iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Fico: Matovič obral SR, v Bruseli poriadne nerokoval

Predseda opozičného Smeru-SD a expremiér Robert Fico skonštatoval, že súčasný premiér Igor Matovič (OĽaNO) obral Slovensko o milióny eur a znížil úroveň reprezentácie Slovenska v zahraničí. Uviedol to v súvislosti s výsledkami samitu v Bruseli. Podotkol, že premiér s ostatnými lídrami zrejme vôbec nerokoval a nedokázal vyjednať lepšie podmienky pre Slovensko, pričom to iné krajiny, ako Maďarsko a Česko, dokázali.

Pred veľkým teátrom v parlamente

Fico tvrdí, že Matovič nevie dobre po anglicky, a aj preto na samite poriadne nerokoval, aby pre krajinu získal viac. Obral tak podľa Fica Slovensko nie len o milióny eur pri obnove po pandémii, ale aj o ďalšie financie na transformáciu niektorých regiónov. Tvrdí, že sa mu ozvali niektorí lídri a pýtali sa „čo za šaša“ tam Slovensko poslalo. Šéf Smeru-SD kritizoval premiérove statusy na sociálnej sieti a komunikáciu. „Znížila sa úroveň zastúpenia SR na tak významnom samite ako bol tento,“ poznamenal s tým, že dojem, ktorý Matovič zanechal v Bruseli, je čistá katastrofa.

Prehra Slovenska podľa Fica spočíva napríklad v tom, že sa zmenil pomer rozdelenia fondu 750 miliárd určených na obnovu po pandémii. Vysvetlil, že pôvodne sa mal deliť na granty, ktoré sa jednoduchšie míňajú, v objeme 500 miliárd eur, pričom v súčasnosti je to 390. Ostatok má ísť na pôžičky, ktoré sa budú musieť neskôr vrátiť. Matovič podľa neho ustúpil, pretože mohol použiť svoje právo veta, keďže bol potrebný jednomyseľný súhlas v EÚ. Poukázal na to, že maďarský premiér Viktor Orbán dokázal vyrokovať lepšie podmienky, hoci sa pôvodne navrhovala podmienka rešpektovania pravidiel pravého štátu. „Toto je výsledok práce nášho hlupáčika, ktorý tam prišiel a netušil o čom sa rokuje,“ podotkol.

Fico poukázal aj na schválený rozpočet EÚ. Dokopy malo Slovensko podľa jeho slov aj s financiami na obnovu po pandémii dostať okolo 26 miliard eur. „Ale osem miliárd budeme platiť ako odvody do rozpočtu EÚ, ešte k tomu 5,1 miliardy bude musieť dať Slovensko ako príspevok na splatenie investičného úveru,“ dodal. Objem financií pre Slovensko sa tak podľa jeho slov znížil v porovnaní s tým, s čím sa rátalo zhruba na 13 miliárd eur. Hovorí, že je to „účtenka za hlúposť Matoviča“.

Pripomenul tiež očakávané financie na transformáciu regiónov a niektorých odvetví. S pomocou podľa neho rátali napríklad na Hornej Nitre. Dodal, že pôvodne sa rátalo so zhruba 960 miliónmi eur, pričom sa zdá, že dostaneme okolo 300. „Tak mu gratulujem (Matovičovi, poznámka TASR). Ako chceme robiť transformáciu Hornej Nitry?“ poznamenal Fico.
Podpredseda Smeru-SD Juraj Blanár podotkol, že Slovensko stráca svoju silu aj v rámci V4 a EÚ. Premiér sa podľa jeho slov zrejme vôbec nestretol s kolegami z V4, chýbajú zadefinované spoločné postoje. „Premiér je absolútne nekompetentný, nie je schopný aby komunikoval,“ poznamenal./agentury/

X X X

Zola Mikeš: Samit EÚ sa skončil víťazstvom šetrných štátov

Lídri EÚ dosiahli na rekordne dlhom samite dohodu, ktorá je víťazstvom „šetrných štátov“ únie. Kompromis je dobrým východiskovým bodom pre obnovu európskej ekonomiky zasiahnutou koronakrízou. Najzásadnejším bodom samitu bolo rozdelenie balíku 750-tich miliárd eur na podporu ekonomiky, ktoré si únia požičia na finančných trhoch.

Rokovania, ktoré mali určiť, koľko z celkového objemu peňazí pôjde na pôžičky a koľko na granty, boli poznamenané rozpormi medzi troma záujmovými skupinami štátov.

O čom bol spor

Takzvaná šetrná štvorka prišla na samit s návrhom, aby na granty, ktoré nie je nutné vracať, bolo vyčlenených iba 350 miliárd eur. Dánsko, Holandsko, Rakúsko a Švédsko podporované aj Fínskom sa obávali, že „dary“ EÚ južanské štáty nevyužijú efektívne.

Naopak, Nemecko a Francúzsko podporované koronakrízou najviac zasiahnutými štátmi ako Španielsko a Taliansko trvali na pôvodnom návrhu, podľa ktorého by na granty išlo 500 miliárd eur a na pôžičky 250 miliárd.

Ďalším bodom sporu bol návrh Európskej komisie, podľa ktorej by peniaze z balíku mohli byť zas
tavené krajinám, ktoré nedodržiavajú zásady právneho štátu. Proti tejto klauzule sa postavili Maďarsko, Poľsko a Slovinsko.
Dohoda víťazstvom šetrných štátov

Dosiahnutá dohoda, že na granty pôjde iba 390 miliárd eur je víťazstvom šetrnej štvorky. Tá si vymohla i zníženie objemu peňazí, ktorými bude musieť prispievať do rozpočtu EÚ.Navyše, každý jeden projekt financovaný z balíku pomoci bude môcť byť zastavený, ak sa proti nemu postaví nadpolovičná väčšina 27 štátov únie.

Táto klauzula je zároveň hrozbou i pre štáty nedodržiavajúce základné zásady právneho štátu. Nadpolovičná väčšina štátov môže ich projekty de facto blokovať dovtedy, kým nezjednajú nápravu.

Dobrý kompromis

Celkovo možno konštatovať, že dohoda je dobrým bodom pre obnovu ekonomiky únie po koronakríze. Politici južanských štátov v minulosti využívali fondy EÚ i na zavádzanie populistických opatrení, ktoré pomáhali viac ich vlastným politickým záujmom než ekonomike.

Kontrola efektivity využívania peňazí z balíku pomoci je preto namieste.
Maďarskí i poľskí politici zas nezriedka z peňazí únie financovali i svoj boj proti nej, ak po nich požadovala dodržiavanie jej základných demokratických princípov. Zastavenie tohto systému a možnosť vynútenia si dodržiavania zásad právneho štátu je preto v záujme EÚ, aktuality.sk

X X X

Miliardy z EÚ nebudú zadarmo. Stihneme ich vlastne vyčerpať?

Európsky summit nikdy netrval dlhšie, ako teraz. Slovenský premiér Igor Matovič však netajil spokojnosť.
Ešte pred niekoľkými mesiacmi by to bolo pre mnohých nepredstaviteľné. Európska únia si nejde požičať len astronomickú sumu, aká v jej histórii nemá obdobu, ale najmä ide tak urobiť spoločne.

Ak koronakríza pred pár mesiacmi prinavrátila do Európy opäť uzavreté hranice, počas víkendového summitu EÚ v Bruseli spojila všetkých 27 členských štátov.

Rokovania o novom balíčku na pomoc európskym ekononomikám postihnutým koronou boli rekordne dlhé – bruselskí novinári spočítali, že trvali až 91 hodín a 45 minút a vyrovnali tak historický rekord zo schôdzky vo francúzskom Nice z roku 2000.

V utorok ráno však z Bruselu odchádzali spokojní prakticky všetci. Na čele so šéfom Európskej rady Charlesom Michelom, ktorý dohodu označil za „dobrú, silnú a správnu pre Európanov“. Až po Holandsko, Dánsko, Rakúsko a Švédsko, ktoré sa združili v takzvanej „Šetrnej štvorke“ (Frugal four) ale napokon súhlasili so zadlžením Európy, aj keď v menšej miere, ako navrhovali ostatní.
Až po slovenského premiéra Igora Matoviča, ktorý bol spokojný s vyrokovaním 7,5 miliardy v rámci záchranného korona balíčku.

Astronomických 1,8 bilióna eur

Lídri Únie v skutočnosti rokovali o dvoch balíčkoch, ktoré sú formálne oddelené ale v čase koronakrízy sa ne hľadí ako na jeden rozpočet. Tým prvým sú miliardy, ktoré majú členské krajiny minúť na okamžitú podporu vlastných ekonomík, ktoré utrpeli počas pandémie. Tento balíček má výšku 750 miliárd eur. Z toho 390 miliárd je vo forme grantov a zvyšných 360 miliárd si môžu členské krajiny výhodne požičať.

Slovensko v rámci grantov vyrokovalo 7,5 miliardy eur a v rámci pôžičiek môžeme žiadať o ďalších 6,8 miliardy. Na minutie vyše sedemmiliardového grantu však budeme mať len dva roky – čerpať ich budeme môcť od nasledujúceho roka až do roku 2023.

Naša doterajšia prax v čerpaní však nedáva príliš veľké nádeje na to, že to stihneme. Priemerne totiž EÚ fondy čerpáme „len“ rýchlosťou 2,5 miliardy ročne. Túto oblasť preto budeme musieť zlepšiť a po prílete z Bruselu to priznal aj Matovič.
Druhý balíček tvorí nový rozpočet na programové obdobie rokov 2021 až 2027, z ktorého Slovensko dostane 18,6 miliardy eur. Celkovo tak lídri na summite schválili rozpočet vo výške astronomických 1,82 bilióna eur. Pre porovnanie, je to asi polovica ročného hrubého domáceho produktu Nemecka, najväčšej európskej ekonomiky.
A Flourish chart

Na čo použijeme peniaze?

To, na čo presne použijeme dodatočné miliardy, nebudeme mať celkom vo svojich rukách. V októbri budeme musieť Európskej komisii predložiť návrhy, ako chceme peniaze minúť. Predstavitelia slovenskej vlády hovoria najmä o investíciách do digitalizácie či obnove nemocníc.

Únia celkový však balík rozdelila do rôznych fondov. Napríklad na boj proti klimatickým zmenám malo ísť v rámci EÚ pôvodne 40 miliárd, napokon to bude len 10. Rozdeleniu na jednotlivé fondy sa budeme musieť prispôsobiť aj my.
Jedným z najspornejších návrhov na summite bol aj mechanizmus, ktorý by „hriešnikov“ v oblasti dodržiavania demokratických princípov umožnil odstrihnúť od eurofondov. Zo všeobecných záverov summitu však nebolo celkom jasné, či sa na tom lídri zhodli.

Slovenský europoslanec Michal Šimečka, ktorý sa v téme dlhodobo angažuje, je spokojný, aj keď len čiastočne. „Formulácia v dohode je zámerne všeobecná, ale úmysel je jasný,” hovorí „Je to historicky prvýkrát, čo EÚ prišla k tomuto kroku," dodáva pre Aktuality europoslanec z frakcie Renew Europe (Obnovme Európu).

Komisia však podľa neho príde ešte so spresnením mechanizmu a európsky rozpočet napokon tak či tak bude musieť schváliľ aj europarlament.

A odkiaľ vlastne Únia zoženie tieto miliardy v čase, keď každej jednej členskej krajine hrozí prepad do recesie? Brusel má viacero nástrojov, ako aj pre Aktuality.sk vysvetľuje Martin Reguli, analytik Nadácie F.A. Hayeka. EÚ môže napríklad skupovať dlhopisy členských krajín a môže si požičať „z vonka“ na finančných trhoch“.

Ale v hre sú aj nové dane, napríklad zdaňovanie environemntálnych záťaží ale aj takzvaná digitálna daň.
Uplynulý summit EÚ bol už bez účasti Spojeného kráľovstva, ktoré nás koncom roka opúšťa. Z hľadiska koronavírusu najpostihnutejšia krajina Európy tak zo spoločného rozpočtu neuvidí ani penny, aktuality.sk

X X X

Dago Daniš: Čo Matovič geniálne zamlčal

Jeden z najdlhších samitov v Bruseli sa skončil dohodou. Rozpočet Únie na najbližšie roky sa skokovo zvýši. Väčšina lídrov to doma predáva ako výbornú správu. Tá istá väčšina však zabúda dodať, že pre mamutiu „korona-pôžičku“ Bruselu sa ešte len hľadajú projekty (účel). A budeme ju musieť splácať 30 rokov.
Igor Matovič po návrate na Slovensko neskrýval radosť. Začal tým, že nás oklamal, keď o dohode hovoril ako o dobrej správe. Pretože „nie je dobrá, ale geniálna pre Slovensko“.

Treba spresniť, že geniálna je hlavne pre Matovičovu vládu. Či bude geniálna aj pre Slovensko a Úniu, ostáva otvorené. Veľké zisky budú spojené s veľkými nákladmi. A rizikami pre finančnú a menovú stabilitu.

O čo ide

Únia po nátlaku Francúzska, Talianska a južného klubu pristúpila na trik. Kupuje si osem rokov. EÚ si vezme rekordne vysokú pôžičku 750 miliárd eur. Nie pre potreby Únie a centrálnych úradov (radosť eurofederalistov je fantómová). Pre potreby národných vlád. Tie boli a ostali prvoradé.

Pôžička sa bude míňať sedem rokov. Väčšina vlád ešte nevie, na čo presne. A splácať sa začne až potom. V roku 2028.
Úprimnej radosti premiéra Matoviča rozumieme
.
V tejto hre však nešlo o Slovensko. Ani o východ Únie. Spor sa viedol inde. Na jednej strane stáli Francúzi, Taliani a ďalší majitelia dlhov, ktorí roky naliehali na EÚ, aby sa transformovala na dlhovú úniu. Cez eurodlhopisy, ktoré by sa následne míňali na národnej úrovni.

Na druhej strane stáli o niečo bohatší a vyspelejší majitelia kapitálu, resp. zástupcovia finančného jadra – Nemci, Holanďania, Rakúšania, Švédi, Dáni... Médiá ich označovali ako „šetrné krajiny“, v skutočnosti sú to krajiny, ktoré vedia veľmi dobre počítať.

Na samite sa však na čelo odporu nepostavili Nemci (kancelárka Merkelová si nemohla dovoliť roztržky s Macronom, ktorému prikývla na pôvodný návrh), ale holandská delegácia.

Kompromis

Holanďanom (v skutočnosti Nemcom) sa v tejto bitke podarilo vybojovať dve víťazstvá. Obe sú užitočné, pretože krotia miliardové rozhadzovanie. Prvé víťazstvo: hneď na začiatku odmietli eurobondy ako trvalý systém. Pristúpili len na jednorazovú pôžičku EÚ, údajne kvôli koronakríze.

Druhé: presadili si, aby na granty (dotácie) pre národné vlády nešlo navrhovaných 500 miliárd eur, ale len 390. Zvyšok budú iba úverové linky. A o tie až taká bitka asi nebude...

Výsledkom je trochu strapatá kompromisná dohoda. Pravidlá Únie, ktoré zakazovali presúvať národné dlhy na európske, sa opäť ohli. No vraj iba trochu a jednorazovo. A v záujme veci. Teda rastu európskej ekonomiky.

Na plný plyn

Jadro problému celej operácie je v tom, že národným vládam majú pristáť na účtoch desiatky miliárd eur, ktorým chýba presný účel. Nevedia, ako ich minú. V prípade Slovenska môže ísť o granty v objeme 7,5 miliardy eur plus ďalšie miliardy z iných rozpočtových schém.

Ako priznal Matovič, hľadajú sa obrovské projekty, lebo malé na takéto rozsiahle míňanie stačiť nebudú. Iní zas varujú, že s investíciami do nemocníc či diaľnic to nepôjde, lebo „korona-balík“ má byť prioritne určený na projekty pre udržateľný rozvoj a reformy, nie na investície pre betonárov.

Ak to trochu zjednodušíme: lídri národných vlád vybavili rekordne vysokú europôžičku, ktorá neposlúži euroúradom a europrojektom, ale lídrom národných vlád. Následne zvážia, na čo sa u nich doma použije. A potom, o osem rokov, rozhodnú, z čoho – z akých nových eurodaní a v akej výške – sa bude dlh splácať. Do roku 2058.
Z dlhu pre EÚ pritom EÚ neuvidí ani cent. Len ho splatí. Z daní, ktoré bude vyberať od európskych daňových poplatníkov.

Dobrý plán?

Geniálny.

Takže, vyhrňme si rukávy. Míňajme ako diví. A radujme sa. Kým nám neprinesú účet, aktuality.sk

X X X

Čižnár požiadal Čaputovú o uvoľnenie z funkcie Generálneho prokurátora

Generálny prokurátor Jaromír Čižnár, ktorému sa 17. júla skončilo sedemročné funkčné obdobie, požiadal prezidentku SR Zuzanu Čaputovú o uvoľnenie z funkcie. Potvrdila to Čižnárova hovorkyňa Andrea Predajňová.
„Termín vzdania sa funkcie bude oznámený v najbližších dňoch po doručení písomného vyhotovenia do rúk pani prezidentky,“ doplnila Predajňová po tom, ako sa Čižnár stretol s hlavou štátu.

Čižnárovho nástupcu parlament zatiaľ nevolil. Podľa zákona mohol Čižnár stáť na čele generálnej prokuratúry, kým nepríde nový šéf prokurátorov. Parlament aktuálne schválil zmeny vo výbere generálneho prokurátora. Predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) hovoril, že by voľbu mohol vyhlásiť na jeseň. Kollár by však bol podľa vlastných slov veľmi rád, keby Čižnár neodišiel zo svojej funkcie a počkal do vymenovania nového generálneho prokurátora. Toho by mohla NR SR voliť v septembri.

Generálny prokurátor plní podľa neho aj určité ústavné a právne funkcie, ktoré sa ťažko dajú v čase jeho absencie zastúpiť. Z jeho pohľadu by tak bolo dobré, keby Čižnár nadsluhoval vo funkcii do nástupu nového generálneho prokurátora.

„Rátam, že v septembri budeme voliť generálneho prokurátora,“ myslí si Kollár. Vypočutie kandidátov v ústavnoprávnom výbore by tak chcel Kollár absolvovať týždeň pred septembrovou schôdzou.

Čižnára do funkcie vymenoval v júli 2013 vtedajší prezident Ivan Gašparovič. Nový šéf prokuratúry vyhlásil, že medzi jeho priority bude patriť boj proti daňovým únikom, ale aj boj proti domácemu násiliu.

Čižnár preto pripomína, že aj vďaka spolupráci s prokuratúrou sa pri odhaľovaní daňovej trestnej činnosti zachránili štátu milióny eur a zároveň klesol počet podvodných žiadostí o vratky DPH. Naplniť svoje priority sa mu podarilo aj v prípade utýranej maloletej Lucky Luknárovej z Bratislavy. Po Čižnárovom zásahu niesla trestnú zodpovednosť po prvý raz aj sociálna pracovníčka.

Rezonovala aj kauza sexuálneho zneužívania mladistvých v resocializačnom zariadení Čistý deň v Galante. Pri nej sa Čižnár postavil aj proti ministerstvu práce, čoho výsledkom bolo aj právoplatné odsúdenie niektorých páchateľov.
Prelom znamenala vražda novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej vo februári 2018. Okrem toho, že zmenila aj politické pomery na Slovensku, prehĺbila aj nedôveru verejnosti v niektoré základné inštitúcie štátu vrátane prokuratúry. Čižnárovi v tejto súvislosti pripomínajú vyhlásenie, keď na tlačovej besede povedal: „Keby sa preukázalo, že tento skutok bol spáchaný v súvislosti s prácou nebohého novinára a jeho družky, tak ja tu rozpútam peklo. Peklo také, že sa urobí všetko preto, aby sa to objasnilo.“

„Bolo to niečo, s čím som sa počas svojej tridsaťročnej praxe prokurátora nestretol – úkladná vražda novinára a jeho snúbenice. Hneď ako som sa túto správu dozvedel, zvolal som rýchlu operatívnu poradu, na miesto činu boli vyslaní prokurátori Úradu špeciálnej prokuratúry. Bol som zhrozený, šokovaný. Tlačová beseda, ktorú som v ten deň mal, sa, samozrejme, neobišla ani bez emócií. Slová ,o rozpútaní pekla‘, ktoré som vtedy povedal, s odstupom času zľudoveli a mrzí ma, že sa pre niektorých stali symbolom výsmechu, cynizmu či nenávisti voči mojej osobe,“ vysvetlil vlani vo februári pri príležitosti výročia vraždy pre Pravdu.

Polícia do roka zadržala a obvinila, prokuratúra obžalovala vykonávateľov a pravdepodobného objednávateľa vraždy Mariana Kočnera. Úspechy pokračovali aj pri pridružených prípadoch korupcie značného množstva sudcov, advokátov, stíhaní bývalého generálneho prokurátora Trnku, objavení nahrávky Gorily či v prípade úplatkov pri dotáciách na Pôdohospodárskej platobnej agentúre./agentury/

X X X

Rada prokurátorov žiada prezidentku, aby zvážila vetovanie novely o prokuratúre

Rada prokurátorov SR navrhuje prezidentke Zuzane Čaputovej, aby zvážila vrátenie novely zákona o prokuratúre do parlamentu. Právna norma má zmeniť spôsob voľby aj možnosti odvolania generálneho prokurátora a umožní kandidovať na funkciu aj neprokurátorom. TASR o tom informoval podpredseda Rady prokurátorov SR Stanislav Jakubčik.

Predseda Rady prokurátorov Juraj Purgat vo svojej žiadosti prezidentke pripomína odbornú diskusiu, ktorá sa konala na pôde parlamentu, v ktorej mala väčšina zúčastnených konštatovať, že by mal byť generálnym prokurátorom predovšetkým prokurátor, s tým, že by mohol byť akceptovateľný aj trestný sudca. Novela, ktorú parlament schválil, umožňuje kandidovať akémukoľvek právnikovi s 15-ročnou praxou.
)
Rada prokurátorov tiež považuje za absurdné, aby sa na miesto generálneho prokurátora kládli nižšie zákonné nároky ako na radového prokurátora. Naráža pritom na fakt, že by sa generálnym prokurátorom mohla stať osoba, ktorá nemá absolvované odborné justičné skúšky. Rada prokurátorov si myslí, že boli námietky odbornej verejnosti neakceptované, a aktuálne ich navyše možno vzniesť aj k spôsobu voľby špeciálneho prokurátora. Verejnú diskusiu takto možno hodnotiť namiesto úprimnej snahy korigovať nedostatky novely skôr ako politické divadlo, dopĺňa Purgat.

Šéfovia prokuratúr si mali udeliť lukratívne tisícové odmeny

Rada prokurátorov má vzhľadom na avizované zmeny podľa svojich slov oprávnený dôvod sa domnievať, že v prípade nadobudnutia ich účinnosti tým môžu odradiť od kandidatúry na šéfa prokurátorov a špeciálneho prokurátora viacerých vhodných kandidátov. Súčasne zastávame názor, že prijatá novela odmietnutá väčšinou odbornej verejnosti nevytvára pozitívny obraz o vývoji právneho štátu v Slovenskej republike, uzavrel Purgat.

Plénum schválilo novelu zákona o prokuratúre. Rozšíriť sa má okruh uchádzačov o funkciu generálneho i špeciálneho prokurátora. Na obe funkcie by už nemusel kandidovať len prokurátor. Rozšíriť by sa mal tiež okruh osôb a inštitúcií, ktoré kandidátov navrhujú. Schválená legislatíva tiež upravuje dôvody na odvolanie špeciálneho i generálneho prokurátora. Prezidentka ju zatiaľ nepodpísala./agentury/

X X X

Ľubomír Jaško: Ak Matovič nechce návrat Smeru, nech na sebe pracuje

Premiér Matovič sa vybral do Európy. Nie, nezmenil sa. Mohol to skúsiť, a bol by z neho teraz dokonalý hrdina.

Poznávačka do Bruselu

Chvíľami to vyzeralo ako Matovičov objavný výlet. Alebo prvé dotyky s veľkým svetom cez študentský Erazmus. Alebo nečakaná výhra v súťaži kódov z balení čokolády, keď si obyčajný človek (v tomto prípade vo všetkých významoch) užíva doteraz nevídaný luxus.

Premiér pokračoval vo svojom štýle „nemením sa a meniť sa nebudem, aj keď vás z toho všetkých porazí“.
Občania štátu, ktorý tam zastupoval (s výnimkou jeho verných) to vidia inak. Chceme si platiť slušnú, dôstojnú a profesionálnu reprezentáciu.

Len tak získame v Európe dobré meno a vážnosť. A k tomu patria aj prípadné ekonomické výhody, bonusy a vľúdne zaobchádzanie pri možných ťažkostiach.

Zopár takých okrem Matoviča (a mimo politiky) ešte je - nebudú sa nikdy meniť, lebo chcú zostať sebou. Akurát sa im pomerne často stáva, že kvôli tejto forme natvrdlosti prídu napríklad o partnera, prácu či dobrú povesť.
Toto nevie predseda vlády pochopiť. Ak chce zostať sebou, nemôže očakávať všeobecné nadšenie ani súhlas. Musí počítať s komplikáciami, dokonca aj takými, ktoré ho definitívne položia.

Kritici za riziká nemôžu

Jeho vydieranie návratom Pellegriniho s Ficom je veľmi povrchné. Nenapadlo mu, že najlepšou prevenciou pred opätovným príchodom zlodejov k vládnutiu je ochota učiť sa, profesionalita a osobnostný rozvoj? Ak je kritika považovaná za pomoc zlodejom, prečo nie neprofesionálny výkon premiérskej funkcie?

Matovič tieto výzvy nezvláda alebo ich odmieta, ale teraz má popri plagiátorstve dobrú možnosť sa odpratať. A pozvať na svoje miesto niekoho, kto bude v Bruseli v angličtine debatovať s kolegami a cez zdatného hovorcu večer zavesí na sociálne siete výsledok rokovaní a slovenské vyhliadky pri nich.

Európski politici v Bruseli sú zvyknutí na hocičo a hocikoho. Taký český premiér s podozreniami voči sebe tiež nie je bohvieaké terno. Matovičova plagiátorská kauza nie je zaujímavá pre Nemcov, Francúzov a Talianov. Je zaujímavá v jedinom zmysle. Upozorňuje v plnej strašidelnosti na premiérovu úroveň.
Ešte stále ju môže pochopiť ako výzvu na preventívny odchod alebo na pokus o svoje zrýchlené dospievanie, aktuality.sk

X X X

Matovič: Štefánik bol náš prvý euroobčan

Štefánik bol náš prvý euroobčan. Predseda vlády SR Igor Matovič (OĽaNO) to uviedol v utorok v slávnostnom príhovore na oslavách 140. výročia narodenia generála Milana Rastislava Štefánika v Košariskách.„Ja sa prebijem, lebo sa prebiť chcem. Myslím si, že tento jeho výrok najlepšie charakterizuje jeho povahu, odhodlanie a charakter,“ myslí si Matovič.

Štefánik bol podľa premiérovej mienky prvý slovenský euroobčan, ktorý precestoval svet, ale potom sa chcel vrátiť. „Nikdy mu neprestalo srdce biť pre Slovensko a svoje kontakty, vedomosti a um využil na to, aby našim predkom na Slovensku pomohol vytvoriť krajinu, v ktorej budú môcť ako národ žiť,“ vysvetlil Matovič.

Vo svojom prejave spomenul premiér príhodu s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom, ktorému v Bruseli ukázal fotografiu Štefánikovej busty. Macron podľa premiéra hneď Štefánika aj spoznal a nad ránom sa k buste na slovenskom zastúpení išli s Matovičom aj odfotiť.

„Som veľmi rád, že aj francúzsky prezident na základe busty vie, aký veľký človek to Milan Rastislav Štefánik bol,“ doplnil. „Nezabudnime na to, čo pán Milan Rastislav Štefánik pre Slovensko znamenal,“ uzavrel Matovič.
Podľa prezidentky Zuzany Čaputovej spĺňa Milan Rastislav Štefánik všetky definície a kritériá, podľa ktorých sa pozná veľká historická osobnosť. Čaputová to uviedla pri príležitosti 140. výročia jeho narodenia.

Ako ďalej Čaputová uviedla na sociálnej sieti, „aj keby Milan Rastislav Štefánik bol známy len pre to, čo dosiahol ako astronóm, vynálezca, fotograf, meteorológ, cestovateľ, letec a vojak, aj tak by patril k velikánom slovenského národa a hovorili by sme o ňom ako o fenomenálnom človeku. Milan Rastislav Štefánik sa však mimoriadne zaslúžil tiež o to, že slovenský národ sa stal štátotvorným národom samostatného česko-slovenského štátu.“

Štefánika pripomenuli lietadlá aj ruže

V predvečer 140. výročia narodenia generála Milana Rastislava Štefánika preletelo nad bratislavským letiskom s jeho menom trinásť ľahkých lietadiel. Pôvodný plán slávnostného letu z talianskeho letiska Campoformido pri meste Udine, odkiaľ Štefánik štartoval v 4. mája 1919 na svoj posledný let smerom na Slovensko, sa pre pandémiu a obmedzenia letov neuskutočnil.

Na slávnostný prelet 28 členov posádok Slovenskej leteckej federácie sa prišla pozrieť aj praneter M. R. Štefánika Tamara Dudášová. „Vznikom Československej republiky sa Štefánikova myšlienka vydobyť pre Slovákov slobodu do bodky naplnila,“ pripomenula Dudášová. Dodala, že Štefánik sa raz vyjadril: Som spokojný sám so sebou, mohol by som spokojne zomrieť. „Vtedy netušil, že sa to, žiaľ, vyplní, i keď mal pred sebou veľa nesplnených plánov a cieľov,“ pokračovala Dudášová.

„Pre našu rodinu bolo v päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch minulého storočia veľkým problémom niesť meno Štefánik,“ povedala Dudášová s tým, že jej otca sa báli zamestnať a zostal aj bez dôchodku. „Nesmel robiť, báli sa ho zamestnať,“ dodala. „Naša rodina nikdy nesklonila hlavu a k menu Štefánik sme sa hrdo hlásili. Treba si Štefánika vážiť, lebo skutočne to bol veľký človek a veľmi veľa vecí spravil pre náš národ,“ upozornila praneter.

Rastislava Čecha, Štefánikovho prapraprasynovca, potešilo, keď sa generál Štefánik stal víťazom hlasovania o Najväčšieho Slováka. „Tým podľa mňa je a aj bude,“ vyhlásil Čech a sľúbil, že spolu so starou mamou sa budú snažiť, aby toto meno neupadlo do zabudnutia.

Prezidentka Čaputová vysadila v Prezidentskej záhrade kríčkovú ružu odrody Generál Štefánik, ktorú v roku 1931 vyšľachtil český pestovateľ Jan Böhm. Ide o projekt Sto ruží pre Štefánika, ktorý Spoločnosť M. R. Štefánika realizuje po celom Slovensku. Ruža Generál Štefánik má purpurovú až fialovú farbu, jej kvety sú plné a sýto voňajú.

Štefánik sa narodil 21. júla 1880 v Košariskách. Za svoj pomerne krátky život, nemal tridsaťdeväť, keď tragicky zahynul, bol úspešným diplomatom, vedcom, vojakom, letcom. Spolu s T. G. Masarykom a Edvardom Benešom je podpísaný pod Washingtonskou deklaráciou, ktorá viedla k vzniku Československa ako spoločného štátu Čechov a Slovákov. Vo Francúzsku mal prepožičanú hodnosť generála, od roku 2004 je generálom Ozbrojených síl SR in memoriam.
Jeho lietadlo Caproni 450, ktorým sa vracal z Talianska, sa zrútilo 4. mája 1919 neďaleko Ivanky pri Dunaji./agentury/

X X X

Harabinova zadlžená Vlasť píše veriteľom: Svoje peniaze už neuvidíte

Pojednávanie so Štefanom Harabinom bolo odročené

V internom liste, ktorý majú Aktuality.sk k dispozícii, strana Vlasť svojim veriteľom oznámila, že svoje peniaze už nikdy neuvidia. Vlasť je na pokraji likvidácie.

Pár hodín po parlamentných voľbách nahnevaný volebný líder Vlasti – exminister spravodlivosti a bývalý predseda Najvyššieho súdu Štefan Harabin v televízii Markíza obviňoval médiá a prieskumné agentúry z neúspechu svojej strany.
Vlasť sa totiž nielenže nedostala do parlamentu, ale výsledok tesne pod hranicou troch percent ju pripravil aj o štedrý príspevok na fungovanie od štátu.

Napriek tomu bývalý sudca nepôsobil úplne porazeneckým dojmom. Hrdo vyhlásil, že Vlasť by rád viedol aj do ďalších volieb.

Dnes je zrejmé, že išlo len o Harabinovo zbožné prianie. Vlasť s najväčšou pravdepodobnosťou už žiadne dalšie voľby nečakajú, strana je totiž na pokraji likvidácie.

Harabin: Nie som v strane

Strana, ktorej oficiálnou predsedníčkou je Anna Žatková, v minulosti Harabinova úradníčka na Najvyššom súde, sa topí v dlhoch. Harabinovci do predvolebnej kampane investovali takmer 1,3 milióna eur.

Veľkú väčšinu peňazí získala strana od viac-menej neznámych ľudí. Na svojej webovej stránke Vlasť priznáva pôžičky od takmer dvoch desiatok veriteľov v celkovej sume zhruba 970-tisíc eur. No ako sme už spomenuli, od štátu nedostala ani jeden cent.

Harabina sme sa preto spýtali, kde chce získať peniaze na splatenie svojich záväzkov. „Ja nie som členom strany Vlasť. Vaša otázka je nesprávne smerovaná. Všetky administratívne, organizačné a technické veci boli v kompetencii strany Vlasť,“ odpovedal nám.

Od bývalého sudcu sme sa teda nedozvedeli nič. Aktuality.sk sa však dostali k internému listu, ktorý posielala šéfka Vlasti Anna Žatková svojim veriteľom.

Vlasť: Nevrátime vám

V liste im oznamuje, že Vlasť nedostala od štátu finančný príspevok, a preto ich prosí, aby netrvali na vrátení požičanej sumy. Navrhuje, aby sa ich pôžičky v podstate zmenili na dary.

„V prípade, že by ste na vrátení pôžičky trvali, nebude ju strana schopná uhradiť, čo by pravdepodobne znamenalo jej následný zánik,“ uvádza sa v dokumente, pod ktorým je podpísaná Žatková.

„Verím, že stranu Vlasť ste od začiatku podporovali pre idey, na ktorých bol postavený jej program (ochrana rodiny, tradičných kultúrnych hodnôt, suverenity štátu, právo, poriadok a spravodlivosť pre všetkých) a ostanete tomu naďalej verný,“ uzatvára predsedníčka Vlasti.

Vlasť, od ktorej dnes dáva Harabin ruky preč, teda vlastne svojim veriteľom oznámila, že svoje peniaze už nikdy neuvidia.
Podľa šéfa mimovládnej organizácie Transparency International Slovensko (TIS) Gabriela Šípoša to znamená, že Vlasť sa čoskoro dostane do likvidácie. Vôbec ho to však neprekvapuje.

Politická nebankovka

„Sami sme opakovane počas kampane zdôrazňovali, že tie pôžičky sú vysoko rizikové a zrejme ich harabinovci nebudú vedieť splatiť. Varovným signálom bolo aj to, že sám hlavný kandidát Harabin nebol ochotný do projektu dať čo len jedno euro,“ hovorí Šípoš.

Harabin skutočne Vlasti žiadne peniaze nepožičal ani nevložil na transparentný účet. Len na porovnanie, líder Progresívneho Slovenska Michal Truban svojej strane pred voľbami požičal takmer milión eur z vlastného vrecka.
Nedá sa pritom povedať, že by Harabin žiadne financie nemal. Aktuality.sk už písali o jeho nemalých úsporách.
„Vlasť fungovala ako taká politická nebankovka – veľké reči a sladké sľuby, ale v skutočnosti prázdny obsah aj financie. S finančnými nebankovkami sme sa porátali na konci 90. rokov, tie politické na voličov zjavne stále zaberajú,“ myslí si šéf TIS.
Kto Vlasti naozaj požičal

Na celej veci je podozrivá skutočnosť, že preferencie Vlasti sa už pred voľbami pohybovali pod hranicou troch percent. A je prinajmenšom čudné, ak niekto požičiava desaťtisíce eur strane, ktorej reálne hrozí, že nedostane miliónový príspevok na fungovanie od štátu.

Transparency aj preto veľmi neverí, že peniaze pre Vlasť pochádzajú skutočne od ľudí, ktorých strana priznáva.
„Vzhľadom na veľmi nezvyčajne vysoké sumy si myslíme, že veriteľmi sú sčasti osoby, ktoré v skutočnosti tie peniaze majú od niekoho iného a len kryjú skutočného sponzora. Tým bankrot strany neuškodí. Druhou skupinou veriteľov – tí s relatívne menšími sumami – budú ľudia, ktorí falošným nádejám Vlasti uverili a dnes majú minimálnu šancu na vrátenie peňazí,“ dodáva Šípoš.

Aktuality.sk už komunikovali s niektorými veriteľmi Vlasti. Osud vlastných peňazí akoby ich príliš netrápil.
„Nezaujímala som sa o to“

Rovných 100-tisíc eur napríklad strane požičala Iveta Gálošová z Višňového, ktorá má kontakty na žilinského oligarchu Georga Trabelssieho, ako aj na vplyvného právnika v meste pod Dubňom Michala Krnáča.

„Nie, popravde som sa o to nezaujímala. Je to v tomto štádiu predčasné, je to subjekt ako každý iný, myslím, že má dosť možností, ako situáciu riešiť,“ odpovedala na našu otázku, či vie, kde Vlasť získa peniaze na splatenie pôžičiek.
Stotisíc eur požičal Vlasti aj Mikuláš Koščo z Michaloviec. Ani on nepodliehal panike. „Čo ma to má čo trápiť? Ich nech bolí hlava, nie mňa,“ povedal ešte v marci.

Viac neprezradil ani ružomberský primátor Čombor, ktorý za Vlasť kandidoval z piateho miesta a vystupuje ako expert strany na zdravotníctvo.

Pochybná prezidentská kampaň

„Finančnú štruktúru a prevádzku strany Vlasť nikdy nemal na starosti ani o nej nebol informovaný,“ odpísali nám z kancelárie primátora. Nie je vylúčené, že Čombor dlh Vlasti odpustí. „Nechce predbiehať udalosti. Zvažuje viac možností, z nich jedna je aj prolongácia splatnosti pôžičky.“

Pochybné bolo už financovanie Harabinovej prezidentskej kampane. Na tú Harabin minul viac ako 300-tisíc eur. Viac než polovicu z tejto sumy získal od svojich rodinných príslušníkov. Televízia Markíza však upozornila, že nie je isté, či išlo naozaj o ich osobné zárobky a úspory, z ktorých do kampane tak štedro prispievali, aktuality.sk

X X X

Kollár stále nevie, koľko dostal od cyperskej schránky. Pamätá si však iné detaily

Líder Sme rodina Boris Kollár si napriek prísľubu nedokáže spomenúť, koľko z oficiálnych 250 miliónov korún dostal od cyperskej schránky za polovičný podiel v slovenskej firme BSSC. Pamätá si však, že jeho niekdajšieho právneho poradcu nominoval do cyperskej schránky aktér z kauzy Panama Papers.

Predseda parlamentu a líder hnutia Sme rodina Boris Kollár stále nedokáže vysvetliť pochybnú obchodnú transakciu s cyperskou schránkovou firmou, za ktorou stál muž spájaný s megakauzou Panama Papers a plnú moc na jej zastupovanie mal niekdajší Kollárov právny poradca Pavol Hagyari.

Politik, ktorý začiatkom divokých 90. rokov založil firmu s medzičasom zavraždenými mafiánmi Romanom Deákom a Petrom Steinhübelom, akékoľvek vlastnícke vzťahy k cyperskej schránke odmieta. „Nie som konečný užívateľ výhod,“ zhrnul.

Kollár doteraz nezverejnil ani sumy, za aké najprv stratil a neskôr získal polovičný podiel v slovenskej firme BSSC. Faktom je, že v roku 2002 predal cyperskej schránke 50 percent v BSSC, aby o tri roky nato kúpil zvyšných 50 percent od niekdajšieho spoločníka. Prečo najprv predával, aby vzápätí kupoval, držiteľ vysokoškolského titulu za skopírovanú diplomovku nevysvetlil.

Z predajnej zmluvy vyplýva, že cyperská schránka kúpila od Kollára polovičný podiel v BSSC za veľkorysých 250 miliónov slovenských korún (8,3 milióna eur). Miliónová cenovka však vyvoláva vzhľadom na vtedajšiu účtovnú hodnotu firmy podozrenie z nadhodnotenej sumy. Nepriamo to potvrdil aj samotný Kollár vyhlásením, že od cyperskej schránky dostal menej. Konkrétnu sumu napriek prísľubu, že „si to musí naštudovať“, neuviedol.

Kollár o Hagyarim a schránke

Predseda vládneho hnutia Sme rodina stále trvá na tom, že zahraničná spoločnosť Strooton Limited so sídlom v cyperskom daňovom raji mu nepatrí. Argumentuje tým, že ak by bol jej vlastníkom, resp. spoluvlastníkom, nemal by problém vyriešiť konateľstvo v slovenskej firme BSSC, kde je cyperská schránka polovičným majiteľom.
„Spoločnosť Strooton Limited nie je moja. Ak by bola moja, potom by nebolo logické, že dodnes neviem zvolať valné zhromaždenie v BSSC a cyperský spoločník v BSSC nepreberá moju poštu,“ uviedol Kollár, ktorý sa dostal do vysokej politiky po parlamentných voľbách v marci 2016 ako líder Sme rodina.

Zaujímavé je, že plnú moc na konanie v mene cyperskej schránky mal známy advokát a exprimátor Prešova Pavol Hagyari, ktorý sa spolu s Kollárom, mafiánskym bosom Jurajom Ondrejčákom alias Piťom, aktuálne vo väzení, a Tomášom Rajeckým z tzv. mafiánskych zoznamov objavil na známej fotografii z dovolenky na Kube.
Kollár tvrdí, že Hagyariho neangažoval: „Našiel si ho Geoffrey Magistrate.“ Odkiaľ disponuje uvedenou informáciou, neprezradil.

Hagyari pre Aktuality.sk už skôr uviedol, že „pre Fun Radio a pána Kollára som pracoval ako právny poradca, som však viazaný mlčanlivosťou“. Na priamu otázku, či cyperská schránka patrí Kollárovi, dodal: „Nemôžem nič odpovedať, hrozil by mi postih z advokátskej komory.“

Známy z megakuazy Panama Papers

Nemenej zaujímavou postavou je aj niekdajší riaditeľ cyperskej schránky Strooton Limited – Geoffrey Magistrate, ktorý bol podozrivý z prania špinavých peňazí a spájaný s právnickou spoločnosťou Mossack Fonseca z kauzy Panama Papers.

Predstava, že jeden z aktérov medzinárodného škandálu týkajúceho sa desiatok tisíc schránkových firiem si proaktívne vyhľadal právnika zo Slovenska, aby mu zveril plnú moc na konanie v jedinej schránkovej spoločnosti, vyvoláva skôr úsmev.

Podobne aj Kollárovo tvrdenie, že cyperskú schránku zaujal polovičný podiel v málo známej slovenskej firme. „Firmu Strooton Limited som nehľadal ani nenašiel. Investor našiel mňa,“ odpovedal predseda parlamentu na otázku, ako sa dostal kupec z Cypru k slovenskej firme BSSC.
Článok pokračuje pod boxom:

Kollárove transakcie

Kollár v roku 2002 predal polovičný podiel vo firme BSSC cyperskej schránke Strooton Limited. Z predajnej zmluvy vyplýva, že mu cyperská schránka zaplatila 250 miliónov slovenských korún (8,3 milióna eur). Kollár označil sumu za privysokú. Koľko od cyperskej schránky dostal, nepovedal. V roku 2005 kúpil polovičný podiel vo firme BSSC od talianskej spoločnosti Reden Hermann. Cenu dodnes nezverejnil.

Najhodnotnejším aktívom BSSC bol 50-percentný podiel v 1. Tatranskej, ktorá podľa Kollára „vlastnila všetky lyžiarske strediská v Tatrách – Štrbské pleso, Skalnaté pleso, Bachledovu dolinu, Ždiar, Tatranskú Lomnicu-Jamy, Smokovec-Jakubkovu lúku“.

BSSC však o polovičný podiel prišla, keďže Kollár v roku 2003 vstúpil do 1. Tatranskej a za 85 miliónov slovenských korún (2,8 milióna eur) získal akcie zodpovedajúce 52-percentnému podielu vo firme.

Pôvodne 50-percentný podiel BSSC vo firme 1. Tatranská tak klesol na 23 percent, zvyšok patril Slovenskému združeniu telesnej kúltúry. Neskôr Kollár získal aj 23-percentný podiel Slovenského združenia telesnej kultúry a stal sa tak takmer výhradným vlastníkom 1. Tatranskej. Kúpna cena zostáva neznáma.

Kollárova amnézia

Hoci Kollár si pamätá, že Hagyariho v cyperskej schránke angažoval jej vtedajší riaditeľ a dnes už nebohý aktér megakauzy Panama Papers Magistrate, na sumy obchodných transakcií si nespomína. Napriek skoršiemu tvrdeniu, že od cyperskej schránky dostal menej ako 250 miliónov slovenských korún uvedených v predajnej zmluve, presnú sumu nepovedal.

„Časť odmeny za predaj podielu som zinkasoval na svoj súkromný bankový účet – vlastník účtu Boris Kollár,“ uviedol bez ďalších podrobností. V takom prípade by však nemal byť problém overiť si cez banku hodnotu transakcie.
Miliónová cenovka bola podľa Kollára výsledkom odhadu vychádzajúceho z vtedajšej účtovnej hodnoty spoločnosti a jej budúcich príjmov. Aktíva BSSC boli vtedy na úrovni 80 miliónov slovenských korún (2,65 milióna eur). Jej najhodnotnejším podielom bolo vlastníctvo 50 percent v 1. Tatranskej, ktorej aktíva presahovali v tom čase 200 miliónov slovenských korún (vyše 6,6 milióna eur).

„Neviem sa vyjadriť k otázke, aké pocity mal cyperský investor, nikdy sa mi s tým nezdôveroval, nemali sme priateľský vzťah a nepoznal som ho tak dobre,“ odpovedal Kollár na otázku, či nebol vlastník cyperskej schránky nespokojný s výsledkom biznisu.

Predseda Národnej rady si nespomína ani na výšku sumy, za ktorú získal v roku 2005 polovičný podiel v BSSC. Spomínaných 50 percent kúpil od svojho niekdajšieho spoločníka – talianskej firmy Hermann Reden.
„Verím, že mi rozumiete, že si takéto veci nepamätám, keďže to bolo pred pomaly dvadsiatimi rokmi. Odvtedy som riešil množstvo iných projektov a to by si nepamätal nikto,“ vysvetľoval Kollár.

Záhadný dodatok

Kollár pri spochybňovaní miliónovej sumy tvrdil, že predajná zmluva bola zrejme dodatkovaná. Ani po takmer dvoch týždňoch však nie sú o údajnom dodatku jasné žiadne informácie.

„Nepamätám si presný dátum,“ odpovedal Kollár na otázku, kedy bol podpísaný dodatok ku kúpnej zmluve, v ktorej sa ako kúpna cena uvádza spomínaných 250 miliónov slovenských korún.

Na otázku, prečo by akceptoval údajný dodatok a pripravil sa tak o časť príjmov, uviedol: „Pretože som vždy podnikal čestne a pre mňa platí, ak sa s niekým dohodnem.“

„Ak sme sa dohodli na kúpnej cene v nejakej výške za určitých podmienok, ktoré sa nakoniec nenaplnili, tak by som bol hulvát, ak by som sa následne tváril, že podmienky neexistovali,“ dodal. Pôvodná zmluva pritom kúpnu cenu nijakým spôsobom nepodmieňovala, bola v nej stanovená pevne.

Makarová: Kollár má čo vysvetľovať

Xénia Makarová z Nadácie Zastavme korupciu tvrdí, že Kollár by mal poskytnúť detailné vysvetlenie: „Schéma, ktorá za slovenskou firmou BSSC odkrýva cyperské a karibské firmy, si žiada vysvetlenie od predsedu parlamentu ako konateľa BSSC.“

Makarová naznačuje aj možné dôvody takýchto transakcií, navyše za podozrivo vysoké ceny. „Vo všeobecnosti platí, že podobné schémy boli v minulosti relatívne často využívané z rôznych dôvodov, či už na zahmlenie skutočného vlastníka, zahmlenie toku peňazí, alebo daňovú optimalizáciu. Ak sa v prípade firmy BSSC navyše objavuje náznak, že mohlo dôjsť k predaju podielu za neprimerane vysokú sumu oproti tomu, čo mala firma v účtovníctve, podozrenia o skutočných dôvodoch biznis partnerstva s cyperskou firmou ešte rastú.“, aktuality.sk

X X X

Okresný šéf SNS Jaroslav Fidrik je obvinený z pokusu o podvod

Fidrikovo obvinenie z pokusu o podvod údajne súvisí s ovládnutím miliónového podniku na Turci, kde sa po skokovom zvýšení základného imania zmenili vlastnícke pomery. Firma napokon skončila v rukách tretej strany.
Okresný predseda SNS a bývalý poslanec parlamentu za koalíciu HZDS – RSS Jaroslav Fidrik čelí spolu s manželkou obvineniu z pokusu o podvod. Polícia ich viní zo série pochybných úkonov, ktorých výsledkom bolo pochybné zvýšenie základného imania v miliónovej firme a zmena vlastníckych pomerov.

Cieľ bol podľa vyšetrovateľov jasný – vylúčiť z firmy niekdajšiu spoločníčku, ktorej pôvodne štvrtinový podiel sa vďaka zvýšeniu základného imania scvrkol na symbolických 0,44 percenta a pri následnom vyrovnaní by podľa polície prišla o státisíce eur.

Väčšinovým majiteľom poľnohospodárskej firmy z Turca bol v tom čase Fidrik, zvyšných 25 percent patrilo Anne Bródyovej, Fidrikova žena bola vo firme konateľkou. Po skokovom zvýšení základného imania z niekoľkých tisícov eur na pôvodne navrhovaného vyše pol milióna a konečných 381-tisíc eur získal Fidrik vo firme 99,6 percenta. Niekdajšej vlastníčke štvrtinového podielu Bródyovej zostalo necelého pol percenta.

Družstvo hospodáriace na tisícoch hektárov pôdy napokon skončilo v rukách tretej strany. Oficiálnym vlastníkom eseročky z Turca sa stala firma VS Agro s väzbami na spoločnosť, za ktorou možno vystopovať ostrieľaných finančných žralokov.

Praktiky z divokých deväťdesiatych

Medializovaná kauza ovládnutia firmy AFG z Turca, pôsobiacej na trhu už viac ako dve desaťročia, sa začala písať koncom roka 2017. Bródyová vtedy zistila, že jej väčšinový spoločník Fidrik inicioval hlasovanie per rollam – teda nie na riadnom zasadnutí, ale spoločníci sa mali vyjadriť písomne – o zvýšení vyše šesťtisícového základného imania na viac ako pol milióna eur.

Bródyová tvrdí, že o hlasovaní nevedela, resp. sa o ňom dozvedela po termíne. Bez ohľadu na to, či sa stihla vyjadriť, však platilo ustanovenie Obchodného zákonníka, podľa ktorého ak sa spoločník do termínu nevyjadrí, automaticky to znamená, že nesúhlasí.

Policajní vyšetrovatelia však zistili, že napriek de facto nesúhlasu a v rozpore s firemnou spoločenskou zmluvou stúplo základné imanie firmy AFG začiatkom roka 2018 na 381 640 eur. Z policajného šetrenia vyplynulo, že zápisnicu z hlasovania per rollam s pochybným uznesením o zvýšení základného imania vyhotovila Fidrikova manželka ako konateľka AFG.

Polícia následne obvinila manželov Fidrikovcov za obzvlášť závažný zločin podvodu v štádiu pokusu spáchaného formou spolupáchateľstva. Manželka regionálneho politika zároveň čelí obvineniu za prečin skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie.

„Ja to považujem za vymyslenú vec, my sme neporušili žiadny zákon,“ reagoval Fidrik na obvinenie. Upozornil, že s manželkou podali proti obvineniu sťažnosť, o ktorej ešte nebolo rozhodnuté.

Fidrik zdôraznil, že firma AFG ho neživila a jej majetok kúpil v dražbe, lebo za komunizmu na poľnohospodárskom družstve pracoval. Faktom je, že Fidrikovo podnikanie zahŕňa omnoho významnejšie spoločnosti ako AFG, pričom nemenej zaujímavé sú aj mená biznis partnerov z radov známych finančníkov.

Práve s príbehom AFG však súvisí policajné obvinenie z pokusu o podvod aj osvedčená finta z divokých 90. rokov pri preberaní podnikov – razatné zvýšenie základného imania, ktoré zmenilo mocenské pomery vo firme. Kľúčovú úlohu mali podľa polície zohrať manželia Fidrikovci.

Fidrikov pôvodný vklad vo výške 4980 eur totiž vzrástol na 379 980 eur, čo zodpovedalo podielu na úrovni 99,6 percenta. Naopak, Bródyovej s pôvodným vkladom vo výške 1660 eur zostalo iba necelého pol percenta.

Ovládnutie družstva

Zmeny vlastníckych pomerov vo firme sa tým však zďaleka neskončili. V roku 2010 si AFG zobralo úver vo výške 2,9 milióna eur, za ktorý majitelia ručili firemným majetkom aj vlastníckymi podielmi. Po rokoch však firma nedokázala úver splácať a situácia sa začala komplikovať.

Zostávajúci dlh vo výške približne 1,5 milióna eur kúpila od poskytovateľa úveru tretia strana – spoločnosť Sanagro. Firma z portfólia investičnej spoločnosti Sandberg Capital, ktorú ovláda finančník a bývalý partner J&T Martin Fedor, si následne uplatnila záložné právo. A keďže Fidrik a Bródyová nemali peniaze na splatenie dlhu a ručili zaň svojimi podielmi, o podnik prišli.

Zástupcovia firmy Sanagro, ktorá sa na domovskom webe prezentuje zámerom obnoviť silu slovenských družstiev, tvrdia, že v prípade AFG vstúpili do projektu, ktorý bol vo vážnych problémoch a potreboval záchranu pre neschopnosť splácať úver.

Faktom je, že od februára 2019 je oficiálnym majiteľom AFG spoločnosť VS Agro patriaca Michalovi Krnáčovi. Advokátovi spájanému s expolitikom Jánom Slotom a kontroverzným Georgom Trabelssiem. Nový vlastník kúpil podiely v družstve v rámci priameho predaja realizovaného pod taktovkou spoločnosti Sanagro.

Slotov právnik

Fidrik však tvrdí, že niekdajší podnik AFG ovláda skupina Sanagro. „To sa musíte ich spýtať,“ reagoval Fidrik na otázku, ako je možné, že v obchodnom registri figuruje ako oficiálny vlastník firma advokáta Krnáča.

Zástupca spoločnosti Sanagro Martin Vajdička to však rezolútne odmietol: „Spoločnosť Sanagro nefinancovala kúpu obchodnych podielov spoločnosti AFG pri realizácii záložného práva a zároveň je stále v pozícii najväčšieho veriteľa AFG a nie je k dnešnému dňu jeho formálnym ani neformálnym vlastníkom.“ Faktom je, že v poľnohospodárskom družstve na Turci už dnes Fidrik ako spolumajiteľ nefiguruje. Zaujímavé sú však jeho ďalšie podnikateľské aktivity.

Spoločníkom Ján Sabol, šéfom ministrov brat

Fidrik je 20-percentným vlastníkom producenta nápojov Budiš, ktorého najväčším akcionárom je prostredníctvom svojich firiem vyštudovaný právnik, štátny tajomník na ministerstve hospodárstva za prvej Dzurindovej vlády a jeden z najvplyvnejších slovenských podnikateľov Ján Sabol.

Známeho producenta minerálok spoluvlastnia aj Zdenek Kopáčik a ďalší podnikatelia spájaní s partiou okolo Sabola – Mikuláš Trstenský a Ján Ondruš. Fidrik nepopiera, že svojich spoločníkov prirodzene pozná. Tvrdí, že s nikým nemal nikdy problémy a firma AFG je jediná, kde nastali rozbroje medzi spolumajiteľmi.

Ďalšou významnou firmou z Fidrikovho portfólia je General Plastic s ročnými tržbami vyše 20 miliónov. Fidrik je jedným z dvoch konečných užívateľov výhod spoločnosti. Šéfom General Plastic, ktorá sa zaoberá recykláciou pet fliaš, je František Doležal, brat aktuálneho ministra dopravy Andreja Doležala (Sme rodina).

Fidrik tvrdí, že ministra Doležala nepozná. „Že sú s Ferom bratia, som zistil, až keď ho vymenovali. Súčasného ministra som nikdy naživo nevidel.“

Fidrik: „Danko je narcis“

Fidrik je napriek policajnému vyšetrovaniu rozhodnutý zotrvať na stoličke okresného predsedu SNS. A to minimálne do straníckeho snemu. Funkcie sa vraj vzdá vtedy, keď zostane šéfom národniarov súčasný predseda SNS Andrej Danko. „On je obrovský narcis, nemá sebareflexiu,“ uviedol Fidrik na adresu niekdajšieho predsedu parlamentu, ktorého preslávili kapitánske výložky aj skopírovaná záverečná práca. V súvislosti s politikou Fidrik hovorí, že tú vysokú nikdy nesponzoroval. „Len u nás na okrese, keď policajti potrebovali vodu napríklad,“ dodal.

V centrále SNS sa o Fidrikovom zotrvaní v kresle predsedu okresnej straníckej organizácie nehovorilo, keďže o jeho obvinení nevedeli. „Postup určujú stanovy, pričom najbližšie predsedníctvo SNS sa tým bude určite zaoberať,“ odpísali nám z tlačového oddelenia na otázku, či strana plánuje voči Fidrikovi vyvodiť zodpovednosť.

Polícia vzhľadom na vyšetrovanie prípad bližšie nekomentuje. „Na prípade intenzívne pracujeme a vykonávame všetky potrebné procesné úkony a opatrenia za účelom rozhodnutia v zmysle Trestného poriadku,“ zhrnul hovorca krajského riaditeľstva Policajného zboru v Žiline Radko Moravčík, aktuality.sk

X X X

Rukojemnícka dráma na Ukrajine sa skončila, únoscu zadržali

Rukojemnícka dráma v ukrajinskom meste Luck sa v utorok večer skončila. Polícia únoscu zadržala, pričom rukojemníci vyviazli bez zranení, informovala agentúra AP. „Rukojemníci sú voľní. Muža, ktorí ich uniesol a držal v autobuse v Lucku, sme zadržali,“ napísalo podľa agentúry AFP ministerstvo vnútra na sociálnej sieti.

Kryvoš krátko pred zadržaním prepustil troch rukojemníkov, uvádza ukrajinská agentúra Ukrinform. Ozbrojený muž zadržiaval v autobuse na hlavnom námestí 20 rukojemníkov.

Únosca, ktorého vyšetrovatelia identifikovali ako Maksima Kryvoša, počas dňa vyhlásil, že v meste umiestnil výbušninu, ktorú môže odpáliť na diaľku. Kryvoš takisto vypálil niekoľko výstrelov na policajný dron a vyhodil na ulicu výbušné zariadenie, povedal námestník ukrajinského ministra vnútra Anton Heraščenko podľa agentúry AFP. Policajné stanovisko uvádza, že zariadenie nevybuchlo.

Polícii neskôr dovolil, aby do rukojemníkom priniesla vodu.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj uviedol, že útočník sa autobusu zmocnil o 09.25 h miestneho času, pričom došlo aj k poškodeniu vozidla. Podľa prezidenta sa polícia pokúša celú situáciu vyriešiť nenásilnou cestou. „Snažíme sa situáciu vyriešiť tak, aby nedošlo k obetiam na životoch,“ povedal. Podobne sa vyjadril aj šéf Ukrajinskej bezpečnostnej služby (SBU) Ivan Bakanov.

Polícia oblasť centra mesta uzavrela a snažila sa s únoscom vyjednávať. Prípad vyšetruje ako akt terorizmu. Celkovo sa na operácii zúčastnovalo okolo 100 príslušníkov rôznych bezpečnostných zložiek.

Kryvoš (45) už bol dvakrát odsúdený za podvody, lúpeže a nezákonné držanie zbraní. Celkovo si vo väzení odsedel desať rokov. Agentúra AFP uvádza, že Kryvoš svoje požiadavky zverejnil na twitterovom účte, ktorý mu neskôr sociálna sieť zmazala. Kryvoš tam takisto uviedol, že má pri sebe strelné zbrane aj výbušniny. SBU sa domnieva, že účet bol pravý.

Deň antisystému

Ozbrojenec podľa agentúry Interfax-Ukrajina tiež zverejnil video, na ktorom muž so skrátenou verziou útočnej pušky kalašnikov v ruke ohlasuje „deň antisystému“ a nabáda ľudí, aby „neklamali samých seba a oslavovali pravdu“. Úrady podľa agentúry potvrdili, že na videu je skutočne páchateľ.

Polícia sa s ním snažila nadviazať kontakt, telefón síce dvíhal, ale nemal žiadne konkrétne požiadavky, len opakoval všeobecné frázy o boji proti systému a anarchii.

Internetové médiá v meste Luck podľa Interfaxu tvrdia, že ozbrojenec požadoval, aby šéfovia súdov, ministerstiev, prokuratúry, parlamentu a cirkví nahrali na platformu YouTube video, v ktorom by priznali, že sú teroristi. „Pravda z 24 úst zachráni stovky životov,“ odkázal s tým, že na inom mieste Lucku s veľkou hustotou obyvateľstva schoval bombu. Mesto má viac ako 200-tisíc obyvateľov./agentury/