iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Vypátrali Majského, podľa polície je na pražskej psychiatrii

Bývalého veľkopodnikateťa Jozefa Majského odsúdili na konci júla na deväťročný trest za tunelovanie skrachovaných nebankoviek Horizont Slovakia a BMG Invest. Českí policajti vypátrali právoplatne odsúdeného Jozefa Majského v pražskej nemocnici. Dnes popoludní o tom informovali slovenskí kolegovia.

Prvotné previerky neviedli k želanému výsledku, tvrdia policajti. Získané indície napovedali, že odsúdený sa začal skrývať. Policajti ho napokon vypátrali v pražskej nemocnici. Podľa posledného vyjadrenia ošetrujúceho lekára nie je Majský schopný akýchkoľvek úkonov, a preto zostáva hospitalizovaný.

Senát Najvyššieho súdu prekvapivo otvoril koncom júla pojednávanie a vyniesol definitívny verdikt aj v neprítomnosti Jozefa Majského. Kauza bola na Najvyššom súde od marca 2016, podnikateľ však neprišiel ani na jedno pojednávanie a nikdy nedal súhlas, aby sa pojednávalo bez neho.

Majský sa dlhodobo zdržiava v susednej Českej republike, kde má aj občianstvo,

Prokurátor Šanta, ktorý ešte v roku 2004 podal na Majského obžalobu, skonštatoval, že je veľmi zaujímavé, kde ho česká polícia našla. „Na Slovensku uvádzal jeden typ chorôb, potom odišiel do Čiech, kde uvádzal urologické problémy, na ktoré sa mal liečiť v nemocnici v Šumperku,“ povedal Šanta. Ako ďalej uviedol, Majský sa v Čechách zúčastnil predbežného šetrenia o predbežnej väzbe a bol riadne vypočutý a zúčastnil sa aj predbežného vyšetrovania v rámci vydávacieho konania na Krajskom štátnom zastupiteľstve Ostrava.

Majský dostal deväť rokov

Majského pád z nebankovej pyramídy

„Znalci na Slovensku odporúčali nekonať, aby sa mu nezhoršil zdravotný stav, no ako sa ukázalo v Čechách úplne bez problémov absolvoval dve konania a dva výsluchy. Absolvoval bez problémov cestu do Šumperku, Ostravy a dokonca i aktuálne do Prahy,“ nestráca nádej Šanta.

Kurilovská pripomenula, že v tomto prípade bude rozhodujúce práve skúmanie zdravotného stavu Majského. Samotný jeho pobyt na psychiatrii nevníma ako možnú obštrukciu. „Už je právoplatný vykonateľný rozsudok a z tohto hľadiska to nemôžeme považovať za obštrukciu. Ale na druhej strane môže byť odložený výkon trestu. To by bol potrebný znalecký posudok z oblasti psychiatrie, v ktorom by bolo, že osoba nie je schopná samotného výkonu trestu, že napríklad nevie rozpoznať všetky okolnosti súvisiace s výkonom trestu,“ Kurilovská doplnila, že momentálne je na ťahu Česká republika a tam by sa mal vykonať aj možný posudok zdravotného stavu./agentury/

X X X

Kočner zrejme nedostane doživotie, môže to byť 25 rokov väzenia

Aký rozsudok sa dá očakávať vo veci vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej? Mal by viac dostať objednávateľ jednej vraždy ako vykonávateľ dvoch?

Započítajú Kočnerovi aj zmenky a dostane tak súhrnný trest?

Pýtali sme sa špičkového trestného právnika, bývalého sudcu Ústavného súdu SR Juraja BABJAKA, ktorý minulý rok odišiel do dôchodku z pozície trestného sudcu na Krajskom súde v Banskej Bystrici.

Prokurátor navrhol Marianovi Kočnerovi, Alene Zsuzsovej a aj vodičovi strelca Tomášovi Szabóovi 25 rokov za mrežami.
Súd môže rozhodnúť aj inak a ak uzná všetkých troch za vinných, ich tresty môžu byť rôzne.
Doživotie to však zrejme nebude. Je oveľa pravdepodobnejšie, že obžalovaní dostanú nižšie tresty.

Slovenské súdy trestajú doživotím len výnimočne. Zákon totiž vyžaduje splnenie dvoch podmienok: že takýto trest vyžaduje ochrana spoločnosti a že páchateľa nie je možné napraviť trestom odňatia slobody do 25 rokov.
„Ak by súd mal za to, že obe podmienky sú splnené, mohol by dať aj prísnejší trest, ako navrhuje prokurátor, a teda doživotie. Ale môže dať aj miernejší trest,“ vysvetľuje bývalý sudca Juraj Babjak
.
Súd posudzuje napraviteľnosť páchateľa podľa posudkov – a tie tvrdia, že Kočner je napraviteľný.
„Je to do veľkej miery odborná otázka pre psychológa a psychiatra. Ak by sa súd od posudkov odchýlil, musel by argumentovať, že znalci nedostatočne prihliadli na dôkazy,“ hovorí Juraj Babjak.
Podľa neho je tak doživotie nepravdepodobné, ak to odporuje posudkom. Po prípadnom odvolaní by takúto argumentáciu skúmal Najvyšší súd.

Mal by objednávateľ dostať viac?

Strelec, ktorý stlačil spúšť, dostal 23 rokov. Miroslav Marček sa priznal a usviedčal aj svojho vodiča a bratranca Tomáša Szabóa. Síce podstatne neskôr ako Andruskó, ale napokon aj on pomáhal pri objasňovaní prípadu.

Mal by objednávateľ vraždy dostať viac alebo menej ako človek, ktorý chladnokrvne stlačil spúšť?

Podľa Juraja Babjaka to vo všeobecnosti záleží na okolnostiach prípadu.
„Ak súd dospeje k tomu, že bez objednávateľa by k takejto trestnej činnosti vôbec nedošlo, tak zrejme objednávateľ dostane viac.“

V prípade Kuciak však tieto úvahy možno dať bokom. Kočner – ak dá súd za pravdu prokurátorovi – musí dostať minimálne 25 rokov. Podľa prokuratúry si totiž vraždu objednal z osobitného motívu a v takomto prípade zákon nepripúšťa menší trest ako 25 rokov.

Kočner (v prípade, že by ho súd napokon uznal vinným), mohol dosiahnuť zníženie tejto hranice rovnako ako Marček priznaním a pomocou pri objasňovaní vraždy. Kočner však objednanie Kuciakovej vraždy odmieta a senát sa pokúšal spochybnením dôkazov presvedčiť o svojej nevine.

Osobitný motív

Teoreticky by sa ešte mohlo stať, že senát napokon uzná vinu obžalovaných, ale nebude súhlasiť s tým, že Kočner, Zsuzsová či Szabó mali osobitný motív.
Trestný zákon pozná tieto osobitné motívy trestných činov:

– na objednávku,
– z pomsty,
– v úmysle zakryť alebo uľahčiť iný trestný čin,
– z nenávisti voči skupine osôb alebo jednotlivcovi pre ich skutočnú alebo domnelú príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, etnickej skupine, pre ich skutočný alebo domnelý pôvod, farbu pleti, pohlavie, sexuálnu orientáciu, politické presvedčenie alebo náboženské vyznanie.

V kauze Kuciak by mohlo byť problémom staršie zjednocujúce stanovisko trestného kolégia Najvyššieho súdu, podľa ktorého by sa za osobitný motív nemalo považovať spáchanie úkladnej vraždy na objednávku.

Žalujúci prokurátor sa už počas súdu vyjadril, že s týmto výkladom nesúhlasí.

Ak by však predsa len došlo k prekvalifikovaniu na úkladnú vraždu bez osobitného motívu, prichádzali by do úvahy menej prísne tresty v rozpätí 20 až 25 rokov.

Pripomeňme však, že v prípade už odsúdeného Marčeka súd nič neprekvalifikoval a uznal aj jeho osobitný motív, teda vykonanie vraždy na objednávku.

Jedna objednávka, dvojnásobná vražda

Oproti Marčekovi sú Kočner a Zsuzsová v odlišnej situácii aj z iného hľadiska.Oni dvaja si mali podľa obžaloby objednať „len“ jednu vraždu, teda likvidáciu novinára Jána Kuciaka. Až strelec Marček sa rozhodol zabiť aj Martinu Kušnírovú.

„Aby mohla byť objednávateľovi pričítaná vina za obe vraždy, musel by mu byť dokázaný minimálne nepriamy úmysel – musel by aspoň vedieť, že takéto niečo sa môže stať, a ak by vedel, bol by s tým uzrozumený,“ vykladá Juraj Babjak.
Otázne je, ako sa súd postaví k tomu, že Kočner mal vrahom ešte po vražde doplatiť ďalšie peniaze.

Kočner sa tiež v časti skutku priznal – konkrétne k nedovolenému ozbrojovaniu, keďže mu v dome našli strelivo.
Podľa Juraja Babjaka to nebude znamenať nižší trest, lebo za tieto dva skutky – vraždu a ozbrojovanie – sa bude ukladať trest podľa prísnejšiej trestnej sadzby, teda za úkladnú vraždu. K tej sa nepriznal, a preto to nemôže byť poľahčujúcou okolnosťou.
„Snáď by to mohlo mať význam z toho hľadiska, že je napraviteľný trestom do 25 rokov,“ dodáva Juraj Babjak.

Započítajú mu zmenky?

Marian Kočner si už jeden rozsudok vypočul. Špecializovaný trestný súd ho vo februári spolu s Pavlom Ruskom odsúdil za falšovanie zmeniek na 19 rokov.
Proti tomuto sa odvolali obžalovaní aj prokurátor, ktorý presadzoval 20 rokov a trest prepadnutia majetku. Rozsudok tak ešte nie je právoplatný, potvrdiť ho ešte musí Najvyšší súd.

„Zmenková kauza ešte nie je právoplatne skončená, kompetenciu rozhodnúť má odvolací súd. Špecializovaný trestný súd vo veci vraždy do toho nemôže zasahovať,“ vysvetľuje emeritný sudca Juraj Babjak.
Na Kočnera sa tak stále v rámci prezumpcie neviny hľadí ako na netrestaného a súd mu v stredu nebude ukladať súhrnný trest za zmenky a za vraždu.

To nastane až v prípade, že bude odsúdený v oboch kauzách a v jednej z nich právoplatne. Súd, ktorý bude rozhodovať druhý v poradí, sa bude musieť vysporiadať s prvým právoplatným rozsudkom – a teda napríklad, ak sa vražda dostane na Najvyšší súd a už medzitým bude právoplatný trest za zmenky, súd zruší trest za zmenky a nahradí ho súhrnným trestom za zmenky a vraždu dohromady.

Kočnerovi sa tak jedného dňa tresty určite spočítajú. V slovenskom právnom systéme sa tresty nehromadia – a teda neodsedí si 19 rokov za zmenky a ďalších 25 za vraždu. Dostane len jeden súhrnný trest. Ten sa ukladá podľa najprísnejšej trestnej sadzby, za akú bude odsúdený – teda podľa úkladnej vraždy.

„Ak mu v prípade uznania viny za úkladnú vraždu nebude uložený doživotný trest, už mu nemôže byť uložený v kauze zmenky,“ hovorí Juraj Babjak. Ešte je tu však aj príprava úkladnej vraždy prokurátora Maroša Žilinku. Za tú by teoreticky Kočner ešte mohol dostať doživotie, aktuality.sk

X X X

Vo výberovom konaní na post predsedu ŠTS získal najviac bodov Hrubala

Vo výberovom konaní na post predsedu Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) získal najviac bodov Ján Hrubala. Ako druhý sa umiestnil Ján Buvala a trojicu kandidátov uzatvoril bývalý predseda ŠTS Michal Truban. Všetci boli vo výberovom konaní úspešní. Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za ľudí) si teraz môže a nemusí z úspešných uchádzačov vybrať nového predsedu.

Vo svojich prezentáciách sa najviac zhodovali Hrubala a Buvala v tom, že by upravovali pôsobnosti jednotlivých pracovísk súdu. Momentálne je agenda ŠTS rozdelená medzi Pezinok a Banskú Bystricu s tým, že sudcovia pre prípravné konanie sú iba v Banskej Bystrici. Ide tak o jediné miesto, kde sa rozhoduje o väzobnom stíhaní a túto agendu riešia štyria sudcovia. To je podľa Buvalu aj Hrubalu málo a majú za to, že by sa agenda mala vykonávať v Pezinku aj vzhľadom na to, že v ňom sídli aj Úrad špeciálnej prokuratúry. Hrubala by služby umožnil každému sudcovi ŠTS, ktorý by o to prejavil záujem.

Hrubala pred výberovou komisiou uspel s prezentáciou, v ktorej akcentoval aj vzťah s novinármi. Myslím si, že je potrebné viac investovať do práce s médiami, uviedol Hrubala počas prezentácie svojej vízie vedenia ŠTS. Na rozdiel od posledného predsedu ŠTS Michala Trubana neviní médiá zo zlej povesti justície na verejnosti. Za mnohé si môžeme sami, skonštatoval s tým, že je jasné, že budú mať sudcovia zlú povesť, ak sa ozývajú iba vtedy, keď majú prísť o niektoré z výhod. Rovnako nepovažuje za dobrý signál, keď je viacero sudcov momentálne trestne stíhaných za korupčné trestné činy.

Súd aktuálne dočasne vedie jeho podpredseda Roman Púchovský. Doterajšiemu šéfovi ŠTS Michalovi Trubanovi uplynulo funkčné obdobie 10. júna. Do výberového konania sa mohol prihlásiť záujemca, ktorý vykonáva funkciu sudcu na súde toho istého stupňa alebo na súde vyššieho stupňa. Buvala aj Hrubala sú momentálne sudcami ŠTS, pričom Hrubala je aj predsedom Sudcovskej rady ŠTS./agentury/

X X X

Kollár sa neponáhľa s prehlasovaním veta prezidentky. V koalícii sa ale ozýva nesúhlas

„Prepotrebná očista generálnej prokuratúry sa, bohužiaľ, o minimálne mesiac odkladá,“ napísal premiér Igor Matovič (OĽaNO) potom, čo prezidentka Zuzana Čaputová vetovala viaceré návrhy zákonov, vrátane nových pravidiel voľby generálneho prokurátora. Nakoniec ale môže byť všetko inak. Predseda vlády tak reagoval na rozhodnutie šéfa parlamentu Borisa Kollára (Sme rodina), ktorý napriek očakávaniu nezvolal mimoriadnu schôdzu Národnej rady.

Podľa harmonogramu schôdzí by sa mal zákonodárny zbor zísť až 16. septembra, Kollár pripúšťal začiatok septembra.
Hlava štátu pritom vrátila poslancom aj dva zákony, ktoré schválili v skrátenom legislatívnom konaní.
Išlo o návrh, aby štát mohol posielať SMS správy ľuďom, ktorí sa vracajú z takzvaných rizikových krajín, aby podstúpili karanténu.

Druhá právna norma sa týkala úradu detskej ombudsmanky, ktorý v súčasnosti zastáva nominantka Smeru-SD Viera Tomanová. Koalícia neskrýva, že s jej výkonom nie je spokojná.

Nástupca Čižnára najskôr koncom roka

Najväčším politickým problémom pre koalíciu je však vrátenie spomínaného návrhu, podľa ktorého by sa mal voliť generálny aj špeciálny prokurátor.
Premiér síce hovoril o mesačnom odklade, no predseda ústavnoprávneho výboru Milan Vetrák (OĽaNO) to vidí pesimistickejšie.

„S prihliadnutím na lehoty, ktoré vyplývajú zo zákona, budeme môcť vypočutie kandidátov na generálneho prokurátora na ústavnoprávnom výbore uskutočniť najskôr začiatkom novembra. Slovensko pritom potrebuje pravý opak, a to je čo najskôr sfunkčniť prokuratúru,“ podotkol pre TASR.

Šeliga žiada schôdzu čo najskôr

Aj preto sa v koalícii čoraz viac začínajú ozývať hlasy žiadajúce zvolanie mimoriadneho rokovania parlamentu čo najskôr. Jedným z nich je aj podpredseda Národnej rady a strany Za ľudí Juraj Šeliga.
Ako povedal pre Aktuality.sk, nielenže takto by stratili mesiac, ale zároveň ide o čas, kedy dosluhujúceho generálneho prokurátora Jaromíra Čižnára bude zastupovať Viera Kováčiková.

Šeliga pritom upozorňuje aj na jej zainteresovanie v kauze s bývalou štátnou tajomníčkou Monikou Jankovskou.
Podpredseda parlamentu navyše pripomína aj novelu telekomunikačného zákona, ktorú vrátila prezidentka poslancom.
Ten je podľa neho dôležitý pre podchytenie možnej druhej vlny pandémie koronavírusu.

„Čím skôr to opravíme a schválime, tým lepšie. Koniec koncov, preto to bolo prijímané v skrátenom legislatívnom procese, aby sme mohli reagovať čo najlepšie a chrániť zdravie občanov,“ vyhlásil Šeliga pre Aktuality.sk.
Aj preto navrhol poslancom Za ľudí a koaličným partnerom, aby sa zišli čo najskôr na mimoriadnej schôdzi.
Naklonení tejto myšlienke by mali byť podľa našich informácií aj v SaS. Nepriamo to potvrdzujú aj slová hovorcu strany Ondreja Šprláka.

„Považujeme stále za dôležité, aby boli vetované zákony prijaté čím skôr. Rešpektujeme však predbežnú koaličnú dohodu o zvolaní schôdze na 1. septembra,“ škontatoval pre Aktuality.sk.

Najnovšie sa k nim pridáva aj Sme rodina.

„Ak budeme mať dosť poslancov na prelomenie veta, predseda je pripravený zvolať schôdzu už budúci týždeň," reagovali pre Aktuality.sk z tlačového oddelenia hnutia.

OĽaNO čaká na dohodu v koalícii

Martin Kalužák z mediálneho tímu OĽaNO poznamenal, že zvolanie mimoriadnej schôdze je v kompetencii predsedu parlamentu Borisa Kollára a jeho rozhodnutie plne rešpektujú.
„Pani prezidentka vetom vyjadrila svoj postoj k predkladaným zákonom. Našou snahou je viesť zmysluplnú odbornú diskusiu o každom z návrhov. Aktuálne sa vytvára dostatočný časový priestor práve na odbornú diskusiu a na skvalitnenie návrhov, ktoré pani prezidentka vetovala,“ dodal pre Aktuality.sk.
Samotný premiér Igor Matovič ešte cez víkend povedal, že ďalší postup v tejto veci závisí od dohody koaličných partnerov.

„Keď poslanci vedeli, že majú teraz nejakých šesť alebo koľko týždňov na to, aby si čerpali svoje dovolenky, bola by asi komplikácia teraz sťahovať niektorých z dovoleniek,“ dodal podľa TASR, aktuality.sk

X X X

Remišová: Za ľudí je v parlamente jediná seriózna stredová strana

Veronika Remišová nevidí dôvod, aby sa strana Za ľudí musela spájať s inými politickými subjektami.
Podpredsedníčka vlády a ministerka investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Veronika Remišová by ako predsedníčka vládnej strany Za ľudí kládla dôraz na posilnenie členskej základne a prácu v regiónoch. V koalícii chce razantnejšie presadzovať návrhy strany v ekonomickej oblasti a zdravotníctve. V spájaní sa s inými politickými subjektami riešenie nevidí, s mimoparlamentnými stranami však chce spolupracovať na odborných témach, na ktorých nájdu spoločné prieniky. Vyplýva to z odpovedí, ktoré poskytla agentúre SITA.

„Dnes okrem strany Za ľudí v parlamente nie je žiadna iná seriózna stredová strana založená na spolupráci a rešpektovaní sa liberálov aj konzervatívcov. Máme populistické strany, silno liberálne či silno konzervatívne strany, ale v strednom prúde sme medzi serióznymi relevantnými stranami jediní. Tak sme stranu zakladali a nemyslím si, že by sme základnú orientáciu mali prudko meniť necelý rok od vzniku,“ priblížila Remišová. Za ľudí musí podľa jej slov lepšie využívať svoj odborný potenciál a výrazne zlepšiť komunikáciu s voličmi.

„Ozývajú sa hlasy, že by sme mali vystúpiť z koalície, no ja nepovažujem za riešenie vystúpiť z vlády kvôli veciam, ktoré s činnosťou vlády nesúvisia. Urobíme maximum, aby sme naše hodnoty vo vláde presadili, ale nemôžeme čakať na ideálne zloženie vlády. V prieskumoch verejnej mienky sa navyše zatiaľ črtá ešte výrazne horšia situácia, ako máme dnes,“ vysvetlila podpredsedníčka Za ľudí.

Postavenie strany nezmení podľa nej iba predseda, ale musí ísť o tímovú prácu, ktorú chce v role líderky podporovať.
„Strana musí mať v koalícii výsledky a výsledky musí byť vidno. Chcem zlepšiť komunikáciu a spoločnú tímovú prácu vedenia strany, poslaneckého klubu a členov v regiónoch, to je politický pilier strany,“ spresnila vicepremiérka. Zároveň plánuje vytvoriť väčší priestor pre odborný a programový pilier strany, aby dokázali riešenia z ich programu presadzovať aj mimo dvoch rezortov, ktoré majú v gescii. „Vo vláde máme dve miesta zo 16. Nie je to ľahká situácia a o to viac musíme za naše riešenia bojovať. Dôležité bude takisto posilnenie členskej základne a práca v regiónoch. Čakajú nás komunálne voľby, v ktorých chceme uspieť,“ avizovala Remišová.

Strana Za ľudí sa v posledných prieskumoch verejnej mienky umiestňuje na úrovni troch či štyroch percent. Časť problému spočíva podľa ministerky v tom, že predseda strany Andrej Kiska musel zo zdravotných dôvodov obmedziť svoje pôsobenie v politike. „Stranu tak bolo málo počuť mimo našich dvoch rezortov vo vláde. V strane máme veľa odborníkov, ktorí pracovali na volebnom programe, ale po voľbách sme ich skúsenosti málo využívali. To chcem zmeniť. V koalícii musíme razantnejšie presadzovať naše návrhy v ekonomickej oblasti, v zdravotníctve, osobitne v riešení koronakrízy a obnove nemocníc či v systematickej práci pri riešení problémov Slovenska,“ konštatovala.

V spájaní s inými politickými subjektami riešenie nevidí. „Hovoriť o spájaní štyri mesiace po voľbách je prejavom nedostatku straníckeho sebavedomia, odvahy a bojovnosti. My sa musíme prebiť na politickej scéne a z toho dôvodu sa mi nezdá užitočné rozpustiť našu členskú základňu v nejakom novom projekte a hneď sa silou mocou spájať so stranami, ktoré sa ani nedostali do parlamentu. Navyše, keď ich koalícia bola poznačená pomerne veľkými vnútornými konfliktami medzi vedením i členmi jednotlivých strán,“ ozrejmila Remišová. S mimoparlamentnými stranami však chce spolupracovať najmä na odborných témach, na ktorých majú spoločné prieniky. „Po komunálnych voľbách začneme vyberať partnerov na spoluprácu pred parlamentnými voľbami. Dovtedy ale musíme pracovať na tom, aby sme boli silnejší ako dnes,“ uzavrela vicepremiérka.

Vládna strana Za ľudí získala vo februárových parlamentných voľbách 5,77 percenta hlasov voličov. Po niekoľkodňových rokovaniach vstúpila do vládnej koalície s hnutiami Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO) a Sme rodina a so stranou Sloboda a Solidarita (SaS). Súčasný predseda strany Andrej Kiska sa krátko po voľbách z politiky pre zdravotné problémy stiahol a rokovaním o zostavení vlády poveril práve Remišovú, ktorej následne vyslovil aj svoju podporu za šéfku strany. Snem Za ľudí, na ktorom má byť zvolený nový predseda, sa má uskutočniť v sobotu 8. augusta./agentury/

X X X

Z polície môže zo dňa na deň odísť 3-tisíc ľudí. Odborári žiadajú príplatky

Na Slovensku máme dnes asi 3000 policajtov, ktorí si odrobili 25 rokov a majú nárok na výsluhový dôchodok. Ak by sa zrazu rozhodli odísť, môže to byť podľa odborárov vážny problém. Políciu čaká v najbližšom období veľká reforma, ktorú pripravuje špeciálna komisia na ministerstve vnútra. Tá má od základu prekopať celé policajné štruktúry od výcviku až po NAKA.

Ešte predtým však môže prísť aj celkom iná zmena. Policajní odborári varujú, že tento rok môže prakticky zo dňa na deň odísť do civilu asi tritisíc policajtov. Približne toľko ľudí v policajnom zbore má momentálne odpracovaných 25 rokov a podľa zákona nárok odísť do výsluhového dôchodku.

K hromadnému odchodu v polícii, ktorá patrí v prepočte na obyvateľa k európskym rekordérom – iba zlomok krajín má viac mužov zákona na obyvateľa a na druhej strane sa borí s nízkou dôveryhodnosťou, raz došlo. V rokoch 2010 až 2012 odišlo z polície spolu tritisíc ľudí, čím policajný systém sociálneho zabezpečenia dostal tvrdú ranu.
Citliví na systém

Náhly odliv ľudí spôsobil dramatický prepad účtu osobitného systému zabezpečenia policajtov do mínusových hodnôt s prognózou ďalšieho zhoršovania stavu a celý systém musel byť vládou dodatočne dotovaný zo štátneho rozpočtu. Hovorilo sa dokonca o úplnom zrušení policajných dôchodkov.

Dovtedy prebytková pokladnička totiž zrazu zostala prázdna. Nastavenie systému sociálneho zabezpečenia sa muselo zásadne zmeniť. Policajti sú pritom na svoj osobitný systém veľmi citliví. Pri zmene vlády a náznakoch informácií o zásahu do systému hneď mnohí z nich kladú na stôl žiadosti do civilu.

Aj teraz sa policajní odborári obávajú podobného scenára. Podľa šéfa policajných odborov Pavla Paračku je dnes v polícii do 3000 policajtov nad 25 rokov a do 8000 ľudí, ktorí majú odslúžených viac ako 20 rokov.

„Ak by sa rozhodli odísť naraz zo dňa na deň, bol by to vážny problém. Sú to všetko policajti, ktorí majú skúsenosti a tie majú odovzdávať novoprichádzajúcim. Od koho ich inak zoberú?“ pýta sa odborársky predák.
Slovensko patrí s vyše 22-tisíc policajtmi medzi tri európske krajiny s najvyšším počtom mužov zákona na počet obyvateľov. Pri priemernom plate policajta je to okolo 30 miliónov eur ročne.

Dôveryhodnosť na úrovni Albánska

Porovnávacia správa ešte z roku 2012 hovorí o tom, že jeden muž zákona pripadá na 241 obyvateľov.
„V rovnako veľkom Fínsku pripadá jeden policajt na vyše 700 obyvateľov. Viac policajtov na počet obyvateľov ako Slovensko majú Cyprus, Španielsko a Malta. Najmenší počet majú škandinávske krajiny,“ napísal pred časom expolicajt z iniciatívy Za lepšiu políciu Branislav Diďák.

Súvislosť medzi vyšším počtom policajtov a menším rozsahom kriminality sa pritom podľa neho nepreukázala.
Naša polícia sa navyše borí so skutočne veľkou krízou dôvery zo strany verejnosti.
„Dnes sme na úrovni 40 percent, čím sa približujeme na úroveň Albánska. Našim cieľom je však priblížiť sa Českej republike, alebo Fínsku, kde presahuje 90 percent,“ povedal nedávno spoluautor policajnej reformy Jaroslav Spišiak, ktorý bol v minulosti tiež šéfom polície.

Policajní odborári reagujú, že skúsení policajti môžu chýbať nielen pri zaškolení nováčikov, ale aj na nižších pozíciách v teréne, na obvodných oddeleniach. Najmä na západnom Slovensku nepatrí polícia k najzaujímavejším zamestnávateľom a už roky robí skôr nábor než výber. Bratislavskí policajti hľadajú posily prakticky stále.

V Poľsku policajtom pridajú

Ako sa budú počty dôchodcov z radov policajtov vyvíjať, budú odborári vedieť zrejme koncom tohto roka. Policajtov mali upokojiť list ministra vnútra Romana Mikulca (OĽaNO) aj programové vyhlásenie vlády, kde sa jasne píše, že sa s dôchodkovým systémom nebude hýbať. Fámy sa však v polícii šíria ďalej.

Odborári už na ministerstve neoficiálne rokovali aj o tom, ako skúsenejším policajtom prilepšiť, aby nedošlo k dramatickému odlivu. Za vzor považujú susedné Poľsko, kde pred mesiacom vláda schválila príplatky a ďalšie výhody pre policajtov po 25 rokoch služby. Ide pritom o zaujímavú sumu. Poľský návrh hovorí o 330 eur mesačne po odpracovaní 25 rokov a 550 eur po 28,5 rokoch v uniforme. Zatiaľ však nie je definitívne schválený. U nás by sa zrejme hovorilo o výrazne nižších čiastkach.

Ministerstvo na neoficiálny návrh zareagovalo veľmi stroho. „Komisia, ktorá bola na Ministerstve vnútra zriadená s cieľom vypracovania stratégie rozvoja Policajného zboru, okrem analýzy a riešenia mnohých komplexných problémov, samozrejme reflektuje aj tento,“ napísal tlačový odbor, aktuality.sk

X X X

Šéf regulačného úradu: Plyn a elektrina by vďaka koronakríze mohli zlacnieť

Jeden z najdôležitejších úradov na Slovensku dostal nedávno nového šéfa. Predseda Úradu pre reguláciu sieťových odvetví Andrej Juris prezradil pre portál Aktuality.sk, aké by mohli byť ceny energií od budúceho roka.
Slováci už niekoľko rokov musia znášať stále vyššie a vyššie ceny energií. O tom, či sa tento trend zastaví, sme sa rozprávali s novým predsedom Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) Andrejom Jurisom.

Môžu sa domácnosti a firmy tešiť na lacnejšie energie, alebo sa majú obávať zdražovania od budúceho roka?
Každá cena elektriny a plynu sa skladá z viacerých položiek. Jedna z nich je samotná komodita. Ďalšími sú prenos, distribúcia a iné položky, ktoré sú regulované a súvisia s celým systémom.
V prípade komodity – elektrina a plyn išli v poslednom období výrazne dolu. Tieto zníženia budú zohľadnené v konečných cenách.

V akej výške?

Konkrétne číslo bude predmetom cenových konaní, ktoré budú prebiehať na jeseň tohto roku.

A čo ďalšie regulované položky?

Tie budeme dostávať od regulovaných subjektov taktiež na jeseň a budeme ich musieť analyzovať. Budeme hľadať úspory v nákladoch jednotlivých spoločností.

Prečo prišlo k takému výraznému zlacneniu plynu a elektriny ako samotnej komodity?

Pokles cien bol spôsobený primárne koronakrízou. Hospodárske spomalenie sa prejavilo na nižšom dopyte po týchto komoditách, čo sa následne premietlo do poklesu cien.

V prípade regulovaných poplatkov bude úrad pokračovať v nastúpenom trende z minulosti, alebo chystáte nejaké zásadné zmeny?

Úrad funguje na základe takzvaného regulačného obdobia. Z nej vychádzajú všetky podstatné princípy úpravy cien. Súčasná perióda sa pomaly blíži ku koncu. Prijatie legislatívy pre nové regulačné obdobie je zdĺhavý proces, ktorý nie je možné zásadne meniť k začiatku roka 2021.

Našou prioritou v súčasnosti je využiť aktuálny regulačný rámec, aby sme našli úspory u energetických spoločností. Musíme si uvedomiť, že sa nachádzame vďaka koronakríze v bezprecedentnej situácii, ktorá je veľmi ťažká pre odberateľov - domácnosti a podniky. Preto sa budeme snažiť nájsť priestor na zefektívnenie systému, aby mohlo prísť k zníženiu cien.

Na ktorých položkách by mohli ušetriť energetické firmy?

Úplne konkrétne to budeme vedieť až na jeseň, keď regulované subjekty predložia svoje cenové návrhy. Teraz poviem skôr systémový pohľad. V prípade poplatkov za distribúciu a prenos sa pozrieme konkrétne na oprávnené náklady energetických spoločností. V tomto prípade sa chceme pozrieť aj na straty pri prenose a distribúcii.

V prípade elektriny budeme musieť rozanalyzovať takzvanú tarifu za prevádzku systému. Tá je často skloňovaná, pretože súvisí s kompenzáciou nákladov na podporu obnoviteľných zdrojov a kombinovanej výroby elektriny a výroby elekriny z hnedého uhlia.

Ide o veľký balík peňazí. V minulosti totiž vznikol deficit, pretože tlak na ceny energií neumožnil, aby bol premietnuté v plnej miere do konečných účtov.

Spomínaný deficit narastá už niekoľko rokov. Viete povedať presnú sumu, ktorú v konečnom dôsledku bude musieť energetickým firmám niekto zaplatiť?

Presné číslo v tejto chvíli ešte nevieme. Bude záležať, ako dopadne aj tento rok, ktorý je však pre koronakrízu výrazne zasiahnutý zníženou spotrebou energií.

Neviete povedať ani približné číslo?

Bavíme sa o balíku v rádovo niekoľkých stoviek miliónov, vrátane aj historicky naakumulovaného dlhu. Neviem si predstaviť, že by sme celý dlh preniesli jednorazovo do konečných cien v roku 2021.

Akým spôsobom ho chcete uhradiť?

Sú intenzívne rokovania, aby sa deficit splatil aj iným spôsobom. K tomu sa však musia predovšetkým vyjadriť ministerstvá hospodárstva a financií. Viem, že je v hre aj možnosť úhrady zo zdrojov EÚ. Konkrétne detaily ešte nie sú známe.

Do akej miery sú za tento obrovský deficit zodpovední vaši predchodcovia? Myslíte si, že to bolo z ich strany od začiatku zle nastavené?

Ťažko mi je hodnotiť úmysel predošlých predsedov ÚRSO. Pri nastavovaní tarify za prevádzku systému sa vychádza z určitých odhadov v danom roku – spotreba, náklady a podobne. Tieto faktory neviete dopredu presne určiť. Nikto napríklad na začiatku roka 2020 nemohol predpokladať dramatický pokles cien a spotreby energií v dôsledku koronakrízy.

Nechcem sa hrabať v minulosti, tú už nikto nezmení. Preto radšej riešim súčasnosť a pozerám sa do budúcnosti.

Vy ste boli spokojný s pôsobení predchádzajúcich predsedov ÚRSO?

Nechcem a nebudem komentovať konkrétne osoby. Skôr by som vašu otázku poňal z pohľadu úradu ako inštitúcie. Jednou zo základných povinností úradu je robiť vyvážené rozhodnutia.

Úrad čelí záujmom dodávateľom a odberateľom. V minulosti nebolo dostatočne využívané väčšie zapájanie spotrebiteľov do regulačného procesu. Pre mňa je vzor európsky regulátor ACER. Nedávno som avizoval kreovanie komisií, kde budú mať zastúpenie aj spotrebitelia.

Rovnako tak potrebujeme riešiť vysoké ceny energií pre podnikateľov, ktoré sú jedny z najvyšších v EÚ.
Ďalšou prioritou bude zjednodušenie regulácie. ÚRSO vydáva stovky rozhodnutí, nariadení a vyžaduje mnoho dokumentov. Keby sme to odstránili, tak by sa nám tým pádom uvoľnili ruky na dôležitejšiu prácu a uľahčili by sme aj regulovaným subjektom.

V neposlednom rade bude dôležité preniesť na Slovensko, tzv. zimný energetický balíček EÚ. Ten súvisí aj s ďalšou liberalizáciou, aby na trhu mohlo pôsobiť viac subjektov a zväčšila sa tak konkurencia.
S tým ide ruka v ruke ochrana spotrebiteľov, hlavne tých najzraniteľnejších skupín. Chceme rozbehnúť proces na detailizáciu systému energetickej chudoby, ktorý vyžaduje aj EÚ. Budeme musieť dokončiť proces, aby sme zaviedli systém energetickej chudoby, čo vyžaduje únia.

Znamená to, že aj v prípade domácností príde k liberalizácii energií?

V niektorých oblastiach to EÚ vyžaduje a niet dôvodov sa tomu brániť, ak zároveň ochránime tých sociálne najslabších. ÚRSO bude aktívne spolupracovať s MH SR pri tvorbe príslušnej legislatívy. Je potrebné, aby sa vytvorili čo najlepšie podmienky pre hospodársku súťaž na trhu s posilnil sa systém na ochranu spotrebiteľa.

Je podľa vás konkurencia na slovenskom trhu s energiami dostatočná?

Z môjho pohľadu nie je dostatočná. Z analýz, ktoré máme k dispozícii, vyplýva, že miera koncentrácie energetických trhov je pomerne vysoká. Chceme zistiť, čo sú najväčšie bariéry pre vznik väčšej konkurencie. Jedným z nich je aj zmena dodávateľa, ktorá by sa mala po prevzatí európskeho balíčka zjednodušiť.

Čo to bude znamenať pre spotrebiteľov?

V súčasnosti spotrebiteľ pri zmene dodávateľa čelí pomerne komplikovanému procesu. Použijem paralelu s mobilnými operátormi. Pred rokmi bol prechod a prenos čísla medzi operátormi tiež komplikovaný. Dnes stačí prísť na predajňu, kde zákazník podpíše zopár papierov a všetko za neho vybaví operátor.

Čiže takýmto spôsobom by to malo prebiehať aj v prípade dodávateľov energií?

Áno, to je moja predstava.

Akým spôsobom sa zmení energetický trh, keď sa skončí s dotovaním výroby elektriny z hnedého uhlia od roku 2023?
Každoročne ide o veľký balík peňazí približne 100 miliónov eur. Ak táto položka zmizne z nákladov na výrobu elektriny, tak sa nám otvorí priestor pre zlacnenie. Toto smerovanie plne vítame. Konkrétne rozhodnutie, kedy a za akých podmienok zanikne dotovanie výroby elektriny z hnedého uhlia, je však v rukách ministerstva hospodárstva. A vnímam, že takéto rozhodnutie je pomerne citlivé a komplexné.

Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) poukázal vlani na skrytú hrozbu privatizácie vo vodárenstve. Máte rovnaký názor?

K vlastníckym vzťahom akéhokoľvek regulovaného subjektu sa nebudem vyjadrovať. Vodné hospodárstvo je špecifické tým, že je prevádzkované v rámci verejného záujmu. Rozhodnutie o tom, kto má vlastniť vodárenský podnik nie je v kompetencii ÚRSO.

Samozrejme, nerozhodujete o tom, ale v akej miere by mal byť vo vodárenstve zapojený súkromný kapitál, tak k tomu by ste sa mohli vyjadriť.

V Európe je viacero vlastníckych modelov vodárenských spoločností a sú heterogénne. To znamená, že nie je len jedna vlastnícka forma správna či vhodná a ostatné sú zlé.

Z pohľadu ÚRSO je dôležitá téma hospodárnosti vodárenských podnikov, teda efektivity manažmentu, a to bez ohľadu na vlastnícke vzťahy. Práve efektivita prevádzky regulovaných subjektov sa premieta do konečnej ceny pre spotrebiteľov.

NKÚ taktiež poukázalo na riziko skrytého dlhu v rámci vodárenskej infraštruktúry. Aj vy to tak vidíte?

Evidujeme značné podinvestovanie v infraštruktúre. To však do istej miery vyplýva aj z nižších cien za vodu a stočné na Slovensku v porovnaní so zvyškom Európy. Potom pochopiteľne nezostáva podnikom dostatok peňazí na modernizáciu a obnovu
.
Práve v modernizácii a ekologizácii vidím veľký priestor na využitie zdrojov z EÚ. Verejné podniky by mali mať v tomto smere oveľa väčšie šance na získanie európskych peňazí. Tým by sa nám podarilo zlepšiť hospodárnosť našich vodárenských spoločností, ktoré v tomto porovnávaní zaostávajú za zvyškom Európy.

Čo to znamená?

Ako príklad uvediem, že naše vodohospodárske podniky každoročne zaznamenávajú okolo 30-percentné straty pri distribúcii vody.

To je riadne vysoké číslo.

Priemer v Európe je cca 23 percent. Musíme si priznať, že vo vodárenstve prevažujú zastarané potrubia, na ktorých býva veľa porúch, počas ktorých vytečie veľa vody. To je oblasť, na ktorú sa chcem v rámci regulácie zvlášť pozrieť, aktuality.sk

X X X

Cestovaní: Z Viedne už kamkoľvek, Lauda smeruje na Maltu a Bratislava opäť lieta chartre

Z bratislavského letiska oproti minulému letu odletí o takmer 90 percent menej charterov

Deväť dôležitých správ zo sveta cestovania, ktoré vám za posledných sedem dní mohli uniknúť.
Rakúsko od 1. augusta zrušilo zákaz príletov z vybraných krajín. Usmernenie bolo vydané ešte 30. júna a v polovici júla sa zoznam rozšíril zo šiestich až na 18 krajín. Ako informoval cestovateľský magazín #pelipecky, napriek tomu, že išlo len o prílety z vybraných destinácií ako Portugalsko či Veľká Británia, od začiatku bolo viac menej isté, že aerolinky nebudú lietať iba jednosmerne a zákaz sa tým pádom dotkne aj odletov. Od soboty sa však môže do a z Viedne lietať takpovediac kamkoľvek.

Letisko Mníchov ponúka bezplatný test na ochorenie COVID-19. Druhý najrušnejší vzdušný prístav v Nemecku plánuje testovať zadarmo cestujúcich, ktorí prichádzajú do krajiny. Letisko v Mníchove tiež avizuje, že testy budú dostupné aj pre odlietajúcich pasažierov, ale už za poplatok 190 eur, pričom počas víkendov a sviatkov môžu stáť ešte viac.

Testy na mníchovskom letisku ako všade vykonávajú výterom z nosa i hrdla a následne sa posielajú do laboratória. Ich výsledky sú však známe už približne do štyroch hodín a cestujúci sa o nich dozvie e-mailom. V prípade pozitívneho nálezu bude letisko informovať aj patričné úrady.

Po štyroch mesiacoch opäť sprístupnili Sochu slobody. Dominanta rušného New York City, vrátane ostrova na ktorom stojí, bola uzatvorená z dôvodu opatrení proti šíreniu koronavírusu.

Napriek tomu, že jej návštevníci nemusia mať prekryté horné dýchacie cesty, je povinné dodržiavať iné hygienické opatrenia a najmä odstup. Stále však platí, že Spojené štáty americké sú pre väčšinu cestujúcich z Európy nedostupné. Zákaz príletov cudzincov medzi USA a krajinami Únie platí obojsmerne.

PELIKÁN RADÍ: Chcete zostať v obraze? Stiahnite si našu novú aplikáciu

Nová cestovateľská aplikácia Pelipecky pre mobilné zariadenia s operačnými systémami Android a iOS je k dispozícii bezplatne. Ide vôbec o prvú mobilnú aplikáciu v slovenskom jazyku, ktorá na dennej báze prináša množstvo dôležitých a zaujímavých správ z diania v cestovnom ruchu v kombinácii s aktuálnymi tipmi na výhodné ponuky zájazdov a leteniek. Stiahnuť sa dá v App Store aj v Google Play.

Emirates a Etihad Airways žiadajú od 1. augusta test na COVID-19. Začiatkom mesiaca sa totiž zmenili podmienky pre vstup a tranzit cez Spojené arabské emiráty. Kým doteraz bolo potrebné mať so sebou negatívny test na ochorenie COVID-19 len pri vstupe do krajiny, najnovšie sa okruh testovania rozšíril aj na cestujúcich, ktorí v Emirátoch iba prestupujú do cieľovej destinácie.

Test nemôže byť starší ako 96 hodín a zároveň musí byť vykonaný u certifikovaného poskytovateľa. Aj keď Emirates odkazujú iba na vybrané laboratória vo viacerých krajinách, podľa cestovateľského magazínu #pelipecky platí, že test by mal byť uznaný z akéhokoľvek certifikovaného laboratória.

Z Bratislavy opäť lietajú letné charterové spojenia. Napriek oneskoreniu spustili cestovné kancelárie pravidelné charterové lety aj počas globálnej pandémie. Jedny z prvých dovolenkárov odleteli ešte začiatkom minulého týždňa na grécky ostrov Rodos. V pláne sú tiež lety na Krétu či cyperskú Larnaku.

Podľa Radka Zábranského, riaditeľa leteckého obchodu a strategického marketingu letiska, je tento rok zatiaľ v pláne cez 300 charterových letov. Môže sa to však meniť podľa záujmu cestujúcich. Pre porovnanie, v rovnakom období minulého roka sa uskutočnilo viac než 2300 charterových letov, čiže toto leto letisko počíta v nepravidelnom segmente dopravy s výpadkom takmer 90 percent.

Hlavný hygienik odporúča zvážiť cestu do vybraných regiónov Španielska a Chorvátska. Slovenský Úrad verejného zdravotníctva vystríha pred španielskymi regiónmi ako Katalánsko, Aragónsko, Navarra a chorvátskym Záhrebom a Vukovarsko-sriemskou župou na úplnom východe krajiny.

V ostatných oblastiach oboch dovolenkových destinácií, čiže aj vo väčšine najobľúbenejších španielskych a všetkých chorvátskych letoviskách, je epidemiologická situácia stabilná. Aj napriek najnovšiemu odporúčaniu nehrozí našincom pri návrate na Slovensko povinná karanténa či nutnosť absolvovať test na ochorenie COVID-19.

Ryanair verí v návrat lietadiel Boeing 737 MAX ešte v roku 2020. Zástupcovia spoločnosti o tom informovali v rámci predstavenia finančných a hospodárskych výsledkov za prvý štvrťrok. Pôvodný návrat týchto strojov na oblohu sa očakával v januári, no do dnešného dňa sú všetky uzemnené. Práve írske nízkonákladové aerolínie ako jediné dodržujú zmluvné záväzky s americkým výrobcom v plnej miere a svoje objednávky nezrušili. Naopak, medzičasom si objednali ďalšie lietadlo typu 737 MAX.

Lufthansa chce na európskych letoch ponúkať bezplatné Wi-Fi pripojenie. Letecká spoločnosť doposiaľ poskytovala internetové pripojenie na krátkych letoch len za poplatok. Plánovanú zmenu si náhodou všimli redaktori portálu SimpleFlying.com, keď využívali internetové pripojenie zadarmo počas letu nad Francúzskom. Novinku im následne potvrdili aj nemecká aerolínie.

Bezplatné Wi-Fi by sa malo týkať aj letov dcérskych spoločností Eurowings a Austrian Airlines. Rozhodnutie prišlo po dohode s mobilným operátorom Deutsche Telekom na základe prieskumu organizácie Bitkom, podľa ktorého by každý druhý Nemec rád surfoval na internete v lietadle zadarmo.

Lauda opustila Viedeň a sťahuje sa na Maltu.Dcérska firma Ryanairu zavrela základňu na rakúskom Schwechate ešte koncom mája a jej linky pokračujú pod značkou írskeho lowcostu. Z rakúskej firmy Laudamotion GmbH sa však do novembra má stať Lauda Europe so sídlom práve na Malte. Jedným z dôvodov, prečo sa najväčšia európska nízkonákladová spoločnosť rozhodla pre tento krok, sú podľa analytikov rakúske zákony o daniach a Malta v tomto smere poskytuje väčšiu flexibilitu,aktuality.sk

X X X

Developer a exdaniar: Státisícové vratky, daňové dlhy aj spoločný biznis s manželkou

Najprv si od štátu vypýtala státisícové vratky, potom zmenila majiteľa a vykázala mastný dlh na dani. Bývalý vlastník kontroverznej firmy a amatérsky zápasník Benko podniká so ženou exfunkcionára daniarov Hannikera. Hannikerová od neho kúpila luxusný Mercedes, na ktorom jazdil aj Hanniker.

Peter Benko sa pokúsil zviditeľniť ako amatérsky zápasník MMA, podstatne zaujímavejšie sú však jeho podnikateľské aktivity. Kým firmy z jeho aktuálneho portfólia sa môžu pochváliť viacerými developerskými projektmi, dve spoločnosti z jeho niekdajšieho portfólia dnes vlastní cudzinec z Maďarska a v minulosti si vypýtali od štátu daňové vratky za státisíce. Jedna z nich pritom dlhovala v apríli tohto roka na daniach vyše 630-tisíc eur.

Zaujímavé však nie sú iba Benkove podnikateľské aktivity, ale aj jeho možné prepojenie na donedávna vysokého funkcionára finančnej správy Ladislava Hannikera. Šéf sekcie boja proti daňovým podvodom skončil v lukratívnom kresle iba pred pár dňami, potichu a bez ochoty odpovedať na väčšinu otázok súvisiacich s dôvodmi rezignácie i možnými väzbami na podnikateľa so skúsenosťou z bojových turnajov v klietke.

Viaceré dôveryhodné zdroje pritom redakcii potvrdili, že ide o kamarátov. O vzájomných vzťahoch oboch mužov vypovedá aj intenzívna komunikácia na sociálnej sieti Pinterest. Na kontakty medzi Benkom a Hannikerom upozorňuje tiež anonymný list, v ktorom pisateľ spomína možné manipulácie kontrol voči podnikateľovi zo strany sekcie boja proti daňovým podvodom pod Hannikerovým vedením.

Nemenej zaujímavé sú aj obchodné aktivity Hannikerovej manželky s podnikateľom Benkom.
Hanniker, ktorý skončil vo funkcii po takmer štyroch rokoch, odmietol komentovať vzťah s Benkom. Viac svetla do možných prepojení by však mohla vniesť sekcia inšpekcie a vnútornej kontroly finančnej správy. Daniari z radov inšpekcie totiž začali medzičasom preverovať postup sekcie boja proti daňovým podvodom pri kontrolách firiem, ktoré v minulosti ovládal Benko.
Benko – developer

Spoločnosti, za ktorými stojí alebo stál Benko, možno vystopovať za viacerými developerskými projektmi.
Jedným z nich je projekt rodinných dvojdomov Benalex Home Residence v Dunajskej Lužnej, za ktorým bola podľa domovského webu projektu eseročka Benalex Development Corp. Roky ju vlastnil Peter Benko, od 20. decembra 2018 je jej majiteľom János Nagy z Maďarska. Podľa katastrálnej mapy bola v rámci projektu postavená takmer polstovka domov.
V ďalšom projekte Green Residence v Rovinke, na ktorého domovskom webe sa potenciálnym klientom prihovára samotný Benko, bola v prvej etape k dispozícii necelá šesťdesiatka domov a ohlásená je druhá etapa.
Hoci developerské projekty v okolí Bratislavy stoja, príbehy niektorých firiem v minulosti spájaných s Benkom už také optimistické nie sú.

Státisícove dlhy na dani aj daňové vratky

Niekdajšia eseročka Benalex Development Corp, ktorú vlastnil Benko do polovice decembra 2018, sa v máji 2019 premenovala na Expados. Od 20. decembra 2018 je jej oficiálnym vlastníkom spomínaný János Nagy z Maďarska. Spoločnosť mala k aprílu 2020 evidovaný daňový dlh vyše 630-tisíc eur.

Ďalšia firma Foreign trade activities, ktorú spoluvlastnil Benko do roku 2015, mala v apríli 2020 dlh za vyše 30-tisíc eur.
Aktuálne daňové dlhy firiem sa momentálne nedajú zistiť, keďže Finančná správa prestala po vypuknutí pandémie koronavírusu zverejňovať zoznamy daňových dlžníkov. V prípade niektorých firiem však postačí aj pohľad do minulosti.
Posledné údaje o podnikaní firmy Expados, predtým Benalex Development Corp, sú zverejnené za rok 2018 – teda za rok, keď Benko z firmy odišiel a oficiálnym majiteľom sa stal cudzí štátny občan. Majetok firmy v danom roku presiahol dva milióny eur. Rok predtým – 2017 – bol takmer štvornásobný. Práve za rok 2017 si firma podľa verejných závierok vypýtala od štátu vratku DPH za 360-tisíc eur.

O nemalú daňovú vratku – a to za viac ako 440-tisíc eur – požiadala za rok 2018 aj ďalšia firma, za ktorou sa objavil Benko. Eseročka Betonex dnes vystupuje pod názvom Tripo BA a od 21. marca 2019 je jej spoluvlastníkom už spomínaný János Nagy z Maďarska, majiteľ firmy Expados. Obe spoločnosti sídlia na rovnakej bratislavskej adrese.
Zdroje blízke finančnej správe redakcii potvrdili, že obe vratky DPH dohromady za vyše 750-tisíc eur preveruje inšpekcia finančnej správy, ktorá si posvieti aj na vtedajšie úkony sekcie boja proti daňovým podvodom – v tom čase pod vedením Hannikera.

Firma Expados na otázky súvisiace s dlhom neodpovedala, na Tripo BA sa redakcii nepodarilo zistiť kontakt. Expados však informovala, že ich poslala priamo bývalému majiteľovi Benkovi. Ten na otázky neodpovedal.

Kamarát Hannikera, auto pre Hannikerovú

Hoci bývalý šéf sekcie boja proti daňovým podvodom Hanniker odmietol vzťah s Benkom komentovať, čo-to naznačuje už interakcia na sociálnych sieťach. Hanniker je jedným z dvoch verejných profilov, ktoré sledujú Benkov profil na sociálnej sieti Pinterest.

Podnikateľ a amatérsky zápasník Benko sa zas pred súbojom s Jakubom Štáfekom priateľsky objal s vtedajším šéfom sekcie boja proti podvodom Hannikerom oblečeným v drese s nápisom „Peter Benko“.
„K tomu sa nebudem vyjadrovať,“ uviedol Hanniker na otázku, aký má vzťah s Benkom.
Hanniker sa nevyjadril ani k tomu, či považuje osobný vzťah s Benkom za konflikt záujmov. „Neviem o tom,“ odpovedal exfunkcionár finančnej správy na to, že firmy z niekdajšieho Benkovho portfólia si vypýtali státisícové vratky, zmenili majiteľa a v apríli tohto roka mali státisícové dlhy na dani.

Strohá bola aj Hannikerova odpoveď na otázku, ako sa k nemu dostal okázalý Mercedes, ktorý vidno aj na Youtube v garáži patriacej Benkovi. „Áno, kúpil som. Teda nie ja, vlastní ho manželka,“ spresnil. Odmietol však prezradiť, koľko auto stálo a odkázal nás na manželku.

Z prostredia finančnej správy nám však potvrdili, že Hanniker jazdil do práce práve Mercedesom. Z verejne dostupných zdrojov vyplýva, že ceny hoci aj používaných modelov tohto typu sa začínajú za hranicou stotisíc eur.
Jaroslava Hannikerová označila otázky týkajúce sa ceny a podmienok kúpy auta od Benka za osobné. „Auto nie je rodinné, manžel s ním nič nemá, je riadne kúpené a vlastní ho moja advokátska kancelária,“ dodala.

Hannikerovú nespája s Benkom iba rovnaký vkus na autá, ale aj spoločná firma Twinzz SK. Spoločnosť predáva oblečenie a príslušenstvo pre zápasníkov, ktoré nosí aj Hanniker a s viacerými kúskami sa pochválil aj na svojom facebookovom profile.

Hannikerová počas telefonického rozhovoru odmietla opovedať na ďalšie témy a otázky si vypýtala e-mailom – kontakt však neposkytla. Keď sme jej poslali otázky cez aplikáciu Whatsapp, neodpovedala.

Rieši ho inšpekcia

Viaceré zdroje blízke daniarom redakcii potvrdili, že inšpekcia finančnej správy preveruje sekciu boja proti daňovým podvodom vrátane úkonov a rozhodnutí z čias Hannikera. Kontrola sa údajne začala otázkou inšpekcie smerujúcou na nadmerné odpočty firiem z bývalého Benkovho portfólia.

Inšpekcia sa pýtala, aké úkony odbor vykonal vo vzťahu k nadmernému odpočtu firiem Tripo BA za vyše 440-tisíc eur a Expados vo výške 360-tisíc eur. Hanniker bol šéfom sekcie boja proti podvodom od septembra 2016 do konca júla tohto roka. Predtým pôsobil v poisťovníctve.

Hovorkyňa finančnej správy Ivana Skokanová síce nemôže konanie išpekcie komentovať, ubezpečila nás však, že „vedenie finančnej správy na čele s prezidentkou finančnej správy Danielou Klučkovou netoleruje a nikdy nebude kryť či ospravedlňovať potenciálne nezákonné správanie zo strany ktoréhokoľvek príslušníka finančnej správy bez ohľadu na to, či pôjde o súčasného alebo bývalého člena vedenia či iného zamestnanca“.

Ak inšpekcia odhalí nejaké pochybenie bývalých či súčasných zamestnancov, vedenie finančnej správy ich podľa Skokanovej odstúpi polícii.

Dodajme, že inšpekcia začala preverovať anonymný podnet približne v čase, keď sa zmenilo najvyššie vedenie daniarov. Dovtedajšiu prezidentku Lenku Wittenbergerovú odvolal z funkcie minister financií Eduard Heger (OĽaNO) v polovici júna a dočasným vedením daniarov poveril Danielu Klučkovú z ministerstva.

Zápasnícky úspech

Peter Benko sa v minulosti zviditeľnil ako zápasník MMA v Oktagone. Samého seba označil za vyžratého podnikateľa, ktorý si vymyslel projekt amatérskeho zápasu v klietke, schudol 55 kíl, nakoniec v zápase zvíťazil a popritom zaplnil halu divákmi.

Z Benkových slov z minulosti vyplýva, že zápasením by si na živobytie nezarobil. „Týmto sa ja ale živiť nemôžem, to by ste mi museli dávať zápasy v UFC za 200-tisíc, aby ma to uspokojilo,“ vyjadril sa v rozhovore pre Šport.sk, aktuality.sk