iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Covid-19: Chorvátsko červenie, nad Jadranom sa zmráka

V Záhrebe sa k svadobným šatám predávajú aj rúška. Chorvátsko v piatok zaznamenalo rekordných 208 nových prípadov nákazy koronavírusom..Záver turistickej sezóny pri Jadrane je v ohrození. Chorvátsko v piatok zaznamenalo 208 nových prípadov nákazy koronavírusom, čo je denný rekord od vypuknutia pandémie. Pre Rakúšanov, Talianov a Srbov, ktorí by chceli dovolenkovať v Chorvátsku, už na koronavírusovom semafore svieti červená, Slovinsko podobný krok zvažuje. Rakúsko v piatok vydalo najvyšší stupeň varovania pred cestami do Chorvátska. Platiť začne od pondelka.

Po siedmich dňoch, keď v Chorvátsku pribúdalo vyše stovky pozitívnych testov, ich počet prvý raz prekročil hranicu dvoch stoviek. Aj v Rakúsku počet nakazených rastie, v piatok pribudlo 282 potvrdených prípadov, čo je najviac od 10. apríla.

„Vzhľadom na epidemický vývoj v Chorvátsku vydávame najvyšší stupeň varovania pre celú krajinu,“ uviedlo rakúske ministerstvo zahraničných vecí podľa agentúry APA. Svojich občanov Viedeň vystríhala, aby do Chorvátska necestovali, pokiaľ to nie je bezpodmienečne nutné. Turistov, ktorí už v krajine sú, rezort diplomacie „dôrazne“ vyzval, aby sa vrátili do Rakúska.

Ministerstvo zdravotníctva teraz pripravuje nariadenie, podľa ktorého by sa Rakúšania museli po návrate z Chorvátska preukázať negatívnym testom, ktorý nebude starší ako 72 hodín, alebo sa izolovať v domácej karanténe.
Rakúsko doteraz varovalo pred cestami do 32 krajín sveta. Sú medzi nimi Bulharsko, Rumunsko, Portugalsko, Švédsko, USA či Rusko. Minulý týždeň pridala Viedeň na zoznam aj Španielsko s výnimkou jeho ostrovov.

Podľa agentúry APA vydalo ministerstvo zahraničia varovanie pred cestami do Chorvátska aj pre rastúci počet rakúskych turistov, u ktorých sa nákaza potvrdila po návrate z dovolenky na Jadrane. Medzi nakazenými turistami, ktorí sa vrátili z Chorvátska, boli predovšetkým mladí ľudia. Tí sa podľa svojich slov zúčastnili veľkých večierkov v baroch a na plážach. Napríklad v Hornom Rakúsku evidujú za niekoľko posledných dní 40 ľudí, ktorí sa nakazili na Makarskej.

Chorvátsko v reakcii na tento vývoj nariadilo, aby nočné podniky zatvárali najneskôr o polnoci. Opatrenie nadobudlo účinnosť okamžite a má zostať v platnosti zatiaľ desať dní. „Dve tretiny nakazených sa zdržiavali v nočných kluboch a kaviarňach, ktoré mali otvorené aj po polnoci,“ vysvetlil skrátenie otváracích hodín zábavných podnikov chorvátsky hlavý hygienik Krunoslav Capak.

Capak pripustil, že pred spustením turistickej sezóny si epidemiológovia boli vedomí, že prípadov infekcie bude pribúdať, rátali však s menším počtom zahraničných dovolenkárov i nakazených. „Stalo sa to, čo sa stalo. Uvoľnili sme všetky aktivity, máme asi 900-tisíc turistov. Vedeli sme iba, že ich bude veľa, ale nie toľko,“ povedal Capak pre rádiotelevíziu HRT.

Taliansko už od štvrtka vyžaduje od cestovateľov pri návrate z Chorvátska, aby sa dali povinne testovať na koronavírus alebo sa preukázali negatívnym testom, v opačnom prípade musia ísť do karantény. Nariadenie, ktoré predbežne platí do 7. septembra, sa vzťahuje aj na Grécko, Španielsko a Maltu. Práve Chorvátska sa ale zaradenie na zoznam rizikových krajín dotkne najbolestivejšie. V auguste totiž po iné roky zvyčajne státisíce Talianov dovolenkovali v Chorvátsku, predovšetkým na Istrii.

Zaradenie Chorvátska na červenú listinu zvažuje aj susedné Slovinsko. Hovorca vlády Jelko Kacin pre POP-TV povedal, že úrady pri návrate z Chorvátska môžu nariadiť povinné testy alebo dvojtýždňovú karanténu. Minister vyvolal veľký rozruch vyhlásením, že aj prípady nakazených turistov, ktorí sa vrátia do vlasti od Jadranu, by sa mali zarátať do bilancie Chorvátska, pretože sa tam robí málo testov a zahraniční dovolenkári nedôverujú tamojšiemu zdravotníctvu a radšej sa vracajú liečiť domov. Denník Jutarnji list ale uštipačne poznamenal, že samotný minister Kacin asi situáciu v Chorvátsku nepovažuje za až takú dramatickú, keď sa ihneď po tomto vyhlásení išiel rekreovať do svojej vily na Istrii./agentury/

X X X

Američania sa búria, Kórejčania ich nosili aj pred koronou. Ako si svet zvykal na rúška

História nosenia rúšok nesúvisí len s vírusmi. Kórejčania si ich dávali na tvár aj pred koronou a nie preto, že by sa báli nákazy. Obyvatelia africkej Ugandy boli zase podobne poslušní, ako my. Hovorili si „liga“, no nespájala ich láska k športu, skôr nenávisť voči autoritám. Presnejšie, nenávisť voči noseniu rúšok.
Keď na Spojené štáty koncom prvej svetovej vojny udrela španielska chrípka, vo vtedy 500-tisícovom San Franciscu sa sformovala čudná zmes aktivistov, politikov ale aj zdravotníkov, ktorí sa vzbúrili voči vládnym epidemiologickým nariadeniam.

Jedno z tých hlavných v boji proti chrípke hovorilo o povinnom nosení rúšok na verejnosti.
No členovia sanfrancisckej Ligy proti rúškam radšej ochotne zaplatili policajtom 5-dolárovú (vtedy dosť vysokú) pokutu namiesto toho, aby si tvár zahalili aspoň kúskom gázy.

Niektorí boli ochotní riskovať aj párdňový pobyt vo väzení.

Mimochodom, liga mala v tedy v niečom pravdu – neskôr sa ukázalo, že gáza, z ktorých sa dokonca aj lekárske rúška vyrábali, skutočne nie je efektívna v boji proti kvapôčkovým infekciám.
Na rozdiel od materiálov, z ktorých sa rúška vyrábajú dnes – a to vrátane tých, podomácky ušitých z obyčajnej bavlny (ktoré v istých prípadoch dosahujú rovnako dobré výsledky ako tie chirurgické).

Prešlo takmer celé storočie a do Ameriky sa liga proti rúškam opäť vrátila. Hoci v inej forme, no s rovnakými argumentmi a tentoraz aj oveľa masovejšie. Odporcovia rúšok opäť argumentujú slobodou a oháňajú sa americkou ústavou.
No zvyšok sveta si na rúška zvykal oveľa ľahšie a rýchlejšie ako USA, ktoré si dnes v počte nakazených koronavírusom držia rekord.

Rúška oveľa ochotnejšie ako Američania nosili aj obyvatelia afrických krajín, ktorí predtým nemali so zakrývaním tváre na verejnosti nijakú skúsenosť.

Ako vlastne vznikla tradícia nosenia rúšok? A bola poslušnosť Slovákov v ich nosení niečím výnimočná?

Rozprávali sme sa s ľuďmi s rôznych krajín Európy aj sveta, aby nám priblížili, ako si na rúška zvykali.

Dôvodom bol smog

História masového nosenia rúšok pochádza z Ázie. Ale nebol to len vírus, vďaka čomu si Číňania či Kórejčania zvykli zakrývať si tváre.„V skutočnosti nemáme takú dlhú históriu nosenia rúšok, ako si myslíte,“ hovorí Juhokórejčanka Jin Cha, ktorá pracuje pre automobilku Kia v metropole Soul.

„Keďže Kórejčania už boli zvyknutí nosiť rúška ako ochranu pred prachom, na tento návyk prešli plynule, keď sa v krajine začal šíriť COVID-19,“ dodáva.

Ázijčania nosili rúška aj počas spomínanej španielskej chrípky. Vírus vtedy na celom svete od roku 1918 až 1920 zabil odhadom 15 až 30 miliónov ľudí.

Novodobé nosenie rúšok v tejto časti sveta skutočne súviselo najmä so smogom. Zvlášť na jar či na jeseň, keď sa prach v mnohých ázijských multi-miliónových metropolách dá doslova krájať.Aj preto po vypuknutí pandémie COVID-19 Číňanov či Kórejčanov nebolo treba zvlášť presviedčať, aby si v boji proti vírusu nasadzovali tvárové masky.

„Kórejčania sa k tomuto zvyku vrátili veľmi ľahko, hneď ako im to vládne úrady odporučili v boji proti COVID-19,“ vysvetľuje juhokórejská manažérka Jin.

Afrika reagovala ako my

Pre 30-ročného Senyanga Wilfreda bolo nosenie rúška od začiatku čudný pocit. V jeho rodnej Ugande je teplo prakticky po celý rok a on ani nikto z jeho okolia nikdy nenosil na tvári ochrannú masku.
Keď však do africkej Ugandy približne v marci dorazil koronavírus, tamojšia vláda okamžite prijala reštrikčné opatrenia podobné tým na Slovensku a ľudia si zrazu začala zakrývať tváre – pri návšteve obchodov, cestou autobusom ale aj bežne na ulici.

Hoci drvivá väčšina Ugandčanov dovtedy nikdy v živote nemala na sebe rúško, najmä v hlavnom meste Kampala ho zrazu nosil takmer každý.

„Uganďania sú veľmi dobrí v dodržiavaní vládnych nariadení. Mnoho z nich počúvalo na odporúčania ministerstva zdravotníctva, aby dodržiavali odstupy, umývali si ruky a dezinfikovali,“ hovorí pre Aktuality.sk Wilfred, ktorý pracuje pre celoštátnu ugandskú televíziu UBC.

No aj Ugandou sa počas koronakrízy začala paralelne šíriť aj druhá pandémia – pandémia falošných správ.
„Niektorí ľudia si mysleli, že vláda im klame a v Ugande nie je žiadna korona,“ tvrdí Wilfred.
S Ugandou má v tomto Slovensko spoločné aj ďalšiu vec – africká krajina pandémiu zvládla relatívne dobre a dnes má podobne veľa (odhalených) nakazených, ako my. Pravdepodobne aj vďaka noseniu rúšok.

Slováci v Európe: Opatrenia prišli neskôr

Tridsaťročná Slovenka Veronika Švecová žije v Írsku už niekoľko rokov. Keď ale na ostrove vypukla pandémia, úrady nereagovali tak striktne ako u nás.Rúška neboli povinné a až v posledných týždňoch ich ľudia musia nosiť na vybraných miestach, napríklad v autobusoch. Ich povinné nosenie v obchodoch Íri zaviedli až 10. augusta.

Napriek tomu si na ne ľudia zvykali pomerne rýchlo aj predtým, keď si tváre nemuseli zakrývať pod hrozbou pokuty.
„Môj názor je, že Íri mali povinné rúška zaviesť už od marca,“ hovorí Veronika.
„Mali sme tu síce prísny lockdown a mohli sme chodiť maximálne do potravín, ale v potravinách povinné rúška neboli,“ vysvetľuje.

Nosenie rúšok bolo menšou samozrejmosťou ako u nás aj v Nemecku, aspoň na začiatku pandémie.
„Jedným z dôvodov je, že epidemiológovia na začiatku tvrdili a odkazovali politikom, že rúška nefungujú na 100 percent,“ hovorí Julianna Kerscher, Slovenka žijúca v nemeckom mestečku Moosthenning neďaleko Mníchova.
Nemecko však narazilo aj na podobný problém, ako iné veľké štáty EÚ – a síce na fakt, že centrálna vláda nemá v rukách moc nad celou krajinou, aspoň nie v niektorých oblastiach.

„Federácia síce prijala toto opatrenie celkovo, ale kým sa to skoordinovalo so všetkými šestnástimi spolkovými krajinami, tak to trvalo veľmi dlho. Niekedy má toto politické zriadenie svoje prednosti, ale v tomto to je skôr nevýhoda,“ myslí si Julianna.

Aj do Európy dorazila vlna protestov proti rúškam, vrátane Nemecka, kde proti ich noseniu protestovali tisícky ľudí.
Odpor proti rúškam teraz môže nadobudnúť novú podobu a vidieť to aj na prieskumoch. S blížiacim sa príchodom účinnej a bezpečnej vakcíny proti COVID-19 sa už teraz začínajú mobilizovať takzvaní antivaxeri, teda bojovníci proti očkovaniu.
Podľa aprílového prieskumu by vakcínu proti COVID-19 odmietlo bezmála 30 percent Slovákov. Určite by sa dalo zaočkovať len 40 percent obyvateľov našej krajiny, aktuality.sk

X X X

Pellegrini o Kyselicovi: OĽaNO sa rozvráti samo, netreba na to agenta

Expremiéra a podpredsedu parlamentu Petra Pellegriniho (nezaradený) dodnes orgány činné v trestnom konaní nekontaktovali vo veci kauzy bývalého štátneho tajomníka na ministerstve vnútra Lukáša Kyselicu.
VIDEO: Na rozvrátenie hnutia OĽaNO netreba agenta, tvrdí Pellegrini. Podľa neho si premiér Matovič „z fleku vymyslí teóriu“ priamo počas tlačovky, keď mu dajú novinári otázku.

Pellegrini to uviedol na piatkovej tlačovej konferencii v reakcii na slová premiéra Igora Matoviča (OĽANO), ktorý si myslí, že „Pellegriniho blízki ľudia“ chceli prostredníctvom Kyselicu rozvrátiť OĽANO. Kyselica bol počas kampane pred parlamentnými voľbami súčasťou Vojenského spravodajstva (VS).

„Dodnes sa ma nikto na to nepýtal z orgánov činných v trestnom konaní, dodnes ma nikto nekontaktoval,“ reagoval v piatok Pellegrini a dodal, že OĽANO sa svojimi krokmi rozvráti aj samé zvnútra. „Na to nepotrebujú zapojiť VS ani SIS,“ skonštatoval.

Pellegrini odmieta Matovičove slová, podotkol, že v tom čase ani nevedel, kto je Kyselica. Premiér podľa neho v priamom prenose „uráža, klame, očierňuje“.

Matovič počas týždňa zopakoval, že má informácie, o ktorých nemôže hovoriť. Ak by sa potvrdilo, že Kyselica počas pôsobenia vo VS mal donášať na hnutie OĽANO, bolo by to podľa premiéra „dramatické“ zneužitie tajných služieb na politickú činnosť.

Po tom, ako sa medializovali informácie o Kyselicovom pôsobení vo VS, skončil na ministerstve. Avizoval, že sa vracia do parlamentu a bude pôsobiť ako poslanec v klube OĽANO./agentury/

X X X

Koziak: Pellegriniho Hlas láka aj politických oportunistov

Novovznikajúca strana Hlas zdolala ďalšiu métu na ceste k svojej existencii. Petrovi Pellegrinimu a ľuďom okolo neho sa podarilo vyzbierať vyše 94-tisíc podpisov. Podľa politológa Tomáša Koziaka to pramení z viacerých faktorov, medzi ktorými je aj Pellegriniho vysoká osobná popularita. Dodáva však, že práve tento faktor môže strane v konečnom dôsledku uškodiť.

Petrovi Pellegrinimu sa podarilo vyzbierať pravdepodobne rekordný počet podpisov ľudí súhlasiacich so vznikom novej politickej strany. Očakávali ste také vysoké číslo aj vzhľadom na marketing spojený so zberom?

V podstate aj áno. Odpoveď vidím vo dvoch rovinách. Tou prvou je fakt, že politické strany nezvyknú mať problém so zháňaním podpisov. Ľudia dávajú podpisy nielen preto, že sa vidia ako ich sympatizanti či potenciálni voliči, ale aj kvôli takému prístupu, že veď „podpíšeme“. Oveľa dôležitejšie však je, že Peter Pellegrini je známa tvár. V prvých prieskumoch verejnej mienky dokázal skórovať veľmi vysoko, tak preto by bolo skôr prekvapením, keby sa takýto výsledok nedostavil. Navyše treba povedať, že to mali dobre zorganizované, rozbehli sa po regiónoch a dokázali svojou aktivitou podpisy zohnať. Čiže to zapríčinilo viacero faktorov.

Má podľa vás zákonná požiadavka 10-tisíc podpisov na založenie strany zmysel? Sú predsa krajiny ako napríklad Francúzsko či Spojené kráľovstvo, kde absentuje úplne. Nehovoriac o tom, že asi nejde o nejakú záruku kvality strany.

Dobrá otázka, ktorá nebola doteraz nejako otvorená. Myslím si, že zmysel to nemá. Podľa mňa je to skôr zbytočná záležitosť. Ak si niekto založí politickú stranu, tak by mala stačiť jednoduchá registrácia. O tom, či tá politická strana bude životaschopná, rozhodnú potom voliči. Zbieranie podpisov nemá žiaden vplyv na to, či strana potom uspeje vo voľbách, alebo nie. Čo má význam, je skladanie volebnej kaucie, ale zbieranie podpisov je samoúčelnou záležitosťou. Na druhej strane však treba povedať, že zber podpisov je skôr dobrý pre zakladateľov politických strán. Je to prostriedok, ako sa dostať medzi potenciálnych voličov. Je to v podstate prvý veľmi významný kontakt s voličmi, keďže tí predstavitelia sa s nimi na uliciach stretávajú a presviedčajú ich o tom, že ich majú voliť. Je to istá forma volebnej kampane. Čiže z hľadiska registrácie to význam nemá, ale význam to má pre samotnú činnosť politickej strany. V podstate je takýmto administratívnym úkonom prinútená ísť medzi voličov, a to politickej strane môže priniesť aj nejaké tie politické body.

Očakávate, že stanovy a vnútrostranícke procesy v Hlase budú nastavené lepšie ako v ich materskej strane Smer?

To je veľmi ťažko povedať. Skôr si myslím, že to budú na slovenský spôsob štandardné stanovy. Viem si predstaviť, že základná forma bude veľmi podobná stanovám Smeru, pretože z tejto politickej strany títo ľudia vyšli. Zároveň si nemyslím, že by mali nejaký dôvod meniť to, čo dobre poznajú. Asi nebudú vymýšľať niečo, čo v konečnom dôsledku nemusí byť pre nich dobré. Pridávali by si asi zbytočnú prácu. Ale určite to nebude politická strana typu OĽaNO, bude to skôr štandardná politická strana.

Nemôže v tomto ohľade strane uškodiť vysoká popularita otca zakladateľa a istým spôsobom zabetónovať vedenie v strane?

Skôr si myslím, že to strane môže poškodiť sekundárnym spôsobom. Je to o tom, že strana, ktorá v prvých prieskumoch verejnej mienky zaznamenáva vysokú podporu voličov, sa stáva miestom, kam prichádza veľmi veľa politických oportunistov. To sú ľudia, ktorí možno nie sú úplne stotožnení s hodnotami tej-ktorej politickej strany, ale skôr cítia to, že strana bude úspešná vo voľbách a oni z toho niečo získajú. To je vlastne osud každej jednej úspešnej politickej strany na Slovensku.

Vždy začínala na nejakej hodnotovej báze a okolo otca zakladateľa, ktorý stranu založí a prezentuje nejaké hodnoty. Tie potom pretavuje do politického programu a tento program začne byť pre ľudí zaujímavý. Ale práve tá vysoká popularita na začiatku môže byť v konečnom dôsledku pre tú stranu možno až zničujúca. Práve kvôli tým, ktorí vysokú popularitu vidia skôr ako výťah k moci, a nie ako vítaný nástroj na presadzovanie politických myšlienok, s ktorými sú stotožnení.

Čiže takáto strana potom produkuje skôr „Weberových politikov", ktorí z politiky žijú, ako tých, ktorí žijú pre politiku…
Áno, len možno priamejšie by som ich nazval politickí oportunisti, ktorí vstúpia do strany len kvôli tomu, že to vidia ako prostriedok na získanie osobnej moci a benefitov, ktoré z toho plynú. To je napríklad pekne vidieť v prípade Pellegriniho vznikajúcej strany pri starostoch a primátoroch, ktorí k nemu prechádzajú. Často sú to ľudia, ktorí tam neprechádzajú kvôli tomu, že by chceli odmietnuť tú bývalú Ficovu politiku. Tí ľudia z Fica dlho žili a v rámci regiónov si vybudovali veľký vplyv kvôli jeho popularite. Teraz však vidia, že Pellegrini je úspešnejší. V týchto regiónoch teda očakávam doslova až masové prestupy.

Majú strany prostriedky na to, aby sa vyhli takýmto neduhom? Alebo to len ticho tolerujú, lebo v konečnom dôsledku to vyhovuje aj im?

Strany by práve na toto mali myslieť. Len tie možnosti na nejakú vnútornú ochranu sú obmedzené. Vidíme to napríklad v prípade OĽaNO, ktoré chcelo byť výberovou politickou stranou. Oni hovorili, že dostanú povedzme do funkcií prednostov len preverených ľudí, čo v konečnom dôsledku nie je zlá myšlienka, práve kvôli tomu, aby strana zabránila vstupu politických oportunistov. Z tohto pohľadu do istej miery chápem, že strana by mala byť exkluzívnym klubom a neprikláňam sa k nejakým masovým politickým stranám. Tá exkluzivita má svoj význam, ale len kým dokáže byť ustrážená. OĽaNO to zjavne ustrážiť nedokázalo a pochybujem, že to dokáže ustrážiť aj Pellegrini. Prostriedky na to sú. Môže to vyzerať napríklad tak, že v regionálnych štruktúrach bude človek, ktorý tam bude skutočne kvôli programu, a nie kvôli funkciám.

Ten človek si bude musieť potom veľmi tvrdo preverovať ľudí, o ktorých je v danom regióne známe, že sú to politickí oportunisti. Takýmto spôsobom by sa ľudia, ktorí stranu vnímajú ako prostriedok na sebaobohatenie, a nie ako prostriedok na to, aby v tej politike niečo pozitívne presadili, dokázali odfiltrovať. Kľúčom sú funkčné regionálne štruktúry, ktorým ide o dobro spoločnosti, a nie len o získavanie benefitov z toho, že majú moc./agentury/

X X X

Matovič prichystal Prekvapenie. Pochválil sa výsledkami boja s vírusom

Premiér Igor Matovič pozval novinárov na tlačovú besedu s tajuplným názvom Prekvapenie. Na úvod tlačovej besedy pobavene skonštatoval, že aj zabudol, ako tlačovku nazval.. V piatok 14. augusta sa v areáli Úradu vlády SR uskutočnil tlačový brífing predsedu vlády SR Igora Matoviča a štátneho tajomníka ministerstva financií Marcela Klimeka. Téma: Prekvapenie. Matovič skonštatoval, že jeho vláda dosiahla vynikajúce výsledky v boji proti koronavírusu v oblasti tak zdravotnej, ako aj ekonomickej.

Považuje sľuby v tejto oblasti za druhý kvartál za splnené. Zdravotníkom, vojakom či sociálnym pracovníkom plánuje rozdeliť na odmenách 50 miliónov eur. Matovič má len požiadavku, „aby nebol odmenený žiadny pracovník, ktorý sedel v kancelárii niekde zašitý“ a boli odmenení tí, ktorí stáli v prvej línii, kde podľa premiéra riskovali svoje životy. Výšku odmeny odhaduje na 300 až 500 eur na osobu.

Vznikajúca strana expremiéra Petra Pellegriniho Hlas-sociálna demokracia považuje za scestné vytešovať sa z historického prepadu slovenskej ekonomiky, ako to robí premiér Igor Matovič (OĽANO). Uviedla to v reakcii na piatkovú tlačovú konferenciu premiéra.

„Demagogickými porovnaniami sa snaží verejnosť presvedčiť, že prepad ekonomiky o 13 % v 2. kvartáli je lepší ako prepad o vyše tri percentá v prvom,“ uviedla vznikajúca strana s tým, že vláda má v kríze zachraňovať ekonomiku a pracovné miesta, a v tom má vládna koalícia zatiaľ obrovské rezervy.

Matovič pri komentovaní údajov Štatistického úradu (ŠÚ) SR o vývoji HDP podotkol, že vďaka nižšiemu prepadu, ako sa očakávalo, sa Slovensko v rebríčku krajín Európskej únie dostalo „niekam do stredu“. Na adresu bývalej vládnej garnitúry, na ktorej čele stál Peter Pellegrini, však uviedol, že v 1. kvartáli tohto roka zanechala ekonomiku v stave, keď bola štvrtou najhoršou z európskych krajín./agentury/

X X X

Slovensko-maďarský policajný tím vyriešil dvojnásobnú úkladnú vraždu

Príslušníci Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) spolu s príslušníkmi maďarskej polície v rámci medzinárodného vyšetrovacieho tímu za účasti zástupcov prokuratúr oboch krajín pod krycím názvom „Legenda“ objasnili prípad dvojnásobnej úkladnej vraždy občanov SR Štefana J. a jeho družky Enikö P.

Ako ďalej Policajný zbor SR informuje na sociálnej sieti, obvineniu v tomto prípade čelia 41-ročný občan Maďarska Zsolt. H., ktorý je vo výkone trestu v Maďarsku za inú násilnú trestnú činnosť a 42-ročný občan Slovenska Norbert K., ktorý je momentálne vo väzbe.

Obete podľa polície zastrelili vo februári 2016 v ich byte v Budapešti. „Páchatelia do nich viackrát strelili a potom ich rozštvrtili. Takto zohavené telá zakopali v lesíku v ilegálnom hrobe. Polícia telá objavila v júli 2018, totožnosť zavraždenej dvojice potvrdila analýza DNA. Podľa zistení polície motívom úkladnej vraždy malo byť získanie majetku,“ informovala polícia. Doplnila, že na zavraždeného Štefana J. bol od roku 2014 vydaný Európsky zatýkací rozkaz pre násilnú trestnú činnosť a vo väzení mal stráviť osem rokov.

Počas akcie „Legenda“ policajti vykonali aj štyri domové prehliadky a zaistili veci dôležité pre trestné konanie. „Aktuálne policajti NAKA preverujú aj možné spáchanie ďalších skutkov násilnej povahy zo strany obvinených tak na území Slovenskej republiky, ako aj v Maďarsku,“ dodala polícia./agentury/

X X X

Desiatky slovenských poslancov vyzývajú Bielorusko na nové voľby

Viacerí poslanci vládnej koalície a niekoľkí slovenskí europoslanci vyzývajú režim bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka, aby okamžite zastavil násilie proti vlastným občanom, prepustil všetkých politických väzňov na slobodu a umožnil konanie skutočne slobodných a férových volieb. Výzvu podpísalo 58 poslancov Národnej rady SR a deväť slovenských europoslancov. Informoval o tom poslanec NR SR Ondrej Dostál (SaS).

Bieloruský ľud má právo žiť v slobodnej a demokratickej krajine. Má právo voliť si svojich predstaviteľov v slobodných a férových voľbách a vyžadovať od nich, aby rešpektovali základné ľudské a občianske práva a slobody, uvádza sa vo výzve zákonodarcov.

Tí odmietajú výsledky podľa nich zmanipulovaných prezidentských volieb v Bielorusku a odsudzujú násilie, ktorého sa bieloruské bezpečnostné zložky dopúšťajú proti vlastným občanom. Spolu s demokraticky zmýšľajúcimi občanmi Slovenskej republiky stojíme za slobodným Bieloruskom, uzatvára výzva.

Pod výzvu sa podpísalo 28 poslancov z koaličného OĽANO, osem zákonodarcov Sme rodina, 12 predstaviteľov z klubu SaS a 10 zástupcov Za ľudí. Spomedzi slovenských europoslancov podpísali vyhlásenie všetci poslanci zastupujúci SaS, OĽANO, Spolu, Progresívne Slovensko a KDH./agentury/

X X X

Čaputová: Štát má prijímať efektívne opatrenia, no musia byť v súlade s ústavou

Prezidentka SR Zuzana Čaputová s lídrom OĽaNO Igorom Matovičom. 2. marec 2020.Autor: Ivan Majerský, Pravda
Prezidentke Zuzane Čaputovej záleží, aby sa prijímali efektívne opatrenia na zamedzenie šírenia koronavírusu, ale musia byť aj v súlade s ústavou. Uviedol to hovorca hlavy štátu Martin Strižinec. Reagovala tak na vyjadrenia predsedu vlády Igora Matoviča (OĽaNO), že prezidentka vetovaním zákona o telekomunikáciách zobrala vláde najväčšiu zbraň v boji proti koronavírusu.

Čaputová sa tiež opiera o rozhodnutie ústavného súdu, ktorý už pozastavil účinnosť obdobnej právnej úpravy, ktorá dostala od opozície prezývku „špiclovací“ zákon.

„Prezidentka jasne uviedla dôvody, pre ktoré sa rozhodla vrátiť spomínaný zákon. Prezidentke záleží na tom, aby sme prijímali efektívne opatrenia na zamedzenie šírenia koronavírusu, ale musia byť aj v súlade s ústavou,“ uviedol Strižinec. Hovorca tiež pripomenul, že ústavný súd nedávno pozastavil účinnosť obdobnej právnej úpravy týkajúcej sa prelomenia ochrany osobných údajov a ich poskytovania štátnej moci.

Strižinec napísal, že prezidentka je presvedčená, že ani schválený zákon by neprešiel testom ústavnosti. „Jeho znenie by viedlo k aplikačným problémom, ktoré vzbudzujú pochybnosti o jeho vykonateľnosti, a teda aj schopnosti dosiahnuť deklarovaný cieľ a účel,“ priblížil názor hlavy štátu. Podľa Čaputovej je len na poslancoch Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR), ako rýchlo a v akom znení zákon schvália. Myslí si však, že je lepšie, ak zákon upravia teraz, než keby mal účinnosť zákona pozastaviť ústavný súd.

Prezidentka Zuzana Čaputová vetovala v piatok 31. júla tri zákony. Parlamentu tak vrátila novely zákonov o prokuratúre, o komisárovi pre deti či komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím a tiež novelu o elektronických komunikáciách. Oznámila to na tlačovej konferencii v Prezidentskom paláci. Čaputová zvyčajne oznamuje svoje rozhodnutia o podpísaní či nepodpísaní zákonov v tlačovej správe, v júli tak ale výnimočne urobila formou vyhlásenia. V tejto súvislosti ide o vôbec prvé vetovanie zákonov, ktoré prezidentka vracia na opätovné prerokovanie od aktuálneho zloženia NR SR.

Premiér Matovič vetovanie zákona o elektronických komunikáciách označil za nezodpovedné. „Najmenej bolestivý a najefektívnejší nástroj boja nám úrad prezidentky vypol a zobral nám ho z ruky,“ povedal Matovič s tým, že podľa neho
ide o nadprácu prezidentského úradu a je mu to mimoriadne ľúto./agentury

X X X

Desiatky slovenských poslancov vyzývajú Bielorusko na nové voľby

Viacerí poslanci vládnej koalície a niekoľkí slovenskí europoslanci vyzývajú režim bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka, aby okamžite zastavil násilie proti vlastným občanom, prepustil všetkých politických väzňov na slobodu a umožnil konanie skutočne slobodných a férových volieb. Výzvu podpísalo 58 poslancov Národnej rady SR a deväť slovenských europoslancov. Informoval o tom poslanec NR SR Ondrej Dostál (SaS).

Bieloruský ľud má právo žiť v slobodnej a demokratickej krajine. Má právo voliť si svojich predstaviteľov v slobodných a férových voľbách a vyžadovať od nich, aby rešpektovali základné ľudské a občianske práva a slobody, uvádza sa vo výzve zákonodarcov.

Tí odmietajú výsledky podľa nich zmanipulovaných prezidentských volieb v Bielorusku a odsudzujú násilie, ktorého sa bieloruské bezpečnostné zložky dopúšťajú proti vlastným občanom. Spolu s demokraticky zmýšľajúcimi občanmi Slovenskej republiky stojíme za slobodným Bieloruskom, uzatvára výzva.

Pod výzvu sa podpísalo 28 poslancov z koaličného OĽANO, osem zákonodarcov Sme rodina, 12 predstaviteľov z klubu SaS a 10 zástupcov Za ľudí. Spomedzi slovenských europoslancov podpísali vyhlásenie všetci poslanci zastupujúci SaS, OĽANO, Spolu, Progresívne Slovensko a KDH./agentury/

X X X

Kauza Dobytkár: Obvineného Bödöra presťahovali do Ilavy

Nitriansky podnikateľ Norbert Bödör už vyšetrovaciu väzbu netrávi v žilinskej väznici. Muž obvinený z prania špinavých peňazí v korupčnej megakauzy Dobytkár sa presunul do Ilavy. Keď Najvyšší súd 9. júla rozhodol, že syn šéfa SBS Bonul Norbert Bödör patrí do vyšetrovacej väzby, presunuli ho do Ústavu na výkon trestu v Žiline. Len pred pár dňami sa situácia zmenila.

Po novom je Norbert Bödör vo väzbe v ilavskej väznici. Pre Aktuality.sk to potvrdil jeho advokát Adrián Kucek.
Dôvod presunu známeho Nitrana do iného zariadenia nie je známy. Nepozná ho ani jeho právnik.
„Dostal som len informáciu, kde nájdem svojho klienta,“ povedal.

S Bödörom už odvtedy bol, o podrobnostiach jeho prevozu však hovoriť nechcel.
Zaujímavosťou je, že Ilavský ústav má s Bonulom uzavretú zmluvu „o zabezpečení plnenia bezpečnostných opatrení a notifikačných povinností". Táto zmluva sa v centrálnom registri objavila v máji. Nadväzuje však na zmluvy ešte z rokov 2016 a 2018.

Nitriansky podnikateľ je obvinený z legalizácie príjjmov z trestnej činnosti. Pred dvoma týždňami podal sťažnosť proti vzneseniu obvinenia. Korupčnú megakauzu dozoruje Úrad špeciálnej prokuratúry. V prípade figuruje 21 obvinených osôb, vrátane oligarchu Martina Kvietika, bratislavského podnikateľa Petra Kubu, či bývalého šéfa PPA Juraja Kožucha.

Stíhané sú aj viaceré firmy a jedna advokátska kancelária.

Konkrétne v prípade Norberta Bödöra zohral dôležitú rolu spolupracujúci obvinený Marek Kodada.
Ten kedysi pracoval na ministerstve pôdohospodárstva, dnes polícii usvedčuje spolupracovníkov z korupčného systému a opisuje detaily.

Z rozhovorov s niekdajším výkonným riaditeľom PPA Ľubomírom Partikom, ktorý dnes figuruje tiež medzi obvinenými, mal najprv vycítiť a potom si aj vypočuť, že úplatky idú do Nitry a neskôr aj to, že priamo k Bödörovi.

Na zakrytie podozrivých obchodov slúžil podľa polície aj predaj spoločnosti Bokran, v ktorej figuroval Norbert Bödör.
Práve táto spoločnosť ho spája s ďalším obvineným Petrom Kubom. Ten je totiž predsedom predstavenstva spoločnosti Roko a tá od Bödöra firmu Bokran v roku 2017 prebrala, aktuality.sk

X X X

Facebook zmazal Kotlebove video. Zľahčoval koronu, strašil otravou CO2

Je to prvýkrát, čo sieť zmazala video slovenského politika.

Sociálna sieť Facebook zmazala video, v ktorom sa predseda Ľudovej strany Naše Slovensko (ĽSNS) Marian Kotleba prihováral voličom na tému koronavírusu. Spochybňoval jeho závažnosť a tvrdil, že „vymyslená pandémia“ je zneužívaná na to, aby ľudia „rýchlym tempom prichádzali o svoje slobody“.

Video zverejnené ešte koncom júla Facebook zmazal po otázke redakcie Živé.sk, ktorá zisťovala, či je v súlade s jej pravidlami pre boj proti dezinformáciám súvisiacim s koronavírusom.
Raritný zásah siete

Je to prvýkrát, čo Facebook zakázal video niektorého zo slovenských politikov. Sieť sa totiž za bežných okolností takýmto zásahom do obsahu politikov oblúkom vyhýba a na rozdiel od bežných používateľov im dovoľuje nekriticky šíriť akékoľvek klamstvá či dezinformácie.

Čítajte ajOveruje správy pre Facebook: Hoax vymyslíte za 10 minút. Vyvraciame ho celé dni

V súvislosti s koronavírusom má ale Facebook nastavené prísnejšie pravidlá, ktoré sa týkajú aj politicky činných osôb a stránok. Okrem už spomenutých tvrdení Kotleba vo videu, ktoré sa dá naďalej dohľadať na iných platformách, uvádzal napríklad nasledovné:

• Že koronavírus „pravdepodobne... možno aj existuje“.

• Bez dôkazov tvrdil, že vznikol „ako výsledok cieľavedomej ľudskej činnosti“ a vypustený bol úmyselne alebo omylom.

• Zavádzajúco porovnával čísla prípadov týkajúcich sa ochorenia Covid-19 so štatistikami bežnej chrípky.

• Opakoval nezmyselné tvrdenie, že nosením rúška „svoj organizmus otravujeme CO2“.

• Vyzýval, aby si ľudia nenechali „pod zámienkou vymysleného strachu“ prekaziť rodinné podujatia či dovolenky: „Choďte, žite, pracujte ako to cítite, ako to vnímate.“

•„Nenechajte sa šikanovať, nenechajte sa klamať, nenechajte zo seba robiť ovce,“ dodal v závere.

Hoci už Marian Kotleba má za sebou v rámci témy koronavírusu viaceré excesy – napríklad bizarné vyjadrenia o vakcinácii a nanočipoch – v predmetnom videu bol formulačne oveľa opatrnejší a balansoval na hrane toho, čo Facebook povoľuje.

Čítajte ajKotleba obhajuje konšpiráciu o nanočipoch: Kresťania vraj vedia, o čom je reč

Nikoho napríklad vyslovene nevyzýval, aby nenosil rúško alebo aby ignoroval nariadenia vlády a zodpovedných orgánov. Taktiež doslovne nepovedal, že koronavírus, respektíve ochorenie Covid-19 neexistuje. Napriek tomu ale sociálna sieť po posúdení obsahu videa zasiahla.

„Toto video sme odstránili, nakoľko zahŕňa nepravdivé tvrdenia o závažnosti Covid-19, ktoré môžu prispieť k hrozbe fyzickej ujmy, čo je porušením našich zásad týkajúcich sa škodlivých dezinformácií o Covide,“ zdôvodnil Facebook v oficiálnom stanovisku pre redakciu Živé.sk.

Nemajú najlepší vzťah

Nie je to prvý raz, čo mal Kotleba problémy s Facebookom. Ešte v roku 2017 sieť zablokovala facebookovú stránku ĽSNS aj samotného Kotlebu. Ten si nový profil vytvoril až začiatkom júla tohto roka, no opäť bol rýchlo zablokovaný. V tomto prípade ale malo ísť len o chybu, ktorú Facebook krátko nato napravil. Do samotného obsahu však doposiaľ nezasahoval, aktuality.sk

X X X

Vybral si ženu, ktorú urážal Trump. Viceprezidentkou môže byť Bidenova súperka

Reuters: Demokratický kandidát na prezidenta Spojených štátov Joe Biden si za svoju viceprezidentku zvolil Kamalu Harrisovú, senátorku za štát Kalifornia. Viceprezidentka by mohla Bidenovi v prezidentských voľbách výrazne pomôcť v boji proti Trumpovi.

Kamala Harrisová je prvou ázijsko-americkou černoškou, ktorá sa stala nominantkou na prezidentskom hlasovacom lístku poprednej politickej strany. Prekvapením bola pre verejnosť táto voľba aj preto, lebo nová viceprezidentka je bývalou súperkou Joe Bidena v demokratických primárkach.

Podľa agentúry AP Biden svojou voľbou poukázal na rolu, ktorú afroamerickí voliči budú mať v jeho snahe poraziť teraz úradujúceho prezidenta Donalda Trumpa.

Päťdesiatpäťročná zástupkyňa menšín s indicko-jamajskými koreňmi, pôsobila dlhé roky v štátnom zastupiteľstve. V roku 2010 ju zvolili za kalifornskú generálnu prokurátorku, po šiestich rokoch sa z nej následne stala senátorka.
V utorok pri vyhlásení svojho rozhodnutia Biden označil Harrisovú na Twitteri za „nebojácnu bojovníčku a jednu z najlepších štátnych zamestnankýň v krajine“.

Harris na Twitteri uviedla, že je pre ňu cťou stáť po boku Bidena a verí, že krajinu zjednotí.
„Joe Biden dokáže zjednotiť Američanov, pretože za nás celý život bojoval. Ako prezident vybuduje Ameriku, ktorá bude podľa našich ideálov.“

Trump viceprezidentku kritizuje

Prezidenta Trumpa voľba jeho súpera v boji o prezidentský úrad prekvapila. Kamala Harris sa podľa prezidenta v kampani k Bidenovi chovala neúctivo a podávala priemerné výkony. „Jeden z dôvodov, prečo som prekvapený, je ten, že bola na Joea Bidena horšia ako Pocahontas. Správala sa veľmi neúctivo a je ťažké si vybrať niekoho, kto nemá úctu,“ povedal novinárom šéf Bieleho domu a dodal, že podľa neho si v primárkach viedla veľmi biedne.

Prezývku Pocahontas šéf Bieleho domu už použil na adresu demokratickej senátorky Elizabeth Warrenovej, ktorá sa v minulosti zaregistrovala do advokátskej komory ako indiánka. Trump Harrisovej vytkol aj jej prístup k výsluchom sudcu Bretta Kavanaugha, pri sporoch o nomináciu do amerického najvyššieho súdu, ktoré súviseli s jeho obvinením zo sexuálnych útokov. „Som toho názoru, že to bola tá najpodlejšia, najhroznejšia a najnezdvorilejšia členka Senátu,“ uviedol Trump na tlačovej konferencii.

Na druhej strane, demokrati jej vystúpenie pri výsluchoch ocenili a získala medzi nimi rešpekt.

Jej inšpiráciou je jej matka
Kamala Harrisová sa narodila v roku 1964 v Oaklande v štáte Kalifornia indickej mame Shyamale Gopalanovej a jamajskému otcovi Donaldovi Harrisovi.

Jej rodičia sa presťahovali do USA kvôli štúdiám a stretli sa na univerzite v Berkeley. Obaja boli aktívnymi členmi hnutia za ľudské práva, ktoré prebiehalo v Spojených štátoch v 60. rokoch.
Kamala Harris a jej mladšia sestra boli členkami detského cirkevného zboru a s ostatnými deťmi tmavšej pleti študovali umenie v kultúrnom stredisku Rainbow Sign.

Po škole trávili veľa času v družine, ktorá sa nachádzala v suteréne ich bytovky, a učili sa o osudoch černošských lídrov ako Frederick Douglass, George Washington Carver a iní.
Tieto prvé skúsenosti mali veľký vplyv na jej profesijnú dráhu.

„Dôvodom, prečo som sa veľmi vedome rozhodla stať prokurátorkou je to, že som dcérou ľudí, ktorí rovnako ako tí dnes, protestovali na uliciach za spravodlivosť,“ uviedla v nedávnom rozhovore pre NYT.
„Rozhodnutie, ktoré som spravila, bolo to, že sa pokúsim dostať do systému, kde si nebudem musieť pýtať povolenie na to, aby som zmenila veci, ktoré zmenu potrebujú,“ dodala.

Senátorka z Kalifornie tvrdí, že jej matka pre ňu bola veľkou motiváciou.

„Naučila mňa aj moju sestru, že tvrdá práca je nevyhnutná a musíme mať vieru v to, že máme moc napraviť, čo je zle,“ vyjadrila sa o svojej matke, aktuality.sk

X X X

Nie ste spokojní v sexuálnej sfére? Neuveríte, aká 1 vec dokáže všetko zmeniť

Najlepší priateľ človeka nie je pes, ale kniha. Podľa výskumov dokáže zlepšiť nielen duchovnú stránku nášho života, ale aj tú sexuálnu. Kto miluje knihy, vie, že sú nevyčerpateľným zdrojom vedomostí a inšpirácie. Vzdelávajú, potešia, ukľudnia, motivujú. Najnovšie dokonca vylepšujú aj sexuálny aspekt partnerstiev; o dôkaz sa postarali profesorka psychológie a jej doktorandky z Floridskej univerzity.

Byť sexuálne neuspokojená nie je normálne

Hannah Warshowsky je doktorandka, skúmajúca rozdiely v sexualite oboch pohlaví. Jej oblasť záujmu tvorí najmä priepasť medzi intenzitou a početnosťou orgazmov medzi mužmi a ženami.
Pre ženské osadenstvo je vyvrcholenie často nedosiahnuteľnou métou, čo je však ešte horšie sú pretrvávajúce stereotypy o normálnosti ich sexuálnej nespokojnosti.

Mnohé ženy sa zmieria s absenciou orgazmov, problém neriešia a sex postupom času bojkotujú, čím vzťah utrpí. Warshowsky si preto stanovila cieľ skvalitniť sexuálne fungovanie partnerov a zmierniť rozdiel vo frekvencií orgazmov medzi mužmi a ženami počas súlože. Vychádzala z knihy, ktorá otvorila mnohým oči.

Vzdelanie zvyšuje sexuálnu spokojnosť

V roku 2018 sa Warshowsky zamerala na študentky, zapísané do kurzu Psychológie a ľudskej sexuality na Floridskej univerzite, ktorý zahŕňal rozdiely v kvantite orgazmov a kultúrnych faktorov za to zodpovedných. Zaujímalo ju, či bude kurz prínosný a poučí ženy vo fungovaní ich sexuality, vrátane zvýšenia spokojnosti v tejto oblasti.
Jej štúdia porovnávala konkrétne študentky tohto kurzu so študentkami kurzu Psychológie osobnosti, bez sexuálneho obsahu, a študentkami kurzu Ľudská sexualita a kultúrne triedy, ktorá zahŕňala otázky sexuality ale nie rozdiely v dosahovaní orgazmov.

Študentkám dala pred kurzom a po jeho ukončení dotazník, pokrývajúci otázky sexuálnej spokojnosti, naplnenia, vedomostí v oblasti sexuálnych orgánov a ich fungovania. Výskumu sa zúčastnilo 271 žien; štúdia potvrdila, že vzdelávacia intervencia môže zvýšiť mieru sexuálneho zdravia a orgazmu u mladých žien.

Na počiatku bola kniha

Výskum Warshowskej inšpiroval aj jej kolegyne Julianu Guitelman a Elizabeth Mahar. Spoločne sa pustili do štúdie, ktorú publikovali v Sexual and Relationship Therapy Journal.

Vychádzali z knihy Becoming Cliterate svojej profesorky Laurie Mintz, ktorá popisuje a rúca pretrvávajúci stereotyp, že k uspokojeniu ženy stačí iba penetrácia. Ako napovedá názov, klitoris má v sexuálnej spokojnosti žien svoje opodstatnenie, a Mintz si kladie na srdce vzdelať o tom celý svet.

Guitelman a Mahar dali knihu prečítať približne 50 ženám. Samotný vzdelávací charakter knihy im pomohol výrazne zlepšiť sexuálnu spokojnosť, sexuálnu komunikáciu s partnerom, spokojnosť s telom a v konečnom dôsledku aj zvýšiť frekvenciu orgazmov.

Zvýšte počet orgazmov – čítajte!

Potvrdilo sa to, čo Warshowsky tušila a dokázala svojim prvotným výskumom; čítanie kníh o sexuálnych praktikách, kvalite vyvrcholenia a ženskom nároku na sexuálne potešenie je istým druhom terapeutickej intervencie, ktorou prispievame k spokojnosti v tejto sfére.

Vzdelávanie sa čítaním dokáže významne zlepšiť sexuálne zdravie a zvýšiť mieru orgazmov, vďaka čomu sme v konečnom dôsledku spokojnejšie v živote. Jedna otázka však zostala nezodpovedaná – fungovalo by vzdelávanie aj na mužov? Kniha profesorky Laurie Mintz bola k tomu ako stvorená.

Obsahuje kapitolu, ktorá je venovaná priamo mužom (Cliteracy for Him), vysvetľuje a poučuje o ženských genitáliách, fungovaní a prežívaní sexuality, a znalosti klitorisu a celkovo ženských partií. Warshowsky vychádzala z predpokladu, že v spokojnosti nám bráni nedostatok vzdelania v danej oblasti a nedostatočnej komunikácií.

Čo dokáže jediný text

Svoju ďalšiu štúdiu zamerala Warshowsky práve na mužov. 193 chlapov sa zúčastnilo výskumu; jednej polovine dala prečítať kapitolu Cliteracy for Him z knihy Becoming Cliterate profesorky Laurie Mintz, druhej kontrolný text.
Predtým im však všetkým rozdala dotazník, ktorý sa pýtal na znalosti ženských partií, sexuálnych reakcií a sexuality celkovo. Po týždni a po skončení výskumu dostali dotazník znova, a opäť po troch týždňoch.

Warshowsky dokázala, že z prečítania vzdelávacej kapitoly profesorky Laurie Mintz muži nesmierne profitovali. Text viedol k mnohým benefitom; zlepšili sa ich schopnosti v sexuálnej oblasti, zbavili sa mýtov o sexualite (napríklad, že na uspokojenie ženy stačí keď vsunú penis do vagíny) a otvorila sa im cesta k funkčnej sexualite.
Taká „maličkosť“ ako vzdelávanie sa prostredníctvom kníh dokáže zlepšiť aj komunikáciu medzi partnermi v danej oblasti – začnú sa zaujímať, viac skúmať a zbúrajú sa bariéry, vytvorené spoločnosťou.

Kniha Becoming Cliterate nie je, bohužiaľ preložená do slovenského, ani do českého jazyka. Posolstvo je však jasné; svoju vlastnú spokojnosť, aj tú sexuálnu, máme vo svojich rukách. Stačí sa nebáť vzdelávať a s partnerom otvorene komunikovať o tom, čo nás uspokojuje, aktuality.sk

X X X

Po prisatí kliešťa sú rizikové prvé 2 až 24 hodín, odtrhnutá hlavička je len strašiakom - upozorňuje lekárka

Kliešťa treba aj správne zlikvidovať, nie ho len vyhodiť. Prečo?

Encefalitídou vás kliešť nakazí už do 2 hodín, pri lymskej borelióze je rizikových 24 hodín. Na Slovensku pritom posledné obdobie rastie počet chorých na kliešťovú encefalitídu. Príznaky u detí bývajú nejasné. Čo by mal každý z nás vedieť o kliešťoch v roku 2020?

Keď sa na detskom telíčku objaví malý čierny kliešť, mamičky siahajú po osvedčenom prostriedku na jeho odstránenie – mydlo, krém, olej. Chyba.

Na Slovensku bojuje čoraz viac ľudí s ochoreniami prenášanými práve z kliešťa a jeho pridusením krémom len urýchlite prenos patogénov do tela. Kliešť totiž vyvráti obsah čriev do krvi...

ODTRHNUTÁ HLAVIČKA V KOŽI JE STRAŠIAK

Mnohé mamičky v mojom okolí siahajú po krémoch a mydlách pri vyberaní kliešťa radšej ako po pinzete jednoducho pre strach, že vám v koži ostane hlavička. Stačí predsa točiť v protismere hodinových ručičiek (čo je mýtus, pretože kliešť nemá sosák v tvare závitu) a je to – kliešť sa zaručene pustí.

Áno, ale obsah svojich čriev vyvráti priamo do rany – aj so všetkými patogénmi, vrátane napríklad baktérií borélie. Pritom odtrhnutá hlavička v koži je obyčajným strašiakom.

„Hlavička by už naozaj nemala byť infekčná. Treba ju vybrať ako triesku ihlou a následne vydezinfikovať miesto najlepšie jódovou tinktúrou, alebo dezinfekčným prostriedkom s obsahom alkoholu,“ upozorňuje aj MUDr. Jana Kerlik z Oddelenia epidemiológie RÚVZ v Banskej Bystrici. Správne teda kliešťa vyberáme pinzetou (chytiť čo najbližšie pri koži) a vykývať ho do strán:

KLIEŠŤOVÁ ENCEFALITÍDA NA VZOSTUPE

Hlavička alebo hryzadlá sú už len mŕtve tkanivo, s ktorým by si mala poradiť aj samotná koža. Trend v počte prípadov ochorení kliešťovou encefalitídou na Slovensku je pritom podľa lekárky Kerlik rastúci.
„Od začiatku tejto sezóny k 21.júlu máme hlásených 72 prípadov encefalitídy a 407 prípadov lymskej boreliózy. Ročne býva hlásených tisíc prípadov boreliózy a do 200 prípadov encefalitídy.“

Podľa údajov na stránke UVZ SR (Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky), za minulý rok 2019 zaznamenali 761 chorých na boreliózu a 161 na encefalitídu, najhoršie čísla zatiaľ vykazuje rok 2016 (vyše 1100 chorých na boreliózu a 174 na encefalitídu).

Čísla pritom nemusia byť presné – v niektorých prípadoch dokážeme ochorenie prehliadnuť, alebo si ho nespojíme s vytiahnutým kliešťom, to znamená, že choroba môže v tele prekvitať a my na ňu prídeme po rokoch.

OBLEČENIE ROVNO DO PRAČKY – INAK SI TAM KLIEŠŤ POČKÁ

Pre lymskú boreliózu je pritom rizikových prvých 24 hodín po prisatí kliešťa, pri encefalitíde prvé dve hodiny.
Je to aj preto, že borélie sa nachádzajú v črevách kliešťa, vírus encefalitídy v slinných žľazách.
Čo to znamená? Kontrolovať sa okamžite po príchode domov, vybrať kliešťa pinzetou (čímkoľvek, čo je poruke – pozor však na rozpučenie), dezinfekcia a najmä – oblečenie, ktoré zhodíte, už do rúk neberte a nech smeruje rovno do pračky. Kliešť si na vás na tričku, nohaviciach či ponožkách dokáže počkať akokoľvek dlho.

KLIEŠTE AKTÍVNE CELÝ ROK? JE TO MOŽNÉ...

„Ľudia všeobecne zaznamenávajú zvýšený počet kliešťov, k čomu mohla prispieť aj mierna zima takmer bez mrazov. Kliešte nemajú radi sucho a horúco, vyhovuje im mierne teplo a vlhko – tak tomu je aj počas tohto leta.
Svoju aktivitu začínajú už pri teplote 5°C a vplyvom globálneho otepľovania sú často aktívne aj počas zimných mesiacov, ak teplota neklesne pod túto hranicu,“ tvrdí Kerlik.

Doma sucho a horúco nemáme, kliešte si teda môžete pokojne nájsť prisaté na tele aj po už vykonanej dôkladnej kontrole – jednoducho preliezli z trička, alebo od domáceho maznáčika. Nám sa to stalo už niekoľkokrát.
Nie všetky kliešte ale z domácich mačiek a psíkov prelezú na človeka a najmä deti. „Aj keď je na Slovensku viac druhov kliešťov, človeka napádajú kliešte z rodu Ixodes (kliešť obyčajný). Ďalej tu žijú kliešte z rodu Dermacentor (pijak lužný a stepný). Pijaky sú v porovnaní s kliešťom obyčajným väčšie a napádajú predovšetkým zvieratá.“

ČO TREBA VEDIEŤ O REPELENTOCH A B-KOMPLEXE

Určite viete, že najdôležitejšie pri prechádzkach prírodou je vyhnúť sa miestam s vysokou trávou, krovím (vo výške do 20-50 cm), okrajom lesov, dávajte si pozor na čistinkách a lesných chodníkoch, najlepšie je nosiť biele (svetlé) oblečenie, aby ste kliešťa čo najlepšie zbadali, a využívať repelenty.

Problém je, že čoraz viac kliešťov sa objavuje aj v mestských parkoch a záhradách, do ktorých deti vybehnú často nechránené poriadnym oblečením (najmä v súčasných horkách).

Čo treba robiť? Kontrolovať, kontrolovať a ešte raz kontrolovať.

Nezanedbajte to. Okrem klasických repelentov (účinné minimálne do 2 hodín) sú na trhu dostupné pre najmenšie deti aj tie na báze prírodných silíc, teda s menším obsahom chémie – vtedy však treba deti striekať prípravkami častejšie. Ak ste počuli o ochrane vďaka B – komplexu, nezaručuje stopercentnú ochranu (máme odskúšané).

KLIEŠŤA NENECHAJTE ODPADNÚŤ – NAKLADIE VAJÍČKA

Kliešte nepadajú z listov ani zo stromov, nevedia ani skákať, ako si niektorí myslia. Čakajú vylezené na koncoch rastlín a tráv, kde sa prednými nohami (so spätnými háčikmi) zachytia akéhokoľvek povrchu a potom sa začnú po „hostiteľovi“ šplhať. Ktoré miesta na tele človeka uprednostňujú?

Vlasy a miesta za ušami, slabiny a podpazušia, intímne miesta, podkolenné jamky a boky a brucho (u nás najčastejšie).
Dôležité je pripomenúť, aby ste vytiahnutého kliešťa buď spláchli alebo spálili – určite ho nenechajte odpadnúť kdekoľvek do trávy ani z vášho domáceho miláčika.

Prečo? Ak by totiž išlo o dospelú nacicanú samičku kliešťa – teda posledné vývojové štádium – nakladie vám do záhrady tisícky vajíčok, z ktorých sa vyliahnu malé larvy a tie naskočia napríklad na myši, ďalším štádiom sú nymfy a tie aj s patogénmi od myší sa zachytia rovno na vaše v záhrade sa hrajúce deti.

DVE TRETINY DETÍ MAJÚ DLHODOBÉ NÁSLEDKY

„Aj napriek stúpajúcemu trendu v počte ochorení kliešťovou encefalitídou máme na Slovensku zaočkovaných menej ako 1% ľudí. Pre zaujímavosť v Rakúsku je zaočkovaných 90% ľudí vrátane detí, v Českej republike 20-30%.
Pritom v prípade encefalitídy by som chcela upozorniť, že jej príznaky u detí bývajú nejasné a nešpecifické. Deti bývajú vyšetrené lekárom pre teploty, únavu, spavosť, bolesti hlavy, bolesti dolných končatín, svalovú slabosť a neschopnosť chôdze.

U dvoch tretín sa po prekonaní kliešťovej encefalitídy pozorovali dlhodobé následky ochorenia ako bolesti hlavy, zhoršenie pamäti, podráždenosť, únava a problémy so sústredením,“ upozorňuje Kerlik.
Najúčinnejšou prevenciou preto ostáva naďalej očkovanie, ktoré je bezpečné a spoľahlivé. Možné je zrealizovať ho počas celého roka, najideálnejšie počas zimných mesiacov pred jarnou sezónou. Očkujú sa už deti staršie ako jeden rok.

POZOR NA SUROVÉ MLIEKO, SYRY, VÍRUS PRENIESLO AJ MATERSKÉ MLIEKO

Zatiaľ čo lymská borelióza sa vyskytuje takmer na celom Slovensku, kliešťová encefalitída sa viaže na určité oblasti. V minulosti to bolo povodie Váhu, Trenčiansky kraj aj niektoré južné oblasti Slovenska, dnes je za rizikový považovaný Žilinský a Banskobystrický kraj.

„Vírus kliešťovej encefalitídy sa môže preniesť aj konzumáciou surového infikovaného mlieka, najmä kozieho a ovčieho pôvodu. Na Slovensku sme zaznamenali aj taký prípad, kedy sa tento vírus preniesol z matky na dieťa dojčením.

K preventívnym opatreniam okrem očkovania patrí aj preváranie takéhoto mlieka pred konzumáciou, v prípade syra vyrobeného zo surového mlieka je potrebné ho aspoň opiecť z oboch strán. Vírus sa ničí pri teplote 70°C,“ dodáva Kerlik.

AJ LYMSKÚ BORELIÓZU JE ĽAHKÉ PREHLIADNUŤ

Nebezpečná je lymská borelióza – ani pri tomto ochorení si nemusíte všimnúť príznaky.
„Nemusí tam byť prítomný typický začervenaný fľak s centrálnym vyblednutím, ktorý sa zvykne objaviť v priebehu 3-30 dní po zaklieštení. Preto v prípade prisatia kliešťa viac ako 24 hodín odporúčame navštíviť lekára, prípadne preventívne nasadiť antibiotickú liečbu,“ upozorňuje Kerlik.

Inými príznakmi, pri ktorých zbystrite pozornosť, sú horúčka, únava a bolesti hlavy, svalov a kĺbov, teda príznaky podobné chrípke. Ak sa zanedbajú, nasledovať môžu ďalšie štádiá s postihnutím nervového a svalového systému, kĺbov, dokonca srdca, kožnými zmenami a rôznymi zápalmi. Kliešte v tieto roky preto určite nepodceňujte!, aktuality.sk