iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Hrozí, že by Kočner vyhral aj na Ústavnom súde v SR?

... Budaj rieši zabijaka horšieho ako korona:Kočnerovi hrá do karát judikatúra Ústavného súdu. Pozreli sme sa s právnikom na rozhodnutia, podľa ktorých súd musel overovať tvrdenia Zoltána Andruskóa. Druhou témou dnešného podcastu je znečistený vzduch - ktorý ročne zabije niekoľkonásobne viac Slovákov ako koronavírus.

Výpoveď svedka Zoltána Andruskóa má problém – Špecializovaný trestný súd v Pezinku neodsúdil Kočnera a Zsuzsovú aj preto, že judikatúra Ústavného súdu prikazuje podložiť výpovede takých svedkov ako Andruskó ďalšími dôkazmi. Viac povie trestný právnik Patrik Rako.

Slovákov zabíja aj horšia pliaga ako koronavírus – konkrétne znečistený vzduch zabije na Slovensku podľa ministerstva životného prostredia až 5 tisíc ľudí ročne, prostredníctvom chorôb ako napríklad rakovina pľúc. Minister Ján Budaj to chce riešiť - pošle úradníkov kontrolovať krby aktuality.sk

X X X

4 dôvody, prečo oslobodili Kočnera a Zsuzsovú

Marian Kočner a Alena Zsuzsová sú nevinní pre nedostatok dôkazov. Ako súd dospel k tomuto záveru? Toto sú štyri hlavné dôvody.

1. Súd neuveril svedkovi Andruskóovi

Zoltán Andruskó a jeho výpoveď boli jediným priamym dôkazom proti Alene Zsuzsovej, ktorý by viedol aj k Marianovi Kočnerovi. Súd mu neuveril, a to hneď z niekoľkých dôvodov.

Andruskó je podľa súdu vo vzťahu k Zsuzsovej nedôveryhodný svedok, lebo viackrát tvrdil niečo, čo sa nepotvrdilo. Senát v odôvodnení ako príklad spomenul jeho tvrdenie, že jedna novinárka mala byť otrávená hubami, ktoré zbierali s Alenou Zsuzsovou. Polícia vyšetrovaním vylúčila, že by novinárku niekto otrávil, zomrela pre úplne inú náhlu diagnózu. Andruskó tiež vyhlásil, že prokurátor mu pôvodne sľuboval 8-ročný trest, čo prokurátor poprel.

Andruskó tiež vyhlásil, že nikdy nemal dlhy, no v skutočnosti mohol mať dlh voči Alene Zsuzsovej. Vďaka tomu mohol mať motiváciu svedčiť proti nej, aby sa zbavil veriteľky.

Najdôležitejší argument súdu súvisel s Andruskóovou dohodou s orgánmi činnými v trestnom konaní. Mali mu vraj sľubovať výhody, napríklad návrh nižšieho trestu, postavenie chráneného svedka a podobne, ak bude vypovedať proti Kočnerovi a Zsuzsovej. Andruskó sa vo svojich neskorších listoch z väzenia aj sťažoval, že tieto dohody neboli dodržané.
V prípade svedka, ktorý má sľúbené výhody, musí byť súd veľmi opatrný: podľa judikátov Ústavného súdu aj Európskeho súdu pre ľudské práva musí overiť každé jeho tvrdenie.

Súd spomínané judikáty dokonca aj citoval v ústnom odôvodnení rozsudku: podľa nich nikoho nemožno odsúdiť len na základe výpovede jedného svedka, ktorý má za túto výpoveď ponúknuté výhody. A keďže Andruskóova výpoveď bola jediným priamym dôkazom voči deklarovaným objednávateľom, súd dospel k názoru, že Zsuzsovú a Kočnera na základe toho odsúdiť nemôže.

Bývalý trestný sudca a sudca Ústavného súdu Juraj Babjak hovorí, že Najvyšší súd ešte môže mať na dôveryhodnosť Zoltána Andruskóa iný názor.„Najvyšší súd môže toto rozhodnutie z rôznych dôvodov spochybniť,“ hovorí Babjak. Podľa neho sa odvolací súd môže práve na vyhodnotenie dôkazov pozrieť inak.

Vo vzťahu k jednému z vykonávateľov vraždy Tomášovi Szabóovi pritom sudcovia Andruskóovu výpoveď za dôkaz o vine uznali, lebo sa ju podarilo podložiť ďalšími dôkazmi.

Analýzu argumentov a rozhovor s Jurajom Babjakom si môžete vypočuť aj v podcaste Ráno Nahlas:

2. Fotky zo sledovania Jána Kuciaka nemuseli slúžiť na vraždu a k vrahom sa mohli dostať aj iným spôsobom ako tým, ktorý je uvedený v obžalobe

Hoci Andruskó tvrdil, že fotky zo sledovania videl u Zsuzsovej, podľa súdu ich pred touto výpoveďou mohol vidieť aj na polícii. Zároveň sa nikdy nenašli stopy, ktoré by Zsuzsovú usvedčovali, že fotkami niekedy skutočne disponovala. Neboli ani v jej počítači – jednoducho, u Zsuzsovej sa fotky nikdy nenašli.

Odôvodnenie rozsudku hovorí, že fotky mali podľa vysvetlení Mariana Kočnera aj svedka Petra Tótha slúžiť na iné účely než na vraždu – ako kompromitujúci materiál na novinárov v Kočnerovej relácii Na pranieri. Senát vyzdvihol fakt, že k fotkám malo prístup niekoľko ľudí – okrem Kočnera aj sledovači, Peter Tóth a Norbert Bödör. Vďaka tomu mohlo prísť k úniku informácií a nie je vylúčená verzia, že by sa vrahovia k fotkám zo sledovania dostali aj iným spôsobom ako cez Zsuzsovú či Kočnera.

3. Súd odmietol interpretovať správy z Threemy mimo ich doslovného významu

„Nemožno za všetkým vidieť šifru či kódovanú komunikáciu, ktorá nikdy nemá doslovný význam a na základe toho si fabulovať vlastný príbeh,“ zdôvodňovala rozhodnutie senátu jeho predsedníčka Ružena Sabová.

V odôvodnení sa súd odvolával aj na to, že kým správa s emotikonmi „50, soon, lebka“ bola prezentovaná ako dôkaz objednávky vraždy, podobná správa „50, soon, záchodová misa“ bola odignorovaná.

Podľa súdu tak nemožno úplne vylúčiť Kočnerovu verziu, že išlo o peniaze na založenie politickej strany Cieľ.
Aj na hodnotenie tohto dôkazu sa podľa bývalého sudcu Juraja Babjaka môže Najvyšší súd pozrieť úplne inak. Napríklad prikázať Špecializovanému trestnému súdu, aby správy interpretoval v kontexte prípadu.
12fotiek v galérii

Kočner posiela Zsuzsovej 21. februára 2018 podvečer emotikony 50 "čoskoro" lebka. Podľa svedka Andruskóa za vraždu dostali 50-tisíc eur.

4. Sú medzery v dokazovaní toho, ako malo prísť k vyplateniu vraždy

Odôvodnenie sa opieralo o fakt, že hoci bol Marian Kočner deň po vražde vo svojej bezpečnostnej schránke, nie je jasné, čo z nej vybral. Z účtu si Kočner opakovane vyberal vysoké sumy, no neurobil tak v deň, keď ho obžaloba obvinila zo stretnutia so Zsuzsovou a vyplatenia vraždy.

Napriek tomu, že dáta z mobilov ukazujú, že Zsuzsová a Kočner boli v daný deň v rovnakej lokalite a je možné, že sa stretli, súd nevie dokázať, že medzi nimi prebehlo odovzdanie peňazí. Súd teda považuje za dokázané, že Andruskó vraždu zaplatil, no nedokázalo sa, že by peniaze mal od Zsuzsovej a Kočnera.

Čo bude ďalej?

Prokuratúra sa voči rozsudku odvolala a prípad teraz pôjde na Najvyšší súd. Ten sa môže s rozhodnutím Špecializovaného trestného súdu stotožniť alebo ho vrátiť naspäť na opätovné konanie. Urobiť tak môže hneď po prečítaní spisu alebo na základe verejného zasadnutia, kde si predvolá obe strany a po ich vypočutí sa rozhodne.
Rozhodnutie o vine Kočnera a Zsuzsovej sa však od Najvyššieho súdu očakávať nedá.

„Najvyšší súd nemôže sám uznať vinu a nahradiť tak názor prvostupňového súdu,“ hovorí emeritný sudca Juraj Babjak. Môže však prikázať nižšiemu súdu, aby znova vykonal niektoré dôkazy. Pri opätovnom konaní bude Špecializovaný trestný súd viazaný právnym názorom Najvyššieho súdu, aktuality.sk

X X X

Motáky spoza mreží: vyšetrovanie je na konci, postaví sa Kočner znova pred súd?

Marian Kočner čelí už rok obvineniu z marenia spravodlivosti. Motákom sa podľa polície snažil manipulovať vyšetrovanie v kauze zmenky. „Marek sa bojí ‚vyrobených svedkov‘, ale presvedčil som ho aspoň na jednu vec,“ takto sa začína moták, ktorý podľa polície poslal z vyšetrovacej väzby svojmu vtedajšiemu kamarátovi Petrovi Tóthovi Marian Kočner.
Boli v ňom údajné inštrukcie, ako ovplyvniť vyšetrovanie kauzy zmenky televízie Markíza. Práve pre tento prípad skončil Kočner v júni 2018 vo väzbe.

Bývalý siskár Tóth jeho pokyny nesplnil a rukou písaný list spolu s ďalšími odovzdal polícii.
Verejnosť sa o ich existencii dozvedela z anonymného mailu v decembri 2018 – deň predtým, ako Špecializovaný trestný súd rozhodoval o sprísnení Kočnerovej väzby.

V januári minulého roka začala NAKA trestné stíhanie a od septembra čelí Kočner obvineniu z marenia spravodlivosti.
Vyšetrovanie sa podľa našich informácií po roku chýli ku koncu. Pre Aktuality.sk to potvrdila hovorkyňa policajného prezídia Denisa Bárdyová „V uvedenej veci prebieha vyšetrovanie, preto nie je možné konkrétne sa vyjadriť k vašim otázkam. Môžeme však povedať, že vyšetrovanie smeruje k jeho ukončeniu.“

Inštrukcie nedodrža

Kočner v tomto motáku chcel, aby Peter Tóth presvedčil bývalého príslušníka SIS Romana Osuského, aby svedčil v Kočnerov prospech v kauze zmenky. Mal tvrdiť, že sa o ich existencii dozvedel počas svojej spravodajskej činnosti už pred mnohými rokmi.

Kočner veril, že tým nabúra postoj vyšetrovateľa a prokurátora, že zmenky sú falošné.

Tóth jeho inštrukcie nesplnil. Bál sa, že bude napokon to isté chcieť aj priamo od neho. A to by bolo klamstvo.
Medzi podozrivými v tejto veci figuruje advokát Andrej Šabík, ktorý je spolu s Kočnerom obvinený v kauze Technopol.
Práve jeho označil Peter Tóth ako človeka, ktorý motáky z väzby vynášal. V súvislosti s lístočkami od Kočnera vypovedal ako svedok.

Kým sa tak stalo, trvalo to však pomerne dlho. Jeho výsluch oddialil problém so zbavením mlčanlivosti aj pandémia koronavírusu. „Vzhľadom na to, že som vo veci vypovedal, nie som oprávnený poskytovať informácie,“ reagoval na otázku o výsluchu advokát, ktorého pre zvláštny incident s Kočnerom rieši aj advokátska komora.
Fľaštička od kvapiek

Príslušník Zboru väzenskej a justičnej stráže zbadal, ako muži stoja blízko vedľa seba a čosi si podávajú z rúčky do rúčky.
Vyzval advokáta, aby predmet vydal, ten mal však v ruke len prázdnu fľaštičku od kvapiek. Aj keby strážnik Šabíkovi rovno uveril, že to tak bolo, došlo k porušeniu pravidiel

Zbor väzenskej a justičnej stráže preto požiadal predsedu advokátskej komory o prešetrenie konania advokáta.
Na základe tohto podnetu bol na Šabíka podaný návrh na disciplinárne konanie. Termín už je naplánovaný.
„Zaujal som k tomu stanovisko a podal som vysvetlenie,“ povedal advokát pre náš portál. Pokiaľ ide o to, čo si s Kočnerom podávali, trvá na svojom: „Bol to prázdny obal od kvapiek.“, aktuality.sk

X X X

Advokátka rodiny mŕtveho Slováka je v šoku: Belgicko je na úrovni opíc

Flámsky denník Het Laatste Nieuws v sobotu priniesol celostránkový rozhovor s advokátkou Henriety Chovancovej. Van de Steenová považuje za šokujúce stredajšie oznámenie generálnej prokuratúry v Monse, podľa ktorého neexistuje žiaden dôkaz, že by zákrok letiskovej polície v Charleroi zapríčinil smrť Jozefa Chovanca.

„Mám z toho zlý pocit. Zábery z cely šokovali všetkých. Všetkých okrem generálnej prokuratúry,“ uviedla advokátka s 34-ročnou praxou pre Het Laatste Nieuws. Priznala, že má veľkú dôveru v belgickú justíciu, no po vyjadrení prokuratúry z mesta Mons jej Belgicko pripadá ako „krajina na úrovni opíc“.

Právna zástupkyňa Chovancovej rodiny priznala, že má pocit, ako keby sa prokuratúra snažila chrániť políciu, ktorej príslušníci sa dopustili hrubého správania. Upozornila, že netvrdí, že za smrť slovenského občana sú vinní policajti, zároveň však zdôraznila, že ich vinu naznačuje veľa vecí. Aj to, že celou svojou váhou sedeli na Chovancovi okolo štvrťhodiny, zatiaľ čo on so spútanými nohami a rukami ležal na bruchu a s hlavou zamotanou v deke. „Len hlupák nepochopí, že by to mohlo prispieť k jeho úmrtiu,“ odkázala advokátka.

VIDEO: Ako zomrel Slovák Jozef Chovanec v Belgicku. Toto je nezostrihaná verzia. Pravda video sprístupňuje vo verejnom záujme, aby sa podobná situácia už nikdy nezopakovala.

Telefonáty z celého sveta

V rozhovore pre Belga uviedla, že súd nariadil vykonať niekoľko znaleckých posudkov vrátane pitvy, patologického vyšetrenia a toxikologických rozborov, ktoré však nevyvrátili podozrenie, že príčinou smrti bolo stlačenie hrudníka. A upozornila, že celý prípad mal byť uzavretý v januári tohto roku bez toho, aby vyšetrujúca sudkyňa vzniesla akékoľvek obvinenie voči polícii.

Van de Steenová upozornila, že advokátska kancelária, v ktorej pracuje, mala desiatky telefonátov takmer z celého sveta, od New Yorku až Južnú Kóreu. „Nie je to práve reklama pre našu krajinu. Boli sme známi pre vafle a čokoládu a teraz už aj prípadom smrti Jozefa Chovanca,“ opísala situáciu.

Vyjadrila presvedčenie, že celý súdny prípad bude možné dôkladne vyšetriť, len ak sa podarí dosiahnuť, že prípad bude odňatý orgánom v Charleroi v regióne Valónsko a presunutý do flámskej časti Belgicka. To by si však vyžadovalo súhlas ministerstva spravodlivosti¬.vyšetrovania, ale aj v komunikácii s našou krajinou," priblížil minister.
VIDEO: Korčok sa vo štvrtok stretol s belgickým veľvyslancom pre úmrtie Slováka.

Rýchlosť žiada aj slovenská strana

Rýchle vyšetrenie prípadu Jozefa Chovanca a maximálna spolupráca belgickej vlády. Minister zahraničných vecí Ivan Korčok (nom. SaS) si vo štvrtok predvolal veľvyslanca Belgického kráľovstva Ghislaina D' Hoopa. Tento týždeň sa chce stretnúť aj so všetkými slovenskými europoslancami.

Šéf diplomacie veľvyslancovi tlmočil obsah uznesenia, ktorý prijala Národná rada v stredu. „Najdôležitejšie je, aby bol prípad vyšetrený rýchlo, bez prieťahov, rešpektujúc nezávislosť belgických súdov, a je nevyhnuté čím skôr určiť príčinu smrti nášho občana,“ zdôraznil po stretnutí Korčok.

Video, na ktorom je Slovák mučený belgickými policajtmi, musí podľa Korčoka vniesť do prípadu dynamiku. Podľa neho má uznesenie silnú váhu aj preto, že bolo prijaté jednomyseľne. "Požiadal som tiež, aby belgická vláda bola maximálne súčinná nielen v podpore

Bolo spáchané zverstvo

Na situáciu by mal tiež podľa uznesenia zareagovať aj Európsky parlament. Korčok preto zvolá stretnutie všetkých slovenských europoslancov, šéfa zahraničného parlamentného výboru Juraja Blanára (Smer) a predsedu výboru pre európske záležitosti Tomáša Valáška (Za ľudí).

„Je potrebné vytvoriť jeden tím, ktorý bude tlmočiť Belgicku naše požiadavky a očakávanie, aby sa prípadom zaoberala aj Európska komisia,“ vysvetlil minister. Zdôraznil, že boli porušené hodnoty, ku ktorým sa Európska únia hlási. „Bolo spáchané zverstvo v priestore, kde je Charta základných práv EÚ,“ pripomenul Korčok.

Veľvyslanec podľa Korčokových slov prijal požiadavky s pokorou a viackrát sa oficiálne ospravedlnil. Ministra zároveň ubezpečil, že belgická vláda podnikne všetky kroky, aby bola svojej prokuratúre nápomocná, aby sa vyšetrovanie nepredlžovalo. „Odpoveď na otázku, prečo sa prípad nezačal vyšetrovať už pred viac ako dvoma rokmi, mi odpoveď nedal,“ skonštatoval minister.

Slovenskí europoslanci žiadajú minútu ticha

Európsky parlament musí prijať všetky nevyhnutné kroky, aby smrť slovenského občana Jozefa Chovanca nezostala bez odozvy tejto inštitúcie, ktorá zastupuje hlas všetkých občanov Európskej únie. To je hlavné posolstvo listu, ktorý skupina slovenských europoslancov zaslala predsedovi EP Davidovi Sassolimu.
„Žiadame, aby sa tento incident riešil rýchlo, efektívne a pri úplnom rešpektovaní zásad právneho štátu a ľudských práv. Rovnako žiadame belgické orgány, aby dôkladne vyšetrili tento prípad a postavili zodpovedné osoby pred spravodlivosť,“ napísali slovenskí europoslanci.

Okrem Ďuriš Nicholsonovej sa pod spoločnú výzvu podpísal aj jej stranícky kolega Eugen Jurzyca, Vladimír Bilčík a Michal Wiezik (SPOLU-OD), Miriam Lexmann a Ivan Štefanec (KDH), Peter Pollák (OĽaNO), Monika Beňová (Smer-SD), Martin Hojsík a Michal Šimečka (Progresívne Slovensko).

Títo europoslanci vyjadrili znepokojenie v súvislosti s prípadom Jozefa Chovanca a Sassolimu napísali, že tento „ohavný incident s prejavom extrémizmu“ je nezlučiteľný s hodnotami EÚ.„Z toho dôvodu žiadame predsedu Európskeho parlamentu o verejné odsúdenie konania belgickej polície. Taktiež požadujeme začať nasledujúce plenárne zasadnutie minútou ticha ako prejav našej podpory rodine Jozefa Chovanca,“ uviedol Jurzyca.

Ak Sassoli ich žiadosti vyhovie, minútu ticha na pamiatku Jozefa Chovanca by mal EP držať v pondelok 14. septembra na úvod septembrového plenárneho zasadnutia.

Protest proti zatajovaniu

Predvolanie veľvyslanca bolo reakciou na stredajšie uznesenie parlamentu, ktorý vyjadril ľútosť a znepokojenie nad smrťou Chovanca v Belgicku na letisku Charleroi vo februári 2018. Zároveň Národná rada odsúdila neprimeraný zákrok belgických orgánov a zaviazala vládu požadovať od Belgického kráľovstva riadne vyšetrenie udalosti, ako aj vyvodenie zodpovednosti, a to s využitím všetkých diplomatických a právnych prostriedkov.

„Špeciálne s ohľadom na primeranosť, ako aj jeho intenzitu a extrémistické prejavy jednej zo zasahujúcich príslušníčok belgickej polície, ktorá sa na zákroku podieľala," priblížilo vedenie parlamentu. Vláda má tiež požiadať o informácie z vyšetrovania zákroku a postupu bezpečnostných zložiek a informovať parlament. Parlament zároveň vyjadril protest proti neodôvodnenému naťahovaniu vyšetrovania a zatajovaniu dôkazových materiálov

Belgické médiá prípad sledujú

Prípad smrti Slováka Jozefa Chovanca zaujímal belgické médiá aj cez uplynulý víkend. Flámska televízna stanica VRT si všimla nedeľňajšiu pietnu akciu na pamiatku J. Chovanca, ktorú zorganizovala slovenská komunita na Schumanovom námestí v Bruseli, a denníky De Morgen a Het Laatste Niews v sobotu pripomenuli naštrbené psychické zdravie J. Chovanca a snahu advokátky jeho manželky vymeniť vyšetrujúcu sudkyňu a dostať súčasný súdny spor mimo mesta Charleroi.

De Morgen v ďalšom rozsiahlom publicistickom materiáli uviedol vyjadrenie Henriety Chovancovej, vdovy po zosnulom Slovákovi, ktoré odznelo pred Výborom P, čiže Stálym výborom na monitorovanie činnosti polície.

Podľa jej výpovede bol J. Chovanec v decembri 2016 veľmi vystresovaný, mal afektívne poruchy typické pre schizofréniu. Uviedla, že jej manžel po konzultácii s psychiatrom po celé mesiace užíval lieky vzťahujúce sa na dosť široké spektrum duševných chorôb. Tie vysadil v marci alebo apríli 2017, lebo bol po nich otupený, nič ho nezaujímalo, len veľa spal, po fyzickej stránke bol v poriadku, nie však po psychickej. Priznala tiež, že si nie je istá, či išiel na kontrolu, ktorú mal mať v septembri 2017

De Morgen upozornil aj na jej výpoveď pred Výborom P, podľa ktorej keď videla manžela ležať v nemocnici, kde ho previezli po incidente s políciou na letisku v Charleroi v noci z 23. na 24., mal napuchnutú jednu ruku, zlomený prst na ľavej ruke a zlomenú pätu.

Slovák Jozef Chovanec zomrel vo februári 2018 po potýčke s políciou na letisku v meste Charleroi. Podľa pôvodných informácií prelomil letiskovú bariéru a nastúpil do lietadla neoprávnene. Malo dôjsť k potýčke, pričom letisková polícia ho vyviedla a umiestnila do cely predbežného zadržania, kde sa mal Chovanec dopustiť sebapoškodenia. Zo záznamu priemyselnej kamery však vidno, ako jedna zo zasahujúcich policajtiek hajluje, zatiaľ čo ďalší piati policajti sedia a kľačia na Chovancovej hrudi a smejú sa z nacistického pozdravu svojej kolegyne. Podľa videozáznamu policajti kolenami na hrudi imobilizovali Chovanca po dobu 16 minút./agentury

X X X

Fico žiada Kollárove odstúpenie z funkcie za 'neetické správan

Predseda Smeru Robert Fico vyzval predsedu parlamentu Borisa Kollára (Sme rodina), aby odstúpil z funkcie. Na pondelkovej tlačovej konferencii Fico poukázal na "neetické správanie" Kollára, ktoré podľa neho médiá ignorovali, pričom informáciu uverejnili len niektoré bulvárne médiá. Narážal tým na údajnú komunikáciu šéfa parlamentu s transrodovou modelkou. Návrh na odvolanie Kollára podľa predsedu Smeru podávať nebudú

Fico kritizoval médiá za to, že disponovali informáciami o neetickom správaní Kollára a nezverejnili ich. Šéf parlamentu podľa neho pre bulvárny týždenník informácie neodmietol. „Nepovedal, že to nie je pravda,“ dodal. Informácie podľa Fica poukazujú na „hlboké ľudské, etické, morálne zlyhanie predsedu parlamentu“.

Šéf Smeru tiež opäť poukázal na fotografie, na ktorých je Kollár odfotený s „predstaviteľmi mafie“, na jeho správanie ku klientke centra Čistý deň či na údajné vkladanie peňazí hnutia Sme rodina do Kollárových firiem./agentury/

X X X

V Minsku zmizla opozičná predstaviteľka Maryja Kalesnikavová

Poprednú predstaviteľku bieloruskej opozície Maryju Kalesnikavovú zadržali v pondelok v centre Minska neznámi muži a odviezli v mikrobuse. Informoval o tom bieloruský spravodajský portál Tut.by, ktorý o zadržaní informovala jedna jeho čitateľka.

„Kráčala som po ulici, keď som začula zvuk telefónu padajúceho na zem a dupanie. Otočila som sa a zbadala ľudí v civile a v maskách, ako tlačia Maryju do mikrobusu,“ povedala pre Tut.by čitateľka – svedkyňa zadržania.
K incidentu došlo približne o 10.05 h miestneho času (09.00 h SELČ) pri Národnom umeleckom múzeu v Minsku.

Hovorca Koordinačnej rady Anton Rodnenkov pre Tut.by tesne po zadržaní uviedol, že nevie, kde sa Kalesnikavová nachádza. O jej zadržaní sa podľa vlastných slov dozvedel z Tutu. Dodal, že bude zisťovať, kde sa nachádza. Odvtedy sa však nie je možné skontaktovať ani s ním, dodal server Tut.by

„Kde sa Maryja a Anton nachádzajú, neviem. Nemôžeme sa s nimi skontaktovať,“ povedal člen Koordinačnej rady Maxim Znak. Okrem nich sa nie je možné dovolať ani ďalším dvom vedúcim predstaviteľom tejto opozičnej organizácie.
Cichanovská obvinila bieloruských predstaviteľov

Zo zmiznutia Kalesnikavovej obvinila Sviatlana Cichanovská, ktorá bola hlavnou vyzývateľkou dlhoročného prezidenta Alexandra Lukašenka v tamojších prezidentských voľbách, bieloruských predstaviteľov. Informovala o tom v pondelok agentúra TASS. Vedenie krajiny sa týmto spôsobom podľa Cichanovskej usiluje zabrániť aktivitám opozičných organizácií.
„Režim (bieloruského prezidenta Lukašenka) ukazuje, že koná jedine prostredníctvom zastrašovania. Únos Maryje Kalesnikavovej, Antona Rodnenkova a Ivana Kravcova je pokusom narušiť aktivity Koordinačnej rady,“ citovalo Cichanovskej vyjadrenie na sociálnej sieti Telegram jej tlačové oddelenie.

„To nás však nezastaví. Čím viac nás zastrašujú, tým viac ľudí vyjde do ulíc. Budeme pokračovať v boji, budeme sa usilovať o prepustenie všetkých zadržaných a nové férové voľby,“ vyhlásila líderka bieloruskej opozície.

Litovský minister zahraničných vecí Linas Linkevičius vo svojom tvíte kritizoval bieloruské vedenie, pričom poukázal na to, že „namiesto rozhovoru s obyvateľmi Bieloruska sa ich odchádzajúce vedenie snaží cynicky eliminovať jedného po druhom“. Únos Kalesnikavovej v centre mesta Minsk označil litovský minister za „hanbu“, pričom dodal, že „v Európe 21. storočia sa používajú stalinistické metódy NKVD“. Zdôraznila, že Kalesnikavová „musí byť okamžite prepustená“.
EÚ je znepokojená správami o zatýkaní bieloruských opozičných lídrov

Európska komisia (EK) vyjadrila v pondelok znepokojenie nad správami z Bieloruska týkajúcimi sa údajného zatýkania vodcov opozície v Bielorusku.

Peter Stano, hovorca šéfa diplomacie EÚ Josepa Borrella počas tlačovej videokonferencie potvrdil, že Európska únia vie o informáciách naznačujúcich možný únos, resp. únos poprednej predstaviteľky bieloruskej opozície Kalesnikavovej a ďalších vodcov bieloruskej opozície.

Stano spresnil, že eurokomisia sa snaží získať viac informácií a zároveň dodal, že to, čo sa deje v Bielorusku možno označiť ako pokračujúce represie úradnej moci voči civilnému obyvateľstvu, pokojne demonštrujúcim ľuďom a politickým aktivistom.

„EÚ má jasné posolstvo. Sme hlboko znepokojení pokračujúcimi represiami a zastrašovaním obyvateľstva nezdôvodneným zatýkaním, veľmi často svojvoľným zatýkaním a zatýkaním, ktoré je politicky motivované. To je neprijateľné,“ uviedol Stano.

EÚ podľa neho vyzýva zodpovedné bieloruské úrady na okamžité prepustenie nezákonne zadržaných osôb. Stano zároveň pripomenul, že Európska služba pre vonkajšiu činnosť pripravuje sankčný zoznam osôb z Bieloruska, na ktorom sa ocitnú ľudia, ktorí sa dopustili neospravedlni-teľných činov voči bieloruskému ľudu.

Bieloruské ministerstvo vnútra, tamojší Vyšetrovací výbor i Výbor pre štátnu kontrolu (KGK) v pondelok odmietli tvrdenia, že zadržali členov opozičnej koordinačnej rady vrátane Kalesnikavovej. Informovali o tom spravodajské portály Mediazona.ru a RIA Novosti.

Nemecko žiada od Minska informácie, kde sa nachádza líderka opozície

Nemecko v pondelok požiadalo bieloruské úrady o poskytnutie informácií o tom, kde sa nachádza predstaviteľka bieloruskej opozície Maryja Kalesnikavová, ktorá bola podľa svojich spolupracovníkov v pondelok predpoludním unesená z ulice v centre bieloruskej metropoly Minsk.

Nemecký minister zahraničných Heiko Maas v pondelok podľa agentúry AFP vyjadril veľké znepokojenie nad osudom opozičnej líderky, žiadal o informácie o mieste jej pobytu a prepustenie všetkých politických väzňov v Bielorusku.
„Pokračujúce zatýkanie a represie, a to najmä proti členom koordinačnej rady, sú neprijateľné,“ uviedol v rozhovore pre denník Bild nemecký minister, ktorého krajina tento polrok predsedá Európskej únii.

Koordinačná rada opozície predtým v pondelok informovala, že Kalesnikavovú v pondelok dopoludnia „uniesli neznámi ľudia v centre Minska“. Od predpoludnia nie je možné spojiť sa ani s hovorcom a výkonným tajomníkom opozičnej rady. Opozícia uviedla, že „miesto ich pobytu nie je známe“ a obvinila režim prezidenta Alexandra Lukašenka z „použitia teroristických metód“.

Počas nedeľňajších protestov zadržali stovky ľudí

Až 633 ľudí zadržala v Bielorusku polícia počas nedeľňajších protestov Lukašenkovi, oznámilo v pondelok tamojšie ministerstvo vnútra. Informovala o tom agentúra AFP. Podľa hovorkyne ministerstva Voľhy Čamadanavovej boli tieto osoby zatknuté za porušenie zákona upravujúceho konanie verejných zhromaždení. Umiestnili ich do väzby a čaká ich vypočúvanie pred súdom.

Na nedeľňajšej demonštrácii v hlavnom meste Minsk sa v nedeľu zúčastnilo viac ako 100 000 ľudí, píše AFP.
Masové protesty vypukli v Bielorusku po zverejnení výsledkov prezidentských volieb z 9. augusta. Lukašenko, ktorý je pri moci od roku 1994, v týchto voľbách podľa oficiálnych výsledkov zvíťazil s vyše 80 percentami hlasov, zatiaľ čo jeho hlavnú súperku a súčasnú líderku opozície Sviatlanu Cichanovskú podporilo desať percent voličov

Kritici však tvrdia, že hlasovanie bolo zmanipulované. Uznať výsledky volieb odmietla aj Európska únia.

Bieloruské úrady proti demonštrantom nasadili v nedeľu i armádu, vodné delá a obrnené vozidlá. Na demonštrantov podľa miestnych médií útočili i muži v kapucniach s obuškami. Úrady ľudí zadržali aj na demonštráciách, ktoré sa konali v ďalších bieloruských mestách./agentury/

X X X

EÚ varovala Srbsko a Kosovo pred otvorením ambasád v Jeruzaleme

Európska únia varovala Srbsko a Kosovo, že by mohli podkopať svoje šance na členstvo v európskom bloku, ak by otvorili svoje veľvyslanectvá v Jeruzaleme. Informovala o tom agentúra AP. „Ani jeden členský štát EÚ nemá svoje veľvyslanectvo v Jeruzaleme. Akékoľvek diplomatické kroky v tomto kontexte, ktoré by mohli spochybniť spoločné stanovisko EÚ v súvislosti s Jeruzalemom, sú predmetom vážneho znepokojenia a poľutovania“, uviedol hovorca šéfa diplomacie EÚ Josepa Borrella Peter Stano. Srbsko a Kosovo v piatok oznámili normalizáciu svojich ekonomických vzťahov v rámci rozhovorov, ktoré sprostredkovali Spojené štáty.

Belehrad tiež počas rozhovorov súhlasil, že ako vôbec prvá európska krajina presunie svoje veľvyslanectvo z Tel Avivu do Jeruzalema. Priština sa zase zaviazala uznať Izrael, výmenou za rovnaký krok zo strany židovského štátu. Kosovo by sa zároveň malo stať prvou prevažne moslimskou krajinou, ktorá otvorí veľvyslanectvo v Jeruzaleme.

Oficiálny postoj EÚ a OSN však je, že konečný štatút tohto mesta musí byť výsledkom rokovaní medzi Izraelom a Palestínčanmi a že až do vyriešenia tejto otázky by tam jednotlivé krajiny nemali umiestňovať svoje ambasády.
EÚ očakáva, že túto líniu budú rešpektovať aj krajiny ašpirujúce na členstvo v Únii, akými sú aj Srbsko a Kosovo./agentury/

X X X

Čaputová: Takmer 5 000 ľudí na Slovensku ročne zomrie v dôsledku zlej kvality ovzdušia

Takmer 5 000 ľudí na Slovensku ročne zomrie na respiračné a kardiovaskulárne ochorenia v dôsledku zlej kvality ovzdušia. Pri príležitosti pondelkového Medzinárodného dňa čistého ovzdušia to na sociálnej sieti uviedla prezidentka SR Zuzana Čaputová.

„Musíme začať otvorene hovoriť o tom, že v porovnaní s inými krajinami EÚ je naše ovzdušie najviac znečistené jemnými prachovými časticami, takzvaným PM10. Je potrebné začať konať,“ poznamenala prezidentka s tým, že myslieť na to treba nielen pri príležitosti medzinárodného dňa čistého ovzdušia.

Konkrétne kroky je podľa prezidentky možné dať do Plánu obnovy Slovenska a využiť na to balík peňazí z EÚ. „Komplexná obnova budov vrátane modernizácie vykurovania môže znížiť ľuďom účty za energie a hlavne znížiť znečistenie ovzdušia v dôsledku neefektívneho vykurovania domov a budov,“ uviedla prezidentka. Ako dodala, práve neefektívne budovy a zastarané vykurovanie je zodpovedné za takmer 80 percent znečisteného ovzdušia, ktoré ohrozuje aj zdravie obyvateľstva Slovenska.

Prezidentka doplnila, že o tejto téme už komunikovala s premiérom Igorom Matovičom (OĽANO) a ministrom dopravy a výstavby Andrejom Doležalom (nominant Sme rodina), aby obnova budov bola súčasťou plánov na obnovu./agentury/

X X X

Kotleba, ktorý neuznáva COVID-19, je v karanténe. Súd s ním museli zrušiť

Kotleba ochorenie COVID-19 zosmiešňuje a hovorí o ňom ako o „projekte“. Niektorí poslanci ĽSNS v parlamente nenosia rúška. Súdne pojednávanie s lídrom ĽSNS Marianom Kotlebom, ktorý je obžalovaný v prípade šekov vo výške 1488 eur, sa zajtra neuskutoční.

Kotleba sa totiž len pred pár dňami vrátil z Čiernej Hory, ktorú Slovensko z hľadiska šírenia koronavírusu považuje za rizikovú krajinu Šéf ĽSNS sa nachádza v povinnej karanténe a súdu sa ospravedlnil, informovala hovorkyňa Špecializovaného trestného súdu Katarína Kudjaková. Informáciu potvrdili aj jeden z Kotlebových advokátov Tomáš Rosina a hovorca ĽSNS Ondrej Ďurica.

Ďalšie pojednávanie je naplánované na pondelok 21. septembra.

Výlet v Čiernej Hore

Kotleba na sociálnej sieti v piatok 4. septembra napísal, že sa práve vrátil z Čiernej Hory. „Išli sme cez Podgoricu, Belehrad, Nový Sad, Budapešť, Šahy až do Banskej Bystrice,“ uviedol. Podľa pokynov uvedených na stránke rezortu diplomacie si musí každý, kto sa vráti z Čiernej Hory, nechať spraviť test na ochorenie COVID-19 najskôr v piaty deň izolácie v domácom prostredí.

Znamená to, že Kotleba by si zrejme mal nechať urobiť test, a to najskôr zajtra. Na zajtra je naplánované aj súdne pojednávanie na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku.

Kotleba pritom ochorenie COVID-19 zosmiešňuje a hovorí o ňom ako o „projekte“. Niektorí poslanci ĽSNS v parlamente nenosia rúška, za čo ich už z rokovania vykázal šéf národnej rady Boris Kollára.

Naťahuje sa to

Súd s Kotlebom sa tak opäť natiahne. Kotleba neprišiel už na dve pojednávania Ako dôvod uvádza, že sa musí zúčasťňovať na rokovaní parlamentu, ktorého je poslancom.„Pre mňa je výkon mandátu poslanca určite dôležitejší, ako podieľať sa na takejto politickej súdnej záležitosti,“ povedal médiám.

Zatiaľ posledné pojednávanie sa malo konať 14. júla. Ani to sa však neuskutočnilo. Kotleba totiž podával námietku voči zaujatosti samosudkyne Ružene Sabovej a následne aj sťažnosť, o ktorej musel rozhodnúť Najvyšší súd. Ten síce rozhodol, Špecializovanému trestnému súdu nestihol vrátiť spis.

Kauza Kotlebových šekov sa tak skoro neskončí. Ak by aj Špecializovaný trestný súd Kotlebu odsúdil, verdikt nebude právoplatný, pretože šéf ĽSNS sa s najväčšou pravdepodobnosťou odvolá. Rozhodovať tak potom bude musieť Najvyšší súd. Ak by Kotlebu uznal vinným aj ten, predseda ĽSNS by prišiel o poslanecký mandát. Hrozia mu štyri až osem rokov za mrežami, aktuality.sk

X X X

Orbán siahol na oscarovú univerzitu. Študenti sa vzbúrili, podporili ich aj slovenskí Maďari

Študenti SZFE požadujú akademickú slobodu pre svoju univerzitu.

Tisíce ľudí demonštrujú v Budapešti za nezávislosť Univerzity divadelných a filmových umení (SZFE). Vláda Viktora Orbána nedávno dosadila do správnej rady univerzity svojich ľudí a vedenie školy spolu s pedagógmi odstúpilo.
Je to jedna z najstarších maďarských univerzít a hoci patrí k tým menším v krajine, vzišli z nej niekoľkí filmári, ktorých snímky získali Oscara. Medzi nimi je aj Michael Curtiz, režisér legendárneho filmu Casablanca.

Keď na protest proti dosadeniu novej provládnej správnej rady na maďarskej Univerzite divadelných a filmových umení (SZFE) minulý pondelok odstúpilo celé vedenie spolu s niektorými pedagógmi, do ulíc vyšli v Budapešti tisíce ľudí.
Väčšinu z nich tvorili študenti, ktorí už týždeň spoločnými silami bojujú za zachovanie nezávislosti univerzity a protestujú proti zmene jej fungovania.

Mnohí z nich majú pocit, že vláda pod vedením premiéra Viktora Orbána teraz po médiách siaha aj na slobodu univerzít.
„Študovať na tejto univerzite a ísť v stopách tých umelcov, ktorých obdivujete, je veľká pocta. Chrániť a stáť si za tým, čo zastupujeme, je ešte väčšia pocta,“ hovorí pre Aktuality.sk Dorottya Molnár, jedna z čerstvých absolventiek fakulty, ktorá si diplom prevzala len v týchto dňoch. Molnár je aj členkou mediálneho tímu #freeSZFE, ktorý sa aktivizuje v súčasnej kauze.

K iniciatíve sa od začiatku pridáva aj veľká časť súčasných študentov.

„My sa chceme učiť. O tom nemôže nikto pochybovať. Naším prvoradým cieľom je obnova vzdelávacieho prostredia v takej nezávislej inštitúcii, kde sa môžeme učiť od významných osobností v profesii bez toho, aby vedenie násilne a striktne určovalo, kto nás má učiť a čo nás majú učiť,“ oznámili študenti SZFE.
Protestujúci v nedeľu vytvorili niekoľko kilometrov dlhú ľudskú reťaz, ktorá sa tiahla od budovy SZFE v centre mesta až po budovu parlamentu.

Počas protestu si študenti podávali otvorený list, ktorý spísal univerzitný senát zastupujúci študentov, až kým nedoputoval pred parlament, kde ho vyvesili na sochu leva. V priebehu demonštrácií študenti opakovane vykrikovali: „Slobodná krajina, slobodná univerzita.“

Študenti sformulovali požiadavky

V liste, ktorý nazvali Magna Charta Universitatum, študentský senát sformuloval podmienky, na základe ktorých je univerzita ochotná spolupracovať s ministerstvom pre inovácie a technológiu, pod ktoré SZFE patrí.
Bolo to totiž ministerstvo, ktoré presadilo nový model fungovania univerzity. Ten podľa protestujúcich ohrozuje nezávislosť inštitúcie.

Študenti okrem iného v liste požadujú odstúpenie šéfa novej správnej rady Attilu Vidnyánszkého a zároveň návrat pôvodného vedenia školy. Univerzita bola pôvodne vo vlastníctve štátu, no zákon, ktorý tento rok schválil maďarský parlament, ho presunul do vlastníctva súkromnej nadácie.

Túto nadáciu pritom riadi päťčlenná správna rada, ktorú v auguste vymenovala vláda. Kandidátov, ktorých navrhovala univerzita, vláda odmietla.Univerzitný senát uviedol, že po výmene správnej rady už ďalej nie je oprávnený rozhodovať o rozpočte a organizačných otázkach.

„Počas procesu zmeny modelu fungovania SZFE sme v mnohých prípadoch mali pocit, že náš názor a skúsenosti boli odignorované,“ píše univerzita vo svojom oficiálnom vyjadrení.

„Verili sme, že úspechy našich absolventov sú dostatočným dôkazom a zárukou kvality našej práce a že otváranie nových kurzov a obrovský, rastúci záujem zo strany uchádzačov a nespočetné množstvo ocenení, ktoré ročne získavame, hovorí za všetko,“ vysvetľujú vo svojom vyhlásení, v ktorom reagovali na argument, že sa na univerzite údajne už 30 rokov nič nezmenilo. Pre tento argument sa vláda rozhodla členov správnej rady zmeniť.

Univerzity sa zastali umelci a organizácie

Po odstúpení vedenia, sa protesty zmenili na okupačný štrajk a študenti obsadili budovu univerzity. Na vchodové dvere zavesili červeno-bielu pásku značiacu zákaz vstupu a vyhlásili, že nikoho z „novodosadených“ ľudí nepustia na pôdu školy.

Nezávislosť univerzity a demonštrujúcich študentov podporili aj umelci pôsobiaci na Slovensku.

„Ako väčšine vzdelávacích inštitúcií v regióne, aj SZFE by zjavne prospela určitá modernizácia, ale určite nie takýmto agresívnym spôsobom, ktorý odmieta 155 rokov staré tradície a profesionálne výsledky. Takýto arogantný mocenský zásah je útokom na autonómiu univerzity a tvorivú slobodu. Vyjadrujeme našu solidaritu a stojíme za študentmi SZFE, autonómiou a slobodou univerzity,“ takto znie vyhlásenie, pod ktoré sa podpísalo vyše 30 divadelných a filmových umelcov maďarskej národnosti, ktorí žijú na Slovensku. Medzi nimi napríklad herci Csongor Kassai či herečka Vica Kerekes.

Podporu vyjadrila aj Amnesty International, ktorej členovia sa tiež zúčastnili na demonštráciách.

„Amnesty International Hungary považuje konanie učiteľov a študentov SZFE za odvážne a považuje ich za zásadný krok k ochrane autonómie univerzity a k presadzovaniu slobody vzdelávania. Sme pripravení ich podporiť pri presadzovaní svojich práv a poskytnúť im potrebnú pomoc,“ uviedol pre Aktuality.sk programový riaditeľ Amnesty International Hungary Áron Demeter.

Vláda necháva študentov protestovať

V nedeľu večer sa k udalostiam vyjadril aj minister zodpovedný za kanceláriu predsedu vlády Gergely Gulyás. Poznamenal, že vláda neplánuje zasahovať do demonštrácií, aj keď znemožňujú vzdelávanie.
„Študenti môžu demonštrovať slobodne. Majú šťastie, že pri moci nie je Ferenc Gyurcsány a nikto im pritom nevystrelí oči,“ povedal v relácii HírTV Bayer show.

Gulyás tvrdí, že výučbu pre tých, ktorí chcú študovať, zabezpečia na inom mieste a každý sa môže slobodne rozhodnúť, či sa na nej chce alebo nechce zúčastniť.

Orbánov politik tiež zdôraznil, že Vidnyánszky, ktorý má na starosti nové vedenie, z univerzity nikoho nevyhodil, aj keď zastávali inú ideológiu, a odchádzajúce vedenie a učitelia SZFE rezignovali na základe vlastného rozhodnutia.
„Skutočnosť, že je okolo nás toľko solidarity, je takmer nepochopiteľná,“ dodáva absolventka dotknutej fakulty Dorottya Molnár pre Aktuality.sk. „Myslím si, že každá demonštrácia môže mať pozitívny výsledok. Tiež si myslím, že už aj to je veľkým úspechom, že takto spolu držíme. Ďalším krokom bude diskusia a plánovanie nasledujúcich týždňov,“ uzatvára, aktuality.sk

X X X

Remišová potvrdila, že chce z EÚ fondov podporovať internetovú infraštruktúru

Podpredsedníčka vlády sľubuje zjednodušenie pravidiel, aby na písaní projektov nezarábali rôzni priekopníci.
Strategický investičný plán štátu na budúce desaťročie financovaný z eurofondov obsahuje päť priorít. Sú medzi nimi Inovatívne Slovensko aj Mobilita, doprava, prepojenosť, ktoré priamo súvisia aj s digitalizáciou. Zatiaľ ide o návrh, ktorý by mal byť definitívne schválený v druhom štvrťroku budúceho roka.

„V rámci jednotlivých priorít sme ho konzultovali so sociálno-ekonomickými partnermi, len počas leta sa uskutočnilo viac ako 30 stretnutí s jednotlivými rezortami, do prípravy bol zapojený akademický sektor a veľmi úzko sme spolupracovali aj s odborníkmi zo Slovenskej akadémie vied,“ povedala vicepremiérka Veronika Remišová.

Štát sa teda v nasledujúcich rokoch zameria na

•Inovatívne Slovensko
• Ekologické Slovensko pre budúce generácie
• Mobilita, doprava, prepojenosť
• Sociálne spravodlivé a vzdelané Slovensko
• Kvalitný život v regiónoch

Suma sa ešte môže zmeniť, vyrokovali viac voľnosti

Návrhu priorít chce v nasledujúcom období vicepremiérka ešte podrobiť širokej národnej konzultácii. „Pre každý jeden cieľ budeme organizovať okrúhle stoly, kde pozveme partnerov, odbornú verejnosť tak, aby na tomto dokumente a na tom, ako chceme investovať eurofondy v ďalšom desaťročí, bola široká politická zhoda,“ avizuje.

Čítajte ajInvestujme do moderných IT oblastí, inak budeme na úrovni rozvojových krajín,...

Momentálne platí, že 50 % zdrojov bude musieť ísť do inovácií, inteligencie a zelených tém. Pôvodne Európska únia ešte prísnejšie predpisovala, do čoho môžu peniaze smerovať. „Po náročných rokovaniach, ktoré boli v júni a júli sa nám podarilo tieto ciele znížiť tak, aby lepšie reprezentovali to, čo ľudia na Slovensku skutočne potrebujú,“ uviedla Remišová.
Spolu by malo byť k dispozícii 12,9 miliardy eur, no štát ešte musí čakať na presnú sumu, ktorá mu bude z Európskej únie pridelená. Podpredsedníčka vlády verí, že rokovania budú ukončené do konca roku. Potom európske inštitúcie budú schvaľovať súvisiacu legislatívu.

Opäť internet a preškoľovanie

Remišová zatiaľ poskytla len stručné rámcové priority, ktoré sa jednotlivých bodov týkajú. V rámci cieľa Inovatívne Slovensko majú ísť peniaze na riešenie dlhodobých nedostatkov, ako sú klesajúci podiel podnikov s inovačnou aktivitou, klesajúca kvalita vysokoškolského systému a rastúca závislosť na jednej úzkej špecializácii, čím narážala na automobilový priemysel.

„Budeme podporovať digitalizáciu, digitálnu transformáciu – či už ekonomiky, ale aj verejnej správy – posilnenie spolupráce akademického sektora, verejných inštitúcií a podnikov, podporu inovácií, technologických transferov a prepojenie vzdelávania a vedy a výskumu s potrebami trhu,“ menovala vicepremiérka.

Čítajte ajOptiku treba stavať rýchlo, hovorí štát. Veľmi rýchly internet chce pre všetkých

V oblasti Mobilita, doprava, prepojenosť vidí Remišová investičný dlh v infraštruktúre ako takej na úrovni niekoľkých miliárd eur a práve to má byť hlavnou prioritou do budúcich rokov. Balík sa má použiť aj na podporu budovania internetových sietí – konkrétne na odstraňovanie takzvaných bielych miest. Za úspech označila, keby sa podarilo odstrániť aspoň 30 % z nich.

Remišová pripúšťa aj finančné dotovanie budovania 5G sietí – z eurofondov či fondu obnovy, ktorý Európska únia vytvorila v reakcii na následky pandémie koronavírusu. „Momentálne diskutujeme aj s ministerstvom financií, z ktorého nástroja budeme tieto investície podporovať,“ vyhlásila.

Sociálne spravodlivé a vzdelané Slovensko má reagovať na fakt, že až dve tretiny pracovných miest je ohrozených robotizáciou a automatizáciou. Štát preto chce podporiť zlepšiť prepojenie vzdelávania na trh práce, odborné či celoživotné vzdelávanie aj rekvalifikácie, aby sa podarilo preškoliť trh práce na požiadavky nových odvetví.

Staré plány nových politikov

Pripomeňme, že štát chcel ťahať optický internet už v období eurofondov 2007 – 2013. Nakoniec mala Národná agentúra pre sieťové a elektronické služby spravenú iba projektovú dokumentáciu a ani v aktuálnom programe na roky 2014 – 2020 sa v projekte v réžii štátu nepokračovalo. Akurát v rámci projektu Digitálne učivo na dosah kopali káble pre školy či škôlky vo vybraných okresoch, no oficiálne nešlo o internetovú konektivitu.

Neskôr nový úrad pre informatizáciu sa však dohodol s operátormi, že sami pokryjú zvyšok bielych miest – vtedy bolo ale minimom 30 Mbit/s. Teraz chce pre všetky domácnosti 100 Mbit/s. Nie je to nič nové, víziu predstavila samotná Európska komisia ešte pod vedením Jeana-Claude Junckera pred štyrmi rokmi.

Bude čerpanie konečne jednoduchšie a transparentné?

Vicepremiérka zároveň oproti minulosti porovnala, že tentoraz bude menej priorít a budú adresnejšie. Hovorí o zjednodušení cieľov, programov a takisto vnútorných pravidiel a implementácie eurofondov.

„Budeme mať jasne nastavené pravidlá. Budú to transparentné pravidlá, budú to pravidlá jednoduché, budeme sa snažiť nič nedávať navyše, čo od nás Európska únia nepožaduje,“ uviedla s tým, že minulé vlády pridali množstvo vlastných, slovenských pravidiel, ktoré čerpanie eurofondov sťažovali a následne sa priživovali „rôzni priekopníci s eurofondami“, keďže písanie projektov najmä pre menšie subjekty bolo mimoriadne komplikované.

Zmeny by sa mali dotknúť aj procesu verejného obstarávania, pričom Úrad pre verejné obstarávanie má byť podľa Remišovej jediným kontrolným článkom pri eurofondových projektoch a bol potom spoluzodpovedný za rozhodnutia. „To znamená, že bude musieť mať certifikáciu z Európskej komisie,“ povedala podpredsedníčka vlády, aktuality.sk

X X X

Britský súd odmietol odložiť pojednávanie o vydaní Assangea do USA

Britský súd v pondelok zamietol žiadosť zakladateľa WikiLeaks Juliana Assangea o odklad pojednávania, v rámci ktorého sa rozhoduje o jeho prípadnom vydaní do USA. Assange žiadal, aby sa extradičné súdne konanie odložilo až na január budúceho roka, informovala agentúra AP

Obhajoba požadovala viac času na preštudovanie nového textu obžaloby predloženého americkou stranou, ktorý obsahuje 18 obvinení vznesených voči Assangeovi v júni tohto roku.

Podľa televízie Sky News bol uvedený spis doručený Assangeovým právnikom len krátko pred pondelkovým začiatkom extradičného pojednávania, takže nemali čas naň náležite zareagovať a pripraviť si argumenty. Zdôraznili tiež, že ku svojmu väznenému mandantovi majú len obmedzený prístup, čo komplikuje vzájomnú spoluprácu.

Julian Assange na pondelkovom pojednávaní vyjadril nesúhlas so svojím hroziacim vydaním do USA a potvrdil svoju totožnosť. Okrem toho pred súdom neprehovoril.

Súd v pondelok rozhodol aj o predĺžení Assangeovej väzby na základe nových obvinení, ktoré obsahujú dokumenty predložené americkou stranou. Assange podľa svojich právnikov trpí následkom dlhodobej väzby fyzickými a psychickými problémami.

Pred budovou súdu sa zhromaždilo niekoľko desiatok Assangeových priaznivcov. Tí jeho stíhanie v USA – súvisiace so zverejnením tajných amerických vojenských a diplomatických dokumentov – označujú za hrozbu pre slobodu tlače a novinárov po celom svete.

Americké obvinenia voči Assangeovi sa týkajú prevažne špionáže a sprisahania za účelom preniknutia do počítačových systémov. Austrálčanovi hrozí v prípade usvedčenia až 175 rokov väzenia./agentury/