iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Bieloruská opozícia avizovala vznik novej politickej strany

Bieloruská opozičná politička Maryja Kalesnikavová ohlásila v pondelok plánované založenie novej politickej strany, ktorá sa bude v krajine usilovať o politické, sociálne a ekonomické reformy. Informovala o tom agentúra DPA. Nová strana s názvom Vmeste (Spoločne) má byť platformou pre tých, ktorí hľadajú zmenu, povedala 38-ročná Kalesnikavová. Tá bola šéfkou volebnej kampane opozičného prezidentského kandidáta Viktora Babarika, ktorého ešte pred konaním volieb z 9. augusta uväznili. Kalesnikavová patrí medzi významných predstaviteľov hnutia proti súčasnej hlave štátu Alexandrovi Lukašenskovi.

„Počas posledných troch mesiacov sme dosiahli spoločne viac než za uplynulých 26 rokov. Spoločne sme bojovali a v boji za slobodu a za našu budúcnosť budeme pokračovať,“ povedala Kalesnikavová vo videu zverejnenom v pondelok večer na sociálnej sieti Telegram, v ktorom ohlásila vznik nového politického subjektu.

Video zachytáva aj vyjadrenie Babarika predtým než bol uväznený. Hovorí o tom, že najnaliehavejšou úlohou je v súčasnosti pripraviť zmeny v bieloruskej ústave. Program strany zatiaľ nebol známy – jej predstavitelia musia najprv totiž požiadať o jej zaregistrovanie.

Nová strana nie je súčasťou Koordinačnej rady, ktorú založili pred dvoma týždňami predstavitelia bieloruskej občianskej spoločnosti s cieľom pripraviť prechod moci v krajine. Toto demokratické hnutie požaduje Lukašenkovu rezignáciu, prepustenie všetkých politických väzňov a slobodné a spravodlivé voľby.

Lukašenko (66) v pondelok uznal výzvy na možné zmeny v krajine, ako aj to, že súčasný politický systém má autoritársku povahu. Už skôr sa vyjadril, že je pripravený vzdať sa niektorých prezidentských právomoci, avšak iba na základe ústavnej reformy. Uviedol tiež, že nové voľby sa v Bielorusku budú môcť uskutočniť až po schválení novej ústavy.

„Lukašenko klame a manipuluje, ako to robí už 26 rokov,“ povedala v Minsku Kalesnikavová na margo jeho údajných ústupkov. Politickí analytici neočakávajú, že by sa Lukašenko vzdal akýchkoľvek reálnych právomocí, poznamenala DPA.
V Bielorusku vypukli demonštrácie proti Lukašenkovi bezprostredne po oznámení výsledkov prezidentských volieb z 9. augusta, podľa ktorých oficiálne zvíťazil Lukašenko so ziskom 80,1 percenta hlasov, čím si zabezpečil šieste funkčné obdobie v tomto úrade. Jeho hlavná súperka Sviatlana Cichanovská, ktorá získala 10,12 percenta hlasov, i ďalší opoziční kandidáti výsledky odmietli. Neuznáva ich ani Európska únia.

Cichanovskej tím v pondelok oznámil, že plánuje apelovať na Bezpečnostnú radu OSN, ako aj na Radu Európy, aby v krajine pomohli s mierovým prechodom moci. Cichanovská vystúpi s prejavom na zasadnutí BR OSN 4. septembra a 8. septembra na pôde Parlamentného zhromaždenia Rady Európy.

Mučenie zadržaných osôb?

Experti OSN na ľudské práva obviňujú úrady v Bielorusku z mučenia zadržaných osôb. Od tamojších kontroverzných prezidentských volieb dostali správy o 450 zdokumen¬tovaných prípadoch mučenia a zlého zaobchádzania, oznámili v utorok v Ženeve.

Vo vyhlásení vyzvali bieloruské úrady, aby takéto konanie bezodkladne zastavili a vyvodili zodpovednosť voči policajtom, ktorí zadržaných podľa správ beztrestne ponižovali a bili, informovali agentúry DPA a AFP.

„Sme krajne znepokojení stovkami tvrdení o mučení a inom zlom zaobchádzaní v policajnej väzbe,“ uviedli vo vyhlásení osobitný spravodajca OSN pre problematiku mučenia Nils Melzer a 14 ďalší ľudskoprávni experti svetovej organizácie.
„Úrady v Bielorusku musia okamžite ukončiť všetko porušovanie ľudských práv a bojovať proti beztrestnosti,“ zdôraznili s tým, že mučenie nemožno ospravedlniť nijakým dôvodom a jeho zákaz „je v medzinárodnom humanitárnom práve absolútny“.

Autori správy dodali, že od sporného opätovného zvolenia bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka v Bielorusku zadržali približne 6700 ľudí – vrátane „svojvoľne zatknutých a narýchlo odsúdených“ novinárov alebo okoloidúcich, ktorí sa zhodou okolností nachádzali pri miestach, kde iní ľudia využívali svoje právo na pokojné zhromaždenie. Šesť osôb zmizlo dosiaľ bez stopy.

Bojkot začiatku školského roka

Stovky bieloruských študentov bojkotovali v utorok – na výzvu exilovej opozičnej líderky Sviatlany Cichanovskej – začiatok školského roka. Pochodovali pritom ulicami Minska a dožadovali sa nových prezidentských volieb a odstúpenia dlhoročného prezidenta Alexandra Lukašenka, informovala agentúra Reuters.

Mnohí bieloruskí študenti v utorok, v prvý deň školského roka nenastúpili do škôl a pochodovali po uliciach Minska s vlajkami opozície. Pred viacerými školami študenti podľa očitých svedkov zbierali podpisy pod petíciu za Lukašenkovo odstúpenie.

Študenti z viacerých univerzít kričali heslá ako „Fašisti!“ či „Toto je naše mesto!“. Niektorí sa pokúsili vytvoriť ľudskú reťaz, zadržala ich však poriadková polícia. Ľudskoprávna skupina Viasna uviedla, že zadržaných bolo viac ako 40 osôb.
Cichanovskej tím uviedol, že bojkot začiatku školského roka má „ukázať, že ani mladí ľudia nemôžu stáť mimo udalostí, ktoré sa v súčasnosti dejú v Bielorusku“. Agentúra Reuters v tejto súvislosti pripomína, že na rátaní hlasov zo sporných augustových volieb sa podieľali aj mnohí bieloruskí učitelia, pričom školy slúžili ako volebné miestnosti.

Samotný Lukašenko pri príležitosti začiatku školského roka navštívil učňovskú školu v Baranavičy. Zdôraznil pritom, že po „lete plnom udalostí“ nastal čas „nasmerovať energiu kreatívnym smerom,“ citovala prezidenta štátna tlačová agentúra Belta./agentury/

X X X

Európsky súd rozhodol v prospech obetí policajnej razie v Moldave nad Bodvou

Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) v utorok rozhodol v prospech obetí policajnej razie v Moldave nad Bodvou z roku 2013. Rozhodnutie sa má týkať porušenia ľudských práv obetí počas policajnej razie a jej preskúmavania.
Informovala o tom Michaela Pavelková z Kancelárie verejného ochrancu práv (KVOP). Rozhodnutie ESĽP vítajú aj viaceré mimovládne organizácie.

„Rozhodnutie súdu sa zhoduje so závažnými zisteniami o porušení ľudských práv, ktoré pri preskúmavaní razie konštatovala ešte predchádzajúca verejná ochrankyňa práv a na ktoré som opakovane upozorňovala,“ skonštatovala ombudsmanka Mária Patakyová.

ESĽP podľa KVOP rozhodol, že v prípade oboch sťažovateľov došlo v rámci razie k porušeniu zákazu neľudského zaobchádzania. „Vláda SR nebola schopná preukázať, prečo bolo voči sťažovateľom potrebné za daných okolností využiť predmetné donucovacie prostriedky. Štát preto musí niesť zodpovednosť za konanie, ktoré viedlo k porušeniu dohovoru,“ spresňuje KVOP. Súd podľa kancelárie priznal sťažovateľom právo na náhradu nemajetkovej ujmy.

Verejný ochranca práv taktiež upozorňuje, že ESĽP konštatoval nedostatky vyšetrovania vykonávané inšpekciou v roku 2013. Tie mali byť natoľko závažné, že vyšetrovanie nemôže byť považované za efektívne tak, ako to vyžaduje dohovor. Súd sa podľa KVOP zaoberal aj možným rasovým motívom policajného zásahu. „Počas vyšetrovania incidentu neboli vykonané dostatočné kroky na to, aby sa odkryl prípadný rasový motív konania, respektíve aby došlo k objasneniu, či etnický pôvod sťažovateľov zohral úlohu pri zaobchádzaní, ktorému boli podrobení,“ informuje kancelária.

Na rozhodnutie ESĽP zareagoval aj podpredseda parlamentu Juraj Šeliga (Za ľudí). „Krvavý zásah policajtov proti Rómom v Moldave nad Bodvou bol jednou z veľkých nespravodlivostí, ktorá doposiaľ nebola vyriešená,“ povedal a upozornil, že keď používa štát svoje ozbrojené zložky protiprávne, musí za to niesť zodpovednosť.

Verdikt súdu vítajú viaceré organizácie tretieho sektora. „Rozhodnutie o prvej sťažnosti prináša dlho očakávanú spravodlivosť pre zbitých obyvateľov z Moldavy nad Bodvou. Po siedmich rokoch boja so štátom, keď sa z obetí stali vinníci, svitá nádej, že sa súčasné súdne procesy s poškodenými, v ktorých im hrozia tresty, skončia,“ skonštatovala Lýdia Šuchová z občianskeho združenia Equity v mene koalície mimovládnych organizácií.

Čaputová vníma rozhodnutie ako potvrdenie pochybnosti zásahu

Prezidentka SR Zuzana Čaputová vníma rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) v prospech obetí policajnej razie v Moldave nad Bodvou ako potvrdenie pochybností, ktoré boli od začiatku spájané s týmto zásahom.
„Médiá, bývalá aj súčasná verejná ochrankyňa práv a mimovládne organizácie urobili v tejto téme množstvo užitočnej práce a dnes dal ESĽP za pravdu aj im,“ skonštatovala hlava štátu.

Zneužívanie štátnej moci proti ľuďom je podľa Čaputovej neprípustné, a preto je potrebné, aby sa odstránili pochybnosti aj v ďalších podobných prípadoch.

„Občania potrebujú polícii dôverovať a na to je potrebné, aby sme mali nezávislú policajnú inšpekciu, ktorá by vyšetrovala podozrenia z nezákonného konania policajtov. Hoci sa dlhodobo hovorí o potrebe používania kamier pri policajných zásahoch, v praxi stále nie sú bežné,“ povedala prezidentka.

Po policajnom zásahu 19. júna 2013 na ulici Budulovská v Moldave nad Bodvou obžalovali šiestich Rómov, ktorí uviedli, že ich policajti bezdôvodne a brutálne bili. Podľa inšpekcie Ministerstva vnútra SR, ktorá zásah preverovala, však policajti konali v súlade so zákonom.

Prokuratúra následne Rómov, pôvodne v pozícii poškodených, obžalovala z trestného činu. Tí vinu odmietajú a celý proces vnímajú ako nespravodlivý. „Ministerstvo vnútra SR v plnej miere akceptuje rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva,“ zareagoval rezort vnútra./agentury/

X X X

Macron žiada od libanonských politikov reformy, v opačnom prípade hrozia sankcie

Francúzsky prezident Emmanuel Macron v utorok v Bejrúte upozornil, že niekoľko nasledujúcich týždňov bude pre Libanon kľúčových. V prípade, že libanonskí politici nebudú schopní presadiť potrebné reformy, krajine podľa neho hrozia sankcie, píše agentúra Reuters.

Macron je v Libanone na už svojej druhej návšteve od výbuchu v bejrútskom prístave 4. augusta. „Je to posledná šanca pre tento systém,“ povedal Macron pre spravodajský portál Politico. Macron ďalej uviedol, že od libanonských politikov očakáva „seriózne záväzky“ vrátane usporiadania parlamentných volieb v rozmedzí nasledujúceho pol roka až roka. V prípade, že sa tak nestane, krajina a jej lídri môžu čeliť sankciám vrátane pozastavenia finančnej pomoci.

Macron takisto oznámil, že v polovici októbra chce v spolupráci s OSN zorganizovať medzinárodnú konferenciu s cieľom pomôcť krízou zmietanej krajine.

V utorok sa francúzsky prezident zúčastnil slávnosti pri príležitosti stého výročia založenia tzv. Veľkého Libanonu, ktorý bol od roku 1920 súčasťou Francúzskeho mandátu Sýrie a Libanonu. V rámci ceremónie Macron zasadil cédrový strom – národný symbol krajiny zmietajúcej sa v najväčšej kríze od občianskej vojny v rokoch 1975–1990. Elyzejský palác vo vyhlásení uviedol, že céder vyjadruje „(francúzsku) dôveru v budúcnosť Libanonu“.

Macron do Bejrútu priletel v pondelok krátko po tom, čo libanonský prezident Michel Aún poveril zostavením vlády Mustafu Adíba (48), ktorý doteraz zastával post veľvyslanca Libanonu v Nemecku.

Mohutný výbuch, ku ktorému došlo 4. augusta v prístave v libanonskej metropole Bejrút, si vyžiadal 190 obetí na životoch a viac ako 6500 zranených. Tri osoby sú stále nezvestné. Svetová banka v pondelok oznámila, že výbuch v Bejrúte spôsobil škody na infraštruktúre a hmotnom majetku až do výšky 4,6 miliardy dolárov (3,85 milióna eur)./agentury/

X X X

Čína plánuje podľa Pentagónu zdvojnásobiť svoj jadrový arzenál

Čína zrejme plánuje v tomto desaťročí zdvojnásobiť svoj arzenál jadrových hlavíc vrátane tých, ktoré majú byť umiestnené na balistické strely, ktoré môžu zasiahnuť Spojené štáty. V správe zverejnenej v utorok to uviedlo americké ministerstvo obrany.

Aj pri takomto náraste by čínske nukleárne sily boli oveľa menšie než americké. USA majú podľa odhadov 3800 aktívnych jadrových hlavíc a ďalšie v zálohe, približuje agentúra AP. Na rozdiel od Spojených štátov nemá Čína tiež nukleárne vzdušné sily, podľa správy však to však môže vyvážiť vyvinutím jadrovej balistickej strely vypúšťanej zo vzduchu.

Pentagón vo svojej každoročnej správe „Vojenská sila Číny“ pre Kongres USA uviedol, že čínska armáda sa okrem cieľa dosiahnuť technologickú paritu so Spojenými štátmi zameriava aj na spoločné operácie, aby bola schopná odradiť alebo poraziť prípadnú americkú intervenciu v prospech Taiwanu.

Čínske ozbrojené sily sa podľa správy už vyrovnali alebo prekonali americkú armádu vo viacerých oblastiach vrátane stavby lodí, balistických a riadených striel umiestnených na zemi a systémov protivzdušnej obrany, píše agentúra AFP.
Výročná správa po prvý raz obsahuje verejný odhad nukleárneho arzenálu Číny, ktorý stanovuje na niečo viac ako 200 jadrových hlavíc. Nezávislí analytici podľa AFP odhadujú, že Čína disponuje viac ako 300 takýmito zbraňami.
Tento počet sa podľa očakávaní Pentagónu za desať rokov zdvojnásobí. Čína už môže vystreľovať jadrové zbrane pomocou balistických striel zo zeme a z mora a vyvíja potenciál ich vypúšťania zo vzduchu.

„Je pravdepodobné, že Peking sa bude snažiť do polovice storočia vyvinúť armádu, ktorá je rovnocenná – alebo v niektorých prípadoch lepšia – ako armáda USA alebo armáda inej veľmoci, ktorú (Čína) vníma ako hrozbu,“ píše sa v správe./agentury/

X X X

Kňažko je rád, že si naňho konečne na Slovensku spomenuli

Medzi piatimi laureátmi štátnej ceny Jozefa Miloslava Hurbana sú aj herec a politik Milan Kňažko a súčasný minister životného prostredia Ján Budaj. Obaja patria k tváram udalostí z novembra 1989.

Budaj ocenenie, ktoré si preberie v utorok podvečer v priestoroch Bratislavského hradu, komenovať nechcel. „Samozrejme si to vážim, ale komentovať to nechcem. Nekomentoval som, ani keď sa v minulosti udeľovali alebo neudeľovali ceny, dovoľte mi aj v tomto prípade zostať bez komentára,“ povedal pre Pravdu Budaj.

Kňažko udalosť zatiaľ „neprežíva“. Myslím si, že v novembri a predtým dlhé mesiace som bol aktívny a niečo som spravil. Je to na tých, ktorí cenu odovzdávajú a nie na mne, aby som sa hodnotil,“ povedal Kňažko.

Dodal, že práve s Budajom boli aktívnejší než ostatní. „Budaj je spoluautorom kľúčového diela Bratislava/nahlas. Ja som podpísal petíciu žiadajúcu prepustenie politických väzňov. Hlavne som však odovzdal titul zaslúžilý umelec ešte v októbri 1989. To neurobil ešte nikto,“ zaspomínal si Kňažko. Podľa neho práve pre tieto udalosti nie je náhoda, že sú spolu s Budajom laureátmi štátnej ceny J. M. Hurbana.

Kňažko si váži každé ocenenie za dobrý skutok, na druhej strane má vlažný vzťah k oceneniam. „Konečne budem mať aj domáce vyznamenanie,“ priznal Kňažko s tým, že má české, dve francúzske a je rád, že aj doma si naňho konečne spomenuli.

Posťažoval sa však, že pri jeho nedávnych 75. narodeninách v českých médiách vysielali filmy a inscenácie, ktoré robil v Prahe. „Na Slovensku si akosi nespomenuli. Nevadí mi to, len konštatujem,“ pokračoval Kňažko s tým, že nevie, prečo je to tak. Dodal, že sa to netýka len jeho. „Je mi ľúto, že Slováci sú takí. Nie to, že nebola spomienka na mňa. Asi potrebujeme ešte trošku času,“ uzavrel Kňažko s tým, že to berie s nadhľadom.

Predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) sa rozhodol okrem Jána Budaja a Milana Kňažka oceniť aj profesora Vladimíra Krčméryho, gréckokatolíckeho biskupa Pavla Petra Gojdiča, ktorý v roku 1960 zahynul v leopoldovskom väzení, a rabín Romi Cohn, ktorý sa narodil v roku 1929, s rodinou musel utiecť pred fašizmom, bojoval s partizánmi a v apríli tohto roku podľahol koronavírusu.

Štátnu cenu Jozefa Miloslava Hurbana udeľuje predseda parlamente každoročne 1. septembra alebo iný deň, keď sa tak rozhodne. Oceňuje ňou občanov za ich mimoriadne významné zásluhy, výsledky práce alebo pôsobenie v oblasti legislatívy, práva, rozvoja demokracie alebo ústavnosti v Slovenskej republike.

Držiteľ ceny dostane aj finančnú odmenu vo výške 25-násobku priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR zverejnenej štatistickým úradom za predchádzajúci rok zaokrúhlený nahor na celé euro./agentury/

X X X

Danko bude opäť kandidovať na šéfa SNS

Šéf mimoparlamentnej Slovenskej národnej strany (SNS) a bývalý predseda Národnej rady SR Andrej Danko prijal politickú nomináciu a bude opäť kandidovať na post predsedu SNS. Danko to uviedol vo svojom vyhlásení, kde zároveň deklaroval dostatok síl na vytvorenie protipólu a zastavenie súčasnej vlády Igora Matoviča (OĽANO). SNS by si mala voliť svojho predsedu na sneme 12. septembra.

„Dozvedel som sa, že v parlamente už nikomu nevadí často kritizovaný rokovací poriadok, rekonštrukcia Bratislavského hradu či slávny stožiar. Nebolo to prvýkrát, keď nám až čas dal nakoniec za pravdu a mediálna kritika utíchla. Raz to boli rekreačné poukazy, paušálne výdavky, vyššie platy učiteľov či vojakov. Dnes som pochopil, že musím pokračovať ďalej,“ uviedol Danko. Rozhodol sa preto, že prijme výzvy Krajských rád SNS a bude znova kandidovať na post predsedu SNS.
To, že bude Danko opäť kandidovať na šéfa SNS, naznačil už v júli podpredseda SNS Anton Hrnko. Reagoval tak na Dankove cesty po regiónoch Slovenska v posledných mesiacoch. Hrnko odkázal Dankovi, že na čele s ním strana skončí. Nevidí preto inú cestu pre SNS ako zmenu vedenia.

SNS získala vo februárových parlamentných voľbách 3,16 percenta platných hlasov a nedostala sa do Národnej rady SR. V minulom volebnom období bola súčasťou vládnej koalície./agentury/

X X X

Mesačná krajina pri Seredi: 30 rokov tam leží toxická skládka albánskej rudy

Vodičov prechádzajúcich po rýchlostnej ceste pri Seredi už z diaľky víta obrovský kopec. Málokto však tuší, ze nad rovinatou krajinou sa týči nebezpečný pozostatok socializmu. Niklová skládka odpadu desaťročia iba zarastala burinou, teraz by jej mohlo odzvoniť.

Budovatelia socializmu v štátnej niklovej hute Sereď 30 rokov lúhovali málo výdatnú rudu z Albánska, ktorá obsahovala len necelé percento niklového kovu. Zvyšných 99 percent tvoril odpad, ktorý takmer rovnaký čas od zavretia fabriky trápi obyvateľov v širokom okolí.

„Mesačná krajina. Neskutočne jemný prach, ktorý nám vnikol ihneď prakticky všade, do auta, na tvár. Je to veľmi agresívna skládka,“ opísoval svoje pocity minister životného prostredia Ján Budaj, keď sa prišiel na skládku pozrieť. Hneď ju označil za toxickú a vyzval kompetentné orgány v pôsobnosti svôjho rezortu, aby začali konať. Nevylúčil, že sa zapojí aj polícia.

Najviditelnejším pozostatkom niklovej huty je čierna skládka odpadovej rudy, takzvaného lúženca. Jej velkosť sa odhaduje až na 6 miliónov ton jemného prachu. Podľa vedeckých štúdií sa môže tento jemný prach dostať vďaka vetru až 50 kilometrov ďaleko. Úrady tento problém roky prehliadali, aj keď ide o jednu z najväčších neriešených environmentálnych záťaží na Slovensku.

Ľady sa pohli potom, ako skupina aktivistov pred pár mesiacmi upozornila na skládku petíciou Z čiernej na zelenú.
„Kompetentné orgány už roky poznajú problém niklovej huty Sereď, žiadne riešenia však nepriniesli. Povedali sme si, že stačilo, teda že so skládkou treba niečo urobiť pre naše vlastné zdravie, ale aj zdravie našich rodín a ďalších generácií,“ povedal pre Aktuality.sk Viliam Javor, zástupca petičného výboru.

Úrady nevedia ako ďalej

Apatia úradov pramení najmä z toho, že skládka je súkromným majetkom. Hoci ide o odpad, jeho cena je stále pomerne vysoká. Z rudy síce vyťažili iba zlomok niklu, ale zvyšný odpad stále z polovice tvorí železo, ktoré je zaujímavým artiklom a má svoju hodnotu.

Bohatstvo ležiace na skládke je však len jednou stránkou mince. Veľkým problémom zostáva stav tejto skládky. Po spracovaní bola ruda totiž rozomletá na jemný prach, takže jej čiastočky sú veľmi ľahké. Stačí teda vánok a okamžite sa dostáva do ovzdušia, vietor ju môže unášať až desiatky kilometrov ďaleko. Aktivisti poukazujú na to, že v okolí skládky neexistuje monitorovacia sieť na kontrolu ovzdušia či podzemných vôd.

„Nemáme ucelenú predstavu, ako skládka ohrozuje zdravie ľudí, pretože nie sú k dispozícii komplexné údaje z monitoringu a štúdie,“ poznamenal aktivista Javor.

Prvou lastovičkou je stanica na monitorovanie kvality ovzdušia, ktorú nedávno postavili v Seredi. Údaje z nej však stále nie sú verejné. Podľa ministra Budaja ale lokalitu monitorujú aj geológovia zo Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra.

„Celkom sa uskutočnilo 219 odberov vzoriek podzemných vôd z 26 monitorovacích objektov, 8 vzoriek povrchových vôd a 4 vzorky podzemnej vody z obecného prameňa v Dolnej Strede. Monitorovanie podzemných vôd by malo pokračovať do konca roku 2020,“ povedal pre Aktuality.sk hovorca ministerstva životného prostredia Slavomír Held.
Faktom však ostáva, že aj monitoring geológov je zatiaľ neverejný. Údaje napokon zverejnia v súhrnnej správe za štyri predchádzajúce roky. Verejnosť sa teda dozvie namerané hodnoty až roky po ich zistení.

Divoká privatizácia

Aktivisti upozorňujú, že problém s odpadom je širší a nesúvisí len so skládkou. Poukazujú aj na znečistenie areálu bývalej niklovej huty. Ten je po divokej privatizácii rozparcelovaný na menšie časti. V rozpadnutých, ale aj vynovených budovách sa nachádzajú desiatky podnikov. Podobne bola sprivatizovaná aj skládka lúženca.

Komplikované vlastnícke vzťahy sú teraz veľkým problémom pri riešení environmentálnej záťaže. V objekte je napríklad tepláreň spaľujúca uhlie, závod na spracovanie starých autobatérií, zariadenie na spracovanie bioodpadu či závod na výrobu minerálnej vaty.

Súčasné majetkové pozadie skládky lúženca je nejasné – pravdepodobne je v rukách rakúskej firmy, aj keď v skutočnosti za ňou roky môžu stáť stále tí istí ľudia. Miestni obyvatelia vravia, že majiteľ s nimi teraz nekomunikuje, v minulosti iba roky sľuboval nápravu. Na pravdepodobného vlastníka skládky – firmu z Rakúska – sa nám nepodarilo získať žiadny kontakt.

Príslušný okresný úrad už v roku 1994 vydal stanovisko, ktoré majiteľa zaväzovalo k rekultivácii skládky do roku 1999. Potom ho ešte v roku 2000 zaviazal, aby urobil aspoň čiastočnú rekultiváciu územia do roku 2002. Výsledok? Skládka je dlhé roky v rovnakom stave.

Neustále vlastnícke prevody medzi firmami však teraz pôsobia ako výhovorky, prečo sa s prípadom nedá pohnúť. Rozhodnutia totiž boli vydané pre firmy, ktoré už neexistujú. Noví majitelia sa teda odvolávali, že nariadenie platilo len pre pôvodného vlastníka.

Práve roky nemohúcnosti úradov vyprovokovali skupinu aktivistov k spusteniu petičnej akcie. „Kompetentné orgány už roky poznajú problém niklovej huty Sereď, žiadne riešenia však nepriniesli. Pocítili sme novú nádej s novým vedením envirorezortu,“ uviedol Viliam Javor.

Od ministrov životného prostredia, zdravotníctva a poľnohospodárstva žiadajú, aby nepriaznivú situáciu konečne vyriešili. Ich požiadavky sú najmä:

– preskúmať právny stav záťaží,
– zabezpečiť funkčný monitoring,
– pripraviť analýzu vplyvu na zdravie občanov a na životné prostredie a vypracovať projekt sanačných prác a jeho financovanie.

Niklová huta v Seredi

Závod na výrobu niklu a kobaltu začal s výrobou v roku 1963. Po páde režimu výroba pokračovala do roku 1993 kedy sa zastavila a nikdy znovu nespustila. Podnik bol postupne sprivatizovaný. V hute sa spracovávala nevýdatná albánska niklová ruda. Obsahovala len približne od 1 do 1,5 percenta niklu. Pri výrobe sa používali tisíce ton chemikálií ako napríklad čpavok, sulfid sodný, síran sodný či kyselina chlorovodíková. Huta produkovala približne 3-tisíc ton niklu ročne a 60 ton kobaltu.

Sú po celom Slovensku

MInisterstvo životného prostredia by malo riešiť okrem problémov v Seredi aj mnohé ďalšie environmentálne záťaže.
„Environmentálne záťaže sú problémom celej krajiny. Ich odstraňovanie bude trvať desiatky rokov. Tempo riešenia bude závisieť od disponibilných zdrojov,“ uviedol hovorca envirorezortu Slavomír Held.

Medzi najznámejšie envirozáťaže patrí napríklad bývalá výroba PCB látok v Chemku Strážske aj s odkaliskom Poša, skládka toxického odpadu v Nižnej Slanej či ilegálna skládka Vlčie hory pri Hlohovci.

Na ďalšiu závažnú environmentálnu záťaž v nedávnej minulosti upozornili aj zástupcovia mimoparlamentnej strany Spolu. Tí ministerstvo upozornili na závažné znečistenie podzemných vôd v okolí bratislavského Istrochemu. Budaj aj v tomto prípade prisľúbil, že sa začne problémom zaoberať.

Súčasne však uviedol, že podobné problémy je nutné riešiť na celom Slovensku: „Na Slovensku máme približne 2000 environmentálnych záťaží a tisíce nelegálnych skládok.“, aktuality.sk

X X X

Zomrel Miloš Říha. Absolútna špička, končí sa veľká éra, smúti Vůjtek

Vo veku 61 rokov zomrel český hokejový tréner Miloš Říha.

Slovan o Říhovi: Zapísal sa do histórie. Pripomeňte si momenty (nielen) z lavičky

„Je to pre nás všetkých neopísateľný šok, že nám odišiel taký veľký a skvelý človek a obrovský srdciar,“ povedal pre spomínaný zdroj jeho syn Miloš, ktorý s otcom v uplynulej sezóne pôsobil na reprezentačnej striedačke ako asistent.
„Bohužiaľ, je to tak. Pán tréner Miloš Říha zomrel,“ potvrdil pre iDnes.cz hovorca Českého hokejového zväzu Zdeněk Zikmund.

V polovici augusta hospitalizovali bývalého trénera českého národného tímu i bratislavského Slovana s akútnymi problémami v jednej z pražských nemocníc, kde aj zomrel. Rodina sa k zdravotnému stavu Říhu v uplynulých týždňoch po prevoze zo Slovenska nevyjadrovala.

Miloš Říha (1958 - 2020)

„Posledný mesiac bol veľký boj, ďakujem celej rodine a všetkým blízkym, ktorí boli pri nás a snažili sa zo všetkých síl. A otcovi by som chcel za všetko, čo robil vždy pre ostatných, zo srdca poďakovať,“ dodal Říha mladší.
Říhu trápili zdravotné problémy už niekoľko týždňov pred augustovou hospitalizáciou, musel kvôli nim upraviť aj svoj bežný život.

Rovnaké problémy riešil už vlani v príprave pred májovými majstrovstvami sveta na Slovensku, kde doviedol národný tím k štvrtému miestu. Pre bolesti v oblasti brucha skončil na niekoľko dní v nemocnici v Nitre.

Slovan priviedol v sezóne 2015/16 do play off KHL, v rokoch 2002 a 2005 s ním získal extraligové tituly.
V KHL viedol Řiha tímy Spartaku Moskva, Chimiku a Atlantu Mytišči, Avangardu Omsk a SKA Petrohrad. Český národný tím hral pod jeho taktovkou v rokoch 2018 až 2020.

Správa o úmrtí Říhu zasiahla aj jeho bývalého trénerského kolegu Vladimíra Vůjteka, ktorý v minulosti viedol slovenskú i českú reprezentáciu.

"Odišiel jeden z našich najlepších trénerov, bol absolútna špička. Nikto z nás nevydržal v Rusku tak dlho, už iba to hovorí samo za seba. Končí sa s ním jedna veľká trénerská éra. Spolu sme nepracovali nikdy, ale často sme sa stretávali ako súperi.

Na hokej sme mali podobný názor, hrali sme aj podobným štýlom. Na lavičke bol iný. Zahadzoval sako, stabilne pokrikoval na rozhodcov. O tom sme často hovorili, vravel som mu, že tým škodí mužstvu.
Vraj si nemohol pomôcť, emócie ho vždy stiahli. Vedel o tom. Ale jeho trénerská kvalita prevažovala," povedal Vůjtek v rozhovore pre portál isport.cz./agentury

X X X

Polícia v Los Angeles zastrelila ďalšieho Afroameričana

Dvaja policajti v americkom meste Los Angeles zastrelili v pondelok ďalšieho Afroameričana, ktorý sa s nimi dostal do potýčky po tom, čo sa ho snažili zastaviť za protizákonnú jazdu na bicykli, informovala v utorok agentúra AFP.
K incidentu došlo v južnej časti Los Angeles v pondelok poobede miestneho času. Dvaja policajti sa 29-ročného Afroameričana Dijona Kizzeeho snažili zastaviť za nešpecifikovaný priestupok. Podľa predbežných informácií sa im Kizzee snažil ujsť. Po tom, čo ho policajti dostihli, udrel jedného z nich do tváre. Pri úteku mu vypadlo niekoľko vecí na zem

„Policajti si všimli, že mu (Kizzeemu) na zem vypadol čierny poloautomatický revolver. Príslušníci (polície) následne začali strieľať,“ povedal novinárom poručík Brandon Dean.

Nie je jasné, či sa Kizzee snažil dostať k zbrani, keď naňho policajti vystrelili. Kizzee zraneniam na mieste podľahol. Dean dodal, že dvoch policajtov budú v súvislosti s incidentom vypočúvať.

V nasledujúcich hodinách sa na mieste Kizzeeho smrti zhromaždilo približne 100 protestujúcich. Po polnoci miestneho času sa demonštranti vybrali ku kancelárii miestneho šerifa, kde v proteste pokračovali, píše denník Los Angeles Times.
Zabitie prichádza iba necelé dva týždne po tom, čo policajt v meste Kenosha v štáte Wisconsin strelil sedemkrát do chrbta 29-ročného Afroameričana Jacoba Blakea. Incident zachytil mobilným telefónom okoloidúci.
Blakeova smrti opäť podnietila protesty, ktoré sa v Spojených štátoch takmer nepretržite konajú od májového zabitia Afroameričana Georgea Floyda./agentury/