iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

V SR vymenovali 53 nových prednostov okresných úradov

Vláda v stredu vymenovala 53 prednostov okresných úradov (OÚ). Zároveň odvolala súčasných. Ľudí na post prednostov vyberalo OĽaNO. Celkovo sa má obsadiť 72 miest. Politicky nominovaný bude podľa predsedu vlády Igora Matoviča (OĽaNO) len šéf úradu, pričom ostatní pracovníci sa majú vyberať podľa odbornosti. OĽaNO vyberá podľa premiéra prednostov OÚ preto, lebo úrady sú v gescii ministra vnútra Romana Mikulca, ktorého nominovalo OĽaNO.

Premiér minulý týždeň vyzval verejnosť, aby zhodnotila nominantov na šéfov OÚ, nazval to „verejnou lustráciou“. Hnutie následne dostalo od verejnosti 970 hodnotení, z toho polovica bola podľa predsedu poslaneckého klubu OĽaNO Michala Šipoša pozitívna./agentury/

X X X

Vláda SR neodkúpi od Ivana Kmotríka NFŠ, podáva trestné oznámenie a žiada vrátiť niekoľko miliónov

Vláda SR v stredu schválila návrh ďalšieho postupu v súvislosti s Národným futbalovým štadiónom, z ktorého vyplýva, že ho neodkúpi od spoločnosti NFŠ a.s. Tiež podáva trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania viacerých trestných činov.

Štefan Holý, podpredseda vlády SR pre legislatívu a strategické plánovanie zodpovedný za prípravu analýzy, na stredajšej tlačovej konferencii konštatoval, že štát bude tiež žiadať vrátiť peniaze, ktoré už spoločnosti vyplatil. Dôvodom je fakt, že podľa názoru vlády sú doposiaľ uzavreté zmluvy neplatné. Ide o zmluvy z rokov 2013 a 2016.
"Navrhol som vláde nasledovné. Ide o zmluvu o poskytnutie dotácie zo dňa 21.11. 2013 a zmluve o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 10.5. 2016. Obidve zmluvy boli v priebehu času dopĺňané mnohými dodatkami.

Po vykonaní hĺbkového auditu, ktorý svojím rozsahom bol bezprecedentný, navrhol som dnes vláde nasledovný spôsob. Zmluva o poskytnutí dotácií z roku 2013 je podľa nášho právneho názoru absolútne neplatná od počiatku a nevyvoláva žiadne právne následky. Zmluva o budúcej zmluve z 2016 je rovnako absolútne neplatná a nevyvoláva žiadne právne účinky. Ani na základe jednej zmluvy nie je možné poskytnúť plnenie.

Dospeli sme tiež k názoru, že konanie môže mať trestnoprávne následky a preto som dnes odporučil vláde podať trestné oznámenie v tejto súvislosti, pretože máme odôvodnené podozrenie, že mohlo v tomto projekte dôjsť k naplnenie znakov niektorých skutkových podstát trestných činov, a to porušovanie povinností pri správe cudzieho majetku, machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe a zneužívanie právomocí verejného činiteľa," povedal Holý a zdôraznil, že štát nebude odkupovať štadión, pretože štát na to nemá právny titul: "Aj keby chcel, nemôže na základe neplatnej zmluvy vykonať transakciu, tobôž v takomto objeme."

Predseda vlády SR Igor Matovič pripomenul, že v súvislosti s Národným futbalovým štadiónom je tu dlhodobo nevyriešený problém: "Počas predošlých vlád sa uzatvárali čudné zmluvy a zdedili sme tento problém do vienka. Vzhľadom na to, že sme sa potrebovali rozhodnúť zodpovedne a nie na základe politických pocitov, požiadali sme uznesením, aby podpredseda vlády pre legislatívu vypracoval návrh ďalšieho postupu, ktorý zanalyzuje všetky známe či neznáme okolnosti, zmluvy, na základe ktorých sa konalo ako sa konalo. A najmä navrhne, ako budeme ako vláda ďalej postupovať."

NFŠ začali stavať na začiatku septembra 2016. Štát sa zaviazal dostavať a odkúpiť nekomerčnú časť štadióna a NFŠ poskytnúť dotáciu vo výške 27,2 milióna eur. Tá mala byť odrátaná z ceny pri odkúpení. Dodatkom v roku 2016 sa stanovila maximálna kúpna cena na 75,2 milióna eur.

V priebehu roka 2018 v posledných fázach výstavby sa hovorilo o zvýšení nákladov. Vláda Petra Pellegriniho koncom januára 2020 odsúhlasila dodatok k zmluve o budúcej kúpnej zmluve na NFŠ, podľa ktorého sa cena zvýši na 98.447.000 eur. Pri odrátaní príjmu z prenájmu za parkovacie miesta (6,25 milióna eur) sú zvýšené náklady na verejné financie vo výške necelých 17 miliónov eur.

Vo februári tohto roku vtedajšia ministerka školstva Martina Lubyová povedala, že dodatočné náklady na zhotovenie NFŠ vychádzali najmä zo zabezpečenia požadovaných štandardov Európskej futbalovej únie (UEFA), bezpečnosti v priestoroch na štadióne a jeho okolí a tiež dopravných riešení vo verejnom záujme, ktoré požadovala pre kolaudáciu bratislavská mestská časť Nové Mesto.

Ministerka tiež zdôraznila, že dodatočné náklady a ich oprávnenosť verifikovala renomovaná poradenská spoločnosť KPMG, pričom za oprávnené dodatočné náklady sa ohodnotili len tie, ktoré nesúviseli s predlžovaním výstavby či nárastom cien materiálu.

Vláda Igora Matoviča v máji rozhodla, že výstavba NFŠ bude predmetom analýzy doterajších právnych vzťahov súvisiacich s výstavbou štadióna medzi firmou NFŠ, respektíve spoločnosťou Národný futbalový štadión, a Slovenskou republikou, zastúpenou ministerstvom školstva. Skúmali sa aj podklady smerujúce k uzatvoreniu kontraktov vrátane výstupov poradenských společnosti, aktuality.sk

X X X

Ivan Kmotrík st. reaguje na rozhodnutie vlády neodkúpiť NFŠ

Vláda SR na svojom stredajšom zasadnutí v Bratislave schválila správu podpredsedu vlády SR pre legislatívu a strategické plánovanie Štefana Holého, v ktorej predložil analýzu zmluvy medzi Slovenskom a spoločnosťou Národný futbalový štadión (NFŠ).

K vypracovaniu tejto správy ho vláda zaviazala ešte koncom mája, zamerať sa mal na právne vzťahy súvisiace s výstavbou športovej infraštruktúry a podkladov smerujúcich k ich uzatvoreniu. Holý sa mal zamerať aj na výstupy poradenských spoločností.

Na základe analýzy štát neodkúpi štadión v Bratislave na Tehelnom poli. Ten už je aktuálne v prevádzke, hrá na ňom Slovan Bratislava a zápasy tam hrala už aj slovenská reprezentácia. Ako informoval Štefan Holý, spoločnosť NFŠ a. s. od Slovenska nedostane ďalších 91 miliónov eur, štát vyzve spoločnosť na vrátanie dotácie 27,2 milióna eur a vláda SR podá trestné oznámenie, aby „trestnoprávne následky niesli osoby, ktoré sa hýbali v prostredí tohto projektu”.

Podľa analýzy predloženej podpredsedom vlády SR zmluva o poskytnutí dotácie z roku 2013 aj zmluva o budúcej zmluve z roku 2016 sú od počiatku absolútne neplatné a nevyvolávajú žiadne ďalšie právne následky a plnenie.

Ku kroku vlády sa pre RTVS vyjadril aj Ivan Kmotrík st.: „Ja som rád, že štadión stojí. S tým sa nedá už nič urobiť. Nikto ho neodnesie, bude tu stáť ďalších sto rokov. Najskôr sa musíme pozrieť na všetky tie zmluvy. Ja som zatiaľ neponúkol štátu, že to predávam, alebo uplatňujem si nejakú opciu, alebo že chcem, aby to štát zobral.

Štát veľmi čudne tvrdí, že niektoré zmluvy sú neplatné. My sme dotáciu mali schválenú Európskou komisiou, vládou aj ministrom. Všetko sa dá napadnúť z každej strany, ale z môjho pohľadu, toto sú tie základné fakty, ktoré ja viem.”, aktuality.sk

X X X

Za ľudi podržia ministra školstva Gröhlinga. Nie je to Kollár ani Danko, tvrdia

Minister školstva Branislav Gröhling (SaS) dnes musel svoju diplomovú prácu vysvetľovať pred poslaneckým klubom Za ľudí. Predsedníčka poslaneckého klubu Za ľudí Jana Žitňanská si myslí, že ide o zásadný rozdiel medzi tým, ako si pri tvorbe diplomovej práce počínal Gröhling a ako predseda parlamentu Boris Kollár či jeho predchodca v tejto funkcii Andrej Danko (SNS).

„Priznal, že došlo k chybe. Zazdrojovanie nebolo také, ako malo byť, ale podľa nás to nie je dôvod na odstúpenie," reagovala po rokovaní Žitňanská. Zároveň si myslí, že pre ministra školstva je dostatočný trest, že s tým bude musieť žiť.

Marcinková: Nejde o plagiát

Poslankyňa Vladimíra Marcinková poznamenala, že v prípade Gröhlinga by nechcela byť jeho katom. Aj keď tvrdí, že jeho diplomovka nie je veľkým akademický počin.

„Sú tam nedostatky, ale nestotožňujem sa s tým, že ide o plagiát," vyhlásila.

Podľa nej šéf rezortu školstva vysvetlil aj to, ako to bolo s utajením jeho práce.
„Videla som licenčnú zmluvu. A hoci nie som človek, ktorého je ľahko presvedčiť, toto ma presvedčilo," skonštatovala.
Na druhej strane ale súhlasí s tým, že pochybil pri citovaní zdrojov. Nepovažuje to ale za takú krádež myšlienok, akých sa podľa nej mali dopustiť predseda Sme rodina Boris Kollár či líder SNS Andrej Danko.

Poslanec Za ľudí a predseda výboru pre európske záležitosti Tomáš Valášek hovorí zase, že dôležité nie je to, či šéf rezortu školstva presvedčil ich, ale či sa mu to podarilo v prípade akademickej obce.

„Veľmi otvorene povedal, že tá práca nebola dobrá a dnes by ju urobil inak. Ak chce byť lídrom školskej reformy, zaslúži si túto šancu. Beriem to ale tak, že sa mu to bude robiť oveľa ťažšie,” povedal pre Aktuality.sk.

X X X

EÚ: Dohoda o ochrane osobných údajov s USA je neplatná

Rozhodnutie však neznamená, že prenos dát za hranice EÚ musí byť okamžite zastavený. Súdny dvor Európskej únie vo štvrtok rozhodol, že dohoda, ktorá veľkým spoločnostiam umožňovala prenos osobných údajov do Spojených štátov, je neplatná. Informovala o tom agentúra AP.

Rozhodnutie najvyššieho súdu EÚ však neznamená, že prenos dát za hranice EÚ musí byť okamžite zastavený, pretože existuje iný právny mechanizmus, ktorý môžu spoločnosti pri prenose osobných údajov využiť.

Rozhodnutie súdu ale znamená, že prenos osobných údajov klientov v jednotlivých členských krajinách bude musieť byť podrobený prísnejšej kontrole, ako aj to, že EÚ a USA by mali vyvinúť nový systém, ktorý bude zárukou rovnakého stupňa ochrany osobných údajov Európanov v USA ako v EÚ, aktuality.sk

X X X

Minister financií odvolal prezidentku finančnej správy Wittenbergerovú

Minister financií Eduard Heger odvolal prezidentku finančnej správy Lenku Wittenbergerovú. Zároveň do vedenia finančnej správy vymenoval šéfku daňovej sekcie ministerstva financií Danielu Klučkovú. Ministerstvo financií SR o tom informovalo v tlačovej správe.

„Pani Klučková a jej tím, ktorých som vyslal na finančnú správu z ministerstva financií, sú skúsení odborníci. Majú odo mňa jasné inštrukcie. Finančná správa sa musí stať výkladnou skriňou v štátnej správe. Poctiví občania musia mať istotu, že robí maximum pre naplnenie štátnej pokladnice. Tí, ktorí riadne platia dane, musia cítiť, že štát ich má v úcte a dáva im to aj najavo v kvalite služieb a benefitov,“ povedal Heger.

Daniela Klučková do svojho vymenovania pôsobila ako generálna riaditeľka Sekcie daňovej a colnej na Ministerstve financií SR. V minulosti pracovala ako riaditeľka Daňového úradu Bratislava I a vytvorila aj Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty, kde taktiež pôsobila ako jeho riaditeľka.

„Naším cieľom je identifikovať oblasti, ktoré by bolo potrebné zdokonaliť tak, aby sme na konci dňa mohli všetci skonštatovať, že skutočne smerujeme k finančnej správe 21. storočia. Finančná správa musí za každých okolností pomáhať klientom, plniacim si svoje povinnosti, a súčasne nekompromisne zasiahnuť proti akýmkoľvek prejavom nekalého správania sa v daňovej a colnej oblasti,“ uviedla Klučková.

Wittenbergová sa na čelo colníkov dostala v roku 2018 po tom, čo funkciu zložil František Imrecze. A to pre sporný colný únik. Ten odhalil Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF). Išlo o colné podvody za roky 2013 až 2016 colné podvody v sume 2,2 miliardy eur. Európski vyšetrovatelia zároveň tvrdili, že Slovensko skrátilo clá na čínske odevy a obuv o 302 miliónov eur./agentury/

X X X

Sulík chce zo Slovenska urobiť vodíkovú veľmoc. Je to dobrý nápad?

Niektorým odborníkom sa nepozdáva, že by sa Slovensko začalo výlučne orientovať len na vodíkové technológie. Máme totiž k dispozícii viacero alternatív. Minister hospodárstva Richard Sulík nedávno predstavil plány v oblasti elektromobility.

Jedným z prvých krokov v tejto oblasti by malo byť vybudovanie výskumného vodíkového centra, ktoré by vzniklo na pôde Technickej univerzity v Košiciach.

Šéf rezortu hospodárstva ďalej vyhlásil, že práve vodík by mal hrať prvé husle v našej ekonomike.
Podľa neho totiž poháňať autá elektrickou energiou z bateriek nie je budúcnosť, ktorú by chcel.
Sulík považuje za vhodnejšie, ak by elektrovozidlá poháňali motory spaľujúce vodík.

„Vodíkové technológie predstavujú z dlhodobého hľadiska oblasť s vysokým potenciálom pre Slovensko, a to v oblasti dopravy, priemyslu, výroby, distribúcie a spotreby energie. Minister hospodárstva vníma vodík ako energonosič budúcnosti a je preto pripravený zintenzívniť komunikáciu o tejto problematike,“ uviedla hovorkyňa ministerstva Katarína Svrčeková.

Výstavba čerpacích staníc

Sulík okrem iného avizoval ambíciu postaviť 4 až 8 čerpacích staníc na vodík, aby tým podnietil záujem trhu o tento alternatívny typ paliva.„Pre ďalší rozvoj vodíkových technológií je potrebné aj prijatie jasnej koncepcie smerovania podpory vodíkovým technológiám. Podpora vodíkových technológií je plánovaná v novom programovom období pre štrukturálne fondy na roky 2021-2027,“ doplnila Svrčeková.

Odborník na dopravu a logistiku Marcel Lukačka upozorňuje, aby sa Slovensko nevydalo len jednou cestou a nezačalo pretláčať iba jednu alternatívu. „Nemám nič proti investíciám do vodíkových technológií. Pri výrobe vodíka z tradičných fosílnych palív to nedáva žiadnu logiku pre environmentálne dopady. Veľmi efektívne nevyznieva vodíkový pohon ani oproti už zaužívaným batériám. Tam je totiž jeho účinnosť iba štvrtinová. Na jeho výrobu totiž spotrebujeme štyrikrát viac energie ako v prípade batérií,“ približuje Lukačka.

Podľa neho pokiaľ bude takýto veľký nepomer v neprospech vodíka, nemá veľký význam sa naň orientovať.
Pripúšťa však, že pri batériách by sa mali riešiť aj problémy v súvislosti s ťažením kobaltu a lítia, ako aj problémy s ich následnou recykláciou.

Rovnako tak sa budeme musieť vysporiadať s tým, aby slnečné elektrárne zbytočne nezaberali úrodnú pôdu.
Len pre nákladnú dopravu Vodíkový pohon v osobných autách podľa Lukačku nemá zatiaľ veľké opodstatnenie. Postaviť jednu tankovaciu stanicu je v súčasnosti nákladné.

Navyše existujú obmedzenia pri výstavbe v mestách. Na druhej strane si vie predstaviť vodík v železničných lokomotívach, ktoré by mohli nahradiť dieslové motory, prípadne v kamiónoch, diaľkových autobusoch alebo nákladných lodiach.

Celá nákladná doprava by mohla prejsť na tento pohon. „V tomto smere mi to dáva logiku. V osobnej doprave a v meste vidím skôr priestor na elektromobilitu z batérií,“ dodáva.
Ako nahradiť naftu:

Viac technológií

Lukačka tvrdí, že by sme nemali hovoriť len o jednej technológii, ktorá sa presadí a porazí tie ostatné.
Budúcnosť v environmentálnej doprave a výrobe energie bude oveľa rozmanitejšia. Bude popri sebe fungovať viacero technológií.

Odborník na záver poznamenal, že v tomto prípade by sa mohol oprášiť a znovu naštartovať projekt Desertec.
Ide o výrobu elektriny zo solárnej energie na Sahare, ktorá by sa dovážala do Európy. Pôvodne sa totiž rátalo s prenosom elektriny prostredníctvom veľkých podmorských káblov. Po novom by sa mohol vyrábať v Afrike vodík, ktorý by sa následne prepravil nákladnými loďami do Európy.

Zastaralý vodík

Oveľa ostrejšie sa voči vodíku vyjadril prezident Asociácie pre využitie obnoviteľných a alternatívnych zdrojov Filip Urban.
Ten považuje túto technológiu za zastaralú. Podľa neho by Slovensko malo staviť na oveľa vhodnejšie metódy, ktoré by sme mohli zafinancovať z niekoľkomiliardového balíka peňazí z Európskej únie.
„Existujú oveľa lepšie a efektívnejšie metódy, ktoré vychádzajú na báze tradičných technológií,“ uzatvára Urban, aktuality.sk

X X X

Bödörovmu Bonulu hrozí, že príde o špeciálny status aj státisíce eur od štátu

Najväčšia SBS-ka Bonul môže prísť o významné postavenie, vďaka ktorému dostala od štátu státisíce eur. Firma oligarchu Miroslava Bödöra s miliónovými štátnymi zákazkami sa však bráni.

Firma nitrianskeho oligarchu Miroslava Bödöra čelí sporu s novým vedením ministerstva hospodárstva. Rezort pod vedením Richarda Sulíka (SaS) chce nitrianskej SBS-ke s miliónovými zákazkami od štátu zrušiť status tzv. subjektu hospodárskej mobilizácie. Špeciálne postavenie majú vybrané štátne inštitúcie aj súkromné firmy, ich úlohou je zabezpečiť chod krajiny v krízovej situácii.

Bonul získal špeciálne postavenie ešte pred dvanástimi rokmi, keď vládol Smer-SD na čele s Robertom Ficom a ministerstvo viedol Ľubomír Jahnátek. Ten priznal, že sa pozná s majiteľom Bonulu Miroslavom Bödörom. Fico zas opakovane rečnil na firemných večierkoch nitrianskej SBS-ky.

Bonul môže prísť aj o ďalší status, ktorý mu pomáhal bodovať v štátnych súťažiach či získavať lukratívne zákazky zo súkromnej sféry. Národný bezpečnostný úrad totiž rozhoduje, či SBS-ke ponechá bezpečnostnú previerku na najvyšší stupeň. Priestory Bonulu nedávno navštívila polícia a pýtala si doklady v súvislosti s vyšetrovaním úplatkárskej kauzy Dobytkár.

Pri posudzovaní dôveryhodnosti SBS-ky môže zavážiť i skutočnosť, že syn majiteľa Bonulu Norbert Bödör skončil vo väzbe s obvinením z prania špinavých peňazí. Medzi Norbertom Bödörom a Bonulom totiž dochádzalo k finančným transakciám rádovo v desiatkach tisíc eur. Syn do otcovej firmy peniaze nielen posielal, ale ich z nej aj dostával.
Miliónové zákazky vďaka statusu

Postavenie subjektu hospodárskej mobilizácie prikleplo Bonulu Jahnátkovo ministerstvo ešte v roku 2008. Podľa týždenníka Plus 7 dní aj vďaka tomuto statusu SBS-ka uspela pri zákazke na stráženie budovy Jahnátkovho ministerstva za viac ako 3,5 milióna eur.

Aktuality.sk neskôr zmapovali minimálne ďalších šesť tendrov za desiatky miliónov eur, kde bol uvedený status jednou z podmienok pre uchádzačov. Týkalo sa to aj tendra na Správe štátnych hmotných rezerv za necelých päť miliónov eur. Všetky tieto zákazky získal Bonul.

Nové vedenie, nové pravidlá

Krátko po nástupe kabinetu Igora Matoviča (OĽaNO) sa však ministerstvo hospodárstva na čele so Sulíkom rozhodlo posvietiť na situáciu a rozbehlo správne konanie s Bonulom. Výsledkom malo byť, že od prvého mája tohto roka SBS-ka príde o špeciálne postavenie.

„Spoločnosť Bonul bola určená ako subjekt hospodárskej mobilizácie v súvislosti s prevádzkou diaľkového dohľadového centra. Keďže sa rezort rozhodol ukončiť jeho prevádzku, ministerstvo vydalo rozhodnutie spoločnosti Bonul na jej zrušenie ako subjektu hospodárskej mobilizácie," vysvetľuje dôvody ministerstvo.

V návrhu upozorňuje, že SBS-ka koordinuje udržiavanie systému a prevádzku centra, „ktoré je v súčasnosti nefunkčné”.
Sulíkov ministerský úrad zasalal Bödörovej firme návrh rozhodnutia. Okrem iného jej oznámil, že ďalej už nebude uhrádzať výdavky „za vykonávanie opatrení hospodárskej mobilizácie” a že má vysporiadať majetok štátu.
SBS-ka sa bráni

Subjekty hospodárskej mobilizácie totiž nie sú „v pozore” zadarmo. Musia byť v pohotovosti a pripravení prakticky vždy, aby napríklad v prípade krízovej situácie vedeli zabezpečiť úlohy zverené štátom.

Podľa výpočtov ministerstva získal Bonul od roku 2011 až dodnes vyše 460-tisíc eur za „plnenie opatrení vykonávaných nepretržite”. Prvé tri roky rezort vyčíslené nemá. Ak nitrianska SBS-ka s takmer dvoma tisíckami zamestnancov stratí špeciálne postavenie, príde aj o pravidelné platby od štátu.

Hoci sa konanie spustilo už začiatkom apríla a do mesiaca mala byť spolupráca skončená, proces sa vlečie dodnes. Bonul sa totiž špeciálneho postavenia nechce vzdať a ministerstvu ako odpoveď poslal nesúhlasné stanovisko.
„Ministerstvo hospodárstva vydalo rozhodnutie spoločnosti Bonul na jej zrušenie ako subjektu hospodárskej mobilizácie. Tá podala voči rozhodnutiu rozklad, rozhodnutie zatiaľ nie je právoplatné,” priblížila hovorkyňa rezortu Katarína Svrčeková.

Čo ďalej?

Bonul má viaceré miliónové zmluvy so štátnymi inštitúciami, ktoré si ako podmienku pri verejnom obstarávaní dali práve to, že víťaz musí byť v zozname subjektov hospodárskej mobilizácie, alebo musí aspoň súhlasiť so zaradením.
V samotných zmluvách sa však explicitne nepíše, čo sa stane v prípade straty tohto postavenia a či automaticky končí spolupráca s danou firmou. Opačným prípadom je bezpečnostná previerka na najvyšší stupeň, ktorú aktuálne preveruje NBÚ. Ak by Bonul o ňu prišiel, môže to znamenať stopku v niektorých štátnych súťažiach či v súkromnom biznise.
Príkladom je zmluva so Správou štátnych hmotných rezerv za 4,75 milióna eur, ktorá je nastavená tak, že keď Bonul o previerku príde, zmluva zaniká. Naopak, prípadná strata subjektu hospodárskej mobilizácie nemusí mať pre Bonul až také vážne následky.

Správa štátnych hmotných rezerv v stanovisku pre Aktuality.sk potvrdila, že ak by Bonul prišiel o postavenie subjektu hospodárskej mobilizácie, podľa zákona mu môžu postavenie zabezpečiť nanovo aj oni sami. Túto možnosť však podľa vlastného stanoviska nevyužijú. Správa rezerv má zmluvu s Bonulom do konca tohto roka.

„Ministerstvo hospodárstva by určenie spoločnosti Bonul za subjekt hospodárskej mobilizácie zrušilo s účinnosťou od 1. januára 2021. Na platnosť aktuálnych zmlúv to tak nebude mať žiadny vplyv,” napísal hovorca Igor Rabatin.
Spoločnosť Bonul neodpovedala, či sa bude uchádzať o zaradenie do zoznamu mobilizačných subjektov u nejakého iného zazmluvneného ministerstva či inštitúcie. SBS-ka nepovedala ani to, prečo sa voči rozhodnutiu ministerstva hospodárstva bráni a nechce sa vzdať lukratívneho postavenia, aktuality.sk

X X X

Gröhling zverejnil na sociálnej sieti protokol k svojej diplomovke

Minister školstva Branislav Gröhling (SaS) zverejnil na sociálnej sieti protokol ku svojej diplomovej práci. Šéf rezortu školstva konštatuje, že splnil vtedy stanovené podmienky Fakulty práva na Bratislavskej vysokej škole práva. Protokol dokazuje, že Gröhling má zhodu s ostatnými dokumentmi v systéme 31 percent.

„Bol by som radšej, ak by sme neriešili diplomovku spred 11 rokov, ktorú som normálne obhájil, ale keby sme sa mohli vrátiť k všetkej robote, ktorú sme na rezorte v pomerne ťažkých podmienkach úspešne rozbehli,“ napísal v statuse minister. Na sociálnej sieti tiež pripomína, že v čase, keď svoju prácu písal, smernica fakulty študentom umožňovala, aby najviac 50 percent diplomovej práce tvorila bakalárska práca.

„Do tohto limitu som sa zmestil. Limity na použitie ďalších zdrojov sme nemali určené žiadne,“ uviedol. Škola určila tieto podmienky, ktoré je podľa neho dnes možné kritizovať, ale on sa riadil v danom čase určenými podmienkam. „Netvrdím, že to je hviezdna práca, ale podmienky som splnil a prácu obhájil pred komisiou,“ uzavrel.
Gröhling má vysvetľovať okolnosti svojej práce poslancom Za ľudí

Minister Gröhling má vo štvrtok vysvetľovať okolnosti svojej diplomovej práce poslancom strany Za ľudí. TASR to povedal podpredseda poslaneckého klubu Za ľudí Miroslav Kollár.

Poslanci OĽaNO o téme tiež diskutujú, chcú si ešte počkať na vývoj situácie. Podľa predsedu poslaneckého klubu OĽaNO Michala Šipoša zvažujú, že si ministra tiež predvolajú. Poslanci Sme rodina si ho na zasadnutie klubu nebudú volať, poslanci za SaS s ministrom komunikujú individuálne.

O prípade ministrovej práce diskutujú aj poslanci OĽaNO, podľa Šipoša chcú poznať okolnosti jeho práce a mať možnosť pýtať sa na to aj ministra. „Najprv si počkáme na zverejnenie toho, čo sľúbil,“ reagoval pre TASR Šipoš. Následne by si ho chceli predvolať na ďalšie zasadnutie klubu OĽaNO. K faktu, že Gröhlingovu prácu odstránili z internetu po 11 rokoch minister v utorok (14. 7.) povedal, že ju museli odstrániť na základe licenčnej zmluvy. Dodal, že problém sprístupnenia práce môže vyriešiť so školou.

Prípad diplomovky je podľa Sme rodina osobnou vecou ministra. „Určite nebudeme túto tému zneužívať na rozbíjanie koalície,“ povedal pre TASR predseda poslaneckého klubu Peter Pčolinský s tým, že si ho nebudú volať na zasadnutie klubu.

Kreditové príplatky učiteľov by sa podľa Gröhlinga rušiť nemali

Predsedníčka poslaneckého klubu SaS Anna Zemanová pre TASR uviedla, že zasadnutie klubu pre Gröhlingovu prácu neorganizujú. Ak má niekto z poslancov otázky, individuálne si ich rieši s ministrom. „Stojíme za pánom ministrom, pre mňa je to úplne jasná vec, neporovnateľná s inými kauzami. Nevidím pochybenie, ak došlo k pochybeniu, tak zo strany školy,“ dodala.

Denník N v pondelok informoval, že minister školstva získal magisterský titul za diplomovku, ktorá je kompilátom s prvkami plagiátu, a odkopíroval do nej skoro celú svoju bakalársku prácu. Premiér Igor Matovič (OĽaNO) ešte v pondelok reagoval, že by mu bolo ľúto, ak by vláda o Gröhlinga ako o ministra školstva prišla. Gröhling v utorok povedal, že zo svojho postu neodstupuje a v súčasnosti by svoju záverečnú prácu napísal inak. /agentury/

X X X

Záborská o interrupciách: Treba čas a informácie. Saková: Nech diskutujú najmä ženy

Podľa Anny Záborskej (OĽaNO) ženám, ktoré uvažujú nad interrupciou, chýba dostatok informácií a dostatok času. Denisa Saková (nez.) jej oponovala, že počet interrupcií klesá a legislatíva, ktorá je platná v súčasnosti, je nastavená dobre.

„Zakrývajú sa podstatnejšie témy, ktoré Slovensko trápia teraz, po prvej vlne koronakrízy. Teda ekonomické opatrenia, sociálne nepokoje a sociálne neistoty,“ povedala Saková v relácii Ide o pravdu. Podľa nej by najskôr mala byť po tejto téme spoločenská požiadavka a prijímaniu zákonov by mala predchádzať aj diskusia. „V ktorej by mali vo väčšej miere diskutovať ženy,“ podotkla Saková s tým, že aj v súčasnom parlamente sedí väčšina mužov.

Záborská sa ohradila, že novela, ktorú predložila skupina poslancov z klubu OĽaNO, neobmedzuje prístup žien k interrupciám. Podľa nej je táto téma aktuálna neustále a počet interrupcií klesol v ostatných rokoch vďaka celospoločenskej diskusii.

Novelu z dielne OĽaNO poslali v utorok poslanci do druhého čítania, opäť sa ňou budú zaoberať v septembri. Podľa návrhu sa už bude hovoriť o umelom ukončení tehotenstva a samotný zákon už nie je cielený na ženu, ale na ochranu dieťaťa. Žena, ktorá bude chcieť podstúpiť interrupciu, musí byť informovaná – namiesto lekára ju však môžu informovať aj cirkevné organizácie. Bude musieť vyplniť dotazník, v ktorom má vysvetliť, prečo sa rozhodla pre potrat. Tzv. čakacia lehota, ktorá je v súčasnosti 48 hodín, má byť predĺžená na 96 hodín – toľko času zákon určuje na akési premýšľanie.
Podľa Záborskej má žene v tehotenstve pomôcť rozdelenie tzv. kočíkovného – od štvrtého mesiaca môže požiadať o polovicu z vyplácanej sumy, teda 400 eur./agentury/

X X X

Na úrady mieria noví obyčajní prednostovia. Odborník hovorí o amaterizme

Vláda vymenovala 53 nových prednostov okresných úradov, ktorých vybralo a nominovalo výhradne hnutie OĽaNO. Vymenovanie zvyšných 19 do celkového počtu 72 však podľa našich informácií malo zabrzdiť práve verejné lustrovanie, na ktoré vyzval národ premiér Igor Matovič (OĽaNO). Niektorí pravdepodobne nedokázali podozrenia z podnetov rozptýliť.

Ani už novovymenovaní prednostovia však nezískali podporu celej vlády. Strana Za ľudí za nich nehlasovala. Argumentuje netransparentnosťou a neprofesionálnosťou výberových konaní, ktoré robili poslanci OĽaNO za zatvorenými dverami. Odborník pre štátnu správu Ľubomír Plai poukazuje na predvolebnú sľubovanú zmenu o premárnenej príležitosti sprofesionalizovať štátnu správu.

Prednosta zodpovedá za riadny chod okresného úradu a koordinuje prácu všetkých jeho organizačných jednotiek. Za fungovanie jednotlivých oddelení, či už školských, environmentálnych, pozemkových, alebo katastrálnych, budú zodpovedať ich jednotliví šéfovia, ktorých následne vymenuje už samotný prednosta. Práca prednostu je dôležitá aj preto, lebo ako manažér zabezpečuje chod úradu, od ktorého priamo závisí aj zlepšovanie kvality verejných služieb.
Verejné lustrácie

V minulosti sa tieto funkcie delili medzi všetky koaličné strany. Premiér Matovič však rozhodol, že všetkých 72 prednostov nominuje jeho hnutie a vyberú ich poslanci. Hotový s tým chcel byť ešte tento mesiac. Vyzval preto ľudí, aby mu pomohli vybraných kandidátov skontrolovať.

„Chcem požiadať ľudí, ak majú akékoľvek vedomosti o skutkoch týchto ľudí, najmä o morálnych prešľapoch, aby nám to dali na webovej stránke vedieť, aby sme sa vyhli prešľapom. Buďte pozvaní do tohto výberového procesu. Od vašich informácií bude závisieť, či vláda týchto ľudí nominuje,“ odkázal premiér minulý pondelok.

Hnutie OĽaNO informovalo, že zhruba z 500 oslovených ľudí sa ich na vnútorné pohovory dostalo vyše 330. V rámci verejnej lustrácie mali obyčajní dostať od verejnosti 970 hodnotení, z ktorých polovica bola podľa predsedu poslaneckého klubu OĽaNO Michala Šipoša pozitívna. Ten však nechcel viac povedať, pretože na štvrtok chystá s ministrom vnútra Romanom Mikulcom (OĽaNO) tlačovú besedu.

Výber prednostov okresných úradov spadá oficiálne do kompetencie ministra vnútra, návrh na vláde preto predkladal Mikulec. „Zatiaľ bolo vybratých len 53 prednostov. Ten zvyšok bude riešený v ďalšom období,“ komentoval stručne. Minister však tiež pripustil, že vymenovanie ostatných pozastavili práve podnety od občanov. „Na tých, ktorí boli vybratí, podnety neprišli,“ dodal.

Nie všetkým sa to páči

Vymenovanie sa však nezaobišlo ani bez politických rozporov. Podpredsedníčka strany Za ľudí a ministerka pre investície a informatizáciu Veronika Remišová pre Pravdu priznala, že Mikulcov návrh nepodporila. Chcela, aby výber bol transparentný.

„My ako strana Za ľudí sme za prednostov nehlasovali, pretože sme požadovali stanovenie jasných kvalifikačných kritérií a následne verejné výberové konania. Aj keď rešpektujeme kompetenciu ministra vnútra na vymenovanie prednostov, ale nie takýmto spôsobom, preto sme tento návrh vlády nepodporili,“ priblížila Remišová.

Pochybnosti nad ovládnutím všetkých okresných úradov jedným hnutím vyjadrovali niektorí koaliční partneri už skôr. Remišovej stranícky kolega Juraj Šeliga zas vyhlásil, že namiesto transparentnosti si „jedna strana vytvorila vlastné komisie s vlastnými pravidlami, ktoré rozhodujú o tom, kto bude ovládať ktorý úrad“.

Predseda SaS Richard Sulík námietky nemal a odvolal sa na to, že táto kompetencia patrí ministrovi vnútra a strane OĽaNO. Šéf hnutia Sme rodina Boris Kollár v ovládnutí úradov hnutím OĽaNO problém nevidel. Mal však, naopak, žiadať, aby všetky stavebné úrady boli obsadené nominantmi jeho strany. To však premiér Kollárovi akceptovať odmietol.
Na výčitky reagoval Matovič protiútokom. „Niektoré politické strany začali vyjednávať, že by chceli svojich nominantov upratať na okresné úrady. Keď som sa to dozvedel, buchol som po stole a povedal, že nebude nič také,“ vyhlásil premiér ešte minulý týždeň. „Aj strana Za ľudí nám dávala zoznamy ľudí, ktorých chceli dosadiť na okresné úrady. Keď som sa dozvedel, že sa takéto dohody robia, povedal som, že to nehrozí. Bude to zodpovednosť našej strany, lebo okresné úrady patria pod ministerstvo vnútra,“ dodal.

Odpolitizovanie?

Matovič totálne ovládnutie okresných úradov prezentuje ako odpolitizovanie a poprel, že by výberové konania v uzavretom kruhu Obyčajných ľudí boli netransparentné a hnutie preferovalo vlastných spolupracovníkov a sympatizantov.
„Začíname proces odpolitizovania štátnej správy,“ vyhlásil Matovič. „Neviem si predstaviť férovejší spôsob ako ten, ktorý sme ukázali,“ zdôraznil. Údajne len každý ôsmy zo 70 zatiaľ vybratých kandidátov má niečo spoločné s jeho hnutím. „Kto toto považuje za politizáciu štátnej správy, tak buď nevie čítať, alebo nepozná obrázky,“ myslí si Matovič, ktorý avizoval pripravenosť niesť za všetkých týchto nominantov politickú zodpovednosť. „V momente, keď tento náš nominant niečo urobí, padne to na našu hlavu,“ zdôraznil premiér.

Odborník pre štátnu správu a bývalý šéf Úradu pre štátnu službu Ľubomír Plai tento netransparentný a neodborný výber kritizuje. „Nič sa stále nemení. Proces politizácie štátnej služby pokračuje veselo ďalej. Žiadne zmeny nenastali a najhoršie je, že sa ani nechystajú. Občania čakali, že sa transparentne overia manažérske zručnosti a osobnostné predpoklady na výkon týchto funkcií. Ak sa to takto nerobí, je jasné, že tam sú všetky iné záujmy okrem toho hlavného – aby tam boli schopní a pripravení ľudia. Bez transparentnosti je to len divadelné predstavenie na tému výberového konania, ktorá nikoho o odpolitizovaní nepresvedčí.

Politizácia sa prehlbuje, amaterizmus pri personálnych otázkach je do očí bijúci. Takto by sa to rozhodne robiť nemalo. Nijako to navyše nemení hlbokú nedôveru občanov voči politikom a činnosti politických strán. Je to obrovská škoda. Ľudia do tejto zmeny vkladali obrovskú nádej, šanca tu bola, ale, žiaľbohu, sa nič zásadné nemení,“ zhodnotil Plai pre Pravdu./agentury/

X X X

Letecké opravovne v problémoch: majú superkontrakt s NATO, ale sťažujú sa na nedostatok práce

Podľa dokumentov, ktoré má redakcia Aktuality.sk k dispozícii, sa štátna akciovka obáva pre nedostatok práce o svoju budúcnosť. Vedenie rezortu tvrdí, že za problémy si môžu sami.

Štátna akciovka Letecké opravovne v Trenčíne (LOTN) má podľa informácií Aktuality.sk nedostatok práce a zákaziek. Naša redakcia má dôkaz, že ministerstvo obrany, ktoré je akcionárom LOTN, vyjadrilo nespokojnosť so súčasným riaditeľom leteckých opravovní Vladimírom Šimanským.

Do nelichotivého stavu sa štátne opravovne leteckej techniky dostali aj napriek tomu, že už od roku 2016 majú stomiliónový kontrakt s NATO na opravu ruských vojenských vrtuľníkov, ktoré budú nasadené v bojoch v Afganistane.
Aj okolo tohto kontraktu sa pritom v minulosti objavili kontroverzné informácie. Práce na vrtuľníkoch meškali a otázna mala byť aj ich výsledná kvalita. Znepokojenie nad situáciou v LOTN minulý rok vyjadrili ruské letecké firmy. Minimálne nad jedným z opravených vrtuľníkov odmietli prevziať zodpovednosť v prípade technickej poruchy. Dôvodom bola chýbajúca dokumentácia a neprítomnosť autorizovaného vývojára.

Dnes dokonca LOTN chýba v ruskom zozname autorizovaných opravcov vrtuľníkov vyrobených v ére Sovietskeho zväzu.
Ako o možnom novom riaditeľovi LOTN sa hovorí o exministrovi obrany za SaS Ľubomírovi Galkovi, ktorý opäť pracuje na ministerstve obrany.

Či post naozaj obsadí, zatiaľ nie je jasné, jeho bezpečnostná previerka sa zatiaľ neskončila.
Taja problémy?

Aktuálny riaditeľ leteckých opravovní Vladimír Šimanský sa mal rezortu obrany v apríli posťažovať, že LOTN nemá od ministerstva obrany dosť zákaziek, čím sa opravovne s približne 300 zamestnancami môžu dostať do zlej ekonomickej situácie.
Ministerstvo však viní zo vzniknutej situácie práve vedenie opravovní, ktoré si za problémy s nedostakom prác vraj môže samo.

Podľa dokumentov, ktoré máme k dispozícii, vidí vedenie rezortu problém v niečom inom. Opravovne si podľa neho nevedia získať zákazníkov, ktorí by mu dali opraviť svoju techniku. No a ak zákazníkov predsa len s pomocou ministerstva obrany získajú, nevedia si ich udržať.

Okrem toho má mať LOTN problém s podnikateľským plánom na tento rok, ktorý ministerstvu nedokázali predložiť minimálne do mája. Rovnaké meškanie mali mať opravovne aj minulý rok, dozorná rada LOTN napokon plán neodporučila schváliť.

Napriek vážnej situácii nie je celkom jasné, aký postoj má vedenie rezortu k šéfovi opravovní Vladimírovi Šimanskému, ktorý je predsedom predstavenstva LOTN od mája 2019. Na našu otázku sme dostali len všeobecnú odpoveď:
„V prípade, že by sa pri akýchkoľvek riadiacich funkciách v rámci ministerstva obrany preukázali pochybenia, šéf rezortu je pripravený vyvodiť dôsledky a prijať opatrenia, ktoré by na jednotlivých pozíciach takémuto konaniu do budúcnosti zabránili," napísala Martina Kovaľ Kakaščíková, hovorkyňa ministerstva obrany.

Zbabraný kontrakt?

Hoci opravovne volajú po nových zákazkach, už pár rokov realizujú zákazku za viac ako sto miliónov eur pre agentúru NATO Support and Procurement Agency (NSPA). Opravovne v Trenčíne tento kontrakt získali od Američanov aj napriek tomu, že o ňu mali záujem aj iné európske krajiny, napríklad Česká republika.
V LOTN-ke teda opravujú poškodené vrtuľníky ruskej a sovietskej výroby, ktoré spojenci zabezpečili pre afgansku armádu, aby mohli byť po opravách znovu nasadené do akcie.

Nie je však úplne jasné, koľko vrtuľníkov majú trenčianske opravovne vlastne opraviť. V médiách sa v minulosti objavila informácia, že by ich malo byť 10 až 36. Podľa našich informácií mali byť doposiaľ opravené len tri stroje, pričom štvrtý je stále v štádiu „rozpracovanosti“.

Okrem meškania sa objavili špekulácie, že v ruských vrtuľníkoch skončili súčiastky od neautorizovaných výrobcov, hoci Trenčínu ich môžu dodávať len certifikované ruské firmy.
Aj z tohto dôvodu sa na strane ruských leteckých firiem mali objaviť pochybnosti voči LOTN a zaradiť ich na akýsi problémový zoznam. Ministerstvo obrany však túto informáciu spochybňuje.

„Nie je nám známe, že by spoločnosť LOTN, a. s. bola v USA a v Rusku v zozname nespoľahlivých organizácií na vykonávanie opráv leteckej techniky. Naopak, zástupcovia U.S. Army Multi-National Aviation Special Project Office (MASPO), technického garanta projektu v rámci tendra NSPA, sa ku kvalite opráv v LOTN, a. s. vyjadrujú vždy mimoriadne pozitívne," uviedlo ministerstvo.

Rusi to vidia inak

Napriek tomu, že rezort obrany pochybnosti odmieta, ruská spoločnosť Vertolety Rossii, ktorá je ruským lídrom vo vývoji vrtuľníkov, vyjadrila minulý rok nad situáciou v LOTN znepokojenie.
Druhý z opravovaných vrtuľníkov Mi-17V-5 mal byť opravený bez prítomnosti vývojára a výrobcu. Rovnako LOTN nemalo dostať k vrtuľníku oficiálnu dokumentáciu a súčiastky.

„Žiaľ, v súčasnosti sa vzájomné porozumenie medzi stranami nedosiahlo, spolupráca so spoločnosťou LOTN sa neuskutočňuje," napísala spoločnosť Vertolety Rossii v marci 2019. Informáciu šírili aj ďalšie vojenské weby.
Rusi preto odmietli zodpovednosť za bezpečnú prevádzku vrtuľníka opraveného v LOTN.

Naše ministerstvo obrany ale tvrdenia spoločnosti Vertolety Rossii vníma ako konkurenčný boj z ruskej strany.
„Spoločnosť LOTN vlastní a udržiava všetky relevantné certifikáty, ktoré ju oprávňujú vykonávať autorizované opravy a generálne opravy vrtuľníkov série Mi-8/17. V procese realizácie opráv a generálnych opráv LOTN používa výhradne originálne komponenty a náhradné diely pochádzajúce od pôvodných ruských výrobcov," bráni sa rezort obrany.
Chýbajú v autorizovanom zozname

Letecké opravovne Trenčín okrem toho chýbajú v ruskom zozname schválených opravárenských podnikov, ktoré opravujú ruské vrtuľníky. Najbližšie licencované opravovne sú v Česku a Bulharsku.
Ministerstvo sa bráni, že ide o slobodné rozhodnutie spoločnosti Vertolety Rossii a neprináleží mu takéto rozhodnutie komentovať.

Na otázku, či tak opravovne stratili licenciu na opravu ruských vrtuľníkov, ministerstvo dodalo, že LOTN vlastní všetky relevantné certifikáty od medzinárodných civilných a vojenských autorít, ktoré štátnu firmu oprávňujú opravovať vrtuľníky série Mi-8/17.

Stomiliónový kontrakt s agentúrou NATO na opravu afganských vrtuľníkov tak nemá byť ohrozený.
Rýchla výmena vedenia Rezort obrany spochybnil tvrdenia, že by bol kontrakt na opravu ruských vrtuľníkov fiaskom. Podľa ministerstva sa zmluva s NSPA realizuje v zmysle podmienok tendra.

Počet opravených vrtuľníkov sa má odvíjať od aktuálnej vojenskej situácie v Afganistane.
Nové vedenie ministerstva obrany však priznalo, že sa pochybnosťami k dodávaným súčiastkám do lietajúcich strojov zaoberá. „Podľa vyjadrenia súčasného vedenia LOTN spoločnosť takto nekonala. Finálne stanovisko budeme vedieť potvrdiť po ukončení vyšetrovania," uvádza obrana.

Z ministra „opravár"

Hoci je súčasným predsedom predstavenstva a riaditeľom LOTN Vladimír Šimanský len od mája minulého roku, v médiách sa opäť skloňujú nové personálne zmeny na tomto poste.

Ako nového možného riaditeľa leteckých opravovní médiá označili bývalého ministra obrany z čias Radičovej vlády Ľubomíra Galka. Vtedajšia premiérka ho odvolala po prevalení kauzy odpočúvania novinárov.
Pod jeho vedením rezortu obrany sa stal predsedom predstavenstva LOTN Martin Dušanič, ktorého neskôr nahradil Vladimír Šimanský.

Ministerstvo obrany potvrdilo, že v súčasnosti stále prebieha Galkova bezpečnostná previerka, preto je predčasné konkretizovať jeho budúci post na obrane. Redakcia k bezpečnostnej previerke oslovila aj Ľubomíra Galka. S otázkami nás ale nasmeroval na ministerstvo obrany, aktuality.sk