iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Čínia označila USA za najväčiu hrozbu pre svetový mier

Ministerstvá obrany svetových veľmocí USA a Číny si navzájom vymieňajú názory, kto ohrozuje medzinárodný poriadok.
Čínske ministerstvo obrany v nedeľu ostro kritizovalo americkú správu o vojenským ambíciách krajiny s tvrdením, že sú to Spojené štáty, ktoré predstavujú najväčšiu hrozbu pre medzinárodný poriadok a svetový mier. Informovala o tom agentúra AP.

Vyhlásenie prišlo po výročnej správe amerického ministerstva obrany o stave čínskych ozbrojených síl, určenej pre Kongres USA. Podľa správy zo začiatku septembra môže mať zámery Pekingu „vážne dôsledky pre národné záujmy USA a bezpečnosť medzinárodného poriadku založeného na pravidlách“.Hovorca čínskeho ministerstva obrany plukovník Wu Čchien označil túto správu za „svojvoľné skreslenie“ zámerov Číny a vzťahu medzi jej armádou a obyvateľmi.

„Mnoho rokov dôkazov ukazuje, že sú to USA, ktoré podnecujú regionálne nepokoje, porušujú medzinárodný poriadok a ničia svetový mier,“ vyhlásil. Kroky USA v Iraku, Sýrii, Líbyi a iných krajinách za posledné dve desaťročia mali za následok smrť viac ako 800 000 ľudí a vyhnanie ďalších miliónov z domovov, uviedol Wu.

„Vyzývame USA, aby sa pozerali na budovanie národnej obrany a armády Číny objektívne a racionálne, prestali s nepravdivými vyhláseniami a súvisiacimi správami a podnikli konkrétne kroky na ochranu zdravého rozvoja bilaterálnych vojenských vzťahov,“ dodal hovorca.

Správa amerického Pentagónu skúma technické schopnosti a doktríny čínskej armády i konečné ciele jej posilňovania. Tvrdí, že k ním patrí aj to, aby sa táto armáda stala „praktickým nástrojom“ čínskej štátnej politiky s aktívnou úlohou pri presadzovaní zahraničnej politiky Pekingu a „cieľov pozmenenia (určitých) aspektov medzinárodného poriadku“.

Správa konštatuje, že budúci vývoj v tomto smere ovplyvnia mnohé faktory. „Isté je však to, že (vládnuca čínska komunistická strana) sa usiluje o dosiahnutie strategického konečného stavu, ktorý v prípade, ak bude dosiahnutý a ak nebude riešená sprievodná modernizácia armády, bude mať vážne dôsledky pre národné záujmy USA a bezpečnosť medzinárodného poriadku založeného na pravidlách,“ dodáva.

Správa okrem iného skúma oblasti, kde čínska armáda – s dvoma miliónmi príslušníkov najväčšie stále ozbrojené sily na svete – prekonala Spojené štáty, napríklad pri veľkosti námorných síl, ktoré sú v súčasnosti s približne 350 loďami a ponorkami najväčšie na svete, v porovnaní s približne 293 vojenskými plavidlami USA.

Čína tiež vybudovala značný arzenál balistických a riadených striel a má jedny z celosvetovo najväčších jednotiek disponujúcich modernými systémami rakiet dlhého doletu typu zem-vzduch. Tohtoročná správa Pentagónu prišla v čase, keď vzťahy medzi Pekingom a Washingtonom dosiahli najhoršiu úroveň za niekoľko desaťročí v dôsledku sporov okolo obchodu, technológií, Taiwanu, ľudských práv a Juhočínskeho mora./agentury/

X X X

Scholz: Ekonomika sa zotavuje rýchlejšie, než sa čakalo

Pandémia síce pokračuje, ekonomické ukazovatele však signalizujú, že ekonomika sa nevyvíja tak zle, ako sa politici obávali, uviedol nemecký minister financií. Ekonomika Európskej únie sa zotavuje rýchlejšie, než mnohí očakávali na začiatku pandémie nového koronavírusu. Povedal to cez víkend nemecký minister financií Olaf Scholz.
Ako uviedol, pandémia síce pokračuje, ekonomické ukazovatele však signalizujú, že ekonomika sa nevyvíja tak zle, ako sa politici obávali.

„Pandémia za nami ešte nie je. Na druhej strane, podľa ekonomických ukazovateľov sa ekonomika zotavuje omnoho rýchlejšie, než sme predpokladali,“ povedal Scholz v sobotu (12. 9.) po skončení schôdzky ministrov financií Európskej únie v Berlíne.

To sa podľa neho týka ako celej Európskej únie, tak aj jednotlivých členských štátov. Zároveň však dodal, že napriek lepšiemu vývoju, než sa predpokladalo, by vlády mali naďalej pokračovať v podpore firiem a spotrebiteľov, aktuality.sk

X X X

Predseda Európskej rady vyzval Londýn, aby plne implementoval dohodu o brexite

Britská vláda v stredu predložila legislatívny návrh, ktorý zámerne porušuje vlani podpísanú dohodu o odchode
Spojeného kráľovstva z EÚ. Predseda Európskej rady Charles Michel v nedeľu varoval Britániu, že musí "prevziať zodpovednosť" a plne implementovať brexitovú dohodu. Informovala o tom agentúra AFP.

„Nastal čas pre britskú vládu, aby prevzala zodpovednosť,“ napísal Michel na Twitteri po telefonickom rozhovore s írskym premiérom Michealom Martinom. Plná implementácia dohody o brexite má podľa jeho slov zaistiť mier a stabilitu v Írsku a zachovať integritu jednotného trhu.

Britská vláda v stredu predložila legislatívny návrh, ktorý zámerne porušuje vlani podpísanú dohodu o odchode Spojeného kráľovstva z EÚ. Zmeny sa týkajú tzv. írskej poistky. Podľa EÚ však plánované zmeny predstavujú porušenie medzinárodného práva. Kritizovali ich aj bývalí britskí premiéri či poslanci britského parlamentu, aktuality.sk

X X X

Izraelský minister odstúpil na protest proti očakávanému lockdownu počas sviatkov

Izrael bol na začiatku pandémie uvádzaný ako príklad za zavedenie prísnych obmedzení pohybu ľudí a celoštátny lockdown. Popredný minister izraelskej vlády odstúpil v nedeľu z funkcie na protest proti očakávanému rozhodnutiu kabinetu o celoštátnom „lockdowne“, ktorý by mal platiť v období židovského Nového roka. Informovala o tom agentúra AP.
Minister výstavby Jaakov Licman, ktorý počas počiatočného šírenia nového koronavírusu v Izraeli pôsobil ako minister zdravotníctva, kritizoval očakávané opatrenia ako extréme s tým, že spôsobia neprimerane vysoké utrpenie verejnosti.
Licman, ktorý vedie vplyvnú ultraortodoxnú frakciu v koaličnej vláde, vyjadril rozhorčenie najmä nad opatreniami, ktoré veriacim židom obmedzia účasť na spoločným modlitbách v synagógach počas nadchádzajúcich sviatkov.

Izrael bol na začiatku pandémie uvádzaný ako príklad za zavedenie prísnych obmedzení pohybu ľudí a celoštátny lockdown. Po opätovnom otváraní ekonomiky v máji, ktoré kritici označili za unáhlené, sa však počet nových prípadov nákazy v krajine výrazne zvýšil, v dôsledku čoho vláda obnovila niektoré opatrenia.

V čase, keď krajina každodenne hlási rekordné počty nových prípadov, by mala vláda podľa očakávaní v nedeľu hlasovať za ďalší celoštátny lockdown. Izrael dosiaľ zaregistroval viac ako 150 000 potvrdených prípadov ochorenia Covid-19 a vyše 1100 úmrtí. Vzhľadom na svoju populáciu deväť miliónov obyvateľov patrí táto krajina aktuálne medzi najhoršie zasiahnuté na svete, konštatuje AP. Licman sa sám skôr v priebehu roka nakazil koronavírusom.

Žiadajú rezignáciu premiéra

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu čelí značnej kritike pre svoj postup v prípade pandémie. Demonštrati sa každý týždeň schádzajú na protestoch, na ktorých žiadajú jeho rezignáciu pre obvinenia z korupcie a medzičasom aj to, že podľa nich nezvláda krízu spôsobenú koronavírusom.

Politicky škodlivejší je však pre Netanjahua zrejme hnev ultraortodoxných židov, ktorí patrili k jeho najdôraznejším podporovateľom. Ich lídri dosiaľ využívali svoj politický vplyv, aby brzdili rozsiahle reštrikcie svojho spôsobu života. Miera infekcie v ultraortodoxných komunitách pritom patrí k najvyšším v krajine.

Minulý týždeň Netanjahu oznámil nočný zákaz vychádzania v približne 40 mestách najviac zasiahnutých pandémiou, po pobúrení vplyvných náboženských politikov však ustúpil od plánu na ich úplné uzavretie. Izraelčania sa obvykle schádzajú na veľkých rodinných stretnutiach a zaplnia synagógy počas najväčšieho židovského sviatku Jom Kiput (Deň zmierenia), ktorý slávia niekoľko dní po židovskom Novom roku (Roš ha-šana), dopĺňa AP, aktuality.sk

X X X

Polícia v Melbourne zatkla 70 protestujúcich, nesúhlasia s obmedzením pohybu

Polícia v Melbourne v nedeľu zatkla najmenej 70 z 250 protestujúcich.

Protest podľa AFP na sociálnych sieťach podporili isté skupiny konšpirátorov. Polícia v austrálskom meste Melbourne v nedeľu zatkla najmenej 70 z 250 protestujúcich, ktorí nedodržali nariadenie o obmedzení pohybu a zorganizovali nelegálny protest voči opatreniam na boj proti novému druhu koronavírusu, informovala agentúra AFP.

Protest podľa AFP na sociálnych sieťach podporili isté skupiny konšpirátorov.
„Mnohí protestujúci boli agresívni a hrozili policajtom násilím,“ uviedla v správe miestna polícia. V dôsledku toho zatkla najmenej 74 ľudí, pričom 176 osôb pokutovala.

Protestujúci nesúhlasia s dlhodobým obmedzením pohybu v druhom najväčšom meste Austrálie. Od pondelka (14. septembra) budú síce v štáte Viktória platiť miernejšie opatrenia, avšak podľa niektorých miestnych obyvateľov sú naďalej príliš prísne - čas, ktorý budú môcť obyvatelia Melbourne denne stráviť vonku, sa predĺži len o hodinu, a to celkovo na dve hodiny. Nočný zákaz vychádzania sa skráti o hodinu, uviedla agentúra Reuters.

„Sú to malé kroky, ale sú bezpečné a absolútne vhodné. Počty (nových prípadov nákazy) síce klesajú, ale sú (naďalej) príliš vysoké pre úplne otvorenie (štátu),“ uviedol v nedeľu premiér štátu Viktória Daniel Andrews.
Počas menších protestov v sobotu zatkla miestna polícia 14 osôb, aktuality.sk

X X X

Migrantov po požiari v Grécku nikdo nechce, Európa berie len deti, a Leyenová, Merkelová?

Tisíce migrantov ďalšiu noc spali pod holým nebom na ostrove Lesbos, kde z utorka na stredu ľahol popolom najväčší utečenecký tábor v Grécku. Tisíce migrantov ďalšiu noc spali pod holým nebom na ostrove Lesbos, kde z utorka na stredu ľahol popolom najväčší utečenecký tábor v Grécku. Hladné rodiny aj s malými deťmi si ustielajú na cestách, pri obchodoch, čerpacích staniciach, na poliach i cintorínoch po celom ostrove.

Miestni obyvatelia zablokovali prístup k spálenisku tábora Moria, aby zabránili odpratávaniu trosiek a príprave terénu na postavenie nového tábora. Z bezmála 13-tisíc utečencov sa riešenie črtá len pre štyristo detí a mladistvých bez sprievodu, ktorých si rozdelí desať európskych krajín.

Grécka vláda začala s distribúciou stanov, čo ale odmietajú obyvatelia ostrova. Obávajú sa, že z dočasného táboriska sa časom stane trvalé a problém s pretlakom migrantov sa bude opakovať.

Časť migrantov sa začala presúvať do nového provizórneho tábora, ktorá je v areáli vojenskej strelnice Kara Tepe, informoval server denníku Kathimerini. Je to však pomalá procedúra, keďže sa musia podrobiť testu na koronavírus. Stanový tábor má kapacitu 3000 miest, ale v sobotu sa podarilo premiestniť len 150 ľudí. Vznik nového tábora podporil Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR).

Tragická príležitosť

„Je to tragická príležitosť, aby migranti odišli … Moria je obludnosť,“ citovala agentúra Reuters zástupcu miestnej správy Dimitrisa Kursubasa. O definitívne uzavretie tábora Moria sa usiluje podľa servera The Greek Reporter aj Stratis Kytelis, starosta Mytilini, správneho strediska ostrova. Podľa neho by na ostrove už nemalo ďalej fungovať žiadne prijímacie stredisko pre migrantov.

Podmienky v tábore Moria dlhodobo kritizovali humanitárne organizácie, ktoré na mieste pôsobia. V zariadení pôvodne určenom pre nanajvýš 2 750 osôb sa tiesnilo takmer päťnásobne viac migrantov v nevyhovujúcich príbytkoch s problematickou základnou hygienou.

Obyvatelia Lesbosu proti táboru protestovali aj v minulosti, po sporoch týkajúcich sa izolácie ľudí nakazených koronavírusom sa ale odpor ešte prehĺbil. Konflikt vyvrcholil požiarom, ktorý podľa Atén založili s najväčšou pravdepodobnosťou migranti. Polícia pre podozrenie z podpaľačstva vyšetruje skupinu mladých Afgancov.
Ľudia od požiaru, ktorý tábor úplne zdevastoval, prespávajú vonku. Zostávajú však pod dohľadom polície, pretože migranti z tábora sú pre výskyt nákazy koronavírusu v povinnej karanténe.

,,,Sme tu ako opustené deti. Zažili sme veci, o ktorých sme ani netušili, že sa môžu stať," povedal včera pre agentúru AP migrant z Gambie Freddy Musamba, podľa ktorého by mala zakročiť Európska únia.

„Tri dni tu trpíme, sme smädní, hladní, nemôžeme si dôjsť na záchod ani sa umyť,“ povedala reportérovi agentúry AFP mladá Konžanka Patricia Bobová, ktorá prespáva na kuse kartónu aj s dvoma deťmi. „Nechceme zostať v Grécku, chceme sa dostať do iných krajín v severnej Európe. Ani Gréci nás tu nechcú, tak prečo nás držia v neľudských podmienkach na Lesbose?“ sťažovala sa 25-ročná Afganka Monir.

Na viacerých miestach migranti pokojne demonštrovali. Žiadajú, aby ich grécke bezpečnostné zložky nechali prejsť aspoň smerom k prístavu Mytilini a aby im neskôr umožnili opustiť ostrov. Grécka vláda ohlásila, že pre migrantov zabezpečila tisíce stanov, aby mali aspoň dočasne kam zložiť hlavy. K dispozícii by tiež mali mať trajekt, ktorý kotví v Mytilini. Snaha vládnych úradníkov ale naráža na odpor miestnych, ktorí vidia v požiari príležitosť, ako tábor Moria nadobro uzavrieť.

Výnimka pre mladistvých

Žiadny z migrantov zatiaľ nesmie ostrov opustiť. Výnimku dostali len štyri stovky detí a mladistvých bez sprievodu, ktorých letecky evakuovali do severného Grécka. Nemecký minister vnútra Horst Seehofer včera oznámil, že si ich medzi seba rozdelí desať krajín EÚ.

Berlín podľa Seehofera ešte rokuje s ďalšími európskymi štátmi, ktoré by sa mohli k presídľovaciemu projektu pripojiť. Väčšinu maloletých prijme Nemecko a Francúzsko, ktoré sú ochotné poskytnúť útočisko pre 100 až 150 migrantov. Zvyšných si rozdelia Fínsko, Luxembursko, Belgicko, Chorvátsko, Slovinsko, Holandsko, Portugalsko a Švajčiarsko.

Podpredseda Európskej komisie Margaritis Schinas v piatok vyhlásil, že „Moria už neexistuje“. S pomocou EÚ by teraz Grécko malo vybudovať nové, moderné zariadenie, v ktorom bude azylové konanie oveľa rýchlejšie. Schinas tiež zdôraznil, že Európska komisia plánuje 30. septembra predstaviť nový pakt pre migráciu. Jeho cieľom bude ukončiť roky sporov o tom, ktoré krajiny majú byť zodpovedné za zvládnutie prílevu migrantov a či ich partneri majú povinnosť im pomôcť./agentury/

X X X

Grécky premiér: Namiesto Morie vznikne stále prijímacie stredisko pre migrantov

Grécko postaví pre migrantov na ostrove Lesbos stále prijímacie stredisko, ktoré nahradí požiarom zničený tábor Moria, informuje agentúra Reuters s odvolaním sa na nedeľné vyjadrenie gréckeho premiéra Kyriakosa Mitsotakisa.
„Chceme tento problém premeniť na príležitosť. Európa by sa mala zúčastniť na správe nového strediska vo väčšej miere, nech už sa ho nakoniec rozhodneme postaviť kdekoľvek,“ povedal Mitsotakis na tlačovej konferencii.

Podľa Reuters zjavne odmietol protesty gréckych obyvateľov Lesbosu, ktorí sa postavili proti vytvoreniu nového strediska, ako aj protesty migrantov, ktorí chcú ostrov opustiť.„Chcem povedať s absolútnou istotou, že postavíme stále prijímacie a identifikačné stredisko - tento odkaz chcem poslať každým smerom,“ uviedol Mitsotakis.

Chronicky preplnenú Moriu požiar takmer celú zničil. Tábor bol prechodným domovom pre približne 12 700 ľudí, vrátane zhruba 4000 maloletých, prevažne zo Sýrie a Afganistanu, čo viac ako štvornásobne prevyšovalo jeho kapacitu.
V tábore navyše minulý týždeň zaviedli karanténu, keď tam zaznamenali prvý prípad nákazy novým koronavírusom. Pri následnom testovaní identifikovali najmenej 35 nakazených migrantov. V zmätku, ktorý vznikol v dôsledku požiaru, však s nimi úrady stratili kontakt, píše Reuters.

Migrantov medzičasom začali prijímať do dočasného stanového tábora na ostrove a pri vstupe ich testujú na nový druh koronavírusu. Pozitívnych testov na prítomnosť vírusu bolo podľa premiéra doposiaľ niekoľko desiatok.
Minister pre migráciu Notis Mitarachi uviedol, že v dočasnom tábore ubytujú v nedeľu približne 1000 ľudí. „Chceme zabezpečiť, aby všetci mali stan, jedlo a vodu,“ povedal Mitarachi, aktuality.sk

X X X

Nové pamätné dni majú byť o sovietskych vojakoch. Keď prišli a odišli

Poslanci hnutia OĽaNO chcú pridať do zoznamu pamätných dní dva nové.

Zoznam pamätných dní sa má doplniť o dva nové. Ide o 21. jún ako Deň odchodu okupačných vojsk sovietskej armády z Česko-Slovenska v roku 1991 a 21. august, teda Deň obetí okupácie Česko-Slovenska v roku 1968. Vyplýva to z návrhu novely zákona o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch, ktorú do parlamentu predložili poslanci hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO). Podľa historičky Maríny Zavackej si oba dni zaslúžia pripomenutie aj týmto spôsobom.

„Týmito dvomi dňami je vymedzených 23 rokov okupácie Česko-Slovenska. Okupácia sa začala v noci z 20. na 21. augusta 1968. Šlo o násilné, vojenské potlačenie vtedajšieho pokusu o demokratizačné politické zmeny v Česko-Slovensku a začiatok procesu takzvanej normalizácie, ktorej dôsledky sa prejavujú doteraz,“ pripomínajú v návrhu novely predkladatelia.

Ako uviedla pre agentúru SITA historička Marína Zavacká, „bude však veľmi dobré, ak sa spomienky nezredukujú len na výročné vence obetiam, ale budú viesť aj k diskusii o ohnutých chrbtoch a prezlečených kabátoch, o kolaborácii, o spoločenskej akceptácii očividného klamstva.“
Účinnosť návrhu novely zákona sa navrhuje od 1. januára 2021, aktuality.sk

X X X

Slovenskí podnikatelia chcú v prvom rade zisk. Dobré meno je až tretie

Pre slovenských podnikateľov je v ich biznise najdôležitejší zisk. Na druhom mieste sa v rebríčku dôležitých hodnôt pri podnikaní umiestnila vlastná obživa a až na treťom mieste skončilo dobré meno podnikateľa.
Vyplýva to z prieskumu na vzorke 1295 respondentov, ktorý v rámci projektu Rozvoj podnikateľskej etiky v slovenskom podnikateľskom prostredí uskutočnila Fakulta managementu Univerzity Komenského v Bratislave. Z desiatich hodnôt na chvoste rebríčka skončili rozvoj regiónu, spoločenské dobro a rozvoj zamestnanosti.

„Výsledky ukazujú, že hodnotovému rebríčku jednoznačne kraľuje zisk, pričom až 98 % respondentov sa vyjadrilo, že táto hodnota je pre slovenského podnikateľa dôležitá, resp. skôr dôležitá,“ spresnila Anna Remišová z Fakulty managementu. Tieto výsledky podľa nej nie sú prekvapivé, keďže profit, a s tým súvisiaca vlastná obživa, sú nevyhnutným základom pre ďalšie fungovanie každého podnikateľa. „Avšak, čo je zaujímavé, výsledky ukazujú na relatívne veľký odskok, t.j. rozdiel medzi orientáciou na vlastný, individuálny prospech a zisk a orientáciou na prospech pre druhých a spoločnosť ako takú,“ upozornila Remišová.

Napríklad, len 40 % opýtaných si myslí, že k hlavným záujmom podnikateľa patrí rozvoj zamestnanosti. Iba 43 % respondentov vníma, že k hodnotám podnikateľa patrí spoločenské blaho. Podobne nízku pozornosť s 48 % respondentov si vyslúžil rozvoj regiónu a ochrana životného prostredia. Tú považuje za dôležitú polovica respondentov.
Zaujímavé sú podľa vedcov aj výsledky o vnímaní podnikania ako služby pre druhých. „V súčasnej odbornej literatúre sa podnikanie chápe ako plnohodnotná spoločenská inštitúcia, ktorej hlavnou náplňou je služba druhým, a ako nositeľ prospešných celospoločenských zmien. Avšak podľa výsledkov slovenského výskumu, len 55 % respondentov vníma, že podnikanie ako služba pre druhých patrí do hodnotovej výbavy slovenského podnikateľa,“ zdôraznila Remišová. Na Slovensku sa tak podnikanie primárne stále chápe iba ako prostriedok dosahovania profitu a využitie príležitosti.

Výskumníci identifikovali aj významné rozdiely v názoroch respondentov. Vo väčšine prípadov platí, že vo väčších podnikoch sa pripisuje výrazne menší význam pro-sociálnym hodnotám ako sú spoločenské dobro, rozvoj regiónov, životné prostredie či služba pre iných a výrazne väčší význam sa pripisuje zisku ako hodnote. Naopak, v odpovediach respondentov z menších podnikov sa pravdepodobne odráža ich väčšia ukotvenosť vo svojom spoločenskom prostredí, a tak klasické pro-sociálne hodnoty, ako aj sebarealizáciu v podnikaní, dobré meno podnikateľa a príspevok podniku k technickému pokroku a inováciám považujú za dôležitejšie než respondenti z väčších podnikov./agentury/

X X X

Poslanci sa zídu opäť v stredu, čaká ich odoberanie titulov i 13. dôchodky

Plénum by sa malo definitívne vyjadriť k novele zákona o zdravotnej starostlivosti upravujúcej oblasť potratov.
Minimálna mzda, 13. dôchodky, ale aj odoberanie vysokoškolských titulov, otázka potratov, prísnejšie sadzby za týranie zvierat, či ďalšia zbraňová amnestia. Aj o tom by mali rokovať poslanci Národnej rady (NR) SR počas 12. schôdze parlamentu, ktorá sa má začať v stredu (16. 9.) o 13.00 h. Na programe schôdze je vyše 70 bodov.

Novelu zákona o vysokých školách, ktorá má umožniť odoberanie vysokoškolských titulov, predložili do parlamentu koaliční poslanci. Právna úprava nemá zaviesť princíp retroaktivity, teda neumožní spätné odoberanie titulov. Jej účinnosť navrhujú od začiatku roka 2021, vzťahovať by sa tak mala až na záverečné práce študentov odovzdané po januári nasledujúceho roka.

Plénum by sa malo definitívne vyjadriť k novele zákona o zdravotnej starostlivosti upravujúcej oblasť potratov. Poslanci OĽANO navrhujú zmeny v sociálnych opatreniach pre ženy zvažujúce interrupciu, zmenu názvu umelého prerušenia na umelé ukončenie tehotenstva, zaviesť chcú potrebu dvoch nezávislých lekárskych posudkov v prípade interrupcií zo zdravotných dôvodov i obsiahlejšie hlásenie o potratoch.

V druhom čítaní je aj novela zákona o hazardných hrách, ktorá má umožniť obciam na svojom území zakázať hazardné hry aj bez potreby petície občanov.

Zbraňová amnestia

Definitívne by mali poslanci rozhodnúť aj o vyhlásení ďalšej zbraňovej amnestie. Platiť by mohla od 1. novembra do konca apríla 2021. Cieľom má byť zníženie počtu nelegálne držaných zbraní, ako aj prípadná identifikácia zbraní, ktoré mohli byť použité v súvislosti s trestnou činnosťou. Novelu zákona o strelných zbraniach a strelive predložili poslanci Smeru-SD.

Zákonodarcovia by mali rokovať aj o zmenách pri 13. dôchodku, ktorý zaviedla ešte bývalá vláda. Po novom by mohol byť štátnou sociálnou dávkou a maximálna suma by mohla byť 300 eur. Hovoriť majú aj o novele zákona o minimálnej mzde. V budúcom roku by mohla byť 623 eur v hrubom namiesto 620 eur, mala by byť teda vo výške 57 percent priemernej mzdy v minulom roku. Suma minimálnej mzdy za každú odpracovanú hodinu by tak mala byť 3,58 eura.

Poslanci by sa mali venovať aj zriadeniu Úradu pre správu zaisteného majetku. Ráta s tým vládny návrh zákona o výkone rozhodnutia o zaistení majetku a správe zaisteného majetku. Do trestného zákona by sa mali pridať nové trestné činy ohýbania práva a prikrmovania. K zníženiu rizík v bankovom sektore má prispieť návrh zákona o riešení krízových situácií na finančnom trhu, ako aj návrh zákona o bankách.

Nenávratný príspevok

Na programe schôdze je aj viacero poslaneckých noviel v prvom čítaní. SaS navrhuje rozšíriť okruh žiadateľov o príspevok z Fondu na podporu športu aj o samosprávne kraje. Predseda ústavnoprávneho výboru Milan Vetrák (OĽANO) navrhuje, aby politické strany a hnutia viac nemuseli viesť osobitný účet v Štátnej pokladnici.

Nezaradení opoziční poslanci okolo Petra Pellegriniho predložili návrh, aby obce a vyššie územné celky dostali jednorazový nenávratný príspevok ako kompenzáciu výpadkov príjmov spôsobených epidemiologickými opatreniami proti šíreniu pandémie nového koronavírusu. Má byť vo výške 27 eur na obyvateľa, vyššie územné celky 12 eur na obyvateľa.

Na neverejnej časti by mali poslanci diskutovať o správach o plnení úloh Vojenského spravodajstva či Slovenskej informačnej služby. Počas schôdze sa tiež očakáva návrh na vznik poslaneckého klubu strany Hlas - sociálna demokracia, ktorý avizoval Pellegrini. Koalícia vytvorenie klubu nezaradených poslancov zrejme nepodporí. Strany argumentujú tým, že Hlas neprešiel parlamentnými volbami, aktuality.sk

X X X

Prieskum: Sme ešte ochotní nosiť rúška? Niektoré výsledky zarazia

Agentúra FOCUS pre TV Markíza urobila prieskum na mimoriadne aktuálnu tému. Respondentom položila túto otázku: Ste alebo už nie ste ochotný/á znášať nosenie rúška na tvári aj v nasledujúcich mesiacoch?

Podľa výsledkov tohto prieskumu je 62,5 percenta opýtaných ochotných sa takto chrániť pred šírením nového koronavírusu. Naopak, 35,4 percenta hovorí, že takýto krok nie sú ochotní podstupovať.
Značný rozdiel je pritom v prístupe mužov a žien. Zatiaľ čo 68,5 percenta opýtaných žien sú ochotné nosiť rúška, medzi mužmi túto odpoveď zvolilo len 56 percent.

Až 41,6 mužov tak podľa tohto prieskumu už nie sú ochotní nosiť ochranné rúška. U žien je to 29,6 percenta.
Veľké rozdiely medzi krajmi

Veľké rozdiely nájdeme aj medzi obyvateľmi jednotlivých krajov. Najochotnejší sa chrániť rúškami žijú v Košickom kraji. Tu až 75,9 percenta respondentov tvrdí, že sú ochotní naďalej rúška nosiť. Nasleduje Trenčiansky (73,8%), Bratislavský(70,3%), Prešovský (63,4%) a Žilinský kraj (61,6%).

Na opačnom konci je trnavská župa, kde je ochotných nosiť tvárové rúška len 43,5 percenta opýtaných. Veľká sláva to nie je ani v prípade obyvateľov banskobystrickej župy (47,8%) či nitrianskeho regiónu (59,2%).

Viac ako polovica kotlebovcov hovorí rúškam nie

Rozdielne sa k tejto otázke stavajú aj voliči jednotlivých strán. Najviac ochotných voličov chrániť sa rúškami má mimoparlamentné Progresívne Slovensko (83,9%), nasleduje SaS (80,0%) a KDH (77,2%). Najmenej ochotných respondentov sa nachádza vo voličskom tábore extrémistickej ĽSNS. Možnosť “Som ochotný” si zvolilo len 41,1 percenta.

Mierne prekvapivo je ochotných nosiť rúška len 53,9 percenta voličov Hlasu-SD. Predbehli aj voličov Smeru-SD, pri ktorých túto alternatívu označilo 61,5 percenta opýtaných, aktuality.sk

X X X

Štyria cudzinci si odmietli dať rúško, dostali pokutu 200 eur

Polícia vyzýva, aby ľudia v súvislosti s novým koronavírusom chránili nielen seba, ale aj ostatných.
Štyria cudzinci si aj napriek výzve personálu čerpacej stanice Sekule odmietli prekryť horné dýchacie cesty rúškom. Policajti im udelili blokovú pokutu vo výške 200 eur. TASR o tom informovala bratislavská krajská policajná hovorkyňa Veronika Martiniaková s tým, že k prípadu došlo v piatok (11. 9.).

„Polícia sa aj naďalej bude zameriavať na kontrolu dodržiavania opatrení Úradu verejného zdravotníctva SR. Nosiť rúško na miestach s vyššou koncentráciou osôb, ako sú obchodné centrá, športové a kultúrne podujatia, priestory mestskej hromadnej dopravy, stanice i vlaky, je našou povinnosťou,“ dodali policajti s výzvou, aby ľudia v súvislosti s novým koronavírusom chránili nielen seba, ale aj ostatních, aktuality.sk

X X X

Dostali pokyn zabíjať deti aj dospelých. Vojaci prvýkrát svedčia o genocíde Rohingov

Vypaľovanie celých dedín, vraždy aj znásilnenia. Tomu všetkému museli v Mjanmarsku čeliť Rohingovia. Dvaja vojaci, ktorí z krajiny ušli, svedčia o ich prenasledovaní a o snahe vyhladiť celú etnickú menšinu.

Strieľajte po všetkom, čo uvidíte a po všetkom, čo započujete. Tak znel rozkaz veliaceho dôstojníka v auguste 2017. Na základe neho v Mjanmarsku zavraždili 30 Rohingov a následne zakopali ich telá v masovom hrobe neďaleko vojenskej základne. Prvýkrát vôbec to oficiálne priznal mjanmarský vojak Myo Win Tun.

Takmer v tom istom čase sa v susednom meste opakoval podobný scenár. Ďalší z miestnych vojakov Zaw Naing Tun dosvedčil, že skupina, v ktorej pôsobil aj on, dostala príkaz na vraždenie. „Zabite všetkých, ktorých zbadáte – bez ohľadu na to, či sú to deti alebo dospelí,“ nakázal veliteľ. Vojaci vystrieľali či vypálili približne 20 dedín a telá svojich obetí opäť nechali v masovom hrobe. Informoval o tom portál the New York Times.

Obaja muži, ktorí dnes svedčia o genocíde Rohingov ušli z Mjanmarska, ktoré je väčšinovo budhistické. V súčasnosti sa nachádzajú v Hágu, kde Medzinárodný trestný súd vyšetruje postupy mjanmarských ozbrojených síl voči moslimskej menšine. Ich výpoveď zachytená na videu je dôležitým miľníkom v dokazovaní toho, ako sa krajina správa k moslimskej menšine.

Masové hroby v krajine

Činy, ktoré obaja vojaci opísali, svedčia o závažnom porušovaní ľudských práv, o ktorých doteraz hovorili najmä rohinskí utečenci, ktorí sa v súčasnosti ukrývajú v Bangladéši. Svedectvo vojakov má však inú váhu. Odlišuje sa tým, že pochádza od páchateľov a nie od obetí násilia.

Obe skupiny sa okrem iného zhodujú v tom, že v krajine existujú masové hroby, v ktorých sa nachádzajú telá Rohingov, ktorých vojaci zavraždili. Miestna vláda to však dlhodobo popiera.

Rohinskí utečenci, ktorí žili v dedine susediacej s táborom 552, uviedli, že si pamätajú vojaka Myo Win Tun-a. Zároveň presne opísali polohy dvoch masových hrobov v tejto oblasti. Vedieť o nich majú aj ľudia, ktorí stále žijú v regióne.
Na masové hroby si spomína aj Basha Miya, ktorý pred ozbrojenými silami ušiel do susedného Bangladéša. Hovorí, že do jedného z nich vojaci zakopali aj telo jeho starej mamy. Okrem nej v ňom malo skončiť aj ďalších 16 ľudí z blízkej dediny.

Svedkovia alebo odsúdení

Vojaci na videu priznali, že 150 mŕtvych civilistov a desiatky zničených dedín sú len špičkou ľadovca. Hovorili o dlhej mjanmarskej kampani, ktorej cieľom má byť úplné vyhladenie Rohingov.

„Je to veľký okamih pre Rohingov a obyvateľov Mjanmarska v ich pokračujúcom boji za spravodlivosť," komentoval nové svedectvá Matthew Smith, výkonný riaditeľ spoločnosti Fortify Rights, ktorá sa zaoberá ľudskými právami. „Títo muži môžu byť prvými páchateľmi a zároveň svedkami z Mjanmarska, ktorí sa postavili pred Medzinárodný trestný súd,“ dodal.

Zatiaľ nie je jasné, čo sa stane s dvomi mužmi, ktorí sa rozhodli svedčiť. Jednou z možností je, že sa dostanú do ochrany svedkov. Ďalšou, že sa postavia pred súd a budú za svoje činy zodpovedať. Kancelária prokurátora súdu odmietla verejne komentovať prebiehajúci prípad, dvaja ľudia oboznámení s vyšetrovaním však uviedli, že mužov už v posledných týždňoch intenzívne vypočúvali úradníci súdu.

Hromadná snaha zachrániť sa

Masakre Rohingov, ktoré vyvrcholili v roku 2017, zapríčinili, že z Mjanmarska začali masovo utekať ľudia. V priebehu pár týždňov svoje domovy narýchlo opustili stovky tisíc moslimov. Stali sa utečencami, aby sa zachránili pred miestnymi ozbrojenými silami, ktoré útočili na ich dediny strelnými zbraňami, mačetami a plameňometmi.

Starých ľudí čakala istá smrť. Mladé dievčatá zas brali vojaci a znásilňovali ich. Ich šatky, ktoré sa spájajú s moslimskou vierou, pritom používali na to, aby im zaviazali oči. Podľa organizácie Lekári bez hraníc prišlo len medzi augustom a septembrom 2017 násilne o život asi 6700 Rohingov, z toho 730 detí.

Rada OSN pre ľudské práva sa obáva, že činy spojené s genocídou Rohingov sa môžu zopakovať. Žiada preto, aby Mjanmarsko zakročilo, postavilo sa proti vraždeniu a začalo ho vyšetrovať.

Miestna vláda aj naďalej popiera, že by konala proti etnickej menšine. Mjanmarských moslimov obviňuje z toho, že si svoje domovy vypálili dobrovoľne, aby si získali sympatie iných štátov. Svedectvá vojakov ale túto verziu popierajú, aktuality.sk