iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Zástupca belgickej polície odstúpil voči Slovákovi

Zástupca belgickej federálnej polície odstúpil pre brutalitu voči Slovákovi: Druhý najvyšší predstaviteľ belgickej federálnej polície André Desenfants vo štvrtok dočasne odstúpil zo svojej funkcie po tom, ako viaceré belgické médiá zverejnili video z februára 2018, ktoré potvrdzuje neprimerané použitie sily voči občanovi Slovenska Jozefovi Chovancovi v cele predbežného zadržania na letisku v Charleroi. Správu potvrdil denník The Brussels Times. Na videozábere vidieť ako policajtka dvíha ruku v geste napodobňujúcom nacistický pozdrav a jej kolegovia viac ako štvrťhodinu sedia a kľačia na tele zadržaného Slováka.

Podľa medializovaných informácií slovenský občan 28. februára 2018 prelomil letiskovú bariéru a nastúpil do lietadla neoprávnene. Nemal platnú letenku, tvrdil, že cestuje s Ježišom Kristom, a pri potýčke s palubným personálom sotil jednu z letušiek a odmietal opustiť palubu lietadla. To si vyžiadalo zákrok federálnej polície pôsobiacej na letisku. Zábery priemyselnej kamery ukázali zakrvavenú tvár zadržaného muža, v dôsledku sebapoškodzovania v cele a následne zákrok šesťčlenného tímu polície, po ktorom Chovanec utrpel zástavu srdca a po prevoze do nemocnice upadol do kómy a o deň neskôr zomrel.

Generálny riaditeľ federálnej polície André Desenfants, v poradí druhý najvyšší policajný úradník, ktorý má na starosti aj letiskovú políciu, uviedol, že rozhodnutie podať demisiu je jeho osobným rozhodnutím, hoci sa v tejto záležitosti necíti vinným, lebo nemal dostatok informácií o detailoch incidentu zo Charleroi. Vo februári 2018 bol „pravou rukou“ vtedajšej generálnej riaditeľky polície Catherine De Bolleovej, ktorá v súčasnosti šéfuje Europolu.

Flámsky denník Het Laatste Nieuws, ktorý ako prvý zverejnil videozáznam z policajnej cely na letisku, v tejto súvislosti dal priestor Henriete Chovancovej, vdove po zosnulom Slovákovi. Tá upozornila, že policajti podcenili zdravotný stav jej muža, ktorý mal zrejme problémy s dýchaním. „My, ako jeho rodina, chceme vedieť, prečo mu to urobili. Prečo sa k nemu tak správali? Horšie ako ku zvieraťu, akoby ani nebol ľudskou bytosťou,“ povedala Chovancová v rozhovore pre flámsku televíznu stanicu VTM.

Medializovaná udalosť z letiska Charleroi neunikla ani pozornosti ľudskokprávnej organizácie Amnesty International (AI), ktorá vo štvrtok vyzvala na dôkladné vyšetrenie príčin smrti slovenského občana.
Fico vyzval vládu, aby začala konať

Predseda opozičného Smeru Robert Fico žiada vládu Igora Matoviča (OĽANO), aby reagovala na zverejnené zábery zo zákroku policajtov voči Slovákovi v Belgicku spred dvoch rokov. Národná rada (NR) SR by mala podľa Fica reagovať napríklad formou uznesenia.

Robert Fico požiadal vládny kabinet, aby tento podľa neho „odsúdeniahodný prípad, ktorý je hodný politických posolstiev,“ vzal do vlastných rúk. Slovensko by podľa neho napríklad formou uznesenia NR SR malo dať svetu najavo, že záleží aj na životoch občanov SR.

Vládni politici sa podľa Fica nadmerne venovali udalostiam vo Venezuele či v Bielorusku v súvislosti s prezidentskými voľbami. „Kde je takáto miera iniciatívy v tomto prípade? Kde je premiér? Kde je minister zahraničných vecí?“ pýtal sa Fico.

Dodal, že na mieste premiéra by žiadal ministra zahraničných vecí, aby komunikoval tento prípad so svojím partnerom v Belgicku, a aby si predvolal belgického veľvyslanca a žiadal vysvetlenie. Šéf Smeru dodal, že v čase, keď došlo k inicidentu, nedostal ako predseda vlády žiadnu informáciu. Reagoval, že prípad sa aktualizoval vzhľadom na zverejnenie videozáberov.

Kauza nabrala v Belgicku politický rozmer

Kauza úmrtia Jozefa Chovanca na letisku vo valónskom meste Charleroi nabrala v Belgicku už aj politický rozmer. O prípad sa začala zaujímať frankofónna Socialistická strana (PS), najsilnejší politický subjekt v tomto belgickom regióne.
Tlačová agentúra Belga vo štvrtok uviedla, že PS požiadala federálneho ministra vnútra Pietera De Crema, aby objasnil okolnosti, ktoré viedli k úmrtiu cestujúceho po zásahu letiskovej polície.

„Aj mňa šokovali zábery šírené médiami. Takéto správanie je neprijateľné. Keďže ide o federálnu políciu pod vedením ministra vnútra, žiadam ho, aby objasnil túto udalosť,“ uviedol vo štvrtok predseda PS Paul Magnette.

V rovnakom duchu zareagoval aj predseda valónskej strany Nezávislí federalistickí demokrati (DéFI) Francois De Smet, ktorý upozornil, že incident z letiska Charleroi ide proti princípom právneho štátu. Pre samotnú políciu je podľa neho nevyhnutné, aby sa veci uviedli na pravú mieru.

Kauza pripomína nedávny prípad z amerického Minneapolisu, kde v máji zomrel černoch George Floyd pri zatýkaní policajtov, z ktorých jeden mu tiež niekoľko minút kľačal na krku. Aj vtedy policajti tvrdili, že sa ho snažili upokojiť. Floydova smrť vyvolala masové protesty proti policajnému násiliu a rasizmu nielen v USA, ale aj v ďalších krajinách.

X X X

Matovič zavádzal o Maďaroch. Orbán nahneval Slovensko

Prvý zjavne nemá tušenie, ako funguje finančná podpora maďarskej národnostnej menšiny. Druhý očividne zneužil štátny sviatok na provokáciu Slovenska. Premiéri Igor Matovič a Viktor Orbán sa v posledných dňoch neukázali v dobrom svetle.
Predseda slovenskej vlády pozval na obed predstaviteľov Csemadoku, aby podľa svojich slov napravil jednu veľkú krivdu.

„Svojho času na jarmoku v Dunajskej Strede som sa dozvedel, že táto kľúčová kultúrna organizácia Maďarov na Slovensku nemá ani cent zo štátneho rozpočtu na svoju činnosť… a to nie je teda vôbec fér,“ napísal v statuse na Facebooku.

Matovič zdôraznil, že ani pri platení daní sa nás nikto nepýta, akou rečou nás mama naučila rozprávať. „Navrhnem preto, aby sme rovnako ako Matici slovenskej prispievali na činnosť aj Csemadoku,“ uviedol v súvislosti s peňažnou podporou zo štátneho rozpočtu.

Tvrdenie Matoviča je nepresné. Csemadok síce nie je napojený na rozpočet takou formou ako Matica slovenská, ale prístup k financiám od štátu má. Fond na podporu kultúry národnostných menšín, ktorý bol vytvorený po prijatí príslušného zákona v roku 2017, štedro podporuje aj činnosť Csemadoku. Napríklad jeho základnej organizácii v Želiezovciach v roku 2018 odsúhlasil 40–tisíc eur na festival.

Bola to presne suma, o ktorú požiadali. Fond tiež stopercentne vyhovel v rovnakom roku oblastnému výboru v Csemadoku v Lučenci, ktorý chystal celoslovenskú súťaž Mihálya Tompu (maďarského básnika z 19. storočia). Išlo o schválenú podporu v objeme 31 670 eur.

Matovičov status sa nachádza aj na facebookovej stránke Csemadoku (najprv v maďarčine, potom v slovenčine, lebo toto poradie jazykov si vybral premiér). K jeho textu je priložená fotografia, ako sa s ostatnými rukou dotýkajú častí južného Slovenska na veľkej mape umiestnenej na stene.

Začiatkom júna tohto roka Pravda informovala, že Matovič diskutoval na Bratislavskom hrade s vybranými predstaviteľmi maďarskej menšiny na Slovensku. Úrad vlády SR na pozvánke napísal, že ide o priateľské stretnutie pri príležitosti 100. výročia podpísania Trianonskej mierovej zmluvy a Dňa národnej spolupatričnosti – Maďarov.
Premiéra vtedy prekvapili členovia Strany maďarskej komunity, keď mu odovzdali memorandum, v ktorom žiadali o uznanie Maďarov ako svojbytného politického národa v rámci Slovenska. Matovič po prečítaní textu dôrazne de facto návrh o autonómii odmietol
.
Odhalenie pamätníka pred príhovormi

Kým Matovič urobil chybu v súvislosti s financovaním kultúrnych aktivít maďarskej menšiny, maďarský premiér Orbán prichystal Slovensku nepríjemné prekvapenie v Budapešti. Súčasťou osláv štátneho sviatku Dňa sv. Štefana bolo odhalenie Pamätníka maďarskej národnej súdržnosti – Pamätníka Trianonu.

Organizátori zaradili tento akt pred príhovory najvyšších maďarských ústavných činiteľov, čiže vrátane Orbána. Rezort maďarskej diplomacie 6. augusta pozval vedúcich zahraničných zastupiteľských úradov na toto slávnostné podujatie, ktoré sa konalo včera v blízkosti parlamentu v Budapešti. Tento pondelok Slovensko informovalo pozývateľa, že nepošle svojho zástupcu na oslavy. Veľvyslanec SR v Maďarsku Pavol Hamžík preto na ne neprišiel.

Podľa zistenia Pravdy sa rovnako rozhodli ešte dva štáty – Rumunsko a Ukrajina. Slovenská diplomacia odkázala maďarskej, že si ctí maďarský štátny sviatok sv. Štefana. Za dôvod neúčasti označila skutočnosť, že súčasťou podujatia je aj odhalenie pre Slovensko kontroverzného Pamätníka maďarskej súdržnosti, ktorý svojou koncepciou vo vzťahu k susedným štátom Maďarska prezentuje posolstvo minulosti, čo zdôrazňuje odlišné vnímanie spoločnej histórie, ktorá by nás mala spájať a nie rozdeľovať.

„Od Orbána to bol necitlivý krok. Po prvé, hlavne nemal súhlasiť, aby pamätník odhalili pred vystúpením rečníkov. Po druhé, oslavy mohol dať rozdeliť na dve časti. Druhá sa mohla konať už bez účasti zahraničných hostí,“ podotkol nemenovaný diplomatický zdroj.

Kritika v Maďarsku

Na pamätníku sú v maďarčine uvedené názvy všetkých miest a obcí z roku 1913 vo vtedajšom Uhorsku. Z pohľadu Slovenska je ťažko pochopiteľné, že sú tam aj tunajšie sídla, ktoré už sto rokov s maďarským štátnym celkom nemajú nič spoločné. Navyše sú na pamätníku aj mestá a dediny, kde Maďari ani nežili. Napríklad ide o pomaďarčené názvy na Kysuciach a na Orave. Môže to vyvolávať dojem teritoriálneho revizionizmu alebo prinajmenšom to, že orbánovci sa stále nevedia zmieriť s tým, že Maďari stratili „svoje“ územia.

Orbánova vláda rozhodla o postavení pamätníka v auguste 2018. Maďarský filozof Gáspár Miklós Tamás to kritizoval. Varoval, že pamätné miesto poslúži jedine provokácii susedných štátov a na živenie nacionalistických vášní. Súhlasil síce s názorom, že Trianonská mierová zmluva z júna 1920, ktorá riešila hranice maďarského štátu po skončení prvej svetovej vojny, bola nespravodlivá, ale najlepšie by bolo na všetko už konečne zabudnúť.

„Kto však pozná dejiny, vie, že to bola odveta za to, ako Maďari zaobchádzali s menšinami v Uhorsku po rakúsko–uhorskom vyrovnaní z roku 1867,“ prízvukoval Tamás. Apeloval na zmierenie, prízvukoval vyhýbať sa provokáciám namiereným či už proti Slovensku, Rumunsku alebo Srbsku. Nesúhlasil tiež maďarský politický veterán Tamás Bauer, kedysi blízky spolupracovník niekdajšieho premiéra Ferenca Gyurcsánya. Pred dvoma rokmi doslova vyhlásil, že projekt pamätníka je iredentistický.

Orbán sa vyslovil proti „experimentom“ V príhovore, ktorý vo štvrtok na oslavách predniesol Orbán, zazneli aj slová o novom pamätníku. „Je symbolom, že sme spoločnými dedičmi toho, čo v oblastiach kultúry, vedy, hospodárstva a športu svojimi svetovými výkonmi položili Maďari na stôl ľudstva,“ povedal podľa agentúry TASR.

Zároveň vyzval stredoeurópske národy, aby sa zomkli za účelom zachovania kresťanských koreňov. „Západná Európa sa vzdala kresťanskej Európy a namiesto toho experimentuje s bezbožným vesmírom, dúhovými rodinami, migráciou a otvorenými spoločnosťami,“ vyhlásil Orbán./agentury/

X X X

Lučanský kontra Mikulec. Jeden o reformnom paškvile, druhý o plači

Prezident Policajného zboru SR Milan Lučanský odmieta, že by bol súčasťou komisie na reformu polície, ako o tom informoval v utorok premiér Igor Matovič (OĽANO). Policajný šéf sa tiež obáva o budúcnosť polície a avizované zmeny vidí ako bezpečnostné riziko pre Slovensko. Ministra vnútra Romana Mikulca (OĽANO) jeho reakcia mrzí. Myslí si, že ak by Lučanskému záležalo na svojich podriadených, tak by bol aktívnym členom komisie. Jeho reakcia mu pripomína vyplakávanie. Obaja to uviedli vo štvrtok na sociálnej sieti.

„Prečo si premiér myslí, že som súčasťou toho paškvilu – komisie pre reformu polície?“ pýta sa na sociálnej sieti Lučanský. Zasadnutia komisie sa podľa vlastných slov zúčastnil zo zvedavosti, pretože „majú byť o jej výsledkoch chýry“. „Vedie ju Jaroslav Spišiak, ktorý sa pasuje za moderátora. Sú tam prizvaní zástupcovia ministerstva vnútra a policajného prezídia. Pomiešané osoby s bezpečnostnými previerkami, ale aj bez nich,“ tvrdí policajný prezident.

Na komisii sa podľa Lučanského hovorí o rozložení síl a prostriedkov tak, aby sa štátu šetrili peniaze a polícii zvyšovala dôveryhodnosť. „Z môjho pohľadu človeka, ktorý má 30 rokov skúseností, musím povedať, že mám obavy o budúcnosť polície,“ tvrdí.

Reorganizácia by sa podľa Lučanského mala týkať hlavne zjednodušenia a zrýchlenia trestného konania, elektronizácie a zjednodušenia práce policajtom. „Ale to by museli mať niektorí ľudia priestor a nie byť len kulisou moderátora, ktorý si celú komisiu moderuje na svoj obraz a potreby, ako zvýšiť výšku výsluhových dôchodkov niektorým svojim budúcim navrátilcom, ktorí už dávno stratili reálny pohľad na policajný zbor,“ dopĺňa odchádzajúci prezident.

Z toho, čo zachytil na jednom zasadnutí, nechce robiť paniku, avšak nápady komisie považuje za nielen vzdialené od reality, ale ich pretavenie považuje za bezpečnostné riziko pre Slovensko. „Zatiaľ ich nebudem konkretizovať, ale určite budem ich oponentom,“ uzavrel.

Mikulec si myslí, že ak by Lučanský ocenil pracovnú skupinu zaoberajúcu sa reformou, tak by tým priznával nevyhnutné a zásadné zmeny, ktoré polícia podľa ministra potrebuje ako soľ. Minister má za to, že keby Lučanskému na jeho podriadených záležalo, tak by bol aktívnym členom komisie. „Svoje podnety by potom mohol férovo komunikovať medzi odborníkmi a nie na sociálnych sieťach, kde to pripomína skôr vyplakávanie,“ do¬dal.

Na margo Lučanského slov o bezpečnostnom riziku uviedol Mikulec, že on za bezpečnostné riziko považuje 40-percentnú dôveryhodnosť verejnosti voči policajnému zboru s tým, že je na tom v Eúrope horšie už len Albánsko.
O tom, že má byť Lučanský členom komisie na reformu polície, informoval v utorok Matovič. Podľa predsedu vlády sa nová komisia zaoberá aj zmenou voľby policajného prezidenta. Lučanský koncom júna oznámil svoj odchod z funkcie, o uvoľnenie zo služobného pomeru požiadal k 31. augustu. Ako dôvody svojho odchodu uviedol znemožňovanie jeho práce zo strany rezortu vnútra a fakt, že nechce niesť zodpovednosť za politizáciu polície./agentury/

X X X

Sudca Radačovský, ktorý sa dostal do europarlamentu s kotlebovcami, zakladá vlastnú stranu

Bývalý sudca sa s kotlebovcami rozišiel kvôli peniazom.

Medzi nacionalistické strany zrejme čoskoro pribudne ďalšia. Stranu sa totiž rozhodol založiť aj europoslanec a bývalý sudca Miroslav Radačovský, ktorý sa do európskeho parlamentu minulý rok dostal z kandidátnej listiny extrémistickej ĽSNS. Neskôr sa s kotlebovcami rozišiel.

Strana aj s asistentmi

Strana sa podľa oznámenia o zbieraní podpisov, ktoré dnes na svojej stránke zverejnilo ministerstvo vnútra, bude volať Reálna národná strana – Patriot. Spolu s Radačovským je v prípravnom výbore ďalších 13 ľudí. Piati z nich – Mária Metesová, Judita Laššáková, Jana Tilňáková, Jana Pajtášová a Martin Boroš – pôsobia ako jeho asistenti v europarlamente. Členom výboru je aj jeho syn Michal.

Radačovský sa počas výkonu funkcie sudcu zviditeľnil dvakrát. Prvý raz ešte v roku 1999, keď v jeho aute našla košická policajná hliadka kokaín a nelegálne držanú zbraň. Žilinský okresný súd Radačovského opakovane uznal za vinného. Ten sa však odvolal a krajský súd v Žiline ho napokon v roku 2012 oslobodil.
Druhýkrát vzbudil pozornosť pred dvomi rokmi, keď rozhodoval spor medzi prezidentom Andrejom Kiskom a zubárom Jánom Francom, ktorí sa súdili o pozemok.

Radačovský dal za pravdu Francovi a Kiska prišiel o pozemok. Sudca následne médiám povedal, že keby bol na mieste prezidenta, vzdal by sa funkcie a nikam inam by nekandidoval.„Odišiel by som do štátu, kde sa cítim dobre, napríklad do Spojených štátov amerických alebo Izraela, a pozor, tým nechcem tvrdiť, že si vysoko nevážim americký alebo židovský národ, ale takto by som konal ja,“ odkázal Radačovský Kiskovi.

Spojenie s ĽSNS

V tej chvíli sa stal hviezdou dezinformačných webov a krátko po vyhlásení rozsudku sa vzdal sudcovského talára a odišiel do dôchodku. Jeho popularitu sa rozhodli zúročiť kotlebovci, ktorí mu pred voľbami do Európskeho parlamentu ponúkli tretie miesto na kandidátke. Radačovského krúžkovalo 42 276 voličov a do europarlamentu postúpil z druhého miesta. Predbehol ho len podpredseda ĽSNS Milan Uhrík.

Dvojica kotlebovcov však tandem dlho netvorila. Radačovský sa ešte v októbri, teda ani nie pol roka po eurovoľbách, začal od strany dištancovať. Dôvodom bolo, že od neho kotlebovci požadovali polovicu platu. Využiť ju mal na podporu ľudí, ktorých si sám vyberie.
Radačovský to odmietol a s ĽSNS sa rozišiel, aktuality.sk

X X X

Poľský šéf diplomacie Czaputowicz odstúpil

Poľský minister zahraničia Jacek Czaputowicz vo štvrtok podal demisiu do rúk premiéra Mateusza Morawieckého. Oznámila to televízia TVN 24 s odvolaním sa na ministerstvo zahraničných vecí. „Po prezidentských voľbách nastal vhodný okamih na zmenu na čele poľskej diplomacie,“ uviedol podľa ministerstva Czaputowicz, ktorý riadil rezort od januára 2018, predtým bol námestníkom.

Czaputowicz už v júli naznačil, že z funkcie možno odstúpi vzhľadom na to, že vládnuca strana Právo a spravodlivosť (PiS) avizovala, že po prezidentských voľbách zvažuje personálne zmeny vo vláde.
Je to už štvrtá rezignácia v terajšom kabinete od začiatku týždňa, poznamenala televízia. Pripomenula, že v pondelok odstúpil námestník ministra zdravotníctva Janusz Cieszyński a v utorok minister zdravotníctva Lukasz Szumowski a námestníčka ministra digitalizácie Wanda Buková.

„Je to v tejto chvíli prekvapivé rozhodnutie, pretože už týždne je sľubovaná hlboká rekonštrukcia vlády. Ale vláda Mateusz Morawieckého sa úplne nekontrolovane rozpadá. V okamihu, keď sa u našich východných susedov odohráva pokojná revolúcia a dejú sa také dôležité veci, šéf diplomacie odchádza. je zjavné, že nad tým nemajú kontrolu ani Mateusz Morawiecki, ani (šéf vládnej strany) Jaroslaw Kaczyński,“ vyhlásil opozičný politik Jan Grabiec.
Poľské médiá pripomínajú, že premiér Morawiecki sľuboval rekonštrukciu svojho kabinetu na september.

Morawiecki vymenoval nových ministrov

Poľský premiér vymenoval vo štvrtok nových ministrov zahraničných vecí a zdravotníctva, informuje agentúra AP. Morawiecki do funkcie ministra zahraničných vecí vymenoval Zbigniewa Raua, ktorý bol doteraz predsedom zahraničného výboru Sejmu.

Členovia tamojšej opozície vymenovanie Raua kritizovali a tvrdia, že nemá skúsenosti v diplomacii, pričom v minulosti chválil krajne pravicovú organizáciu a odsúdil hnutie za práva poľskej LGBT komunity.
Rezor zdravotníctva povedie Adam Niedzielski – ekonóm, ktorý dlhé roky pracoval v rôznych oblastiach verejných financií a správy. Naposledy pôsobil na čele národnej zdravotnej služby.

Niedzielski nahradil kardiológa Lukasza Szumowského, ktorý tento týždeň podal demisiu po obvineniach týkajúcich sa obstarávania zdravotníckych pomôcok potrebných na boj proti pandémii koronavírusu. Szumowski všetky obvinenia poprel a svoju rezignáciou odôvodnil tým, že sa vracia k medicíne./agentury/

X X X

Koronavírus zabíjal vo Švédsku ako hladomor

Vo Švédsku v prvej polovici tohto roka zomrelo najviac ľudí v porovnaní s rovnakým obdobím za posledných 150 rokov. Informoval o tom miestny štatistický úrad, z informácií ktorého citovala agentúra Reuters. Spolu od januára do júna vo viac ako desaťmiliónovej škandinávskej krajine zomrelo 51 405 ľudí. Za šesť mesiacov približne 4 500 úmrtí súviselo s koronavírusovou pandémiou. Choroba COVID-19 si doteraz celkovo vyžiadala už viac ako 5 800 švédskych životov.
Liberálnejší prístup

Vláda v Štokholme reagovala na pandémiu liberálnejším prístupom ako väčšina krajín. Pri boji s infekciou sa spolieha viac na odporúčania ako na zákazy. V porovnaní s ostatnými severskými štátmi však Švédsko dosiaľ zaznamenalo jednoznačne najvyšší počet úmrtí na COVID-19 v prepočte na počet obyvateľov, aj keď v tejto štatistike sú na tom ešte horšie krajiny ako Británia či Španielsko.

Naposledy zomrelo vo Švédsku za šesť mesiacov viac ľudí v roku 1869, keď to bolo 55 431 osôb. Vtedy sa na zvýšenom počte mŕtvych podieľal hladomor. Ten zasiahol krajinu v rokoch 1867 až 1869.

Koronavírusová nákaza vo Švédsku spôsobila, že celková úmrtnosť je zatiaľ približne o desať percent vyššia, ako bola v danom období v uplynulých piatich rokoch. V apríli bol v krajine počet úmrtí dokonca takmer 40 percent nad priemerom pre prudký nárast počtu obetí choroby COVID-19.

Verejnou tvárou švédskeho prístupu k pandémii je hlavný štátny epidemiológ Anders Tegnell, ktorý jednoznačne obhajuje prijaté postupy. Podľa televízie ABC sa však naňho sústreďuje čoraz väčšia pozornosť aj v súvislosti s jeho e-mailovou korešpondenciou, ktorú získali švédski novinári v rámci zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Zdá sa, že v nej Tegnell naznačuje otázku, koľko mŕtvych medzi staršími ľuďmi je možné akceptovať, ak by to viedlo k imunizácii spoločnosti.

Švédska vláda už oznámila, že sa bude zaoberať tým, čo sa stalo v domovoch dôchodcov, v ktorých na COVID-19 zomreli stovky ľudí. Joakim Dillner, profesor epidemiológie infekčných chorôb zo štokholmského Karolínskeho inštitútu, však pre ABC pripomenul, že počet nakazených aj obetí výrazne klesol v porovnaní so začiatkom epidémie.

"Máme pomerne otvorenú spoločnosť, je založená na odporúčaniach. Naozaj sme nezaviedli drakonické opatrenia, ale je jasné, že to fungovalo,“ tvrdí Dillner. Odborník však uznáva, že vo vedeckej komunite sa vedie vášnivá debata, či švédsky prístup naozaj povedie k tomu, že dostatočne veľká časť spoločnosti bude imúnna proti ochoreniu COVID-19. Dillner pre ABC tiež priznal, že bolo chybou, že sa dostatočná pozornosť nevenovala testovaniu pracovníkov v domovoch sociálnych služieb.

Čo dokáže vakcína

Viacerí odborníci tvrdia, že imunizáciu obyvateľstva je možné dosiahnuť len pomocou vakcíny. Na stole je však už debata, či by očkovanie malo byť povinné, alebo nie.

"Ak by sme mali k dispozícii funkčnú vakcínu a v prípade, že by jej bol dostatok, tak si myslím, že napríklad v Kalifornii bude povinná pre deti nastupujúce do školy. U nás je vakcína povinná v prípade viacerých chorôb, takže by to bolo v súlade so súčasnými pravidlami,“ reagoval pre Pravdu George Rutherford, profesor epidemiológie a bioštatistiky z Kalifornskej univerzity. "V prípade dospelých vakcinácia nie je povinná, ale niektorí zamestnávatelia ju môžu požadovať, napríklad v prípade zdravotníckych pracovníkov. Predpokladám tiež, že USA v istom momente môžu rozhodnúť, že povinné očkovanie proti COVID-19 bude podmienka na vstup do krajiny,“ uviedol Rutherford.
Celkovo už COVID-19 zabil vo svete viac ako 791-tisíc ľudí./agentury/

X X X

Do Pellegriniho Hlasu ide konšpirátor, exspolupracovník Póora aj bývalý správca Ficovho profilu

Hoci Peter Pellegrini pri každej príležitosti odmieta, že jeho pripravovaný Hlas-SD je len Smerom-SD 2.0, jeho výber najbližších spolupracovníkov o tom veľmi nesvedčí. Po tom, čo Aktuality.sk informovali, že do Pellegriniho strany mieri napríklad bývalý asistent Martina Glváča, je teraz zrejmé, že pribudnú aj ďalšie kontroverzné mená.
Jedným z nich má byť aj Ján Hrubý. Potvrdzuje to aj nedávna fotografia z odovzdávania podpisových hárkov na založenie Hlasu-SD, kde je Hrubý hneď vedľa Pellegriniho.

Konšpirátor z Kolesíkových lístočkov

Hrubý sa v minulosti zviditeľnil hneď niekoľkokrát. Prvýkrát v roku 2012, keď bol navrhnutý do Správnej rady Ústavu pamäti národa (ÚPN), vyšlo na povrch, že mu nie sú cudzie konšpiračné teórie.
Vo svojej bakalárskej práci mal totiž napísať, že zostrelenie lietadla s Milanom Rastislavom Štefánikom na palube sa udialo na základe súhlasu Tomáša Garriguea Masaryka a Edvarda Beneša.

To však nebránilo vtedajšiemiu poslancovi Smeru-SD Andrejovi Kolesíkovi, aby práve pred voľbou členov správnej rady ÚPN roznášal svojim spolustraníkom na pripomenutie lístočky, kde bolo aj meno Hrubého.

Pellegrini, Hrubý a údajné vyhrážky SIS-kou

Konšpirácie však nie sú jedinou Hrubého slabinou. Práve v čase, keď bol na čele rezortu školstva Peter Pellegrini, nastúpil do vedenia organizácie Iuventa. Tá spadá práve pod toto ministerstvo. Vtedajší zamestnanci na Hrubého, ale ani na Pellegriniho, nespomínajú príliš v dobrom. Hovorilo sa dokonca aj o vydieraní SIS-kou, ktorého sa mal dopustiť práve vtedajší minister školstva.

„Samotné stretnutie bolo…,“ rozpamätávala sa niekdajšia pracovníčka Iuventy Alena Tomanová.
„Bolo to zastrašovanie,“ povie rázne. Nový minister školstva Pellegrini prišiel robiť poriadky po vzbure zamestnancov Iuventy proti novému vedeniu.

Pôvodne to malo byť iba stretnutie s novým riaditeľom Iuventy Jánom Hrubým. V tom čase sa spisovala internetová petícia za vysvetlenie odvolania riaditeľa Iuventy.

„Podľa mňa išiel (Pellegrini) ubrániť nového riaditeľa Jána Hrubého, to bol jeho človek. Môžem ho dnes už iba parafrázovať: povedal, že má k dispozícii SIS-ku a vie si z nej získať informácie, aby sme si tiež dávali pozor, s kým si píšeme a čo hovoríme do telefónu,“ spomína Tomanová.

Póorov známy

Hrubý mal pritom blízko nielen k Pellegrinimu či k Richardovi Rašimu, ktorému robil vedúceho kancelárie v čase, keď bol podpredsedom vlády. Dobré vzťahy si pestoval aj s rodinou Póorovcov. Pre syna známeho trnavského biznismena v minulosti pracoval v spoločnosti CellQoS, napísal v roku 2016 denník Nový čas.

V tom čase sa pritom riešila dotácia 4,4 milióna eur, ktorú z ministerstva školstva získala známa Vysoká škola Danubius v Sládkovičove. Hrubý bol vtedy vo vedení Iuventy a tvrdil, že o tejto dotácii z rezortu sa dozvedel len z médií.
„Už pre CellQoS nepracujem od roku 2014. (…) S Martinom Poórom sa stretneme náhodne v Trnave, keď som tu, alebo ideme na obed, ale veľmi sporadicky, párkrát za rok,“ skonštatoval pre Nový čas pred štyrmi rokmi.
S Póorovcami ho spája aj bývalý poslanec Smeru-SD Peter Náhlik. Ten je pritom regionálnym koordinátorom Hlasu-SD. Hrubý robil Náhlikovi asistenta.

Denník N nedávno upozornil, že Náhlik je bývalý spolumajiteľ impéria mecenáša Smeru Vladimíra Poóra.
Náhlik bol podľa registra partnerov verejného sektora spolumajiteľom firmy ŽOS Trnava a cez ňu spolu poórovcami aj spoluvlastníkom firmy ŽOS bezpečnosť, napísal Denník N.

Ešte začiatkom tohto roka mali byť Náhlikovci s Poórom tiež spolumajiteľmi akciovky City-Arena v Trnave a až do konca júla bol s poórovcami v ŽOS Zvolen.

Do Hlasu mieri aj správca Ficovho facebooku

Meno Jána Hrubého nie je jediným menom, ktoré vyvoláva otázniky nad projektom Hlas-SD. Z úradu vlády do kancelárie podpredsedu parlamentu a tiež do strany si Pellegrini zobral aj Jána Hrinka.
Hrinko mal pritom v minulosti veľmi blízko k predsedovi Smeru-SD Robertovi Ficovi. Práve bývalý trojnásobný premiér otvoril Hrinkovi cestu do vysokej politiky.

Najprv si ho podľa našich informácií vybral za jedného z poradcov, neskôr mu Fico dôveroval natoľko, že mu do rúk zveril aj jeho osobný profil na Facebooku. Bol tak predchodcom Erika Kaliňáka, synovca Roberta Kaliňáka, ktorý spravuje Ficov profil dnes.

Pellegrini nechce verejne kádrovať

Nádejný predseda Hlasu-SD Peter Pellegrini sa k týmto potenciálnym členom Hlasu-SD nechce vyjadrovať.
Ako povedala hovorkyňa strany Patrícia Macíková pre Aktuality. sk, „Hlas - sociálna demokracia bude na rozdiel od ‚výťahových' strán typu OĽaNO alebo SaS otvorená pre všetkých, ktorí považujú sociálnu demokraciu za najlepší spôsob politiky pre ľudí na Slovensku a svojich členov nebude verejne kádrovať.“

„Peter Pellegrini nikdy a v žiadnej svojej funkcii nezastrašoval podriadených, pretože takéto praktiky su mu osobne cudzie,“ dodala na margo spomínaných informácií viažucich sa na účinkovanie Pellegriniho na čele rezortu školství, aktuality.sk

X X X

Krajčí odvolal vedenie nemocnice v Trenčíne, hovorí o biznis chobotnici

Novým, dočasným riaditeľom trenčianskej nemocnice bude od piatku bývalý profesionálny vojak a človek, ktorý neskôr začal pracovať a podnikať v zdravotníctve. Robil aj u lekára Pavla Kostku. Minister zdravotníctva Marek Krajčí (OĽaNO) odvolal dnešným dňom celé vedenie Fakultnej nemocnici Trenčín, aj ekonomického riaditeľa Národnej transfúznej služby (NTS) Bratislava Adam Kalužaya.

Dôvodom je podľa ministra chobotnica biznis vzťahov, z ktorých mali profitovať spriaznené spoločnosti.
Odvolací dekrét riaditeľom doručili dnes, bez toho aby o tom dopredu vedeli. Krajčí sa s nimi osobne opäť nestretol.
„Máme tam podozrenia a potrebovali sme proces urobiť rýchlo bez toho, aby sme dali dôvod na zametanie stôp," vysvetľoval svoj postup.

Novým dočasným riaditeľom trenčianskej nemocnice bude od zajtra Tomáš Janík, ktorý v minulosti pôsobil v armáde, ale aj ako manažér u neslávne známeho lekára Pavla Kostku.

Svokrove firmy

Minister sa počas tlačovej besedy najviac sústredil na Mareka Šedíka, ktorý od roku 2015 bol námestníkom riaditeľa pre stratégiu a rozvoj trenčianskej nemocnice a v roku 2017 za ministra Tomáša Druckera (nominat Smer SD) sa stal ekonomickým riaditeľom nemocnice.

Práve v tomto období sa malo dariť aj f
irmám Šedíkovho svokra Petra Haviera, Biohem, spol. s.r.o., Unomed spol. s.r.o. a Unotech spol. s.r.o., ktoré mali dlhodobé obchodné vzťahy s nemocnicou.

Havier je ich spolumajiteľom a konateľom.

„Tieto tri spoločnosti počas pôsobenia pána doktora Šedíka rástli v obratoch s fakultnou nemocnicou Trenčín," povedal Krajčí. Kým ich celkový obrat v roku 2015 bol necelého polmilióna eur, podľa Krajčího vlani to už bolo viac ako jeden a pol milióna eur.

Okrem toho má nemocnica podľa ministra aj ďalšie problémy.

Odvoláva sa na list miestnych sesterských odborov, v ktorom sa sťažujú na zlé hospodárenie nemocnice, problémy súvisiace s pandémiou COVID 19 ,na nedodržiavanie personálnych normatívov, a upozorňujú na hroziaci odchod skúsených traumatológov a inštrumentárok, a hrozbu žaloby zo strany zdravotníkov z operačných traktov.
Nového riaditeľa vraj hľadali ťažko. Oslovili viacero ľudí, ktorí sa ale báli do funkcie nastúpiť a hovorili o tom, že v meste pôsobí "trenčiansky kočner".

Minister nechcel povedať, kto má byť touto osobou.

Pracoval u Kostku

Funkcie dočasného generálneho riaditeľa sa nakoniec ujal bývalý profesionálny vojak Tomáš Janík, ktorý vyštudoval aj menežment zdravotníctva. Desať rokov pracoval v armáde, dva roky v prostredí ministerstva obrany.

Následne presedlal na zdravotníctvo. Rok a pol robil riaditeľa žilinskej pobočky CPKSB - firmy, za ktorou stál lekár Pavel Kostka, ktorý mal za vlády Smeru veľmi výhodné zmluvy so štátnou Všeobecnou zdravotnou poisťovňou.
Janík tvrdí, že odišiel vraj po nezhodách, s Kostkom nevedel nájsť spoločnú reč, o tom čo sa dialo vo firme sa vraj dozvedel až po odchode, keď to bolo medializované.

„Napriek tomu, že som pracoval ako riaditeľ som o nich vedomosti nemal," povedal Janík. Neskôr začal sám podnikať v zdravotníctve a založil vlastnú firmu. Teraz hovorí, že svoje skúsenosti by som chcel pretaviť a využiť pri menežovaní štátnej nemocnice.

Keďže Krajčí zrušil radu riaditeľov, Janík bude jediným šéfom nemocnice. Keďže je len dočasným riaditeľom, na post bude vypísané výberové konanie.

Výpoveď aj v NTS

Odvolanie ekonomického riaditeľa NTS Adama Kalužaya minister tiež spojil so Šedíkom. Obaja sa poznajú, keďže v minulosti spoluvlastnili firmu iFam. Spoločnosť, kde pôsobí Kalužayov brat Igor ako predseda predstavenstva sa tiež podľa Krajčího darilo v trenčianskej nemocnici.

Spoločnosť TradeMedical a.s. vznikla v období, keď sa Šedík stal ekonomickým riaditeľom.
„Podľa jej obratov je vidieť, že viac menej dôvod založenia firmy bolo nájsť sprostredkovateľskú firmu na zásobovanie trenčianskej nemocnice," povedal Krajčí.

Viditeľné to vraj má byť na obratoch. V roku 2017 a 2018 jej tržby pozostávali najmä z príjmov od nemocnice a to na úrovni 98 až 100 percent.

V roku už začala dodávať firma aj do iných štátnych nemocníc, ale stále 82 percent jej tržieb bolo z tej trenčianskej.
Príjem z nemocnice jej navyše vzrástol od roku 2017 z 24 tisíc eur na 1,6 milióna eur.

„Zároveň firmy Biohem a Unotech, v ktorých konateľom je svokor pána Šedíka mali obchodný vzťah aj s NTS prostredníctvom eurofondov v celkovej výške, Biohem viac ako m 20 miliónov eur a Unotech viac ako 14 miliónov eur," povedal Krajčí.

Dôležitou osobu v celom príbehu je podľa Krajčího aj Marek Doktor, ktorý s nástupom Šedíka na pozíciu námestníka, začal poskytovať právne služby nemocnici a jeho tržby niekoľkonásobne narástli, no zároveň je právnym zástupcom firiem, v ktorých pôsobí Šedíkov svokor.

„Toto je časť biznis schémy, ako fungovala Fakultná nemocnica Trenčín"povedal Krajčí s tým, že zistenia posunuli NAKA.
Vedenie trenčianskej nemocnice Krajčí priamo nekonfrontoval, aktuality.sk

X X X

Bývalý šéf analytikov, ktorý odišiel od Krajčího, teraz radí ministerstvu školstva

Na ministerstve zdravotníctva sa zatiaľ buduje nový tím analytikov.. V júni a júli sa na ministerstve zdravotníctva (MZ) v podstate rozpadol vtedajší analytický tím. Po tom, čo odišiel šéf Inštitútu zdravotnej politiky (IZP) Martin Smatana, sa pre rovnaký krok rozhodli aj ďalší jeho kolegovia.

Inštitút vypracoval reformu nemocníc, robil porovnávanie cien prístrojov, centrálne nákupy techniky a pripravoval aj modely šírenia koronavírusu. Jedným z dôvodov, prečo Smatana odchádzal, bolo aj to, že s ministrom zdravotníctva Marekom Krajčím (OĽaNO) mali na niektoré veci iný pohľad.
Krajčí chcel čisto analytický útvar, kým inštitút mal dovtedy na starosti aj realizáciu opatrení – zastrešoval tvorbu zákonov či politík.

Len pár týždňov po odchode od Krajčího začal Smatana radiť u ministra školstva Branislava Gröhlinga (SaS). Riešil aj to, ako počas pandémie koronavírusu zvládnuť situáciu na školách.
Zmluvu v rezorte školstva má platnú do konca roka.

Manuály pre školy

Smatana pomáhal na ministerstve školstva pripravovať manuály pre školy. Začiatkom týždňa ich Gröhling predstavil spolu s hlavnou odborníčkou MZ SR pre všeobecnú starostlivosť o deti a dorast Elenou Prokopovou.
Dôvod, prečo Gröhlingovi kývol na spoluprácu, vysvetľuje Smatana tým, že túto tému už počas pôsobenia v konzíliu odborníkov vnímal ako jednu z prioritných.

Konzílium odborníkov si po nástupe do fukcie premiéra zriadil Igor Matovič (OĽaNO) ako poradný orgán počas pandémie. Smatana z neho odišiel v čase, keď odchádzal z ministerstva.

„Som názoru, že ak sa spravia rýchle, cielené a lokálne opatrenia, dá sa zabezpečiť epidemiologická bezpečnosť a zároveň nemusíme zatvárať celé školy. Toto je hlavne pri materských školách a žiakoch prvého stupňa absolútne kritické, či už z pohľadu ich vývoja, alebo problémom spôsobeným tým, že rodičia musia s deťmi zostať doma,“ vysvetľuje Smatana, prečo tému považuje za dôležitú.

(Ne)vrátil sa

Smatana pôsobil v IZP od roku 2015 a o rok neskôr sa z neho stal šéf.
Tvrdil, že rozhodnutie odísť urobil už v januári, teda ešte pred výmenou vlády, pretože podľa neho by generálni riaditelia v štátnej správe nemali byť viac rokov na jednom mieste.

„Naozaj si myslím, že prišiel môj čas. Cítim, že veci, ktoré mi vadili na dennej báze, mi už nevadia a to tak nemôže byť. Stane sa, že človek skostnatie a je rigidnejší, takže ja som odísť chcel,“ hovoril v júni, keď z ministerstva reálne odchádzal.

Okrem toho ale tvrdil, že ak by dostal možnosť opäť pracovať v štátnej správe ako úrandík, tak by to prijal, ale s tým že „určite nie teraz, ani o rok, ani o dva“.

Na školstvo ale nastúpil po pár týždňoch od odchodu z rezortu zdravotníctva.

„Pána ministra a jeho tím sledujem dlhšiu dobu, fandím im a ako som uviedol, ide o kľúčovú tému. Som rád, že som mohol pomôcť. Podobne pomáham aj Janke Cigánikovej, šéfke zdravotníckeho výboru. Rád by som ešte dodal, že ide o prácu na maximálne 10 hodín týždenne, spojenú len s ochorením COVID-19. Nedá sa teda povedať, že by som sa ‚vrátil‘ do štátnej správy,“ tvrdí Smatana.

Nový inštitút

Krajčí po odchode analytikov musel začať budovať nový tím. Inštitút premenoval na Inštitút zdravotníckych analýz a šéfuje mu Matej Mišík. Ako prvý o tom infomoval Denník N.

Mišík si podľa ministerstva svoj desaťčlenný tím ešte dobudováva.

„Ponuku dostal od vedenia ministerstva. Matej Mišík je odborník, za ktorého hovoria jeho výsledky a pracovné skúsenosti,“ uviedla hovorkyňa MZ SR Zuzana Eliášová.
Bežne by sme sa jeho meno dozvedeli z webu ministerstva, to ale nečakane prestalo zverejňovať mená vedúcich pracovníkov.

„S prihliadnutím na prebiehajúce zmeny vedúcich pracovníkov sa rozhodlo zoznam z webu stiahnuť,“ uviedla Eliášová.
Mišík vyštudoval ekonomiku na holandskej Tilburg University v odbore zdravotnícka ekonomika a regulácia. Študoval tiež na Univerzite Komenského v Bratislave, a to na matematicko-fyzikálnej fakulte.
Pracoval na viacerých pozíciách v zahraničí a bol partnerom a riaditeľom pre rozvoj podnikania a výskum v spoločnosti Instarea.

Úlohou inštitútu pod jeho vedením bude zabezpečovať analýzu národných programov či podklady pre zásadné rozhodnutia v rezorte.
„Konkrétne napríklad mapovanie využívania zdravotnej starostlivosti na Slovensku, porovnávanie cien liekov a zdravotníckej techniky, optimalizáciu siete nemocníc a urgentných príjmov.

Úlohou inštitútu je aj vypracúvanie analytických podkladov k dlhodobým a strategickým cieľom rezortu (v spolupráci so sekciou reformnej agendy MZ SR), koordinácia systému verejného zdravotného poistenia, ako aj verejnej siete poskytovateľov zdravotnej starostlivosti,“ uzavrela Eliášová, aktuality.sk