iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Slovenskej armáde budú radiť štyria americkí vojaci

Ministerstvo obrany SR navrhuje, aby mohli na Slovensku pôsobiť štyria príslušníci ozbrojených síl Spojených štátov amerických. SITA informovala hovorkyňa rezortu Martina Kovaľ Kakaščíková, ministerstvo tento návrh predložilo do medzirezortného pripomienkového konania. Účelom prítomnosti amerických vojakov má byť poskytovanie poradenstva a výcviku pre vojakov Ozbrojených síl SR.

Je veľmi dôležité zdôrazniť, že tento návrh neznamená nijakú novinku v pôsobení amerických vojakov na Slovensku. Príslušníci ozbrojených síl USA pôsobili na našom území už aj v minulosti, pretože ide o dlhodobú a kontinuálnu spoluprácu s naším kľúčovým spojencom na vysokej úrovni, vrátane intenzívnej vojenskej spolupráce v oblasti vojenského výcviku, cvičení a poradenstva,“ zdôraznil minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO).

Z predloženého materiálu ďalej vyplýva, že príslušníci ozbrojených síl USA by boli v prípade schválenia návrhu dislokovaní v rámci posádky v Martine, pričom na Slovensku by pôsobili od 1. októbra 2020 po dobu 36 mesiacov v deväťmesačných rotáciách. Náklady spojené s prítomnosťou príslušníkov ozbrojených síl Spojených štátov amerických by boli hradené americkou stranou.

Návrh je v medzirezortnom pripomienkovom konaní do 13. augusta. Rezort obrany ho chce na rokovanie vlády predložiť začiatkom budúceho týždňa./agentury/

X X X

Soros: Európa je zraniteľnejšia ako USA, ktoré majú dlhú históriu demokracie

Americký miliardár a filantrop maďarského pôvodu George Soros sa domnieva, že svet sa pre koronavírus ocitol v najhoršej kríze od druhej svetovej vojny. Uviedol to v rozhovore pre taliansky denník La Repubblica, ktorý sa uskutočnil pri príležitosti jeho 90. narodenín. Vyjadril sa v ňom aj k situácii v Spojených štátoch, pričom varoval, že prezident Donald Trump urobí "čokoľvek", aby zostal pri moci a vyhol sa zodpovednosti.

Soros porovnal situáciu v Európe a USA a uviedol, že Európa je zraniteľnejšia, lebo Spojené štáty sú jednou z najdlhšie existujúcich demokracií v dejinách. Konštatoval však, že „dokonca aj v Spojených štátoch môže byť šarlatán ako Trump zvolený za prezidenta a podkopať demokraciu zvnútra“. Súčasne pripomenul, že v Spojených štátoch je vláda pod kontrolou a platia presne definované pravidlá. „A predovšetkým, je tu ústava,“ zdôraznil Soros.

Soros v rozhovore vyjadril presvedčenie, že Trump je „len prechodný fenomén“ a v novembri skončí. „Ale zostáva veľmi nebezpečný, bojuje o prežitie a urobí všetko pre to, aby zostal pri moci, lebo opakovane porušil ústavu a keď príde o úrad, bude musieť skladať účty“.

Orbán je s komisárom spokojný. Soros je opäť na pranieri

V porovnaní s USA je Európska únia podľa Sorosa „oveľa zraniteľnejšia, pretože je to neúplná únia. A má veľa nepriateľov, zvnútra aj zvonka“. Mnoho vodcov a hnutí v Európe je totiž proti hodnotám, na ktorých bola Európska únia založená.

„V dvoch krajinách sú dokonca pri moci: Viktor Orbán v Maďarsku a Jaroslaw Kaczyňski v Poľsku. Paradoxne sú Poľsko a Maďarsko najväčšími príjemcami prostriedkov zo štrukturálnych fondov distribuovaných EÚ,“ uviedol Soros. Najväčšie obavy má však o Taliansko, kde veľmi populárneho protieurópskeho lídra Mattea Salviniho „nanešťastie nahradila Giorgia Meloniová z hnutia Bratia Talianska (FDI), ktorá je ešte krajnejšia“.

Taliansko označil Soros za jedného z najdôležitejších členov EÚ, bez ktorého si nedokáže predstaviť Európsku úniu. Veľkou otázkou je, či bude EÚ schopná poskytnúť Taliansku dostatočnú podporu.
Vonkajších nepriateľov Európy je podľa Sorosa veľa, ale „všetci majú jednu spoločnú vec: sú proti myšlienke otvorenej spoločnosti“.

Soros uviedol, že sa stal silným zástancom EÚ, ktorú považuje za stelesnenie otvorenej spoločnosti v európskom meradle. „Rusko bolo kedysi najväčším nepriateľom, ale Čína ho nedávno predstihla,“ myslí si americký filantrop. Rusko podľa neho dominovalo nad Čínou, „kým si prezident (USA Richard) Nixon neuvedomil, že otvorenosť a rozvoj Číny oslabia komunizmus, a to aj v Sovietskom zväze. Áno, bol obvinený, ale on a (šéf americkej diplomacie Henry) Kissinger boli veľkí strategickí myslitelia. Ich rozhodnutia viedli k veľkým reformám Teng Siao-pchinga“.

Soros upozornil, že v súčasnosti je situácia odlišná: Čína je lídrom v oblasti umelej inteligencie. Tá podľa Sorosa „vytvára nástroje kontroly, ktoré sú užitočné pre uzavretú spoločnosť a pre otvorenú spoločnosť predstavujú smrteľné nebezpečenstvo“, čo „misku váh nakláňa v prospech súkromných spoločností“.

„Čína dnes predstavuje oveľa väčšie riziko pre otvorené spoločnosti ako Rusko,“ vyhlásil Soros. Podľa neho v Spojených štátoch panuje v hlavných politických stranách Demokratickej a Republikánskej konsenzus „o vyhlásení Číny za strategického súpera“./agentury/

X X X

Kyselicu odvolali. Mikulec je presvedčený, že nedonášal

Vláda SR dnes odvolala z funkcie štátneho tajomníka rezortu vnútra Lukáša Kyselicu (OĽaNO). Vyhovela tak návrhu ministra vnútra Romana Mikulca (OĽaNO). Minister návrh podal po rozhodnutí samotného Kyselicu v reakcii na kauzu jeho údajného pôsobenia vo Vojenskom spravodajstve počas predvolebnej kampane pred tohtoročnými parlamentnými voľbami.

Rezort vnútra tak má momentálne len jedného štátneho tajomníka, ktorým je Ján Lazar.
Podľa predsedu vlády Igora Matoviča je v poriadku, že sa Kyselica vracia ako poslanec do Národnej rady SR. „Kým nepoznáme pravdu, ako to bolo, tak je v poriadku, že bude pôsobiť ako poslanec parlamentu," povedal premiér médiám počas dnešného rokovania vlády. V tejto veci sa spolieha na nezávislé vyšetrovanie. Premiér má informácie, o ktorých podľa svojich slov nemôže hovoriť. „Chcem poznať pravdu, či bola snaha zneužiť tajné služby tak, ako sa hovorí,“ dodal. To, či by mal byť Kyselica zbavený mlčanlivosti, by nechal na rozhodnutie orgánov činných v trestnom konaní. „Tie už dávno samé od seba konajú, lebo je ich ústavnou povinnosťou konať ex offo v prípade takýchto podozrení," dodal predseda vlády.

Matovič v utorok 28. júla verejnosť informoval, že Kyselica končí vo funkcii štátneho tajomníka ministerstva vnútra. Podľa informácií Denníka N mal totiž vo februárových parlamentných voľbách kandidovať za hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO) ako tajný príslušník vojenského spravodajstva. Kyselica následne uviedol, že bude pôsobiť ako poslanec parlamentu.

Matovič ku Kyselicovi

Mikulec: Kyselica sa nesnažil rozvrátiť OĽaNO

Minister vnútra Roman Mikulec (OĽANO) je presvedčený, že Kyselica nedonášal počas pôsobenia vo Vojenskom spravodajstve (VS) na hnutie OĽANO. Návrh nástupcu Kyselicu po odvolaní z funkcie chce ešte prerokovať s premiérom Matovičom. Uviedol to v stredu pred rokovaním vlády. Podľa Mikulca premiér neprezentoval zneužívanie tajnej služby ako fakt. Podozrenia podľa neho preveruje polícia.

Informácie o stretávaní sa ruských agentov na území SR Mikulec bližšie nekomentoval. „Zjavne to vyhodnotili príslušné zložky tak, že ich aktivita bežná nebola,“ poznamenal. Hovorí, že informácie o pôsobení ruských agentov „sú tu stále“.
Remišová: Na jeho mieste by som zvážila návrat do parlamentu

V prípade rozhodnutia Kyselicu využiť mandát poslanca NR SR Remišová uviedla, že záleží na tom, či sa potvrdia medializované informácie, súvisiace s aktivitami smerujúcimi k vnútropolitickej činnosti. „Ak sa preukážu ako pravdivé, na jeho mieste by som zvážila návrat do parlamentu,“ povedala.
Remišová tiež priblížila, že prípad pôsobenia bývalého štátneho tajomníka vo Vojenskom spravodajstve je z pohľadu jeho osoby doriešený, neplatí to však v prípade samotnej rozviedky.

„Ak sú medializované informácie pravdivé, VS disponovalo informáciou, že Kyselica bude kandidovať, a napriek tomu mu umožnilo pôsobiť vo svojich službách,“ poznamenala Remišová. „Pýtam sa preto, koľko je takýchto agentov VS v ostatných politických stranách, na čo sú určení, komu donášajú,“ zdôraznila. Záležitosťou sa podľa nej musí zaoberať aj osobitný parlamentný výbor pre kontrolu vojenského spravodajstva. Remišová priznala, že na poslaneckom klube by mohli diskutovať o možnosti žiadať o zbavenie Kyselicu mlčanlivosti o utajovaných skutočnostiach.

Predseda mimoparlamentnej strany Dobrá voľba Tomáš Drucker podal minulý týždeň podnet na Generálnu prokuratúru (GP) SR v súvislosti s výrokmi premiéra Igora Matoviča ku kauze pôsobenia Lukáša Kyselicu (OĽANO) vo VS počas volebnej kampane. Prokuratúra by mala podľa neho preveriť, či nedošlo k viacerým trestným činom, a to zneužívanie právomocí verejného činiteľa, neprekazenie trestného činu alebo ohrozenie utajenej skutočnosti.
V minulosti pôsobil Kyselica ako policajný vyšetrovateľ. Zaoberal sa napríklad kauzou Gorila alebo prípadom prípravy vraždy podnikateľky Silvie Volzovej./agentury/

X X X

Vyšetrovateľ navrhuje väzbu pre troch mužov zadržaných pri akcii Šašovia

Vyšetrovateľ v stredu podal podnet na podanie návrhu na vzatie do väzby Karola P., Rastislava R. a Tomáša F. Zadržali ich v rámci policajnej akcie Šašovia a sú obvinení zo zločinu výroby extrémistických materiálov.
Mali sa podieľať na výrobe hudobných albumov s extrémistickou tematikou. Informovala o tom hovorkyňa Prezídia Policajného zboru Denisa Bárdyová.

„V súčasnosti je obvinených deväť osôb. Z toho osem občanov SR a jeden občan Českej republiky. Na Slovensku bolo zadržaných osem osôb, doposiaľ päť prepustil vyšetrovateľ so súhlasom prokurátora,“ informovala v stredu popoludní hovorkyňa Úradu špeciálnej prokuratúry Jana Tökölyová.

V prípade, že by bol v zákonnej lehote podaný návrh na väzobné stíhanie, kauzou by sa zaoberal sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu (ŠTS), pracovisko Banská Bystrica.

Vyšetrovateľ Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) obvinil po utorkovej (11. 8.) akcii Šašovia zo zločinu výroby a pokračujúceho zločinu rozširovania extrémistických materiálov deväť osôb. Okrem Karola P., Rastislava R. a Tomáša F. ide o Jozefa P., Radovana K., Radoslava V., Róberta T., Mareka V. a Petra S.

„Vzhľadom na prebiehajúce vyšetrovanie sa v súčasnosti k veci nie je možné bližšie vyjadrovať,“ doplnila polícia.
Ako potvrdili viaceré zdroje z prostredia orgánov činných v trestnom konaní, Rastislav R. je herec a spevák extrémistickej skupiny Krátky proces. Podľa televízie Markíza sa u neho mali nájsť zberateľské predmety s nacistickou a hitlerovskou tematikou. Medzi zadržanými je podľa televízie aj Marek V., bubeník a manažér kapely Horkýže Slíže.

V prípade Karola P. ide o dlhoročného basgitaristu a zakladajúceho člena skupiny Krátky proces. Rastislav R., ako aj jeden z ďalších obvinených mali v minulosti blízke vzťahy s bratislavskou organizovanou skupinou takáčovci.
Rastislava R. a spoluobžalovaného Drahomíra Č. v júni 2014 senát Krajského súdu v Bratislave právoplatne oslobodil spod obžaloby v kauze bitky v bratislavskom klube Obluda, ktorá sa odohrala v roku 2008. Dvojica bola pôvodne obžalovaná z trestného činu výtržníctva a prečinu podpory a propagácie skupín smerujúcich k potlačeniu základných práv a slobôd./agentury/

X X X

Je druhá vlna, prečo nie sú opatrenia? Matovič zaútočil na zastupujúcu generálnu prokurátorku

Igor Matovič spája zastupujúcu generálnu prokurátorku Vieru Kováčikovú s Monikou Jankovskou - tú dnes dokonca nazval vulgárnym výrazom. Kováčiková sa bráni, podľa nej ide o dezinterpretáciu jej rozhodnutia. Dnes vysvetľovala svoje vzťahy s Jankovskou.

Slovensko je v druhej vlne koronavírusu, no hranice zostávajú otvorené. Kedy sa dajú očakávať nové opatrenia? Pýtali sme sa na to premiéra Igora Matoviča.

Jaromír Čižnár skončil vo funkcii generálneho prokurátora – a parlament mu zatiaľ nezvolil nástupcu. Zákon, podľa ktorého sa bude voliť, prezidentka nepodpísala, a hrozí dokonca, že to skončí na ústavnom súde. Prokuratúru riadi Viera Kováčiková.

Igor Matovič dnes na zastupujúcu generálnu prokurátorku zaútočil.
A budete počuť aj ako sa Viera Kováčiková bránila – a ako vysvetlila svoje kontakty s Monikou Jankovskou, aktuality.sk

X X X

Fico chce mať pod kontrolou stranícke milióny, snemu zobral dôležitú právomoc

Smer bol dlhodobo najbohatšou slovenskou politickou stranou. Nielen preto, že od štátu získaval štedré miliónové príspevky za slušné výsledky v parlamentných voľbách.Robert Fico pred časom vyhlásil, že sa už nechce uchádzať o žiadnu vládnu ani parlamentnú funkciu a vydáva sa na svoju „poslednú misiu“.

Jeho postavenie v Smere pritom nikdy nebolo silnejšie ako práve teraz. Po poslednom sneme strany, ktorý sa konal v júli, Smer značne rozšíril svoje predsedníctvo. Neznamená to však, že Fico prerozdelil moc nad stranou medzi väčší počet ľudí.

Práve naopak, expremiér chytil opraty pevne do svojich rúk. Smer minulý mesiac potichu zmenil svoje stanovy. Aktuality.sk už písali, že Fico sa stal jediným štatutárom strany.
Okrem toho, že je dnes jediným človekom, ktorý môže za stranu robiť právne úkony, teda napríklad podpisovať všetky dokumenty, však chce mať pod kontrolou aj peniaze Smeru.

Najbohatšia strana

Smer bol dlhodobo najbohatšou slovenskou politickou stranou. Nielen preto, že od štátu získaval štedré miliónové príspevky za slušné výsledky v parlamentných voľbách.
Strana Roberta Fica nadobudla obrovské majetky v roku 2004, keď sa zlúčila so Stranou demokratickej ľavice (SDĽ). SDĽ v tom čase disponovala majetkom v hodnote takmer 50 miliónov korún. Sčasti vďaka tomu, že dedila po komunistickej strane.

No a človekom, ktorý v Smere na stranícku kasu dohliada, je generálny manažér. Celé roky bol akýmsi pokladníkom exminister práce Ján Richter, ktorý do Smeru prišiel práve z SDĽ.
Neskôr sa stal generálnym manažérom strany Viktor Stromček, no a na júlovom sneme Smer do funkcie nominoval Mariána Saloňa. Podľa starých stanov Smeru generálneho manažéra volil a odvolával snem strany, a to výhradne na návrh predsedu.

Poistil sa

Teoreticky sa teda mohlo stať, že by sa časť delegátov vzbúrila a človeka, ktorého vybral predseda, by snem odmietol. Fico sa však po rozkole v Smere a odchode Pellegriniho krídla poistil, a tak dnes už takýto scenár nehrozí ani teoreticky.
Po novom generálneho manažéra vymenúva a odvoláva sám predseda. „Nemožno vylúčiť, že Fico chce mať stále kontrolu nad peniazmi aj finančnými tokmi, či už oficiálnymi alebo neoficiálnymi, ktoré zrejme v strane stále prebiehajú,“ myslí si politológ Radoslav Štefančík.

„Smer je mimoriadne bohatá strana. A kto by sa tak jednoducho vzdal bohatstva?“ pýta sa.
V Smere nastali aj iné zmeny. Skutočnosť, že Fico sa stal jediným štatutárom strany, neznie nijako prekvapivo. No pred zmenou stanov to v strane fungovalo inak.

Má to vo svojich rukách

Štaturánym orgánom Smeru bolo celé predsedníctvo. Podpis dvoch členov predsedníctva bol rovnocenný s podpisom predsedu. Dnes už to neplatí. Podľa nových stanov v mene strany koná a podpisuje len šéf Smeru.
V praxi to znamená, že čo Fico nepodpíše, to v strane neprejde. Podľa bývalého poslanca Smeru Antona Martvoňa má teraz Fico celé riadenie strany vo svojich rukách a predsedníctvo bez neho veľa neurobí.

Členovia predsedníctva napríklad môžu schváliť nomináciu na nejakú funkciu. Fico ju však môže odmietnuť podpísať. „Alebo môžu napríklad schváliť, že strana predá nehnuteľnosti, ktoré jej ostali po SDĽ. Ale Fico ako štatutár povie nie a nikam sa nepohnú,“ tvrdí.

No a napokon zmeny sa mierne dotkli aj fungovania predsedníctva. Smer má dnes v predsedníctve až 24 ľudí, ešte pred snemom to bolo len 15 ľudí.

Predsedníctvo už nerozhoduje úplne o všetkom

Tento výkonný orgán strany má pomerne široké kompetencie. Môže zvolávať zasadnutie snemu či voliť a odvolávať krajských a okresných predsedov. V prípade právomocí predsedníctva však v stanovách Smeru došlo k nepatrnej, no nie nevýznamnej zmene.

V pôvodných stanovách sa uvádzalo, že predsedníctvo môže rozhodovať o „všetkých záležitostiach strany“, ak nespadajú do pôsobnosti iných orgánov strany. Po novom platí, že predsedníctvo môže rozhodovať len o „dôležitých záležitostiach strany“, teda skrátka už nie o všetkom.

Podľa politológa Radoslava Štefančíka sa začína potvrdzovať, že Fico sa už nespráva ako predseda strany, ale skôr ako jej majiteľ. „Robí všetko pre to, aby mu nikto nemohol prejsť cez rozum,“ myslí si.
„Opakuje sa scenár HZDS, keď politický subjekt nie je štandardnou politickou stranou, akú poznáme v západných demorkaciách, ale je vnímaný skôr ako niečo, k čomu má predseda, otec zakladateľ nejaké majetnícke právo,“ ukončil, aktuality.sk

X X X

Bieloruská polícia použila proti demonštrantom strelné zbrane, jedného zranila

Bieloruské ministerstvo vnútra v stredu potvrdilo, že polícia v meste Brest na juhozápade krajiny použila na skupinu demonštrantov strelné zbrane a jeden z nich utrpel zranenia, píše agentúra AFP.
„Skupina agresívnych občanov s kovovými tyčami v rukách zaútočila v utorok v Breste na policajtov,“ uviedla hovorkyňa ministerstva vnútra Voľha Čamadanavová.

„Strelné zbrane sa použili na ochranu života a zdravia našich zamestnancov,“ uviedla a dodala, že „jeden z útočníkov“ utrpel zranenia. Podľa nej najprv polícia vystrelila „varovné výstrely“ do vzduchu, avšak tie skupinu nezastavili.
Je to prvý raz, čo bieloruské úrady potvrdili použitie strelných zbraní počas povolebných protestov, ktoré v Bielorusku vypukli v noci na pondelok.

Podľa ministerstva vnútra sa demonštranti v utorok zišli v 25 mestách a za ten deň polícia zadržala vyše 1000 ľudí. Najnovšie zatknutia zvýšili počet zadržaných po troch dňoch protestov na viac ako 6000.
V Bielorusku prebiehajú celonárodné protesty podporujúce opozíciu, ktorých účastníci tvrdia, že prezidentské voľby, ktoré vyhral dlhoročný prezident Alexandr Lukašenko, boli zmanipulované.

Lukašenko zvolal bezpečnostnú radu

Prezident Lukašenko zvolal zasadnutie bezpečnostnej rady, na ktorom sa diskutovalo o bezpečnostnej situácii a ochrane ústavného poriadku v krajine. Podľa spravodajského portálu Meduza.io o tom informoval prezidentov informačný kanál na sociálnej sieti Telegram.

Tlačová agentúra Belta následne citovala Lukašenkove výroky týkajúce sa účastníkov demonštrácií, ktoré v Bielorusku vypukli bezprostredne po nedeľných prezidentských voľbách a na ktorých bezpečnostné zložky zasahujú s nebývalou brutalitou.

Podľa Lukašenka „základ týchto takzvaných protestujúcich tvoria ľudia s kriminálnou minulosťou a v súčasnosti nezamestnaní“. Následne Lukašenko „podobrotky“ žiadal tých, ktorí nepracujú, aby si našli zamestnanie.

Zatýkanie organizátorov protestov

V Bielorusku zatkli niekoľko organizátorov protestov. V stredu, po tretej noci násilného zasahovania polície voči demonštrantom protestujúcim proti dlhoročnému autoritárskemu prezidentovi Alexandrovi Lukašenkovi, o tom informovali štátne médiá. Odvolala sa na nich tlačová agentúra DPA.

Jeden z organizátorov protestov, obyvateľ hlavného mesta Minsk, si prenajal izbu na 17. poschodí výškového Hotela Belarus a odtiaľ koordinoval akcie, napísala štátna tlačová agentúra BelTA.

Správu agentúry nebolo možné nezávisle overiť a na podporu tohto tvrdenia neboli zverejnené žiadne fotografie ani iné dôkazy, dodala DPA. BelTA informovala už o mnohých osobách zatknutých po sporných nedeľných prezidentských voľbách, v ktorých zvíťazil Lukašenko so ziskom viac ako 80 percent hlasov voličov.

Litva, Lotyšsko a Poľsko ako mediátori v Bielorusku

Litovský prezident Gitanas Nauséda dnes podľa agentúry Reuters oznámil, že je spolu so svojím lotyšským a poľským náprotivkom pripravený sprostredkovať rokovania o ukončení bieloruskej krízy.
Podmienkou je, že Minsk prestane s násilnými akciami proti svojim občanom, prepustí zadržaných demonštrantov a vytvorí národnú radu, v ktorej budú zastúpení tak predstavitelia vlády, ako i občianskej spoločnosti.
Nauséda zároveň uviedol, že ak Bielorusko sprostredkovanie odmietne, mohlo by nasledovať sankcie zo strany jednotlivých štátov alebo Európskej únie.

Litva vyzvala Bielorusko usporiadať nové prezidentské voľby

Litva vyzýva bieloruské vedenie, aby usporiadalo nové prezidentské voľby. Posledné voľby, ktoré sa konali 9. augusta, neboli slobodné ani demokratické. V exkluzívnom rozhovore pre ruskú rozhlasovú stanicu Echo Moskvy to v stredu uviedol litovský minister zahraničných vecí Linas Linkevičius.

Vilnius podľa neho vyzýva vedenie Bieloruska, aby zastavilo násilie, prepustilo všetky zadržiavané osoby a začalo dialóg s občanmi. Linkevičius pripomenul, že EÚ sa bude situáciou v Bielorusku zaoberať v piatok, pričom posúdi aj možnosť uvalenia sankcií na osoby zodpovedné za násilnosti či manipuláciu s výsledkami volieb.
Linkevičius sa v rozhovore vyjadril aj o Sviatlane Cichanovskej, najvážnejšej vyzývateľke bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka, ktorá sa momentálne zdržiava v Litve.

Šéf litovskej diplomacie uviedol, že Minsk a Vilnius na „vysokej (politickej) úrovni“ o Cichanovskej nehovorili. Informoval, že Cichanovská mala vízum na vstup do Litvy, takže „mala právo prísť“.
O jej príchode sa litovské vedenie dozvedelo až vtedy, keď už bola na ceste. Linkevičius opäť potvrdil, že Cichanovskej deti sú tiež v Litve. Podľa Linkevičiusa sa Cichanovská momentálne „zotavuje zo stresu“ a svoje ďalšie plány oznámi neskôr.
„Dnes ráno som s ňou telefonoval. Zotavuje sa z toho stresu a cíti sa lepšie. Sama povie, aké sú jej plány. Zdá sa, že v poslednom období si všeličím prešla,“ uviedol litovský minister.

Ako zdôraznil, „treba mať pochopenie: je to mladá žena, ktorá nikdy nebola v politike (…) a aj teraz má toho veľa. Musíte to chápať a dať jej čas. Sama povie, aké plány má do budúcnosti“.

Na margo jej odchodu z Bieloruska Linkevičius povedal, že Cichanovská „nemala veľmi na výber“. Podľa neho jej úrady ponúkli, že buď opustí krajinu, alebo ju čakajú „iné, nie príliš — povedzme — príjemné varianty“.
Cichanovská sa podľa neho rozhodla odcestovať do Litvy. Linkevičius pripustil, že jej odchod z Bieloruska mohol byť súčasťou plánu, „aby bolo napríklad menej dôvodov na nepokoje“.

Šéf litovskej diplomacie dodal, že „pred niekoľkými dňami“, ešte pred odchodom Cichanovskej z Bieloruska, sa ju pokúšal kontaktovať. „Situácia bola napätá, chcel som sa opýtať, či sa dá nejako pomôcť (…),“ vysvetlil.
Cichanovskú vtedy nebolo možné zastihnúť ani priamo, ani prostredníctvom jej volebného štábu či litovského veľvyslanectva. Na Twitteri bola v tom čase (v noci na pondelok) dokonca informácia, že nie je známe, kde sa Cichanovská nachádza.

Mimoriadne zasadnutie Rady EÚ

Európska únia tieto voľby odsúdila, podľa nej neboli „ani slobodné, ani spravodlivé“. Uviedla tiež, že „štátne úrady použili neprimerané a neprípustné násilie, ktoré viedlo najmenej k jednému úmrtiu a mnohým zraneniam“. „Ľud Bieloruska si zaslúži viac,“ napísala EÚ vo vyhlásení.

Ministri zahraničných vecí členských krajín Európskej únie sa v piatok zídu na mimoriadnom zasadnutí, aby posúdili situáciu v Bielorusku. Oznámil to v stredu šéf diplomacie EÚ Josep Borrell.

„Budeme diskutovať o naliehavých otázkach a venovať sa situácii vo východnom Stredomorí, bieloruským prezidentským voľbám, ako aj vývoju v Libanone,“ napísal vysoký predstaviteľ EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku na sociálnej sieti.

Na mimoriadne zasadnutie Rady EÚ pre zahraničné veci s cieľom prediskutovať súčasnú krízu v Bielorusku vyzvali v utorok ministri zahraničných vecí Lotyšska, Estónska, Fínska a Poľska. Z Varšavy predtým prišiel aj apel na mimoriadny summit EÚ o Bielorusku./agentury/

X X X

Bíreš by mal skončiť vo funkcii šéfa Štátnej veterinárnej a potravinovej správy

Dlhoročný ústredný riaditeľ Štátnej veterinárnej a potravinovej správy (ŠVPS) Jozef Bíreš by mal tento piatok skončiť vo funkcii. Informáciu priniesol v stredu webový portál Aktuality.sk.

Minister pôdohospodárstva SR Ján Mičovský túto informáciu Aktualitám priamo nepotvrdil, na druhej strane však uviedol, že v jeho rezorte ešte príde k viacerým výmenám na dôležitých postoch. „Všetky zmeny sa čoskoro dozviete oficiálnou cestou,“ odkázal portálu Mičovský./agentury/

X X X

Matovič: Konečné znenie čestného vyhlásenia o bezinfekčnosti žiaka bude mať na starosti Krajčí

Čestným prehlásením, ktoré žiak odovzdá na začiatku školského roka, rodič vyhlási, že jeho dieťa nemá príznaky ochorenia COVID-19 a že nenavštívilo „červenú“ krajinu. Povedal to počas rokovania vlády minister školstva, vedy, výskumu a športu SR Branislav Gröhling (SaS). Podľa premiéra Igora Matoviča (OĽaNO) však Gröhling „predbieha“ a konečné znenie vyhlásenia bude mať na starosti minister zdravotníctva Marek Krajčí (OĽaNO).

Návrh, ktorý na vládu predložila pandemická komisia, napokon stiahli. Od rodičov totiž vyžadoval, aby do čestného prehlásenia zahrnuli okrem vyhlásenia o bezinfekčnosti aj to, že dieťa v posledných dvoch týždňoch nebolo v zahraničí. Týkalo sa to pritom všetkých krajín, a to aj tých, ktoré Slovensko označilo ako zelené, teda bezpečné.
Krajčí podotkol, že jeho návrh bol síce stiahnutý, ale dohodli sa, že čestné vyhlásenie upravia. „Sme na prahu druhej vlny, nie je nám ľahostajné, že začnú nové socializácie, nové kontakty, ktoré môžu prispieť k tomu, aby sa nákaza v našej krajine šírila,“ povedal minister.

Na začiatku školského roka by rodičia podľa ministra školstva predložili čestné prehlásenie, že ich dieťa nemá príznaky ochorenia COVID-19 a že neprázdninovalo v rizikovej krajine. Podobné prehlásenie by odovzdal rodič znova, ak by dieťa vymeškalo v škole minimálne tri dni. Gröhling nepredpokladá, že by sa nejaký rodič postavil k tejto úlohe nezodpovedne a nechcel „povedať pravdu“. „Myslím si, že ako spoločnosť sme tak ďaleko a prežili sme si tri mesiace, že takýmto spôsobom budeme riskovať zdravie každého jedného dieťaťa a všetkých ostatných v triede,“ povedal.

Predseda vlády Igor Matovič v tejto súvislosti povedal, že presné znenie čestného vyhlásenia bude mať na starosti minister zdravotníctva Marek Krajčí (OĽaNO). Grohling podľa jeho slov zatiaľ v tejto veci „predbieha“. Krajčí na tlačovej konferencii po rokovaní vlády doplnil, že by chcel zvolať konzílium odborníkov, ktoré vyhodnotí, ako čo najlepšie zmanažovať nástup žiakov do škôl.

Gröhling dnes tiež priblížil, že 18. augusta predstaví verejnosti presné znenia opatrení a uznesení. Dodal, že ministerstvo si chce presné znenie aj čestných prehlásení vykomunikovať aj s Úradom verejného zdravotníctva SR. Pravidlá by sa podľa Gröhlinga oproti júnu meniť nemali. Prehĺbiť by sa mala komunikácia s regionálnymi úradmi verejného zdravotníctva.

Mikulec: O zriadení karanténnych zariadení pre študentov sa diskutuje

O možnosti otvoriť karanténne zariadenia pre študentov z takzvaných červených krajín sa diskutuje na úrovni ministerstiev vnútra (MV) a školstva, vedy, výskumu a športu (MŠVVaŠ). V stredu to potvrdil minister vnútra Roman Mikulec (OĽANO).

"Hovoríme o tom, či to rezort školstva môže zvládnuť v rámci svojich kapacít, resp. kapacít vysokých a stredných škôl, alebo vyčleníme na to osobitne nejaké zariadenia, informoval Mikulec.

Minister školstva Gröhling uviedol, že školský rezort už zadal požiadavku na ministerstvo vnútra v prípade zriaďovania karanténnych zariadení. „Nie všetky školy majú na to dostatočné ubytovacie kapacity v internátoch,“ ozrejmil Gröhling. Ďalšia požiadavka smeruje podľa jeho slov k tomu, aby testy pre zahraničných študentov mohlo preplácať ministerstvo zdravotníctva. Karanténne zariadenia by mali vznikať v septembri, resp. v polovici septembra.

Minister zdravotníctva Marek Krajčí (OĽANO) v utorok (11. 8.) uviedol, že pandemická komisia vlády navrhne, aby slovenské univerzity zabezpečili karanténne zariadenia pre študentov z takzvaných červených krajín, pretože práve z nich Slovensko zaznamenalo najviac importovaných prípadov COVID-19.

Toto opatrenie by sa v súvislosti so začiatkom školského a akademického roka malo okrem univerzít a vysokých škôl dotknúť aj stredných škôl s internátmi. Zriadiť by mali izolačnú izbu pre potencionálnych pozitívnych študentov s ochorením COVID-19./agentury/

X X X

Peter Bárdy: Dva svetlé momenty Igora Matoviča

Igor Matovič by si mal zvykať, že okrem kritiky ho môžu médiá aj pochváliť – ak je za čo.
Je skvelé, že sa predseda vlády Igor Matovič vie jednoznačne postaviť k téme rasizmu voči Rómom aj k tomu, keď cudzie mocnosti využívajú naše víza, aby likvidovali predstaviteľov politickej opozície.
Igor Matovič mal v ostatných týždňoch veľmi svetlé momenty, ktoré treba pripomenúť, pretože sú zásadné – nie je rasista a ani slepý a hluchý poskok Kremľa.

Je to veľmi dôležité, pretože populisti, aj Matovičovho typu, si zvyknú pomáhať rasizmom alebo poklonkovaním silnejším.
Český prezident Miloš Zeman má slabosť na Čínu a ťažké srdce na Rómov. Rozruch vyvolalo jeho vyhlásenie, že pracuje len 10 % Rómov. A české sociálne siete boli zavalené fotografami Rómov, ktorí pracujú.

Andrej Babiš si zavaril, keď spochybnil vážny historický fakt – existenciu koncentračného tábora: „To, co píší v novinách, ti blbečci, že tábor v Letech byl koncentrák, to je lež, byl to pracovní tábor. Kdo nepracoval, šup a byl tam.“ V koncentračnom tábore Lety držali počas II. svetovej vojny najmä českých Rómov. Vyše 400 z nich skončilo v Osvienčime. Český premiér neskôr tvrdil, že sa len zle vyjadril. Čo sa týka geopolitickej orientácie, oči nekdajšieho komunistického kádra a pravedepodobného agenta ŠTB smerujú na kremeľské veže.

Robert Fico blúznil o moste medzi Bruselom a Moskvou, hoci jeho komunistické srdiečko bilo a bije len pre jednu víziu sveta a spoločnosti. No a v otázke Rómov mal tiež jasno: „Treba im to takto natvrdo povedať: robia deti preto, lebo chcú peniaze.“ (2001)

Maďarský premiér Viktor Orbán je považovaný za najbližšieho spojenca Moskvy spomedzi krajín strednej a východnej Európy. A samozrejme, k Rómom má postoj podobný ako predchádzajúci politickí lídri. Keď súd rozhodol, že treba odškodniť maďarských rómskych školákov, ktorých roky segregovali pre ich rómsku príslušnosť, označil rozsudok ako nespravodlivý.

Poľský prezident Andrzej Duda v predvolebnej kampani burcoval, že jeho konkurent bude zastupovať záujmy židovskej komunity. Ide o majetok židovských rodín, ktoré boli vyvraždené počas holokaustu. Poľsko má pritom dlhoročný problém s antisemitizmom a takéto nebezpečné vyjadrenia to celé len zhoršujú. A spojenectvu poľskej vlády s Moskvou bráni zrejme len negatívna historická skúsenosť Poľska so zahraničnou politikou Ruska (Sovietskeho zväzu), podčiarknutá tragickou haváriou lietadla s poľskými predstaviteľmi, ktorí sa v roku 2010 išili ukloniť pamiatke obetí zavraždených v Katynskom lese počas II. svetovej vojny.

Takto by sme mohli pokračovať.

Áno, pri mnohých statusoch a verbálnych akrobaciách Igora Matoviča sme kritickí. A veríme, že právom. Lenže ak chceme byť kritickí, mali by sme aj uznať, keď urobí správnu vec.

V strednej Európe, ktorá čelí rasovo-antisemitským prejavom čelných predstaviteľov jednotlivých štátov, kde propaganda šíri klamstvá o akejsi všeslovanskej vzájomnosti pod ruským medveďom, je preto dôležité, keď si náš predseda vlády zastane Rómov, vyhraní sa voči rasizmu a postaví sa proti nepriateľským aktivitám veľmocí, aktuality.sk

X X X

Hegerov poradca zarobí na štátnych zákazkách státisíce. Zmluvu má aj v Tipose

Poradcovi ministra financií Eduarda Hegera (OĽaNO) sa po nástupe Matovičovho kabinetu darí – štát s ním podpísal zmluvy na právne služby za vyše 820-tisíc eur.Bratislavský advokát Michal Miškovič síce nepatrí medzi známe právnické mená ani často citované právnické kapacity.

Od nástupu kabinetu Igora Matoviča (OĽaNO) sa mu však darí získavať štátne zákazky za státisíce eur. Všetky od inštitúcií spadajúcich do pôsobnosti politikov najsilnejšej vládnej strany.

Miškovič je jedným zo štyroch poradcov ministra financií Eduarda Hegera (OĽaNO). Jeho advokátska kancelária sa zas môže pochváliť hneď troma novými zmluvami v celkovej hodnote prevyšujúcej 820-tisíc eur.

Právne poradenstvo bude poskytovať ministerstvu životného prostredia na čele s Jánom Budajom (OĽaNO), národnej lotériovej spoločnosti Tipos spadajúcej pod ministerstvo financií pod vedením Miškovičovho šéfa Hegera a Slovenskému pozemkovému fondu, za ktorý nesie politickú zodpovednosť minister pôdohospodárstva Ján Mičovský (OĽaNO).

Advokátska kancelária Miškovič vznikla v roku 2014, podľa domovského webu má troch hlavných právnikov a advokátov. Súčasťou tímu sú podľa webu ďalší piati ľudia, ďalších deväť spolupracuje s kanceláriou na základe mandátneho, resp. obdobného vzťahu. Prvýkrát vykázala tržby v roku 2017 na úrovni 100-tisíc eur, o dva roky nato už prekročili hranicu 400-tisíc eur.

Poradca ministra

Miškovič je podľa oficiálneho stanoviska ministerstva financií jedným zo štyroch poradcov ministra Hegera. Ďalšími sú Renáta Bláhová, Tomaš Meravý a Ivan Štulajter.

Miškovič rieši otázky týkajúce sa verejného obstarávania, a to najmä v oblasti informačných technológií. „Ich posúdenie musí vykonať nielen odborne kvalifikovaná osoba, ale aj osoba, ktorej právny úsudok je nezávislý,“ spresnil tlačový odbor ministerstva.

Miškovičova hodinová mzda za poradenstvo stojí ministerstvo 30 eur pred zdanením na základe dohody o vykonaní práce. Tento typ dohody zákon obmedzuje na 350 hodín ročne.
Od júna je Miškovič aj členom legislatívnej rady vlády.

Od Tiposu vyše 307-tisíc

O zatiaľ najväčšiu zmluvu pre advokátsku kanceláriu Miškovič sa po zmene vlády postarala štátna akciovka Tipos. Koncom júna tohto roku uzavrel Tipos s kanceláriou zmluvu na 307-tisíc eur. Stalo sa tak zhruba dva mesiace potom, ako minister Heger vymenil vedenie lotériovej spoločnosti.

Tipos s Miškovičom uzavrel zmluvu na základe prieskumu trhu, čo nie je klasický tender. Pri prieskume trhu objednávateľ – v tomto prípade štátny lotériový gigant – sám vyberie a osloví možných dodávateľov. Tí mu následne predložia ponuky, ak majú o zákazku záujem. O víťazovi rozhoduje najnižšia cena.

Advokátska kancelária Miškovič bola jednou z troch oslovených kancelárií, ponuku predložili len dve. Keďže Hegerov poradca ponúkol o 18 eur nižšiu hodinovú sadzbu ako jeho konkurent, a to advokátska kancelária Prosman – Pavlovič, státisícovú zákazku od Tiposu získal. Advokátska kancelária Miškovič si bude za hodinu právnych služieb účtovať 77 eur bez DPH.

Svojský výklad infozákona

Zatiaľ čo Tipos, ktorý mal v minulosti vážne problémy s rešpektovaním infozákona, sprístupnil všetky informácie z prieskumu trhu, na ministerstve životného prostredia na čele s Budajom bolo zložitejšie dopracovať sa k dokumentom.
Z verejných zdrojov vyplýva, že ministerstvo uzavrelo s advokátskou kanceláriou Miškovič dvojročnú rámcovú zmluvu na vyše 234-tisíc eur. Hodinová odmena je na úrovni 85 eur bez DPH.

Ostatné dokumenty ministerstvo pôvodne nechcelo ukázať. Argumentovalo tým, že nedisponuje súhlasom uchádzačov. Zo strany ministerstva šlo o svojský výklad infozákona, ktorý by znamenal, že cenové pounky uchádzačov o štátne zákazky patria medzi neoficiálne informácie.

Nemenej kontroverzné bolo rozhodnutie ministerského úradu nesprístupniť samotné vyhodnotenie súťaže – konkrétne dokument s názvom Zápis o prieskume trhu.

„Tento dokument obsahuje v prevažnej miere informácie z uvedených cenových ponúk, a preto ministerstvo nie je oprávnené do dňa udelenia súhlasu, resp. nesúhlasu oprávnených osôb so sprístupnením požadovaných dokumentov zápis z prieskumu trhu žiadateľovi sprístupniť,“ stálo v rozhodnutí.

Budajovo ministerstvo svojím pôvodným rozhodnutím obmedzilo prístup k informáciám vo väčšom rozsahu a radikálnejšie, ako to bolo za bývalého ministra Lászlóa Solymosa (Most-Híd). Počas jeho úradovania sa nestalo, že by ministerskí úradníci odmietli redakcii sprístupniť kompletný dokument. Buď ho poslali bez zásahov, teda s úplnými informáciami, alebo čiastočne vyčiernený.

K dokumentom z prieskumu trhu sa redakcia napokon dostala. Ministerstvo tvrdilo, že ich poslalo potom, čo získalo súhlas všetkých troch oslovených firiem. Z dokumentov vyplýva, že okrem Miškoviča oslovilo advokátske kancelárie Dávida Šišmiča a Garaj & Partners. Miškovič zvíťazil s ponukou 85 eur za hodinu, konkurenčné hodinové sadzby boli 100 a 110 eur.

Zmluvy má aj u Jurinovej

Hoci trojicu spomínaných zmlúv za vyše 820-tisíc získala advokátska kancelária Hegerovho poradcu Miškoviča po nástupe Matovičovho kabinetu, verejné zákazky mal už predtým. Zhodou náhod aj od žilinskej župy na čele s dlhoročnou členkou Matovičovho hnutia OĽaNO Erikou Jurinovou.

V júni 2019 uzavrela advokátska kancelária Miškovič so Žilinským samosprávnym krajom pod vedením Jurinovej (OĽaNO) rámcovú zmluvu na právne poradenstvo za 195-tisíc eur. Zmluva počíta s hodinovou sadzbou 65 eur bez DPH. Podľa zoznamu faktúr zverejnených na webe žilinskej župy si zatiaľ Miškovičova advokátska kancelária vyfakturovala viac ako 140-tisíc eur.

Redakcia Aktuality.sk si od žilinskej župy pýtala všetky písomné výstupy Miškovičovej advokátskej kancelárie. Samospráva zatiaľ poslala iba názvy dokumentov, ktoré Miškovič dodal. Redakcia následne požiadala o plné znenie dokumentov. Od novembra 2019 je Miškovič tiež členom Dozornej rady Letiskovej spoločnosti Žilina, ktorej spolumajiteľom je aj žilinský VÚC.

Ďalšiu zákazku na právne služby získala advokátska kancelária Miškovič ešte za bývalej vlády v marci 2018. Zmluvu za takmer 173-tisíc eur podpísala s Úradom jadrového dozoru.
Miškovič: Je to o dôvere

Miškovič približuje, že s ministerstvom financií má dohodu o pracovnej činnosti s hodinovou odmenou 30 eur pred zdanením. Venuje sa najmä oblasti verejného obstarávania a kontroly zmluvných vzťahov. Tvrdí, že okrem iného pomohol upozorniť na predražené nákupy finančnej správy.„Je to asi vec dôvery,“ zdôvodňuje Miškovič fakt, že sa mu po nástupe transparentného Matovičovho kabinetu darí uzatvárať nové státisícové zmluvy.

Zároveň zdôrazňuje, že viacero zákaziek jeho advokátskej kancelárii nevyšlo. „Napríklad ministerstvo kultúry, Slovenská elektrizačná a prenosová sústava, Vodohospodárska výstavba a ďalšie,“ konkretizuje advokát.
Miškovič nevidí na získaní vyššie spomínaných zákaziek žiaden problém. Skôr naopak, postup inštitúcií považuje za vysoko transparentný.

„Všetky zákazky na právne poradenstvo získala naša advokátska kancelária na základe súťaže – prieskumu trhu, pričom v tomto prípade išli štátne inštitúcie, ktoré nás oslovili, významne nad rámec zákona o verejnom obstarávaní, pretože prieskum trhu ani iná forma súťaže sa v prípade zákazky s nízkou hodnotou na právne poradenstvo nevyžaduje. Žiadna zo zákaziek nebola našej kancelárii zadaná napriamo bez súťaže,“ dodáva.
Poznajú sa z OĽaNO

Minister Heger sa pozná s Miškovičom niekoľko rokov. Spresnil, že sa zoznámili na pôde OĽaNO. „Tam sú zdroje jeho dôvery voči Miškovičovi, ktorú okrem iného podporujú napríklad aj jeho dobré pracovné výsledky pri odhaľovaní nekalých praktík v Žilinskom samosprávnom kraji,“ uviedol tlačový odbor ministerstva.
Advokát potvrdil, že Hegera pozná zhruba dva roky. „To nie je žiadne tajomstvo, robíme právne poradenstvo aj pre Žilinský samosprávny kraj,“ dodal Miškovič.

Ministerstvo financií nepovažuje za konflikt záujmov fakt, že Miškovič získal zákazku aj od štátnej akciovky Tipos. „Vzhľadom na to, že spoločnosť Tipos je akciovou spoločnosťou, podriadenou ministerstvu financií, otázka ohľadom jeho konfliktu záujmov je bezpredmetná,“ uzavrel tlačový odbor.
Odpoveď ministerstva financií v plnom znení

JUDr. Michal Miškovič je poradcom ministra financií Eduarda Hegera a svoje právne služby mu poskytuje ako fyzická osoba na základe dohody o vykonaní práce. Po bývalom vedení ministerstva financií zostali otvorené niektoré otázky ohľadom verejného obstarávania, osobitne v oblasti IT, ktoré sa pohybujú v miliónoch eur. Ich posúdenie musí vykonať nielen odborne kvalifikovaná osoba, ale aj osoba, ktorej právny úsudok je nezávislý, čo znamená, že nie je zaťažený žiadnymi vedľajšími záujmami, ktoré by mohli vedenie ministerstva financií uviesť do omylu.

Minister Heger sa s pánom Miškovičom pozná niekoľko rokov, zoznámili sa na pôde OĽaNO, ktoré ako opozičné hnutie čelilo rôznym diskreditačným aktivitám zo strany bývalej vlády. Tam sú zdroje jeho dôvery voči Michalovi Miškovičovi, ktorú okrem iného podporujú napríklad aj jeho dobré pracovné výsledky pri odhaľovaní nekalých praktík v Žilinskom samosprávnom kraji. Ten, ako vieme, bol po dlhé roky v rukách Smeru.

Michal Miškovič neposkytuje právne služby spoločnosti Tipos ako fyzická osoba, ale prostredníctvom advokátskej kancelárie za 77 €/hod. Konkuruje tým už vysúťaženej zmluve s advokátskou kanceláriou Čavojský z roku 2010 na neobmedzené finančné plnenie. Vzhľadom na to, že spoločnosť Tipos je akciovou spoločnosťou, podriadenou ministerstvu financií, otázka ohľadom jeho konfliktu záujmov je bezpredmetná. Naopak, práve znalosti JUDr. Miškoviča o právnych vzťahoch Tiposu pomáhajú ministrovi financií v lepšej informovanosti o situácii v tejto štátnej spoločnosti, aktuality.sk

X X X

Východniarske Kocúrkovo: Ako ľahko prísť o milióny eur na nový domov dôchodco

Starosta Belej nad Cirochou Ján Vajda a návrh zariadenia pre seniorov

Belá nad Cirochou mohla mať nové sociálne zariadenie pre seniorov za takmer 2,5 milióna eur. Investícia ale rozkmotrila niektorých obecných poslancov so starostom, výsledkom čoho môže byť skutočnosť, že obec žiadne zariadenie nakoniec nepostaví.

Belá nad Cirochou leží v najvýchodnejšom slovenskom okrese neďaleko Sniny.
Obec s približne tritisíc obyvateľmi plánovala nedávno vybudovať nové zariadenie pre dôchodcov za milióny eur.
Pompézny plán ale po čase narazil na odlišné predstavy obecných poslancov a starostu, čo vyústilo do sporu medzi predstaviteľmi obce.

Kým starosta projekt domova obhajoval, niektorí poslanci sa postavili proti jeho výstavbe.
Na prvý pohľad jednoduchý problém sa zamotal natoľko, že ho začali sprevádzať trestné oznámenia a podania na prokuratúru.

Zatiaľ čo obec viedla žabomyšie spory, hlavný prispievateľ na nový domov dôchodcov – ministerstvo pôdohospodárstva – prehodnotilo svoj príspevok. Peniaze obec na projekt zatiaľ nedostane, pretože ho zrejme nedokáže spolufinancovať.
Obec však už zaplatila desatisíce eur na vypracovanie projektu zariadenia pre seniorov, ktoré boli zrejme vyhodené zbytočne.

Veľké plány

Vedenie obce argumentuje potrebu nového zariadenia pre seniorov tým, že ide o najväčšiu dedinu okresu, v ktorej je vysoký priemerný vek obyvateľov.

„Zariadenia pre seniorov považujem za samozrejmú súčasť vybavenia obcí. Vybudovanie takéhoto zariadenia v našej obci považujem za súčasť rozvoja a modernizácie našej obce,“ uviedol pre Aktuality.sk dlhoročný strosta obce Ján Vajda. V posledných voľbách na post starostu kandidoval s podporou strán Smer a SNS.

Aj preto v lete 2018 obecní poslanci schválili podanie projektového zámeru na vybudovanie zariadenia pre seniorov a denného stacionára v rámci programu IROP (Integrovaný regionálny operačný program).

Zariadenie pre seniorov malo byť schopné prijať 12 klientov a denný stacionár až 40.

Po komunálnych voľbách, teda 14. mája 2019, už nové obecné zastupiteľstvo schválilo podanie žiadosti o nenávratný finančný príspevok na domov dôchodcov a schválilo aj jeho financovanie.

29. mája 2019 obec podpísala aj zmluvy so sninskou projektantskou kanceláriou na naprojektovanie zariadenia pre seniorov a dva dni nato podala žiadosť o nenávratný finančný príspevok na ministerstvo pôdohospodárstva.
Obec žiadala na projekt viac ako 2,2 milióna eur, 120-tisíc mala dať zo svojho. Oprávnené výdavky na projekt boli 2,4 milióna eur.

Náhly zvrat

Spočiatku sa zdalo, že pôjde všetko ako po masle. Vo verejnej súťaži vybrala obec na projektovanie zariadenia pre seniorov sninskú firmu Regec+partners architekti, ktorej za to zaplatila takmer 41-tisíc eur.
O necelý mesiac ale obecné zastupiteľstvo, ktoré predtým schválilo realizáciu zariadenia pre seniorov, tento zámer nečakane zrušilo novým uznesením.

Hoci starosta odmietol podpísať uznesenie zastupiteľstva pre podozrenie, že je nevýhodné pre obec, zastupiteľstvo ho o pár mesiacov potvrdilo ďalším uznesením. „Výsledkom takéhoto počínania pravdepodobne bude, že zariadenia pre seniorov v obci nevybudujeme. A ešte závažnejšie je, že sme zbytočne vynaložili finančné prostriekdy do projekčnej činnosti na prípravu projektu. Z toho dôvodu považujem počínanie poslancov, ktorí hlasovali za zrušenie uznesení, za nehospodárne,“ uviedol starosta obce Ján Vajda.

Dodal, že k pohnútke niektorých poslancov, prečo najskôr hlasovali za schválenie projektu a potom za jeho zrušenie, sa musia vyjadriť samotní poslanci.

Pochybnosti poslancov

Pavol Burda (KDH) je jedným z obecných poslancov, ktorý je proti výstavbe zariadenia pre seniorov. Svoj odmietavý postoj vysvetľuje tým, že starosta obce mal poslancov uviesť do omylu.
Podľa Burdu pred komunálnymi voľbami v novembri 2019 starosta presadzoval výstavbu zariadenia a stacionára pre dôchodcov, po voľbách na prvom obecnom zasadnutí mal začať prezentovať iný projekt – výstavbu Centra integrovanej zdravotnej starostlivosti (CIZS).

„Zvláštne na tom bolo to, že chcel stavať na rovnakom pozemku, kde bol pôvodne plánovaný denný stacionár. Obecné zastupiteľstvo zámer vybudovať CIZS neschválilo, a tak bolo zvolané mimoriadne zasadnutie zastupiteľstva. Ani na ňom za mohutnej podpory svojich priaznivcov starosta svoj nový zámer nepresadil. Myslím, že aj ďalší poslanci považovali vec výstavby tohto zariadenia za uzavretú,“ uvádza Burda.

Otázka výstavby zariadenia pre seniorov sa mala opäť otvoriť už spomínaného 14. mája 2019, keď tento zámer opäť schválili poslanci.

„Keď som sa dozvedel, že stavebné konanie bolo začaté ešte pred týmto zasadaním, na najbližšom zastupiteľstve som predniesol návrh na zrušenie tohto zámeru,“ naznačuje Burda pochybnosti okolo výstavby zariadenia pre seniorov.
Ďalej podľa neho bola zaplatená suma pre projektantskú kanceláriu predražená a poslanci neboli o veci dostatočne informovaní. Okrem toho si obec vraj nemôže dovoliť prevádzkové náklady na podobné zariadenie pre seniorov.

Peniaze by boli, chýbala vôľa?

Medzitým v apríli 2020 dostala Belá nad Cirochou vyjadrenie z ministerstva pôdohospodárstva, že riadiaci orgán pre Integrovaný regionálny operačný program schválil obci príspevok vo výške viac ako 2,2 milióna eur na zariadenie pre seniorov.

V máji tohto roku sa v obci konalo ďalšie zastupiteľstvo, na ktorom sa malo zrušiť niekdajšie uznesenie rušiace zámer vybudovať seniorské zariadenie. Starosta na zasadnutie pozval Mária Regeca, ktorého firma projektovala zariadenie pre seniorov, a aj prokurátora humenskej prokuratury Dušana Kostreja. Ten tam bol prizvaný z dôvodu podozrenia zo zlého nakladania s peniazmi na projekt.

Po miernej výmene názorov medzi starostom a niektorými poslancami sa zasadnutie skončilo fiaskom. Keďže poslanci neboli schopní schváliť ani program zasadnutia, starosta ho celé zrušil.
„Kto ponesie zodpovednosť za to, že obec doposiaľ preinvestovala niekoľko desiatok tisíc eur a nič z toho nebude?“ pýtal sa v priebehu zastupiteľstva prokurátor. Ďalej pokračoval:

„Tieto peniaze sú zrejme pre obec nenávratne stratené. Mám o tom poznatok, zavediem ho do trestného registra a my následne svojou cestou v trestnom konaní vás budeme jednotlivo volať a budeme sa pýtať, ako to vlastne je. Budeme hľadať zodpovedné osoby. Takéto správanie hraničí s nehospodárnym nakladaním s verejnými prostriedkami,“ hovoril poslancom prokurátor Kostrej.

Veľké vášne

To zrejme prokurátor nemal robiť, pretože sa ešte pred schválením programu vyjadril k jednému z jeho bodov spôsobom, ktorý mohol ovplyvniť jeho schválenie. Z toho dôvodu prokurátora teraz rieši etická komisia prokuratúry.
Niekoľko oznámení v tejto veci na prokuratúru podalo aj celoslovenské Združenie občanov miest a obcí Slovenska (ZOMOS). Viacerí obyvatelia obce viedli k téme na Facebooku búrlivú diskusiu, niektorí sa stavali na stranu starostu, iní na stranu poslancov.

Nakoniec podal trestné oznámenie aj starosta Vajda.

„Starosta obce Belá nad Cirochou podal trestné oznámenie v súvislosti s investičným plánom obce vybudovať zariadenie pre seniorov a v súvislosti s neschválením tohto plánu obecnými poslancami na Okresnú prokuratúru v Humennom, ktoré bolo následne odstúpené na odbor kriminálnej polície v Humennom pre podozrenie zo spáchania zločinu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku,“ napísal Igor Pavlík, hovorca Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Prešove.
Dodal, že na základe vyhodnotených dôkazov bolo trestné oznámenie odmietnuté. Voči uzneseniu bola podaná sťažnosť starostu Belej nad Cirochou, o ktorej momentálne rozhoduje Okresná prokuratúra v Humennom.

Koniec hry

O možnom osude budúceho zariadenia pre seniorov v obci medzitým rozhodlo ministerstvo pôdohospodárstva, ktoré si na projekt a príspevok posvietilo:

„Z vlastného podnetu začal riadiaci orgán pre IROP konanie o zmene rozhodnutia z dôvodu možného podozrenia nesplnenia podmienky finančnej spôsobilosti žiadateľa na spolufinancovanie projektu. Po prehodnotení dopela komisia k záveru, že rozhodnutie musí byť zmenené zo schváleného na neschválené. Rozhodnutie o neschválení je momentálne na podpise u ministra. Na tento projekt neboli poskytnuté žiadne finančné prostriedky,“ uviedol Daniel Hrežík, hovorca ministerstva pôdohospodárstva.

Starosta Belej nad Cirochou Ján Vajda tvrdí, že jedinou prekážkou splnenia podmienky finančnej spôsobilosti by bolo, keby obecné zastupiteľstvo neschválilo prefinancovanie povinnej spoluúčasti zo strany obce.

„Ak by však ministerstvo rozhodlo o neschválení príspevku na vybudovanie zariadení sociálnych služieb pre seniorov v obci Belá nad Cirochou, potom by to určite znamenalo, že naša obec takéto zariadenie nebude môcť vybudovať,“ uviedol starosta. Dodáva ale, že zatiaľ obec žiadnu zmenu rozhodnutia od ministerstva nedostala.

Druhé Fekišovce

Belá nad Cirochou sa podobným spôsobom zviditeľnila už minulé leto. Vtedy bolo príčinou sporu poslancov vytvorenie obecnej knižnice. Kým väčšina poslancov bola za jej zriadenie, zástupkyňa starostu Margaréta Šimonová bola proti.

Záznam z obecného zastupiteľstva miestami pripomínal zasadnutie z povestných Fekišoviec, najmä vyjadrovaním a argumentmi starostovej zástupkyne.

„Kedy my zrobime takú knižnicu, žeby uspokojila záujem každého? Kedz máme internet, požičovňu v Snine, každý má videozáznamy, má videoknihy. Málokto už teraz číta! Dame peňeži do dačoho, čo je bezpredmetné. Za deväťtisíc zrobme jednu strechu na škoľe a ňe knižky do obecnej knižnice, ktoré nikto nebudze čitac! Možno ja!“ citovali miestne noviny zástupkyňu.

Hoci vtedy poslanci knižnicu schválili uznesením, ani vtedy ho starosta nepodpísal. Vraj poškodzovalo záujmy obce, aktuality.sk

X X X

Skalická vysoká škola z kauzy skopírovaných záverečných prác sa topí v dlhoch

Skalická vysoká škola, známa vďaka udeleniu diplomov za skopírované práce pre Borisa Kollára a Petru Krištúfkovú, dlhuje vyše pol milióna eur. V minulosti ju podporovali štát, mesto Skalica či oligarcha Ivan Kmotrík.
Dlhujú na dani, sociálnom poistení, poplatkoch za odvoz odpadu aj nájomnom. Ani to však neodradilo Stredoeurópsku vysokú školu v Skalici (SEVŠ), ktorá sa naposledy dostala do pozornosti pre škandál skopírovaných záverečných prác najvyšších predstaviteľov hnutia Sme rodina, od plánovania ďalšieho akademického roka.

Ešte koncom júna sa rektor školy Jozef Minďáš dušoval, že prijímacie konanie prebieha a čaká sa, koľko študentov sa prihlási. V akademickom roku 2019/2020 ukončila štúdium približne polstovka poslucháčov.

Súkromná vysoká škola, ktorá v minulosti dostala od štátu tisíce eur a dva milióny eur na eurofondoch, sa však podľa verejných zdrojov topí vo finančných problémoch. Ruky preč od nej dal aj niekdajší štedrý mecenáš a expredseda správnej rady Ivan Kmotrík. V minulosti sa meno školy objavilo aj v súvislosti s korupčným škandálom partnerskej vysokej školy v Taliansku.

Dlhy za vyše pol milióna

Vysoká škola v Skalici, na ktorej obhájili pochybné záverečné práce predseda parlamentu Boris Kollár aj poslankyňa Národnej rady Petra Krištúfková, figuruje na zozname dlžníkov voči Sociálnej poisťovni, kde mala k augustu tohto roka sekeru vyše 200-tisíc eur.

Tým sa však výpočet nekončí. Všeobecnej zdravotnej poisťovni má podľa dát z júla 2020 zaplatiť viac ako 50-tisíc eur, zdravotnej poisťovni Dôvera vyše 15-tisíc eur a zdravotnej poisťovni Union dlží cez päťtisíc.
V zozname dlžníkov eviduje školu aj finačná správa – dlh na daniach prevyšoval vo februári tohto roka 88-tisíc eur. Register však pre pandémiu koronavírusu odvtedy neaktualizovali.

V minulosti škola zriadila pobočku v Košiciach, ktorá mala podľa medializovaných informácií problémy s akreditáciou. Nebola to však jediná slabina košického projektu. Podľa majiteľa objektu, kde pobočka sídlila, totiž neplatila vysoká škola v Skalici niekoľko rokov nájomné.

„SEVŠ dlhuje Židovskej náboženskej obci Košice 192 149,88 eur, plus úrok z omeškania. Nájomné nebolo zaplatené súvisle od júla 2017 do augusta 2019,“ zhrnul predseda Židovskej náboženskej obce Peter Absolon.
Nájomnú zmluvu škole vypovedali v máji 2019. Pre vysoký dlh však podali trestné oznámenie.

Podpora od štátu aj mesta

Kontroverzná vzdelávacia inštitúcia sa pritom v minulosti tešila z finančnej podpory od štátu aj domovského mesta Skalica. Ministerstvo školstva jej v roku 2012 prikleplo vyše 787-tisíc eur. O tri roky nato získala vyše 1,2 milióna od Výskumnej agentúry.

Na zákonných motivačných a sociálnych štipendiách jej štát za posledných 15 rokov vyplatil viac ako 400-tisíc eur. Najviac v roku 2011 – viac ako 88-tisíc.

Veľkorysé dotácie poskytovalo Stredoeurópskej vysokej škole aj mesto Skalica. Príspevok v roku 2007 atakoval hranicu troch miliónov eur. Rok predtým sa vyšplhal na jeden a pol milióna. Posledný príspevok je z roku 2011.
Čo sa týka užívania budovy na Kráľovskej ulici v Skalici, ktorú škole prenajíma Správa mestského majetku, podľa nájomnej zmluvy z roku 2011 sa zmluvné strany dohodli na nájomnom vo výške jedného eura ročne s tým, že energie aj prevádzku budovy si škola zabezpečuje sama.

Dnes má škola voči mestu dlhy, hoci symoblické. Podľa vyjadrenia magistrátu dlhuje za minulý rok 361,35 eur za komunálny odpad a drobné stavebné práce.

Zemetrasenie v Taliansku

Na domovskom webe školy figuruje v zozname členov správnej rady meno Heidy Schwarczovej, ktorá je neterou bývalého prezidenta Rudolfa Schustera. Podľa dôveryhodného zdroja z prostredia školy bola jednou zo zakladateliek vzdelávacej inštitúcie v Skalici, snažila sa nadväzovať medzinárodné styky a budovať pobočku.
Členkou správnej rady bola podľa výročných správ zverejnených na webe aj Talianka Lorenza Zampedri. Jej meno figuruje aj v poslednom dokumente z roku 2017.

SEVŠ bola tiež väčšinovým vlastníkom Univerzity Leonarda da Vinciho v talianskej provincii Chieti. Tá sa dostala do problémov po škandáloch týkajúcich sa obvinení zo sprevery viac ako milióna eur na účtoch školy.
Vyšetrovanie na talianskej škole sa začalo potom, čo jej nové vedenie odvolalo viacerých členov správnej rady, dosadených ešte so súhlasom vysokej školy v Skalici.

Vypovedať v Taliansku mali Heidy Schwarzová, jej syn Boris Schwarz, rektor SEVŠ Jozef Minďáš, ktorý bol Kollárovým školiteľom, aj učiteľ školy talianskeho pôvodu Alessandro Arioli. S vedením školy sme sa snažili spojiť. Telefónne čísla však boli nedostupné a na náš e-mail do publikácie článku nereagovali.

Štedrý darca Kmotrík a šéf súdnej rady

Stredoeurópska vysoká škola v Skalici vznikla podľa informácií na webe v roku 2006. Médiá ju spájali so skalickým rodákom – oligrachom Kmotríkom. Vo výročnej správe z roku 2015 figuruje jeho meno v pozícii predsedu správnej rady, o rok nato sa už v dokumente neobjavilo.

Zo zverejnených účtovných závierok je však jasné, že Kmotrík bol štedrým donorom a školu podporoval cez svoju firmu Grafobal. Minimálne od roku 2013 do roku 2017 každoročne dostávala návratnú finančnú pomoc za vyše 100-tisíc eur.
Kmotrík upozorňuje, že so školou nemá už roky nič spoločné. „Roky tam už nie som a nie som ani v kontakte s vedením. Nemám čo poskytovať, keď vidím, aká je tam situácia,“ odpovedal na otázku, či školu finančne podporuje. Zároveň nevylúčil, že v budúcnosti prispeje napríklad inej škole.

Titulom zo Skalice sa však môže pochváliť aj jeho syn Ivan Kmotrík ml., ktorý v roku 2018 obhájil na škole rigoróznu prácu s názvom Aktuálny stav a budúci model Európy.

V zozname vedeckej rady z roku 2017 figuruje aj meno súčasného šéfa súdnej rady Jána Mazáka. Podľa vlastných slov sa stal členom v roku 2012 po návrate zo Súdneho dvora EÚ.„Bývalý prezident republiky Rudolf Schuster ma požiadal o externé členstvo vo vedeckej rade SEVŠ v Skalici s tým, že aj on bude externý člen. Súhlasil som,“ uviedol pre Aktuality.sk.

Zároveň dodal, že nikdy nedostal rozhodnutie o vymenovaní a nebol pozvaný na rokovanie.
„Na rokovaní som ani fakticky nebol. To, že som bol úvadzaný ako člen vedeckej rady, vlastne počujem prvýkrát,“ doplnil, aktuality.sk

X X X

Farmár sa už 10 rokov nevie dostať ku svojej pôde, za ktorú mu nik nechce zaplatiť

Spory o pôdu medzi poľnohospodármi na východnom Slovensku stále pretrvávajú. Navzájom sa obviňujú z toho, kto má právo na sporných pozemkoch farmárčiť. Farmár Jozef Knežo už v poľnohospodárstve preskákal toho veľa. Zažil aj divoké roky, ktoré donedávna panovali na východnom Slovensku. Napriek tomu, že sa situácia v tomto odvetví trochu upokojila, jeho problém stále pretrváva a narastá.Už viac ako desať rokov sa nedokáže dostať ku svojej pôde. Tú totiž obrába niekto úplne iný bez jeho súhlasu a bez
odplaty.

Cudzinci na scéne

„Koncom roku 2008 som za susedov dostal nemeckých farmárov. Stalo sa to vtedy, keď odkúpili poľnohospodársku firmu od rodiny Čarných,“ začína svoje rozprávanie Knežo.V tom čase rodina Krausovcov odkúpila spoločnosť Agrospol v obci Čečehov (okres Michalovce). Konateľmi firmy sa stali otec so synom Herbert a Daniel Kraus.

„Hneď pri ich príchode sme sa ústne dohodli ako dobrí susedia, že mi vydajú moju pôdu, ktorú predtým obrábal Agrospol. Tvárili sa priateľsky, a preto som nečakal žiadne problémy. Do rána však zasiali aj na mojich parcelách, a tak povedali, že teraz mi nemôžu dať moje pozemky,“ hovorí Knežo.

Odvtedy už ubehlo veľa rokov a nič sa nezmenilo a nemeckí vlastníci Agrospolu naďalej obhospodarujú jeho pôdu a neustále mu sľubujú ako mu chcú veľmi vrátiť.

Spočiatku sa spor týkal 18 hektárov, lenže Knežo medzičasom prikúpil aj ďalšie pozemky. Keďže aj na nich predtým farmárčil Agrospol, tak mu ani tie nevydal. Celkovo sa tak východoslovenský farmár dnes nemôže dostať až k takmer 50 hektárom.

„Viackrát sme sa stretli a priateľsky dohodli, že tento rok už mi ju konečne vrátia a stále nič. Dokonca mi neplatia ani za prenájom,“ pokračuje.

Vlastnícke práva

Knežo priznáva, že spoločnosť Agrospol de facto neporušila žiadnu legislatívu, pretože tak sú nastavené slovenské zákony. Podľa neho totiž v poľnohospodárstve jednoducho donedávna neplatili vlastnícke práva a mnohí majitelia sú často v úlohe štatistov a agresívni poľnohospodári si s nimi robia, čo chcú.

Viacerí miestni farmári sa hneď po príchode Krausovcov pozastavovali nad niektorými ich krokmi.
„Keď nastúpili do firmy, tak jeden z nich podpálil stohy s lucerkou. Potom zháňali po okolí seno pre dobytok. Aj za mnou vtedy boli a chceli niečo kúpiť. Za to dostali aj pokutu. Neskôr žali mokré obilie, ktoré potom kyslo a plesnivelo. My domáci sme sa chytali za hlavu, čo to stvárajú,“ približuje Knežo.

Čudné kroky

Miestni majú ťažké srdce na Krausovcov aj za to, že zničili odvodňovací a zavlažovací systém, pritom neboli ich majetkom. „On to bral ako prekážky pre veľké poľnohospodárske stroje. Jeho zásahom teraz nemôžu zavlažovať aj ďalší farmári v okolí. Len málo polí na Slovensku bolo takto vybavených odvodňovacím a zavlažovacím systémom a oni to zničili. Ja to považujem za barbarstvo,“ pokračuje.

Knežo považuje za vrchol absurdnosti, keď mladého Krausa vyhlásili dvakrát za top manažéra v poľnohospodárstve.
Ako však dodáva, jeho kritika na adresu Krausa nesúvisí s tým, že je cudzinec. Napríklad, keď Antonio Roda postavil na východe Slovenska modernú halu pre hovädzí dobytok, tak mal z toho radosť a vôbec mu nezávidel.
Poškodený farmár už písal viacerým inštitúciám – od polície, cez ministerstvo vnútra, Pôdohospodársku platobnú agentúru či Slovenský pozemkový fond až po nemecké veľvyslanectvo. Nikto mu však neodpísal a nezačal riešiť jeho problém.

Nepredložené dokumenty

Druhá strana sporu ma na vec iný názor. Podľa Krausovho právneho zástupcu a prokuristu firmy Agrospol Martina Vasiľa im Knežo do dnešného dňa nepredložil dokumenty, ktoré by preukazovali užívacie právo k sporným nehnuteľnostiam.
„Poslednú dobu sme zaslali pánovi Knežovi viacero listov, kde sme ho vyzvali o splnenie zákonných podmienok a preukázanie dokumentov na to, aby sme mohli pristúpiť k dohode a vysporiadať vzťahy medzi nami. Taktiež sme mu navrhli riešenia, no ostalo to bez akejkoľvek odozvy,“ hovorí Vasiľ.

Ako ďalej dodáva, celá situácia je komplikovanejšia, pretože aj druhá strana by mala vydať nejaké pozemky Agrospolu.
„Pokiaľ pán Knežo bude komunikovať, sme ochotní sa s ním stretnúť a po preukázaní dokumentov, ktoré sme od neho viackrát žiadali, sme pripravení uzatvoriť s ním dohodu. Rovnakú ako sme poslednú dobu uzavreli s viacerými samostatne hospodáriacimi roľníkmi v danom okolí,“ tvrdí ďalej Vasiľ.
Škodu zaplatili

V neposlednom rade prokurista Agrospolu odmieta obvinenia ohľadom zničenia závlahového systému. Ten totiž patril štátnemu podniku Hydromeliorácie. Spomínaná skutočnosť sa stala pred zhruba 10 rokmi.
Podľa Vasiľa zavlažovací systém v tom čase už bol nefunkčný, pretože bol v zdevastovanom stave a značne rozkradnutý. Ako dôkaz priložil zopár fotiek (foto v galérii). Škodu, ktorú si vyčíslil štátny podnik, Agrospol napokoniec aj uhradil.

Knežo všetky obvinenia Vasiľa odmieta a tvrdí, že to je zo strany Agrospolu len právna obštrukcia a naťahovanie času, nakoľko im takýto stav vyhovuje. Viackrát im totiž predkladal vlastnícke práva a inicioval vzájomné vysporiadanie, čo dokumentuje aj zaslanými listami.
Rovnako tak vyvracia tvrdenia o nefunkčnosti závlahového systému, nakoľko rok predtým, ako ho zničil Agrospol, tieto potrubia využívali viacerí farmári v okolí na polievanie, aktuality.sk