iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Za jediný víkend v USA zabili 160 ľudí, 500 zranenia

Chicagská polícia vyšetruje streľbu, pri ktorej zahynul muž aj sedemročné dievčatko.Autor: SITA/AP, Armando L. Sanchez
Počas uplynulého víkendu, keď sa v Spojených štátoch slávil Deň nezávislosti, prepukli v mnohých štvrtiach najväčších amerických miest násilnosti, pri ktorých prišlo o život približne 160 ľudí vrátane šiestich detí vo veku od šesť do 14 rokov. Ďalších 500 ľudí utrpelo zranenia.

Podľa agentúry AP sú násilnosti v USA v poslednej dobe na vzostupe a je za nimi kombinácia dopadov pandémie choroby COVID-19, protestov proti rasizmu, bezprecedentného nárastu predaných zbraní a vypätej atmosféry vzhľadom na blížiace sa prezidentské voľby.

Guvernér štátu Georgia Brian Kemp v utorok vyhlásil stav núdze, keď v miestnej metropole Atlante pri víkendových potýčkach zomrelo päť ľudí a 31 postrelili. Na upokojenie situácie tiež povolal do ulíc približne 1000 príslušníkov národnej gardy.

„Čoho je veľa, toho je príliš,“ vyhlásila starostka Atlanty Keisha Lanceová Bottomsová po správach o smrti osemročného dievčatka. Vyzvala na rýchle dolapenie vinníkov a poznamenala, že pouličné násilnosti vrhajú tieň na masívne a prevažne pokojné protesty hnutia Black Lives Matter (na životoch černochov záleží), ktoré v posledných týždňoch zachvátili Spojené štáty aj ďalšie krajiny. Vyvolalo ich úmrtie černocha George Floyda po tvrdom zákroku belošského policajta.
„Ak chcete, aby nás ľudia brali vážne a nechcete, aby sme o toto hnutie prišli, nesmieme o seba prichádzať navzájom,“ povedala Lanceová Bottomsová.

Najhoršie potýčky však hlásilo Chicago, ktoré bolo svedkom jedného z najkrvavejších sviatočných víkendov z posledných rokov. Aj napriek tomu, že ulice strážilo o 1200 policajtov viac ako obvykle, tam pri prestrelkách zomrelo 17 ľudí vrátane sedemročného dievčatka a 14-ročného chlapca a 63 ďalších osôb utrpelo zranenia.

Stovky ľudí potichu sedia a kľačia takmer deväť minút počas zhromaždenia „Bojkot 4. júla“ proti policajnej brutalite v sobotu 4. júla 2020 v Chicagu. Bývalý policajný dôstojník Derek Chauvin kľačal na Floydovom krku takmer deväť minút, čo viedlo k jeho smrti v Minnesote.Autor: SITA/AP, Pat Nabong/Sun-Times

V New Yorku sa pri oslavách Dňa nezávislosti miešali výbuchy ohňostrojov a výstrely zo zbraní, informovala agentúra Reuters. V najľudnatejším americkom meste počas víkendu zomrelo alebo skončilo so strelným zranením v nemocnici 64 ľudí.

V New Yorku za jún medziročne vzrástol počet prestreliek o 130 percent, nárast počtu ozbrojených stretov hlásia aj mnohé ďalšie veľké mestá. Vysvetlenie tohto javu pritom podľa miestnych činiteľov a kriminológov nie je jednoduché. „Za niečím takým nie je jedna jediná príčina,“ povedal starosta New Yorku Bill de Blasio. „Fakt, že nefunguje súdny systém, ekonomika nebeží, ľudia boli dlhé mesiace zatvorení. Za touto výzvou sa skrýva mnoho problémov,“ dodal.
Podľa jedného z predstaviteľov miestnej polície je za nárastom násilností napríklad nedávne prepustenie mnohých väzňov z väznice na ostrove Rikers či zákaz používania škrtiacich chvatov pri zatýkaní.

Nezisková organizácia Trace uviedla, že s pribúdajúcimi prestrelkami by mohol súvisieť aj nedávny nárast počtu predaných zbraní v čase pandémie COVIDU-19. Zbraní si Američania kúpili od marca do mája o 2,1 milióna viac, než v tejto ročnej dobe býva obvyklé.

Pastor a významná postava hnutia za občianske práva Gregory Livingston vidí ako príčinu súčasného nárastu násilností zakorenený rasizmus, na ktorý americkí politici nijako nereagujú a tiež podľa neho americkú „násilnú históriu“.
Pandémia a jej ekonomické následky podľa neho zvýšili spoločenské nerovnosti, ktoré už aj tak negatívne dopadali predovšetkým na černošské obyvateľstvo. Vyhlásil tiež, že sa de Blasio bojí postaviť rasizmu v newyorskom policajnom zbore. „Na radnici chýba odvaha,“ povedal./agentury/

X X X

Bonul posielal milióny obvineným v kauze Dobytkár. S Bödörom ml. si vymenili desaťtisíce eur

Ak by Bonul prišiel o špeciálne potvrdenie, môže prísť aj o milióny eur zo štátnych zákaziek. Karty môže zamiešať aj aktuálna korupčná megakauza Dobytkár.

Bonul nitrianskeho oligarchu Miroslava Bödöra s miliónovými štátnymi zákazkami má ako jedna z mála súkromných firiem bezpečnostnú previerku na najvyšší stupeň. Bývalý smerácky minister Ľubomír Jahnátek, považovaný za kľúčovú spojku Bödörovcov na niekdajšiu vládnu stranu, mu ako bonus priklepol status subjektu hospodárskej mobilizácie.

Aj vďaka týmto dvom faktorom sa najmedializovanejšej SBS-ke s takmer dvoma tisíckami zamestnancov a tržbami v desiatkach miliónov eur darilo vyhrávať štátne tendre a získavať lukratívne zákazky v súkromnej sfére. Hoci médiá roky upozorňovali na výsostné postavenie Bonulu, na ktorého firemných večierkoch opakovane „rečnil“ niekdajší premiér Robert Fico (Smer-SD), nitrianska SBS-ka sa zdala byť nedotknuteľná.

Situácia sa začala meniť po prevalení blízkych vzťahov medzi Marianom Kočnerom, obvineným z objednávky vraždy novinára Jána Kuciaka, a synom majiteľa Bonulu Norbertom Bödörom. Nadácia Zastavme korupciu podala v tejto súvislosti podnet na Národný bezpečnostný úrad (NBÚ), ktorý previerky prideľuje, ale aj odoberá. Norberta Bödöra medzičasom obvinili v miliónovej úplatkárskej kauze Dobytkár.

Aj keď Norbert Bödör oficiálne nefiguruje v Bonule, najnovšie zistenia dokazujú, že k otcovej bezpečnostnej službe môže mať bližšie, ako sa navonok zdalo. Naznačujú to aj dáta z Kočnerovej knižnice, ktorú spravuje medzinárodná sieť investigatívnych novinárov Organized Crime and Corruption Reporting Project (OCCRP). Prístup k informáciám získala aj redakcia Aktuality.sk.

Z dát, ktoré sú súčasťou vyšetrovacieho spisu k prípadu vraždy novinára a jeho snúbenice, vyplýva, že medzi Norbertom Bödörom a Bonulom dochádzalo opakovane k finančným transakciám rádovo v desiatkach tisíc eur. Syn do otcovej firmy peniaze nielen posielal, ale ich z nej aj dostával. A to násobne viac.

Od Bonulu k Norovi a späť

Informácie o finančných tokoch sú od roku 2014 do jesene 2018. Z dostupných dát nie je zrejmé, aké služby poskytoval Bödör mladší otcovej firme, a teda za čo dostával peniaze. Nie je jasné ani to, čo robil Bonul pre Norberta Bödöra, keďže desiatky tisíc eur posielal späť do SBS-ky.

Na otázky od OCCRP Bödör mladší neodpovedal.

Z Kočnerovej knižnice napríklad vyplýva, že v jednom roku sa zopakovala navlas rovnaká päťciferná čiastka až trikrát, a to z SBS-ky priamo Bödörovi. Rok predtým jednorazovo dokonca šesťciferná suma.

Hoci ide o finančné toky medzi súkromnou osobou a súkromnou firmou, znalosť možných vzťahov medzi SBS-kou s bezpečnostnou previerkou na najvyšší stupeň a mužom obvineným v najväčšej korupčnej kauze je vo verejnom záujme. Navyše, NBÚ preveruje, či môže mať Bonul naďalej bezpečnostnú previerku.

Bonul ako bezpečnostné riziko

V septembri 2018 vydal NBÚ Bödörovej firme opäť potvrdenie o priemyselnej bezpečnosti. Bonul znova dostal bezpečnostnú previerku na najvyšší, štvrtý stupeň a môže sa oboznamovať s utajovanými skutočnosťami označenými ako „Prísne tajné“. Potvrdenie platí päť rokov.

Nadácia Zastavme korupciu preto podala podnet na NBÚ s tým, že Bonul môže predstavovať bezpečnostné riziko. Riaditeľka nadácie Zuzana Petková však nekritizuje za odobrenie previerky samotný úrad. NBÚ totiž rozhoduje o tom, či je firma spoľahlivá, alebo nie, na základe podkladov tajných služieb a polície. „Pravdepodobne polícia alebo tajné služby neposlali možno všetky informácie, ktoré mali k dispozícií, aby NBÚ mohol správne rozhodnúť,“ uviedla.

Firma previerku dostala aj napriek viacerým závažným skutočnostiam. Syna majiteľa Bonulu musela už vtedy preverovať polícia v súvislosti s vraždou Jána Kuciaka, keďže koncom decembra 2018 sa sám prihlásil na polícii pripravený vypovedať a predbehol tak mužov zákona, ktorí ho plánovali zadržať. V tom čase tiež internetom kolovala fotografia, na ktorej je Norbert Bödör s odsúdeným vydieračom.

Na nejasnú minulosť samotnej SBS-ky upriamili pozornosť médiá už pred rokmi. Na biznis Bödörovcov zas upozorňoval novinár Ján Kuciak. Po jeho vražde parkovalo pred nitrianskym hotelom Zlatý kľúčik, spájaným s Norbertom Bödörom, biele Bentley, na ktorom zvykol jazdiť hlavný aktér najzávažnejších káuz Kočner. Blízke vzťahy medzi Norbertom Bödörom a mužom z tzv. mafiánskych zoznamov neskôr ukázali aj zverejnené správy z Kočnerovej Threemy.
Správy s Kočnerom

Hoci Norbert Bödör v Bonule oficiálne nefiguruje, viaceré indície naznačujú opak. Okrem finančných transakcií medzi bývalým zápasníkom a SBS-kou je to aj komunikácia medzi Bödörom a Kočnerom cez šifrovanú aplikáciu Threema. Polícia ju získala pri vyšetrovaní vraždy, keď sa jej podarilo prelomiť súkromné správy.

Nitriansky oligarcha píše tak, akoby firmu riadil alebo pre ňu riešil zákazky.

Norbert Bödör písal Marianovi Kočnerovi (vyznačený zelenou) o rodinnom podnikaní a zákazkách so štátom cez šifrovanú aplikáciu. (Aktuality.sk priradili iniciály diskutérov podľa doteraz zverejnených informácií).

„Podávali sme podnet aj preto, že z informácií z knižnice je zrejmé, že Norbert Bödör mal stále k firme Bonul vzťah. Kočnerovi písal, že nemôže ísť lyžovať, pretože má povinnosti vo firme, hoci v tom čase vo firme už oficiálne nefiguroval. On sa ale Kočnerovi chválil, že vo firme má stále nejaký záujem a rieši tam nejaké veci,“ hovorí Petková.
Ak Threemu pripustil súd (v prípade vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, pozn. red.) ako dôkazový materiál, uznávať by ju podľa šéfky nadácie mali aj ostatné štátne úrady vrátane NBÚ.

Dobytkár môže priťažiť

Nedávno pribudlo k podozreniam okolo Bödöra aj obvinenie z obzvlášť závažného zločinu legalizácie príjmu z trestnej činnosti v desaťmiliónovej kauze Dobytkár, ktorá je doposiaľ najväčšou odhalenou korupčnou kauzou na Slovensku.
Podstatou škandálu je prideľovanie agrodotácií cez štátnu Pôdohospodársku platobnú agentúru za provízie, ktoré si mala podľa doterajších výpovedí spolupracujúcich obvinených rozdeľovať medzi sebou skupina ľudí vrátane vysokých štátnych funkcionárov a oligarchov.

Podľa Petkovej by aj táto skutočnosť mohla ovplyvniť rozhodovanie NBÚ. „Teraz sú tie podozrenia vo vzťahu k Norbertovi Bödörovi už jasnejšie. Ide o obvinenie z prania špinavých peňazí, preto si myslím, že NBÚ by mal spozornieť, či firma, ku ktorej on má nejaký, hoci doteraz nepriznávaný vzťah, mala mať previerku na prísne tajné,“ hovorí Petková.

Obvinená reklamka

V boji o výsostné postavenie Bonulu zrejme neprilepšia ani ďalšie informácie z Kočnerovej knižnice.
Najväčšia bezpečnostná služba totiž okrem Bödöra mladšieho obchodovala aj s ďalším aktérom kauzy Dobytkár – reklamnou agentúrou Roko. Podľa našich informácií je spoločnosť obvinená z legalizácie príjmov z trestnej činnosti, teda z prania špinavých peňazí. Rovnako obvinený je aj jeden zo zástupcov firmy Peter Kuba. Obvinili ho spolu s Norbertom Bödörom. Na rozdiel od nitrianskeho oligarchu skončil Kuba vo väzbe.

Firme Roko mali byť v minulosti od Bonulu vyplatené milióny eur.

Z dát Kočnerovej knižnice vyplýva, že Bonul vyplácal státisícove až miliónové faktúry reklamnej agentúre. Obvinený podnikateľ Kuba pred sudcom Špecializovaného trestného súdu povedal, že tieto vzťahy Bonulu a firmy Roko mali súvisieť s prezentáciou bezpečnostnej služby. Ako príklad uviedol, že Bonul chcel byť generálnym partnerom olym¬pij¬ské¬ho do¬mu na olympijských hrách v Bra¬zí¬lii.

Bonul skutočne figuroval medzi partnermi olympijského domu. Keď však porovnáme viditeľnosť loga SBS-ky, je na jednej úrovni napríklad so štátnym Transpetrolom. Ten za sebaprezentáciu v slovenskom olympijskom dome zaplatil 110-tisíc eur. Pred letnými olympijskými hrami pritom Bonul poslal do firmy Roko niekoľko miliónov eur.

Za čo presne Bonul platil a aké reklamné služby za milióny agentúra Roko pre SBS-ku robila, majiteľ firmy Miroslav Bödör nepovedal. Faktom je, že vyšetrovatelia kauzy Dobytkár navštívili aj nitriansku firmu a vyžiadali si viaceré dokumenty. Nie je však jasné, či polícia preveruje práve transakcie medzi Bonulom a Rokom a či ich spája s úplatkárskou kauzou Dobytkár.

Bonul na konkrétne otázky týkajúce sa biznis aktivít neodpovedal. Argumentoval tým, že zverejňuje všetky informácie, ktoré zákon vyžaduje. „S poukazom na uvedené nevidíme dôvod na poskytovanie akýkoľvek iných údajov, listín, resp. informácií o podnikaní,“ napísalo vedenie Bonulu v stanovisku.

Agentúra Roko na zaslané otázky neodpovedala a nejasnosti miliónových platieb od Bonulu nevysvetlila, odvolala sa na prebiahjúce vyšetrovanie. Z dát z Končerovej knižnice vyplýva, že nešlo iba o jedinú platbu, ale o celkovo osem platieb v hodnote niekoľkých miliónov eur. Agentúra v reakcii odmietla, že by sa akokoľvek podieľala na legalizácii príjmov z trestnej činnosti.

O krok bližšie

Možná strata previerky je aj témou v parlamentnom výbore na kontrolu činnosti NBÚ. Jeho predseda Martin Beluský (ĽSNS) povedal, že poslanci čakajú na informácie z úradu.

„Asi to k tomu smeruje, k odobratiu previerky. Predpokladám, že inak by sa štatutári tomu nevyhýbali, ale nemám o tom žiadne bližšie informácie. Čakáme na NBÚ, je to tam v poslednej fáze, chcú si vypočuť štatutárov, ale tí sa tomu vyhýbajú,“ povedal Beluský pre denník SME. Štatutármi Bonulu sú Miroslav Bödör a jeho dcéra Miriam Gombíková.
NBÚ sa po podnete od nadácie pustil do preverovania, či Bonul naďalej spĺňa podmienky, aby mohol mať takzvané potvrdenie o priemyselnej bezpečnosti.

O aké podmienky ide? Firma musí byť spôsobilá zabezpečiť ochranu utajovaných skutočností, ekonomicky stabilná, bezpečnostne spoľahlivá a bezúhonná. Úrad ešte v marci tohto roka tvrdil, že sa všetkými zisteniami zaoberá. Ani dnes však nie je jasné, s akým výsledkom.

Úrad detaily k bezpečnostnej previerke komentovať nechce. Informácie vraj poskytne výlučne kontrolnému výboru v parlamente. Potvrdil však, že obchodné vzťahy Bonulu s obvineným Bödörom a obvinenou firmou Roko môžu predstavovať bezpečnostné riziko.

„Paragraf zákona o ochrane utajovaných skutočností, ktorý spomínate, bližšie upravuje, čo nie je bezpečnostná spoľahlivosť a čo sa považuje za bezpečnostné riziko. Spomínaný prípad môže patriť do tejto kategórie, opäť ale ide o informáciu, ktorú úrad nemôže z dôvodu zákonnej prekážky bližšie komunikovať,“ napísal hovorca NBÚ Peter Habara.
Bez previerky prídu straty

Bonul stále figuruje v aktuálnom zozname firiem s bezpečnostnou previerkou.
Pre Miroslava Bödöra je to hlavný biznis, len za rok 2018 sa tržby niekdajšej regionálnej firmy z Nitry vyšplhali na 52 miliónov eur a zisk prekročil štyri milióny.

Ak by Bonul prišiel o previerku, môže to vo výsledku znamenať stopku v niektorých štátnych súťažiach či v súkromnom biznise. „V takom prípade by Bonul mohol prísť o časť potenciálneho biznisu so štátom, keďže viaceré inštitúcie vyžadujú previerku od firmy, ktorá im poskytuje strážne služby,“ uviedla Petková.

Príkladom je aj medializovaná Správa štátnych hmotných rezerv. Zmluvu s Bonulom má nastavenú tak, že keď o potvrdenie príde, zmluva zaniká. V akej lehote by museli štátne firmy ukončiť spoluprácu s Bonulom, závisí od toho, ako majú nastavené zmluvné vzťahy.
Bonul vs. štát

Bezpečnostnú firmu z Nitry založili v roku 1998 Miroslav Bödör a bývalý policajt Bohumil Dovičovič. Do povedomia verejnosti sa dostala najmä za vlád Roberta Fica (Smer-SD), ktorý opakovane rečnil aj na jej súkromných večierkoch.

Počas vlád Ficovho kabinetu získala početné štátne zákazky za milióny eur. Dlhé roky má zmluvy napríklad so Sociálnou poisťovňou, ktorú viedli smeráci, či so Správou štátnych hmotných rezerv, za ktorú zmluvy podpisoval ešte Ficov priateľ Kajetán Kičura (tohto času obvinený z korupcie a vo väzbe).

Nehovoriac o zákazkách, kde Bonul nebol viditeľný.

Majiteľ firmy Miroslav Bödör má aj iných vplyvných známych. Medzi nimi aj exministra pôdohospodárstva Ľubomíra Jahnátka, s ktorým chodil na poľovačky.

Keď bol Jahnátek za prvej Ficovej vlády ministrom hospodárstva, Bonul získal status subjektu hospodárskej mobilizácie a zákazku za 3,6 milióna eur. Zákazku získal vďaka previerke najvyššieho stupňa od NBÚ, ktorá bola podmienkou pre uchádzačov, aktuality.sk

X X X

EÚ má stratégiu pre integráciu energetického systému a stratégiu pre vodík

Prioritou EK je vyvinúť obnoviteľný vodík vyrábaný najmä pomocou veternej a solárnej energie. V krátkodobom a strednodobom horizonte sú však potrebné iné formy nízkouhlíkového vodíka, ktoré by urýchlene znížili emisie a pomohli vytvoriť životaschopný trh.

Čistá planéta a silnejšia ekonomika, to sú hlavné ciele stratégie EÚ pre integráciu energetického systému a stratégie EÚ pre vodík, ktoré v stredu predstavila Európska komisia (EK). EK upozornila, že aby sa EÚ mohla stať do roku 2050 klimaticky neutrálnou, musí transformovať svoj energetický systém, ktorý je zodpovedný za 75 % emisií skleníkových plynov.

Obe stratégie predstavujú nový program investícií do čistej energie, ktorý je v súlade s plánom EK na obnovu EÚ budúcej generácie a s Európskou ekologickou dohodou.
Elektrina z vodíka

Stratégia EÚ pre integráciu energetického systému poskytne rámec pre prechod na zelenú energiu. So súčasným modelom, kedy spotreba energie v doprave, priemysle, plynárenstve a budovách prebieha oddelene - každé odvetvie má vlastné hodnotové reťazce, pravidlá, infraštruktúru, plánovanie a prevádzky. EÚ nie je schopná dosiahnuť klimatickú neutralitu bez veľkých nákladov.

Meniace sa náklady na inovatívne riešenia treba začleniť do spôsobu, akým Únia prevádzkuje svoj energetický systém a je potrebné vytvoriť nové väzby medzi jednotlivými sektormi a využiť technologický pokrok.
V praxi to môže vyzerať tak, že elektrina, ktorá poháňa európske autá, by mohla pochádzať zo solárnych panelov na strechách, zatiaľ čo domy by vyhrievalo teplo z najbližšej továrne, ktorú poháňa čistý vodík vyrábaný na mori z veternej energie.

Dekarbonizácia priemyslu

Stratégia, ktorá stanovuje 38 rôznych opatrení na vytvorenie integrovanejšieho energetického systému, má tri piliere: lepší "obehový" energetický systém založený na energetickej účinnosti; väčšia priama elektrifikácia koncových užívateľských odvetví a podpora čistých palív ako je obnoviteľný vodík, udržateľné biopalivá či bioplyn, pre ktoré EK navrhne novú klasifikáciu a certifikáciu.

Vodíková stratégia EÚ znamená, že v integrovanom energetickom systéme môže vodík podporiť dekarbonizáciu priemyslu, dopravy, výroby energie a budov v celej Európe. EÚ ňou rieši to, ako prostredníctvom investícií, predpisov, tvorby trhu a výskumu a inovácií tento potenciál preniesť do reality.

Vodík môže totiž poháňať odvetvia, ktoré nie sú vhodné pre elektrifikáciu, a ponúknuť možnosti skladovania energie pre vyrovnávanie premenlivých energetických tokov. To však možno dosiahnuť len vtedy, ak budú verejný a súkromný sektor koordinovane spolupracovať na úrovni celej EÚ.

Obnoviteľný vodík

Prioritou EK je vyvinúť obnoviteľný vodík vyrábaný najmä pomocou veternej a solárnej energie. V krátkodobom a strednodobom horizonte sú však potrebné iné formy nízkouhlíkového vodíka, ktoré by urýchlene znížili emisie a pomohli vytvoriť životaschopný trh.

Podľa EK takáto pozvoľná transformácia si vyžiada postup vo viacerých fázach: od roku 2020 do roku 2024 pôjde o inštaláciu elektrolyzérov na výrobu obnoviteľného vodíka v EÚ s kapacitou aspoň 6 gigawattov a výrobu až jedného milióna ton obnoviteľného vodíka; v období od roku 2025 do roku 2030 sa vodík musí stať neoddeliteľnou súčasťou integrovaného energetického systému s kapacitou najmenej 40 gigawattov vo forme elektrolyzérov na výrobu obnoviteľného vodíka a výrobou až desiatich miliónov ton obnoviteľného vodíka v EÚ; do roku 2050 by mali vodíkové technológie dosiahnuť vyspelosť a mali by byť využívané celoplošne vo všetkých odvetviach, ktoré je ťažké dekarbonizovať.

Investičné príležitosti

Komisia v snahe prispieť k realizácii vodíkovej stratégie odštartovala v stredu činnosť Európskej aliancie pre čistý vodík, ktorej členmi sú popredné priemyselné firmy, predstavitelia občianskej spoločnosti, ministri národných a regionálnych vlád a Európska investičná banka (EIB). Aliancia vypracuje zoznam investičných príležitostí pre výrobu vo veľkom meradle a podporí dopyt po čistom vodíku v EÚ, aktuality.sk

X X X

Kauza Dobytkár: Prečo Bödör neskončil vo väzbe? Sudcovi chýbali priame prepojenia na úplatkárov

Kým pri jednom obvinenom podnikateľovi dôvody na väzbu sudcovi stačili, pri Bödörovi nie. Sudcovi chýbali priame dôkazy aj výsluch jedného z obvinených.„...žiad¬ne fi¬nan¬čné pre¬po¬je¬nie zis¬te¬né ne¬bo¬lo,” píše sa v uznesení k Norbertovi Bödörovi. Sudcovi chýbali priame dôkazy o tom, že peniaze, ktoré Bödör preposielal cez sieť firiem, sú z úplatkov z Pôdohospodárskej platobnej agentúry (PPA).

Spolu s Bödörom sa rozhodovalo aj o väzbe pre podnikateľa Petra Kubu. Na rozdiel od nitrianskeho oligarchu, Kuba vo väzbe skončil, hoci aj on pranie špinavých peňazí z korupčného kolotoča stále popiera. Podľa sudcu Michala Trubana sa v jeho prípade ukazujú priame prepojenia na úplatkárov z kauzy Dobytkár, pričom niektorí sa už pred políciou priznali.
„Bol tak pri¬ja¬tý zá¬ver o exis¬ten¬cii dô¬vod¬né¬ho po¬doz¬re¬nia, že sku¬tok, za kto¬rý sa tres¬tné stí¬ha¬nie vo¬či obvinenému Ing. Kubovi ve¬die, sa stal, te¬da kon¬krét-ne, že fi¬nan¬čné pros¬tried¬ky, kto¬ré bo¬li pos¬tup¬ne vy¬ššie uve¬de¬ným spô¬so-bom pre¬vá¬dza¬né z a na úč¬ty obvineného Ing. Kubu od a pre obvineného Ing. Partiku pria¬mo, pri¬čom to¬to ko¬na¬nie má zna¬ky tres¬tné¬ho či¬nu,” napísal sudca. Kubu majú usvedčovať priame finančné operácie.

Podnikateľ skončil vo väzbe najmä z obavy, že by v inom prípade mohol ovplyvňovať svedkov alebo že by pokračoval v trestnej činnosti.

Milióny sem, milióny tam

Menej jasné je to pri Bödörovi, ktorý je obvinený s Petrom Kubom, no väzbe sa zatiaľ vyhol. Definitívne rozhodne Najvyšší súd už vo štvrtok. Sudca Michal Truban potvrdil, že obvinená dvojica si medzi sebou posielala peniaze.
Na zakrytie podozrivých obchodov slúžil aj predaj spoločnosti Bokran, v ktorej figuroval Bödör. Práve táto spoločnosť dvojicu spája. Kuba je totiž predsedom predstavenstva spoločnosti Roko a tá od Bödöra firmu Bokran v roku 2017 prebrala.

Pred súdom Bödör aj Kuba priznali, že firma Bokran vlastnila akcie inej firmy, a to firmy Trend Tatry z Kežmarku. Bödör dokonca predložil znalecký posudok, podľa ktorého hodnota firmy Trend Tatry bola 42 miliónov eur. Prostredníctvom firmy Bokran Bödör vlastnil 51 percent akcií Trend Tatry. Nitriansky podnikateľ napokon svoj podiel predal.

Nevýhodný predaj či kamufláž?

Kupcu našiel už v spomínanej firme Roko na čele s dnes obvineným Kubom, ktorej predal firmu Bokran aj s akciami firmy Trend Tatry za 16 miliónov eur. Otázne je, prečo Norbert Bödör predal svoj podiel vo firme Trend Tatry o 5 miliónov lacnejšie ako uvádzal znalecký posudok, na ktorý sa odvolával na súde.

Polícia však pochybuje, že by firma Bokran mala takúto hodnotu. Tento predaj by teda naznačoval, že predaj spoločnosti bol len zásterkou na vyplatenie milónových súm s nejasným pozadím do rúk Norberta Bödöra.

Za hranice

Zaujímavosťou je, že vo firme Trend Tatry v minulosti figurovali napríklad Ondrej Žemba, obávaný člen podtatranského podsvetia či Milan Bališ. Ten vystupoval v známej kauze pozemkov vo Veľkom Slavkove, ktorá sa spájala so stranou HZDS.

Bödör potom presunul peniaze, ktoré zinkasoval od firmy Roko do českej firmy Lionico Trade. Dovedna do českej firmy presunul 19 miliónov eur. Česká banka vraj ponúkala výhodnejšie možnosti investícií.
Sudca: chýbajú priame dôkazy

„Po¬kiaľ však ide o exis¬tu¬jú¬cu dô¬kaz¬nú si¬tuáciu tá¬to je od¬liš¬ná od dô¬kaz¬nej si¬tuácie u obv. Ing. Kubu,“ napísal sudca k návrhu na väzbu pre Bödöra. Odvoláva sa na to, že kým u Kubu sú nesporné priame prepojenia a finančné toky s obvineným Partikom, ktorý mal úplatky preberať, u Bödöra takéto priame dôkazy chýbajú.

„Po¬kiaľ ide o obv. Ing. Bödöra, me¬dzi ním a obv. Ing. Partikom, kto¬rý mal úp-lat¬ky brať, žiad¬ne fi¬nan¬čné pre¬po¬je¬nie zis¬te¬né ne¬bo¬lo,” dodal sudca Truban. Podľa neho doterajšie zistenia neusvedčujú Bödöra z prania špinavých peňazí. Nepresvedčila ho ani výpoveď jedného zo spolupracujúcich obvinených Mareka Kodadu. Ten kedysi pracoval na ministerstve pôdohospodárstva, dnes polícii usvedčuje spolupracovníkov z korupčného systému a opisuje detaily.

Z rozhovorov s funkcionárom PPA Partikom mal najprv vycítiť a potom si aj vypočuť, že úplatky idú do Nitry a neskôr aj, že priamo k Bödörovi. Sudca pripomenul, že Kodadove slová sú len nepriamym svedectvom a samotný Partika, ktorý to mal povedať, vypočutý nebol. Niekdajší výkonný riaditeľa agentúry s políciou doteraz nespolupracoval a vinu popieral.
Písomné rozhodnutie sudcu Trubana zverejnil právnik Norberta Bödöra Adrian Kucek, aktuality.sk

X X X

Bývalého štátneho úradníka z kauzy Dobytkár prepustili na slobodu

Senát Najvyššieho súdu na dnešnom neverejnom zasadnutí rozhodol o prepustení Mareka Kodadu z väzby na slobodu a nahradil ju dohľadom probačného a mediačného úradníka. Dvaja obvinení v úplatkárskej kauze Dobytkár Marek Kodada a Ľubomír Partika podali v apríli sťažnosť proti rozhodnutiu Špecializovaného trestného súdu.

Senát Najvyššieho súdu dnes Kodadovi vyhovel. Zároveň mu uložil povinnosť oznámiť policajtovi, prokurátorovi alebo súdu, ktorý vedie konanie, každú zmenu miesta pobytu, a uložil mu aj zákaz vycestovania do zahraničia a zákaz akéhokoľvek kontaktu, či komunikácie s osobami ďalších obvinených a svedkov v danej trestnej veci.
Sťažnosť obvineného Ľubomíra Partiku senát zamietol ako nedôvodnú.

Mareka Kodadu, niekdajšieho šéfa sekcie rozvoja vidieka a priamych platieb na ministerstve pôdohospodárstva v čase prvej Ficovej vlády obvinila NAKA z korupčnej činnosti. Na úplatkárskom kolotoči mal získať 1,5 milióna eur.
Z doterajších zistení vyplýva, že Kodada mal svoj niekdajší vplyv na ministerstve využívať aj neskôr, a to počas poslednej Ficovej vlády.

Kodada po svojom zadržaní prezradil policajtom kľúč, podľa ktorého sa mali deliť úplatky. Ich výšku policajti vyčíslili na 10 miliónov eur. Kodada tiež vypovedal o tom, že milióny mali tiecť od bývalého výkonného šéfa Pôdohospodárskej platobnej agentúry Partiku jeho kamarátovi Kubovi, ktorý ich ďalej posielal Bödörovi, aktuality.sk

X X X

Kollárová diplomovka má vedľajšie účinky. Pred snemom rozdeľuje Za ľudí

Odvtedy, čo strana Za ľudí vyzvala predsedu parlamentu Borisa Kollára na odstúpenie z funkcie, v kuloároch sa čoraz viac hovorí o názorových nezhodách medzi krídlom Juraja Šeligu a táborom Veroniky Remišovej. Kým Šeliga k tejto téme viackrát rázne vystúpil v parlamente, čo vyvrcholilo v utorok jeho slovnou roztržkou s Kollárom, ktorý označil Šeligove pôsobenie v politike ako „niečo tak odporne farizejské,“ Remišová reagovala až o deň neskôr aj to len na otázky novinárov.

Svojho straníckeho kolegu a podpredsedu sa pritom nezastala.

„Ak má Boris Kollár nejaký problém s pánom podpredsedom, majú si to vyriešiť mimo parlamentu,“ odkázala prvá podpredsedníčka strany Za ľudí.

Remišová tiež vyhlásila, že by koalícia nemala zamestnávať ľudí svojimi škriepkami.

Podľa nej je nekonštruktívne a neracionálne, ak si teraz koaliční partneri niečo odkazujú cez médiá, cez Facebook alebo si navzájom nadávajú.„Problém s diplomovkou je osobným problémom Borisa Kollára. Nie je to problém koalície. A tento problém za neho nevyriešia ani poslanci parlamentu,” dodala.

Šeliga: Ľudia si vytvoria obraz

Samotný podpredseda parlamentu a strany Za ľudí Juraj Šeliga hovorí, že je normálne, keď majú aj členovia rovnakého politického zoskupenia rôzne názory. „Aj pritom, kto sa akým spôsobom správal v súvislosti s diplomovou prácou Borisa Kollára, kto a ako vystúpil a pomenoval veci, si ľudia vytvárajú obraz,” povedal pre Aktuality.sk.

Odmieta pritom názory kritikov, podľa ktorých využil kauzu šéfa Sme rodina na zviditeľnenie sa pred snemom Za ľudí, na ktorom si bude strana začiatkom augusta voliť nové vedenie.„Keď ľudia nemajú čo povedať, tak povedia prvú hlúposť, ktorá ich napadne. Mňa poznajú všetci v strane. Nepotrebujem sa preto zviditeľňovať,“ tvrdí Šeliga.
Na margo Remišovej vyjadrení len pripomenul, že výzvu na Kollárovo odstúpenie schválilo straníckej predsedníctvo jednohlasne.

„To, kto a ako potom vystupoval, to je otázka na neho samotného,“ dodal pre Aktuality. sk.
Nekonfliktná politická povaha Poslankyňa Za ľudí Vladimíra Marcinková pripomína ale, že stanovisko predsedníctva Za ľudí, podľa ktorého mal Kollár vyvodiť osobnú zodpovednosť, schválili jednohlasne.

Podľa nej tak za tým netreba hľadať vnútrostranícke rozpory.

„Možno je to jej politická povaha, že sa snaží byť nekonfliktnou. Každý máme nejakú charakteristickú črtu. Mnohí z nás boli politicky odvážnejší a povedali sme to, čo zaznelo v rámci predsedníctva,” poznamenala Marcinková pre Aktuality.sk.

Postoj Kollára a Benčíka nenadchol všetkých

Poslanec Za ľudí Miroslav Kollár, ktorý rovnako ako jeho stranícky kolega Ján Benčík, hlasoval za Kollárovo odvolanie, si nemyslí, že táto kauza by mala ich zoskupenie rozdeliť.„Postoj nášho klubu bol v závere jednotný. Rešpektujem aj to, že na konci dňa sa urobila dohoda s SaS (oba poslanecké kluby opustili rokovaciu sálu v čase hlasovania, pozn. red.). Je dobré, že sme sa zachovali tak v tejto fáze,” skonštatoval pre Aktuality.sk.

Pripustil však, že postoj jeho a Benčíka sa nestretol s nadšením u všetkých straníckych kolegov. Tvrdí však, že z dlhodobého hľadiska to dáva pre značku Za ľudí zmysel. Reakciu Remišovej nechcel Miroslav Kollár priamo hodnotiť. “Je pravda, že doteraz som nezaznamenal doteraz nejaké jej zásadné stanovisko k tejto kauze. Ale nechcem jej robiť hovorcu,” reagoval na otázku Aktuality.sk.

O politických hraniciach

Poslanec Za ľudí a primátor Nitry Marek Hattas hovorí, že väčšina ich poslaneckého klubu sa pragmaticky rozhodla, že kvôli budúcnosti Slovenska treba ísť ďalej napriek Kollárovej kauze.„Rozhodnutie mojich dvoch kolegov by som nekomentoval. Bolo to ich stanovisko, že sú tu pre nich isté hranice. A ja to rešpektujem,“ povedal pre Aktuality.sk.

Zároveň tvrdí, že Remišová súhlasila s postupom poslaneckého klubu Za ľudí. Či to môže oslabiť jej pozície v strane, špekulovať nechcel. Podľa neho to má teraz Remišová náročné, keďže stojí na čele vznikajúceho ministerstva.
O nástupcovi Andreja Kisku v predsedníckom kresle Za ľudí by sa malo rozhodnúť na sneme 8. augusta, aktuality.sk

X X X

Koalícia malých? Kollárova diplomovka otvorila dvere spojenectvu SaS a Za ľudí

O spojenectve dvoch najslabších strán vo vládnom štvorlístku sa hovorilo od vzniku koalície. Ľady medzi stranami napokon prelomil až konflikt pre Kollárovu diplomovku. V napätej atmosfére prebiehajúceho koaličného konfliktu sa vo vestibule Národnej rady začnú pripravovať na tlačovú besedu dve desiatky poslancov. Postupne sa zomknú okolo rečníckeho pultu. V centre skupiny stoja symbolicky bok po boku Anna Zemanová a Jana Žitňanská – predsedníčky poslaneckých klubov SaS a Za ľudí.

Strán, ktoré sa od vzniku koalície bránili vytvoreniu spoločného bloku, až ich do toho napokon dotlačila kauza diplomovej práce Borisa Kollára. Bolo to po prvý raz, čo ich takto verejnosť videla. A podľa slov viacerých zákonodarcov nestáli takto spolu naposledy.

Logické spojenie

Ich spolupráca pritom bola témou prakticky od zostavenia vlády. Obe strany sa na rozdiel od matovičovcov a kollárovcov profilovali najmä ako strany založené v prvom rade na odbornosti.Neskôr sa o nich začalo hovoriť dokonca ako o subjektoch, ktoré by pri emotívnom Igorovi Matovičovi mohli plniť úlohu hlasu rozumu.

Myšlienka koalície v koalícii sa začala ponúkať potom, čo sa zhoršili vzťahy medzi premiérom Matovičom a predsedom SaS Richardom Sulíkom. Zároveň sa v tom čase začali čoraz viac zbližovať Matovič s Kollárom. Napriek tomu, že organizovaný tandem dvoch malých strán by im v koalícii mohol pridať na sile, ani sulíkovci, ani kiskovci sa do rokovaní nehrnuli.

Otázky o spojenectve malých strán sa objavovali dokonca aj počas krízy.

„Nie som si istý, že ešte vôbec vznikol. Niežeby sme sa neboli pokúšali,“ napísal šiesteho júla na svojej stránke na Facebooku poslanec Za ľudí Tomáš Valášek. Príspevkom reagoval na rozhovor Ivana Mikloša pre SME, kde sa exminister financií čudoval, že tandem SaS a Za ľudí nevznikol skôr.

Rozdelenie na bloky

Dnes Valášek potvrdzuje, že kríza, ktorá oba poslanecké kluby dostala do rovnakej situácie, ľady prelomila a spolupráca bude pokračovať ďalej. Potvrdzujú to aj ďalší zákonodarcovia z radov oboch strán. Valáškov stranícky kolega Miroslav Kollár, ktorý hlasoval za odvolanie predsedu Národnej rady Kollára, priznáva, že kríza koalíciu rozdelila na dva bloky.

Napokon, vidno to aj na reakcii premiéra Matoviča, ktorý postup SaS a Za ľudí označil za hranie hier, čím podporil predsedu Sme rodina.„A potom, keď mám možnosť nejako rozhodnúť, tak zrazu utečiem z hlasovania. To nie je fér,“ povedal Matovič.

Kollár zo Za ľudí preto víta, že malé strany napokon k sebe našli cestu.
„Teším sa, že k tejto spolupráci pod tlakom okolností došlo, aj keď možno neskôr, ako by som považoval za zmysluplné,“ hovorí poslanec.

Na oneskorené spojenie má ťažké srdce. Keby k nemu podľa neho prišlo už pri vzniku koalície, strany by spoločne vyrokovali viac, ako sa im to podarilo samostatne.„Ale v danej chvíli asi nebola taká potreba na oboch stranách, aby k dohode došlo,“ konštatuje poslanec.

Kríza zatiaľ stmelila len poslancov

Stredajšia tlačová beseda podľa Kollára ukázala, že v kľúčových veciach vedia zaujať spoločný postup.
„Do budúcna bude fajn, keď sa o tom postupe začneme baviť aj skôr,“ dodáva Kollár.

Kríza však zatiaľ stmelila skôr poslancov jednotlivých strán ako celé strany. Bolo to vidieť aj na spôsobe, akým sa k nej postavili líderka Za ľudí Veronika Remišová a predseda SaS Richard Sulík, ktorí sú členmi vlády a do Národnej rady tak často nechodia. Obaja sa najmä snažili stáť mimo konfliktu.

Podobne ako Miroslav Kollár aj Anna Zemanová z SaS sa preto vyhýba pomenovaniu „koalícia v koalícii“.
„Vôbec nemôžeme hovoriť o koalícii v koalícii. Ale faktom je, že ľudsky sme si blízki s poslancami v strane Za ľudí. Ale aj s tými v OĽaNO a v Sme rodina. No možno je v strane Za ľudí viac takých, ktorí sú nám hodnotovo bližší,“ hovorí Zemanová.

Zlúčenie s SaS nie je na programe dňa

O užšej spolupráci oboch strán však nechce hovoriť z pozície predsedníčky poslaneckého klubu a štafetu prenecháva predsedom oboch strán. Koordináciu v Národnej rade však víta.„Je na mieste, aby o tomto hovorili lídri politických strán. My sme na úrovni parlamentu a aj tu je potrebné nájsť konsenzus pri rôznych návrhoch,“ hovorí Zemanová s tým, že zatiaľ sa všetko oficiálne dohaduje na koaličnej rade a sama nevidí dôvod na zákulisné stretnutia s členmi Za ľudí.

Nájdenie spoločnej reči v poslaneckých kluboch otvára aj otázku ďalšej existencie oboch strán.
Najmä z pohľadu kiskovcov, ktorí sa po voľbách prepadli v prieskumoch pod hranicu zvoliteľnosti.
Miroslav Kollár však odmieta, že by momentálne uvažovali aj o formálnom spájaní s SaS: „Nemyslím si, že inštitucionálne spájanie týchto strán by bolo na programe dňa.“Kým jedným z plodov koaličného konfliktu je tesnejšie spojenectvo dvoch subjektov, tým ďalším sú zhoršené vzťahy medzi ostatnými.

Tvrdé odkazy

Počas dvoch týždňov si politici vymieňali tvrdé odkazy. Poslanci SaS a Za ľudí viackrát vyzývali Borisa Kollára na odstúpenie a v rozhovore pre náš portál Anna Zemanová otvorene hovorila o Kollárovej hanbe.
Kollár zas vybuchol počas rozpravy v parlamente a v emotívnom prejave označil podpredsedu parlamentu a Za ľudí Juraja Šeligu za farizeja.

„Som v politike štyri roky v opozícii a musím povedať, stretol som tu kadekoho. Ale niečo, niečo až tak odporne farizejské ako je pán podpredseda Šeliga, som ešte v živote v politike nestretol. Tento morálny etalón, čo teraz tuná zo seba dostal. To je úžasné,“ reagoval Kollár na Šeligovo vystúpenie.
Koalícia má preto po týchto dvoch týždňoch pred sebou ťažkú úlohu urovnať vzťahy.

Poslanci sa preto snažia pozerať sa najmä dopredu.

„Pokiaľ chceme, aby koalícia fungovala, osobné animozity musia ísť bokom. Ja určite za včerajškom dávam hrubú čiaru a musíme fungovať ďalej,“ volí pragmatický prístup predseda poslaneckého klubu Sme rodina Peter Pčolinský.

Terčom kritiky sa tak namiesto koaličných partnerov stali médiá. Dôvodom bol zostrih z vystúpenia Šeligu a Pčolinského straníckeho šéfa Kollára.

„Mňa úprimne zaráža, že Denník N a Aktuality zostrihajú Šeligovo 10-minútové vystúpenie na dve minúty a potom tam pustia zvyšok vystúpenia Borisa Kollára, kde Boris vrátil Šeligovi jeho vystúpenie. A výsledok je taký, že Šeliga tak pekne rozprával, tak milo a Kollár mu tak sprosto vynadal. Lenže všetci, čo boli v sále, skonštatovali, že vystúpenie Juraja Šeligu bolo zbytočné a zbytočne zaútočil na Borisa Kollára. Reakcia Borisa Kollára bola adekvátna k vystúpeniu pána Šeligu,“ hovorí Pčolinský.

Východisko zo vzťahovej krízy napokon ponúka minister pôdohospodárstva za OĽaNO Ján Mičovský.
Podľa neho by pošramotené vzťahy mohlo napraviť ospravedlnenie. Kto by s ním však mal prísť, hovorí minister len v náznakoch:

„Mal by to byť ten, kto cíti takúto potrebu, a nemusí to byť len ten, kto sa považuje za obeť, ale naopak, môže to byť ten, ktorý je veľkorysý. Verím, že veľkorysosť je spojená s profesiou politika.“, aktuality.sk

X X X

Gröhling: Po vzore ČR sme pripravili zákon, ktorým bude možné odoberať tituly

Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR po vzore Česka pripravilo zákon, ktorý už je na rezorte spravodlivosti a do budúcna ním bude možné odoberať tituly. Na sociálnej sieti o tom informoval minister školstva Branislav Gröhling (SaS). V systéme, ktorý kontroluje práce, je aktuálne 20 miliónov textov. Rezort školstva ho plánuje podľa slov ministra rozšíriť o ďalších päť miliónov textov, ako aj zlepšiť algoritmy, ktoré identifikujú obchádzanie overovania originality.

"Akreditačná agentúra pripravila štandardy pre vysoké školy (VŠ). Na základe nich musia nastaviť systém tak, aby nedochádzalo k nečestnému získavaniu titulov. Ak to nenastane, nasledujú sankcie, ktorých výsledkom môže byť zrušenie programov na VŠ, a teda aj zrušenie danej VŠ," spresnil Gröhling. Ministerstvo tiež pripravuje nový zákon o VŠ, ktorý má toto všetko zohľadniť.

Späť do vecnej roviny

Šéf rezortu školstva vyzval, aby sa diskusia o záverečných prácach, ktorú v posledných týždňoch rozprúdila kauza diplomovej práce predsedu Národnej rady SR Borisa Kollára (Sme rodina), dostala späť do vecnej roviny. "Kontrola originality cez percento zhody sa robí od roku 2011. Je to pomôcka, ktorá ukazuje, ako sa využívajú iné zdroje. Percento zhody však neodhaľuje, či je práca plagiát alebo nie," uviedol Gröhling. Ako tvrdí, niekto môže mať prácu so zhodou päť percent a bude to plagiát a niekto so zhodou 35 percent a bude to originál.

"Posudzuje to každý školiteľ, oponent a komisia individuálne. Hodnotia, aká miera citácií je prijateľná a aká nie," podotkol minister s tým, že neexistuje jednotné pravidlo, ktoré by povedalo, aké percento zhody je povolené a aké nie. Percento zhody sa podľa jeho slov líši podľa témy, odboru či školiteľa. "Najnižšia zhoda býva pri prírodovedných odboroch, vyššia pri spoločenskovedných, najvyššia často pri práve. Niekde sa povoľuje 40, niekde 30 percent. Inde to nie je presne dané," vysvetlil.

Minister tvrdí, že vysokoškolské štúdium sa nedá posudzovať podľa jednej záverečnej práce. Ako podotkol, je úlohou školiteľa, oponenta a školy sledovať celkovú prácu študenta VŠ počas piatich rokov a dohliadať na to, aby ju vypracoval sám.

Predseda parlamentu čelí podozreniu z plagiátorstva pre svoju diplomovú prácu. Kollár to však odmieta a poukazuje na výsledky kontroly originality práce a tiež na poznámky o použitých zdrojoch, ktoré v práci spomína. Deklaruje, že svoj magisterský titul získal v súlade so zákonom. V politike ho však nemieni viac používať., aktuality.sk

X X X

Fico musí vysvetliť pobyt v luxusnom kaštieli. Hrozí mu pokuta vo výške 12-tich platov

Predseda Smeru-SD Robert Fico bude musieť vysvetliť, čo a za koľko robil v luxusnom kaštieli, ktorý má nejasného majiteľa. Týždenník Plus 7 dní pred časom pristihol Fica ako odchádza z exkluzívnej stavby. Líder Smeru-SD odmietol síce, že by v ňom býval, ale rovnako tak nechcel povedať, či si zaplatil za využívanie priestorov tohto kaštieľa vo Vinosadoch.

Tento postoj však teraz bude musieť Robert Fico prehodnotiť. Na podnet Nadácie Zastavme korupciu sa týmto prípadom začal zaoberať parlamentný výbor pre nezlučiteľnosť funkcií.

Ten skúma, či nezískal neoprávnený prospech alebo nepoberal neoprávnenú výhodu. V druhom prípade by bola situácia ešte vážnejšia.

„Tá výhoda môže spočívať aj v tom, že kto stojí za vlastníctvom týchto nehnuteľností. Možno sa nevyhneme tomu, že budeme musieť pátrať ďalej, aby sme preukázali, že neoprávnená výhoda môže spočívať aj v niečom inom, než len v tom, či zaplatil alebo nezaplatil,“ skonštatoval člen výboru pre nezlučiteľnosť funkcií a predseda ústavnoprávneho výboru národnej rady Milan Vetrák (OĽaNO).

Pokuta vo výške 12-tich platov

Ak by Fico naďalej mlčal a nepredložil požadované informácie, vyšlo by ho to pomerne draho.
„Verejný funkcionár je vyzvaný, aby sa k podaniu vyjadril a predložil všetky argumenty a dôkazy, ktorým môže toto podanie vyvrátiť. Sankcia pri takomto type porušení zákona je vo výške 12-tich platov,“ skonštatoval predseda výboru pre nezlučiteľnosť funkcií Richard Raši (nezávislý).

Šéf Smeru-SD bude mať teraz 10 dní, aby tieto dokumenty členom výboru zaslal. Rovnako tak aj samotný prevádzkovateľ či majiteľ kaštieľa by mal zaslať informácie, či a koľko Fico za tieto služby zaplatil.
„Aby to nedopadlo tak, že si popíše do vyjadrenia čo chce, nebude sa dať čoho chytiť. (...) Aby sme dostali aj podklady, že došlo k transakciám a v akej výške boli zaplatené,“ dodal Vetrák, aktuality.sk

X X X

Hlasovanie o Kollárovi je podľa Čaputovej zaujímavou hodnotovou skúsenosťou

Hlasovanie o odvolaní predsedu NR SR Borisa Kollára (Sme rodina) je podľa prezidentky SR Zuzany Čaputovej z hodnotového hľadiska zaujímavou skúsenosťou. Uviedla to v stredu počas návštevy Trnavy a regiónu.

„Je potrebné, aby sme tie najvyššie štandardy a nároky uplatňovali predovšetkým na seba, ak sme ich žiadali od našich predchodcov alebo od ľudí, ktorí boli v politike na inom názorovom alebo hodnotovom spektre,“ uviedla Čaputová. Prezidentka rešpektuje výsledok hlasovania v parlamente, považuje za veľmi významné to, aby všetci verejní činitelia budovali dôveru u verejnosti. Podľa jej slov je dôležité „pozerať sa dopredu a tiež to, akým spôsobom sa budeme pri iných hodnotových križovatkách rozhodovať“.

Poslanci NR SR v utorkovom tajnom hlasovaní neodvolali Kollára z funkcie predsedu parlamentu. Kollár čelí podozreniam z plagiátorstva pri svojej diplomovej práci. Návrh na svoje odvolanie podal sám. Na hlasovaní sa nezúčastnili poslanci za SaS a Za ľudí, ktorí vopred vyzývali Kollára na vyvodenie politickej zodpovednosti. Chceli, aby Kollár sám odišiel z funkcie. To, že Kollár podal návrh na svoje odvolanie považovali tieto strany za hádzanie zodpovednosti na nich. OĽaNO Kollárov odchod nežiadalo, avizovalo, že poslanci z hnutia budú mať pri hlasovaní voľnú ruku.
Prezidentka sa stretla s Bročkom aj Viskupičom

Trnava a jej okolie boli v stredu cieľom návštevy prezidentky Čaputovej. V jej úvode sa stretla s predsedom Trnavského samosprávneho kraja Jozefom Viskupičom a následne aj s trnavským primátorom Petrom Bročkom. Témami rozhovorov bol najmä dosah pandémie koronavírusu, financovanie a reforma samosprávy, rozvoj sociálnej a zdravotnej starostlivosti, ochrany životného prostredia, kultúra, a tiež aj kandidatúra Trnavy na titul Európske hlavné mesto kultúry 2026.

Prezidentku potešilo, že Trnava i kraj majú plány budovania kapacít v oblasti starostlivosti a ochrany tých najzraniteľnejších, a tiež hľadania spôsobu na zastabilizovanie personálu, a to vrátane zdravotníckych pracovníkov. Pre Slovensko bude, ako uviedla, dôležitá v tomto ohľade pomoc Európskej únie v podobe Fondu obnovy, vďaka ktorému budú môcť byť projekty podporené. Konštatovala, že samosprávy obstáli v ťažkej skúške koronavírusovej pandémie, veľmi rýchlo vedeli reagovať na novú situáciu a veľakrát aj rozhodnutia z centra, kým sa dostali na miestnu úroveň, boli kompenzované aktivitou starostov, primátorov a dobrovoľníkov. Prezidentka zároveň vníma obavy miest zo zníženého príspevku z miestnych daní v budúcoročnom rozpočte.

Prezidentka sa v Trnave stretla aj s podnikateľkami spoločností Klartec a Everifin, ktoré prinášajú inovatívne projekty na ochranu životného prostredia a prezrela si centrum mesta vrátane už typického letného deväť metrov dlhého nápisu TRNAVA. Na Hlavnej ulici hlavu štátu čakali už desiatky Trnavčanov. V Galérii Jána Koniarka si prehliadla aktuálnu výstavu obrazov Alexandra Szalontaya Zásielka a pobudla s deťmi z letného výtvarného tábora. Z Trnavy zašla do Piešťan, kde v Kursalone pôsobí komunitné centrum seniorov AkSen. Posledným bodom jej stredajšej návštevy v regióne bola Dolná Krupá, kde sa spoločnosť Apimed snaží o pokračovanie slávneho rozária ružovej grófky Márie Henriety Chotekovej./agentury/

X X X

Ďalší výber riaditeľa na Krajčího ministerstve. Komisia opäť ostala tajná, zverejnili len niektoré projekty

Šéfom popradskej nemocnice sa stal človek, ktorý pracoval posledných pár mesiacov na ministerstve. Je to lekár a manažér, v minulosti šéfoval nemocniciam Agelu a Penty. Koncom mája vyberalo ministerstvo zdravotníctva nového šéfa Nemocnice Poprad. Išlo o ďalšie výberové konanie v rezorte pod vedením ministra Mareka Krajčího (OĽaNO). A podobne ako pri výbere šéfa Všeobecnej zdravotnej poisťovne (VšZP), aj v tomto prípade zostali niektoré veci utajené.

Ministerstvo nesprístupnilo mená členov komisie a tentokrát síce zverejnilo projekty uchádzačov, avšak s výnimkou dvoch - vrátane toho víťazného. Vláda sa pritom v programovom vyhlásení zaviazala k tomu, že do výberového procesu zavedie prvky verejnej kontroly.

Riaditeľom nemocnice pod Tatrami sa stal Anton Hanušín, ktorý v minulosti šéfoval nemocniciam Agelu aj Penty. Po výmene vlády prišiel pracovať na ministerstvo, kde organizačne spadal pod Úsek generálneho riaditeľa služobného úradu Mariána Kolníka.

Kolník bol podľa našich informácií predsedom výberovej komisie, ktorá posudzovala uchádzačov na post šéfa popradskej nemocnice.

Na dobrovoľnom úsudku

Krajčí už krátko po nástupe do funkcie odvolal vtedajšieho riaditeľa Nemocnice Poprad, ktorého vyšetrovala NAKA pre hospodársku trestnú činnosť. Vytýkal mu hospodárenie nemocnice. Výberové konanie na nového šéfa a predsedu predstavenstva v jednej osobe prebehlo koncom mája a v konkurencii ďalších štyroch záujemcov vyhral Hanušín.

Okrem neho sa o post uchádzal Jozef Naščák, Jozef Tekáč (obaja boli v minulosti riaditeľmi Nemocnice Poprad), Milan Vavrek (bývalý člen predstavenstva Nemocnice Poprad) a ďalšia osoba pod označením "uchádzač", ktorá nedala súhlas ani len na zverejnenie svojho mena.Hanušína mali odporučiť podľa ministerstva všetci piati členovia výberovej komisie. Konečné rozhodnutie bolo ale na samotnom ministrovi.

„Minister zdravotníctva zobral na vedomie odporúčanie členov výberovej komisie, ktorá jednoznačne určila pána Hanušína ako najlepšieho z uchádzačov. Súčasne bol projekt pána Hanušína vyhodnotený ako najlepší,” uviedla hovorkyňa MZ SR Zuzana Eliášová.

Komisia uchádzačov ale nebodovala, preto ani neexistuje žiadne oficiálne poradie. Úlohou komisie bolo len zhodnotiť, či záujemcovia spĺňajú podmienky - odborné znalosti, schopnosti a predpoklady.
Odporúčanie, ktoré komisia dala Krajčímu, tak bolo len neformálne a ako uviedlo ministerstvo, na základe dobrovoľného úsudku.

„Nepáči sa mi, že neexistujú jasné kritériá s jasným poradím, s jasným bodovým hodnotením silných a slabých stránok,” hovorí riaditeľ Transparency Inetrnational Slovensko Gabriel Šípoš, ktorý podrobne sledoval už výber šéfa VšZP.
Keby niečo také existovalo, každý by potom mal vedieť odargumentovať, prečo vybral dotyčného človeka a bolo by tiež zrejmé, či minister rozhodol tak ako komisia, alebo inak.

Zaujímavosťou je, že pár dní pred týmto výberovým konaním sa uskutočnilo iné, konkrétne na šéfa štátnych kúpeľov v Dudinciach, pri ktorom komisia riadne bodovala uchádzačov.

Noname komisia

Kto boli členovia výberovej komisie, opäť oficiálne nevieme. Už pri VšZP bolo za to ministerstvo kritizované a posun smerom k väčšej transparentnosti, ku ktorej sa táto vláda zaviazala, nenastal ani v tomto prípade.
Tak ako to bolo pri výberovej komisii na šéfa VšZP, ministerstvo tvrdí, že mená nemôže zverejniť. Odvoláva sa pritom na zákon o ochrane osobných údajov.

Zverejňovanie členov komisie sa ale evidentne dá sprocesovať, pretože pri iných druhoch výberového konania, ako napríklad na prevádzkovateľov pohotovostí, komisiu ministerstvo zverejňovalo. Aj Šípoš hovorí, že pri iných výberových konaniach sa bežne zverejňujú mená.
„Takto nevieme, kto vyberal a či sú to ľudia, ktorí sú všeobecne vnímaní aj odborne aj morálne ako schopní vybrať dobrého kandidáta," hovorí.

Na agrument, že by mohli byť ovplyvňovaní, hovorí dve veci. Jednak, že ich mená možno zvereniť až po výbere a hlavne, ak sa ministersvo bojí, že títo ľudia sú ovplyvniteľní, tak to podľa neho dosť spochybňuje fungovanie rezortu.
„Zdá sa mi úplne jasne neudržatené, aby sme nevedeli, kto vyberá tých ľudí,” hovorí Šípoš.
Rezort po týchto skúsenostiach predsa len sľubuje, že do nasledujúcich výberových konaní proces nastaví tak, aby mená členov komisie boli v prípade záujmu verejné.

„A teda súčasťou účasti v komisii bude podpísanie súhlasu so zverejnením svojho mena v prípade dopytu. Cieľom je, aby transparentné výberové konania neboli spochybňované,” uviedla Eliášová.

Z ministerstva do nemocnice

Aj keď komisia nie je oficiálne známa, podľa našich informácií bol jej predsedom generálny riaditeľ služobného úradu Marián Kolník, teda Hanušínov nadriadený.
Hanušín nastúpil na ministerstvo na začiatku apríla, pár dní po Kolníkovi a Krajčím, a založil Krízové koordinačné centrum ako dočasný útvar počas pandémie COVID 19.

„Útvar svoju úlohu splnil, aj vďaka nemu bol rezort zdravotníctva napriek zložitým podmienkam veľmi rýchlo pripravený na starostlivosť o pacientov nakazených novým koronavírusom,” uviedla Eliášová.

Toto centrum patrilo pod Kolníkov úsek. Konflikt záujmov pri výberovom konaní ale ministerstvo odmieta.
„Nie, nepovažujeme to za konflikt záujmov,” uviedla Eliášová. Vysvetlením má byť podľa nej to, že “výberové konanie bolo oficiálne verejne vyhlásené a mohol sa doň prihlásiť ktokoľvek.”

Krajčí ešte ako opozičný poslanec pritom sám kritizoval pri záchrankovom tendri spojitosť medzi uchádzačmi a komisiou a chcel zvolávať preto mimoriadny parlamentný výbor.

Šípoš v tom až taký problém nevidí, hovorí, že síce mohol by tam byť nejaký konflikt, ale asi zanedbateľný.
„V komisiach sú vždy nejakí ľudia za ministerstvo, zásadne tie špičky. O to viac sa čudujem, že nie sú ochotní zverejniť svoje mená, lebo keď sa boja, že by boli pri zverejení ovplyvniteľní v komisiách na relatívne malé úrady, tak ako si potom môžeme myslieť, že keď sú ich mená zverejnené ako mená kľúčových ľudí na ministerstve, že tam to už nevadí. Tam ich už nikto neovyplyvní?" konštatuje Šípoš.

Projekt len k nahliadnutiu

Oproti výberovému konaniu vo VšZP, tentokrát ministerstvo zverejnilo aj projekty niektorých uchádzačov. Konkrétne z piatich zverejnilo tri, ktorých autori so zverejnením súhlasili. Medzi tými, ktoré na webstránke rezortu nie sú, je aj Hanušínov projekt stratégie rozvoja.

„Vzhľadom na znenie licenčnej zmluvy, ktorou pán Hanušín nevyjadril súhlas so zverejnením projektu, uvedený dokument nebude zverejnený,” uviedla Eliášová. Ďalším argumentom bolo, že dokument nezverejnia kvôli konkurenčnému prostrediu. Šípoš sa nebráni tomu, že v projektoch môžu byť aj citlivé veci, ale na druhej strane verejnosť by mala vidieť, či ten projekt bol naozaj najlepší.

„Moje odporúčanie je zverejniť to celé okrem vecí, ktoré sa zdajú, že by mohli spôsobiť firme-nemocnici problémy,” Šípoš.
Takéto projekty sa museli vypracovávať už za bývalej vlády a tieto sa aj v prípade úspešných uchádzačov zverejňovali. „V minulosti sme čítali mnohé nemocničné projekty a nikdy tam nebolo nič, čo by nemohli vidieť aj iní,” povedal v rozhovore pre Aktuality.sk odchádzajúci analytik ministerstva Michal Štofko.

Hanušín nám ale umožnil do jeho projektu nahliadnuť priamo na ministerstve, s prosbou, aby sme konkrétnosti nezverejňovali kvôli konkurencii. Nový riaditeľ popradskej nemocnice hovorí, že pri jeho vypracovaní vychádzal z know-how získaného 15-ročnou históriou manažéra v zdravotníctve, štúdia a práce v zahraničí.

Výpisky z projektu sme si robiť nemohli.

Aj keď nový popradský riaditeľ nechcel, aby sme z projektu zverejňovali konkrétne veci, sám neskôr časť svojich plánov prezentoval pred novinármi, napríklad pracoviská, ktoré chce v nemocnici vybudovať.

Nové pracoviská

Projekt má 15 strán a narozdiel od konkurenčných projektov sa v ňom Hanušín vyhol všeobecným frázam o tom, kedy bola nemocnica zriadená, aká je štruktúra jej vedenia, či presný výpis oddelení, ktoré sú v rámci strategického rozvoja nič nehovoriacim konštatovaním. V prípade ostatných projektov tieto opisy zaberajú aj niekoľko strán.

V projekte tak ako ostatní popisuje, čo sú podľa neho plusy, mínusy ale aj príležitosti nemocnice. Píše tiež o potrebe auditu aj vo všeobecnej rovine o ambícii byť pro-pacientskou nemocnicou, kde by napríklad ubytovanie malo smerovať k hotelovému štandardu, a o tom, ako si predstavuje starostlivosť o zamestnancov vrátane ich motivačného odmeňovania.
Konkrétnejší je v časti, kde spomína, aké pracoviská by chcel zlúčiť, alebo vybudovať, aby sa stala nadregionálnou koncovou nemocnicou. Súčasťou je aj tabuľka, kedy by mali tieto procesy prebehnúť.

Narozdiel od ostatných projektov sa nepúšťa do čísel - nerozoberá náklady a výnosy. Tvrdí, že nemá interné dáta nemocnice, ale podľa údajov ku koncu roka 2018 (2019 nie je ešte zverejnený, pozn. red.) sa zdá, že bola v dobrej kondícii. Spomína, že jej zisky sú v desaťtisícoch a sama nemá na veľké investície, nemá však dlhy a mala prístup k eurofondom, preto vyzerá lepšie ako iné nemocnice.

Pracoval pre Agel aj pre Pentu

Hanušín v minulosti pracoval v popradskej nemocnici ako anesteziológ.
„Práve preto, že videl, kde sú v nemocnici rezervy a ktoré miesta v prospech pacientov a personálu zlepšiť, sa rozhodol o pozíciu generálneho riaditeľa uchádzať s cieľom zlepšiť situáciu v popradskej nemocnici za nastavenia jasných a transparentných pravidiel," tvrdí dnes ministerstvo.

Riaditeľského postu sa ujal 12. júna.

Podľa zverejneného životopisu na sociálnej sieti je to jeho siedma funkcia za posledných desať rokov.
Predtým pôsobil najmä v súkromnom sektore. Robil medicínskeho šéfa v nemocnici v Levoči, ktorá patrí do siete Agelu.
Posledné roky pracoval ale najmä pre Pentu. Šéfoval jej nemocnici v Spišskej novej Vsi, podieľal sa na príprave jej novej nemocnice na bratislavských Boroch, ale šéfoval aj jej petržalskej nemocnici Medissimo.
Bol spolumajiteľom firmy Emergency Medical Service-EMS.

Pred príchodom na ministerstvo šéfoval nemocnici v Leviciach (Agel).

„Práve pre nespokojnosť sa rozhodol prísť pracovať pre štát a pomôcť situáciu v zdravotníctve zlepšiť bez zbytočného plytvania verejných financií," reagovala Eliášová na otázky okolo jeho pôsobenia v minulosti, aktuality.sk

X X X

Štátny tajomník Husár chce úzko spolupracovať so splnomocnencom pre šport Kučerom

Štátny tajomník Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu (MŠVVaŠ) SR Ivan Husár, ktorý je zodpovedný za oblasť športu, chce úzko spolupracovať so splnomocnencom vlády SR pre mládež a šport Karolom Kučerom.

"Dohodli sme sa, že sa budeme pravidelne stretávať raz za tri týždne a riešiť spoločné veci," potvrdil Husár pred stredajším rokovaním vlády. Avizoval, že Kučera sa chce bližšie zamerať na školský šport.
"Chce sa venovať kvalite telesnej výchovy na prvom stupni základných škôl," uviedol Husár o Kučerovi, ktorého vláda vymenovala za splnomocnenca pre mládež a šport 4. júna.

Štátny tajomník rezortu školstva priznal, že naďalej hľadá vhodného kandidáta na uvoľnený post predsedu Fondu na podporu športu: "Nie je to jednoduché, jednak sú tu prísne pravidlá týkajúce sa štatútu verejného činiteľa a nezlučiteľnosti s podnikateľskými aktivitami, čo je veľký problém pre schopných manažérov pohybujúcich sa v oblasti športu, a taktiež nie každý chce túto prácu vykonávať, ak je za to odmena zo zákona, myslím si, 700 eur. Je to ťažká úloha, ale hľadáme."
Predchádzajúci šéf fondu Dušan Guľáš oznámil rezignáciu 19. júna. Vo funkcii bol necelý mesiac. Husárovi svoj koniec Guľáš zdôvodnil tým, že v súčasnosti je veľmi ťažké ukončiť dlhoročné podnikateľské aktivity tak, aby boli v súlade so štatútom verejného činiteľa, aktuality.sk

X X X

Praktiky Matečnej a Kožucha v rezorte pôdohospodárstva stále pokračujú

Viacerí malí farmári sa pre pozastavené platby nachádzajú v ťažkej finančnej situácii. Preto zvažujú, že nakoniec svoje farmy pozatvárajú a rozpredajú. Ministerstvo pôdohospodárstva pod novým vedením prisľúbilo hneď po voľbách, že fungovanie tohto rezortu sa zmení. Minister Ján Mičovský tvrdil, že malým farmárom uľahčia život a už im nebudú viac likvidovať ich biznis, ako to bolo za čias predošlej ministerky Gabriely Matečnej.

Realita je však iná. Dôkazom toho sú malí poľnohospodári z okolia Hnúšte.

Jedným z nich je Dušan Trocha, ktorý sa zaoberá chovom kôz. Kvôli postupu Pôdohospodárskej platobnej agentúry (PPA) sa momentálne potáca na hrane prežitia. PPA je najdôležitejšou organizáciou v rámci ministerstva, ktorá prerozdeľuje každoročne zhruba miliardu eur na dotáciách.

Prenajatá pôda

Všetko sa to začalo koncom augusta minulého roka, keď prišli pracovníci PPA na kontrolu.
Trocha hospodári na necelých 100 hektároch, z toho 77 hektárov má v prenájme od Slovenského pozemkového fondu.
Pôdu od štátu v katastri obci Brádno užíva už 5 rokov.

Tieto pozemky boli dlho neudržiavané, a preto musel zainvestovať mnoho vlastnej práce a ďalších nákladov, aby sa na parcelách mohli pásť jeho kozy. „Niektoré plochy boli veľmi zarastené a boli evidované ako biele plochy, čiže takzvaná nelesná poľnohospodárska pôda,“ približuje Trocha.

Pracovníci PPA však na základe kontroly na mieste došli k záveru, že Trocha porušil dotačné pravidlá.
Do záverečnej správy z kontroly uviedli, že vytvoril „umelo podmienky potrebné k tomu, aby v rozpore s cieľmi právnych predpisov získal neoprávnenú výhodu podľa článku 60 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady EÚ“.
Stopnuté peniaze

Na základe tohto rozhodnutia mu agentúra nevyplatila koncom vlaňajška celkové dotácie za rok 2019 vo výške necelých 9-tisíc eur. Okrem toho PPA žiada od Trochu peniaze za roky 2018 a 2017, ktoré mu už vyplatila. Tým sa dostal do veľmi ťažkej finančnej situácie.

Farmár sa pozastavuje nad rozhodnutím pracovníkov PPA, pretože absolútne nechápe, ako mu môžu zobrať dotácie, ktoré dostal v minulosti a ľudia z „pépeáčky“ ich už predtým skontrolovali. Rovnako tak odmieta ďalšie závery z kontroly.
„Kontrolou bolo zistené, že žiadateľ si deklaroval plochy, ktoré nespĺňali definíciu trvalého trávneho porastu v zmysle platnej legislatívy,“ vysvetlil hovorca ministerstva pôdohospodárstva Daniel Hrežík postup pracovníkov PPA.
Podľa neho na základe satelitných snímok dokázali kontrolóri preskúmať aj stav z predchádzajúcich rokov, a preto teraz žiadajú dotácie naspäť.

„Obhliadkou na mieste zistili stopy po pôvodnej ťažbe dreva, ktoré jednoznačne bránili akémukoľvek poľnohospodárskemu využitiu deklarovaných plôch a logicky usúdili, že pne stromov a kmene a konáre nachádzajúce sa na mieste sa na túto plochu dostali po ťažbe dreva, a teda plocha nemohla slúžiť na poľnohospodárske účely ani v predošlých rokoch,“ dodáva Hrežík.

Trocha tvrdenia ministerstva odmieta a argumentuje tým, že z nariadenia Európskeho parlamentu a Rady EÚ vôbec nevyplýva, že by na trvalých trávnatých porastoch nemohli byť rôzne kry a stromy, ktoré by mohli zvieratá spásať. A práve kozy ako horské zvieratá sú zvyknuté aj na takúto potravu.

Takisto predložil dôkazy, že o túto pôdu sa staral – frézovanie, mulčovanie a pasenie, ako vyžaduje legislatíva.
Farmárove dôkazy PPA odmietla a navyše okrem pozastavenia dotácií ho začala riešiť aj Národná kriminálna agentúra (NAKA). Celý prípad totiž pracovníci agentúry odovzdali aj policajným vyšetrovateľom.

Takýto postup spochybnil Trochov právny zástupca. „Zákonodarca taxatívne uviedol v zákone, že správne delikty prejednáva PPA. Pôdohospodárska platobná agentúra disponuje oprávnením – konanie mimo odvolacieho konania, ktorým skúma právoplatné rozhodnutia, kde má oprávnenie konštatovať porušenia predpisov, týkajúcich sa dotácií, ktoré boli subjektu poskytnuté,“ vysvetlil advokát Martin Berec.

Podľa neho uvedené konanie stále prebieha v Pôdohospodárskej platobnej agentúre, ktorá akože pre istotu oznámila orgánom činným v trestnom konaní podozrenie, že mohlo dôjsť k porušeniu ustanovenia trestného zákona.
„Týmto presunula svoje povinnosti o prešetrení skutočností, a teda neoprávneného žiadania dotácie. PPA do dnešného dňa neprišla na žiadne porušenie zákona a konanie stále prebieha. Podľa zásady pomocnej úlohy trestnej represie má byť trestné právo použité len ako najkrajnejší prostriedok,“ dodal Berec.

Idú po malých farmároch?

Podobných prípadov ako farmár Trocha je v poslednom čase viac. Ako nám potvrdila členka výkonného výboru Vidieckej platformy Anna Balková, mnohí z ich radov aktuálne riešia nezmyselné pozastavenie dotácií.
„Vieme o ďalších prípadoch, kde si PPA uplatňuje sankcie voči farmárom zo strany štátu. Tieto tresty sú však pre nich likvidačné a mnohí z nich sú nútení rušiť svoje farmy. Prečo by sme mali znášať chyby, ktoré spravia nejakí úradníci,“ vyhlásila Balková.

Ďalším poškodeným je aj Ján Macháček, ktorý taktiež hospodári neďaleko Hnúšte. Jeho prípad je veľmi podobný ako Trochov. Ten má pre pozastavené vyplácanie peňazí taktiež existenčné problémy, aktuality.sk