iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Čínska virologička: Koronavírus z laboratórií armády Číny

Čínska virologička poskytne dôkazy, že koronavírus pochádza z laboratórií čínskej armády: The National Institute of Allergy and Infectious Diseases Li-Meng Jen je presvedčená, že nový koronavírus nevznikol prirodzeným spôsobom a Čína spoločne so Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO) vedeli o jeho existencii dávno predtým, ako vlani v decembri začali vo Wu-chane hlásiť prvé prípady. Čínska virologička Li-Meng Jen, ktorá pred vyše mesiacom vyhlásila, že nový koronavírus spôsobujúci ochorenie COVID-19 nepochádza z čínskeho mesta Wu-chan, ale vytvorili ho v laboratóriách pod dohľadom tamojšej armády, plánuje čoskoro poskytnúť dôkazy o svojich tvrdeniach.

„Ktokoľvek, dokonca aj ľudia bez znalostí biológie, si budú môcť prečítať, skontrolovať a overiť si to na vlastnej koži. Použijem dôkazy, aby som ľuďom odhalila, prečo tento koronavírus pochádza z čínskeho laboratória a prečo ho vyvinuli,“ povedala pre britskú televíziu ITV, prepis uverejnil web denníka AS.

Spomenutá expertka predtým pre Taiwan News vyhlásila, že pre vlastnú výskumnú činnosť musela utiecť do USA. Uviedla, že čelila vyhrážkam po tom, ako zistené poznatky o pôvode koronavírusu predniesla nadriadeným a predstaviteľovi Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO). Zároveň poznamenala, že Čína spustila kampaň proti nej s cieľom zdiskreditovať ju a poškodiť jej reputáciu. Čína aj WHO tieto tvrdenia popreli.

Li-Meng Jen tvrdí, že bola medzi prvými vedcami, ktorí skúmali výskyt nákazy na čínskom území. Je presvedčená, že nový koronavírus nevznikol prirodzeným spôsobom a Čína spoločne so Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO) vedeli o jeho existencii dávno predtým, ako vlani v decembri začali vo Wu-chane hlásiť prvé prípady.

Minulý mesiac na stránkach španielskeho denníka El Mundo vedkyňa uviedla, že dostala dôrazné upozornenie, „aby bola opatrná a neprekračovala červenú čiaru“. Ak by spochybňovala kroky a zásady čínskej vlády, mohla by sa ocitnúť v problémoch alebo sa dokonca navždy stratiť. Po tejto skúsenosti sa tak rozhodla pre odchod do zámoria./agentury/

X X X

Ako Čína a Rusko ovplyvňujú EÚ: fandí im radikálna ľavica aj pravica

Autoritárske režimy ako Rusko a Čína to musia skúšať na jednotlivé členské štáty EÚ. V samotných inštitúciách v Bruseli nemajú veľké šance na úspech. Ak chcú Rusi skúšať ovplyvňovať politiku Európskej únie, najhoršie, čo môžu urobiť, je spoľahnúť sa na Európsky parlament. Naopak, najvyššie šance presadiť u nás svoje záujmy majú vtedy, ak sa obrátia na jednotlivé členské štáty. Vyplýva to z nedávnej štúdie maďarského think-tanku Political Capital, na ktorej sa podieľala aj slovenská mimovládka Inštitút pre verejné otázky.

Radikálna ľavica aj pravica: Sú rovnakí

Odborníci skúmali najmä Európsky parlament, lepšie povedané správanie sa europoslancov pri témach, z ktorých by mohlo profitovať Rusko či Čína.

Nezamýšľali sa nad motiváciami poslancov jednotlivých frakcií v Európskom parlamente. Skôr im išlo o to, aby zistili, v ktorých témach sa prikláňajú nielen k autoritárskemu Rusku, ale aj k iným diktatúram, napríklad tým v Latinskej Amerike.
Ich závery by sa dali zhrnúť asi takto: Čím extrémistickejší europoslanci, tým viac sa snažia pomáhať Putinovskému Rusku. A je úplne jedno, či ide o krajnú ľavicu alebo pravicu.

Štúdia skúmala takmer dvadsiatku hlasovaní v europarlamente, ktoré sa týkali autoritárskych režimov. Nielen toho v Rusku ale napríklad aj v Číne, Bolívii či na Kube.

Jedno hlasovanie sa napríklad týkalo rezolúcie, ktorá odsudzovala násilie voči demonštrantom v Iráne. Iné zase otázky autonómie Hongkongu, čo je otázka, na ktorú je zvlášť citlivý režim v Číne.

Ukázalo sa, že najväčší odpor k autoritatívnym režimom má liberálna frakcia Obnovme Európu (Renew Europe), ktorá je v europarlamente tretia najsilnejšia. Tesne za ňou nasleduje najväčšia frakcia ľudovcov (EPP) a s miernym odstupom socialisti.

Najväčšiu tendenciu podporovať diktátorov po celom svete, od tých v Rusku až po tých v Číne, majú radikáli. Pri pohľade na ich hlasovania to platí rovnako o tých ľavicových združených v aliancii GUE/NGL, až po tých pravicových z frakcie Identita a demokracia.

Lenže v europarlamente majú len asi 20 percent zo všetkých poslancov a reálne tak majú prakticky nulový vplyv.
Mimochodom, Slovensko ani v jednej z týchto dvoch radikálnych frakcií nemá zastúpenie. Kotlebovskí poslanci z ĽSNS sú registrovaní ako nezávislí. Práve nezaradení europoslanci sa v priemere ukazujú ako tí, ktorí spolu s radikálmi najviac fandia autokratickým režimom.

A Flourish chart

Musia to skúšať cez jednotlivé členské štáty

No ak Rusko či Čína nemajú šancu presadiť svoje agendy v europarlemente, oveľa ľahšie to majú v prípade jednotlivých členských štátov Európskej únie.

Vo viacerých otázkach totiž majú jednotlivé krajiny na summitoch EÚ právo veta. A viaceré členské štáty majú radikálov priamo vo vláde a tým pádom reálne ovplyvňujú aj rozhodovanie na summite. Je to napríklad prípad Talianska, ktoré má vo vláde radikálnu Ligu. Či prípad Česka – ich komunisti ticho podporujú vládu premiéra Andreja Babiša.
V porovnaní s členskými štátmi je tak manipulovanie samotných inštitúcií v EÚ v Bruseli obtiažnejšie, tvrdia autori štúdie, aktuality.sk

X X X

Súdny dvor EÚ prvýkrát rozhodol o neutralite internetu

Súdny dvor EÚ rozhodol v spore maďarských úradov so spoločnosťou Telenor.

Súdny dvor EÚ v utorok po prvý raz podal výklad nariadenia Únie, ktoré zakotvuje neutralitu internetu. Urobil tak v rámci sporu maďarských úradov so spoločnosťou Telenor.

Súdna inštancia so sídlom v Luxemburgu v utorok okrem iného rozhodla, že poskytovateľ prístupu k internetu nemôže uprednostňovať určité aplikácie a služby v ponukách, z ktorých tieto aplikácie profitujú. Podľa súdu to vyplýva z nariadenia EÚ z roku 2015, ktoré zakotvuje požiadavky na ochranu práv užívateľov internetu a nediskriminačné zaobchádzanie s jeho prevádzkou.

Spoločnosť Telenor sídliaca v Maďarsku poskytuje najmä služby prístupu k internetu. Svojim zákazníkom ponúka dva balíky služieb preferenčného prístupu ("nulová tarifa"), ktoré sa vyznačujú tým, že objem prenosu dát cez určité špecifické služby a aplikácie sa neodpočítava od spotrebovaných dát, ktoré si zákazníci predplatili.

Zákazníci môžu po vyčerpaní tohto objemu dát naďalej používať tieto špecifické aplikácie a služby bez obmedzení, hoci na ostatné aplikácie a služby sa uplatnia opatrenia blokovania alebo spomaľovania prevádzky.

Maďarský úrad pre komunikáciu a médiá začal dve právne konania s cieľom preskúmať súlad týchto dvoch balíkov služieb s nariadením EÚ, ktorým sa ustanovujú opatrenia týkajúce sa prístupu k otvorenému internetu. Úrad skonštatoval, že uvedené balíky služieb nerešpektovali povinnosť rovnakého a nediskriminačného zaobchádzania uvedeného v nariadení EÚ a rozhodol, že Telenor musí tieto praktiky ukončiť.

Súd hlavného mesta Budapešť, ktorý riešil obe žaloby, sa obrátil na Súdny dvor EÚ. Žiadal o výklad príslušného európskeho nariadenia, ktoré zaručuje koncovým užívateľom služieb prístupu k internetu viacero práv a zakazuje poskytovateľom takýchto služieb používať obchodné praktiky obmedzujúce výkon týchto práv.

Zásada otvorenosti

Súdny dvor vo svojom utorňajšom rozsudku zdôraznil základnú zásadu otvorenosti internetu, označovanú aj ako neutralita siete. Súd ďalej dospel k záveru, že výkon práv koncových užívateľov môže obmedziť aj uzatváranie dohôd, ktorými si dotknutí zákazníci objednajú balíky služieb, v ktorých sa nulová tarifa spája s opatreniami blokovania alebo spomaľovania prevádzky.

Takéto balíky služieb môžu podľa sudcov mať ten účinok, že ešte viac rozšíria používanie uprednostňovaných aplikácií a služieb a obmedzia používanie iných dostupných aplikácií a služieb, ktoré poskytovateľ technicky sťažuje, či dokonca znemožňuje.

Okrem toho Súdny dvor rozhodol, že opatrenia na spomaľovanie alebo blokovanie prevádzky sa nezakladajú na technických požiadavkách na kvalitu služby, ale čisto na obchodných kritériách. Preto tieto opatrenia treba považovať za nezlučiteľné s ustanoveniami nariadenia EÚ týkajúce sa prístupu k otvorenému internetu, aktuality.sk

X X X

Matovič si myslí, že by Česko malo viac testovať

Premiér Igor Matovič (OĽANO) si myslí, že susedné Česko by malo zvýšiť počty testovaných na ochorenie COVID-19. Povedal to v utorok po slávnostnej omši v bazilike v Šaštíne-Strážach. Zároveň uviedol, že si s českým premiérom Andrejom Babišom vysvetlili to, že Slovensko zaradí Česko na zoznam červených krajín.

„Vyjasnili sme si to. Pán Babiš je nad vecou,“ reagoval premiér na otázku, či si s českým kolegom telefonovali. Matovič chcel informáciu o zaradení Česka medzi rizikové krajiny oznámiť najprv Babišovi. Informáciu však zverejnil štátny tajomník rezortu diplomacie Martin Klus na sociálnej sieti, za čo ho Matovič skritizoval. Doplnil, že si s Babišom veľmi úprimne vymenili na Klusa názor.

Predseda vlády tiež uviedol, že v prípade Česka je nebezpečné najmä to, koľko testov denne robia. Približne každý šiesty testovaný bol pozitívny, čo je podľa Matoviča aj z pohľadu Svetovej zdravotníckej organizácie veľmi vysoké číslo. Slovensko má podľa jeho slov tri až štyri percentá z testovaných pozitívne na ochorenie COVID-19. „To svedčí aj o tom, že množstvo testov na Slovensku robíme dostatočné a Česi by práveže mali výrazne pridať, aby znížili percento pozitívnych z celej skupiny testovaných,“ povedal premiér.

Poukázal na to, že Česko bude v akomsi „medzirežime“ medzi zelenou a červenou krajinou. Formálne ide o červenú krajinu, ale má množstvo výnimiek a náhodnú kontrolu za hranicami. Zdôraznil, že väzby s krajinou sú veľmi veľké. „Ak by sa však situácia v Česku dramaticky zhoršila, tak by sme museli pritvrdiť,“ uzavrel premiér./agentury/

X X X

Zaradenie Česka do červeného zoznamu nepomôže ekonomickým vzťahom, vyhlási Babiš

Český premiér zdôraznil, že nové opatrenie ekonomikám oboch krajín nepomôže.
Český premiér Andrej Babiš na pondelkovej tlačovej konferencii, ešte pred zaradením Česka do slovenského zoznamu rizikových krajín, povedal, že tento krok nepomôže ekonomickým vzťahom oboch štátov. Babiš dodal, že ak Slovensko toto opatrenie urobí, bude to škoda. Informoval o tom portál spravodajskej televízie ČT24.

Aj ekonomické dôsledky budú pritom jedným z hľadísk, podľa ktorých sa bude po skončení epidémie hodnotiť, ako sa situácia okolo ochorenia COVID-19 zvládla, dodal novinárom český premiér po zasadnutí Rady vlády pre zdravotné riziká. Štáty Vyšehradskej štvorky by sa podľa neho mali takýmto obmedzeniam vyhnúť, lebo krajiny majú spolu najväčší obchod aj výmenu.

Pri ceste z Česka na Slovensko budú musieť ľudia až na výnimky predložiť od piatka 18. septembra negatívny výsledok testu na koronavírus alebo ísť do karantény a následne absolvovať test na COVID-19.

Obľúbená destinácia

Výnimku z obmedzenia pri cestovaní z Česka na Slovensko budú mať okrem iných skupín ľudí aj pendleri, študenti, pedagógovia, zdravotníci či športovci.

Zaradenie Česka medzi červené štáty znamená teda obmedzenie cestovania. „Slovensko je destináciou veľmi obľúbenou. Tento rok to je zhruba sedemtisíc ľudí, čo na Slovensku boli alebo sa tam chystali ísť. Je to teda veľká rana pre cestovateľov,“ vyhlásil podpredseda Asociácie cestovných kancelárií ČR Jan Papež vo vysielaní televízie ČT24. Dodal, že to bude veľká rana aj pre samotných slovenských hotelierov a zamestnancov v cestovnom ruchu. Česi totiž tvorili v minulých rokoch najpočetnejšiu zahraničnú klientelu v ubytovacích zariadeniach na Slovensku.

„Dúfam, že sa to vyrieši aspoň tak, že u nás zlacnejú testy,“ doplnil Papež s tým, že potom by bolo jednoduchšie si ich zaistiť pre tých ľudí, ktorí budú chcieť na Slovensko vycestovať.

Predseda českej opozičnej ODS Petr Fiala zareagoval, že rozhodnutie Slovenska zaradiť Česko medzi rizikové krajiny ukazuje, že situácia v ČR je vážna a treba ju riešiť. „Nabáda to k odvolaniu ministra zdravotníctva Adama Vojtěcha (za hnutie ANO),“ uviedol podľa ČT24 Fiala, aktuality.sk

X X X

Koronavírus: Matovič mení návrhy svojho ministra zdravotníctva a obul sa do Klusa

Premiér Igor Matovič hovorí, že nedovolí, aby sme kultúru a šport umlčali.

Česká republika bude zaradená medzi rizikové krajiny. Situácia sa u našich susedov zhoršuje a niektoré dni tam už presiahol počet novoinfikovaných ľudí tisícovú hranicu.

Ústredný krízový štáb tak súhlasil s návrhom Pandemickej komisie, ktorá s návrhom prišla v piatok. Spôsob, akým sa o zaradení Česka dozvedela verejnosť, ale zjavne podráždil premiéra Igora Matoviča (OĽaNO). Novinku oznámil štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí Martin Klus (SaS) cez sociálnu sieť ešte počas rokovania štábu.

Matovič hovoril, že českému premiérovi Andrejovi Babišovi to chcel oznámiť osobne.

„Bohužiaľ, pán štátny tajomník Martin Klus neodolal pokušeniu sociálnej sieti priamo na krízovom štábe a toto veľmi dôležité rozhodnutie voči Českej republike medializoval podľa mňa nezodpovedným spôsobom a dostal Slovenskú republiku do zle diplomatickej situácie. Myslím si, že je to veľké zlyhanie z jeho strany,“ povedal premiér.
„Niekomu by sa na takýchto dôležitých zasadnutiach zrejme ako malému decku by se najprv mali zobrať mobil a zamknúť ho do skrinky vonku,“ dodal.

V praxi bude zaradenie Česka medzi rizikové krajiny znamenať, že ten kto príde z tejto krajiny, musí mať buď negatívny test, ktorý nie je starší ako 72 hodín, ale pôjde do domácej izolácie a na test. Bude sa to kontrolovať prostredníctvom námatkových kontrol, aj tzv. “trackovania” mobilných telefónov. Do platnosti to vstúpi od piatku 18. septembra 2020.

Budú ale existovať aj výnimky, pre ktoré test ani izolácia nebude platiť. Výnimky budú pre pendlerov do 30 km od najbližšieho hraničného priechodu, študentov, pedagógov, výskumníkov, zdravotníkov, poľnohospodárov, sociálnych pracovníkov, pracovníkov v kritickej infraštruktúre, niektorých športovcov a umelcov.

Matovič opäť zasahuje

Oproti návrhu Pandemickej komisie, ktorú vedie minister zdravotníctva Marek Krajčí (OĽaNO), sa ale nebudú po Matovičovom zásahu tak výrazne sprísňovať podmienky pre konanie kultúrnych a športových hromadných podujatí.
Nie je to prvýkrát, čo premiér mení návrh, s ktorým prišiel Krajčí. Už tak urobil v auguste pri školských opatreniach.
Komisia prišla v piatok s návrhom, aby od prvého októbra bolo povolené na hromadných podujatiach v červených a oranžových okresoch (rizikových) maximálne 50 ľudí pokiaľ sa podujatie bude konať v interiéri a maximálne sto ľudí, ak bude v exteriéri. V zelených okresoch by mohlo byť najviac sto ľudí v interiéri a 200 v exteriéri.

Matovič, ktorý bol doteraz zástancom skôr prísnejších opatrení a svojho času skloňoval až lockdown krajiny, teraz hovorí, že takéto obmedzenie sa mu zdalo ako príliš tlačenie na pílu a hovorí o strašení ľudí. Odôvodňoval to tým, že v prvej vlne väčšina ľudí rešpektovala opatrenia, ale tlačením na pílu, že sa to môže obrátiť a ľudia ich nebudú chcieť dodržiavať.

Matovič na krízovom štábe uspel s ministerkou kultúry a s ministrom financií s novým návrhom pre kultúru a šport.
Ide o výrazne miernejší návrh, ktorý sa bude týkať športových a kultúrnych podujatí, pri ktorých sa sedí.
Podľa premiéra vyrokovali rovnaké pravidlá, aké platili na Slovensku od 1. septembra. Pre interiér bude platiť maximálne 500 osôb, pre exteriér maximálne 1000 ľudí na jednom mieste.

V prípade kultúrnych podujatí, ak ide o zelený región, bude sedenie bez akýchkoľvek limitov. Ak ide o podujatie vonku, nebude v sedení žiadne obmedzenie. Ak sa však daný región dostane do červenej zóny, diváci budú musieť sedieť v každom druhom rade. Maximálne počty sa však nemenia a započítavajú sa do nich iba diváci. Platiť však bude zákaz občerstvenia.

V prípade športu budú limity stanovujúce maximálny počet návštevníkov rovnaké. Ak pôjde o podujatie v zelenej zóne, sedieť sa bude v každom druhom. Ak ide o červenú zónu, tak sa bude sedieť v každom 4-tom rade, využitých bude teda 25 % kapacity štadiónu. Aj v tomto prípade platí zákaz občerstvenia a je nutné dodržiavať hygienu a nosenie rúšok.
„Kultúra a šport môžu naďalej žiť a nedovolíme, aby sme ich umlčali,“ dodal premiér.

Zároveň avizoval, že kultúrnej aj športovej obci podajú pomocnú ruku vo forme odškodného. To aká veľká bude pomoc, ešte budú kvantifikovať aj v závislosti od toho ako veľký je danný klub.

Zákaz najrizikovejších podujatí?

Krajčí pre televíziu TA3 povedal, že ide o kompromisný návrh. Zároveň tvrdil, že tie najrizikovejšie podujatia by mali byť od 17. septembra obmedzené, čo schválili po Matovičovom odchode.

Ide o zákaz organizovať hromadné podujatia v zariadeniach verejného stravovania ako diskotéky, či spoločenské oslavy, kde ľudia trávia dlhý čas spolu a bez rúšok, lebo pri tom konzumujú jedlo."Toto sú tie najrizikovejšie miesta stretávania, kde ľudia bez rúška trávia spolu čas a tam sa to ochorenie aj najviac prenáša," povedal Krajčí.
Toto obmedzenie by sa nemalo týkať svadieb, aktuality.sk

X X X

Krajčí: Doterajšie opatrenia nefungujú, Bratislava je vysoko riziková

Nedostatok hygienikov majú zachraňovať študenti. Ako budú kontrolovať, či je na svadbe len 30 ľudí? Na aké čísla sme pripravení a aké opatrenia nás ešte čakajú? Odpovedá minister zdravotníctva a šéf krízového štábu Marek Krajčí (OĽaNO).

Od pondelka platia nové opatrenia pre Bratislavu a ďalšie tri okresy v jej okolí. Už sa začali ozývať protestné hlasy, napríklad športovci alebo divadlá, že pri takýchto obmedzeniach počtu divákov sa ani neoplatí začať sezónu. Nedávny prieskum zároveň ukázal, že tretina ľudí odmieta rúška. Ako budete riešiť odpor ľudí voči opatreniam?

Toto je rozdiel prvej a druhej vlny. V prvej vlne sme boli všetci veľmi zodpovední. Druhá vlna je o to náročnejšia, že tu máme dezinformačnú kampaň a mnohí ľudia jej následkom spochybňujú opatrenia.

Rúška odmieta 35 percent ľudí, čo je skutočne veľká časť populácie. Tá je následne bohužiaľ zodpovedná aj za to, že druhú vlnu nezvládneme len s rúškami.

Čísla rastú a opatrenia, ktoré boli doteraz zavedené, sú neefektívne a konzílium odborníkov sa muselo zaoberať tým, čo ďalej. Situácia sa môže kedykoľvek dostať do fázy nekontrolovateľného šírenia. Z tohto dôvodu zasadlo konzílium a navrhlo opatrenia.

Tie nemali platiť ihneď od pondelka, avšak bratislavský magistrát žiadal pandemickú komisiu, aby sa v Bratislave opatrenia mohli zaviesť aj skôr, keďže Bratislava je naozaj vysoko rizikový región, s podobnými číslami ako rizikové regióny v Česku.

Niektorých ľudí to už nebaví, sú nahnevaní a nepáčia sa im opatrenia. Čo budete robiť, ak ich nebudú rešpektovať?
Budete kontrolovať počty ľudí na svadbách a udeľovať pokuty za nenosenie rúšok?

Všetky opatrenia zverejnené na stránke ÚVZ sú kontrolovateľné regionálnymi hygienikmi a políciou. Námatkové kontroly sa dejú a aj sa diať budú. Pokiaľ to bude nevyhnutné, je možné, že sa kontroly zintenzívnia.

Kto to bude kontrolovať, keď už teraz máme málo hygienikov a epidemiológov?

Je pravda, že verejné zdravotníctvo sa od roku 2004 postupne zdecimovalo. Túto situáciu nevieme vyriešiť zo dňa na deň. Treba nastaviť rezidenčné programy pre verejných zdravotníkov a zastabilizovať sektor odborníkmi, ktorých máme naozaj nedostatok.

Veď práve. Druhá vlna je už tu a nových hygienikov nezoženiete len tak. Ako to teda budete teraz riešiť?

Aktuálne sa zaoberáme tým, akým spôsobom ideme krízovo riešiť túto situáciu. Chceli sme ju riešiť od začiatku, ale vždy sme dostali odpoveď, že pomoc momentálne nepotrebujú a všetko stíhajú. Posielali sme im preto iba peniaze pre dohodárov.

Teraz situácia najmä v Bratislave eskalovala, no napriek tomu stále pretrváva názor, že amatéri nám pomôcť nevedia. Preto sme skontaktovali Slovenskú zdravotnícku univerzitu, ktorá by mala v krátkej dobe dodať 10 až 15 študentov verejného zdravotníctva.

Zároveň bol v skrátenom legislatívnom konaní schválený zákon, aby aj medici mohli byť zdravotníkmi, takže rovnaká výzva poputuje aj na lekárske fakulty.

Úlohy chýbajúcich hygienikov teda budú suplovať študenti? Oni budú chodiť kontrolovať svadby a dávať pokuty za rúška? Nebude to robiť polícia?

Sú tu dve možnosti. Pokiaľ niekde dochádza k porušovaniu pravidiel, ľudia môžu kontaktovať priamo políciu. Neviem si predstaviť, že by sme prešetrovali každú svadbu. To opatrenie je ale dôležité preto, že je postihnuteľné. Ľudí od začiatku pandémie vyzývame k zodpovednosti.

Treba si uvedomiť, že na svadbe je často množstvo starších ľudí. Zároveň sú tam také úzke kontakty, že pokiaľ je tam jeden nakazený, je takmer 100-percentná šanca, že sa nakazia aj iní hostia. Práve v tomto sú svadby nebezpečné.
Rozumiem, že opatrenia sú nepríjemné, ale musíme si uvedomiť, že ide o ľudské životy. Opatrenia prijímame pre dobro ľudí, nie preto, aby sme ich iba obmedzovali.

Dnes (pozn. pondelok 14. septembra) má zasadať aj ústredný krízový štáb. Môžeme očakávať ďalšie opatrenia?
Poprosil som ministra vnútra, aby zvolal Ústredný krízový štáb prioritne pre zlú epidemiologickú situáciu v Česku, Rakúsku a Maďarsku. Vopred sme tiež avizovali, že si myslíme, že by mala byť uzavretá hranica s Ukrajinou.
Budeme ale prejednávať aj opatrenia, ktoré sme nastavili na ďalšie obdobie. Chceme čo najskôr zakázať hromadné podujatia v interiéroch, kde sa konzumuje strava a nápoje – teda aj bary a diskotéky.

V Bratislave je to už zakázané. Chcete toto opatrenie zaviesť celoplošne?

Áno, toto opatrenie by malo platiť celoplošne. Potrebujeme eliminovať dlhodobé úzke kontakty ľudí, ku ktorým dochádza práve pri podujatiach v interiéroch. Situácie, kde si ľudia dávajú dole rúško, rozprávajú sa a ešte popritom aj jedia, sú skutočne nebezpečné pre šírenie infekcie.

Keby sa nám podarilo toto obmedziť a zastaviť, sme presvedčení, že druhú vlnu dokážeme zvládnuť. Pokiaľ ľuďom dovolíme takéto úzke sociálne kontakty, bude to veľmi ťažké kontrolovať.

Pred prvou vlnou boli viaceré prognózy vývoja epidmémie. Neboli presné, lebo sme ešte nemali dosť informácií o šírení vírusu a efektívnosti opatrení. Máte nejaké prognózy aj teraz? Prečo ich už nezverejňujete?

Aktuálne dáta zverejňujeme veľmi presne a má ich k dispozícii každý jeden občan. Krivky si každý z nás vie extrapolovať. Nárast hospitalizovaných je takmer lineárny.

Bežný občan si ale nemusí vedieť vyložiť, čo presne to znamená. Ako má vedieť, že opatrenia nastavujete podľa tvrdých dát?

Bežný občan si môže uvedomiť, že Česi mali veľmi podobné opatrenia ako my, iba nenosili rúška. Takto sa dostali do situácie, kedy sa tam vírus šíri nekontrolovateľne a sú treťou najhoršou krajinou v Európe. Úplne reálne im hrozí, že budú pre zvyšok Európy uzavretí, pokiaľ si situáciu nedajú do poriadku.

Toto by podľa všetkého hrozilo aj nám, pokiaľ by sme niečo v tomto období neurobili. Myslím si preto, že na extrapoláciu výsledkov sa stačí pozrieť na našich susedov.

Máte teda prognózu, ktorá vám hovorí, koľko budeme mať infikovaných a hospitalizovaných napríklad o mesiac?

Máme viacero takýchto prognóz. Prvé prognózy z IZP sa nie veľmi vydarili a nie je dobré ich zverejňovať. Avšak každý, kto sa o to zaujíma, si vie dohľadať rôzne servery, ktoré ponúkajú prognózy, na základe ktorých sa dá vypočítať, ako asi by sa u nás mohla epidémia vyvíjať.

Ja by som to nechal pri tom, aby sa k dátam dostávali tí, ktorí sa o to skutočne zaujímajú. Nechceme masívne zverejňovať prognózy, keďže každá jedna prognóza je v niečom nepresná.

Ľudia sú nevyspytateľní – nevieme, ako sa bude vyvíjať ochota nosiť rúška, aká bude dezinformačná kampaň a podobne.
Štát musí vedieť, na čo sa treba pri druhej vlne pripraviť. Do akej miery je Slovensko pripravené? Na aké čísla nakazených máme kapacity?

Čo sa týka poskytovania zdravotnej starostlivosti, Slovensko je pripravené najlepšie, ako sa dá. Pri prvej vlne sa nerobili ani plánované operácie, nemocnice sa pripravovali na veľký nápor pacientov. Každá jedna nemocnica má pandemický plán. Máme ľudí, ktorí to kontrolujú.

Existuje hranica, za ktorou to už nezvládneme?

Áno, tieto čísla sú známe. Máme zhruba 1000 ventilátorov pre ľudí v terminálnych fázach ochorenia a ďalších 1000 pomocných ventilátorov pre miernejšie prípady. Máme zabezpečené lieky – remdesivir, ktorý je dovážaný z EÚ podľa počtu infikovaných. Tieto veci sú dobre zabezpečené.

Čo sa týka zdravotného personálu, nedá sa to zmeniť zo dňa na deň, no ľudia boli školení poprednými anesteziológmi na to, ako obsluhovať ventilátory. Tieto školenia sa znova opakujú a budú sa opakovať aj v budúcnosti. Urobili sme maximum, čo sa dalo.

Nedokážem garantovať každú jednu nemocnicu, ale z pozície štátu sme spravili maximum.
Budeme pomáhať v každom jednom červenom regióne pri reprofilizácii nemocníc a pri tom, aby bolo dostatok lôžok. Myslím, že to všetko zvládneme, ale nikto z nás nechce, aby sme sa do týchto čísel vôbec dostali.

Na aký počet infikovaných je Slovensko pripravené?

Štandardne máme okolo 35-tisíc lôžok. Potom sú ďalšie mobilizačné možnosti, s ktorými vie pomôcť napríklad armáda. Momentálne je situácia ale taká, že nepotrebujeme mať až takéto terminálne úvahy. Urobíme maximum s personálom, ktorý máme.

V prvej fáze majú infekčné oddelenia 500 lôžok a nepotrebujeme ísť vôbec do iných nemocničných priestorov. V ďalšej fáze je to viac ako 3500 lôžok, ktoré budú reprofilizované, a ktoré sú na to už predpripravené. Následne to bude viac ako 5500 lôžok a nakoniec vieme ísť až do top kapacity s tým, že stále zachováme biele zóny v 15 kľúčových nemocniciach. Tieto reprofilizačné schémy sú pripravené.

Prichádzajú jeseň a zima a spolu s nimi chrípková sezóna. Čo máme čakať? Budú čísla rásť až do februára?

Na konzíliu odborníkov robíme všetko preto, aby sme krivku sploštili, a aby sme sa nemuseli dostať do poslednej fázy. Budeme prijímať také opatrenia, aby sme to zvládli a nestalo sa nám to, čo v Taliansku či Španielsku.

Pri akých číslach ste pripravený zatvárať ekonomiku? Kedy to bude už absolútne nevyhnutné?

Čo znamená zatvorenie ekonomiky? Musíme si uvedomiť, že už aj teraz niektoré opatrenia spôsobujú isté ekonomické škody. Zatiaľ ekonomiku až tak nezaťažujú, no na jednotlivcov môžu mať vážny dopad. Preto sa už aj teraz musí minister hospodárstva spoločne s vládou zaoberať tým, ako pomôcť a odškodniť tých, ktorých sa aj súčasné opatrenia dotýkajú.
Skutočné poškodenie ekonomiky by prišlo v prípade, že by sme situáciu nezvládli a jednotlivé fabriky a veľké hospodárske odvetvia by museli zatvárať prevádzky.

Nie sme od tohto len pár týždňov? Nemôže sa stať, že vo veľkých fabrikách bude zopár pozitívne testovaných ľudí a budú tak musieť zavrieť?

Práve preto sa snažíme robiť opatrenia, ktoré robíme. Základné opatrenia sú stále “ROR” - rúška, odstupy a dezinfekcia rúk.

Pri akom počte pozitívnych prípadov majú ľudia čakať, že prídu ešte radikálnejšie opatrenia - možno aj také, ako pri prvej vlne?

Prvá vlna bola riešená naozaj plošne a veľmi radikálne. Takéto opatrenia by sme pri druhej vlne neradi používali. Snažíme sa robiť opatrenia cielene, na základe regiónov. Chceme ich robiť cielene tak, aby sme vytvorili čo najmenšiu škodu na ekonomike a kultúrnom a sociálnom živote. Zároveň tak, aby sme si chránili jednotlivé regióny. Preto sme vytvorili semafor. V červených regiónoch budú opatrenia ďaleko prísnejšie ako v zelených regiónoch.

Toto sa nám v lete podarilo. Vytvorili sme pandemický plán, ktorý má takmer 100 strán a je extrémne dôležitý v tom, že sme mobilizovali krízové zložky štátu tak, aby regionálne dokázali zvládať pandémiu, čo sa v prvej vlne nedialo.
V prvej vlne sa všetko dialo centrálne cez permanentný krízový štáb. V druhej vlne sa to realizuje cez krízové zložky štátu. Investovali sme do toho veľa času a myslím, že mnohé krízové štáby to robia veľmi dobre.

Údajne máme málo ľudí školených na obsluhu pľúcnych ventilátorov, pretože školenia boli po prvej vlne prerušené. Viete to potvrdiť alebo vyvrátiť?

Školenia sa ukončili a teraz sa opäť rozbiehajú, aby sa do toho ľudia znova dostali a v prípade potreby ich vedeli odborne použiť. Momentálne máme ventilovaných asi 10 pacientov, takže sme úplne na začiatku a verím, že tých ventilátorov veľa ani nebudeme potrebovať.

V súvislosti s ventilátormi sa hovorí aj o tom, že väčšina ľudí, ktorá bola na Slovensku na ventilátore, zomrela. Je to pravda? Na čo nám potom tie ventilátory vôbec sú?

Teraz už máme celkom dobré výsledky - možno aj vďaka lieku remdesivir. Za posledné obdobie sme vedeli z ventilátorov odpojiť 7 ľudí.

Takže nie je pravda, že by všetci zomreli?

Nie. Žiaľ, napríklad v Bratislave sa nám nepodarilo nikoho odpojiť. To je ale regionálne špecifikum, pretože tu boli veľmi nároční pacienti. Každý jeden človek, ktorý sa dostane na ventilátor, je jedno v akej krajine, to má na mále. Aj tí, ktorí boli ventilovaní a zápasili o svoj život, môžu mať po odpojení neurologické deficity a doplatiť trvalými následkami. Dostať sa na ventilátor je v prípade tohto ochorenia veľmi nebezpečné v ktorejkoľvek krajine.

Hygienici a epidemiológovia sú dlhodobo preťažení. Ako by ste to riešili, keby sa niektorí rozhodli odísť?

Práve preto treba byť teraz ohľaduplní voči našim starším kolegom. Na mnohých regionálnych úradoch nám s nasadením pomáhajú hygienici, ktorí sú už v dôchodkovom veku. Snažíme sa veľa komunikovať a nájsť také riešenia, ktoré budú pre týchto ľudí prínosné.

Preto je aj debata okolo dobrovoľníkov dlhšia. V tejto fáze sa snažíme robiť všetko preto, aby sme ich odbremenili buď medikmi, alebo študentmi verejného zdravotníctva.

Viete hygienikom či epidemiológom prikázať pracovať, aj keby sami povedali, že to nezvládajú?

Zatiaľ všetky RÚVZ konštatujú, že situáciu s dohľadávaním kontaktov zvládajú. Tam, kde sa im to kopí, je ministerstvo zdravotníctva ochotné pomôcť. Opakovane sme posielali financie, aby mali dostatok peňazí na zamestnávanie dohodárov a eventuálne nových ľudí. Teraz urobím všetko preto, aby sme cez naše linky oslovili čo najviac medikov,aktuality.sk

X X X

Vojenskí tajní budú mať nového šéfa. Balciarov nástupca prichádza z letectva

V polovici septembra sa podľa informácií Aktuality.sk stane šéfom Vojenskej tajnej služby Róbert Kleštinec. Kariérny vojak predtým v tajnej službe nepôsobil.

Vojenské spravodajstvo bude mať po kontroverznom Jánovi Balciarovi nového šéfa. Balciar sa dostal do pozornosti pre svoj veľký majetok nehnuteľností v hodnote 3 milióny eur, ktorý verejnosti nikdy nezdokladoval. Po jeho odchode viedol vojenskú tajnú službu jeho dovtedajší zástupca riaditeľa Juraj Štefanka, ktorý ale bol jej riadením iba poverený.
Podľa informácií Aktuality.sk sa 16. septembra stane novým riaditeľom Vojenského spravodajstva doterajší zástupca veliteľa vzdušných síl Róbert Kleštinec.

Do funkcie brigádneho generála ho v roku 2019 vymenoval vtedajší prezident Andrej Kiska.

Pol roka čakania

Balciar ako šéf tajnej služby skončil hneď po zmene vlády. „Hneď v deň ustanovenia do funkcie sme sa stretli, oznámil mi, že je unavený a dal si žiadosť o odchod, ktorú mu podpísal bývalý minister,“ uviedol minister obrany Jaroslav Naď v rozhovore pre Aktuality.sk

Po Balciarovom odchode sa ako možný šéf Vojenského spravodajstva dlhodobo spomínal Vendelín Leitner. Leitner sa nakoniec stal štátnym tajomníkom ministerstva vnútra, ktoré vedie Roman Mikulec. Hovorkyňa ministerstva vnútra Barbara Túrosová v minulosti pre TASR neodpovedala na otázku, či Leitner ako kandidát na šéfa vojenských tajných nedostal previerku na stupeň utajenia Prísne tajné.

Leitner v minulosti šéfoval Vojenskej spravodajskej službe v čase, kedy VSS uzavrela zmluvu s firmou otca Romana Mikulca. Dnešný minister vnútra bol v tom čase šéfom Leitnerovej kancelárie.

Letec šéfom tajných

Budúci šéf tajnej služby Kleštinec študoval na Vysokej vojenskej leteckej škole v Košiciach, po štúdiu sa v roku 1992 stal kapitánom vrtuľníka. Od roku 2000 pôsobil ako zástupca vrtuľníkovej letky a v roku 2008 sa stal veliteľom leteckého krídla na základni v Prešove. Od roku 2012 bol leteckým poradcom, túto funkciu uvádza aj na svojom LinkedIn profile. Zástupcom náčelníka štábu veliteľstva vzdušných síl sa stal v 2015.

Zástupcom veliteľa vzdušných síl je od roku 2019.

Ministerstvo obrany Kleštinca ako nového šéfa nekomentuje.

„Vami uvedenú informáciu nemôžeme ani potvrdiť, ani vyvrátiť. Všetky relevantné informácie k tejto téme poskytne minister obrany Jaroslav Naď na tlačovej konferencii, ktorá sa uskutoční v stredu 16. septembra o 14.00 h v priestoroch Ministerstva obrany SR,“ odpovedala hovorkyňa ministra Martina Kovaľ Kakaščíková.

Bývalý šéf Vojenského spravodajstva Ján Balciar skončil vo funkcii k 31. marcu tohto roka.

Po jeho odchode z prestížneho postu vyplávali na povrch jeho príjmy. Februárová výplata niekdajšieho šéfa vojenských tajných sa v čistom vyšplhala na úctyhodných 12-tisíc eur, čo je výrazne viac, ako zarobia premiér či ministri. O mesiac neskôr to bola ešte zaujímavejšia suma – po započítaní neminutej dovolenky sa Balciarov plat v hrubom dostal na závratných 43-tisíc eur, čo je v čistom čosi vyše 30-tisíc eur.

Astronomické čiastky začal pritom Balciar začal zarábať v približne rovnakom čase, ako Aktuality.sk po prvý raz v marci minulého roka upozornili na jeho majetky.

Počtom nehnuteľností, ktoré Balciar vlastní spolu s manželkou, sa radí tento bývalý vysoký štátny úradník k rekordérom. Patrí mu 15 apartmánov na Táľoch – 12 z nich mu daroval otec a pôvodne pochádzajú od exmanažéra Penty, ďalšie tri kúpil od Pavla Pančíka spojeného s mafiánskou skupinou černákovcov.

Súčasťou Balciarovho portfólia je aj luxusný apartmán v Chorvátsku, stojaci vedľa nehnuteľností vtedajších ministrov Mosta-Híd – Lászlóa Solymosa a Gábora Gála.

Absolvent poľnohospodárskej univerzity v Nitre vlastní spolu s manželkou aj dom a byt v Rimavskej Sobote, dom vo Valaskej a lukratívny pozemok v Bystrej. V roku 2019 predal byt v bratislavskom Ružinove.

Zaujímavým kúskom v Balciarovom portfóliu nehnuteľností je rozostavaná chata v Národnom parku Nízke Tatry, ktorá prešla podozrivou stavebnou kontrolou.

Aktuálna hodnota majetku Balciarovcov sa pohybuje na úrovni tri milióny eur, čo je suma, na ktorú si mohol ťažko zarobiť z platu štátneho úradníka postupujúceho v kariérnom rebríčku na šéfa vojenských tajných. Napriek astronomickým príjmom v posledných mesiacoch.

Jedným z možných vysvetlení rozporu medzi oficiálnymi príjmami a majetkom môže byť to, že nehnuteľnosti získal či presnejšie získala rodina Balciarovcov za výhodné ceny. Hodnotu piatich apartmánových chát na Táľoch v roku 2018 odhadol odborník na reality na vyše dva milióny eur, Balciarovci sa k nim mali podľa nášho zdroja dostať za zhruba 500-tisíc.

X X X

Arcibiskup Zvolenský poukázal na silu nádeje. Púť poznačili opatrenia

Slávnostnou svätou omšou dnes vyvrcholila v šaštínskej bazilike púť pri príležitosti sviatku Sedembolestnej Panny Márie, patrónky Slovenska. Na rozdiel od minulosti, kedy do Šaštína putovali tisícky veriacich z celého Slovenska, bol pre protipandemické opatrenia v tomto roku ich počet limitovaný v bazilike na 500 a vo vonkajších sektoroch na tisíc ľudí.
Organizátori púte z komunity pavlínov a dobrovoľníci dbali aj na dodržiavanie ďalších opatrení, ako nosenie rúšok alebo rozostupy medzi pútnikmi. Na základe rozhodnutia Konferencie biskupov Slovenska (KBS) sa Národná púť k Sedembolestnej Panne Márii v tomto roku konala na farskej úrovni.

Hlavný celebrant Stanislav Zvolenský, bratislavský arcibiskup – metropolita vo svojej kázni upriamil pozornosť na nádej, ktorá sa podľa neho zo života stráca. Prejavom nie je podľa Zvolenského strach o budúcnosť, ale povrchnosť, plytkosť a prázdnota. „Túto nádej nám želám v súčasnej snahe zvládnuť výzvy, ktoré pred nás kladie pandémia, ale aj vo všetkých ostatných osobných, zdravotných zápasoch, vo vzťahových problémoch. Takisto aj v každej bolesti a smútku a vo všetkých obavách, ktoré život prináša,“ kázal vo svojej reči arcibiskup.

„Azda neexistuje silnejšie vyobrazenie, ktoré by mohlo vypovedať o tejto chvíli. To, ako Mária stojí pod krížom, preniknutá sedmorým mečom bolesti, hovorí viac než 1000 slov. Je to okamih hrubého násilia, arogantného výsmechu mocných. Kto sa v živote stretol s podobnou skúsenosťou, dokáže sa pri pohľade na matku, ktorá stráca svojho syna, vcítiť do jej srdca,“ uviedol Zvolenský.

Na situáciu dohliada aj polícia.

Matovič: Slovensko nádej v týchto ťažkých časoch potrebuje

Medzi štátnymi predstaviteľmi sa na slávnostnej omši zúčastnil aj premiér SR Igor Matovič. „Odnášam si z nej hlavne slovo nádej, o ktorom hovoril aj arcibiskup Zvolenský. Slovensko nádej v týchto ťažkých časoch potrebuje,“ poznamenal po omši predseda vlády SR.

Pútnické dni v Šaštíne uzatvorí v stredu 16. septembra púť, ktorá je tradične venovaná starým a chorým.
Minulý rok prišlo pri príležitosti sviatku Sedembolestnej Panny Márie na národnú púť do pútnického mestečka Šaštín podľa organizátorov asi 30-tisíc ľudí. V tomto roku vyzývali farnosti a cirkevné spoločenstvá, aby neorganizovali do Šaštína žiadne hromadné zájazdy.

Sviatok Sedembolestnej Panny Márie

Katolícka cirkev na Slovensku si sviatok Sedembolestnej Panny Márie, patrónky Slovenska, pripomína vždy 15. septembra. Tento deň je na Slovensku dňom pracovného pokoja. Národnou svätyňou Sedembolestnej Panny Márie na Slovensku je chrám v Šaštíne, ktorý je starobylým pútnickým miestom.

Sviatok je v liturgickom kalendári zaznamenaný ako záväzná spomienka. Len na Slovensku ako v jedinej krajine na svete je ustanovený za slávnosť. Vyplýva to z dávnej tradície uctievania Matky Božej, najmä Sedembolestnej Panny Márie, ku ktorej sa veriaci na Slovensku po stáročia utiekali najmä v ťažkých časoch.

Veriaci si počas tohto dňa pripomínajú sedem bolestí Matky Božej, a to Simeonovo proroctvo o osude jej syna v jeruzalemskom chráme na 40. deň po narodení Božieho syna, útek Márie a Jozefa s malým Ježiškom do Egypta pred kráľom Herodesom, hľadanie 12-ročného Ježiša v chráme v Jeruzaleme, stretnutie Márie so synom na krížovej ceste. Piatou bolesťou bol pohľad Márie na pribíjanie a zomieranie Ježiša na kríži, šiestou bolo prijatie mŕtveho Ježiša do matkinho náručia a siedmou uloženie Ježiša do hrobu.

Symbolom, prostredníctvom ktorého slovenskí veriaci vyjadrujú úctu Sedembolestnej Panne Márii, sa stala šaštínska pieta – socha sediacej Matky Božej s mŕtvym Kristom v náručí. Úcta k Sedembolestnej Panne Márii nadobudla na Slovensku takú intenzitu, že pápež Pius XI. pri príležitosti 200. výročia ustanovenia sviatku Sedembolestnej za celocirkevný sviatok (v roku 1722) vydal úradný dokument o vyhlásení Sedembolestnej Panny Márie za patrónku Slovenska, ako i Slovákov žijúcich v zahraničí.

V roku 1964 pápež Pavol VI. vyhlásil slovenskú národnú svätyňu v Šaštíne za baziliku (basilica minor). Šaštínsky chrám sa tak stal prvou bazilikou na Slovensku./aktuality/

X X X

Prezidentka: Zmena legislatívy k téme interrupcií by mala byť výsledkom diskusie

Ku konkrétnym zmenám sa Čaputová vyjadrí, keď zákon získa definitívnu podobu.
Prezidentka SR Zuzana Čaputová si myslí, že úvahy o zmene legislatívy v oblasti umelého prerušenia tehotenstva by mali byť predovšetkým výsledkom vecnej odbornej a verejnej diskusie a nemali by sa stať nástrojom spoločenského konfliktu. Pre TASR to v reakcii na list europoslankyne Moniky Beňovej (Smer-SD) a ďalších europoslancov uviedol hovorca hlavy štátu Martin Strižinec.

Zdôraznil, že prezidentka rešpektuje názor skupiny poslancov Európskeho parlamentu. "Jej úlohou je chrániť hranicu ústavnosti, ktorá môže byť prekročená každou právnou úpravou vrátane tejto," reagoval.
Ku konkrétnym zmenám sa Čaputová vyjadrí, keď zákon získa definitívnu podobu. Zdôvodňuje to tým, že sú avizované rôzne pokusy a snahy návrh modifikovať, či už zo strany rezortu zdravotníctva alebo aj poslancov koalície.

Europoslankyňa Beňová z frakcie socialistov a demokratov (S&D) kritizuje iniciatívu niektorých poslancov Národnej rady (NR) SR týkajúcu sa platnej legislatívy o umelom prerušení tehotenstva, pričom hovoria o jej sprísnení. Prezidentke a predsedovi parlamentu Borisovi Kollárovi (Sme rodina) adresovala otvorený list, pod ktorý sa podpísali desiatky ďalších europoslancov.

Beňová spolu s kolegami žiada poslancov Národnej rady (NR) SR, aby rešpektovali základné práva všetkých slovenských občanov pri ich samostatnom rozhodovaní o ich vlastnom zdraví a reprodukčných právach, aktuality.sk