iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Súd v SR nezobral obvinených v kauze Fatima do väzby...

... Išlo o spoločenskú objednávku, tvrdí advokát: Jeden z obvinených v kauze Fatima po rozhodnutí súdu utekal pred novinármi. Viac ako desať hodín rozhodoval Okresný súd v Trenčíne, či zoberie do väzby trojicu obvinených v kauze nepriateľského prevzatia baru Fatima v Trenčíne. Ide o advokátku Annu Žedényiovú, expolicajta Milana Žáčika, ako aj Petra Vaska. Vasko je svat bývalej štátnej tajomníčky Moniky Jankovskej, ktorá je v prípade tiež obvinená.

Súd sa zhodol s obhajobou

Niekdajšia nominantka Smeru na ministerstve spravodlivosti Monika Jankovská je od marca vo väzbe pre obvinenie z trestných činov podplácania a prijímania úplatku v kauze Búrka. V minulosti pôsobila na Okresnom súde v Trenčíne ako predsedníčka súdu.

Súd však v piatok podvečer pustil trojicu zadržaných na slobodu.„Sudca pre prípravné konanie nevyhovel návrhu prokurátora a môjho klienta a ostatných prepustil na slobodu," uviedol právny zástupca Rastislav Palovič, ktorý zastupoval svata Moniky Jankovskej.

Podľa neho ide o trestné stíhanie na spoločenskú objednávku.

„Aj sudca - v zhode s našou obhajobou - skonštatoval, že uvedené trestné stíhanie je na tzv. spoločenskú objednávku. Nie je možné, že orgány v trestnom konaní raz jednej osobe veria, potom nie. Dnes je moderné stíhať Moniku Jankovskú, tak mu veríme," tvrdí právny zástupca Vaska Rastislav Palovič. V súvislosti s kauzou Fatima vo štvrtok Národná kriminálna agentúra vykonala domovú prehliadku aj u bývalého šéfa protikorupčnej jednotky Roberta Krajmera.

"Tri nacvičené vety“

V súvislosti s kauzou reštaurácie Fatima v Trenčíne obvinil vyšetrovateľ päť osôb. Na podivné praktiky prebratia baru Fatima poukázal v minulosti bývalý majiteľ baru Ondrej Janíček. Bývalá štátna tajomníčka za Smer Monika Jankovská podľa správ z aplikácie Threema napísala Marianovi Kočnerovi ešte v roku 2018, že kľúčový svedok v tejto kauze Michal Vida výpoveď zmení.

„Povie tri nacvičené vety. Janíček klame. Vydieral ma a donútil ma natočiť video. Neposlal som Markíze ani inde žiadne svoje vyjadrenie. Ospravedlňujem sa pani Jankovskej,” písala Jankovská mafiánovi.

Ondrej Janíček o vyhrážkach smrťou (6. apríla 2018)

Svedkom v kauze nepriateľského prebratia baru Fatima je Michal Vida, ktorý v prípade menil výpoveď.
O bar Fatima mal podľa medializovaných informácií záujem niekdajší boss bratislavského podsvetia Peter Čongrády.
„Je to absurdné, aby na základe týchto svedeckých výpovedí bolo vznesené obvinenie mojej klientke, pretože tieto osoby, ktoré mali byť svedkom tejto trestnej činnosti, nemajú žiadne konkrétne poznatky o tom,” reagoval ešte v stredu po vznesení obvinenia Peter Erdös, právny zástupca Jankovskej. , aktuality.sk

X X X

NAKA prepustila Roberta Krajmera deň po zadržaní

Policajti vykonali u Krajmera domovú prehliadku a prezreli aj nebytové priestory.
Roberta Krajmera v piatok večer NAKA prepustila, informovala televízia Markíza. Nie je obvinený a po noci strávenej v policajnej cele je voľný.

Príslušníci NAKA Krajmera zadržali vo štvrtok a jeho manželke počas výsluchu zadržali mobilný telefón.

Zásah mal súvisieť s kauzou Moniky Jankovskej – prebratie baru Fatima. Podnik v centre Trenčína v minulosti patril podnikateľovi Ondrejovi Janíčkovi. On je presvedčený, že ho oň pripravila mafiánska skupina okolo Petra Čongrádyho.
V minulosti opakovane obviňoval bývalú štátnu tajomníčku Moniku Jankovskú, že ešte ako sudkyňa pomáhala mafii.
K Janíčkovmu baru sa v minulosti dostala spoločnosť BATA a. s.. Predsedníčkou predstavenstva tejto spoločnosti bola podľa informácií, medializovaných niekoľko dní po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, Mária Krajmerová, manželka vtedajšieho šéfa protikorupčnej jednotky.

V prípade prebratia trenčianskeho baru sú okrem Jankovskej obvinení jej svat Peter Vasko, expolicajt Milan Žáčik, trenčianska advokátka Anna Žedényiová i doterajší svedok v kauze Michal Vida.

Meno zadržaného Roberta Krajmera vo verejnosti najsilnejšie zarezonovalo krátko po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej.Zjavil sa na mieste činu, kde ako šéf protikorupčnej jednotky nemal čo robiť. A to navyše v prípade vraždy novinára, ktorý o podozreniach, v súvislosti s jeho osobou, písal, aktuality.sk

X X X

Súd v Nemecku potvrdil doživotný trest pre ošetrovateľa, ktorý usmrtil 85 pacientov

Nemecký Spolkový súdny dvor (BGH) v piatok potvrdil doživotný trest odňatia slobody pre bývalého ošetrovateľa Nielsa Högela, ktorého minulý rok odsúdili za usmrtenie 85 ľudí. Informovala o tom agentúra DPA.

Počas svojho pôsobenia ako ošetrovateľ v nemocniciach v dolnosaských mestách Oldenburg a Delmenhorst v súčasnosti 43-ročný Högel v rokoch 2002 – 2005 injekčne podával pacientom nadmerné dávky liekov ovplyvňujúcich činnosť srdca, aby ich následne mohol oživovať a preukázať tak svoje schopnosti. V mnohých prípadoch sa mu to však nepodarilo.
Spolkový súdny dvor so sídlom v meste Karlsruhe potvrdil verdikt, ktorý súd v Oldenburgu vyniesol v júni 2019. Zároveň zamietol možnosť odvolania sa pre odsúdeného.

Högel bol už v roku 2015 odsúdený na doživotie za usmrtenie šiestich pacientov na jednotke intenzívnej starostlivosti v Delmenhorste. Podľa DPA ide o jeden z najvážnejších prípadov masovej vraždy v Nemecku od skončenia druhej svetovej vojny./agentury/

X X X

Prerušené pojednávanie s Assangeom bude pokračovať v pondelok

Súdne pojednávanie so zakladateľom WikiLeaks Julianom Assangeom vo veci jeho možného vydania do Spojených štátov, bude pokračovať v pondelok 14. septembra. Konanie prerušili vo štvrtok pre obavy z výskytu koronavírusu v súdnej sieni, informovala v piatok agentúra AP s odvolaním sa na webstránku WikiLeaks.

Prerušenie nariadila sudkyňa londýnskeho súdu, ktorý rieši Assangeov prípad, pre obavy z toho, že jeden člen právneho tímu zastupujúceho vládu USA prišiel do kontaktu s nakazenou osobou. Stránka WikiLeaks v piatok oznámila, že uvedený právnik už absolvoval test na koronavírus s negatívnym výsledkom, čo otvorilo cestu k obnoveniu súdneho pojednávania.

Americké obvinenia voči Assangeovi sa týkajú prevažne špionáže a sprisahania za účelom preniknutia do počítačových systémov a zverejnenia tajných amerických vojenských a diplomatických dokumentov. Austrálčanovi (49) hrozí v prípade usvedčenia až 175 rokov väzenia, teda fakticky doživotný trest.

Extradičné súdne konanie na trestnom súde Old Bailey v Londýne sa začalo v pondelok a verdikt by mal byť vynesený približne o mesiac. Assange neúspešne žiadal o preloženie celého konania až na január budúceho roka./agentury/

X X X

Odborári sa chystajú do ulíc. Nepáčia sa im pracovné podmienky na Slovensku

Konfederácia odborových zväzov (KOZ) plánuje v nadchádzajúcich troch týždňoch organizovať protestné pochody v šiestich krajských mestách Slovenska. Protestnými pochodmi chcú odbory upozorniť vládu, že všetci pracujúci si zaslúžia rešpekt.

"Naša vláda hľadá úsporu na strane zamestnancov. Preto chceme protestami dať najavo náš nesúhlas so snahou a konaním vlády, ktorými sa snaží o znižovanie mzdových a sociálnych štandardov pracujúcich, a zároveň naznačiť, že takýmito jednostrannými protizamestna¬neckými a protisociálnymi opatreniami sa sociálny zmier skončil,“ odôvodnil protesty v piatok prezident KOZ Marián Magdoško.

"Zdá sa mi to ako mediálne divadlo. Som pripravený sa s kýmkoľvek a kedykoľvek rozprávať,“ povedal minister práce Milan Krajniak. Dodal, že budúci týždeň je rokovanie tripartity, kde budú predstavené ďalšie zákony a je priestor na vyjadrenie.

Na chvoste únie

V rebríčku kvality slovenských pracovných miest v rámci krajín EÚ odpracuje slovenský zamestnanec ročne o 32 dní viac ako nemecký zamestnanec. Okrem toho má Slovensko najvyšší podiel zamestnancov pracujúcich v noci a druhý najvyšší podiel zamestnancov pracujúcich cez agentúry dočasného zamestnávania, upozornila viceprezidentka KOZ Monika Uhlerová. Dodala, že sme na štvrtom meiste v podiely zamestnancov pracujúcich na zmeny. „Slovenská minimálna mzda je 4. najnižšia minimálna mzda v parite kúpnej sily, aj v priemerných nákladoch práce. Máme 4. najnižšie priemerné celkové náklady práce na zamestnanca v parite kúpnej sily,“ povedala viceprezidentka KOZ SR Monika Uhlerová.
Protestné pochody za práva všetkých zamestnancov sa uskutočnia 17. septembra v Košiciach, 18. septembra v Prešove, 22. septembra v Banskej Bystrici, 24. septembra v Žiline, 28. septembra v Trenčíne a 29. septembra v Trnave, všetky so začiatkom približne o 15:30.

Odborári nie sú jednotní

Moderné odbory Volkswagen sa naopak postavili na stranu ministra práce Krajniaka. Majú totiž záujem o miesto v tripartite, ak to umožní pripravovaná novela zákona o tripartite. Na piatkovej tlačovej besede to povedal Krajniak. Ako ďalej uviedol, bol by rád, keby zamestnancov v Hospodárskej a sociálnej rade zastupovali aspoň tri odborové organizácie. „Veľmi si vážim, keď niekto zastupuje práva zamestnancov a svojich členov takým rešpektovaniahodným spôsobom,“ povedal minister na piatkovej tlačovej besede po stretnutí s predstaviteľmi Moderných odborov Volkswagen.

Zámer meniť zákon o tripartite predstavil minister práce Milan Krajniak po augustovom rokovaní tripartity. Reagoval tak na neústupčivý prístup predstaviteľov Konfederácie odborových zväzov SR (KOZ) pri rokovaniach o minimálnej mzde. Novelou zákona o tripartite by sa mala podľa Krajniaka zvýšiť reprezentatívnosť sociálnych partnerov. Zmeniť by sa mal aj Zákonník práce. „Stanovili by sme, od akého percenta zamestnancov môžu odbory pôsobiť na pracovisku a viesť kolektívne vyjednávanie,“ tvrdí minister. Ako predbežný návrh predstavil zámer, aby odbory reprezentovali aspoň 20 percent zamestnancov.

Nové opatrenia na obzore?

Šéf rezortu práce Milan Krajniak sa s predstaviteľmi Moderných odborov Volkswagen (MPV) zhodol na zámere zaviesť individuálny dôchodkový strop po získaní 40 rokov dôchodkového poistenia.

„Odbory mali veľmi konštruktívnu pripomienku a návrh, ktorý sa budeme snažiť zvážiť,“ tvrdí Krajniak. Išlo by o tzv. celoživotné konto pracovného času, ktoré by mohlo byť doplnkom k individuálnemu dôchodkovému stropu. S odborármi minister debatoval aj o návrhu na zvýšenie minimálnej mzdy zo súčasných 580 eur na 623 eur. „Myslím, že sme si v tom porozumeli,“ povedal Krajniak.

Témou spoločného rozhovoru bolo aj zavedenie dlhodobého kurzarbeitu, či výstavba nájomných bytov. Minister tiež avizoval, že po dohode s odborármi do návrhu novely Zákonníka práce zakotví právo na „odpojenie sa“ po 8,5 hodinách práce pre zamestnanca, ktorý vykonáva prácu z domu.

Predseda MPV Zoroslav Smolinský poukázal na regionálnu diskrimináciu pri odmeňovaní. „Nie je možné, aby obsluha v obchodných reťazcoch pod jednou značkou mala rôzne finančné ohodnotenia pre zamestnancov v Bratislave a pre zamestnancov v Medzilaborciach a Košiciach,“ povedal. Ocenil, že sa minimálna mzda má od začiatku budúceho roka zvýšiť na 623 eur.

V súvislosti s celoživotným kontom pracovného času poukázal Smolinský na to, že napríklad zdravotníci nemajú preplácané nadčasy a ani nemajú možnosť vybrať si náhradné voľno. „Navrhli sme riešenie, že sa im budú rátať hodiny odpracované navyše a zamestnanec sa po nejakom čase rozhodne, keď pôjde do dôchodku, že si tie hodiny môže skôr vybrať,“ povedal. Tieto nadčasové hodiny by sa podľa Smolinského mali evidovať. „Reálne za 40 rokov možno odrobia 43, 44 rokov,“ upozornil.

Túto myšlienku považuje minister práce a sociálnych vecí Milan Krajniak za zaujímavú. „Skúsime zadefinovať celoživotné konto pracovného času tak, ako definujeme 40 rokov, možno by sme to vedeli prepočítať na hodiny,“ dodal Krajniak. (sita)/agentury/

X X X

Z nezákonných lustrácií je obvinený ďalší policajt

Policajná inšpekcia obvinila ďalšieho policajta z nezákonných lustrácií. Ide o Milana Mihálika, ktorý pracoval ako zástupca riaditeľa Národnej jednotky finančnej polície Národnej kriminálnej agentúry (NAKA). Známy je aj svojimi kontaktmi na nitrianskeho oligarchu Norberta Bödöra. Podľa policajnej inšpekcie sa zapojil do nezákonných lustrácií pre Mariana Kočnera.

Informuje o tom portál Aktuality.sk. Policajná inšpekcia už mesiace vyšetruje, ktorých policajtov Norbert Bödör úkoloval a kto sa nezákonne prehrabával v registroch, aby bez príčiny lustroval množstvo ľudí a zistenia potom odovzdával ďalej.
„V súvislosti s vyšetrovaním prípadu tzv. ‚lustrácií novinárov‘ vyplynuli z vykonaných úkonov nové skutočnosti.

Vyšetrovateľ odboru boja proti korupcii a organizovanej kriminalite Úradu inšpekčnej služby obvinil zo zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa v súbehu s prečinom neoprávneného nakladania s osobnými údajmi a v súbehu s prečinom ohrozenia dôvernej skutočnosti a vyhradenej skutočnosti 42-ročného M. M.,“ konkretizovala Petra Friese z tlačového odboru Kancelárie ministra vnútra SR.

Obvinenie sa podľa jej slov nemá týkať samotnej kauzy lustrácií novinárov ani Jána Kuciaka. „Subjekty, ktorých sa protiprávne konanie týka, nie je v tomto štádiu vyšetrovania možné bližšie špecifikovať,“ dodala Friese.
V kauze lustrácií už polícia obvinila bývalého expolicajta Pavla Vorobjova, ktorý je stíhaný väzobne./agentury/

X X X

Kovařík: Boj proti environmentálnej trestnej činnosti je jednou z priorít

Polícia upozorňuje, že jej úloha spočíva vo vyšetrovaní trestnej činnosti, nie v udeľovaní trestov.
Environmentálna trestná činnosť páchaná na zvieratách alebo voči prírode je jednou z priorít, ktorej sa bude polícia venovať. Uistil o tom dočasný prezident Policajného zboru Peter Kovařík.

Policajti na sociálnej sieti v tejto súvislosti upozornili na prípad z roku 2017. Muž v okrese Komárno bodol kuchynským nožom psa do hrude a po príchode domov mu odrezal hlavu. Na uvedenom prípade pracovali policajné útvary viac ako rok. Výsledkom ich práce bolo spracovanie návrhu na podanie obžaloby. Súd napokon odsúdil obžalovaného na ročný podmienečný trest.

Polícia upozorňuje, že jej úloha spočíva vo vyšetrovaní trestnej činnosti, nie v udeľovaní trestov. Zároveň vyzýva občanov, ktorí sú svedkami týrania zvierat alebo majú o týraní informácie, aby jej toto protiprávne konanie bezodkladne oznámili, aktuality.sk

X X X

Katalánski separatisti blokovali železnice, žiadali nové referendum a amnestie

V Katalánsku sa 11. septembra pripomína dobytie Barcelony španielskymi vojskami z roku 1714.
Katalánski separatisti v piatok - pri príležitosti Národného dňa Katalánska (La Diada) - vyzývali španielsku vládu, aby umožnila konanie nového referenda o nezávislosti tohto regiónu. Požadovali tiež udelenie amnestie separatistickým lídrom, ktorí sú vo väzení alebo v exile.

Protestujúci Katalánci už skoro ráno zablokovali viaceré železničné trate horiacimi pneumatikami, informovala agentúra Reuters.

Prieskumy verejnej mienky v Katalánsku dlhodobo ukazujú, že tamojšie obyvateľstvo je v otázke nezávislosti viac-menej rovnomerne rozdelené. Najnovšie prieskumy ukazujú, že väčšina Kataláncov chce, aby ich región ostal súčasťou Španielska.

V Katalánsku sa 11. septembra pripomína dobytie Barcelony španielskymi vojskami z roku 1714. V ostatných rokoch toto výročie sprevádzajú masové demonštrácie separatistov.„Tento politický konflikt potrebuje politické riešenie,“ povedal novinárom hovorca katalánskej regionálnej vlády Meritxell Budo.
Udelenie amnestií

Vyzval pritom na udelenie amnestie pre deviatich lídrov separatistického hnutia, ktorí sú vo väzení v súvislosti s neúspešným pokusom o vyhlásenie nezávislosti Katalánska z roku 2017. To isté požadoval aj v prípade ďalších katalánskych politikov, ktorí sa uchýlili do dobrovoľného exilu.

Vláda španielskeho premiéra Pedra Sáncheza udelenie amnestií aj vypísanie referenda odmieta, ale má záujem rokovať s Barcelonou. „Budeme naďalej pracovať na dosiahnutí zmierenia v Katalánsku na základe dialógu, ktorý je v súlade s ústavou,“ napísal Sánchez na Twitteri.

Protesty v Katalánsku sa v piatok konali napriek varovaniam zdravotníkov, ktorí poukazovali na hrozbu šírenia koronavírusu pri veľkých zhromaždeniach. Separatistická organizácia Katalánske národné zhromaždenie (ANC) pri príležitosti piatkového sviatku naplánovala viac ako 100 zhromaždení na 82 miestach po celom Katalánsku, aktuality.sk

X X X

Rozhodnutie advokátskej komory je účelové, tvrdí Miškovič

SAK odmieta politizáciu rozhodnutia predsedníctva komory.
Advokát Michal Miškovič potvrdil, že Slovenská advokátska komora (SAK) rozhodla o pozastavení jeho advokátskeho oprávnenia. Uviedol to vo vyhlásení pre TASR.

„Rozhodnutie SAK považujem za účelové vzhľadom na to, že SAK vedela o dôvode na pozastavenie mojej licencie minimálne od roku 2016 a rozhodla o tom až teraz. Podľa môjho názoru je to pomsta za moju prácu v prospech OĽANO, keďže aj v dôsledku môjho poradenstva boli zastavené a zrušené zákazky za desiatky miliónov eur, a našli sa pochybenia bývalého vedenia ministerstiev a štátnych podnikov za milióny,“ uviedol Miškovič vo vyhlásení.

SAK odmieta politizáciu rozhodnutia predsedníctva komory. „Tvorí ho deväť členov, rozhoduje väčšinou hlasov a každý člen hlasuje sám za seba. Odmietame byť súčasťou politického boja a pri rozhodovaní sa riadime právom,“ tlmočila stanovisko komory hovorkyňa SAK Alexandra Donevová.

Pokiaľ ide o Miškovičove naznačovanie, že to doteraz komore „nevadilo“, Donevová uviedla, že komora koná vtedy, keď má podklady na rozhodnutie. Miškovič mal informovať SAK o vznesení obvinenia voči svojej osobe v roku 2017, o podaní obžaloby prokurátorom v roku 2020.

„Advokát na osobitnú výzvu komory doručil obžalobu až v septembri 2020. Jeho vec bola zaradená na rokovanie predsedníctva a advokát bol na toto rokovanie mailom pozvaný i s dôvodmi predvolania. Na rokovaní bol oboznámený aj s kritériami rozhodovania, ktoré berie komora v obdobných prípadoch do úvahy,“ informovala hovorkyňa SAK.
Portál Aktuality sk. informoval, že pozastavenie výkonu advokátskej praxe má súvisieť s obžalobou z porušovania cudzích práv, aktuality.sk

X X X

Aktivisti Greenpeace blokujú ropnú rafinériu na západe Švédska

Spoločnosť Preem, ktorá rafinériu vlastní, nechcela akciu bližšie komentovať.
Aktivisti z environmentálnej organizácie Greenpeace v piatok zablokovali ropnú rafinériu na západe Švédska na znak protestu proti jej plánovanému rozširovaniu. Informovala o tom agentúra AFP.

Plavidlo tejto organizácie s názvom Rainbow Warrior (Dúhový bojovník) zakotvilo vo fjorde Brofjorden pred tamojšou rafinériou vo štvrtok večer, aby tak zablokovalo príchod ropného tankera.

„Sme stále v Brofjordene, čo znamená, že zastavujeme environmentálny trestný čin a bránime akejkoľvek preprave do fjordu a z neho,“ uviedla pre AFP vedúca švédskej pobočky Greenpeace Isadora Wronski.
Oznámila tiež, že rafinériu budú aktivisti blokovať „tak dlho, ako to bude potrebné“, teda dovtedy, kým švédsky premiér Stefan Löfven „nezakročí a neprevezme zodpovednosť“. Práve švédska vláda má rozhodnúť o tom, či umožní rozšírenie rafinérie.

Spoločnosť Preem, ktorá rafinériu vlastní, nechcela akciu bližšie komentovať. „Zameriavame sa najmä na zachovanie bezpečnosti výroby a našich zamestnancov,“ povedal pre AFP šéf tlačového oddelenia spoločnosti Dani Backteg. Dodal, že momentálne medzi vedením rafinérie a švédskou vládou prebiehajú v otázke rozširovania rokovania.
Greenpeace varuje, že takýto krok by mal za následok zvýšenie emisií až o milión ton oxidu uhličitého ročne, čím by švédska vláda šla priamo proti cieľom Parížskej dohody, ktorou sa spolu s ďalšími krajinami zaväzuje aktívne znižovať emisie a bojovať proti klimatickej zmene.

Vedenie rafinérie však argumentuje, že jej rozšírenie by umožnilo výrobu kvalitnejších produktov a obnoviteľných palív, čo by kompenzovalo lokálne zvýšenie emisií, aktuality.sk

X X X

Keď niekto začne o bieloruskej stabilite, poviem mu: Je to stabilita, ktorá sa podobá tej na cintoríne

V Bielorusku majú porekadlo: Radšej seď na klinci, pretože keď sa postavíš a znovu posadíš, klince už budú dva. Lepšie je sedieť na jednom. Zdá sa, že sa Bielorusi rozhodli, že tie dva klince predsa len risknú.
Obliekajú sa do bielych a červených farieb, na protestoch ich vídať s kvetmi, neboja sa prihovárať ťažkoodencom, vlastnými telami prilíhajú tých, ktorých na uliciach bijú obuškami.

A keď vidia, že poriadkové sily schmatli na ulici chlapca alebo muža, snažia sa im ho vytrhnúť z rúk, zatýkaného obkolesia ako skupina a bránia ho dovtedy, kým to muži s maskami na tvárach nevzdajú.

Bieloruské ženy sa stali symbolom pokojného, no neústupčivého revolučného protestu, ktorý sa usiluje, aby v krajine po 26 rokoch vladárstva Alexandra Lukašenka zvíťazili nad násilím, represiami a politickým prenasledovaním zákon a spravodlivosť.

To, s akou odvahou vyrážajú do ulíc, v uplynulých týždňoch sledujú aj ich krajanky, ktoré žijú na Slovensku.
Prišli ešte ako študentky, niektoré si tu založili rodiny. Pracujú v IT sektore, v administratíve, ako tlmočníčky či vo verejnej správe a všetky s napätím sledujú, čo sa od volieb odohráva v ich vlasti.

Niektoré priznávajú, po všetkých tých rokoch, keď v nich panovalo znechutenie z politiky, nešli ani len voliť očakávajúc, že Lukašenkov režim voľby opäť raz prispôsobí vlastným želaniam.
Lenže keď v nedeľu 9. augusta uvideli scény občianskej vzbury, rozhorelo sa v nich niečo, o čom si mysleli, že sa po tých dlhých rokoch už dávno kdesi stratilo – hrdosť na svojich.

Všetko sa zrazu vyplavilo

V ten volebný víkend sa Julia Kruhlik spolu s priateľmi vybrala na túru do Tatier. Znechutená tým, čo sa odohrávalo v ostatných rokoch v jej domovine, sa opäť raz rozhodla, že ani tentokrát voliť nepôjde. Veď sa aj tak nič nezmení.
V nedeľu zrána si ešte prečítala správy o tom, že volebná účasť, aj keď sa ešte nestihli poriadne otvoriť volebné miestnosti, už v predčasnom hlasovaní dosiahla 40 percent, pokrútila hlavou a zvyšok výletu sa venovala výhľadom na tatranské doliny.

K správam sa znovu dostala až večer a medzi prvými sa objavili zábery scény, na ktorej policajné auto vpálilo do jedného z demonštrantov.

Julia nahlas skríkla a rozplakala sa.

„Všetko, čo som roky potláčala, sa zrazu vyplavilo von. Nemohla som v tú noc vôbec spať. Písala som priateľom: Treba niečo urobiť. Triasli sa mi ruky, ochromil ma pocit bezmocnosti,“ spomína na deň, ktorý zmenil jej krajinu.
„Keď som potom videla, ako ľudia vychádzajú z Akrestina – zbití, zmučení, znásilnení –, vravela som si, že za toto nikto nebude potrestaný. Možno raz, ale určite nie za súčasných podmienok.“

Pred obrazovkou počítača tuhli aj Tatiana Grausová a Daria Manzalevskaia.
„Prvý masový pochod,“ odpovie Táňa pohotovo na otázku, ktorý moment jej v tie dni ukázal, že Bielorusko sa pravdepodobne rodí do nových dní.

„Dovtedy som si ani len nevedela predstaviť, že príde toľko ľudí. Dvestopäťdesiattisíc ľudí! Až vtedy som uverila, že to má šancu. Trošku ma mrzí, že nevyšli štrajky, ale tam je to prosté – ľudia nemajú peniaze, nemajú ani len úspory. Nie preto, že sú zlými hospodármi, ale skrátka preto, že im to neumožnil štát.“

„Najmä rozpočtový sektor je nastavený tak, že nedostanete celú výplatu. Dostanete polovicu ako zálohu a potom tú druhú. Respektíve očakávate, že dostanete aj tú druhú,“ doplní Daša.

Tá si bude ešte dlho pamätať moment, keď pracovníci jedného z minských závodov vypískali Lukašenka.
Postavil sa pred nich čakajúc, že sú to predsa jeho ľudia, oddaní a závislí voliči, pred televíznymi kamerami ho podporia – no robotníci zrazu kričali: Uchodi! Odíď!

Na hraniciach im kontrolovali počítače

Kde v sebe títo ľudia vzali silu? V bieloruštine existuje výraz: Hodze. Stačilo. V ruštine: Nadojel. Unavili sa. A vybuchli.
„Dobre si pamätám na voľby v roku 2010. Bola som v prvom ročníku vysokej školy a spomínam si, ako sa študentom, ktorí bývali na internáte, vyhrážali, že už nedostanú ubytovanie, pokiaľ nepôjdu voliť predčasne,“ povie Daša.
Aj v roku 2010 sa po voľbách, v ktorých Lukašenko získal vyše 79 percent, ľudia rozbehli do ulíc so sloganom Nech žije Bielorusko. No 40-tisícový dav sa po zásahu poriadkových síl rýchlo rozpŕchol.

„Keď som v to ráno po potlačení prechádzala mestom, ešte bolo vo vzduchu cítiť, že sa aspoň čosi malé udialo. Na proteste som nebola, no pokiaľ by som sa na ňom zúčastnila, je veľmi otázne, či by som vôbec zostala na univerzite,“ zaspomína si na svoje študentské obdobie aj Diana Shvedova.

Rovnako ako dnes, aj vtedy študentom totiž hrozilo, že účasť na proteste bude znamenať riskovanie možnosti ďalej študovať. Vo väzení skončila Dianina známa z internátu.

Študentku zatkli na šesť dní, potraviny jej do väzby nosili niektorí vysokoškolskí učitelia.

„To sú životné situácie, keď sa odhaľuje, kto je kto. Aj preto som odišla, lebo som nevidela nádej, že dôjde k zmene. O to viac som dnes prekvapená z toho, čo sa v Bielorusku deje. Neverím,“ hovorí Diana.

„Ja som študovala na vysokej škole, ktorú zatvorili z politických dôvodov. Išlo o Európsku humanitnú univerzitu, ktorú museli presunúť do Litvy. V Minsku fungovala 10 rokov, no keďže to bola proeurópska škola, tak ju zatvorili. Študovala som žurnalistiku a spomínam si na to, že nám zakaždým, keď sme pred voľbami prechádzali hranicu, kontrolovali počítače a knihy, či náhodou nevezieme nejaké propagačné materiály,“ pridá skúsenosť aj Julia.
Táňa vysokú školu študovala na Slovensku. Viac než jej vlastná motivácia ju za hranice Bieloruska ešte ako 17-ročné dievča poslalo rozhodnutie rodičov.

Jej mama v tom čase pracovala v novinách Sovetskaja Belorusija, dôverne známych všetkým Bielorusom.
„Sú to Lukašenkove noviny, takže sme z prvej ruky vedeli, ako systém funguje a ako sa snaží ľudí zastrašiť. Všetci zamestnanci mali zmluvu len na dobu určitú, všetci mali mzdy nastavené veľmi nízko a výška platu závisela od prémií, ktoré im mohli odobrať za hocičo – aj za krivé slovo,“ hovorí Táňa.

„Zatkli by ma medzi prvými“

Nad tým, prečo Bielorusi vybuchli práve teraz, si hlavu lámu viacerí. Dôvodov môže byť hneď viacero. Prvý – v Bielorusku skrátka vyrástla nová generácia, funguje na internete, cestuje, nefunguje na ňu štátna propaganda. Druhý – násilie proti demonštrantom. Lenže dôvody sa zrazu začnú rádovo kopiť, hneď sa nájde číslo 3, 4, 5, 6 a tak ďalej.
Nedostatok dôstojnosti, rešpektu voči ľuďom v bežnom živote, začne Táňa.

„Nie je predsa normálne, že policajti trhajú ľuďom telefóny z ruky len tak, že im ukradnú z balkónov bielizeň, pretože ju zavesili v kombinácii biela-červená-biela. Ľudia na mieste, kde zavraždili človeka, vytvorili z kvetov memoriál, zakaždým prichádzajú komunálne služby a upracú to. V Bratislave nikomu ani nezíde na um, aby z noci do rána odpratal sviece alebo kvety, ktoré ľudia na Námestí SNP priniesli na pamiatku Jánovi Kuciakovi.“

Mnohé sa však spúšťalo už vlani, keď sa na Youtube objavil dokumentárny film Stepana Putila, spoluzakladateľa kanálu NEXTA, ktorý dnes cez aplikáciu Telegram Bielorusov zásobuje rýchlymi fleš-správami. Film, ktorý si pozreli státisíce Bielorusov, do hodiny zhustil Lukašenkove kauzy.

Svoje však spravil aj koronavírus. V čase, keď sa Bielorusi skladali na rúška a nemocnice praskali vo švíkoch, Lukašenko obviňoval lekárov z toho, že zle pracujú.

„Vysmieval sa ľuďom, ktorí boli chorí, do médií odkazoval, že najlepším liekom pre nich je ísť traktorom na pole a zapotiť sa pri práci. Dalo by sa to odpustiť, pokiaľ by to hovoril bežný človek, od ktorého nič nezávisí, ale toto hovoril prezident krajiny,“ povie Diana.

„Navyše, oficiálne údaje o chorých a zomrelých sa vôbec nezhodovali s realitou. A potom si po voľbách pripísal 80 percent. Všetkým bolo jasné, že takúto podporu nemá. Mnohí išli k voľbám s nadšením, mohli voliť zmenu, podaktorí išli voliť po prvýkrát v živote – a zrazu ten istý výsledok? To bola posledná kvapka.“
Napätie podľa Daše rástlo už v čase, keď sa zbierali podpisy pre kandidátov.

Jej mamu napríklad donútili, aby sa podpísala za Lukašenka.
Potom začali zatýkať ľudí, Sjarheja Cichanouského, Viktara Babaryku, ľudí, ktorí s ním spolupracovali, aktivistu Pavla Sevjarynca a mnohých ďalších.

„Keď som v nedeľu odvolila, vzduch bol hustý ako pred letnou búrkou. Všetci čakali na výsledok. Už o siedmej podvečer začali chodiť správy, že OMON zatýka ľudí, ktorí čakali na protokoly, zatýka aj ľudí, ktorí stáli na uliciach. Vtedy som pochopila – toto je koniec. Že teraz to vybuchne tak ako nikdy predtým. Cítila som to siedmym zmyslom. A to sa i stalo. Vypadol internet, nevedeli ste sa dovolať rodine, režim začal prekračovať i dovtedy neprekračované hranice. Falzifikácie boli vždy, ale to, ako sa vykašľal na názory ľudí a ešte ich aj násilným spôsobom potlačil, to sa ešte v tejto miere nestalo. Dobre, že tam teraz nie som, lebo by ma zatkli ako prvú. Už 9. augusta by som sedela,“ povie Daša.

Celý ten kalambúr, hovorí Diana, sa odohrával i v samotných volebných miestnostiach.
Pretože ešte aj tí, ktorí v nich sedeli, vedeli, že keď vyvesia protokoly, nastane revolúcia. Tak ich niekde pre istotu ani nezverejnili.

„Z volebných miestností museli podaktorí odchádzali v sprievode OMON-u, tak sa báli hnevu ľudí. Ľudia zverejňovali fotografie a videá, ako z niektorých volebných miestností členovia komisie lezú von oknami,“ spomína Diana.

S Lukašenkom v ústrety päťročnici

Samozrejme, i Lukašenko má svojich podporovateľov a voličov.
Mnohí sú podľa Táne odchovanci sovietskeho režimu. Keď človek o ničom nemusel rozhodovať.
„Mali ste nalinkovaný život: škola, štát vám pridelil prácu, v tej ste boli 25 rokov, dostali ste podnikový byt. Päťročnice. O päť rokov dieťa, o ďalších päť prvá dovolenka a tak ďalej. Takto naplánovaný celý život. V Lukašenkovi mnohí vidia pokračovateľa práve tohto systému. Áno, máme krásne čisté ulice – no moja mama má po odpracovaní dlhých rokov odbornej práce dôchodok 120 eur,“ hovorí.

„A moja dostáva 140 dolárov za 25 rokov práce,“ pridá sa Daša.

Z týchto peňazí sa nedá žiť. Ani v Bielorusku, kde je lacnejší benzín a náklady na ubytovanie – neskôr dodá, že neexistuje hypotéka, len vysoko úročené úvery a mnohí ľudia sú závislí od podnikových bytov –, no kde si rodiny nemôžu dovoliť len tak si hocikedy vyjsť najesť sa spoločne do reštaurácie.

Je to jasné – tak ako všade rozličné názory na chod spoločnosti vždy budú. Veď i na Slovensku sú ľudia, ktorí sú nešťastní z toho, že je krajina v Európskej únii, ktorým chýba socializmus.

„Aj v Bielorusku preto nájdete ľudí, ktorí budú donekonečna podporovať umelo vytvorený pocit bezpečia a stability. Lenže závody, priemysel fungujú na papieri, vytvára sa pocit, že všetko fičí a ľudia majú prácu. No možno 60 percent pracovných miest vo všetkých týchto fabrikách je umelo vytvorených,“ povie Julia.

Pokiaľ by nebolo tých stratených 26 rokov, vraví Táňa, tak je z nich druhé Estónsko.

Bielorusko totiž vychádzalo zo Sovietskeho zväzu ako veľmi silná krajina s potenciálom. „Lukašenko nič neposunul,“ hovorí Daša, „on len čerpal z toho, čo v tej krajine už bolo. Neponúkal žiadne reformy, alternatívy vývoja, nemal program ani kampaň. Ešte aj IT sektor, o ktorom sa toľko hovorí – to nebol jeho nápad, to bol nápad Valerija Capkala, ktorý je teraz za hranicou.“

Aj na cintoríne je stabilita

Keď sa na Lukašenka a bieloruskú stabilitu pýtam i Lilije Hornáčekovej Šapalievič, rovno povie, že už ho nemieni nazývať prezidentom. Bielorusi podľa nej veľmi dlho žili v stave akejsi vnútornej migrácie.

„Je to život, ktorý sa každý snaží žiť tak, aby mal čo najmenší kontakt so štátom. Teraz sme vo fáze, keď to už nejde. Status quo sa narušil. Už bude len horšie alebo lepšie. Keď niekto začne hovoriť o bieloruskej stabilite, tak mu poviem: Tá stabilita sa podobá na stabilitu na cintoríne. Keď ležíte pritlačený kameňom. Takto vyzerala naša stabilita. Samozrejme, zmeny sú ťažké, je bolestivé čo i len na to pozerať, nevieme, čo bude. Lebo Lukašenko – to je človek, ktorý môže všetko. Teraz je to kto z koho. Buď on, alebo my.“

Pripomína to trochu porekadlo, ktoré spomenula Diana. Radšej sedieť na jednom klinci. Pretože keď sa človek postaví a znovu posadí, klince už budú dva. Zdá sa, že veľká časť Bielorusov sa predsa len rozhodla, že tie dva klince risknú.
„Myslím si, že ľudia u nás sú stále traumatizovaní tým, čo sa dialo ešte počas vojny. Každý v nej stratil nejakého príbuzného a aj táto situácia nám pripomenula, čo bol fašizmus, keď sa v Bielorusku zatvárali ľudia do kostolov a domov a tam sa upaľovali. Bielorusko je krajina deviatich tisícok vypálených dedín. To najhoršie dnes pritom robia ľudia, ktorí majú ostatných chrániť. Akoby úplne prestal platiť zákon,“ hovorí Lilija.

Lukašenko podľa nej už od počiatku svojej vlády po svojom boku potreboval ľudí, ktorí bez zaváhania počúvnu rozkaz.
Ten, ktorý mu oznámil, že rozkazy počúvať nebude –, minister vnútra Jurij Zacharenko – zmizol bez stopy. Ako i niekdajší šéf volebnej komisie Viktor Hončar, ktorý voči Lukašenkovi pripravoval impeachement.

„Do jednotiek, ktoré chránia režim, vstupujú ľudia nevzdelaní, z chudobných vidieckych pomerov, ktorým dali možnosť zarobiť si pomerne veľké peniaze, žiť vo väčšom meste, zároveň sú to ľudia, ktorí na celý tento svet majú svoj pohľad a ideologicky ich pripravujú. Pred voľbami Lukašenko jazdil po vojenských základniach, navštevoval špeciálne jednotky. Tie boli pred voľbami vyše mesiace úplne odizolované od spoločnosti. Netušíme, čo im hovorili, ako ich pripravovali,“ povie Lilija.

I tá si popritom zaspomína na časy, keď ešte ako študentka zažila v roku 2006 v Bielorusku protesty. Vtedajší rektor sa snažil nikoho nevyhodiť, no pamätá si, ako k nim na hodiny prichádzal človek z KGB a sledoval rozhovory medzi študentmi a ideologickými pracovníkmi.

A súčasnosť? Po augustových voľbách sa jej známa spolu s manželom vybrala hľadať svojho 16-ročného syna. Rodičom dali vedieť, že ho schytili kdesi na ulici. Vo väzbe skončili všetci traja. Syn vyšiel s modrinami. Jej známu – diabetičku – prepustili po 44 hodinách, ktoré strávila bez inzulínu a jedla.

Súd, nie lynč

Na silovikov majú Bielorusi obzvlášť ťažké srdce.

„Vidím to len z diaľky, no aj tak sa vo mne dvíha taká zlosť, že v mojom srdci neostáva miesto na empatiu, súcit a odpustenie. Preto nechápem, ako to môžu ľudia zvládať priamo v krajine. Každý má nejakého známeho alebo známeho známeho, kto bol zbitý, neprávom zadržaný, znásilnený alebo zabitý. Ako dokážu zachovať ten pokoj?“ pýta sa Táňa.
Preto sa bojí, aby sa hnev a túžba po odplate nezvrhla do lynču. To je najhorší scenár. Pretože lynč by drvivo potlačila armáda.

„Tých ľudí treba súdiť, nie lynčovať,“ poznamená Daša.

To, čo nastane v najbližších týždňoch a mesiacoch, vytrvalo čakajú všetky.
No už dnes je jasné, že došlo k zmenám a všetky sa zhodujú: Ak to ľudia ustoja, Lukašenko odíde – alebo „bude odídený“.Niektoré dokonca tvrdia, že ak tá chvíľa nastane, je čas sa zamyslieť nad návratom do vlasti a priložením ruky k budovaniu novej krajiny.

„Myslela som si, že pod tým ideologickým tlakom už Bielorusi zabudli, kto sú. Zabudli na svoje korene, na svoju vlajku, na svoj jazyk, na to, kto sú v prítomnosti. Zrazu sa ukázal ale národ, ktorý akoby nezažil tých 26 rokov tlaku,“ povie Lilija, „mladí ľudia i tí Bielorusi, ktorí žijú za hranicami, ktorí sa hrdo hlásia: Aj my sme tu. Je to výnimočné. Bielorusi ukazujú príklad jednoty, toho, ako si pomáhať. A medzi nimi vynikli ženy. Pretože, kto išiel ochrániť mužov, ktorých bili bez príčiny, bez zľutovania? Ženy!“, aktuality.sk