iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Francúzska polícia žltých viest zatkla vyše 200 ľudí

Aktivisti obnovili hnutie tzv. žltých viest v sobotu. Približne 1000 ľudí sa zišlo v sobotu v Paríži počas dvoch protestov hnutia tzv. žltých viest, informovala tlačová agentúra AFP. V snahe rozpustiť demonštrantov použila miestna polícia slzotvorný plyn, uviedla agentúra Reuters. Doposiaľ bolo zatknutých najmenej 222 protestujúcich, pričom mnohých z nich medzičasom prepustili.

„Hnutie je mŕtve, poviem to jasne, ale sme tu preto, lebo nemáme čo stratiť,“ povedal podľa agentúry AFP účastník protestu. Na pochode sa totiž doposiaľ zúčastnilo menej ľudí, než sa očakávalo. Niektorí protestujúci však mali opačný názor.

Podľa AFP očakávala miestna polícia účasť 5000 protestujúcich, pričom počítala najmenej s 1000 násilníkmi.
Niektorí protestujúci mali na sebe čierne oblečenie a počas pochodu držali zástavu protifašistického hnutia Čierny blok, čím podľa agentúry Reuters naznačili prítomnosť radikálnych demonštrujúcich.

Zakázaný protest

Pochody „žltých viest“ boli ohlásené aj v iných väčších francúzskych mestách vrátane Marseille, Toulouse, Lyonu a Lille, avšak miestne orgány v meste Toulouse protest zakázali v dôsledku opatrení proti šíreniu nového druhu koronavírusu.
Aktivisti obnovili hnutie tzv. žltých viest v sobotu. Ich veľké demonštrácie proti prezidentovi Emmanuelovi Macronovi a jeho politike, nimi označovanej za elitársku, zanikli počas pandémie nového koronavírusu.

Parížske úrady označili niektoré oblasti, napríklad najprestížnejšiu ulicu Champs-Élysées, za neprístupné a nedovolené a časti trasy parížskeho metra popri tejto slávnej ulici dočasne zatvorili.

Hnutie žltých viest sa začalo na jeseň 2018 na protest proti zvyšovaniu daní z pohonných hmôt, ktoré podľa hnutia najtvrdšie dopadalo predovšetkým na najchudobnejších Francúzov. Hnutie nazvané podľa reflexných žltých viest, ktoré povinne musia mať motoristi vo Francúzsku, sa premenilo na pravidelné týždenné protivládne protesty. Tie trvali vyše roka a viedli k početných úmrtiam a stovkám zranených, uviedla agentúra AP, aktuality.sk

X X X

Erdogan varoval Macrona, aby sa neplietol do záležitostí Turecka

Francúzsky prezident v turecko-gréckom spore podporuje Grécko.
Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v sobotu varoval francúzskeho prezidenata Emmanuela Macrona, aby sa „neplietol“ do záležitostí Turecka. Informovala o tom agentúra AP.

„So mnou budete mať omnoho viac problémov. Nepleťte sa do záležitostí tureckého národa a Turecka,“ povedal Erdogan počas sobotného televízneho prejavu pri príležitosti 40. výročia vojenského prevratu v krajine z roku 1980. Erdogan taktiež uviedol, že sa naňho Macron zameriava. Francúzsko podľa neho navyše nemá právo kritizovať Turecko vzhľadom na svoju koloniálnu minulosť.

Macron vo štvrtok pred summitom stredomorských štátov vyzval členské krajiny Európskej únie, aby zaujali jednotné stanovisko voči krokom Turecka vo východnom Stredomorí, kde sa Ankara sporí s Gréckom o práva na prieskum a ťažbu podmorských ložísk zemného plynu.

„My, Európania, potrebujeme jasný a pevný postoj voči vláde prezidenta Erdogana, ktorá sa dnes správa neprijateľne“ povedal Macron. Toto tvrdenie následne Turecko odsúdilo a označilo ho za „arogantné“.Francúzsky prezident v turecko-gréckom spore podporuje Grécko. Do oblasti už vyslal aj francúzske vojnové lode, čím podľa Ankary len prispel k zvýšeniu napätia, aktuality.sk

X X X

Rakúsky kancelár je proti prijatiu migrantov z gréckeho tábora Moria

Na prijatí celkovo 400 maloletých migrantov bez sprievodu dospelej osoby sa v piatok dohodlo desať členských štátov Európskej únie. Rakúsko neplánuje prijať migrantov z gréckeho utečeneckého tábora Moria, ktorý postihol ničivý požiar, v dôsledku ktorého ostalo bez strechy nad hlavou približne 12 700 ľudí. Zdôraznil to vo videu zverejnenom v sobotu na Facebooku rakúsky kancelár Sebastian Kurz, informovala spravodajská stanica ORF.

„Ak podľahneme tomuto tlaku, potom riskujeme, že spravíme rovnakú chybu, ako v roku 2015,“ povedal Kurz ohľadom vtedajšej utečeneckej krízy. K otvoreniu európskych hraníc pre utečencov vtedy podľa Kurza prispeli „hrôzostrašné fotografie z vlakovej stanice v Budapešti“ z leta 2015, ktoré vyvinuli tlak na štáty EÚ.

Rakúsko podľa jeho slov bude radšej „pomáhať priamo na mieste, aby bola zaistená dôstojná starostlivosť“ ľudí. Poukázal zároveň na to, že Rakúsko tento rok prijalo už 3700 maloletých migrantov. Kurz odsúdil „symbolickú politiku“, pričom narážal na nemecko-francúzsku iniciatívu týkajúcu sa prijatia detí a mladistvých zo zničeného tábora Moria.

Na prijatí celkovo 400 maloletých migrantov bez sprievodu dospelej osoby sa v piatok dohodlo desať členských štátov Európskej únie. Podľa niektorých ľudskoprávnych organizácií je však takáto odozva nedostatočná.
Udržateľná podpora

Chronicky preplnený tábor Moria požiar takmer celú zničil. Tábor bol prechodným domovom pre približne 12 700 ľudí, vrátane zhruba 4000 maloletých, prevažne zo Sýrie a Afganistanu, čo viac ako štvornásobne prevyšovalo jeho kapacitu.
Omnoho dôležitejšia než prijatie migrantov z tábora Moria je podľa jeho slov „skutočná dlhodobo udržateľná podpora zasiahnutých oblastí, hospodárska perspektíva pre africký kontinent a tiež účinná ochrana našich vonkajších hraníc“.

S reakciou Kurza však nesúhlasí jeho koaličný partner, rakúsky vicekancelár Werner Kogler zo strany Zelených, ktorý chce o tejto téme ešte rokovať a nájsť „riešenie v európskom duchu“. Prijatie utečencov podporujú podľa jeho slov mnohí starostovia a starostky rakúskych miest, cirkevné a ľudskoprávne organizácie, ako aj viacerí politici z Kurzovej Rakúskej ľudovej strany (ÖVP), aktuality.sk

X X X

Monika Jankovská vo väzení vyhlásila protestnú hladovku

Bývalú štátnu tajomníčku Jankovskú obvinili tento týždeň v súvislosti s kauzou Fatima.
Bývalá štátna tajomníčka Monika Jankovská vyhlásila protestnú hladovku. Mala o nej listom informovať riaditeľa banskobystrickej väznice. Informoval o tom portál Topky.sk. Hladovku u jedného z väzňov potvrdil aj Zbor väzenskej justičnej stráže.

„Ústav Banská Bystrica aktuálne eviduje jeden prípad vyhlásenia hladovky väznenou osobou.“

O dôvodoch držania hladovky informoval portál advokát Moniky Jankovskej Peter Erdös. Jankovská sa sťažuje na porušovanie svojich práv, nezákonný postup vyšetrovateľa v kauze Fatima či na ministerku spravodlivosti Máriu Kolíkovú. Šéfku rezortu spravodlivosti kritizuje za „šikanózne a nezákonné zasahovanie“ do jej práva na slobodnú voľbu obhajcu.
Jankovskú obvinili tento týždeň v súvislosti s kauzou Fatima z marenia spravodlivosti formou účastníctva, aktuality.sk

X X X

Ministerka Kolíková: Navrhnem, aby sa pomer hlasovania sudcov zverejňoval

Kolíková si myslí, že rozsudok v kauze vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej ukázal, že je potrebné poznať pomer hlasovania a nedohadovať sa o ňom. Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za ľudí) navrhne takú zmenu, ktorá umožní, aby sa pomer hlasovania sudcov o rozsudku v trestných veciach zverejňoval a nebol tajný ako v súčasnosti. Rovnako chce dať možnosť sudcom na vyjadrenie nesúhlasného stanoviska. Povedala to v diskusnej relácii Sobotné dialógy v RTVS.

Ministerka tak reaguje na udalosti z 3. septembra, keď niektoré médiá zverejnili informáciu, aj napriek jej tajnosti, ako hlasovali traja sudcovia senátu Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) v Pezinku o rozsudku v prípade vraždy novinára Jána Kuciaka. Kolíková uviedla, že nemá kto iný vedieť o pomere hlasovania v príslušnom senáte, ak bolo tajné. Chápe však aj médiá, ktoré takúto informáciu pri takej závažnej kauze zverejnili.

„Vnímam však, že sa tu rozlišujú sudcovia, ktorí mali rozhodnúť, akoby v súlade so spravodlivosťou a druhí nie. To vnímam ako veľmi nebezpečné,“ poznamenala. Ako tvrdí, nemá dôvod spochybňovať rozhodnutie ŠTS a deklaruje, že nemá pochybnosť o sudcoch, ktorí boli v tomto senáte.

„Som presvedčená, že rozhodli nezávisle a nestranne,“ uviedla ministerka. Poukázala tiež na fakt, že predsedníčka tohto senátu Ružena Sabová označila medializované informácie o hlasovaní sudcov za nepravdivé.

Kvalita rozhodnutí

Kolíková si myslí, že aj táto kauza ukázala, že je potrebné poznať pomer hlasovania a nedohadovať sa o ňom. „Je absolútne v poriadku vedieť ten pomer. Prispieva to ku kvalite rozhodnutí,“ skonštatovala šéfka rezortu spravodlivosti. Chce k tomu pridať aj možnosť sudcom vyjadriť takzvané nesúhlasné stanovisko. Pri ňom by mal „prehlasovaný“ sudca možnosť vysvetliť, prečo hlasoval inak. „Nad týmto uvažujem a som viac-menej presvedčená, že je dobré to urobiť a navrhnem takúto zmenu,“ vyhlásila Kolíková.

Poslanec Národnej rady SR a šéf opozičného Smeru-SD Robert Fico uviedol, že ak prokuratúra v prípade vraždy Kuciaka neuniesla dôkazné bremeno, nemožno za to viniť súd. Ako tvrdí, rozhodnutie ŠTS v tejto veci rešpektuje a nebude ho nikdy spochybňovať. To, že sa v médiách objavil pomer hlasovania sudcov a aj ich mená, považuje za škandál. „Takto sa vytvára nátlak na sudcov,“ uviedol s tým, že zverejnením týchto informácií nastal aj ich lynč. Novinári, ktorí informáciu zverejnili, podľa Fica spáchali trestný čin a požaduje, aby sa táto vec vyšetrila.

Na margo zmien, ktoré navrhuje ministerka vo veci zverejnenia pomeru hlasovania sudcov či takzvaného nesúhlasného stanoviska, skonštatoval, že je za zachovanie súčasnej právnej úpravy. Opätovne poukázal na udalosti, ktoré nastali po zverejnení informácie o tom, kto ako v senáte ŠTS hlasoval. „Nevidím dôvod na takéto radikálne zásahy do praxe, ktorá je dlhodobá a správna,“ poznamenal Fico, aktuality.sk

X X X

Súboj morálnosti: Fico a Kollár sa navzájom obviňujú

Uniknutá pikantná komunikácia medzi Borisom Kollárom (Sme rodina) s transrodovou modelkou Paris Nemc a následné reakcie obnažujú aj dvojtvárnosť politikov. Odborníci sa okrem toho zhodujú, že výzva Smeru na jeho odstúpenie je síce rovnako pokrytecká, lenže pochopiteľná.

Od začiatku augusta, keď bola komunikácia zverejnená, prešiel mesiac, kým sa strana Smer nerozhodla túto tému opäť otvoriť. Jej predseda Robert Fico vyzval Borisa Kollára na odchod z kresla šéfa parlamentu, keďže podľa neho ide o „hlboké, ľudské, etické a morálne zlyhanie”. Zároveň uviedol, že ľudia sú z toho zhnusení a zhrození.
Asi všetci sa zhodnú, že právo na súkromie je hodné rešpektu. Čo však v prípade, ak sa súkromná komunikácia zverejní? Podľa politológa Jozefa Lenča ide o legitímnu zbraň politického súboja od momentu, keď sa medializuje.

„Špecificky v tom prípade, ak sa dotyčný politik štylizuje do pozície akéhosi bojovníka za tradičnú rodinu a morálku a zrazu vyjde na povrch, že jeho život je diametrálne odlišný od jeho postoja. V takom prípade nemôže prekvapiť, ak to jeho oponenti, verejnosť, či spoločenské minority, voči ktorým sa vymedzuje, proti nemu použijú. Zverejnená komunikácia znižuje mieru jeho kredibility a ukazuje, že dotyčný politik je skôr pokrytcom ako etalónom morálky,” myslí si politológ.

Kollár: neprekážajú mi

Boris Kollár na zverejnenú komunikáciu reagoval tak, že mu neprekáža ani transgender, ani homosexuál, ani transsexuál.„Nemám proti nikomu nič, som len proti registrovaným partnerstvám,” povedal. To však nekorešponduje s jeho výrokmi spred troch rokov, keď napríklad artikuloval svoj názor na Dúhový Pride. „Je to zvrátené. Nesúhlasím s tým a nemienim to v uliciach rešpektovať, ani nič podobné. Dúhový pochod! Tolerancia k tomuto? Nikdy! Oni patria do ústavu a nie na ulicu! Vždy to boli úchyláci a nemali tú diagnózu nikdy vylúčiť,“ napísal na sociálnej sieti Kollár v roku 2017.

Podľa sociológa Michala Vašečku tu možno cítiť Kollárovu dvojtvárnosť. „Je však faktom, že jeho vyjadrenia proti LGBTI komunite predsa len mierne ustali v poslednej dobe. Možno aj v dôsledku toho, že keď je človek v ústavnej funkcii, tak predsa len si už musí dávať väčší pozor na jazyk. Je to však minimálne neštandardné. To čo ľudia oceňujú na politikoch, je, keď sú konzistentní a čitateľní,” nazdáva sa Vašečka.

Zároveň však dodáva, že časť úspechu Borisa Kollára v politike pramení z jeho schopnosti využiť slabé stránky vo svoj prospech. „ U Borisa Kollára aj tí, ktorí nesúhlasia s jeho postupmi, oceňovali to, že sa vie priznať k rôznym veciam, ktoré sú neštandardné a v tomto zmysle nie je dvojtvárny. Lenže nepochybne u mnohých ľudí, ktorí možno aj nemusia mať problém s jeho osobným životom, tak trpká pachuť z hodnotovej dvojtvárnosti môže ostať,” mieni sociológ.

Voliči chyby vytesňujú

Politológ Lenč si myslí, že táto komunikácia preferenciami hnutia Sme rodina zamávať nemusí. „V prvom rade sa obrnil samotný Kollár, ktorý použil argument, ,taký som'. Obrnili sa proti tomu aj tí predstavitelia strany, ktorí istým spôsobom boli reprezentantmi toho skutočného konzervativizmu. Napríklad podpredseda strany Krajniak. Oni sami sa s týmto stotožnili. Na základe aj ostatných výsledkov volieb možno usúdiť, že ani skutočnosť, že Boris Kollár nežije skutočným životom tradičnej rodiny, ani skutočnosť, že sa priznal k tomu, že komunikoval s Alenou Zsuzsovou (tzv. volavkou Mariana Kočnera – pozn. red.), či s 15-ročnou chovankyňou reedukačného centra alebo, že ukradol diplomovú prácu zatiaľ nezatriasla s preferenciami hnutia. Tým môžeme prejudikovať, že tak ako predstavitelia strany, tak aj voliči jeho chyby vytesňujú zo svojej mysle,” mieni Lenč.

Svoju nekonzistentnosť v postojoch preukázal však aj Smer na čele s Robertom Ficom. Keď v roku 2018 unikla súkromná komunikácia vtedajšieho predsedu parlamentu Andreja Danka (SNS) so Zsuzsovou, striktne obhajoval právo na súkromie. „Nie je tam nič, čo by sa dotýkalo verejnej funkcie druhého najvyššieho verejného činiteľa. Je to vrchol protiústavnosti. Máme právo na to, aby veci súkromného charakteru, ktoré nie sú také, ktoré by mali vyrušovať verejný život, boli zverejňované ako v tomto prípade,” rozhorčoval sa v roku 2018 Fico.
Smer sa chce pripomenúť

Sociológ sa nazdáva, že ide už o klasický dvojitý štandard, ktorý dnes vidíme v politike čoraz častejšie. „U Fica sme to videli opakovane, ale týka sa to v podstate väčšiny politikov. Toto je to, čo voličov veľmi hnevá. Otázka však je, či majú dostatočne veľkú pamäť na to, aby si na to vedeli spomenúť. Skôr platí, že nie,” mieni Vašečka.

Zároveň dodáva, že aktuálna reakcia Smeru na Kollárovu komunikáciu je skôr snahou strany zacieliť a pripomenúť sa homofóbnym voličom. „Smer veľmi dobre vie, akých má voličov po odchode veľkej časti bývalých voličov. Zostáva mu tak v podstate dedinská, staršia a pomerne konzervatívna časť populácie, ktorá vykazuje veľmi málo pochopenia pre témy spojené s diverzitou 21. storočia. V zmysle politického pragmatizmu to Smer využil dobre. Ak by som to však mal hodnotiť, tak chytiť sa práve témy týkajúcej sa transrodovej osoby je nechutné. Keby išlo o komunikáciu so ženou, ktorá má aj ženskú identitu, tak zrejme by tá reakcia nebola takáto,” myslí si Vašečka, pričom dodáva, že ak by zverejnená komunikácia Andreja Danka bola s transrodovou osobou, Fico by mal problém ako zareagovať.

„Bolo by to tak práve preto, že Fico dobre vie, aké hodnotové nastavenie majú jeho voliči,” vysvetlil sociológ.
Podobný názor má aj politológ, ktorý reakciu Smeru považuje za pokryteckú a vníma ju skôr v kontexte snahy osloviť určitý segment voličov. Lenže medzi prípadom Andreja Danka a aktuálneho prípadu Borisa Kollára vidí rozdiel. „Ten spočíva v tom, že Kollár sa k tým veciam priznal. Kým v prípade Andreja Danka išlo o tajomstvo, ktoré on neprezentoval ako svoje plus, on v konečnom dôsledku povedal, že áno písal som si, áno flirtoval som, áno čakal som, kam to zájde.

V tomto ohľade je to omnoho nebezpečnejšie, pretože sa takýto spôsob komunikácie a správania sa druhého najvyššieho ústavného činiteľa zľahčuje. On sám síce tvrdí, že to bolo ešte pred vznikom jeho funkcie, ale dnes reprezentuje Národnú radu. Tým čokoľvek čo robí, alebo urobil, môže mať negatívny vplyv na vnímanie a dôveryhodnosť verejnosti k funkcii, ktorú zastáva a inštitúcie, ktorú reprezentuje," uzavrel Lenč./agentury/

X X X

Polícia preveruje Kollárov miliónový biznis s cyperskou schránkou

Predseda hnutia Sme rodina Boris Kollár stále nevie, koľko miliónov dostal od cyperskej schránky za predaj podielu. Medzičasom si na podozrivú transakciu posvietila polícia. Pochybná obchodná transakcia medzi súčasným predsedom parlamentu Borisom Kollárom (Sme rodina) a schránkovou firmou so sídlom v cyperskom daňovom raji zostáva aj dva mesiace po vypuknutí kauzy bez odpovedí. Kým politik mlčí, konať začala polícia.

Cyperská schránka mala Kollárovi pred rokmi vyplatiť veľkorysých 250 miliónov slovenských korún (zhruba 8,3 milióna eur) za polovičný podiel v slovenskej firme BSSC.

Líder Sme rodina označil sumu za privysokú. Koľko od schránkovej firmy dostal, však napriek prísľubu, že si to naštuduje, neuviedol. Zisťovať to neplánuje ani po začínajúcom sa preverovaní polície. Nemenej zarážajúce na pochybnom biznise je, že Kollár najprv v roku 2002 predal cyperskej schránke polovičný podiel v BSSC, aby o tri roky nato kúpil v rovnakej firme – teda BSSC – zvyšných 50 percent. Síce od iného vlastníka – svojho niekdajšieho obchodného partnera, avšak za doteraz neznámu sumu.

Polícia koná

Polícia potvrdila, že sa veci venuje a momentálne sa nachádza vo fáze pred začatím trestného stíhania.
„V predmetnej veci sú vykonávané úkony pred začatím trestného stíhania, pričom v súčasnosti nemôžeme poskytnúť bližšie informácie, aby nedošlo k porušeniu, resp. zmareniu záujmov uvedených v Trestnom poriadku,“ uviedla policajná hovorkyňa Denisa Bárdyová.

Zatiaľ čo polícia koná, predseda parlamentu, ktorý sa pred časom blysol vysokoškolským titulom za skopírovanú diplomovku, nedokáže poskytnúť žiadne podrobnosti.

Faktom je, že plnú moc na konanie v mene cyperskej schránky mal niekdajší Kollárov právny poradca Pavol Hagyari.
Kollár tvrdí, že s cyperskou schránkou nemá nič spoločné a Hagyariho neangažoval: „Našiel si ho Geoffrey Magistrate.“ Exriaditeľ cyperskej schránky Strooton Limited Magistrate bol medzičasom podozrivý z prania špinavých peňazí a spájaný s právnickou spoločnosťou Mossack Fonseca z kauzy Panama Papers.

Viac svetla do vlastníckeho pozadia cyperskej schránky nevniesol ani Hagyari: „Nemôžem nič odpovedať, hrozil by mi postih z advokátskej komory.“ Aktuality.sk pokračujú ďalej. Robíme profesionálnu žurnalistiku vo verejnom záujme. Pre vás. A neprestaneme, aj vďaka vašej podpore. Ďakujeme. Podporiť nás môžete TU >>

Kollár nič nepreverí

Líder Sme rodina Kollár, ktorý v divokých 90. rokoch založil firmu napríklad s medzičasom zavraždenými mafiánmi Romanom Deákom a Petrom Steinhübelom, dodnes nezverejnil, koľko za 50-percentný podiel od cyperskej schránky dostal. Medializovaná informácia 250 miliónov slovenských korún (zhruba 8,3 milióna eur) bola totiž podozrivo vysoká.
„Nie, nie, nezisťoval som to. Ani nebudem,“ reagoval. Na otázku, či situácia nevyvoláva podozrenie z legalizácie príjmu z trestnej činnosti, mal však jednoznačnú odpoveď: „Nie.“

Šéf Sme rodina tvrdí, že polícia sa ho zatiaľ na obchodovanie s cyperskou firmou nepýtala. Vyšetrovanie prípadu ho neznepokojuje: „Nie, polícia si to bude musieť preveriť, ja na to nemám dosah, ja nie som konateľom.“
Hoci Kollár sa bráni, že momentálne nie je konateľom firmy, ktorej podiel predával, ide o zvláštnu odpoveď – keďže podiel cyperskej firme predával ako fyzická osoba.

Ďalšou nejasnosťou v prípade je, komu cyperská schránka patrí – Kollár tvrdí, že o tom nemá vedomosť, vylúčil však, že ide o jeho schránkovú spoločnosť. Schránku v minulosti zastupoval jeho advokát a priateľ Pavel Hagyari.
Kollárove transakcie

Kollár v roku 2002 predal polovičný podiel vo firme BSSC cyperskej schránke Strooton Limited.

Z predajnej zmluvy vyplýva, že mu cyperská schránka zaplatila 250 miliónov slovenských korún (8,3 milióna eur). Kollár označil sumu za privysokú. Koľko od cyperskej schránky dostal, nepovedal. V roku 2005 kúpil polovičný podiel vo firme BSSC od talianskej spoločnosti Reden Hermann. Cenu dodnes nezverejnil.

Najhodnotnejším aktívom BSSC bol 50-percentný podiel v 1. Tatranskej, ktorá podľa Kollára „vlastnila všetky lyžiarske strediská v Tatrách – Štrbské pleso, Skalnaté pleso, Bachledovu dolinu, Ždiar, Tatranskú Lomnicu-Jamy, Smokovec-Jakubkovu lúku“. BSSC však o polovičný podiel prišla, keďže Kollár v roku 2003 vstúpil do 1. Tatranskej a za 85 miliónov slovenských korún (2,8 milióna eur) získal akcie zodpovedajúce 52-percentnému podielu vo firme.

Pôvodne 50-percentný podiel BSSC vo firme 1. Tatranská tak klesol na 23 percent, zvyšok patril Slovenskému združeniu telesnej kúltúry.Neskôr Kollár získal aj 23-percentný podiel Slovenského združenia telesnej kultúry a stal sa tak takmer výhradným vlastníkom 1. Tatranskej. Kúpna cena zostáva neznáma, aktuality.sk

X X X

Krajmer je na slobode, nevzniesli ani obvinenie

Bývalého šéfa protikorupčnej jednotky Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) Róberta Krajmera prepustil policajný vyšetrovateľ na slobodu. Pre TASR to potvrdila hovorkyňa Prezídia Policajného zboru Denisa Bárdyová s tým, že pominuli dôvody jeho zadržania a nebolo voči nemu vznesené ani obvinenie. Viac informácií polícia nemôže poskytnúť.
Krajmera zadržala polícia vo štvrtok. Policajti ho podľa informácií TASR vyviedli z jeho domu v Trenčíne v putách. Zásah mal súvisieť s kauzou reštaurácie Fatima v Trenčíne.

V súvislosti s kauzou reštaurácie Fatima v Trenčíne obvinil vyšetrovateľ päť osôb. Obvinenie sa týka trestnej veci zločinu marenia spravodlivosti a prečinu krivej výpovede a krivej prísahy. Pre TASR to vo štvrtok uviedol hovorca Prezídia Policajného zboru Michal Slivka. Medzi obvinenými je aj bývalá štátna tajomníčka Monika J. Tú ešte vypočúvali na nitrianskej expozitúre NAKA. Spolu s ňou bol predvedený aj jej svat Peter V., expolicajt Milan Ž., trenčianska advokátka Anna Ž. i doterajší svedok v kauze Michal V.

Z pozície šéfa protikorupčnej jednotky NAKA odišiel Krajmer v marci 2018 po vražde novinára Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Kritike čelil po medializovaných informáciách o jeho prítomnosti na mieste činu na začiatku vyšetrovania.
Krajmer požiadal o uvoľnenie z funkcie podľa vlastných slov po dôkladnom zvážení a vzhľadom na neprimeraný nátlak na jeho rodinu a prácu protikorupčnej jednotky, ktorý vníma ako nedôvodný a politizujúci. Zostal však v Policajnom zbore a zastával pozíciu v útvaroch kriminálnej služby. O rok požiadal o ukončenie pracovného pomeru a k 1. marcu 2019 skončil svoje pôsobenie na Ministerstve vnútra SR./agentury/

X X X

Danko naďalej velí SNS, jeho odporcovia hovoria o fraške

Národniari si opäť zvolili za svojho predsedu Andreja Danka. Krídlo Antona Hrnka, ktorý bol jeho jediným protikandidátom, po hlasovaní demonštratívne odišlo. Celý snem sa v Liptovskom Mikuláši odohral za zatvorenými dverami, novinárov naň nepustili.

Na snem Slovenskej národnej strany prišlo v sobotu 126 delegátov. Do budovy, v ktorej rokovali, médiám neumožnili vstup. Vchodové dvere mali pod kontrolou urastení ochrankári. Neprešiel cez nich dokonca ani mladý predseda miestnej organizácie SNS v Senci Ján Rohár.

„Členskou schôdzou som bol zvolený za delegáta, no vedenie to sabotovalo, nezvolalo okresnú konferenciu a nepotvrdilo ma. Na snem tak išiel delegát, ktorého na členskej schôdzi odvolali. Nemá teda legitímny mandát,“ povedal znechutený Rohár krátko potom, ako neprešiel vstupom.

„Nikdy predtým sa na snemoch takéto opatrenia nerobili, vždy sa oceňovala prítomnosť čo najviac členov. Teraz mi v tom fyzicky zabránili, no keď prišiel nejaký podporovateľ Danka, napriek tomu, že nebol na zozname, pustili ho,“ povedal.
Netají, že on stojí na tej opačnej strane „barikád“ a fandí Hrnkovi. „Celý tento snem je fraška,“ neodpustil si tvrdú poznámku.

Rafaj: Politická kultúra dostal facku

Výsledky, kto sa stal novým predsedom, boli známe krátko po druhej poobede. Za Danka hlasovalo 88 delegátov, Hrnka volilo 22, zdržali sa dvanásti a štyria nehlasovali. Z budovy, v ktorej sa rokovalo, následne vychádzali rozhorčené skupiny straníkov.

„Toto je koniec SNS, pochovali ju,“ šomrali nahlas viacerí. Asi najemotívnejšie však reagoval Rafael Rafaj. „Som v šoku. Mám pocit, že delegáti schválili kolektívnu samovraždu a prečo to tak urobili, je na nich,“ vravel rozrušene s tým, že on hlasoval za budúcnosť strany. Normálni ľudia podľa neho vyvodia zodpovednosť a je smutné, ak to niekto nedokáže. Nevie si vraj predstaviť návrat voličov a sympatizantov k strane, ktorá nie je schopná jednoznačne vyslať signál obnoviť sa a kráčať ďalej. „Politická kultúra dnes dostala veľmi tvrdú facku,“ podotkol.

Vzápätí sa vrátil do minulosti. „Slota bol aký bol, ale vedel, kedy odísť. Danko nevie, čo má urobiť? Nevie to ani tých 88 ľudí, ktorí sú mu zaviazaní, on ich nominoval a odsúhlasil ich na predsedníctve? Veď tu sú vážne pochybnosti, či sú demokratické stanovy,“ rozohnil sa Rafaj.

Obáva sa, že národná politika na istý čas na Slovensku úplne skončila. „Vplyvom konkrétnych ľudí, ktorí si nedovidia na špičku svojho nosa. Šéfom parlamentu, aj vlády, je alfasamec a teraz ho máme potvrdeného aj my. Človeku sa chce normálne plakať,“ poznamenal. Či naďalej zostane v SNS, zatiaľ netuší. „Musím sa na to vyspať a potom sa rozhodnem,“ doplnil.

Súhlasí s ním tiež Rudolf Hurbanovič. „Staronový predseda v sebe nemá zakorenené žiadne vlastenectvo. Presvedčili sme sa o tom v uplynulých štyroch rokoch, keď vôbec nechodil do regiónov, medzi ľudí, členov či sympatizantov. Voliči nám to potom dali pocítiť, keď sme získali len 3,16 percenta hlasov, čo je najnižšie číslo za ostatných tridsať rokov, “ hovorí.

Taký biedny výsledok je podľa neho jasným signálom, aby sa predseda vzdal funkcie. „Keď sme mali krajskú radu, Danko nám sľuboval, že aby boli voľby demokratické, bude chcieť prítomnosť päťsto delegátov. To sme v uznesení aj schválili. Predsedníctvo, v ktorom mal väčšinu, potom schválilo, že pôjdeme kľúčom jeden ku tridsiatim. Ak máme 3 300 členov, vyšlo z toho zhruba 130 delegátov,“ vysvetlil. Práve to, že počet delegátov bol najnižší za ostatých tridsať rokov, podľa neho rozhodlo.

„Danko zrazu začal chodiť po regiónoch a presviedčať ich. Ako si dokázal získať aj takých, ktorí mu predtým nefandili, je pre mňa nepochopiteľné,“ uzavrel Hurbanovič.Samotný Hrnko reagoval na svoju prehru s pomerne chladnou hlavou. „Predpokladal som to. Celá tá procedúra bola urobená spôsobom, aby to takto skončilo,“ povedal.

Dankovi vraj gratuluje, no myslí si, že to nebude mať ľahké. „Ja pôjdem svojou cestou. Zo strany nevystúpim, no musím sa zariadiť tak, aby som bol užitočný. Myslím si, že na Slovensku ešte mám čo povedať a viem tiež ako, kde a kedy,“ poznamenal tajomne, pričom nič nekonkretizoval. Zároveň potvrdil, že viacerí chcú zo strany odísť. „Nie sú ochotní stotožniť sa s týmto stavom. Množstvo delegátov hlasovalo v rozpore s tým, aké mali mandáty od svojich členov a tí členovia, predpokladám, jednoducho nezostanú,“ dodal Hrnko.

Danko po svojom znovuzvolení novinárom vopred oznámil, že poskytne len stručné vyhlásenie. „Som hrdý na to, že tento snem bol pripravený tak, že ani jeden z delegátov nevzniesol žiadnu výhradu. Chcem poďakovať za všetko, čo som sa v živote naučil od svojich predchádzajúcich podpredsedov, vrátane pána Hrnka,“ povedal Danko.
Uvedomuje si, že byť predsedom ďalšie štyri roky je obrovská zodpovednosť. „Od pondelka ma čaká trhanie médií a nenávisť opozície,“ mieni. Tvrdí, že urobí všetko preto, aby bola SNS alternatívou pre voličov. „Aby sa vzoprela vláde Matoviča, Sulíka a Kollára. Urobím všetko pre to, aby som ich zastavil,“ doplnil./agentury/

X X X

Po Bonule prišla o previerku aj SBS Vel Security. Roky patrila sestre Norberta Bödöra

Firma, ktorú v minulosti vlastnila dcéra Miroslava Bödöra Miriam Gombíková práve prišla o bezpečnostnú previerku. Stalo sa tak len pár dní po tom, čo previerku na prísne tajné NBÚ odňal Bonulu. Firmu Vel Security v minulosti vlastnila Miriam Gombíková, rodená Bödörová. Tá je dcérou majiteľa Bonulu Miroslava Bödöra a sestrou oligarchu Norberta Bödöra, ktorý je momentálne vo väzbe pre podozrenia z úplatkárskva v kauze Dobytkár.

Rovnako ako Bonul, aj Vel prišiel o bezpečnostú previerku. Pre Aktuality.sk to potvrdili zdroje z bezpečnostného prostredia. V praxi to znamená, že obe SBS-ky stratili možnosť oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami.
V prípade Bonulu už Národný bezpečnostný úrad aj oficiálne potvrdil, že ukončil preverovanie firmy a rozhodol v zmysle zákona. „Rozhodnutie úradu ešte nie je právoplatné. Spoločnosti plynie 15-dňová lehota, počas ktorej sa proti verdiktu môže odvolať," pripomenul pred týždňom hovorca úradu Peter Habara.
V rovnakej situácii by dnes mala byť aj Vel Security.

NBÚ v stanovisku k Bonulu vysvetlil aj dôvody, prečo môže firma prísť o bezpečnostnú previerku. A to vtedy, „ak úrad zistí, že podnikateľ prestal spĺňať niektorú z podmienok priemyselnej bezpečnosti, alebo hrubým spôsobom, alebo opakovane porušil povinnosti na úseku ochrany utajovaných skutočností, zruší platnosť potvrdenia."
Strata previerky môže znamenať aj koniec kontraktov so štátom. Práve touto témou sa na podnet vicepremiérky Veroniky Remišovej zaoberala aj vláda.

„Vzhľadom na medializované informácie o strate previerky nielen firmy Bonul, ale aj ďalšej blízkej spoločnosti je nevyhnutné, aby boli ich zmluvy so štátom prehodnotené a v prípade identifikovaných rizík, aj zrušené alebo vypovedané. Musíme urobiť všetko preto, aby štát hospodáril efektívne, transparentne a bez korupcie," uviedla.

SBS-ka Vel Security má ročný obrat v miliónoch eur. V roku 2016 zarobila napríklad 7,7 milióna eur. Jej čistý zisk býva dokonca vyšší, než v prípade Bonulu. Práve s touto strážnou službou ma Vel Security mnoho spoločného.
Dáta z Kočnerovej knižnice a zistenia Aktuality.sk pritom ukazujú, že prepojenia na Bonul trvajú až do dneška.
Vel a Bonul: Pupočná šnúra

Spojenie Bonulu a Vel security je však ešte bližšie ako podozrenia pochádzajúce z verejných zdrojov. Finančné operácie medzi dvojicou bezpečnostných firiem vzbudzujú podozrenie, že Bonul do Vel security prelieval zisky.
Podľa účtovných dát pochádzajúcich z policajného vyšetrovania vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej sa Bonul na tržbách Vel security podieľal v rokoch 2014-2017 až troma štvrtinami. Vyšetrovateľ v prípade zaistil účtovné dáta viacerých firiem napojených na blízkych ľudí Mariana Kočnera.

Napríklad v roku 2016 si Bonul pripísal pri tržbách viac ako 63 miliónov eur pomerne nenápadný zisk necelé 4 milióny. Vel Security, ktorého väčšina tržieb pochádzala práve od Bonulu dokázala pritom na čistý zisk premeniť väčšinu svojich tržieb - z 12,2 miliónov príjmov vykázala 7,7 miliónov eur čistého zisku.

Podozriví majitelia

Odkedy Miriam Gombíková Vel security predala, sú jej majiteľmi neznámi podnikatelia z Nitry Marek Ciprian a Andrea Ciprianová. Obaja majú trvalé bydlisko v nitrianskych panelákoch na sídlisku Klokočina. Ciprianová nepôsobila v orgánoch žiadnej inej firmy, Ciprian je však minoritným majiteľom v spoločnosti TMDE. Jej historické tržby sú vo výške iba 194-tisíc eur, nie je teda jasné, ako Ciprianovci zarobili na kúpu Vel Security, ktorá len v roku 2016 dosiahla zisk vyše 7 miliónov eur.

Miliónová firma

Vel security má podľa centrálneho registra zmlúv uzavretých 26 zmlúv so štátnymi inštitúciami. Najväčšou je zmluva na dodávku bezpečnostného systému pre zbor väzenskej a justičnej stráže za 8,7 milióna eur.

Vel security túto zákazku získala v súťaži s Bonulom.

Súťaž preveroval pre podozrenia z kartelovej dohody aj Protimonopolný úrad. Prešetrovanie bolo ukončené v decembri 2018 a bez nálezu. „Úrad prešetrovaním nezistil skutočnosti, ktoré by odôvodňovali začatie správneho konania vo veci možného porušenia zákona o ochrane hospodárskej súťaže,“ reagoval úrad na otázku, ako bol prípad uzavretý.

Vo vedení Protimonopolného úradu pôsobia viacerí funkcionári blízki oligarchovi Štefanovi Czuczovi. Jeho firma Trajekt plus má pritom blízko k bödörovcom. Czucz s firmou blízkou Nitrianskemu oligarchovi spolu vlastnia pozemky pri Leviciach, ktoré obaja získali v podozrivých reštitúciách.

Posledný klinec do rakvy

Firma Vel Security však stále môže dostať aj horšiu správu. Preveruje ju totiž Okresný súd v Žiline pre podozrenia z nepravdivého zápisu v protischránkovom registri. Ak by sa preukázalo, že firmu nevlastnia Ciprianovci, prišla by o možnosť uchádzať sa o štátne tendre.

X X X

Katalánski politici: Európa má stále politických väzňov

V rubrike Politická aréna uverejňujeme komentáre politikov na aktuálne témy. Dnes píšu súčasný a bývalý katalánsky minister zahraničia Raul Romeva a Bernat Solé. Uväznení v Európe 21. storočia za to, že dali hlas ľudu a umožnili demokratické referendum o vzťahu medzi Katalánskom a španielskym štátom. Už takmer tri roky je deväť katalánskych politických a sociálnych lídrov vo väzení za ochranu demokracie a za to, že dali hlas ľudu.

Odsúdili ich celkovo na 100 rokov. Týchto deväť osôb, členov predchádzajúcej katalánskej vlády a dvoch najvýznamnejších občianskych združení v Katalánsku, okrem tých, ktorí boli nútení odísť do exilu, je okrem iného obvinených zo zločinov poburovania a sprenevery.

O tri roky neskôr, so socialistickou vládou, ktorá sa dostala k moci, označujúca sa za „najprogresívnejšiu v histórii“, sa situácia nezmenila. Štátna moc Španielska sa neústupčivo snaží viesť v právnej rovine spor, ktorý však možno vyriešiť len politickou cestou.

Jasným príkladom je pozastavenie výkonu trestu odňatia slobody tretieho stupňa pre väzňov. Ide o technické rozhodnutie, ktoré pred niekoľkými týždňami urobila správa väznice a bolo na žiadosť prokuratúry zrušené sudcom.
Takisto, španielske súdnictvo zabránilo možnosti uväznenia politických väzňov doma počas pandémie, a to aj napriek odporúčaniu vysokej komisárky OSN pre ľudské práva Michelle Bacheletovej, ktorá odporúčala vládam, aby „všetky zadržané osoby bez dostatočných legálnych dôvodov prepustili, vrátane politických väzňov a ďalších osôb zadržiavaných jednoducho za vyjadrenie kritických alebo nesúhlasných názorov.“

Môžeme tiež pozorovať rozdielne zaobchádzanie s krokmi, ktoré podnikli vlády socialistov (PSOE) a Podemos pri úteku emeritného kráľa Juana Carlosa I. Napriek jasným podozreniam z korupcie, ktoré panovníka ťažia a ktoré odhalila medzinárodná tlač, vláda Pedra Sáncheza umožnila odchod emeritného kráľa z krajiny bez toho, aby sa musel zodpovedať spravodlivosti.

Táto akcia súdneho systému proti katalánskemu hnutiu za nezávislosť ukazuje, že Španielsko koná viac podľa politických kritérií ako podľa technických kritérií. Samotná prokuratúra trestné stíhanie zdôvodňuje tým, že väzni sa nedostanú z väzenia, ak nepreorientujú svoj spôsob myslenia. To sú ďalšie dôkazy, ktoré ukazujú, že 9 ľudí väznených počas troch rokov sú politickými väzňami.

Každá krajina musí zabezpečiť, aby mala nezávislý, neutrálny a spravodlivý súdny systém, ktorý neodkazuje politické otázky na súdnu sféru. Konflikt medzi Katalánskom a Španielskom sa vyrieši iba politikou, ako sme už dlho tvrdili.
Keďže rozhovory a rokovania sú jediné spôsoby, ako napredovať, vynútili sme si zvolanie zasadnutia za rokovacím stolom so štátom. Zasadnutie za rokovacím stolom sa bohužiaľ uskutočnilo iba raz, pre neochotu španielskej vlády splniť svoje záväzky.

Katalánske hnutie za nezávislosť naďalej požaduje čeliť tomuto konfliktu tak, ako to robia vyspelé demokracie: dialógom a demokraciou. Dávať ľuďom hlas je jediný spôsob, ako odblokovať situáciu; nikdy sa to nevyrieši násilím, uväznením alebo vyhnanstvom.

V Španielsku sa medzitým naďalej porušujú ľudské práva, a to aj napriek opakovaným žiadostiam o slobodu zo strany subjektov ako Amnesty International a Ligy za ľudské práva. Európa sa nemôže tejto situácii otočiť chrbtom, pretože situácia v Katalánsku poukazuje na demokratickú kvalitu celého kontinentu.
Nezabudnite: Európa má stále politických väzňov, aktuality.sk

X X X

Názor: Slovensko ako nový vyzývateľ Číny v otázkach ľudských práv

Zo Slovenska sa po februárových voľbách postupne stáva hlasný kritik porušovania ľudských ‎práv v Číne.‎
Autor je výkonný riaditeľ Stredoeurópskeho inštitútu ázijských štúdií (CEIAS) a národný koordinátor medzinárodného projektu MapInfluenCE, ktorý analyzuje čínsky ekonomický a politický vplyv v strednej Európe.

V novembri 2017 slovenský premiér Robert Fico vyhlásil: „Musí nám ‎záležať na tom, aby naše vzťahy s Čínou boli partnerské, priateľské a ak budeme ‎tejto destinácii venovať dostatočnú pozornosť, môže to priniesť ovocie.“ Tento ‎výrok celkom presne ilustruje podstatu vzťahov Slovenska s Čínou za posledných ‎‎15 rokov, keď krajinu riadili politici SMER-SD Robert Fico (2006-2010, 2012-2018) a jeho ‎nástupca Peter Pellegrini (2018-2020).‎

Počas tohto obdobia boli otázky spojené s ľudskými právami prinajlepšom ‎akýmsi dodatkom zahraničnej politiky, prinajhoršom zbytočne vyrušovali od ekonomickej spolupráce. Akákoľvek forma disentu zo strany ‎domácich politických aktérov sa stretla s prísnou kritikou. Po rokoch ignorovania ‎ľudských práv v slovenskej zahraničnej politike voči Číne sme sa však v roku 2020 stali ‎svedkami toho, ako sa zo Slovenska stáva jeden z najhlasitejších kritikov Číny ‎v Európe.‎
Boj za práva

V priebehu pár mesiacov od februárových volieb slovenská politická reprezentácia namietala proti čínskym ‎dezinformáciám a zneužívaniu rúškovej diplomacie vo svetle pandémie COVID-19, vyzvala ‎Čínu, aby prepustila pančenlámu a ďalších politických väzňov, podporila ‎pristúpenie Taiwanu k Svetovej zdravotníckej organizácii, a odsúdila ‎jednostranné vnútenie bezpečnostnej legislatívy Hongkongu zo strany Pekingu.‎

Slovenskí poslanci a poslankyne z Národnej rady aj Európskeho parlamentu boli jednou z ‎najväčších skupín signatárov spoločného vyhlásenia o zjavnom porušení Čínsko-Britského spoločného vyhlásenia, medzinárodnej zmluvy na základe ktorej Británia vrátila Číne územie Hongkongu, ktoré inicioval lord Patten, ‎posledný britský guvernér Hongkongu.
K 24. máju (druhému dňu od otvorenia ‎vyhlásenia k podpisom) boli ‎slovenskí politici hneď po britských druhou najväčšou skupinou signatárov. Medzi nimi figurovali aj dvaja podpredsedovia slovenského ‎parlamentu – Juraj Šeliga a Gábor Grendel. Slovensko v tom čase svojou aktivitou predstihlo aj USA, Kanadu alebo Austráliu, krajiny, kde je ‎Čína významnejšou politickou témou než na Slovensku.

Aj po postupnom náraste počtu podpisovateľov slovenskí poslanci naďalej ostávajú jednou ‎z najzastúpenejších skupín, a to aj napriek tomu, že Slovensko nemá na rozdiel ‎od iných signatárov (z európskych krajín za zmienku stoja obzvlášť Česko ‎a Švédsko) žiaden otvorený politický konflikt s čínskou vládou.‎

I keď gro aktivít sa dialo na úrovni poslancov, novo nájdená odvaha postupne prechádza aj do exekutívy. Po tom, ako bol v Pekingu prijatý národný bezpečnostný zákon o ‎Hongkongu, Slovensko bolo jednou z 27 krajín, ktoré podpísali spoločné ‎vyhlásenie adresované Rade OSN pre ľudské práva žiadajúce Čínu o prehodnotenie prijatia ‎tohto zákona. Slovensko bolo jedinou krajinou z regiónu strednej Európy, ktorá ‎toto vyhlásenie podpísala.‎

Okrem otázky ľudských práv sú si slovenskí politici čoraz viac vedomí ‎bezpečnostných hrozieb spojených s Čínou. Štátny tajomník Ministerstva obrany Marián Majer ‎dokonca v jednom rozhovore uviedol, že Čína bude s najväčšou ‎pravdepodobnosťou predmetom novej bezpečnostnej stratégie krajiny, čo je ‎úplne nový rozmer uvažovania o slovenskej bezpečnostnej politike.‎

Hodnota neexistujúcich exportov bravčového mäsa

Takýto postoj však nebol vždy normou slovenského prístupu k Číne. Pred rokom 2020 ‎bola otázka ľudských práv iba zriedka predmetom slovenskej politiky. Tu sa do ‎popredia dostávajú tri udalosti. ‎

V roku 2009, keď čínsky prezident Hu Jintao navštívil Slovensko, pred ‎Grasalkovičovým palácom, sídlom prezidenta Slovenskej republiky, ho privítali dva ‎davy. Skupina slovenských aktivistov a aktivistiek protestovala proti porušovaniu ľudských ‎práv v Číne, najmä v Tibete, a proti prenasledovaniu vyznávačov Falun Gong. ‎Zároveň sa na námestí zhromaždila skupina Číňanov a Číňaniek ‎povzbudzujúca Hua.

Stretnutie oboch skupín vyústilo do násilného stretu, zatiaľ čo ‎polícia sa prizerala, ako členovia čínskej diaspóry bijú aktivistov. Nakoniec polícia ‎zadržala šesť aktivistov a troch Huových podporovateľov, a to napriek ‎materiálnym škodám a zraneniam spôsobeným skupine aktivistov, v ktorej bolo ‎aj niekoľko opozičných politikov.‎

V roku 2016 mal prezident Andrej Kiska súkromné stretnutie s dalajlámom. ‎Prirodzene, toto stretnutie Čínu nahnevalo. Ešte viac hnevu však Kiska ‎vzbudil u vtedajšieho predsedu vlády Fica, ktorý túto udalosť premenil na ‎domácu politickú otázku, keď Kisku obvinil z ohrozenia slovenských ‎hospodárskych vzťahov s Čínou. Fico dokonca zašiel tak ďaleko, že tvrdil, že ‎potenciálne významný čínsky investor prestal komunikovať s vládou v dôsledku ‎návštevy dalajlámu. Fico však verejnosti nikdy neposkytol žiadne informácie o tomto ‎údajnom investorovi. Je však zaujímavé, že po stretnutí sa obchodná pozícia ‎Slovenska voči Číne naopak zlepšila.‎

Podobný scenár sa odohral aj v lete 2019, keď čerstvo zvolená prezidentka ‎Zuzana Čaputová kritizovala porušovanie ľudských práv v Číne počas ‎stretnutia s čínskym ministrom zahraničných vecí Wangom Yi. Čaputovej bolo ‎okamžite vyčítané, že ohrozuje slovenskú ekonomiku, najmä poľnohospodársky ‎vývoz.

Čerešničkou na torte tejto absurdnej reakcie bolo vyjadrenie predsedu ‎Slovenskej národnej strany Andreja Danka, ktorý vyhlásil, že „ak mi volá ‎Matečná [v tom čase ministerka pôdohospodárstva] vystrašená, že prebieha ‎certifikácia bravčového mäsa do Číny a Slovensko má zápornú obchodnú ‎bilanciu, myslím si, že individuálne hrdinstvo na útok do Čínskej ľudovej ‎republiky nie je na mieste.“

Absurditu tohto výroku iba podčiarkuje skutočnosť, ‎že poľnohospodárstvo predstavuje iba nepatrný podiel na slovenskej ekonomike, ‎a teda akýkoľvek vývoz bravčového mäsa by mal na obchodnú bilanciu s Čínou ‎iba zanedbateľný vplyv. Netreba ani dodávať, že certifikácia ošípaných neprešla; ‎nie však kvôli Čaputovej kritike, ale preto, že vláda nedokázala zabrániť šíreniu afrického moru ošípaných v krajine.‎

Tieto tri udalosti majú spoločného menovateľa. Ukazujú, že slovenské politické ‎vedenie bolo ochotné zatvárať oči pred ľudskými právami v Číne - a hodnotami ku ktorým sa Slovensko hlási- s cieľom dosiahnuť domnelú priaznivejšiu pozíciu pre ‎slovenské podniky.‎

Trvalá zmena politiky?‎

Zmenu prístupu k Číne tak, aby bol viac orientovaný na hodnoty, uľahčili dva ‎faktory - domáca politická zmena a vonkajší šok spôsobený pandémiou COVID-‎‎19.‎

‎29. februára Slovensko zachvátila volebná revolúcia, ktorá vyústila do zosadenia ‎sociálnych demokratov, ktorí dominovali v slovenskej politike takmer 15 rokov. ‎Vládu prevzala široká koalícia liberálnych, stredopravých a populistických strán. ‎Výskum Stredoeurópskeho inštitútu ázijských štúdií ukázal, že existuje jasná ‎hranica v politike voči Číne medzi stranami SMER-SD a SNS na jednej strane, a demokratickými ‎stredopravými stranami na strane druhej. Zatiaľ čo prvú skupinu možno ‎charakterizovať ako zisku-chtivých pragmatikov, druhá skupina kladie oveľa väčší ‎dôraz na zahraničnú politiku založenú na hodnotách. ‎

Čína nikdy nebola dôležitou otázkou slovenskej zahraničnej politiky. Šírenie ‎pandémie COVID-19 a s ňou spojená dezinformačná infodémia a ‎propagandistická kampaň Pekingu však upriamili pozornosť na Čínu medzi ‎politikmi, odborníkmi i laickou verejnosťou. ‎

Slovensko sa tak v priebehu pár mesiacov stalo pomerne hlasným kritikom ľudskoprávnej situácie v Číne. Medzi medzinárodne uznávaným morálnym vodcovstvom prezidentky ‎Čaputovej a vznikajúcim politickým konsenzom, že o porušovaní ľudských práv ‎v Číne nemožno mlčať, by sa Slovensko mohlo stať jedným z najhlasnejších ‎kritikov režimu Čínskej komunistickej strany v Európe. Nakoľko Slovensko patrí ‎medzi štáty EÚ menej závislé od Číny, má dobré predpoklady na zaujatie pozície ‎morálneho vodcu, z čoho môže profitovať vďaka vylepšenému imidžu medzi svojimi spojencami ako aj inými ázijskými partnermi.

Aby však krajina mohla dlhodobo profitovať z lepšieho imidžu medzi svojimi ‎partnermi v EÚ a spojencami NATO, musí Slovensko zobrať svoju ‎novonadobudnutú horlivosť a uplatniť ju aj pri náročnejších bezpečnostných ‎otázkach, ako je budovanie sietí 5G, prístup spoločnosti Huawei na trh, alebo ‎ preverovanie investícií, ktoré doteraz neboli na popredných miestach ‎politického záujmu., aktuality.sk

X X X

Medvede sú u nás stále na odstrel, na vine sú často obce - nedodržiavajú zákon

Ani štyri roky po tom, ako vstúpil do platnosti zákon o odpadoch a povinnosť zabezpečovať odpad pred medveďom hnedým, sme sa nikam neposunuli. Medvede do obcí stále lákajú odpadky, za čo mnohé musia zaplatiť životom.
Odpadkové koše v obciach sú jedným z hlavných lákadiel medveďa hnedého, našej najväčšej šelmy, ktorá je celoročne chránená.

Podľa prieskumu, ktorý urobili Aktuality.sk, hlási problémy s touto šelmou najmenej 30 obcí, pričom v polovici z nich ju pozoruje priamo pri ľudských obydliach. A hoci už 4 roky platí zákon, podľa ktorého majú obce v medvedích lokalitách zabezpečovať odpad tak, aby sa k nim šelma nedostala, robia to len niektoré.

Pritom viaceré obce, ktoré odpad zabezpečili, šelmu prestali pozorovať vo svojej obci úplne.

Kto povinnosť dodržiava a kto nie

Aktuality.sk oslovili všetkých 151 obcí a mestských častí, ktoré majú povinnosť zo zákona o odpadoch zabezpečovať odpad pred medveďom hnedým buď priamo v obci, alebo v rôznej vzdialenosti od obce a sú uvedené v prílohe č. 19 vykonávacej vyhlášky, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o odpadoch (vyhláška MŽP SR č. 371/2015 Z.z.).

Pýtali sme sa, či evidujú problémy s medveďmi v obci alebo jej blízkosti a ako zabezpečujú odpad pred medveďom hnedým. Odpovede sme získali od 106 obcí, pričom na otázku týkajúcu sa zabezpečenia odpadu nám odpovedalo 103 obcí.

35 obcí priznalo, že odpad v obci pred medveďom nijako nezabezpečuje. Dôvodili to nedostatkom financií, inými dôležitejšími výdavkami alebo chýbajúcimi problémami s medveďom hnedým.
36 obcí voľne dostupný odpad z obce odstránilo alebo ho vôbec dostupný ani nemalo.

Riadne zabezpečený odpad pred medveďom hnedým uviedlo len 24 obcí a ďalších 8 obcí ho zabezpečuje čiastočne.
To znamená, že ho zabezpečujú napríklad iba na okraji dediny, ale v jej centre to už neplatí, alebo odpad zabezpečuje neodporúčaným spôsobom, ako je napríklad reťaz so zámkou, cez ktorú sa medveď dokáže k odpadu dostať.
Prehľad o tom, ako obce zabezpečujú odpad pred medveďom hnedým si môžete pozrieť v prehľadnej mape.
A Flourish map

115 nezabezpečených stojísk v Tatrách

Nezabezpečený odpad nie je jediným lákadlom, za ktorým dokáže medveď zísť zo svojho prirodzeného prostredia do blízkosti ľudských obydlí. Patria sem aj kukuričné polia, ovocné sady či nezabezpečené hospodárske zvieratá.
Komplexné a dôkladné zabezpečenie komunálneho odpadu proti vnikaniu medveďov je však podľa envirorezortu kľúčovým a zároveň jediným koncepčným riešením, pri ktorom existuje predpoklad, že sa podstatne zníži frekvencia výskytov medveďa hnedého v intravilánoch miest, ako aj v ich bezprostrednom okolí.

Odborníci zo Štátnej ochrany prírody v júni 2020 analyzovali stav zabezpečenia odpadov pred prístupom medveďa hnedého na území mesta Vysoké Tatry a prišli na to, že je tu celkovo 115 nezabezpečených stojísk odpadu.
A to aj napriek tomu, že práve v Tatrách sa vybudovali kontajnerové stojiská s finančnou podporou ministerstva.
„Vo Vysokých Tatrách je aj naďalej približne 43 percent odpadu nezabezpečených vôbec a 33 percent je zabezpečených nedostatočne. Medvede do tatranských osád naďalej chodia a jediným riešením je podľa primátora mesta Vysoké Tatry ich odstrel alebo kastrácia,“ skonštatoval Hletko.

Kontrola zlyhala

Povinnosť zabezpečiť odpad pred prístupom medveďa hnedého sa vzťahuje na zmesový komunálny odpad a biologicky rozložiteľný kuchynský a reštauračný odpad. Držiteľom odpadu môže byť napríklad obec, alebo ním môžu byť aj hotely či reštaurácie.

Kontrolovať túto povinnosť držiteľa odpadu majú okresné úrady a Slovenská inšpekcia životného prostredia, pričom pokutu môžu uložiť vo výške 1200 až 120-tisíc eur.

Aktívna bola v tomto smere len Slovenská inšpekcia životného prostredia a aj tá od roku 2016, teda od kedy vstúpil zákon o odpadoch do platnosti, vykonala len 23 kontrol. Okresné úrady sa týmto problémom nezaoberajú vôbec.
Napríklad Okresné úrady v Martine či Žiline, do ktorých pôsobnosti patrí väčšina obcí v medvedích biotopoch, od roku 2016 nepokutovali žiadnu obec či súkromného držiteľa odpadu.
Udelili jednu pokutu

Inšpekcia za ten čas skontrolovala 10 prevádzkovateľov kuchyne a 13 obcí.

„Z vykonaných kontrol porušenie predmetnej povinnosti Slovenská inšpekcia životného prostredia zistila v 4 prípadoch, pričom doteraz bola právoplatným rozhodnutím uložená pokuta vo výške 1 200 eur v jednom prípade. Pokuta bola uložená v dolnej časti možného rozmedzia uloženia pokuty 1 200 až 120 000 eur. V ďalších troch prípadoch konanie vo veci uloženia pokuty sa ešte nezačalo,“ uviedla Zuzana Kačániová zo Slovenskej inšpekcie životného prostredia.
Na základe monitorovacej činnosti Štátnej ochrany prírody plánuje inšpekcia vykonať ďalšie kontroly.
Medvedí problém neriešil ani štát

Častou reakciou starostov obcí na povinnosť zabezpečovať odpad pred medveďom bola kritika štátu za to, že na samosprávy prenáša kompetencie, no nie financie. Mnohé obce si pre nedostatok vlastných zdrojov zabezpečenie kontajnerov nemôže dovoliť.

Zlepšiť situáciu s povinným vybavením obcí nepomáha ani štát.
Obce síce mohli požiadať na tento účel o dotáciu cez Environmentálny fond, žiadosť o ňu si v roku 2016 však podali len štyri obce.

Dotácie získali len tri z nich - Štrba, Podkonice a Vysoké Tatry v celkovom objeme 1,5 mil. eur. Podmienkam nevyhovela len žiadosť obce Nižná Boca, ktorá neskôr kontajnery z obce odstránila, pretože ich zabezpečenie si z rozpočtu nemohla dovoliť.

V súčasnosti takúto dotáciu obce z Envirofondu získať nevedia.
Podľa našich informácií však rezort v spolupráci s Envirofondom opäť začína pracovať na vytvorení novej činnosti na ochranu pred medveďom hnedým.

Niektoré obce a mestá nám však v odpovediach prisľúbili, že kontajnery pred medveďom zabezpečia, a to v čo najkratšom čase. Sľúbili to napríklad Kordíky, Vavrišovo, Špania dolina či mesto Martin.
Diera v legislatíve

V medveďom biotope leží 151 obcí a mestských častí, niektoré však majú povinnosť zabezpečiť odpad iba 500 metrov od hranice obce. Zásahový tím v poslednom období riešil v Liptovskej Porúbke medveďa, ktorý schádzal práve k nezabezpečenému odpadu, no obec nemá povinnosť zabezpečovať odpad priamo v obci, ale až 500 metrov od hranice zastavaného územia.

„Liptovská Porúbka je v jadre medvedieho biotopu a nestačí, aby mala obec povinnosť zabezpečiť odpad iba 500 metrov od hranice obce, musí ho zabezpečiť na celom území obce,“ reaguje Marián Hletko zo Zásahového tímu Štátnej ochrany prírody. Podobná situácia je napríklad aj v obci Hiadeľ.

„Tu je vidieť diera v legislatíve. Ak chceme zabrániť výskytom medveďa hnedého v intraviláne obce, potrebujeme doplniť niektoré územia do prílohy č.19,“ dodáva Hletko s tým, že tento medveď doplatil na ľudskú nedbanlivosť životom. Nezastrelili ho však poľovníci na povolenie z ministerstva, ale pravdepodobne bol upytliačený.
Ministerstvo prisľúbilo, že odborníci budú analyzovať možnosti úpravy legislatívy, aktuality.sk