iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Koalícia presadiť zmenu voľby, odvolania prokurátora SR

Koalícia chce v tichosti presadiť zmenu voľby a odvolania špeciálneho prokurátora: Bez ohľadu na to, či kritizovaný špeciálny prokurátor Dušan Kováčik dodrží svoje slová o predčasnom odchode z funkcie alebo nie, jeho koniec by napokon mohli odhlasovať aj poslanci v Národnej rade. Poslanci Za ľudí a SaS – Juraj Šeliga s Alojzom Baránikom pripravili pozmeňujúci návrh zákona o prokuratúre, ktorý majú Aktuality.sk k dispozícii. Podľa neho by takýto scenár bol možný.

Podobne ako sa vládna koalícia snaží o nové pravidlá pri voľbe generálneho prokurátora, mnohé z týchto noviniek chce teraz presadiť aj pri voľbe a odvolávaní šéfa špeciálnej prokuratúry.

Spomínaná koaličná dvojka zákonodarcov presadzuje, aby Kováčika či jeho nasledovníkov bolo možné odvolať aj v prípade, že „svoju funkciu prestal vykonávať riadne, čestne, nezávisle alebo nestranne”.
Bez prokurátora. Generálneho aj špeciálneho

Podpredseda parlamentu a strany Za ľudí Juraj Šeliga takýto krok vysvetľuje aj tým, že v uplynulých týždňoch vyšlo najavo, že bezpečnostná previerka špeciálneho prokurátora je stále otvorená.

„Podľa informácií, ktoré som mal ja, sa Dušan Kováčik nezúčastnil testu na detektore lži. Presné príčiny, ktoré viedli k otvoreniu bezpečnostnej previerky Dušana Kováčika, nie sú známe. Faktom ale je, že jeho bezpečnostná previerka otvorená bola a NBÚ to rieši," upozorňuje.

V prípade, že by Kováčikovi bola odňatá previerka, nemohol by ďalej zastávať funkciu špeciálneho prokurátora.
„Hneď, ako sme túto možnosť identifikovali, rozhodli sme sa, že bude vhodné v rámci nadchádzajúcej úpravy voľby generálneho prokurátora predefinovať aj voľbu špeciálneho prokurátora, vrátane spôsobu jeho odvolania," tvrdí pre Aktuality.sk.

Kováčik dnes cez hovorkyňu Úradu špeciálnej prokuratúry poslal stanovisko, že na bezpečnostnom pohovore bol aj koncom júna. „Je teda zrejmé, že sa neodmietol zúčastniť bezpečnostného pohovoru, ktorého súčasťou je polygrafické vyšetrenie – psychofyziologické overenie pravdovravnosť,“ uvádza sa v stanovisku, ktoré poskytla hovorkyňa Jana Tökölyová.

Kováčik podľa nej odmieta lživé tvrdenia, že „sa odmietol zúčastniť predmetného vyšetrenia“. „Takéto účelové lživé vyjadrenia považuje za pokračovanie lživej kampane na odôvodnenie jeho odvolania,“ dodala.
Zmeny aj pri volení

Zmena by pritom nemala byť len pri jeho odvolávaní, ale aj volení. V prípade schválenia aktuálneho pozmeňujúceho návrhu by už nepatrilo právo navrhovať kandidáta na špeciálneho prokurátora iba generálnemu prokurátorovi tak, ako je to dnes.

Po novom by tieto návrhy mohol dávať nielen šéf generálnej prokuratúry, ale aj poslanci, minister/-ka spravodlivosti, predseda ústavného súdu, ombudsman/ka, rada prokurátorov, profesijna organizácia právnikov či právnické fakulty, Akadémia Policajného zboru Slovenskej republiky alebo Ústav štátu a práva Slovenskej akadémie vied.
Rovnako tak sa upravuje aj to, kto by mohol kandidovať za špeciálneho prokurátora.

Ním by mohol byť ako doterajší sudca či prokurátor, ale aj človek, ktorý bol najmenej 15 rokov činný v právnickom povolaní. Cesta do tejto funkcie by sa tak otvorila napríklad aj Danielovi Lipšicovi, o ktorom sa hovorí aj v súvislosti s kreslom generálneho prokurátora.

Výhrady Vetráka

Nie všetci koaliční poslanci sú však z tohto návrhu nadšení. Predseda ústavnoprávneho výboru Milan Vetrák (OĽaNO) tvrdí, že koalícia pred dilemou, keďže hrozí, že Slovensko sa môže cez leto ocitnúť nielen bez generálneho, ale aj špeciálneho prokurátora.

Dosluhujúcemu šéfovi generálnej prokuratúry Jaromírovi Čižnárovi totiž nielenže končí funkčné obdobie, ale podľa Vetráka je „v poslednej dobe viac na ‚PN‘ ako v práci”
„Nefunkčnosť prokuratúry je vážnym rizikom pre riadne vyšetrenie prípadov korupcie a organizovaného zločinu a potrestanie páchateľov závažných trestných činov,” upozorňuje Vetrák.

Preto je podľa neho na mieste otázka, či „upraviť pravidlá voľby a odvolávania špeciálneho prokurátora ‚narýchlo‘ v parlamente ešte počas leta, alebo až na jeseň“.

„Máme podstúpiť riziko nefunkčnosti prokuratúry? (…) Musí nás trápiť akým spôsobom a formou sa to stane? Chceme byť trpezliví a poctiví, alebo len odhodlaní?,” odkazuje nepriamo koaličným partnerom.
(Pokračovanie článku nižšie)

Kolíkovej názor sa nemení

Výhrady môže koalícia očakávať aj zo strany ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej. Tá už skôr povedala, že pozíciu generálneho prokurátora by mal zastávať prokurátor, ktorý má nielen politickú, ale aj odbornú legitimitu. To isté podľa jej hovorcu Petra Bublu platí aj v prípade špeciálneho prokurátora.

„To, čo však v tejto veci považuje za kľúčové je, aby proces voľby prebehol korektne, so všetkým, čo k tomu patrí a tak, aby bol pre verejnosť uveriteľný. Teda aby vypočutie nebolo len „naoko“, ale naozaj," poznamenal Bubla pre Aktuality.sk.
Pokiaľ ide o otázku možnosti odvolania, šéfka rezortu by podľa jej hovorcu bola osobne prísnejšia v posudzovaní, aké sú dôvody na odvolanie a či takto navrhovaný dôvod skutočne má alebo nemá byť dôvodom na jeho odvolanie.
„Vníma, že by sme tu mali pozornejšie zvážiť, či za iného zloženia parlamentu nemôže dôjsť k situácii, že odvolanie nebude úplne korešpondovať s tým dôvodom, ktorý bude na to použitý," dodal.
Sme rodina Šeligu s Baránikom podporí

Naopak, pozmeňujúci návrh Šeligu a Baránika podporuje hnutie Sme rodina. A to napriek tomu, že pod ním nie sú kollárovci podpísaní.

„Je to súčasť širšej dohody v koalícii, akým spôsobom chceme meniť pravidlá voľby generálneho prokurátora. V zásade s tým nemáme problém," skonštatoval predseda poslaneckého klubu Sme rodina Peter Pčolinský.
Nevadia mu ani výhrady Nadácie Zastavme korupciu. Tvrdí totiž, že pre neho nie je relevantná.

„Táto organizácia je zložená najmä z bývalých kandidátov za Progresívne Slovensko. Z môjho pohľadu je to teda politicky motivovaná nadácia," vyhlásil.
Definitívne by túto otázku mala vyriešiť koaličná rada, ktorá sa zíde v pondelok večer, aktuality.sk

X X X

Kollár: Vlastnil som všetky lyžiarske strediská v Tatrách

Podľa Kollára strana Spolu iba odvracia pozornosť od dôležitých tém, ktoré teraz trápia slovenskú spoločnosť. „Bol som na daňovom úrade a vybral som si úplne čerstvý doklad o tom, že firma BSSC, ktorú napádajú, nie je daňovému úradu ani štátu dlžná ani na daniach, poplatkoch či čomkoľvek inom ani korunu. Toto je prvé klamstvo, ktoré povedali, vyvrátené,“ zdôraznil Kollár na videu zverejnenom na sociálnej sieti.

Druhým klamstvom prestaviteľov strany Spolu je podľa Kollára tvrdenie, že je naďalej konateľom tejto spoločnosti. „Od roku 2006 som sa ako ústavný činiteľ vzdal konateľstva. Mám o tom aj doklad od notára,“ uviedol. Tretím tvrdením, ktoré Kollár vyvracia, je, že spoločnosť bola v čase predaja polovice podielu takmer bezcenná a vlastnila len jeden bager.
„Hodnota tejto spoločnosti bola v tom, že vlastnila jednu omnoho väčšiu firmu Prvá tatranská. Tá vlastnila všetky lyžiarske strediská v Tatrách – Štrbské pleso, Skalnaté pleso, Bachledovu dolinu, Ždiar, Tatranská Lomnica – Jamy, Smokovce, Jakubkovu lúku. Toto všetko vlastnila, takže je nemiestne hovoriť o jednom bagri,“ dodal Kollár./agentury/

X X X

Matovič predstavil svoje odpolitizovanie okresných úradov
Najsilnejšie vládne hnutie OĽaNO sa nedalo odradiť a pokračuje vo výbere prednostov okresných úradov výhradne vo vlastnej réžii. A teraz ľudí požiadalo, aby každého kandidáta prelustrovali. Majú štyri dni na to, aby poslali obyčajným svoje podnety alebo udania.

Premiér Igor Matovič tvrdí, že za všetko môže koaličná strana Za ľudí, ktorá chcela úrady obsadzovať svojimi neúspešnými straníkmi. „Desať rokov hovorím, že ak chceme odpolitizovať štátnu správu, musíme spraviť hrubú čiaru medzi politikou a odbornosťou a touto hrubou čiarou brániť tých úradníkov, ktorí majú prekypovať najmä odbornosťou a nie politickou lojalitou,“ tvrdí Matovič. „Doteraz tí, čo mali pod patronátom okresný úrad, po každých voľbách urobili také politické jatky, že sa menili stovky, tisícky a pri niektorých voľbách až desaťtisíc ľudí,“ tvrdí premiér.

Výber nových šéfov okresných úradov však nezveril do rúk odborníkov, ale svojmu poslaneckému klubu. Na Slovensku je 72 takýchto úradov, poslanci zatiaľ vybrali sedemdesiatku adeptov. „Rozhodli sme sa, že vyberieme ľudí, na ktorých sa dá spoľahnúť. Pozorne sme počúvali a z päťsto oslovených ľudí sa na tie naše pohovory dostalo viac ako 330 ľudí a z nich sme sa snažili vybrať tých najlepších, aby sme konečne mohli vybrať novú generáciu prednostov okresných úradov,“ vyhlásil šéf poslaneckého klubu obyčajných Michal Šipoš.

Odmieta, že výberové konania, o ktorých rozhodovalo 53 poslancov hnutia, boli netransparentné. Rovnako tvrdí, že nepreferovali vlastných spolupracovníkov či sympatizantov. „Z tých sedemdesiatich, ktorých máme zatiaľ vybratých, má len každý ôsmy niečo s OĽaNO. Aj niektorí naši kandidáti do volieb v týchto výberových konaniach neuspeli,“ ubezpečil Šipoš. Nespresnil však, kto poslaneckým sitom neprešiel či koľko kandidátov malo záujem o tento post.

Matovič tento proces prezentuje ako odpolitizovanie štátnej správy. Argumentuje, že kým doteraz sa po výmene vlády na každom okresnom úrade menili stovky ľudí, dnes bude politickým nominantom len jeden – samotný prednosta úradu.
„Začíname proces odpolitizovania štátnej správy,“ vyhlásil premiér Igor Matovič. „Neviem si predstaviť férovejší spôsob ako ten, ktorý sme ukázali,“ zdôraznil. „Kto toto považuje za politizáciu štátnej správy, tak buď nevie čítať, alebo nepozná obrázky,“ dodal Matovič. „V V momente, keď tento náš nominant niečo urobí, padne to na našu hlavu,“ zdôraznil Matovič politickú zodpovednosť hnutia OĽaNO.

Na vine je Za ľudí

Matovič vysvetlil, že pôvodne nechcel z politickej úrovne vyberať ani len samotných prednostov. Presvedčili ho však jeho vlastní koaliční partneri, ktorí vraj na úrady tlačili vlastných neúspešných kandidátov z parlamentných volieb.
„Aj strana Za ľudí nám dávala zoznamy ľudí, ktorých chceli dosadiť na okresné úrady. Keď som sa dozvedel, že sa takéto dohody robia, povedal som, že to nehrozí. Bude to zodpovednosť našej strany, lebo okresné úrady patria pod ministerstvo vnútra,“ vysvetlil premiér.

Podpredsedníčka Za ľudí Veronika Remišová sa však proti takýmto tvrdeniam bráni. „Strana Za ľudí presadzuje odpolitizovanie vedenia štátnych úradov v regiónoch a zavedenie otvorených verejných transparentných výberových konaní na funkcie prednostov okresných úradov. Takisto sme požadovali stanovenie presných kvalifikačných kritérií a požiadaviek na funkciu prednostu, aby sa nestávalo, že okresný úrad povedú ľudia, ktorí nikdy nič poriadne neriadili. Keď sa premiér rozhodol postupovať takýmto spôsobom, v tom prípade očakávame, že za to prijíma aj plnú politickú zodpovednosť,“ informovala podpredsedníčka vlády a ministerka pre informatizáciu a eurofondy.

Premiérove obvinenia, že ich strana na úrady tlačila vlastných kandidátov, však úplne odmieta. „Strana Za ľudí sa ohradzuje voči tvrdeniam o ,neúspešných straníkoch'. Mame kvalitných odborníkov, ktorí nie sú odkázaní na miesta v štátnej službe. My budeme fungovanie okresných úradov pozorne sledovať, pretože korupcia a zle fungujúce služby štátu sú pre občanov najciteľnejšie práve na okresných úradoch,“ zdôraznila Remišová.

Pellegrini reaguje na premiérove slová o odpolitizovaní štátnej správy

Podpredseda parlamentu zvolený za opozíciu Peter Pellegrini sa za Matovičovo plošné obvinenie všetkých štátnych úradníkov ospravedlnil. „Premiérova tlačová konferencia bola predstavením nových politických jatiek. Väčšiu politizáciu a popretie slov o transparentnosti a verejných vypočutiach som ešte nevidel. Budem sa veľmi čudovať, ak to ľudia pánovi premiérovi zhltnú a uveria,“ reagoval expremiér Pellegrini. Ten spochybnil, že výberové konania boli naozaj verejné a k poslancom obyčajných mali prístup len vybratí ľudia
.
Prví prednostovia sú už známi

Poslanecký klub obyčajných už verejne ukázal aj prvých štyroch zo sedemdesiatky svojich nominantov na prednostov. Ako prvého predstavili prírodovedca Michala Deraja, ktorý má dostať do správy okresný úrad v Dunajskej Strede. „Mojím cieľom je sprofesionalizovať štátnu správu a poskytnúť služby pre všetkých občanov rovnako bez uprednostňovania. Tiež pozdvihnúť úroveň odbornú a morálnu úroveň okresného úradu,“ uviedol.

Druhým je advokát Martin Dolinaj, budúci prednosta v Banskej Bystrici. „Napriek tomu, že som sa dosiaľ nikdy politicky neangažoval, mám dôveru v snahu tejto vlády odstrániť korupciu a klientelizmus. Rozhodol som sa byť tejto snahe nápomocný, ako len budem vedieť. Chcel by som svoje advokátske skúsenosti pretaviť do praxe a vplývať na zlepšovanie štátnej správy,“ vysvetlil svoju motiváciu Dolinaj.

„Mojím cieľom a úlohou je, aby zákon platil pre všetkých rovnako. Veľmi si vážim svoju nomináciu a dúfam, že stranu OĽaNO nesklamem,“ povedala Katarína Sovinská, ktorá by mala pôsobiť v Senci. „V štátnej správe pracujem 22 rokov. Budem sa snažiť, aby som nesklamal stranu OĽaNO a vládu a svoju prácu budem vykonávať zodpovedne, čestne, charakterne a všetky skúsenosti využijem tak, aby bol klient spokojný a mali sme tiež kvalitné pracovné prostredie,“ zdôraznil možno budúci prednosta Kamil Ruman zo Žiliny.

Posledným predstaveným nominantom je geograf Jozef Bednár z Gánoviec pri Poprade. „Myslím si, že aj Slovensko by mohlo byť lepšou krajinou, aby sa za ňu moje deti nemuseli hanbiť. Musíme si zachovať vlastné kultúrne a prírodné dedičstvo, ktoré sa nám pod vidinou peňazí stráca pred očami,“ uviedol.

Udávaj s nami

Výber všetkých prednostov by chcel Matovič ukončiť ešte tento mesiac. Vyzval preto ľudí, aby mu do piatka pomohli vybraných kandidátov skontrolovať. „Chcem požiadať ľudí, aby ak majú akékoľvek vedomosti o skutkoch týchto ľudí, najmä morálne prešľapy, aby nám dali na web stránke vedieť, aby sme sa vyhli prešľapom. Buďte pozvaní to tohto výberového procesu. Od vašich informácií bude záležať, či vláda týchto ľudí nominuje,“ odkázal premiér. „Každá informácia bude konfrontovaná s budúcim nominantom,“ ubezpečil.

Zoznam nominantov možno nájsť na stránke www.prednostovia.sk. Každý podnet musí mať autora – treba uviesť meno, e-mail, telefón. Anonymnými podaniami sa poslanci zaoberať nebudú.

Matovič však na lustrácie svojich nominantov dlho čakať nechce. Ľuďom dal čas iba do piatka, prvých prednostov chce totiž vymenovať už na budúci týždeň, na poslednom predprázdninovom zasadnutí vlády. „Myslím si, že pre ľudí, ktorí sa zaujímajú, je to dostatok času,“ reagoval Matovič. Ľudí požiadal, aby neposkytovali svoje informácie anonymne, ale pod vlastným menom. Tak budú môcť byť podľa neho tieto informácie v prípade potreby ešte ďalej doplnené.

Zároveň premiér odmietol, že by takáto výzva bola podporovaním udavačstva. „Ako inak máme ľudí vtiahnuť do politiky. Mne sa zdá, že ak má niekto dôležité informácie, mal by sa o ne podeliť. Nepovažujem to za bonzáctvo, ale zdieľanie zodpovednosti,“ vysvetlil premiér. „Ak niekto urobí chybu, ja ho dám dole,“ prisľúbil./agentury/

X X X

Žitňanská: Ubezpečujem premiéra, že poslanci zo Za ľudí nie sú na predaj

Predsedníčka poslaneckého klubu Za ľudí Jana Žitňanská ubezpečuje premiéra Igora Matoviča (OĽaNO) i verejnosť, že poslanci klubu nie sú na predaj. Uviedla to pre TASR v reakcii na slová premiéra o tom, že v prípade koalície, ktorá by mala 78 poslancov, by si mohol troch z nich niekto kúpiť.

Premiér tiež cez víkend povedal, že SaS a Za ľudí v prípade odvolávania Borisa Kollára (Sme rodina) z funkcie predsedu parlamentu „stiahnu chvost“. SaS nechcela slová premiéra komentovať. „Pokiaľ ide o vyjadrenia pána premiéra o kupovaní poslancov, môžem ubezpečiť jeho aj verejnosť, že poslanci klubu Za ľudí nie sú na predaj,“ uviedla Žitňanská.

Podpredsedníčka strany a vicepremiérka Veronika Remišová zase nesúhlasí s odkazmi cez médiá. O celej záležitosti bude podľa svojich slov hovoriť na Koaličnej rade. „Premiér by mal jednotlivých členov koalície spájať a zjednocovať, nie rozdeľovať,“ doplnila pre TASR.

SaS Matovičove slová nekomentuje. „Tieto dehonestujúce výroky sú v prvom rade vizitkou ich autora a nebudeme ich komentovať,“ uviedol pre TASR hovorca SaS Ondrej Šprlák. Predsedníčka klubu Anna Zemanová uviedla, že ak by prišiel opozičný procedurálny návrh súvisiaci s odvolávaním Kollára, hlasovať zaň poslanci SaS nebudú. Ak by nastala situácia, že by sa hlasovalo o odvolávaní Kollára, poslanci si podľa Zemanovej zvolajú klub a dohodnú ďalší postup.

Kollár je rozhodnutý odísť

Podpredseda Za ľudí Juraj Šeliga v pondelok nepovedal, ako by poslanci hnutia hlasovali pri odvolávaní Kollára. Chce počkať na stanovisko Sme rodina a počkať, či vôbec k odvolávaniu dôjde. „Strana Za ľudí zotrváva na svojom stanovisku o vyvodení politickej zodpovednosti predsedom NR SR Borisom Kollárom,“ povedala v tejto súvislosti Žitňanská.
Matovič je podľa svojich slov presvedčený, že v prípade odvolania Kollára z funkcie by hnutie Sme rodina odišlo z vlády. Vládna koalícia má v parlamente 95 poslancov, v prípade odchodu hnutia Sme rodina by jej ostalo 78 poslancov. Boris Kollár pripustil odchod z koalície v súvislosti s výzvami na jeho odstúpenie z postu predsedu parlamentu pre kauzu jeho diplomovej práce. /agentury/

X X X

Sme rodina neuhne. Koaličná karavána pôjde ďalej aj s Kollárom

Koalícia bude pokračovať bez ohľadu na to, ako nakoniec skončí kauza okolo diplomovej práce Borisa Kollára. Naznačujú to najnovšie vyjadrenia lídrov koaličných strán.

Predseda poslaneckého klubu Sme rodina Peter Pčolinský po jeho rokovaní skonštatoval, že ich hnutie stojí za šéfom Borisom Kollárom. Nevylúčil pritom, že samotný predseda parlamentu príde s návrhom na svoje odvolávanie.
„O tom sa poradíme na koaličnej rade. Ideme tam s viacerými alternatívami," poznamenal.

Podľa neho ale rozhodne odmietajú výzvu koaličných partnerov z SaS a Za ľudí, aby sa Kollár vzdal funkcie.
„Pevne stojíme za našim predsedom a v plnej miere ho podporujeme," skonštatoval Pčolinský.

Šeliga: Treba sa upokojiť

Podpredseda parlamentu a strany Za ľudí Juraj Šeliga ale odmieta slová premiéra Igora Matoviča (OĽaNO), ktorý ešte v nedeľu v relácii TV Markíza Na telo plus vyhlásil, že Za ľudí a SaS sklopia nakoniec uši.
„Myslím, že už stačilo. Treba sa upokojiť a neodkazovať si cez médiá. My sme jasne povedali, že Boris Kollár má vyvodiť politickú zodpovednosť," vyhlásil.

Naznačil, že ak príde návrh na Kollárovo odvolanie, poslanci Za ľudí by mohli opustiť rokovanie.
„Budem robiť všetko preto, aby vláda nepadla a zároveň sme zotrvali na našich princípoch. (...) Nebudem predbiehať ale rozhodnutie nášho klubu," poznamenal Šeliga.

Varoval tiež predtým, aby sa výroky vládnych politikov nestali natoľko výbušnými, že si k sebe zarúbu cestu.
„Cítim, že je spoločenská objednávka na reformy. A toto je dnes na vážkach. Zúčastňovať sa preto na rôznych politických konštruktoch – kto dá aké hlasovanie, sa mi zdá predčasné,“ dodal podpredseda strany Za ľudí.

Koaličná karavána ide ďalej

Predsedníčka poslaneckého klubu SaS Anna Zemanová síce tiež potvrdila, že stále žiadajú odchod Kollára z funkcie šéfa parlamentu, no ak tak neurobí, pre jej stranu je kauza uzatvorená.
„Pre mňa je dôležité, aby sme dokázali naplniť programové vyhlásenie vlády a realizovať opatrenia, aby sa tu žilo lepšie. Nie dvojtýždňové bavenie sa o diplomovej práce Borisa Kollára," vyhlásila.

Zemanová sa jednoznačne nevedela vyjadriť, čo sulíkovci urobia v prípade, že budú poslanci hlasovať o odvolaní predsedu parlamentu. Pripomína, že takýto návrh zatiaľ totiž nikto nepredložil. „Koaličná karavána by mala ísť ďalej. Bude to jeho hanba a vec Sme rodina. My sme jasne vyjadrili postoj k plagiátorstvu a celej tejto kauze," dodala šéfka poslaneckého klubu SaS, aktuality.sk

X X X

Ľubomír Jaško: Kollárova funkcia sa poriadne predražuje

Náklady Kollárovej minulosti rastú každý deň.
Staré hriechy pribúdajú

Takáto letná brigáda sa k premiérovi vôbec nehodí. Mrhá energiou, nápadmi aj zbytočnými urážkami voči zvyšku sveta - všetko len kvôli jednej nevydarenej nominácii na šéfa parlamentu. Boris Kollár sa už nikde inde obhajoby a pochopenia nedočká. Mimoparlamentné strany, ktoré prichádzajú skoro každý deň s analýzou jeho divných kšeftov z minulosti, nemajú žiadny dôvod ho podržať.

Jediným ospravedlnením je, že ide o staré hriechy. Horšie by bolo len to, keby sa Kollár stihol výrazne zapliesť do nových povolebných machinácií a pochybných biznisov. To by už znamenalo reálne zneužitie moci a miera zlyhania by ešte viac narástla.

Minulosť má dnes väčšiu cenu ako kedykoľvek predtým. Dá sa rýchlo, bezbolestne a lacno zrekonštruovať. Stačí prístup do verejných databáz, registrov a iných zdrojov. Okrem odfláknutých diplomoviek sa za sekundu stanú verejným majetkom aj firemné prepojenia, akcionárske podiely a účtovnícke kúzla.

Lepšie využitá energia

Stačí nešťastne (alebo trápne) zatĺkať a politická cena narastie na stonásobok od rána do večera. Ide o jeden z vedľajších efektov podnikateľov v politike.

Ak by sa Kollár (a s ním aj Kiska, Matovič a mnohí iní) venovali v mladosti straníckej práci, tieňovým vládam, štúdiu politológie alebo starostovaniu (aby potom od komunálu postúpili vyššie), ubudlo by veľa zbytočných starostí.
Hoci sa môže Boris Kollár (hádam aj právom) cítiť ako obeť krutého účtovania s tým, čo bolo, s takým pocitom nič nevyhrá. Aj ostatní majú právo na svoje pocity - napríklad na pocit, že zmena starej politiky a vrátenie uneseného štátu občanom musí vyzerať inak.

Premiér Matovič si vybral najnešťastnejší spôsob reakcie. Už sa stihol postarať o rozdelenie koalície na dva bloky. Viacnásobne ponížil bývalých aj súčasných spojencov. Vymyslel si niekoľko falošných rozprávok - o pripravenom kupovaní poslancov a mafiánoch, ktorí sa chcú rýchlo dostať k budúcim miliardám z únie.

To bola a je naozaj zle použitá energia. Ak by ju premiér využil na neverejnú politickú prácu, mohol už dávno dosiahnuť Kollárov odchod a súčasne poistiť ďalšiu existenciu svojej vládnej koalície. Okrem toho by získal body za objavený vyjednávačský talent, aktuality.sk

X X X
Konkurent Starlinku možno prežije klinickú smrť. Britská vláda mu dá 440 mil. eur

Spoločnosti OneWeb sa nateraz podarilo zahnať úplný krach a zabezpečiť svoje ďalšie fungovanie. Firma tak plánuje naďalej budovať svoju rovnomennú konšteláciu družíc, cez ktoré chce poskytovať satelitné internetové pripojenie a konkurovať projektu Starlink spoločnosti SpaceX.

Zaujímavé však je, kto OneWeb zachránil. Okrem indického konglomerátu Bharti Global je to britská vláda, informovala tamojšia BBC.

Obe strany spolu vytvorili konzorcium, ktoré OneWeb odkúpi za sumu presahujúcu jednu miliardu dolárov (883 mil. eur). Podiel britskej vlády má byť podľa BBC 500 miliónov dolárov (441,5 mil. eur), za ktoré v spoločnosti získa 45 % podiel.
Transakciu ešte musia schváliť veritelia spoločnosti OneWeb, ako aj zodpovedajúce americké úrady.

Záchrana na poslednú chvíľu

OneWeb požiadal o bankrot v New Yorku podľa článku 11 príslušného zákona, ktorý mal firmu ochrániť pred veriteľmi a umožniť jej reštrukturalizáciu, ako aj využívanie zvyšných finančných prostriedkov na ďalšie fungovanie a možnosť získať ďalšie investície.

Čítajte ajZ pretekov o vesmírny internet vypadol najväčší konkurent SpaceX
Firma sa dostala do problémov po tom, čo začiatkom roka pre pandémiu koronavírusu prišla o veľkú investíciu. Do projektu vraj mala vstúpiť SoftBank, na poslednú chvíľu však dohoda padla.

Preventívne kroky sa však firme oplatili a nateraz je z najhoršieho vonku. Hoci už medzičasom musela prepustiť niekoľko stoviek zamestnancov a ostalo jej ich len pár desiatok, aktuálne už avizuje, že sa chce čím skôr vrátiť do plnej prevádzky a napredovať v stavbe satelitnej konštelácie.

Tá doposiaľ zahŕňa 74 satelitov, ktoré sa majú pohybovať vo výške približne 1 200 kilometrov nad zemským povrchom. Firma však zaostáva za hlavným konkurentom, ktorým je SpaceX. Firma Elona Muska má na orbite už takmer 600 družíc a prvé služby chce poskytovať ešte tento rok.

Aké s firmou majú plány?

Podľa vyjadrení britskej vlády je zjavné, že si od akvizície sľubuje príležitosť pre podporu vlastného vesmírneho priemyslu. Minimálne má ísť o výrobu stoviek satelitov, ktoré firma potrebuje vyniesť na obežnú dráhu a ktoré sa doposiaľ vyrábali v USA.

Čítajte ajBoj o nočnú oblohu: Musk upraví Starlink, no bude to vedcom stačiť?

Oveľa odvážnejšia je však možnosť, že Briti by konšteláciu prepracovali tak, aby neponúkala len internetové pripojenie, ale aj navigačné služby. Odchodom z Európskej únie totiž britské ostrovy prídu o členstvo v projekte európskeho navigačného systému Galileo.

„Hoci voľne dostupný signál Galilea ostáva Spojenému kráľovstvu naďalej prístupný, jeho bezpečnejší signály, známe ako PRS a určené pre armádne a vládne využitie, sú dostupné len členským štátom,“ vysvetľuje BBC.
Odhadovaná cena konštelácie OneWeb bola v roku 2015 na úrovni 1,8 miliardy amerických dolárov, napokon však firme nestačili ani tri miliardy, ktoré dovedna získala (bez započítania plánovaného predaja), aktuality.sk

X X X

Môžu družstvá prežiť kapitalizmus? Ľudia s majetkom našli ich slabinu

Hrozbou pre kolektívne vlastníctvo je, že keď sa podarí kúpiť jedného, zvyšní môžu raz-dva vyjsť naprázdno.
Na začiatku bol hnev, slzy a bezmocnosť a na konci v mnohých prípadoch tiež. Zakladanie a zanikanie slovenských roľníckych družstiev neraz spája pocit nespravodlivosti.

Ľuďom najprv násilne odobrali pôdu, na ktorú boli našinci mimoriadne naviazaní. Po revolúcii zase často vyšli skrátka niekdajší družstevníci. Konkurencia zo Západu a bludisko poľnohospodárskych dotácií sa pre mnohé družstvá stali neprekonateľným problémom.

Zraniteľnosť družstiev ilustruje spôsob, akým ovládla viacero poľnohospodárskych podnikov dvojica Róbert Žatko a Michal Bahelka. Bahelku v minulosti zviditeľnil kontroverzný prevoz speváčky Dary Rolins vozidlom záchrannej služby.
Po družstvách môžu byť na rane ďalšie organizácie postavené na kolektívnom vlastníctve – urbárske spoločenstvá.
Od záchraniek k poľnohospodárstvu

Pohľad do obchodného registra ukazuje, že v apríli 1997 vznikla firma FORAL, s. r. o., so sídlom v Trenčíne, kde figurovali aj Róbert Žatko a Michal Bahelka. V októbri 2003 sa obaja muži objavujú v spoločnosti RZP, a. s., so sídlom v zdravotnom stredisku v Uhrovci – rodisku Ľudovíta Štúra aj Alexandra Dubčeka.

Spoločnosť RZP, a. s., sa v tendroch z čias ministra zdravotníctva Rudolfa Zajaca stala jednou z desiatich najúspešnejších firiem pri získavaní licencií na prevádzku záchraniek. Práve vo vozdile RZP v roku 2009 odviezli Daru Rolins, pričom nebola v ohrození života, čo vyvolalo nevôľu vtedajšieho ministra zdravotníctva Richarda Rašiho (Smer-SD).

V roku 2005 Žatko s Bahelkom rozšírili podnikateľské aktivity na poľnohospodárstvo. Vstúpili do družstva vo Veľkej Hradnej zhruba 20 kilometrov od Uhrovca.

Ovládnutie Uhrovca

O niekoľko rokov neskôr sa dvojica dostala aj do družstva v Uhrovci. Z dostupných dokumentov sa javí, že v období pred rokom 2012 kúpila PD Hradná časť družstevných podielových listov – DPL – v družstve v Uhrovci.
DPL sú cenné papiere, ktoré ľudia dostávali ako akúsi formu odškodnenia za niekdajšie krivdy. Rozdelili sa medzi dve skupiny – členov družstiev (zväčša zamestnancov) a podielnikov.

Žatko a Bahelka neskôr prikúpili po jednom DPL družstva Uhrovec ako súkromné osoby. Splnili tým formálnu podmienku, aby sa mohli uchádzať o členstvo v družstve. Po vstupe do Uhrovca prikúpila PD Hradná ďalšie podiely a koncom roka 2012 boli Žatko s Bahelkom pripravení na prevziatie podniku.

DPL v skratke

Po páde socializmu držali väčšinu poľnohospodárskej pôdy na Slovensku stovky poľnohospodárskych družstiev a štátne majetky. Na rozdiel od iných podnikov družstvá neponúkli do privatizácie, aby si ich niekto priamo kúpil, ale pokúsili sa ich transformovať rozdelením majetku medzi ľudí – ako istú formu kompenzácie za niekdajšiu násilnú kolektivizáciu.

Družstvá vystavili potvrdenia o majetkových podieloch, s ktorými mohli držitelia urobiť tri veci: vložiť ich do družstva a byť členom, stať sa podielnikom, ktorý so svojím podielom nesmie sedem rokov hýbať, alebo začať sám farmárčiť.

Celkovo sa k státisícom ľudí dostalo približne 10,5 milióna podielov v celkovej hodnote zhruba 350 miliónov eur (podiel mal hodnotu niekdajších 1000 korún, čiže približne 33 eur na kus).

Väčšina ľudí sa rozhodla pre podielnictvo, pričom úpravou zákonov museli družstvá podiely zmeniť na obchodovateľné cenné papiere – družstevné podielové listy (DPL).

Povinnosť vystaviť DPL malo zhruba 980 družstiev, do konca roka 2003 si ju splnilo zhruba 600 z nich.

DPL boli zapísané v Centrálnom depozitári cenných papierov a držitelia za to museli platiť. Časť ľudí preto previedla DPL bezplatne na štát (Fond národného majetku), iní využili možnosť vyžiadať si DPL v listinnej podobe.
Na december 2012 zvolali členskú schôdzu.

Z necelej štyridsiatky členov sa nezúčastnila potrebná nadpolovičná väčšina, takže pre nízku účasť ju ukončili. Vzápätí využili klauzulu zo stanov, podľa ktorej bolo možné zvolať o hodinu mimoriadnu schôdzu.
Takéto pravidlo sa zvyklo využívať na domových schôdzach v bytovkách, keď vlastníci potrebovali schváliť napríklad opravu strechy, no neúčasť niektorých majiteľov neumožňovala hlasovanie. Aj podľa stanov PD Uhrovec stačilo na mimoriadnej schôdzi toľko členov, koľkí sa zúčastnili a nie nadpolovičná väčšina všetkých.

Žatko a Bahelka mali vďaka DPL nakúpeným pre PD Hradná na schôdzi väčšinu hlasov a mohli tak presadiť zmenu vedenia. Predsedom družstva sa stal Igor Hudec, ktorý figuruje vo viacerých Žatkových a Bahelkových spoločnostiach.
Zmena na akciovku aj expanzia

Manažérske prevziatie družstva však neviedlo automaticky k ovládnutiu majetku. Ten cez DPL stále držali v rukách čiastočne členovia, no najmä podielnici, na ktorých pripadala väčšina zo zhruba 13-tisíc vydaných DPL.
Niekoľkým podielnikom DPL prepadli, keď si ich neprevzali pri výmene zo zaknihovanej na listinnú formu.
Zvyšné DPL sa „vytratili“ pri zmene družstva na akciovú spoločnosť koncom roka 2016.

Takzvaná nominálna hodnota DPL bola pritom 33 eur. Celkový majetok PD Uhrovec však podľa registra účtovných závierok dosahoval viac než 2,5 milióna eur, čo je v prepočte na DPL okolo 200 eur.
Žatko, Bahelka či Hudec sa dostali aj do ďalších družstiev – do Ďumbiera v Brezne a do Lučivnej neďaleko podtatranského Svitu.

Dividendy na obzore?

Róbert Žatko tvrdí, že do družstva vo Veľkej Hradnej vstupoval po výzve, aby mu manažérsky aj finančne pomohol.
Rovnaký motív spomínal aj v prípade PD Uhrovec, pričom prevzatie vedenia cez mimoriadnu schôdzu bolo vraj otázkou naliehavosti, lebo uhrovecké družstvo čelilo ekonomickým problémom.
„Ponáhlali sme sa preto, lebo bolo potrebné rýchlo začať robiť opatrenia, aby ten podnik prežil,“ povedal pre Aktuality.sk. Bývalé vedenie s tým podľa neho súhlasilo.

Žatko taktiež vyhlásil, že aj po zmene družstva na akciovú spoločnosť sa držitelia DPL môžu dostať k dividendám.
„Pokiaľ rozhodne valné zhromaždenie o výplate dividend, automaticky sa budú rozdeľovať aj medzi vlastníkov DPL,“ poznamenal. Zoznam podielnikov podľa neho uložili do depozitu PD Uhrovec.

Sľuby sa sľubujú

Jeden z podielnikov – Milan Pavle – sa však obáva, že jeho DPL je bezcenný. „Myslíme si, že zmenou na akciovú spoločnosť stratili naše DPL platnosť,“ hovorí, keď nám listinu ukazuje.
Jednoznačnú odpoveď, či držiteľ DPL má v takomto prípade šancu uplatniť si nárok na dividendy, neposkytlo ani ministertvo pôdohospodárstva.

„Družstevný podielnicky list ako cenný papier po zmene právnej formy nezanikol, a teda jeho majitelia by vo sfére dispozičných úkonov s družstevným podielnickým listom nemali byť ani po zmene právnej formy nijako obmedzení. Podielnický list môžu v rámci obchodovania previesť na inú osobu vrátane danej akciovej spoločnosti, resp. môžu sa dohodnúť inak,“ odpovedalo ministerstvo.

„Akciová spoločnosť ich môže odkúpiť; nie je povinná tak konať, ako ani družstvo nie je povinné odkúpiť družstevné podielnické listy ponúknuté mu na predaj ich majiteľom,“ dodali predstavitelia rezortu.
Pavle bol v minulosti starostom obce Kšinná vzdialenej od Uhrovca sedem kilometrov. V dedine pôsobí urbárske spoločenstvo a jeho členovia sa obávajú, že môžu dopadnúť rovnako ako držitelia PDL niekdajšieho uhrovského družstva.
Dnes už akciová spoločnosť PD Uhrovec od niektorých urbárnikov kúpila ich podiely, aktuality.sk