iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Kolíková: Zatknutie sudcov, reformy v justícii potrebné

Na začiatku týždňa zadržala Národná kriminálna agentúra päť osôb počas akcie s krycím názvom Plevel. Zatknutie sudcov zo Žiliny považuje ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za ľudí) za potvrdenie toho, že reformy v justícii sú potrebné. Uviedla to v stredu počas rokovania vlády.„Jedna vec je vyšetriť všetky podozrenia, ktoré súvisia s korupciou v justícii. A mať z nich čo najskôr výsledky, ktorým budeme rozumieť,“ povedala šéfka rezortu spravodlivosti.

Ako ďalej tvrdí, na druhej strane tieto prípady nasvedčujú, že je na mieste urobiť aj niektoré systémové opatrenia.„Tie, ktoré máme v pláne, súvisia aj s novou súdnou mapou. Nová súdna mapa bude znamenať v konečnom dôsledku zrýchlenie a skvalitnenie súdnych rozhodnutí,“ povedala Kolíková. Vedľajším efektom má byť podľa jej slov „pretrhnutie korupčných väzieb“.

„Ja si myslím, že práve teraz sa ukazuje, že takáto zmena je pre Slovensko nevyhnutná,“ uzavrela Kolíková.
Na začiatku týždňa zadržala Národná kriminálna agentúra päť osôb počas akcie s krycím názvom Plevel. Tá súvisí s korupčnou činnosťou. Počas akcie bol zadržaný Daniel Béreš, sudca Okresného súdu Žilina s dočasne pozastaveným výkonom funkcie. Ústavný súd v utorok (15. 9.) súhlasil s jeho vzatím do väzby, aktuality.sk

X X X

Poslanci ĽSNS za zložené rúška pokutu neplatili. Nemal im ju kto dať

Peter Krupa, Andrej Medvecký, Milan Mazurek (všetci ĽSNS) si odmietli nasadiť rúško aj po napomenutí predsedom
parlamentu Borisom Kollárom

Policajti začiatkom septembra rozdali za nenosenie rúšok 150 pokút. Poslanci ĽSNS, ktorí v parlamente rúško odmietli, vyviazli bez pokuty. Zákony platia pre všetkých rovnako, rozhorčoval sa predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) počas schôdze parlamentu, ktorá sa konala 2. septembra.

Trojica poslancov z ĽSNS si vtedy odmietla nasadiť rúška aj napriek tomu, že ich Kollár niekoľkokrát vyzval, aby tak urobili.
Poslancov Andreja Medveckého, Milana Mazureka a Petra Krupu napokon vykázal z rokovacej sály. Krátko po ich vykázaní hovoril, že im pre porušenie nariadení hrozí pokuta až do výšky 1650 eur.
Poslanci ĽSNS napokon žiadnu pokutu platiť nemuseli. Nenašiel sa totiž nikto, kto by im ju uložil.

Pokuty od polície

Úrad verejného zdravotníctva začiatkom júla nariadil, aby povinne nosil rúško každý, kto sa pohybuje v priestoroch interiérov budov. Táto povinnosť sa teda vzťahuje aj na zákonodarcov, ktorí sedia v pléne Národnej rady.
Na to, ako sa opatrenie úradu v praxi dodržiava, si na prelome augusta a septembra posvietila polícia.
Na Facebooku sa policajti pochválili, že počas prvých dvoch septembrových dní uložili 150 blokových pokút v celkovej hodnote 3 140 eur za nenosenie rúšok na miestach, kde je to povinné.

„Posledný augustový týždeň sa policajti zamerali najmä na miesta s väčšou koncentráciou ľudí, napríklad športové, kultúrne podujatia, diskotéky a podobne. Začiatkom septembra to boli najmä vlakové a autobusové stanice, vlaky, MHD a podobne,“ vysvetľuje hovorkyňa policajného prezídia Denisa Bárdyová.

Úplné ticho

Kto však môže uložiť pokutu poslancom, ktorí si odmietnu nasadiť rúška v parlamente? Hovorca ĽSNS Ondrej Ďurica potvrdil, že jeho kolegov zo strany za porušenie nariadenia nestíhal nikto.

„Zatiaľ nič. Úplné ticho,“ napísal v SMS správe. Mohli pokutu kotlebovcom uložiť hygienici? Úrad verejného zdravotníctva odpovedá, že nie.„Kontrola, resp. udeľovanie sankcií za porušenie opatrenia č. OLP/5453/2020 (teda opatrenie k rúškam) je v kompetencii polície, resp. okresných úradov,“ tvrdí hovorkyňa úradu Daša Račková.

Inak povedané, hygienici vlastne hovoria, že pokuty neukladajú. Nenosenie rúška je totiž podľa nich priestupkom na úseku civilnej ochrany. A podľa zákona o civilnej ochrane obyvateľstva môžu pokuty za priestupky ukladať okresné úrady, a to až do výšky 1659 eur.

Kto dáva pokuty?

Okresné úrady spadajú pod ministerstvo vnútra. Zamestnanci tlačového odboru rezortu vnútra však akékoľvek naše otázky týkajúce sa pokutovania za nenosenie rúšok vytrvalo ignorujú.

Kotlebovcom mohla teoreticky dať pokutu polícia. Niekto by ich však v tej chvíli, keď si poslanci ĽSNS odmietali nasadiť rúška, musel zavolať. Podľa Denisy Bárdyovej môžu policajti uložiť sankciu v blokovom konaní na mieste do 1000 eur.
Polícia však zároveň tvrdí, že tí, ktorí sí odmietajú nasadiť rúško, sa dopúšťajú priestupku na úseku verejného zdravotníctva.

No a podľa zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia majú priestupky na úseku verejného zdravotníctva riešiť práve úrady verejného zdravotníctva. Kto teda môže sankcionovať politikov, ktorí nedodržiavajú platné nariadenia, nie je jasné. Isté je len to, že kotlebovci zatiaľ nemuseli zaplatiť ani cent, aktuality.sk

X X X

Bývalý sudca, ktorý si písal s Kočnerom, dnes pracuje pre Blahu a Smer

Bývalý šéf Okresného súdu Bratislava III David Lindtner, ktorý si vymenil s obvineným podnikateľom Mariánom Kočnerom stovky správ prostredníctvom aplikácie Threema, najnovšie pracuje pre Smer-SD a jeho podpredsedu Ľuboša Blahu.
Touto spoluprácou sa na sociálnej sieti pochválil samotný Blaha. Vo svojom statuse, kde informoval, že špeciálna prokuratúra mala zrušiť jeho obvinenie kvôli statusu o Martinovi Šmídovi (išlo o vymyslenú fámu, podľa ktorej mal byť zabitý študent počas tzv. Nežnej revolúcie, pozn. red.)

„Špeciálna prokuratúra to našťastie musela uznať, najmä vďaka mojim advokátom Robertovi Kaliňákovi a Dávidovi Lindtnerovi, ktorí právne zastupujú Smer a sformulovali nepriestreľnú profesionálnu právnu sťažnosť. Ďakujem za to!” skonštatoval podpredseda Smeru-SD. Fakt, že Lindtner naozaj robí pre ficovcov, pre Aktuality.sk potvrdil aj Robert Kaliňák. Ten si ho mal prizvať na spoluprácu potom, čo sa stretol s jeho prácou.

Kaliňák: Je to mimoriadny odborník

Tvrdí, že odchodom Lindtnera zo sudcovského stavu prišla justícia o jedného z veľmi kvalifikovaných predstaviteľov.
„Považujem ho za mimoriadneho odborníka. (…) Spýtal som sa ho, či by na niektorých veciach so mnou nespolupracoval, keďže som na 16 rokov vypadol z aktívnej advokácie,” poznamenal Kaliňák pre Aktuality.sk. A hoci rozhodnutím Slovenskej advokátskej komory má Lindtner momentálne pozastavený výkon advokácie, exminister vnútra s ním plánuje spoluprácu aj naďalej.

„Budem rád, keď ma bude v niektorých občianskych veciach zastupovať aj on,” skonštatoval.
Zároveň má pokračovať aj ich nasadenie v niektorých podaniach, ktoré Smer-SD pripravuje. „Tá spolupráca môže vyrásť na intenzívnejšiu.”

Kaliňák nemá pritom problém s tým, že si Lindtner písal s Kočnerom.

„Písal si s ním aj predseda parlamentu. A predseda vlády s ním sedel. To vám ale nevadí. Keby ste všetkých tak odsudzovali, tak vám uznám túto otázku,” dodal exminister vnútra pre Aktuality.sk.

Písali si aj po smrti Kuciaka

Komunikáciu Lindtnera s Kočnerom zverejnil portál Postoj.sk v októbri minulého roka. Spolu si písali aj po vražde novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej.

„Čo hovoríš na toto waterloo? Opozícia sa hrá na svätú inkvizíciu,“ napísal mu. „Už si z toho vonku. Už je v tom kalábrijská mafia. Bol si aktuálny iba jeden deň. Fico je lepší terč . Asi starneš ,“ odpísal mu sudca. „Kua ale o chlp. Troška ma to lízlo,“ dodal Kočner. Samotný Lidntner kontakty s Kočnerom potvrdil pre denník Sme. “Takáto komunikácia prebehla. No neviem ju verifikovať doslova, teda či do nej bolo nejako zasiahnuté alebo nie.”, aktuality.sk

X X X

Na začiatku akcie Plevel na žilinských súdoch bol Veľký Fero, dôchodca so skvelými kontaktmi

Exsudcu Pavla Polku odviedli policajti v putách z domu v Žiline – 14. septembra 2020

Za úplatok údajne dokázal zariadiť prepustenie z väzby aj prekaziť dohodu o vine a treste. Podľa toho, čo bolo práve treba. Zatýkanie sudcov pri akcii Plevel sa odvíja od prípadu, pre ktorý bol ešte vlani v lete obvinený a vzatý do väzby žilinský podnikateľ František Tóth prezývaný Veľký Fero.

Vyšetrovateľ NAKA ho vtedy obvinil z podplácania, prijímania úplatku aj prania špinavých peňazí. Polícia zadokumentovala minimálne osem prípadov, ktoré sa mali udiať v rokoch 2015 až 2019.

Podľa uznesenia, ktorým ho Špecializovaný trestný súd bral pred rokom do vyšetrovacej väzby, prijal minimálne od dvoch osôb peňažné dary vo výške najmenej 59-tisíc eur s tým, že ich ďalej poskytne sudcovi žilinského krajského, respektíve okresného súdu a ovplyvní tak konanie v prospech konkrétneho účastníka. Tóth to nerobieval priamo, používal prostredníka.

Polícia jeho obvinenie rozmenila na drobné. 10-tisíc eur mal napríklad prisľúbiť sudcovi krajského súdu za to, že zabezpečí, aby sa istý odsúdený dostal na podmienku von z výkonu trestu. Ďalších desaťtisíc eur malo ísť sudcovi za prepustenie iného obvineného z vyšetrovacej väzby. Peniaze sa mali odovzdávať v hotovosti. Minimálne časť z nich mal za svoju činnosť dostať vtedy ešte neidentifikovaný sudca Krajského súdu v Žiline.

30-tisíc za upratanie prípadu

Za 22-tisíc eur sa malo zariadiť dokonca zrušenie odsudzujúceho rozsudku okresného súdu a oslobodenie obžalovaného. V ďalšom prípade stačilo na zrušenie rozsudku a oslobodenie spod obžaloby 7-tisíc eur. Cestou ako ovplyvniť proces mal byť vždy nespresnený sudca krajského súdu, ktorý mal zakaždým dostať minimálne časť odovzdanej hotovosti.
Najvyšší zadokumentovaný úplatok – 30-tisíc eur – mal ísť na prípad, ktorý vyšetrovala Národná kriminálna agentúra. Tým mali zariadiť nielen prepustenie dotyčného z vyšetrovacej väzby, ale aj neskoršie oslobodenie obvineného.

Ovplyvňovať sa však dalo aj naopak. Päťtisíc eur mal cez prostredníka prisľúbiť prokurátorovi krajskej prokuratúry ako úplatok za to, že zariadi vyšší trest pre konkrétneho obvineného. Mal to urobiť tak, že dozorujúcemu prokurátorovi tohto prípadu odporučí neuzavrieť dohodu o vine a treste. Cieľom bolo obvinenému zabezpečiť trest vyšší ako 8,5 roka. Minimálne časť peňazí mal dostať prokurátor krajskej prokuratúry. Tótha zároveň obvinili za zatajovanie a ukrývanie a prevádzanie minimálne 64-tisíc eur, ktoré si podľa polície zarobil na úplatkoch.

Známosti v justícii

Tóth dlho akékoľvek podozrenia odmietal a s políciou nespolupracoval. Keď mu po zadržaní prehrali nahrávky z odposluchov, vyhlásil, že s advokátmi nikdy žiadne živé trestné veci neriešil. Priznal, že celý život pozná šéfa istej väznice, ale nikdy nedisponoval informáciami o trestných veciach od sudcov. Obvinenie sa opieralo o výpoveď kľúčového svedka, nahrávky odposluchov a listinné dôkazy.

Prokurátor už v tomto prípade poukázal na fakt, že peniaze mali byť určené vtedy ešte neznámym sudcom či prokurátorom v pôsobnosti Krajského súdu v Žiline.

„Z vykonaných úkonov je nepochybné, že Xxxxxx priamo alebo prostredníctvom ďalšej osoby má vzťahy s uvedenými zástupcami justičných orgánov a možno tiež dôvodne predpokladať, že ich ovplyvňoval s cieľom dosiahnuť rozhodnutie v konkrétnych trestných veciach,“ píše sa v uznesení.

Prokurátor zdôraznil, že už zo samotných skutkov, pre ktoré je Tóth obvinený, je jasné, že má známosti v justícii. „Kontakty obvineného na ďalších predstaviteľov justičných orgánov sú tiež zrejmé z obsahu záznamu zo sledovania osoby, ktoré bolo vyhotovované na základe príkazu sudcu.“ Priateľské vzťahy so sudcami majú dokazovať aj odposluchy.

Dôchodca a 260-tisíc eur

„Existuje tak dostatočne odôvodnená obava, že obvinený v prípade prepustenia na slobodu využije vyššie uvedené kontakty, najmä v rámci justičných orgánov tak, aby dosiahol vývoj trestného konania vo svoj prospech, prípadne bude iným spôsobom mariť objasňovanie skutočností dôležitých pre trestné stíhanie,“ konštatoval prokurátor.

Ďalším dôvodom na väzbu bol podľa neho fakt, že Tóth vlastní nehnuteľnosť v Španielsku, kde má vybudované zázemie.
„Je teda celkom reálna hrozba, že obvinený čo i len v prípade náznaku určitej hrozby obmedzenia jeho osobnej slobody sa bez akýchkoľvek ťažkostí a vo veľmi krátkom čase prepraví do Maroka a stane sa celkom nedostupný pre orgány činné v trestnom konaní.“

Prokurátor poukázal aj na zásadný rozpor medzi Tóthovými príjmami a majetkom. „Je pritom zrejmé, že obvinený na strane jednej je dôchodcom a na strane druhej disponuje značným rozsahom majetku, a to tak vo forme nehnuteľností, napr. na území Španielska, ako aj finančnou hotovosťou v sume najmenej 260.000 €, ktorá bola zaistená u obvineného.“
Zmenil advokáta, zmenil postoj

Tóth sa ešte vlani bránil, že peniaze patria jeho manželke a trval na ich vrátení. „Zistené skutočnosti odôvodňujú predpoklad, že tieto finančné prostriedky boli získané trestnou činnosťou a ich prevod na manželku, resp. ukrývanie v bezpečnostnej schránke banky bolo použité výhradne na to, aby sa takto zakryl pravý pôvod získaných finančných prostriedkov,“ myslí si však prokurátor.

Podľa Denníka N sa Tóth zlomil až pred niekoľkými týždňami, keď na neho prokurátor podal obžalobu.
Vtedy mal začať spolupracovať s prokurátorom aj vyšetrovateľom. To bol podľa denníka aj spúšťač aktuálnej policajnej akcie zameranej na sudcov žilinských súdov.

Denník N tiež pripomenul, že Tótha pôvodne zastupovala dcéra dnes už bývalého sudcu Pavla Polku – Kristína Polková. Po tom, ako začal spolupracovať, sa Tóthovým obhajcom stal Daniel Lipšic, aktuality.sk

X X X

O väzbe zadržaných v rámci akcie Plevel bude rozhodovať súd v Bystrici

Bývalý žilinský krajský sudca Pavol Polka počas zásahu NAKA v Žiline dňa 14. septembra 2020Autor: TASR (Erika Ďurčová) Špecializovaný trestný súd v Pezinku (ŠTS), pracovisko Banská Bystrica bude rozhodovať o väzobnom stíhaní osôb zadržaných v rámci policajnej akcie Plevel v stredu popoludní. Príslušníci Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) zadržali aj bývalého krajského sudcu Pavla Polku, okresného sudcu Daniela Béreša a aj predsedníčku Krajského súdu v Žiline Evu Kyselovú.

„Rozhodovanie o návrhu prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) na väzbu pre štyri osoby obvinené zo zločinu prijímania úplatku a iné sa začne dnes o 15.30 h na ŠTS v Banskej Bystrici,“ uviedla hovorkyňa ŠTS Katarína Kudjáková.
Hovorkyňa ÚŠP Jana Tökölyová pripomenula, že Ústavný súd SR vydal súhlas na väzobné stíhanie sudcu Daniela Béreša.
Poukázala, že prokurátor ÚŠP podal v utorok návrh na vzatie do väzby pre dôvodnú obavu z kolúzneho konania a dôvodu preventívnej väzby. A to v prípade sudcu a ďalších troch osôb, doplnila Tökölyová.

Ústavný súd v Košiciach v utorok vyslovil súhlas so vzatím do väzby Daniela Béreša, sudcu Okresného súdu Žilina s dočasne pozastaveným výkonom funkcie. Daniel Béreš bol jednou z piatich osôb, ktoré v pondelok (14. 9.) zadržala NAKA počas akcie s krycím názvom Plevel. Tá súvisí s korupčnou trestnou činnosťou.

Potreba reforiem v justícii

Zatknutie sudcov zo Žiliny považuje ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za ľudí) za potvrdenie toho, že reformy v justícii sú potrebné. Uviedla to v stredu počas rokovania vlády. „Jedna vec je vyšetriť všetky podozrenia, ktoré súvisia s korupciou v justícii. A mať z nich čo najskôr výsledky, ktorým budeme rozumieť,“ povedala šéfka rezortu spravodlivosti. Ako ďalej tvrdí, na druhej strane tieto prípady nasvedčujú, že je na mieste urobiť aj niektoré systémové opatrenia.

„Tie, ktoré máme v pláne, súvisia aj s novou súdnou mapou. Nová súdna mapa bude znamenať v konečnom dôsledku zrýchlenie a skvalitnenie súdnych rozhodnutí,“ povedala Kolíková. Vedľajším efektom má byť podľa jej slov „pretrhnutie korupčných väzieb“. „Ja si myslím, že práve teraz sa ukazuje, že takáto zmena je pre Slovensko nevyhnutná,“ uzavrela Kolíková./agentury/

X X X

Akcia Plevel: Exsudcu Polku odviedli v putách, zadržali aj šéfku krajského súdu Kyselovú

Po razii na bratislavských sudcov, ktorí mali vybavovať prípady najmä v prospech Mariana Kočnera, zasahuje teraz polícia u ďalších známych sudcov, tentoraz zo Žiliny.

Polícia nadránom prišla do domu bývalého sudcu Krajského súdu v Žiline Pavla Polku. Spomínal sa v kauze žilinského podnikateľa Františka Tótha, známeho pod prezývkou Veľký Fero. Príslušníci NAKA exsudcu Polku krátko pred poludním odviedli z jeho domu v Žiline v putách, keďže je medzi obvinenými z prijímania úplatku. Podľa informácií Aktuality.sk policajti zasahovali aj u predsedníčky Krajského súdu Žiliny Evy Kyselovej. Tú priviedli na jej bydlisko krátko pred 11:00 predpoludním.

Pozrite si, ako priviezli predsedníčku súdu Evu Kyselovú domov: Popoludní policajti u Kyselovej doma skončili a odviedli ju zrejme na výsluch. Neskôr potvrdili, že aj ona je medzi zadržanými. Celkovo vykonali tri domové prehliadky.

„Zadržali sme 5 osôb, vrátane predsedníčky Krajského súdu Žilina, sudcu Okresného súdu Žilina, ktorý má aktuálne „pozastavený“ výkon funkcie sudcu a jedného emeritného sudcu Krajského súdu Žilina,“ informovala polícia v pondelok popoludní.

Okrem Polku a Kyselovej podľa Denníka N zadržali aj žilinského okresného sudcu Daniela Béreša a jeho kamaráta z detstva Juraja Filipoviča. TV Markíza priniesla informáciu, že Polka, Béreš aj advokát Ľuboš Mahdoň sú obvinení z prijímania úplatku.

„Doposiaľ bolo v tejto veci obvinených 11 osôb,“ potvrdila polícia. Jej príslušníci momentále vykonávajú viaceré procesné úkony. Už skôr prezradili, že súvisia s korupčnou trestnou činnosťou. Viac informácií však prisľúbili až neskôr.
Pozrite si, ako policajní technici idú domov k predsedníčke súdu Eve Kyselovej

Podľa Denníka N je Tóth ústrednou postavou korupčnej schémy prípadu, v ktorom polícia zdokumentovala od roku 2015 desiatku ovplyvnených konaní v prospech obžalovaných či odsúdených na žilinských súdoch.
Veľký Fero mal vybavovať rozsudky na súdoch Žilinského kraja, v policajných uzneseniach bol v tejto súvislosti spomínaný najmä Pavol Polka.

Pozrite si policajné zábery z akcie Plevel:

Mali mať cenník

Denník N zverejnil aj takpovediac cenník, koľko mali vybavené rozhodnutia stáť:

- oslobodenie spod obžaloby 20-tisíc eur,
- prepustenie z väzby či podmienečné prepustenie na slobodu o polovicu menej,
- v jednom prípade mal platiť odsúdený až 30-tisíc eur.

Vyšetrovanie prípadu spustila rozsiahla výpoveď recidivistu Patrika M. V marci tohto roka sa o korupcii na žilinských súdoch rozhodol vypovedať boss žilinského podsvetia František Salinger, ktorý si teraz odpykáva trest za starú vraždu bieleho koňa. Po jeho výpovedí obvinenie Tótha rozšírili.

Podnikateľ Tóth, ktorý je už na dôchodku, je od leta 2019 vo väzbe. Svoju vinu od začiatku popiera a spochybňuje svedectvá kriminálnikov, ktorí sa podľa neho chcú „vykúpiť“ z trestu svedectvom proti nemu.
Polka v prípade nebol doposiaľ obvinený, podozrenia odmietal.

Policajti mu v minulosti urobili prehliadku kancelárie, pozreli si aj jeho bezpečnostné schránky v banke.
Dlhoročný sudca, ktorý pôsobil v justícii 30 rokov, napokon v máji informoval prezidentku Zuzanu Čaputovú, že sa vzdáva funkcie sudcu. Polka sa s obvineným podnikateľom Tóthom pozná dlho, tykajú si a boli aj na spoločnej dovolenke na Bora Bora, kde sa zúčastnilo viacero rodín. Tótha v konaní zastupovala Polkova dcéra.

Žaluje médiá

O Polkovi je známe, že s médiami, ktoré o ňom písali, sa často súdi a podával aj trestné oznámenia. Podaním žaloby reagoval už na prelome milénií potom, ako sa o ňom v decembri 1999 zmienil denník Pravda v článku o zadržaní Salingera (pripomíname, že Salinger má v Žiline prezývku Malý Fero a František Tóth Veľký Fero)
Pravda vtedy napísala, že Polka, ktorý bol v danom čase predsedom Okresného súdu v Žiline, je blízkym priateľom Tótha alias Veľkého Fera. Tóth vtedy čelil stíahniu za veľký faktoringový podvod v hodnote 120 miliónov korún (takmer 4 milióny eur).

Spomenutý v starej kauze

Keď v roku 2013 schválila Súdna Rada Polkovo dočasné pridelenie na Najvyšší súd, upozornila Aliancia Fair-play na rozsudky českých súdov v kauze bývalého sudcu Okresného súdu v Žiline Pavla Dlhopolčeka z roku 1999.
Keď išiel do Ostravy ponúkať tamojšiemu sudcovi úplatok, aby prepustil z väzby istú ženu, cestoval s ním aj Polka a ďalší muž Ján Hrubý.

Z rozsudku ostravského Okresného súdu vyplýva, že sám Polka potvrdil, že sprostredkoval stretnutie Dlhopolčeka s Hrubým, ktorý zháňal niekoho, kto má spojenie na justičné prostredie v Ostrave.

„Spolu s ním totiž v aktivite, pre ktorú stojí obžalovaný pred súdom, figurovali aj ďalšie dve osoby, ktoré sú tiež štátnymi príslušníkmi Slovenskej republiky (JUDr. Polka a JUDr. Hrubý). Nemožno vylúčiť, že obžalovaný bol pritom až posledným článkom celého tohto pôsobenia," uvádza sa v rozsudku odvolacieho súdu v Prahe.

Aliancia poznamenala, že potom, ako Polkovi a Hrubému dovolili opustiť Českú republiku, stali sa pre tamojšie orgány činné v trestnom konaní nedosiahnuteľní. Obaja tiež odmietli prísť na súdne pojednávanie, na ktorom mali vypovedať ako svedkovia.

X X X

Do Minska pricestovala ruská vojenská delegácia vedená ministrom obrany

Rusko sa v bieloruskej kríze postavilo na stranu Lukašenka.

Reuters: Do bieloruskej metropoly Minsk pricestovala v stredu ruská vojenská delegácia vedená ministrom obrany Sergejom Šojguom. Informovala o tom agentúra Reuters s odvolaním sa na bieloruský rezort obrany.
„Ruská vojenská delegácia vedená ministrom obrany Ruskej federácie Sergejom Šojguom pricestovala na pracovnú návštevu do Minska. Cieľom návštevy je prediskutovať otázky bilaterálnej vojenskej spolupráce Bieloruska a Ruska,“ uviedlo bieloruské ministerstvo bez ďalších podrobností.

Agentúra Reuters pripomína, že v Bielorusku už vyše mesiac prebiehajú protesty proti výsledkom augustových prezidentských volieb, ktoré opozícia označila za zmanipulované. Rusko sa v bieloruskej kríze postavilo na stranu Lukašenka, zatiaľ čo Západ označil výsledky volieb za sfalšované a odsúdil tvrdé zákroky voči demonštrantom. Bieloruského lídra tento týždeň prijal na rokovaniach v Soči ruský prezident Vladimir Putin. Začiatkom septembra navštívil Minsk ruský premiér Michail Mišustin.

V Bielorusku momentálne prebiehajú spoločné rusko-bieloruské vojenské cvičenia s kódovým označením Slovanské bratstvo 2020. Na manévroch sa zúčastňujú aj príslušníci ruských výsadkových jednotiek. Putin koncom augusta oznámil, že Rusko na Lukašenkovu žiadosť vytvorilo záložnú policajnú jednotku, ktorá by mala byť nasadená v prípade, ak by sa situácia počas demonštrácií v Bielorusku vymkla spod kontro, aktuality.sk

X X X

Vláda preverí všetky zmluvy štátu s Bonulom

Zmluvy preverí úrad nominanta hnutia Sme rodina Štefana Holého.

Štát si posvieti na zmluvy s Bonulom. Na dnešnom rokovaní sa na tom zhodli ministri vlády Igora Matoviča. Na rokovanie ho priniesla ministerka pre investície Veronika Remišová (Za ľudí). „Na dnešné rokovanie vlády som predkladala uznesenie, ktorého cieľom bolo ukončiť kšefty rôznych pochybných firiem, ktoré dlhodobo získavali niekoľko desiatok miliónov eur na zákazkách so štátom,” povedala Remišová.

Podľa nej firmy ako Bonul, ale aj jej spriaznená Vel Security, ktorá minulý týždeň prišla o previerku, profitovali z toho, že sa v súťaži vyžadoval istý typ certifikátu, čo zužovalo férovú súťaž.

Cieľom uznesenia je v prvom rade zanaylzovať všetky zmluvy, ktoré štát má s takýmito firmami a na základe analýzy
podniknúť následne kroky, ktoré by viedli aj k ukončeniu niektorých zmlúv alebo, ak bude treba, aj k iným dôsledkom a vyvodeniu zodpovednosti,” skonštatovala Remišová.

Zmluvy štátu s týmito SBSkami bude kontrolovať úrad podpredsedu vlády pre legislatívu, ktorý vedie nominant hnutia Sme rodina Štefan Holý. Kontrola by podľa Remišovej nemala trvať dlhšie ako tri mesiace. Ministerka pre investície nepsresnila, či bude štát rozväzovať s týmito firmami zmluvy aj v prípade, že mu za to budú hroziť zmluvné pokuty. „Každá zmluva je špecifická, ale čo ich spájalo, bolo nastavenie diskriminačných podmienok,” dodala, aktuality.sk

X X X

Vládný dokument,.program naplánovaný až do roku 2030

Veľké reformy by mali našu krajinu posunúť do prvej ligy vyspelých štátov, čím by sme sa mali stať menej závislými na zahraničných firmách. Kabinet Igora Matoviča už má plán, akým spôsobom pretvorí našu krajinu za peniaze, ktoré dostaneme od Európskej únie. Reformy sa dotknú nielen daní a rozpočtu, ale aj vzdelávania, vedy, výskumu, zdravotníctva či životného prostredia.

Ako vyplýva zo zverejneného vládneho dokumentu, celý program je naplánovaný až do roku 2030, avšak veľká časť by sa mala zrealizovať už v prvých rokoch tohto desaťročia.

Reforma daní, odvodov a dôchodkov

Jedným z dlhodobých problémov Slovenska, na ktorý poukazujú odborníci, je príliš veľké zdaňovanie práce. Zamestnancom a malým podnikateľom tak nezostáva veľmi veľa v čistom, čo nepôsobí motivačne.

Vláda sa preto rozhodla znížiť dane a odvody pracujúcim. „Cieľom je, aby daňový systém menej zaťažoval ekonomickú aktivitu a väčšmi sa sústredil na zdaňovanie spotreby, majetku a negatívnych externalít,“ vysvetlili autori dokumentu.
K redukcii zdaňovania práce by malo prísť v roku 2022. Tento výpadok chce vláda nahradiť príjmami zo spotreby či majetku. V praxi by tak mali ľudia platiť viac za svoje nehnuteľnosti či niektoré negatívne externality, ako napríklad cigarety či alkohol.

Od budúceho roka ministerstvo financií počíta aj so zdaňovaním vonkajšej reklamy, ako aj s prehodnocovaním niektorých daňových výdavkov, ktoré si môžu odpisovať firmy a podnikatelia. Takýto daňový mix, kde štát vyberá viac na daniach z majetku a spotreby, je bežný vo vyspelej Európe.

Kabinet sa rovnako zaviazal k dôchodkovým zmenám. Ešte v tomto roku by malo prísť k zrušeniu dôchodkového stropu. Odchod do penzie by mal závisieť od odpracovaných rokov, a nie od veku ľudí.
Rovnako tak ministerstvo práce ešte v tomto roku zmení vyplácanie minimálneho dôchodku. Ten v posledných rokoch rástol oveľa rýchlejšie ako starobné penzie. Vláda preto navrhuje, aby sa minimálny dôchodok naviazal na životné minimum.

Reformy neobídu ani II. penzijný pilier. Vstup do neho by sa mal stať povinný pre každého. Tým by sa zabezpečila väčšia diverzifikácia zdrojov na dôchodok.

V neposlednom rade vláda v budúcnosti počíta so zavedením rozpočtových stropov. Tie by mali brániť pred rozšafným utrácaním. Analytici ministerstva financií vypočítali, že keby tieto obmedzenia platili od roku 2012, tak by štátny dlh bol oveľa nižší. Napríklad zadlženosť Slovenska by v roku 2018 dosiahla len 41,2 percenta HDP na rozdiel od skutočných 49,4 percenta.

Lepšie životné prostredie

Napriek tomu, že Slovensko si za posledných 30 rokov polepšilo v znižovaní emisií skleníkových plynov, ešte stále máme ďaleko od uhlíkovej neutrality. V tejto oblasti kabinet počíta s výraznými investíciami. Podporiť chce napríklad výrobu energií z obnoviteľných zdrojov. Tieto financie by mali získať nielen firmy, ale aj domácnosti. Štát chce takisto investovať do energetickej efektívnosti. Komplexnou rekonštrukciou prejde približne 75 percent verejných budov, ktoré sú dnes zastaralé a energeticky náročné. V priebehu budúceho roka by mal byť známy podrobný plán modernizácie štátnych nehnuteľností.

V rámci lepšieho životného prostredia kabinet počíta aj s väčšou podporou pre železničnú dopravu. Slovensko patrí k štátom, kde je najmenej využívaná koľajová infraštruktúra v hromadnej doprave. Experti poukázali, že v železničnej infraštruktúre štát dlhodobo preferoval nákladné a relatívne menej efektívne modernizácie transeurópskych koridorov vo výrazne vyšších parametroch než legislatívne požiadavky.

„Zdroje je potrebné investovať predovšetkým do rekonštrukcií a menej náročných modernizácií najviac využívaných tratí, ktoré obslúžia významne väčšiu časť obyvateľstva. Nevyhnutná je aj automatizácia riadenia dopravy, ktorá zvýši bezpečnosť a zníži dnes neudržateľné finančné nároky na prevádzku tratí,“ tvrdia odborníci.
Reformný plán počíta aj so zatraktívnením verejnej dopravy. V tejto oblasti by malo prísť k centralizácii, aby sa zjednotilo objednávanie a financovanie. Dnes majú túto právomoc jednotlivé samosprávy, ktoré však veľmi navzájom nespolupracujú.

Ministerstvo dopravy nedávno pripravilo plán, ktoré infraštruktúrne projekty prinášajú najlepšiu hodnotu za peniaze. A podľa tohto zoznamu by sa malo postupovať pri verejnom financovaní.
Po novom budú platiť znečisťovatelia viac do verejnej kasy. To sa týka predovšetkým veľkých priemyselných podnikov, ktorých výroba je zastaralá a energeticky náročná.

Veľký priestor na zlepšenie vidí Matovičov kabinet aj v odpadovom hospodárstve a teplárenstve. Štát chce podporiť väčšiu recykláciu, ako aj energetické zhodnocovanie odpadov, ktoré nezaťaží životné prostredie.

Trh práce a zamestnanosť

Za najväčší problém nášho trhu práce experti považujú zamestnávanie znevýhodnených skupín, ako aj podporu pre ženy s malými deťmi. Po novom vláda už nechce plošne podporovať len zametanie chodníkov či hrabanie lístia. Ako vyplýva zo zverejneného dokumentu, štát už nebude podporovať zamestnávanie stredoškolákov pri aktivačných prácach.

Rovnako tak podmieni ďalšie peniaze v tejto oblasti tým, aby ľudia na aktivačných prácach dostávali robotu s vyššou pridanou hodnotou. Zvýhodnení by mali byť aj ľudia, ktorí sa budú chcieť ďalej vzdelávať.

V nasledujúcom roku by sa malo zaviesť flexibilné poberanie rodičovského príspevku. „Umožnil by sa výber rôznej dĺžky platenej rodičovskej dovolenky s rovnakou celkovou sumou v súčasnosti trojročného rodičovského príspevku bez ohľadu na dĺžku vybranej možnosti,“ uvádzajú autori dokumentu.

Vláda nezabudla ani na bývanie a mobilitu pracovnej sily. Dopomôcť by tomu mali aj nájomné byty. Štát nielenže finančné podporí výstavbu takéhoto bývania, ale chce aj developerom nariadiť, aby od roku 2022 pri stavebných povoleniach bolo podmienkou minimálny podiel nájomných bytov pri jednotlivých projektoch.

Veda, výskum a inovácie

Slovensko výrazne zaostáva vo výskume a inováciách. Naša ekonomika je výrazne závislá na zahraničných technológiách. Tým pádom trpí domáca produktivita, čo sa odráža aj na nižších mzdách pracovníkov.
Pokiaľ má prísť v tomto smere k nejakej zmene, tak je nevyhnutné zlepšiť a zvýšiť financovanie. V súčasnosti štát podporuje súkromný výskum a vývoj prostredníctvom daňového superodpočtu. Ako však odborníci poukazujú, krajiny, ktoré v tejto oblasti patria k špičke, tak sa nespoliehajú len na uvedené nepriame financovanie.

Podľa vlády preto bude nevyhnutné podporiť kvalitný výskum na univerzitách a verených inštitúciách. Štát si zároveň uvedomuje veľkú rozdrobenosť vo výskume a vývoji, preto celú problematiku zastreší nová organizácia pod názvom SK RISE.

Kabinet si dal za cieľ taktiež zlepšiť univerzitné vzdelávanie. Do roku 2030 by jedna z našich univerzít mala patriť medzi 500 najlepších v celosvetovom porovnávaní. Tým pádom by sa mohlo na Slovensko vrátiť viacero špičkových vedcov a odborníkov zo zahraničia. S tým budú súvisieť aj ďalšie chystané programy na lákanie našich mozgov späť do našej krajiny.

Verejné inštitúcie, regulácia digitalizácia

V rámci reformného plánu vláda neopomenula ani korupciu a zlé podnikateľské prostredie. V týchto oblastiach Slovensko v pravidelných rebríčkoch končí na nie veľmi lichotivých priečkach.
Kabinet preto chystá novú koncepciu na preukazovania pôvodu majetku.
„Zlepšia sa pravidlá na kontrolu majetku verejných funkcionárov. Zavedie sa napríklad povinnosť deklarovať zmeny v majetku a uvedenie prírastku majetku verejného funkcionára. Do praxe sa dostane funkčný mechanizmus hmotnej zodpovednosti a trestania pochybení verejných funkcionárov pri nakladaní s verejnými prostriedkami,“ uvádzajú autori dokumentu.

Vláda rovnako tak chystá zmeny v súdnictve a prokuratúre. Zmenám sa nevyhne ani polícia, avšak konkrétnosti materiál neobsahuje. Reforma sa dotkne aj samospráv, i keď k žiadnemu zlučovaniu obcí do väčších celkov nepríde. Výnimkou budú mestské časti v Bratislave a Košiciach, ktoré sa zrušia. V rámci digitalizácie štát plánuje veľké upratovanie. Verejná správa totiž prevádzkuje približne 2500 informačných systémov, ktoré nie vždy dobre spolupracujú.

Zdravotníctvo

Máme vysokú mieru odvrátiteľných úmrtí, chýbajú nám zdravotníci. Peniaze, ktoré dávame do zdravotníctva, činia menej ako je priemer krajín EÚ. Nemocnice sa líšia kvalitou poskytovanej zdravotnej starostlivosti a problémom je aj ich hospodárenie.

Toto všetko si dáva za cieľ zmeniť séria reforiem v zdravotníctve. Zatiaľ jediná reforma (reforma nemocníc), o ktorú sa predchádzajúce vlády za uplynulých desať rokov pokúsili, skončila odložená v šuflíku.

Plány tejto vlády sú ale oveľa smelšie a okrem nemocníc chce reformovať aj ambulantnú sféru, dlhodobú starostlivosť, či starostlivosť o duševné zdravie. Jedným zo základných pilierov efektívneho fungovania zdravotníctva je ambulantná sféra. Je dlhodobo známe, že máme nedostatok všeobecných lekárov, až 43% z tých súčasných má nad 60 rokov.

Vláda chce do roku 2024 zvýšiť ich počet o 1300. Výhľadovo má v pláne posilňovať ich kompetencie, znižovať administratívnu záťaž, ale aj finančne motivovať študentov medicíny, aby si vybrali práve tento odbor. Vláda prepočítala, že do roku 2026 budú potrebné investície do tohto sektoru vo výške 420 miliónov eur.
Problémom je nielen nedostatok lekárov ale aj sestier, no spôsob ako prilákať sestry nevidí ani tak vo financiách ako vo zvyšovaní kompetencií a zlepšovaní pracovného prostredia.

Ďalšou oblasťou, kde sa majú udiať výrazné zmeny, sú nemocnice. Nie je žiadnym tajomstvom, že budovy mnohých nemocníc sú zastarané, a tiež sa líšia v kvalite poskytovanej zdravotnej starostlivosti.
Jednou z kľúčových oblastí má byť ich modernizácia. Dokument ale v tejto časti nehovorí, aké sumy si to vyžiada.
Tak ako v rámci reformy ambulancií, tak aj nemocníc by sa mal zaviesť aj dlho očakávaný nárok pacienta, teda dokedy mu musí byť urobené to, ktoré vyšetrenie či operácia.

„Zavedenie predpísanej časovej dostupnosti a minimálneho počtu výkonov pre povolenie poskytovať špecializáciu zlepší kvalitu zdravotnej starostlivosti a zefektívni geografické rozloženie siete nemocníc,” uvádza dokument.
S optimalizáciou siete nemocníc chce začať v rokoch 2021/2022.

Populácia nám starne a veľkou výzvou je preto aj dlhodobá starostlivosť, ktorá sa u nás zanedbáva. Vlády si chce na budúci rok urobiť revíziu výdavkov v tejto oblasti a následne aj novú koncepciu.

Nateraz to vidí tak, že je potrebné rozšíriť domácu opatrovateľskú a ošetrovateľskú starostlivosť, rozšíriť komunitné zariadenia, transformovať veľké pobytové zariadenia na nízkokapacitné a tiež posilnenie mobilných hospicov. Počas nadchádzajúcich šiestich rokov prepočítali investíciu na 2,1 miliardy eur.

Keďže obraz o skutočnom výskyte duševných porúch na slovenskom území neexistuje, vláda chce reformovať aj starostlivosť o duševné zdravie. Prvým krokom bude epidemiologický prieskum a následne si dáva za cieľ okrem iného aj zvýšiť počet ambulantných psychiatrov, rozšíriť poskytovanie psychoterapie a zlepšiť predpisovanie psychofarmák. Celková kumulovaná investičná potreba pre roky 2021-2026 je 805 miliónov eur. Kabinet sa chystá aj na reformu prevencie a podpory zdravia, v rámci čoho chce bojovať proti dezinformáciám a lekárov chce motivovať, aby robili preventívne prehliadky a očkovanie.

Školstvo

Školstvo sa chce sústrediť na zmeny od predprimárneho vzdelávania až po reformu vysokých škôl.
Predprimárne vzdelávanie by malo byť povinné od piatich rokov, okrem iného aj preto, aby sa vyrovnali rozdiely v pripravenosti detí pred nástupom do školy. Na tento systém by sa malo prejsť už od septembra 2021.
Od roku 2023 je tu ambícia zaviesť právny nárok na miesto v materskej škole pre deti od štyroch rokov a od roku 2024 aj pre deti od troch rokov.

„Zavedeniu právneho nároku by malo predchádzať vybudovanie dostatočných kapacít vrátane vytvorenia podmienok pre alternatívne formy predprimárneho vzdelávania (napr. detské skupiny, lesné škôlky) a zmeny financovania predprimárneho vzdelávania,” uvádza plán reforiem.

Ministerstvo školstva chce od budúceho roka zároveň začať s pilotným projektom postupného rušenia špeciálnych škôl a špeciálnych tried, ktoré vzdelávajú výlučne alebo prevažne žiakov s ľahkým mentálnym postihnutím. Časť špeciálnych škôl má byť transformovaná na zdrojové centrá a časť sa zlúči s bežnými školami.
Novinkou má byť aj kurikulárna reforma, ktorá by mala zmeniť vzdelávanie od memorovania vedomostí smerom k získavaniu zručností využiteľných v živote.

Vláda sľubuje aj výrazné zvýšenie platov učiteľov. Cieľom je, aby v roku 2022 dorástli ich platy na 85% priemerného platu vysokoškolsky vzdelaných ľudí.

Ministerstvo si na najbližšiu dobu pripravuje aj audit vysokých škôl a následnú reformu ich financovania a riadenia. Reforma financovania bude mať dva piliere, ktoré budú zohľ adňovať jednak, to čo potrebuje krajina, ale aj uplatniteľnosť absolventov, spoluprácu so súkromným sektorom a pod.

Reforma riadenia bude spočívať v tom, že sa oddelí profesionálne strategické riadenie vysokých škôl ako schvaľovanie rozpočtu, či tvorba nových alebo utlmenie existujúcich fakúlt od riadenia akademických záležitostí ako je napríklad obsah študijných programov.

Vláda plánuje aj rekonštrukciu budov, ktorá bude sa týkať všetkých od materských škôl až po vysoké školy, vrátane internátov. Odhadované investície do roku 2026 sú vo výške 1, 89 mld. Eur, aktuality.sk

X X X

Pellegrinimu poslanecký klub nedoprajú

Čerstvo zaregistrovaná strana Hlas-SD expremiéra Petra Pellegriniho podľa očakávaní nezíska vlastný poslanecký klub v parlamente. Podporu bývalej materskej strany Smer očakávať nemôže a koalícia tiež hovorí nie. Po pondelňajšom rokovaní koaličnej rady to pre Pravdu potvrdil predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina).

Pellegrini, ktorý ústretovosť politických oponentov ani neočakával, to už vopred prezentoval ako potvrdenie konkurencieschop¬nosti svojej strany. Aj politológ upozorňuje, že to môže Pellegrinimu nakoniec paradoxne pomôcť v komunikácii s voličmi.

Hlas-SD ministerstvo vnútra oficiálne zaregistrovalo v piatok 11. septembra. Už vtedy líder Hlasu oznámil, že túto stredu spolu s ostatnými 11 poslancami požiadajú Národnú radu o vytvorenie samostatného klubu.
Poslanci sa v kluboch združujú podľa príslušnosti k politickým stranám alebo volebným koalíciám. Ak však počas volebného obdobia dôjde k zlúčeniu alebo rozdeleniu strán či volebných koalícií, rozdelia alebo zlúčia sa aj ich poslanecké kluby.

Na vlastný klub by Pellegrinimu stačilo osem poslancov. Jeho vznik však nie je automatický a musí ho schváliť väčšina pléna. Vlani v októbri sa to napríklad nepodarilo ani deviatim poslancom okolo Ľubomíra Galka, ktorí sa odtrhli od SaS.
„Vlastný poslanecký klub je v prvom rade vecou prestíže a znamená akceptáciu strany na parlamentnej pôde. Pre stranu to môže fungovať ako imidžová vec. Má to však aj praktické výhody, keďže poslanecké kluby sa môžu zúčastňovať grémia, čím sa aj opozičné strany podieľajú na vnútornom fungovaní Národnej rady. Poslanci bez vlastného klubu môžu byť odtrhnutí od niektorých informácií a rozhodnutí dôležitých pre fungovanie Národnej rady,“ priblížil politológ Jozef Lenč z Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave.

Hlas neprešiel voľbami

Snahu o poslanecký klub Pellegrini avizoval ešte 10. júna, keď oznamoval zakladanie novej strany. Podpredseda parlamentu Juraj Šeliga (Za ľudí) vtedy povedal, že by s vytvorením nového poslaneckého klubu nemal byť problém. Naopak, šéf najväčšieho poslaneckého klubu Michal Šipoš (OĽaNO) odkázal, že ak bola Pellegriniho skupina zvolená za Smer, bolo by fér vrátiť mandáty strane.

Dohodu na spoločnom postupe mali vládne strany nájsť na pondelňajšom rokovaní koaličnej rady. „Klub SaS nepodporí vznik klubu. Sme za dodržanie pomerov síl, ktoré vzišli z volieb,“ priblížila predsedníčka poslaneckého klubu SaS Anna Zemanová. „Vznik poslaneckého klubu nepodporíme. Politická strana Petra Pellegriniho neprešla voľbami, a preto nevidíme dôvod, aby mala poslanecký klub,“ vysvetlil Šipoš. „V koalícii je dohoda, že Hlas neprešiel voľbami, a teda nemá nárok na poslanecký klub,“ potvrdil po koaličnej rade pre Pravdu Kollár (Sme rodina).
Môže mu to aj pomôcť

V súčasnosti Smeru, ktorý po voľbách obsadil 38 parlamentných lavíc, po odchode Pellegriniho jedenástky a Jána Podmanického spred niekoľkých týždňov ostáva v Národnej rade už len 26 poslancov. Pellegrini pritom naznačuje, že by sa k nemu mohli pridať aj ďalší poslanci zo Smeru.

V Smere doteraz o Pellegriniho podpore nehovorili, ale ich postoj naznačila už výzva predsedu Roberta Fica, ktorý odídencov pôvodne vyzval, aby vrátili svoje poslanecké mandáty, ktoré „nezískali ako súkromné osoby, ale vďaka účasti na kandidátke strany Smer".

Pellegrini však veľkú ústretovosť politických súperov ani nepredpokladal. Považoval by to však za signál, že nová strana je pre parlamentnú väčšinu relevantným a obávaným politickým súperom. „Aj odmietnutie budem vnímať tak, že pre nich predstavujeme relevantnú konkurenciu,“ očakáva.

„Nenazval by som to strachom z Pellegriniho, ale povedal by som, že nie sú ochotní mu pomáhať v jeho politickej a straníckej kariére. Istým spôsobom je takého uznanie strany, ktorá získa vlastný klub, pomocou. V našej parlamentnej tradícii je to síce bežná vec, ale ak by sme chceli zvyšovať parlamentnú kultúru, nemali by si poslanci robiť prieky, ako to bolo v minulosti,“ zhodnotil politológ.

Pellegrini však podľa Lenča smútiť nemusí. „So schopným politickým marketingom to môžu v Hlase ešte využiť. Pellegrini bude argumentovať, že sa vládni poslanci boja ich sily, a preto im nechcú dovoliť klub. V konečnom dôsledku im vládni poslanci nepomôžu a na prestíži im to nepridá, ale neznamená to, že Pellegrinimu nutne poškodia. To, že mu nepomôžu vytvoriť klub, mu môže nakoniec pomôcť v komunikácii s jeho voličmi,“ uzavrel Lenč. /agentury/

X X X

Správa o stave Európskej únie: zelenšia, digitálnejšia a zdravšia Európa

Prvý prejav šéfky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej o stave Únie sme sledovali naživo.
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v stredu doobeda predniesla svoj vôbec prvý prejav, odkedy sa 1. decembra minulého roka ujala funkcie. Začala ho, ako inak, koronavírusom. „Naše tváre zostali zahalené maskami,“ vyhlásila s tým, že kríza ukázala, „aká krehká je naša komunita.“

Ochraňovať životy aj živobytia počas pandémie

Situácia, v ktorej sa nová Európska komisia v decembri 2019 ujímala úradu, sa pod vplyvom koronakrízy radikálne zmenila. Pozornosť sa z veľkých priorít, akými sú európska zelená dohoda, digitalizácia či sociálna Európa, presunula na zvládnutie pandémie ochorenia COVID-19 a prispôsobovanie existujúcich i nových nástrojov na zmiernenie ekonomických dopadov koronakrízy.

Von der Leyenová chce v tejto súvislosti posilniť spoločné európske orgány, ktoré sa venujú zdravotníctvu, konkrétne má namysli Európsku medicínsku agentúru. Z koronakrízy prešla šéfka Komisie k téme ekonomiky. Súčasnú krízu nazvala „výnimočnými časmi v histórii Únie". „Európa musí ochraňovať životy a živobytia, špeciálne keď nás pandémia neopúšťa."
Von der Leyenová nepriamo kritizovala aj šírenie falošných správ počas pandémie. Nespomenula však konkrétne krajiny, ale bolo jasné, že naráža na Čínu a Rusko.

Hovorila aj o vakcíne, ale zdôraznila, že v tomto nie je na prvom mieste len „byť prvý".„EÚ sa rozhodla, že preberie líderstvo v tejto oblasti... Vyzbierali sme 16 miliárd na tento výskum." „Nestačí len vyvinúť vakcínu, ale zabezpečiť, aby k nej mali všetci prístup."

Európska minimálna mzda?

Šéfka Komisie sa postavila aj za návrh na takzvanú celoeurópsku minimálnu mzdu, o ktorom sa hovorí už roky. „Každý musí mať prístup k minimálnej mzde," vyhlásila.

Mimochodom, von der Leyenová v minulosti pôsobila ako nemecká ministerka práce.
Veľkú časť prejavu venovala aj téme životného prostredia a klimatickej zmene. „Klíma sa stáva čoraz teplejšou a vidíme dopady, od Mont Blancu k úrode zničenej v Rumunsku."Navrhuje, aby Únia znížila emisie uhlíkových plynov do roku 2030 až o 55 percent. Označila to za „ambiciózny, ale dosiahnuteľný cieľ".

Skritizovala Rusko aj Čínu

Spomenula však, že do boja proti klimatickej zmene sa musia zapojiť aj iné veľmoci. Konkrétne spomenula Čínu. „Očakávame, že sa tiež pripojí a bude plniť svoje záväzky."V súvislosti s Čínou však hovorila aj o nutnosti rešpektovať ľudské práva. „Či už ide o Hongkong alebo Ujgurov," vyhlásila za potlesku europoslancov.

Spomenula však aj Bielorusko a Rusko. „Chcem to povedať nahlas a jasne: Európska únia je na strane bieloruského ľudu." Pripomenula, že v tomto nemožno ustupovať Rusku.
„Videli sme, čo sa stalo Navaľnému alebo čo sa stalo v Salisbury," narážala na podozrenia o tom, že ruské tajné služby otrávili opozičného lídra Alexeja Navaľného či Sergeja Skripaľa v britskom meste Salisbury z marca 2018.

Šéfka Komisie opäť premostila - tentoraz na brexit. Hrozí totiž, že Británia opusti Úniu bez toho, aby stihla podpísať dohodu s Bruselom. Pomohla si pritom citátom britskej premiérky Margaret Thatcherovej. „Ako povedala Margaret Thatcherová, my neporušujeme medzinárodné zmluvy. Platilo to vtedy a platí to aj dnes."

„Potrebujeme nové začiatky vzťahov s našimi starými priateľmi na oboch stranách kanála," vyhlásila.
Na záver prejavu sa von der Leyenová prihovorila aj za spoločnú migračnú politiku. Konkrétne ciele však nespomenula, hoci prisľúbila, že budúci týždeň predstaví Komisia vlastnú migračnú stratégiu.

Von der Leyenová však spomenula aj „potrebu tolerancie" a odmietania rasizmu. Narážala a na rasové protesty Afroameričanov, antisemitské prejavy v jej rodnom Nemecku ale spomenula aj Rómov. „Toto musíme odmietnuť," vyhlásila no dodala: „Som hrdá, že žijem v takejto otvorenej európskej spoločnosti.", aktuality.sk

X X X

Sulík má vysvetliť, prečo sa Slovensko vzdalo predkupného práva pri VSE Holding

Minister hospodárstva má dôvody vysvetliť poslancom v parlamente.

Minister hospodárstva Richard Sulík (SaS) má poslancom parlamentu vysvetliť, prečo sa vzdala Slovenská republika predkupného práva pri akciách Východoslovenskej energetiky (VSE) Holding. Parlament odsúhlasil 133 hlasmi zaradenie tohto návrhu do programu aktuálnej 12. schôdze. Predniesol ho poslanec Smeru-SD Maroš Kondrót.
Nemecká energetická spoločnosť E.ON vstúpi do VSE Holding, keď získala jej podiel od spoločnosti RWE. Podľa memoranda sa Slovensko vzdáva predkupného práva na 49 % balík akcií VSE Holding, za čo dostane od spoločnosti E.ON 35 miliónov eur.

„Žiadame, aby minister hospodárstva vysvetlil, prečo sa SR vzdala predkupného práva na akcie a za akú cenu je predávaný podiel 49 % vo VSEH,“ priblížil Kondrót. Návrh na doplnenie programu navrhoval aj jeho stranícky kolega Ladislav Kamenický (Smer-SD). Chcel, aby parlament zaujal stanovisko k vypracovaniu národného plánu obnovy z nástroja Next Generation EU.

„Ústavný zákon predpokladá prijímanie záväzných stanovísk NR SR k európskej agende. O príprave národného plánu obnovy musí byť širšia diskusia vrátane parlamentnej, a preto je potrebné túto možnosť danú ústavným zákonom využiť,“ zdôvodnil Kamenický. Plénum však jeho návrh neschválilo, aktuality.sk

X X X

Johnson ide proti právu. Kto uverí Británii?

Ani jeden zo žijúcich britských expremiérov s ním nesúhlasí. Bez ohľadu na to, či zastupovali konzervatívcov, alebo labouristov, kontroverzný britský zákon o vnútornom trhu už kritizovali bývalí predsedovia vlády John Major, David Cameron, Theresa Mayová, Tony Blair a Gordon Brown. Ich nástupca na poste premiéra Boris Johnson sa však teší. Návrh legislatívy mu v druhom čítaní prešiel Dolnou snemovňou. Hlasovalo zaň 340 poslancov, 263 bolo proti.
Narušená dôvera

Prečo je zákon dôležitý? Legislatíva dáva Johnsonovi moc, aby zmenil či nerešpektoval časti dohody o vystúpení Spojeného kráľovstva z Európskej únie. Môže to však znamenať porušenie medzinárodného práva. Priamo to priznala vláda v Londýne. Bráni sa tým, že by vraj išlo len o veľmi špecifické a obmedzené porušenie medzinárodného práva. Johnson tvrdí, že je to poistka, keby EÚ a Británia neuzavreli do konca roka obchodnú dohodu. Premiér vyhlásil, že Brusel by bez nej mohol Spojené kráľovstvo rozkúskovať.

Británia vystúpila z únie o polnoci z 31. januára na 1. februára. Do konca roka teraz platí prechodné obdobie, počas ktorého sa Spojené kráľovstvo riadi pravidlami EÚ. Británia ukončila svoje členstvo na základe dohody, ktorú Johnson vyrokoval s EÚ, postavil na nej svoju kampaň, a tak sa mu vlani v decembri podarilo vyhrať voľby. Ten istý parlament, ktorý zmluvu odobril, teraz hlasoval za zákon, ktorý ju má umožniť porušiť.

"Bezpochyby to narúša dôveru EÚ v Britániu. A čo je asi ešte problematickejšie, podkopáva to aj dôveru iných krajín v Spojené kráľovstvo. Viacerí bývalí premiéri, či konzervatívci, alebo labouristi, skonštatovali, že to je príliš vysoká cena za to, že by táto taktika mohla viesť k nejakým malým ústupkom zo strany EÚ,“ reagoval pre Pravdu Han Dorussen, expert na medzinárodné vzťahy z Exeterskej univerzity.

Podľa konzervatívneho expremiéra Davida Camerona, ktorý rozhodol o referende o zotrvaní Británie v únii a všeľudové hlasovanie v júni 2016 prehral, by využitie takéhoto zákona malo byť na stole iba vtedy, keď všetko ostatné zlyhá. "Mám preto pochybnosti o predloženom návrhu,“ citovali bývalého premiéra médiá.
Londýn verzus Brusel

Jablkom sváru je hranica medzi Írskom a Severným Írskom. Teda aj hranica medzi Spojeným kráľovstvom a Európskou úniou. Johnson tvrdí, že EÚ je ochotná využiť extrémnu interpretáciu dohody o vystúpení a v podstate odrezať Severné Írsko od zvyšku krajiny.

V parlamentnej debate však bývalý šéf opozičných labouristov Ed Miliband konzervatívnemu premiérovi pripomenul, že keby to tak aj bolo, predložená legislatíva tento problém nerieši. "Ak nám predseda vlády chce povedať, že v zákone je ďalšia časť, ktorú som si nevšimol a ktorá rieši údajnú hrozbu blokády, nech sa páči, rád mu odovzdám slovo,“ obrátil sa v pondelok Miliband v Dolnej snemovni priamo na Johnsona. Premiér však ponúknutú šancu nevyužil. Labourista uviedol, že pri legislatíve ide o dva problémy, pri ktorých môže dôjsť k porušeniu medzinárodného práva. Jeden súvisí s colnými deklaráciami medzi Severným Írskom a Veľkou Britániou a druhý s definíciou štátnej pomoci, ktorá sa týka Severného Írska.

EÚ požaduje, aby vláda v Londýne do konca septembra zákon stiahla. Johnson to však odmieta a na rad príde ďalšia rozprava o legislatíve. Únia a Británia by mali uzavrieť a ratifikovať obchodnú dohodu do konca roku, inak môže dôjsť k nejakej forme tvrdého brexitu. Medzi najzložitejšie otázky, ktoré musia obe strany riešiť, patria štátna pomoc pre firmy a rybolov.

Viacero scenárov

Tim Bale, profesor politológie z Londýnskej univerzity kráľovnej Márie, tvrdí, že na to, čo sa deje, sa dá pozerať z viacerých pohľadov. "Ak veríte vláde, tak zákon predložila preto, lebo sa obáva, že sa EÚ pokúsi sťažiť fungovanie vnútorného obchodu v rámci Británie.

V prípade, že veríte všetkým ostatným, tak sa buď Johnson snaží tvrdo pritlačiť na úniu, aby niečo získal, alebo chce takto presvedčiť najväčších prívržencom brexitu, že keď aj nakoniec ustúpi, bude to víťazstvo. Ešte je možné aj to, že premiér dohodu s EÚ nechce a snaží sa o kolaps rokovaní. Myslím si však, že pravda sa skrýva niekde v strede medzi prvými dvoma scenármi,“ povedal pre Pravdu Bale.

Expert však zároveň uviedol, že tento prístup bude asi mimoriadne kontraproduktívny. "EÚ sa takéto vydieranie nepáči a nedôvera len narastie,“ dodal Bale./agentury/

X X X

Minister dopravy prezradil, ktoré cesty majú pri výstavbe či rekonštrukcii prioritu

Andrej Doležal tvrdí, že chce predísť neistote v stavebnom sektore.

Minister Andrej Doležal (Sme rodina) dnes predstavil, ktoré úseky ciest na Slovensku majú pre neho prioritu. Okrem iných spomínal obchvat Levíc či dokončenie D3 na Kysuciach. Zdôraznil však, že jeho rezort sa nezaoberal projektami vo vysokom štádiu prípravy, ako je napríklad úsek D1 Lietavská Lúčka – Dubná Skala.

Priority vraj meniť nebude

Šéf rezortu dopravy tvrdí, že prioritné úseky neboli vybraté len podľa dopravnej intenzity. „Zoznam investičných priorít je fajn, ale ak v ňom nemám naplánované a alokované prostriedky a zdroje, ktoré mi ministerstvo financií dá, tak investičný zoznam je investičným zoznamom,“ vyhlásil.

Priority sú však podľa Doležala jasné a nemeniteľné. Jeho ministerstvo však ešte nemá harmonogram, kedy by sa mali jednotlivé úseky stavať. Rezort dnes zverejnil aj ukážku prioritných úsekov, ktorých má byť celkovo 101.

„Nie je to len o hodnote za peniaze, aplikovali sme tam aj kritérium, ktoré sa volá spoločenská priorita,“ obhajuje nové plány výstavby ciest na Slovensku. Tento ukazovateľ zohľadňuje napríklad, aký môže mať nová či zrekonštruovaná cesta vplyv na vývoj nezamestnanosti v danom regióne.

„Stavby, ktoré sú rozpracované, logicky brzdiť nebudeme. V nich budeme pokračovať,“ uisťoval minister. Aj keď obchvat Levíc označil ako najvyššiu prioritu, neznamená to ešte, že pôjde ako prvý do výstavby, keďže samotnej výstavbe predchádza zvyčajne viacero krokov.

Príprava stavieb na Slovensku

„Slovensko nemá neobmedzené zdroje a musíme to euro veľmi dobre otáčať,“ vyjadril sa k prioritám v rezorte dopravy minister financií Eduard Heger. Je presvedčený o tom, že investícia do každej cesty by mala priniesť návratnosť.
Okre iných úsekov patrí medzi prioriny vlády rozšírenie diaľnice D1 medzi Sencom a Trnavou či štvorprúdovka zo juhu Slovenska na sever, aktuality.sk

X X X

Postup na používanie interrupčnej tabletky na Slovensku je podľa Cigánikovej vypracovaný

Poslankyňa NR SR a predsedníčka Výboru NR SR pre zdravotníctvo Jana CigánikováAutor: TASR (Jakub Kotian)
Ak by bolo na Slovensku povolené používanie interrupčnej tabletky, je vypracovaný návrh na postup, akým by mala byť používaná. Na dnešnej tlačovej konferencii to povedala poslankyňa Národnej rady SR (NR SR) a predsedníčka Výboru NR SR pre zdravotníctvo Jana Cigániková (SaS).

Interrupčná tabletka je totiž podľa nej pre ženy bezpečnejšia ako chirurgický zákrok. Cigániková doplnila, že v tejto súvislosti by mala koalícia do parlamentu predložiť pozmeňujúci návrh k novele zákona o zdravotnej starostlivosti.
Video: Jana Cigániková na tému interrupčná tabletka.

„Čo sa týka využívania interrupčnej tabletky, je medzi odborníkmi zhoda, že pokiaľ sú interrupcie povolené, tak by sa mali vykonávať čo najšetrnejšie. Veľa žien si uvedomuje rizikovosť chirurgických zákrokov, a preto vyhľadávajú interrupčnú tabletku v zahraničí. Ak bude jej používanie na Slovensku povolené, tak len pod dohľadom odborníka,“ ozrejmila Cigániková.

Parlament bude na 12. schôdzi, ktorá sa začína dnes o 13:00, v druhom čítaní rokovať o novele zákona o zdravotnej starostlivosti. Poslanci hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO) v nej chcú presadiť, aby mala žena dlhší čas na premyslenie si umelého potratu, namiesto 48 hodín navrhujú 96 hodín.

Návrh predpokladá detailnejší zber informácií o dôvodoch potratov. Povinnou má byť aj druhá lekárska správa pri indikácii ohrozenia zdravia života matky alebo počatého dieťaťa. V návrhu sa hovorí o ubytovaní pre tehotné matky s deťmi a pre študentky, ktoré potrebujú dočasné bývanie, aby utajili svoje tehotenstvo, prípadne ešte aj do troch rokov, ak sa o dieťa starajú.

Po novom by sa mala suma príspevku pri narodení dieťaťa rozdeliť na dve časti. Prvá časť vo výške 400 eur sa vyplatí matke počas tehotenstva, konkrétne po uplynutí dvanásteho týždňa tehotenstva. Táto možnosť má podľa predkladateľov návrhu ženám pomôcť, aby nepodstúpili umelé ukončenie tehotenstva z dôvodu aktuálneho nedostatku finančných prostriedkov./agentury/

X X X

Cichanovská: Ak Lukašenko pokojne odstúpi, poskytneme mu bezpečnostné záruky

Ak úradujúci prezident Bieloruska Alexandr Lukašenko pokojne odstúpi z funkcie, Koordinačná rada bieloruskej opozície je pripravená udeliť mu "bezpečnostné záruky". V stredu o tom informovala prezidentova bývalá volebná súperka a členka Rady Sviatlana Cichanovská, píše ruská agentúra TASS.

„Môžeme o tom diskutovať. Samozrejme, ak odstúpi pokojne, tak tu taká možnosť je – dokonca môžem povedať, že ide až o dôveru. Ja osobne musím hovoriť v mene všetkých ľudí – a ich názor budem brať do úvahy v tejto otázke,“ povedala Cichanovská v rozhovore pre ukrajinský spravodajský server LB.ua (Levyj bereg). Nešpecifikovala však, čo presne myslí pod „značnými garanciami“ pre prezidenta.

Prezidentské voľby sa v Bielorusku konali 9. augusta. Víťazom sa s 80 percentami hlasov stal terajší prezident Lukašenko, ktorý v krajine vládne už 26 rokov. Kritici jeho vládu obviňujú zo zmanipulovania výsledkov, z väznenia opozičných politikov a tvrdého potláčania protestov, ktoré vypukli po celej krajine tesne po vyhlásení predbežných výsledkov./agentury/

X X X

V Mníchove sa začal súd s Markom Schmidtom, hlavnou postavou dopingovej siete

V Mníchove sa v stredu začal súdny proces s nemeckým lekárom Markom Schmidtom, ktorý bol údajnou hlavou medzinárodnej dopingovej siete. V rámci nej poskytoval športovcom naprieč viacerými odvetviami krvný doping.
Polícia sieť rozbila minulý rok počas majstrovstiev sveta v severských disciplínach. V rámci operácie „Aderlass” zatkli rakúski policajti niekoľko účastníkov šampionátu, bežca na lyžiach Maxa Haukeho dokonca prichytili priamo pri transfúzii.
Ich nemeckí kolegovia zaistili Schmidta v Erfurte.

Kým viacerých športovcov už odsúdili za športový doping na podmienečné či finančné tresty, Schmidt dosiaľ čakal na proces. Podľa prokuratúry čelí obžalobe za porušenie dopingových pravidiel, zneužitie liečiv a ublíženie na zdraví. V prípade dokázania viny mu hrozí až desať rokov za mrežami, tamojšie médiá však očakávajú oveľa miernejší trest, aktuality.sk