iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Kollár v SR trasie koalíciou, nebude používať titul?

Dvaja na dvoch. SaS a Za ľudí verejne vyzvali Borisa Kollára (Sme rodina), aby sa vysťahoval z predsedníckej kancelárie Národnej rady. Naopak, OĽaNO a Sme rodina trvajú na tom, aby naďalej šéfoval parlamentu. Kollár vyhlásil, že jeho odstúpenie bude znamenať odchod z vládnej koalície.

Keď prepukla kauza Kollárovej diplomovej práce a ozvali sa prvé náznaky, že by mal odstúpiť z pozície prvého muža parlamentu, premiér Igor Matovič vyhlásil, že Sme rodina by v takom prípade mohla vystúpiť z koalície. Kollár medzitým priznal, že časť práce skopíroval z textov školiteľa a verejne sľúbil, že kým bude v politike, nebude používať titul magister.

V pondelok si ho na koberček zavolal poslanecký klub obyčajných a výsledkom je žiadosť, aby minister školstva Branislav Gröhling (SaS) ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za ľudí) pripravili zákon, ktorým sa budú dať spätne kontrolovať záverečné práce z vysokých škôl. A čia diplomovka neprejde, ten príde o titul. Matovič vysvetľoval, že tak to bude spravodlivé, keď by už o titul mal prísť aj Kollár.

Kollár však v tejto otázke trvá na svojom. „Jasne som povedal, preverme všetkých alebo nikoho. Ospravedlnil som sa za to, ale nikto mi nemôže povedať, že som porušil zákon. Ja nikoho nevydieram, ale nemám inú možnosť, len odísť z vlády. Ja nemôžem odísť len z postu predsedu parlamentu,“ vyhlásil, keď v stredu kráčal na stretnutie s poslancami SaS. Po ňom sa už novinárom vyhol.

Ako vidí situáciu Boris Kollár?

„Poslanecký klub vyzýva Borisa Kollára, aby odstúpil z pozície predsedu Národnej rady,“ vyhlásila predsedníčka poslaneckého klubu SaS Anna Zemanová. „Nijako nespochybňujeme nárok Sme rodina na túto pozíciu. Predpokladám, že tam majú koho dať,“ zdôraznil šéf SaS, minister hospodárstva a podpredseda vlády pre ekonomiku Richard Sulík.
Ak by niektorá z opozičných strán vyvolala mimoriadnu schôdzu a chcela Kollára odvolávať, SaS podľa Zemanovej nebude hlasovať s opozíciou.

Podpredseda strany Sme rodina a minister sociálnych vecí Milan Krajniak však tieto výzvy nevníma ako záväzné. „Podľa platnej koaličnej zmluvy môže každý partner vzniesť akúkoľvek výhradu k činnosti ďalších ľudí v pôsobnosti vlády alebo Národnej rady, ale nemôže svoje záujmy presadzovať proti vôli iného koaličného partnera. Naša vôľa, aby predseda Kollár zotrval vo funkcii predsedu Národnej rady, bola vyjadrená jasne a toto stále platí,“ odkázal Krajniak.

Boris by bol smutný)

Najsilnejšie vo vládnej koalícii je OĽaNO, patrí mu 53 mandátov v parlamente. Kollárovcom ako druhým najsilnejším patrí 17 kresiel. Tieto dve hnutia tvoria jadro vládnej väčšiny. SaS s 13 a Za ľudí s 12 poslancami hrajú druhé husle, Matovič však stále tvrdí, že chce v parlamente držať ústavnú väčšinu a 95 mandátov.

Keď obyčajní grilovali Kollára k téme plagiátorstva, premiér vyhlásil, že ak by mal Kollár odísť z pozície šéfa parlamentu, je možné, že odíde aj z koalície. „Ak by sme teraz súhlasili s tým, že spravodlivosti bude podhodený len Boris Kollár a nie všetci ostatní, ktorí spáchali to isté, považoval by to za ľudské sklamanie a predpokladám, že táto politická strana by opustila koalíciu. Na základe toho ako Borisa Kollára poznám, je to úplne reálny scenár, ktorý by nastal. Cítil by sa ľudsky zradený a ja sa pýtam, či by to pomohlo veci,“ dodal Matovič.

Kollár dal najavo, že si je vedomý svojej ceny pre koalíciu, upozorňuje politologička Darina Malová z Univerzity Komenského v Bratislave. „Nemieni ustupovať v otázkach pre neho uzavretých a vyriešených. Povedal, že nebude používať titul a to pre neho stačí,“ mieni Malová.

Podľa nej sa nedá jednoznačne povedať, či by po odchode kollárovcov hrozili predčasné voľby. Vyhrážka však podľa nej nemá príliš veľkú váhu. „Vo svete sú koaličné vlády, ktoré nemajú väčšinu v parlamente, závisí to od rozloženia síl a to je zaujímavé. Lebo aj časť poslancov z klubu Kotlebovcov sú nezávislí, a tiež je tam druhá skupina nezávislých poslancov zoskupených okolo Petra Pellegriniho. Preto táto vyhrážka nie je až taká silná,“ dodala Malová. Voľby skôr nepredpokladá, dôvodom je aj slabšia pozícia strany Za ľudí a SaS. „Odchod Kollára by minimálne viedol k novému vyjednávaniu a hľadaniu riešení, ale rozhodne nie k predčasným voľbám, to by bolo až to posledné riešenie najmä pre stranu OĽaNO,“ priblížila politologička.

Podľa Tomáša Koziaka, rektora Vysokej školy politických a spoločenských vied Kutná Hora, povýšil Kollár ego nad stabilitu vlády. Ukazuje to tiež, že predsedovi parlamentu chýba strategické politické myslenie. Ospravedlnenie a odchod z funkcie by posilnili pozíciu koalície, ale aj samotného Kollára. Svoj vplyv by odchodom ako predseda strany nestratil.
„Keby to spravil, ochránil by seba, koalíciu zo strany opozície, pretože by povedal – áno urobil som chybu, ale správal som sa inak, ako ste sa správali vy.

To je znak politickej kultúry, určite by tak posilnil pozíciu koalície aj svoju pozíciu a do ďalších volieb by šiel s čistým štítom. Takto sa môžu voliči cítiť podvedení. Keby uvažoval ako šachista, obetuje menšiu figúrku, aby vyhral zápas a investoval do svojej politickej budúcnosti,“ vysvetlil Koziak. Ak Kollár odíde aj s hnutím, najviac podľa odborníka utrpí práve on.

Odchod hnutia oslabí koalíciu, tá by však vedela fungovať aj bez neho. „Mohlo by to viesť aj k predčasným voľbám, lebo by narástol počet poslancov, ktorých neviete skontrolovať, ako budú hlasovať pri krízových momentoch. Asi by bol Kollár schopný odísť, ale nie z racionálnych dôvodov, ale zo zraneného ega,“ uzavrel Koziak.

Zatiaľ ticho

Podľa Sulíka by sa však koalícia nemala rozpadnúť. Odmieta, že kauza odpísanej diplomovky je taká vážna, aby strana Sme rodina opustila koalíciu. „Reči sa hovoria, chlieb sa je. Cez tento most pôjdeme, keď pri ňom budeme. Preto nepredbiehajme,“ reagoval Sulík na ultimatívne slová šéfa parlamentu.

Juraj Šeliga, podpredseda parlamentu a podpredseda Za ľudí reagoval, že zostávajú na stanovisku, aby Kollár odstúpil. Premiér sa zatiaľ k novej situácii nevyjadril, včera hneď po skončení rokovania vlády sa vyhol novinárom, aby nemusel odpovedať na otázky o novom vývoji situácie v koalícii.

Neriešiteľný problém?

Premiér Matovič a jeho poslanci problém odpísanej diplomovky Borisa Kollára preniesli na plecia ministra školstva Branislava Gröhlinga (SaS) a ministerky Márie Kolíkovej (Za ľudí). Dali im za úlohu, aby do septembra pripravili taký zákon, vďaka ktorému bude možné skontrolovať záverečné práce aj roky dozadu. Ktorá práca neprejde sitom kontroly, jej autor príde o titul. „Týmto hádžeme loptičku na stranu ministra školstva a ministerky spravodlivosti.

Zároveň sú to predstavitelia dvoch strán, ktoré hovoria, že takto by sa to robiť nemalo, a ak chcú vyvodiť zodpovednosť, môžu. Majú to v rukách. Keď sa dohodnú, poslanecký klub ich podporí,“ priznal premiér. Riešenie obyčajných sa ale nezdá funkčné. Kolíková odkázala, že sa tejto téme nechce veľmi venovať a jej rezort pripraví ústavnú analýzu. Minister školstva Gröhling priznal, že nech akúkoľvek zákonnú úpravu pripravia, prípadu Borisa Kollára sa to nedotkne. „Momentálne na základe všetkých informácií, ktoré mám, žiadna z pripravovaných noviniek nebude mať vplyv na titul Borisa Kollára,“ povedal Gröhling./agentury/

X X X

Chorváti sa vracajú do vojnovej minulosti. Nenávisť voči Srbom prekryla aj koronakrízu

Prívrženci fašistického chorvátskeho štátu môžu rozhodnúť o podobe novej vlády v Chorvátsku. No ani umiernení pravičiari premiéra Plenkoviča často nie sú až takí umiernení.„Súdia ma, pretože milujem svoje vlastné a pretože som chránil, čo je pre mňa drahé.“

Text populárnej chorvátskej piesne znie na prvý pohľad ako ľúbostné vyznanie. V skutočnosti je to ale pocta odsúdenému (a neskôr prepustenému) chorvátskemu generálovi Antemu Gotovinovi, ktorý sa preslávil počas vojny v Juhoslávii.

Na svedomí má mať životy nespočetného množstva Srbov, no chorvátski nacionalisti ho dodnes považujú za hrdinu.
Autorom piesne pre Gotovinu je jeden z najznámejších chorvátskych folkových spevákov, ale dnes už aj politický líder Miroslav Škoro.

Najpopulárnejšiu verziu piesne nahral s kapelu Thompson, ktorá sa otvorene hlási k chorvátskej fašistickej minulosti.
Práve folková hviezda Škoro môže teraz rozhodnúť, ako bude vyzerať nová vláda v Chorvátsku po nedeľňajších voľbách.
Do chorvátskej politiky sa tak opäť vracia niečo, čo z nej od vstupu do Európskej únie v roku 2013 takmer vymizlo: návrat do temných čias krvavej vojny v Juhoslávii a s tým spojená nenávisť voči Srbom
.
„Chorvátsko je z vonku vnímané ako pekná malá jadranská krajina bez vážnejších vnútorných problémov,“ hovorí pre Aktuality.sk Antonija Petričušič, docentka sociológie na Univerzite v Záhrebe.„Ale náš demokratický systém má ďaleko od toho, aby bol konsolidovaný, a ohrozuje ho krajná pravica,“ vysvetľuje.

A Flourish chart

(Vraj) nie sú extrémisti, ale...

Škoro svoje Hnutie domovina (HDMŠ) založil len pred pol rokom po tom, ako sa koncom minulého roka zviditeľnil v prezidentských voľbách.

No dnes má našliapnuté na to, aby sa jeho strana stala treťou najväčšou v chorvátskom parlamente a tým pádom aj akýmsi jazýčkom na váhach.

Favoritom volieb je opäť vládna pravicová Chorvátska demokratická aliancia (HDZ) premiéra Andreja Plevkoviča.
Ale bez koaličného partnera sa po voľbách nezaobíde. Práve Škorovi nacionalisti by mohli byť jeho novým partnerom.
Čo je vlastne Škoro zač? Sám sa označuje za „patriota“. No v nedávnych prezidentských voľbách ho verejne podporovali aj tí najväčší chorvátski extrémisti. Aj vďaka nim sa takmer dostal do druhého kola.

„Je to krajne pravicový populista. Tvrdí, že elitami pohŕda. Ale sám medzi ne patrí,“ hovorí chorvátska sociologička Petričušič.

Škorovo hnutie volí podobnú taktiku ako iné extrémistické a populistické strany inde v Európe. Teda tu a tam sa nejaký z jeho členov objaví na extrémistickom koncerte, inokedy zase akoby náhodou vypustí na sociálnych sieťach extrémistický výrok.

Ale potom príde oficiálna reakcia strany, ktorá formálne odmietne byť spájaná s krajnou pravicou.
No v skutočnosti ide len o taktiku: nepohnevať si krajne pravicových priaznivcov, ale zároveň neodstrašiť umiernených Chorvátov.

Chuligáni a Ustašovci

To bol aj prípad kauzy okolo škôlky na predmestí Záhrebu. Tento mesiac na ňu chorvátski extrémisti nastriekali nápis „Srbský rodinný strom“ odkazujúci na slogan chorvátskych extrémistov „Srbe na vrbe“ (v preklade Srbov /vešať/ na vŕby).
V rovnakom čase chorvátski futbaloví chuligáni šírili na sociálnych sieťach transparent s nápisom „J…ť srbské ženy a deti“.

Keď sa novinári členov Škorovho hnutia pýtali na reakciu, opäť pripomínala klasickú šablónu.
Transparent označili za „nechutný“, no ani tentoraz sa to nezaobišlo bez povestného „ale“.

„Nevidím ho ako protisrbský,“ reagoval člen hnutia a bývalý kontroverzný minister kultúry Zlatko Hasanbegovič.
Mimochodom, v našich zemepisných šírkach sa Hasenbegovič preslávil návrhom na premenovanie Masarykovej ulice v Záhrebe. Československého prezidenta totiž považuje za „fanúšika Srbov“. Je mu jedno, či má Masaryk ulicu v Prahe alebo Belehrade, ale „nemal by ju mať v Záhrebe“.

Vukovar: Symbol vojny so Srbskom

No pokiaľ ide o extrémizmus, ani vládna strana premiéra Plenkoviča nie je celkom bez viny. V snahe odobrať extrémistom voličov aj jej predstavitelia často šíria protisrbské nálady a vyjadrujú sympatie k chorvátskemu vojnovému štátu pod vedením fašistických Ustašovcov.

Je to aj prípad člena HDZ a zároveň ministra pre vojnových veteránov Toma Medveda.

V apríli chorvátsky prezident Zoran Milanović navrhol odstránenie ustašovskej plakety s nápisom „Za dom spremni!“ (v prekl. Za vlasť – pripravený!), ktorý sa dá pripodobniť heslu Na stráž, používanom počas slovenského štátu.
Minister Medved prezidentov nápad označil za „urážku“ chorvátskych vojakov bojujúcich počas druhej svetovej vojny.

No prejavy nacionalizmu u politikov vládnej strany nesiahajú len do minulosti. Na kandidátke HDZ je aj Stevo Culej, jeden z lídrov hnutia za odstránenie srbskej cyriliky v etnicky zmiešanom chorvátskom meste Vukovar, ktoré počas vojny v Juhoslávii Srbi zrovnali so zemou a dnes patrí Chorvátom.

V bývalej Juhoslávii ťažko nájsť väčší symbol napätia medzi Srbmi a Chorvátmi ako práve Vukovar.
Donedávna bol v premiérovej strane HDZ aj starosta Vukovaru Ivan Penava, takisto odporca toho, aby mala srbská menšina v meste nápisy v rodnej reči. V máji však prestúpil ku Škorovým extrémistom a kandiduje za nich aj vo voľbách.

Voľby nevyriešia napätie so Srbmi

A čo samotný „umiernený“ premiér Plenkovič? Ak o Škorovcoch platí, že chcú osloviť aj umiernených, premiérova strana to zase skúša s naklonením si nacionalistov. A opäť je témou etnicky rozdelený Vukovar. Srbská otázka vo Vukovare sa podľa Plenkoviča vyrieši aj sama – pri najbližšom sčítaní obyvateľstva premiér počíta s tým, že Srbi tam už skrátka budú tvoriť menej ako 30 percent obyvateľstva.

Inými slovami, Srbi vo Vukovare pomaly vymierajú a nebudú mať oficiálny nárok na ochranu kultúry a jazyka, ani na povinné značky v cyrilike.

Chorvátske voľby nebudú len o Srboch, ale aj o zvládaní koronakrízy, ktorá v krajine opäť udiera.
Počet prípadov tam v uplynulých dňoch zase rapídne rastie a premiér údajne aj preto dal vypísať voľby v čo najskoršom termíne. Teda kým vírus opäť neudrie. No možno aj preto slúži chorvátskym politikom šírenie protisrbských nálad ako vhodná príležitosť odvrátiť pozornosť od skutočných problémov krajiny.

„Podobné kroky vládnych politikov sú odsúdené na udržanie etnického napätia aj v nasledujúcich rokoch. A to bez ohľadu na výsledky týchto volieb,“ napísal pre Balkan Insight chorvátsky historik Nikola Vukobratovič, aktuality.sk

X X X

Dal lustrovať novinárov a zastrašoval svedka. Pavol Vorobjov je preto vo väzbe

Bolo by lepšie, ak by si si nič nepamätal. Ak označíš osobu, pre ktorú sa robili lustrácie, môžeš byť trestne stíhaný. Pavol Vorobjov, obvinený pre nezákonné lustrácie Jána Kuciaka a ďalších novinárov, to „radil“ kľúčovému svedkovi.
„O nič nejde, je to len taká bublina,“ hovoril kľúčovému svedkovi v kauze lustrácií Pavlov Vorobjov, ktorý bol donedávna šéfom Finančnej spravodajskej jednotky NAKA. Kariéru v polícii urobil pod vedením Tibora Gašpara ako policajného prezidenta a Petra Hraška na poste šéfa NAKA.

Kauza lustrácií novinárov a ich príbuzných akoby na istý čas uviazla na mŕtvom bode. Začiatkom júna sa však situácia zásadne zmenila. Policajná inšpekcia obvinila Vorobjova a súd ho poslal do vyšetrovacej väzby.
Podľa uznesenia Okresného súdu Bratislava 3, ktoré majú Aktuality.sk k dispozícii, na to mal pádne dôvody. Píše sa v ňom napríklad to, že potom, ako hlavný svedok prípadu koncom mája pred inšpekciou upozornil na nejaké nové skutočnosti, začali ho cez aplikáciu whatsapp kontaktovať Vorobjov aj jeho predchodca na poste šéfa Finančnej spravodajskej jednotky NAKA. Svedok ani jeden hovor neprijal. Povedal však o nich orgánom činným v trestnom konaní.
Podľa prokurátora je aj na základe týchto pokusov o kontakt jasné, že sa obvinený snažil ovplyvniť svedka. A nebolo to po prvý raz.

„V súvislosti s vyšetrovaním prípadu tzv. „lustrácií novinárov“, v ktorom vyšetrovateľ Úradu inšpekčnej služby vedie trestné stíhanie vo veci, nastal výrazný posun. Príslušníci úradu zadržali bývalého vysokého funkcionára PZ a vyšetrovateľ ho zároveň obvinil zo zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa," informovala pred dvoma týždňami Petra Friese z tlačového odboru rezortu vnútra.

V trestnom konaní vedenom pre neoprávnené lustrácie novinárov vystupuje 168 poškodených. Z toho je 28 novinárov a 140 iných osôb.

„Okrem tohto obvinenia bolo zadržanému doručené aj obvinenie zo zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa a neoprávneného nakladania s osobnými údajmi v súvislosti s lustrovaním ďalších osôb, ktoré nie sú súčasťou novinárskej obce, ale ku ktorým bližšie informácie poskytnúť v súčasnosti nie je možné," dodala. Uznesenie súdu opisuje, ako v čase prepuknutia kauzy lustrácií Vorobjov celú záležitosť zľahčoval a snažil sa kolegu policajta presvedčiť, že sa nič nedeje.

Podľa prokurátora je snaha nanútiť svedkovi svoju verziu priebehu daných lustrácií. „Na základe týchto tvrdení si svedok spočiatku verziu obvineného aj osvojil," konštatuje prokurátor. Podľa uznesenia bol ubezpečovaný, že sa nič nestalo, že išlo o oficiálnu žiadosť', pričom Vorobjov ponúkol svedkovi zabezpečenie právnika.

„Dal mu tiež odporúčanie, aby pri svojich výsluchoch uvádzal, že si nič nepamätá, a uviedol mu, že ak by označil osobu, pre ktorú boli lustrácie robené, a nemal by k tomu žiadne iné dôkazy, mohol by byť stíhaný za krivú výpoved', na základe čoho mu povedal, že by bolo lepšie, aby si svedok nič nepamätal," píše sa v uznesení.

Učebnicový príklad

Svedok sa pritom netají tým, že sa bál ľudí v pozadí, pre ktorých sa lustrácie robili. Dnes už vieme, že sa našli v telefóne Mariana Kočnera. Ten stojí pred súdom pre objednávku vraždy novinára Jána Kuciaka a stál aj za reláciou Na pranieri, ktorou chcel Kočner trestať jemu nepohodlných žurnalistov. „Uvedené konanie obvineného nie je možné hodnotiť inak ako priame pôsobenie na svedka v očakávaní jeho budúcej svedeckej výpovede,“ konštatoval súd.

Išiel pritom ešte ďalej. Vplývanie obvineného na svedka označil za priam učebnicový príklad dôvodu kolúznej väzby. Naviac u takého obvineného, ktorý je dlhoročným príslušníkom Policajného zboru, dokonca jeho elitnej zložky – NAKA, a preto súd predpokladá aj znalost' príslušných ustanovení Trestného poriadku a Trestného zákona, najmä vo vzťahu k zavinenému protiprávnemu konaniu.

Podľa uznesenia Vorobjov nie len prevzal výstup z lustrácií, ale neskôr aj sám lustroval. Prokurátor tu vidí jasný časový súvis medzi jeho konaním a správou Mariana Kočnera, ktorou oznamoval cez Threemu adresu Petrovi Tóthovi. Ten takto svojmu blízkemu spolupracovníkovi posielal aj adresu Jána Kuciaka. Tóth riadil komando, ktoré sledovalo novinárov vrátane zavraždeného novinára.

Gašpar mu priťažil

Vorobjovovi nepomohol ani ďalší svedok - bývalý policajný šéf Tibor Gašpar. Ten totiž vypovedal, že keď po Kuciakovej vražde pracoval ako poradca ministerky vnútra Denisy Sakovej, Vorobjov ho navštívil. Povedal mu, že má vyšetrovateľovi z tímu Kuciak vysvetliť, prečo ho lustroval. Oznámil mu tiež, že chce vypovedať, že tak urobil na Gašparov pokyn.

„Na čo mu svedok povedal, že to nie je pravda, že mu taký pokyn nedal, že to znamená diskreditáciu jeho osoby, pričom sa ho pýtal, aké má na to dôvody, na čo mu odpovedal, že bol kontaktovaný vysokopostaveným policajným funkcionárom, na základe požiadavky ktorého má uviesť v zázname, že lustráciu spravil na jeho pokyn," vypovedal Gašpar.

Svedok zároveň podľa uznesenia potvrdil autenticitu komunikácie realizovanej prostredníctvom aplikácie Threema. Potvrdil, že išlo o komunikáciu s Pavlom Vorobjovom, „ktorý mu dňa 07.02.2017 zaslal predmetné správy vrátane súboru edgar_objects, obsahom, ktorého bol zoznam mien 28 osôb."

Zoznam priniesol Kočner

Peter Tóth zasa osvetlil ako vznikol zoznam 28 novinárov z rôznych médií vrátane Aktualít, ktorí mali byť predmetom „paparazzovania" ako prácu komanda označuje bývalý šéf kontrarozviedky SIS. Tóth vypovedal, ako Kočnera požiadal, nech cez Norberta Bödöra zabezpečí adresy a novinárov a informácie o ich autách.

Kočner mu to prisľúbil a začiatkom roka 2017 mu skutočne priniesol bielu obálku formátu A4 so vzťahovými diagramami 28 novinárov.

Vorobjov pred sudcom pre prípravné konanie vyhlásil, že svedkovi volal len preto, aby sa informoval o finančných náležitostiach odchodu do dôchodku. Tvrdil tiež, že nič nezľahčoval ani nechcel, aby svedok niečo popieral, aktuality.sk

X X X

Bos takáčovcov na súde: obchodné spory som neriešil vraždou

V prípade vraždy Romana Krajčiho, ktorú si mal objednať bos bratislavskej skupiny takáčovcov, sa dnes často spomínala aj postava Karola Mella. Kudla, Rabín, Bradatý či Inžinier. Týmito prezývkami označovali členovia skupiny takáčovci svojho novodobého šéfa Ľubomíra Kudličku.

Dlhší čas je obvinený z vodcovstva tohto bratislavského gangu, ale pred súd sa dostal po prvý raz pre obvinenie, že si pred 14 rokmi objednal vraždu Prievidžana Romana Krajčiho.

S týmto podnikateľom sa Kudličkovi skrížili plány vo chvíli, keď sa pokúšal dostať ku svojim miliónom, ktoré požičal prevádzkovateľovi lyžiarskeho strediska nad Ružomberkom Anatolijovi Zubovskému, pochádzajúcemu z Bieloruska.
Bos takáčovcov zrazu zistil, že pohľadávky u Zubovského si uplatňuje aj Roman Krajči. „Zdôrazňujem to preto, že obchodné spory, ktoré som ja v minulosti viedol, som neriešil spôsobom, že by som dal niekoho zabiť,“ vyhlásil dnes na súde Ľubomír Kudlička.

Dvaja kohúti na jednom smetisku?

Celý príbeh zamotaných obchodných sporov, vedúcich v jednej chvíli k exekúcii aj konkurzu lyžiarskeho strediska Ski park Ružomberok, mal mať tragickú dohru a predstaviteľ jednej zo strán je po smrti. Ako je možné, že si hneď dvaja ľudia nárokovali veľké pohľadávky za to isté?

Bielorus Zubovsky začal v lyžiarskom stredisku podnikať na prelome milénií, nainvestoval tam štvrť miliardy korún, ale po piatich rokoch mu zdroje vyschli. Vtedy sa objavil na scéne Kudlička, mimochodom rodák z Ružomberka.
Potom, ako sa zoznámil so Zubovskym, požičal mu podľa vlastných slov vo viacerých tranžiach dovedna asi 35 miliónov korún. Majiteľ strediska však dlhy nesplácal, tak spoločne založili eseróčku Ski Ružomberok, ktorá mala stredisko prevádzkovať.

Krátko potom však Kudlička zažil veľké prekvapenie.

Karol Mello na scéne

Kudličku po podaní návrhu na exekúciu kontaktoval Karol Mello, v minulosti spájaný s černákovcami, ktorý je verejnosti známy tým, že dlhé roky žije na úteku na Belize.

Mello požiadal Kudličku o stretnutie, na ktoré priviedol aj Romana Krajčiho. Dvojica Mello-Krajči tvrdila Kudličkovi, že prevádzkar Ski parku Zubovsky ho oklamal, lebo pohľadávky, ktoré Zubovsky vlastní, sú nepravé, teda falošné a nebonitné. „A že pravé pohľadávky vlastnia oni,“ spomínal Kudlička na súde, čo mu Krajči s Mellom na prvej schôdzke rozprávali.

Pýtal sa ich, kto sú to vlastne „oni“, teda koho záujmy zastupujú. Dvojica Mello-Krajči mu mala vysvetliť, že ide o firmu partnerky Krajčiho, ktorá odkúpila pohľadávky na Ski park od bývalého spoločníka prevádzkara strediska Anatolija Zuborského, istého Sidorviča, s ktorým sa Zubovsky nerozišiel v dobrom.

Kudlička si ešte všetko išiel overiť k Zubovskemu, ale ten mu tvrdil, že aktivita Mella s Krajčim je podvod, že pravé pohľadávky vlastní on. Nasledovala ďalšia schôdzka Kudličku s Mellom a Krajčim, kde ho mali nahovárať, aby so Zubovskym ďalej nespolupracoval, že oni už pripravujú riešenie situácie.

KudlIička chcel za tejto nejasnej situácie od Zubovskeho, aby mu radšej vyplatil dlhy, ale nepochodil. Bos takáčovcov teda začal so svojim dvorným advokátom Martinom Bognárom riešiť, ako by sa dali jeho vklady ochrániť. Právnik mu poradil podať návrh na exekúciu Ski parku, čo bos takáčovcov aj urobil.

Druhé prekvapenie pre Kudličku

Kudlička sa cez exekúciu Ski parku chcel dostať k majetku strediska, ktoré so svojim dlžníkom Zubovskym zatiaľ spoločne prevádzkovali. V jednej chvíli však dostal bos takáčovcov z Ružomberka nepríjemný telefonát. Zamestnanci Ski parku mu volali, že tam napochodovali ochrankári, ktorí bránia návštevníkom, aby vstúpili na svah.
Kudlička skočil do auta, volal Mellovi a zistil, že dôvodom prítomnosti SBS-károv je konkurz, ktorý bol vyhlásený na návrh Romana Krajčiho.

„Stretli sme sa ešte v ten deň s Mellom a Krajčim, debata bola dosť búrlivá a bolo to jedinýkrát, čo sme na stretnutiach kričali. Cítil som sa podvedený z ich strany, tým že mi navrhovali nejaký postup a za chrbtom bol vyhlásený konkurz, o ktorom som ja nevedel. Oni mi vysvetlili, že návrh na konkurz bol podaný dávno pred našim stretnutím a ich súperom je Zubovsky a nie ja,“ vyhlasoval dnes na súde Kudlička.

Motív vraždy?

Práve tento spor o Ski Park mal byť podľa žalujúceho prokurátora dôvod, prečo si napokon Kudlička objednal Krajčiho likvidáciu. Mal to urobiť cez jedného zo zakladajúcich členov skupiny takáčovcov Igora Smolena. Tento bývalý zápasník mal mať veľa známych medzi zápasníkmi z Dunajskej Stredy.

Práve v tomto prostredí, konkrétne u gangu sátorovcov, mali vraždu objednať za sľúbenú odmenu 3 milióny korún. Romana Krajčiho zastrelili tri dni pred Vianocami 2006 samopalom, keď večer vošiel autom do dvoru domu na Puškinovej ulici v Prievidzi, kde bývala jeho priateľka s deťmi. Podľa žalobcu strieľal samotný bos sátorovcov Lajos Sátor, ktorého tam údajne doviezol jeho pobočník Zsolt Nagy alias Čonty.

„Zdôrazňujem, že smrť Romana Krajčiho mi vôbec nepomohla. Jeho smrťou sa moja pozícia v konkurze nezlepšila. Nezískal som žiadne výhody a hlavne som sa nedostal k stredisku, ako sa to snaží uvádzať obžaloba,“ bránil sa Kudlička na súde.

Tvrdí, že potom, ako v konkurze neuspeli so svojimi pohľadávkami on ani Krajči, začali obaja ťahať za jeden koniec, aby napokon spoločne dosiahli svoje záujmy - Krajči vraj chcel zo strediska vyťažiť peniaze a on zas majetok.
Žalujúci prokurátor má však presne opačný názor a spor okolo pohľadávok považuje za hlavný dôvod, prečo odstránil Kudlička Krajčiho z cesty. Konkurz, ktorý Krajči inicioval, totiž prerušil exekúciu, cez ktorú chcel stredisko úplne ovládnuť bos bratislavských takáčovcov.

Zaujímavá postava advokáta

Spomínaný advokát Martin Bognár je už viacero rokov po smrti. Kudlička dnes na súde vysvetľoval, že zomrel po užití veľkého množstva sedatív, ktoré bral pre svoje problémy s alkoholom. Bolo to v čase, keď mal veľké problémy so zákonom práve pre udalosti okolo Ski parku.

Práve Bognár totiž dal v roku 2007 v centrálnom depozite cenných papierov prepísať väčšinový podiel pôvodného majiteľa akciovej spoločnosti Ski park Ružomberok a.s. na firmu K.S.I. Ľubomíra Kudličku. Zmluva, cez ktorú to urobil, nebola notársky overená, Bognár nemal ani plnomocenstvo, upozornil v minulosti denník Sme.

Zubovsky zmluvu označil za falzifikát, polícia stíhala Bognára pre podozrenie z podvodu. Stíhanie zastavili po jeho smrti. Bognár spolu s Kudlićkom v roku 2004 krátko čelili aj obvineniu z výpaľníctva.
Usvedčuje ho sátorovec

Kudličku z objednávky vraždy usvedčuje vysokopostavený člen gangu sátorovcov Kristián Kádár, ktorý už dostal 25-ročný trest za účasť na vražde vlastného bosa a iných skutkoch tohto zločineckého zoskupenia.
„Zoznámil som sa s ním (s Kudličkom) v rámci zločineckej skupiny sátorovci, kde som bol aj ja členom,“ povedal.

„Podľa mojich informácií túto vraždu naplánoval a zorganizoval Sátor a Zsolt Nagy. Vraždu vykonal Zsolt Nagy v decembri 2006 v Prievidzi. Za vraždu dostali 3 milióny korún. Čonty dostal 1,5 milióna za svoju robotu, za čo v januári 2007 kúpil audi G7. Vraždu objednal Ing. Ľubomír Kudlička cez Igora Smolena, prezývaného Balvan u Ľudovíta Sátora,“ povedal Kádár pred senátom ŠTS. Vo svojej výpovedi teda označil za strelca Nagya, hoci obžaloba uvádza ako strelca Sátora.

Asi tri mesiace pred vraždou Kádar údajne odviezol Sátora do Bratislavy, kde sa stretol so Smolenom, vyhlásil dnes na súde. Stretnutie bolo pred jednou čínskou reštauráciou.

Smolen tam vraj pred podnikom čakal sám, dovnútra išli spolu. Sátor požiadal Kádára, aby si sadol k vedľajšiemu stolu. „Síce šuškali, ale dalo sa počuť, ako Balvan povedal Sátorovi: mám pre teba robotu, vraždu nejakého podnikateľa z Prievidze. Objednal ju Inžinier.“

Sátor mal povedať, že to vybaví za tri milióny korún. Polovicu vraj chcel ako zálohu. „Balvan povedal: dobre, to nie je problém, vybavím to.“

Týždeň alebo dva na to Kádár zas viezol Sátora na stretnutie so Smolenom na rovnaké miesto. Sátor mu už kázal, aby zostal v aute. Sátor potom prišiel s bielou obálkou alebo igelitkou a Kádarovi vraj spontánne povedal, že „Balvan doniesol zálohu za vraždu, ktorú objednal Kudla.“ Kádár sa vtedy pýtal Sátora, kto to vlastne Kudla je. Mal mu povedať, že to je šéf takáčovcov.

Kádár hovoril aj o informáciách zo dňa, kedy Krajčiho zabili. Na požiadanie Sátora mal so Zsoltom Nagyom odviezť do Prievidze dodávku, Sátor išiel pred nimi ako doprovod. Vtedy sa mal Kádar dozvedieť, že idú vykonať objednanú vraždu. „Celý čas sme sa o tom rozprávali, lebo z Dunajskej Stredy je to dosť dlhá cesta.“ Nagy mu mal prezradiť, že Krajčiho dlhšie sledovali a vybrali aj miesto vraždy.

Chceli to vraj urobiť na dvore, Nagy mal vybratú skrýš za tujami. Dodávku mali zo sebou preto, že sa obávali prípadnej uzávery ciest, ktorú by mohli policajti zorganizovať. Nagy mal v dodávke na parkovisku teda prenocovať v spacáku a prísť domov až na druhý deň, keď už bude väčšia premávka na cestách. Išlo o rovnakú tmavomodrú dodávku Mercedes, ako sa aj spomína v obžalobe.

Kádár vraj odišiel ešte v deň vraždy so Sátorom z Prievidze a na druhý deň sa stretli s Nagyom. „Povedal, že všetko v poriadku“. Údajne ich uistil, že Krajči určite zomrel, lebo ho nakoniec strelil aj do hlavy. Zbraň na spiatočnej ceste hodil do kanála.

Týždeň-dva po vražde mal Kádár znova odviesť Sátora do Bratislavy za Smolenom, do tej istej reštaurácie. Tam mal tento vysokopostavený takáčovec odovzdať doplatok za dokonanú vraždu.

Vraj sátorovcom povedal aj to, že Kudlička je spokojný. Kádár poznal údajný motív vraždy Krajčiho: podľa vlastných slov sa na stretnutiach so Smolenom dozvedel, že išlo o konflikt o Ski park. Detaily nepozná, malo ísť o nejakú pohľadávku. „Kudlička sa chcel dohodnúť, ale ten poškodený nechcel, nechcel, tak sa Kudla rozhodol tak, ako sa rozhodol, “ dodal Kádár.

Kádár sa s Kudličkom viackrát stretol aj so samotným Kudličkom - podľa jeho slov vždy išlo o snahu sprostredkovať informácií o Sátorovi.

Chcel stretnutie s Trnkom

Podľa Kudličku si Kádár vymýšľa a klame, lebo - ako opakovane tvrdí - vraždu Krajčiho si neobjednal. Smolen by si podľa Kudličku nikdy nesadol s Kádárom za jeden stôl, pretože skupina sátorovci zabila vlastného člena Ándora Reisza, s ktorým si Smolen rozumel. Kudlička považuje výpoveď Kádára za účelovú, aby dosiahol výhody vo svojich vlastných kauzách.

Aj bos takáčovcov ale priznal, že sa s Kádárom v minulosti stretol - podľa neho to bolo až po vražde Krajčiho. „Vysvetlil mi, že je Sátorov zástupca, ja som ich nepoznal, nechcel som s nimi nič mať. Náš rozhovor som ukončil, zdal sa mi pod vplyvom drog. Doteraz neviem, prečo sa so mnou stretával,“ povedal Kudlička o Kádárovi. Vraj mu ponúkal aj to, či nechce so skupinou vyrábať cigarety.

Kádár mal okrem toho zorganizovať jedno stretnutie Kudličku so Sátorom. „Ktorého som pred tým nepoznal, ukázali mi ho, že je to Sátor. Bol som požiadaný, či by som vedel pomôcť riešiť jeho problémy za jeho skutky,“ uviedol Kudlička.
Sátor vraj spomenul meno vtedajšieho generálneho prokurátora Dobroslava Trnku, s ktorým sa chcel stretnúť. „Čo som ja odmietol Po nejakej dobe som sa z médií dozvedel, že sa Trnka so Sátorom stretli na rybách,“ dodal.
V kauze budú vypovedať aj ďalší sátorovci, napríklad už spomínaný Zsolt Nagy alias Čonty, aktuality.sk

X X X

Peter Bárdy: Boris Kollár zjavne nepochopil situáciu

Namiesto toho, aby sa Boris Kolár vyhrážal odchodom z koalície, by mal čeliť tomu, že ho z koalície vyhodia.
Kauza diplomovej práce predsedu parlamentu a koaličného hnutia Sme rodina Borisa Kollára sa mala skončiť už dávno. Namiesto toho tu máme koaličné hašterenie a kladenie si podmienok.

Boris Kollár sa mal ospravedlniť, priznať chybu a post predsedu parlamentu ponúknuť straníckemu kolegovi alebo kolegyni. Pretože predseda parlamentu patrí v tejto koalícii Kollárovej strane. S tým nemá nikto najmenší problém.
Lenže, po tom, čo už všetko vieme, by bolo možno namieste sa opýtať, či majú v Sme rodina aspoň jedného človeka, ktorý by mohol byť predsedom parlamentu a mal by pritom v poriadku svoju záverečnú prácu.

S istou dávkou irónie by sa dalo prehliadať, ak by mal v minulosti mafiánskych kamarátov, keby šíril nenávistné statusy proti utečencom, keby bol v pakte s protieurópskymi stranami spájanými s extrémou pravicou a podobne.
Vlastne by sme prehliadali asi všetko, čo by kandidáta vo vyspelej demokracii diskvalifikovalo z akejkolvek politickej funkcie ešte predtým, ako by takúto ambíciu vôbec vyriekol.

Ale teda, dobre. Keby Boris Kollár priznal chybu z minulosti a našiel schopného predsedu parlamentu, všetko by bolo vyriešené. Namiesto toho počúvame trápne výhovorky, klamstvá a vyhrážanie sa odchodom z koalície.
Paradoxne, nie je to predseda vlády Igor Matovič, kto by mal tlačiť na svojho koaličného partnera, aby dal veci doporiadku, inak prehodnotí koaličnú zmluvu.

Previnilec Kollár hrozí odchodom z koalície, ak mu jeho partneri nedajú pokoj. Teda, ak mu budú tolerovať úplne všetko.
A SaS-kári so stranou Za ľudí, ktorí žiadajú Kollára, aby odstúpil z postu predsedu paramentu nijako nespochybňujú právo Sme rodina na túto nomináciu a odmietajú, že by ohrozovali budúcnosť koalície. Ohrozuje ju Boris Kollár, čo bolo pomerne jasné prakticky odo dňa, keď si podal ruky s Igorom Matovičom a oznámili, že budú v spoločnej vláde, aktuality.sk

X X X

Koronavírus: Chorvátsko je na hranici žltej karty, Matovič je zhrozený z fanúšikov

Po rokovaní odborného konzília s premiérom Igorom Matovičom (OĽaNO) sa mení mapa krajín, ktoré sú pre Slovákov bezpečnostným rizikom z pohľadu nákazy novým koronavírusom. Kým zo skupiny menej rizikových krajín vypadli Bulharsko a Čierna Hora, pribudli do tejto množiny štáty ako Holandsko, Belgicko, Španielsko, Francúzsko, Taliansko a Írsko.

Z mimoeurópskych krajín sa na zoznam menej rizikových krajín dostali Japonsko, Nový Zéland, Čína, Južná Kórea a Austrália. Napriek tomu je ale podľa šéfa vládneho kabinetu najlepšie zostať doma.

Zároveň dodal, že v hre je aj možnosť, že ľudia, ktorí sa budú vracať na Slovensko z menej bezpečných krajín, budú musieť podstúpiť päťdňovú domácu karanténu a potom podstúpiť test na útraty štátu.Dnes si tento test musia hradiť, ale podľa Matoviča si ľudia vymýšľajú, z ktorej krajiny sa vracajú, aby nemuseli tento test hradiť.

Futbalová cesta do pekla

Premiér zároveň neskrýval znechutenie zo správania sa futbalových fanúšikov na zápase Dunajská Streda a Slovan Bratislava. Približne šesťtisíc ľudí totiž vôbec neakceptovalo povinné bezpečnostné opatrenia ako nosenie rúšok a šachovnicové sedenie.

„Ak pôjdeme touto cestou, môžeme dopadnúť veľmi. Veľmi zle. Na toto dnes dopláca Srbsko, Severné Macedónsko. Toto sa nemôže opakovať,“ skonštatoval.

Po novom tak bude musieť byť každý druhý rad prázdny.

„Ak to nebude fungovať, budeme musieť zaradiť spiatočku a športové podujatia sa zrušia. Toto je cesta do pekla,“ poznamenal Matovič.Zároveň žiada ľudí o opatrnosť aj pred cestou do českého regiónu Sliezsko či do hlavného mesta - Prahy. Tu všade evidujú zvýšený počet prípadov.

Žltá karta pre Chorvátsko

Hlavný hygienik Ján Mikas poznamenal, že z mapy menej rizikových krajín môžu v ďalších týždňoch vypadnúť aj ďalšie krajiny. Zatiaľ ale tvrdí, že nechcú ísť cestou plošného zatvárania hraníc.

„To by sa dramaticky musela zmeniť situácia aj na Slovensku,“ hovorí.
Na margo spomínaného futbalového zápasu doplnil, že nepredpokladali takto nezodpovedné správanie sa.
„Budeme to musieť riešiť, aby sa takéto prípady do budúcnosti už nestávali,“ vyhlásil.

Infektológ Pavol Jarčuška doplnil, že situácia sa zhoršuje aj v Chorvátsku, kde sú lokálne ohniská nákazy COVID-19. Podľa neho ide síce len o dva regióny, ale podľa neho platí, že kto žije v Záhrebe, trávi víkend pri mori.
„Treba veľkú opatrnosť, ak idete do tohto regiónu. Chorvátsko je na hranici žltej karty. Je tam dramatický nárast nových prípadov," upozorňuje Jarčuška.

Takmer polovica prípadov bola importovaných

Aj preto epidemiologička Mária Štefkovičová pripomína, že v júni bolo zo 130 prípadov až 63 importovaných tými ľuďmi, ktorí prišli na Slovensko. A to nielen z krajín s vysokým rizikom, ale aj zo štátov s nižším rizikom.
„Chcela by som požiadať občanov, aby dodržiavali predpísané opatrenia a prichádzali sem s negatívnym COVID-19 testom,“ odkázala navrátilcom.Tiež skonštatovala, že títo ľudia sú naďalej povinní dodržiavať päťdňovú karanténu a potom sa nechať otestovať na vlastné náklady, aktuality.sk

X X X

Hľadaného Viliama Mišenku zadržali v Rakúsku

Oddelenie cieľového pátrania Úradu kriminálnej polície Prezídia Policajného zboru poskytlo nedávno informácie rakúskym kolegom, ktorí vo štvrtok zatkli Viliama Mišenku na základe európskeho zatýkacieho rozkazu na svojom území.
Mišenka sa ukrýval u svojej príbuznej. Slovenská polícia na sociálnej sieti tiež informuje, že v najbližších dňoch ho bude čakať extradičné konanie, po ktorom nastúpi na 23 ročný trest odňatia slobody.

„Mišenka je ďalším kriminálnikom, ktorého úteku sa skončil vďaka operatívnej činnosti Policajného zboru v posledných rokoch. Jeho zatknutie môže byť odkazom pre ďalšie osoby utekajúce pred spravodlivosťou - každé skrývanie sa raz skončí," napísala polícia.

Mišenka bol na úteku od marca 2018, kedy ho Najvyšší súd SR poslal do výkonu trestu na 23 rokov za úkladnú vraždu v štádiu pokusu formou účastníctva ako objednávateľ. Podľa rozsudku v roku 2009 stál za explóziou výbušniny, ktorá mala usmrtiť jeho švagrinú Zuzanu Mišenkovú. Na miesto nej zahynul iný muž a ďalší utrpeli zranenia.

Mišenka bol v minulosti na úteku, keď bol napokon vypátraný v roku 2013 vo Venezuele. Po návrate na Slovensko bol po čase prepustený z vyšetrovacej väzby. Právoplatný rozsudok si v marci 2018 neprišiel vypočuť, polícia nemala žiadne právomoci ho predtým zadržať, čo využil na druhý útek, ktorý sa dnešným dňom skončil.

Polícia tiež pripomenula, že hľadaný Slovák bol súčasťou informačnej kampane „Vianočná pohľadnica" minulý rok, ktorej cieľom bolo upovedomenie verejnosti o jeho platnom zatykači na jeho osobu, aktuality.sk

X X X

Kotleba so sťažnosťou neuspel. O jeho šekoch rozhodne sudkyňa, ktorá súdi aj Kočnera

Ak by Najvyšší súd Kotlebovej sťažnosti vyhovel, pojednávanie by sa pravdepodobne o dosť natiahlo, keďže prípad by dostal nový sudca a ten by si musel celý spis opäť naštudovať. Na zatiaľ poslednom pojednávaní vo veci 1488-eurových šekov obžalovaný predseda ĽSNS Marian Kotleba vzniesol námietku voči zaujatosti samosudkyne Ružene Sabovej.

Samosudkyňa Sabová, ktorá už poslala za mreže ministrov z kauzy nástenkového tendra a predsedá senátu aj v prípade vraždy novinára Jána Kuciaka, Kotlebovu námietku zamietla. Líder ĽSNS však voči jej rozhodnutiu podal sťažnosť, o ktorej musel rozhodnúť Najvyšší súd. Ten napokon Kotlebovi nedal za pravdu.

„Senát Najvyššieho súdu na dnešnom neverejnom zasadnutí sťažnosť obžalovaného Mariana K. zamietol ako nedôvodnú,“ informovala Aktuality.sk hovorkyňa súdu Alexandra Važanová. Ak by Najvyšší súd Kotlebovej sťažnosti vyhovel, pojednávanie by sa pravdepodobne o dosť natiahlo, keďže prípad by dostal nový sudca a ten by si musel celý spis opäť naštudovať. Šéf ĽSNS robí už dlhšie všetko pre to, aby rozsudok oddialil.

Čo sa Kotlebovi nepáčilo

Kotleba sudkyni vyčítal, že mailom komunikovala s odborníkom na politický extrémizmus Matejom Medveckým, a to dokonca v deň pracovného pokoja. Sabová si so znalcom skutočne písala, žiadala ho však len o doplnenie príloh do jeho posudku.

Kotleba trval na tom, že jej snahou bolo meniť obsah znaleckého posudku. „(...) selektívny a nevyvážený rozsah dokazovania jednotlivých strán svedčí o zaujatosti sudkyne voči mojej osobe,“ vyhlásil Kotleba.

„Táto komunikácia je absolútne transparentná a bez akejkoľvek osobnej zaujatosti na tejto trestnej veci. Pokiaľ by nejaka osobná zaujatosť bola, v takom prípade by takáto komunikácia nebola súčasťou trestného spisu,“ reagovala na neho Ružena Sabová. Súd bol podľa nej taký zaneprázdnený, že musel pracovať aj v čase pracovného pokoja.

Kotlebove obštrukcie

Súd pre šeky vo výške 1488 eur sa naťahuje. Kotleba neprišiel už na dve pojednávania a vyhlásil, že nepríde ani na to, ktoré sa má konať 14. júla.

Ako dôvod uvádza rokovanie parlamentu, ktorého je poslancom. „Pre mňa je výkon mandátu poslanca určite dôležitejší, ako podieľať sa na takejto politickej súdnej záležitosti,“ povedal médiám Kotleba.
Národná rada má zasadať aj 14. júla. Prokurátor Tomáš Honz na súde vyhlásil, že zo strany Kotlebu ide o obyčajnú obštrukciu.

O kauze Kotlebových šekov ešte budeme počuť dosť. Ak by aj Špecializovaný trestný súd Kotlebu odsúdil, verdikt nebude právoplatný, pretože šéf ĽSNS sa s najväčšou pravdepodobnosťou odvolá.
Rozhodovať tak potom bude musieť Najvyšší súd. Ak by Kotlebu uznal vinným aj ten, predseda ĽSNS by prišiel o poslanecký mandát. Hrozia mu štyri až osem rokov za mrežami, aktuality.sk

X X X

Vražda exprimátora: Obžalovaný chcel ísť na slobodu, súd sa obával úteku do Vietnamu

Jeden z hlavných aktérov v kauze vraždy exprimátora Hurbanova sa takmer dostal na slobodu. So žiadosťou o prepustenie z väzby uspel na Špecializovanom trestnom súde, senát Najvyššieho súdu ho však nechal za mrežami.
Roman Ostružlík bol od januára minulého roka obvinený z objednávky vraždy politického konkurenta – exprimátora Hurbanova. Strelec Štefan Kaluz zastrelil regionálneho politika Lászlóa Basternáka pred jeho rodinným domom ešte v lete 2010. V prípade je zatiaľ jediným odsúdeným, bývalý zamestnanec súkromnej bezpečnostej služby dostal za vraždu 25 rokov.

Keď polícia koncom minulého roka vyšetrovanie citlivej kauzy definitívne uzavrela, navrhla obžalovať ďalších troch ľudí. Dnes tak čelí obžalobe nielen niekdajší politický rival zavraždeného Ostružlíka, ale aj Alena Zsuzsová a jej známy Vladimír Mosnár, ktorí mali likvidáciu exprimátora sprostredkovať. Všetci traja sedia aktuálne vo väzbe.

Skutočnosť však mohla byť iná, a to vďaka Špecializovanému trestnému súdu v Banskej Bystrici, ktorý chcel Basternákovho protikandidáta Ostružlíka, údajného objednávateľa úkladnej vraždy hurbanovského exprimátora, prepustiť z väzby. Stalo sa tak napriek tomu, že vlani na jeseň Ostružlíkovi väzbu ešte sprísnili.

Na Ostružlíkovej cele sa totiž našli listy, ktoré neprešli kontrolou justičnej stráže. Rizikom bol i fakt, že brat obžalovaného žije v zahraničí. Jeden z jeho spoluväzňov tiež povedal polícii, že Ostružlík sa pred ním nepriamo vyhrážal, že ak sa dostane na slobodu, ublíži manželke. Tá je v procese svedkyňou a vypovedá proti manželovi.

Pokus dostať sa na slobodu však vyšiel Ostružlíkovi iba na prvostupňovom súde. Najvyšší súd to videl celkom inak a nechal jedného z aktérov obzvlášť závažného trestného činu vo väzbe. Aktuality.sk získali obe rozhodnutia a pozreli sa na argumenty dvoch senátov a ich de facto rozdielne verdikty o rovnakom obžalovanom.

Na slobode pod drobnohľadom

Bývalý kandidát na primátora Hurbanova Ostružlík dlhodobo odmieta, že by si vraždu politického konkurenta objednal. Na konci mája sa pokúsil dostať z väzby na slobodu, čo sa mu takmer podarilo.

Trojčlennému senátu Špecializovaného trestného súdu v Banskej Bystrici na čele s Jánom Hrubalom sľúbil, že sa bude zdržiavať u súčasnej priateľky a nastúpi späť do práce ako obchodný zástupca.
Hoci senát skonštatoval, že dôvody väzby sa prakticky nezmenili, berie zároveň do úvahy viacero faktorov. Napríklad aj to, že v prípade úkladnej vraždy už vypovedali najdôležitejší svedkovia.

„Predovšetkým, gro dokazovania už vykonané bolo a tento fakt, ako bude ešte spomenuté, hrá zásadný význam pri posudzovaní tzv. kolúzneho dôvodu väzby, to jest rizika nezákonného ovplyvňovania svedkov a priebehu konania,“ znel jeden z argumentov senátu pod vedením skúseného sudcu Jána Hrubalu.

Špecializovaný trestný súd v Banskej Bystrici navrhol hneď viacero obmedzení, ktorými chcel nahradiť dovtedajšiu väzbu. Obžalovaný by musel do troch dní od prepustenia odovzdať cestovný pas a nesmel by opustiť Slovensko. Súd tiež žiadal monitorovať Ostružlíkov pohyb elektronickým zariadením a uložil mu povinnosť pravidelne sa hlásiť u probačného a mediačného úradníka.

V rozhodnutí senátu sa píše, že bývalý regionálny politik za stranu Most-Híd bude mať zákaz kontaktovať ktoréhokoľvek svedka z prípadu a každú zmenu pobytu bude musieť hlásiť súdu alebo prokurátorovi.
Dozorový prokurátor sa však voči možnému prepusteniu Ostružlíka z väzby odvolal a o veci tak musel rozhodnúť Najvyšší súd.
Prokurátor bol proti

Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry uviedol v sťažnosti voči verdiktu Špecializovaného trestného súdu v Banskej Bystrici hneď niekoľko dôvodov, prečo nepovažuje Ostružlíkovo stíhanie na slobode za vhodné.
„Technické zariadenie nemôže nijako zabrániť úteku ani kontaktu s osobami na slobode vrátane poškodenej (manželka zavraždeného exprimátora, pozn. redakcie). Policajný zbor len kontroluje, prečo je osoba mimo signálu a overuje neprítomnosť osoby výjazdom, teda osoba nie je zároveň monitorovaná v blízkosti miesta, v ktorom sa zdržiava,“ upozornil prokurátor v odvolaní.

Rovnako spochybnil aj predpoklad Špecializovaného trestného súdu, že ak Ostružlík odovzdá pas, tak neutečie. Ako príklad uviedol krajiny schengenského priestoru, kde človeku pri prechode hraníc stačí občiansky preukaz.
Útek do Vietnamu?

Senát Najvyššieho súdu napokon nechal Ostružlíka vo väzbe, hoci s niektorými argumentmi prvostupňového súdu súhlasil. Hneď v úvode rozhodnutia však pripomenul, že v prípade dokázania viny hrozí Ostružlíkovi až doživotie.
Senát na čele s Jurajom Klimentom v odôvodnení naznačil tiež riziko, že by sa Ostružlík mohol pokúsiť o útek. Jeho brat totiž dlhodobo žije vo Vietname „a samotný obžalovaný sa opakovane pokúšal zistiť presnú adresu jeho pobytu“, upozornil Najvyšší súd.

Poukázal aj na majetkové prevody na súrodenca žijúceho v zahraničí, ktoré podnikli Ostružlíkovi rodičia a zastupovala ich pri tom obhajkyňa obžalovaného. Súd však nespresnil, o čo konkrétne ide.

V súvislosti s možným útekom nezavážilo ani spochybňovanie výpovede Ostružlíkovho spoluväzňa či ďalších osôb. „Z dokazovania vyplýva, že obžalovaný mal motív zavraždiť poškodeného a je tak ťažké uveriť obhajobným tvrdeniam obžalovaného, že všetci proti nemu len krivo vypovedajú. Pritom obžalovaný mal aj v minulosti tendenciu napádať všetky osoby v súvislosti s výstavbou kanalizácie, a to vrátane bývalej primátorky,“ uvádza sa v rozhodnutí Najvyššieho súdu.
Obavu z úteku nerozptýlila ani skutočnosť, že Slovensko má s Vietnamom dohodu o vydávaní osôb na trestné konanie.
Pár dní k dobru

Prepustiť obvineného z väzby a nahradiť múry väznice napríklad elektronickým náramkom a dohľadom probačného úradníka je podľa zákona možné iba v prípade výnimočných okolností. Najvyšší súd na rozdiel od prvostupňového súdu také okolnosti nenašiel.

Problém by podľa senátu Najvyššieho súdu mohol nastať už bezprostredne po prepustení z väzby. Sudca Kliment upozornil, že podľa pokynov Špecializovaného trestného súdu by Ostružlíkovi inštalovali monitorovacie zariadenie až v nasledujúci pracovný deň po prepustení a na odovzdanie cestovného pasu by mal dokonca tri pracovné dni.
Najvyšší súd i dozorový prokurátor zároveň upozornili, že uvedené opatrenie by „obžalovanému umožnilo ihneď po prepustení z väzby legálne (pozn. formálne mu súd uložil zákaz vycestovať do zahraničia) a nekontrolovateľne opustiť územie Slovenskej republiky, a to aj mimo schengenského priestoru“.

Obava z ovplyvňovania svedkov

Argument Špecializovaného trestného súdu, že v procese už boli vypočutí najdôležitejší svedkovia, tiež neobstál. Najvyšší súd totiž upozornil, že na hlavnom pojednávaní ešte môže dôjsť ku konfrontácii Ostružlíka s manželkou alebo by boli svedkovia v prípadnom odvolacom konaní opäť predvolaní na výsluch.

Navyše upozorňuje, že aj keby mal Ostružlík monitorovacie zariadenie, to sleduje GPS a jeho pohyb, ale nezabráni „telefonickému, elektronickému, sprostredkovanému, ale dokonca ani osobnému kontaktu so svedkami“.
Najvyšší súd tak zdôraznil aj druhý dôvod väzby: že by sa Ostružlík mohol na slobode pokúsiť o ovplyvňovanie svedkov.
„... aj podľa Špecializovaného trestného súdu je sprievodným znakom tohto trestného stíhania manipulatívnosť a nekonzistentnosť postojov, často nie zrozumiteľné vyjadrenia a tiež osobnostný profil obžalovaného, ktorý prostredníctvom trestných oznámení, rôznych podnetov a návrhov má tendenciu pomerne masívne vplývať na iné osoby,“ napísal sudca Kliment.

O dôvod menej na väzbu

Čo však Najvyšší súd prehodnotil, je väzba z tretieho dôvodu, a to možného pokračovania v trestnej činnosti. Ostružlíkov spoluväzeň na súde vypovedal, ako mu obžalovaný rozprával o manželke, ktorá svedčí proti nemu. Vraj má šťastie, že nie je na slobode, lebo inak by ju zbil.

„... neexistuje žiadna iná konkrétna skutočnosť, ktorá by nasvedčovala, že by obžalovaný mal ďalej páchať trestnú činnosť,“ poznamenal senát Najvyššieho súdu. Pripomenul, že Ostružlík má čistý register trestov, a preto zrušil tretí dôvod väzby.

Ostružlíkov pokus dostať sa na slobodu tak Najvyšší súd nateraz zrušil. Obžalovaný to však môže skúšať opakovane po tridsiatich dňoch od právoplatného rozhodnutia.

Trojici obžalovaných v kauze vraždy hurbanovského exprimátora v zložení Alena Zsuzsová, Vladimír Mosnár a spomínaný Ostružlík hrozí 25 rokov alebo doživotie. Zsuzsová je navyše súdená aj v kauze objednávky vraždy investigatívneho novinára Jána Kuciaka.

Hoci od vraždy uplynulo už desať rokov, doteraz bol v prípade odsúdený iba vrah Štefan Kaluz. Ten sa po rokoch vo väzení a zadržaní Zsuzsovej v septembri 2018 rozrozprával a začal usvedčovať údajných sprostredkovateľov vraždy, aktuality.sk

X X X

Premiér Matovič uvažuje nad zatváraním štadiónov: Môžeme dopadnúť veľmi zle

Je to dôsledok porušenia opatrení ohľadom diváckej účasti na športových podujatiach v Slovenskej republike, ktoré kritizoval predseda vlády SR Igor Matovič na štvrtkovej tlačovej konferencii po zasadnutí epidemiologického konzília.
Matovič upozornil na nedodržanie hygienických nariadení počas stredajšieho šlágra futbalovej Fortuna ligy v Dunajskej Strede, kde zápas domáceho DAC proti majstrovskému Slovanu Bratislava sledovalo 6120 divákov. Nové opatrenie má byť zároveň ústretový krok, lebo sa predpokladá zjednodušenie kontroly plnenia nariadení zo strany organizátorov podujatí.

Po zhodnotení epidemiologickej situácie na území Slovenskej republiky a v zahraničí sa Úrad verejného zdravotníctva SR a odborné konzílium rozhodli pristúpiť aj k ďalším zmenám. ÚVZ na svojej stránke neskôr večer informoval, že hromadné podujatia nad 1000 ľudí bude možné organizovať aj v prípadoch bez fixného sedenia účastníkov.
V interiéroch bude platiť obmedzenie jeden návštevník na 10 štvorcových metrov a v exteriéri jeden návštevník na 5 štvorcových metrov. Plocha má byť rozdelená na sektory, pričom v jednom sektore bude môcť byť najviac 1000 ľudí v jednom okamihu. Predaj vstupeniek bude možný iba online. Ak prax opakovane ukáže, že organizátori podujatí nedokážu zabezpečiť dodržiavanie opatrení, odborné konzílium pristúpi k ich prehodnoteniu, respektíve sprísneniu.
Na tlačovej konferencii predseda vlády SR prezentoval fotografiu divákmi hustejšie zaplnenej tribúny, kde nebolo dodržané šachovnicové sedenie. Vytvárali sa tam väčšie i menšie skupinky osôb.

"Táto fotografia je odstrašujúci príklad. Presne takto si to pokaziť môžeme. Ak pôjdeme touto cestou, tak dopadneme veľmi zle. Napriek tomu, že úrad hlavného hygienika odporúčal pri hromadných športových podujatiach tzv. šachovnicové sedenie, páni a dámy prítomní na danom futbalovom zápase to odignorovali.

Presne na toto dnes doplácajú Srbsko, Severné Macedónsko a ďalšie krajiny, kde jeden futbalový zápas zrazu rozbehol druhú vlnu epidémie. Toto sa nesmie opakovať. Aby sme uľahčili situáciu organizátorom, to pravidlo šachovnicového sedenia sa zmení tak, že každý druhý rad bude musieť byť prázdny, aby si to organizátori vedeli oveľa ľahšie skontrolovať. Ak to nebude fungovať, bohužiaľ, budeme musieť zaradiť spiatočku a takéto športové podujatia sa zrušia, lebo to jednoducho bude neúmerné riziko," povedal Matovič.

Fanúšikovia DAC Dunajská Streda

Hlavný hygienik SR Ján Mikas uviedol, že po zjemňovaní opatrení predpokladal zodpovedný prístup všetkých zainteresovaných: "Tento prípad budeme musieť samozrejme riešiť s regionálnou hygieničkou. Dúfam, že nájdeme oporu aj u organizátorov, aby sa takéto veci do budúcna nestávali, aby sme naozaj nemuseli prijímať opatrenia, ktoré by boli nepopulárne pre šport i fanúšikov samotných."

Od 1. júla sú na Slovensku povolené športové súťažné podujatia s viac ako tisíc účastníkmi za podmienky dodržania šachovnicového sedenia. Športové kluby môžu za dodržania tejto požiadavky a zabezpečenia kontrolovaného vstupu a výstupu návštevníkov naplniť tribúny maximálne do 50 percent kapacity štadióna. Konzílium odborníkov tak vyhovelo požiadavkám športových zväzov, ktoré apelovali na vládu, aby zvýšila počet účastníkov na súťažných podujatiach.
Situáciu využili dva popredné fortunaligové kluby a dohodli sa, že zápas 3. kola nadstavbovej časti FL v skupine o titul presunuli z nedele 28. júna na stredu 1. júla. Na duel do Dunajskej Stredy tak mohlo prísť cca šesťtisíc divákov, v pôvodnom termíne by mohlo byť na štadióne dokopy len 500 ľudí, čiže asi len tristo divákov. Organizátori zápasu avizovali, že fanúšikovia na štadióne musia byť zodpovední, rešpektovať bezpečnostné nariadenia a dodržovať šachovnicové sedenie.

V tejto súvislosti Mikas zdôraznil: "My sme dúfali, že s takýmto väčším počtom divákov budú ľudia dodržiavať opatrenia. Bohužiaľ, sa tak nestalo. Berieme to ako precedens. Vyzývame organizátorov ďalších stretnutí, aby zabezpečili dodržiavanie opatrení. Predpokladám, že na tento zápas bude uvalená aj nejaká sankcia. Budeme musieť byť pri opatreniach prísnejší. Odporúčam občanom, aby zvážili, či sa hromadných podujatí zúčastnia a ak áno, za akých podmienok.

V prípade účasti je potrebné riadiť sa nastavenými protiepidemickými opatreniami, ktoré majú za cieľ zamedziť šíreniu ochorenia COVID-19. Treba myslieť na to, že na hromadných podujatiach sa stretáva veľký počet navzájom neznámych osôb. Pri takýchto podujatiach je vždy zvýšené riziko nákazy a jeho rýchle šírenie do domovov účastníkov. Aj na Slovensku sa v úvode prvej vlny vyskytlo viacero ochorení, ktoré vznikli na hromadných podujatiach v zahraničí a naši občania takto priniesli infekciu na Slovensko.", aktuality.sk