iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Jozef Majský na slobode aj po rozsudku v SR...

...Vydali na neho nový zatykač: Advokát odsúdeného tunelára nebankoviek pripravuje dovolanie voči rozsudku, podľa ktorého by mal Jozef Majský smerovať za mreže.Bývalý veľkopodnikateť Jozef Majský je aj druhý deň po potvrdení deväťročného trestu za tunelovanie skrachovaných nebankoviek Horizont Slovakia a BMG Invest stále na slobode. „Európsky zatýkací rozkaz vydaný Najvyšším súdom vo vzťahu k trestnému stíhaniu Jozefa M. bol dnešným dňom odvolaný, následne Najvyšší súd vydal nový európsky zatykač na účel výkonu trestu odňatia slobody," informovala hovorkyňa súdu Alexandra Važanová.

Majský sa naďalej zdržiava v susednej Českej republike, kde má aj občianstvo, policajti ho nezadržali. Redakcii Aktuality.sk to potvrdil Majského obhajca, advokát Peter Filip. „Pripravujem ďalšie podanie, ktorým poukážem na nezákonnosť včerajšieho postupu,“ povedal Filip. Malo by ísť o mimoriadny opravný prostriedok, teda dovolanie proti včerajšiemu rozhodnutiu Najvyššieho súdu.

Ten včera prekvapivo otvoril pojednávanie a vyniesol definitívny verdikt aj v neprítomnosti Jozefa Majského. Kauza bola na Najvyššom súde od marca 2016, podnikateľ však neprišiel ani na jedno pojednávanie a nikdy nedal súhlas, aby sa pojednávalo bez neho.

Včera však došlo k inej situácii. Ešte počas svojej hospitalizácie v Šumperskej nemocnici si podnikateľ prevzal oznámenie súdu o verejnom zasadnutí. Nijako naň však nereagoval. Neospravedlnil sa, ani nenapísal, že nechce, aby sa pojednávalo v jeho neprítomnosti. Súd tak využil možnosť a po rokoch rozhodol.

Najvyšší súd hneď po skončení verejného zasadnutia nariadil výkon trestu a vydal príkaz na dodanie do výkonu trestu. Ten by mal smerovať na policajné riaditeľstvo v mieste trvalého bydliska. V prípade Majského by to mala byť Sasinkova ulica v Bratislave.

Na Majského bol vydaný aj európsky zatykač. V polovici júna ho zadržala česká polícia.
Krajské štátne zastupiteľstvo v Ostrave podalo na Krajský súd v Ostrave aj návrh na vzatie Majského do predbežnej väzby. Súd však na to dôvody nevidel.

Teraz sa koná o vydaní Majského na Slovensko. Vydávacie konanie ešte neskončilo.Majský má nie len slovenské, ale aj české občianstvo. Podľa dozorujúceho prokurátora Jána Šantu je teda možné, že si trest odpyká v Českej republike, aktuality.sk

X X X

Odborníci budú diskutovať, či bude očkovanie proti COVID-19 povinné

Odborníci budú diskutovať o tom, či očkovanie proti novému koronavírusu bude povinné alebo odporúčané.
Prehodnotia parametre vakcíny, jej profil aj reakcie na vakcínu v populácii. Na sociálnej sieti to uviedlo Ministerstvo zdravotníctva (MZ) SR.

Prvoradá je účinnosť aj bezpečnosť vrátane dôkladného vyhodnotenia účinkov vakcíny. Až následne odborníci pripravia odporúčanie na vakcináciu, a to formou štandardného postupu a zadefinujú tak stratégiu pre celé územie Slovenskej republiky, zdôraznil rezort.

Poukázal tiež na to, že ako členský štát Európskej únie sa Slovensko zapojilo do spoločnej iniciatívy Európskej komisie na obstarávanie a získavanie vakcín pre našich občanov v súvislosti s novým koronavírusom. S týmto cieľom bol zriadený výbor Európskej komisie pre spoločné obstarávanie vakcín. "V rámci predbežných prvých požiadaviek na predobjednávanie vakcín sme požiadali o tri milióny vakcín," pripomenulo.

Keďže existujú aj ďalšie vakcinačné iniciatívy krajín, napríklad aliancie krajín Nemecka, Francúzska, Holandska a Talianska, MZ SR v rámci záujmu zabezpečenia ochrany zdravia obyvateľov Slovenska začalo v tejto oblasti s príslušnými zahraničnými partnermi komunikovať, aktuality.sk

X X X

Lukáš Kyselica: Mám mandát od voličov, vraciam sa do parlamentu

Lukáš Kyselica, bývalý šéf tímu Gorila

Bývalý štátny tajomník ministerstva vnútra Lukáš Kyselica sa k téme jeho pôsobenia vo vojenskom obrannom spravodajstve v čase, keď kandidoval vo voľbách do parlamentu, priamo nevyjadril.
Lukáš Kyselica sa dnes nevyjadril k tomu, či porušil zákon, ak je pravdou, že ako člen vojenského obranného spravodajstva robil politickú kampaň a kandidoval do parlamentných voľbách. Po nich sa stal štátnym tajomníkom nimisterstva vnútra.

Na post rezignoval po tom, ako bolo medializované, že pred voľbami pôsobil vo vojenskej spravodajskej službe. „Mám mandát od voličov, vraciam sa do parlamentu,“ vyjadril sa k ďalšiemu pôsobeniu v politike.
„Vždy, kde som pracoval, pracujem podľa najlepšieho vedomia, svedomia a presvedčenia,“ brnil sa Kyselica. Svoje odstúpenie z funkcie štátneho tajomníka odôvodnil slovami: „Nechcel som polarizovať spoločnosť.“, aktuality.sk

X X X

Partia náhodných ľudí? Ako Matovič skladá kandidátov na poslancov

Kandidátna listina Obyčajných ľudí má byť odrazom rôznorodosti Slovenska, tvrdí hnutie.Nedávne odhalenie Lukáša Kyselicu, ktorý kandidoval za hnutie OĽaNO ako agent vojenských tajných, opäť otvorilo otázku, koho Igor Matovič priviedol do politiky tentoraz a ako vlastne zostavuje kandidátnu listinu. Bývalý šéf vyšetrovacieho tímu Gorila totiž nie je jediný, kto len v tomto volebnom období z radov Obyčajných ľudí na seba strhol pozornosť.

Neľahké obdobie

Začalo sa to už pred voľbami. Predseda OĽaNO Igor Matovič zostavoval kandidátku v období, keď sa jeho hnutiu v predvolebných prieskumoch nedarilo. Na vzostupe vtedy bola koalícia PS-Spolu, ktorá rýchlo prekročila 10-percentnú hranicu podpory a stúpala ďalej.

Nástup novej sily pocítili aj v OĽaNO, ktoré rastom konkurencie prišlo o podporu. Kým od volieb 2016 sa pohybovala podpora Obyčajných ľudí okolo deviatich percent, po prezidentských a európskych voľbách, kde triumfovala práve dvojkoalícia PS-Spolu, sa preferencie matovičovcov prepadli k hranici zvoliteľnosti. Okolo nej sa potom pohybovali celé leto aj jeseň, čo bolo obdobie, keď sa tvorila a finišovala kandidátka.

A Flourish chart

Zároveň sa rozpadával poslanecký klub, z ktorého hnutie zvyklo čerpať kandidátov do ďalších volieb.
Najväčšou ranou bol odchod jednej z najznámejších tvárí Veroniky Remišovej. Na rozdiel od iných strán nemohol Igor Matovič pri tvorbe kandidátnej listiny siahnuť na personálne rezervy ani do straníckych štruktúr. Hnutie totiž žiadne nemalo.

Dlhodobo pôsobilo len so štyrmi zakladajúcimi členmi a svoje brány otvorilo štyrom desiatkam členov až pod tlakom zákona, ktorý presadil Andrej Danko.

Nezávislé osobnosti

V takejto situácii začal Igor Matovič skladať kandidátnu listinu, ktorú predstavil 3. decembra minulého roka.
Stretla sa na nej rôznorodá kombinácia ľudí od politikov cez športovcov, kresťanských aktivistov, ale aj ďalších, dokonca mediálne známych ľudí.

Bol medzi nimi napríklad moderátor Jozef Pročko, tenisti Karol Kučera a Ján Krošlák, bezpečnostný analytik Jaroslav Naď, už spomínaný Kyselica, ako aj bývalý riaditeľ vojenských tajných z čias vlády Ivety Radičovej Roman Mikulec. Navyše, viacerí sa o sebe dozvedeli až po jej zverejnení.

Skupina ľudí, ktorá sa stretla len pred voľbami, síce reprezentovala filozofiu hnutia o podpore vstupu nezávislých osobností do politiky, no zároveň mala aj svoje nevýhody. A to, že o kandidátoch veľa nevedeli ani v samotnom hnutí.
Hneď po predstavení predvolebnej zostavy sa preto začali vynárať problémy. Ukázalo sa, že tenista Krošlák nekandiduje len za OĽaNO, ale na svojej kandidátke ho má aj strana SaS.

Prekvapením bol aj druhý tenista Kučera, o ktorom sa verejnosť dozvedela, že je fanúšikom konšpiračných teórií a po sociálnych sieťach rozširuje hoaxy – napríklad tie o veľtrhu detí pre gejov.

OĽaNO malo pritom vo svojich radoch už vtedy bezpečnostného analytika Jaroslava Naďa a na kandidátke sa Krošlák stretol aj s Jurajom Smatanom, jedným z najznámejších aktivistov, ktorí sa venujú boju proti dezinformáciám.
Pre Smatanu to bolo prekvapením. O Kučerovi na kandidátke totiž nevedel.

Do tretice bol na kandidátke aj samotný Kyselica, ktorý v tom čase zrejme kandidoval v rozpore so zákonom, pretože ako vojenský tajný by mal byť aj príslušník armády – a tí nesmú vystupovať v prospech žiadneho politického subjektu.

Majú vlastný spôsob

Nešlo pritom o žiadne kádre z druhej polovice kandidátnej listiny. Kyselica sa uchádzal o podporu z tretieho a Kučera zo šiesteho miesta. Takéto pozície má bežne preverené predseda politickej strany osobne. Krošlák bol štyridsiatka.
Vzhľadom na to, že v OĽaNO neexistujú regionálne štruktúry, ktoré by sa podieľali na výbere kandidátov, vymysleli si svoj systém.

„Vyberali sme z veľkého množstva, viac ako tisíc možných kandidátov. Výber sa opieral o základné verejné informácie o možných kandidátoch či o odporúčania, ktoré sme dostávali priamo od občanov a od ľudí, ktorí s OĽaNO spolupracujú dlhodobo. Postupne sa výber zúžil na menoslov 150 kandidátov, ktorí dostali dôveru OĽaNO kandidovať v parlamentných voľbách,“ priblížil Martin Kalužák z mediálneho tímu OĽaNO.

Matovič sa svoje šance na vstup do parlamentu snažil zvýšiť aj politikmi z ďalších troch strán, ktoré by sa samostatne do Národnej rady zrejme nedostali – z Kresťanskej únie, Zmeny zdola a strany Nova.

Kandidačná listina podľa Kalužáka odráža pestrosť Slovenska.

„Kandidáti sú rôzneho veku či profesionálneho zamerania a zastupujú všetky regióny krajiny. Sú medzi nimi zástupcovia rómskej či maďarskej menšiny, konzervatívci, ale aj liberáli,“ dodal člen mediálneho tímu.

„Spája nás túžba po zmene“

Jedným z mála ľudí, ktorý sa zoznámil s takmer všetkými 150 adeptmi Obyčajných ľudí, bol moderátor Jozef Pročko.
Počas predvolebnej kampane sa osobne stretol so 148 kandidátmi, s ktorými nahrával stručné videovizitky.
Kandidátku Obyčajných ľudí síce charakterizuje ako partiu ľudí, ktorí sa stretli náhodne, no také sú podľa neho všetky stranícke zoznamy adeptov na funkciu poslanca.

Hlavným faktorom, ktorý podľa neho spájal všetkých 150 kandidátov, bola túžba po zmene.
„Všetci tí ľudia, ktorí sú tam, sú obyčajní ľudia, ktorých spája idea boja proti nespravodlivosti,“ konštatuje Pročko na základe svojich skúseností.

Vzhľadom na to, že pozná takmer všetkých kandidátov, zaujímali sme sa, či vo svetle odhalení Kyselicovho pôsobenia u vojenských tajných nechýbajú hnutiu kontrolné mechanizmy, ktorými by mohli znížiť počet prekvapení.
Pročko však dodáva, že o svojej kandidatúre sa rozhodoval na poslednú chvíľu a vtedy ešte sám netušil, s kým sa na zozname pred voľbami stretne.

„V sobotu večer o piatej som sa definitívne rozhodol a v nedeľu mala byť kandidátka. Takže ja som nevedel, že kto tam ide a kto tam je,“ hovorí dnes už poslanec Pročko.

Priniesol Kuffu, Mezenskú aj Hlinu

Prekvapenia tak pokračovali aj po voľbách. Šestnásť poslancov z radov Obyčajných ľudí sa necítilo byť viazanými koaličnou dohodou, ktorú sami podpísali a hlasovali za zákon obmedzujúci prístup žien k interrupciám z dielne opozičnej extrémistickej ĽSNS.

A to aj napriek tomu, že chvíľu predtým prešiel do druhého čítania koaličný návrh Anny Záborskej.
Napriek tomu hnutie nehovorí, že by plánovalo meniť spôsob skladania kandidátky. Nie je to pritom prvý raz, čo Igor Matovič priniesol do parlamentu ľudí, ktorých pôsobenie v politike neskôr vzbudzovalo otázky.

Takými sú napríklad Helena Mezenská, ktorá s Matovičom prišla do parlamentu v roku 2012. Neskôr sa stala obľúbenkyňou fanúšikov konšpiračných teórií a antisystému. Poslanecký klub v priebehu volebného obdobia opustila.
Podobne aj Štefan Kuffa, ktorý spolu s ďalšími dvomi poslancami navrhoval zákon, podľa ktorého by ženy alebo lekári išli za podstúpenie alebo vykonanie umelého oplodnenia na päť až 12 rokov do väzenia. Kuffa v tohtoročných voľbách kandidoval za ĽSNS.

V rovnakom čase ako Mezenská sa do parlamentu dostal s Matovičom aj vtedy aktivista, neskôr predseda KDH a Matovičov konkurent Alojz Hlina.

„Do dvoch dní po ohlásení vzniku strany sme sa stretli a ponúkol mi, či nechcem kandidovať. V tom čase som bol relatívne známy aktivista, čiže on vedel, prečo ma oslovuje,“ spomína si Hlina na to, ako sa dostal na kandidátnu listinu Obyčajných ľudí.

„Svojím spôsobom je to dobre vymyslené. Nazbierate rôznorodú skupinu ľudí, každý má nejaký autentický kmeň ľudí, ktorý je ochotný ju voliť, a v sumáre to dá číslo. Toto bola stratégia,“ hovorí Hlina.

Z ľudového hnutia nebolo nič

Poslanecký klub OĽaNO Hlina neskôr opustil. Dôvodom boli rozbroje s Matovičom. Mali totiž rôzny pohľad na to, kam sa má hnutie uberať.

Matovičovo hnutie zakladali štyria ľudia. Okrem neho to bol jeho bratranec Jozef Viskupič, Erika Jurinová a Martin Fecko.
Títo štyria ľudia boli dlhé roky jedinými členmi hnutia. Nikoho iného neprijímali. V strane preto neexistovali bežné demokratické mechanizmy, ako napríklad snem, ktorý napríklad volí predsedu.

Po parlamentných voľbách v roku 2016 pritom líder Obyčajných ľudí tvrdil, že z OĽaNO sa stane široké ľudové hnutie. Od tejto idey napokon po pár mesiacoch upustil. Rozhodnutie obhajoval tým, že o členstvo v stranách nie je záujem.

Poučený Matovič?

Podľa politológa Radoslava Štefančíka by pritom práve vytvorenie strany klasického strihu pomohlo eliminovať prekvapenia a rozpady, akým hnutie čelí od svojho vzniku.

„V klasických politických stranách viete, že tí ľudia, ktorí kandidujú do parlamentu, sú nominovaní miestnymi alebo okresnými štruktúrami, tie následne niekto schvaľoval na krajskej úrovni a niekde na konci to schvaľovalo buď predsedníctvo, alebo v autoritárskych stranách mal konečné slovo predseda. V každom prípade išlo o overených členov, ktorí roky pôsobili v štruktúrach strany,“ vysvetľuje Štefančík.

V prípade Obyčajných ľudí však podľa neho ide o pozbieraných kandidátov, ktorí za sebou síce majú nejaké úspechy, no Igor Matovič o nich nemohol vedieť, „či nemajú za sebou tieň podozrenia z nekalej činnosti ako v tomto prípade pán Kyselica“.

Práve vytvorenie regionálnych štruktúr by preto mohlo zvýšiť spôsob kontroly. Na to sa však hnutie momentálne nechystá. Napriek tomu sa dá povedať, že z minulých zlyhaní sa poučili a hoci svojsky, ale snažia sa vytvoriť čosi, čo by sa dalo nazvať straníckou disciplínou.

Absolútnu nezávislosť sa preto Matovič pokúsil obmedziť pred parlamentnými voľbami v roku 2016 zmluvou s voličmi, ktorú podpísalo všetkých 150 kandidátov. Jej podpisom sa všetci kandidáti hnutia zaviazali, že ak vznikne taká možnosť, stanú sa súčasťou pravicovej koalície a budú podporovať napĺňanie programového vyhlásenia vlády.

Po vytvorení koalície po týchto voľbách Matovič prišiel s ideou, aby všetci koaliční poslanci podpísali koaličnú dohodu, čím chcel vytvoriť tesnejší zväzok. Napriek tomu, že aj Matovič si uvedomuje limity nezávislosti vlastných poslancov, jeho Obyčajní ľudia zostávajú naďalej subjektom, ktorý má k štandardnej strane stále ďaleko, aktuality.sk

X X X

OĽaNO chce zákon o lobingu, večierky v štýle Fico v Bonule by sa skončili

OĽaNO chystá reguláciu lobingu, ktorou by prakticky zakázali neformálne stretnutia s oligarchami. Po novom by sa politici mali stretávať len s registrovanými legálnymi lobistami na pôde parlamentu a zverejňovať o tom záznamy.
Salónnym schôdzkam vrcholových politikov s bohatými zákulisnými hráčmi by odzvonilo. Najsilnejšia vládna strana OĽaNO pripravuje nový zákon o lobingu, ktorý by mal zaviesť zákaz neoficiálnych stretnutí politikov s oligarchami a pofidérnymi vybavovačmi.

Straníci by si po novom mali viesť a zverejňovať záznamy o stretnutiach s kýmkoľvek, kto ich bude chcieť ovplyvniť. Okrem toho by mal vzniknúť aj zoznam oficiálnych lobistov, s ktorými bude možné legálne diskutovať o pripravovaných zákonoch. Novinky pripravuje šéf ústavnoprávneho výboru parlamentu za OĽaNO Milan Vetrák.

„Chceme zamedziť existencii nezákonného lobingu a teda tomu, aby záujmové skupiny, ktoré sa často neštítia ani korupcie, ovplyvňovali zákonodarcov,” vysvetľuje.

Celý rozhovor s Milanom Vetrákom si môžete vypočuť v našom podcaste Aktuality Nahlas od 4:20 min.:
Ak by sa zistilo, že sa poslanec alebo iný politik stretol s človekom, ktorý za niečo loboval a nepriznal to, bude čeliť sankciám. Pokuty podľa Milana Vetráka nestačia - v prípade opakovaného priestupku hovorí aj o strate mandátu.

Chcú zasiahnuť oligarchov

Otázkou je, kto by sa medzi lobistov rátal. Podľa Milana Vetráka „akákoľvek iná záujmová skupina ako samotná verejnosť, ktorá bude chcieť istým spôsobom ovplyvniť politický proces.” Dodáva, že finálna verzia zákona bude musieť byť konkrétnejšia. Za záujmové skupiny sa totiž môžu považovať napríklad aj cirkvi, podnikatelia, odborári, mimovládky či zamestnávatelia.

OĽaNO tvrdí, že zákonom zasiahne aj oligarchov. Ako ich však donútia, aby s politikmi komunikovali cez legálnych lobistov a nie skrytými cestami? Podľa Vetráka by obmedzenia postihli napríklad aj stretnutia takého typu, ako mal Robert Fico s Bödörovcami.

„Ak by nové pravidlá fungovali, Fico by nemal na večierku Bonulu, čo robiť,” hovorí Milan Vetrák. Zákon totiž určí aj to, kde sa takéto stretnutia môžu konať, napríklad v budove parlamentu. Čo napríklad stretnutie Bélu Bugára s Marianom Kočnerom na Maldivách, o ktorom niekdajší šéf bývalej vládnej strany Most-Híd tvrdí, že bolo náhodné. Pokiaľ by Kočner nebol registrovaný na zozname lobistov, bolo by podľa Vetráka ťažké vynucovať od Bugára oficiálny záznam o ich stretnutí.

Expert je skeptický

Riaditeľ Transparency International Gabriel Šípoš tvrdí, že je takmer nemožné nastaviť zákon o lobingu tak, aby sa nedal obísť.

„Je to jedna z najkomplikovanejších a zároveň jedna z najmenej účinných úprav,” hovorí o zákonoch o lobingu Šípoš. Podľa neho bude najlepší možný výsledok takejto úpravy o niečo väčšia transparentnosť.
„Neviem si ani predstaviť ideálnu verziu takejto regulácie.” Šípoš hovorí, že je ťažké vo svete nájsť príklad krajiny, kde by zákon o lobingu dokázal dostatočne pokryť všetko a aj preto ho nepovažuje za veľmi podstatný.

Poslanci aj asistenti

Ako lobisti sa budú musieť registrovať ľudia, ktorí chcú otvorene ovplyvňovať tvorbu zákonov. Na druhej strane bude regulovať najmä zákonodarcov - teda poslancov, ale zrejme aj ich asistentov.

Lobing sa však uskutočňuje aj na straníckej úrovni a so záujmovými skupinami sa stretávajú aj ľudia z pozadia strán.
„Okruh osôb, ktorý má vplyv na samotného zákonodarcu, by mal byť taktiež zahrnutý do evidovacieho procesu,” hovorí Vetrák. Konečná podoba zákona bude záležať na dohode vnútri koalície.

Ďalší nový úrad

Lobistické priestupky by sa mali pokutovať podľa ústavného zákona o ochrane verejného záujmu až do výšky dvanásťnásobku mesačného platu. Kontrolovať by to mal nový úrad, ktorý sa zároveň bude zaoberať majetkovými priznaniami a etikou výkonu štátnej služby. Jeho zriadenie predpovedná aj programové vyhlásenie vlády.
Úrad by však nemal byť úplne závislý na vláde. „Nepredstavujem si, že predsedu tohto úradu by menovala výlučne vláda,” reaguje Vetrák.

Hovorí skôr o podobnom modeli ako pri Úrade na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Tam predsedu vyberá komisia zložená z nominantov vlády, prezidentky aj mimovládok.
Šípoš z Transparency International vidí výber predsedu podobne. „Verejné vypočutia kandidátov a komisia navrhovaná širšou skupinou nominujúcich by zabezpečila lepšiu rovnováhu a lepšiu kontrolu,” hovorí, aktuality.sk

X X X

Opäť bude nedostatok asistentov učiteľa, oproti minulému roku pribudol len jeden

Ani tento rok ministerstvo školstva nezafinancuje všetky žiadosti o asistenta učiteľa, ktorého žiaci so zdravotným znevýhodnením potrebujú.„Ak rodina nemá asistenta učiteľa, je to pre ňu mimoriadne náročné. Matka musí často zanechať prácu a robí ho sama, alebo v ešte horšom prípade, vzdeláva dieťa nútene doma, lebo škola nemá personál, ktorý by dieťa citlivo začlenil do kolektívu,“ približuje Viktor Križo zo Slovenskej komory učiteľov pomery rodín, ktoré majú deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami a musia fungovať bez asistenta.

O asistentov učiteľa žiadajú školy každý rok. Rezort školstva ale takmer nikdy nevyhovel všetkým žiadostiam.
Nebude tomu inak ani tento rok. Ministerstvo školstva zo štátneho rozpočtu zaplatí len o jedného asistenta viac, ako tomu bolo vlani.

Rezort školstva hovorí, že pracuje s rozpočtom, ktorý stanovila ešte minulá vláda na čele s Martinou Lubyovou.
Nové vedenie ale sľubuje do budúcna väčšie zmeny a časť asistentov chce hradiť aj z eurofondov.
Rozpady rodiny a izolácie

„Dcéra má poruchu sluchu, nie všetko zachytí. Tým pádom je asistent sprostredkovateľom medzi učiteľom a žiakom. Dovysvetľuje jej učivo a to tak, aby si ho stihla aj zapísať. Na niektoré predmety má individuálny program, ktorý pripravuje asistent,“ opisuje Eva Grebeciová. Jej dcéra, ôsmačka Ela s downovým syndrómom má aj pridruženú obojstrannú poruchu sluchu komponezovanú načúvacími prístrojmi.

Ela má už ôsmy rok asistenta učiteľa a od prvého ročníka je integrovaná do bežnej základnej školy.
„Je dôležité, v prípade, ak má dieťa nejaký problém, ktorý sa vyskytne počas výchovno-vzdelávacieho procesu, aby sa mu niekto venoval. Ak to škola nevie zabezpečiť, rodičia sú často nútení hľadať špeciálne školy či diagnostické centrá. Pritom by stačilo, keby bol na škole odborník a dieťaťu bola poskytnutá odborná pomoc,“ opisuje, s čím sa stretávajú deti, ktoré nemajú asistenta
.
Podľa Viktora Križa, ktorý je zároveň riaditeľom Centra inkluzívneho vzdelávania, môže mať absencia asistenta učiteľa až katastrofálne následky. „Dieťa aj matka sa dostanú do sociálnej izolácie a ich sociálna i finančná budúcnosť je neraz veľmi kritická. Výnimočný nie je ani rozpad rodiny,“ tvrdí a dodáva, že to za svoju 12-ročnú pedagogickú prax zažil mnohokrát.

Pribudol len jeden asistent

Školy sa s nedostatkom asistentov učiteľov potýkajú už roky. Výnimkou bol len rok 2014, vtedy dostali toľko asistentov, koľko potrebovali – a to rovných 1 640. Rokmi sa požiadavka na ich počet zvyšuje.
Aktuálne školy žiadali, aby im ministerstvo pridelilo financie zo štátneho rozpočtu na 8 701 asistentov učiteľa. Štát vyčlenil prostriedky len na 3 109. Oproti minulému roku sa tak počet navýšil len o jedného asistenta.

A Flourish chart

Šéf rezortu školstva Branislav Gröhling už pred mesiacom uviedol, že pracujú s rozpočtom, ktorý bol stanovený ešte minulým vedením – s tým, že v blížiaci sa školský rok nepokryjú všetky žiadosti.

„Budúci školský rok určite nedokážeme vykryť sto percent požiadaviek. To je reálny fakt, pretože pracujeme s rozpočtom ministerstva školstva, ktorý bol stanovený na tento kalendárny rok,“ uviedol v podcaste Ráno Nahlas.
Minister školstva ale deklaroval, že tento rok chcú zaplatiť časť asistentov učiteľa aj z eurofondov.

„To, čo sme už urobili, vyčlenil sa balík 82 miliónov z eurofondov cez našu priamo riadenú organizáciu MPC, kde už môžu žiadať v týchto týždňoch o podobný podporný personál, ktorý bude nastupovať k 1. septembru tohto školského roka, ale bude to len 2500 osôb, ktoré budú môcť naskočiť v rámci odborného personálu. To je to, čo sme dokázali zrealizovať veľmi rýchlo od nášho nástupu,“ priblížil v podcaste Ráno Nahlas šéf rezortu školstva ešte v júni.

Na pozíciu asistenta učiteľa by z týchto prostriedkov malo byť podľa slov ministerstva vyčlenených 760 miest.
Podľa Viktora Križa je výsmechom, že štát navýšil počet asistentov z rozpočtu len o jednu osobu. Za nedostatočné považuje aj počty z EÚ.

„Počty, ktoré budú aj s EÚ projektom, sú stále veľmi malé a nesystémové. Pozitívum je, že na školách budú už pôsobiť aj odborné tímy – psychológ, špeciálny alebo sociálny pedagóg, lebo títo odborníci majú šancu posunúť dieťa, triedu, školu míľovo a systémovo dopredu.“

Chýbajú aj iní

Podľa Zuzany Suchovej z Platformy rodín detí so zdravotným znevýhodnením sa školy v súčasnosti však nepotýkajú len s nedostatkom asistentov učiteľa, chýbajú im aj odborní zamestnanci ako psychológovia, špeciálni pedagógovia, logopédi.

„Asistent učiteľa je veľmi doležitý, ale je len jednou z foriem podpory. Pre deti so zdravotným znevýhodnením sú dôležití aj pomocní vychovávatelia, ktorí by im pomáhali so sebaobslužnými činnosťami, napríklad s jedením, pitím či hygienickými úkonmi, a školské zdravotné sestry,“ vysvetľuje.

Podľa nej takúto pomoc využíva len veľmi malá časť škôl – aj z dôvodu, že ich financovanie nie je zo strany štátu podporované.

V praxi tak podľa Zuzany Suchovej prácu pomocných vychovávateľov často supluje práve asistent učiteľa.
„Pretrvávajúcim problémom je aj nedostatočný počet logopédov. Na Slovensku pritom neustále narastá počet detí s narušenou komunikačnou schopnosťou, vrátane zvyšujúceho sa počtu detí, ktoré komunikujú neverbálne,“ uzatvára s tým, že platforma čaká aj prijatie Stratégie inkluzívneho prístupu vo výchove a vzdelávaní, ktorému sa vláda zaviazala v Programovom vyhlásení.

V súlade so Stratégiou majú byť vytvorené podmienky na zabezpečenie chýbajúceho odborného personálu a podporných tímov na školách, aktuality.sk

X X X

Dago Daniš: Danko sa vracia. Lebo musí

Sedem dní v skratke: 1. Andrej Danko mobilizuje sily. Chce referendum o predčasných voľbách. 2. Dvojitý agent Kyselica končí na ministerstve vnútra. 3. Majského konečne odsúdili. Robil podobné podvody ako Kočner. 4. Spojené štáty stiahnu z Nemecka tretinu vojakov.

1. Danko vo zveráku

Andrej Danko sa po dlhšej odmlke rozhýbal. Chce iniciovať referendum o predčasných voľbách v roku 2021.
Jeho rozhodnutie je, ako sme si už pri ňom zvykli, zvláštne. V januári Danko povedal, že ak sa SNS nedostane do parlamentu, zváži svoj koniec v politike. Po tom všetkom by už vraj nenašiel vnútornú silu ďalej bojovať.
SNS sa napokon do parlamentu nedostala. Danko zvážil, čo ďalej. A... Našiel vnútornú silu na pokračovanie. Chce si vynútiť opakovanie volieb.

Samotné rozhodnutie Danka a jeho mimoparlamentnej strany by nestálo za komentár. V tomto prípade je však podstatný kontext a motív. Vyzerá to tak, že Danko musí bojovať, aj keď by nechcel.

Dôvod: vyšetrovanie NAKA v kauze Dobytkár zasiahlo priamo oligarchu SNS Martina Kvietika. A cez neho zrejme aj Danka. Vyšetrovatelia zistili, že časť z miliónových úplatkov z Pôdohospodárskej platobnej agentúry mala ísť cez ruky podnikateľa Kvietika „na systém“. Teda na stranu, kampaň, spriaznené médiá...

Skúsenosť hovorí, že šanca na stíhanie a odsúdenie skorumpovaných „lídrov“ rastie, ak im chýba politické krytie. Týka sa to priamo SNS a ministrov Jána Slotu. Dvaja z nich skončili v base. Ich vyšetrovanie sa zhodou okolností úspešne uzatváralo v čase, keď SNS driemala mimo parlamentu. A keď Slotu odstrčili nabok z vedenia.
Dovolíme si predpokladať, že preto Danko ukončuje dovolenku.

2. Agent Kyselica

O ďalšie prekvapenie týždňa sa postarali Obyčajní. Niekto informoval médiá, že Lukáš Kyselica, štátny tajomník na vnútre, bol počas kampane nielen poradcom Matoviča a kandidátom na poslanca, ale aj príslušníkom Vojenského spravodajstva. Samozrejme, utajeným...

Kyselica musel odstúpiť z funkcie.

Otázne však ostáva, či by mal byť privítaný v parlamente ako poslanec. Skúmanie, či mal „spravodajca“ Kyselica dobré úmysly a čisté ruky, môžeme dať nabok. Nie je to dôležité.

Dôležitý je princíp. A ten hovorí, že každý, kto kandiduje vo voľbách, má mať odkrytý profil. Kto je, čo robí, pre koho to robí... Ak to prezradiť nemôže (lebo pravidlá tajných služieb to zakazujú), potom nesmie kandidovať.
Predpokladá to aj zákon, ktorý príslušníkom ozbrojených síl zakazuje podporovať politické strany a vstupovať do volebných kampaní.

Šumy o tom, že Kyselica tvrdohlavo trval na tom, že nechce kandidovať a jeho ambície sa obmedzovali na kariéru v bezpečnostných rezortoch, nám pomáhajú pochopiť motív. Lenže – dôležitý je výsledok. A ten je taký, že Kyselica ako príslušník vojenských tajných kandidoval. Čím prekročil dvojitú čiaru, ktorá oddeľuje civilnú, politickú moc od vojenskej, resp. spravodajskej. Mimochodom, jeho návrat do volenej poslaneckej funkcie je ešte horší než by bolo jeho pokračovanie na obrane či na vnútre.

3. Milióny v kufroch

O jednu z dobrých správ týždňa sa postaral Najvyšší súd. Ukončil prieťahy, o ktoré sa opäť, už 17. rok, pokúšal podnikateľ Jozef Majský. Poslal ho do basy na deväť rokov.

Stíhanie Majského trvalo neuveriteľne dlho. Až tak dlho, že sa celkom zabudlo na to, čo urobil.
Majského podvody z roku 2001 vyzerali podobne ako tie Kočnerove. Rozdiel bol v tom, že Majský bol silnejší. Investoval do politických strán, kupoval si médiá. Bol honorárnym konzulom Cyperskej republiky. A hral sa na magnáta.

V roku 2001, keď Frunimu krachovali nebankové pyramídy BMG a Horizont, vstúpil do hry Majský. Kúpil obe spoločnosti. Vyrobil si voči nim fiktívne pohľadávky. Vybral z nich zvyšky hotovosti (desiatky miliónov korún mu mali doniesť v kufroch).

Účet – vyplatenie desiatok tisíc oklamaných klientov – chcel potom zavesiť na krk štátu. Cez starú záhadnú zmenku (pohľadávku) voči Slovenským telekomunikáciám. Zmenka mala údajne hodnotu 120 miliárd korún.
Štát pochybnú zmenku v rukách Majského nikdy neuznal a nepreplatil. Zúfalých klientov nebankoviek nemal kto vyplatiť.
Majský v tomto prípade precenil svoje sily. Krach nebankových spoločností sa nedal uhrať do stratena. Polícia ho začala v roku 2002 stíhať. Ako prvého vplyvného veľkopodnikateľa, ktorý sa hral na sponzora strán.

Majského príbeh mal pokračovanie opäť v kufri. Konkrétne v kufri auta. Manželka ho mala prepašovať do Rakúska.
Nevyšlo im to. Majský skončil vo väzbe.

V roku 2004 ho po intervencii generálneho prokurátora Trnku prepustili. Odvtedy sa Majský viac-menej úspešne vyhýbal spravodlivosti. Rekordné prieťahy sa skončili v stredu. Dnes už 74-ročný Majský dostal deväť rokov.

4. Nemecká otázka

Trumpova vláda oznámila, že stiahne z americkej vojenskej základne v Nemecku tretinu vojakov. Trump to avizoval už dlhšie. Vysvetľoval to tým, že Nemecko príliš šetrí na vojenských výdavkoch, spolieha sa na americkú ochranu a v NATO je „čiernym pasažierom“, resp. neplatičom.

Rozhodnutie Trumpovej vlády je vnímané silne kontroverzne v Nemecku, v Európe a napokon aj v Spojených štátoch. Americká letecká (a pôvodne aj jadrová) základňa v Ramsteine pokrýva nielen Nemecko, ale aj Európu, severnú Afriku a Blízky východ.

Viacerí európski aj americkí politici považujú redukciu amerických síl v Nemecku za chybu. Alebo za nezodpovedné otváranie starej „nemeckej otázky“.

Nemecká otázka nie je ekonomická, ale historická a geopolitická. V konečnom dôsledku vyzerá takto: Naozaj chceme, aby sa Nemecko vojensky emancipovalo? Naplno? A aby sa opäť presadzovalo ako vojenský hegemón v Európe? Sme pripravení na narušenie rovnováhy a na následky? Alebo na prípadné politické obchody silného Nemecka so silným Ruskom?
Zrejme nie.

Nemecko, samozrejme, bolo a je hegemón na kontinente. V obchodnom, ekonomickom aj finančnom zmysle. Vojensky je však invalid, kontrolovaný Spojenými štátmi a Veľkou Britániou. Nemecko ako geopolitický hráč (veľmoc) neexistuje. Od roku 1945. Mocenské vákuum vypĺňali sily Spojených štátov a Sovietskeho zväzu. A po zjednotení Nemecka sily Spojených štátov...

Pilierom americkej vojenskej prítomnosti v Európe sú americké základne v Nemecku. A ich jadrový arzenál. Aktuálne v Nemecku pôsobí približne 36-tisíc amerických vojakov (občasne aj viac, podľa potreby, v júni ich bolo v Nemecku 52-tisíc).

Nemci, pochopiteľne, na vlastnej armáde roky šetrili. Štáty a ich daňoví poplatníci ochotne investujú do ozbrojených síl, ak majú slúžiť ich záujmom a ich vojnám. Investovať do armády, ktorá má pod americkou vlajkou krvácať kdesi v irackej púšti, Nemcom nedávalo a nedáva zmysel.

Moderné Nemecko je niečo ako eunuch svetovej politiky. Je veľké. Bohaté. A neškodné. Nie je to veľmi prirodzený stav, no vyzerá bezpečnejšie než to, čo naši predkovia pri nemeckej otázke prežívali (a nie vždy prežili) v 19. a 20. storočí.
Nočnou morou európskej mocenskej rovnováhy bolo silné Nemecko. A jeho prípadné dohody so silným Ruskom. Briti a Američania sa desaťročia usilovali o tri veci. Oslabovať Nemecko. Oslabovať Rusko. A držať ich od seba, prípadne proti sebe. Po dvoch svetových vojnách a dvoch porážkach Nemecka bol výsledkom balans. Rovnováha. Krehká, ale rovnováha.

Zámer Trumpovej vlády redukovať americkú vojenskú silu v Nemecku a motivovať Nemcov k nákladnejšiemu zbrojeniu má ekonomickú logiku. Je však silne otázne, či má aj geopolitickú logiku. Alebo strategickú.
Netvrdíme, že poznáme odpoveď na nemeckú otázku. Je príliš zložitá, hlavne v následkoch alternatív.

Na jednej strane tu máme právo každého silného národa na suverenitu (aj tú mocenskú a vojenskú). Napokon, mocensky pridusené Nemecko značne deformuje aj Európsku úniu a jej prípadnú suverenitu (EÚ je stále bezpečnostne celkom závislá od cudzej moci).

Na druhej strane tu máme zlé skúsenosti s pokusmi Nemcov prevziať velenie na kontinente. Z pohľadu Stredoeurópanov boli tieto skúsenosti obzvlášť bolestivé.

Kým nie je známe, ako má vyzerať bezpečnostná alternatíva, asi by sme sa mali držať toho, čo 75 rokov fungovalo. A funguje. Nemecko v papučiach pôsobí lepšie ako Nemecko v čižmách.
Jednoducho – odkedy Nemecko prestalo zbrojiť a svoje sily presmerovalo na láskyplné vyšívanie dúhovej vlajky, v Európe je pokoj.
A ak sa nám nechce zbytočne riskovať, nech si vyšíva ďalej, aktuality.sk

X X X

Kičurovi pribudlo ďalšie obvinenie. Pre tendre na Štátnych hmotných rezervách

Bývalému šéfovi Štátnych hmotných rezerv Kajetánovi Kičurovi pribudlo ďalšie obvinenie. Pre aktuality.sk to potvrdili dva zdroje z prostredia Orgánov činných v trestnom konaní. Nové obvinenie sa týka ekonomickej trestnej činnosti, konkrétne verejných obstarávaní Štátnych rezerv. Spolu s Kičurom sú obvinení aj ďalší traja ľudia a jedna firma.

Informáciu oficiálne potvrdil aj hovorca policajného prezídia Michal Slivka.

„Prokurátor dnes po vykonaní potrebných procesných úkonov v súvislosti s akciou s REZERVA 2 obvinil štyri fyzické a jednu právnickú osobu pre viacero skutkov kvalifikovaných ako porušovanie povinností pri správe cudzieho majetku, machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe, legalizáciu príjmu z trestnej činnosti a podplácanie,“ uviedol.
Elitní policajti z NAKA obvinili bývalého šéfa Správy štátnych hmotných rezerv Kičuru z korupcie a prania špinavých peňazí ešte v apríli. Odvtedy sedí vo vyšetrovacej väzbe.

Počas svojho pôsobenia na čele štátnej inštitúcie mal zarobiť na úplatkoch od druhého obvineného – podnikateľa Miroslava Solavu – viac ako 220-tisíc eur. Obaja tvrdia, že šlo len o pôžičku, aktuality.sk

X X X

V kauze starostu Dolného Chotára vypovedá jeho syn obžalovaný z troch vrážd

V kauze šiestich vrážd a iných trestných činov, z ktorých obžalovali aj starostu Dolného Chotára Františka Dora, vypovedá vo štvrtok pred Špecializovaným trestným súdom jeho syn František. Vinu tak ako jeho otec popiera.

„Skutky, ktoré sú mi kladené za vinu, popieram,“ uviedol František Dora mladší. Syna starostu Dolného Chotára obžalovali okrem troch vrážd aj z faktoringového podvodu. K tomuto skutku hodlá František D. mladší vypovedať potom, čo bude vypočutý utajený svedok. Zároveň požiadal obžalovaný o jeho odtajnenie súdom, pretože si myslí, že pozná jeho identitu a ide o podnikateľa z Galanty. Spojil ho s jednou z obetí, ktorej vraždu si mal objednať.

Vo svojej výpovedi František D. mladší upozorňoval na údajnú neobjektivitu vyšetrovateľa. Podľa jeho slov ho navštívil vyšetrovateľ v roku 2013 alebo 2014 so žiadosťou o spoluprácu pri vyšetrovaní iného trestného činu. Obžalovaný však už medzičasom k danej veci nemal podľa vlastných slov informácie, čo sa vyšetrovateľovi a operatívcom nemalo páčiť. "Doslova mi povedal operatívec, že neodíde do dôchodku, kým ma nezavrú," uviedol obžalovaný. Človeka, o ktorom chceli policajti informácie, neskôr prepustili z väzby pre nedostatok dôkazov.

V kauze vrážd gangu sátorovcov stoja pred senátom ŠTS starosta Dolného Chotára František D., jeho syn František, Roland Sz. a Ladislav A. Obžalovaní sú dokopy zo šiestich vrážd, z toho jednej v štádiu prípravy, faktoringového podvodu, členstva v zločineckej skupine a drogovej trestnej činnosti, aktuality.sk

X X X

Takto sme Daru ešte nevideli, po prvýkrát odhalila svoju pravú tvár

Daru často kritizujú pre retuš a nereálne foto, na ktorých má vyzerať lepšie. Ona sa preto po prvýkrát rozhodla vystúpiť z tejto bubliny a prehovoriť.

Celebrity si často vylepšujú imidž nielen pomocou šikovných vizážistov, ale aj programov na úpravu svojho zovňajšku.
Ako keby sa báli, že ich fanúšikovia odsúdia kvôli pár vráskam a chybičkám krásy. No našťastie sa čoraz viac hviezd rozhodlo zhodiť toto pozlátko dokonalosti a ukázalo, že nádherné sú aj bez podobných pomôcok.

Speváčka prvýkrát aj s vráskami

Dara oslávi tento rok v decembri 48. narodeniny. Počas jej bohatej kariéry sme si zvykli na to, že takmer vždy vyzerá dokonalo. Inak tomu nie je ani na jej fotografiách na sociálnych sieťach, kde často nevidíte ani jednu chybičku.
No po rokoch sa rozhodla i ona urobiť výnimku a na Instagram pridala príspevok, v ktorom odhalila svoju pravú tvár.
Nehanbila sa vrások ani iných nedokonalostí a svojim rovesníčkam ukázala, že skutočná krása je v ich vnútre a na fotografiách môžu vyzerať nádherne a sexy aj bez toho, aby mali niekoľko vrstiev mejkapu a použili iné pomôcky:
Fotky v časopisoch nemôžu byť bez retuše

Speváčku nahnevalo najmä to, že ju kritizujú kvôli upraveným fotografiám, ktoré sa nachádzajú v časopisoch.
Ľudia si ako keby nechceli uvedomiť, že tak to v bežnom svete chodí a keby mali zrazu niekde na titulke človeka bez akejkoľvek úpravy, boli by asi zaskočení.

„Viem, že mi občas pod fotky z časopisov píšete, že to s tou retušou preháňam. Retušou prebehne každá titulka, nielen tá moja. Je to pravidlo, ustálený zvyk, spoločenský úzus v mediálnom svete, či sa to komu páči alebo nie.
A ja, my ktorí sa na titulkách objavujeme, máme so spôsobom ako veľmi, čo presne, výberom fotiek a ich následnou retušou pramálo spoločného. Je to v prvom rade voľba redakcie a v neposlednom rade je to v moci fotografa,“ napísala na Instagram. Dara taktiež zdôraznila, že títo ľudia takýmto spôsobom prejavujú svoju umeleckú slobodu a talent. Je to ich rukopis, ktorý robí ich prácu jedinečnou.

Dara Rolins

Vôbec nie som dokonalá

Tak ako iné celebrity, aj Dara si veľmi dobre uvedomuje svoje chybičky a vrásky, ktoré jej pribudli v ostatných rokoch. Napriek tomu si pri fotkách z časopisov nikdy nepomyslí, že by bola bezchybná. „Viem a chápem, občas si aj ja prídem priveľmi dokonalá. Myslím na niektorých fotkách. A ani omylom nie som. Dôverne poznám všetky svoje prednosti aj chyby. O správnom uhle, kúzle svetla a okamihu ani nehovorím.

Od toho máte možnosť vidieť nás na našich Instagramom a v instastorkách takto „normálnych“, domácich, v pohybe a s chybami, vráskami, jednoducho všetkým prirodzene ľudským. Ani mňa nebaví dívať sa na preretušované, prefiltrované krásky, ktoré potom s realitou nemajú nič spoločné,“ dodala úprimne.

Dara Rolins

Ľudia sa prirodzene radšej pozerajú na krásne veci. A to spôsobilo aj súčasný trend úpravy fotografií, ktorý možno niekedy prekračuje aj medze originality, pretože sa kvôli použitím filtrom na sociálnych sieťach podobáme ako vajce vajcu.

Pod týmto úprimným statusom sa Dare začali ihneď množiť povzbudivé komentáre. Viacerí fanúšikovia jej odkázali, že ju majú radi vyretušovanú i prirodzenú.

Neprekáža im na nej, ani keď odhalí svoju pravú tvár a zároveň chápu, že v časopisoch jednoducho vyzerá trochu inak.
„Vrásky okolo očí sú krásne. Môj otecko vždy hovoril mojej maminke, keď sa na ne sťažovala, že sú to vejáriky smiechu a má ich od toho, ako sa neustále usmieva,“ povzbudila ju jedna z jej fanúšičiek.

Podporili ju aj iné hviezdy

Vrásky sú našou prirodzenou súčasťou. Nemôžete proti nim bojovať, pretože raz vás realita prezradí a odhalí vám pravú tvár. Starnúť so cťou je uvedomiť si svoje chybičky, zmieriť sa s nimi a milovať ich.

To si veľmi dobre uvedomujú všetky celebrity, ktoré sa nespoliehajú len na komplimenty za svoje dokonalo upravené fotografie. Často sa neváhajú objaviť na internete nenalíčené a neupravené, aby aj ostatní videli, že im realita neprekáža.
Aj z toho dôvodu Daru pri jej úprimnej spovedi podporili viaceré celebrity, keď jej napríklad Daniela Peštová poslala súhlasný odkaz s jednoduchým srdiečkom. Tak to jednoducho je, fotografie z reálneho života, verzus upravené, môžu byť celkom iné, aktuality.sk