iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Mazák: Sudcovia vo väzbe nepodali majetkové priznania

V pondelok si Súdna rada zvolila nového predsedu. Stal sa ním bývalý šéf Ústavného súdu a exporadca prezidenta Andreja Kisku, Ján Mazák. Hovorí, že ide rozbehnúť disciplinárne konania sudcov a už začal s kontrolou majetkových priznaní. Prvé problémy sa už našli.

Keď sa vás v pondelok po zvolení pýtali, čo budete robiť inak ako vaša predchodkyňa – Lenka Praženková, povedali ste, že všetko. Je niečo, čo ste už stihli urobiť inak ako ona?

Výraz všetko znamenal len to, že ja som iný človek ako pani predsedníčka Praženková. Každý človek má svoj modus operandi a ja ho mám už vycibrený pôsobením vo viacerých funkciách. Všetko teda neznamená, že ona robila všetko zle. Znamená iba odlíšenie sa tým, že inak pristupujem k riešeniu problémov.

Čo ste teda už stihli?

Stihol som sa trochu zorientovať. Prvé, čo som urobil, je, že som sa dohodol s členmi Súdnej rady na urgentnom zasadnutí, ktoré bude 13. júla. Budeme tam riešiť niekoľko naliehavých vecí.
Najviac naliehavou je preskúmanie predpokladov sudcovskej spôsobilosti u jedenástich uchádzačov o sudcovský talár.
Ďalej už zasadala komisia pre preskúmanie majetkových priznaní sudcov. S tou sme tiež dospeli k určitým poznatkom. Zistili sme veci, ktoré otvárajú otázky, takže teraz ideme osloviť príslušné orgány.

Čo napríklad? Hovoríte o majetku sudcov a oslovení príslušných orgánov. Znamená to, že ste našli niečo, čo v majetkových priznaniach nesedí?

Zistili sme, že niektoré majetkové priznania napríklad neboli podané iba pre to, že daní sudcovia boli trestne stíhaní, prípadne boli vo väzbe a nestihli to, takže ich ideme vyzývať k podaniu.
Ďalej sme zistili, že je možné, že niektorí boli odmeňovaní na základe určitých dohôd o pracovnej činnosti, ktoré potrebujeme overiť dopytom na predsedu Najvyššieho súdu. Chceli by sme sa popýtať aj, či nie sú nejaké zistenia, ktoré by ukázali, že ich majetkové priznania nesúhlasia so stavom vecí v trestných spisoch stíhaných sudcov.
Všetko je to ale zatiaľ iba v rovine skúmania. Považujem za nevyhnutné, aby sme to preverili. V tomto prípade komisia pre majetkové priznania pracovala veľmi efektívne. Možno sa potvrdí, že je to všetko v súlade s právom, ale možno sa otvoria nejaké otázky. A samozrejme, tí sudcovia, ktorí nepodali majetkové priznania, tak to budú musieť urobiť. Ak nie, tak budú musieť nasledovať zákonom predpokladané postihy.

OČISTA JUSTÍCIE

Mala by očista justície prísť zvonku, teda od ministerky spravodlivosti? Nebolo by to zasahovanie výkonnej moci do tej súdnej? Do akej miery vôbec môže ministerka spravodlivosti hovoriť o očiste súdnictva a do akej miery by ste to naopak mali robiť vy ako predseda Súdnej rady?

Precenili ste ma. Predseda Súdnej rady je síce významná funkcia, ale sám by som v tejto zložitej otázke očisty súdnictva nedokázal takmer nič.
Ak sa pýtate na to, kto by mal byť rozhodujúcim činiteľom pri ozdravení justície, moja predstava je, že by sa na tom podieľalo aj externé aj interné prostredie. V rámci vnútorného prostredia by tá ťarcha mala spočívať na sudcoch a sudkyniach.

Politická moc by nemala vstupovať do nezávislosti a nestraníctva súdnictva, ale mala by po diskusii s nami vytvoriť zákonné predpoklady, ktoré nám teraz buď chýbajú, alebo nie sú úplne použiteľné.Proces očisty a ozdravenia totiž reaguje na niečo, čo je úplne nezvyklé. V európskom právnom prostredí je veľmi nezvyklé, aby defilovali pred očami verejnosti sudcovia s putami na rukách, a aby sa objavovali ďalšie a ďalšie podozrenia.

Keď hovoríme o očiste, od koho a od čoho idete čistiť justíciu? A ako by mala táto očista vyzerať?

V prvom rade je to očista od ľudí v talároch, ktorí sa dopustili kriminálnych skutkov. Tam niet o čom hovoriť. Ak sa to vyšetrí a budú obvinení a odsúdení, musia byť potrestaní a úplne vylúčení z možnosti podieľať sa na výkone súdnej moci. Toto je to najzávažnejšie a ten najviac bolestivý rez do tela slovenského súdnictva.

To druhé poschodie je otázka skutkov, ktoré síce nie sú trestnými činmi, ale veľmi výrazne spochybňujú predpoklady sudcovskej spôsobilosti. To je správanie sa na verejnosti. Správanie, ktoré je príliš voľné. Niektoré vzťahy, ktoré sa povytvárali, niektoré prepojenia medzi sudcami, advokátmi a inými právnickými profesiami. Sú to skutky, ktoré sú disciplinárnym prečinmi.
Napokon sa veľmi intenzívne sústredíme na to, aby sme po toľkých rokoch stabilizovali zásady sudcovskej etiky a prijali interpretačné pravidlá, ktoré budú vodidlom pre posudzovanie každodenného správania sudcov - v talároch, na verejnosti aj v súkromí. Aj v súkromí sa totiž sudca musí správať tak, aby bolo zrejmé, že ide o človeka, ktorý sa dobrovoľne obmedzil v spoločenských aktivitách.
Mienime do toho zapojiť predovšetkým samotných sudcov. Sudcovia by sa mali navzájom v dobrom strážiť, aby nejaký člen ich stavu nešpinil meno celého kolektívu.
Bude dôležité, aby sme tieto otázky sledovali ozaj denne a, ak sa niečo stane, aby sa to okamžite riešilo. Je to presne tak, ako keď dieťa vystrojí nejaké pestvo - musíte ho hneď upozorniť, pretože ak to spravíte o dva dni, dieťa už nevie, čo zlé spravilo.

Momentálne v tomto svete máte dostupné všetky informácie, podklady sa dajú zhromaždiť v priebehu týždňa a už na ďalší týždeň vieme dať človeku možnosť sa vyjadriť.

Zároveň ale musíte dodržať nejaký proces. Týmto procesom sú napríklad aj disciplinárne konania, ktoré má v rukách Súdna rada. Sisciplinárky sú chronicky známe tým, že trvajú veľmi dlho a často nedokážu nič, pretože sudcov posudzujú ich kolegovia, často z nižších súdov. Známym prípadom je Štefan Harabin, ktorý sa hrdí tým, že 14 disciplinárok voči nemu neuspelo. Ako chcete dosiahnuť to, aby disciplinárky prestali byť bezzubé a dokázali zasiahnuť aj voči skúseným sudcom?

Disciplinárne konania boli jednou z hlavných záležitostí môjho prvého dňa vo funkcii. Dal som si predložiť všetky tieto konania, prezrel som si ich. Nie je to naozaj nič radostné, máme veľké sklzy. Mienime to ale rozhýbať.
Súdna rada spracovala legislatívny zámer, ktorý sme už posunuli ministerke spravodlivosti. Členom disciplinárnych senátov bude môcť byť aj bývalý sudca. Významne by to odbremenilo disciplinárne senáty.

Spravidla budeme do týchto senátov navrhovať ľudí, ktorí sú morálne veľmi pevní a odborne zdatní.

Každé zasadnutie Súdnej rady bude začínať štyrmi konštantnými bodmi – jeden z tých bodov bude stav a vybavovanie návrhov na disciplinárne konania. Bude to obsahovať, v akom stave to je, kde boli prekážky a aké opatrenia boli prijaté. Každý mesiac to budeme vyhodnocovať. Ja budem zároveň neformálne komunikovať s predsedami disciplinárnych senátov.

Všetko to na nás bude ležať dovtedy, kým sa nepodarí zrealizovať zámer ministerky Kolíkovej – zriadiť Najvyšší správny súd, ktorý nás odbremení od tejto problematiky. Ak bude mať disciplinárnu právomoc aj nad právnickými profesiami, najmä sudcami, tam už by som žiadne problémy neočakával.
Súdna rada má do veľkej miery v rukách aj to, kto je a nie je sudcom – navrhujete prezidentke sudcov na odvolanie.

Doteraz sa to robilo tak, že Súdna rada vyberala, koho navrhne. Teraz navrhnete odvolať všetkých sudcov, ktorí majú nad 65 rokov?

Nemáme inú možnosť, zákon nám to ukladá. To len Ústavný súd v spolupráci so Súdnou radou vymyslel právnickú kľučku, podľa ktorej „musí“ znamená „môže“.
Všetci, čo prichádzajú do úvahy, budú navrhnutí. Samozrejme, ak sú medzi nimi sudcovia alebo sudkyne, ktorí dovŕšili vek 65 rokov, ale majú plnohodnotný výkon, nič nebráni predsedom príslušných súdov, aby oslovili pani prezidentku, aby ich neodvolávala. Nepochybujem o tom, že pani prezidentka veľmi zváži takéto požiadavky.

Prezident Slovenskej republiky môže týchto sudcov odvolať a nie je na to lehota. My na Súdnej rade ale musíme dodržiavať zákon a nie právne špekulácie, ktoré nás doviedli do neuveriteľnej situácie. Časť sudcov bola predložená a odvolaná, časť nie a nikto nevie prečo. Bolo pre mňa veľmi nepríjemným zistením, že Súdna rada sa podieľala na takejto priamej diskriminácii.

Súdna rada má v rukách aj povyšovanie sudcov. Sú podľa vás na Najvyššom súde teraz tí najlepší sudcovia?

Vieme totiž, že Štefan Harabin si tam za svojej éry dotiahol svojich ľudí. Hovorilo sa, že niektorí na to nemajú, no doteraz súdia.

To, že Štefan Harabin spôsobil úpadok kvality sudcov na Najvyššom súde, je otvorená otázka. Zvnútra súdu zaznievajú hlasy, že nie všetci sú tam na úrovni, aká sa požaduje od sudcov najvyššieho súdneho orgánu v súdnictve.
To, že sú to ľudia, ktorí sa tam dostali za jeho čias, potvrdzuje aj fakt, že keď naposledy kandidoval na predsedu, podporilo ho takmer 50 sudcov Najvyššieho súdu.
Túto otázku ale musíte položiť terajšiemu predsedovi Najvyššieho súdu.

Ale vy na Súdnej rade rozhodujete o tom, kto z krajského súdu postúpi na najvyšší. Dokážete rozhodnúť aj opačne a sudcu z Najvyššieho súdu preradiť na krajský alebo okresný?

Takýto presun je disciplinárny trest, takže by sa muselo počkať, aby bol ten sudca potrestaný. Nemáme kompetenciu z ničoho nič sudcu Najvyššieho súdu preložiť na súd nižšieho stupňa.

Môžete teda iba počkať, kým dovŕši vek 65 rokov?

Alebo kým sa nedopustí takého disciplinárneho previnenia, ktoré by znamenalo buď stratu talára, alebo preloženie na súd nižšieho stupňa. Je to inak v štádiu, do ktorého my už nemôžeme vstupovať a predseda Najvyššieho súdu si to musí vyriešiť sám.

Ale na Najvyššom súde, aj keď sa otvárajú otázky kvality jednotlivcov, máme vo všetkých kolégiách sudcov, ktorí dosahujú parametre znesiteľné aj v európskom meradle. Problém je, že na Najvyššom súde musia byť takí všetci.
Súdna rada ale v tomto prípade musí počkať na to, ako sa bude správať predseda Najvyššieho súdu – ako budú jednotliví sudcovia navrhovaní na postup na Najvyšší súd.
Máme teraz príklad, že chce ísť sudca na vyšší súd a budú s tým problémy. Už máme jednu veľmi vážnu vec, ktorú budeme riešiť, a ktorá sa predtým nikdy nevyskytla.

Čo to je?

Nemôžem vám presne povedať, pretože je to v štádiu rokovaní. Ale jeden člen Súdnej rady vyslal vážny signal o tom, že výberové konanie by mohlo trpieť nedostatkami, ktoré by mohli vyústiť do toho, že by konkrétny sudca nemusel byť preložený na súd vyššieho stupňa. Je to prvá lastovička. Bude to verejné, takže to budete môcť vidieť, ale konkrétnejšie vám neviem povedať, pretože by to momentálne bolo veľmi nediskrétne.

Spomenuli ste nového predsedu Najvyššieho súdu, Jána Šikutu. Vy ste zaňho nehlasovali. Prečo?

Bol som proti, pretože som sa mi zdalo, že napriek tomu, že Ján Šikuta je výborný sudca s medzinárodnými skúsenosťami, je nenáležité začínať v riadiacej funkcii v justícii okamžite na Najvyššom súde.
Sám som prešiel viacerými stupňami riadenia a viem, že to nie je také jednoduché. Chcel som ho len ako kolegu a aj priateľa ochrániť pred tým, aby sa dostal do takej ťažkej funkcie. Dostal sa do nej, držím mu palce a akonáhle to bude potrebné a možné, sám dokážem prispieť spoluprácou alebo nejakou radou.

Nebolo to vôbec proti Jánovi Šikutovi. Bolo to s úmyslom dostať do tejto funkcie človeka, ktorý by už mal skúsenosti s riadením procesov, ktoré sa odohrávajú na Najvyššom súde a bol by schopný usmerňovania súdu v týchto ťažkých časoch. Teraz treba riadiť aj neštandardné situácie, ktoré vznikli z odhalenia Threemy. Je to zložitá situácia, doktor Šikuta to na seba prevzal a preto len zoapkujem, že mu držím palce.

NEZÁVISLOSŤ A KISKA

Ako chcete presvedčiť sudcov, že budete dostatočne nezávislý, keď vás navrhla strana SaS a predtým ste boli poradcom prezidenta Andreja Kisku?

Súdna rada je najvyšší ústavný orgán v rámci súdnictva, ale je to administratívny orgán. Uplatňuje výkonnú moc.

To znamená, že Súdna rada nie je označená za nezávislý orgán. Hovoríme len o faktickej nezávislosti jej členov. Počkajte si na moje rozhodnutia, na moje postupy, na moje výsledky a podľa tohto potom posudzujte, či som dostatočne nezávislý, a či som dokázal dostatočne odolať vonkajším aj vnútorným tlakom.

U mňa ani vonkajšie, ani vnútorné tlaky neprichádzajú do úvahy z mnohých dôvodov. Jedným z tých základných dôvodov je, že som si vedomý svojej funkcie a som si vedomý, toho, že ak nechám vstúpiť do výkonu funkcie iný faktor ako zákon a ústavu, tak okamžite začne proces zlyhávania. To by potom viedlo k tomu, že by som sa musel vzdať funkcie predsedu aj člena Súdnej rady.

Ak by sa niekto pokúsil ma ovplyvniť, kľudne by som to po vyhodnotení závažnosti vykričal a aj potom by som asi zvažoval, že by som sa mojej funkcie vzdal, pretože ju nemôžem vykonávať pod tlakom.

Nie sú to floskuly, myslím si, že to musí dodržiavať každý – aj ten, čo ma nominoval, aj ten, čo ma zvolil, aj tí, ktorí sú v košiari politickej moci a mohli by sa domnievať, že sa dá osloviť Súdna rada s požiadavkou, ktorá nemá oporu v zákone. Na ich mieste by som to ani neskúšal. Som dosť rabiátny a nemal by som problém to verejne oznámiť.

Boli ste poradcom prezidenta Andreja Kisku pre ústavné právo. V roku 2014 ako prezident nevymenoval polovicu z navrhnutých kandidátov tak, ako mu to predpisuje ústava. Hovorilo sa, že je to taká „mazákovčina“ – že ste to vymysleli vy, aby ste vtedajšej predsedníčke Ústavného súdu Macejkovej mohli – ľudovo povedané – oplieskať o hlavu jej rozhodnutie v kauze Čentéš. Skončilo to tak, že súd roky nebol kompletný, doplatili na to ľudia, ktorí sa potrebovali na Ústavný súd obrátiť a nakoniec musel Andrej Kiska sudcov aj tak menovať. Stálo to za to?

Nielenže to za to stálo, ale keby prezident Kiska nebol takýto statočný, tak by ste videli, čo by na tom Ústavnom súde bolo. Teraz to nie je ideálne, ale bolo by to oveľa horšie, keby bol akceptoval mená, ktoré mu v prvom kole predložil parlament.

On ale potom musel tých sudcov vymenovať. Vymenoval Janu Laššákovú a Mojmíra Mamojku. Minimálne v jednom prípade sa ukázalo, že to bolo veľmi zlé rozhodnutie. Mohol vymenovať kohokoľvek z predchádzajúcich mien a Mojmír Mamojka by sa nebol dostal na Ústavný súd.
Mojmír Mamojka bol jediný z kandidátov, ktorý bol univerzitný profesor a vysoko odborne prevyšoval všetkých.

Áno, ale boli tam podozrenia a neskôr sa ukázalo, že bol aj v Threeme.

Threema vtedy nebola známa. Vtedy o profesorovi Mamojkovi nebolo známe nič, čo by ho diskvalifikovalo z hľadiska elementárnej bezúhonnosti. Bol poslanec za Smer, ale nebol členom Smeru. Jeho vymenovanie bolo úplne v poriadku.
Keď Ústavný súd rozhodol, že prezident je povinný vymenovať polovicu z navrhnutých kandidátov, tak guru ústavného súdnictva u nás – Ján Drgonec, napísal odbornú analýzu tohto rozhodnutia. Ukončil ju veľmi trefne – za tento nález by si senát Ústavného súdu zaslúžil defenestráciu. Ten nález je úplne nelegitímny, pretože ak mohol prezident nevymenovať kandidáta na Generálneho prokurátora, tak sudca Ústavného súdu je presne taká istá ústavná funkcia. Jedine senát bol inej mienky.

Dodnes si myslím, že ten nález Ústavného súdu je jedna veľmi temná škvrna v rozhodovacej praxi Ústavného súdu a môžeme sa za to hanbiť.

Na druhej strane, nemal byť prezident Kiska iný ako prezident Gašparovič – v tom, že nebude hľadať spôsoby ako nedodržať ústavu? Nemal sa Andrej Kiska zachovať lepšie a jednoducho urobiť to, čo mu ústava káže?

Nález vo veci Čentéš je ústavné právo. Bol uverejnený v Zbierke zákonov a prezident je povinný postupovať podľa ústavy a jej rámcov. Takže keď máte nález Ústavného súdu, ktorý hovorí, že ak prezident zistí vážne dôvody, nemusí vymenovať, tak prezident Kiska nemal možnosť nerešpektovať túto časť ústavy. Musel povinne preskúmať, či tí kandidáti zodpovedajú tomu nálezu alebo nie.

Keby netestoval kandidátov cez ten nález, ja by som uňho skončil ako poradca. Môže mať na nález iný názor, ale ten nález je súčasťou ústavy. Hrať sa na to, že bude lepší ako Gašparovič by znamenalo porušenie ústavy. To som mu nemohol odporučiť.

V konečnom dôsledku ich ale musel vymenovať.

Nemusel.

Podľa toho nálezu Ústavneho súdu, s ktorým nesúhlasíte, musel.

Ja by som ich nebol vymenoval. Tým, že ten nález Drgonec ocenil ako dôvod na defenestráciu a ako nelegitímne rozhodnutie, proti ktorému sa nemôžete brániť právnymi prostriedkami, máte možnosť ich odmietnuť tým, že ich neimplementujete.

Keby som bol vtedy prezidentom, žiaden z tých kandidátov by nebol vymenovaný. Obhájil by som to aj na vnútroštátnej, aj na medzinárodnej úrovni. Prezident Kiska zvolil kompromis, pretože tam bol problém, komu bude prezidentka Čaputová skladať do rúk sľub atď. Ja by som ich nevymenoval, pretože nebol žiaden dôvod rešpektovať takýto nelegitímny nález.

Neodporujete si tým, že prezident jeden nález Ústavného súdu nemohol ignorovať, ale iný by ignorovať mohol?

Nález Ústavného súdu vo veci Čentéš bol uverejnený v Zbierke zákonov a stal sa ústavou. Nález prvého senátu v druhom prípade bol iba obyčajné rozhodnutie. Nedá sa to vôbec porovnať. Je to obrovský systémový rozdiel, aktuality.sk

X X X

Kollár je rozhodnutý odísť

Kauza odpísanej diplomovej práce šéfa parlamentu a druhej najsilnejšej strany v koalícii Borisa Kollára naberá vážny rozmer. Kým dve vládne strany trvajú na jeho odchode z postu predsedu Národnej rady, on hovorí o odchode z koalície.
"Počúvam, že vydieram koalíciu,“ vyhlásil vo štvrtok s tým, že na diplomovku sa pozrel aj s právnikmi a podľa nich získal titul magister legálne. Strany Za ľudí a SaS však trvajú na tom, aby Kollár odišiel z postu šéfa parlamentu. On celú vec vidí inak.

"Povedali mi, že to bolo arogantné,“ reagoval Kollár na výčitky koaličných partnerov, ktorí od neho žiadali pokornejšiu komunikáciu problému. "Tak som sa ospravedlnil za formu komunikácie. Ani to nestačilo, povedali, že by bolo dobré, aby som odstúpil,“ opísal problém v koalícii zo svojho pohľadu.

Zásadné vyhlásenie chystá Kollár na budúci týždeň v pondelok, po zasadnutí poslaneckého klubu Sme rodina. Zopakoval, že jeho odchod z miesta prvého muža Národnej rady môže znamenať aj odchod jeho hnutia z vlády.
"Veď 75 hlasov táto koalícia môže mať, nepovalí sa vláda,“ vyrátal Kollár, ktorý má v klube 17 poslancov. Bez neho by vládna koalícia mala v parlamente 78 hlasov (53 OĽaNO, 13 SaS a 12 Za ľudí). "Akurát sa naplní Sulíkov sen, keď hneď po voľbách utekal za Matovičom, aby urobili vládu bez Kollára,“ dodal.

Kollára strany Za ľudí a SaS verejne vyzvali, aby sa pre kauzu plagiátorstva vzdal postu predsedu parlamentu. Za Kollára sa však postavil Igor Matovič (OĽaNO), ktorý spolu so svojím poslaneckým klubom žiada ministrov školstva a spravodlivosti, aby pripravili takú normu, podľa ktorej by sa mohli aj spätne kontrolovať všetky diplomové práce.

Robert Fico, predseda opozičného Smeru, pripomína, že obdobný problém riešili aj s vlastným koaličným partnerom, predsedom SNS Andrejom Dankom, a nechce preto pri Kollárovi zaujať protikladný postoj. „Bolo by veľmi nekorektné, keby sme sa teraz správali inak. Trápi nás ale to salto mortale, ktoré predvádzajú Matovič a spol. Spomeňte si, čo robili pri pánovi Dankovi. Ak sa vôbec máme v Národnej rade o niečom baviť, boli by to šialenstvá, ktoré navrhuje vláda v súvislosti s preverovaním diplomov. To je taký nezmysel ako voda v prútenom koši,“ vyhlásil Fico.

Podľa neho je potrebné skôr poukazovať na to, že Matovič v tomto prípade popiera svoje doterajšie postoje, ale aj na to, že v porovnaní s Kollárovou minulosťou je to minoritné. „To, že sfalšoval svoju diplomovú prácu, je to posledné, čo nás pri ňom trápi. On má úplne iné resty na rováši, ako je nejaká diplomovka. Toto považujem za súčasť jeho charakteru a života,“ zdôraznil Fico.

Kollárovi pripomenul jeho mafiánsku minulosť, vzťah s Alenou Zsuzsovou, obžalovanou z objednávky vrážd, sexuálne ladenú komunikáciu s neplnoletou chovankyňou resocializačného centra Čistý deň či podozrenie z pašovania drog na Slovensko. „V porovnaní s tým je toto len malý prehrešok, ako keby ukradol tri čerešničky na strome. Je to vážny problém, ale tento si musí vyriešiť vládna koalícia sama. My asi chceme hovoriť o tom, ako sa k tomuto problému postavila vládna koalícia a aké návrhy priniesla, len aby sa za každú cenu zachránila,“ dodal a nevylúčil, že za prípadný návrh na Kollárovo odvolanie by Smer hlasoval.

Zhromaždenie Za odpochodovanie plagiátorov z politiky

Na zhromaždení Za odpochodovanie plagiátorov z politiky požadovali ľudia odstúpenie Borisa Kollára (Sme rodina) z postu predsedu parlamentu. Na Námestí SNP v Bratislave sa stretlo približne 200 ľudí. Dôvodom je, že Kollár čelí podozreniu z plagiátorstva pre jeho diplomovú prácu.

Protestujúci tiež žiadajú, aby sa zefektívnil plagiátorský systém na slovenských vysokých školách. Žiadajú aj vzdanie sa titulov u politikov, u ktorých bolo preukázané, že ich získali obhájením záverečnej práce, ktorá je plagiátom.
Zhromaždenie organizovala Komunita Zastavme korupciu spolu s Naše Slovensko, Iná politika, Radikálna filozofia. Organizátori uviedli, že to nie je ich posledná aktivita v tomto boji. Spustili aj online petíciu za odchod Kollára, ktorú podpísalo vyše 7000 ľudí./agentury/

X X X

Fico: Nie je dôvod, aby bol Kičura vo väzbe. Má tam byť sudca Sklenka

Neexistuje dôvod na to, aby bol bývalý predseda Správy štátnych hmotných rezerv (SŠHR) SR Kajetán Kičura vo väzbe. Tvrdí to predseda Smeru-SD Robert Fico vo videu na sociálnej sieti.

„Aj sudca Špecializovaného trestného súdu potvrdil, že nie je žiadny dôvod na obvinenie Kajetána Kičuru z korupcie,“ tvrdí Fico. Polícia obvinila Kičuru z prijímania úplatku a legalizácie príjmu z trestnej činnosti. Vyšetrujú ho vo väzbe.
Fico tiež reagoval na výpovede bývalého sudcu Vladimíra Sklenku, ktorý podľa neho len ohovára ľudí podľa politickej objednávky. Sklenka si podľa neho vymýšľa a za úplatky vo výške 170 000 eur by mal byť vo väzbe. Rovnako sa pýta, prečo nie je trestne stíhaná Sklenkova manželka, ktorá preukázateľne prala špinavé peniaze.

Po policajnej akcii Búrka, pri ktorej zadržali viacero sudcov, mal Sklenka už v minulosti vypovedať o tom, ako za dary a peniaze ovplyvňoval rozhodnutia súdov v prospech Mariana K. Sklenka spolupracuje s políciou a v kauze momentálne vystupuje ako svedok./agentury/

X X X

Slováci nepovažujú Čechov za riziko, Slovinci ich dajú do karantény

Premiér Igor Matovič sa zúčastňuje na pracovnej návšteve Poľskej republiky a na summite V4 vo Varšave.
Krajinám Vyšehradskej štvorky (V4) sa podarilo zvládnuť situáciu v súvislosti s koronavírusovou pandémiou aj vďaka vzájomnej komunikácii, v ktorej naďalej pokračujú. Zhodli sa na tom šéfovia vlád krajín zoskupenia po skončení piatkového stretnutia vo Varšave
.
Krajiny V4 zvládli súboj s koronavírusom „dramaticky lepšie ako mnohé krajiny v západnej Európe, či inde vo svete, ktoré sú pre nás v niečom vzorom,“ povedal na tlačovej konferencii slovenský premiér Igor Matovič.

Čo sa týka postupu štátov v súvislosti s otváraním hraníc uviedol, že každá krajina by mala ísť svojou cestou. Zároveň vyhlásil, že Slovensko neplánuje zaradiť Českú republiku medzi krajiny, ktoré by boli nebezpečné v súvislosti so šírením nákazy nového koronavírusu. Pripomenul, že Slovensko síce ponechalo voľný režim, ale ľudí požiadalo o mimoriadnu zodpovednosť, ak cestujú alebo sa nachádzajú v okolí Sliezska.

Reagoval tak na rozhodnutie Slovinska, ktoré v sobotu vyradí Chorvátsko, Česko a Francúzsko zo zoznamu „zelených krajín“, pokladaných za epidemiologicky bezpečné. Pre občanov týchto krajín to znamená 14-dňovú karanténu v Slovinsku.
Český premiér Andrej Babiš svojich kolegov ubezpečil, že Česko je bezpečná krajina a bude v tejto veci so Slovinskom komunikovať.

Pri tejto príležitosti Babiš formálne odovzdal rotujúce predsedníctvo vo Vyšehradskej štvorke Poľsku. Poľsko sa ročného predsedníctva v zoskupení oficiálne ujalo 1. júla.
Matovič poďakoval českému premiérovi za zvládnutie ročného predsedníctva vo Vyšehradskej štvorke, ktoré poznačila koronakríza, a poprial všetko dobré poľskému kolegovi.

Hlavnými témami rokovaní summitu premiérov V4 boli viacročný finančný rámec Európskej únie na roky 2021 – 2027 a fond na obnovu, ktorý má členským krajinám EÚ pomôcť opätovne naštartovať ekonomiky postihnuté pandémiou koronavírusu SARS-CoV-2.

Slovenský premiér pripomenul, že už na júnovom summite v Lednici sa lídri zoskupenia zhodli, že podporujú spoločný postup EÚ v súvislosti s krízou spôsobenou pandémiou, potrebujú však zo strany Európskej komisie cítiť viac dôvery, slobody a spravodlivosti pri prerozdeľovaní prostriedkov. „Ak budeme cítiť, že si navzájom dôverujeme, že dokážeme dať jednotlivým krajinám slobodu, ako dlho budú tie prostriedky čerpať a na aké účely tie peniaze chcú použiť… tým skôr sa dopracujeme k dobrej dohode,“ dodal Matovič.

Na stretnutí sa všetci lídri zároveň zhodli, že čerpanie financií z fondu na obnovu musí byt flexibilné a spravodlivé. Peniaze sú potrebné najmä pre oblasť infraštruktúry, dodal poľský premiér Mateusz Morawiecki
Matovič: Poľsko je vzorom boja proti korupcii a komunizmu

Poľsko je vzorom boja proti komunizmu, korupcii a ochoreniu Covid-19. Médiám to v piatok v budove Úradu vlády Poľskej republiky vo Varšave povedal slovenský premiér Igor Matovič (OĽaNO) v rámci spoločného vyhlásenia s poľským predsedom vlády Mateuszom Morawieckim.
Obaja premiéri zároveň vyzdvihli bilaterálne vzťahy medzi Slovenskom a Poľskom a vyjadrili do budúcna nádej na ďalšiu spoluprácu.

„Ľudia žijúci v Poľsku sú našimi bratmi a sestrami. Poľsko je krásna krajina, ktorá nám ukázala cestu, ako bojovať s komunizmom. Okrem toho je Poľsko taktiež vzorom boja proti korupcii a korone,“ vyhlásil Matovič. Oba štáty podľa jeho slov zvládajú koronakrízu veľmi dobre, aj keď boj proti tomuto vírusu ešte nepovažuje za ukončený.

„Naše vzájomné vzťahy sú výborné a môžu byť už len lepšie. Poľsko je okrem už spomínaných vecí taktiež vzorom pri čerpaní eurofondov a v tomto sa od nich chceme poučiť. Aj preto je súčasťou slovenskej delegácie v Poľskej republike ministerka pre investície, regionálny rozvoj a informatizáciu Veronika Remišová (Za ľudí),“ uviedol slovenský premiér. Vyzdvihol taktiež spoluprácu oboch krajín v oblasti cestovného ruchu.
Premiér na sociálnej sieti informoval, že 30 detí zo slovenských detských domovov sa prvýkrát stalo súčasťou oficiálnej delegácie.

Premiéri krajín V4 sa naposledy osobne stretli 11. júna v Lednici v Českej republike. Lídri vtedy podporili spoločný postup EÚ v súvislosti s krízou spôsobenou pandémiou koronavírusu, pričom zdôraznili spravodlivosť, čo sa týka prerozdeľovania prostriedkov z fond

X X X

Kauza Dobytkár: Elitní policajti zasahovali v Bonule, obvinili aj Norberta Bödöra

V sídle nitrianskej SBS-ky hľadali dokumenty súvisiace s korupčnou megakauzou. Kauza Dobytkár je dnes už jednou z najväčších korupčných káuz spojených s čerpaním eurodotácií. Dobre premyslený kolotoč dohadzovačov a vybavovačov fungoval celé roky. Elitní policajti z NAKA už zadokumentovali úplatky za viac než 10 miliónov eur.

Podľa informácií Aktuality.sk vzniesol vyšetrovateľ obvinenie trom fyzickým a dvom právnickým osobám. Niekoľko zdrojov pre Aktuality.sk potvrdilo, že medzi nimi má byť aj nitriansky podnikateľ Norbert Bödör známy najmä z Threemy Mariana Kočnera.

Ďalšími dvoma obvinenými sú osoby s iniciálmi Ľ. P. a P. K. Podľa denníka N by P.K. mal byť známy bratislavský podnikateľ Peter Kuba.

Pokrok vo vyšetrovaní potvrdila polícia aj na sociálnej sieti.

„Národná kriminálna agentúra pokračuje vo vyšetrovaní prípadu z prostredia Pôdohospodárskej platobnej agentúry. V rámci akcie "Dobytkár" na celom území Slovenskej republiky vykonala zaisťovacie úkony a vzniesla obvinenie trom fyzickým osobám a dvom právnickým osobám za obzvlášť závažný zločin legalizácie príjmu z trestnej činnosti. Vzhľadom na prebiehajúce vyšetrovanie v tejto chvíli bližšie informácie nie je možné poskytnúť."

Známy nitriansky právnik Eugen Cimmerman k prípadnému obvineniu svojho klienta Norberta Bödöra nechcel nič povedať. „Nebudem sa vyjadrovať,” zopakoval niekoľkokrát a potom zložil telefón.

Podľa zistení aktuality.sk zasahovali policajti aj v sídle nitrianskej SBS Bonul patriacej oligarchovi Smeru Miroslavovi Bödörovi. Prišli so žiadosťou na vydanie veci - konkrétne dokumentov, ktoré by mali súvisieť s kauzou Dobytkár.
Vo väzbe a s obvinením na krku skončil pred časom aj bývalý šéf Pôdohospodárskej platobnej agentúry (PPA) Juraj Kožuch a finančník Martin Kvietik. Jeden z obvinených vypovedal, že časť peňazí mala odchádzať „na systém” - čo podľa neho znamená, že sa z nich mali hradiť aj stranícke výdavky SNS. Strana to však odmieta.

Aktuálne obvinenia dokazujú, že kauza Dobytkár sa nedotýka len nominantov Slovenskej národnej strany, ale aj predchádzajúceho vedenia PPA. To bolo nominované jednofarebnou vládou strany Smer-SD. Práve tieto prepojenia by mohli odhaľovať záujem polície o firmu Bonul.

Prepojenie Bonulu a Bödörovcov so stranou Smer-SD naznačuje napríklad aj to, že bývalý premiér Robert Fico mal príhovor na večierku firmy Bonul. Predstavitelia Smeru mali v roku 2013 večierok v hoteli Zlatý Kľúčik, ktorý je tiež spájaný s rodinou Bödörovcov.

Bödörovci sú rodina aj s bývalým policajným prezidentom Tiborom Gašparom. Syn Miroslava Bödöra, Norbert viedol čulú komunikáciu s Marianom Kočnerom, bavili sa aj o Kočnerových prípadoch, vyšetrovateľoch či politickej situácii. O ich podnikaní písal v minulosti aj Ján Kuciak. Pre objednávku jeho vraždy stojí Kočner pred súdom, aktuality.sk

X X X

Skončí predsa len Kováčik predčasne v kresle špeciálneho prokurátora? Rozhodnúť môže jeho previerka

Špeciálny prokurátor Dušan Kováčik by mohol podľa viacerých politikov prísť o bezpečnostnú previerku a tým aj o svoju funkciu. Verdikt by bol v rukách Národného bezpečnostného úradu (NBÚ).

Hneď dvaja koaliční politici Alojz Baránik (SaS) a podpredseda strany Za ľudí a parlamentu Juraj Šeliga upozornili, že šéf Špeciálnej prokuratúry môže mať problém s bezpečnostnou previerkou. Podľa nich totiž špeciálny prokurátor ani po viac ako roku nedokázal hodnoverne vysvetliť, odkiaľ zobral viac ako 200-tisíc eur, ktoré si uložil na účet v hotovosti.

„Podľa aktuálnej právnej úpravy musí mať špeciálny prokurátor bezpečnostnú previerku na stupeň prísne tajné. Súčasťou procesu udeľovania takejto previerky je aj séria otázok na tzv. polygrafe,“ pripomenul Šeliga.
Šeliga vraví, že podľa jeho informácií sa Špeciálny prokurátor Kováčik testu na detektore lži vyhol - a to už dovedna štyrikrát.

„Takáto obštrukcia už zakladá dôvod, aby NBÚ odňal bezpečnostnú previerku. Ak Kováčik stratí previerku, tak to už je zákonný dôvod na odchod zo špeciálnej prokuratúry,“ napísal podpredseda Za ľudí na sociálnej sieti.
Vážne riziko

Podpredseda parlamentu vyzval Kováčika na odstúpenie. Funkčné obdobie sa mu končí až budúci rok. V minulosti Kováčik avizoval, že celý svoj mandát nenaplní, ale napriek tomu doposiaľ stojí v čele Špeciálnej prokuratúry.
„A keď nechce odstúpiť, mal by byť odvolaný. Pretože je neprijateľné, aby sa špeciálny prokurátor ‚bál‘ ísť na detektor lži,“ dodal Šeliga.

Podobný postoj zastáva aj predseda ústavnoprávneho výboru národnej rady Milan Vetrák (OĽaNO). Aj ten pre Aktuality.sk povedal, že podľa neho hrozí vážne riziko, že špeciálny prokurátor príde o bezpečnostnú previerku.
„Znamenalo by to odchod Dušana Kováčika z postu špeciálneho prokurátora a tiež ohrozenie vyšetrovaní organizovaného zločinu, vážnych korupčných káuz a najťažších káuz trestného charakteru.“
NBÚ: Nie všetky medializované informácie sú pravdivé

Hovorca NBÚ Peter Habara pre Aktuality.sk poznamenal, že ich inštitúcia sa zaoberá každým oficiálne doručeným podnetom a zároveň preveruje aj medializované informácie a ďalšie zdroje.

Či sa ale Kováčik odmietol podrobiť skúške na polygrafe, hovoriť nemôže. Zakazuje mu to totiž zákon. Podobne reagoval aj na otázku, či by mohol Kováčik prísť o funkciu v prípade, že by takýto test na detektore lži naozaj odmietol.
„NBÚ nemôže vysvetľovať postupy pri preverovaní oprávnenia na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami,“ upozornil Habara.

Zároveň ale dodáva, že NBÚ je na základe zistenia nových skutočností podľa zákona povinný počas platnosti osvedčenia na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami preveriť, či osoba spĺňa predpoklady na vznik oprávnenia. Ak nie, zruší platnosť osvedčenia. A to platí nielen pri špeciálnom prokurátorovi.
„Podmienky vzniku a zániku služobného pomeru špeciálneho prokurátora bližšie upravuje zákon o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry,“ vysvetľuje hovorca NBÚ.

Upozornil ale aj na to, že podľa bezpečnostného úradu medializované informácie ohľadom procesov a postupov bezpečnostnej previerky špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika neboli úplne správne interpretované a niektoré sa nezakladajú na pravde.

Samotný Kováčik pred pár dňami odmietol tvrdenia Juraja Šeligu. Tvrdí, že na bezpečnostnom pohovore bol minulý týždeň a jeho súčasťou bolo údajne aj polygrafické vyšetrenie.

Počiatok kauzy

Celá kauza okolo Špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika začala v roku 2017 potom, ako vložil na svoj účet v banke 204-tisíc eur v hotovosti.

Banka poslala polícii hlásenie o neobvyklej operácii. Tá to však veľmi neriešila. Kontrola neskôr konštatovala, že policajti pri riešení Kováčikovho vyše 200-tisícového vkladu pochybili. Kováčik banke aj polícii tvrdil, že peniaze si požičal od svojho brata. Polícii toto vysvetlenie v tom čase stačilo. Neskôr sa však situácia zmenila.

Pri preverovaní neobvyklej operácie pochybil podľa záverov kontroly aj Pavol Vorobjov, ktorý v tom čase pôsobil ako šéf finančného spravodajstva. Dnes je Vorobjov obvinený v prípade lustrácií takmer troch desiatok novinárov, vrátane zavraždeného Jána Kuciaka, aktuality.sk

X X X

Vražda exprimátora Hurbanova: Obžalovaný chcel ísť na slobodu, súd sa obával úteku do Vietnamu

Jeden z hlavných aktérov v kauze vraždy exprimátora Hurbanova sa takmer dostal na slobodu. So žiadosťou o prepustenie z väzby uspel na Špecializovanom trestnom súde, senát Najvyššieho súdu ho však nechal za mrežami.
Roman Ostružlík bol od januára minulého roka obvinený z objednávky vraždy politického konkurenta – exprimátora Hurbanova. Strelec Štefan Kaluz zastrelil regionálneho politika Lászlóa Basternáka pred jeho rodinným domom ešte v lete 2010. V prípade je zatiaľ jediným odsúdeným, bývalý zamestnanec súkromnej bezpečnostej služby dostal za vraždu 25 rokov.

Keď polícia koncom minulého roka vyšetrovanie citlivej kauzy definitívne uzavrela, navrhla obžalovať ďalších troch ľudí. Dnes tak čelí obžalobe nielen niekdajší politický rival zavraždeného Basternáka, Roman Ostružlík, ale aj Alena Zsuzsová a jej známy Vladimír Mosnár, ktorí mali likvidáciu exprimátora sprostredkovať. Všetci traja sedia aktuálne vo väzbe.
Skutočnosť však mohla byť iná, a to vďaka Špecializovanému trestnému súdu v Banskej Bystrici, ktorý chcel Basternákovho protikandidáta Ostružlíka, údajného objednávateľa úkladnej vraždy hurbanovského exprimátora, prepustiť z väzby. Stalo sa tak napriek tomu, že vlani na jeseň Ostružlíkovi väzbu ešte sprísnili.

Na Ostružlíkovej cele sa totiž našli listy, ktoré neprešli kontrolou justičnej stráže. Rizikom bol i fakt, že brat obžalovaného žije v zahraničí. Jeden z jeho spoluväzňov tiež povedal polícii, že Ostružlík sa pred ním nepriamo vyhrážal, že ak sa dostane na slobodu, ublíži manželke. Tá je v procese svedkyňou a vypovedá proti manželovi.

Pokus dostať sa na slobodu však vyšiel Ostružlíkovi iba na prvostupňovom súde. Najvyšší súd to videl celkom inak a nechal jedného z aktérov obzvlášť závažného trestného činu vo väzbe. Aktuality.sk získali obe rozhodnutia a pozreli sa na argumenty dvoch senátov a ich de facto rozdielne verdikty o rovnakom obžalovanom.
Na slobode pod drobnohľadom

Bývalý kandidát na primátora Hurbanova Ostružlík dlhodobo odmieta, že by si vraždu politického konkurenta objednal. Na konci mája sa pokúsil dostať z väzby na slobodu, čo sa mu takmer podarilo.

Trojčlennému senátu Špecializovaného trestného súdu v Banskej Bystrici na čele s Jánom Hrubalom sľúbil, že sa bude zdržiavať u súčasnej priateľky a nastúpi späť do práce ako obchodný zástupca.
Hoci senát skonštatoval, že dôvody väzby sa prakticky nezmenili, berie zároveň do úvahy viacero faktorov. Napríklad aj to, že v prípade úkladnej vraždy už vypovedali najdôležitejší svedkovia.

„Predovšetkým, gro dokazovania už vykonané bolo a tento fakt, ako bude ešte spomenuté, hrá zásadný význam pri posudzovaní tzv. kolúzneho dôvodu väzby, to jest rizika nezákonného ovplyvňovania svedkov a priebehu konania,“ znel jeden z argumentov senátu pod vedením skúseného sudcu Jána Hrubalu.

Špecializovaný trestný súd v Banskej Bystrici navrhol hneď viacero obmedzení, ktorými chcel nahradiť dovtedajšiu väzbu. Obžalovaný by musel do troch dní od prepustenia odovzdať cestovný pas a nesmel by opustiť Slovensko. Súd tiež žiadal monitorovať Ostružlíkov pohyb elektronickým zariadením a uložil mu povinnosť pravidelne sa hlásiť u probačného a mediačného úradníka.

V rozhodnutí senátu sa píše, že bývalý regionálny politik za stranu Most-Híd bude mať zákaz kontaktovať ktoréhokoľvek svedka z prípadu a každú zmenu pobytu bude musieť hlásiť súdu alebo prokurátorovi. Dozorový prokurátor sa však voči možnému prepusteniu Ostružlíka z väzby odvolal a o veci tak musel rozhodnúť Najvyšší súd.

Prokurátor bol proti

Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry uviedol v sťažnosti voči verdiktu Špecializovaného trestného súdu v Banskej Bystrici hneď niekoľko dôvodov, prečo nepovažuje Ostružlíkovo stíhanie na slobode za vhodné.

„Technické zariadenie nemôže nijako zabrániť úteku ani kontaktu s osobami na slobode vrátane poškodenej (manželka zavraždeného exprimátora, pozn. redakcie). Policajný zbor len kontroluje, prečo je osoba mimo signálu a overuje neprítomnosť osoby výjazdom, teda osoba nie je zároveň monitorovaná v blízkosti miesta, v ktorom sa zdržiava,“ upozornil prokurátor v odvolaní.

Rovnako spochybnil aj predpoklad Špecializovaného trestného súdu, že ak Ostružlík odovzdá pas, tak neutečie. Ako príklad uviedol krajiny schengenského priestoru, kde človeku pri prechode hraníc stačí občiansky preukaz.
Útek do Vietnamu?

Senát Najvyššieho súdu napokon nechal Ostružlíka vo väzbe, hoci s niektorými argumentmi prvostupňového súdu súhlasil. Hneď v úvode rozhodnutia však pripomenul, že v prípade dokázania viny hrozí Ostružlíkovi až doživotie.
Senát na čele s Jurajom Klimentom v odôvodnení naznačil tiež riziko, že by sa Ostružlík mohol pokúsiť o útek. Jeho brat totiž dlhodobo žije vo Vietname „a samotný obžalovaný sa opakovane pokúšal zistiť presnú adresu jeho pobytu“, upozornil Najvyšší súd.

Poukázal aj na majetkové prevody na súrodenca žijúceho v zahraničí, ktoré podnikli Ostružlíkovi rodičia a zastupovala ich pri tom obhajkyňa obžalovaného. Súd však nespresnil, o čo konkrétne ide.

V súvislosti s možným útekom nezavážilo ani spochybňovanie výpovede Ostružlíkovho spoluväzňa či ďalších osôb. „Z dokazovania vyplýva, že obžalovaný mal motív zavraždiť poškodeného a je tak ťažké uveriť obhajobným tvrdeniam obžalovaného, že všetci proti nemu len krivo vypovedajú. Pritom obžalovaný mal aj v minulosti tendenciu napádať všetky osoby v súvislosti s výstavbou kanalizácie, a to vrátane bývalej primátorky,“ uvádza sa v rozhodnutí Najvyššieho súdu.
Obavu z úteku nerozptýlila ani skutočnosť, že Slovensko má s Vietnamom dohodu o vydávaní osôb na trestné konanie.
Pár dní k dobru

Prepustiť obvineného z väzby a nahradiť múry väznice napríklad elektronickým náramkom a dohľadom probačného úradníka je podľa zákona možné iba v prípade výnimočných okolností. Najvyšší súd na rozdiel od prvostupňového súdu také okolnosti nenašiel.

Problém by podľa senátu Najvyššieho súdu mohol nastať už bezprostredne po prepustení z väzby. Sudca Kliment upozornil, že podľa pokynov Špecializovaného trestného súdu by Ostružlíkovi inštalovali monitorovacie zariadenie až v nasledujúci pracovný deň po prepustení a na odovzdanie cestovného pasu by mal dokonca tri pracovné dni.
Najvyšší súd i dozorový prokurátor zároveň upozornili, že uvedené opatrenie by „obžalovanému umožnilo ihneď po prepustení z väzby legálne (pozn. formálne mu súd uložil zákaz vycestovať do zahraničia) a nekontrolovateľne opustiť územie Slovenskej republiky, a to aj mimo schengenského priestoru“.

Obava z ovplyvňovania svedkov

Argument Špecializovaného trestného súdu, že v procese už boli vypočutí najdôležitejší svedkovia, tiež neobstál. Najvyšší súd totiž upozornil, že na hlavnom pojednávaní ešte môže dôjsť ku konfrontácii Ostružlíka s manželkou alebo by boli svedkovia v prípadnom odvolacom konaní opäť predvolaní na výsluch.

Navyše upozorňuje, že aj keby mal Ostružlík monitorovacie zariadenie, to sleduje GPS a jeho pohyb, ale nezabráni „telefonickému, elektronickému, sprostredkovanému, ale dokonca ani osobnému kontaktu so svedkami“.
Najvyšší súd tak zdôraznil aj druhý dôvod väzby: že by sa Ostružlík mohol na slobode pokúsiť o ovplyvňovanie svedkov.
„... aj podľa Špecializovaného trestného súdu je sprievodným znakom tohto trestného stíhania manipulatívnosť a nekonzistentnosť postojov, často nie zrozumiteľné vyjadrenia a tiež osobnostný profil obžalovaného, ktorý prostredníctvom trestných oznámení, rôznych podnetov a návrhov má tendenciu pomerne masívne vplývať na iné osoby,“ napísal sudca Kliment.

O dôvod menej na väzbu

Čo však Najvyšší súd prehodnotil, je väzba z tretieho dôvodu, a to možného pokračovania v trestnej činnosti. Ostružlíkov spoluväzeň na súde vypovedal, ako mu obžalovaný rozprával o manželke, ktorá svedčí proti nemu. Vraj má šťastie, že nie je na slobode, lebo inak by ju zbil.

„... neexistuje žiadna iná konkrétna skutočnosť, ktorá by nasvedčovala, že by obžalovaný mal ďalej páchať trestnú činnosť,“ poznamenal senát Najvyššieho súdu. Pripomenul, že Ostružlík má čistý register trestov, a preto zrušil tretí dôvod väzby.

Ostružlíkov pokus dostať sa na slobodu tak Najvyšší súd nateraz zrušil. Obžalovaný to však môže skúšať opakovane po tridsiatich dňoch od právoplatného rozhodnutia.Trojici obžalovaných v kauze vraždy hurbanovského exprimátora v zložení Alena Zsuzsová, Vladimír Mosnár a spomínaný Ostružlík hrozí 25 rokov alebo doživotie. Zsuzsová je navyše súdená aj v kauze objednávky vraždy investigatívneho novinára Jána Kuciaka.

Hoci od vraždy uplynulo už desať rokov, doteraz bol v prípade odsúdený iba vrah Štefan Kaluz. Ten sa po rokoch vo väzení a zadržaní Zsuzsovej v septembri 2018 rozrozprával a začal usvedčovať údajných sprostredkovateľov vraždy.

X X X

Vražda exprimátora Hurbanova: Obžalovaný chcel ísť na slobodu, súd sa obával úteku do Vietnamu

eden z hlavných aktérov v kauze vraždy exprimátora Hurbanova sa takmer dostal na slobodu. So žiadosťou o prepustenie z väzby uspel na Špecializovanom trestnom súde, senát Najvyššieho súdu ho však nechal za mrežami.
Roman Ostružlík bol od januára minulého roka obvinený z objednávky vraždy politického konkurenta – exprimátora Hurbanova. Strelec Štefan Kaluz zastrelil regionálneho politika Lászlóa Basternáka pred jeho rodinným domom ešte v lete 2010. V prípade je zatiaľ jediným odsúdeným, bývalý zamestnanec súkromnej bezpečnostej služby dostal za vraždu 25 rokov.

Keď polícia koncom minulého roka vyšetrovanie citlivej kauzy definitívne uzavrela, navrhla obžalovať ďalších troch ľudí. Dnes tak čelí obžalobe nielen niekdajší politický rival zavraždeného Basternáka, Roman Ostružlík, ale aj Alena Zsuzsová a jej známy Vladimír Mosnár, ktorí mali likvidáciu exprimátora sprostredkovať. Všetci traja sedia aktuálne vo väzbe.
Skutočnosť však mohla byť iná, a to vďaka Špecializovanému trestnému súdu v Banskej Bystrici, ktorý chcel Basternákovho protikandidáta Ostružlíka, údajného objednávateľa úkladnej vraždy hurbanovského exprimátora, prepustiť z väzby. Stalo sa tak napriek tomu, že vlani na jeseň Ostružlíkovi väzbu ešte sprísnili.

Na Ostružlíkovej cele sa totiž našli listy, ktoré neprešli kontrolou justičnej stráže. Rizikom bol i fakt, že brat obžalovaného žije v zahraničí. Jeden z jeho spoluväzňov tiež povedal polícii, že Ostružlík sa pred ním nepriamo vyhrážal, že ak sa dostane na slobodu, ublíži manželke. Tá je v procese svedkyňou a vypovedá proti manželovi.

Pokus dostať sa na slobodu však vyšiel Ostružlíkovi iba na prvostupňovom súde. Najvyšší súd to videl celkom inak a nechal jedného z aktérov obzvlášť závažného trestného činu vo väzbe. Aktuality.sk získali obe rozhodnutia a pozreli sa na argumenty dvoch senátov a ich de facto rozdielne verdikty o rovnakom obžalovanom.

Na slobode pod drobnohľadom

Bývalý kandidát na primátora Hurbanova Ostružlík dlhodobo odmieta, že by si vraždu politického konkurenta objednal. Na konci mája sa pokúsil dostať z väzby na slobodu, čo sa mu takmer podarilo.
Trojčlennému senátu Špecializovaného trestného súdu v Banskej Bystrici na čele s Jánom Hrubalom sľúbil, že sa bude zdržiavať u súčasnej priateľky a nastúpi späť do práce ako obchodný zástupca.

Hoci senát skonštatoval, že dôvody väzby sa prakticky nezmenili, berie zároveň do úvahy viacero faktorov. Napríklad aj to, že v prípade úkladnej vraždy už vypovedali najdôležitejší svedkovia.

„Predovšetkým, gro dokazovania už vykonané bolo a tento fakt, ako bude ešte spomenuté, hrá zásadný význam pri posudzovaní tzv. kolúzneho dôvodu väzby, to jest rizika nezákonného ovplyvňovania svedkov a priebehu konania,“ znel jeden z argumentov senátu pod vedením skúseného sudcu Jána Hrubalu.

Špecializovaný trestný súd v Banskej Bystrici navrhol hneď viacero obmedzení, ktorými chcel nahradiť dovtedajšiu väzbu. Obžalovaný by musel do troch dní od prepustenia odovzdať cestovný pas a nesmel by opustiť Slovensko. Súd tiež žiadal monitorovať Ostružlíkov pohyb elektronickým zariadením a uložil mu povinnosť pravidelne sa hlásiť u probačného a mediačného úradníka.

V rozhodnutí senátu sa píše, že bývalý regionálny politik za stranu Most-Híd bude mať zákaz kontaktovať ktoréhokoľvek svedka z prípadu a každú zmenu pobytu bude musieť hlásiť súdu alebo prokurátorovi.
Dozorový prokurátor sa však voči možnému prepusteniu Ostružlíka z väzby odvolal a o veci tak musel rozhodnúť Najvyšší súd.

Prokurátor bol proti

Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry uviedol v sťažnosti voči verdiktu Špecializovaného trestného súdu v Banskej Bystrici hneď niekoľko dôvodov, prečo nepovažuje Ostružlíkovo stíhanie na slobode za vhodné.
„Technické zariadenie nemôže nijako zabrániť úteku ani kontaktu s osobami na slobode vrátane poškodenej (manželka zavraždeného exprimátora, pozn. redakcie). Policajný zbor len kontroluje, prečo je osoba mimo signálu a overuje neprítomnosť osoby výjazdom, teda osoba nie je zároveň monitorovaná v blízkosti miesta, v ktorom sa zdržiava,“ upozornil prokurátor v odvolaní.

Rovnako spochybnil aj predpoklad Špecializovaného trestného súdu, že ak Ostružlík odovzdá pas, tak neutečie. Ako príklad uviedol krajiny schengenského priestoru, kde človeku pri prechode hraníc stačí občiansky preukaz.
Útek do Vietnamu?

Senát Najvyššieho súdu napokon nechal Ostružlíka vo väzbe, hoci s niektorými argumentmi prvostupňového súdu súhlasil. Hneď v úvode rozhodnutia však pripomenul, že v prípade dokázania viny hrozí Ostružlíkovi až doživotie.
Senát na čele s Jurajom Klimentom v odôvodnení naznačil tiež riziko, že by sa Ostružlík mohol pokúsiť o útek. Jeho brat totiž dlhodobo žije vo Vietname „a samotný obžalovaný sa opakovane pokúšal zistiť presnú adresu jeho pobytu“, upozornil Najvyšší súd.

Poukázal aj na majetkové prevody na súrodenca žijúceho v zahraničí, ktoré podnikli Ostružlíkovi rodičia a zastupovala ich pri tom obhajkyňa obžalovaného. Súd však nespresnil, o čo konkrétne ide.

V súvislosti s možným útekom nezavážilo ani spochybňovanie výpovede Ostružlíkovho spoluväzňa či ďalších osôb. „Z dokazovania vyplýva, že obžalovaný mal motív zavraždiť poškodeného a je tak ťažké uveriť obhajobným tvrdeniam obžalovaného, že všetci proti nemu len krivo vypovedajú. Pritom obžalovaný mal aj v minulosti tendenciu napádať všetky osoby v súvislosti s výstavbou kanalizácie, a to vrátane bývalej primátorky,“ uvádza sa v rozhodnutí Najvyššieho súdu.
Obavu z úteku nerozptýlila ani skutočnosť, že Slovensko má s Vietnamom dohodu o vydávaní osôb na trestné konanie.
Pár dní k dobru

Prepustiť obvineného z väzby a nahradiť múry väznice napríklad elektronickým náramkom a dohľadom probačného úradníka je podľa zákona možné iba v prípade výnimočných okolností. Najvyšší súd na rozdiel od prvostupňového súdu také okolnosti nenašiel.

Problém by podľa senátu Najvyššieho súdu mohol nastať už bezprostredne po prepustení z väzby. Sudca Kliment upozornil, že podľa pokynov Špecializovaného trestného súdu by Ostružlíkovi inštalovali monitorovacie zariadenie až v nasledujúci pracovný deň po prepustení a na odovzdanie cestovného pasu by mal dokonca tri pracovné dni.

Najvyšší súd i dozorový prokurátor zároveň upozornili, že uvedené opatrenie by „obžalovanému umožnilo ihneď po prepustení z väzby legálne (pozn. formálne mu súd uložil zákaz vycestovať do zahraničia) a nekontrolovateľne opustiť územie Slovenskej republiky, a to aj mimo schengenského priestoru“.

Obava z ovplyvňovania svedkov

Argument Špecializovaného trestného súdu, že v procese už boli vypočutí najdôležitejší svedkovia, tiež neobstál. Najvyšší súd totiž upozornil, že na hlavnom pojednávaní ešte môže dôjsť ku konfrontácii Ostružlíka s manželkou alebo by boli svedkovia v prípadnom odvolacom konaní opäť predvolaní na výsluch.

Navyše upozorňuje, že aj keby mal Ostružlík monitorovacie zariadenie, to sleduje GPS a jeho pohyb, ale nezabráni „telefonickému, elektronickému, sprostredkovanému, ale dokonca ani osobnému kontaktu so svedkami“.

Najvyšší súd tak zdôraznil aj druhý dôvod väzby: že by sa Ostružlík mohol na slobode pokúsiť o ovplyvňovanie svedkov.
„... aj podľa Špecializovaného trestného súdu je sprievodným znakom tohto trestného stíhania manipulatívnosť a nekonzistentnosť postojov, často nie zrozumiteľné vyjadrenia a tiež osobnostný profil obžalovaného, ktorý prostredníctvom trestných oznámení, rôznych podnetov a návrhov má tendenciu pomerne masívne vplývať na iné osoby,“ napísal sudca Kliment.

O dôvod menej na väzbu

Čo však Najvyšší súd prehodnotil, je väzba z tretieho dôvodu, a to možného pokračovania v trestnej činnosti. Ostružlíkov spoluväzeň na súde vypovedal, ako mu obžalovaný rozprával o manželke, ktorá svedčí proti nemu. Vraj má šťastie, že nie je na slobode, lebo inak by ju zbil.

„... neexistuje žiadna iná konkrétna skutočnosť, ktorá by nasvedčovala, že by obžalovaný mal ďalej páchať trestnú činnosť,“ poznamenal senát Najvyššieho súdu. Pripomenul, že Ostružlík má čistý register trestov, a preto zrušil tretí dôvod väzby.

Ostružlíkov pokus dostať sa na slobodu tak Najvyšší súd nateraz zrušil. Obžalovaný to však môže skúšať opakovane po tridsiatich dňoch od právoplatného rozhodnutia.Trojici obžalovaných v kauze vraždy hurbanovského exprimátora v zložení Alena Zsuzsová, Vladimír Mosnár a spomínaný Ostružlík hrozí 25 rokov alebo doživotie. Zsuzsová je navyše súdená aj v kauze objednávky vraždy investigatívneho novinára Jána Kuciaka.

Hoci od vraždy uplynulo už desať rokov, doteraz bol v prípade odsúdený iba vrah Štefan Kaluz. Ten sa po rokoch vo väzení a zadržaní Zsuzsovej v septembri 2018 rozrozprával a začal usvedčovať údajných sprostredkovateľov vraždy, aktuality.sk

X X X

Messi je na odchode. Neznesie sa s trénerom i ďalšou hviezdou

Veľká Barcelona má obrovský problém! Najväčšia hviezda tímu - Lionel Messi - je nespokojná. A to dokonca takým spôsobom, že na Nou Campe odmieta rokovať o predĺžení kontraktu.Podľa všetkého to nie sú žiadne taľafatky – informáciu zo zákulisia totiž vytiahol zvyčajne dobre informovaný Manu Carreňo z rozhlasovej stanice Cadena Ser.

Messiho viaže s Barcelonou zmluva do leta 2021, rokovania o jej predĺžení údajne boli na najlepšej ceste, ale teraz sa vraj 33-ročný Messi zaťal. Z metropoly Katalánska vraj chce odísť. Podľa spoľahlivého zdroja mal Messi možnosť opustiť klub 10. júna tohto roku, rozhodol sa však zotrvať v Barcelone až do vypršania kontraktu.

Podľa všetkého má Messi plné zuby problémov, v ktorých sa jeho klub nachádza. Najviac ho vraj irituje fakt, že za všetko zlé môže on. Rodák z Rosaria sa údajne svojim blízkym posťažoval, že odteraz nechce byť zodpovedný za nič iné, iba za svoje výkony na ihrisku.

15 hviezd budúcnosti podľa Lionela Messiho

Hnevá sa tiež na športové rozhodnutia, ktoré spravila Barcelona. Jeho nezhody s Ericom Abidalom a trénerom Setiénom sú verejným tajomstvom, Messi tiež nechápe, prečo sa Blaugranas nepokúsili priviesť naspäť Brazílčana Neymara.
Prekáža mu tiež kritika okolia, podľa ktorej si vyberá zostavu. Podľa informácií chce mať po svojom boku Luisa Suáreza namiesto Francúza Antoinea Griezmanna, s ktorým si vraj nevychádza.
Po výhre Realu Madrid nad Getafe sa zdá, že o titule je už rozhodnuté. A možno aj o tom, že Messi po ďalšej sezóne odíde../agentury/