iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Trump: Federálnych agentov do Chicaga kvôli násiliu

Americký prezident Donald Trump v stredu oznámil, že federálne bezpečnostné sily budú vyslané do ďalších amerických miest, ktoré čelia násiliu, vrátane Chicaga v štáte Illinois a Albuquerque v Novom Mexiku. Informovala o tom agentúra Reuters. V utorok večer si prestrelka na pohrebe v južnej časti Chicaga vyžiadala 15 zranených. Polícia uviedla, že streľbu považuje za súčasť boja medzi dvoma znepriatelenými gangmi. Pochovávaný patril k jednému z nich. Chicago má so streleckými útokmi problémy dlhodobo, v posledných týždňoch sa ale situácia zhoršila.

„Tieto násilné prejavy šokujú svedomie nášho národa,“ vyhlásil dnes Trump pri vystúpení v Bielom dome. Nárast násilia pritom pripísal ľavicovo orientovaným hnutiam, ktoré sa podľa neho po smrti černocha Georgea Floyda v rukách polície v Minneapolise snažia „rozpustiť“ miestne policajné zbory.

Starostka Chicaga Lori Lightfootová nasadenie federálnych bezpečnostných zložiek spočiatku odmietala, hlavne kvôli dianiu v západoamerickom Portlande, kde agresívna taktika federálnych agentov len rozdúchala vášne okolo pokračujúcich protestov za reformu polície.

V utorok však starostka podľa agentúry AP uviedla, že spoločne s federálnymi úradmi dospela k dohode. „Vítame skutočnú spoluprácu, nevítajú ale diktatúru, autoritárstvo a nezákonné zatýkanie a zadržiavanie našich obyvateľov. To nebudeme tolerovať,“ povedala.

Do Portlandu vyslal Trump polovojenské jednotky

Na príkaz Bieleho domu boli v americkom meste Portland rozmiestnené na zásah proti demonštrantom tri jednotky polovojenského typu. V utorok to oficiálne potvrdil americký Úrad colnej a hraničnej ochrany (CBP), ktorý spadá pod ministerstvo vnútornej bezpečnosti Spojených štátov, píše agentúra Reuters na svojej webstránke.
Rozmiestnenie svojich agentov a dôstojníkov potvrdil CBP oficiálnym e-mailom – na otázku presného počtu policajtov však podľa Reuters neodpovedal.

Na sociálnych sieťach sa minulý týždeň rozšírili videá, ktoré zachytávajú policajtov vo vojenskej výzbroji. Ich menovky na uniformách neboli dostatočne viditeľné a zatknutých demonštrantov odvážali v neoznačených vozidlách.
Viacero ľudskoprávnych organizácií vyjadrilo obavy, že takéto taktiky porušujú právo prejavu, ktoré občanom zaručuje prvý dodatok ústavy. Minister vnútornej bezpečnosti Chad Wolf však tieto tvrdenia odmieta, informuje agentúra AP. Podľa neho ľudí nezatýkali agenti bez riadneho značenia, keďže na uniformách mali napísané slovo „polícia“.

Prezident Donald Trump sa vyjadril, že by rovnakú stratégiu mohol odsúhlasiť aj v ďalších väčších mestách so starostami z Demokratickej strany, ako sú New York, Chicago, Baltimore a Filadelfia. Podľa kritikov takto „zneužíva federálnu moc na politické účely,“ približuje Reuters.

Demokratický senátor štátu Oregon, kde sa mesto Portland nachádza, kritizoval Trumpa na Twitteri.„Donald Trump nemá oprávnenie na umiestnenie vojakov polovojenských organizácií do ulíc Portlandu, ani žiadneho iného amerického mesta,“ napísal senátor Ron Wyden. „Tieto okupačné sily vytvárajú konflikt, napádajú pokojne protestujúcich ľudí a robia môj domov nebezpečnejším. Na to, aby sa Portland upokojil, musí Trump okamžite stiahnuť nechcených federálnych agentov z nášho mesta,“ odkázal prezidentovi.

Minister vnútornej bezpečnosti Wolf sa prednedávnom vyjadril, že jeho úrad má „jasnú právomoc na ochranu vládneho majetku a zadržanie ľudí podozrivých z jeho ničenia alebo vyhrážania sa policajtom,“ píše agentúra AP.
Podľa jeho slov protestujúci napadli policajtov lasermi, bejzbalovými pálkami, pyrotechnikou a fľašami. Wolf však zároveň dodal, že by sa malo jasne rozlišovať medzi „vandalmi“ a slušnými demonštrantami.

Žiadny komunista z Číny. USA zvažujú, že pred nimi zavrú hranice

Protesty v Portlande, ktorý je považovaný za baštu liberálnej politiky, trvajú bez prestávky už viac ako 50 dní. Začali v súvislosti s májovou smrťou neozbrojeného afroameričana Georgea Floyda pri policajnom zásahu, na rozdiel od iných miest ale odvtedy neustali. Po príchode federálnych zložiek vyslaných na základe prezidentského dekrétu začali opäť naberať na sile, pričom podľa agentúry AP počas víkendu účasť presahovala 1000 ľudí.

Pozadie protestov je trochu neprehľadné, píše denník The New York Times (NYT). Súčasné hnutie tvorí niekoľko rôznych prúdov, ktoré „využívajú pestrú škálu taktík v snahe docieliť, aby ich bolo počuť“. „Zdá sa však, že skoro všetci sa zhodnú na jednej veci: bojovné pôsobenie federálnych agentov v maskáčoch veci len zhoršilo,“ píše NYT./agentury/

X X X

Matovič: Moja skutočná diplomovka je moja firma. Reálna podobizeň Krista na Gemeri?

Igor Matovič po siedmich dňoch reaguje na kauzu svojho plagiátu. V novinároch vidí „arbitrov pravdy“, svoj postup, ktorý vyústil do označenia „plagiát“, označuje za chybu, no neúmyselnú. Ak médiá podľa premiéra od minulého týždňa hovoria o jeho plagiáte, on tvrdí, že o nesprávnom citovaní nevedel.

Premiér avizoval svoju tlačovú konferenciu na sociálnych sieťach už počas dňa. A to slovami, že o pol piatej popoludní predstúpi pred „najväčšie slovenské morálne autority“ – čím označoval novinárov. Avizoval pritom „verejnú spoveď“ o svojej diplomovke.

Jeho status vyvolal bohatú diskusiu. Publicista Samuel Marec pod ním premiérovi pripomenul, že „sú to tie isté morálne autority, ktoré odhalili Dankov plagiát a mnohé iné kauzy, z ktorých ste následne získavali politické body“.
„Verejná spoveď“ sa však premenila miestami na hádku s novinármi. Nezaznela však premiérova odpoveď na opakovanú otázku, či spochybňovanú prácu zverejní. Svoj politický osud dáva do rúk poslancov, ktorým vraj dáva voľnú ruku. Sám odstupovať nemieni.

Šéfredaktor a komentátor Aktualít Peter Bárdy hovorí, že „bohužiaľ, dnes môže byť na Slovensku premiérom každý, s akoukoľvek minulosťou aj prítomnosťou“.

Gemer sa pýši „reálnou podobizňou“ Krista

Viete, že na Slovensku máme mať aj reálnu podobizeň Krista? Pýšia sa ňou na Gemeri v obci Štítnik. V miestnom gotickom kostole ju mali do fresky preniesť toskánski umelci.

„Podľa legendy, tvár tejto soche vyrezali anjeli, čiže by malo ísť o reálne zobrazenie Kristovej tváre. A tento zaujímavý výjav sa u nás nachádza“, tvrdí Adam Molnár, turistický sprievodca v Štítniku. Práve on nás prevedie ďalším zo skvostov slovenského Toskánska, ako sa zvykne hovoriť o Gemeri. Aj dnes pokračujeme v odkrývaní krás Gemera, aktuality.sk

X X X

Čižnár nebol Kočnerov sluha, ale peklo nerozpútal

Marek Vagovič: Veľa toho nepokazil, ale ani neurobil. Bol lepším šéfom prokuratúry ako Dobroslav Trnka, ale latka bola nastavená príliš nízko. História si ho zapamätá skôr ako majstra lacných bonmotov, než cez rázne činy. Keď sa stal pred siedmimi rokmi generálnym prokurátorom Jaromír Čižnár, nikto zo znalcov prostredia nemal prehnané očakávania.

Čižnár bol spolužiakom Roberta Fica, takže sa predpokladalo, že ak nepôjde Smeru rovno po ruke, nebude klásť jeho ľuďom zásadný odpor.

Vzhľadom na jeho povahu sa počítalo skôr so zmenami vnútri prokuratúry, čo sa aj čiastočne naplnilo. Zlepšila sa disciplína aj pracovná morálka. Čižnár preveroval staršie kauzy a zaujímal sa aj o spisy, kde nekonala prokuratúra viac ako tri mesiace od ich uzavretia vyšetrovateľom.

Dvojtvárny

Nemeral však rovnakým metrom. V prípade liknavého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika sa tváril, že nič nevidí ani nepočuje. Jeho kontroverzné rozhodnutia korigoval len raz: v kauze Ladislava Bašternáka, ktorého nechcel Kováčik vyšetrovať pre daňové podvody.

Inak sa Čižnár sústredil skôr na mediálne atraktívne kauzy, kde nehrozil stret s politickou mocou (vyčíňanie neonacistov pred barom Mariatchi). Aktívny bol pri podozreniach z psychického týrania a domáceho násilia (exposlanec Jánoš), nechal preskúmať aj postup polície v kauze Čistý deň.

Gorila

V prípadoch, ktoré mohli naštrbiť dôveryhodnosť Roberta Fica, alebo ohroziť stabilitu jeho vlády, sa však Čižnár správal prinajmenšom zvláštne.

Napríklad v kauze Gorila. Čižnár až po jedenástich rokoch – a tlaku médií – priznal, že mu Trnka púšťal úryvok z inkriminovanej nahrávky. O tom, že na schôdzke mal byť aj Fico, však nepovedal. V spomínanej časti nahrávky sa pritom hovorí o utajenom sponzorskom dare pre Smer.

Čižnár sa vyhováral, že nevedel, že ide o Gorilu, hoci visí na internete od roku 2011. A hodil to na Trnku, že mal konať on.

Štvrtá cenová

Rozpaky vzbudil aj spôsob, akým komentoval únos Vietnamca, z ktorého boli podozrivé aj slovenské štátne orgány – vrátane exministra Kaliňáka. Primárne sa totiž sústredil na glosovanie výrokov exprezidenta Kisku, ktorý kritizoval nečinnosť úradov – a varoval pred návratom mečiarizmu.

Čižnár spochybnil aj motiváciu policajtov, ktorí opísali priebeh únosu. A namiesto garancií, že štát ich ochráni, konšpiroval o načasovaní výpovedí. Okrem toho, jeho verejné vystupovanie bolo často nedôstojné. Degradovalo takú dôležitú inštitúciu ako je prokuratúra na štvrtú cenovú.

Hlava v piesku

„Garantujem, že rozpútam peklo, ak sa potvrdí, že skutok bol spáchaný v súvislosti s prácou Jána Kuciaka,“ bol jeden z jeho najznámejších bonmotov.

Je síce pravda, že aj vďaka Čižnárovi vznikol po brutálnej poprave Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej medzinárodný vyšetrovací tím. Dovtedy ho však Kuciak ani jeho zistenia, ktorými upozorňoval na bohapusté rozkrádanie štátu skupinou vyvolených, nezaujímali. Čižnár mlčal aj vtedy, keď sa investigatívnemu novinárovi vyhrážal Marian Kočner. Žiadna tlačovka, tlak na vyšetrovanie ani ochrana.

Selekcia

Jeho alibizmus dokonale ilustruje rozhorčenie, s akým sa po vražde navážal do exministerky Matečnej – za nečinnosť pri tunelovaní agrodotácií. V princípe mal pravdu. Ani Čižnár a jeho podriadení však neurobili dosť, aby neovládla tento sektor mafia, ktorá mlátila farmárov na poliach.

Nič sa nevyšetrovalo – a ak aj áno – väčšinou to išlo do stratena. Že išlo o obludný systém, potvrdila aj megakorupčná kauza Dobytkár. Čižnárovým slabým miestom bol tiež selektívny prístup, keď išlo o vyvodzovanie zodpovednosti voči prokurátorom, ktorí zlyhali.

Moji ľudia

Najvypuklejšie sa to prejavilo v prípade troch veľkých rýb, ktoré sa zababrali s Kočnerom alebo s jeho volavkou Alenou Zsuzsovou.

Reného Vaneka, s ktorým mal Čižnár napäté vzťahy, hodil cez palubu okamžite. S prvým námestníkom Petrom Šufliarskym si dal naopak načas.Tohto lojálneho prokurátora stiahol Čižnár z obehu až po vyše dvoch mesiacoch, odkedy sa ozačali o jeho vzťahy s Kočnerom zaujímať médiá.

A politik Matovič, ktorý zverejnil časť ich komunikácie.

Čižnár váhal aj pri Trnkovi, ktorý ho kedysi dosadil za krajského prokurátora v Bratislave.
Názor zmenil až po zverejnení videa, na ktorom inštaloval Kočner v Trnkovej kancelárii kameru. Čižnár mu následne pozastavil výkon funkcie.

Výzva

Pochybnostiam, či sa tiež nezaplietol s Kočnerom, čelil aj Čižnár. Podľa Petra Tótha mal platiť Kočner jeho synovi tenis, spomínal aj úplatky. Kočner sa pritom v komunikácii s viacerými ľuďmi sťažoval, že nemá Čižnára pod kontrolou. Preto treba počkať na závery vyšetrovania.

Zatiaľ neexistujú dôkazy, že Čižnár bol Kočnerov sluha ako Trnka. Isté je len to, že bol lepším generálnym prokurátorom ako jeho predchodca. Latka však bola nastavená príliš nízko. Čižnár toho veľa nepokazil, ale ani neurobil. História si ho zapamätá skôr cez lacné bonmoty ako rázne činy.

Čižnárov nástupca má pred sebou veľkú výzvu. Poriadne vyvetrať a rozpútať sľubované peklo. Polícia aj súdy sa už pomaly čistia, na rade je prokuratúra, aktuality.sk

X X X

Žena s koronavírusom navštívila klub v Prahe. Výsledkom je 68 nakazených

Po párty v jednom z pražských klubov sa 68 ľudí nakazilo koronavírusom. Ochorenie priniesla do podniku jedna žena a od nej sa následne vírus rozšíril. Nakazilo sa aj niekoľko futbalistov českých klubov.

Jeden večer v pražskom v klube Techtle Mechtle stačil na to, aby sa 68 ľudí nakazilo koronavírusom. Ochorenie do podniku, kde v ten večer za zábavou vyrazilo 17 ľudí, priniesla jedna žena. Z tejto párty odišlo s koronavírusom hneď 15 hostí. Tí následne museli skontaktovať ľudí, s ktorými sa stretli. Nakoniec tak skončilo v karanténe viac ako 120 ľudí, píše portál iDnes.

>>>30-ročný muž zomrel po tom, čo navštívil Covid párty. Myslel si, že koronavírus je hoax<<<

Párty sa uskutočnila 11. júla v pražskom nočnom podniku Techtle Mechtle. Prvú informáciu o nakazených zverejnila Zdeňka Jágrová, riaditeľka pražskej hygienickej stanice. Vtedy hovorila o 65 pozitívnych prípadoch. Neskôr však upresnila, že skutočný počet je 68 a do karantény muselo v súvislosti s týmto incidentom ísť až 121 ľudí. Tento stav však vôbec nemusí byť konečný.

"Na tejto akcii sa zúčastnili osoby, ktoré mali vzájomné kontakty. Boli to rôzni športovci z rôznych športových klubov. Myslíme, že budeme musieť vystopovať ešte ďalších 80 až 100 ľudí," vyhlásila Jágrová a tiež dodala, že tento prípad hygienu dosť výrazne vyťažil. Medzi infikovanými sú futbalisti záložných tímov Sparty, Dukly či Bohemians 1905. O žene, ktorá ochorenie na párty priniesla, Jágrová uviedla, že počas konania udalosti nepociťovala žiadne problémy. Prvé symptómy sa objavili až na druhý deň.

>>>Chlastač, kaskadér či koketa: 10 typov ľudí, ktorých stretneš na každej párty<<<

V Prahe sa v priebehu posledných týždňov pohybovali čísla nakazených za celý týždeň medzi 60 až 100 prípadov. Jágrová aj preto zdôrazňuje, že 60 nových prípadov z jednej akcie je veľmi výnimočný prípad. Klub Techtle Mechtle je po dôkladnej hygienickej kontrole opäť otvorený, aktuality.sk

X X X

Koronavírus: Čo robíme pre to, aby sme získali vakcínu a bude očkovanie povinné?

Vo svete sa vyvíjajú desiatky vakcín proti novému koronavírusu. Medzi najsľubnejšie partí vakcína, na ktorú si urobili predbežnú dohodu aj štyri západné európske krajiny. Nové prípady koronavírusu stále pribúdajú a svet sa s nádejou pozerá na vývoj vakcíny, ktorá by mala jeho šírenie zastaviť a vrátiť život do normálu.

Výskumníci po celom svete pracujú na vyše 160 vakcínach, 26 z nich je testovaných na ľuďoch. Bežne trvá vývoj vakcíny roky, no vedci sa snažia vyvinúť protilátky proti koronavírusu v podstate v rekordnom čase.
Je isté, že o úspešnú vakcínu bude enormný záujem. Niektoré krajiny sa preto snažia s farmaceutickými firmami dohodnúť už teraz.

„Podľa našich informácií vakcína proti ochoreniu COVID-19 vo svete zatiaľ neexistuje. Na možnosti zabezpečenia vakcíny bude Slovensko reagovať v reálnom čase, keď bude vakcína k dispozícii,“ hovorí naše ministerstvo zdravotníctva.

Založili alianciu

Aj také veľké európske krajiny ako Francúzsko, Nemecko, Taliansko či Holandsko pochopili, že sa musia spojiť, aby posilnili svoju pozíciu pri vyjednávaní o vakcíne a dostali sa k nej čo najrýchlejšie.
Vytvorili preto alianciu a pred mesiacom sa im podarilo uzavrieť dohodu s farmafirmou AstraZeneca na dodávku potenciálnej vakcíny, ktorú vyvíja a testuje oxfordská univerzita.

Ak bude vývoj úspešný, farmaceutická firma by mala dodať 300 až 400 miliónov kusov vakcíny.
Podľa tohtotýždňových informácií sa vakcína ukazuje sľubne, nateraz sa javí ako bezpečná a vyvoláva silnú imunitnú odpoveď.

Možnosť pridať sa k tejto iniciatíve má pritom každá krajina Európskej únie.

„Všetky členské štáty EÚ budú mať možnosť podpísať dohodu za rovnakých podmienok ako členovia aliancie. Ak bude očkovacia látka k dispozícii, dávky sa rozdelia na základe populácie v každej krajine,“ uvádza sa na stránkach holandskej vlády.

Západné krajiny však počítajú aj s tým, že ani táto vakcína nemusí byť nakoniec stopercentne účinná. Aby neboli závislé iba od jedného zdroja, diskutujú aj s ďalšími farmafirmami.

Zapojíme sa aj my? Slovenský rezort zdravotníctva odkázal, že túto iniciatívu považuje za zaujímavú.
„V záujme zabezpečenia ochrany zdravia obyvateľov Slovenska sme preto začali komunikáciu s príslušnými zahraničnými partnermi aj v tejto oblasti,“ uviedla hovorkyňa rezortu Zuzana Eliášová.

Problematika zabezpečenia vakcíny je podľa jej slov zakomponovaná aj v novom štatúte pandemickej komisie. Spomína sa tam však iba jednou všeobecnou vetou.

Čo je iniciatíva Komisie?

Slovenský rezort zdravotníctva sa medzičasom zapojil do spoločnej iniciatívy Európskej komisie (EK).
Iniciatíva spočíva v tom, že EK bude výrobcom vakcín financovať časť počiatočných nákladov. Získa za to právo nakúpiť od nich určitý počet dávok vakcín v stanovenom čase a za stanovenú cenu.
Takýmto spôsobom chce EK urýchliť vývoj a výrobu vakcíny, aby bola k dispozícii o 12 až 18 mesiacov, respektíve aj skôr.

„Poskytnuté finančné prostriedky sa budú považovať za preddavok za vakcíny, ktoré členské štáty nakúpia. Značná časť týchto prostriedkov bude pochádzať zo sumy 2,7 miliardy eur vyčlenenej na nástroj núdzovej podpory. Dodatočná podpora sa poskytne prostredníctvom úverov z Európskej investičnej banky,“ uviedla Ingrid Ludviková zo Zastúpenia EK na Slovensku.

O presnom kľúči, ako by sa vakcíny porozdeľovali, sa zatiaľ nerozhodlo, Komisia sa ale zaviazala k univerzálnemu, spravodlivému a dostupnému prístupu. Predpokladá sa, že prvé predbežné nákupné zmluvy sa podpíšu v najbližších mesiacoch.

„Nie je však možné odhadnúť to, kedy sa vývojárom podarí prísť s účinnou vakcínou,“ uviedla Ludviková.
Sľubné vakcíny

Aktuálne je podľa Svetovej zdravotníckej organizácie viac ako 20 kandidátov na vakcínu, ktorá je v klinických štúdiách. Tieto sú v rôznych fázach. Sľubné výsledky zatiaľ hlásia AstraZeneca s Univerzitou v Oxforde, americká firma Moderna či spoločnosti BioNtech s Pfizerom.

Podľa agentúry Reuters aj vakcína čínskej spoločnosti Sinopharm prešla dvoma fázami skúšok s tým, že protilátky si vytvorilo 100 percent dobrovoľníkov.

S vakcínou sa ponáhľa aj Rusko, ktoré patrí medzi krajiny s najväčším výskytom koronavírusu.
Všetky vakcíny ale ešte stále majú pred sebou ďalšie skúšania, tak aby bolo jednoznačne preukázané, že sú bezpečné.
Na Slovensku podľa Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv neprebiehajú žiadne takéto klinické skúšania na vakcínu proti koronavírusu. V Európskej únii je ich podľa liekového ústavu 15.

Bude povinná?

Slovensko zatiaľ stále nemá vyriešené to, či v prípade dostupnej a účinnej vakcíny bude očkovanie povinné alebo ostane v rovine dobrovoľnosti.

„Prvoradá je účinnosť aj bezpečnosť vrátane dôkladného vyhodnotenia účinkov vakcíny. Až následne odborníci pripravia odporúčanie na vakcináciu, a to formou štandardného postupu a zadefinujú tak stratégiu pre celé územie SR,“ uviedlo ministerstvo zdravotníctva.

Epidemiologička Zuzana Krištúfková, ktorá je aj členkou odborného konzília, hovorí, že by neodporúčala toto očkovanie zaradiť medzi povinné, s výnimkou obyvateľov domovov sociálnych služieb, kde by povinnosť podľa nej mala zmysel.
Práve tieto domovy boli aj najväčšími ohniskami nákazy u nás.

„Je to najohrozenejšia skupina osôb. U ostatných skupín obyvateľstva by som to dala ako dôrazne odporúčané s tým, že by sme mali už teraz vysvetlovať ľuďom princíp, význam a aj riziká očkovania,“ hovorí odborníčka.
Dobrovoľné je u nás aj očkovanie proti chrípke a napriek apelom odborníkov je stále na veľmi nízkej úrovni.
Svoj postoj ale Krištúfková vysvetľuje tým, že ak by bolo povinné pre všetkých, mohla by vzniknúť vlna nevôle voči očkovaniu.

Predpokladá, že už dnes sa odporcovia očkovania aktivizujú a školia, ako spochybňovať bezpečnosť a účinnosť vakcín, ktoré sa ešte len vyvíjajú.

„Určite už majú plán s využitím všetkých prostriedkov, najmä sociálnych sietí, a to považujem za najväčšie nebezpečenstvo v boji s novým koronavírusom,“ hovorí epidemiologička.

Nielen o vakcíne

V čase, keď prepukol koronavírus naplno, sa ako jeden z najväčších problémov ukázal nedostatok ochranných pomôcok – rúšok, respirátorov či ochranných štítov.

Pravdou je, že dopyt po nich po celom svete bol enormný, a tak ich zadováženie bolo viac než náročné.
Slovensko zaostávalo aj preto, že sa pri nákupoch spamätalo neskoro. Tvorbu zásob pre takéto mimoriadne prípady má na starosti Správa štátnych hmotných rezerv, ale tá môže konať len po pokyne od vlády.

Dá sa predpokladať, že po príchode účinnej vakcíny tentokrát stúpne záujem o materiál potrebný na jej aplikáciu – teda injekčné striekačky, ak už samotná vakcína nebude „balená“ tak, aby sa priamo dala aplikovať.
Preto je na mieste sa pýtať, či už Slovensko na to dopredu myslí a podniká potrebné kroky.

„Čo sa týka zabezpečenia adekvátneho príslušenstva na aplikovanie vakcíny, rezort reaguje operatívne a v dostatočnom časovom predstihu s prihliadnutím na dostupnú kvalitnú zdravotnú starostlivosť pacientom,“ uviedla Eliášová.
Či to znamená, že už sa realizujú nejaké nákupy, sme sa nedozvedeli.

Samotné hmotné rezervy odkazujú, že sa držia posledného uznesenia vlády ešte z mája tohto roku.
V uznesení ich vláda zaviazala, čo všetko majú obstarať a v akom počte. Injekčné striekačky ale medzi nimi nie sú.
„V súčasnosti sú vakcíny väčšinou distribuované v aplikačných formách, ktoré umožňujú jednoduché podanie.
„To znamená, že obvykle už nejde o samostatne balené vakcíny, pri ktorých je potrebné zvlášť zabezpečovať ihly a striekačky,“ uviedlo ministerstvo.

Podľa Krištúfkovej je pravdou, že väčšina dnes vyrábaných vakcín sa dodáva už v injekčnej striekačke so zatavenou ihlou, ale ešte nevieme, v akej forme bude dodávaná nová vakcína proti koronavírusu, aktuality.sk

X X X

Kauza Hmla: Sudca Palášthy čelí novým podozreniam. Na slobode

Zasahovanie do konkurzu, pranie špinavých peňazí či neoprávnené podnikanie. To sú nové podozrenia voči sudcovi Eugenovi Palášthymu, ktorého obvinila NAKA v korupčnej justičnej kauze. Najvyšší súd ho prepustil z väzby. Sudcu Richarda Molnára nechal vo väzbe, aby nevybavoval aj vo svojom mene.

Sudca bratislavského krajského súdu Eugen Palášthy síce skončil po policajnej akcii Búrka vo väzbe, no dnes už je na slobode. O jeho prepustení z vyšetrovacej väzby rozhodol Najvyšší súd. Sudca Špecializovaného trestného súdu mal však opačný názor. Argumentoval novými zisteniami polície, ktoré sa objavili v máji tohto roka.

„Sudca pre prípravné konanie nemôže nevziať do úvahy úplne iné podozrenia, ktoré sa vo vzťahu k osobe obvineného objavujú,“ píše sa v uznesení, ktoré majú Aktuality.sk k dispozícii. Práve overenie týchto informácií považoval sudca za dôvod pre pokračovanie kolúznej väzby.

Palášthyho obhajca Peter Vačok však oponuje, že operatívny záznam nemá v trestnom spise čo robiť: „Spravodajské informácie sa nemôžu spájať s trestným konaním. Veď to môže byť úplne vymyslené.“

Bratislavský sudca Palášthy je súčasťou 18-člennej skupiny ľudí, ktorých zadržala NAKA v súvislosti s kauzou Hmla týkajúcou sa korupcie a ovplyvňovania rozhodnutí bratislavských súdov pod taktovkou Mariana Kočnera.
Kľúčovým svedkom je bývalý sudca Vladimír Sklenka, ktorý má ako dôležitý svedok pozastavené vznesenie obvinenia.
Dôležitým dôkazom v korupčnej justičnej kauze je obsah Kočnerovej komunikácie cez šifrovaciu aplikáciu Threema.
Podozrenia z Novej Dedinky

Najnovšie podozrenia v súvislosti s Palášthym sa týkajú možného neoprávneného podnikania sudcu v roku 2014 v záujmovom združení právnických osôb Ardom. Združenie sa podľa kúpnej zmluvy z roku 2016 zaoberalo výstavbou rodinných domov v obci Nová Dedinka neďaleko Bratislavy.

Polícia má operatívne informácie, ktoré naznačujú aj podozrenia z legalizácie príjmov z trestnej činnosti a zasahovania do súdneho konania vedeného na Krajskom súde Bratislava vo veci návrhu na konkurz spomínaného združenia.
Združenie Ardom sa dostal do konkurzu v roku 2018. Dôvodom bola neuhradená pohľadávka za stavebné práce od spoločnosti Diplomatic.

Okresný súd v Trnave však konkurz stopol. Jeho verdikt potvrdil bratislavský krajský súd.
Sudcom bratislavského súdu je aj Palášthy, ktorý sa v inkriminovanom prípade namietol. Rozhodoval teda iný senát.
Združenie Ardom zastupovala advokátka Martina Mrázová, v súčasnosti advokátka sudcu Palášthyho.

Konkurzná mafia

Meno sudcu Palášthyho sa však v súvislosti s podozreniami ohľadne konkurzov nespomína po prvý raz. Už v roku 2004 ho chcel potrestať vtedajší minister spravodlivosti Daniel Lipšic preložením na okresný súd.
Po kontrole ministerstva spravodlivosti na obchodnom úseku Krajského súdu v Bratislave sa totiž zistilo, že Palášthy mal v 26 prípadoch spôsobiť prieťahy v súdnom konaní a v jednom prípade ustanovil správcu konkurznej podstaty mimo poradia.

Lipšic sa vtedy snažil dosiahnuť, aby Palášthy o konkurzoch nerozhodoval. Neuspel. Disciplinárny senát sudcu potrestal len znížením platu.

Lipšic, ktorého kľúčovou témou na ministerstve spravodlivosti bola konkurzná mafia, aj dnes hovorí, že Palášthy patril spolu s viacerými sudcami do tzv. konkurznej skupiny. „Vytvorili sa buď fiktívne pohľadávky, alebo reálne. Aj keď ich dlžník splácal, postúpili ich ďalej, ustanovili vlastného správcu, znalca a rozpredali to,“ opisuje dnes už advokát Lipšic vtedajšie praktiky.

Dôkazy zatiaľ chýbajú

Nové podozrenia voči sudcovi Palášthymu v uznesení Špecializovaného trestného súdu nahnevali jeho obhajcu Petra Vačoka. Bývalý dlhoročný policajný vyšetrovateľ tvrdí, že operatívny záznam nemá v trestnom spise čo robiť.
„Spravodajské informácie sa nemôžu spájať s trestným konaním. Veď to môže byť úplne vymyslené. Robím v tejto oblasti 39 rokov a toto sa dá porovnať akurát s procesmi v 50. rokoch,“ zlostil sa Vačok.

Ak sa podozrenia potvrdia a sudca bude obvinený, môžu sa podľa neho prípady spojiť. Dovtedy však nie. „Ak to nevie sudca Špecializovaného trestného súdu, mali by ho vyzliecť z talára,“ dodal Palášthyho advokát.
Najvyšší súd, ktorý pustil Palášthyho z väzby, mu dal do istej miery za pravdu. Podľa jeho uznesenia nemôžu byť operatívne informácie polície dôvodom na kolúznu väzbu.

„A to predovšetkým z toho dôvodu, že ide o informácie získané operatívnou činnosťou polície, ktoré však do dňa konania neverejného zasadnutia neboli podložené žiadnym konkrétnym dôkazom. Pre skutok alebo konanie, ktoré je predmetom operatívnych informácií, nielenže nebolo začaté trestné stíhanie, ale ani nebol daný súhlas na vzatie do väzby Ústavným súdom Slovenskej republiky pre tento skutok,“ zdôraznil Najvyšší súd.

Budova za 15 miliónov eur

V uznesení o obvinení sa Palášthy s advokátom Miroslavom Mojtom spomínajú pri jednej z mnohých káuz, o ktorej vypovedá Kočnerov kamarát Vladimír Sklenka.

Išlo o prípad pohľadávky, kde mal Kočner zariadiť expresné vybavenie odvolania na krajskom súde práve cez advokáta Mojta.

Právnik mal podľa uznesenia kontaktovať sudcu Palášthyho, pričom ten si vraj vypýtal úplatok vo výške niekoľko desiatok tisíc eur. Kočner ponúkol, že vyplatí maximálne polovicu, na čo mal Palášthy súhlasne prikývnuť. Odvolanie obratom zamietol a prípad odoslal späť na okresný súd.

Kočner si takto vydláždil cestu k lacnému zisku budovy v konkurze. Reálna hodnota budovy mala byť okolo 15 miliónov eur, Kočner ju v konkurze kúpil za približne 6 miliónov eur.

Byty v budove Kočner pred časom spoza mreží prepísal na firmu svojich dcér, pričom rodinu cez moták inštruoval, čo má robiť. Fotografiu motáka sa podarilo nájsť v rámci projektu Kočnerova knižnica.
Signál vybavovačom v talároch

Na väzbu sudcu bratislavského krajského súdu Richarda Molnára mal však Najvyšší súd opačný názor.
Hoci Špecializovaný trestný súd väzbu zrušil po tom, čo prijal 60-tisícovú kauciu od Molnárovej manželky aj záruku od sudcu Dušana Šamka a Molnárovi dal „iba“ monitorovací náramok.

Najvyšší súd však jeho rozhodnutie zrušil. Naznačil tiež, že sudcu Molnára treba stíhať za prísnejší paragraf, než je stíhaný dnes. Molnár je zatiaľ obvinený „len“ z prečinu podplácania. Výsledky vyšetrovania však podľa Najvyššieho súdu svedčia skôr o prijímaní úplatku. Hoci pre inú osobu.

„Tu nejde o korumpovanie bežného úradníka na periférii, ale o systémovú korupciu, ktorú mal na jednom z najdôležitejších súdov na Slovensku sprostredkovať práve obvinený,“ zdôraznil súd v uznesení.

„Ak sa na ‚organizovanie‘ takejto korupcie nechá ‚zneužiť‘ sudca krajského súdu, ktorý by mal byť synonymom spravodlivosti, čestnosti a zákonnosti a ktorý sám posielal iné osoby do väzenia (a to zrejme aj za omnoho menej závažnejšie delikty), potom nemožno argumentovať len výškou trestnej sadzby. Súdy musia vyslať signál, že sa chcú zbaviť nečestných, nepoctivých a predovšetkým skorumpovaných sudcov, rôznych ‚vybavovačov v talároch‘ a urobia všetko preto, aby vyšetrovanie podozrení u takýchto sudcov nebolo kontaminované ich záujmami,“ napísal Najvyšší súd.
Pomstiteľov spolužiak

Sudca Molnár je obvinený, že za úplatky vybavoval ovplyvňovanie súdnych rozhodnutí. To podľa Najvyššieho súdu „vzbudzuje reálnu obavu, že obdobným spôsobom by obvinený mohol postupovať aj vo veci, kde je aj on sám zainteresovaný“.

Konštatoval tiež, že Molnár disponoval informáciami z NAKA a dom v Stupave prepísal na manželku len pár dní pred zadržaním. Najvyšší súd v uznesení upozornil aj na výpoveď Vladimíra Sklenku, ktorý Molnára opakovane označil za človeka zastupujúceho záujmy známeho advokáta a vplyvného podnikateľa, mediálne spájaného s konkurznou mafiou, ktorého meno sa objavilo v tzv. mafiánskych zoznamoch.

Všetky informácie nasvedčujú, že by mohlo ísť o Zoroslava Kollára, ktorý sa často spomína aj v Kočnerovej Threeme. Nie však pod vlastným menom, ale s emotikonom alebo pod označením Zoro či Pomstiteľ.

Vplyvný bratislavský právnik bol Molnárovým spolužiakom. Kollár priznal, že bol s Molnárom v pravidelnom kontakte.
„Sme dlhoroční kamaráti,“ potvrdil Denníku N s tým, že sa poznajú z vysokej školy. Ak sa však spolu bavili, tak len o súkromných témach.

Kollár tvrdil, že jeho bývalý spolužiak bol trestným sudcom a on sa o trestné právo nikdy nezaujímal.

Denník N tiež upozornil, že Molnár bol vôbec prvým sudcom, ktorý Sklenku požiadal o nejaké konkrétne konanie. Bolo to ešte predtým, ako nastalo spojenectvo Sklenka – Kočner.
Akcia Búrka

Začiatkom marca udrel policajný tím vyšetrujúci podozrenia z prostredia justície, ktoré odhalila Kočnerova Threema.

Policajti zadržali najmä v Bratislave 18 ľudí vrátane 13 sudcov a jednej bývalej sudkyne.

Väčšinu z nich usvedčuje Vladimír Sklenka, niekdajší súdny lokaj Mariana Kočnera, ktorý bol podpredsedom Okresného súd Bratislava I. Sklenka sa rozhodol prehovoriť o údajných machináciách v mnohých súdnych prípadoch, za ktoré mali dostávať sudcovia dary a peniaze.

Ústavný súd dal súhlas na väzobné stíhanie u piatich z 13 zadržaných sudcov. Prokurátorka prípadu chcela vo väzbe dovedna osem zadržaných (traja nesudcovia), Špecializovaný trestný súd súhlasil s piatimi návrhmi.

Sklenka a dnes už bývalá sudkyňa Miriam Repáková spolupracujú s políciou a vypovedajú o Kočnerovom vplyve na sudcov. Ich stíhanie preto vyšetrovateľ podmienečne odložil.

Vo väzbe sú stále bývalá štátna tajomníčka rezortu spravodlivosti Monika Jankovská, bývalý sudca bratislavského krajského súdu Richard Molnár a bratislavská krajská sudkyňa Denisa Cviková. Zuzana Maruniaková, ktorá bola sudkyňou petržalského súdu, je už stíhaná na slobode, aktuality.sk

X X X

Šeligovo trestné oznámenie

Nie je známe, či Máriu Troškovú vôbec vypočuli.

Polícia nebude vyšetrovať, či mala asistentka expremiéra Roberta Fica Mária Trošková prístup k utajovaným informáciám. Vyšetrovateľ totiž odmietol trestné oznámenie, ktoré v tejto veci podal podpredseda Národnej rady a strany Za ľudí Juraj Šeliga.

Prípad dostal na stôl okresný vyšetrovateľ v bratislavskej Petržalke. Podľa trestného oznámenia skúmal, či došlo k ohrozeniu utajovanej skutočnosti. „V súlade s ustanoveniami trestného poriadku bola vec po vykonaní potrebných úkonov odmietnutá,” povedal hovorca bratislavskej krajskej polície Michal Szeiff s tým, že rozhodnutie zatiaľ nie je právoplatné a je možné sa voči nemu odvolať.

Neupresnil, či bola v prípade vypočutá aj Trošková.

Podpredseda Šeliga hovorí, že informáciu o odmietnutí trestného oznámenia zatiaľ nemá. „Ja som zatiaľ oficiálnu informáciu nedostal, takže sa k tomu neviem vyjadriť,” hovorí Šeliga. Zopakoval len, že trestné oznámenie podal na základe toho, že Trošková mohla mať informácie z SIS, na čo nebola oprávnená.

„Pani Trošková sa mala v komunikácii s mafiánom Vadalom sťažovať, že SIS ju eviduje ako bieleho koňa. Ak by sa k takejto informácii pochádzajúcej zo spravodajskej činnosti dostala neoprávnene, mohlo ísť o trestný čin,” dodal podpredseda parlamentu.

Šeliga podal trestné oznámenie 12. mája. Išlo o reakciu na zverejnenú komunikáciu medzi Troškovou a mafiánom Antoninom Vadalom.

Podľa nej mala mať Trošková informácie o tom, že ju SIS vedie ako Vadalovho bieleho koňa. „Siska ma eviduje ako tvojho bieleho kona ty chuj a mam to od najvyssieho cloveka!!!” posťažovala sa Trošková Vadalovi.
Na to reagoval Šeliga podaním trestného oznámenia, ktorým chcel docieliť, aby polícia preverila, či mala Trošková ako osoba bez bezpečnostnej previerky prístup k utajovaným informáciám.

„Odkiaľ Mária Trošková vedela, čo robí SIS? Odkiaľ mala takéto informácie? Logika nepustí. Mohla ich mať od pána Jasaňa? Alebo od Roberta Fica? Alebo ich mala od tretej osoby? Toto je otázka, ktorá musí byť vyšetrená, pretože nie je možné, aby človek bez bezpečnostnej previerky disponoval informáciami, ktoré podliehajú utajeniu,” pýtal sa pred dvomi mesiacmi Šeliga, aktuality.sk

|X X X

Sulík odvolal z funkcie šéfku Slovenskej obchodnej inšpekcie

Minister hospodárstva Richard Sulík (SaS) pristúpil k personálnej zmene vo vedení Slovenskej obchodnej inšpekcie (SOI).
Novým ústredným riaditeľom sa stal Marcel Suchár. Vo funkcii tak vymenil dlhoročnú šéfku inšpekcie Nadeždu Machútovú. Informovala o tom hovorkyňa rezortu hospodárstva Katarína Svrčeková.

Sulík sa pri tomto rozhodnutí odvolal na to, že zdravé podnikateľské prostredie je jednou z priorít nového vedenia ministerstva. Od nového šéfa inšpekcie očakáva na jednej strane zachovanie ochrany práv spotrebiteľov, ale zároveň aj zmenu prístupu k podnikateľom.

„Rozhodne nesúhlasím s tým, aby sa od úradníckeho stola neprimerane vysokými pokutami trestali ľudia, ktorí na Slovensku vytvárajú hodnoty a pracovné miesta. SOI nemá slúžiť na výchovu živnostníkov, ale je jedným z nástrojov kontroly a spravodlivosti. Úlohou nového šéfa bude návrat k tomuto zámeru,“ zdôraznil Sulík.

Ministerstvo hospodárstva poukázalo na to, že SOI kontroluje a vykonáva dozor nad dodržiavaním povinností vyplývajúcich z desiatok právnych predpisov. Jednou z úloh nového riaditeľa bude aj sprehľadnenie a skvalitnenie legislatívy v oblasti ochrany spotrebiteľa, nastolenie rovnováhy medzi právami a povinnosťami dotknutých subjektov, ochrana pred zneužívaním informačnej asymetrie či ochrana súkromného vlastníctva.

Rezort hospodárstva zároveň očakáva zmeny v oblasti ukladania pokút a verí, že s novým vedením príde aj koniec udeľovania rôznych nezmyselných sankcií.

„Vytvoríme systematický rámec na výkon kontrol. Mojím cieľom je tiež odstrániť duplicitu kontrol a znížiť ich frekvenciu na nevyhnutný počet, osobitne v prípadoch, ak sa v minulosti nezistilo porušenie povinností,“ poznamenal Suchár.
Okrem prehodnotenia výšky pokút by sa mal podľa neho v budúcnosti pri drobných nedostatkoch uplatňovať aj systém tzv. druhej šance. V praxi by to znamenalo poskytnutie priestoru na odstránenie zistených nedostatkov bez uloženia pokuty.

Marcel Suchár vyštudoval Právnickú fakultu Univerzity Karlovej v Prahe. Pôsobil vo viacerých advokátskych kanceláriách, ale aj ako súdny exekútor. Pracoval aj na finančnom riaditeľstve pre hlavné mesto Praha, kde realizoval nový projekt operatívneho vymáhania, aktuality.sk

X X X

Príde o prácu Východ alebo Západ? Konkurujú nám fabriky z Francúzska či Španielska

Závislosti na automobilkách by sa politici radi zbavili. Ale len v dobrých časoch.

Výroba automobilov sa stala vo svete kľúčovým priemyselným odvetvím, kde našli prácu aj desaťtisíce Slovákov.
Extrémne dlhy (domácností a v posledných rokoch najmä štátov) a koronavírus však predaj áut doslova knockoutovali.
Budú sa fabriky zatvárať na chudobnom Východe alebo vlnu prepúšťania vo väčšej miere schytá bohatší Západ?
Konkurenčné závody existujú vo Francúzsku či Španielsku, masy ľudí však pracujú v automobilkách taktiež v Nemecku, Taliansku, Poľsku či Česku.

Nepríjemné čísla

Údaje o slovenskej priemyselnej výrobe dôvod na radosť nepriniesli.

V máji sme podľa Eurostatu zaznamenali v sektore najstrmší prepad v celej Európskej únii. Medziročne produkcia spadla o viac než 30 percent.

Pokles v týchto medziach zaznamenala aj žilinská KIA. V prvom polroku 2020 vyrobila približne 131-tisíc áut, čo bolo o 27 percent menej než v rovnakom období vlaňajška. Volkswagen Slovakia, PSA Trnava ani Land Rover Nitra výsledky ešte nezverejnili.

Problémy aj inde

O prepúšťaní v automobilkách sa u nás zatiaľ nehovorilo, hoci napríklad trnavská PSA už vláde vyslala jednoznačný signál.

„Hlavnými kritériami úspechu sú cena a efektivita práce, režijné náklady vrátane energií a digitalizácia a inovácie. (...) Dôležité je zlepšenie externého podnikateľského prostredia, ktoré od svojho nástupu avizuje nová vláda SR. Automobilka oceňuje obsah prvých rokovaní a otvorenosť vlády pri hľadaní racionálnych riešení,“ zaznelo od manažérov trnavskej fabriky.

V zahraničí sa už skloňovalo aj rušenie pracovných pozícií. Francúzsky Renault ohlasoval zánik 14 600 miest, z toho takmer 5000 vo Francúzsku. Partner Renaultu – japonský Nissan uvažoval o vyškrtaní 20-tisíc miest, pričom veľká časť mala pripadnúť na Európu.

V súvislosti s Volkswagenom sa v máji objavila správa o rušení 450 miest v poľskej Poznani.
V ťažkostiach sa ocitla aj taliansko-americká automobilka Fiat Chrysler Automobiles (FCA). V prvom kvartáli sa prepadla do straty vo výške 1,7 miliardy eur, zatiaľ čo pred rokom dosiahla zisk vyše 500 miliónov eur, aktuality.sk

X X X

Toto obdobie záplav v Európe je najhoršie za posledných 500 rokov

Záplavy na juhu Francúzska.

Paneurópska skupina výskumníkov strávila osem rokov podrobným štúdiom takmer 10 000 záznamov o záplavových udalostiach. Európu zasiahli v posledných desaťročiach častejšie a rozsiahlejšie záplavy, než v ktoromkoľvek inom období za posledných 500 rokov. Vyplýva to z dôkladnej analýzy minulých záplav na kontinente, ktorú zverejnili v stredu. Informovala o tom tlačová agentúra AFP.

Paneurópska skupina výskumníkov strávila osem rokov podrobným štúdiom takmer 10.000 záznamov o záplavových udalostiach, siahajúcich do roku 1500 nášho letopočtu. Zistili nielen to, že posledných 30 rokov dochádzalo k častejším a silnejším záplavám než kedykoľvek predtým, ale povodne nastávali za väčších horúčav, než je historický priemer.

Autori výskumu uviedli, že to pomôže vládam ušetriť po záplavách miliardy na obnove a rekonštrukcii.
"Pre predpovedanie záplav v nasledujúcich desaťročiach je dôležité pochopiť, či sme teraz v úplne novej situácii alebo či je toto len opakovanie niečoho, čo tu už bolo," povedal vedúci autor štúdie a hydrológ Günter Blöschl z Viedenskej technickej univerzity.

"Zistili sme, že v tomto prípade platí prvá možnosť, preto sa musíme uistiť, že sa zachováva bezpečnostná rezerva, ktorá má byť zrejme väčšia, než sme si doteraz mysleli," povedal Blöschl pre AFP.

O stupeň teplejšie

Celosvetovo sa už teploty zvýšili o vyše jeden stupeň Celzia oproti predindustriálnemu obdobiu, čo zrýchlilo kolobeh vody v prírode a zvýšilo početnosť a silu záplav. Extrémne záplavy sa však zvyčajne obmedzujú na určité lokality, čo sťažuje vyvodzovanie záverov, ako silno je tento jav ovplyvnený stúpajúcimi teplotami.

Tím výskumníkov identifikoval počas 500 rokov deväť období, keď boli záplavy častejšie, než je priemer.
Kým predchádzajúce obdobia bohaté na záplavy boli chladnejšie než medziobdobia, to posledné - v rokoch 1900 - 2016 - bolo zhruba o 1,4 stupňa Celzia teplejšie.

Vedecká skupina poukázala obzvlášť na zvýšenie letných záplav v týchto rokoch.

V pripojenom komentári Francis Ludlow, odborný asistent špecializovaný na životné prostredie v stredoveku na Trinity College v írskom Dubline, označil výskum za "dôležitý prínos pre naše chápanie európskych dejín záplav".
Podľa predpokladov vedcov mali záplavy každý rok v rokoch 1870 - 2016 vplyv na približne 0,03 percenta európskeho obyvateľstva - to predstavuje každoročné priemerné náklady blížiace sa k jednému percentu celoeurópskeho hrubého domáceho produktu (HDP).

"V budúcnosti sa v dôsledku zmeny klímy všeobecne očakáva zvýšené nebezpečenstvo záplav vo veľkej časti Európy, a tak bez účinného riadenia a prispôsobenia sa budú tieto straty dokonca ešte väčšie," vysvetlil Ludlow, aktuality.sk