iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Debata o šetrení na cirkvi na Slovensku netrvala dlho...

...Po Matovičovi poslali jasný odkaz SaS aj biskupi: Ak by štát trval na definitívnej odluke, cirkvi by s najväčšou pravdepodobnosťou žiadali späť všetky svoje majetky, ktoré im boli zhabané pred rokom 1989. Diskusia o odluke cirkvi od štátu, ktorú chcela rozprúdiť koaličná SaS, sa ešte ani poriadne nezačala a už sa vlastne aj skončila. Sulíkovcov najskôr na Facebooku schladil premiér Igor Matovič, ktorý iniciatívu SaS označil za „prvoplánový marketing využívajúci najprízemnejšie pudy“.

Vzápätí relatívne ostro zareagoval Boris Kollár a odmietavo sa k debate o odluke postavila aj Veronika Remišová. No a pomerne jasný odkaz poslala SaS-ke aj Konferencia biskupov Slovenska (KBS), ktorá reprezentuje najväčšiu rímskokatolícku cirkev.

Čo s majetkom

Katolícki biskupi už roky poukazujú na skutočnosť, že štát stále cirkvi nevrátil všetok majetok, ktorý jej bol zhabaný pred rokom 1989. A ak aj časť z neho vrátil, často bol v zdevastovanom stave.
Ak by štát trval na definitívnej odluke, cirkvi by s najväčšou pravdepodobnosťou žiadali späť všetky svoje majetky či náhradu škody.

„Zriekli sme sa však nároku túto otázku otvárať. Aj preto nevidíme dôvod nanovo otvárať otázku financovania,“ reaguje hovorca KBS Martin Kramara na snahu SaS.
Evanjelici to na rozdiel od katolíkov hovoria na rovinu – ak má dôjsť k úplnej odluke, nech štát odškodní cirkvi za majetkové krivdy.

Do roku 2043

„O tejto téme (...) sa zatiaľ mlčí. Podľa nás je to ale v slušnej a slobodnej spoločnosti integrálna súčasť akejkoľvek diskusie o odluke cirkvi od štátu,“ povedala hovorkyňa evanjelickej cirkvi Jana Nunvářová.
V susednom Česku čelili podobnému problému. Situáciu vyriešili prijatím zákona o majetkovom vyrovnaní štátu s cirkvami.

Ako odškodnenie za majetok, ktorý už cirkvi nikdy nedostanú späť, bude štát cirkvám až do roku 2043 vyplácať miliardy českých korún. V roku 2030 však úplne prestane prispievať na ich činnosť.

Koľko dostávajú

Poslanec SaS Miroslav Žiak, ktorý by chcel od septembra o odluke rokovať, navrhuje prijať tzv. asignačný model.
V praxi by to fungovalo tak, že by daňoví poplatníci časť odvedenej dane mohli previesť na cirkev, podobne ako dnes môžu poukázať dve percentá z dane občianskym združeniam.

Nejde o žiadnu novinku, o takomto modeli sa hovorí už roky. Podobný systém funguje napríklad v Taliansku. V súčasnosti sa cirkvi na Slovensku financujú na základe zákona, ktorý prijal parlament iba minulý rok.
Cirkvi od januára dostávajú vždy toľko peňazí, koľko od štátu zinkasovali v roku 2019. Okrem toho si však prilepšia o sumu odvodenú od počtu svojich veriacich.

Štát tak tento rok prerozdelí cirkvám takmer 52 miliónov eur. Z toho viac ako 34 miliónov pripadne najväčšej rímskokatolíckej cirkvi.

Koronakríza udrela aj na cirkev

Návrh, s ktorým prichádza SaS, nepovažuje KBS za primeraný. Biskupi poukazujú na fakt, že koronakríza negatívne ovplyvnila aj hospodárenie cirkvi.

„To, že cirkvi nemohli verejne sláviť bohoslužby, znamenalo pre chrámy veľké finančné straty. Mnohé farnosti sa dostali do vážnych problémov, pretože energie, nájmy, hypotéky atď. museli platiť, aj keď im úplne vypadli príjmy z milodarov. Napriek tomu sme štát nežiadali o žiadnu výpomoc,“ hovorí Kramara.
Fakt, že cirkev si dokáže sama zabezpečiť peniaze od svojich veriacich, však Žiak práve považuje za dôkaz toho, že už nepotrebuje ďalšie financie od štátu.

„Ak si vyberú do zvončeka desaťtisíce eur, dokážu si financovať kostoly aj z milodarov,“ hovorí. Evanjelici, ktorí tento rok od štátu dostanú zhruba 5 miliónov eur, tvrdia, že na ročnú prevádzku minú asi 20 miliónov.
„Tri štvrtiny pochádzajú predovšetkým z peňaženiek samotných členov cirkvi a tiež z výnosov z nie veľkého majetku,“ dodala Nunvářová

Odpor Matoviča aj Kollára

SaS však nenarazila len na odpor cirkví, ale aj svojich koaličných partnerov. Najtvrdšie stanovisko zaujal premiér Matovič.
„Spôsob, keď SaS akúkoľvek cirkev (ako spoločenstvo veriacich) vyhlási najprv de facto za príživníkov, je najhorší možný spôsob, ako poctivú diskusiu začať,“ napísal na Facebooku.

Dodal, že nedovolí, aby diskusiu na túto tému viedol niekto, „pre koho svet začína a končí v jeho peňaženke“. Predsedníčka strany Za ľudí Veronika Remišová zasa odkazuje, že Slovensko aktuálne trápia úplne iné problémy.
„Pre stranu Za ľudí sú prioritou zlepšenie nášho zdravotníctva, školstva, musíme zreformovať justíciu, oživiť našu ekonomiku a naštarovať rozvoj regiónov. Programové vyhlásenie vlády presne definuje priority tejto vlády a táto medzi nimi nie je,“ vyhlásila Remišová.

No a svoju nespokojnosť dal najavo aj Boris Kollár. „Odluka cirkvi od štátu je v poriadku, ale nemyslím si, že teraz je na to vhodná doba. SaS sa chová rovnako populisticky ako ĽSNS, len to berie z opačného konca.“

Požiadavka Novembra 1989

Naposledy sa o zmene financovania cirkví a odluke vážne hovorilo pred deviatimi rokmi. Aj vtedy tému otvorila SaS, konkrétne vtedajší minister kultúry Daniel Krajcer.

Vznikli zmiešané komisie tvorené zástupcami cirkví aj štátu, ktoré roky hľadali spôsoby, ako financovanie upraviť. K žiadnej významnej zmene však nedošlo. Až minulý rok vláda Smeru, SNS a Mosta model financovania mierne upravila. Úplná odluka cirkví od štátu je poslednou nesplnenou požiadavkou Novembra 1989, aktuality.sk

X X X

OĽaNO obsadilo ďalší úrad človekom zo svojej kandidátky. Bez výberového konania

Skúšali to s ním vo voľbách bratislavského primátora aj v tých parlamentných. Ani v jednom prípade však neuspel. Zdá sa však, že staré známe – do tretice všetko dobré, platí aj pre neho. Vláda totiž v stredu rozhodla o vymenovaní nového predsedu Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Stal sa ním Ján Mrva.

Ten v minulosti pôsobil ako starosta bratislavskej mestskej časti Vajnory, čo mu prinieslo v roku 2018 aj pozornosť hnutia OĽaNO, ktoré ho presadzovalo na primátorskú stoličku hlavného mesta.
A hoci sa za neho postavili nielen matovičovci, ale aj SaS, Sme rodina, KDH či viaceré menšie pravicové mimoparlamentné strany, v súboji o primátorsky stolec skončil až štvrtý.

Napriek tomu sa mu OĽaNO nepostavilo chrbtom a v parlamentných voľbách išiel na ich kandidátke ako číslo 58. A hoci hnutie Igora Matoviča urobilo nadpriemerný výsledok, na Mrvu sa nedostalo a zostal mimo národnej rady.

Politický nominant, ale odborník

Teraz sa však už na neho usmialo šťastie a od štvrtka nastupuje do spomínaného kresla predsedu Úradu geodézie, kartografie a katastra. Jeho plat bude mesačne predstavovať 3 276 eur a paušálne náhrady dosiahnu 1 623 eur.
Na rozdiel od niektorých iných politických nominantov však Mrva nastupuje aspoň na úrad, ktorému by mal rozumieť.
Ešte v 90. rokoch minulého storočia tu totiž chvíľu pracoval a na Slovenskej technickej univerzite študoval odbor geodézia a kartografia.

Mičovský si za výberom Mrvu stojí

Minister pôdohospodárstva Ján Mičovský (OĽaNO), pod ktorého táto inštitúcia patrí, si za nomináciou Mrvu stojí. Tvrdí, že všetky výbery v jeho rezorte sa robia na základe odbornej kvalifikácie.

Mrva bol podľa šéfa rezortu pôdohospodárstva navyše jediným, kto mal vraj záujem. Mičovský ale priznáva, že na rozdiel iných vysokých pozícii, v tomto prípade nehľadali cestou výberového konania či inej formy súťaže.
Nikto iný teda ani nevedel, že pozícia kartografického ústavu bude obsadzovaná nanovo. Kto teda rozhodol o tom, že Mrva bude najlepším človekom na túto pozíciu.

„Bola to kolektívna dohoda v rámci OĽaNO, rezortu aj v rámci kolegov, ktorí majú vysokú spôsobilosť, aby posúdili skutočné kvality jednotlivých uchádzačov,” povedal Mičovský pre Aktuality.sk.
Milanová odmieta reči o politickej trafike

Možnosť, že takto OĽaNO Mrvovi darovalo “politickú trafiku” odmieta aj jeho stranícka kolegyňa a ministerka kultúry Natália Milanová.

„Takto to absolútne nevnímam,” reagovala na otázku Aktuality.sk.
Stačí jej, že nový šéf kartografického ústavu má tento odbor vyštudovaný a pohyboval sa v oblasti geodézie.
„Nemyslím si, že by to nebol odborník na správnom mieste,” dodala Milanová.

Minister školstva Branislav Gröhling (SaS) po rozhodnutí vlády o vymenovaní Mrvu na našu otázku poznamenal, že netuší, na čo sa ho pýtame a tiež, že nemá o tom informáciu.
„Je to v kompetencii príslušného ministra, on si za to nesie zodpovednosť,” dodal šéf rezortu školstva pre Aktuality.sk.

X X X

Búrlivé časy koalície. Za zmluvy oďtať ruky, s pánom urobiť krátky proces

Stolička ministra financií Eduarda Hegera (OĽaNO) sa začína triasť. Opozícia žiada jeho odchod kvôli jeho poradcovi Michalovi Miškovičovi. Ten totiž dostal od verejných inštitúcií pod správou OĽaNO viaceré zákazky na právne služby. Prekáža to aj koaličným partnerom a vládny štvorlístok sa nevie zhodnúť ani na ďalších veciach - na odluke cirkvi od štátu či reklame štátnej lotériovej spoločnosti v súkromnom rádiu šéfa parlamentu a hnutia Sme rodina Borisa Kollára.

Ministra nepodržali ani koaliční partneri, ktorí hovoria o hanbe. Heger a Miškovič sa vysvetleniu vzájomného konfliktu záujmov vyhýbajú. Miškovič má byť navyše trestne stíhaný za porušovanie cudzích práv, za ktoré mu hrozia až dva roky väzenia.

Právnická firma bratislavského advokáta Miškoviča mala so štátom podpísať zmluvy celkovo za 850-tisíc eur, len s Tiposom za vyše tristotisíc. Ešte minulý štvrtok sa rezort financií snažil kauzu odbaviť útokmi na predchádzajúcu vládu a tvrdením, že spoločnosť Tipos vlastne ušetrila. Obdobne reagovala aj spoločnosť Tipos, ktorú vedie Hegerov nominant Marek Kaňka.

Miškovič pre denník Pravda vysvetlil, že ako advokát rieši na ministerstvách a štátnych firmách špecifickú agendu, ktorá predstavuje vyhľadávanie a následnú analýzu nevýhodných zmlúv a zákazok so štátom.

„Moja advokátska kancelária má osem zamestnancov a približne 9 až 10 spolupracujúcich advokátov, ktorí sú všetko špecialisti na jednotlivé odvetvia práva. Právne poradenstvo poskytujem za pomoci a s využitím spolupráce s týmito ľuďmi, neposkytujem ho sám. Konflikt záujmov v tomto prípade podľa môjho názoru neexistuje a pri obstarávaní zmlúv na právne poradenstvo s mojou advokátskou kancelariou bol zákon nielen že dodržaný, ale išlo sa dokonca nad jeho rámec,“ reagoval Miškovič. Ako priznal, s Hegereom sa pozná z prostredia hnutia OĽaNo približne tri roky. „Náš vzťah by som označil ako pracovný,“ uviedol.

Doterajšie vyhýbanie sa odpovediam opäť povzbudilo opozičný Smer. Jeho predseda Robert Fico ešte minulý týždeň hovoril o bohapustom rozkrádaní a Matovičovu snahu tieto zmluvy ospravedlňovať označil za absurdnú. Zároveň znovu pripomenul, že Miškovič sa pôsobením na pozícii poradcu ministra financií, pod ktorého spoločnosť Tipos spadá, dostal do konfliktu záujmov.

„Musí prísť návrh na odvolanie ministra Hegera, pretože toto je bohapusté vyťahovanie peňazí zo štátneho rozpočtu. Je to čistý biznis politickej strany OĽaNO,“ vyhlásil šéf opozičného Smeru Robert Fico. Avizoval, že všetkých 26 poslancov jeho strany je pripravených návrh na Hegerovo odvolanie podpísať. Zvyšok z 30 potrebných podpisov majú dodať nezaradení poslanci vznikajúcej strany Hlas okolo Pellegriniho.

Miškovič, ktorý je tiež členom Legislatívnej rady vlády, navyše čelí aj obžalobe. Jeho trestné stíhanie pre Pravdu potvrdila aj Slovenská advokátska komora. „Slovenská advokátska komora disponuje informáciou o trestnom stíhaní advokáta M. M. vo veci prečinu. Vyzvali sme advokáta na doplnenie všetkých nových skutočností o jeho trestnom konaní a o jeho štádiu a momentálne čakáme na odpoveď,“ uviedla hovorkyňa komory Alexandra Donevová.

Svoju obžalobu Miškovič považuje za vykonštruovanú. „V prípade informácie o mojej obžalobe ide o hrubú manipuláciu s faktami. Je pravda, že som obžalovaný, avšak jedná sa o krivé obvinenie spred viac ako desiatich rokov, keď som ešte nebol advokátom. Som obžalovaný z porušovania cudzích práv v najnižšej sadzbe, kde trestom obvykle býva peňažná pokuta. V tomto procese som odmietol dohodu o vine a treste, pretože som nevinný.

Podľa mojich vedomostí ide o pomstu dlžníka, ktorý využil svoje styky na polícii a zariadil moje obvinenie a následnú obžalobu. Obžaloba v nijakom prípade nesúvisí s výkonom činnosti advokáta,“ zdôraznil Miškovič s tým, že o tejto situácii informoval aj Slovenskú advokátsku komoru, ktorá tieto skutočnosti nepovažovala za dôvod na pozastavenie jeho advokátskej licencie.

„Moje obvinenie vzhľadom na svoju nevinu považujem za veľký problém, pretože som sa stal obeťou nechutnej hry niektorých ľudí, ktorým zjavne vadí, že oligarchom stúpame na otlaky a rušíme im ich predražené zmluvy so štátom, v dôsledku čoho prichádzajú títo ľudia o milióny eur.

Matovič kauzu otočil proti Sulíkovi

V nedeľu líder koaličnej SaS a minister hospodárstva Richard Sulík v diskusnej relácii TV Markíza povedal, že Miškovičova zmluva s Tiposom je hanbou. „Vrhá to nepekné svetlo, lebo to pripomína ‚smerácke‘ časy. Bolo by lepšie, keby takéto zmluvy neboli uzavreté,“ dodal Sulík. „Neviem si predstaviť, ako by Matovič vystrájal, keby sa to nedialo za našich vlád,“ doplnil.

Na druhý deň premiér Igor Matovič (OĽaNO) avizoval, že chce na najbližšom zasadnutí vlády prijať uznesenie, ktorým zaviaže ministrov, aby do dvoch týždňov predložili zmluvy na právne i poradenské služby. Má ísť o zmluvy za ostatné tri roky. Následne ich podpredseda vlády pre legislatívu a strategické plánovanie Štefan Holý (Sme rodina) preverí a urobí audit týchto zmlúv.

Matovič namiesto vysvetlenia Miškovičových zmlúv so štátom zaútočil na Sulíka. Vytiahol zmluvu, kde sa malo podľa jeho slov za jednu hodinu právnych služieb účtovať 582 eur. Matovič ju označil za „zlodejskú“, mal ju podpísať počas vlády Petra Pellegriniho (nezaradený) Andrej Holák za štátnu firmu MH manažment. Holák podľa Matoviča naďalej pôsobí v tejto firme, a teda má dôveru ministra hospodárstva Sulíka. „Bol by som veľmi rád, keby Richard Sulík urobil s týmto pánom krátky proces,“ vyhlásil Matovič.

Sulík poukazuje na Matovičovu úroveň

V utorok Sulík svoje kritické slová zopakoval opäť. „Rozhodne sa to musí vyriešiť. Ceny sú zjavne uletené. Tento pán požíva veľmi zlú povesť a je to hanbou tejto koalície. Čím skôr sa to ukončí, tým lepšie pre celú koalíciu,“ zdôraznil Sulík na adresu Miškoviča.

Vzájomné rozpory si mali vládni partneri vysvetliť na koaličnej rade. Sulík sa jej nezúčastnil, ale priznal, že bola búrlivá. Premiérove obvinenia a výzvu na „krátky proces“ s Andrejom Holákom neberie vôbec vážne. „Pána Holáka nepoznám. Zdedil ho Ľuboš Lopatka v spoločnosti MH Manažment. Vo všetkých predstavenstvách je pravidlo, že najpoužiteľnejšieho si necháme, aby zostala zachovaná kontinuita. Keď ho však Lopatka vymenoval do predstavenstva Teplárne Košice, toto menovanie som vetoval a Holák musel odísť, pretože nepožíva povesť v súlade so štandardmi SaS,“ priblížil Sulík.

Zmluva, o ktorej hovoril Matovič, sa však nepáči ani Sulíkovi. „Čistá nehoráznosť. Ruky odťať za podpísanie takejto zmluvy. Lopatka ale podľa tejto zmluvy nezakúpil ani len jednu jedinú hodinu. Je to len nehorázna cifra na papieri. K žiadnemu plneniu nedošlo, preto výzvy, ktoré sú úplne mimo, nemôžem brať vážne, ani keby som chcel,“ odkázal premiérovi Sulík. „Na osobné odkazy nebudem reagovať osobne. Vypovedá to najmä o úrovni Igora Matoviča,“ doplnil. Ako dodal, premiérov návrh na audit podobných zmlúv schvaľuje.

Aj podľa šéfa spoločnosti MH Manažment Ľuboša Lopatku sú premiérove obvinenia založené na nesprávnych informáciách. Vysvetlil, že predchádzajúce predstavenstvo MH Manažmentu pod vedením predsedu Andreja Holáka bezprostredne po kauze s právnou kanceláriou Radomíra Bžána, ktorému mala firma zaplatiť takmer 18 miliónov eur, vysúťažilo päť právnych kancelárií – Paul Q, Ružička & partners, Taylor Wessing, Ecker Kán a partneri a White & Case. Rámcové dohody mali nadobudnúť právnu účinnosť 25. februára 2019 zverejnením v centrálnom registri zmlúv a cenové ponuky sa pohybovali v rozpätí od 70 eur za hodinu bez DPH až po 500 eur za hodinu bez DPH.

„Štandardne sa každá právna služba súťaží ešte medzi vybranými piatimi právnymi kanceláriami pre každý konkrétny prípad zvlášť. Doteraz vysúťažené a aj uhradené sumy sa pohybovali v rozpätí od 90 eur do 135 eur za hodinu bez DPH. Najvyššiu sumu, na ktorú sa pýtate, zaznamenala v ponuke služieb právna kancelária White & Case, s ktorou nebola doteraz uzatvorená žiadna čiastková zmluva a tým pádom ani zaplatená. Tvrdenie, že Andrej Holák poberal, ako osoba, za právne služby 582 eur za hodinu vrátane DPH, sa nezakladá na pravde. Prirodzene pán Holák nikdy nebol v MH Manažmente platený za výkon právnych služieb,“ reagoval Lopatka.

Remišová Kollárovi peniaze nepustí

Okrem Hegera má odvolávaniu čeliť opäť aj predseda parlamentu Kollár, ktorý ako majiteľ Fun rádia tiež získal zákazku od spoločnosti Tipos. Štátna lotériová spoločnosť Kollárovmu rádiu zadala reklamu v možnej výške 200-tisíc eur.
Voči tejto zmluve sa ohradila aj vicepremiérka a ministerka pre investície Veronika Remišová (Za ľudí). Ešte minulý týždeň vydala pokyn, aby úradníci v jej rezorte pozastavili uzatváranie zmlúv so súkromným rádiom a ďalšími firmami, kde je konečným užívateľom Kollár alebo ďalší aktívni politici. Kollár na to reagoval poznámkou, že Remišová prekračuje svoje právomoci. „Je to taký výstrel do tmy a len zbytočný populizmus pani Remišovej. Je mi veľmi ľúto, že toto spravila, ale mám pocit, že už si to aj ona uvedomila, že urobila chybu,“ reagoval Kollár.

Remišová si však žiadnu chybu nepriznáva ani po pondelkovej diskusii na úrovni koaličnej rady. „Rozumiem tomu, že sa pán Kollár hnevá. Ale zároveň bol na koaličnej rade priestor, aby sme otvorili túto otázku. Navrhla som, aby sme si stanovili jasné pravidlá, ako to budeme v budúcnosti riešiť. Stanovili sme si dodatočné pravidlá kontroly – v prvom rade informovanie vopred o potenciálnom konflikte záujmov, prísna kontrola a dodatočná kontrola špecifikácie verejného obstarávania, aby nevznikali pochybnosti, že obstarávania boli niekomu šité na mieru. S ministerkou Máriou Kolíkovou budeme takisto diskutovať o mechanizme, ako zabrániť aktívnym vládnym politikom dostávať zákazky od štátu,“ avizovala Remišová./agentury/

X X X

Starostu súdia za objednávku vrážd, obec sa trápi s dvojmiliónovým projektom

Z plánovanej výroby biopeliet sa pre obec Dolný Chotár stala nočná mora. Už roky svoje záväzky z projektu nespĺňa. Kontrolóri životného prostredia však červené čísla neriešia a pokutu zatiaľ neudelili.

Obec Dolný Chotár na južnom Slovensku je už vyše roka bez starostu. Ten totiž sedí vo väzbe a aktuálne sa s ním začal súdny proces – František Dora (Most-Híd) si mal totiž podľa obžaloby objednať viacero vrážd u mafiánov sátorovcov.
Dedinka pri Galante má aj ďalší problém. Ak naplno nespustí prevádzku na výrobu biopeliet, hrozí jej, že bude musieť vrátiť časť alebo celú vyše dvojmiliónovú dotáciu z eurofondov.

Zatiaľ sa však zdá, že ministerstvo životného prostredia nedostatky toleruje a postup kontrolórov je prinajmenšom zhovievavý.

Kontrolóri na scéne

Starostovi Dorovi sa v minulosti podarilo uspieť s projektom a na výstavbu peletárne obec dostala viac ako dva milióny eur. Ďalších stotisíc eur zatiahol z vlastného vrecka samotný Dora, ktorý obci požičal ako súkromná osoba. Výrobná hala vyrástla rovno pri jeho luxusnej haciende.

Už vlani Aktuality.sk upozornili, že miliónová prevádzka stojí a pelety na vykurovanie úradu či obecných bytov Dolný Chotár kupuje od súkromníka. Ešte v ten deň nabehli do obecnej peletárne kontrolóri – naše zistenia sa vtedy potvrdili. Linka spustená nebola.

„V zmysle uvedeného nie je možné konštatovať naplnenie hodnôt merateľných ukazovateľov,“ napísali vtedy kontrolóri do správy. Dodali, že ak obec nesplní nápravné opatrenia, siahne jej na časť alebo na celú dvojmiliónovú dotáciu.

Obec však do októbra 2019 problém nedoriešila a kontrolóri pri neohlásenej návšteve našli opäť iba obrovskú halu a v nej vypnuté stroje. A nielen to. Keďže Dolný Chotár nevyplatil nahromadené dlhy za elektrinu, distribučná spoločnosť im zaplombovala hlavný spínač linky. Ani po tomto nemilom prekvapení však štát nepokutoval obec na juhu Slovenska a dal jej ďalšiu šancu.

Odkedy je oficiálny starosta František Dora vo väzbe, obec riadi Ladislav Culinka. Dora ho totiž v deň zásahu polície narýchlo ustanovil za svojho zástupcu.

Pod hrozbou sankcií napokon Dolný Chotár vyplatil dlhy za elektrinu a Culinka Slovenskej agentúre životného prostredia oznámil, že od novembra 2019 je peletovacia linka opäť pripojená k elektrine.

Papier znesie všetko

Záhadou však ostáva monitorovacia správa, ktorú musí raz ročne (po dobu 5 rokov od podpisu zmluvy) obec posielať kontrolnému orgánu – teda agentúre životného prostredia.

V správe za obdobie november 2018 až október 2019 totiž úradníci z Dolného Chotára tvrdia, že zhodnotili, teda použili na výrobu peliet až 1012 ton bioodpadu. Ani to však nie je dosť, keďže v projekte sa obec zaviazala ročne využiť až vyše 1600 ton.

Ako sa obci podaril taký výkon, ak väčšinu mesiacov prevádzka spustená nebola? Oficiálnu odpoveď na otázky sme od vedenia nedostali. Zástupca starostu Culinka je odcestovaný a presné dátumy si z hlavy nepamätá.

V monitorovacej správe pritom úradníci píšu aj o iných merateľných ukazovateľoch, ktoré sa v projekte zaviazali dodržiavať. Napríklad, že namiesto sľúbených šestich pracovných miest sa im podarilo vytvoriť iba tri. Čo však traja zamestnanci neaktívnej peletárne celý ten čas robili, nevedno.

A ďalej sa v správe tvrdí, že obec splnila záväzok a pomocou vyrobených peliet vykúrila nájomné byty a úrad v rozlohe zhruba 3800 metrov štvorcových. Ani tento detail však nesedí. Ak peletovacia linka väčšinu obdobia nebola spustená, obec fyzicky nemohla vyrobiť toľko peliet, aby stačili na vykúrenie bytov. Svedčí o tom aj fakt, že Dolný Chotár si kupoval pelety od súkromníka už v roku 2017 a aj v ďalšom roku. Faktúry za ne po čase obec prestala zverejňovať a otázky úplne odignorovala.

Trpezlivosť či dvojaký meter?

Či správnosť údajov preverili kontrolóri agentúry životného prostredia, nám už rezort neodpovedal. Je však bežnou praxou, že ak si akýkoľvek prijímateľ eurofondovej dotácie neplní svoje povinnosti, kontrolné orgány môžu z peňazí škrtnúť. V prípade obce, ktorú ešte donedávna viedol nominant Mosta-Híd, však zatiaľ pohár trpezlivosti nikomu nepretiekol.

Dnes Culinka tvrdí, že hoci linka je už funkčná a pripojená k elektrine, biopalivo ani zďaleka nevyrábajú vo veľkom. „Nemusí to ísť každý deň. Na to, čo skúrime, to vieme vyrobiť za dva-tri dni do týždňa,“ hovorí zástupca starostu s tým, že linku púšťajú len v období, keď treba nájomné byty vykurovať.

Náklady na prevádzku peletovacej linky sú totiž pre maličkú obec pri Galante obrovské. „Okolo dvetisíc eur mesačne a to je riadny peniaz,“ upozorňuje Culinka. Netají sa tým, že pelety vyrábajú len preto, aby nedostali pokutu od ministerstva životného prostredia za nesplnenie cieľov.

Viac škody ako úžitku

To sa však onedlho zmení. Obci stačí odovzdať do novembra tohto roka poslednú – piatu monitorovaciu správu – a v nej napísať, koľko odpadu využili alebo koľko ľudí zamestnali. Po tomto päťročnom období už Dolný Chotár nemá povinnosť projekt udržiavať ďalej.

„Nechcem to komentovať, to musí rozhodnúť zastupiteľstvo,“ reagoval zástupca starostu na otázku, či budú nákladnú výrobu peliet ďalej dotovať alebo radšej budú kupovať od súkromníka. V obecnom zastupiteľstve sedí aj Nikolas Dora – mladší syn starostu Doru. Starší František sedí vo väzbe, rovnako ako jeho otec je obvinený z objednávky vrážd.
Zastupujúci starosta sa však netají názorom, že na takú malú spotrebu biopaliva obce je výhodnejší nákup ako vlastná výroba.

Zdá sa tak, že po skončení povinného obdobia, ktoré onedlho uplynie, stíchnu nákladné stroje v peletárni už navždy. Otázne je, prečo vôbec Dolný Chotár pod vedením Františka Doru do nevýhodného projektu išiel a kto z toho profitoval.

Výstavbu peletárne, linku aj váhu zabezpečila firma DD Stav, ktorá za to zinkasovala 1,7 milióna eur s DPH. Jedinou konateľkou spoločnosti bola Irena Dudásová. Tá ista žena pritom vystupovala so starostom Dorom v ďalšej firme –
AGROTRADE DCH.

Dudásová pre Aktuality.sk v minulosti tvrdila, že k zákazke v Dolnom Chotári sa dostala cez zverejnenú súťaž vo vestníku Úradu pre verejné obstarávanie.

„Pána Doru staršieho poznám cca od roku 2007, vtedy bol už starostom obce Dolný Chotár, nie sme v príbuzenskom vzťahu,“ reagovala na naše otázky vlani. Prípadný konflikt záujmov nekomentovala.
Podľa dobre informovaného zdroja Aktuality.sk bola Irena Dudásová partnerkou Doru. Podnikateľka na otázky už viac neodpovedala.

Obec by mohla po skončení projektu stroje aj predať, deje sa tak pomerne často najmä pri projektoch, ktoré neslúžia na reálny zámer, ale žiadateľ o eurofondy si chce týmto spôsobom po čase prilepšiť.

Práve na obecnú kasu môžu siahnuť kontrolóri z agentúry. Ak totiž porovnajú čísla v monitorovacích správach obce s realitou a zistia nedostatky, časť alebo celú dotáciu v hodnote 2 091 967,46 eur si môžu pýtať späť. V takom prípade by už teraz zadlžená obec pravdepodobne skončila v nútenej správe, aktuality.sk

X X X

Fico a Kotleba opäť na vlne konšpirátorov: klamstvá o Bielorusku

Konšpiračné teórie o Bielorusku sú zatiaľ recyklátom tých o Ukrajine, hovorí analytik. Tak ako Ukrajine pred pár rokmi, ani demonštráciám v Bielorusku sa nevyhýbajú najrôznejšie domnienky a konšpiračné teórie.

Tie sa postupne začínajú šíriť aj slovenským priestorom. A svojou tvárou a popularitou na sociálnych sieťach ich zastrešujú aj niektorí slovenskí politici. Zdroje už tradične neprekvapia. S vlastným výkladom prišiel poslanec opozičného Smeru Ľuboš Blaha, aj kotlebovci. A najnovšie sa do tohto dezinformčného tandemu pridáva aj predseda Smeru Robert Fico.

Zlý Západ

V ich verzii hrajú sfalšované prezidentské voľby len vedľajšiu, poprípade žiadnu úlohu. Hybateľom diania v Bielorusku, ktorému Lukašenko vládne už 26 rokov, je opäť Západ, NATO, Brusel a korporácie.
Nie je to zápas Bielorusov o základné demokratické práva a slobody, o ktorých hovorí prezidentka Zuzana Čaputová aj premiér Igor Matovič a jeho vláda, ale zahraničný pokus destabilizovať krajinu, sprivatizovať jej majetok a dostať sa opäť bližšie k hraniciam Ruska.

Ako prvý úspešne túto teóriu na Facebooku šíril zákonodarca Smeru Ľuboš Blaha. Demonštrácie podľa neho organizuje ktosi tajomný zo zahraničia a mladí ľudia podľa jeho domnienok vyšli do ulíc len pre vidinu „švajčiarskych výkladov a dvojnásobných platov”.

Protesty pritom spustili oficiálne výsledky prezidentských volieb, podľa ktorých získal Alexander Lukašenko až 80 percent hlasov, čomu mnohí ľudia v krajine neuverili.Lukašenko totiž odmietol do Bieloruska vpustiť pozorovateľov zo zahraničia, ktorí bežne sledujú priebeh volieb napríklad aj na Slovensku.

Polícia protesty tvrdo potlačila a množili sa zábery a správy o bitých a mučených zatknutých demonštrantoch, o ktorých nedávno hovoril aj bieloruský veľvyslanec na Slovensku Igor Leščeňa.

Blaha: Nikomu nejde o Bielorusov

Výsledkom práce zahraničných organizátorov zmeny režimu v Bielorusku bude podľa Blahu napokon to, že kontroly nad štátom sa zmocnia západní experti a všetok majetok štátu sa rozkradne alebo sprivatizuje.

„Tu predsa nikomu nejde o bežných Bielorusov, ani o kozmickú spravodlivosť, ale o cynickú geopolitiku a korporátne záujmy. Nájdite si, aké ropovody plynú cez Bielorusko a pochopíte všetko,“ rozkrýva na svojom Facebooku Blaha, podľa ktorého sa deje rovnaký scenár ako pred niekoľkými rokmi na Ukrajine.

Správne by preto podľa neho bolo, aby do diania v Bielorusku nikto nezasahoval. Jeho text na Facebooku zdieľalo viac ako 1500 profilov. Na porovnanie: vyhlásenie prezidentky Čaputovej na Facebooku zdieľalo 415 profilov. A to aj napriek tomu, že ju sleduje viac ako štvrť milióna ľudí, kým Blahu v porovnaní s ňou len 85-tisíc.

Včera sa k nemu pridal aj jeho stranícky šéf Robert Fico. Vo videu, ktoré zdieľal na svojom profile, vyzýva, aby Matovičova vláda nezasahovala. „V Bielorusku vidím pokus o realizáciu modelu, ktorý sa použil na Ukrajine, ale prvky ktorého sme videli aj na Slovensku, kde došlo k hrubému politickému zneužitiu vraždy a novinára a jeho priateľky na útok proti legitímnej vládnej moci,“ vráti sa Fico ku konšpiračnej teórii, ktorú začal rozširovať po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, keď bol dotlačený k odchodu z funkcie.

Kotleba vidí pánov z Bruselu

Podobne ako zástupcovia Smeru, aj predseda extrémistickej ĽSNS Marian Kotleba vidí za odporom voči Lukašenkovi Západ a nie vnútorné problémy v krajine. Podľa neho NATO a „páni z Bruselu“ zacítili možnosť „zmocniť sa ďalšieho nezávislého štátu“, jeho bohatstva a ovládnuť západnú hranicu s Ruskom.

Na rozdiel od Blahu však zachádza ešte ďalej: Lukašenko čelí problémom aj preto, lebo sa vzoprel „korona šialenstvu“, pod zámienkou ktorého sa podľa kotlebovcov chystá nastolenie novej totality. S touto konšpiračnou teóriou pracuje ĽSNS už dlhšie.

Do rozsiahlejšej úvahy sa na Facebooku pustil Kotlebov stranícky kolega, poslanec Milan Mazurek. Podľa vlastných slov sa skontaktoval s akýmsi známym z Bieloruska, ktorý pracuje pre „viac-menej“ provládny think-tank, a preto často pracoval pre Lukašenkovu vládu. Vďaka tomu má vraj Mazurek informácie priamo zo zdroja.

Jeho domnienky sa uberajú trochu iným smerom ako úvahy jeho straníckeho šéfa či Blahu s Ficom a so zásahmi Západu pracuje o čosi miernejšie. Uznáva, že za demonštrácie si môže Lukašenko sám a uznáva aj to, že prezident výsledky volieb sfalšoval. No podľa neho by aj tak vyhral, akurát s nižším náskokom.

Občianska vojna podľa Mazureka

Západ podľa neho teda nie je pôvodcom demonštrácií, ako si to myslí Blaha a Kotleba, no situácia mu podľa Mazureka hrá do karát, pretože môže oslabiť vplyv Ruska v regióne a – v zhode s Kotlebom a Blahom – získať štátny majetok v privatizácii. K tomu by mu mala dopomôcť údajne prozápadne naladená opozícia.

„Bohužiaľ [Lukašenko] prepadol závislosti na neobmedzenej moci a to ho viedlo k tragickým chybám a hlúpym rozhodnutiam, ktoré západné mocnosti s chuťou využívajú na destabilizáciu štátu a korporácie si už mädlia ruky nad Bieloruskými štátnymi podnikmi,“ tvrdí svojmu publiku Mazurek, a zároveň ho varuje, že v prípade, ak by sa k moci dostala prozápadná opozícia, vypukne občianska vojna. Dôvod: začne sa hon na Lukašenkových podporovateľov z radov armády a polície, čo zrejme neostane bez odozvy.

Rusi spustili kampane

Teória o zásahoch spoza hraníc a vyvolávaní farebnej revolúcie nie je žiadna novinka. Prišla s ňou už bieloruská vláda a niekoľko dní ju rozširuje aj Rusko. O „tlaku zvonku“ hovoril ruský prezident Vladimir Putin s Lukašenkom 16. augusta.
Dva dni nato telefonoval Putin s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou a francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom. V oboch prípadoch zdôraznil a verejne komunikoval, že zasahovanie do vnútorných záležitostí Bieloruska je neakceptovateľné.

Popri tom začali pracovať aj ruské médiá, ktoré taktiež šíria teóriu o zasahovaní Západu, čo si hneď všimol projekt Európskej únie EU vs. Disinfo, ktorý zachytil už viacero dezinformačných kampaní v ruských médiách. Podľa nich je cieľom vyvolať protesty a rozbiť spoločný zväzový štát Ruska a Bieloruska, ktorý sa Lukašenko pokúsil vytvorť ešte s Putinovým predchodcom Borisom Jeľcinom.

Faktom je, že napríklad štáty Európskej únie sa k situácii v Bielorusku vyjadrujú a tvrdo kritizujú vzniknutú situáciu. Nemecká kancelárka Merkelová včera po videosamite lídrov členských krajín EÚ dokonca vyhlásila, že výsledky volieb v Bielorusku neuznáva celá európska dvadsaťsedmička.

A zrejme neostane len pri slovách. Na tejto zhode chce totiž Únia stavať pri zavedení sankcií voči niektorým predstaviteľom bieloruskej moci.

„Pevne stojíme za právom bieloruského ľudu určiť si svoj vlastný osud. Európska únia čoskoro uvalí sankcie v značnom množstve na jednotlivcov zodpovedných za násilie, represie a volebné podvody (v Bielorusku),” povedal po mimoriadnom samite EÚ predseda Európskej rady, teda najvyššieho orgánu Únie, Charles Michel.
No je to o len reakcia na vzniknutú situáciu, nie jej vyvolanie.
Analytik: Bielorusko je nová Ukrajina

Riaditeľ a analytik portálu Infosecurity.sk Victor Breiner, ktorý sa venuje fenoménu dezinforámcií, hovorí, že konšpiračná scéna využíva v prípade Bieloruska staré príbehy využité napríklad už pri Ukrajine. „Teraz sme iba na začiatku nového bieloruského príbehu, preto sa dezinfo naratívy najprv recyklujú z minulosti – výborná prípadová štúdia, ktorá ukazuje, že ide iba bludy,“ hovorí Breiner.

Okrem politikov ako Blaha či Mazurek poukazuje tiež na ďalšie dezinformačné kanály, ktoré šíria teóriu o sprisahaní Západu. „Dezinformácie o ‚majdanizácii‘ a farebnej revolúcii dnes preberajú známe firmy ako Milan Mazurek, Armádny Magazín, ktorý beží na rovnakých serveroch ako Hlavné správy, Infovojna, Róbert Koricina zo stránky Armáda Ruskej Federácie (tiež admin Milujeme Rusko) a niekoľko iných obvyklých podozrivých, ktorým je škoda robiť reklamu,“ vymenúva analytik.

Opakujúci sa trend je podľa neho snaha nálepkovať opozičné protesty ako riadené extrémnou pravicou. Rovnako tomu bolo na Ukraine aj počas protestov Za slušné Slovensko. „A tento trend sa opakuje aj teraz pri nepokojoch v Bielorusku,“ hovorí Breiner.

Spor o vlajku

Dôkazom je aj spor okolo vlajky, ktorú používajú protestujúci v Bielorusku. Tá kombinuje biely, červený a biely pás. Oficiálna vlajka Bieloruska je pritom červenozelená. Zástava demonštrantov vzbudzuje kontroverzie, pretože ju používali za druhej svetovej vojny počas okupácie Bieloruska Nemeckom.

K sporu sa dostal v ďalšom statuse aj Blaha. Impulzom mu bolo vysvietenie hradu v červenobielych farbách, s ktorým prišiel Boris Kollár ako predseda Národnej rady. Blaha zdôraznil, že bieločervenú zástavu používali bieloruskí fašisti, ktorí počas druhej svetovej vojny kolaborovali s Treťou ríšou. „Mnohí v Bielorusku túto zástavu považujú za symbol nacizmu,” tvrdí Blaha.

Okrem tohto obdobia sa však používala aj v rokoch 1918 až 1920 a 1991 až 1995, keď sa rozpadol Sovietsky zväz a Bielorusko sa osamostatnilo.

Aj druhý Blahov text o Bielorusku zaznamenal úspech. Zdieľalo ho viac ako 1200 profilov.
Na týchto číslach vidno, že rôzne konšpiračné teórie a polopravdy stále nestrácajú na svojej popularite. A vzhľadom na skúsenosť s Ukrajinou sa dá predpokladať, že v súvislosti s Bieloruskom ich bude ešte pribúdať, čo zreme budú niektorí politici využívať, aby si ich šírením zvyšovali popularitu, aktuality.sk

X X X

Kritik Kremľa je v kóme, skončil na intenzívke. Jeho tím hovorí o otrave v čaji

Lietadlo s Navaľným na palube, v ktorom mu prišlo nevoľno, muselo núdzovo pristáť v Omsku.Ruský opozičný politik Alexej Navaľnyj skončil v nemocnici s podozrením, že ho otrávili. Počas letu do Moskvy, kam sa vracal zo sibírskeho Tomsku, sa mu v lietadle, ktoré muselo núdzovo pristáť v meste Omsk, urobilo nevoľno. Najvýraznejšia postava ruskej opozičnej politiky je momentálne v kóme na jednotke intenzívnej starostlivosti na oddelení pre pacientov s otravami.

Podľa Navaľného hovorkyne Kiry Jarmyšovej, ale aj primára oddelenia Alexandra Murachovského je Navaľného stav vážny. Je pripojený na ventiláciu.

Prišlo mu nevoľno

Nevoľno mu prišlo krátko po štarte.

„Povedal mi, že sa necíti dobre a požiadal ma o servítku, keďže sa potil. Poprosil ma, aby som s ním hovorila, pretože sa chce sústrediť na zvuk hlasu. Rozprávala som sa s ním, potom k nám podišli s vozíkom s občerstvením, spýtala som sa ho, či nechce vodu. Povedal mi, že nie. Nato odišiel na toaletu a stratil vedomie,“ povedala Jarmyšová pre Echo Moskvy.
Podľa jej slov nebol Navaľnyj v stave, aby doletel do Moskvy, aj preto sa posádka rozhodla núdzovo pristáť a opozičnému politikovi zavolali záchranku.

Podľa ruského vydania stanice BBC Navaľnyj v lietadle síce precitol, no mal problémy s rečou a pohybom.
Video zachytáva, ako Navaľného odvážajú záchranári.
Otrava mohla byť v čaji

Jeho tím hovorí o podozreniach, že ho otrávili.

Podľa Jarmyšovej Navaľnyj ráno vypil len šálku čaju, a to v kaviarni na letisku. Práve v čaji mohol byť zatiaľ neznámy toxín. „Lekári tvrdia, že toxíny sa vďaka horúcim tekutinám vstrebávajú rýchlejšie, napísala na Twitteri.
Túto verziu zrejme preveruje aj polícia, ktorá je podľa Jarmyšovej v nemocnici, a ktorá kontrolovala aj kaviareň na letisku, kde Navaľnyj vypil čaj.

Podľa právnika Vjačeslava Gimadia „nie je pochýb o tom, že Navaľného otrávili v súvislosti s jeho politickou pozíciou a činnosťou“, všíma si televízia Dožď. Navaľnyj strávil na Sibíri niekoľko dní. Podľa webu Tajga.info v Tomsku a Novosibirsku zbieral materiály pre nové vyšetrovanie poslancov Jednotného Ruska.

Útoky aj v minulosti

Nie je to po prvýkrát, keď u Navaľného evidujú podozrenia z otravy.
Vlani v lete ho v moskovskej nemocnici prijali s akútnou alergiou, ktorá mohla byť podľa jeho lekárky Anastasie Vasiljevovej – tá už odletela do Omska – spôsobená chemickou látkou. Politikovi vtedy opuchla tvár a sčervenela mu pokožka.

V roku 2017 Navaľného pre zmenu poliali dezinfekčným roztokom zelionka, ktorá je známa pre svoje typické zelené sfarbenie, aktuality.sk

X X X

Obvinený v kauze Dobytkár vydal polícii dobrovoľne 400-tisíc eur

Jeden z obvinených v kauze Dobytkár vydal v utorok polícii dobrovoľne 400-tisíc eur pochádzajúcich údajne z korupčnej trestnej činnosti. Potvrdil to hovorca Prezídia Policajného zboru Michal Slivka.
Upozornil na to portál Aktuality.sk, podľa ktorého je obvineným bývalý riaditeľ rezortnej sekcie rozvoja vidieka a priamych platieb na Ministerstve pôdohospodárstva SR Marek Kodada.

„V rámci akcie Dobytkár boli pre účely trestného konania zaistené viaceré cenné veci a finančné hotovosti, pričom dňa 18. augusta 2020 došlo zo strany jedného z obvinených k dobrovoľnému vydaniu finančných prostriedkov vo výške 400-tisíc eur, ktoré majú pochádzať z inkriminovanej trestnej činnosti,“ potvrdil Slivka. S odvolaním sa na vyšetrovanie nie je podľa hovorcu možné poskytnúť viac informácii.

Marek Kodada je v kauze Dobytkár jeden zo spolupracujúcich obvinených. Dôveryhodnosť jeho výpovede konštatoval aj senát Najvyššieho súdu SR, ktorý ho začiatkom júla prepustil z väzby. Marek Kodada je tak z trestných činov vyšetrovaný na slobode.

V júli informovala polícia, že v kauze Dobytkár doposiaľ obvinila 21 ľudí a sedem právnických osôb. Všetky čelia obvineniu z korupcie a legalizácie príjmu z trestnej činnosti. Výška zdokumentovaných úplatkov dosiahla podľa polície viac ako 10 miliónov eur./agentury/

X X X

Na dovolenke v štátoch mimo eurozóny plaťte čo najviac kartou, radí odborníčka

Dovolenková sezóna je v plnom prúde a niektorí ľudia si mohli zvoliť ako svoju destináciu pre oddych zahraničie. Či už mimo eurozóny alebo v rámci nej. V krajinách, ktoré doteraz neprijali jednotnú menu euro, sa oplatí platiť najmä platobnou kartou, prípadne si so sebou vziať celosvetovo obchodovateľnú menu.

„Pokiaľ ľudia cestujú do krajín, ktoré sú mimo eurozóny alebo ktoré sú jej súčasťou, ale nepoužívajú jednotnú menu euro, odporúčam, pokiaľ je to možné, v čo najvyššej možnej miere využívať pri platení platobnú kartu, ktorá je nielen ekonomickejšia, ale aj bezpečnejšia v porovnaní s hotovosťou," konštatuje Sylvia Ďatelinková z Inštitútu alternatívneho riešenia sporov v Slovenskej bankovej asociácii.

Do krajín, ktoré nemajú dostatočne širokú infraštruktúru platobných systémov, je vhodné cestovať s celosvetovo obchodovateľnou menou, akými sú americký dolár či euro.

„Zameniť peňažné prostriedky na cudziu menu je najvýhodnejšie výberom z bankomatu debetnou platobnou kartou v dovolenkovej destinácii, do ktorej občan cestuje. Vyberať odporúčam hotovosť jednorazovo, iba v takom objeme, ktorý na dovolenke reálne minie a najlepšie v partnerských bankomatoch domovskej banky, aby sa vyhli poplatkom," radí Ďatelinková.

Obozretnosť pri vyberaní peňazí

Pri výbere prostriedkov z bankomatov v zahraničí by však mali byť ľudia obozretní a dbať na bezpečnostné pravidlá. Ďatelinková odporúča prekryť klávesnicu bankomatu pri zadávaní číselnej kombinácie PIN kódu, výber realizovať na frekventovaných a nie odľahlých miestach a vždy počkať, kým bankomat vydá hotovosť, platobnú kartu a potvrdenie o výbere.

„Najdôležitejšie pri samotnom výbere hotovosti v cudzej mene z bankomatu je voliť si výber bez konverzie. V tom prípade určuje kurz domovská banka. Rovnako to platí aj pri platbe kartou cez POS terminál, keď je podstatné zadávať prepočet transakcie bez konverzie," upozornila Ďatelinková.

Ak by si totiž zvolil dovolenkár opačnú možnosť, teda platbu či výber s konverziou, v tom prípade kurz určuje zahraničná banka. „Tento je zväčša nevýhodnejší, pričom takáto transakcia môže byť spojená aj s poplatkom," priblížila Ďatelinková.
Ak dovolenkárovi zostane hotovosť, je vhodnejšie ju zameniť za celosvetovo obchodovateľnú menu ešte v destinácii, v ktorej sa nachádza. Banky totiž nedržia všetky meny, preto môže mať problém po návrate domov s výmenou cudzej meny. Vždy je potrebné si preveriť, či banka s danou cudzou menou obchoduje, aktuality.sk

X X X

Peter Bárdy: Frustrácia pre Andruskóa a nádej pre Mikuláša Černáka

Dohoda o vine a treste by sa nemala skončiť tak, že si bude obvinený diktovať, aký trest dostane.
Priznanie bolo v minulosti fakticky jediným prostriedkom na dokázanie viny. Vynucované však bolo často mučením. Dnes si môžu obžalovaní priznaním a dohodou s prokurátorom pomôcť k nižšiemu trestu.

V utorok zverejnili na facebookovom účte odsúdeného Zolána Andruskóa 6-stranový, rukou písaný text, ktorý s najväčšou pravdepodobnosťou napísal Andruskó. Ten si odpykáva 15-ročný trest za účasť v príprave vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej.

Andruskó si prakticky hneď po zadržaní v roku 2018 uvedomil svoje šance a začal spolupracovať s vyšetrovateľmi.
Priznal svoju vinu a navyše svedčil proti Marianovi Kočnerovi, Alene Zsuzsovej a ďalším. Jeho výpoveď proti Kočnerovi je jeden zo zásadných nepriamych dôkazov o pravdepodobnom objednávateľovi vraždy.

Andruskó vo zverejnenom dokumente neskrýva hnev, sklamanie a frustráciu. Zjavne čakal, že ho odsúdia na nižší trest, špekulovalo sa o 8 rokoch. Nakoniec dostal skoro dvojnásobok. Počas hlavného pojednávania prokurátor Vladimír Turan poprel, že by Andruskóovi ktokoľvek z prokuratúry sľúbil dohodu o osemročnom treste.

Toto pomohlo obhajobe obžalovaných, aby mohli napádať dôveryhodnosť svedka Andruskóa. Prokurátor argumentoval, že Andruskó je dôležitý, pretože „spojil niektoré skutočnosti a dával im zmysel“.
16 zavraždených: Prepáčte

Len pre zaujímavosť, v decembri minulého roku uzavrel Mikuláš Černák dohodu o vine a treste. Doživotne odsúdený Černák sa priznal k 16 vraždám. Skutky oľutoval...V prípade bývalého mafiánskeho bosa ide o racionálny krok. Černák bude s najväčšou pravdepodobnosťou žiadať v roku 2023 po odpykaní 25 rokov trestu o podmienečné prepustenie.

Dovtedy musí mať uzavreté všetky prípady, presnejšie, musí byť odsúdený za všetky skutky, ktoré spáchal alebo na ktorých sa podieľal. Do úvahy sa pritom bude brať aj to, že spolupracuje s vyšetrovateľmi.

Frustovaní odsúdení sú problém

Mohli by sme namietať, že padni komu padni a s gaunermi by sme sa nemali dohadovať o nižších trestoch len preto, že spolupracujú s vyšetrovateľmi a že sa k skutkom priznajú, oľutujú ich, prípadne usvedčia aj ďalších páchateľov.
Je len veľmi ťažké akceptovať, keď sú takýmto spôsobom odsúdení na nižšie tresty ľudia zaangažovaní v prípadoch napríklad vraždy vášho rodinného príslušníka, kolegu, kamaráta. A skutočne pôsobí nelogicky až nespravodlivo, keď mafiáni, ktorí sa priznávajú k vraždám, majú nižšie tresty ako drobný díler marihuany alebo neplatič výživného.
Na druhej strane dokážu výpovede gaunerov usvedčiť tých, ktorí by zrejme ostali nepotrestaní.

A tak sa tu budeme pozastavovať pri mediálne sledovaných prípadoch prakticky pri každej dohode o vine a treste, či bola adekvátna tomu, prečo bola uzavretá. Či bol vinník spravodlivo potrestaný, či nezískal viac ako mal.
No a z času na čas sa nám v tomto zjaví aj ďalší Andruskó, ktorý sa bude cítiť ukrivdený.

Tu je však jeden problém, a dosť veľký. Podobné prípady odsúdených, ktorí sa dohodli o vine a treste a trest považujú za neadekvátne vysoký, môžu do budúcna odradiť tých, ktorí by sa priznať chceli a ktorí by mohli usvedčiť aj ďalších.
Lenže na konci dňa by to nemal byť obvinený, kto si bude diktovať výšku trestu, aktuality.sk

X X X

Dostupnosť bývania klesá, ceny nehnuteľností naďalej rapídne rastú

Ceny dlhodobo rastú a dostupnosť bývania klesá. Vyplýva to z najnovšej analýzy realitného trhu Národnej banky Slovenska. Mladí ostávajú dlho v rodičovskom hniezde a štátna podpora nestačí.

Dostupnosť bývania sa v 2. štvrťroku zhoršila v každom kraji.

Podľa indexu HAI sa dostupnosť prepadla na hodnoty podobné tým z roku 2014 napriek tomu, že dnes sú pri úveroch podstatne nižšie úroky. Zároveň hodnoty indexu po prvýkrát od roku 2013 naznačujú, že ceny nehnuteľností sú nadhodnotené v dvoch krajoch – v Košickom a Žilinskom.

Oproti predošlému štvrťroku cena bývania narástla o 3,6 %. Ide o zvýšenie o takmer 60 eur/m2, čím sa priemerná cena posunula na hodnotu 1731 eur/m2. Medziročný rast sa zrýchlil na 11,2 %, čím sa stal najvyšším nárastom od roku 2008, keď praskla realitná bublina.

A Flourish chart

Rast zaznamenávajú všetky kraje s výnimkou Banskobystrického, kde ceny posledný štvrťrok jemne klesli. Naopak, ceny najviac rastú v Košickom kraji (medziročne 33,2 %), čím sa zaradil na druhú najvyššiu priečku v cene bývania, hneď za Bratislavským krajom.

„Hovoriť o ďalšej realitnej bubline je zatiaľ predčasné,“ tvrdí analytik Národnej asociácie realitných kancelárií Martin Lazík. Zdôrazňuje však, že by zo strany štátu malo prísť k podaniu pomocnej ruky, aby sa tlak na ceny znížil.
„Situácii by výrazne pomohlo zjednodušenie a stransparentnenie stavebných konaní.“

Koronavírus, ale aj dlhodobo nízka ponuka

Zhoršenú dostupnosť NBS pripisuje z krátkodobého hľadiska rastúcim cenám nehnuteľností a zároveň poklesu miezd spôsobeným pandémiou koronavírusu. Pandemická situácia sa pritom zatiaľ na cenách neodrazila, čo ďalej roztvára nožnice dostupnosti.

Z dlhodobého hľadiska NBS poukazuje aj na nedostatočnú ponuku nehnuteľností, a to najmä v Košickom kraji.
Aj v porovnaní s krajinami EÚ je Slovensko počtom obydlí na chvoste. Na 1000 obyvateľov tu pripadá iba 321 bytov, pričom priemer EÚ je 416.

Na nízku ponuku upozorňuje aj analytik Lazík.

„Vysoký dopyt nie sú schopní developeri uspokojiť, čím vzniká situácia, že ponuka je nižšia ako dopyt, čo spôsobuje zvyšovanie cien.„ Za rastúcim dopytom, naopak, stojí dobrá ekonomická situácia posledných rokov v spojení s historicky nízkymi úrokmi na hypotékach.

Mama hotel využíva polovica mladých

Ukazovateľom dostupnosti bývania je aj schopnosť mladých ľudí osamostatniť sa. Práve tú v roku 2018 skúmala Európska únia. Odhaduje sa, že priemerný vek, keď mladí Európania odchádzajú z domu, je 26 rokov. Na Slovensku je to ale v priemere až 30,9 roka. 57 % Slovákov vo veku 25 – 34 rokov stále býva s rodičmi. Vo využívaní takzvaného mamahotelu sme tak druhí najhorší v Európe.

A Flourish chart

Sociologička Zuzana Kusá prízvukuje, že za pomalším osamostatňovaním sa nie je lenivosť či pohodlnosť.
„Povedať, že ostávajú doma z pohodlnosti, je presunutie zodpovednosti na mladých ľudí. Vina sa presúva zo zlyhania štátu poskytovať dostupné bývanie na zlyhanie jednotlivca.“

Rovnako mylná je podľa Kusej predstava, že pre mladú generáciu nie je zakladanie rodiny priorita a aj preto sa neponáhľame bývať do vlastného. Funguje to skôr naopak – do zakladania rodiny sa nechceme hrnúť, kým nie sme dostatočne finančne zabezpečení, čo v prvom rade znamená samostatné bývanie.
„Stále platí príslovie ‚najprv faru, potom Maru‘. Mladí chcú byť pred založením rodiny dostatočne materiálne zabezpečení. Slabá dostupnosť bývania tak tento proces len predlžuje.“

Naopak, dôvodom sú vysoké nájmy či náklady na kúpu vlastnej nehnuteľnosti.

„Nájmy prispôsobené finančným možnostiam mladých ľudí neexistujú a na rozdiel od iných krajín u nás nepoznáme ani príspevky na bývanie, ktoré by náklady znižovali na únosnú mieru,“ hovorí Zuzana Kusá.
Mladé páry výška nájmov odrádza a idú radšej rovno do kúpy nehnuteľnosti. „Vlastnícke bývanie u nás preto stále prevažuje, no to si vyžaduje obrovskú finančnú investíciu alebo zadlženie.“

Nepomohlo tomu ani nedávne sprísňovanie poskytovania hypoték. Od minulého roku vám hypotéka môže pokryť maximálne 80 % z celkovej ceny nehnuteľnosti. Zároveň jej výška môže dosiahnuť maximálne 8-násobok vášho ročného príjmu. Od januára musíte mať navyše väčšiu finančnú rezervu a mesačná splátka nesmie prekročiť 60 % čistého mesačného príjmu.

Pomoc štátu treba zefektívniť

V rámci podpory mladých ľudí sa minulý rok štát vrátil k poskytovaniu mladomanželských pôžičiek. Požiadať o ňu môžu mladomanželia do veku 35 rokov a najneskôr 36 mesiacov po uzavretí manželstva.

Mladomanželský pár môže požiadať o úver vo výške 75 % obstarávacej ceny. Zároveň maximálna výška poskytovanej pôžičky je 75 000 eur. Z toho časť úveru do 15 000 eur podlieha úrokovej sadzbe 1 %. Časť nad 15 000 eur je poskytovaná s úrokom 2 %.

Mladomanželská pôžička ponúka aj bonusové úľavy. Pri narodení dieťaťa si pár môže požiadať o odpustenie sumy 2000 eur z pôžičky.

Výrazným obmedzením je ale maximálny príjem mladomanželov. Tí o pôžičku môžu požiadať iba v prípade, že ich spoločný príjem nepresahuje 5-násobok životného minima na ich domácnosť. Pri dvojčlennej domácnosti je to tento rok 1823 eur. Pri prepočte na osobu by tak museli zarábať menej ako priemerný plat vo väčšine krajov s výnimkou Banskobystrického a Prešovského.

Okrem mladomanželov si môžu o pôžičku od Štátneho fondu rozvoja bývania požiadať aj odchovanci z detských domovov, ľudia s ťažkým zdravotným postihnutím či osamelí rodičia. V prípade odchovancov a ŤZP osôb je jediný rozdiel v tom, že ich pôžička môže pokryť 100 % z obstarávacej ceny nehnuteľnosti.

Za rok 2019 ŠFRB poskytol 749 pôžičiek v hodnote cez 190 miliónov eur. Z toho nová mladomanželská podpora zatiaľ nie je rozsiahla – vyhovené bolo za posledný rok iba 29 žiadostiam. Podobná podpora je v krajinách EÚ bežná. Slovenské prevedenie má však nedostatky, ktoré znižujú účinnosť tejto pomoci.

„Na zefektívnenie využívania týchto prostriedkov je potrebné zmeniť podmienky na poskytnutie,“ hovorí Martin Lazík. Môže ísť napríklad o zvýšenie poskytovanej sumy či zvýšenie hranice maximálneho príjmu žiadateľov.
Lazík zároveň pripomína, že zložitý systém mnohých odrádza a je preto potrebné proces žiadostí odbyrokratizovat, aktuality.sk