iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Pellegrini: Nevedel som, že Kyselica u spravodajstva SR

Pellegrini: Ako predseda vlády som nevedel, že Kyselica je príslušníkom vojenského spravodajstva: Podpredseda parlamentu Gábor Grendel uviedol, že jeho dôvera voči Kyselicovi sa značne naštrbila. Podpredseda Národnej rady SR Gábor Grendel (OĽaNO) veľmi kriticky vníma fakt, že teraz už bývalý štátny tajomník na ministerstve vnútra Lukáš Kyselica pracoval pre Vojenské spravodajstvo počas minulej vlády.

Mal donášať

Podľa neho vtedajší šéf Vojenského spravodajstva mal snahu, aby Kyselica donášal na svojich kolegov z hnutia OĽaNO. To však nie je úlohou tejto organizácie, a preto by mal byť celý prípad vyšetrený aj príslušným parlamentným výborom.
„Som za to, aby prišiel na parlamentný výbor pre kontrolu vojenského spravodajstva. Poďme teraz riešiť, či porušil zákon, keď kandidoval za OĽaNO,“ povedal Grendel v relácii Na telo.

Ako ďalej podpredseda parlamentu uviedol, jeho dôvera voči Kyselicovi sa značne naštrbila. Na druhej strane však dodal, že jeho kolega vyvodil politickú zodpovednosť, čo je pokrok v rámci politickej kultúry.
Bývalý premiér Peter Pellegrini odmietol, že by mal snahu rozkladať OĽaNO z vnútra. „Ako predseda vlády som o tom nevedel,“ vyhlásil.

Kto ho naverbuje znovu?

Pellegrini je presvedčený, že Kyselica by mal odísť aj z parlamentu, a nie len z ministerstva vnútra.
„Sa čudujem, že ho OĽaNO nevytlačilo z národnej rady. Nemáte záruku, že ho nenaverbuje niekto ďalší,“ doplnil.
Grendel a Pellegrini sa vyjadrili aj na margo voľby generálneho prokurátora, keďže tento zákon vetovala prezidentka.
„Prezidentke sa nepáčili zmeny pri odvolateľnosti. Pokojne to môžeme vyškrtnúť. Dôležité je, aby bola voľba verejná a mohli kandidovať na generálneho prokurátora aj neprokurátori,“ okomentoval Grendel.

Pellegrini považuje nové zmeny pri generálnej prokurátora za zlé. Nepozdáva sa mu predovšetkým povinnosť verejnej voľby. „Verejná voľba je skôr pre predsedov poslaneckých klubov, aby mali kontrolu o svojich kolegoch o tom, ako hlasujú,“ uzavrel, aktuality.sk

X X X

Umlčaní: Kuciakovu spojku skryla polícia v lese. Zobrala jej mobil aj počítač

Proces s obvinenými z vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej sa chýli ku koncu. Verdikt sa očakáva už v stredu. Prečítajte si pri tejto príležitosti úryvok z knihy Umlčaní o živote Jána a Martiny. Policajné prezídium na Račianskej ulici v Bratislave. Novinári, ktorí píšu o kriminalite, korupcii a organizovanom zločine, dôverne poznajú vstupný foyer postsocialistickej budovy. S bizarným súsoším robotníkov a ozubených kolies na priečelí.

Pri nekonečnom čakaní na vypočúvaných svedkov alebo obvinených tu už spočítali všetky kachličky. Zo stropu visia mosadzné lampy – ako svedkovia starých čias, keď to tu domáci volali Februárkou. S výnimkou tlačoviek sa novinári zväčša dostanú len po vnútorné vstupné dvere. Teraz na vlastnej koži pocítia vyšetrovanie vraždy. V osudný pondelok si tam podávali kľučky.

Na Petra Bárdyho a Jána Petroviča už čakal policajný prezident Tibor Gašpar. Po rozhovore s vedením redakcie Aktuality.sk verejnosti oznámil, že dvojnásobná vražda vo Veľ kej Mači s najväčšou pravdepodobnosťou súvisí s prácou Jána Kuciaka. Gašpar už možno tušil, že je to zrejme jeho koniec vo funkcii. Bol však vecný, k prípadu pristupoval profesionálne. Asi veľa nespal, jeho ľudia boli od večera v teréne. Mašinéria elitných zložiek sa rozbehla, aj pre kriminalistiku išlo o mimoriadny prípad. O chybách, ktoré sa stali na začiatku vyšetrovania, ešte verejnosť nevedela. Na povrch vyplávali až neskôr.

Po kníhkupectvách je knižné vydanie príbehu Jána a Martina dostupné aj v novinových stánkoch.
Prvé výsluchy boli všeobecné. Policajti chceli vedieť všetko, čoho by sa mohli chytiť. Odhalenie motívu by im veľmi pomohlo, ale bolo to zložité: Kuciak napísal o toľkých ľuďoch toľ ko závažných článkov, že možné motívy sa v nich rozchádzali ako cestičky v hustom lese. Keď Bárdy s Petrovičom odchádzali z výsluchu, pred redakciou Aktuality.sk sa to už hemžilo policajnými autami. Na Janovom stole horela sviečka, nálada tímu sa však pomaly menila. Ranné zdesenie vystriedalo odhodlanie, smútok akoby bol jeho pohonnou látkou. Podľa prvých informácií mohla Kuciakova vražda súvisieť s pripravovaným článkom o talianskej mafii.

Kniha Umlčaní je poctou dvom odvážnym mladým ľuďom aj pokračovaním ich odkazu. Autentický príbeh Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej si môžete zakúpiť tu.

V pondelok popoludní zavolali policajti na výsluch aj Martina Turčeka a Mareka Vagoviča. Keď Marek po dvoch hodinách odchádzal, cez pootvorené dvere jednej z miestností, kde vypočúvajú svedkov, si všimol chlapíka, ktorý mu bol povedomý. Nebol si však istý, o koho ide, keďže bol otočený chrbtom. „To je Kočner. Poďte, nech vás nevidí,“ povedal mu vyšetrovateľ, keď ho vyprevádzal z budovy. Marek zišiel do vestibulu, kde narazil na ďalšiu známu osobu. Tentoraz si už bol istý, keďže jej hľadel priamo do tváre. V úzkom kresle nesedel nikto iný ako Bašternák, ktorý tiež čakal na výsluch. K dokonalosti chýbal už len oligarcha Bödör.

Napriek pochybnostiam bolo jasné, že nikto iný ako slovenská polícia nemôže vraždu vyšetriť. Dôležité však bolo, aby vznikol medzinárodný tím a eliminovalo sa tak riziko politických zásahov do vyšetrovania. „Máte pocit, že v ohrození môže byť ešte niekto ďalší z redakcie?“ spýtal sa Bárdyho a Petroviča šéf polície Gašpar. Znepokojivá otázka, ktorú väčšina novinárov bezprostredne po oznámení vraždy podvedome vytesňovala.

Určitá nervozita sa mohla dostaviť po zverejnení dohadov, že sa na mieste činu našli rozsypané náboje. Neskôr sa ukázalo, že to bola náhoda a nie odkaz vraha ďalším novinárom, ktorí by chceli pokračovať v Kuciakovej práci. Napriek tomu si musel každý vyhodnotiť, ako dokáže fungovať v novej realite. Z redakcie Aktuality.sk požiadali o ochranku traja ľudia – Bárdy, Turček a Vagovič.

O niekoľko dní si jeden z Marekových susedov všimol, že si niekto fotí schránku s jeho menom. Keď dotyčného kontaktovali operatívci, tvrdil, že je niečo ako bloger, ktorý chce napísať článok o situácii na Slovensku po vražde Jána Kuciaka, postavení novinárov a podobne. Na čo si fotil Marekovu schránku, vysvetliť nevedel. Policajti niekoľko týždňov nepretržite strážili aj budovu vydavateľstva Ringier Axel Springer, pod ktoré patria aj Aktuality. sk. Pred vstupom do redakcie navyše hliadkovali zamestnanci súkromnej bezpečnostnej služby. Proti svojej vôli sa redakcia na niekoľko týždňov cítila ako v Taliansku, kde polícia permanentne chráni viacerých investigatívnych novinárov.

O ochranku požiadala aj Kuciakova spolupracovníčka Pavla Holcová a reportér denníka SME Adam Valček. „Vôbec som nevedela, ako to mám urobiť. Napísala som preto jednému kamarátovi, či mi nevie poradiť. Medzitým ma však kontaktovala česká polícia, ktorá dostala echo od slovenských kolegov,“ spomína Holcová. Policajnú ochranku mala viac ako tri mesiace. Prvé štyri dni bola s rodinou na neznámom mieste, nechali jej však mobil aj počítač. „Policajti chápali, že musíme čo najskôr vydať článok o talianskej mafii, na ktorom som s Janom Kuciakom niekoľko mesiacov spolupracovala.“

Keď začali české médiá písať, že bola Kuciakovou spojkou, polícia ju s rodinou previezla do domu v lese. Mobil aj počítač už musela nechať doma. „Boli sme tam asi týždeň. Čítali sme knihy a chodili po lese.“ Keď sa vrátili do Prahy, Holcová už nechcela fyzickú formu ochrany. Prevzala si len technické zariadenie, ktoré mala použiť v prípade, keby sa cítila ohrozená. „Raz za dva dni sme si volali, či je všetko v poriadku.“ Policajti jej však povedali, že musí zmeniť podobu. „Istý čas som mala iný účes a nosila som okuliare.“ Život Pavly Holcovej sa zmenil aj inak. „Už tu nie je Ján, na ktorého sa môžem obrátiť.“

Podporte nezávislú žurnalistiku a prispejte k tomu, aby sme mohli pokračovať v odhaľovaní korupcie, klientelizmu a prešľapov verejných činiteľov. Za nepretržitú 6-mesačnú podporu získate knihu Umlčaní.

O ochranku, naopak, nepožiadala Zuzana Petková z týždenníka Trend, hoci s Kuciakom odhalila niekoľko výbušných politických káuz s mafiánskym pozadím. „Stretávala som sa s rôznymi zdrojmi – aj z prostredia polície – takže som ich chcela kryť,“ vysvetľuje Petková. Keďže sa šírili informácie, že Janov dom vo Veľkej Mači bol prešpikovaný nelegálnymi odposluchmi, nechala si skontrolovať byt súkromnou bezpečnostnou agentúrou z Českej republiky. „Moji informátori mi povedali, že ani jedna slovenská firma, ktorá robí takéto veci, nie je spoľahlivá, keďže ju vlastnia bývalí príslušníci SIS alebo policajti.“

Petková hovorí, že bezprostredne potom, ako sa dozvedela o dvojnásobnej vražde, strach nemala. „Asi o dva dni mi však písala Monika Tódová z Denníka N, či sa nebojím. Niekto z prostredia polície jej totiž naznačil, že si máme dávať pozor, aby nedošlo k ďalším vraždám novinárov. Vtedy som začala cítiť určitý vnútorný nepokoj,“ priznáva Petková. Novinári vtedy chodili ako hostia do rôznych diskusií a relácií. „Keď som raz večer išla úzkou uličkou do rozhlasu, kráčal za mnou nejaký chlap. Našťastie to bol len obyčajný chodec, vtedy som sa však skoro pocikala od strachu.“, aktuality.sk

X X X

Z Matovičovho fondu pomoci sa uvoľní len toľko peňazí, koľko prispeje verejnosť

Úrad vlády z Fondu vzájomnej pomoci prispeje konkrétnemu žiadateľovi o pomoc toľko peňazí, koľko mu prispeje verejnosť. Mechanizmus prerozdeľovania financií bude zverejnený na webovom portáli, ktorý má úrad spustiť v najbližších dňoch. Uviedol tlačový a informačný odbor Úradu vlády (ÚV) SR. Vo fonde, ktorý v apríli založil premiér Igor Matovič (OĽANO), je aktuálne vyše 676.000 eur.

Na webovej stránke nájde verejnosť postup, ako si zaregistrovať žiadosť a aké konkrétne kroky musí urobiť, aby peniaze z fondu získala. Prerozdeľovanie financií bude závisieť od verejnosti. „Kľúč na prerozdeľovanie financií z fondu bude taký, že koľko konkrétnemu žiadateľovi prispeje verejnosť, toľko z Fondu vzájomnej pomoci prispeje Úrad vlády SR. Maximálna výška príspevku pre jedného žiadateľa je 1000 eur,“ priblížili z odboru.

Úrad vlády na projekte spolupracuje s neziskovou organizáciou Ľudia ľuďom. Fond predstavil Matovič ako spoločné rozhodnutie koaličných strán s tým, že doň budú prispievať poslanci koalície. Má ísť o formu pomoci pre ľudí zasiahnutých koronakrízou. Podľa informácií na transparentnom účte do fondu zatiaľ posielajú peniaze poslanci za OĽANO a Sme rodina, prispeli doň aj premiér, minister zahraničných vecí Ivan Korčok (nominant SaS) či minister školstva Branislav Gröhling (SaS)./agentury/

X X X

Úradníci takmer rok nevedia rozhodnúť o pokute pre luxusný plážový rezort

Štátne úrady v prípade spolu nekomunikujú, trnavská polícia o prípade mlčí a rezort medzitým zrušil svoju hlavnú atrakciu Úradníci už takmer rok nevedia udeliť pokutu pre luxusný plážový rezort Bearded Brothers Wake Soul v obci Ratnovce pri Piešťanoch. Luxusný rezort, ktorý bol načierno postavený v chránenej prírodnej oblasti pri brehoch Sĺňavy, prevádzkuje nitrianska eseročka Labonte.

Aktuality.sk minulý rok v júli upozornili, že pri Piešťanoch vznikol prestížny kúpaliskový rezort po vzore amerických plážových klubov. Majitelia tam organizovali večerné diskotéky, klub mal vlastný bazén a technickú podporu pre vodné surfovanie.

Bez povolenia

Problém bol, že úrady žiadny bazén, reštauráciu ani koncerty nepovolili. Zariadenie sa totiž nachádza v chránenom prírodnom pásme.

Polícia ani kompetentné úrady nevedeli proti ním zasiahnuť.

„Pred otvorením sme spoločnosť Labonte opakovane upozorňovali, aby boli stavebné práce zastavené, nakoľko ide o nepovolenú stavbu. Na žiadne výzvy spoločnosť počas výstavby ani po jej ukončení nereagovala, zariadenie prevádzkuje naďalej,“ tvrdil vlani primátor Piešťan (nez.) Peter Jančovič.

Prevádzkovateľ plážového rezortu Patrik Masár vlani pre Aktuality.sk priznal, že ide o čiernu stavbu.
Stavebný úrad v Piešťanoch preto v septembri udelil spoločnosti pokutu. Presnú sumu pokuty mesto nikdy nezverejnilo, dnes sa k prípadu už vyjadrovať nechce. Hovorkyňa Piešťan Drahomíra Moretová vtedy tvrdila, že pokuta bola vo vyššej hranici. Maximálna suma pokuty pre čiernu stavbu je podľa zákona 150-tisíc eur.

Silné slová vystriedalo mlčanie

Napriek silným slovám sa však ani po desiatich mesiacoch úradníkom nepodarilo dohodnúť sa na pokute.
„Do doby vydania rozhodnutia Okresného úradu Trnava a nadobudnutia jeho právoplatnosti nebude rozhodnutie Mesta Piešťany o správnom delikte zverejnené, nakoľko sa nejedná o konečné rozhodnutie v danej veci,” potvrdil súčasný hovorca mesta Piešťany Martin Ričány. Mesto tiež neodpovedalo na opakované žiadosti, ako prebiehal proces udeľovania pokuty na miestnom stavebnom úrade.

Prípad takmer rok riešil stavebný úrad v Piešťanoch, od polovice júla má prípad na stole Okresný úrad v Trnave.
„Týmto sa bude zaoberať tak, aby bolo možné rozhodnúť v lehote, ktorú stanovuje pre toto konanie zákon o správnom konaní,“ uviedol tlačový odbor ministerstva vnútra v odpovedi na otázku, či sa prípadom trnavskí úradníci už zaoberali.

Úrady na podnety nereagovali

Na pochybenia pri plážovom rezorte upozorňovala už vlani štátna ochrana prírody.
„Štátna ochrana prírody SR, Správa CHKO Malé Karpaty podala v tejto veci viacero podnetov. K dnešnému dňu sme však neprijali žiadne oficiálne stanovisko od kompetentných orgánov,” uviedla v stanovisku hovorkyňa Anna Weissová.
Štátnej ochrane prírody prekáž

Polícia tiež mlčí

Napriek tomu, že Štátna ochrana prírody upozorňovala kompetentné úrady ešte vlani v lete, doteraz sa prípady nevyšetrili. „Vzhľadom na prebiehajúce vyšetrovanie nemôže polícia v tejto chvíli poskytnúť žiadne bližšie informácie,” uviedla hovorkyňa trnavských policajtov Martina Kredatusová.

Ďalšie podnety od štátnej ochrany prírody dostala aj inšpekcia životného prostredia.

„Za porušenie zákona inšpekcia uložila pokutu, pričom kontrolovaný subjekt sa odvolal,” potvrdil Michal Kortiš zo Slovenskej inšpekcie životného prostredia. S akým výsledkom skončil odvolací proces a aká bola výška pokuty už štátny úrad neodpovedal.

Aktuality.sk oslovili začiatkom týždňa aj konateľa spoločnosti Labonte s.r.o., ktorá rezort prevádzkuje. Ten reagoval, že je momentálne v zahraničí a odpovie po návrate. Po medializácii prípadu prestal rezort využívať nepovolený bazén a organizovať koncerty a nočné diskotéky, aktuality.sk

X X X

Koronavírus: Trump opäť propagoval liek na maláriu. Aj keď nefunguje

Prezident Donald Trump opäť podporil užívanie hydroxychlorochínu pri liečbe nového koronavírusu. WHO už v júni vyhlásila, že liek proti malárii úmrtnosť neznižuje. Americký prezident znovu propagoval liek hydroxychlorochín ako účinnú prevenciu pred koronavírusom. Napriek tomu, že svetové zdravotnícke autority mu už dávno vyvrátili, že by fungoval.

„Bral som ho po dobu 14 dní a myslím si, že hydroxychlorochín môže mať veľmi pozitívne účinky v počiatočných štádiách ochorenia,“ uviedol Trump v utorok na tlačovej konferencii. „Myslím si, že jeho užívaním nič nepokazíte,“ podotkol a dodal, že toto odporučenie je politicky nepopulárne len preto, lebo ho propaguje on.

Tvrdil, že o prípravku má mnoho znalostí a spolu s inými liekmi môže byť naozaj úspešný.„Mnoho lekárov z prvej línie si tiež myslí, že je to veľmi dobrý liek,“ dodal.

Svetová zdravotnícka organizácia v strede júna prestala testovať antimalarikum hydroxychlorochín, pretože zistila, že liek neznižuje úmrtnosť na koronavírus. „Pokus o testovanie hydroxychlorochínu sa zastavuje na základe dôkazov, ktoré preukazujú, že liek neznižuje úmrtnosť pacientov hospitalizovaných na Covid-19,“ ohlásila WHO v júni na sociálnej sieti Twitter.

Úrad pre kontrolu potravín a liečiv v Amerike minulý mesiac tiež zrušil povolenie pre mimoriadne použitie tohto lieku u pacientov s koronavírusom

Trumpovi mladšiemu Twitter zablokoval účet

Prezident Trump a jeho syn Donald Trump mladší v pondelok zdieľali kontroverzné video s lekármi, ktorí liek podporujú, a to vyvolalo vlnu reakcií aj od sociálnych sietí.

Twitter v reakcii na video, zakázal najstaršiemu synovi prezidenta uverejňovať príspevky po dobu 12 hodín, pretože podľa spoločnosti šíril dezinformácie ohľadne koronavírusu. Video zmazali tiež aj ostatné sociálne siete ako napríklad Facebook či Youtube.

Vo videu sa pred kamery postavilo 12 ľudí v bielych plášťoch a kritizovali rozhodnutie Najvyššieho súdu vo Washingtone. Boli to údajne lekári z prvej línie a podporovali zavádzajúce tvrdenie, že hydroxychlorochín pomáha proti ochoreniu a odrádzali ľudí od nosenia rúšok.

Hlavná postava vo videu, Dr. Stella Immanuelová, taktiež povedala, že pri príprave niektorých liekov sa používa DNA mimozemšťanov a že vedci už pracujú na vakcíne, ktorá by mala ľuďom zabrániť v tom, aby boli veriaci.
Video sa stalo rýchlo virálnym, a kým ho sociálne siete stihli zmazať, videlo ho už niekoľko miliónov ľudí.
Prezident kritizuje epidemiológa Fauciho

V relácii Good Morning America doktor Fauci, člen pracovnej skupiny White House Coronavirus Task Force, opakovane odmietol prezidentove tvrdenia o hydroxychlorochíne a zdôraznil osvedčené postupy v boji proti koronavírusu.
„Mnohé výskumy ukázali, že tento liek nie je efektívny,“ povedal Fauci. Dodal, že je dôležité, aby každý nosil rúška a dodržiaval dištanc aspoň 2 metre, pretože tieto opatrenia fungujú.

Trump mnohokrát obvinil Fauciho z toho, že klame verejnosť a spochybnil vierohodnosť jeho odporúčaní. „Neviem, ako sa k tomu mám vyjadriť - budem pokračovať v mojej práci. Sme v strede krízy a pandémie a je veľmi dôležité, aby som pokračoval v tom, čo už roky v mojom profesijnom živote robím,“ odpovedal Fauci, aktuality.sk

X X X

Ďalší čínsky výrobca elektromobilov úspešne vstúpil na americkú burzu

Úspešné uvedenie akcií Li Auto jasne dokazuje, ako mnoho investorov verí novým automobilkám, ktoré sa zameriavajú len na produkciu áut na elektrický pohon. Čínska automobilka Li Auto tento týždeň rozšírila počet firiem obchodovaných na americkej technologickej burze Nasdaq. Spoločnosť totiž ponúkla časť akcií širokej verejnosti (IPO – verejný úpis akcií). Týmto krokom si zabezpečila ďalší kapitál na svoju expanziu.

Akcie Li Auto sa začali predávať na úrovni 11,50 USD (9,92 EUR), čo znamená, že firma získala približne miliardu dolárov na ďalší rast. V priebehu prvého obchodného dňa sa cena akcií vyšplhala na vyše 17,5 dolára.
Neskôr sa ich cena stabilizovala na úrovni okolo 16 dolárov. Celková hodnota automobilky pri takejto úrovni akcií predstavuje 14 miliárd dolárov, čo je približne rovnako, ako má ďalší čínsky producent elektroáut NIO. Pritom druhá uvedená automobilka v súčasnosti dosahuje dvojnásobnú výrobu.

Úspešné uvedenie akcií Li Auto jasne dokazuje, ako mnoho investorov verí novým automobilkám, ktoré sa zameriavajú len na produkciu áut na elektrický pohon. Nedávno totiž úspešne vstúpil na burzu aj výrobca elektrických nákladných áut Nikola.

Rovnako tak sa darí aj akciám automobilky Tesla, ktoré vzrástli v priebehu pár mesiaco
v o 400 percent. Investori tak v súčasnosti viac uprednostňujú nových hráčov ako tradičné automobilky, aktuality.sk

X X X

Remišová plánuje prekresliť mapu rozdelenia Slovenska. V SaS a Sme rodina o tom nevedia

Podpredsedníčka vlády a ministerka investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Veronika Remišová (Za ľudí) avizuje zmenu územno-správneho členenia Slovenska. Viacerých koaličných partnerov tým zaskočila. Veronika Remišová svoj zámer okrajovo spomenula v nedávnej relácii TV Markíza – Na telo plus.

Na nové regionálne rozdelenie našej krajiny by podľa nej mali putovať peniaze z niekoľko miliardového balíka, ktoré prisľúbila Európska únia členským štátom v snahe zmierniť dôsledky koronakrízy. „Časť balíka by mala ísť na výzvy súčasnosti. To znamená reforma zdravotníctva, školstva, súdnictva aj reforma územno-správneho členenia,“ skonštatovala Remišová.

Zrušenie žúp nekomentuje

Podpredsedníčka vlády tieto slová potvrdila aj pre Aktuality.sk. Pripomína, že o potrebe reformy usporiadania úradov, rozdelenia kompetencií a ich financovania sa hovorí roky, ale žiadna z doterajších vlád sa do toho nechcela pustiť.

„Dnes máme tritisíc obecných úradov a násobne viac komunálnych poslancov, nelogicky usporiadané okresy rôznych veľkostí, hlavne menšie obce míňajú veľkú časť rozpočtu na administratívu,“ skonštatovala.
V minulosti sa v tejto súvislosti skloňovalo aj možné rušenie župných celkov. Či je takýto scenár v hre aj teraz, nechcela priamo špecifikovať.

„Treba nájsť čo najlepší model fungovania samosprávy a štátnych úradov, čo nutne neznamená nejaký stupeň rušiť,“ poznamenala Remišová pre Aktuality.sk.

Úloha na niekoľko rokov

Podpredsedníčka vlády priznáva, že ak sa podarí presadiť túto reformu, príde k spojeniu niektorých úradov, ktoré zabezpečujú obslužnú činnosť v obciach. „Spoločné úrady sú cestou k lepším službám pre občanov, ale reforma musí byť komplexná, nepomôže iba rušiť či spájať úrady,“ vysvetľuje.

Podľa nej si však prípadné zmeny vyžiadajú niekoľko rokov. Územnú reformu chce Remišovej úrad tvoriť spoločne s mestami, obcami aj krajmi. „Okrem toho musí byť založená na objektívnych dátach, ako ľudia dochádzajú do práce, do školy, ktoré služby kedy a kde potrebujú. Bude preto veľkým úspechom, ak sa zmeny začnú realizovať do konca volebného obdobia,“ dodala podpredsedníčka vlády pre Aktuality.sk.

V SaS a Sme rodina zatiaľ o ničom nevedia

Zámery Veroniky Remišovej prekvapili viacerých koaličných partnerov.
Tímlídrovi SaS pre zahraničnú politiku a politický systém Martinovi Klusovi nie je známe, že že by vo vládnej koalícii bola v tejto chvíli otvorená diskusia o takejto zmene. Napriek tomu ju ale nevylučuje „SaS si, samozrejme, zmenu predstaviť vie a táto by mohla mať aj podobu ďalšieho spájania úradov, prípadne dobrovoľného spájania obcí, akejsi municipalizácie Slovenska,“ poznamenal.

Podľa Klusa by to zároveň vytvorilo predpoklady aj na ďalšie úvahy o zmene aktuálneho územnosprávneho členenia v rámci samosprávy 2. stupňa, teda krajov.

Pripomína, že súčasné župy za 20 rokov existencie veľkú popularitu medzi ľuďmi nezískali.
„Ak sa má takáto diskusia spustiť, očakávame, že jej nositeľom bude vecne kompetentné ministerstvo vnútra. SaS je pripravené na nej aktívne spoluparticipovať,“ dodal Klus pre Aktuality.sk.

Struční na túto tému boli v koaličnom hnutí Sme rodina.

„Zatiaľ sme nemali možnosť podrobnejšie sa oboznámiť s predstavou pani Remišovej, takže je predčasné sa k tomu vyjadrovať,“ odpísali z tlačového oddelenia kollárovcov na otázky Aktuality.sk.

Samotná Remišová dodáva, že zefektívnenie verejnej správy má vláda v programovom vyhlásení. O detailoch sa ale chce rozprávať, až keď bude na stole konkrétny návrh. „Dôležitá bude tiež dohoda so samosprávou, pretože zrealizovať dobrú reformu môžeme iba pri aktívnej účasti samosprávy,“ uzavrela pre Aktuality.sk.

Rozhodnutie v rukách vládnej komisie

Podľa ministerstva vnútra, ktoré by tiež malo výrazne prehovoriť do prípadnej zmeny územno-správneho členenia Slovenska, by mala o konkrétnych zmenách rozhodnuť odborná Komisia na štrukturálnu reformu verejnej správy. Tá je spomínaná aj vo vládnom programe.

„Jednou z priorít vlády je zoptimalizovanie procesov vo verejnej správe tak, aby úrady nerobili zbytočné a duplicitné činnosti a proces rozhodovania vo vzťahu k občanovi bol čo najjednoduchší,“ skonštatoval Petar Lazarov z tlačového oddelenia rezortu vnútra pre Aktuality.sk.

Práve táto komisia by mala predložiť na diskusiu zrejme niekoľko možných variantov, ako by tieto zmeny mohli v budúcnosti vyzerať. „Nakoľko sú však všetky práce v tejto oblasti iba v začiatkoch, nie je možné povedať, akú podobu budú mať výsledné návrhy,“ dodal Lazarov.

Práce na reforme majú začať na jeseň

Podobne sa vyjadrilo aj OĽaNO, ktorého nominant Roman Mikulec vedie rezort vnútra.
Podľa Martina Kalužáka z mediálneho tímu hnutia má byť cieľom pripravovanej reformy zvýšenie kvality života obyvateľov v regiónoch aj mimo Bratislavy, dostupná a fungujúca samospráva či zastavenie vyľudňovania v menej rozvinutých regiónoch.

Podľa neho by spomínaná komisia mala začať svoju prácu na jeseň tohto roka.

„Komisia zrealizuje audit aktuálnych kompetencií a financovania samosprávy a navrhne nový efektívny model usporiadania a financovania verejnej správy, ktorý umožní efektívnejší rozvoj regiónov,“ vyhlásil Kalužák.
Na margo možnosti zlučovania aj niektorých obcí, upozorňuje, že to je dlhodobo politicky nepriechodné a nevynútiteľné.
„Tu sa dá len rozumne nastaviť, ktoré samosprávne kompetencie, prípadne prenesené kompetencie verejnej správy sú schopné zvládnuť aj tie najmenšie obce, a vytvoriť pre to podmienky,“ skonštatoval,aktuality.sk

X X X

Po výbuchu vo Fukušime hrozí reaktorom iná explózia. Ekonomická

Dlhý čas výstavby, vysoké náklady a rádioaktívny odpad. Jadrové elektrárne prinášajú viacero problémov naraz.
Vo štvrtok 11. marca 2011 o 14.46 miestneho času nastalo zhruba 130 kilometrov od najväčšieho japonského ostrova Honšu zemetrasenie. O necelú hodinu neskôr – o 15.35 – dorazila k jadrovej elektrárni Fukušima druhá vlna cunami.
Dosahovala výšku okolo 15 metrov a elektráreň kompletne zaplavila. Zničila tým aj dieselové generátory, ktoré dodávali energiu na chladenie reaktorov po tom, ako zemetrasenie potrhalo bežné elektrické vedenie.

Pracovníci elektrárne bez prístrojov poháňaných elektrickým prúdom nevedeli zistiť, čo sa v reaktoroch deje.
Približne o 18.00 sa pracovná čata vybrala na osobnú kontrolu. No akonáhle sa hliadka dostala do budovy reaktora, namerala extrémnu radiáciu a radšej sa vrátila.

Napriek pokusom zabezpečiť provizórne chladenie na druhý deň 12. marca približne o 15.30 vybuchol nahromadený vodík v prvom bloku elektrárne. Explózie pribudli aj v nasledujúcich dňoch a pripojiť všetky bloky opätovne k elektrickému prúdu sa podarilo až 22. marca. Medzičasom uniklo do prostredia veľké množstvo radiácie.

Havária vo Fukušime mala dramatický vplyv na jadrovú energetiku naprieč svetom. Náklady na výstavbu atómových elektrární pod tlakom prísnejších bezpečnostných opatrení razantne stúpli. Samotné Japonsko vyrába aktuálne jadrom menej ako 5 percent elektrickej energie, hoci plánovalo až okolo 20 percent a tento rok nemohlo spustiť reaktor pri meste Sendai, pretože nesplnil normy.

Jadrovým elektrárňam tak okrem trvalej možnosti reálnej explózie hrozí aj výbuch ekonomický.
Padá tým téza, že jadro je nevyhnutné, pretože solárne panely dodávajú energiu, len keď svieti slnko, a veterné turbíny, keď fúka.

Nahraditeľnosť atómových elektrární pre Aktuality.sk čiastočne potvrdili aj odborníci zo Švédska, ktoré patrí medzi svetových lídrov vo využívaní obnoviteľných zdrojov energie, no zatiaľ veľkú časť spotreby energie kryje jadrovými reaktormi.

Extrémne drahé a neekologické

V čase, keď vybuchla Fukušima, sa už viac než päť rokov budoval nový blok vo fínskej jadrovej elektrárni Olkiluoto (od roku 2005), zhruba tri roky sa pracovalo vo francúzskej elektrárni Flamanville 3 (výstavbu spustili v decembri 2007) a dva roky sa staval 3. a 4. blok Mochoviec (výstavbu spustili v novembri 2008).

Dodnes nie je hotový ani jeden z týchto projektov.

Pokiaľ ide o fínsku elektráreň, podľa sľubov z decembra 2019 by ju mali spustiť v marci 2021. No na prelome zimy a jari 2020 v Európe prepukla pandémia koronavírusu a podľa dostupných informácií sa nenaplnil plán zaviezť v júni 2020 do reaktora palivo, takže aktuálne aj marec 2021 môže byť len z ďalších zmeškaných termínov.

Francúzsku Flamanville 3 plánujú spustiť po niekoľkých odkladoch koncom roka 2022.

Spustenie Mochoviec sa podľa informácií zverejnených v júni 2020 odkladá minimálne o ďalší zhruba polrok.
Okrem toho, že sa extrémne predĺžil čas výstavby, enormne stúpli aj náklady – vo všetkých troch prípadoch zdraželi niekoľkonásobne viac oproti pôvodným sľubom (Mochovce sľubovali dostavať v marci 2007 za 1,4 miliardy eur, v apríli 2007 už sa spomínali 2 miliardy, pri spustení výstavby v novembri 2008 už 2,8 miliardy eur a aktuálne je to už vyše 5,6 miliardy eur).

Slnko a vietor

Kým výstavba jadrových elektrární sa predražuje, produkcia energie vo veterných či solárnych parkoch vďaka vedeckému pokroku lacnie. Veľké solárne zariadenia už dokážu produkovať energiu za zhruba 50 eur na megawatthodinu, čo bolo na úrovni trhovej ceny pred vypuknutím pandémie koronavírusu.

Existujúce jadrové elektrárne budú podľa prepočtov Európskej komisie v roku 2030 produkovať megawatthodinu elektrickej energie za zhruba 60 eur, budúce (budované) reaktory až za 95 MWh. Veterné turbíny by o desať rokov mali vyrábať 1 MWh za približne 70 eur a solárne za zhruba 80 eur.

Vysoké ceny výstavby a jej zdĺhavosť (obnoviteľné zdroje energie sa dajú zapájať postupne, kým jadrové elektrárne až po úplnom dokončení reaktora) motivujú k rozvoju veterných či solárnych parkov napríklad aj Čínu. Získava z nich viac energie než z jadra.

Odporcovia jadra poukazujú aj na obrovské náklady na skladovanie vyhoreného rádioaktívneho paliva. Zástancovia jadra zase namietajú, že pri obnoviteľných zdrojoch treba započítať náklady na prenos a skladovanie energie z nestálych zdrojov, akými sú slnko či vietor. Práve stabilita dodávok energie dlho hrala v prospech jadrových elektrární.
Či vedecký pokrok už umožňuje, aby sa ľudstvo zaobišlo bez jadrových elektrární, odpovedali Švédi, ktorí produkuju 40 percent elektriny z jadra, opatrne.

„Jadro nie je nevyhnutné, ak môže byť kompenzované inými zdrojmi so stabilnou produkciou alebo riešeniami na skladovanie energie,“ odpísali pre Aktuality.sk zo Svenska kraftnät, organizácie zodpovednej za bezpečnosť a efektívnosť elektrickej siete.

Jedným dychom dodali, že k odstaveniu jadrových elektrární je ešte ďaleká cesta.

„Skladovanie energie je riešením, v ktorom vidíme veľký potenciál do budúcna. No vybudovanie dostatočne robustného systému nebude možné bez ďalšieho výskumu,“ dodali zástupcovia Svenska kraftnät. Švédsko so zhruba 10,2 miliónmi obyvateľov spotrebuje ročne približne 200 terawatthodín elektrickej energie (Slovensko s 5,4 miliónmi obyvateľov približne 30 TWh), pričom napríklad domácnosti spotrebujú asi 80 TWh a priemysel 50 TWh ročne.

Ekonomický kolaps

Švédsky parlament odhlasoval útlm jadra už v roku 1980, no neskôr ambiciózny plán zmiernili. V krajine funguje sedem reaktorov, dva nové spustili naposledy v roku 1985. Pred Švédskom a aj všetkými ostatnými krajinami sveta sa však medzičasom vynoril iný faktor zásadne ovplyvňujúci energetiku – ekonomická kríza.

Na Slovensku sa po prepuknutí recesie v roku 2008 znížila spotreba elektrickej energie z 29,8 TWH na 27,4 TWH v roku 2009 a úroveň z roka 2008 sme prekonali až v roku 2016. Ekonomický prepad spustený koronavírusom je ešte dramatickejší a gigantické svetové dlhy znižujú šance na razantnejšie oživenie hospodárstva, aktuality.sk