iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Politik a jeho syn SR si mali objednať vraždy u mafie...

... Dorovci stoja pred súdom: Starosta František Dora obžalovaný z objednávky vrážd: Slovensko zažije prvý súdny proces s človekom, ktorý si mal ako aktívny politik objednať vraždy. Obdobný prípad zatiaľ poznáme len v kauze Pavla Ruska, ktorého súdia za údajnú objednávku vraždy spoločníčky Sylvie Volzovej. To sa však malo udiať ešte v časoch, keď Rusko v politike nepôsobil.

Tri desaťročia nerušene kraľoval malej dedinke Dolný Chotár v Galantskom okrese iba 100 kilometrov od Bratislavy. Vášnivý poľovník, majiteľ najväčšej (a jedinej) haciendy v obci bez plynu, agropodnikateľ, ktorý svoje poľnoimpérium rozširoval možno aj cez mŕtvoly.

František Dora bezpečne vyhrával starostovské voľby – či už pod krídlami SMK, alebo Mosta-Híd, i keď dedina sa mu takmer rozpadá pod rukami, peletáreň za eurofondy bola hneď po dobudovaní dlhodobo odstavená a nájomné byty v dedine stavala firma prepojená na mafiu.

K mafii mal Dora blízko už od mladých liet, i keď vtedy zrejme netušil, že z jeho spolužiaka a kamaráta zo zápasníckeho oddielu Milana Siposa sa stane zakladateľ jedného z najznámejšich gangov podsvetia Slovenska.
Po Siposovej násilnej smrti sa k Dorovi primkol nástupnícky bos mafiánskeho klanu Lajos Sátor, ktorý si z Dorovho Dolného Chotára spravil svoju základňu. Kúsok za dedinou dokonca budoval mafiánsky ranč v štýle Pabla Escobara – počas murárskych prác na tejto stavbe sa dokonca Sátorovi podaril dobre známy útek pred zásahovým komandom polície, ktorá chcela jeho mafiánsku éru v roku 2002 ukončiť práve v Dolnom Chotári.

S Dorom si o naháňačke po dolnochotárskych poliach mohli nerušene pohovoriť o šesť rokov neskôr, keď regionálny politik s policajne hľadaným mafiánskym kápom vyrazili na spoločnú dovolenku do kolísky mafie – Talianska.
Doru so sátorovcami podľa vyšetrovateľov a prokuratúry však spájalo oveľa viac – od tohto klanu si mal niekedy sám, inokedy spoločne so svojím prvorodeným synom objednávať vraždy. Teraz sa za dlhoročnú vražednú sériu aj s Františkom Dorom mladším a jeho ochrankárom Ladislavom Alföldim, ako aj Rolandom Szamaranským, postavia pred súd. Starosta Dora, ktorého mandát trvá aj počas pobytu vo väzobnej cele, mal byť pre gang sátorovcov činný minimálne od roku 2001 do roku 2010.

Posol smrti

Rovinatú zem južného Slovenska začali prekopávať policajti s bagrami a hľadať telá obetí až v priebehu posledných rokov, keď sa im podarilo úspešne udrieť na skupinu sátorovcov. Pohrebiská ukazuje jeden z členov gangu, ktorý bol priamo pri vraždách.

Na svedomí majú mať desiatky ľudí. Po vyvraždení gangu Tibora Pápaya boli najmocnejším a najobávanejším postrachom južného Slovenska. Ich vodca Lajos Sátor síce žil neustále na úteku, napriek tomu ďalej fungovali a zdierali celý kraj. Objednávky podľa vyšetrovateľov prijímal aj od dorovcov.

Jedna z prvých vrážd, ktorú sátorovci mali spáchať na objednávku starostu Doru, sa stala zrejme koncom januára 2004 a súvisela s rozpínavosťou starostu agropodnikateľa na miestnych poliach. Dora zvádzal právny boj o desiatky hektárov prenajatej pôdy s agrofirmou zo susednej dediny Kráľov Brod, až im napokon 27. januára 2004 zmizol agronóm a konateľ Imre Czakó.

Jeho osud rozplietli policajti až po 15 rokoch, keď začali rozprávať niektorí členovia sátorovcov a pri obci Vrakúň ukázali miesto, kde v provizórnom hrobe našli Czakóovo telo. Zrejme už koncom roka 2003 – po zadaní Dorovej objednávky na likvidáciu nepohodlného konkurenta – mali začať sátorovci sledovať pohyb Imricha Czakóa.

Keď 27. januára 2004 vyrazil autom z domu v rodných Trsticiach do práce v Kráľovskom Brode, poslali si mafiáni SMS-ku, že už vyrazil. V prestrojení za policajtov v zelených uniformách ho na križovatke za dedinou zastavili a naložili do akože policajnej fábie.

Tento postup bol akýmsi modus operandi sátorovcov – pred obeťami sa často vydávali za policajnú hliadku, potom ich uniesli a zvyčajne až pri pripravenom hrobe zaškrtili. Považovali totiž za bezpečnejšie prevážať v aute živých ľudí, lebo keby ich zastavili skutoční policajti, únos je menej závažnejší skutok ako vražda. Svoje obete škrtili preto, že takýto spôsob usmrtenia zanecháva menej stôp, aj keby sa náhodne po rokoch našli kostrové pozostatky.

Žiaľ, podobný osud zrejme postihol aj Czakóa, ktorého mali najprv spútaného strážiť v opustenej čárde Kukurica. Večer sa presunuli na pole pri obci Povoda k pripravenému hrobu, kde ho mali uškrtiť šnúrou a po zakopaní do hrobu ešte poliať chemikáliou. Na vražde sa mal podieľať Juraj Bugár alias Bugu, Roland Szamaranský a dnes už nežijúci bývalý šef vražedného komanda sátorovcov Alfréd „Frédy“ Nagy, ktorý zomrel pri streľbe počas unášania pápayovca Bélu Écsiho. Sátorovci údajne za vraždu Czakóa zinkasovali tri milióny korún, teda 99 581,76 eur.

Vražda ako zakrývací manéver

Po Czakóovi si mal Dora od mafiánskeho gangu objednať aj koniec Trnavčana Vojtecha Rampáka, ktorý fuguroval vo viacerých obchodných spoločnostiach. Starostovi mal prekážať preto, že figuroval v daňovej kauze, v ktorej on sám čelí obžalobe pred Okresným súdom Galanta.

Čas likvidácie Rampáka je neistý, jeho vražda sa stala niekedy medzi rokmi 2006 až 2010, pričom jeho telesné pozostatky našli policajti v provizórnom hrobe 16. januára 2019 pri obci Ohrady. Sátorovci Rampáka opäť pod legendou, že sú policajti, vyzdvihli z penziónu a previezli na chatu, pri ktorej ho zaškrtili. Na vražde sa mal osobne podieľať aj Lajos Sátor.

Vražda za polovicu dlhu sa nestala

V roku 2010 mal mať starosta Dora záujem o likvidáciu Jozefa Kertésza, významného podnikateľa z Vlčian, obvineneného z daňových podvodov. Dôvodom plánovanej vraždy mal byť dlh Dorovej firmy Aster Plus voči spoločnosti Jopi Trade, ktorú zastupuje práve Jozef Kertész. Išlo o 267 916,94 eur.

Vražda Kertésza sa nakoniec neuskutočnila preto, že ju už nemal kto vykonať. Bosa Sátora, ktorý mal byť osobne nájomným vrahom, totiž počas prípravy vraždy zavraždili vlastní členovia gangu. Za týchto okolností potom druhý dohodnutý vykonávateľ vraždy Zsolt Nagy alias Čonty viackrát odmietol „objednávku“ dokonať.

A to už plánovanú obeť sledovali a mali nákres budovy, v ktorej sídli jeho spoločnosť, aby sa tam vedeli orientovať. Dostali aj motorku, na ktorej mali za podnikateľom ísť. Najatá dvojica pôvodne dostala sľub, že za likvidáciu podnikateľa dostanú sumu, ktorá zodpovedala polovici Dorovho dlhu voči podnikateľovi, teda viac ako 130-tisíc eur.

Už dopredu bola poskytnutá aj nezvyčajná záloha – prevádzkovanie pohostinstva na brehu jazera v obci Tomášikovo.
V súvislosti s plánovanou vraždou konateľa Jopi Trade je zaujímavá informácia, ktorá pramení z iného súdneho uznesenia, súvisiaceho so sporom o spomínanú pohľadávku.

Tam sa uvádza, že František Dora mal firme Jopi Trade odkázať, že buď sa uspokoja s vrátením sumy 130-tisíc eur, alebo nech na celú záležitosť zabudnú. Podľa vyšetrovateľov napokon za rovnakú sumu objednal vraždu konateľa Jopi Trade.

Aký otec, taký syn?

V prípade Doru staršieho teda ide o tri objednávky, z ktorých dve boli zrealizované. Aj Dorov syn František podľa polície zadal sátorovcom podobné „zákazky“ ako otec. V roku 2011 údajne požiadal Juraja Bugára a Ladislava Alföldiho, aby mu pomohli s likvidáciou bieleho koňa Petra Nagya. Dora mladší chcel predísť tomu, aby Nagy porozprával policajtom o veľkom podvode, z ktorého boli aj s otcom obvinení. Nagya už v tom čase hľadala polícia.

Začiatkom februára 2012 mali sátorovci priviezť bieleho koňa k obci Ohrady, kde ho zastrelili. Rok nato si mal objednať aj vraždu ďalšieho bieleho koňa Martina Žalmúnka, ktorý by zase mohol svedčiť v daňovej kauze, ktorú vyšetrovali českí policajti. Jeho telo vraj dočasne pochovali na pozemku pri rozostavanom ranči v Dolnom Chotári.

Okrem doteraz známych prípadov je súčasťou obžaloby aj likvidácia Kristiána Madarasza a prípad fak
oringového podvodu, kde dorovci v banke falošne deklarovali dodanie jačmeňa hmotným rezervám. V obžalobe je aj menšia kauza nálezu drog pri jednej domovej prehliadke u Alföldiho. Išlo o pervitín, ktorý predával.
Oboch Dorovcov spolu s tretím zadržaným mužom Ladislavom Alföldim poslal vlani Špecializovaný trestný súd do väzby, aktuality.sk

X X X

Lukáš Kyselica končí na ministerstve vnitra S

Lukáš Kyselica, bývalý šéf tímu Gorila

O Kyselicovom odchode informoval na sociálnej sieti premiér Igor Matovič. „Lukáš Kyselica nám včera oznámil, že sa rozhodol odísť z postu štátneho tajomníka na Ministerstve vnútra. Dohodli sme sa, že si to môže ešte dodnes prípadne rozmyslieť. Nerozmyslel,“ napísal predseda vlády.

Premiér ďalej uviedol, že podľa jeho informácií Kyselicu chceli vo vedení Vojenského spravodajstva zneužiť pred voľbami ľudia blízki vtedajšiemu premiérovi Petrovi Pellegrínimu „na rozvrat nášho hnutia OĽANO zvnútra“.
„Chceli dosiahnuť rozpad hnutia a za akúkoľvek cenu zabrániť, aby sme mohli zostaviť vládu ... nepodarilo sa. Tajné služby štátu zneužívajú voči svojim politickým oponentom len tí najperverznejší diktátori,“ dodal Matovič.

Odchod Lukáša Kyselicu z postu štátneho tajomníka sme vo večernom podcaste Aktuality Nahlas rozobrali s politológom:
„Rešpektujem rozhodnutie Lukáša Kyselicu odísť z funkcie štátneho tajomníka ministerstva vnútra SR po informáciách, ktoré boli medializované. Viem, ako funguje Vojenské spravodajstvo a za viac ako 15 rokov, ktoré som tam pôsobil, som sa naučil, že veci nikdy nie sú čierno-biele a činnosť Vojenského spravodajstva bude vždy ovplyvnená úrovňou jej vedenia," tlmočila stanovisko ministra vnútra Romana Mikulca jeho hovorkyňa Barbara Túrosová.

Slová predsedu vlády odmieta vznikajúca strana Petra Pellegriniho - Hlas. Podľa hovorkyne Patrícii Medveď Macíkovej si už zvykli, že Igor Matovič „používa lož ako pracovnú metódu", ale jeho vyjadrenie o pokuse rozložiť hnutie OĽaNO prostredníctvom Kyselicu, podľa nej nesie prvky stihomamu.

„Pán Matovič by mal prestať pozerať lacné filmové trháky a mal by prestať aj s vyjadreniami, ktoré sú hlboko pod úroveň predsedu vlády Slovenskej republiky. Odchod pána Kyselicu je dobrou správou pre Slovensko. Agenti tajnej služby majú plniť svoje tajné poslanie, politici majú otvorene slúžiť ľuďom. Oboje sa jednoducho nedá,“ dodala Medveď Macíková.

Politici reagujú

Medzi prvými politikmi, ktorí reagovali na Kyselicovo rozhodnutie bol podpredseda parlamentu Gábor Grendel (OĽaNO): „Myslím si, že sa rozhodol dobre,“ skonštatoval stručne pre Aktuality.sk. Ďalší z podpredsedov národnej rady Juraj Šeliga (Za ľudí), ktorý už skôr vyzýval Kyselicu, aby prijal osobnú zodpovednosť, rozhodnutie teraz už bývalého štátneho tajomníka privítal.

„Pred voľbami sme sľubovali nastolenie vyššej politickej kultúry. Mnohí v posledných dňoch, ako keby na tieto sľuby zabudli. Preto som rád, že sa pán Kyselica zachoval presne tak, ako sme sľubovali a presne tak, ako mal,“ skonštatoval.
Podľa Šeligu by pri takejto kauze mala byť rezignácia normálna a skoro až automatická.

„Ale žiaľ nie je. O to viac rešpektu si zaslúžia tí, ktorí si chybu priznajú, nemoralizujú, nerelativizujú a namiesto trápnych výhovoriek konajú,“ dodal podpredseda Za ľudí. Na abdikáciu Kyselicu reagovala krátko aj koaličná SaS.
„Strana Sloboda a Solidarita vnímala otázky okolo pána Kyselicu ako problém OĽaNO a jeho samého. Jeho rozhodnutie skončiť vo funkcii rešpektujeme.“

Do volieb ako tajný

Odchádzajúci štátny tajomník MV SR a bývalý šéf tímu Gorila Kyselica podľa informácií Denníka N kandidoval do parlamentu ako tajný príslušník Vojenského spravodajstva. Nemali o tom vedieť ani členovia hnutia OĽaNO, za ktoré sa uchádzal o mandát.

Minister vnútra Roman Mikulec (OĽaNO) v pondelok uviedol, že na základe informácií, ktorými disponuje, nemal dôvod nedôverovať Kyselicovi. Štátnemu tajomníkovi vyjadril dôveru aj minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO).
Kyselicove kroky v minulosti sa nepáčili niektorým koaličným poslancom. Na odchod z postu štátneho tajomníka ho v utorok vyzval aj opozičný Smer-SD. Tvrdil, že politik porušil zákon, keď sa ako príslušník Vojenského spravodajstva (VS) zúčastnil politického súboja za hnutie OĽaNO, aktuality.sk

X X X

Dago Daniš: Tajní zrejme nepracovali len na Matovičovi

Tak nakoniec to netrvalo dlho. Kyselica po spolupráci s vojenskými tajnými končí. A predseda vlády Matovič prichádza s drsným obvinením: tajné služby vraj mali pred voľbami pracovať na rozložení Obyčajných.

Je zrejmé, že Naď aj Matovič vedeli o práci Kyselicu pre Vojenské spravodajstvo viac, ako môžu priznať. Inak by asi netvrdili, že mu dôverujú. Vysvetlenia sa však nedočkáme. Rozprávanie o utajovaných skutočnostiach je trestné.
O to však po rezignácii Kyselicu až tak nejde. Zaujímavejšie je presvedčenie premiéra a jeho ľudí, že OĽaNO minulý rok rozpracovali tajné služby.

Ich tvrdeniu by sme mohli veriť. A dokonca by sme ho mohli rozšíriť aj na ďalšie strany.
Niekoľko faktov a indícií podopiera podozrenie, že za vlády Smeru sa rozohrávali špinavé spravodajské hry proti Obyčajným, proti Sulíkovej SaS a proti predsedovi Za ľudí Kiskovi.
Obyčajní

O pokusoch tajných služieb rozpracovať Matovičových ľudí sme písali v utorok. Zopakujeme len základné tézy.
Vojenské spravodajstvo sa pokúšalo zistiť, s kým Matovič po voľbách ráta na kľúčové ministerstvá. Zistilo, že Naď má namierené na obranu. Alebo Grendel na vnútro.

V novembri 2019 začala NAKA stíhať Naďa za ohrozovanie utajovaných skutočností. Krátko pred voľbami zas prokuratúra obžalovala Grendela za vyzradenie bankového tajomstva. V jednom aj v druhom prípade bolo stíhanie zjavne účelové a v krátkom čase zastavené.

Poslúžilo však na diskreditáciu kľúčových ľudí z tímu Matoviča. Grendela dokonca obžaloba na dobu určitú vyradila z hry o funkciu ministra vnútra. Čo bola zrejme priorita pre ľudí z pozadia Smeru, keďže Grendel má blízke väzby na exministra vnútra Lipšica.

Útok na Obyčajných však ani zďaleka nebol jediným prípadom, pri ktorom môžeme mať podozrenia zo spravodajských hier proti opozícii.

Galko verzus Sulík

Ešte pred útokmi na Obyčajných, v lete 2019, mali tajné služby pomáhať pri rozklade SaS. Cez zrážku Galka so Sulíkom.
Keď sa to v SaS vyhrotilo, Galkovi ľudia mali podozrenie, že do okolia Sulíka boli nasadení tajní s väzbami na Slovenskú informačnú službu.

To isté tvrdila druhá strana o Galkovej frakcii: tajní sa vraj pokúšali rozpracovať Rajtára, Galkovho spojenca, a hecovať ho proti Sulíkovi. V tom čase sme týmto klebetám nevenovali veľkú pozornosť. SaS sa predsa rozbila na osobnom konflikte Galko – Sulík, nie na kladive tajnej služby.

Dnes po obvineniach, ako sa vojenskí tajní pokúšali rozložiť OĽaNO, však môžeme pripustiť, že o konflikt v SaS sa mohli živo zaujímať nielen členovia strany, ale aj organizované skupiny. Tie, ktoré slúžili Smeru a oligarchom. A ktoré sa pokúšali spravodajsky rozpracovať viaceré opozičné strany.

Jednoducho: je pravdepodobné, že tajní sa pokúšali pracovať na oboch skupinách v SaS. A každú z nich presviedčať, že má na to, aby rozohrala vabank. Zákulisné reči Sulíkových a Galkových ľudí o spravodajských hrách nemuseli byť len klebety. Faktom je, že Sulíkova SaS na jeseň 2019 prešla otrasmi, ktoré ju dramaticky oslabili krátko pred volebnou kampaňou. SaS bola vybavená.

Obchodník Kiska

Ďalší útok na opozičnú stranu s rukopisom spravodajskej hry sme videli priamo počas kampane.
Niekto vyrobil a zverejnil sériu videorozhovorov medzi realitným maklérom Šuligom a Kiskom, resp. medzi Šuligom a údajným šéfom popradského podsvetia Reichelom
.
Videá mali potvrdzovať staršie podozrenia, že Kiska vedome kupoval kradnuté pozemky v Tatrách.
Útoky na Kisku prispeli k oslabeniu Za ľudí. Tá do politického boja vstupovala ako budúca premiérska strana a hlavný rival Smeru.

Aj preto sa stala nosným terčom útokov priamo v kampani. Napokon však Kiskova strana vyfučala.
Zámerom útokov na opozičné strany bolo relativizovať rámec kampane („nikto nie je čistý“) a schladiť mobilizáciu opozičných voličov.

Stratégia Smeru a spravodajské hry proti opozičným stranám však zabrali len čiastočne.
Jednak preto, že verejný odpor proti vláde Smeru sa už nedal tlmiť. A potom preto, že rozhodujúca bitka bola nasmerovaná na nesprávny front.

Ničivé útoky na Kisku prišli v čase, keď sa väčšina opozičných voličov presúvala k Matovičovi.
Dorážanie Kisku v koncovke kampane tento pohyb len urýchlilo. Z Matoviča – outsidera, s ktorým sa veľmi nerátalo – sa stal Matovič premiér. So štyrmi možnosťami na zostavenie väčšinovej protikorupčnej vlády.

Kto sú „oni“

Možno vás bude zaujímať, koho máme na mysli pod pojmom „oni“ (tajní), ktorí mali rozpútať útoky proti opozičným stranám.

Neboli to Pellegriniho ľudia (ako sa to snaží podsúvať Matovič). A neboli to ani spravodajské služby. Aspoň vo formálnom, inštitucionálnom zmysle.

Predpokladáme, že „tajní“ – použití ako nástroj či zbraň – boli ľudia s minulosťou v spravodajských službách, ktorí pôsobili v šedej zóne. Ako obchodníci s informáciami a dodávatelia „špeciálnych služieb“. Použití mohli byť aj aktívni príslušníci tajných služieb a ich šéfovia, no len načierno.

Ďalej predpokladáme, že zadávateľmi úloh, pre ktorých mohli pracovať všetky divízie kampane (aj spravodajské), je skupina v pozadí politiky, ktorú opísal Peter Tóth vyšetrovaciemu tímu Búrka.

Podľa Tótha sa zásadné rozhodnutia nerobili ani vo vláde, ani v predsedníctve Smeru, ale v hoteli oligarchov Double Tree by Hilton. Na uzavretom privátnom poschodí sa tam mali stretávať Fico, Kaliňák a kľúčoví oligarchovia: Brhel, Výboh, Široký a Bödör
.
Norbert B.

Táto skupina, považovaná za „dozornú radu“, ktorá riadila Slovensko, mala dosah na vládu, spravodajské služby, volebné tímy. A zrejme aj na políciu a prokuratúru. Slovom, mala ovládať mocenskú mašinériu, schopnú zasahovať do politického boja.

Navyše, cez Norberta Bödöra mali dosah aj na „súkromnú políciu“. Bödörovci vlastnia najväčšiu súkromnú bezpečnostnú službu Bonul s tisíckami zamestnancov. A roky mali vplyv na vedenie polície, vedenie NAKA a na prácu spravodajských služieb.

Ak sa vám zdajú špekulácie o spravodajských útokoch v kampani a oligarchoch prehnané, treba si pripomenúť kulisu volebného boja. Opozičné strany vyhlásili vojnu oligarchom z pozadia Smeru. A oligarchovia sa bránili. S použitím všetkých dostupných zbraní.

Ako sme videli po zadržaní Norberta Bödöra, v tejto zrážke nešlo len o to, kto vyhrá voľby – a kto ich prehrá. Z pohľadu viacerých účastníkov išlo o otázku, kto prevezme velenie – a kto pôjde do basy, aktuality.sk

X X X

Rezorty odmietajú hĺbkové audity od Kollárovho človeka. Nie je náš nadriadený, odkazujú

Hĺbkový audit, ktorý by chcel robiť podpredseda vlády pre legislatívu na ministerstvách, naše právo nepozná.
Keď si chcel nedávno podpredseda vlády Štefan Holý poza chrbát kolegov z vlády posilniť kompetencie, časť kabinetu sa postavila na zadné. Odmietli mu ich odhlasovať a odkázali ho na proces pripomienkového konania. Počas neho si chceli naštudovať, o čo vlastne Holému ide.

A dnes to už vedia. Včera totiž proces pripomienkovania skončil a viacero rezortov vznieslo zásadné námietky.
Remišová a Kolíková proti Spoločne sa do Holého nápadu pustili ministerka pre investície Veronika Remišová a šéfka rezortu spravodlivosti Mária Kolíková. Obe svorne tvrdia, že pokiaľ by materiál prešiel v nezmenenej podobe, úrad podpredsedu vlády sa postavil do roly ich nadriadeného.

Mohol by totiž vykonávať kontroly na rezortoch bez toho, že by o to žiadal akýkoľvek minister, čo je podľa nich v rozpore s tým, v akom je dnes podpredseda vlády postavení.

„Vykonanie hĺbkového auditu predstavuje podstatný zásah do vnútorných záležitostí ministerstva alebo ústredného orgánu štátnej správy, preto nepovažujeme za odôvodnené, aby ho podpredseda vlády vykonával bez žiadosti príslušného ministra alebo vedúceho ústredného orgánu štátnej správy,“ píše sa v pripomienke rezortu spravodlivosti. Rovnako sa vyjadril aj Remišovej rezort.

Preto žiadajú, aby kompetenciu o vykonaní hĺbkového auditu upravili tak, že ju bude môcť vykonať až potom, čo o ňu niekto vôbec požiada. Holý navrhuje, aby mohol jeho úrad robiť audity aj bez žiadosti, no po dohode s ministrom.
Hĺbkový audit nepoznáme

Pokiaľ by došlo k úprave, podpredseda vlády by prišiel o jednu z najzásadnejších kompetencií, o pridelenie ktorých žiada.
Problémom je aj samotný hĺbkový audit. Nikto totiž nevie, čo sa pod tým myslí. V našom právnom poriadku sa totiž nič o „hĺbkovom audite” nepíše, na čo upozorňujú hneď viaceré rezorty. Podľa rezortu financií by to mohlo viesť dokonca až ku konaniu v rozpore s Ústavou, keďže tá zaväzuje, aby štátne orgány konali len v medziach zákonov a Ústavy.

A problémom by bolo aj vynucovanie nápravy v prípade zistenia pochybení pri takomto audite.
„Bez právneho základu nie je v kompetencii auditujúceho subjektu zaviazať auditovaný subjekt na plnenie nápravných opatrení, ak sa auditom identifikujú negatívne zistenia, resp. neexistuje základ na vynútenie celkovej súčinnosti auditovaného subjektu v rámci vykonávaného ‚hĺbkového auditu,“ upozorňuje rezort financií.
Tomu sa nepozdáva ani zavádzanie samotnej novej právomoci na vykonanie hĺbkového auditu, keďže orgánov, ktoré robia kontroly, je už dnes viacero.

„Prípadné zavedenie nového typu „auditu“ do existujúceho systému kontroly v Slovenskej republike sa javí ako duplicitné, keďže pri aktuálnom nastavení vykonáva externý audit/kontrolu v rámci svojej vecnej pôsobnosti okrem iných Najvyšší kontrolný úrad SR, Ministerstvo financií SR, Úrad vládneho auditu či Úrad vlády SR,“ upozorňuje rezort financií.
Na ťahu je podpredseda vlády, ktorý sa bude k pripomienkam vyjadrovať, aktuality.sk

X X X

Chatu exžupana Blanára stavala firma, ktorá dostala milióny od žilinskej župy. Za podozrivú cenu

Honosná chata za podozrivo nízku cenu od firmy, ktorá získala desiatky zákaziek celkovo za milióny eur od žilinskej župy pod vedením Juraja Blanára. Príbeh lukratívnej nehnuteľnosti dlhoročného smeráka však vyvoláva viacero pochybností.
Dlhoročný politik Smeru Juraj Blanár a adept na kreslo podpredsedu parlamentu po Petrovi Pellegrinim (Hlas-SD) sa môže pochváliť lukratívnou nehnuteľnosťou v atraktívnom prostredí Terchovej, ktorej obstarávacia cena i dodávateľ stavby vyvolávajú otázniky.

Trojpodlažný rodinný dom so šiestimi obytnými miestnosťami stavala podľa viacerých zdrojov Aktuality.sk spoločnosť SOAR patriaca Gregorovi Hudecovi. Ide o príbuzného iného dlhoročného smeráka, poslanca Národnej rady aj žilinskej župy a starostu Starej Bystrice Jána Podmanického, ktorý medzičasom založil Platformu za hodnotovú politiku a odišiel zo strany Roberta Fica.

Nemenej zaujímavý ako vlastnícke pozadie stavebnej firmy je aj možný konflikt záujmov. Spolumajiteľ nehnuteľnosti a podpredseda Smeru-SD Blanár bol v rokoch 2005 až 2017 predsedom Žilinského samosprávneho kraja. Počas jeho troch volebných období dostala spoločnosť SOAR od žilinskej župy 67 zmlúv za vyše 21 miliónov eur.
Rodinný dom = chata = drevenica

Veľkorysá chata s pôsobivým výhľadom na fotogenické vrcholy Malej Fatry – Malý a Veľký Rozsutec – leží v strmom svahu Terchovej, odkiaľ je to len na skok do populárnych Jánošíkových dier či Vrátnej. Jej výstavba sa podľa stavebného povolenia začala v roku 2012, keď ešte Blanár šéfoval žilinskej župe.

Úžitková plocha chaty je vyše 290 metrov štvorcových, čo zodpovedá zhruba štyrom trojizbovým bytom s výmerou 70 metrov štvorcových. Chata má šesť obytných miestností a tri úrovne – okrem podzemného podlažia a prízemia aj podkrovie.

Oficiálne je stavba v katastri vedená ako rodinný dom, čo má podľa osloveného realitného makléra logiku. Ceny rodinných domov sa totiž pohybujú na trhu vo vyšších reláciách ako ceny nehnuteľností zapísaných ako chaty. V Blanárovom majetkovom priznaní za rok 2018 figuruje stavba ako „rodinný dom, chata, drevenica“.

Hoci v stavebnom povolení sa uvádza, že politik, ktorý sa dostal do parlamentu po prvý raz v roku 2002, bude stavať viacúrovňovú nehnuteľnosť v náročnom teréne „svojpomocne“, realita bola podľa viacerých zdrojov Aktuality.sk iná.
Stavbu realizovali profesionáli. Zo zmluvy, ktorú má redakcia k dispozícii, vyplýva, že bývalému županovi dodávala stavebné práce firma SOAR profitujúca na zákazkách od žilinskej župy.

Milióny od župy pod Blanárovým vedením

Stavebná spoločnosť SOAR je stredne veľkou firmou s asi osemdesiatkou zamestnancov a so sídlom v Žiline, ktorej priemerné ročné tržby sa v posledných rokoch pohybujú v rozpätí od päť do desať miliónov eur. Najvyššie hodnoty dosiahli v rokoch 2013 (takmer deväť miliónov) a 2015 (vyše desať miliónov eur).

Medzi veľkých klientov SOAR-u patril Žilinský samosprávny kraj, na ktorého čele stál Blanár tri volebné obdobia po sebe – od roku 2005 do roku 2017. Práve počas Blanárovho funkčného obdobia uzavrela žilinská župa so stavebnou firmou spolu 67 zmlúv za 21 226 701 eur. Ďalšími 19 dodatkami sa uvedená suma zvýšila o úctyhodných 1,5 milióna eur.

Pre objektívnosť treba dodať, že SOAR bodoval aj u ďalších inštitúcií platených z peňazí daňových poplantíkov. Firma získala podľa centrálneho registra zmlúv miliónové zákazky od Národného lesníckeho centra či viacerých univerzít, podieľala sa aj na vyše 3,7-miliónovej zákazke od Slovenského vodohospodárskeho podniku.

V roku 2016 firma čelila kritike za to, že ju vedie bratranec svojho času kovaného smeráka Podmanického – Gregor Hudec. Dnes je Podmanický nezávislým poslancom, keďže zo Smeru-SD vystúpil. Hudec je dodnes spoločníkom a konateľom SOAR-u.

Mimoriadna cena pre Blanárovcov?

Problémom Blanárovej chaty však nie je iba dodávateľ stavby, ktorého uvádza spomínaná zmluva. Otázniky vyvoláva aj cena. Dlhoročný politik vyčíslil plánované náklady v stavebnom povolení na 140-tisíc eur. Dôveryhodný zdroj však redakcii potvrdil, že SOAR si doteraz fakturoval podstatne menej – suma podľa neho kolíše niekde na úrovni 80-tisíc eur. Rozdiel medzi plánovanými nákladmi a položkou fakturovanou od dodávateľa stavby tak predstavuje zhruba 60-tisíc eur.

Hoci Blanár v stavebnom povolení avizoval, že trojúrovňový objekt vedený oficiálne ako rodinný dom postaví svojpomocne, na otázky Aktuality.sk týkajúce sa výstavby a ceny chaty neodpovedal.

„Ďakujem za otázku. Nevidím žiaden dôvod, aby som zverejňoval takéto informácie. Všetky moje povinnosti ako verejného funkcionára o mojich majetkových pomeroch v zmysle zákona som si každoročne splnil. Prajem pekný deň,“ zhrnul Blanár.

Na otázku, či mu chatu v Terchovej postavila firma SOAR, reagoval podpredseda Smeru-SD emotikonom: „“
Okolnosti výstavby chaty nechcela komentovať ani Blanárova manželka, ktorá pracuje v oddelení obstarávania Dopravného podniku mesta Žilina a nehnuteľnosť spoluvlastní.„Volajte mi, prosím, mimo pracovnej doby na moje súkromné telefónne číslo. Dovidenia,“ uviedla a zložila telefón. Súkromný kontakt odmietla poskytnúť.

Dôveryhodný zdroj však redakcii potvrdil, že viacúrovňová luxusná nehnuteľnosť stojaca v prudkom svahu je výsledkom práce profesionálov a dlhoročný politik si chatu svojpomocne nestaval. Otázkou zostáva, prečo si stavebná firma zatiaľ fakturovala nižšiu sumu, ako boli Blanárom deklarované náklady.

Odborníčka o rekordne nízkej cene

Odborníčka na reality, ktorá chcela zostať v anonymite, nepovažuje náklady na úrovni 80-tisíc eur za reálne. Pri cenovke 80-tisíc eur by to vychádzalo na 273 eur za meter štvorcový, čo označila za nereálnu cenu a jednoznačne vylúčila, že by sa za to dal postaviť „taký zrubisko“.

V rokoch 2012 a 2013, keď chatu stavali, boli podľa nej minimálne náklady na úrovni 500 eur za meter štvorcový. „Pod 500 eur na meter štvorcový je to nereálne. Dnes by to stálo 1500 eur za meter štvorcový,“ zhrnula.
Pri snahe odhadnúť náklady pre konkrétnu stavbu, t.j. Blanárovu chatu, a zohľadnení jej parametrov uviedla dokonca cenový rozsah 1200 až 2000 eur za meter štvorcový. Cena Blanárovej chaty by sa tak mohla vyšplhať na 350- až 586-tisíc eur.

Firma SOAR na otázky Aktuality.sk nereagovala ani po viacerých telefonátoch a e-mailoch.

Aktuálne vedenie žilinskej župy na čele s Erikou Jurinovou (OĽaNO), naopak, prisľúbilo, že si na zákazky pre SOAR posvieti. „Na základe podnetu sa župa rozhodla časť zmlúv preveriť,“ zhrnula hovorkyňa Žilinského samosprávneho kraja Martina Remencová.

Nejde pritom len o desiatky zmlúv za milióny, ale aj množstvo dodatkov, vďaka ktorým sa celkový objem zákaziek pre SOAR zvýšil o pol druha milióna. Najvyššie navýšenie zmluvnej ceny dodatkom bolo pritom až na úrovni 157 percent. Hoci podľa zmluvy mala župa pôvodne zaplatiť 103-tisíc eur, dodatkom sa cena za stavebné práce zvýšila o ďalších 162-tisíc.

„Upozorňujeme, že podpisovať dodatky k zmluvám bez súhlasu Rady Úradu pre verejné obstarávanie (ÚVO) bolo zo zákona zakázané od roku 2011 do roku 2013 a žiaden z uzatvorených dodatkov nebol prerokovaný a schválený Radou ÚVO,“ uzavrela Remencová, aktuality.sk

X X X

Pribudli desiatky prípadov koronavírusu, najviac v Bratislave

Na snímke cestujúci počas otvorenia dovolenkovej charterovej sezóny a spustenia odletov cestovných kancelárií na letisku M. R. Štefánika 27. júla 2020 v Bratislave.Autor: TASR, Jakub Kotian

Na Slovensku pribudlo v utorok 41 potvrdených prípadov infekcie koronavírusom. Laboratóriá vykonali 2 296 testov. Krajina tak celkovo doteraz eviduje 2 245 pozitívne testovaných ľudí na ochorenie COVID-19. Informuje o tom Národné centrum zdravotníckych informácií na webe covid-19.nczisk.sk.

Najviac prípadov evidovali v Bratislave, kde pribudlo 14 nakazených. V Košiciach evidujú osem nových prípadov, v Prievidzi sedem. Po dva nové prípady majú okresy Martin, Žilina, Myjava a Veľký Krtíš. Jeden nový prípad hlásia v Trenčíne, Dunajskej Strede, Novom Meste nad Váhom a Spišskej Novej Vsi. Pozitívne testovaní boli ľudia vo veku od 9 do 67 rokov, informuje Ministerstvo zdravotníctva SR na sociálnej sieti.

V nemocniciach je s ochorením alebo s podozrením naň 25 pacientov, na jednotkách intenzívnej starostlivosti sú dvaja ľudia. Podporu umelej pľúcnej ventilácie nepotrebuje už nikto. Počet úmrtí ostáva na čísle 28./agentury/

X X X

Koronavírus: Praha hlási rekordný prírastok nových prípadov

UKRAJINA: Počet potvrdených prípadov infekcie novým typom koronavírusu na Ukrajine sa za posledných 24 hodín zvýšil o 1022 na celkovo 67.597, informovala v stredu agentúra Ukrinform s odvolaním sa na údaje Rady národnej bezpečnosti a obrany (RNBO).
Podľa nej ochoreniu COVID-19, ktoré je spôsobované novým koronavírusom SARS-CoV-2, podľahlo za posledných 24 hodín 21 ľudí, čím celkový počet obetí v krajine stúpol na 1650. (TASR)

HONGKONG: Hongkong je na pokraji „rozsiahleho“ rozšírenia nového druhu koronavírusu, ktoré by mohlo ochromiť nemocnice, uviedla v stredu najvyššia predstaviteľka mesta Carrie Lamová, zatiaľ čo tamojšie úrady zaviedli doteraz najprísnejšie karanténne opatrenia. Informovala o tom tlačová agentúra AFP.
Od stredy musí všetkých 7,5 milióna obyvateľov na verejnosti nosiť rúška. Reštaurácie budú môcť ponúkať len jedlo so sebou. (TASR)

ČESKO: Z Česka hlásia za včerajšoch 260 nových prípadov COVID-19. Najhoršia situácia je v regióne Jihlavy a Prahatíc. Rekordný nárast nových prípadov hlási aj hlavné mesto Praha, kde za 24 hodín pribudlo 101 prípadov, čo je najviac od začiatku pandémie. (ČT24)

ČÍNA: Čína v stredu oznámila 101 nových prípadov nákazy novým koronavírusom, pričom 98 z nich je výsledkom domáceho prenosu. Informovala o tom agentúra DPA.
V provincii Sin-ťiang na západe Číny, ktorá je už dlhší čas jedným z nových ohnísk nákazy v krajine, zaznamenali v stredu ďalších 89 infikovaných, čo je v porovnaní s uplynulými dňami prudký nárast. (TASR)

USA: Spojené štáty v noci na stredu oznámili, že za posledných 24 hodín zaznamenali 1592 nových úmrtí na koronavírus, čo je najvyššia denná bilancia úmrtí za posledného dva a pol mesiaca. Vyplýva to z údajov Univerzity Johnsa Hopkinsa, o ktorých informovala agentúra AFP. Podľa tohto zdroja evidujú v USA za posledných 24 hodín aj viac ako 60.000 nových prípadov koronavírusovej nákazy. (TASR), aktuality.sk

X X X

NAKA opäť zasahuje v prípade korupcie v Správe štátnych hmotných rezerv

Národná kriminálna agentúra (NAKA) aktuálne opäť zasahuje v prípade korupcie v Správe štátnych hmotných rezerv (SŠHR) SR. Polícia o tom informuje na sociálnej sieti, s tým, že v rámci akcie Rezerva pokračuje vo vyšetrovaní a od rána vykonáva zaisťovacie úkony v Žilinskom a Trenčianskom kraji.

„Vzhľadom na prebiehajúce vyšetrovanie v tejto chvíli bližšie informácie nie je možné poskytnúť,“ uviedla polícia.
Predseda SŠHR SR Ján Rudolf k informáciám o stredajšom policajnom zásahu pre TASR uviedol, že súčasné vedenie rezerv aktívne spolupracuje s NAKA, preto sa nebude vyjadrovať k jej úkonom. „Vedenie SŠHR SR vníma pozitívne všetky kroky NAKA, ktoré povedú k objasneniu činnosti minulého vedenia a vyvodeniu trestnej zodpovednosti,“ poznamenal Rudolf.

Pre pochybenia pri obstarávaní zdravotníckeho materiálu odvolala vláda Igora Matoviča (OĽANO) z postu predsedu SŠHR v marci Kajetána Kičuru. Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry ho následne obvinil z prijímania úplatku a legalizácie príjmu z trestnej činnosti. Sudca ho vzal do takzvanej kolúznej väzby. Obvinený odmieta obvinenia súvisiace s uzavretím zmlúv SŠHR, ako aj podozrenia spojené s dvoma bytmi, ktoré kúpil jeho syn.

NAKA ešte v marci začala trestné konanie pre medializované informácie o pochybeniach SŠHR pri obstarávaní zdravotníckeho materiálu v súvislosti s pandémiou ochorenia COVID-19 a kúpe bytov na Konventnej ulici v Bratislave./agentury/

X X X

Kyselica by mal podľa Šeligu vyvodiť osobnú zodpovednosť

Štátny tajomník Ministerstva vnútra (MV) SR Lukáš Kyselica by mal vyvodiť osobnú zodpovednosť. Podpredseda parlamentu Juraj Šeliga (Za ľudí) to uviedol v utorok na sociálnej sieti v súvislosti s medializovanými informáciami o Kyselicovom pôsobení vo Vojenskom spravodajstve (VS) v čase predvolebnej kampane aj krátko po voľbách.
Kyselica podľa Šeligu porušil zákon, pretože ako vojak sa aktívne zúčastňoval predvolebnej kampane. Pochybnosti podľa neho vyvoláva aj to, prečo to robil. Poukázal na to, že vtedajší riaditeľ VS Ján Balciar nevedel vysvetliť svoj majetok.

„Pán Kyselica nám nemôže povedať nič, lebo je viazaný mlčanlivosťou. Nemôže povedať, aké úlohy plnil, čo robil a čo nerobil. Zostáva nám pochybnosť a mierna pachuť,“ skonštatoval Šeliga. Politik v kampani nemá byť zároveň „tajný agent“, myslí si Šeliga. „Človek si musí vybrať, ako chce svojej krajine slúžiť,“ poznamenal.

Smer: Mal by zložiť poslanecký mandát

Strana Smer vyzýva Kyselicu, aby sa vzdal nielen postu štátneho tajomníka, ale aj mandátu poslanca Národnej rady. V stanovisku strany na sociálnej sieti sa okrem iného uvádza:

„Je každému jasné, že slúžil verne I. Matovičovi, keďže ho odmenil tretím miestom na svojej kandidátke v čase, kedy bol L. Kyselica agentom. Čo môže byť väčším dôkazom politickej práce I. Matoviča v deštruovaní demokracie, ako zneužitie agenta v politickom boji? Je to nebezpečný precedens, ktorý nemôže demokratická spoločnosť pripustiť.“
Kyselica má dôveru ministrov za OĽaNO

Štátny tajomník MV SR a bývalý šéf tímu Gorila Kyselica podľa medializovaných informácií kandidoval do parlamentu ako tajný príslušník Vojenského spravodajstva. Nemali o tom vedieť ani členovia hnutia OĽaNO, za ktoré sa uchádzal o mandát. V tajnej službe Ministerstva obrany (MO) SR mal pôsobiť od októbra 2019 do 19. marca 2020.
Minister vnútra Roman Mikulec (OĽaNO) v pondelok uviedol, že na základe informácií, ktorými disponuje, nemá dôvod nedôverovať Kyselicovi. Štátnemu tajomníkovi vyjadril dôveru aj minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO)./agentury/

X X X

Naď: Za peniaze z USA by sme mohli kúpiť Black Hawky alebo ľahšie vrtuľníky

Ministerstvo obrany (MO) SR by mohlo 50 miliónov dolárov z fondu Spojených štátov využiť na dokúpenie vrtuľníkov Black Hawk a dovybavenie tých, ktoré máme, ďalšou alternatívou je nákup ľahších vrtuľníkov. Informoval o tom minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO). Zdôraznil, že finálne rozhodnutie závisí od požiadaviek Ozbrojených síl (OS) SR.
Momentálne prebiehajú v rámci OS SR diskusie o tom, aké majú presné požiadavky. Na návrh riešenia zostáva podľa ministra ešte pár mesiacov.

Okrem dokúpenia a dovybavenia súčasných Black Hawkov sa zvažuje aj nákup ľahších vrtuľníkov. „Alternatíva je kúpiť ľahšie vrtuľníky, ktoré môžu slúžiť na domáci krízový manažment, možno na ochranu východnej hranice, možno na úlohy pátracej a záchrannej služby, jednoducho sú rôzne alternatívy,“ načrtol Naď.

Slovensko dostalo od Spojených štátov ponuku vo výške 50 miliónov amerických dolárov z fondu Foreign Military Financing (FMF). Použiť ich možno na nákup techniky, ktorá nahradí vybavenie bývalej Varšavskej zmluvy. Od SR sa očakáva spolufinancovanie vo výške minimálne jedna k jednej./agentury/

X X X

Súd v Kauze BMG a Horizont: Majský neprišiel, ani sa neospravedlnil

Kauza tunelovania nebankových subjektov siaha až do roka 2001. Jozef Majský však ani dodnes nie je právoplatne odsúdený. Z väzby sa dostal po zásahu dnes už bývalého generálneho prokurátora Dobroslava Trnku. Odvtedy sa komplikuje jeho účasť na pojednávaniach.

Najvyšší súd dnes pokračuje v súdnom procese pre tunelovanie nebankových subjektov BMG Invest a Horizont. Obžalovaný Jozef Majský však na súd opäť neprišiel, ani sa neospravedlnil. Dozorujúci prokurátor Ján Šanta to považuje za vrchol arogancie. „Za daných okolností si neviem predstaviť, aby sme toto akceptovali a nekonali,“ vyhlásil.

Senát však predpoludním rozhodol, že verejné zasadnutie bude, hoci sa obžalovaný podnikateľ nedostavil.
Deň pred termínom posledného pojednávania 1. júla sa Majský podrobil operácii v súkromnej nemocnici v českom Šumperku. Teraz je už v domácej liečbe. „Jeho advokát nahlásil štátnemu zastupiteľstvu adresu v Ostrave. Zdržiava sa v byte u priateľa,“ vysvetlil Šanta.

Na Majského je vydaný aj európsky zatykač. V polovici júna ho zadržala česká polícia a teraz sa koná o jeho vydaní na Slovensko. Vydávacie konanie ešte neskončilo. To, že prebieha šetrenie v rámci vydávacieho konania však podľa Šantu neznamená, že by Majský nemohol prísť na pojednávanie.

„Bol prepustený z nemocnice, je v súkromnom obydlí, je teda evidentné, že už liečbu nepotrebuje. Ak by potreboval ambulantné ošetrenie, v zmysle zákona je povinný túto skutočnosť oznámiť. On sa rozhodol, že sa jednoducho nebude kontaktovať so slovenskou stranou a zotrvá v tom prechodnom obydlí,“ hovorí prokurátor.

Ako dodal, ak by prišiel, bol by to silný dôvod na zrušenie európskeho zatykača. „Jeho dobrovoľná účasť na pojednávaní má podľa mňa prioritu,“ myslí si prokurátor.

Jozefa Majského Špecializovaný trestný súd odsúdil ešte v roku 2015 na deväť rokov väzenia. Definitívne slovo však musí povedať Najvyšší súd, aktuality.sk

X X X

Malí akcionári Slovnaftu sa chcú súdiť s väčšinovým maďarským vlastníkom

Viacerým drobným podielnikom petrochemickej spoločnosti Slovnaft sa máli cena, za ktorú majoritný vlastník vykúpil ich akcie. Chcú, aby im doplatil zhruba 90 miliónov eur. Malí akcionári Slovnaftu chcú zažalovať majoritného vlastníka, maďarský petrochemický gigant MOL.

Nepozdáva sa im totiž cena, za ktorú väčšinový majiteľ vykúpil ich akcie. Ide o niekoľko tisíc ľudí, ktorí získali podiel v slovenskom petrochemickom závode ešte počas kupónovej privatizácie, prípadne ich kúpili na burze cenných papierov.

Nízka cena?

MOL vlani využil možnosť takzvaného vytesnenia malých akcionárov. Ide o legálny spôsob, ako sa môže majoritný vlastník zbaviť menších podielnikov v spoločnosti.
Problémom je cena, za ktorú maďarský gigant vykúpil akcie od drobných majiteľov.

MOL im zaplatil 85 eur za kus, s čím sa nechce časť akcionárov zmieriť. Chcú preto, aby cenu určil súd.
Podľa občianskeho združenia Ochrana práv malých akcionárov spoločnosti Slovnaft predstavuje hodnota doplatku na jednu akciu v skutočnosti až 300 eur.

Práve toto združenie vstúpilo do celého procesu vytesnenia a na súde chce napadnúť výkupnú cenu.
Maďarský väčšinový akcionár stanovil cenu podľa zákona o cenných papieroch. Legislatíva, ktorá sa naposledy novelizovala v roku 2018, jasne určuje, ako sa stanovuje hodnota pri vytesňovaní. Cena sa vypočítava na základe troch kritérií. Prvým kritériom je určenie na základe priemernej ceny na burze za posledných 12 mesiacov.

Ďalšou možnosťou je výpočet na základe vlastného imania.

Posledným kritériom je určenie ceny na základe znaleckého posudku.
Najvyššiu sumu, ktorá vzíde z uvedených metód, následne musí majoritný akcionár vyplatiť zvyšným podielnikom.
V prípade Slovnaftu najvyššiu hodnotu stanovila prvá metóda, teda priemerná cena za ostatných 12 mesiacov.
Drobní akcionári tak dostali 85 eur za kus, čo je oproti ich odhadom stále málo.

Malí sú v nevýhode

Právny zástupca občianskeho združenia Dušan Mihaleje z advokátskej kancelárie VIVID LEGAL poukazuje, že súčasná legislatíva vytesnenia, teda takzvaný squeeze-out, je nastavená v neprospech malých akcionárov.
Tí síce majú právo namietať cenu, za ktorú odkúpil majoritný vlastník zvyšné akcie, avšak v prípade nevyhovenia sa musia obrátiť na súd.

Drobní akcionári ale musia znášať náklady konania o preskúmaní primeranej ceny.

To v prípade tak veľkej firmy, ako je Slovnaft, predstavuje čiastku niekoľko desiatok tisíc eur.
Pre malých akcionárov, ktorí vlastnia niekoľko akcií, je neúnosné, aby takéto konanie vôbec začínali. Preto radšej do sporu o preskúmanie ceny svojich akcií nepôjdu.

„V niektorých krajinách EÚ, napríklad v Nemecku, náklady konania o preskúmanie primeranosti protiplnenia za akcie idú na ťarchu hlavného akcionára. Argumentuje sa ochranou práv malých akcionárov ako slabšej strany sporu,“ približuje Mihaleje.

Drobní akcionári poukazujú aj na ďalšie nedostatky slovenskej legislatívy. Podľa nášho zákona o cenných papieroch totiž súdneho znalca pri oceňovaní v rámci squeeze-outu môže vyberať a platiť priamo majoritný akcionár.
„Aj keď zákon počítal s takouto možnosťou iba výnimočne, prax je opačná. Tým pádom znalec sa bude snažiť ohodnotiť spoločnosť tak, aby to vyhovovalo čo najviac zadávateľovi, teda väčšinovému vlastníkovi,“ tvrdia malí akcionári.
Znalecký odhad

Súdny znalec v prípade Slovnaftu ohodnotil takzvanou podnikateľskou metódou akcie na 60 eur za kus, čo vytlačení majitelia považujú za smiešnu sumu. Okrem toho namietajú, že absolútne netušia, z akých podkladov vychádzal. MOL totiž znalecký posudok utajil a Národná banka Slovenska takýto posudok nesprístupnila, pretože oni neboli podľa zákona účastníkmi konania.

Jedným z ich argumentov je účtovníctvo Slovnaftu. Firma totiž vo svojich výkazoch uvádza, že majú poistený majetok, ktorého hodnota po prepočte všetkých akcií vychádza na minimálne 240 eur za kus.
Pokiaľ by drobní akcionári Slovnaftu uspeli s doplatkom 300 eur za kus, tak by musel maďarský MOL doplatiť približne 90 miliónov eur.

Ministerstvo porušenie nevidí

Ministerstvo financií tvrdí, že celá novelizovaná právna úprava výkupu minoritných akcionárov vyplýva zo smernica Európskeho parlamentu.„Jej účelom je zabezpečenie ochrany minoritných akcionárov ustanovením podrobného postupu pri realizácii práva výkupu, vrátane postupov pre určenie primeranej ceny za vykupované akcie. Právo výkupu možno uplatniť len po udelení predchádzajúceho súhlasu Národnou bankou Slovenska,“ tvrdí rezort financií.

Tá dala súhlas MOL-u začiatkom septembra 2019. Ako ďalej uvádza ministerstvo v prípade znaleckého posudku výber znalca v konečnom dôsledku schvaľuje taktiež Národná banka Slovenska (NBS).

„Posudok sa predkladá NBS v rámci žiadosti o udelenie súhlasu k predloženému návrhu výkupu, pričom zákon nepožaduje jeho zverejnenie alebo sprístupnenie minoritným akcionárom. Na druhej strane však jeho dobrovoľné sprístupnenie minoritným akcionárom nezakazuje. V rámci súdneho konania dorovnania ceny akcií si znalecký posudok môže vyžiadať príslušný súd,“ dodáva rezort.

Podľa zákona

Väčšinový vlastník Slovnaftu argumentuje, že postupoval presne podľa zákona. „Cieľom spoločnosti MOL bolo zjednodušiť a racionalizovať vlastnícku štruktúru Slovnaftu, a tým tiež zjednodušiť správu a riadenie spoločnosti. Po získaní 100% akcií vykonáva MOL ako jediný akcionár pôsobnosť valného zhromaždenia, čo zľahčuje a zefektívňuje riadenie spoločnosti,“ vysvetľuje hovorca Slovnaftu Anton Molnár
Podľa neho bola cena určená v súlade s právnymi predpismi a odsúhlasená spolu s podmienkami realizácie výkupu rozhodnutím NBS.

MOL ďalej tvrdí, že nevidí dôvod na zverejnenie podrobností znaleckého posudku, keďže ten predložil aj NBS, ktorá rozhodla o podmienkach výkupu.

Národná banka nechcela bližšie komentovať pripomienky, ktoré vzniesli niektorá drobní akcionári Slovnfatu. Hovorca NBS Peter Majer skonštatoval, že ponúkaná cena zo strany maďarského väčšinového akcionára spĺňala kritéria primeraného protiplnenia.Zároveň však dodal, že definitívu bude bude musieť vysloviť súd, aktuality.sk

X X X

Odborníci ukázali, ako by mala RTVS vyzerať. Bez toho, aby bola politickou slúžkou

Menej dabingu a buď viac peňazí z reklamy alebo úplná zmena financovania RTVS. To je len niekoľko bodov analýzy, s ktorou prišiel Útvar hodnoty za peniaze fungujúci pod ministerstvom financií.
Podľa názoru odborníkov je základom pozrieť sa na fungovanie telerozhlasu cez merateľné ukazovatele. Tými sú nielen sledovanosť, dôveryhodnosť či spokojnosť divákov, ale napríklad aj odliv zamestnancov.

Útvar hodnoty za peniaze ale jasne upozorňuje aj na to, že veľa z toho, či je mysliteľné urobiť z RTVS moderné verejnoprávne médium bez politických zásahov, bude závisieť od jej financovania.
Návrh SNS obral RTVS o 11 miliónov eur

Práve niekdajšia vládna strana SNS, ktorá si do čela telerozhlasu pretlačila Jaroslava Rezníka, totiž pred časom navrhla zákon, výsledkom ktorého len v tomto roku budú nižšie príjmy z koncesií o 11 miliónov eur.

Tzv. koncesionárske poplatky totiž už nemusí platiť aj veľká časť dôchodcov. Kým minulý rok to bolo „len“ 280-tisíc, po prijatí tejto právnej novinky sa počet seniorov oslobodených od platenia týchto poplatkov zvýšil na 345-tisíc.
„Kvôli starnutiu populácie bude výpadok každoročne narastať. Podľa revízie výdavkov na kultúru takéto nastavenie nebude udržateľné,” píšu odborníci na sociálnej sieti.

Aj vďaka tomu sa RTVS dostáva čoraz pod väčší politický tlak. Stáva sa totiž závislou od tzv. Zmluvy so štátom, ktorej celková výška je len v rukách úradúceho ministra/ministerky kultúry.

Závislý od politickej vôle

Ako navyše analytici pripomínajú, tým potrebná finančná injekcia pre telerozhlas ale zďaleka nekončí. Garantovaná minimálna výška Zmluvy so štátom vo výške 15 miliónov eur totiž už dávno nepostačuje.
„Dôsledkom sú ad hoc transfery až do výšky 50 miliónov eur ročne a zvyšujúca závislosť verejnoprávnej televízie a rozhlasu od rozhodnutí štátu,” pripomína Útvar hodnoty za peniaze.

Aj preto narovinu hovoria, že nový model financovanie RTVS bude s takmer určitosťou nevyhnutnosťou. Hovoria o viacerých možnostiach, ktoré by mohli vyriešiť finančné suchoty tejto inštitúcie.

„Do úvahy prichádza lepší výber koncesionárskych poplatkov, zvýšenie príjmov z reklamy uvoľnením časových limitov, navýšenie štátneho transferu pri stanovení stropu na celkovom rozpočte RTVS, či úplnou zmenou spôsobu financovania na príjem s fixnou sumou,” vysvetľujú analytici.

Titulky miesto dabingu ako zdroj úspor

Na druhej strane, vidia aj možné zdroje úspor. Napríklad nahradením dnes (takmer) všadeprítomného povinného dabingu titulkami by sa mohlo ročne ušetriť nezanedbateľných 640-tisíc eur.

Profitovať z tejto zmeny by navyše podľa odborníkov mohla nielen samotná RTVS.
„Prispelo by aj k zlepšeniu znalosti anglického jazyka o 7 až 23 bodov v testovaní TOEFL, čo by malo pozitívny vplyv na rôzne oblasti ekonomiky a podporilo jej rast,” dodáva analýza Útvaru hodnoty za peniaze, aktuality.sk

X X X

Za pohárik vínka po dlhom dni? Odpoveď vedcov, do akej miery môže byť prospešný

Aj vaša babka vravela? Pohárik vína večer pri sviečke, k tomu niekto dobrý na klebetenie a máte našetrené na zdravú starobu. Aj vedci to poznajú, preto sa rozhodli zistiť, či je na tom niečo pravdy. Alkohol je predsa metla ľudstva...

ĽAHKÝM PITÍM CHRÁNITE KOGNITÍVNE FUNKCIE MOZGU

„Vieme, že sú starší ľudia, ktorí veria, že jeden pohárik vína každý deň vám zabezpečí dobré kognitívne zdravie,“ informoval pre sciencedaily.com vedúci výskumu Zhang.

„Chceli sme vedieť, či malé množstvo alkoholu skutočne koreluje s dobrými kognitívnymi funkciami u starších ľudí alebo je to len mýtus.“ Vedci Georgijskej univerzity v Amerike zhromažďovali dáta od 19 887 participantov v strednom a neskoršom veku, u ktorých skúmali, ako sa ich zdravie mení v priebehu desiatich rokov pri ľahkom až strednom pití.
Účastníci výskumu každé dva roky odpovedali na otázky o zdraví, životnom štýle a zvyklostiach ohľadne pitia alkoholu. Merané im boli aj kognitívne funkcie mozgu v sérii testov, čím sa zisťovala úroveň ich mentálneho zdravia, pamäť a jazyk. Čo zistili?

V porovnaní s tými, ktorí alkohol nepožívali pravidelne (pili oveľa menej), alebo nepili vôbec, mali tí s jedným či dvoma pohárikmi denne v kognitívnych testoch lepšie výsledky v neskoršom veku.
Do úvahy sa pritom brali také faktory ako vek, fajčenie, úroveň vzdelania – aj napriek nim mali tí s „ľahkým pitím“ lepšie kognitívne (poznávacie schopnosti) trajektórie. Ľahké pitie im teda chránilo mozog, slovnú pamäť a poznávacie schopnosti.

ČO TO ALE ZNAMENÁ ĽAHKÉ AŽ PRIEMERNÉ PITIE?

Tento „druh“ pitia je definovaný ako menej než 8 pohárikov alkoholu týždenne pre ženy a v prípade mužov to je 15 a menej pohárikov alkoholu za týždeň. Optimálne množstvo pohárikov si výskumníci určili medzi 10 a 14 pohárikmi týždenne. To však neznamená, že tí, čo pijú menej pohárikov, by mali začať viac piť – alebo aby začali piť abstinenti.
Stále je predčasné tvrdiť, že ide o trvalý efekt a nasledovať by mali ďalšie štúdie. Pre unavené mamičky po celodennej práci či starostlivosti o dieťa/deti (a manžela :-) ), ktoré si otvoria večer jedno pivko alebo si doprajú k večeri pohárik červeného či bieleho, to neznamená, že by sa mali cítiť zle či nebodaj sa definovať ako alkoholičky. Otázku, či vám ten jeden pohárik škodí, je aj tak schopné zodpovedať samotné telo. Vieme ho počúvať?

JEDEN POHÁRIK DENNE NEZNAMENÁ ALKOHOLIZMUS

To je síce pravda, no neznamená to, že k nemu nespejeme, najmä v spoločnosti, kde je pojem „alkoholizmus“ stále viac menej tabu. Podľa minuloročných štatistík WHO vypije priemerný Slovák až 12 litrov čistého alkoholu (v celosvetovom meradle sme na deviatom mieste – nad nami sú napríklad Rusi, Česi aj Francúzi).

V 11 rokoch vraj alkohol vyskúšalo 11% dievčat a 9% chlapcov, dve tretiny 15-ročných. V Európskej únii je alkohol najčastejšou príčinou smrti u mladých vo veku 15-29 rokov. Riziko nehody stúpa pri 0,5 promile o 100%, pri 0,8promile až o 400%. To sú stále nelichotivé štatistiky.

Ďalším neriešeným problémom našej spoločnosti je nízka úroveň osvety ohľadne alkoholizmu a rovnako aj neochota ľudí si tento problém priznať a riešiť. Pitie alkoholu v mladom veku vedie podľa výskumov k neurokognitívnym a neuropsychologickým poškodeniam mozgu (v oblasti vizuálnej pozornosti, psychomotorickej rýchlosti, pamäte, schopnosti učiť sa).

Podobne preukázaný vplyv má alkohol na stratu neurokognitívnych schopností aj u starších ľudí, ktorí sú na alkohole dlhodobo závislí.

TROCHU VEDY DO TÉMY ALKOHOLU

Čo sa deje po 5 minútach, čo po 10-tich?

Podľa vedeckých článkov dokáže alkohol zasiahnuť mozog už po 5 minútach po jeho požití. Cez sliznicu žalúdka sa dostáva do krvi a okamžitý efekt možno zaznamenať do 10-tich minút.

Po 20 minútach začne pracovať pečeň, údajne dokáže metabolizovať priemerne takmer 30 mililitrov alkoholu každú hodinu. V moči sa drží v niektorých prípadoch až 80 hodín a vo vlasových vačkoch ho máme do troch mesiacov. Alkohol vplýva na komunikačné schopnosti človeka aj na spôsob, akým spracúvame informácie, teda pod vplyvom alkoholu nedokážeme zhodnotiť situáciu tak, ako keď sme triezvi.

Napokon nesmieme zabúdať na rozdiel medzi pohárikom vína, piva či tvrdého alkoholu. Záleží na životnom štýle, pohybových zvyklostiach či sedavom zamestnaní, aj na spôsobe, akým naše telo dokáže alkohol spracovať.
Pokiaľ si teda chránite mozog do staroby jedným „ľahkým“ pohárikom denne, buďte pokojní. A nezabúdajte – faktom ostáva, že aj priveľa dobrého škodí.

Rizikovým obdobím, kedy mnohé ženy nevedomky prekročia bezpečnú hranicu, býva práve čas na materskej. Je preto veľmi dôležité, aby ste vedeli rozlíšiť, kedy už môžete mať problém a prečo sa to deje, aktuality.sk