iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Vo veku 97 rokov zomrel niekdajší tajomník ÚV KSČ Jakeš

Vo veku 97 rokov zomrel bývalý komunistický politik Miloš Jakeš. Informovala o tom v utorok televízia CNN Prima News, ktorej to potvrdili dva od seba nezávislé zdroje. Úmrtie niekdajšieho generálneho tajomníka ÚV KSČ jeho blízki tajili, pohreb sa už konal v krematóriu v pražskej štvrti Motol. Pohreb Jakeša sa konal v utorok v motolskom krematóriu bez účasti verejnosti. Účastníci tohto obradu sa pre médiá vyjadriť odmietli.

Podľa portálu českého ekonomického denníka E15 zomrel Jakeš už 10. júla.
Od vlaňajšieho novembra polícia Jakeša aj spolu s niekdajším predsedom vlády ČSSR Lubomírom Štrougalom stíhala pre strieľanie na hraniciach bývalého Československa.

Jakeš bol podľa vyšetrovateľov zodpovedný za streľbu do ľudí na hraniciach z titulu svojej funkcie generálneho tajomníka Komunistickej strany Československa (1987–89). Jakeš býval dlhé roky vo vile v oblasti Hanspaulka v pražskej štvrti Dejvice. Posledné roky však trávil najmä v byte v Dejviciach. V rokoch 2019 a 2018 prekonal ťažké zápaly pľúc.

Spolu so Štrougalom bol jednou z posledných žijúcich politických špičiek z obdobia normalizácie. Aj vo vysokom veku sa Jakeš pravidelne zúčastňoval na oslavách Sviatku práce, ktoré usporadúvala Komunistická strana Čiech a Moravy na pražskom Výstavisku. Naposledy tak urobil vlani, uvádza portál E15.cz.
Krátko pred smrťou mal Jakeš problémy s chôdzou, zrakom i sluchom. Koncom minulého roka strávil niekoľko týždňov v liečebni dlhodobo chorých, píše E15.cz.

Kto bol Miloš Jakeš

Miloš Jakeš, pôvodným menom Milouš Jakeš, sa narodil 12. augusta 1922 v Českých Chalupách, okres Český Krumlov v rodine drobného poľnohospodára. Vyučil sa za elektromechanika. Pôvodne bol montérom a konštruktérom v Baťových závodoch v Zlíne. Členom KSČ bol od júna 1945. Po februári 1948 bol predsedom Jednotného národného výboru v Gottwaldove (Zlín), od roku 1952 do roku 1955 bol tajomníkom Ústredného výboru Československého zväzu mládeže (ČSZM).

V rokoch 1955 1958 študoval v Moskve, potom pracoval v aparáte komunistickej strany. V rokoch 1966 1968 bol námestníkom ministra vnútra a členom Ústrednej kontrolnej a revíznej komisie KSČ. V čase normalizácie riadil činnosť previerkových komisií ako predseda Ústrednej kontrolnej a revíznej komisie KSČ.

V roku 1977 sa stal členom Ústredného výboru KSČ a o štyri roky neskôr aj členom Predsedníctva ÚV KSČ. Od roku 1971 do roku 1989 bol tiež poslancom Snemovne ľudu Federálneho zhromaždenia (FZ) a členom jeho predsedníctva.
Od roku 1987 zastával funkciu generálneho tajomníka ÚV KSČ po tom, ako z tejto funkcie odstúpil Gustáv Husák, ktorý zotrval iba na poste československého prezidenta.

Keď v roku 1985 nastúpil nový sovietsky líder Michail Gorbačov na čelo komunistickej strany vo vtedajšom Sovietskom zväze (ZSSR), začal s politikou otvorenosti (glasnosti) a prestavby (perestrojky). Československé vedenie na čele s Jakešom však s týmito novými trendmi súhlasilo iba formálne, v skutočnosti zmeny v krajine prebiehali veľmi pomaly.
Ešte 17. júla 1989, po tom, ako vznikla opozičná občianska iniciatíva Několik vět, reagoval Jakeš pamätným polhodinovým prejavom na straníckom zasadnutí v Červenom Hrádku v Plzni. Hoci jeho vystúpenie nebolo určené pre verejnosť, záznam z neho unikol a stal sa nielen predmetom vtipov, ale predznamenal blížiaci sa koniec komunistického režimu. Jeho súčasťou boli aj útoky na signatárov petície Několik vět a aj pamätná veta, v ktorej straníckych funkcionárov označil za „kôl v plote“.

Po tvrdom zásahu bezpečnostných zložiek proti demonštrantom v Prahe 17. novembra 1989 a po sérii občianskych demonštrácií v celej krajine bol Jakeš nútený odstúpiť z funkcií. Stalo sa tak 24. novembra 1989, keď ho vo funkcii generálneho tajomníka KSČ vystriedal Karel Urbánek. Spolu s Jakešom vtedy odstúpilo celé predsedníctvo Ústredného výboru KSČ. Napokon 29. novembra 1989 KSČ stratila KSČ definitívne svoj mocenský monopol.
Jakeš bol vylúčený z KSČ a odišiel aj z Federálneho zhromaždenia (FZ) ČSSR. Bývalý generálny tajomník ÚV KSČ a neskôr dôchodca žijúci v Prahe popieral aj po Novembri 89 zodpovednosť za zásah polície voči študentom a demonštrantom na pražskej Národnej triede 17. novembra 1989.

Trestne stíhaný bol za udalosti súvisiace s okupáciou Československa v auguste 1968. Miloš Jakeš a Jozef Lenárt boli obvinení z vlastizrady, keď ustanovili tzv. robotnícko-roľnícku vládu a chceli legalizovať inváziu vojsk Sovietskeho zväzu a Varšavskej zmluvy do Československa 21. augusta 1968. Pražský súd ich však v roku 2003 oslobodil. V roku 2014 sa Jakeš zúčastnil na pohrebe ďalšieho komunistického funkcionára Vasiľa Biľaka v Bratislave./agentury/

X X X

Zrážka vlakov v Česku si vyžiadala desiatky zranených

Pri Českom Brode došlo k zrážke osobného a nákladného vlaku. Podľa polície a hasičov sú na mieste desiatky zranených a nie sú vylúčené ani obete na životoch. Informovala o tom televízia ČT24. K zrážke osobného a poštového vlaku došlo medzi mestami Úvaly a Český Brod v Stredočeskom kraji. Dopravu na trati až do ranných hodín zastavili.

Príčiny nehody sa vyšetrujú, prvé informácie by mohli byť známe už v priebehu stredy.

„Na mieste sú desiatky zranených. Niektoré zranenia sú ľahkého charakteru, niektoré sú ťažšie,“ uviedol hovorca stredočeských hasičov Petr Svoboda. O počtoch hovoriť nechcel, pretože sa stále spresňujú. Nevylúčil ani úmrtia.
Na mieste podľa neho zasahujú aj vrtuľníky leteckej záchrannej služby. Ku kolízii došlo krátko po pol desiatej za Českým Brodom v smere na Prahu. Obe súpravy sa do seba zaklinili a osobný vlak sa po náraze vykoľajil./aktuality/

X X X

Z 1 163 pondelkových testov na koronavírus bolo šesť pozitívnych

V pondelok na Slovensku pribudlo šesť prípadov nákazy koronavírusom. Celkovo krajina doteraz eviduje 1908 pozitívne testovaných na ochorenie COVID-19. Informuje o tom Národné centrum zdravotníckych informácií na webovej stránke covid-19.nczisk.sk.

Laboratóriá doteraz urobili celkovo 231 231 testov, z toho 1 163 v pondelok. Hospitalizovaných je 13 pacientov, u siedmich bolo ochorenie COVID-19 potvrdené. Na jednotke intenzívnej starostlivosti sú traja pacienti, na umelej pľúcnej ventilácii jeden.

Mikulec: Štát sa pripravuje na možné zhoršenie situácie s novým koronavírusom

Štát sa pripravuje na možné zhoršenie situácie s novým koronavírusom na Slovensku a na prípadný príchod druhej vlny pandémie. Po utorkovom rokovaní ústredného krízového štábu na Úrade vlády SR v Bratislave to uviedol minister vnútra Roman Mikulec (OĽaNO). V štábe rokovali o úlohách pre jednotlivé rezorty, ktoré úzko súvisia s pandemickým plánom.
„Chceli sme zhodnotiť všetky skúsenosti, ktoré sme načerpali doposiaľ, aby sme boli do budúcna čo najlepšie pripravení, ak by bolo potrebné použiť jednotlivé opatrenia,“ povedal minister. Na rokovaní sa otvorila aj otázka zabezpečenia ochranných pomôcok pre domovy sociálnych služieb (DSS) a debatovalo sa aj o spolupráci s mestami, obcami či vyššími územnými celkami v tomto smere. „V utorok neboli v rámci ústredného krízového štábu prijaté nijaké opatrenia. Využili sme čas na prípravu ďalších krokov a postupov,“ spresnil.

Na rokovaní štábu sa zúčastnil aj prezident Únie miest Slovenska (ÚMS) a primátor Trenčína Richard Rybníček a prezident združenia SK8 a predseda Trnavského samosprávneho kraja Jozef Viskupič. V štábe predniesli požiadavku, aby sa späť vrátila možnosť testovania na COVID-19 klientov DSS, ktorí prichádzajú z nemocníc. Minister vnútra potvrdil, že tento návrh eviduje a bude sa ním zaoberať na najbližšom zasadnutí konzília odborníkov. „Prehodnotia to z odborného hľadiska, či takéto opatrenie je potrebné,“ uviedol Mikulec.

Rybníček požiadal, aby sa ÚMS a Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) stali členmi pandemickej komisie. Zastúpenie miest a obcí tam totiž podľa jeho slov nebolo. Upozornil, že pandémia nového koronavírusu sa na Slovensku neskončila, chorých pribúda a začína to byť lokálnym problémom. „Pandemická komisia zrejme nebude už prijímať opatrenia pre celé Slovensko, ale budú sa prijímať tam, kde vzniknú ohniská, a tie sú vždy v mestách či obciach,“ uviedol Rybníček. Pandemická komisia by podľa neho mala urobiť plán, podľa ktorého bude samosprávam jasné, ako postupovať v prípade zhoršenia situácie s COVID-19.

Viskupič podotkol, že diskutovali aj o potrebe predzásobenia sa ochrannými pomôckami v DSS a iných inštitúciách i o úlohe Správy štátnych hmotných rezerv SR, miest, obcí a vyšších územných celkov v tomto smere. „Chceme vedieť, kto má čo nakupovať, aby si niekoľko verejných rozpočtov nekonkurovalo,“ vysvetlil.

Ústredný krízový štáb rokoval aj o organizovaní veľkých podujatí v mestách a obciach, ako sú napríklad dožinkové slávnosti, jarmoky či vianočné trhy. „Dnes nám jednoznačne členovia štábu aj hlavný hygienik SR odporučili tieto akcie, pokiaľ nie sú kontrolované a mohlo by sa tam zísť veľké množstvo ľudí, radšej neorganizovať. Môžu byť totiž pre obyvateľov veľmi nebezpečné,“ povedal Rybníček. Otázne podľa neho je aj to, či budú vôbec vo viacerých mestách a obciach organizovať vianočné trhy./agentury/

X X X

Gröhling pre pochybnú diplomovku neodstúpi z postu ministra školstva

Minister školstva Branislav Gröhling (SaS) nateraz zostáva vo funkcii šéfa rezortu. Gröhling na brífingu dnes vyhlásil, že nie je prikovaný k stoličke ministra školstva, dodal však, že sa bude uchádzať o dôveru učiteľskej obce a ostatných kolegov z vlády a parlamentu. Jeho slová prichádzajú potom, čo sa objavili pochybnosti ohľadom jeho diplomovej práce.
VIDEO: Minister školstva Gröhling bráni seba i svoju diplomovú prácu. Z postu ministra nemieni odstúpiť.

Gröhling mal získať svoj magisterský titul pochybným spôsobom, keďže jeho diplomová práca má byť kompilátom s prvkami plagiátu. Gröhling mal navyše v čase škandálu diplomovej práce Borisa Kollára (Sme rodina) požiadať Paneurópsku vysokú školu (PEVŠ), na ktorej magisterský titul získal, aby stiahla jeho prácu z webu knižnice.

„Prácu som napísal a obhájil pred 11 rokmi. Je v súlade s vtedajšími pravidlami, ktoré platili na škole. Nedá sa ju posudzovať podľa dnešných pravidiel. Už vôbec nie podľa pravidiel z iných škôl,“ ozrejmil v pondelok minister.
Paneurópska vysoká škola (PEVŠ) nevidí v súvislosti s diplomovou prácou ministra školstva Branislava Gröhlinga žiadne porušenie predpisov a morálne pochybenia autora, ktoré by odôvodňovali výzvy na jeho odstúpenie.

Ako škola informovala v stanovisku, práca bola vypracovaná v súlade s internou smernicou dekana z roku 2007. Tá rieši aj možnosť využitia vlastnej bakalárskej práce. Informovala o tom Zuzana Jančová, z oddelenia marketingu PEVŠ.
Ako ďalej objasňuje PEVŠ, autor nikdy nepožiadal o utajenie záverečnej práce. Diplomová práca bola vždy prístupná v akademickej knižnici školy k prezenčnému zapožičaniu a tiež sprístupnená akademickej obci. „V rozpore so znením licenčnej zmluvy bola práca prístupná aj v knižničnom informačnom systéme. Po upozornení bola táto chyba odstránená a autorovi sme sa ospravedlnili,“ uzavrela vysoká škola./agentury/

X X X

Ľubomír Jaško: Minister Gröhling počíta so všeobecnou únavou (a letom)

Minister školstva zatiaľ pracuje pri svojej obhajobe s rovnakým manuálom ako predseda parlamentu.
Konkurenčné výhody Použiť pri rečiach o tom, prečo neodstúpiť už vyskúšaný manuál, je výhodné. Súčasne však ide o najväčšiu trápnosť tohto čerstvého príbehu.

Okrem porovnávania s Andrejom Dankom, málokto odolá pokušeniu porovnať postoje ministra Gröhlinga s rečami a rečičkami Borisa Kollára. Minister má v tomto porovnaní aj niekoľko výhod. Súperi, novinári i verejnosť sú už divnými diplomovkami unavení. Navyše ak masívny útok v Kollárovom prípade k ničomu neviedol.

Gröhling je na tom lepšie aj v iných ohľadoch. Hoci ešte žije legenda o kaderníkovi, predsa len chýbajú vety typu „Tento nemal nikdy byť ministrom”. A potom ešte rozdiel v deťoch, milenkách, mafiánskych kontaktoch a podivnej politickej strane rodinného typu.

Môže dúfať vo vyššiu mieru veľkorysosti aj vo výhody blížiacej sa uhorkovej sezóny. Aj öškola, kde prácu odovzdával, je o máličko kvalitnejšia ako skalické učilište. K tomu (okrem iných pasáží) vykrádanie seba samého, ktoré pôsobí viac ako narcizmus než hriech proti dobrým mravom.

Testovací panák?

Najväčšou nevýhodou je, že zhodou okolností ide práve o ministra školstva. Kto iný by mal chápať všeobecný úpadok vzdelávania a cítiť aj svoj osobný vklad do tohto úpadku, ak nie on?

Mínusom je aj Gröhlingova podobnosť s Andrejom Dankom, lebo aj tu spôsobuje rozpaky skrývanie práce v internetovom svete. Ak bol minister prezieravý a vytušil možné komplikácie, za tento druh predvídavosti mu nikto tlieskať nebude.
Okrem toho začať obhajobu svojho zotrvávanie na ministerskej stoličke slovami o „politizácii diplomovky” je mimoriadna hlúposť. Ak je politik, čo iné čaká?

Minister Gröhling sa začína štylizovať do úlohy účastníka experimentu. Keďže má od premiéra domácu úlohu a má vymyslieť čo s falošnými prácami a ich autormi, môže sám zo seba vyrobiť študijný materiál.
Je otázne, či niekto túto jeho obeť správne pochopí. S veľkou pravdepodobnosťou nie. Zostane len nová dávka rozpakov a sklamaní, aktuality.sk

X X X

Harabin sa tvári, že sa ho miliónový dlh Vlasti netýka. Ja nie som členom strany, tvrdí

Strane Štefana Harabina pred voľbami požičali po 100 000 eur viacerí neznámi ľudia. Zdá sa, že peniaze, ktoré do Vlasti investovali, im veľmi nechýbajú. Od parlamentných volieb ubehli už štyri mesiace a mnohí z politikov, ktorí v nich neuspeli, už dávno zmizli z verejného priestoru.

To však nie je prípad volebného lídra strany Vlasť Štefana Harabina. Bývalý sudca o sebe dáva vedieť neustále, hoci predovšetkým na internete. Pravidelne zdieľa svoje videá, bloguje a z času na čas sa objaví v konšpiračných médiách.
Na Facebooku napríklad nedávno vychválil zmeny ruskej ústavy, ktoré okrem iného umožnia prezidentovi Putinovi zostať pri moci až do roku 2036.

Postavil sa tiež za fanúšikov bratislavského Slovana, ktorí na zápase vyvesili transparent s nápisom „White Lives Matter“. Oveľa menej zhovorčivý je, keď príde reč na financovanie strany, ktorú zakladal.

Státisíce od neznámych ľudí

Volebný výsledok Vlasti musel byť pre Harabina trpkým sklamaním. Nielen preto, že sa jeho strana s 2,93 percentami neprebojovala do Národnej rady.

Vlasť si pred voľbami napožičiavala státisíce eur, no keďže nedosiahla ani tri percentá, od štátu nedostala ani cent. Len pre porovnanie, Dobrá voľba Tomáša Druckera, ktorá skončila s 3,06 percenta, zinkasuje od štátu za štyri roky takmer dva milióny eur.

Predvolebná kampaň Vlasti pritom nepatrila do kategórie najlacnejších. Harabinovci do nej investovali takmer 1,3 milióna eur. Veľkú väčšinu peňazí získala strana od viacmenej neznámych ľudí. Na svojej webovej stránke Vlasť priznáva pôžičky od takmer dvoch desiatok veriteľov v celkovej sume zhruba 970-tisíc eur.
Viacerí z nich Vlasti požičali okrúhlych 100-tisíc eur. Výnimkou je ružomberský primátor Igor Čombor, ktorý prispel sumou 130-tisíc eur.

Harabin: To nie je otázka na mňa

Väčšinu pôžičiek musí strana splatiť do konca tohto roka, a to s úrokmi od jedného do dvoch percent.
Kde chce Harabin získať peniaze na splatenie svojich záväzkov? Spýtali sme sa priamo jeho.
Volebný líder strany, ktorá na Facebooku doteraz zdieľa jeho príspevky, však od svojho projektu dáva ruky preč.
„Ja nie som členom strany Vlasť. Vaša otázka je nesprávne smerovaná. Všetky administratívne, organizačné a technické veci boli v kompetencii strany Vlasť,“ odpovedal nám.

K ďalšej otázke sme sa už nedostali, Harabin zložil telefón. Faktom je, že bývalý sudca oficiálne nie je predstaviteľom Vlasti. Predsedníčkou strany je Anna Žatková, ktorá kedysi pod Harabinom pracovala na Najvyššom súde ako úradníčka. Žatková však dlhodobo nedvíha telefón.

O svoje peniaze sa nezaujímajú

To, ako chce Vlasť splatiť takmer miliónový dlh, sme sa nedozvedeli. Podľa Transparency International Slovensko (TIS) má strana v podstate tri možnosti.

Buď veritelia dlhy odpustia, alebo strana rýchlo nájde bohatých sponzorov, alebo strana jednoducho zbankrotuje.
Zaujímavé je, že veriteľov, s ktorými sme komunikovali, akoby osud svojich peňazí príliš netrápil.
Rovných 100-tisíc eur napríklad strane požičala Iveta Gálošová z Višňového, ktorá má kontakty na žilinského oligarchu Georga Trabelssieho, ako aj na vplyvného právnika v meste pod Dubňom Michala Krnáča.

„Nie, popravde som sa o to nezaujímala. Je to v tomto štádiu predčasné, je to subjekt ako každý iný, myslím, že má dosť možností, ako situáciu riešiť,“ odpovedala na našu otázku, či vie, kde Vlasť získa peniaze na splatenie pôžičiek.
Odpustí mu dlh 130-tisíc eur?

Stotisíc eur požičal Vlasti aj Mikuláš Koščo z Michaloviec. Ani on nepodlieha panike. „Čo ma to má čo trápiť? Ich nech bolí hlava, nie mňa,“ povedal ešte v marci.

Viac neprezradil ani ružomberský primátor Čombor, ktorý za Vlasť kandidoval z piateho miesta a vystupuje ako expert strany na zdravotníctvo.

„Finančnú štruktúru a prevádzku strany Vlasť nikdy nemal na starosti ani o nej nebol informovaný,“ odpísali nám z kancelárie primátora. Nie je vylúčené, že Čombor dlh Vlasti odpustí.

„Nechce predbiehať udalosti. Zvažuje viac možností, z nich jedna je aj prolongácia splatnosti pôžičky.“
Na celej veci je podozrivá skutočnosť, že preferencie Vlasti sa už pred voľbami pohybovali pod hranicou troch percent.
Je to podozrivé

Vyvstáva preto jednoduchá otázka – prečo by niekto požičiaval desaťtisíce eur strane, ktorej reálne hrozilo, že nedostane miliónový príspevok na fungovanie od štátu?

Transparency International Slovensko aj preto veľmi neverí, že peniaze pre Vlasť pochádzajú skutočne od ľudí, ktorých strana priznáva.„Neveríme, že ide o skutočných darcov strany. Nik z malých strán nemal také štedré – a podozrivo okrúhle – pôžičky od takých, na verejnosti neznámych ľudí ako strana Vlasť,“ tvrdí riaditeľ mimovládky Gabriel Šípoš.

Pochybné navyše podľa neho bolo už financovanie Harabinovej prezidentskej kampane. Na tú Harabin minul viac ako 300-tisíc eur. Viac než polovicu z tejto sumy získal od svojich rodinných príslušníkov. Televízia Markíza však upozornila, že nie je isté, či išlo naozaj o ich osobné zárobky a úspory, z ktorých do kampane tak štedro prispievali.

Pôžičky od čudných ľudí

Kto sú ľudia, ktorí Harabinovi požičali? Okrem spomínanej Gálošovej 100-tisíc eur do Vlasti investoval napríklad Ivan Černega, ktorý už pred štyrmi rokmi kandidoval za Sieť. Jeho otec Alexander Černega v minulosti zarobil na eurofondoch a mal blízko k Smeru. Rovných 40-tisíc eur Vlasti požičala česká schránková eseročka DisMed. Ide o firmu, ktorá ešte v decembri poslala na transparentný účet Vlasti dvakrát po 20-tisíc eur.

Strany však majú zakázané prijímať dary zo zahraničia, a tak musela strana po upozornení Transparency peniaze vrátiť. Harabin napokon našiel dieru v zákone – pôžičky zo zahraničia zakázané nie sú.

Ďalších 100-tisíc eur Vlasti na transparentný účet vložil neznámy Patrik Puček. Podľa TIS je Puček štatutárom v siedmich rôznych firmách. Päť z nich malo v roku 2018 nulové obraty, ďalšia svoje uzávierky protizákonne nezverejňuje.
„Poslednou je Hunan Trade, firma zaoberajúca sa vývozom potravín do Číny a sprostredkovaním čínskych investícií na Slovensko. V roku 2018 mala dvojmiliónový obrat a zisk 17-tisíc eur,“ informovala TIS.

Harabinove úspory

Samotný Harabin podľa dosiaľ dostupných zdrojov peniaze strane nepožičal ani nevložil na transparentný účet. Nedá sa pritom povedať, že by žiadne nemal.

Aktuality.sk už písali o Harabinových nemalých úsporách. Napríklad v roku 2013 vykázal ako sudca príjmy 71 767 eur. 70-tisíc pritom podľa majetkového priznania v tom istom roku ušetril a ešte aj kúpil pozemok, ktorý ho stál 150-tisíc eur.
V nasledujúcom roku 2014 žil Harabin zrejme veľmi skromne. Vtedy zarobil 58 659 eur a v úsporách mu pribudlo 55-tisíc.
Navyše, podľa majetkových priznaní v tomto roku z úspor zrejme nežil, pretože celé svoje úspory za roky 1986 – 2012 vo výške 300-tisíc eur mu zostali – neminul z nich žiadnu časť.

Spomínaných 300-tisíc eur mal nasporiť z platu aj z vyhratých súdnych sporov. To však už neplatí o úsporách z roku 2013 a 2014, kde ako dôvod ich nadobudnutia Harabin uvádza iba položku „plat“, aktuality.sk

X X X

Nové pravidlá pre interrupcie sú bližšie. Časť koalície sa ale stavia proti

Parlament dnes odobril v prvom čítaní návrh koaličných poslancov okolo Anny Záborskej, ktorý by zmenil dnes platné pravidlá pre povolenie interrupcií. V prípade, že ich poslanci schvália v druhom a treťom čítaní, ktoré by mali byť na programe septembrovej schôdze národnej rady, môžu vstúpiť do platnosti.

Tehotné ženy by tak mohli podstúpiť potrat až 96 hodín potom, čo o túto možnosť požiadali. V súčasnosti je to 48 hodín. Zároveň by boli potrebné dva lekárske posudky pri vykonaní tohto zákroku.

Na druhej strane by však štát mal budúce matky podporovať viac aj finančne. Zatiaľ čo dnes majú nárok na finančný príspevok len v prípade, že sa dieťa dožije aspoň 28 dní, v budúcnosti by to malo byť už v čase tehotenstva.
Návrh koaličných poslancov by mal riešiť aj utajené pôrody a núdzové bývanie pre ženy, ktoré chcú svojich potomkov priviesť na svet práve takýmto spôsobom.

„Staviame sa na stranu ochrany života a zdravia každého človeka, života matky i tých najmenších a najzraniteľnejších," poznamenala Záborská počas parlamentnej rozpravy.

Za tento návrh napokon hlasovalo 81 poslancov. K hlasom OĽaNO sa pridalo nielen koaličné hnutie Sme rodina, ale aj štyria poslanci Za ľudí a rovnaké množstvo poslancov Smeru-SD. Podporu zákonu vyjadrili aj zástupcovia extrémistickej ĽSNS. Poslanci okolo Petra Pellegriniho sa hlasovania zdržali.

Kritika od SaS a Za ľudí

Zatiaľ čo za návrh Záborskej hlasovali viacerí opoziční poslanci, niektorí z radov koaličných zoskupení sa postavili proti tejto zmene. Poslankyňa Za ľudí Vladimíra Marcinková tvrdí, že ide o pokus obmedziť prístup ženám k potratom. Podľa nej by mali ísť zákonodarci skôr ešte výraznejšou sociálnou pomocou tehotným ženám.

„Hovorme o silných sociálnych a prorodinných opatreniach, o dostupnej antikoncepcii hradenej z verejného poistenia, o dostatočnom počte miest v škôlkach a jasliach pre každé dieťa, aby mohla každá matka prísť naspäť na pracovný trh, byť zárobkovo činná a živiť svoju rodinu,“ odkázala Marcinková podľa TASR svojim kolegom.

Predsedníčka zdravotníckeho výboru národnej rady Jana Cigániková (SaS) zase za Záborskej návrhom vidí zásadnú snahu vytvoriť prekážky v prístupe žien k interrupciám.

„Za týmto účelom predkladateľky, predkladatelia navrhujú vytvoriť, respektíve posilniť systém štátnej kontroly, ktorý má zabezpečiť dodržiavanie reštrikčných a regresívnych opatrení,” vyhlásila zástupkyňa liberálov v rozprave.
Väčšina OĽaNO stojí za Záborskou Svojich straníckych kolegýň sa naopak zastala predsedníčka mandátového a imunitného výboru Anna Andrejuvová (OĽaNO).

Tá pripomína, že aj v programovom vyhlásení sa vláda zaviazala k ochrane nenarodených detí cez prevenciu interrupcií. A to najmä zlepšením finančnej situácie žien a sociálne slabých rodín. Obhajovala aj predĺženie času zo 48 na 96 hodín, ktorý má byť určený, aby si žena mohla premyslieť, či aj potom podstúpi interrupciu.

„Súčasťou pomoci gravidným ženám je aj vytvorenie priestoru na to, aby mali možnosť prekonať prvotný šok a čo v najväčšom pokoji si premyslia ťažké rozhodnutie a aby vedeli na koho sa môžu obrátiť so žiadosťou o pomoc,” poznamenala Andrejuvová.

Poslanec OĽaNO Richard Vašečka tvrdí, že tento zákon nezakazuje ani nemoralizuje, ale nabáda, aby ženy využili iné možnosti než je potrat.„Je to motivácia a prevencia a budeme v tom pokračovať, tak je to aj v programovom vyhlásení tejto vlády i v koaličnej dohode, aby si ľudia vybrali život a nie smrť dieťaťa,” odkázal.
Hlasovanie však ukázalo, že ani medzi poslancami OĽaNO nie je jednotný postoj. Deviati sa hlasovania nezúčastnili a dvaja boli proti, aktuality.sk

X X X

Bublina spľasla. Z najbohatšej firmy na Slovensku je zrazu bezcenná eseročka

Neznáma firma z obce Hrnčiarska Ves s obrovským majetkom podala mimoriadne daňové priznanie a zrazu sa jej bohatsvo z účtovníctva vyparilo. Ešte pred pár týždňami sa firma s názvom Baracuda Amiz Club pýšila titulom najbohatšej spoločnosti na Slovensku.

Ako vyplynulo z účtovnej závierky za minulý rok, táto firma mala aktíva za viac ako 99 miliárd eur.
Gro bohatstva spočívalo v nehnuteľnostiach, ktorých hodnota presahovala 91 miliárd eur.
Výškou majetku tak hravo prekonala súčet celkových aktív najväčších podnikov či bánk na našom trhu.
Podľa Denníka N, ktorý odhalil túto neznámu eseročku, firma sídli na úplnej samote pri obci Hrnčiarska Ves (okres Poltár).

Konečnou užívateľkou výhod je Božena Slezáková, ktorá má 89 rokov.

Nové meno

Lenže realita je nakoniec úplne iná. Medzičasom firma podala opravné daňové priznanie a zmenila si názov.
Po novom sa už volá KOVÁČ – výroba kačičiek. Premenovaná eseročka najnovšie tvrdí, že je úplne bezcenná a nemá žiadny majetok.

Do mimoriadneho daňového priznania, ktoré podala koncom mája, spoločnosť uviedla všade nuly. Čiže aktíva aj pasíva má nulové a rovnako tak aj jej tržby za vlaňajšok dosiahli nulu.Redakcia Aktuality.sk sa pokúsila skontaktovať s osobou, ktorá je uvedená na daňovom priznaní s tým, že je zodpovedná za zostavenie účtovnej závierky.

Prekvapená pani, ktorá sa nám ozvala na druhom konci telefónu, nám nevedela nič povedať o firmách Baracuda Amiz Club či KOVÁČ – výroba kačičiek. S touto firmou podľa jej slov nemá absolútne nič spoločné.
„Nikdy som nerobila daňové priznanie a o tejto firme som nikdy nič nepočula, až kým ma teraz neoslovili médiá,“ uviedla.
Daniari mlčia

Finančná správa (FS) sa ku konkrétnej firme odmietal vyjadriť.

„Priebežne sledujeme plnenie povinností jednotlivých daňových subjektov. Pri kontrolách vychádzame nielen z dát v našich systémoch, ale zároveň reagujeme aj na podnety z externého prostredia. Vzhľadom na daňové tajomstvo sa nemôžeme podrobnejšie vyjadrovať ku konkrétnym daňovým subjektom, keďže ide o informácie získané pri správe daní,“ povedala hovorkyňa FS Ivana Skokanová.

Podľa expertky na účtovníctvo strany SPOLU Jaroslavy Lukačovičovej čísla, ktoré si uviedla táto firma, sú neuveriteľné, a preto by určite mala padnúť do oka aj kontrolórom a vyšetrovateľom FS.

Chybné IČO

Ako ďalej uviedla, celá čudná história KOVÁČ – výroba kačičiek začala ešte v roku 2018. V daňových priznaniach totiž eseročka uvádza nesprávne IČO. Pod týmto číslom nie je registrovaná žiadna spoločnosť v Obchodom registri.
Ďalšou podozrivou operáciou bolo mimoriadne daňové priznanie za rok 2018. Už vtedy firma vykázala majetok v hodnote viac ako 2 miliardy eur, čo je na slovenské pomery nezvyčajne vysoká suma.

Navyše záväzky prevyšovali celkový majetok a spoločnosť tak mala záporné vlastné imanie.
„Nevieme, voči komu sú také veľké záväzky evidované, jediné čo vieme, že sú dlhodobého charakteru. Výška toho záporného vlastného imania predstavuje výšku krátkodobých záväzkov z obchodného styku, voči zamestnancom a úradom. Môžeme vlastne povedať, že všetok majetok má na dlh,“ okomentovala Lukačovičová.

Okrúhle čísla

Ešte viac podozrivo vyzerajú daňové priznania za vlaňajšok, ktoré KOVÁČ – výroba kačičiek podala v tomto roku.
Okrem neuveriteľnej výšky majetku účtovnú expertku zaujali aj tržby a náklady uvedené v riadnom daňovom priznaní.
„Firma vykázala v tejto závierke tržby vo výške 6 244 780 eur a paradoxne úplne v rovnakej výške aj náklady. Účtujem 15 rokov, ale takýto krásny nulový výsledok hospodárenia sa mi ešte nikdy nepodaril, navyše náklady sú uvedené v podozrivo okrúhlych výškach,“ priblížila Lukačovičová.

Problematická je aj mimoriadna účtovná závierka z mája tohto roku. „Mimoriadna účtovná závierka je podaná aj za bežné, aj za predchádzajúce obdobie so samými nulami. Už tu je problém, pretože posledná podaná závierka za predchádzajúce obdobie určite neobsahovala samé nuly, takže zle preniesli tento stav do mimoriadnej závierky za rok 2019. No a to, ako sa im podarilo dosiahnuť zrazu samé nuly, radšej nechcem ani vedieť,“ dodala.
Desiatky zaniknutých firiem

Redakcia sa snažila osloviť aj posledného konateľa firmy Miroslava Slezáka. Ten zastával túto funkciu do polovice júna. Na naše otázky zaslané e-mailom však neodpovedal. V neposlednom rade KOVÁČ – výroba kačičiek, od kedy už nie je Slezák konateľom, nemá žiadneho štatutárneho zástupcu.

Slezák pôsobil v desiatkach spoločností, ktoré postupne zanikli. Viaceré sídlili v rôznych malých obciach po celom Slovensku. Dnes už bývalý konateľ si ako adresu trvalého bydliska uvádza obec Tesáre v okrese Topoľčany.
Ide o dom, v ktorom od minulého roka bývajú dvaja mladí ľudia. Podľa jedného z miestnych obyvateľov o žiadnom Slezákovi v Tesároch so sedemsto obyvateľmi nikdy nepočul.
Pri dome vraj nikdy nevidel nikoho sa zdržiavať, no občas sa v ňom svietilo, aktuality.sk

X X X

O osude Kmotríkovho štadióna sa môže rozhodnúť už zajtra. Hlavné slovo má Kollárov človek

Hoci pôvodne o tom, či štát kúpi futbalový štadión od podnikateľa Ivana Kmotríka, malo rozhodovať primárne ministerstvo školstva vedené Branislavom Gröhlingom (SaS), nakoniec sa tak nestane.

Aktualizované 15:56 hod o stanovisko ministerstva školstva.

Jeho pozíciu zaujal podpredseda vlády Štefan Holý (Sme rodina).
Podľa informácií Aktuality.sk má pritom kabinet Igora Matoviča (OĽaNO) už túto stredu prerokovať nový materiál, ktorý by mohol dať odpoveď, či zaplatíme Kmotríkovi zo štátnych peňazí takmer 100 miliónov eur. Pôvodná zmluva pritom znela na približne 75 miliónov eur. Vyššiu sumu odsúhlasila približne mesiac pred voľbami vláda Petra Pellegriniho.

Fakt, že vláda bude mať tento bod na stole potvrdilo aj ministerstvo školstva.

„Vláda prijala uznesenie, že nový úrad pána Štefana Holého dostane úlohu preveriť všetky dokumenty a zmapovať celý proces, ktorým prešla akcia výstavby Národného futbalového štadióna," skonštatoval rezort.

Čo spája Kmotríka a kollárovcov

Napriek tomu si majiteľ ŠK Slovan Bratislava nemyslí, že by išlo o predražený projekt. Napriek slovám kritikov, ktorí pripomínajú cenu futbalového štadióna v neďalekej Viedni, ktorá bola len niečo vyše 50-tich miliónov eur.
„Myslím si, že sme jeden z najlacnejších štadiónov. Ťažko porovnávať niečo, čo vzniklo pred piatimi rokmi a ťažko argumentovať, keď niekto povie, že štadión má kapacitu 28-tisíc miest, keď nemá. Lebo 28-tisíc je aj s miestami na státie,” tvrdil Kmotrík podľa portálu Šport.sk.

Podnikateľa a Sme rodina pritom spája viac než len otázka, či vláda prikývne na tento lukratívny obchod.
Kmotrík bol totiž v minulosti predsedom správnej rady Stredoeurópskej vysokej školy, kde si svoje záverečné práce urobili viacerí členovia tohto hnutia. Vrátane predsedu Borisa Kollára či poslankyne Petry Krištúfkovej. Obaja sa skloňovali v súvislosti s podozrením na plagiátorstvo.

Holý nie je nepopísaný list

Aj samotný podpredseda vlády Štefan Holý bol pritom predmetom viacerých kontroverzií ešte pred svojim nástupom do tejto funkcie. Jeho ašpirácie sa spájali predovšetkým so snahou dosadnúť na stoličku ministerstva dopravy.
Tomu však zabránila kauza viažúca sa s firmou Noesis strategies, v ktorej Holý vlastní väčšinový podiel. Tá pritom už dávnejšie získala zákazku na 300-tisícovú analýzu bez riadnej súťaže.

V takzvanom prieskume trhu, v ktorom sa zúčastnili iba firmy, ktoré oslovili štátne ŽSR, Holého firma porazila firmu Juraja Poóra Empiria tax. Táto firma nakoniec Holému s analýzou pomáhala.
Rovnakou súťažou s firmou Empiria tax Juraja Poóra sa Holého firma dostala aj k druhej zmluve na analýzu pre ŽSR za 49-tisíc eur.
Nominantovi Sme rodina neprilepšili ani vzťahy s oligarchom Vladimírom Poórom, s ktorým pôsobil vo viacerých firmách. Holý aj Poór tvrdia, že spoločných firmách figurovali len preto, lebo Holý Poórove spoločnosti zastupoval ako advokát. Podľa Poóra sa videli naposledy pred troma rokmi.

Analýzu eur pre štátne železnice za 300-tisíc Holý mesiace odmieta ukázať. Predseda Sme rodina Boris Kollár v nedeľnej relácii Na telo plus povedal, že ju ukáže, aktuality.sk