iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Poľsko, prečo súboj s liberálmi opäť vyhrali konzervatívci

Dve rovnako veľké Poľská: prečo súboj s liberálmi opäť vyhrali konzervatívci: Poľsko môže po prezidentských voľbách smerovať k ďalšiemu odklonu od liberálnejšej Európy, tvrdia analytici. Bol to súboj Dávida s Goliášom, aspoň podľa fanúšikov Rafala Trzaskowského, liberálneho starostu poľskej Varšavy a kandidáta za prezidenta. No milióny Poliakov, ktorí za neho hlasovali v nedeľňajších voľbách, do poslednej chvíle dúfali, že predsa len porazí kandidáta vládnej strany Právo a spravodlivosť (PiS) a úradujúcu hlavu štátu Andrzeja Dudu.

„Som absolútne presvedčený, že keď spočítame každý hlas, budeme víťazní,“ tvrdil Trzaskowski ešte v nedeľu večer.
Nakoniec ho však o niečo vyše percento hlasov porazil Duda. Vládna strana PiS tak rok po parlamentných voľbách slávi ďalšie veľké víťazstvo, aj keď vôbec najtesnejšie vo svojej histórii.

No hoci Trzaskowskému k víťazstvu chýbalo len niekoľko stotisíc hlasov, poľskí liberáli smútia.
Obávajú sa, že krajina má teraz definitívne nakročené k ešte menšej slobode médií a k potieraniu práv menšín.
Patrí medzi nich aj vplyvný poľský analytik Slawomir Sierakowski. Od roku 2002 vedie ľavicový magazín Krytyka Polityczna (Politická kritika) a netajil sa tým, že podporoval opozičného kandidáta.

Právo a spravodlivosť bude mať podľa neho teraz v rukách naďalej takmer absolútnu moc.
„V nasledujúcich troch rokoch budú môcť definitívne dokončiť svoj projekt eliminácie liberálnej demokracie,“ tvrdí Sierakowski pre Aktuality.sk.

Štátna televíza šírila propagandu

Štyridsaťosemročný Trzaskowski bol od začiatku v nevýhode. Tvrdí to aj mimovládka Reportéri bez hraníc (RSF), v ktorej rebríčku novinárskej slobody sa Poľsko vlani opäť prepadlo o ďalšie tri miesta a podľa ktorej vládna moc aj počas volieb zneužívala štátne médiá.

Píše o tom aj vo svojej júnovej správe s odvolaním sa na analýzu portálu Press.pl.
Pri pohľade na priestor, ktorý obaja kandidáti dostali v hlavných správach poľskej štátnej televízie TVP je jasné, koho preferovala.

Až 97 % príspevkov o Dudovi bolo pozitívnych a len 3 percentá „neutrálne“. V prípade Trzakowského je pomer opačný – 87 percent negatívnych oproti 13 percentám neutrálnych správ.

V jednom prípade ho označili za „predstaviteľa zahraničnej lobby“, v inom zase za „vítača ilegálnych migrantov“. To boli aj jedny z hlavných predvolebných tém z tábora Dudovcov, samozrejme, okrem koronakrízy. O rovnakom probléme hovorí aj Sierakowski. „Hovorili o židovskej konšpirácii o homolobby, bolo to miestami brutálne,“ tvrdí o Dudovej kampani.

A Flourish chart

Zastaví Kaczynského až Únia?

Vládna moc pod vedením predsedu PiS Jaroslawa Kaczynského si teraz moc upevnila najmenej na ďalšie tri roky, kedy sú naplánované ďalšie parlamentné voľby.

A hoci len veľmi tesná prehra poľskej opozície v týchto voľbách je podľa niektorých analytikov dobrou správou, ďalšiu príležitosť poraziť vládnych konzervatívcov budú mať až na jeseň 2023.
No nie všetci analytici sú až takí pesimistickí. Varšavský korešpondent BBC Adam Easton si myslí, že Kaczynského stranu v ďalšom ohrozovaní slobody médií zastaví Únia.

Vláda už dávnejšie prišla s návrhom na takzvané „popoľštenie“ médií v krajine. Inými slovami, chce im zakázať, aby boli väčšinovo vlastnené zahraničnými firmami.

„Ale podobnú legislatívu by bolo ťažké presadiť tak, aby bola v súlade s normami EÚ,“ tvrdí Easton.
Únia pritom už teraz vedie voči Poľsku konanie v súvislosti s kontroverznou reformou súdnictva. A hoci vlani Európska komisia uznala, že nie je v súlade s pravidlami EÚ, Brusel sa zatiaľ neodhodlal k sankciám voči Poľsku.
„Dudovo víťazstvo ukazuje, že je tu silná skupina voličov, ktorá chce sociálny konzervativizmus a štedrejší štát. Ale tesnosť výsledkov svedčí aj o tom, že mnoho Poliakov má problém s vládnymi pokusmi zavádzať v krajine menej liberálnu demokraciu,“ uzatvára analytik BBC, aktuality.sk

X X X

Minister školstva Gröhling dal počas Kollárovej kauzy s diplomovkou utajiť na webe aj svoje práce

Šéf rezortu mal do svojej diplomovky okopírovať takmer celú svoju bakalárku. Minister školstva Branislav Gröhling z SaS napísal diplomovú prácu, ktorá je kompilátom s prvkami plagiátu, tvrdí Denník N. Podľa denníka mal Gröhling do svojej diplomovky z roku 2009 okopírovať takmer celú svoju bakalárku. V čase škandálu Borisa Kollára požiadal Paneurópsku vysokú školu, aby stiahla jeho práce z webu knižnice. Nie sú tak prístupné verejnosti. Na škole vyštudoval právo.

Gröhling sa pritom sám pred časom pochválil, že si dal skontrolovať prácu v antiplagiátorskom systéme. Vyšla mu zhoda 31 percent. Na sociálnej sieti napísal, že z právneho hľadiska je to v poriadku. Za prácou si však minister stojí.
„Moja záverečná práca je spred 11 rokov. Tematicky aj obsahovo nadväzovala na bakalárku. V danom čase smernica dekana povoľovala, aby maximálne 50 % diplomovej práce tvorila bakalárska práca toho istého autora. Túto hranicu som dodržal. Využíval som v nej aj iné zdroje, ktoré uvádzam pod čiarou alebo priamo v texte. Škola vtedy nemala konkrétnu hranicu, ktorá by určovala, aká časť práce môžu byť iné zdroje a aká nový text,“ vysvetľuje minister školsta.

Klub stany SaS tiež pred časom vyzýval Borisa Kollára, aby kvôli svojej diplomovej práci odstúpil z funkcie predsedu parlamentu. Samotný Gröhling vtedy priamo nechcel povedať, či by Kollár mal odstúpiť z funkcie. „Verím, že tak ako je u neho zvykom, vysvetlí dané veci a vyvodí zodpovednosť,“ tvrdil Gröhling o predsedovi parlamentu, aktuality.sk

X X X

Vyšetrovateľ NAKA začal trestné stíhanie pre skartáciu nahrávky Gorily

Vyšetrovateľ špecializovaného tímu Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) začal trestné stíhanie v súvislosti so skartáciou originálu nahrávky, ktorá má zachytávať kauzu Gorila. TASR to potvrdil hovorca Prezídia Policajného zboru Michal Slivka.

Vzhľadom na prebiehajúce konanie žiadne bližšie informácie polícia v tejto veci neposkytuje.
Trestné oznámenie pre skartáciu nahrávky podalo vlani v októbri Svetové združenie bývalých politických väzňov (SZBPV). Myslí si, že v prípade došlo k spáchaniu viacerých trestných činov. Tvrdí, že žiadny súd nenariadil Slovenskej informačnej službe zničiť originál nahrávky. Ako vyplýva z upovedomenia pre združenie, trestné stíhanie sa začalo pre podozrenie zo zneužívania právomocí verejného činiteľa aj marenia spravodlivosti.

„Priali by sme si, aby trestné stíhanie vo veci nezákonnej skartácie originálu nahrávky Gorila sa neskončilo ako vyšetrovanie samotnej kauzy a naše združenie nebolo opäť nútené suplovať činnosť inštitúcií, ktoré majú kontrolovať dodržiavanie zákonnosti,“ uviedlo SZBPV.

Spis Gorila má zachytávať rozhovor medzi akcionárom finančnej skupiny Penta Jaroslavom Haščákom a politikmi o províziách v štátnych obchodoch v rokoch 2005 a 2006. Haščák aj Penta autenticitu nahrávky spochybňujú.
Materiál z kauzy je skartovaný. „Nariadením súdu je už niekoľko rokov definitívne skartovaný celý materiál, nosiče, ktoré tvorili súčasť originálu,“ priblížil vlani v októbri vtedajší šéf Slovenskej informačnej služby Anton Šafárik.

Nahrávku Gorily našla polícia v decembri 2018 v dome podnikateľa Mariana K., ktorý je obžalovaný v prípade vraždy novinára Jána Kuciaka. Jej autenticitu potvrdil pre viaceré médiá vtedajší šéf vyšetrovacieho tímu Gorila Lukáš Kyselica. Ako vtedy poukázal Šafárik, na overenie by bola potrebná originálna nahrávka, aktuality.sk

X X X

Súd s Kotlebom sa naťahuje, ďalšie pojednávanie je zrušené

Najvyšší súd Špecializovanému trestnému súdu zatiaľ nevrátil spis. Kotleba by však na pojednávanie tak či tak neprišiel, keďže rokuje parlament. Šéf ĽSNS Marian Kotleba sa mal v utorok opäť postaviť pred Špecializovaný trestný súd v Pezinku. Pojednávanie vo veci 1488-eurových šekov sa však napokon opäť neuskutoční.

Kotleba totiž podával námietku voči zaujatosti samosudkyne Ružene Sabovej a následne aj sťažnosť, o ktorej musel rozhodnúť Najvyšší súd.Ten už síce rozhodol, Špecializovanému trestnému súdu však dosiaľ nevrátil spis, informovala hovorkyňa súdu Katarína Kudjáková.

Pojednávanie by sa zrejme neuskutočnilo tak či tak, pretože v utorok rokuje parlament a Kotleba už avizoval, že na súd v čase zasadania národnej rady chodiť nebude.

Sudkyňa z Kuciakovej kauzy

Na zatiaľ poslednom pojednávaní vo veci 1488-eurových šekov obžalovaný predseda ĽSNS Marian Kotleba vzniesol námietku voči zaujatosti samosudkyne Ružene Sabovej. Samosudkyňa, ktorá už poslala za mreže ministrov z kauzy nástenkového tendra a predsedá senátu aj v prípade vraždy novinára Jána Kuciaka, Kotlebovu námietku zamietla.
Líder ĽSNS však voči jej rozhodnutiu podal sťažnosť, o ktorej musel rozhodnúť Najvyšší súd. Ten napokon Kotlebovi nedal za pravdu.

Ak by Najvyšší súd Kotlebovej sťažnosti vyhovel, pojednávanie by sa pravdepodobne o dosť natiahlo, keďže prípad by dostal nový sudca a ten by si musel celý spis opäť naštudovať. Šéf ĽSNS robí už dlhšie všetko pre to, aby rozsudok oddialil.

Vyčítal jej zaujatosť

Kotleba sudkyni vyčítal, že mailom komunikovala s odborníkom na politický extrémizmus Matejom Medveckým, a to dokonca v deň pracovného pokoja. Sabová si so znalcom skutočne písala, žiadala ho však len o doplnenie príloh do jeho posudku.

Kotleba trval na tom, že jej snahou bolo meniť obsah znaleckého posudku. „(...) selektívny a nevyvážený rozsah dokazovania jednotlivých strán svedčí o zaujatosti sudkyne voči mojej osobe,“ vyhlásil Kotleba.
„Táto komunikácia je absolútne transparentná a bez akejkoľvek osobnej zaujatosti na tejto trestnej veci. Pokiaľ by nejaká osobná zaujatosť bola, v takom prípade by takáto komunikácia nebola súčasťou trestného spisu,“ reagovala na neho Ružena Sabová.

Súd bol podľa nej taký zaneprázdnený, že musel pracovať aj v čase pracovného pokoja.
Kotlebove obštrukcie

Súd pre šeky vo výške 1488 eur sa naťahuje. Kotleba neprišiel už na dve pojednávania a vyhlásil, že by neprišiel ani na to, ktoré sa malo konať 14. júla.

Ako dôvod uvádza rokovanie parlamentu, ktorého je poslancom. „Pre mňa je výkon mandátu poslanca určite dôležitejší, ako podieľať sa na takejto politickej súdnej záležitosti,“ povedal médiám Kotleba.
Kauza Kotlebových šekov sa tak skoro neskončí. Ak by aj Špecializovaný trestný súd Kotlebu odsúdil, verdikt nebude právoplatný, pretože šéf ĽSNS sa s najväčšou pravdepodobnosťou odvolá.

Rozhodovať tak potom bude musieť Najvyšší súd. Ak by Kotlebu uznal vinným aj ten, predseda ĽSNS by prišiel o poslanecký mandát. Hrozia mu štyri až osem rokov za mrežami, aktuality.sk

X X X

Harabin sa tvári, že sa ho miliónový dlh Vlasti netýka. Ja nie som členom strany, tvrdí

Strane Štefana Harabina pred voľbami požičali po 100 000 eur viacerí neznámi ľudia. Zdá sa, že peniaze, ktoré do Vlasti investovali, im veľmi nechýbajú. Od parlamentných volieb ubehli už štyri mesiace a mnohí z politikov, ktorí v nich neuspeli, už dávno zmizli z verejného priestoru.

To však nie je prípad volebného lídra strany Vlasť Štefana Harabina.

Bývalý sudca o sebe dáva vedieť neustále, hoci predovšetkým na internete. Pravidelne zdieľa svoje videá, bloguje a z času na čas sa objaví v konšpiračných médiách. Na Facebooku napríklad nedávno vychválil zmeny ruskej ústavy, ktoré okrem iného umožnia prezidentovi Putinovi zostať pri moci až do roku 2036.

Postavil sa tiež za fanúšikov bratislavského Slovana, ktorí na zápase vyvesili transparent s nápisom „White Lives Matter“. Oveľa menej zhovorčivý je, keď príde reč na financovanie strany, ktorú zakladal.

Státisíce od neznámych ľudí

Volebný výsledok Vlasti musel byť pre Harabina trpkým sklamaním. Nielen preto, že sa jeho strana s 2,93 percentami neprebojovala do Národnej rady.

Vlasť si pred voľbami napožičiavala státisíce eur, no keďže nedosiahla ani tri percentá, od štátu nedostala ani cent. Len pre porovnanie, Dobrá voľba Tomáša Druckera, ktorá skončila s 3,06 percenta, zinkasuje od štátu za štyri roky takmer dva milióny eur.

Predvolebná kampaň Vlasti pritom nepatrila do kategórie najlacnejších. Harabinovci do nej investovali takmer 1,3 milióna eur.
Veľkú väčšinu peňazí získala strana od viacmenej neznámych ľudí. Na svojej webovej stránke Vlasť priznáva pôžičky od takmer dvoch desiatok veriteľov v celkovej sume zhruba 970-tisíc eur. Viacerí z nich Vlasti požičali okrúhlych 100-tisíc eur. Výnimkou je ružomberský primátor Igor Čombor, ktorý prispel sumou 130-tisíc eur.

Harabin: To nie je otázka na mňa

Väčšinu pôžičiek musí strana splatiť do konca tohto roka, a to s úrokmi od jedného do dvoch percent.
Kde chce Harabin získať peniaze na splatenie svojich záväzkov? Spýtali sme sa priamo jeho.
Volebný líder strany, ktorá na Facebooku doteraz zdieľa jeho príspevky, však od svojho projektu dáva ruky preč.
„Ja nie som členom strany Vlasť. Vaša otázka je nesprávne smerovaná. Všetky administratívne, organizačné a technické veci boli v kompetencii strany Vlasť,“ odpovedal nám.

K ďalšej otázke sme sa už nedostali, Harabin zložil telefón. Faktom je, že bývalý sudca oficiálne nie je predstaviteľom Vlasti.

Predsedníčkou strany je Anna Žatková, ktorá kedysi pod Harabinom pracovala na Najvyššom súde ako úradníčka. Žatková však dlhodobo nedvíha telefón.

O svoje peniaze sa nezaujímajú

To, ako chce Vlasť splatiť takmer miliónový dlh, sme sa nedozvedeli. Podľa Transparency International Slovensko (TIS) má strana v podstate tri možnosti. Buď veritelia dlhy odpustia, alebo strana rýchlo nájde bohatých sponzorov, alebo strana jednoducho zbankrotuje.

Zaujímavé je, že veriteľov, s ktorými sme komunikovali, akoby osud svojich peňazí príliš netrápil.

Rovných 100-tisíc eur napríklad strane požičala Iveta Gálošová z Višňového, ktorá má kontakty na žilinského oligarchu Georga Trabelssieho, ako aj na vplyvného právnika v meste pod Dubňom Michala Krnáča.
„Nie, popravde som sa o to nezaujímala. Je to v tomto štádiu predčasné, je to subjekt ako každý iný, myslím, že má dosť možností, ako situáciu riešiť,“ odpovedala na našu otázku, či vie, kde Vlasť získa peniaze na splatenie pôžičiek.

Odpustí mu dlh 130-tisíc eur?

Stotisíc eur požičal Vlasti aj Mikuláš Koščo z Michaloviec. Ani on nepodlieha panike. „Čo ma to má čo trápiť? Ich nech bolí hlava, nie mňa,“ povedal ešte v marci.
Viac neprezradil ani ružomberský primátor Čombor, ktorý za Vlasť kandidoval z piateho miesta a vystupuje ako expert strany na zdravotníctvo.

„Finančnú štruktúru a prevádzku strany Vlasť nikdy nemal na starosti ani o nej nebol informovaný,“ odpísali nám z kancelárie primátora. Nie je vylúčené, že Čombor dlh Vlasti odpustí.

„Nechce predbiehať udalosti. Zvažuje viac možností, z nich jedna je aj prolongácia splatnosti pôžičky.“
Na celej veci je podozrirvá skutočnosť, že preferencie Vlasti sa už pred voľbami pohybovali pod hranicou troch percent.
Je to podozrivé

Vyvstáva preto jednoduchá otázka – prečo by niekto požičiaval desaťtisíce eur strane, ktorej reálne hrozilo, že nedostane miliónový príspevok na fungovanie od štátu?

Transparency International Slovensko aj preto veľmi neverí, že peniaze pre Vlasť pochádzajú skutočne od ľudí, ktorých strana priznáva.

„Neveríme, že ide o skutočných darcov strany. Nik z malých strán nemal také štedré – a podozrivo okrúhle – pôžičky od takých, na verejnosti neznámych ľudí ako strana Vlasť,“ tvrdí riaditeľ mimovládky Gabriel Šípoš.
Pochybné navyše podľa neho bolo už financovanie Harabinovej prezidentskej kampane. Na tú Harabin minul viac ako 300-tisíc eur. Viac než polovicu z tejto sumy získal od svojich rodinných príslušníkov.
Televízia Markíza však upozornila, že nie je isté, či išlo naozaj o ich osobné zárobky a úspory, z ktorých do kampane tak štedro prispievali.

Pôžičky od čudných ľudí

Kto sú ľudia, ktorí Harabinovi požičali? Okrem spomínanej Gálošovej 100-tisíc eur do Vlasti investoval napríklad Ivan Černega, ktorý už pred štyrmi rokmi kandidoval za Sieť.

Jeho otec Alexander Černega v minulosti zarobil na eurofondoch a mal blízko k Smeru.
Rovných 40-tisíc eur Vlasti požičala česká schránková eseročka DisMed. Ide o firmu, ktorá ešte v decembri poslala na transparentný účet Vlasti dvakrát po 20-tisíc eur.

Strany však majú zakázané prijímať dary zo zahraničia, a tak musela strana po upozornení Transparency peniaze vrátiť. Harabin napokon našiel dieru v zákone – pôžičky zo zahraničia zakázané nie sú.

Ďalších 100-tisíc eur Vlasti na transparentný účet vložil neznámy Patrik Puček. Podľa TIS je Puček štatutárom v siedmich rôznych firmách. Päť z nich malo v roku 2018 nulové obraty, ďalšia svoje uzávierky protizákonne nezverejňuje.
„Poslednou je Hunan Trade, firma zaoberajúca sa vývozom potravín do Číny a sprostredkovaním čínskych investícií na Slovensko. V roku 2018 mala dvojmiliónový obrat a zisk 17-tisíc eur,“ informovala TIS.
Harabinove úspory

Samotný Harabin podľa dosiaľ dostupných zdrojov peniaze strane nepožičal ani nevložil na transparentný účet. Nedá sa pritom povedať, že by žiadne nemal.

Aktuality.sk už písali o Harabinových nemalých úsporách. Napríklad v roku 2013 vykázal ako sudca príjmy 71 767 eur. 70-tisíc pritom podľa majetkového priznania v tom istom roku ušetril a ešte aj kúpil pozemok, ktorý ho stál 150-tisíc eur.
V nasledujúcom roku 2014 žil Harabin zrejme veľmi skromne. Vtedy zarobil 58 659 eur a v úsporách mu pribudlo 55-tisíc.
Navyše, podľa majetkových priznaní v tomto roku z úspor zrejme nežil, pretože celé svoje úspory za roky 1986 – 2012 vo výške 300-tisíc eur mu zostali – neminul z nich žiadnu časť.

Spomínaných 300-tisíc eur mal nasporiť z platu aj z vyhratých súdnych sporov. To však už neplatí o úsporách z roku 2013 a 2014, kde ako dôvod ich nadobudnutia Harabin uvádza iba položku „plat“, aktuality.sk

X X X

Koronavírus: Bezpečnostné opatrenia sa zatiaľ nesprísnia

Napriek očakávaniam sa zatiaľ bezpečnostné opatrenia v súvislosti so šírením nákazy COVID-19 nemenia.
Predseda vlády Igor Matovič (OĽaNO) tak zmenil svoj názor. Sám priznal, že nárast početu infikovaných o 53 vo štvrtok minulý týždeň ho vystrašil. Dnes ale už vie, že nie je číslo ako číslo.

„Celkový výsledok je zatiaľ uspokojivý. Regionálne úrady majú situáciu pod kontrolou. Nemusíme robiť celoplošné opatrenia, robiť kroky späť,“ skonštatoval premiér Igor Matovič (OĽaNO).

Napriek tomu vyzval ľudí, aby aj ďalej zostali ostražití. Ak by sa totiž podľa neho zdalo, že strácame pôdu pod nohami, opatrenia sa môžu opäť utiahnuť.

Pozrite si celé vyjadrenie premiéra po stretnutí s konzíliom odborníkov:

Veľká Británia bude menej rizikovou

Okrem už skôr chváleného návrhu zákona, podľa ktorého každý, kto príde alebo sa vráti na Slovensko z rizikových tzv. červených krajín dostane upozorňujúcu SMS správu, aby si urobil test na COVID-19, minister zdravotníctva Marek Krajčí (OĽaNO) predstavil jedno nové opatrenie.

„Rozhodli sme sa, že chceme uchrániť najzraniteľnejších. Umožníme tým zamestnancom domovov dôchodcov, ktorí boli v zahraničí a majú pocit, že môžu byť nakazení, aby sa mohli otestovať prostredníctvom aplikácie COVIDPass cez korona.gov.sk si budú môcť objednať test., ktorý bude uhradený z verejného poistenia," skonštatoval šéf rezortu zdravotníctva.

Rovnako tak nemocničný personál a pacienti budú môcť byť testovaní. Štát ich uhradí z európskych fondov.
Hlavný hygienik Ján Mikas zároveň oznámil, že od budúceho pondelka bude Veľká Británia zaradená medzi menej rizikové krajiny. Zároveň z tohto zoznamu žiadna krajina nevypadáva. Ani Chorvátsko ani Česko, kde zaznamenali nárast počtu ochorených novým koronavírusom.

„Chceme apelovať na ľudí, aby boli obozretní, aby dodržiavali hygienické nariadenia a naďalej sa chránili,“ odkázal.
Najviac prípadov z Česka a Ukrajiny. Epidemiologička Mária Avdičová vysvetlila, že takto postupovali aj na základe analýzy z dát, ktoré zbierali od začiatku júna do 8. júla.

Za ten čas pribudlo na Slovensku 363 prípadov, pričom viac 50 prípadov bolo u osôb, ktoré prišli zo zahraničia. Zaregistrovali jednu veľkú regionálnu epidémiu v Humennom so 16-timi prípadmi a štyri menšie lokálne epidémie na Orave a na Kysuciach, ktoré ale nemali celoplošný dopad.

Podľa Avdičovej len 19 ľudí, ktorí z 187 sa „zaslúžilo“ o to, že sa nakazil niekto ďalší.

„Všetky tieto regionálne epidémie súviseli s importom,“ uviedla Avdičová.
Najviac prípadov dovozu ochorenia pochádzalo z Česka - 48 a z Ukrajiny - 43 prípadov.
„Rizikom je kontakt najmä s lokálnymi epidémiami v Českej republike či rodinné oslavy,“ skonštatovala Avdičová.
Aj podľa nej ale platí, že ak ľudia majú pocit, že mohli byť v kontakte s pozitívnou osobou, majú sa nechať otestovať, aktuality.sk

X X X

Kiska odchádza. Zvoní strane Za ľudí umieráčik?

Kto nahradí predsedu strany Za ľudí Andreja Kisku? Kandidatúru ohlásila Veronika Remišová, Juraj Šeliga a Miroslav Kollár túto možnosť zvažujú. Už začiatko augusta o novom šéfovi rozhodnú delegáti snemu. „Stranu bez Kisku by som neodsudzovala na politickú smrť,“ povedala pre TV Pravda politologička Aneta Világi z Filozofickej fakulty UK Bratislava. Podľa nej by sa strana nemala profilovať ideologicky ale politicky ako nositeľka zmien a reforiem. „Rybník konzervatívcov je už preplnený,“ dodala Világi./agentury/

X X X

Dago Daniš: Dobrá správa. Ochrancu Kočnera a Bödöra preveria

Sudcovia boli roky zvyknutí, že sa za svoje rozhodnutia nemuseli nikomu zodpovedať. Ani kolegom. Dnes sa to s ich zvykmi pomaly otáča. Sudcu Trubana, ktorý veľmi sporným spôsobom podržal Norberta Bödöra, si predvolá súdna rada.
Truban bude musieť vysvetliť minimálne to, prečo sa pri Bödörovi nenechal vylúčiť z rozhodovania pre možnú zaujatosť.
Truban totiž vlastní penzión, ktorý mal dostať dotáciu z Pôdohospodárskej platobnej agentúry. Agentúru mal ovládať oligarcha Norbert Bödör. Jej šéfovia mu mali posielať milióny eur z úplatkov, resp. z „výpalného“.
Koberec

Z grilovania Trubana by sme zrejme nemali mať veľké očakávania. Súdna rada má obmedzené právomoci. Sympatické je však už len samotné gesto. Snaha preveriť rozhodovanie sudcu pri veľkej kauze s politickým pozadím. Sudcovia by si mali zvykať, že svoje sporné rozhodnutia budú musieť vysvetľovať.

Optimálne je, ak ich bude vypočúvať (alebo trestať) súdna rada. Nie politické tribunály, ohýbané v smere verejnej mienky.
Škoda, že šéfa súdnej rady Mazáka sa pokúsil v iniciatíve predbehnúť Juraj Šeliga. Podpredseda strany Za ľudí. Urobil tým presne to, čo vyhovuje Trubanovi – prípad spolitizoval. Nie ako opozičný poslanec. Ako zástupca vládnej koalície a vládnej moci.

Čo tým chcel Šeliga dosiahnuť? Dojem, že šéf súdnej rady sa riadi politickými požiadavkami koalície?
Podobnú chybu urobil aj predseda vlády Matovič. Bödörovi právnici budú môcť kričať, že ich klient je politicky lynčovaný.
Pod ochranou premiéra

V skutočnosti je to pritom presne opačne. Ich klient bol roky pod politickou ochranou Ficovej vlády. Zašlo to tak ďaleko, že bödörovci si sprivatizovali nielen vedenie platobnej agentúry (s rozpočtom 700 miliónov eur), ale aj vedenie polície. Správali sa ako vlastníci štátu. Mali vyberať miliónové úplatky na „systém“. A deliť si ich. S policajnými funkcionármi, ktorí pre nich pracovali. A zrejme aj s politikmi, ktorí pre nich pracovali.

Sudca Truban vyzerá ako ďalšia z figúr, ktoré chránili Norberta Bödöra.

Nie, jadro problému nie je len v tom, že sudca Truban nevyhovel návrhu na väzobné stíhanie Bödöra.
Jadro problému je v tom, že podobným spôsobom Truban podržal aj Bödörovho kamaráta Kočnera. V roku 2018. Vyšetrovatelia a prokurátor žiadali vykonať razie v dome Kočnera. Truban to zamietol (povolil len policajné akcie v Kočnerových firemných priestoroch).

Vyšetrovatelia uspeli až na druhý pokus. Pri prehliadke Kočnerovej vily sa ukázalo, že bola opodstatnená. Polícia našla dokumenty, ktoré Kočnera usvedčujú z rozsiahlych majetkových podvodov. Okrem toho našli zvukový záznam z kauzy Gorila. A napokon aj fotografiu, ktorá Kočnera usvedčuje zo sledovania Jána Kuciaka.

Pod ochranou sudcu

Podobne to vyzeralo aj pri rozhodovaní Trubana o Bödörovi. Tvrdil, že jeho stíhanie pôsobí ako nedôvodné.
Odvolací Najvyšší súd pritom potvrdil opak: Bödör je podozrivý z organizovania rozsiahlej korupcie, ktorá „v histórii samostatnej Slovenskej republiky nemá obdobu“. A poslal ho do väzby pre obavy z ovplyvňovania svedkov. Bödöra usvedčuje jeho stíhaný komplic z vedenia Pôdohospodárskej platobnej agentúry. A k tomu aj bankové a firemné transakcie, ktoré mali slúžiť na legalizáciu príjmov z trestnej činnosti.
Ak by bol Bödör stíhaný na slobode, dostal by šancu upratať stopy. Alebo zosúladiť svoje výpovede s výpoveďami ďalších podozrivých.

Za chyby sa platí

Nebudeme tvrdiť, že sudca Truban je skorumpovaný. Budeme pripomínať len to, že v dvoch veľkých kauzách predviedol dve hrubé a podozrivé chyby, ktoré mohli ohroziť stíhanie Kočnera alebo Bödöra.
Keďže ide o kauzy s jasným politickým pozadím (Kočner aj Bödör považovali za svojho šéfa Fica), môžeme Trubana upodozrievať, že vyzerá ako jeden z ochrancov „našich ľudí“.

Popri tom môžeme drzo žiadať, aby svoje sporné rozhodnutia vysvetlil.

Samozrejme, platí, že sudcovia majú zákonom chránenú nezávislosť. V poriadku, rešpektujeme. No určite nemôžeme rešpektovať, ak majú pocit, že stoja nad zákonom a môžu rozhodovať svojvoľne. Alebo že za svoje rozhodnutia nemusia niesť nikdy a nijaké následky.

Za vážne a opakované chyby sa platí. Súdy by pri tomto pravidle nemali mať výnimku. Hlavne elitné súdy – medzi ktoré patrí aj Špecializovaný trestný súd – majú ísť príkladom. Po skúsenostiach s Trubanom je celkom legitímne žiadať, aby zmenil pracovisko. Alebo aby neriešil náročné prípady, ktoré presahujú jeho sily, aktuality.sk

X X X

Útok na sídlo tajnej služby v Afganistane si vyžiadal 11 mŕtvych a 63 zranených

Najmenej 11 mŕtvych a 63 zranených si v pondelok vyžiadal útok militantného hnutia Taliban na sídlo tajnej služby na severe Afganistanu. Informovala o tom agentúra AP. Ozbrojenci zaútočili na sídlo afganského Národného riaditeľstva bezpečnosti (NDS) v Aybaku, v hlavnom meste provincie Samangan

Útok odštartoval samovražedný atentátnik, ktorý podľa agentúry AFP pri vchode do komplexu odpálil auto naložené výbušninami. Následne do objektu vtrhli niekoľkí militanti ozbrojení strelnými zbraňami.
Všetky obete boli príslušníkmi spravodajskej služby. Ďalších 63 ľudí sa počas útoku zranilo, potvrdil hovorca guvernéra provincie. Väčšinu zo zranených tvoria civilisti, medzi ktorými sú aj deti, povedal primár miestnej nemocnice.
Útok sa skončil až po takmer štyroch hodinách likvidáciou všetkých útočníkov. Zodpovednosť za útok prevzalo hnutie Taliban.

Afganský prezident Ašraf Ghaní udalosť odsúdil ako akt terorizmu a vyzval Taliban, aby sa nadobro vzdal násilia. Povstalci si chcú podľa neho takýmito útokmi upevniť svoju pozíciu pred začiatkom mierových rokovaní s vládou v Kábule.

Taliban a USA podpísali 29. februára historickú dohodu, ktorá počíta s tým, že Washington do budúceho roka stiahne všetkých svojich vojakov z Afganistanu, ale žiada za to bezpečnostné záruky. Afganská vláda by mala v súlade s dohodou prepustiť 5000 zadržiavaných členov Talibanu a vzbúrenci zase 1000 zajatých príslušníkov bezpečnostných síl.
Napriek tejto dohode a očakávaným mierovým rozhovorom medzi afganskou vládou a Talibanom prišlo v krajine za posledné mesiace k viacerým útokom zo strany povstalcov./agentury/

X X X

Veľké prekvapenie: Politička a europoslankyňa Monika Beňová je v 52 rokoch tehotná

Europoslankyňa Monika Beňová (52) a bývalá manželka Fedora Flašíka je už mamou 30-ročného syna Martina, ktorého má ešte z manželstva pred Fedorom.

Dnes aj napriek pokročilému veku prekvapuje. Ráno na oboch svojich profiloch otvorene priznala, že čaká svoje druhé dieťatko. Narodiť by sa jej malo dievčatko. Pridala fotografiu, kde pózuje s ružovými dupačkami a úprimný post:
"Pekný pondelok, milí priatelia. Chcela som, aby to ostalo v našej intímnej rodinnej zóne trochu dlhšie, ale tak Plus1 to zmenila a tak by sme sa chceli podeliť s tými z vás, ktorí nám to prajete, o našu nesmiernu radosť a šťastie z očakávaného rozšírenia našej rodinky.

Čakáme dieťatko, dcérku, som v 6.mesiaci a cítim sa naozaj fantasticky.
Tehotenstvo považujem za veľmi krásne a šťastné a zároveň veľmi osobné a intimne obdobie v živote ženy.

Zdroj: Profimedia

Aj preto sme si to chceli užívaťnčo najdlhšie bez pozornosti médií. Preto je toto jediná oficiálna informácia a aj stanovisko k nášmu šťastíčku.Ďakujem médiam, že to budú rešpektovať. A vám ostatným ďakujem za blahoželania ale aj zato, že nám držíte palce na nadchádzajúce 4 mesiace ."

Zdá sa, že mamičky vo vyššom veku sú dnes celkom trendy - po Erike Judínyovej, ktorá tesne pred 50-tkou priviedla na svet dcérku Ellu, je tehotná aj 48-ročná vdova po Karlovi Svobodovi - Vendula Pizingerová.

Rekord u nás donedávna držala vzhľadom na vek práve Erika, no Monika teraz žezlo prevzala. Napriek tomu sa však nebojí, chvíle tehotenstva si užíva a na nové obdobie sa teší. Trojnásobnou mamičkou sa v 40-tke stala aj veľmi dobrá kamarátka Moniky Beňovej - Evita Urbaníková, ktorá svojej priateľke určite fandí a aj po pôrode jej bude veľkou oporou. My jej blahoželáme a veľmi držíme palce, aktuality.sk