, lebo vie, že sa mu to vráti. Aj z uvedeného je zrejmé, že počas rozhovoru s agentom, týkajúceho sa podpisu zmluvy a úplatku, ponúkol agentovi v podstate nový úplatok za celkom inú protislužbu,“ pokračuje uznesenie.

Kým Chrešč svoju vinu pred vyšetrovateľmi popieral, Sedlák sa viac-menej priznal. „Obvinený vo svojej výpovedi zo začiatku popieral túto trestnú činnosť, no v druhej časti svojej výpovede už čiastočne potvrdil svoju trestnú činnosť a tiež pripustil, že ponúkol v súvislosti s podpisom predmetnej zmluvy odmenu 5 percent z hodnoty projektu, a že by sa tento úplatok dal na faktúru,“ píše sa v uznesení.

Čoskoro však priznanie oľutoval a pred súdom sa sťažoval, že na neho policajti tlačili. „Obvinený uviedol, že pri výsluchu pred vyšetrovateľom bol na neho robený vyšetrovateľmi nátlak tým spôsobom, ako má vypovedať, že keď bude vypovedať bez obhajkyne, bude to pre neho lepšie a bude to poľahčujúca okolnosť. Zápisnicu o svojom výsluchu pred vyšetrovateľom síce podpísal, ale bez jej prečítania, lebo bol v slzách a celú vec už chcel mať za sebou,“ približuje uznesenie.

Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry podal vo štvrtok 17. septembra návrh na ich väzobné stíhanie z dôvodu kolúznej a preventívnej väzby. Sudca Gertli sa s návrhom stotožnil a obaja už sú v Ústave na výkon väzby v Košiciach.

Pomohli známosti

Podľa súdu by sa mohli snažiť ovplyvňovať svedkov, keďže na ministerstve pôdohospodárstva majú dlhodobo viacerých známych. „Je dôvodný predpoklad, že aj tento proces (výsluchu svedkov, pozn. red.) by mohol byť zmanipulovaný tak, ako sa obvinení pokúšali ovplyvniť a zmanipulovať podpísanie zmluvy, ktorá je predmetom trestného stíhania,“ ozrejmil sudca.

Ako poznamenala aj polícia, viacero známych im ostalo z minulého vedenia rezortu. „Obvinení sa dlhodobo stretávajú a komunikujú v rámci svojej pracovnej agendy s osobami, ktoré sa nielen v súčasnosti, ale aj počas predchádzajúceho volebného obdobia pred personálnymi zmenami na príslušnom ministerstve podieľali na procese výberu víťaznej spoločnosti k štátnej zákazke,“ argumentuje sudca.

Zdá sa, že títo ich známi boli už niektorému z podnikateľ

ov nápomocní aj v minulosti. „Potvrdila sa aj skutočnosť, že pre obvineného táto korupčná činnosť nebola ojedinelá, nakoľko pri rozhovoroch so samotným agentom niekoľkokrát spomenul, že tentoraz ide o menší projekt, a keď to bude zrealizované, tak pristúpia k iným projektom za väčšiu hodnotu,“ približuje súd.

Podnikateľov Petra Chrešča a Miroslava Sedláka zadržala Národná kriminálna agentúra v rámci akcie Contract 16. septembra ráno. Obaja sú obvinení z prečinu podplácania v súbehu so zločinom legalizácie príjmu z trestnej činnosti v štádiu prípravy. V prípade dokázania viny im hrozí až 12-ročný trest. Od 18. septembra sú obaja z rozhodnutia Špecializovaného trestného súdu stíhaní väzobne pre podozrenie z ovplyvňovania svedkov a pokračovanie v trestnej činnosti./agentury/

X X X

Začína sa proces s gangom zo Serede: Milenka v NAKA, podhodené drogy, príprava vraždy

bvinenie drogového gangu pripomína scény z hollywoodskych filmov, podľa vyšetrovateľa to však bola realita posledných rokov v Seredi. Príprava vraždy či podpálenie auta ako zastrašovanie proti svedectvu na polícii, milenka v polícii, podhodené drogy nepriateľom či politická kandidátka, ktorá mala variť drogy.
V pondelok sa začína jeden z najväčších procesov v modernej histórii Slovenska. Pred Špecializovaný trestný súd v Banskej Bystrici sa postaví drogový gang zo Serede.

Ide o zločineckú skupinu Slavomíra Weissa pôsobiacu v Seredi, ale aj ostatných mestách Trnavského kraja. Obvineným v prípade uznania viny hrozí trest odňatia slobody na 20 až 25 rokov alebo doživotie.

Vynášal za kávovar, tenisky

Séria akcií Venal má na konte podľa polície spolu už 56 obvinených. Policajti pri akciách zdokumentovali stovky kilogramov tabliet na výrobu pervitínu a 250 kilogramov už vyrobeného metamfetamínu.
Celkovo mali skupiny počas dlhých rokov fungovania vyrobiť drogy za 16,8 milióna eur. Skupinám mal pomáhať aj colník , ktorý bosovi Slavomírovi Weissovi dokonca posielal obdivné správy.

Ten mal mafiánom tiež vynášať. Za kávovar či dámske tenisky im posúval informácie o policajných akciách, neskôr dokonca skupine predal pervitín zadržaný colníkmi.

Špičky drogovej mafie vydali podľa polície po zadržaní príkaz na posielanie „odkazov“ ľuďom, ktorých považovali za zradcov, keďže spolupracovali s policajtmi.
V týchto správach sa spomínalo podpálenie auta, fyzický útok na matku informátora, ale aj priamo naňho.

Príprava komanda

Celá vec sa vyhrotila natoľko, že obvinení mali plánovať dokonca vraždu nepohodlného svedka.
„Z uvedeného konania je zrejmé, že v rámci pomsty a zvrátenia konania sa vyššie uvedené osoby pripravovali na vraždu, pričom jedným z motívov bola tá skutočnosť, ako XXXXX vypovedá a že tým usvedčuje členov skupiny, kde práve vraždou sa chceli zbaviť nepohodlného svedka,“ píše sa v uznesení o obvinení vyšetrovateľa, ktoré majú Aktuality.sk k dispozícii.
O tom, že rôzne skupiny stále spolupracujú, vypovedá aj ďalší obvinený. „Im nosili výpovede advokáti a ak oni potrebovali aj výpovede od kolotočárov, tak mňa poslali za XXXXX, aby som doniesol výpovede, aby sa vedeli pripraviť a vedeli porovnávať výpovede.“

V Seredi podľa polície pôsobilo viacero samostatných skupín venujúcich sa drogovému biznisu. Všetky však fungovali viac-menej v zhode. Pomerne rozsiahlo to opísal aj jeden zo svedkov.

Dva gangy, jeden biznis

Biznis podľa neho fungoval vďaka vzájomnej spolupráci jednotlivých podskupín, kde každá podskupina figurovala s vlastným dodávateľom tabletiek, vlastným „varičom“ a vlastnými dílermi.

„Celkovo však tieto osoby tvorili jednoliaty celok, kde dochádzalo k vzájomnej pomoci, koordinácii, kde sa problémy riešili predovšetkým dohodami, až na pár výnimiek. Jednotlivé podskupiny si vzájomne vypomáhali, či už finančne, alebo materiálnym zabezpečením, zároveň však treba uviesť, že najvyšší rešpekt požívali XXXXX, XXXXX, ktorí boli zosobnením nejakých bosov v drogovom biznise,“ uvádza sa v uznesení, aktuality.sk

X X X

Jeden koaličný poslanec uráža druhého. Linhart zo Sme rodina nadáva Benčíkovi do eštebákov

„Keď som sa voči urážkam a tykaniu ohradil, odpovedal, že tak je to v poriadku. Ja mu mám vraj vykať a on mi bude tykať,“ opisuje konflikt s poslancom Sme rodina Ján Benčík.

Konflikty medzi poslancami koalície a opozície sú svojím spôsobom akýmsi parlamentným folklórom.
Hoci niekedy niektorí zákonodarcovia prekročia pomyselnú hranicu slušnosti (v Národnej rade došlo už aj k fyzickému stretu), dá sa povedať, že stále ide o jav, ktorý je vyvolaný rivalitou medzi obidvoma tábormi.

Oveľa zriedkavejšie sú prípady, keď na seba navzájom útočia poslanci koalície, ktorá by inak mala pôsobiť súdržne.
V parlamente jeden takýto konflikt vypukol aj teraz. Poslanec hnutia Sme rodina Patrick Linhart pomerne ostro zaútočil na svojho kolegu zo Za ľudí Jána Benčíka.

V pléne sa minulý týždeň počas rokovania postavil na stranu ĽSNS, Benčíka nazval „dedom“, ktorý vo voľbách oblbol ľudí a – použijúc slovník kotlebovcov – vynadal mu do eštebákov.

Kollárovmu hnutiu správanie svojho poslanca neprekáža. Z tlačového odboru strany nám na naše otázky neodpovedali. Šéf poslaneckého klubu Sme rodina Peter Pčolinský nám povedal, že nebudú vôbec reagovať, pretože majú na práci dôležitejšie veci.

Relácia na Kulturblogu

O napätí, ktoré medzi Linhartom a Benčíkom vládne už dlhšie, sme sa chceli rozprávať s oboma poslancami. Ani samotný Linhart však na naše otázky neodpovedal.

Benčík hovorí, že až do mája tohto roka ho Linhart v podstate vôbec nezaujímal. Potom ho však upútala jeho účasť vo vysielaní Kulturblogu, média, ktoré majú pod palcom kotlebovci.

„Pohoršilo ma, že koaličný poslanec vystupuje v propagandistickom kotlebovskom programe. Na obrazovke naviac počas rozhovoru bežala reklama na obskúrne publikácie z ponuky Kulturblogu, spochybňujúce November 1989 a SNP. Svoj názor na vec som zverejnil na Facebooku,“ tvrdí Benčík.

Po tom, ako Benčík na reláciu upozornil, zo stránky Kulturblogu ju zmazali. O prípad sme sa zaujímali aj my, oslovili sme Benčíka aj Linharta.

Poslanca zo Sme rodina sme sa pýtali, prečo do Kulturblogu išiel a či mu neprekáža, že na jeho stránkach bloguje aj Marián Magát, ktorý otvorene spochybňuje holokaust.

„Vôbec som nevedel, kde som, kde sa nachádzam a bolo mi to úplne jedno,“ vysvetľoval vtedy pre Aktuality.sk Linhart.
Nešlo pritom o jeho prvú návštevu pochybného média. V minulosti pravidelne vystupoval v konšpiračných médiách Slobodný vysielač či Infovojna.

Benčík: Bezočivo mi tykal

Podľa Benčíka článok na Aktuality.sk Linharta nahneval. „Verejne na mňa priamo v rokovacej sále počas čakania na tajnú voľbu jedného z kandidátov na predsedov výborov doslova nareval. Padali slová ako udavač, eštebák a pán Linhart mi bezočivo tykal,“ tvrdí.

„Keď som sa voči urážkam a tykaniu ohradil, odpovedal, že tak je to v poriadku. Ja mu mám vraj vykať a on mi bude tykať,“ dodáva poslanec Za ľudí.Odvtedy sa vraj párkrát stretli na chodbe parlamentu, no k incidentu sa už nevracali. Konflikt nanovo vypukol až minulý týždeň, keď Národná rada rokovala o návrhu ĽSNS, aby očkovanie bolo nepovinné.

Linhart v pléne návrh vo faktickej poznámke podporil (napokon zaň však nehlasoval). „Myslím, že v demokratickej krajine sa má každý rozhodnúť demokraticky, čiže má právo sa rozhodovať o tom, či sa nechá alebo nenechá zaočkovať,“ vyhlásil Linhart.

Benčík vzápätí na Facebooku zverejnil status, kde len napísal, že návrh kotlebovcov podporili aj dvaja poslanci Sme rodina – Patrick Linhart a Petra Hajšelová. Linhart si zrejme Benčíkov krátky status všimol, pretože v ďalšej faktickej poznámke na poslanca zaútočil.

„Samozrejme, nebudem sa vyjadrovať ani ja, nebudem sa vyjadrovať ani na Facebooku, či som za alebo proti. Napríklad ako neviem nejaký dedko, ktorý sa našiel pri Facebooku, objavil Facebook na staré kolená a oblbol 6 492 ľudí, teraz hovorím o dedkovi ŠT-Benčíkovi,“ povedal a vyslúžil si potlesk poslancov ĽSNS.

Linhart: Nebol to útok

Ako eštebáka Benčíka s obľubou označujú mnohí prívrženci ĽSNS. Poslanec totiž vo svojich blogoch veľakrát dokázal, že viacerí z nich nemali problém verejne velebiť Hitlera čí hlásiť sa k odkazu Tretej ríše. Informácie pritom čerpal len z ich vlastných facebookových profilov.

Benčík hovorí, že Linhart naňho hlasno vykrikoval ešte aj počas jeho vlastnej faktickej poznámky.
Naopak, Linhart na Facebooku napísal, že to bol práve Benčík, kto v pléne „zúrivo vykrikoval“. „Bola to iba reakcia – nie útok. Od koaličného poslanca očakávam konverzáciu, namiesto FB útokov, keďže sedím 5 m od tohto pána v pléne. Takéto správanie tohto človeka je neakceptovateľné,“ uviedol na sociálnej sieti.

Prepis vystúpení poslancov, ktorý je zverejnený na stránke parlamentu, ukazuje, že pravdu má Benčík. Podpredseda Národnej rady Gábor Grendel musel Benčíkov prejav pre hlasné výkriky z pléna prerušiť a Linharta s kotlebovcami upokojiť.

Ľudia zo Sme rodina mimo záznamu tvrdia, že Linhart Benčíkovi iba vrátil to, že o ňom píše na Facebooku a vyjadroval sa o ňom v niektorých rozhovoroch.„Novinárov, pochopiteľne, zaujímajú aj takéto veci, takže odvtedy som už v dvoch rozhovoroch odpovedal okrem mnohého iného okrajovo aj na otázky týkajúce sa incidentu spojeného s Linhartovou účasťou v Kulturblogu. Rovnako ako teraz, keď sa ma na vec pýtate vy,“ reaguje Benčík.
Dodáva však, že konflikt s Linhartom viac nechce rozmazávať ani živiť, aktuality.sk

X X X

Najdôveryhodnejšia je Čaputová, nasleduje Pellegrini

Najdôveryhodnejšou osobou medzi vysokými štátnymi činiteľmi ostáva prezidentka SR Zuzana Čaputová. V prieskume spoločnosti Focus pre televíziu Markíza jej vyjadrilo dôveru 66 percent respondentov.
Druhým najdôveryhodnejším je podľa výsledkov prieskumu zverejneného v televíznej diskusii Na telo expremiér Peter Pellegrini. Lídrovi novovzniknutej strany Hlas vyjadrilo dôveru 51 percent oslovených.

Predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) skončil v rebríčku dôveryhodnosti na treťom mieste s 35 percentami. Pred predsedom vlády SR Igorom Matovičom (OĽANO) skončil vicepremiér a minister hospodárstva Richard Sulík (SaS), ktorému dôveruje 34 percent ľudí zapojených do ankety.

Premiér získal v rebríčku dôveryhodnosti 32 percent. Vicepremiérka a ministerka investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Veronika Remišová disponuje dôverou 29 percent opýtaných.
Naopak, najnedôveryhod¬nejším politikom z lídrov parlamentných strán je Marian Kotleba, predseda ĽSNS budí nedôveru u 81 percent oslovených v ankete, 77 percent respondentov v prieskume vyjadrilo nedôveru predsedovi Smeru-SD Robertovi Ficovi./agentur/

X X X

Šeliga chce nechať potrestať Kotlebu, nemal rúško v televízii

Predseda ĽSNS si ani na opakované výzvy moderátora a spoludiskutujúcich v štúdiu nenasadil rúško.

„Budem žiadať, aby jeho nezodpovedné konanie riešili. Rovnako zvážim podanie trestného oznámenia pre podozrenie zo spáchania trestného činu šírenia poplašnej správy,“ uviedol podpredseda parlamentu. Detaily chce zverejniť v pondelok.
Podľa Šeligu je Kotlebov prístup typom arogantného a sebeckého správania, ktoré odrádza ľudí od zodpovednosti. „Poslanci majú ísť príkladom. Všetci nosíme rúška v diskusných reláciách, nielen preto, aby sme chránili ľudí okolo nás, ale aj preto, aby sme išli príkladom,“ zdôraznil Šeliga.

Kotleba diskutoval v televíznej debate bez rúška, v diskusii spochybňoval nebezpečenstvo pandémie, spomínal oponentné názory lekárov k riziku nového kornavírusu a kritizoval aj poslaneckých kolegov, ktorí podľa neho síce apelujú na nosenie rúšok, no sami toto opatrenie nerešpektujú. „Pred kamerami áno, to si ich dávajú,“ uviedol. Spoludiskutujúci označili tieto obvinenia za nepravdivé.

RTVS prijala nové pravidlá

RTVS sa dištancuje od konania poslanca Kotlebu. TASR o tom informovala hovorkyňa RTVS Andrea Pivarčiová v reakcii na Kotlebu, ktorý v diskusnej relácii nemal na tvári rúško. Dodala, že išlo o porušenie interného predpisu RTVS a nie porušenie nariadenia Úradu verejného zdravotníctva SR, pretože platí výnimka na nosenie rúška pri nakrúcaní audiovizuálne¬ho diela.

„RTVS urobila maximum v danej situácii, dodržali sme odstup Mariana Kotlebu od ostatných hostí, ako aj štábu relácie,“ povedala Pivarčiová.

Pred reláciou zamestnanci RTVS viackrát podľa Pivarčiovej upozornili poslanca, aby dodržal interný predpis RTVS. Moderátor Marek Makara taktiež viackrát počas relácie upozornil poslanca, aby si rúško nasadil. Kotleba to odmietol, priblížila hovorkyňa.

„RTVS zároveň rozhodla, že odteraz bude v pozvánke na účasť v relácii O 5 minút 12 explicitne uvedené, že odmietnutie rešpektovania interných predpisov RTVS v súvislosti s ochorením COVID-19 bude mať za následok neumožnenie vystúpenia v relácii,“ uviedla.

Polícia sa do toho nebude miešať

Polícia nie je oprávnená riešiť porušenie interných predpisov pri nakrúcaní audiovizuálnych diel. Uviedol to prezident Policajného zboru Peter Kovařík. Pripomína, že výnimky pri nosení rúšok stanovuje Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR.

„Ak existujú pochybnosti o protiprávnosti konania účinkujúceho, tieto bude riešiť príslušný správny orgán. Nepovažujem ani za vhodné zasahovať do politického dialógu,“ povedal./agentury/

X X X

Buchnutie do stolu, nech tu nemáme český scenár

Ak neprídu tvrdšie opatrenia a "buchnutie po stole", hrozí Slovensku český scenár šíriacej sa pandémie nového koronavírusu. V televíznej diskusii RTVS O 5 minút 12 to uviedol predseda poslaneckého klubu OĽANO v Národnej rade SR Michal Šipoš.

Odmietol zároveň názor opozície, že by sa kabinet nepripravil na druhú vlnu pandémie. „Máme plné sklady ochranných pomôcok, zriadili sme veľkokapacitné odberné miesta, zvýšili sme masívne počet testovaní,“ vymenoval Šipoš. Kritizoval však tých, ktorí bagatelizujú riziko nového koronavírusu, mrzí ho, že sú medzi nimi aj zdravotníci.

Nezaradený poslanec Richard Raši z novovzniknutej strany Hlas – sociálna demokracia si naopak myslí, že Matovičov kabinet nezvládol situáciu a nedokázal implementovať skúsenosti zo Slovenska či iných krajín a tiež odporúčania celosvetových zdravotníckych autorít pri príprave na druhú vlnu. Konkretizoval najmä zvýšenie počtu ľudí, ktorí by hygienikom pomáhali dohľadávať kontakty pozitívne testovaných.

„Je to najvážnejšia chyba, ktorú kabinet urobil, súčasné čísla sú zlyhaním premiéra a ministra zdravotníctva,“ zdôraznil Raši, ktorý je presvedčený, že Marek Krajčí (OĽANO) by mal byť odvolaný z postu šéfa zdravotníckeho rezortu a na jeho stoličku by mal dočasne zasadnúť epidemiólóg.

Predsedníčka Výboru NR SR pre zdravotníctvo Jana Bittó Cigániková (SaS) uznala časť pravdy v Rašiho slovách, podstav epidemiólógov však podľa nej existoval už pred vypuknutím pandémie a spôsob navýšenia počtov pracovníkov regionálnych úradov verejného zdravotníctva sa rieši. Súčasné čísla vníma ako očakávaný nárast po uvoľnení opatrení po prvej vlne pandémie, je presvedčená, že odborníci i vláda robia maximum. Zdôraznila zároveň nevyhnutnosť rešpektovať nariadenia.

„Nemusím sa s nimi úplne stotožňovať, ale musím ich rešpektovať, je to o zodpovednosti voči sebe i druhým a najmä tým, ktorí môžu mať v dôsledku ochorenia vážne komplikácie,“ povedala, pričom svoje slová adresovala ďalšiemu spoludiskutujúcemu lídrovi ĽS NS Marianovi Kotlebovi, ktorý si v štúdiu odmietol dať rúško.

Kotleba svoj postoj argumentoval názorom viacerých lekárov, respektíve ľudí v oblasti verejného zdravotníctva, ktorí spochybňujú nebezpečenstvo šírenia pandémie a jej dôsledkov. Kritizoval, že pandémia koronavírusu odvracia pozornosť pri starostlivosti v prípade odvrátiteľných úmrtí. Poukázal i na to, že mnohí poslanci, ktorí apelujú na dodržiavanie opatrení, sami ich rešpektovanie ignorujú./agentury/

X X X

Švajčiari v referende odmietli zrušiť voľný pohyb s EÚ, odsúhlasili nákup stíhačiek

Švajčiari v nedeľu v referende odmietli návrh zrušiť zmluvu s Európskou úniou o voľnom pohybe osôb.
Proti sa vyslovilo 61,7 percenta hlasujúcich, vyplýva z konečných výsledkov referenda, o ktorých informovala švajčiarske médiá. Výsledok privítali predseda Európskej rady Charles Michel aj predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. Švajčiarski voliči hlasovali aj o ďalších otázkach. Schválili napríklad nákup nových bojových lietadiel či dvojtýždňovú otcovskú dovolenku.

Plebiscit o obmedzení voľného pohybu občanov Európskej únie iniciovala nacionalistická Švajčiarska ľudová strana (SVP), podľa ktorej súčasná zmluva umožňuje masové prisťahovalectvo do krajiny. Hlasovanie bolo podľa agentúry Reuters dôležitým testom prístupu k cudzincom, ktorí tvoria približne štvrtinu obyvateľov Švajčiarska.

Podľa konečných výsledkov sa pre návrh SVP, ktorý švajčiarska vláda nepodporovala, vyslovilo len 38,3 percenta hlasujúcich. Najväčšiu podporu mal v kantóne Ticino, kde sa používa taliančina, a v troch tradične konzervatívnych, nemeckojazykových kantónoch na východe krajiny: Schwyz, Glarus a Appenzell Innerrhoden. Najsilnejšie sa proti návrhu obmedziť voľný pohyb osôb s EÚ postavili frankofónne kantóny na západe krajiny, predovšetkým Neuchâtel a Vaud.

Odmietnutie návrhu na zrušenie voľného pohybu by mohlo vniesť novú energiu do zdĺhavých rokovaní medzi Švajčiarskom a EÚ o spolupráci. Únia chce všetky bilaterálne dohody s Bernom zahrnúť do rámcovej zmluvy, ktorá by pri zmenách únijných zákonov garantovala ich automatické prevzatie. Konzervatívni Švajčiari sa ale obávajú pomalého rozšírenia únijných predpisov vo svojej krajine.

Podľa švajčiarskej ministerky spravodlivosti Karin Kellerovej-Sutterovej Švajčiari v nedeľu v referende „znovu podporili stabilné, udržateľné vzájomné vzťahy s našim najdôležitejším obchodným partnerom“. Voliči podľa nej podporili doterajšie kroky švajčiarskej vlády pri rokovaniach s EÚ.

Šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová výsledok hlasovania označila za pozitívny signál. „Chceme naše vzťahy ďalej posilniť a prehĺbiť,“ uviedla von der Leyenová. Zároveň vyzvala na schválenie prerokovanej rámcovej dohody vo švajčiarskom parlamente.

Zhruba dve tretiny z 2,1 milióna cudzincov žijúcich vo Švajčiarsku tvorili vlani občania krajín EÚ, ku ktorým vtedy patrili aj Briti, a tiež Islandu, Nórska a Lichtenštajnska, troch krajín, ktoré sú rovnako ako Švajčiarsko členmi Európskeho združenia voľného obchodu. V EÚ žije asi 450 000 Švajčiarov.

Švajčiarski voliči hlasovali ešte v štyroch ďalších referendách. Odmietli zmeniť zákon o poľovníctve, ktorý by kantonom umožnil povoliť odstrel vlkov. Proti sa vyslovilo 51,9 percenta hlasujúcich. Podľa odhadov teraz žije v alpskej krajine 80 až 100 vlkov, ktorí v poslednom desaťročí ročne zabili asi 300 až 500 oviec a kôz. Návrh požadoval, aby bolo možné tieto šelmy odstreliť, ak napáchajú škodu. Odmietnutý bol aj návrh na zvýšenie daňových úľav pre rodiny s deťmi, ktorý by sa ale dotkol predovšetkým vysokopríjmových skupín obyvateľstva.

Voliči schválili zavedenie dvojtýždňovej otcovskej dovolenky, ktorú si budú môcť muži vybrať v prvom polroku po narodení potomka. Poberať pritom budú 80 percent svojho platu. Tesný je výsledok plebiscitu, ktorý sa týkal nákupu nových bojových lietadiel. Podporilo ho 50,2 percenta hlasujúcich, a vláda tak bude môcť až za šesť miliárd frankov nakúpiť nové stíhačky. Tie doterajšie je treba vymeniť do roku 2030. Priaznivcov nákupu nových armádnych lietadiel bolo len o 8 670 viac ako odporcov.

Hlasovať mohlo 5,4 milióna oprávnených voličov. Účasť sa bežne pohybuje pod päťdesiatimi percentami, v nedeľu ale dosiahla 58 percent./agentury/