iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Kim vyhlásil výnimočný stav, covid prísť s prebehlíkom

Severokórejský vodca Kim Čong-un vyhlásil výnimočný stav a zvolal v sobotu mimoriadnu schôdzu politbyra pre obavy z prvého prípadu nákazy koronavírusom. Ide o človeka, ktorý sa vrátil z Južnej Kórey, nelegálne prekonal hranicu späť do KĽDR tento mesiac, napísala dnes severokórejská agentúra KCNA. Ak sa podozrenie potvrdí, pôjde o prvý oficiálne priznaný prípad nákazy koronavírusom severokórejskými úradmi, napísala agentúra Reuters.

Kim nechal uzavrieť pohraničné mesto Kesong. Podľa KCNA sa človek, ktorý pred tromi rokmi zbehol do Južnej Kórey, do krajiny vrátil 19. júla so symptómami choroby COVID-19. Severokórejský vodca tiež nariadil vyšetriť a „tvrdo potrestať“ pohraničníkov, ktorý slúžia na mieste, kde navrátilec prekročil hranice.

Severokórejská agentúra výslovne neuviedla, či bol dotyčný testovaný na koronavírus. „Niekoľko lekárskych vyšetrení sekrétu horných dýchacích ciest a krvi neprinieslo istý výsledok,“ napísala KCNA. Jedinec podľa nej skončil v karanténe a úrady sa snažia vystopovať tých, ktorí s ním prišli do styku.

Severná Kórea dostala tisíce testov na koronavírus od Ruska a ďalších krajín. Pomoc v boji s epidémiou COVIDU-19 v máji ponúkol v liste severokórejskému vodcovi čínsky prezident Si Ťin-pching.

KĽDR v reakcii na pandémiu uzavrela hranice a v karanténe tu skončili tisíce ľudí. Izolovaná komunistická krajina však doteraz žiadny prípad nákazy koronavírusom neohlásila a opatrenia boli v poslednej dobe uvoľnené.

V uplynulých týždňoch Severná Kórea zostrila kampaň proti ľuďom, ktorí predtým ušli do Južnej Kórey a neskôr sa vracajú. Pchjongjang vyzval Soul, aby zakročil proti ľuďom, ktorí do KĽDR posielajú „propagandistické“ správy a potravinovú pomoc.

Niektoré skupiny v Južnej Kórei vysielajú na sever balóny s letákmi, malými rádiami či prenosnými USB diskami s juhokórejskými správami a seriálmi./agentury/

X X X

Poľsko odstúpi od Istanbulského dohovoru

Protest proti odstúpeniu Poľska od Istanbulského dohovoru vo Varšave, 24. júla 2020Autor: SITA/AP, Czarek Sokolowski
Poľsko odstúpi od európskej dohody zameranej proti násiliu páchanému na ženách. V sobotu to oznámil minister spravodlivosti Zbigniew Žiobro, podľa ktorého je dokument, známy ako Istanbulský dohovor, "škodlivý", pretože vyžaduje, aby školy učili deti o "gender".

Žiobro Istanbulský dohovor tiež označil za „výmysel, výplod feministiek zameraný na odôvodnenie gay ideológie“. Dodal zároveň, že reformy, ktoré krajina zaviedla v uplynulých rokoch, predstavujú pre ženy dostatočnú ochranu. Poľsko podľa neho začne proces formálneho odstúpenia od dohody v pondelok.

Vláda tvrdí, že dohovor je proti poľskej ústave a rímsko-katolíckym rodinným tradíciám. Podľa Žiobra dokument porušuje práva rodičov a „obsahuje prvky ideologickej povahy“. V mene Poľska tento dokument v roku 2012 podpísala predchádzajúca, centristická, vláda a krajina ho ratifikovala v roku 2015. Proti plánom konzervatívnej vlády protestovali tisícky ľudí vo Varšave, Vroclave, Čenstochovej a ďalších poľských mestách.

„Hanebné“ rozhodnutie

Rada Európy (RE) v nedeľu označila za znepokojujúce, že poľská pravicová vláda smeruje k odstúpeniu od Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu. Informovala o tom agentúra AFP.
Dohovor svojho času presadila Rada Európy, najstaršia organizácia na ochranu ľudských práv na kontinente, pripomenula AFP. Jej generálna tajomníčka Marija Pejčinovičová-Buričová v nedeľu odsúdila zámer pravicovej vlády odstúpiť od tohto dokumentu.

Odstúpenie od Istanbulského dohovoru by bolo veľmi poľutovaniahodné a predstavovalo by významný krok späť v ochrane žien pred násilím v Európe, upozornila Pejčinovičová-Buričová vo svojom vyhlásení.

Dodala, že „ak existujú nejaké mylné predstavy alebo nedorozumenia týkajúce sa dohovoru, sme pripravení ich objasniť v konštruktívnom dialógu.“ Plány Poľska pobúrili aj viacerých poslancov Európskeho parlamentu, pričom španielska líderka socialistickej skupiny Iratxe Garcíová Pérezová označila rozhodnutia Poľska za „hanebné“. „Podporujem poľských občanov, ktorí vyšli do ulíc, aby požadovali rešpektovanie práv žien,“ zdôraznila.

Bývalý rumunský premiér Dacian Ciološ, ktorý v europarlamente vedie frakciu Obnovme Európu, vo svojom tvíte napísal, že „použitie boja proti Istanbulskému dohovoru ako nástroja na prejavenie svojho konzervativizmu je novým úbohým krokom zo strany vlády PiS“.

Rada Európy vo svojom stanovisku zdôraznila, že „jediným cieľom“ Istanbulského dohovoru je boj proti násiliu páchanému na ženách a domácemu násiliu. V zmluve sa výslovne neuvádza homosexuálne manželstvo.
To však nezmiernilo silný odpor proti dohovoru v Maďarsku a na Slovensku, kde parlament tento dokument odmietol a trval na tom – bez dôkazu -, že je v rozpore s ústavnou definíciou manželstva ako zväzku heterosexuálov, uviedla agentúra AFP.

Rada Európy so sídlom v Štrasburgu, ktorá existuje oddelene od Európskej únie, nemá výkonné právomoci, ale združuje 47 členských štátov a vydáva odporúčania v oblasti práv a demokracie.

Európska komisia, exekutívny orgán EÚ, pre AFP vyjadrila ľútosť, že takáto dôležitá záležitosť bola v niektorých členských štátoch skreslená zavádzajúcimi argumentmi". Komisia dodala, že „bude pokračovať vo svojom úsilí smerom k dokončeniu pristúpenia EÚ“ k dohovoru, ktorý Únia podpísala 13. júna 2017 na základe rozhodnutia Rady EÚ z 11. mája toho istého roku.

Rozhodnutie ratifikovať dohovor zo strany EÚ je stále otvorené, rovnako ako návrh spôsobu (code of conduct), ako sa bude dohovor uplatňovať zo strany európskych inštitúcii na jednej strane a členských štátov na strane druhej, uviedol portál Euractive.

Istanbulský dohovor bol prijatý v Istanbule v roku 2011. Jeho základným cieľom je „vytvorenie Európy bez násilia na ženách a domáceho násilia" s dôrazom na jasné prepojenia medzi dosiahnutím rodovej rovnosti a odstránením násilia páchaného na ženách. Jeho zámerom je tiež harmonizovať právne normy členských krajín a zabezpečiť tak ženám, dievčatám a ďalším skupinám ohrozených násilím užívanie rovnakej úrovne ochrany v celej Európe.

Obavy z odstúpenia Turecka od Istanbulského dohovoru

Ženy v rôznych mestách Turecka sa v nedeľu zišli na zhromaždeniach na podporu Istanbulského dohovoru o predchádzaní násiliu na ženách. Stalo sa tak v situácii, keď sa v Turecku zvyšujú obavy z možného odstúpenia Ankary od tohto dohovoru Rady Európy. Informovala o tom agentúra AFP.

Dnešné demonštrácie sú súčasne súčasťou rastúceho hnevu v Turecku, ktorý súvisí so zvyšujúcim sa počtom prípadov násilia páchaného na ženách vrátane nedávnej vraždy študentky univerzity Pinar Gultekinovej.

Turecko tento dokument ratifikovalo v roku 2012. Po tom, ako sa v médiách v Turecku objavili špekulácie o tom, že Turecko by od neho mohlo odstúpiť, podpredseda vládnej Strany spravodlivosti a rozvoja (AKP) Numan Kurtulmuš začiatkom júla označil podpísanie dohovoru za „zlé“ a navrhol, aby Turecko od neho odstúpilo.

„Ak nám tento dohovor vezmú, všetky ženy budú vydané na milosť a nemilosť,“ uviedla v Ankare pre agentúru AFP Cansu Ertašová z miestneho združenia žien. Dodala, že odstúpením od Istanbulského dohovoru „štát odmietne zodpovednosť, ktorú má“ za ochranu žien.

Miestne médiá v Istanbule informovali, že polícia tamojším ženám zabránila vo vstupe do parku, kde chceli mať svoj míting, a tak sa desiatky žien rozhodli pre pochod ulicami štvrte Bešiktaš, pričom skandovali, že z ulíc alebo námestí neodídu.

Turecko síce ratifikovalo Istanbulský dohovor a prijalo aj zákon na ochranu žien, ale tieto dokumenty nie sú implementované dôsledne, takže ženy v Turecku sú často vystavené násiliu zo strany svojich bývalých partnerov, manželov alebo príbuzných.

Skupina Zastavíme vraždy žien informovala, že v prvej polovici roku 2020 bolo mužmi zabitých 146 žien. Podľa tohto zdroja bolo minulý rok v Turecku usmrtených 474 žien. V roku 2018 ich bolo 440./agentury/

X X X

Putin: Námorníctvo dostane nadzvukové jadrové útočné zbrane

Ruské námorníctvo bude vyzbrojené nadzvukovými jadrovými útočnými zbraňami a podvodnými jadrovými dronmi, ktoré sú podľa ministerstva obrany v záverečnej fáze testovania. Vyhlásil to dnes ruský prezident Vladimir Putin na prehliadke ruského vojenského námorníctva, na ktorej sú prezentované najlepšie ruské lode, jadrové ponorky a námorné letectvo.
Putin často hovorí o novej generácii ruských jadrových zbraní, ktoré sú podľa neho jedinečné a môžu zasiahnuť takmer čokoľvek na svete. Niektorí západní odborníci však vyjadrujú pochybnosti o tom, v ako pokročilej fáze vývoja sa nachádzajú.

Medzi spomínanými zbraňami je podvodný jadrový dron Poseidon a nadzvuková raketa Cirkon, schopná zasiahnuť námorné a pozemné ciele a dosahovať až deväťnásobku rýchlosti zvuku. Nadzvukové rakety kvôli kombinácii ich rýchlosti, manévrovacích schopností a výšky letu možno len ťažko zachytiť.

Putin v prejave uviedol, že potenciál ruského námorníctva, ktoré tento rok získa 40 nových plavidiel, rastie. Nespresnil, kedy bude armáda vybavená novými nadzvukovými raketami, naznačil však, že tento okamih sa blíži.
Ministerstvo obrany vo vyhlásení zverejnenom ruskými tlačovými agentúrami uviedlo, že testovanie ponorky Belgorod, ktorá ako prvá bude schopná niesť drony Poseidon, je v plnom prúde a testovanie zbraňových systémov sa blíži ku koncu.

Putin vlani pohrozil rozmiestnením nadzvukových rakiet na lode a ponorky, ktoré by sa mohli ukrývať mimo teritoriálnych vôd Spojených štátov, ak USA umiestnia jadrové zbrane stredného doletu v Európe. Washington tvrdí, že v Európe také rakety neumiestnil, Moskva sa však obáva, že by mohol, napísala agentúra Reuters./agentury/

X X X

Kočner sa chcel zbaviť obvinenia v kauze motáky. U Čižnára narazil

Podávanie mimoriadnych opravných prostriedkov na generálnej prokuratúre je medzi Kočnerovými advokátmi pomerne obľúbené. Skúšali ho tak zbaviť viacerých obvinení. Ani pri motákoch však neuspeli.

Špecializovaný trestný súd v decembri 2018 rozhodoval o sprísnení väzby pre Mariana Kočnera v kauze televíznych zmeniek. Iba deň predtým sa médiá dozvedeli z anonymného mailu o existencii lístočkov, ktoré posielal spoza mreží.
Mafián mal na papieriky vlastnoručne písať, koho z politikov, podnikateľov alebo prokurátorov má jeho niekdajší kamarát Peter Tóth požiadať o pomoc, aby ho dostal z väzby. Práve on mal napokon NAKA odovzdať aj spomínané motáky a proti Kočnerovi svedčí vo viacerých prípadoch.

NAKA začala stíhanie v januári minulého roka a od septembra čelí Kočner obvineniu z marenia spravodlivosti. Stalo sa tak pre moták, ktorým sa snažil manipulovať vyšetrovanie priamo v kauze zmenky. V lístočku mafián píše o „vyrobených svedkoch“ a Romanovi, ktorého príbeh má jeho Bratm – ako Tótha oslovuje – spísať.

Kočner chcel, aby Peter Tóth presvedčil bývalého príslušníka SIS Romana Osuského, aby svedčil v Kočnerov prospech v kauze zmenky. Mal tvrdiť, že sa o ich existencii dozvedeli počas svojej spravodajskej činnosti už pred mnohými rokmi. Kočner veril, že tým nabúra postoj vyšetrovateľa a prokutárora, že zmenky sú falošné. Tóth jeho inštrukcie nesplnil. Bál sa, že napokon to isté bude chcieť aj od neho priamo. A to by bolo klamstvo.

Ďalší neúspešný pokus

Práve tohto obvinenia z marenia spravodlivosti sa na jar tohto roka Kočner pokúsil zbaviť. Chcel to urobiť prostredníctvom mimoriadneho opravného prostriedku na generálnej prokuratúre.

Nie je to po prvý raz. Kočner to touto cestou skúšal pri viacerých obvineniach. Napríklad v kauze Gatex či v kauze Five Star Residence, za ktorú už je právoplatne odsúdený Ladislav Bašternák. Ani v prípade motákov však Kočner na generálnej prokuratúre neuspel. Pre Aktuality.sk to potvrdila hovorkyňa generálnej prokuratúry Andrea Predajňová.

„Obvinený M. K. podal na Generálnu prokuratúru SR prostredníctvom obhajcu návrh na zrušenie uznesenia vyšetrovateľa NAKA, ktorým mu bolo vznesené obvinenie za zločin marenia spravodlivosti v štádiu pokusu, ako aj uzneseniu prokurátora Krajskej prokuratúry Trenčín, ktorým bola zamietnutá sťažnosť obvineného proti uzneseniu o vznesení obvinenia,“ informovala hovorkyňa.

Po preskúmaní spisového materiálu generálna prokuratúra nezistila nezákonnosť napadnutých uznesení ako ani postupu vyšetrovateľa a prokurátora, preto bol návrh obvineného odložený ako nedôvodný.

„M. K. je naďalej v predmetnej trestnej veci obvinený,“ dodala Predajňová.

Z rúčky do rúčky

Medzi podozrivými v tejto veci figuruje advokát Andrej Šabík, ktorý je spolu s Kočnerom obvinený v kauze Technopol. Práve jeho označil Peter Tóth ako človeka, ktorý motáky z väzby vynášal. V súvislosti s lístočkami od Kočnera vypovedal ako svedok. Kým sa tak stalo, trvalo to však pomerne dlho. Jeho výsluch oddialil problém so zbavením mlčanlivosti aj pandémia koronavírusu.

„Vzhľadom na to, že som vo veci vypovedal, nie som oprávnený poskytovať informácie,“ reagoval na otázku o výsluchu advokát, ktorého pre zvláštny incident s Kočnerom rieši aj advokátska komora.

Príslušník Zboru väzenskej a justičnej stráže zbadal, ako muži stoja blízko vedľa seba a čosi si podávajú z rúčky do rúčky. Vyzval advokáta, aby predmet vydal, ten mal však v ruke len prázdnu fľaštičku od kvapiek. Aj keby strážnik Šabíkovi rovno uveril, že to tak bolo, došlo k porušeniu pravidiel. Zbor väzenskej a justičnej stráže preto požiadal predsedu advokátskej komory o prešetrenie konania advokáta.

Na základe tohto podnetu bol na Šabíka podaný návrh na disciplinárne konanie. Termín už je naplánovaný. „Zaujal som k tomu stanovisko a podal som vysvetlenie,“ povedal advokát pre náš portál. Pokiaľ ide o to, čo si s Kočnerom podávali, trvá na svojom: „Bol to prázdny obal od kvapiek.“

Pripomeňme, že zákon o výkone väzby zakazuje obvinenému počas návštevy odovzdávať alebo prijímať peňažné prostriedky, korešpondenciu alebo prijímať iné veci, ktoré neboli schválené riaditeľom ústavu. Veci prijímané a odovzdávané počas návštevy podliehajú kontrole.

RF to mal vybaviť

Polícia vyšetruje aj obsah ostatných Kočnerových motákov. Anonym pred dvoma rokmi konkrétne uviedol, že Kočner chcel pomoc od šéfa Smeru Roberta Fica, exministra vnútra Roberta Kaliňáka cez jeho nástupkyňu Denisu Sakovú, exministra financií a dopravy Jána Počiatka, podnikateľa Norberta Bödöra alebo špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika. Všetci dotknutí sa od týchto informácií dištancovali.

V jednom z motákov sa spomína aj dnes už bývalý sudca Ústavného súdu Mojmír Mamojka, ktorý bol v senáte, čo rozhodoval o Kočnerovej ústavnej sťažnosti. Až neskôr vyšlo najavo, že obaja muži sa poznajú, dokonca si tykajú. „Chcem vedieť, prečo zlyhal Mamojka. RF to mal vybaviť!“ píše sa v motáku.

Aktuality.sk v rámci projektu Kočnerovej knižnice našli pred časom ďalší moták, ktorý muž odsúdený na 19 rokov nepodmienečne (zatiaľ neprávoplatne) v kauze zmenky televízie Markíza posielal svojej rodine. Cez tento moták inštruoval z väzby dcéru Andreu, čo má robiť s bytmi v centre Bratislavy. Dnes sú majetky prepísané na firmu, kde Andrea figuruje so sestrou Karolínou, aktuality.sk

X X X

Remišová: Nie je potrebné robiť zo Za ľudí kópiu PS alebo SaS

Ak sa podpredsedníčke Za ľudí Veronike Remišovej nepodarí získať post predsedu strany, bude sa uchádzať o pozíciu jej podpredsedu. Uviedla to v nedeľnej diskusnej relácii portálu TVnoviny.sk Na telo plus.
Podpredseda Smeru Ladislav Kamenický skonštatoval, že strana Smer sa pod novým vedením konsoliduje a má šancu, aby bola na tom lepšie, ako je to v súčasnosti.

Remišová ako prípadná predsedníčka strany si nemyslí, že by mala byť strana takou liberálnou, ako to vo svojej vízii vidí jej súper v boji o predsednícke kreslo Miroslav Kollár. „Nie je potrebné robiť kópiu Progresívneho Slovenska alebo SaS,“ povedala.

Spájanie strán tak, ako to navrhuje ďalší možný kandidát na predsedu strany Juraj Šeliga, momentálne vylučuje. Do budúcnosti, napríklad pri komunálnych voľbách, sa tomu však nebráni. Momentálne je však podľa nej dôležité, aby si strana budovala vlastnú značku, no spoluprácu strán v odborných oblastiach víta.

Kamenický na margo zmien, ktoré nastali na čele strany po odchode Petra Pellegriniho a skupiny poslancov, povedal, že strana sa konsoliduje a s novými tvárami je spokojný. „Potrebujeme nové tváre. Musia to byť talenty nielen v oblasti politiky, ale aj odbornosti,“ podotkol.

S tímom podpredsedov, ktorý snem schválil, si strana trúfa získať vyššiu podporu voličov. Verí, že strana bude na tom lepšie už do konca roka. Na odchod ďalších poslancov zo strany dôvod nevidí.
V súvislosti s finančným balíkom z EÚ Remišová prisľúbila, že peniaze sa budú čerpať transparentne, férovo, čestne a bez korupcií. „Horšie, ako to robil Smer, sa to robiť nedá,“ povedala.

Peniaze by sa podľa nej mali rozdeliť na tri časti, pričom prvá z nich by mala byť určená na splatenie dlhov z minulosti, druhá by sa mala použiť na výzvy súčasnosti a tretia na výzvy budúcnosti a posun krajiny vpred. Kamenický si zasa myslí, že pri súčasnej „vláde diletantizmu a amaterizmu“ sa nepodarí všetky peniaze vyčerpať. Odkazuje, že vláda hovorí o svetlej budúcnosti, pričom nezvláda riešiť aktuálnu koronakrízu. „Koronakrízou sme sa dostali do jamy, my musíme najprv vyliezť z jamy,“ zdôraznil.

Témou diskusie bol aj prvý sociálny balík premiéra Igora Matoviča (OĽaNO). Podľa Remišovej prežíva ekonomika v čase koronakrízy ťažké časy a treba pomáhať tým, ktorí sú krízou postihnutí. Šetriť podľa nej treba, keď bude dobre.
Kamenický jej oponoval. Poukázal na to, že slovenská ekonomika sa potápa a vláda nerobí kroky, ktoré ju budú sanovať a zachraňovať. Pripustil, že s deficitom štátneho rozpočtu problém nemá, problém podľa neho je v tom, že nie je jasné, na čo chce súčasná vláda peniaze investovať./agentury/

X X X

Zelenskyj a Putin privítali dohodu o začínajúcom sa prímerí v Donbase

Prezidenti Ruska a Ukrajiny, Vladimir Putin a Volodymyr Zelenskyj, v nedeľu "privítali dohodu o úplnom a komplexnom prímerí v Donbase," ktorá nadobudne platnosť v pondelok o 00.01 h miestneho času.

O obsahu telefonického rozhovoru hláv oboch štátov informovala kancelária ukrajinského prezidenta. Kremeľ medzičasom zdôraznil aj dôležitosť „bezpodmienečného dodržiavania týchto dohôd stranami konfliktu“.
Podľa vyhlásenia z Ukrajiny Zelenskyj vyzval na znásobenie úsilia na zabezpečenie prepustenia ukrajinských občanov zadržiavaných na území Donbasu, Krymského polostrova a Ruska.

Kremeľ informoval, že Putin počas telefonátu vyjadril obavy v súvislosti s nedávnym návrhom zákona posudzovaným ukrajinským parlamentom, ktorý podľa Ruska pripravuje cestu k regionálnym voľbám v roku 2022. Podľa Putinovho názoru je však tento zákon v „rozpore s minskými dohodami“ a ohrozuje „vyhliadky na urovnanie“ konfliktu na východe Ukrajiny.

Najnovšie prímerie v Donbase bolo dohodnuté 22. júla počas rokovania trojstrannej kontaktnej skupiny, ktoré sa konalo v režime videokonferencie.Uzavretá dohoda o prímerí stanovuje v prvom rade zákaz útočných akcií a činností vojenskej rozviedky, zákaz používania strelných zbraní vrátane ostreľovacích pušiek a potrestanie každého prípadu porušenia prímeria disciplinárnymi opatreniami, informovala agentúra Ukrinform.

Na strane ukrajinských vládnych síl budú dodatočnú kontrolu dodržiavania prímeria, ktoré začne platiť v noci na pondelok o 00.01 h miestneho času, vykonávať špeciálne vyslaní ukrajinskí vojaci so skúsenosťami z mierových misií pod záštitou OSN. Toto prímerie sa má stať predpokladom pre širšie urovnanie konfliktu na základe protokolov podpísaných v roku 2015 v bieloruskej metropole Minsk.

Štvorstranné rokovania – za účasti Francúzska, Nemecka, Ruska a Ukrajiny – sa usilujú dosiahnuť stiahnutie ťažkých zbraní, obnovenie kontroly Kyjeva nad celými hranicami Ukrajiny, väčšiu autonómiu pre Doneckú a Luganskú oblasť a usporiadanie miestnych volieb, dodala agentúra AFP./agentury/

X X X

Prečo stavil Kičura na zlato a čo je výhodnejšie: tehly či mince?

Jedna zo zlatých tehál, ktoré objavili príslušníci NAKA u Kajetána Kičuru

Keď sa počas domovej prehliadky bývalého šéfa Štátnych rezerv Kajetána Kičuru dozvedela verejnosť o jeho zlatých tehličkách, mnohým začalo vŕtať v hlave, odkiaľ mal na kúpu 5 kilogramov zlata. História najvzácnejšieho kovu je popretkávaná príbehmi o bohatsve a moci.

O zlate sa zvykne hovoriť ako o bezpečnej investícii. Je to skutočne tak? Prečo si udržiava svoju investičnú atraktivitu už stovky rokov?

Nezničiteľný kov

Zlato je oproti iným kovom špecifické chemickými vlastnosťami. Je takmer nezničiteľné: nekoroduje, odoláva vzduchu aj vode a dokonca aj bežným kyselinám. Je tepelne aj elektricky dobre vodivé. V neposlednom rade je veľmi tvárne a kujné. A navyše je ho veľmi málo. Toto všetko robí zo zlata výnimočnú komoditu.

Zlato spolu s meďou sa prvýkrát na Slovensku začali používať už okolo roku 3000 pred n.l. Medené predmety a zlaté krúžky objavené na pohrebiskách v Tibave a Veľkých Raškovciach na východe Slovenska predstavovali podľa autorov knihy Zlato na Slovensku symboly bohatstva, moci a viery. Spoločnosť sa začala deliť na bohatých a chudobných.
Autori knihy si tiež všimli jednu zaujímavosť. Zlaté krúžky sa našli iba v mužských hroboch, čo podľa nich naznačuje zároveň aj prechod spoločenského usporiadania na patriarchálny systém. Pôvod týchto predmetov je neznámy a nepredpokladá sa, že by pochádzali zo Slovenska.

Odvtedy ubehlo veľa rokov, kým sa tento drahý kov začal používať ako surovina na výrobu mincí, a ešte dlhšie, kým sme ich začali raziť aj na našom území.

Slovenské zlato putovalo za hranice

Situácia sa zmenila v období vrcholného stredoveku, počas prvej polovice 14. storočia. Išlo o obdobie prosperity a mimoriadne vysokej banskej produkcie.

Ako vysvetľuje Martin Štefánik z Historického ústavu SAV, panovník mal výlučné právo vydávať a raziť mince, ktorými sa v krajine platilo. Spočiatku to boli len strieborné mince, tzv. denáre. Príjem z mincí spočíval v tom, že kráľ nechával každé dva, a od 12. storočia každý rok stiahnuť staré strieborné mince z obehu a vymeniť za nové, čo mu dávalo možnosť výrazného obohatenia.

Dosiahol to obvykle tak, že v nových minciach znížil obsah drahého kovu a nechal ich vymeniť v rovnakom, alebo dokonca vyššom nadiktovanom kurze. Nevýhodou bola nevyhnutne nasledujúca inflácia. Zlaté mince sa v tom období ešte nerazili, zlato sa len v menšej miere získavalo ryžovaním vo vodných tokoch a slúžilo na výrobu šperkov či bohoslužobných a luxusných predmetov.

Situácia sa zmenila v období vrcholného stredoveku, počas prvej polovice 14. storočia objavili mimoriadne bohaté ložiská na strednom Slovensku, najmä v Kremnici ale aj inde. Prakticky ihneď ho začali vo veľkom ťažiť a používať ako mincový kov. Vtedy započala razba slávnych kremnických dukátov, tie sa nazývali uhorskými florénmi, pretože váhou aj výzorom napodobňovali vtedajšie uznávané medzinárodné platidlo, akýsi „dolár“ tej doby, zlaté florenstské florény.

„Zlato používali stredovekí panovníci na vojenské výpravy, na zahraničnú mocenskú politiku. Okrem toho, že si kráľ musel zaplatiť žoldnierske vojsko, musel v prvom rade získať podporu miestnych feudálov, cudzích mocností a cirkevných hodnostárov vrátane pápeža za spojencov. A keď raz niekoho zaplatíte a dáte mu dostatok peňazí, tak vás bude podporovať. To fungovalo vždy a funguje to tak dodnes,“ hovorí Štefánik.

No samotná krajina z toho ekonomicky veľmi neprofitovala. „Na nerasty sme boli bohatá zem, ale čo z toho, keď panovník vyťažené zlato vyhodil na výpravy, politiku, prípadne na vyrovnávanie negatívnej obchodnej bilancie krajiny, ktorá úrovňou svojej výroby zaostávala za západnou Európou. Výsledok je v každom prípade ten, že zlato išlo preč,“ dopĺňa Štefánik. O stredovekom Uhorsku sa preto niekedy hovorí ako o „bohatej zemi a chudobnej krajine“.

Ako príklad uvádza cestu kráľovnej Alžbety v roku 1343 do južného Talianska, kedy so sebou viezla podľa kronikárskych údajov v prepočte vyše 5 ton zlata určeného na podporu kandidatúry druhorodeného syna Ondreja na neapolský trón. Po jeho zavraždení podnikol jeho brat, nový uhorský kráľ Ľudovít Veľký viaceré vojenské výpravy do Talianska, ktoré opäť financoval zlatom v podobe razených mincí. Svedectvo o tom zanechali aj súdobé talianske kroniky, ktoré neopomenuli zdôrazniť, že šlo o vydarené napodobneliny ich domácich, florentských florénov.

Rekordné nákupy bánk

Zlato sa už dnes na Slovensku neťaží a ani zlaté mince sa už nepoužívajú ako platidlo, ale skôr ako zberateľská záležitosť či investícia. Zmena nastala aj v tom, kto vlastní najviac zlata.

Z rúk panovníka krajiny sa presunuli na burzy, do numizmatických spoločností, no najmä do bánk. Aj napriek tomu, že domáce meny jednotlivých krajín už nie sú kryté ani nijako inak naviazané na cenu zlata, stále predstavuje medzinárodne akceptovateľné aktívum, ktoré majú centrálne banky vo svojich rezervách.

Na konci roku 2018 centrálne banky kolektívne držali približne 33 200 ton zlata, čo je približne jedna pätina všetkého zlata, ktoré sa kedy vyťažilo. Práve v roku 2018 do rezerv centrálnych bánk pribudlo vyše 656 ton, najviac za posledných 47 rokov. Napokon, ani Kajetán Kičura nemal zlaté tehly priamo doma ale v bezpečnostnej schránke banky, prostredníctvom ktorej ich zakúpil.

10 krajín s najväčšími rezervami zlata na svete

Krajina Oficiálne držané zlato (v tonách) Percento zahraničných rezerv v zlate:
USA 8 133,5 78,9%
Nemecko 3363,6 75,2%
Medzinárodný menový fond 2814,0 *
Taliansko 2451,8 70,8%
Francúzsko 2436,0 65,0%
Rusko 2299,2 22,6%
Čína 1948,3 3,4%
Švajčiarsko 1040,0 6,5%
Japonsko 765,2 3,1%
India 654,9 7,5 %
Zdroj: The World Gold Council k júlu 2020

*Medzinárodný menový fond nepovoľuje vypočítanie percentáže.

Možností na investovanie do zlata je viac. Môže ísť o priame fyzické investovanie do mincí, tehličiek či šperkov, ale aj o nákup zlatých certifikátov vydávaných bankami či investície do fondov na burzách, ktoré sú na zlato viazané. V neposlednom rade sa za investíciu do zlata považuje aj nákup akcií banských spoločností, ktoré ho ťažia, prípadne s ním obchodujú.

„Fyzické zlato má jednu výhodu oproti zlatu obchodovanému na trhoch – zisky z jeho predaja sú oslobodené od dane. Samozrejme, máte problém s jeho úschovou, schránka v banke niečo stojí a teda takáto ‚úschova’ je rentabilná od vyšších súm,“ tvrdí analytik Finaxu Ján Jursa.

Čo je výhodnejšie: mince či tehly?

Kičura vlastnil 20 zlatých tehiel. Každá z nich vážila 250 gramov. Tie mu však zadržiava polícia. Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry ho navyše obvinil z prijímania úplatku a legalizácie príjmu z trestnej činnosti, sudca ho vzal do tzv. kolúznej väzby 23. apríla.

Otázkou však je: Do čoho je výhodnejšie investovať –do tehličiek či mincí? Podľa odborníkov na numizmatiku sú v súčasnej dobe zlaté tehličky do 100 g razené, čo je približne rovnako technologicky náročné ako razenie do podoby mincí.

„Tehličky s hmotnosťou od 250 g do 1 000 g sú liate, preto je pri nich prirážka nad burzovú cenu v priemere o niečo nižšia, ako pri drobnejších minciach a tehličkách. Zároveň platí objektívna zásada, že prirážka nad spot stúpa s klesajúcou jednotkovou hmotnosťou jednotlivých výrobkov. Je to v celku pochopiteľné, pretože je omnoho náročnejšie vyrobiť a zabaliť napríklad 321 kusov mincí s hmotnosťou 1/10 unce ako odliať a zabaliť 1000-gramovú tehličku,“ vysvetľuje Elizej Macho z numizmatickej spoločnosti Macho & Chlapovič a.s., ktorá obchoduje s drahými kovmi a numizmatikou viac ako 10 rokov.

Hoci investovanie do zlata je dlhodobo považované za komoditu na zabezpečenie proti inflácii a finančnej neistote, Jursa tento argument vyvracia. „Myslím si, že nakupovanie zlata pre nejaké obavy z budúcnosti nemá veľmi zmysel, ani zo zlata sa nenajete a ak by sa svetový poriadok rozpadol, pravdepodobne akékoľvek platidlo okrem jedla a nábojov nebude mať hodnotu,“ hovorí analytik.

No i tak trhy počas pandémie koronavírusu reagovali inak. Z obavy, že epidémia pribrzdí globálnu ekonomiku už vo februári zlato prekonalo svoje sedemročné maximum. Tento týždeň bola jeho hodnota dokonca najvyššia od roku 2011.
Počas koronavírusu zmizlo zlato z trhu

Nebývalý záujem o zlato sa prejavoval nielen na trhoch. „Čo asi nikto nečakal, bola skutočnosť, že fyzické zlato zmizlo z trhu a nebolo možné takmer 3 mesiace kúpiť na trhu ani uncu zlata. Ak niekto zlato predával, tak len z predchádzajúcich zásob, pretože pre obmedzenú ťažbu, mincovne pracujúce v krízovom režime a v neposlednom rade pre uzatvorené hranice nebolo možné vôbec dopĺňať zásoby,“ prezrádza Elizej Macho.

Napriek súčasným vysokým cenám zlata a ostatným spomenutým prekážkam sa mnoho klientov snažilo dostať k fyzickému zlatu, čo sa im nie vždy podarilo.

„Našťastie pre trh boli aj takí klienti, ktorí využili vysoké ceny zlata a ponúkali zlato na výkup. Niektorí klienti sa výhodným predajom zlata snažili čiastočne eliminovať straty, ktoré utrpeli, ak spanikárili pri prepade finančných trhov,“ pokračuje Elizej Macho.

A koľko zlata Slováci kupujú?

Podľa Macha sa s predajom nemôžeme porovnávať s takou Čínou či Indiou, kde je to podmienené kultúrnymi tradíciami. Oveľa viac zlata na obyvateľa sa podľa odborníka predáva aj na západ od nás, kde je to dané okrem zvyklostí aj lepšou ekonomickou situáciou domácností.

„Dosť veľa klientov nakupuje zlaté mince a tehličky ako darček pre blízkych. Preferencie pri nákupe sú dosť vyvážené, niektorí klienti uprednostňujú mince, iní zase tehličky.“, aktuality.sk

X X X

Pandémia odhalila, ako trpí východoeurópsky robotník v Nemecku

Celé roky to nemeckým politikom nevadilo. Otrasné podmienky v ubytovniach pre výchdoeurópskych robotníkov mäsokombinátu Tönnies začali byť problémom až v momente, keď sa kvôli „precpanosti“ izieb stali ohniskom koronavírusu v Gütersloh. Nákaza odhalila celú pravdu o ich neľudskom vykorisťovaní.

„Reklama na prácu v Tönnies pôsobí, ako keby ste mali byť zamestnaný v raji,“ hovorí Sergej v reportáži televízie MDR. Postupne sa tento Moldavčan redaktorke zveruje so skúsenosťami s neľudskými podmienkami na jatkách i v ubytovni, ktoré sú skôr súčasťou pekelných pracovných podmienok v tomto mäsokombináte. A to vo viacerých jeho pobočkách.
Rozseknutá noha, obesený robotník, výroba pokračuje

Kto nezvláda pracovné tempo pri páse, musí odísť. Raz sa skúsenému mäsiarovi vyšmykla píla, rozrezal si stehno, skoro mu odsekla nohu. Všade striekala krv, pás však bežal ďalej. Inokedy sa v tomto istom podniku obesil v sklade robotník, niekoľko týždňov ho nemohli nájsť, výroba však pokračovala, uvádzajú novinky.cz.

Osobitnou kapitolou sú podmienky na ubytovniach, kde robotníci z Rumunska, Bulharska, Moldavska či Poľska musia bývať. Špinavé navlhnuté steny, niekedy aj dvanásť ľudí na izbe, spanie v kuchyni. Ideálne podmienky na šírenie koronavírusu. Práve „vďaka“ pandémii vyšlo najavo, v akých podmienkach musia vykorisťovaní robotníci žiť a pracovať.
Pred pandémiou to politikom bolo jedno

V čase, keď koronakríza vrcholila, sa ohniskom nákazy stala práve centrála firmy Tönnies v Rheda-Wiedenbrücku. Kvôli nakazeným pracovníkom musel byť celý okres Gütersloh v karanténe.

Inge Bultschniederová bola jedna z mála angažovaných nemeckých občanov, ktorí roky poukazovali na neľudské podmienky zahraničných robotníkov. Dozvedela sa o nich náhodou v roku 2012, keď ležala na spoločnej izbe v nemocnici s Bulharkou, ktorá v Tönnies pracovala.

Okamžite na ne začala upozorňovať zodpovedných. „V Tönnies to samozrejme nikoho nezaujímalo, ale na magistráte tiež nie,“ vypovedá o svojich skúsenostiach pre Deutsche Welle.

Dary mestu, hluché uši na magistráte

Dôvod bol jednoduchý. Clemens Tönnies mal politické kontakty, o akých sa iným podnikateľom mohlo iba snívať. Zabezpečil si ich veľkorysými darmi mestu – a to aj z peňazí, ktoré na zdieraných robotníkoch ušetril. Obyvatelia Rheda Wiedenbrücku mu vďačia za dve kúpaliská, štadión, škôlky, jasle a mestskú halu.

Potom sa ľahko získava podpora, potom sa niet čo diviť, že Inge Bultschniederová svojím upozorňovaním na neľudské podmienky vykorisťovaných robotníkov narazila na hluché uši úradníkov magistrátu.

Clemens Tönnies sa však poistil aj formálne. Zahraničných pracovníkov najímal cez agentúry, takže oficiálne neboli jeho zamestnancami – oni u neho „iba“ pracovali. Za ubytovanie a mzdy oficiálne zodpovedali sprostredkovateľské firmy.
Sociálna demokracia pochopila svoju šancu

Koronakríza mnohým obyvateľom Rheda Wiedenbrücku konečne otvorila oči. Nemeckí radikáli síce volali po vyhostení zahraničných pracovníkov koncernu Tönnies, väčšina domácich sa však konečne začala zaujímať, v akých podmienkach musia ich spoluobčania žiť.

Uvedomili si, že ak sa nezlepší ich životná úroveň, korona sa bude šíriť aj medzi nimi. Sociálna demokracia na magistráte pochopila, že záujem ľudí predstavuje politickú šancu.
A sľúbila, že vyvinie na majiteľa koncernu tlak, aby vykorisťovaní robotníci mohli žiť ako ľudia.
Možno svitá na lepšie časy

Iste, aj minimálna mzda v Nemecku je viac, než by cudzinci zarobili doma. Brutálnemu využívaniu rozdielov medzi mzdou vo východoeurópskych krajinách a najbohatšom štáte EÚ by však mohol byť koniec. Tých 25 000 zabitých zvierat denne a sedem miliárd eur ročného obratu len v centrále Tönnies umožňuje majiteľovi firmy zabezpečiť život na úrovni 21. storočia aj pracovníkom zo zahraničia.

Urobiť tak bude musieť zrejme aj preto, lebo Armin Laschet, premiér Severného Porýnia Vestfálska, ktorý nad ním dlho držal ochrannú ruku, i vďaka tomuto škandálu stráca šance stať sa nemeckým kancelárom. Zavieranie očí pred praktikami kontroverzného podnikateľa sa tomuto politikovi CDU prestáva vyplácať.

Vykorisťovaným východoeurópskym robotníkom na jatkách v Nemecku tak vďaka politickej logike – ale paradoxne najmä koronakríze – začína možno svitať na lepšie časy, aktuality.sk

X X X

Sulíkov plán má trhlinu. Nemci na to idú inak

Kľúčom k udržaniu životnej úrovne je energia.

„Vodík vnímam ako energonosič budúcnosti,“ vyhlásil minister hospodárstva Richard Sulík (SaS) začiatkom júla a k vodíku sa vyjadroval aj neskôr. Slovensko by podľa neho malo podporovať vodíkové technológie, v budúcnosti by sa vraj mohli uplatniť napríklad na neelektrifikovanej železničnej trati na hornú Nitru.

Kritici ministrových vyhlásení však upozorňovali, že výroba vodíka – za ekologicky prijateľnú sa považuje premena elektrickej energie elektrolýzou – má vysoké straty a ďalšie vznikajú pri transporte či skladovaní.

Slovensko navyše aktuálne spotrebuje viac elektrickej energie, než vyrobí, čiže na produkciu vodíka žiadna „voľná“ elektrina neostáva. Po očakávanom dobudovaní Mochoviec, ktoré Sulík spomína, bude zase otázkou cena, za ktorú budú schopné energiu dodávať. Stále nedokončený projekt sa oproti pôvodným plánom niekoľkonásobne predražil.
Pre vodík vidí uplatnenie aj líder EÚ – Nemecko. No využívať ho mieni predovšetkým v oblasti, ktorú náš minister hospodárstva komentoval slovami, akoby v nej nevidel potenciál.

Míňame viac, ako vyrobíme

Od odstavenia prvého jadrového reaktora v Jaslovských Bohuniciach v roku 2006 (druhý odstavili v roku 2008) Slovensko spotrebuje viac elektrickej energie, než vyrobí.

Navyše zhruba 20 percent z vyrábanej elektrickej energie kryjú neekologické tepelné elektrárne, ktoré by sme mali postupne odstaviť.

Koľko budú stáť Mochovce?

Ministerstvo hospodárstva tvrdí, že bilancia sa otočí po dokončení 3. a 4. bloku jadrovej elektrárne Mochovce a aj vďaka rozvoju obnoviteľných zdrojov energie (OZE).

„Z pohľadu bilancie výroby a spotreby elektriny po uvedení do prevádzky EMO 3 a 4 a ďalších predpokladaných zdrojov na výrobu elektriny z OZE v SR bude výroba elektriny prevyšovať očakávanú spotrebu,“ reagovalo ministerstvo na otázky portálu Aktuality.sk.

Kedy presne by mal začať fungovať 3. blok, však stále záme nie je. Termín sa odsúva už niekoľko rokov. Ďalší – 4. blok – by mal byť hotový ešte neskôr.

No otázny nie je len termín, ale aj cena, za ktorú budú Mochovce vyrábať. Pôvodne mala elektráreň vyjsť na zhruba 2 miliardy eur, aktuálne sa hovorí o 5,7 miliardách.

Naopak, ceny elektrickej energie klesli. V roku 2008, keď sa spúšťala dostavba Mochoviec, dosiahla načas cena 90 eur za megawatthodinu (MWh). No aktuálne sa od novembra 2019 drží pod úrovňou 50 eur za megawatthodinu.
Čiže náklady na budovanie elektrárne vzrástli už takmer trojnásobne a potenciálne príjmy z MWh razantne klesli.
Priamu odpoveď na otázku, kedy sa investované náklady vrátia, sme v minulosti nedostali.

„Predpokladaná doba návratnosti závisí od viacerých faktorov, ako napríklad dĺžka výstavby, náklady na výstavbu alebo cena elektrickej energie. Podľa vyhlásení vedenia Slovenských elektrární majú byť Mochovce v prípade udržania súčasných cien elektriny rentabilný projekt a v roku 2026 budú môcť Slovenské elektrárne vyplácať dividendy,“ odpísalo pred rokom ešte bývalé vedenie ministerstva hospodárstva.

Náklady na likvidovanie rádioaktívneho odpadu sa nespomínajú vôbec. Sulíkov rezort sa vyhýbavo vyjadril aj k otázke, v ktorej lokalite Slovenska by malo byť hlbinné úložisko vyhoreného paliva.

„V prípade hlbinného úložiska nepadlo žiadne rozhodnutie, ktoré by špecifikovalo konkrétnu lokalitu. Termín rozhodnutia o umiestnení hlbinného úložiska je stanovený do roku 2030,“ odpísalo ministerstvo.
Ak budeme mať dostatok „zelenej“ elektrickej energie na výrobu vodíka, v jednej oblasti by mohol mať veľké uplatnenie:
Nemci na to idú inak

Hospodársky líder EÚ – Nemecko – stavilo na výrobu elektrickej energie bez jadrových elektrární. Zameralo sa na masívny rozvoj solárnych a veterných elektrární a práve pri využívání obnoviteľných zdrojov energie vidia uplatnenie pre vodík.

Z obnoviteľných zdrojov kryjú Nemci už zhruba 200 TWh elktrickej energie ročne, čo je približne tretina ich výroby.
Energiu, ktorú nedokážu elektrizačnými sieťami previesť na miesta spotreby či uskladniť v rastúcom systéme skladovaích zariadení (od domácich batérií po prečerpávacie elektrárne), plánujú Nemci čiastone premieňať aj na vodík.
Čiže najprv treba mať dostatok relatívne lacnej energie – veľké solárne parky už dokážu produkovať za cenu okolo 50 eur za MWH – a až potom ju má zmysel premieňať na vodík.

„Spolková vláda si stanovila za cieľ dosiahnuť do roku 2030 65-percentný podiel energie z obnoviteľných zdrojov (OZE) na spotrebe elektrickej energie,“ odpovedalo na naše otázky nemecké ministerstvo hospodárstva.
Sulík sa k veterných či solárnych elektrárňam vyjadril nie príliš lichotivo. „Je len dobre, že sme si krajinu nepošpatili veternými vrtuľami ako susedia v Rakúsku,“ povedal pre Denník E.

Oficiálna odpoveď ministerstva už znie inak.

„Súčasná vláda aj podľa programového vyhlásenia má záujem podporovať nové obnoviteľné zdroje, avšak za predpokladu iba minimálneho alebo žiadneho vplyvu na koncovú cenu elektriny. Konkrétne opatrenia pripravujeme a predstavíme na jeseň. Prioritou ministra je výroba zeleného vodíka a ten je možné vyrobiť iba z OZE, slnko a vietor nevynímajúc,“ priblížilo slovenské ministerstvo hospodárstva.

Nemecko sa v reakcii na obnoviteľné zdroje už dlhšie snaží posilniť energetické siete.
„Federálna vláda napreduje v rozširovaní elektrických sietí, aby sa elektrina z obnoviteľných zdrojov mohla prepraviť tam, kde je to potrebné,“ zhrnulo ministerstvo.

„Uvažuje sa aj o skladovaní elektriny z obnoviteľných zdrojov energie vo forme ‚zeleného vodíka‘. Spolková vláda nedávno predstavila národnú stratégiu pre vodík, pokiaľ ide o výrobu, prepravu, použitie a opätovné použitie vodíka,“ dodali zástupcovia ministerstva, aktuality.sk

X X X

Bývalý regionálny politik prenasledoval expartnerku. Polícia po medializácii začala konať

Nitrianska polícia sa bráni, že v prípade celé mesiace konať nemohla. Dôvodom malo byť preverovanie podozrenia z únikov informácií z polície, na ktoré paradoxne upozornila práve týraná žena.

Polícia pod Zoborom sa po niekoľkých mesiacoch začala vážne zaoberať trestným oznámením bývalej pedagogičky Jany Štancelovej. Stalo sa tak potom, ako Aktuality.sk zverejnili, že žena má problémy s bývalým partnerom.
Viac ako rok a pol čelila jeho slovným útokom. Zažila vyhrážky, vulgárne nadávky a obťažovanie, ktoré neustávalo. Expartner ju sledoval, po nociach jej písal správy o tom, že vie, kde bola, že stojí pred jej domom alebo že si kúpi vedľa nej byt, aby si boli bližšie.

Polícia začala v tomto prípade trestné stíhanie pre nebezpečné prenasledovanie, aktuálne ho formálne vedie proti neznámemu páchateľovi.

Vyhrážky smrťou, vulgárne urážky

Zúfalá žena napokon začiatkom tohto roka, teda ešte pred vypuknutím pandémie koronavírusu, podala trestné oznámenie. Nitrianska polícia začala konať až o niekoľko mesiacov neskôr, po spomínanej medializácii prípadu.
„Doposiaľ nebolo vznesené obvinenie konkrétnej osobe,“ potvrdila hovorkyňa nitrianskej polície Renáta Čuháková.

O postup vyšetrovateľov nitrianskej polície v prípade sa podľa informácií Aktuality.sk zaujíma aj Generálna prokuratúra SR. Bývalý partner Štencelovej pre Aktuality.sk už v minulosti odmietol, že by z jeho strany došlo k vyhrážaniu mladej žene a rovnako odmieta aj jej prenasledovanie.

„Chcem vedieť, kde je moja dcéra a či je v bezpečí,“ vysvetľoval Šesták, prečo fotografoval a posielal Štancelovej fotky zvončekov na bytovom dome, kde býva.

Jana Štancelová dnes žije v Nitre s dvomi synmi z predchádzajúceho manželstva a dcérou, ktorú mala so Šestákom. Potvrdila nám, že po medializácii jej prípadu sa veci zmenili.„Po zverejnení článku sa situácia upokojila, už za mnou nejazdí, ani nevypisuje správy,“ hovorí Štancelová o svojom expriateľovi Marekovi Šestákovi.

Policajtov mala zdržať sťažnosť

Polícia sa bráni, že za mesiace nečinnosti na riešení prípadu čiastočne môže aj samotná týraná žena. Štancelová totiž namietala, že jej expartner dostáva informácie z vyšetrovania priamo z radov polície. „Časový sklz spôsobilo aj to, že pani oznamovateľka namietala zaujatosť OR PZ Nitra v danej veci, o ktorej musel rozhodnúť nadriadený orgán,“ vysvetľuje postup polície jej nitrianska hovorkyňa Čuháková.

Dôvodom Štancelovej výhrad voči policajnej práci boli niektoré správy, ktoré jej expartner poslal.
„Nabudúce, keď pôjdeš podávať trestné oznámenia, neber so sebou malú (dcéru – pozn. red.),“ napísal Štancelovej vlani niekoľko hodín po návrate z polície.

Šesták pre Aktuality.sk začiatkom roka potvrdil, že s nitrianskymi policajtmi sa stretáva na futbale a s niektorými má kamarátsky vzťah. O Štancelovej návšteve na polícii sa ale podľa vlastných slov dozvedel len náhodou.
„Sedel som v aute pred stanicou a išiel na ňu pre esemesky podať trestné oznámenie, a tak som ju videl ísť na políciu,“ vysvetľoval nám. Ako dodal, on si potom podanie trestného oznámenia na svoju expartnerku vraj rozmyslel a odišiel preč.
Možný únik informácií preverovala inšpekcia Ministerstva vnútra SR. Žiadne pochybenie nenašla.

Čudný súd

Dvojica bývalých parterov sa v súčasnosti súdi o údajný dlh 78-tisíc eur. Marek Šesták potom, ako od neho Štancelová utiekla do krízového centra pre týrané ženy, podal na expartnerku žalobu. Po rokoch spoločného žitia začal tvrdiť, že jej požičal 78-tisíc eur.

Muž k tomu nemá žiadne zmluvy, nedokazujú to ani prevody či výbery a vklady na bankových účtoch oboch bývalých partnerov. Jediným svedkom udalosti je Šestákov brat Michal. Okresný súd v Nitre dal napriek tomu za pravdu Šestákovi. Prípad podivného dlhu má dnes na stole odvolací Krajský súd v Nitre, aktuality.sk

X X X

Netflix investuje vo veľkom. Do svojho najdrahšieho filmu vloží 200 miliónov

Zatiaľ čo kinopriemysel musí vymýšľať, ako prežiť následky koronakrízy, spoločnosť Netflix predstavila veľkolepé plány. A rozhodne nebude na nich šetriť. Zrejme budúci rok by tak mal do ponuky pribudnúť blockbuster The Gray Man. Časť plánovaného rozpočtu vo výške 200 miliónov eur určite zhltnú známe mená, ktoré sa na jeho výrobe budú podieľať.

Na režisérske stoličky totiž usadnú súrodenci Joe a Anthony Russoovci, pre ktorých to bude ich prvé režisérske angažmá od nakrútenia hitu Avangers: Endgame. Ten sa stal kasovo najúspešnejším filmom histórie a je tak pochopiteľné, že aj v tomto prípade má Netflix od tejto súrodeneckej dvojice len tie najvyššie očakávania.

Aj preto nenechali nič na náhodu a do hlavných úloh obsadili dvojicu hollywoodskych hviezd prvého rangu - Ryana Goslinga a Chrisa Evansa.
Tvorcovia už dnes pritom neskrývajú, že ich zámerom je so značky The Gray Man vybudovať podobne úspešnú filmovú sériu, ako je už niekoľko dekád kultový agent OO7 - James Bond.

Dve verzie CIA

Pripravovaná novinka sa bude točiť okolo akčného duelu medzi bývalým agentom CIA a aktuálne zabijákom Gentrym (Ryan Gosling) a jeho bývalým “parťákom” Lloydom Hansenom (Chris Evans), ktorý mu ide teraz po krku.
Ako povedal Anthony Russo pre portál Deadline.com, The Gray Man bude príbehom dvoch výborných hercov, ktorých postavy reprezentujú dve odlišné verzie CIA.

„Pre fanúšikov filmu Captain America: Winter Soldier, tento film nás posúva viac do reálneho sveta. To je to, čo pre nás táto snímka znamená,” dodal Anthony Russo pre Deadline.com, aktuality.sk